Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nemám najmenší problém tu byť v pondelok doobeda kľudne aj celý deň, ale ako toto čo tu riešime, mi príde úplne absurdné. My sme boli na poslednom našom regionálnom výjazde zasadnutí nášho poslaneckého klubu na Orave. Myslím si, že asi neexistuje lepšia reprezentatívna vzorka ako je tam a ja som bol na stretnutiach so samosprávou s mladými ľuďmi v krízových centrách, mali sme stretnutie s paraolympijským združením a ako tých problémov tam je veľa od problému toho, že majú zlú infraštruktúru, že mladí ľudia tam nevidia svoju budúcnosť, alebo že muži, ktorí by radi boli so svojou rodinou, musia odchádzať do zahraničia alebo napríklad, že tie samosprávy majú ťažko predvídateľné rozpočty a ten štát im viac dáva, poviem, pod nohy ako pomáha, ale na tých stretnutiach nikdy nezaznelo to, že musíme dať do ústavy, že muž a žena sú pohlavie, alebo že toto je niečo, čo teraz nevyhnutne v tej ústave potrebujeme. Ja by som skôr povedal, že tých problémov tu máme úplne viac a niekde úplne inde no a keď už ani na tej Orave nám nehovorili na tých stretnutiach, že počujte, že toto prosím, naozaj treba rýchlo riešiť, že dajte do ústavy, že pohlavie muž a žena, tak ja neviem ako, že prečo to musíme zrovna tu riešiť, keď naozaj by sme tu mohli aj úplne iné veci, o iných veciach sa baviť. Napríklad, že najväčšia slovenská univerzita je v Brne. Hej, že podľa mňa toto je oveľa väčší problém, alebo že nemáme infraštruktúru, nemáme prepojené dve najväčšie mestá na Slovensku jednou súvislou diaľnicou, alebo že tie nemocnice sú v tak zlom stave, že naozaj radšej sa budete liečiť doma ako keby ste mali ísť do tej nemocnice, lebo sa tam ani neviete dostať, aj to je problém. Čakáte na vyšetrenie pol roka, prehadzujú si vás, lebo je nedostatok lekárov. Aj tí lekári a zdravotnícky personál nie kvôli platom, ale kvôli tým podmienkam tu nechce ostať. Takže ako ja nemám problém tu byť v pondelok, ale keby sme riešili podstatnejšie veci, lebo toto je naozaj, toto je dymová clona na úrovni gruzínskeho prevratu. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za slovo. Ako som spomínal v úvode, tento návrh zákona teda už v tomto volebnom období opätovne predkladáme s kolegyňou Petrík a jedná sa aj o to, aby si teda mladým ľuďom z toho prechodu z tých študentských, či už stredných, alebo vysokých škôl mohli prejsť na ten pracovný trh. Ale čo k tomu dneska je tá situácia ohľadom toho, že chýba dostatočná prax. Je úplne pochopiteľné, že tí zamestnávatelia chcú zamestnať aj takých ľudí, ale chcú zamestnať takých ľudí, ktorí majú nejakú pracovnú skúsenosť a naozaj na trhu práce je niečo, čo je naozaj očakávané, ale bohužiaľ mnoho mladých ľudí túto pracovnú skúsenosť nemá. No a preto návrh zákona hovorí o tom, že už dneska teda máme program, alebo inštitút absolventskej praxe, to je niečo, čo už existuje a to, čo my týmto návrhom zákona chceme docieliť je to, že túto absolventskú prax zdostupníme. Zdostupníme ju aj z finančného hľadiska, časového, ale aj z toho, že ten príspevok bude musieť byť po novom, ak by tento návrh zákona prišiel do platnosti, vyplatený.
Ja sa chcem ešte vrátiť k tomu, čo som hovoril v úvode tohto návrhu zákona. Pokúsim sa byť aj vzhľadom na čas stručný. Jedná sa teda predovšetkým o tom, že mladí ľudia by aj chceli pracovať, chceli by sa zamestnať, ale naozaj sú znevýhodnení v tom, že nemajú pracovné skúsenosti, pretože dneska tie školy, či už stredné, alebo vysoké tú prax nejakým spôsobom neponúkajú a keď aj, tak nie je dostatočná. No a práve táto absolventská prax by mohla pomôcť mladým ľuďom sa uplatniť a nájsť si zamestnanie, pretože ak by sa na takúto absolventskú prax prihlásili a tento návrh by prišiel do platnosti, tak by sa jednak zvýšil ten príspevok, ktorý momentálne je na úrovni okolo 273,- eur, my navrhujeme to zvýšiť na vyše takmer 330,- euro naviazať to na 40 % minimálnej mzdy. To znamená, že by tam bol nejaký automat, teda ak by tá minimálna mzda stúpala, tak by aj ten príspevok samozrejme stúpal.
Čo sa týka tej lehoty tej praxe, tak sa to snažíme zmeniť s povinných troch mesiacov minimálne na dva. Jedná sa o flexibilitu a takisto chceme, aby ten príspevok tam bola povinnosť to vyplatiť, lebo dneska je tam iba možnosť, ale nie je tam povinnosť. Ja som sa bavil s mnoho mladými ľuďmi, aj mi písali a naozaj sú ľudia, ktorí túto absolventskú prax zabsolvovali a celkom si ju pochvaľovali, ale boli aj takí, ktorí sa úplne z logických dôvodov a teda hlavne z tých ekonomických nemôžu na tento program prihlásiť, pretože im to ich finančná situácia a ich sociálno-ekonomické zázemie neumožňuje. A práve táto absolventská prax by mohla pomôcť tomu, aby sa ten finančný príspevok, tá odmena navýšila, že by mohli mať o to záujem. A naozaj je to dobré aj pre tých zamestnávateľov, aj pre tých mladých ľudí, lebo keď sa tí mladí ľudia prihlásia, tak nejakým spôsobom, ak tú absolventskú prax absolvujú v plnom rozsahu, tak aj ten zamestnávateľ predsa vie, že koho tam mal a čím si prešiel a dokážu ho možno nejakým spôsobom naučiť už sa na to, že ak by ho teda zamestnal na trvalý pracovný pomer, tak by tam mal človeka, ktorého pozná a ktorého si v zásade za tých pár mesiacov dokázal aj vychovať.
Ja už teraz prejdem k záveru, aj vzhľadom na to, že ten čas je relatívne obmedzený, ale verím tomu, že vaše voľné ruky pri hlasovaní obmedzené nebudú a pomôžete mi tento návrh zákona schváliť. Teraz sa (...nezrozumiteľne vyslovené...) samozrejme ku koalícii, keďže tento návrh zákona sme spolu s kolegyňou Simonou Petrík predkladali a podporu nenašiel. Tak verím tomu, že každý si zaslúži tú druhú šancu, tak ja verím tomu, že tento návrh zákona, keď už je opätovne predkladaný schválite. Naozaj tam nie je žiadne ideologické podfarbenie. On nemá ani nejaký negatívny vplyv na rozpočet. Práve naopak, on by zvýšil zamestnanosť mladých ľudí a ja si myslím, že takéto zákony by sme tu mohli podporiť. Povedzme si úprimne, až tak veľa dobrých zákonov za toto volebné obdobie tu neprešlo, takže je tu jeden, ktorý by ste podporiť mohli a týmto aj ukončujem svoje vystúpenie.
Ďakujem veľmi pekne.
|
Ďakujem veľmi pekne slovo pán predsedajúci a dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v neskorších predpisov. Tento návrh zákona opätovne podávame s kolegyňou Simonou Petrík a týmto sa ako prvý aj hlásim do rozpravy.
Ďakujem pekne.
|
103.
Ďakujem veľmi pekne.
Veľmi stručne. Áno, veď to je ako jeden z tých najväčších problémov, že sa tu obchádzajú tie samosprávy, pretože ja si myslím, že ony by mali byť tým kľúčovým aktérom, ak sa bavíme o tom, kde kedy aké byty stavať, a nie riešiť to cez developerov a podobne. By sme sa ešte raz vyhli tomu nedorozumeniu, že to nie je o tom, že by sme kritizovali, že sa idú stavať byty, ja len kritizujem to, akým spôsobom, a teraz nemyslím len to SLK-čko, aj to vôbec, že je to založené na tých developerov. Dokonca sme aj v prvom čítaní podporili návrh zákona, ktorý sa týka Štátneho fondu rozvoja bývania, aby teda stredoškolské a vysokoškolské internáty mohli čerpať pôžičky na rekonštrukciu, takže že napríklad toto bol dobrý návrh zákona.
Uvidíme teda, čo ešte pri druhom čítaní. Verím tomu, že sa to nejako zásadne obsahovo nezmení, ale naozaj toto, aj ak sa pozrieme na ten proces, ak sa aj pozrieme na to, kto za tou agentúrou stojí, aká bola správa NKÚ, a to, že napríklad ako som uviedol, na tej Ivánskej ceste v Bratislave, kde tie byty sú od najbližšej nejakej občianskej vybavenosti 25 metrov, 25 minút pešou chôdzou nedostupné a ani tá cenová dostupnosť nie je úplne taká, akú by si možno, keď už teda štát stavia nejaké nájomné byty, zaslúžila, takže podľa mňa toto celé trošku míňa účinkom, ale však budeme to sledovať.
Ďakujem veľmi pekne.
|
človek, ktorý riadi túto agentúru. No, neviem ako neviem naozaj nie som si tým istý. Ja sa dotnem aj správy NKÚ Národný kontrolný úrad, nie je to tak dávno, je to koncom minulého roka povedal, že táto agentúra, vlastne Národný kontrolný úrad ani nevedel prísť na to, čo robí, že je neefektívna, neefektívne míňa finančné prostriedky.
