Tvoj prejav. Zabudol si jeden protivetor, a to je Trestný zákon. To je pomerne veľmi veľký a silný protivetor, lebo sa znížila miera efektivity výberu daní o 1,2 miliardy eur. To je tých Migalových 90 miliónov a podobne. To je, to je naozaj, že obrovské množstvo peňazí len kvôli tomu, že sa teda zmenil Trestný zákon, len kvôli tomu, že to niekto potreboval a mu to tak vyhovuje. Druhá vec je ešte, keď to hovoril pán minister, že vlastne ďalší protivetor. Toto ináč, toto ma úplne, že, že to ma naozaj dostalo. Na to by som aj zabudol, keby si hovoril o tých protivetoroch, je, že vlastne my stagnujeme preto, lebo nemecká ekonomika stagnuje. Čiže vlastne to, na ako na tom my sme, nie kvôli ministrovi financií, ani kvôli tomu, že sa tu riešili úplne iné veci, ako by bolo treba riešiť, ale kvôli Nemecku. Ja neviem teda, keby, keby, že hneď zajtra sem príde kompetentná vláda, ktorá by vedela riešiť to, čo treba riešiť už len z pohľadu ekonomiky a hospodárstva, a keby Nemci na 30 rokov vypli, tak ja mám pocit, že my sme ich aj za tých 30 rokov nedobehli, a povedať, že stav verejných financií je na tom tak, ako je, lebo Nemecko, wow. Posledné, čo som chcel povedať, to si tiež hovoril vo svojom príspevku, je, že presne toto by mal byť ten návrh zákona. Toto by malo byť to, kde by sa tí koaliční poslanci mohli rétoricky vyblázniť. Veď to je niečo, kde vy by ste práveže sa mali chváliť tým, čo ste dokázali, hovoriť o pokroku. Ja chápem, že hovoriť, keď sa ruší voľba poštová alebo mení rokovací poriadok, že nie je úplne prospešné a neviete úplne na tom vyzbierať politické body, ale tu ste ich práve mali zbierať a ešte aj za toto sa hanbíte, ešte aj tuná vlastne nedovolíte ministrovi sa obhajovať, lebo náhodou teda, aby, aby nepovedal niečo, čo vám úplne, že poškodí, tak ako naozaj, že, že výborný pokrok, naozaj. Pán poslanec Pročko.
|
Pýtali, že kedy sa teda dostavajú tie diaľnice, železnice. Uviedli ste príklad aj z Poľska, akým spôsobom tam tá infraštruktúra zodpovedá tomu roku, ktorý žijeme. Len viete, že žiadať toto od ľudí a pýtať sa, kedy toto vybudujú ľudia, ktorí, keď idú meniť rokovací poriadok, aby umlčali opozíciu, tak jediného, koho tým umlčia, je ich vlastný minister, tak neviem úplne, že či títo ľudia sú schopní toho, čo vy ste sa v tej rozprave pýtali. Takže asi, asi netreba také vysoké očakávania. Lebo naozaj vidíme, že čohokoľvek sa táto koalícia dotkne, hoc aj toho, čo by malo byť v ich prospech, sa otočí v ich neprospech, respektíve do toho, že ani minister už nedokáže reagovať, lebo tak zmenili rokovací poriadok, že už nemá ani čas vystupovať napriek tomu, že by chcel vystúpiť. Tak neviem, že či úplne očakávať od tejto koalície, že tu budeme mať niekedy takú infraštruktúru a železnice ako v Poľsku. Ja som z dovolenosti tiež bol v Poľsku koncom minulého roka. Nemyslím teraz ani Varšavu. S otvorenými ústami som pozeral, čo v tom Poľsku dokázali. Keby som to nevidel na vlastné oči, ani by som neveril, a teda to je niečo, čo je smutné, lebo ja si myslím, že aj my by sme sa tak mohli dobre mať, len asi nemôžu ekonomiku naštartovať ľudia, ktorí, keď idú prijímať rokovací poriadok s tým cieľom, aby umlčali opozíciu, umlčia vlastných ministrov, že tu budeme mať diaľnice do Košíc a železnice ako v Poľsku. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie, pán poslanec Hazucha. Ďakujem pekne.
|
Poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojil, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde, že práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojil, lebo veď správa o pokroku, veď to je niečo, kde, že práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať v tomto parlamente a však to je príležitosť pre vás. Len potom to možno nie je úplne správa o pokroku. No ten pokrok nie je taký možno, ako vy ste si predstavovali alebo neviem, no. Vám to je jedno, lebo to, že nevystupujete pri kontroverzných návrhoch zákona, viem si to odôvodniť, ale prečo pri pokroku, čo by naozaj malo byť niečo, kde vy sa môžete doslova, že, že rétoricky vyblázniť, však to by mala byť vaša príležitosť. Ani tuná nie, tak to mi je ľúto, ale teda sa chcem ospravedlniť, že ja som povedal v tej rozprave, že vlastne táto vláda nepriniesla jedinú víziu ani myšlienku toho, akým spôsobom naštartovať tú ekonomiku, tak Robert Fico povedal, má to teraz napadlo nie tak dávno, že Uzbekistan je brána do Afganistanu. Hovoril to v kontexte toho, že chcel nadviazať diplomatické a obchodné vzťahy teda s Afganistanom cez Uzbekistan. Tak, ak toto je tá vízia, tak ďakujem pekne, no. To mi príde to mi príde strašne málo, ale ale podobne sa už ako keby, že, čo sa týka možno nejakej demografickej krivky, respektíve nejakého indexu ukazovateľa demokracie, k tomu Afganistanu približujeme, takže možno aj to je ten dôvod, ale myslím si, že, že na to, že tu vládnete tak dlho, tak si myslím, že s tou ekonomikou by ste mohli niečo spraviť, ale rozumiem, sú tu iné priority, Trestný zákon, Gašpar a podobne. Len potom to budete aj vy musieť tým ľuďom pred voľbami vysvetľovať, lebo my im to vysvetľujeme už teraz a ľudia z toho nie sú nadšení, takže verím tomu, že to aj vo voľbách zreflektujú. Ďakujem veľmi pekne. Ďalšiu rozpravu vystúpi pán
|
Poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojil, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde, že práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojil, lebo veď správa o pokroku, veď to je niečo, kde, že práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať v tomto parlamente a však to je príležitosť pre vás. Len potom to možno nie je úplne správa o pokroku. No ten pokrok nie je taký možno, ako vy ste si predstavovali alebo neviem, no. Vám to je jedno, lebo to, že nevystupujete pri kontroverzných návrhoch zákona, viem si to odôvodniť, ale prečo pri pokroku, čo by naozaj malo byť niečo, kde vy sa môžete doslova, že, že rétoricky vyblázniť, však to by mala byť vaša príležitosť. Ani tuná nie, tak to mi je ľúto, ale teda sa chcem ospravedlniť, že ja som povedal v tej rozprave, že vlastne táto vláda nepriniesla jedinú víziu ani myšlienku toho, akým spôsobom naštartovať tú ekonomiku, tak Robert Fico povedal, má to teraz napadlo nie tak dávno, že Uzbekistan je brána do Afganistanu. Hovoril to v kontexte toho, že chcel nadviazať diplomatické a obchodné vzťahy teda s Afganistanom cez Uzbekistan. Tak, ak toto je tá vízia, tak ďakujem pekne, no. To mi príde to mi príde strašne málo, ale ale podobne sa už ako keby, že, čo sa týka možno nejakej demografickej krivky, respektíve nejakého indexu ukazovateľa demokracie, k tomu Afganistanu približujeme, takže možno aj to je ten dôvod, ale myslím si, že, že na to, že tu vládnete tak dlho, tak si myslím, že s tou ekonomikou by ste mohli niečo spraviť, ale rozumiem, sú tu iné priority, Trestný zákon, Gašpar a podobne. Len potom to budete aj vy musieť tým ľuďom pred voľbami vysvetľovať, lebo my im to vysvetľujeme už teraz a ľudia z toho nie sú nadšení, takže verím tomu, že to aj vo voľbách zreflektujú. Ďakujem veľmi pekne. Ďalšiu rozpravu vystúpi pán
|
Poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojil, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde, že práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojil, lebo veď správa o pokroku, veď to je niečo, kde, že práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať v tomto parlamente a však to je príležitosť pre vás. Len potom to možno nie je úplne správa o pokroku. No ten pokrok nie je taký možno, ako vy ste si predstavovali alebo neviem, no. Vám to je jedno, lebo to, že nevystupujete pri kontroverzných návrhoch zákona, viem si to odôvodniť, ale prečo pri pokroku, čo by naozaj malo byť niečo, kde vy sa môžete doslova, že, že rétoricky vyblázniť, však to by mala byť vaša príležitosť. Ani tuná nie, tak to mi je ľúto, ale teda sa chcem ospravedlniť, že ja som povedal v tej rozprave, že vlastne táto vláda nepriniesla jedinú víziu ani myšlienku toho, akým spôsobom naštartovať tú ekonomiku, tak Robert Fico povedal, má to teraz napadlo nie tak dávno, že Uzbekistan je brána do Afganistanu. Hovoril to v kontexte toho, že chcel nadviazať diplomatické a obchodné vzťahy teda s Afganistanom cez Uzbekistan. Tak, ak toto je tá vízia, tak ďakujem pekne, no. To mi príde to mi príde strašne málo, ale ale podobne sa už ako keby, že, čo sa týka možno nejakej demografickej krivky, respektíve nejakého indexu ukazovateľa demokracie, k tomu Afganistanu približujeme, takže možno aj to je ten dôvod, ale myslím si, že, že na to, že tu vládnete tak dlho, tak si myslím, že s tou ekonomikou by ste mohli niečo spraviť, ale rozumiem, sú tu iné priority, Trestný zákon, Gašpar a podobne. Len potom to budete aj vy musieť tým ľuďom pred voľbami vysvetľovať, lebo my im to vysvetľujeme už teraz a ľudia z toho nie sú nadšení, takže verím tomu, že to aj vo voľbách zreflektujú. Ďakujem veľmi pekne. Ďalšiu rozpravu vystúpi pán
|
Poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojil, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde, že práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojil, lebo veď správa o pokroku, veď to je niečo, kde, že práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať v tomto parlamente a však to je príležitosť pre vás. Len potom to možno nie je úplne správa o pokroku. No ten pokrok nie je taký možno, ako vy ste si predstavovali alebo neviem, no. Vám to je jedno, lebo to, že nevystupujete pri kontroverzných návrhoch zákona, viem si to odôvodniť, ale prečo pri pokroku, čo by naozaj malo byť niečo, kde vy sa môžete doslova, že, že rétoricky vyblázniť, však to by mala byť vaša príležitosť. Ani tuná nie, tak to mi je ľúto, ale teda sa chcem ospravedlniť, že ja som povedal v tej rozprave, že vlastne táto vláda nepriniesla jedinú víziu ani myšlienku toho, akým spôsobom naštartovať tú ekonomiku, tak Robert Fico povedal, má to teraz napadlo nie tak dávno, že Uzbekistan je brána do Afganistanu. Hovoril to v kontexte toho, že chcel nadviazať diplomatické a obchodné vzťahy teda s Afganistanom cez Uzbekistan. Tak, ak toto je tá vízia, tak ďakujem pekne, no. To mi príde to mi príde strašne málo, ale ale podobne sa už ako keby, že, čo sa týka možno nejakej demografickej krivky, respektíve nejakého indexu ukazovateľa demokracie, k tomu Afganistanu približujeme, takže možno aj to je ten dôvod, ale myslím si, že, že na to, že tu vládnete tak dlho, tak si myslím, že s tou ekonomikou by ste mohli niečo spraviť, ale rozumiem, sú tu iné priority, Trestný zákon, Gašpar a podobne. Len potom to budete aj vy musieť tým ľuďom pred voľbami vysvetľovať, lebo my im to vysvetľujeme už teraz a ľudia z toho nie sú nadšení, takže verím tomu, že to aj vo voľbách zreflektujú. Ďakujem veľmi pekne. Ďalšiu rozpravu vystúpi pán
|
Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.