Ja len spomeniem, napríklad sa tu zaoberala zmluvami vo výške 270-tisíc euro. Išlo o nejaké právne poradenstvo. V tých faktúrach ani nevedeli v tom objeme, aký faktúrovali, tie, tie poradenstvá zdokladovať, teda v tom objeme, v akom boli tie faktúry vyhotovené. Jednoducho NKÚ jednou vetou konštatoval, že je to neefektívne hospodárenie s verejnými financiami, takže ja som rád, že mi dávate za pravdu. Takže naozaj neviem, že akým spôsobom takáto agentúra, ktorá, aj NKÚ povie, že je nefunkčná, chce riešiť bytovú politiku.
No a teda, ako som vravel, jednoducho mestá a obce by mali byť do tohto zapojené a nemali by sme ich obchádzať, pretože mestá a obce najlepšie vedia, kde a aké byty treba stavať. Ja som naozaj za to, aby sa tie nájomné byty stavali, pretože nie každý si môže dovoliť drahú hypotéku, pretože dneska to spolufinancovanie vám banka nedá 100 % úver, to znamená, že musíte mať minimálne 20 % svojich príjmov. Takže ak sa bavíme o, neviem, nejakej priemernej cene 200-tisíc, tak aby teda nielen mladí ľudia mali našetrených minimálne v hotovosti 40-tisíc euro, čo je tých 20 % z tej, z tej sumy, tak naozaj dneska veľmi ťažké. Takisto tie komerčné nájmy dneska už ľudia platia aj dve tretiny z príjmov.
Ja ešte teda konkrétne spomeniem jeden príklad týchto nájomných bytov. Ja som to tu spomínal, ale teda ak sa bavíme o tom, že to má byť dostupné bývanie, že to nie je o tom, že sa postavia nejaké byty, aby teda sa niečo postavilo, a my si vieme odfajknúť, že vláda postavila toľko a toľko bytov, aj keď jednak v nich nemá ani veľmi kto bývať, zároveň nie sú ani cenovo dostupnejšie a za tretie tam chýba aj občianska vybavenosť. To znamená, že napríklad musíte šliapať do obchodu 25 minút peši, ako je napríklad na tej Ivanskej ceste, kde dokonca, dokonca ešte ani ten rozdiel v tej cene nie je taký zásadný. Ja som to tu spomínal, komerčné nájmy v tejto bytovke, ak sa bavíme o 34m2, je cena podľa teda internetu, podľa tej agentúry 490 m2 a bývanie teda s podporou štátu je 29 m2 za cenu 421 euro. Čiže rozdiel je ani nie 70 euro, čo však ja chápem, že každé euro asi dobré, ale nemyslím si, že sa tu bavíme o nejakom dostupnom bývaní, že by toto naozaj nejakým spôsobom riešilo to, že to bývanie je dostupnejšie.
Keď som sa nad tým tak zamýšľal, že vlastne komu toto má vlastne pomôcť, pre koho je toto určené, tak neviem, asi z pohľadu developerov by som bol celkom šťastný, lebo vieme, že pointa tohto modelu je nastavená na tom, že sa to bude stavať za 5 % dépeháčku. Bola tam aj tá diskusia, možno by som dokázal tvrdiť, že aj konflikt s Európskou komisiou, ktorá mala voči tomuto výhrady, mala námietky, pretože hovorila, že to nie je úplne v rozpore... alebo teda že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, čo teda napriek tomu vám vyhoveli a celá vlastne táto pointa stojí a padá na tom, že budú stavať tí developeri za 5 % dépeháčku. Ja chápem, že sa im oplatí, lenže tu sa opäť dostanem k tomu, že sa to míňa tej účinnosti, lebo budú stavať developeri tam, kde chcú, a nebudú môcť mestá a obce určovať, kde by to oni potrebovali, pretože oni najlepšie vedia vyhodnotiť, kde tie byty sú potrebné, pre koho, za akých okolností a podobne.
Takže ja som chcel len takto v skratke vystúpiť jednak k tomu procesu. Ja si nemyslím, že toto je úplne najšťastnejší proces, že sa to robí takto narýchlo, že v utorok nám tu bolo oznámené, že takýto v zásade komplexný návrh zákona príde, a dneska už teda máme druhé čítanie, máme o tom hlasovať. Ja si myslím, že pri takomto návrhu zákona jednak je dôležité, aby to išlo aj cez medzirezortné pripomienkové konanie, aby do toho bola možno zapojená aj verejnosť. Ale teda minimálne si myslím, že toto je dôležité robiť cez samosprávy.
Spomeniem iba na záver, veď máme tu predsa Štátny fond rozvoja bývania, ktorý, ja si myslím, že je dobrým nástrojom presne na to, aby tie mestá a obce využili tento Štátny fond rozvoja bývania, aby vedeli teda stavať aj tie byty. Problém je však v tom, že častokrát je to skostnatelé a zastaralé, že majú problém mestá a obce so spolufinancovaním, čo ja chápem, a tým pádom sa preto častejšie rozhodnú napríklad namiesto teda tých bytov riešiť mestskú dopravu a podobne, čo ja nemám za zlé tým samosprávam, lebo je to vec peňazí, nie politickej vôle. Samozrejme, tie mestá a obce vedia, že to je pre nich dôležité. Chodíme po Slovensku, a ja keď sa aj stretávam na tých úradoch s viceprimátormi a podobne, tak oni naozaj hovoria, že oni by aj chceli stavať, len majú proste problém. Je problém vo financiách. Mali sme tu včera tú rozpravu o tých samosprávach, že sú dlhodobo podfinancované, a teda keď už tu riešite tú bytovú politiku, pán premiér povedal, že to je jeho priorita. Ja som síce pred voľbami nikdy nepočul, že by jednak nejaký program k nájomným bytom, alebo nieto ešte, že by to mala byť priorita. Je to asi, aby som si, ja dovolil povedať, že na prekrytie možno tých tém, ktoré tu sú, aby si premiér teda mohol odfajknúť, že bude sa stavať toľko a toľko bytov a priniesol aj nejakú pozitívnu správu. No akurát ta negatívna v tom celom je, že to bývanie nebude finančne ani dostupnejšie, a obávam sa, že ani nebude úplne spĺňať účel tej adresnoti toho, aby sa tie byty stavali tam, kde je to potrebné, ale bude sa stavať tam, kde to tí developeri budú chcieť. Nehovoriac o tom, že na čele tejto agentúry je minimálne veľmi pochybná osoba, resp. s veľmi pochybnou minulosťou.
Takže, ak chceme hovoriť o nejakej transparentnosti, že ak má táto pani mať na zodpovednosť, kto kedy aký byt dostane, tak ja neviem, už len podľa mňa, už len z tohto dôvodu my za toto zahlasovať nemôžeme. A mrzí ma, že keď už ste sa rozhodli riešiť tú bytovú politiku a nájomné byty, že nie úplne šťastným spôsobom, čo sa týka obsahu, ale ani tým procesom. Takže ma to mrzí, lebo aj ako mladý človek viem, že naozaj je to jedna z tém, ktorá mladých ľudí trápi, že to bývanie na Slovensku je nedostupné. Dlhodobo nedostupné. Je to aj vizitka, by som povedal, za tie roky, ktoré ste pri tej moci, že ste s tým bývaním doteraz nijako nepohli, a zrazu teraz je to veľká premiérska téma. Treba to robiť v SLK-čku a podobne, ale opäť sa to minie účinku. No a je to aj jeden, samozrejme, z dôvodov tým, že mladí ľudia sa nevedia úplne osamostatniť od rodičov, aj prečo uvažujú nad tým odchodom do zahraničia, pretože keď sa nevedia tu osamostatniť, tu si nájsť nejaké dostupné bývanie, tak, samozrejme, potom uvažujú nad tým, že odídu. Takže bolo to tu aj spomínané v predchádzajúcej rozprave, že, samozrejme, že to má vplyv aj potom, aby si mladí ľudia zakladali rodiny a podobne.
Ale hovorím, toto nie je téma len o mladých ľuďoch, ale je to jeden so segmentov, ktorý naozaj má veľký problém, a je to častokrát aj pre nás diskutovaná téma, keď sa s mladými ľuďmi bavím úplne že kdekoľvek, tak naozaj to bývanie je problém. Myslím si, že to neni, čo by som si ja vymyslel, takže mrzí ma, že keď už tu teda máme zákon o nájomnom bývaní, že ani podľa mňa nesplní vo výsledku ten účel a to bývanie nebude ani lacnejšie, teda nebude dostupnejšie, ani nebude pre tých, ktorí by ho najviac potrebovali.
Ďakujem pekne.
|
99.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa najprv opísať teda tú aktuálnu situáciu s nedostupnosťou bývania, ktorá je tu, žiaľ, dlhodobo a ktorá trápi aj teda mladých ľudí, ale nielen. Potom opíšem ten proces samotný, prečo vôbec teda to máme v skrátenom legislatívnom konaní, a potom sa vyjadrím k obsahu samotnému. Pokúsim sa byť stručný a vecný.
Faktom je, že bývanie na Slovensku je dlhodobo nedostupné. Máme najmenej nájomných bytov na počet obyvateľov, ak sa teda ideme porovnávať s inými krajinami Európskej únie, a takisto aj ten vek osamostatnenia sa mladých ľudí od rodičov máme v priemere medzi európskymi krajinami najvyšší, takže ten problém je tu dlhodobý.
Sám veľmi dobre viem, ako ťažké je momentálne sa dostať k hypotéke, ak by teda niekto uvažoval o kúpe nehnuteľnosti, alebo teda aj aktuálne ten trh vzhľadom na to, že ten dopyt je obrovský, a ponuka je relatívne malá, čo sa týka nájomných bytov, tak tie ceny komerčných nájmov sú naozaj dneska veľmi, veľmi vysoké, takže aby nedošlo k nedorozumeniu, že teda niekto je proti tomu, že sa vláda zaoberá touto bytovou politikou, problém je, že akým spôsobom to riešite, a prečo si myslím, že to nie je úplne najšťastnejší model, k tomu sa dostanem. Prejdem rýchlo k tomu procesu.
Máme to v skrátenom legislatívnom konaní, prišlo to tu v utorok, o jedenástej nám teda bolo oznámené, že sa tu zaradí nejaký bod programu, ktorý sa týka nájomných bytov, lebo teda zrazu to treba veľmi rýchlo riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ja už som k tomu SLK-čku vystupoval, nemyslím si, že sú tu ohrozené ľudské práva a slobody alebo že by hrozila nejaká bezpečnosť štátu alebo, nedajbože, by hrozili veľké hospodárske škody.
Čo je na tom najhoršie, že ak sa teda bavíme o tomto návrhu zákona, ktorý sa mení aj zákon o hlavnom meste, o DPH, stavebný zákon, úprava zákona o zákonníku práce, teda príspevku zamestnávateľa na štátom podporované nájomné bývanie. Ja si myslím, že táto debata, resp. celý ten proces by mal byť komplexnejší. Vyhli sme sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu, takisto som spomínal, že by som sa nečudoval, ak by teda prišli nejaké pozmeňujúce návrhy zákona, čo, samozrejme, prišli, a to je presne to, že ja si nemyslím, že takto zásadný, veľký zákon potrebujeme riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, obchádzať tým napríklad aj teda tú verejnosť a podobne. To najhoršie, čo ja vnímam v tom celom, že sa jednoducho obišli samosprávy. Ja tu mám aj nadpis v mojich poznámkach, že O nás bez nás, pretože ja si myslím, že tým kľúčovým aktérom, čo sa týka nájomných bytov, by práve mala byť samospráva, pretože samosprávy najlepšie vedia vyhodnotiť, kde, za akých podmienok a pre koho treba stavať nájomné byty.
Na príklad uvediem veľmi stručné príklady. Ak nejaké mesto, obec a podobne má problém napríklad s nedostatkom učiteľov, učiteliek, zdravotníkov, mestských policajtov a podobne, tak napríklad týmto ich vie motivovať, ak by teda tie nájomné byty vedeli vystavať a na základe dopredu jasne stanovených, predvídateľných a transparentných kritérií tieto byty vedeli prideľovať.
No, a tu je vlastne koreň toho problému, keď už teda môžem hovoriť o tom zákone ako takom, pretože keď som bol v SLK-čku, tak som hovoril viacej o tom procese. Teraz budem hovoriť o tom obsahu. A ja si myslím, že toto je dôležité, aby tie mestá a obce boli kľúčovým aktérom, čo sa týka tej bytovej politiky, pretože oni najlepšie vedia adresne cieliť tie byty a stavať tam, kde je to potrebné a nestavať to tam, kde to nie je nevyhnutné, ale možno zaujímavejšie z pohľadu developera.
Keď sa môžem dostať k tej štátnej agentúre nájomného bývania. Ja som to už spomínal, ako je to veľmi zaujímavé, že ak teda hrozia nejaké veľké hospodárske škody, tak možno je to práve preto, že tá pani, ktorá bola v minulosti odsúdená v dvoch prípadoch, ktoré súviseli s jej nezákonným realitným biznisom. Kolega Hlina mal peknú otázku, že či naozaj sa nedal nájsť niekto lepší. Ja neviem, ja tú pani nepoznám, ja teraz tu nechcem robiť ani sudcu, ani podobne, ale, ale akonáhle... že tiež by som sa teda zaoberal tým, že či sa naozaj nedal nájsť niekto lepší alebo či je jedno z tých nevyhnutných kritérií a predpokladov na to, aby štát, aktuálna vládna koalícia niekoho nominovala, že či musí byť minimálne trestne stíhaný, v tomto prípade už dokonca dvakrát právoplatne odsúdený človek, ktorý riadi túto agentúru. No neviem ako... Neviem, naozaj nie som si tým istý.
Ja sa dotnem aj správy NKÚ, Národný kontrolný úrad, nie je to tak dávno, je to koncom minulého roka povedal, že táto agentúra, vlastne Národný kontrolný úrad ani nevedel prísť na to, čo robí, že je neefektívna, neefektívne míňa finančné prostriedky.
Ja len spomeniem, napríklad sa tu zaoberala zmluvami vo výške 270-tisíc euro. Išlo o nejaké právne poradenstvo. V tých faktúrach ani nevedeli v tom objeme, aký faktúrovali, tie, tie poradenstvá zdokladovať, teda v tom objeme, v akom boli tie faktúry vyhotovené. Jednoducho NKÚ jednou vetou konštatoval, že je to neefektívne hospodárenie s verejnými financiami, takže ja som rád, že mi dávate za pravdu. Takže naozaj neviem, že akým spôsobom takáto agentúra, ktorá, aj NKÚ povie, že je nefunkčná, chce riešiť bytovú politiku.
No a teda, ako som vravel, jednoducho mestá a obce by mali byť do tohto zapojené a nemali by sme ich obchádzať, pretože mestá a obce najlepšie vedia, kde a aké byty treba stavať. Ja som naozaj za to, aby sa tie nájomné byty stavali, pretože nie každý si môže dovoliť drahú hypotéku, pretože dneska to spolufinancovanie vám banka nedá 100 % úver, to znamená, že musíte mať minimálne 20 % svojich príjmov. Takže ak sa bavíme o, neviem, nejakej priemernej cene 200-tisíc, tak aby teda nielen mladí ľudia mali našetrených minimálne v hotovosti 40-tisíc euro, čo je tých 20 % z tej, z tej sumy, tak naozaj dneska veľmi ťažké. Takisto tie komerčné nájmy dneska už ľudia platia aj dve tretiny z príjmov.
Ja ešte teda konkrétne spomeniem jeden príklad týchto nájomných bytov. Ja som to tu spomínal, ale teda ak sa bavíme o tom, že to má byť dostupné bývanie, že to nie je o tom, že sa postavia nejaké byty, aby teda sa niečo postavilo, a my si vieme odfajknúť, že vláda postavila toľko a toľko bytov, aj keď jednak v nich nemá ani veľmi kto bývať, zároveň nie sú ani cenovo dostupnejšie a za tretie tam chýba aj občianska vybavenosť. To znamená, že napríklad musíte šliapať do obchodu 25 minút peši, ako je napríklad na tej Ivanskej ceste, kde dokonca, dokonca ešte ani ten rozdiel v tej cene nie je taký zásadný. Ja som to tu spomínal, komerčné nájmy v tejto bytovke, ak sa bavíme o 34m2, je cena podľa teda internetu, podľa tej agentúry 490 m2 a bývanie teda s podporou štátu je 29 m2 za cenu 421 euro. Čiže rozdiel je ani nie 70 euro, čo však ja chápem, že každé euro asi dobré, ale nemyslím si, že sa tu bavíme o nejakom dostupnom bývaní, že by toto naozaj nejakým spôsobom riešilo to, že to bývanie je dostupnejšie.
Keď som sa nad tým tak zamýšľal, že vlastne komu toto má vlastne pomôcť, pre koho je toto určené, tak neviem, asi z pohľadu developerov by som bol celkom šťastný, lebo vieme, že pointa tohto modelu je nastavená na tom, že sa to bude stavať za 5 % dépeháčku. Bola tam aj tá diskusia, možno by som dokázal tvrdiť, že aj konflikt s Európskou komisiou, ktorá mala voči tomuto výhrady, mala námietky, pretože hovorila, že to nie je úplne v rozpore... alebo teda že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, čo teda napriek tomu vám vyhoveli a celá vlastne táto pointa stojí a padá na tom, že budú stavať tí developeri za 5 % dépeháčku. Ja chápem, že sa im oplatí, lenže tu sa opäť dostanem k tomu, že sa to míňa tej účinnosti, lebo budú stavať developeri tam, kde chcú, a nebudú môcť mestá a obce určovať, kde by to oni potrebovali, pretože oni najlepšie vedia vyhodnotiť, kde tie byty sú potrebné, pre koho, za akých okolností a podobne.
Takže ja som chcel len takto v skratke vystúpiť jednak k tomu procesu. Ja si nemyslím, že toto je úplne najšťastnejší proces, že sa to robí takto narýchlo, že v utorok nám tu bolo oznámené, že takýto v zásade komplexný návrh zákona príde, a dneska už teda máme druhé čítanie, máme o tom hlasovať. Ja si myslím, že pri takomto návrhu zákona jednak je dôležité, aby to išlo aj cez medzirezortné pripomienkové konanie, aby do toho bola možno zapojená aj verejnosť. Ale teda minimálne si myslím, že toto je dôležité robiť cez samosprávy.