|
Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.
|
Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.
|
Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.
|
Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.
|
Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.
|
Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.
|
Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.
|
Predsedajúci pán minister, kolegovia, kolegyne. Mohli by sme sa baviť o pokroku? Mohli, ale viete kedy? Keď sme to neriešili rok a pol trestný zákon a podobné priority tejto vlády, ktoré sú, žiaľ, teda prioritami tejto vlády. Potom by sme sa asi mohli baviť aj o tom pokroku a o tom, že sa na Slovensku máme lepšie, že tá ekonomika nejakým spôsobom prosperuje, ale to by musela byť úplne iná situácia a úplne iné priority by musela mať táto vláda, ako aj ekonomika, kvalita ľudí na Slovensku. Táto rozprava začala ešte na začiatku tejto schôdze, niekedy pár týždňov dozadu. Odvtedy tá rozprava bola prerušená, teda také symbolické, ale však asi, však my vieme, my sme tu boli z opozície, ale z koalície pomene, ale asi viete, čo sme riešili. Riešili sme kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou, to sme ešte úplne nedokončili, predĺženie volebných období, to sa tu tiež riešilo v samospráve v Národnej rade. Toto sa tu všetko riešilo. Teraz teda z nejakého dôvodu to bolo toto prerušené. Sme tu teda opäť pri tom pokroku. No a to je, to je, to je proste tak, že tu sú úplne iné priority. Tu je proste priorita trestný zákon. No však vieme, prečo. Je to až v podstate pre niektorých až v podstate otázka života a smrti. Takže týmto sme sa tu venovali, nie ekonomikou a nie kvalitou alebo hospodárstvom alebo tým, čo ľudí trápi. Potom sme tu teda mali dlhú diskusiu o zmene rokovacieho poriadku. Ako sme sa teda dozvedeli, na tejto schôdzi bude nový rokovací poriadok. Potom voľba poštou, no a predĺženie volebných období, čiže keby bola priorita ekonomika od začiatku tohto volebného obdobia a naozaj tie priority, ktoré ľudí trápia, tak by sme sa mohli nazvať, je to pravda, tak by sme sa mohli baviť o pokroku. Vtedy by sme sa mohli, ale za okolností, aké som uviedol hneď v úvode, sa úplne baviť o pokroku nemôžeme. Boli tu aj rôzne synonymá typu úpadok a podobne. Ja to skúsim tak zhrnúť, mám tu nejaké čísla, ale však nechcem úplne všetko opakovať. Ja tak skúsim zhrnúť z pohľadu mladého človeka, budem hovoriť aj za seba, ale tak aj za mojich rovesníkov. Ešte nemám ani 30 rokov, bude ma to čakať. A od roku 2006, bolo to tu spomenuté, vládnete s menšími prestávkami do súčasnosti, čo je v podstate život jedného dospelého človeka. A keď sa pozrieme na to teda, čo tu po tom dospelom živote mladého človeka ostalo za tie roky, čo vy ste tu vládli? A dôjdete sem so správou, ktorá má asi formálne v názve pokrok, ale reálne o žiadnom pokroku nehovorí. Tak ja vám poviem, čo nám tu ostalo. Ostala nám slabá produktivita, inovácie. To znamená, že naša krajina neinvestuje do oblastí s vysokou návratnosťou. To je napríklad podpora vedy, výskumu, startupov a podobne. My máme jeden z najhorších startupových ekosystémov vôbec v Európskej únii. To nehovorím ja, ale to hovoria naozaj ľudia, ktorí sa tomu venujú, že tie podmienky, keď si porovnáte, či už legislatívne, ekonomické alebo akékoľvek personálne, keď si porovnáte s inými krajinami, my sme na tom naozaj veľmi zle. Potom samozrejme pomalšia digitalizácia štátu. To už sme si asi zvykli, že bežne v krajinách viete vybaviť úplne banálne veci z domu, tak u nás, žiaľ, teda musíte cestovať, musíte čakať, musíte si brať lístky, musíte si niekedy aj zobrať dovolenku a podobne. No ale to, čo ja považujem za ten najväčší problém, to, čo mne je najviac ľudsky ľúto, je to, že odchádzajú ľudia, odchádzajú šikovní ľudia. Aj tie čísla, ja som to v piatok hovoril pri tej voľbe poštou. Tí najšikovnejší a tí najlepší v tejto krajine odchádzajú s tým, že sa nechcú vrátiť. To je veľký problém. A bola tu aj taká diskusia, že čo je na tom, že odchádzajú, však nech idú, veď to je úplne v pohode, nech idú. Samozrejme, nech idú, ale nech sa vrátia, vrátiť sa nechcú. A už len z tohto dôvodu by sme túto správu úplne nemohli nazvať pokrokom, lebo ak niekto niekde pokročí, tak do zahraničia, nie tuná ekonomika u nás. No a potom samozrejme demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Demografia, to s tým súvisí. Vieme, že máme demografický problém. A toto všetko vplýva na ekonomiku. To sú nejaké ukazovatele, ktoré, ktoré, či sa vám to páči, alebo nepáči, objektívne sú tak. No a potom tá politická situácia, no a to je ešte horšie. Tá situácia je taká, že tuná jednoducho pre túto vládu aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Tak môžeme kľudne tieto tri slová po jednom si rozobrať, že či sa tu žije lepšie, či sa tu žije pokojnejšie alebo bezpečnejšie. Lebo ja nemám úplne ten dojem. Takisto to hovoria aj čísla, aj štatistiky. O tej bezpečnosti, však asi z nejakého dôvodu sme tu mali priestupkový zákon, aj keď všetci vieme, že by bolo oveľa lepšie opraviť ten trestný zákon, nie priestupkový. Pokojnejšie, lepšie. Neviem úplne, lebo keď si zoberieme teraz len tú mieru zadlženia v prepočte na jedného obyvateľa, to je jedno, či je to dieťa, pracujúci dôchodca alebo keď, keď sa už niekto ešte aj nestihol narodiť, tak už má dlh 15 a pol 1000 € na hlavu. Neviem, 15 a pol 1000, mám pocit, že to ten syn pána Richtera berie v tej dozornej rade 15 000 €? Hej, čiže mať 15 000 € dlh na hlavu na obyvateľa. Úplne neviem, či by som tento materiál nazval správou o pokroku. Ale OK, mne to príde celkom dosť. No a teraz sa dostanem k takej veci, ktorá, ktorej sa aj dlhodobo venujem a ma zaujíma najviac. Ono to spolu súvisí, poviem aj prečo. A to je bývanie. A tie čísla hovoria úplne jasne, že máme obrovský problém s nedostupnosťou bývania ako takou, že máme málo bytových jednotiek, že nám chýba možno až pol milióna bytov. Máme v rámci OECD najvyšší vek miery odchodu mladých ľudí od rodičov. Nie je to o tom, že by mladí ľudia boli leniví. Však samozrejme nejaké výhody to má, veď aj ja som ne tak dávno býval s rodičmi, ale ale jednoducho tá situácia je taká, že vy, keď skončíte školu a nemáte, nemáte v hotovosti 10 000 € ako majú niektorí synovia členov tejto tu strany Smer. Tak máte problém sa osamostatniť, lebo banka vám nedá jednoducho úver. Viem, že teraz nejaké menšie zmeny nastali, čo sa týka Národnej banky Slovenska, skôr som čakal, že tie opatrenia prídu zo strany štátu od vlády, ale OK, lepšie niečo ako nič, lepšie niekedy ako vôbec. No a teda to, prečo máme úroky, aké máme, s tým sa ako keby odvíja aj tá mesačná splátka tých tých úverov, je preto, lebo máme pomerne vysoké zadlženie štátu a to spolu súvisí. Tie tie akokeby úrokové sadzby majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa zadlžujeme. Čiže čím vyššia zadlženosť štátu, tým vyššie sú úrokové sadzby. To je proste tak. No, samozrejme, je to aj Európska centrálna banka, aby som bol objektívny. Samozrejme, ale napriek tomu ešte, keď sa pozrieme v eurozóne, máme pomerne tiež vysoké úrokové sadzby. No a prečo to hovorím, je, že samozrejme to bývanie je komplexné, ale keď sa pozrieme na to, ako sa zadlžuje nejaká ekonomika a podobne, tak samozrejme s tým vplýva aj nejakým spôsobom to, že sú tie hypotéky tak drahé, že sa k nim mladý človek nedostane. Hovorím o tom, že ani nemá teda tú hotovosť, ale keď už aj, že mu možno rodičia pomôžu, nejakým spôsobom dostane úver, tak teraz splácať ten úver, to nie je sranda, lebo tie úrokové sadzby sú vysoké, prognózy sú také, že nebudú z dlhodobého hľadiska tie úrokové sadzby klesať. No a keď sa, keď sa pozrieme na to, že prečo to tak je? Tak samozrejme na tých finančných trhoch my sme celkom rizikoví ako krajina z pohľadu našich verejných financií. To je samozrejme, čím viac sa zadlžujeme, tak tým za drahšie si požičiavame. Potom je tu ešte ukazovateľ, ktorý som si napísal, tiež veľmi podstatný, je miera čerpania európskych peňazí. Bolo to tu spomínané, že na čo všetko by sa tie európske peniaze dali, dali použiť. Použijem taký príklad s Poľskom. Naši severní susedia sú najefektívnejší alebo sú teda druhí najefektívnejší v Európskej únii, čo sa týka čerpania európskych fondov. Neviem to úplne, že či viete, aké percentuálne čerpanie