Spomeniem iba na záver, veď máme tu predsa Štátny fond rozvoja bývania, ktorý, ja si myslím, že je dobrým nástrojom presne na to, aby tie mestá a obce využili tento Štátny fond rozvoja bývania, aby vedeli teda stavať aj tie byty. Problém je však v tom, že častokrát je to skostnatelé a zastaralé, že majú problém mestá a obce so spolufinancovaním, čo ja chápem, a tým pádom sa preto častejšie rozhodnú napríklad namiesto teda tých bytov riešiť mestskú dopravu a podobne, čo ja nemám za zlé tým samosprávam, lebo je to vec peňazí, nie politickej vôle. Samozrejme, tie mestá a obce vedia, že to je pre nich dôležité. Chodíme po Slovensku, a ja keď sa aj stretávam na tých úradoch s viceprimátormi a podobne, tak oni naozaj hovoria, že oni by aj chceli stavať, len majú proste problém. Je problém vo financiách. Mali sme tu včera tú rozpravu o tých samosprávach, že sú dlhodobo podfinancované, a teda keď už tu riešite tú bytovú politiku, pán premiér povedal, že to je jeho priorita. Ja som síce pred voľbami nikdy nepočul, že by jednak nejaký program k nájomným bytom, alebo nieto ešte, že by to mala byť priorita. Je to asi, aby som si, ja dovolil povedať, že na prekrytie možno tých tém, ktoré tu sú, aby si premiér teda mohol odfajknúť, že bude sa stavať toľko a toľko bytov a priniesol aj nejakú pozitívnu správu. No akurát ta negatívna v tom celom je, že to bývanie nebude finančne ani dostupnejšie, a obávam sa, že ani nebude úplne spĺňať účel tej adresnoti toho, aby sa tie byty stavali tam, kde je to potrebné, ale bude sa stavať tam, kde to tí developeri budú chcieť. Nehovoriac o tom, že na čele tejto agentúry je minimálne veľmi pochybná osoba, resp. s veľmi pochybnou minulosťou.
Takže, ak chceme hovoriť o nejakej transparentnosti, že ak má táto pani mať na zodpovednosť, kto kedy aký byt dostane, tak ja neviem, už len podľa mňa, už len z tohto dôvodu my za toto zahlasovať nemôžeme. A mrzí ma, že keď už ste sa rozhodli riešiť tú bytovú politiku a nájomné byty, že nie úplne šťastným spôsobom, čo sa týka obsahu, ale ani tým procesom. Takže ma to mrzí, lebo aj ako mladý človek viem, že naozaj je to jedna z tém, ktorá mladých ľudí trápi, že to bývanie na Slovensku je nedostupné. Dlhodobo nedostupné. Je to aj vizitka, by som povedal, za tie roky, ktoré ste pri tej moci, že ste s tým bývaním doteraz nijako nepohli, a zrazu teraz je to veľká premiérska téma. Treba to robiť v SLK-čku a podobne, ale opäť sa to minie účinku. No a je to aj jeden, samozrejme, z dôvodov tým, že mladí ľudia sa nevedia úplne osamostatniť od rodičov, aj prečo uvažujú nad tým odchodom do zahraničia, pretože keď sa nevedia tu osamostatniť, tu si nájsť nejaké dostupné bývanie, tak, samozrejme, potom uvažujú nad tým, že odídu. Takže bolo to tu aj spomínané v predchádzajúcej rozprave, že, samozrejme, že to má vplyv aj potom, aby si mladí ľudia zakladali rodiny a podobne.
Ale hovorím, toto nie je téma len o mladých ľuďoch, ale je to jeden so segmentov, ktorý naozaj má veľký problém, a je to častokrát aj pre nás diskutovaná téma, keď sa s mladými ľuďmi bavím úplne že kdekoľvek, tak naozaj to bývanie je problém. Myslím si, že to neni, čo by som si ja vymyslel, takže mrzí ma, že keď už tu teda máme zákon o nájomnom bývaní, že ani podľa mňa nesplní vo výsledku ten účel a to bývanie nebude ani lacnejšie, teda nebude dostupnejšie, ani nebude pre tých, ktorí by ho najviac potrebovali.
Ďakujem pekne.
|
78.
Ďakujem pekne za slovo a rovnako tak ďakujem za všetky faktické poznámky.
Kolega Dubovický sa teda pýtal, či som pozeral tlačovku Andreja Danka, priznám sa, že neviem robiť dve veci naraz, rečniť v pléne aj počúvať tlačovku Danka, ale ak ty si to zvládol, tak počúvať mňa a Danka, zvláštna kombinácia, ale je to na tvoju zodpovednosť. No ale teda o tom samotnom zákone, ktorý tu máme, tak na jednej strane to nie je, že ideme dať o ani o jedno euro viac tým samosprávam, akurát tie peniaze dostanú trošku skôr, bolo to tu už povedané cez tie rôzne mestské podniky a podobne, sa ich tá transakčná daň dotkne, tým pádom zase to budú musieť zaplatiť ľudia, aby tie samosprávy nejakým spôsobom vykryli tú stratu.
No a bol tu opäť spomenutý aj ten citát, neviem ani vlastne, čo je horšie, že či to nevedia, alebo nechcú, lebo tak keď to nevedia, tak ja neviem, nech idú od toho naozaj, že nech tam pustia niekoho, kto má vôľu a má reálne možnosť s tým niečo spraviť a urobiť to tak, aby to ľudia až tak drasticky nepocítili alebo teda keď sa vám to nechce a nechcete ani s nami diskutovať, tak to choďte tým ľuďom vysvetliť, choďte do tých kaviarní, choďte naozaj do tých prevádzok a povedzte tým ľuďom tam, že nie ste ochotní a nechcete s tým nič robiť, lebo naozaj všetci vieme, že je to hlúpe, vie to, aj Andrej Danko vie, že táto transakčná daň je hlúpa. Ja už neviem, že čo môže byť väčší dôkaz toho, keď Andrej Danko povie, že je niečo hlúpe. Ďakujem pekne.
|
54.
Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán zastupujúci minister, vážení poslanci, poslankyne, ale aj teda študenti a študentky strednej školy. Dlho sa tu hovorilo o tom, že sa to nedá a ja si úplne spomínam na to, keď som chodil na strednú školu a mali sme tam na tabuli taký citát, naozaj som si na to spomenul teraz, jak som tú rozpravu počúval. A ten citát znel, že nehovor, že sa to nedá, povedz, že to zatiaľ nevieš. Viete, kto je autorom tohto citátu? Tomáš Baťa. Ale nehovor, že sa to nedá, povedz, že to zatiaľ nevieš, takže asi toľko by som povedal na margo tej konsolidácie. Ono sa to dá, len asi ste to nevedeli, možno ste to nechceli. Ja chápem, že tu boli úplne iné priority, zmena Trestného zákona alebo rušenie ÚŠP, alebo podobne. Na to ste mali energiu, tam ste sa vedeli do toho vložiť, to ste vedeli obhajovať. Mrzí ma, že s tou transakčnou daňou už ťaháte za kratší koniec. Áno, táto transakčná daň má vplyv aj na na samosprávy, aj keď nie priamo, ale zásadne nepriamo. Poviem ako a potom sa dostanem aj k tomu samotného pozmeňováku od kolegu Trubana.
Ako som spomínal, sám som aj mestským poslancom v hlavnom meste, takže nemusím chodiť až tak ďaleko, no a vidím, akým ťažkým spôsobom sa zostavujú rozpočty pre hlavné mesto, ale teda nie je to, samozrejme, problémom len hlavného mesta. Ja viem, že zostaviť rozpočet, tak aby boli ľudia spokojní, je asi problém každého mesta a obce na Slovensku. No ale teda keď už môžem povedať tú svoju skúsenosť, tak naozaj ten rozpočet sa zostavuje tak, že to mesto aj pod vplyvom a zlými možno zásahmi štátu ten rozpočet zostavuje tak, že môže ledva kúriť a svietiť, nemôže opravovať cesty, mosty a podobne. No a teda máme aj mestské podniky. Tie mestské podniky napríklad spravujú spravujú mestskú hromadnú dopravu, vynášajú odpad, svietia a podobne. Na a tu ich sa tá transakčná daň dotkne, pretože častokrát sú to akciové spoločnosti, ktoré robia rôzne transakcie. Keď už sme pri tom dopravnom podniku, ja často a rád chodím aj mestskou hromadnou dopravou a tam takisto sa dajú kúpiť lístky na mestskú hromadnú dopravu aj kartou, a teda nečudoval by som sa, aj keby ma to, samozrejme, veľmi ľudsky mrzelo, keby tie ceny tých lístkov na tú dopravu zdraželi. Samozrejme, že si samosprávy zaslúžia viacej peňazí, ale treba aj podotknúť to, že po 14 rokoch vládnutia Roberta Fica je to hlavne predovšetkým vizitka vládnej koalície, v akom stave tieto mestá a obce na Slovensku sú.
No a teraz k tej transakčnej dani. Budem trošku osobný, ja som bol cez víkend, nebolo to v Bratislave, bol som v inom krajskom meste. Bol som v jednej čajovni, tú čajovňu mali mladí ľudia, mohli mať ako 30 rokov, plus, mínus moji rovesníci a keď som išiel platiť, videl som, že mali teda ten platobný terminál a keď som povedal, že kartou, tak prvé, čo sa opýtali, že či mám hotovosť, či môžem platiť hotovosťou. Mne to v tej sekunde nedošlo a, samozrejme, hneď na to som sa opýtal, že či je to teda kvôli ten transakčnej dani. Povedali, áno, že naozaj je to síce pár dní, je to možno týždeň aj s cestou tá transakčná daň v praxi a naozaj to mali, naozaj to boli že naozaj malí podnikatelia, boli to plus, mínus moji rovesníci. Videl som, že sa naozaj tejto transakčnej dane boja, asi predpokladám, že úplne oprávnene odo mňa žiadali hotovosť. Mňa to mrzí, ja som tú hotovosť nemal, tak som musel zaplatiť kartou, ale do budúcna teda budem vedieť, že budem asi musieť nosiť tú hotovosť. Prečo to hovorím, hovorím to preto, že naozaj toto vykresľuje úplnú absurdnosť tejto transakčnej dane, Ficovej hlúpej transakčnej dane. Doplatia na to malí a strední podnikatelia, pretože mnoho aj mladých ľudí, ktorí podnikajú, sa ma pýtajú, ako tá transakčná daň bude fungovať, čo bude s ich malých podnikaním, pretože vieme, že ak tu niekto podniká na Slovensku, tak je to nad rámec, alebo je to napriek tomu, ako tu vláda Roberta Fica po 14 rokoch vládla. Nie je to vďaka tomu. Takže ak tu niekto dneska úspešne podniká, tak je to prevažne jeho vlastnou šikovnosťou.