má Poľsko, aké máme my. Je to až priepastný rozdiel. Je to až priepastný rozdiel, keď sa pozrieme na to, kde pred 20 rokmi bolo Poľsko, kde sme pred 20 rokmi boli my. Zhodou okolností pred 20 rokmi, v 2006, ste prvýkrát voľby vyhrali. Vy, čiže v zásade by sa dalo povedať, že za tie roky, kedy Poľsko expandovalo, ekonomicky sa vyvíjalo, rástlo, tak ste tu vládli vy. To by sa dalo povedať takýmto spôsobom. No Poľsko má teda 90 % čerpanie eurofondov. Je to teda druhé najlepšie čerpanie európskych. My máme 15 % čerpanie európskych peňazí. Neviem, podľa mňa to Poľsko nie je tak ďaleko, ísť sa tam pozrieť, opýtať sa ich, že ako sa to robí, čím to je. Ja by som išiel byť na vás. Možno nemusíte chodiť ani ďaleko. Možno stačí investovať tú energiu do toho, že nebudeme teda meniť trestný zákon len preto, lebo to zopár ľuďom vo vašom okolí vyhovuje, alebo nebudeme tu teda obmedzovať opozičných poslancov a poslankyne za to, aby mohli vystupovať a podobne, čo sa týka rozpravy, alebo nebudeme možno úplne rušiť voľbu poštou z toho dôvodu, že tí ľudia odišli práve preto, aká je tu ekonomická situácia, teda nielen to politické, ale to spolu súvisí. No a teda čo mňa ešte zarazilo celkom, že to bolo spomínané, však ja toto už viem dlhšie, ale to ma naozaj zaujímalo. Ja si myslím, že na toto by sme si mohli nejakým spôsobom zodpovedať túto otázku, že ako je možné, že sme po treťom kole konsolidácie zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Neviem, ako je toto možné, že my sme sa zadlžili ešte viacej po tom, čo sme konsolidovali, ako ešte predtým, ako sme začali konsolidovať, ako je, ako je toto možné. Naozaj v krajine, kde viem, že je toho veľa možného, to sme tu videli za tie dva a pol roka alebo ako dlho tu už sme. Ale toto naozaj neviem, akým spôsobom. To aj keby som chcel, by som asi nedokázal. Keby chcem zadlžiť krajinu ešte viacej, ako je zadlžená, vieme, že treba konsolidovať. Neviem. Ako, ako sa dá zadlžiť krajina ešte viacej po treťom kole konsolidácie, keď celú tú konsolidáciu ste de facto hodili na ľudí. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že máte znížiť výdavky štátu a nie dusiť ekonomiku. Dusením ekonomiky sa myslí transakčná daň, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, byrokracia a podobne, ten trestný zákon a tak ďalej. Nemám pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Ja ten pocit nemám. Podľa mňa ho nemá ani minister obrany ten pocit, že by sa znížili výdavky na strane štátu. Podľa mňa ten pocit nemá ani Migalani, ktorý teda nejakým spôsobom nakupuje riad vo výpredaji v Pandorfe, akurát nie za štátne. A keď sa vrátim k tomu Poľsku, ono je to naozaj tak, ja som to pozeral. Zamestnanec v Poľsku zarobí o 40 % viac ako zamestnanec na Slovensku. Napriek tomu teda, že sa chválite, je tu nízka nezamestnanosť a tak. Len sa teda pozrime na to, že čo tým ľuďom z tej výplaty ostane, čo si reálne za tú výplatu môžu dovoliť. Lebo keď sa pozrieme na tie platy z pohľadu ako keby parity kúpnej sily a vrátim sa naspäť k tomu bývaniu, tak my máme, čo sa týka našich platov, reálne, že drahšie bývanie je už len v Amsterdame, v Prahe a v Aténach. Všetko ostatné vrátane Londýna, Berlína a podobne je pod nami. To neznamená, že sú tam tie nehnuteľnosti lacnejšie, sú tam samozrejme drahšie, ale ľudia zo svojich platov si vedia viacej dovoliť. No. Demografia. Môžeme sa teda baviť o tom, prečo to tak je, že prečo nám teda nejakým spôsobom sa nerodia deti. Prečo máme problém s tým, že tá demografická krivka je taká, aká je? Podľa mňa však vy ako sociálnodemokratická strana by ste to mali vedieť najlepšie. Vždy ste doslova boli tie istoty a podobne. Neviem, úplne sa ako keby, že nenaplnili, ale ale ono to súvisí presne s tým, že ekonomická situácia je, aká je, životná úroveň je, aká je, tak potom asi nemožno úplne čakať, že mladí ľudia tu nielen, že ostanú, že sa rozhodnú tu teda nejakým spôsobom ostať, ale že sa budú snažiť aj osamostatniť sa, teda získať si to bývanie, nájsť si zamestnanie a založiť si rodinu. Veď to je v podstate pointa. Veď to by politici mali robiť. Vytvárať také podmienky, aby tu ľudia chceli ostať, aby si zakladali rodiny, aby sa tu cítili lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. To ste mali v programovom vyhlásení vlády. Lenže to sa nedeje. No a teda ja mám nejaké otázky aj k tým preventívnym opatreniam. Ja sa, ja sa priznám, že ja si nepamätám historicky, však ma opravte, že či nejaká vláda ako terajšia, táto, ktorá je, dokázala viackrát spojiť zamestnávateľov s odborármi, ako sa to podarilo vám, lebo to ja mám pocit, že toto ste asi jediná vláda v histórii Slovenskej republiky, ktorej by sa toto podarilo. Ešte teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k tým pracovným opatreniam vrátane, vrátane zamestnávateľov a odborárov. V podstate aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že to nie sú prorastové opatrenia, aj keď sme tu síce rok a pol na ne čakali, lebo teda rok a pol sa hovorilo, že prídu prorastové opatrenia. Máme ich počkať, však my čakáme. A teda nakoniec sme sa dozvedeli, že to ani nemáme nazývať, prosím, opatreniami, že to nie sú prorastové opatrenia. Tak neviem teda, čo to je. Viem, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlženejší ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Vieme, že prorastové opatrenia nemáme nazývať prorastovými opatreniami. Tak ja som chcel teda vedieť, že keď toto, čo teda má prísť, nie sú prorastové opatrenia, tak čo to potom je a kedy tie prorastové opatrenia prídu? Ja si myslím, že to je úplne na mieste sa pýtať, kedy prídu prorastové opatrenia. Jednoducho tá ekonomika, tým, že vy sami hovoríte, že je nutné prijať nejaké prorastové, pre mňa na tom nie je dobré. To by ste asi netvrdili alebo by ste sa ani o to nesnažili. Na konci dňa teda, keď už niečo príde, tak v podstate vám to skritizujú zamestnávatelia, odborári, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povie, že toto nie sú prospešné opatrenia. Ja teda neviem, že v čom je teda problém s niečím prísť a niečo predstaviť. Veď o tom by bola vecná diskusia, keby to malo hlavu a pätu a naozaj tej ekonomike by to pomohlo, tak ja si myslím, že ani opozícia by s tým nemala problém. No len problém je presne to, že kajúcnici, rokovací poriadok, voľba poštou, predĺženie volebných období, zmena trestných sadzieb a podobne. Toto, toto je ten problém. No, miera efektivity výberu daní, to je, to je presne to 1,2 miliardy, bolo to tu spomenuté. Nejde ani o to presné číslo, ide o ten princíp. Čakať v krajine, kde znížite trestné sadzby za ekonomické trestné činy, daňové podvody a podobne, asi sa netreba čudovať, že potom výber tých daní klesne, alebo že je nižší, ako by sa očakávalo. Však samozrejme, my sme vám to tu teda dlhú dobu hovorili, keď to tu bolo a sa o tom rokovalo. Vy ste tvrdili, že to tak nebude, prípadne ste nič nehovorili. Teraz to tak je. A viete, že teraz, že aj ľudia, ktorí nekradnú, samozrejme, lebo vedia, že to nie je správne, napriek tomu, že ten zákon je taký, že doslova si viem predstaviť, že to niektorých ľudí k tomu vyzýva, aj napriek tomu, že sa to nemalo robiť. Tak ja častokrát počúvam aj také názory ľudí, že my by sme tie dane aj platili, len keby sme videli, že z tých daní sa to vracia naspäť, že máte porobené cesty, nemocnice, školy, funguje ekonomika. Jednoducho vidíte to, že keď platíte všetky tie odvody, dane a podobne, že to aj vidíte na vlastné oči. Napríklad, keď idete do Rakúska, napríklad, že vidíte, že to tam nejako vyzerá. Nemusí tam všetko fungovať dobre, však samozrejme, žiadna krajina teda nie je asi Narnia, ale ale ako keby veci tam fungujú. Na tom sa asi zhodneme. A u nás tie veci až tak nefungujú. Ja som bol, bolo to niekedy, keď teda už došla do platnosti tá transakčná daň. Nebolo to v Bratislave, bolo to v inom krajskom meste, v Žiline. Bola to taká čajovňa a mali ju mladí ľudia, ktorí si ju otvorili pomerne čerstvo, ak som to správne pochopil. Keď už sme teda odchádzali, tak som chcel teda zaplatiť. A s takými smutnými očami sa ma pýtali, že či nemám aj hotovosť, lebo že dá sa síce aj kartou, ale oni by boli neradi, keby musím platiť kartou. Tým, že tá transakčná daň bola tak čerstvo v praxi, mňa to úplne nenapadlo v tej sekunde, že o čo ide. Veľmi rýchlo mi to doplo, tak som sa ich opýtal, že kvôli tej transakčnej dani. On, že áno, áno, že my teraz začíname len podnikať, že my nemáme peniaze, že keby ste nám mohli dať hotovosť. Priznám sa, že nechcelo sa mi tam vtedy úplne šermovať tým poslaneckým preukazom a hovoriť im, že kde pracujem. Aj napriek tomu, že my sme tú transakciu nezaviedli, ja som za ňu nehlasoval. Nemám za to úplne nejakú zodpovednosť. Ale keď vidíte mladých ľudí, ktorí tu jednoducho ostanú, snažia sa podnikať a vy im dávate jedno poleno pod nohy za druhým, že to je presne to, že presne v takom stave je tá ekonomika a presne preto tí mladí ľudia chcú odísť a presne preto uvažujú nad tým, či tu vôbec má zmysel pracovať. Lebo vy, keď budete podnikať, budete sa snažiť, budete platiť všetky dane, budete všetko robiť v súlade so zákonom, nevychádza vám to, ekonomicky vám to nevychádza a potom vidíte, že si tu syn predsedu vlády nakupuje byty v lukratívnej časti hlavného mesta v hotovosti. Aj ja by som dvakrát vážil, či budem nejakú ďalšiu čajovňu niekde v Žiline otvárať alebo sa teda odsťahujem niekde preč. No. Tie moje otázky na pána ministra sú také, že ako a kedy? Ako? Nechám na vás, ale kedy by ste nám mohli povedať, že kedy naštartujete tú ekonomiku? Kedy sa tu naozaj bude pokojnejšie, lepšie a bezpečnejšie žiť? Ja by som na to mal odpoveď po voľbách, ak tie voľby prehráte, ale dovtedy, kým máte ten mandát, ak ľudia vás zvolili, tak nám povedzte, keď už aj nie mne, ani nie tu kolegom, kolegyniam, ale tak aspoň tým ľuďom, ktorí či už teraz, alebo večer to budú sledovať, však majú na to právo. Veď veď tu žijú. Jednoducho na Slovensku sa za tie roky, ktoré tu vládnete, a je to dlhá doba, sa ľudia nemajú lepšie. Jednoducho je to tak, keď sa porovnáme s akokoľvek inou krajinou. My sme na, my sme na tých, v tých rôznych ukazovateľoch, sme na tých najvyšších miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame, výrazným spôsobom zaostávame. Máme piate najvyššie úrokové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem. Miestach len v tom najnegatívnejšom. Samozrejme, v tom najlepšom, kde sme mali s niekým merať, tak tam zaostávame výrazným spôsobom, zaostávame. Máme piate najvyššie eurové sadzby v eurozóne. V eurozóne. To ešte vďaka Bohu, že sme v eurozóne. Takže neviem, prečo sa táto správa volá výročná správa o pokroku. Asi je to tak z nejakého formálneho hľadiska, lebo to tak musí byť. Ale niekto, kto je minister financií, čo je podľa mňa celkom významná funkcia, čo sa týka vlády, lebo však chystáte rozpočty a tak ďalej, o to sa to celé odvíja. Ja nevidím žiaden plán, žiadnu víziu, žiadnu, žiadnu stratégiu, nič, čo by malo nakopnúť ekonomiku, hospodárstvo, čo pomôže tým samosprávam, ktoré naozaj majú obrovské problémy. Jediné, čo sme tu videli, kľudne ma opravte, ale jediné, čo tým samosprávam tu teraz vy chcete dať, je predĺžiť im volebné obdobie na päť rokov. Neviem úplne, ako chcete pomôcť tým matkám samoživiteľkám, ako chcete pomôcť mladým ľuďom, ako chcete pomôcť tým najzraniteľnejším? Naozaj od sociálno-demokratickej vlády by som očakával, že sa bude venovať tomuto a nie, že sa budete venovať Gašparovi, kajúcnikom, neviem komu, každému, sebe, svojim ľuďom, ale jednoducho tá krajina je v úpadku a my tu máme výročnú správu o pokroku, ktorá bola ešte prerušená aj kvôli tomu, lebo tu museli sme riešiť veci, ktoré sa týkajú len vás, ako je voľba poštovská a podobne. Ja neviem, čo je aký väčší symbol toho, že prečo sme v takom stave, ako sme, lebo ekonomicky vy, ak chcete na Slovensku uspieť a nemáte teda nejakým spôsobom ľudí blízkych napojených niekde v nejakých firmách a podobne, ktoré vám teda cez stranu pošlú peniaze, vy o tom neviete, lebo sa doma o politike nebavíte a podobne. Ja neviem, ako chce človek ekonomicky uspieť. Každá krajina, ktorá je úspešná, má kvalitné vzdelávanie, má predvídateľné zákony, má predvídateľný parlament, má predvídateľnú stabilnú vládu, majú zákony, ktoré platia pre všetkých, a tam sa samozrejme oplatí žiť a podnikať a pracovať, lebo viete, že tie dane, ktoré odvádzate, sa aj naspäť ukážu. Viete, že to prostredie je transparentné, je predvídateľné, je férové, ale ja tu na Slovensku nič také nevidím, že by mladý človek, ktorý teda skončí školu, chcel sa osamostatniť, nemá ako, lebo nemá peniaze na to bývanie. Chce sa zamestnať, ale nie úplne sa to možno oplatí, chce podnikať. No, hovorím, lepšie už si otvoriť živnosť v Českej republike. Je to nielen, že jednoduchšie, ale máte aj väčšiu perspektívu úspechu. Lebo naozaj otvoriť si firmu a podnikať a negenerovať zisk, čo je základ podnikania, pokiaľ nie ste nacucnutý na štátny rozpočet, nebude to úplne vychádzať a tým pádom sa vám to neoplatí a človek si to dopredu ľahko zráta, takže chcel som len tak z pohľadu mladého človeka. Máme nedostupné bývanie, neoplatí sa tu ani podnikať. Nemáme tu štát, ktorý by fungoval, teraz myslím právny štát, že jednoducho niekto, kto má krytie a môže, tak môže predať pozemok štátu ďaleko za vyššiu cenu, ako je trhová cena, aj napriek tomu, že to nikto na trhu nekúpil, ale teda štát to dokázal kúpiť za výrazne drahšiu cenu. Vidíme tu rozhadzovanie alebo teda neefektívne hospodárenie zo strany vlády, čo sa týka vôbec k verejným financiám. A vidíme aj to, že sa nám krajiny, ktoré ešte nie tak dávno boli na podobnej úrovni, na podobnej štartovacej čiare, sa nám na míle vzďaľujú. To už ani nie je o tom, že my by sme možnože pomalšie ich dobiehali alebo, že by sme rástli pomalšie. My už ani nerastieme. Naša ekonomika už ani nerastie. To je ten problém. No a to sú presne tie otázky, pán minister, kedy a ako. Kedy prídete s nejakými opatreniami, ktoré nebudú obmedzovať poslancov a poslankyne v rozprave, ktoré nebudú rušiť voľbu zo zahraničia napriek tomu, že tu 20 rokov ľudia zo zahraničia voliť mohli. Nikomu to nevadilo a zrazu je to problém. Alebo teda prečo, ak jedno jediné opatrenie, ktoré prinesiete, tak je to predĺženie volebných období samosprávam a Národnej rade. Mňa by naozaj zaujímalo, kedy chcete niečo robiť aj s tou ekonomikou, pán minister? Lebo týmto už budem končiť, lebo vyhovárať sa na to, že všetci pred vami, ktorí tu kedy boli. Ja sa priznám, že od človeka, ktorý má vyššie očakávania od štátu, od verejných inštitúcií a podobne, by som naozaj čakal viacej ako počúvať tu výhovorky, kto tu pred dvoma, troma, neviem kedy, pätnástimi rokmi vládol a v akom stave vám zanechali verejné financie. Vy už ste od začiatku volebného obdobia dva a pol roka alebo len koľko rokov to už bude, ten čas letí rýchlo. Tak v zásade ste nepriniesli nič, čo by mohlo pomôcť tejto ekonomike, iba sa vyhovárate. Iba dookola počujeme to isté, kto za to môže. Dodnes som nepočul úplne vysvetlenie, ako je možné, že po tretej vlne konsolidácie sme zadlžení ešte viacej ako na začiatku konsolidácie. Za to asi nemôžu vaši predchodcovia, lebo to už len fakticky nedáva zmysel. Takže je tu mnoho otázok, žiaľ málo odpovedí. Je tu paradoxne viacej koaličných poslancov, ako bolo pred chvíľkou. Nebudem si to brať osobne, samozrejme, ale ak by ste aj vy chceli nejakým spôsobom načrtnúť tú víziu toho, že akým spôsobom chcete nakopnúť tú ekonomiku, naštartovať hospodárstvo, pomôcť tomu, aby sa sem ľudia vrátili, aby chceli žiť na tom Slovensku, aby tie hodnoty tvorili tu. Ja budem veľmi rád. Ja však nebol som nejako osobný, nebol som ani nejako veľmi útočný. Napriek tomu, že tá situácia je pomerne vážna, by som povedal, tak by som chcel vedieť niečo od vás, že akým spôsobom sa chcete tomuto venovať, lebo viete, že ten svet sa mení. Nemám ani pocit, že by úplne vzdelávanie reflektovalo na tie potreby, ktoré 21. storočie má a myslím si, že ak to nepodchytíme, tak budeme mať veľký problém. To sú tie rôzne prirovnávania k tomu Titanicu a podobne. Ja nemám žiadne prirovnanie. Ja, keď počujem, že sme na gréckej ceste, ja si myslím, že to už nie je grécka cesta, to už je slovenská cesta. Už sa nebude hovoriť ani o Grécku, bude sa hovoriť o Slovensku. A už sa, pán Kamenický, nebude hovoriť ani o vašich predchodcoch, bude sa hovoriť o vás, takže ja si myslím, že je najvyšší čas prísť s niečím, čo naozaj teda nakopne tú ekonomiku. Nebudú to sobáše poslancami, prezidentom a podobne. Nebude to predlžovanie volebných období. Nebude to zmena rokovacieho poriadku. Nebude to rušenie inštitútu spolupracujúceho obvineného ani podobne. Ale bude to niečo, čo tej ekonomike naozaj pomôže, lebo naozaj tá ekonomika je v zlom stave. Ak to takto ďalej pôjde, tak máme veľký problém. A na konci toho celého to už ani nie je politický súboj. To už je o tom, že jednoducho máme veľký problém ako krajina. A to už nie je futbal, že či vy ste strelili o dva góly viac alebo menej. To už je o tom, že máme veľký problém a ja verím tomu, že ešte stále, že však sme jedna krajina, tak bolo by dobré, keby ste sa o ňu tak starali, ako sa staráte o svojich ľudí. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Päť faktických poznámok, pani poslankyňa Hanuliaková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Zajtra to bude presne 20 rokov, ako SMER prvýkrát vyhral parlamentné voľby a to by si naozaj žiadalo podľa mňa nejakú rekapituláciu úspechov alebo reforiem, ktoré sa teda strane SMER podarilo presadiť, ale ten zoznam by sa podľa mňa zmestil na takýto kúsok papiera. Zbieram. Dvadsať rokov, kolegovia. Dvadsať rokov a vy sa nemáte s čím pochváliť. Diaľnica do Košíc nedobudovaná. Kanalizácie a vodovody nedostavané. Nemocnice v katastrofálnom stave. Vysoké školstvo stále nemáme na svetovej úrovni. Samosprávy nám kolabujú. Povedzte mi, prosím vás, kolegovia z koalície, čo sa vám podarilo za tých 20 rokov dosiahnuť na Slovensku? V čom ste naozaj dokázali urobiť nejakú skutočnú reformu a posunúť nejakú oblasť významne dopredu? Vám sa podarilo jedine to, že ste zabezpečili svojich rodinných príslušníkov a ľudí blízkych strane SMER. To bol váš jediný plán a jediná vízia, ktorú ste v skutočnosti mali a ja si naozaj myslím, že vám nikdy na Slovensku úprimne nezáležalo. A naozaj tie výsledky v jednotlivých oblastiach môžeme merať. A čo sú vaše úspechy? Že vlastne nie sú žiadne? Ďakujem. Pán poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Dávid, za tvoju rozpravu. Pýtal si sa, že kedy pán minister alebo pani Érseková hospodárstva zavedie určité prorastové opatrenia, ale si sa neopýtal, že pre koho, pre svojich ľudí, lebo pre svojich ľudí už prorastové opatrenia majú. Však samozrejme teraz vychádzajú navonok informácie, že tu bratranec, brat, syn, dcéra a ideme bumbi, kde všade dostali práve fleky blízki Róbertovi Ficovi. Pýtal si sa, že tie prorastové opatrenia komu pomôžu? Však jasné, že iba pomôžu im. Komu inému? Nemyslíš si vážne, že práve tieto prorastové opatrenia majú pomôcť Slovensku a pýtal si sa, ktoré rodiny budú mať niečo z toho? No ich rodiny. Pán poslanec, ja neviem, ale oni stále pracujú len pre seba. Tiež si sa pýtal, že či má zmysel ostať a pracovať na Slovensku. Ja verím tomu, že má, ale takýto štart, aký dostali blízki príbuzní pána Róberta Fica a ďalší, tak nedostávajú bežní ľudia. Bežní ľudia si potrebujú zobrať hypotéky. Bežní ľudia ani niekedy nemôžu si zobrať tú hypotéku, lebo tie podmienky sú nastavené tak prísne, že ani povedzme, že nie je šanca si zobrať túto hypotéku. Pýtal si sa, že či minister tlačí na pílu. No neviem, koho chceš, aby tlačil, keď príde pani Érseková hospodárstva, ktorá v úvodzovkách donesie balíček prorastových opatrení, a ktorý aj nakoniec neguje na svojom brífingu, že oni to ani nie sú tie prorastové opatrenia. Takže asi som odpovedal na všetko. A po snehu po... Ďakujem, pán poslanec Budaj. Dávid, tak ako si to predniesol a ako si hovoril aj ten príklad z tej Žiliny, ako si bol v tej čajovni a presne ako to vnímajú tí mladí podnikatelia, ktorí si tam založili tú čajovňu a prvá vec, čo ich napadne, len aby ľudia platili hotovosťou, aby sa nejakým spôsobom vyhli tej transakčnej dani. Ako hovorí klasik Andrej Danko, tej hlúpej transakčnej dani. Potom ako tu Ladislav Kamenický, kandidát na viceguvernéra Národnej banky Slovenska, zaviedol a trikrát skonsolidoval slovenské verejné financie. Neskonsolidoval nič. Dlh sa prehlbuje. Verejný dlh sa prehlbuje. Deficit je stále vyšší a vyšší. Zadlženosť krajiny jednoducho stúpa. Rútime sa na tom povestnom bielom koni do pekla. A ešte majú tú hanbu rozprávať o tom, že oni idú priniesť nejaké prorastové opatrenia. A keď na nich čakáme od marca, že konečne kedy už prídu s tými opatreniami, ako pomôžu ekonomike, ako naštartujú rast Slovenska, tak potom to splasne ako jedna veľká bublina a nakoniec sa zistí, že žiadne prorastové opatrenia nie sú. No potom sa dozvedáme, ako ich synáčikovia, kamaráti, milenky tu dostávajú krásne platy. Tisíce eur len tak lietajú. A oni tu hovoria o konsolidácii, šetrení, o uťahovaní opaskov? Oni, ktorí si zdvojnásobili platy? Oni, ktorí ťahajú celé Slovensko do pekla? Veď to je absolútna hanba. Takže ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, že ako človek z novej generácie otváraš tieto témy. Pán poslanec Šipoš. Vy ste sa, milý môj kolega, nádejali, že prišli kvôli vám, že? Tak to boli také nádeje, ale oni prišli preto viacerí, lebo je utorok podvečer. No a zajtra začína tiež schôdza o 11:00, hlasovanie. No a tí z tých ďalších alebo dlhších okresov, vzdialenejších, tak prišli teraz, sadli si tu na chvíľočku, lebo tak prišli sem, ale už nebojte sa, za chvíľu tu nebudú. Vy ste hovorili o mladých ľuďoch, ktorí nemajú šancu niekde pôsobiť. Vy ste hovorili o poslancoch koalície a poslanci koalície vedia, že Ficov syn dostal obrovské peniaze. Poslanci koalície vedia, že Hanbalov syn má pozíciu. Dvaja? Tak dvaja. Oni to všetko vedia. Každý jeden z nich, ktorý teraz tu sedí v sále, vie o tom. A čo je smutnejšie, a to bude môj hodnotiaci úsudok, ako hovorí Gašpar. Každý z nich za to, že slúžia tomu Ficovi, niečo dostane. Každý jeden z nich bez rozdielu. A postupne sa tá špina vylieva von na povrch a ukazuje sa, čo majú za to, že stláčajú gombíky tak, ako stláčajú. Ani jeden z nich, a to je môj hodnotiaci úsudok, nie je čistý. Každý jeden z nich za lojalitu a stláčanie dostane od Fica darček. Pán poslanec. Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. A dá sa s nimi asi iba súhlasiť. Ja som naozaj čakal a tak úprimne sa domnieval, že sa niekto z tej koalície zapojí, lebo veď správa o pokroku, to je niečo, kde práve tu by ste sa vy mali pochváliť, tu by ste vy mali vystúpiť. To je niečo, kde vy by ste sa mohli nejakým spôsobom realizovať.
|
Nech sa páči, pán poslanec. Ďakujem. Ja skúsim iba veľmi rýchlo na pána Jariabka a potom sa budem venovať teda ostatným koaličným poslancom. Ďakujem za všetky faktické z opozície, tam však samozrejme súhlasím. Pán Jariber, nie som ja právnik, ja som politológ, tak dám iba takú politologickú vsuvku. To je jedna zo základných kebyže, že premís v politológii. Demokratické vlády sa snažia rozširovať možnosti volieb, aby čo najviac ľudí mohlo voliť a mala vláda čo najväčšiu legitimitu, kto robí presný opak, je autokrat. Tak to proste je. A to robíte, žiaľ, vy. No a teraz prejdeme, pán Gašpar, k vám s tými hlavami. Ja neviem, ja som, ja s ním som celkom pocitoval Európu, keď sa bavíme o tej Európe. A viete, čo som tam videl? Fungujúci právny štát, demokraciu, kvalitné zdravotníctvo, fungujúcu ekonomiku. Ľudia mohli voliť poštou, poslanci ich tam nemusia sobášiť ľudí, nemajú dve pohlavia v ústave. Toho sa bojíte? Bojíte sa fungujúceho právneho štátu, kde polícia vyšetruje to, čo má vyšetrovať a tam policajný prezident nezostval pravdepodobne zločineckú skupinu na to, aby vypaľoval aj slušných ľudí? Toho sa bojíte? Toto ja som videl v tom zahraničí. Naozaj. Alebo napríklad fungujúca športová infraštruktúra, kde som športoval, kvôli športu som cestoval. Videl som to. Nevidel som tam tie hlavy. No a pani Plevíková, hovoríte, že, ak sa tu super máme, istota, bezpečnosť, istota, bezpečnosť pre toho pána, čo predseda schôdzi, ale teda, keď hovoríte, ako sa to máme strašne lepšie, no tak samozrejme, že sa máme lepšie. Len ide o to, s kým, čím to porovnáte. Ak to porovnáte so stredovekom, tak samozrejme, že sa máme lepšie. Ak to porovnáte s krajinami, ako je Poľsko a podobne Poliaci, ktorí pred 20 rokmi na tom boli horšie ako my a došli ste k moci vy, ja som na tom ďaleko, ďaleko lepšie. Teraz, keby tu prišla normálna vláda a začala by konečne robiť pre ľudí a nie pre ľudí, ktorí predsedajú tejto schôdzi, tak za tých 20 rokov nedobehneme. Takže áno, máme sa lepšie ako v stredoveku, ale nemáme sa lepšie, ako sa majú naše susediace krajiny v Európskej únii. Ja sa neporovnávam teraz so Švajčiarskom, s Amerikou a podobne.