No a teda tá transakčná daň. Ono je to také komplexnejšie, pretože ak sa pozrieme na ekonomiku ako takú, tak chápem, že možno z nejakého krátkodobého hľadiska má pre vás význam teda investovať do, ja neviem, automobilového priemyslu a podobne, zháňať sem teda investorov veľkých, aj keď oni sa tiež pozerajú na ekonomicko-hospodársko-politický vývoj v krajine. A keď sa pozerá aktuálne na Slovensko, ja si úplne nemyslím, že to zrovna destinácia aj vzhľadom na tú konsolidáciu a transakčnú daň, že by chceli prísť.
Ale čo má oveľa väčší zmysel je, naopak, podporovať malé a stredné podnikanie, a práve takí ľudia, ktorí by tu na Slovensku radi chceli podnikať, zakladať si firmy, ľudia, ktorí skončili vysokú školu alebo ľudia, ktorí by chceli ostať žiť tam, kde sa narodili a chceli by podnikať, tak toto je jeden z krokov, ktorý ich od toho odrádza, pretože naozaj prečo by mali podnikať, keď im tu štát dáva jedno poleno za druhým. Máme tu hlúpu transakčnú daň a na druhú stranu, na stranu vidíme, ako štát nie je ochotný na sebe šetriť a ešte, naopak, hulvátsky rozhadzuje peniaze na všetko možné, kolega Hargaš to spomínal, nebudem to opakovať, nebudem to opakovať, pretože aj mne je z toho úprimne smutno. Ale naozaj ma mrzí, keď aj mne mladí ľudia píšu, ktorí majú čajovne, kaviarne a podobne, že musia platiť túto transakčnú daň. Nevedia, nevedia, ako dlho toto bude udržateľné, potom prosia ľudí teda, aby platili hotovosťou. Ale ja naozaj neviem, prečo by tu mladý človek mal za takýchto podmienok podnikať a prečo by tu vôbec mal ostať žiť. Naozaj je veľa firiem, ktoré si mladí ľudia už dnes zakladajú napríklad v Českej republike. Vyštudujú tam a nechcú sa sem vrátiť aj kvôli tomu, čo sa tu deje. Naozaj, mňa to naozaj veľmi mrzí, pretože ja si myslím, že toto je tá pridaná hodnota. Nielen to teda, že tu mladí ľudia ostanú, zamestnajú sa, ale že aj dokážu podnikať a zamestnať iných ľudí. A cez túto transakčnú daň tie peniaze tým ľuďom idete zobrať, nehovoriac o tom, že však, samozrejme, že ľudia sú vynaliezaví, tak sa pokúsia tú transakčnú daň obchádzať presne takým spôsobom, že ako je toho plný internet, že si vylepia na svoje predajne, kaviarne, obchody a podobne nápisy, plagáty s tým, aby ľudia nosili hotovosť, pretože chcú, a ja to chápem, obísť túto transakčnú daň.
No a potom sa pýtam, že aký zmysel a význam má táto transakčná daň, keď ani nesplní ten účel, o ktorom sme dopredu hovorili, že je to hlúposť. Jednoducho lebo sa vám to nechcelo riešiť, nechcelo sa s tým zaoberať. Ja si myslím, že sa to dalo urobiť aj lepšie a keď sa pozrieme na tie gestá, ktoré tu ľuďom na jednej strane hovoríte, že a asi sa s tým aj dá súhlasiť, že tie verejné financie sú v zlom stave, ale na strane druhej sa tu teda nakupujú tryskáče, zakladajú sa tu rôzne ministerstvá a podobne. Štátny tajomník má desať áut, alebo potom neviem, máme tu tri rôzne druhy polepov policajných aut, jeden teda kus stojí 1 200 euro, máme neviem koľkátu verziu štátnej hymny, to tiež niečo stojí. Takže naozaj ja neviem, aký signál vysielate tým ľuďom, keď hovoríte o tom, že tu treba šetriť, ale chcete, aby šetrili iba ľudia. Chcete iba, aby ľudia nejakým spôsobom prinášali tie peniaze do štátneho rozpočtu, ktorí vy úplne hlúpo a arogantne rozflákate. Mňa to mrzí, pretože ako to býva zvykom pri všetkých väčších krízach, na to doplatia tí najzraniteľnejší, a predovšetkým na to doplatia aj mladí ľudia presne z toho dôvodu, že tu nebudú chcieť ostať. A hovoril to aj kolega Štefunko, hovorili ste to aj viacerí, každý jeden odchod mladého človeka nás stojí takmer 3 milióny euro.
No a keďže sa teda bavíme o tých samosprávach, bolo to tu tiež spomínané, chodíme po tom Slovensku a vidíme, akým spôsobom tie regióny, alebo iné mestá na Slovensku a obce majú problém s tým, že tam nie sú mladí ľudia, nechcú tam ostať, nemajú tam príležitosti, je ťažké sa tam zamestnať a vy ešte prídete s tým, že tu dáte transakčnú daň, keď aj jeden koaličný poslanec sa našťastie teda k tomu vyjadrí, pretože voláme po nejakej možno hlbšej diskusii, tak tiež povie, že nemá rád dane. Ako ja tiež úplne nepoznám človeka, ktorý by mal rád dane, ale prečo zrovna takúto daň, takú, ktorá je absolútne nezmyselná, na zdravie, (kýchnutie v sále) je to pravda. A naozaj ma to, naozaj ma to mrzí.
Ja ukončím to vystúpenie tým, čím som začal, pretože ste tu spomínali, že sa to nedá, nedá sa to. Budem citovať Tomáša Baťa, známeho československého podnikateľa. Nehovor že sa to nedá, povedz že to zatiaľ nevieš. Ja by som skôr povedal, že to koalícia ani nechce. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
|
44.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolega Hargaš, ďakujem veľmi pekne za to vystúpenie a za ten manuál alebo možno taký menší návod toho, kde by sa dalo na strane štátu šetriť. Ja ho iba doplním, to je naozaj niečo, čo ma len z hlavy napadlo. Tak napríklad sa prelepovali alebo budú sa prelepovať policajné autá 1 200 euro za kus. Aktuálne tu budeme mať asi tri verzie áut s policajnými prelepmi, to je za chvíľku viac ako verzií štátnej hymny. Alebo napríklad teda, ak pôjdeme na ministerstvo životného prostredia, tak taký pán štátny tajomník Kuffa má pridelených desať služobných áut. Ja neviem, že keby aj chcel na každý deň jedno, tak stále je to viacej. Takže úplne nerozumiem.
Alebo napríklad toto je úplne že, toto naozaj ja sám neviem úplne o čo ide, ale teda ministerstvo vnútra nakupuje uniformy z kávových zŕn a pravdepodobne odhadom by to malo stáť vyše 26,5 milióna eur. Ja teda nie som nejaký odborník na textil, ale teda aj ľudia, ktorí tú súťaž nevyhrali, tak naozaj nemajú skúsenosť, že by sa nejaké uniformy robili z kávových zŕn, takže 26,5 milióna eur. Nespomenul si ešte olympijskú halu v Šamoríne, to je ďalších dvadsať miliónov eur, ktorú my nepotrebujeme, ale teda argumentuje sa tým, že čo ak by ju Maďari, keby organizovali letné olympijské hry, potrebovali. Takže to je len tak, aby som doplnil tvoje menu. To je len niečo, čo ma z hlavy napadlo, kde všade by sa dalo ušetriť na tých výdavkoch štátu, ale teda neušetrí sa, lebo štátny tajomník potrebuje desať služobných áut, minister vnútra potrebuje mať ďalšie verzie policajných áut, teda myslím tých polepov alebo napríklad hala v Šamoríne.
Takže toto je len ďalší nejaký návod na doplnenie tvojho menu, ktoré ma napadlo z hlavy. A verím tomu, že keby naozaj máme raz tú možnosť, tak naozaj tá konsolidácia sa dá urobiť oveľa, oveľa efektívnejšie, tak aby tí najzraniteľnejší na to nemuseli doplatiť, ako je to v tomto prípade.
Ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie.
|
12.
Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyňa Luščíková, myslím, že si to zhrnula celé veľmi dobre a mňa to tak mrzí, lebo tá konsolidácia, ona sa podľa mňa dala urobiť aj lepšie. Jednoducho mne to príde, ako keby povedali, že áno, treba konsolidovať, asi nevedeli ako, alebo nechceli vedieť, ja neviem, mali možno iné povinnosti, napríklad riešiť Trestný zákon a podobne, ale, ale ako toto je asi že najhorší možný spôsob, akým sa to dalo urobiť. Jednoducho zhodíme to na zamestnávateľov, zhodíme to na ľudí a nech sa s tým vysporiadajú, nech sa s tým vysporiadajú malí a strední podnikatelia, pretože tí na to doplatia najviac, samozrejme, potom na to doplatia bežní ľudia, pretože sa to premietne do tých cien na trhu. No a napriek tomu teda, že už to niekoľko dní tú transakčnú daň máme, vidíme, že je to absolútna hlúposť, táto Ficova transakčná daň, tak keď už aj teda máme v parlamente túto diskusiu, pravdepodobne ešte niekoľko hodín aj mať budeme, ak nerátam teda pána predsedajúceho, spravodajcu, tak tu sedia asi dvaja koaliční poslanci a ja som ako doteraz nepočul nikoho, že by sa za toto postavil, vystúpil, vysvetlil nám to, obhájil to, že je to dobrý krok.