|
Ďakujem pekne za slovo. Ale keď sa tu bavíme, že čo sa deje? Však vieme, čo sa deje, ale ide o to, prečo sa to deje. A keď chcete prísť na to, prečo sa to deje, tak počúvajte kolegu Michelka, ten vždy povie, prečo sa to deje, tak ako pri zmene rokovacieho poriadku alebo aj teraz pri voľbe poštou zo zahraničia. On to povedal úplne jasne. Jednoducho tie výsledky nevyhovujú koalícii, nie je to v ich prospech a preto ste sa rozhodli zrušiť túto voľbu poštou zo zahraničia. To je proste fakt. To nepovedal nikto v opozícii, to povedal váš koaličný poslanec. No ale ono k tomu už niečo ako keby, že predchádzalo a ono to nie je len tak, že sa niekto večer išiel si ľahnúť, ráno sa zobudil a ho to napadlo. Lebo vy ste začali zhodou okolností rušiť zastupiteľstvá Slovenskej republiky v Kodani, v Osle. Snažil som si to vygoogliť, v Dánsku alebo teda v Nórsku žije niekde medzi 4 až 6000 ľudí, občanov Slovenskej republiky. Často sú to študenti, ktorí tam jednoducho sa rozhodli, že pôjdu skúsiť štúdium, keďže je tam kvalitnejšie a žiaľ problém je ten, že sa potom zo štúdia vrátiť nechcú, ale teda vy ste zrušili zastupiteľstvo v Kodani a v Osle, za to ste otvorili zastupiteľstvo v Alžírsku, na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii. Ja neviem teda úplne dohľadať tie čísla. Snažil som sa, koľko ľudí so slovenským občianstvom, tak teda majú volebné právo, žijú v týchto krajinách. Nedohľadal som to a to si myslím, že som internetovo zdatnejší. A teda vy to argumentujete tým, že treba mať väčšiu kontrolu nad tými voľbami, lebo vraj teraz tie voľby nie sú úplne pod kontrolou. Ja úplne neviem, že ako v takej Malajzii budú pod väčšou kontrolou, v takej Tanzánii budú voľby zo zahraničia pod väčšou kontrolou, ako napríklad teraz, keby niekto napríklad aj z takého Osla alebo Kodane chcel voliť poštou, to by ma naozaj zaujímalo, či by niekto teda bol ochotný nám to prísť vysvetliť, akým spôsobom chcete zaručiť, že voľby na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii, ak by sa niekto rozhodol teda tam voliť a mal by tú možnosť, akým spôsobom by tie voľby, bola by tam väčšia kontrola nad týmito voľbami. Zaujalo ma to ešte niektoré veci. Prvýkrát sa volilo vo voľbách v roku 2006, voľba poštou, čiže je to nejakých v podstate 20 rokov, kedy sa takýmto spôsobom voliť dá. Ten počet ľudí stále samozrejme narastal. V posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60 000 ľudí. No a keď sa pozriete na to, koho volili. Môžeme sa baviť o tom, prečo, ale teda, keď sa pozrieme čisto na to, koho, tak áno, nie je to vo váš prospech. To je presne to, čo povedal pán Michelko. A povedala to aj kolegyňa Števulová, že to môže rozhodnúť o tých voľbách, lebo to môže urobiť jeden dva mandáty a je pravdepodobnosť taká po tomto období, to, ako tu vládnete, že tých ľudí, ktorí by chceli voliť zo zahraničia, môže byť ďaleko viacej. A nie, nie je za tým britská vláda, je za tým slovenská vláda, tá vaša aktuálna. A mňa ešte zaujala jedna vec. Ja som rád, pán Jarjabek, že tu zhodou okolností sedíte, lebo keď som si robil prípravu, tak, že náhoda je, ako sa hovorí, nechcem povedať, nie je to slušné, ale teda vyskočil mi váš príspevok a teda citujem: „To naozaj nikomu nevadí, že voľby poštou a štandardné voľby sú v úplne v inom čase?“ Ja neviem, tak samozrejme, že keď niekto volí v USA, tak tam je asi iný čas, tam je časový posun. Ale chápem, ako ste to mysleli. Ja neviem, to vám 20 rokov nevadilo? Však vy ste tu asi najdlhšie, nie? Ak sa nemýlim, že ste tu historicky najdlhšie ako poslanec. To vám 20 rokov nevadilo, to vás teraz napadlo, že to sa koná v úplne inom čase. Veď to je pointa predsa tých volieb zo zahraničia, že nemôžete predsa odvoliť v USA alebo v Latinskej Amerike alebo niekde v Austrálii v rovnakom čase ako na Slovensku, aby tie hlasovacie lístky stihli prísť. No. A mňa by to teda naozaj zaujímalo, lebo v podstate od toho roku 2006 po súčasnosť, to je nejakých, s menšími prestávkami, s nejakým časovým odstupom, tu vládnete 16 rokov. Čo za tú dobu ste mali možnosť, čas, verím tomu, že aj schopnosti prísť na to, že je niekde problém a vy ste na to neprišli. Za tú dobu a zrazu, zrazu teda je to problém. Tak ako zrazu je problém novela Trestného zákona, kajúcnici, rokovací poriadok, tak zrazu je problém voľba poštou zo zahraničia. A včera tu pán Mažgút hovoril o tom, ako sa vlastne ľudia húfne vracajú na Slovensko, lebo sa im tu žije lepšie, tak potom čoho sa bojíte, keď chcú ľudia mladí napríklad, lebo väčšina tých ľudí, ktorí volia, sú aj mladí ľudia, ktorí chcú voliť zo zahraničia, tak v čom je taký problém, keď to tak geniálne vládnete? Je to tak super, že sa sem vracajú. Tak potom ja nechápem, že čoho sa bojíte, že prečo im to chcete zakázať. Veď predsa je tu tak dobre, že sa nemusíte báť toho, že ľudia, ktorých ste doslova niektorých aj vyhnali z tejto krajiny, by vás nevolili. No. K tým číslam, lebo pán Mažgút hovoril včera, že každú dobrú debatu pokazia. Fakt nemám rád úplne ako keby toto prirovnanie, ale dobre, povedal on, ja to iba citujem. Ja som si tie čísla pozrel, ja som ich tu aj včera mal teda. Použijem ich. 75 % mladých ľudí, to sú stredoškoláci vo veku 16 – 17 rokov, uvažuje nad tým, že odíde zo Slovenska. To nie je ako keby z mojej facebookovej, instagramovej ankety. Toto sú čísla, ktoré zdieľal komisár pre deti. Neznamená, že odídu. Samozrejme, dalo by sa tým argumentovať, ale už len to, že nad tým uvažujú, si myslím, že 75 % mladých ľudí, že to sú kritické čísla. A asi by som sa ja na vašom mieste, keby mám tú možnosť, zaoberal týmto ako tým, že ideme rušiť voľbu poštou. Potom z tých mladých ľudí reálne každý piaty maturant odíde. Čo by aj nebol problém. Problém je, že sa väčšina z nich nechce vrátiť. A z tých najlepších a najšikovnejších, ktorí odídu, sa chce vrátiť len 1/3. A to je problém, že odchádzajú naozaj mladí šikovní ľudia, ktorí dosahujú, dajme tomu, študijné dobré výsledky, ktoré by mohli byť pridanou hodnotou pre túto spoločnosť v tejto krajine, ale nie sú, lebo nevidia tú budúcnosť, perspektívu a víziu, že by sa tu mohli mať lepšie, tak odídu. A samozrejme, že majú právo rozhodovať. Ten argument toho, že vy ste odišli, lebo... Nie, je to úplná hlúposť. To môžete potom povedať, že niekto, kto už nie je schopný chodiť, tiež by nemal voliť. Je to úplná hlúposť. V živote ma to nenapadlo, aj keď viem, že možno starší ľudia, ktorí možno už sú imobilní, nás nevolia, v živote ma nenapadlo ich obmedziť voľbou, ale že to napadlo sociálnodemokratickú stranu, tak to ma naozaj prekvapuje. A vlastne ma to neprekvapuje, vieme, že nie ste sociálnodemokratická strana. No a teda chcem prejsť ešte k tomu, že keď aj pri tejto legislatíve príde nejaký pozmeňujúci návrh, tak v zásade zase riešite v ňom iba seba. Pán Michelko, myslím, že tak to bolo, že tu chce vlastne zvýšiť to kvórum tých preferenčných hlasov po skúsenosti, ktorú SNS po tomto volebnom období má. A vlastne ako keby, že keď už aj vy niečo, čo idete riešiť v nejakej legislatíve, vy tu naozaj stále riešite len seba, v podstate za posledné dni tu riešime kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou zo zahraničia a myslím si, že asi už pravdepodobne budúci týždeň príde na rad predĺženie volebných období Národnej rady a samosprávy. Myslím si, že tak to je v tom programe. Ten sa samozrejme môže 20-krát zmeniť, však na to sme zvyknutí, ale takto to je. No a teda. Chcel by som ešte na záver povedať jednu vec, že tiež som uvažoval nad tým. Tiež som uvažoval nad tým, že odídem do zahraničia. Bolo to po strednej škole. Ale teda nejakým spôsobom som si hovoril, že ani múdre slováčiny nikdy nenahradia a teda, keď som videl, akým spôsobom sa obracia táto krajina. Nebolo to úplne tým smerom, ktorým by sa to, dajme tomu, že tá vízia sa zhodovala s tou. No tak som si povedal, že skúsim to možno nejako zmeniť. Nevedel som, že tu raz budem sedieť alebo teda vystupovať, ako v tejto chvíli, ale pripadalo mi to ako lepšia možnosť v tej dobe ako odísť do zahraničia. Tak som tu teda ostal. Ale mnoho mladých ľudí jednoducho odíde a povie si, že prečo by mali, hej? Však oni tejto krajine nič nedlžia. Ja si myslím, že je to úplne naopak, že táto krajina dlží možno ich rodičom, starým rodičom a tým mladým ľuďom, ktorí by tu mohli žiť. A teda, keď som si aj písal túto prípravu k tomuto návrhu zákona, tak som si hovoril, že rozumiem tomu, že vy vlastne chcete obmedziť to, aby mladí ľudia alebo teda celkovo ľudia žijúci v zahraničí so slovenským občianstvom túto voľbu poštou mali ďaleko komplikovanejšiu, lebo je to komplikácia. Vy sa teda tvárite, že ide o nejakú kontrolu, čo nie je úplná pravda, lebo som to ilustroval na tom príklade s tou Malajziou a podobne, že