Však aj pán Danko hovorí, že je to nezmysel, táto transakčná daň, takže ako ja naozaj že nerozumiem, že načo je toto dobré, pretože toto sa dotkne naozaj že strašne veľa ľudí. Že toto nie je o tom, že my tu priškrtíme nejak, neviem, podnikajúcu triedu, že tu podnikatelia budú mať transakčnú, ale veď to sa dotkne aj úplne bežných ľudí, to sa dotkne úplne bežných živnostníkov, jednoosobové eseročky a podobne. Takže ja naozaj neviem, ale túto hlúpu Ficovu transakčnú daň by bolo čím skôr, tým lepšie zrušiť a budete mať šancu zahlasovať za náš pozmeňovák.
Ďakujem pekne.
|
52.
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, kolegyňa, pani poslankyňa Kleinert, za to, že si to v podstate veľmi dobre opísala z pohľadu tých samospráva, z pohľadu teda hlavného mesta, kde som teda aj ja mestským poslancom, a to je presne to, že síce sa priamo samospráv tá transakčná daň nedotkne, ale na druhej strane sa to dotkne všetkých mestských podnikov, pretože, ako si aj ty uviedla príklad s dopravným podnikom, kde jednoducho aj napríklad teda tie cestovné lístky alebo električenky sa dajú platiť kartou, to znamená, že takisto nejaký odvod touto Ficovou transakčnou daňou tých ľudí postihne v takej miere, že to môže mať dopad taký, že sa budú dvíhať ceny lístkov, čo, samozrejme, nie je nikdy populárne, ani teda z pohľadu tých samospráv, už rozhodne nie z pohľadu tých cestujúcich.
A mňa to mrzí, lebo na jednej strane sa tu idú dať nejaké preddavky tým samosprávam, samozrejme, veď tie samosprávy nie raz dokázali a potvrdili, že vedia veľmi responzívne reagovať, keď sú nejaké aj výnimočné situácie. Videli sme to pri tom covide, kedy tá pomoc stála a padala na tých samosprávach. No a áno, že tie samosprávy si tie peniaze zaslúžia, ale na druhej strane ich ideme vybrať cez tie transakčné dane, cez túto Ficovu drahotu a zlú konsolidáciu, na ktorú doplatia aj tieto samosprávy. A mrzí ma to, pretože si myslím, že, práve naopak, tieto samosprávy mali byť podporované. Síce na jednej strane tu dostanú okolo 150 miliónov, na strane druhej ich tu zasiahne táto Ficova transakčná daň, ktorá je naozaj zlá, ničí, škrtí ekonomiku, ako si povedala, zasiahne to najviac ekonomicky aktívnych ľudí a kto jednoducho je priškrtený, tak, samozrejme, nemôže podávať výkon, pretože nemôže dýchať.
Takže ďakujem, že si to veľmi pekne zhrnula a myslím si, že z pohľadu teda samospráv si to veľmi pekne vystihla a opísala. Ďakujem veľmi pekne.
|
96.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, tak poďme teda spoločne vyšetriť, či sú tu dôvody na to skrátené legislatívne konanie. Ja mám za to, že aj nie, ale napriek tomu poviem, že faktom je, že máme najmenej bytov na tisíc obyvateľov, nájomných bytov, z pohľadu, alebo teda keď sa porovnáme s inými krajinami EÚ, alebo máme najvyšší vek osamostatnenia sa od rodičov, čo je tiež z dôvodu toho, že to bývanie je na Slovensku nedostupné. Chýbajú nám tie nájomné byty, to je pravda.
No ale teda otázka je, keď už sme pri tom skrátenom legislatívnom konaní, že tento problém je tu niekoľko rokov, toto nie je problém, ktorý by tu bol jeden alebo dva mesiace. Naozaj toto je problém, ktorý tu máme dlhodobo. Ja ako tú politiku naozaj sledujem, by som povedal, od základnej školy a ja neviem, že či by to niekedy pre stranu, ktorá sa tvári, že je sociálnodemokratická, bola priorita. Ja by som aj povedal, že nie. Zrazu niekde v nejakom momente počas tohto volebného obdobia povedal pán premiér, že nájomné bývanie je premiérska téma. Však ako fajn, by som povedal, že možno aj zdravotníctvo by mohla byť premiérska téma, to pán premiér povedal, že nie je. No ale teda keď sa bavíme o týchto dôvodoch na to skrátené legislatívne konanie, tak aj môj predrečník kolega Štefunko to veľmi dobre spomenul., človek by aj očakával možno nejaký komplexnejší program, možno nejakú víziu, možno niečo, čo sa plánuje dlhodobo, lebo aj tá výstavba, to nie je, že lusknete prstom a máte byty, hej, že to naozaj si myslím, že toto treba väčšiu, odbornejšiu, komplexnejšiu diskusiu a podľa mňa aj tu v Národnej rade. Ja už by som teda očakával, že keď už tu príde takýto zákon, tak by mohol prejsť nejakým medzirezortným pripomienkovým konaním, že to nebude opäť tak narýchlo, že nám tu o jedenástej predsedajúci oznámi, že tu príde takýto návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. My nevieme čo skôr, tak, samozrejme, sa snažíme to narýchlo si preštudovať, aby sme vôbec vedeli, o čom to je. Potom sa tu nejakým spôsobom vyrozprávame a odhlasujeme a ideme ďalej. Potom sa stane to, že sa sem zase vrátime, budeme to desaťkrát opravovať, potom v tom bude chaos, nikto nebude vedieť, ako to je.
Tento zákon samotný, aj keď sa držím teda toho skráteného legislatívneho konania, zahŕňa aj aktérov ako napríklad hlavné mesto. Ja sa stavím, že hlavné mesto o tomto ani nevie a že to s nimi ani nebolo prediskutované. Tak ako keď to prišlo na výbor, nikto ani nevedel, o čom sa ide rokovať. Si myslím, že ten legislatívny proces má nejakú hlavu a pätu, veď to upravuje aj zákon o rokovacom poriadku, a mali by sme spĺňať nejaké podmienky, pričom ja mám za to, že tu nie sú ohrozené ľudské práva a slobody, že tu neni ohrozená bezpečnosť štátu a že nehrozia veľké hospodárske škody. Ako možno teda hrozia nejaké väčšie hospodárske škody, lebo dneska sme sa dočítali, že šéfka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania pani Lysová bola v minulosti dvakrát odsúdená, čo súviselo s nejakým realitným biznisom. Ja o tom veľa neviem, nechcem sa tomu veľmi venovať, ale ak ste to mysleli takto, že z tohto dôvodu sú ohrozené nejaké hospodárske škody, tak potom si myslím, že to je asi problém v tej agentúre, nie v tom, že to musíme robiť cez skrátené legislatívne konanie.
No, uvediem ešte teda príklad s tými bytmi. Tak komerčný nájom v štátom podporovaného nájomného bývania pre 30 m2 je 490 eur a pri 30 m2 tej istej bytovky, bavíme sa o Bratislave, je 420 eur, čo je rozdiel asi 70 euro. Ako v poriadku, ale ak by som očakával, že štát dá do ponuky nejaké nájomné bývanie, tak naozaj to bude dostupné aj cenovo, čo ja mám z pohľadu toho, čo vidíme na internete, tak mám za to, že to nie je až tak cenovo dostupné, a potom teda nerozumiem úplne tej pointe. Aj napriek tomu, že si myslím, že tých bytov nájomných je málo, ale keď už sa teda stavajú, tak by mali byť jednak adresné a zároveň by mali byť aj cenovo dostupné, čo, poviem úprimne, ak tieto byty má stavať developer, tak ich v prvom rade bude stavať tam, kde on potrebuje, a nie tam, kde to potrebujú tie mestá a obce. Môžme sa baviť, keď ten zákon samotný bude prerokovaný, že či je to adresné, alebo nie je, či je to cenovo dostupné, alebo nie je, ale minimálne ja mám za to, že neexistujú naozaj zákonom stanovené podmienky na to, aby sme toto robili v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som si prečítal všetky tie materiály za ten čas, ktorý sme mali. Hovorím, je to asi pár hodín. Pamätám si, o jedenástej predsedajúci, bol to, myslím pán Raši, povedal, že prídu dva návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, teda II. pilier a nájomné bývanie. No, teraz je, za chvíľku bude päť hodín, tak ja neviem úplne, že či naozaj toto je niečo, čo sa nedalo urobiť aj inak. Napríklad cez medzirezortné pripomienkové konanie, nejakou hlbšou diskusiou minimálne v parlamente. Hovorím aktérmi tohto sú aj mestá a obce. Nie som si úplne istý, či ste to stihli za tých päť hodín s tými mestami a obcami prerokovať alebo nejakým spôsobom prediskutovať. Ale minimálne očakávam, keď už sa naozaj bavíme o tak komplexnej téme, lebo táto téma naozaj má presah aj do viacerých rezortov, má veľa, zákon územného plánu a podobne, že by sa to nerobilo takto narýchlo a takto na kolene. Lebo potom naozaj, áno, že keď sa to robí takto rýchlo, môžu tam byť chyby, tak potom áno, hrozia tie hospodárske škody, čo si myslím, že ak chceme mať, aj zo skúseností máme. Tá skúsenosť alebo tá minulosť nám dáva za pravdu, že keď sa niečo robilo narýchlo, tak tam boli chyby, opravovalo sa to a, bohužiaľ, aj napriek tomu, že ste tvrdili, že tie odôvodnenia tu sú, tak nám tá história dala za pravdu, že naozaj niekedy je lepšie nebežať ten šprint, ale maratón.