tu nedochádza k väčšej kontrole. Doteraz som nemal pocit, že by bol nejaký problém s tou kontrolou, ale teraz zrazu je. Tak ja si myslím, že toto môže mať aj efekt taký, že vy paradoxne tých ľudí viacej môžete zmobilizovať. Aj keď áno, je to finančne náročné, lebo mnohí mladí ľudia písali teda aj mne, že žijú v zahraničí, tak nie je to jednoduché si kúpiť letenky a prísť sem konkrétny deň, lebo tak voľby sú väčšinou v sobotu. Častokrát sa stáva teda, že keď máte školu a podobne, neviem úplne presne, kedy vychádza termín volieb, ale teda, že máte aj nejaké povinnosti, prácu a tak ďalej. A teda akokoľvek sa budete tváriť, že vy chcete zdostupniť tú voľbu poštou, aby bola možno nejako viacej kontrolovaná a podobne, tak každý jeden z tých argumentov nesedí. Ja by som chcel teda naozaj vedieť, aké sú ďalšie tie argumenty, lebo zatiaľ jediný, ktorému ja rozumiem a s ktorým sa dá súhlasiť, argument, preniesol pán Michelko. Ale nikto z koalície doteraz nepovedal, pán Jarjabek sa možno pokúsil. OK, však ja to beriem, je to váš názor, ja som za to, aby sme boli slobodomyselní ľudia, ale ani to úplne nesedí. Tak preto by som bol rád, keby ste vystúpili, lebo aj v hodine otázok tu pán Kaliňák hovoril o tom, že sa tu nepracuje a podobne, nechodíme sem. Ja neviem teda, keď si porovnáme na základe dát, že koľko vystupujú koaliční a opoziční poslanci, asi by ste nemenili rokovací poriadok, takže nie, ani pravda, že sa nepracuje, tak možno, pozeral sa vtedy na nás, ale možno to myslel na vás, neviem ako to je, ale môžete nám teda vysvetliť, prečo sa musí po 20 rokoch rušiť voľba poštou zo zahraničia. Poviem ešte jednu vec a to už bude asi aj záver toho celého. Situácia je taká, že mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny v zásade z dvoch, možno troch dôvodov. A je to aj môj pocit, ale aj čísla to dokazujú, keď si pozriete tie prieskumy a tie dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú. Ja viem, že vy sa to častokrát snažíte komunikovať spôsobom: však za to vy ste tu v 89. Ja som v 89. nebol ani v pláne, ale sme radi, že prišla zmena režimu, že vy ste boli za to, aby mohli ľudia slobodne cestovať a mohli viacej zarábať. No len tie prieskumy nedokazujú to, že tí mladí odchádzajú preto, aby viacej zarobili. Odchádzajú preto, lebo je tu zlá spoločenská, politická atmosféra. Na tom sa asi všetci zhodneme. Nezhodneme sa na tom, kto za to môže, ale na tomto sa zhodneme. Toto je prvý dôvod, prečo mladí ľudia odchádzajú z krajiny. Ten druhý dôvod je to, že nemajú možnosť tu tak kvalitne študovať alebo sa uplatniť na trhu práce, a teraz ani nie kvôli platu, ale kvôli pracovným podmienkam, lebo nie všetci majú také pracovné podmienky, že by sa na Slovensku vedeli uživiť, lebo jednoducho ekonomika je v takom stave, v akom je. A ten tretí dôvod, a to s tými prvými dvoma súvisí, je nedostupnosť bývania. A faktom je, že nedostupnosť bývania máme najviac nedostupnú v porovnaní krajín OECD. My sme úplne na chvoste, čo sa týka osamostatnenia sa mladých ľudí od rodičov. Je to až niekde ďaleko po 30, pričom priemer je niekde okolo 26 – 27 rokov. Samozrejme, podľa krajiny, situácie a tak ďalej. Keď sa pozrieme na paritu kúpnej sily, ceny nehnuteľností, tak vy ste sa dopracovali až tam, že kúpiť si nehnuteľnosť v Bratislave je pomaly náročnejšie ako v Amsterdame, v Aténach alebo v Prahe. Dokonca už v Londýne je teraz, samozrejme, to porovnávam v tej mzde a cene nehnuteľností, že čo si môže človek za tú mzdu dovoliť, tak v Londýne je dostupnejšie bývanie. A toto sú dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny. A verte mi, že to nie je jednoduché sa rozhodnúť a odísť. To nie je o tom, že ja idem viacej zarobiť. Však samozrejme, keď niekto chce viacej zarobiť v lete, neviem, nech ide, veď to je v poriadku. Ale ak niekto odchádza z týchto dôvodov a toto sú naozaj dôvody na základe čísiel, prečo ľudia odchádzajú, tak ja si myslím, že majú právo v zahraničí sa rozhodovať alebo nejakým spôsobom rozhodnúť o tom, akým smerom sa táto krajina bude uberať. A vy im v tom chcete zabrániť len a len kvôli tomu, lebo vám to nesedí. Povedal to pán Michelko, že vám to nesedí, jednoducho sa vám tie výsledky volieb nepáčia. A potom je otázka naozaj. V hraniči sa rozhodovať alebo nejakým spôsobom rozhodnúť o tom, ako, akým smerom sa táto krajina bude uberať? A vy im v tom chcete zabrániť len a len kvôli tomu, lebo vám to nesedí. Povedal to pán Michelko, že vám to nesedí, jednoducho sa vám tie výsledky volieb nepáčia. A potom je otázka, naozaj už tam budem končiť, poslednou otázkou, že či nie je lepšie sa zamyslieť nad tým, že akým spôsobom tu riadite túto krajinu, tento štát. Lebo naozaj niekedy má takú možnosť, že si môže kupovať byty v lukratívnej časti v centre mesta v hotovosti, ako to dokáže syn predsedu vašej strany. Ja naozaj, kebyže, nepoznám veľa mladých ľudí, ktorí by toto dokázali. A neviem, môžeme tam hľadať nejakú kauzalitu a podobne, nechce sa mi teraz tomu úplne venovať. Ale, ak hokej. Tá situácia je takáto. A obmedziť voľbu poštou zo zahraničia len a len preto, že vám sa to hodí, lebo vám nevyhovujú výsledky, aké sú. Neviem, ja by som sa snažil možno pristúpiť k tomuto celému úplne ináč a ukázať tým ľuďom, že im záleží, že vám záleží na tom, ako sa týmto ľuďom tu žije, ale vám na tom nezáleží, vám je to jedno. Tu ide o to, ako sa tu žije pánovi predsedajúcemu za mnou. To je jediné, čo vás zaujíma. Ostatné vám je totálne ukradnuté, pretože parlament je to miesto, kde by sme sa mali baviť o tom, ako sa ľudia majú, ako sa im žije a nie nás tu umlčiavať zmenami rokovacieho poriadku alebo tým, že zakážete ľuďom žijúcim v zahraničí voliť. Veď to je úplný nezmysel. Demokracia nie je o tom, že nás umlčíte, demokracia je o tom, že budeme diskutovať. Keď mne tu niekto vyčíta, že tu chodím do rozpravy, diskutujem a podobne, a čo mám robiť? Veď o tom je ten parlament, to je naša, naša práca, to máme robiť. Ak raz bude našou prácou lopatovať a kopať, tak budem lopatovať a kopať. Aj to som robil. Ja s tým nemám problém, ale my tu máme dneska diskutovať a vy nediskutujete. Samozrejme, že ma to hnevá. Mňa to hnevá, lebo väčšina mojich rovesníkov tu už dneska nie je. Moji spolužiaci tu nie sú. Nechcú sa vrátiť a im vlastne ani neviem povedať, prečo by sa mali vrátiť. Neviem im to povedať, naozaj. A chcel by som, aby sa vrátili. A mohli by aj oni voliť. Mohli by voliť. Mohli. Však dajte faktickú. Kľudne sa prihláste. Dajte faktickú, môžeme sa o tom pobaviť. Lebo ja neviem úplne, viem, že sa o mne bavíte, ale neviem, čo hovoríte, ťažko sa mi na to reaguje. Aj tí ľudia, ktorí odišli, by mohli a chceli voliť, ale nemôžu. Nemôžu, lebo ja chápem, že vy, keď ste v Kodani a máte dať 200 – 400 € za letenku, že si to dvakrát zrátate, aj napriek tomu, že by ste veľmi chceli, aby sa tu ľuďom žilo lepšie, teraz bez ohľadu na to, koho volia. Takže podľa mňa, ako som začal, nejde len o to, čo sa tu deje, ale prečo sa to deje. A prečo sa to deje, povedal pán Michelko. Verím tomu, že nájdete nejaké nové argumenty a vysvetlíte nám, prečo je teda nevyhnutné zrazu po takmer, neviem, 16 či koľkých rokoch, koľko tu vládnete, rušiť voľbu poštou zo zahraničia. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo. Ale keď sa tu bavíme, že čo sa deje? Však vieme, čo sa deje, ale ide o to, prečo sa to deje. A keď chcete prísť na to, prečo sa to deje, tak počúvajte kolegu Michelka, ten vždy povie, prečo sa to deje, tak ako pri zmene rokovacieho poriadku alebo aj teraz pri voľbe poštou zo zahraničia. On to povedal úplne jasne. Jednoducho tie výsledky nevyhovujú koalícii, nie je to v ich prospech a preto ste sa rozhodli zrušiť túto voľbu poštou zo zahraničia. To je proste fakt. To nepovedal nikto v opozícii, to povedal váš koaličný poslanec. No ale ono k tomu už niečo ako keby, že predchádzalo a ono to nie je len tak, že sa niekto večer išiel si ľahnúť, ráno sa zobudil a ho to napadlo. Lebo vy ste začali zhodou okolností rušiť zastupiteľstvá Slovenskej republiky v Kodani, v Osle. Snažil som si to vygoogliť, v Dánsku alebo teda v Nórsku žije niekde medzi 4 až 6000 ľudí, občanov Slovenskej republiky. Často sú to študenti, ktorí tam jednoducho sa rozhodli, že pôjdu skúsiť štúdium, keďže je tam kvalitnejšie a žiaľ problém je ten, že sa potom zo štúdia vrátiť nechcú, ale teda vy ste zrušili zastupiteľstvo v Kodani a v Osle, za to ste otvorili zastupiteľstvo v Alžírsku, na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii. Ja neviem teda úplne dohľadať tie čísla. Snažil som sa, koľko ľudí so slovenským občianstvom, tak teda majú volebné právo, žijú v týchto krajinách. Nedohľadal som to a to si myslím, že som internetovo zdatnejší. A teda vy to argumentujete