Ďakujem veľmi pekne.
|
77.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak tento návrh zákona tu máme už asi od septembra. Už je začiatok apríla, je to vyše pol roka. Ja by som očakával, že za toho pol roka aj napriek tomu, že nastali nejaké personálne zmeny na tomto ministerstve, tak ten návrh zákona, mali ste príležitosť naozaj niečo iné priniesť. Mohli ste spraviť to, čo ste tu vyprávali o tom, že pôjde viacej peňazí do mládeže, že to pôjde medzi kluby, že sa nebude stavať hala v Šamoríne, no ale opak je, opak je pravdou. Jednoducho ani tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz prišli, nič z toho, čo ste sľubovali, neprinášajú, len opravujú chyby, ktoré v tom zákone boli a ktoré sú v rozpore dajme tomu s ministerstvom financií. Ale jednoducho toto je opäť nevyužitá príležitosť. Ste minister, mali ste príležitosť niečo s tým spraviť, ale len čo sa tu deje, že sa tam len opravujú chyby. A je to premárnená príležitosť a dokazuje to len to, že na tom ministerstve nemáte absolútne čo robiť.
Ďakujem pekne.
|
225.
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Hlina, už keď som vás tu videl, že teda tu sedíte, tak ja už som naozaj veľmi dúfal, že sa prihlásite o slovo a vystúpite a ďakujem vám za to, lebo naozaj ste to zhrnuli veľmi presne, že akým problémom momentálne táto krajina žije, akým problémom čelí, a jednoducho sú ignorované, neriešime ich. Ale čo tu riešime, napríklad to, že chceme mať v ústave, že pohlavie je muž a žena.
Že mne to príde asi ako keby, ja neviem, že sme dali do ústavy, že deň má 24 hodín alebo nebo je modré, tráva je zelená. Ako však pre mňa za mňa, bavme sa o tom, ale ja neviem, že... Tak nám tu sa rozpadajú stredoškolské, vysokoškolské internáty. Mladí ľudia sú v zahraničí, jednoducho sa nechcú vrátiť na Slovensko aj práve preto, že tu riešime to, čo tu riešime, a neriešime tu to, čo by sme tu riešiť mali. Ako napríklad to všetko, čo ste spomenuli. Ono by sme, samozrejme, tých problémov tu mohli menovať aj, aj do zajtra, aj do pondelka.
Ale ja som si spomenul na takú jednu situáciu (povedané so smiechom), ja mám bratranca a sesternicu, žijú v Anglicku, konkrétne v Londýne a raz za čas, niekoľkokrát do roka prídu na Slovensko a vždy sa teda bavíme o tom, že čo tu riešime, oni mi naozaj, oni mi niekedy, že nechcú veriť, keď im hovorím, že čo my tu v tomto parlamente riešime. A ja už sa teším, prídu, keď bude Veľká noc, a opäť im poviem, no tak my tu riešime zmenu ústavy, ktorá hovorí o tom, že budeme mať v ústave zakotvené, že pohlavie sú len muž a žena.
A ono ani nejde o tom, že o čom my sa doma bavíme, to neni ani tak podstatné. Ale podstatné je to, že, že ja ani im neviem reálne povedať, prečo by sa sem naspäť mali vrátiť, pretože naozaj, nerobíme, táto vládna koalícia naozaj nič nerobí preto, a má na to všetky možné nástroje. Máte vládu, máte parlament, máte prezidenta, aby ste aspoň niečo pre túto krajinu urobili, a vy namiesto toho tu riešite takéto hlúposti a mňa to veľmi mrzí, pretože to nie je len o mojom, o mojej rodine, ale naozaj v zahraničí žije niekoľko tisíc Slovákov, ktorí sa nechcú vrátiť presne kvôli tomuto.
Ďakujem pekne.
|
191.
Ďakujem pekne za slovo.
Tak som sa aj tak počas toho vystúpenia zamýšľal nad tým, že čo všetko by sa dalo v tej ústave zmeniť, a tu teraz nechcem viesť, ako kebyže debaty o zmene ústavy, ale keď už ju tu máme, tak ma mrzí, že to je práve tento návrh, lebo neviem, že za päť minút sú tri hodiny, piatok poobede. Ja sa stavím, že čo už momentálne na Slovensku viac trápi, ako je táto téma, tak by som si tipol, že o tomto čase sú to minimálne zápchy von z Bratislavy, alebo teda polorozpadajúce sa meškajúce vlaky. Mne to, žiaľ, pripomína niečo podobné, ako keď sme tu riešili tie prevraty Gruzíncov a tak, že to je proste téma, ktorá je len umelo vytvorená, vymyslená, reálne títo ľudia absolútne nikomu neubližujú. Práve naopak sú vysokou pridanou hodnotou našej spoločnosti, sú to naši susedia, kolegovia, deti priatelia. Ja si naozaj nemyslím, že nás akokoľvek ohrozujú.
No ale tak aj kolega Dubéci sa zamyslel teda v tej rozprave, že čo teda naozaj ohrozuje tú rodinu, a ja si myslím v prvom rade, že je to chudoba, korupcia, pokrytectvo. Toto ohrozuje rodiny na Slovensku a toto momentálne, čo tu prerokovávame, podľa mňa toto je čisté pokrytectvo.
Ďakujem pekne.
|
99.
Ja tu som. Ďakujem. No, Michal, tak presne si to vystihol k tej transakčnej dani, že naozaj tomu absolútne nikto nerozumie, je to chaos, aká konsolidácia, taká transakčná daň. Presne ako si povedal, mysleli si, že si to nikto ani nevšimne, ale stala sa z toho vlajková loď. Naozaj ja, mňa sa tu ľudia na to pýtajú, mne mladí ľudia píšu a pýtajú sa ma, že ako to vlastne má fungovať, pretože v nejakej banke poplatky platiť nemusia, niekde ich platiť musia, niekde potrebujú také potvrdenie, niekde potvrdenie nepotrebujú, nikto tomu nerozumie, ale minimálne čomu ľudia rozumejú a čo už si od včera všímajú, že im odchádzajú z účtov peniaze. A tieto peniaze, ktoré im odchádzajú na túto transakčnú daň, by napríklad mohli investovať do rozvíjania svojho podnikania a mohli by inovovať, napriek tomu nebudú môcť a budú musieť zvyšovať ceny. A mňa naozaj ako mrzí, že vôbec toto tu musíme riešiť, pretože dalo sa to aj ináč, lenže vám sa nechcelo alebo ste nevedeli, je to úplne jedno, ale v každom prípade na to na konci dňa doplatia ľudia. A ja sa stavím, že ešte sa tá transakčná daň aj v tom procese počas teda bežnej praxe stane, že to bude taký chaos, že toto budeme ešte na štyrikrát opäť upravovať, pretože nikto tomu nerozumie (kýchnutie v pléne), na zdravie, aj, na zdravie, aj na tých finančných správach, ak sa tam niekedy teda človek dovolá, má to šťastie, tak naozaj ani tí úradníci sami nevedia, nie je to ich chybou, je to chybou toho, že je v tom taký chaos, že ste to robili tak narýchlo, je to šité horúcou ihlou, ako sme tu už viackrát povedali, že tomu nikto nerozumie. Mňa to naozaj mrzí, pretože za tie roky ste nijako nepodporili podnikateľov a živnostníkov, práve naopak, dávate im jedno poleno pod nohy za druhým a toto je, ja sa naozaj obávam, že toto bude veľký problém a veľa firiem aj skončí.
Ďakujem pekne.
|
228.
Ďakujem pekne, teraz som chcel reagovať v tomto kontexte na moju kolegyňu Tinu Gažovičovú, že presne, že o tomto, podľa mňa tá debata ani nie je o tom, že či to je veľa, alebo málo peňazí. Veď presne, ako to už bolo povedané, že je to investícia do budúcnosti, je investícia do mladých ľudí, je to o rovnosti príležitostí, o znižovaní tej sociálnej nerovnosti medzi mladými ľuďmi, takže ja si myslím, že táto debata je o tom, ak sa teda bavíme o koalícii, lebo tie počty sú také, že bez koalície tento návrh zákona nemôže prejsť, tak podľa mňa je to, táto debata o tom, že či je, alebo nie je politická vôľa na to, aby ste tento návrh zákona podporili. Už to tu bolo aj pri inom návrhu zákona spomínané, že, ja rozumiem tomu, že máte nejaké koaličné zmluvy a podobne, ale ako naozaj tento zákon nikomu neškodí, pomáha. Pomáha mladým ľuďom. Podľa mňa v porovnaní s tým všetkým, čo tu bolo spomenuté, na čo všetko sa tu teraz, by som povedal, vyhadzujú peniaze, si nemyslím, že toto je niečo, čo by sme nevedeli nejakým spôsobom zafinancovať.
Takže ja si myslím, že toto je naozaj len o politickej vôli, či chcete, alebo nechcete pomôcť mladým ľuďom, lebo nemá to žiadne logické podfarbenie. Je to naozaj zákon, ktorý pomáha a znižuje sociálnu nerovnosť medzi mladými ľuďmi a dáva im príležitosť doštudovať vysokú školu v prípade, že by museli platiť školné, ak by predlžovali štandardnú dĺžku štúdia, čo je úplne normálne. Je to úplne bežné, deje sa to.
Ja som tiež predlžoval vysokú školu o jeden rok len preto, lebo som dopisoval diplomovú prácu, takže som celý rok predĺžil len kvôli tomu, že som písal diplomovku. Potreboval som na to viacej času. To nie je o tom, že by mladí ľudia chceli nejakým spôsobom sa flákať alebo podobne. Práve naopak, z vlastnej skúsenosti vám poviem, že každý chce tú vysokú školu skončiť čím skôr, ale sú úplne prirodzené a adekvátne dôvody, prečo tomu tak nie je.
Ďakujem veľmi pekne.
|
222.
Ďakujem za to slovo.
No my keď sme sa aj snažili teda vyrátať, že koľko by to teda asi stálo, tak tá horná hranica je do tých 3 mil. euro. My sme aj v tej doložke vplyvov napísali to, že aby teda o tie peniaze školy neprišli, aj keď si nemyslím, že financovanie vysokých škôl na Slovensku stojí a padá na tom, či niekto predĺži štandardnú dĺžku štúdia, ale malo by to byť, ale teda mal by to teda štát kompenzovať tým vysokým školám. To sa bavíme naprieč všetkými vysokými školami na Slovensku o tej cene troch miliónov, ja si, pri všetkej úcte, ako sa tu aktuálne rozhadzuje napriek tomu, že konsolidujeme, si myslím, že tri milióny euro, ktoré by išli, teda aby sa investovali do mladých ľudí, aby mohli doštudovať, si nemyslím, že v tomto prípade až tak veľa. Ale v tom návrhu zákona, samozrejme, sme sa snažili tú doložku vplyvov rozpísať najviac, ako sme vedeli, sme pracovali s dátami, ktoré boli dostupné a ku ktorým sme sa vedeli dostať. Takže keby, samozrejme, ja neviem možno ministerstvo školstva, financií by možno vedelo mať lepšie dáta, ale s tým, čo my sme robili, tak je to tam všetko v tom návrhu zákona, keď si to potom pozriete, tak je to tam všetko uvedené.
Ďakujem.
|
218.
Ďakujem ešte raz za slovo.
Tak ako som spomínal, tento návrh zákona rozširuje možnosť bezplatného štúdia na vysokých školách pre programy bakalárskeho štúdia, alebo teda štúdia, ktoré spájajú prvý a druhý stupeň.
Tento návrh zákona má prispieť k tomu, aby sa zvýšila flexibilita a dostupnosť, finančná dostupnosť štúdia na vysokých školách. Vieme, že bezplatné, teda denné štúdium je garantované len v tej štandardnej dĺžke štúdia. Ak sa bavíme o tom bakalárskom sú to tri roky. V prípade, že ak niekto, kto v súčasnosti študuje slovenskú vysokú školu a prekročí tú štandardnú dĺžku štúdia, teda minimálne jeden rok, tak už musí platiť ten poplatok. Ten poplatok sa hýbe v priemere niekde okolo 500 až 1 500 euro. A my by sme týmto návrhom zákona chceli teda v prípade, ak by študenti predĺžili tú štandardnú dĺžku štúdia o jeden rok, tieto školné poplatky platiť nemuseli. Z tých čísiel, ktoré máme, tak ročne prekročí štandardnú dĺžku štúdia vyše 8-tisíc študentov a študentiek vysokých škôl. Tie dôvody sú, samozrejme, rôzne. Či už je to to, že niekto úplne prirodzene potrebuje na štúdium viacej čase, alebo má nejaké zdravotné problémy, mohol byť odcestovaný kvôli výmennému programu, a nie vždy, aj napriek tomu, že existuje výnimka na tieto Erasmi, tak nie vždy škola uzná tie kredity a uzná tie predmety, ktoré ten študent, alebo teda študentka absolvovali a aj z tohto dôvodu musia potom predlžovať tu štúdium na vysokej škole. Alebo je to aj čisto z toho dôvodu, že je všeobecne známe, že mladí ľudia teda, ktorí vyštudujú na vysokých školách, tak častokrát im nestačia iba tie teoretické zručnosti, ktoré sa v škole naučia, ale už dneska je každému jasné, že potrebujú mať aj nejaké praktické skúsenosti. No a mnoho študentov a študentiek na vysokých školách tým pádom sa snažia už popri štúdiu získať tieto praktické skúsenosti. Aj to je jeden z dôvodov, prečo to štúdium bežne predlžujú, alebo úplne aj ten ďalší dôvod môže byť to, že niekto jednoducho na písanie záverečnej práce potrebuje teda viacej času.
No a ide predovšetkým o to, aby sme zdostupnili, čo sa týka finančnej dostupnosti, vysoké školy, aby sa nestalo, že niekto by nemohol doštudovať len preto, lebo jednoducho mu to finančná situácia neumožňuje. Ten druhý dôvod je aj taký, že stane sa. Je to úplne normálne, keď niekto končí strednú školu a prihlasuje sa na vysokú, že nie úplne sa musí trafiť do toho odboru, ktorý by možno chcel neskôr po vyštudovaní robiť, a nemá zmysel, aby teda takýto človek študoval na vysokej škole niečo, čo ho nebaví, niečo v čom sa nenašiel len preto, aby neprestúpil na inú školu, a mal by už automaticky o jeden rok na vysokej škole naviac a musel by si ho zaplatiť.
My sme sa bavili aj s mnoho mladými ľuďmi, ktorí nám naozaj písali, že keď predĺžili štúdium z rôznych dôvodov aj, samozrejme, zväčša takých, ktoré som v tejto rozprave uviedol, tak museli to platiť. A nie každý na to mal peniaze a v niektorých prípadoch to znamenalo, že to štúdium ani nedokončili len kvôli teda tejto finančnej bariére.
Nebudem klamať, priznám sa, my sme sa inšpirovali Českou republikou. Tento návrh v Českej republike funguje, resp. teda študenti a študentky, ktorí prekročia tú štandardnú dĺžku štúdia, tak potom tie ďalšie roky majú bezplatné. Ja si myslím, že je dôležité, lebo vieme, že koľko mladých ľudí študuje v Čechách a mohli by aj študovať u nás, tak aspoň trošku sa priblížiť k tej kvalite, alebo teda k tej dostupnosti aj tých vysokých škôl v Čechách. Ja nehovorím, že, toto nie je nejaká zásadná reforma vysokých škôl, je to len o tom, aby teda to štúdium bolo dostupnejšie aj vzhľadom na to, že sa teda zrušil ten daňový bonus na deti, tak je toto jedna z možností, akým spôsobom to štúdium môže byť dostupnejšie aj pre deti, ktoré možno nemajú takú finančnú podporu od rodičov. Mnoho študentov musí teda brigádovať, aby vôbec mohlo doštudovať.
Aj výskumy dokazujú, to, že niekto vyštuduje vysokú školu v tej štandardnej dĺžke štúdia, to automaticky neznamená, že je dobre pripravený na ten prechod z vysokej školy na trh práce. Práve naopak, tam je presne dôležité to, aby mali aj tie pracovné zručnosti a skúsenosti, a tento návrh zákona zvyšuje tú flexibilitu toho, že tí študenti a študentky vysokých škôl majú väčšie možnosti sa realizovať už popri štúdiu na vysokej škole a nemusia sa báť, že ak by tú štandardnú dĺžku prekročili, tak by sa museli nejakým spôsobom dotknúť ich nejakých finančných prostriedkov.
Takže chcel by som ešte teda na záver povedať, alebo teda ja som vlastne chcel aj vyzvať koaličných poslancov a poslankyne, ale teda ak nerátam pána predsedajúceho, tak ste tu konkrétne dvaja, takže je to taká výzva možno viac do vzduchu ako, ako konkrétne, takže trošku ma to mrzí, ale je to podľa môjho názoru dobrý návrh zákona. My sme to prediskutovali aj s akademickými obcami, teda so zástupcami rôznych študentských organizácií, ktorí, samozrejme, tento návrh alebo túto myšlienku podporili, za čo im, samozrejme, ďakujeme.
Takže myslím, že tento návrh zákona pomôže mladým ľuďom, veľa sa teda aktuálne v tejto krajine pre mladých ľudí až tak nerobí, a keď hej, tak sú to skôr rôzne vyhrážky a urážky, takže tento návrh zákona nemá absolútne žiadne ideologické podfarbenie. Je to presne podobný návrh zákona, ako boli tie predchádzajúce, ktoré svojím spôsobom pomáhajú predovšetkým ľuďom, v tomto prípade mladým ľuďom, ktorí si možno z finančných dôvodov nevedia zaplatiť štúdium, a nemá teda zmysel, aby niekto skončil vysokú školu, ktorú by aj možno doštudoval, žeby na to, samozrejme, mal predpoklady, len preto, že si nevie teda zaplatiť to štúdium, pretože ako som spomínal, tá priemerná cena, alebo teda ten priemerný poplatok je niekde medzi 500 až 1 500 eur.
Ďakujem veľmi pekne za vystúpenia, teda ak by bola taká šanca, že by ste tento návrh zákona podporili, tak my vám, samozrejme, budeme veľmi vďační.
Ďakujem pekne.
|
214.
Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak dovoľte mi, aby som touto cestou mohol uviesť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene doplnkov niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa teda rozširuje možnosť predĺženia bezplatného štúdia o jeden rok. Týka sa to predovšetkým študentov bakalárskeho študijného programu alebo študijného programu, ktorý spája prvý a druhý stupeň.
Ďakujem veľmi pekne a týmto sa aj hlásim do rozpravy, kde tento návrh zákona môžem viacej uviesť a predstaviť.
Ďakujem pekne.
|