tým, že treba mať väčšiu kontrolu nad tými voľbami, lebo vraj teraz tie voľby nie sú úplne pod kontrolou. Ja úplne neviem, že ako v takej Malajzii budú pod väčšou kontrolou, v takej Tanzánii budú voľby zo zahraničia pod väčšou kontrolou, ako napríklad teraz, keby niekto napríklad aj z takého Osla alebo Kodane chcel voliť poštou, to by ma naozaj zaujímalo, či by niekto teda bol ochotný nám to prísť vysvetliť, akým spôsobom chcete zaručiť, že voľby na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii, ak by sa niekto rozhodol teda tam voliť a mal by tú možnosť, akým spôsobom by tie voľby, bola by tam väčšia kontrola nad týmito voľbami. Zaujalo ma to ešte niektoré veci. Prvýkrát sa volilo vo voľbách v roku 2006, voľba poštou, čiže je to nejakých v podstate 20 rokov, kedy sa takýmto spôsobom voliť dá. Ten počet ľudí stále samozrejme narastal. V posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60 000 ľudí. No a keď sa pozriete na to, koho volili. Môžeme sa baviť o tom, prečo, ale teda, keď sa pozrieme čisto na to, koho, tak áno, nie je to vo váš prospech. To je presne to, čo povedal pán Michelko. A povedala to aj kolegyňa Števulová, že to môže rozhodnúť o tých voľbách, lebo to môže urobiť jeden dva mandáty a je pravdepodobnosť taká po tomto období, to, ako tu vládnete, že tých ľudí, ktorí by chceli voliť zo zahraničia, môže byť ďaleko viacej. A nie, nie je za tým britská vláda, je za tým slovenská vláda, tá vaša aktuálna. A mňa ešte zaujala jedna vec. Ja som rád, pán Jarjabek, že tu zhodou okolností sedíte, lebo keď som si robil prípravu, tak, že náhoda je, ako sa hovorí, nechcem povedať, nie je to slušné, ale teda vyskočil mi váš príspevok a teda citujem: „To naozaj nikomu nevadí, že voľby poštou a štandardné voľby sú v úplne v inom čase?“ Ja neviem, tak samozrejme, že keď niekto volí v USA, tak tam je asi iný čas, tam je časový posun. Ale chápem, ako ste to mysleli. Ja neviem, to vám 20 rokov nevadilo? Však vy ste tu asi najdlhšie, nie? Ak sa nemýlim, že ste tu historicky najdlhšie ako poslanec. To vám 20 rokov nevadilo, to vás teraz napadlo, že to sa koná v úplne inom čase. Veď to je pointa predsa tých volieb zo zahraničia, že nemôžete predsa odvoliť v USA alebo v Latinskej Amerike alebo niekde v Austrálii v rovnakom čase ako na Slovensku, aby tie hlasovacie lístky stihli prísť. No. A mňa by to teda naozaj zaujímalo, lebo v podstate od toho roku 2006 po súčasnosť, to je nejakých, s menšími prestávkami, s nejakým časovým odstupom, tu vládnete 16 rokov. Čo za tú dobu ste mali možnosť, čas, verím tomu, že aj schopnosti prísť na to, že je niekde problém a vy ste na to neprišli. Za tú dobu a zrazu, zrazu teda je to problém. Tak ako zrazu je problém novela Trestného zákona, kajúcnici, rokovací poriadok, tak zrazu je problém voľba poštou zo zahraničia. A včera tu pán Mažgút hovoril o tom, ako sa vlastne ľudia húfne vracajú na Slovensko, lebo sa im tu žije lepšie, tak potom čoho sa bojíte, keď chcú ľudia mladí napríklad, lebo väčšina tých ľudí, ktorí volia, sú aj mladí ľudia, ktorí chcú voliť zo zahraničia, tak v čom je taký problém, keď to tak geniálne vládnete? Je to tak super, že sa sem vracajú. Tak potom ja nechápem, že čoho sa bojíte, že prečo im to chcete zakázať. Veď predsa je tu tak dobre, že sa nemusíte báť toho, že ľudia, ktorých ste doslova niektorých aj vyhnali z tejto krajiny, by vás nevolili. No. K tým číslam, lebo pán Mažgút hovoril včera, že každú dobrú debatu pokazia. Fakt nemám rád úplne ako keby toto prirovnanie, ale dobre, povedal on, ja to iba citujem. Ja som si tie čísla pozrel, ja som ich tu aj včera mal teda. Použijem ich. 75 % mladých ľudí, to sú stredoškoláci vo veku 16 – 17 rokov, uvažuje nad tým, že odíde zo Slovenska. To nie je ako keby z mojej facebookovej, instagramovej ankety. Toto sú čísla, ktoré zdieľal komisár pre deti. Neznamená, že odídu. Samozrejme, dalo by sa tým argumentovať, ale už len to, že nad tým uvažujú, si myslím, že 75 % mladých ľudí, že to sú kritické čísla. A asi by som sa ja na vašom mieste, keby mám tú možnosť, zaoberal týmto ako tým, že ideme rušiť voľbu poštou. Potom z tých mladých ľudí reálne každý piaty maturant odíde. Čo by aj nebol problém. Problém je, že sa väčšina z nich nechce vrátiť. A z tých najlepších a najšikovnejších, ktorí odídu, sa chce vrátiť len 1/3. A to je problém, že odchádzajú naozaj mladí šikovní ľudia, ktorí dosahujú, dajme tomu, študijné dobré výsledky, ktoré by mohli byť pridanou hodnotou pre túto spoločnosť v tejto krajine, ale nie sú, lebo nevidia tú budúcnosť, perspektívu a víziu, že by sa tu mohli mať lepšie, tak odídu. A samozrejme, že majú právo rozhodovať. Ten argument toho, že vy ste odišli, lebo... Nie, je to úplná hlúposť. To môžete potom povedať, že niekto, kto už nie je schopný chodiť, tiež by nemal voliť. Je to úplná hlúposť. V živote ma to nenapadlo, aj keď viem, že možno starší ľudia, ktorí možno už sú imobilní, nás nevolia, v živote ma nenapadlo ich obmedziť voľbou, ale že to napadlo sociálnodemokratickú stranu, tak to ma naozaj prekvapuje. A vlastne ma to neprekvapuje, vieme, že nie ste sociálnodemokratická strana. No a teda chcem prejsť ešte k tomu, že keď aj pri tejto legislatíve príde nejaký pozmeňujúci návrh, tak v zásade zase riešite v ňom iba seba. Pán Michelko, myslím, že tak to bolo, že tu chce vlastne zvýšiť to kvórum tých preferenčných hlasov po skúsenosti, ktorú SNS po tomto volebnom období má. A vlastne ako keby, že keď už aj vy niečo, čo idete riešiť v nejakej legislatíve, vy tu naozaj stále riešite len seba, v podstate za posledné dni tu riešime kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou zo zahraničia a myslím si, že asi už pravdepodobne budúci týždeň príde na rad predĺženie volebných období Národnej rady a samosprávy. Myslím si, že tak to je v tom programe. Ten sa samozrejme môže 20-krát zmeniť, však na to sme zvyknutí, ale takto to je. No a teda. Chcel by som ešte na záver povedať jednu vec, že tiež som uvažoval nad tým. Tiež som uvažoval nad tým, že odídem do zahraničia. Bolo to po strednej škole. Ale teda nejakým spôsobom som si hovoril, že ani múdre slováčiny nikdy nenahradia a teda, keď som videl, akým spôsobom sa obracia táto krajina. Nebolo to úplne tým smerom, ktorým by sa to, dajme tomu, že tá vízia sa zhodovala s tou. No tak som si povedal, že skúsim to možno nejako zmeniť. Nevedel som, že tu raz budem sedieť alebo teda vystupovať, ako v tejto chvíli, ale pripadalo mi to ako lepšia možnosť v tej dobe ako odísť do zahraničia. Tak som tu teda ostal. Ale mnoho mladých ľudí jednoducho odíde a povie si, že prečo by mali, hej? Však oni tejto krajine nič nedlžia. Ja si myslím, že je to úplne naopak, že táto krajina dlží možno ich rodičom, starým rodičom a tým mladým ľuďom, ktorí by tu mohli žiť. A teda, keď som si aj písal túto prípravu k tomuto návrhu zákona, tak som si hovoril, že rozumiem tomu, že vy vlastne chcete obmedziť to, aby mladí ľudia alebo teda celkovo ľudia žijúci v zahraničí so slovenským občianstvom túto voľbu poštou mali ďaleko komplikovanejšiu, lebo je to komplikácia. Vy sa teda tvárite, že ide o nejakú kontrolu, čo nie je úplná pravda, lebo som to ilustroval na tom príklade s tou Malajziou a podobne, že tu nedochádza k väčšej kontrole. Doteraz som nemal pocit, že by bol nejaký problém s tou kontrolou, ale teraz zrazu je. Tak ja si myslím, že toto môže mať aj efekt taký, že vy paradoxne tých ľudí viacej môžete zmobilizovať. Aj keď áno, je to finančne náročné, lebo mnohí mladí ľudia písali teda aj mne, že žijú v zahraničí, tak nie je to jednoduché si kúpiť letenky a prísť sem konkrétny deň, lebo tak voľby sú väčšinou v sobotu. Častokrát sa stáva teda, že keď máte školu a podobne, neviem úplne presne, kedy vychádza termín volieb, ale teda, že máte aj nejaké povinnosti, prácu a tak ďalej. A teda akokoľvek sa budete tváriť, že vy chcete zdostupniť tú voľbu poštou, aby bola možno nejako viacej kontrolovaná a podobne, tak každý jeden z tých argumentov nesedí. Ja by som chcel teda naozaj vedieť, aké sú ďalšie tie argumenty, lebo zatiaľ jediný, ktorému ja rozumiem a s ktorým sa dá súhlasiť, argument, preniesol pán Michelko. Ale nikto z koalície doteraz nepovedal, pán Jarjabek sa možno pokúsil. OK, však ja to beriem, je to váš názor, ja som za to, aby sme boli slobodomyselní ľudia, ale ani to úplne nesedí. Tak preto by som bol rád, keby ste vystúpili, lebo aj v hodine otázok tu pán Kaliňák hovoril o tom, že sa tu nepracuje a podobne, nechodíme sem. Ja neviem teda, keď si porovnáme na základe dát, že koľko vystupujú koaliční a opoziční poslanci, asi by ste nemenili rokovací poriadok, takže nie, ani pravda, že sa nepracuje, tak možno, pozeral sa vtedy na nás, ale možno to myslel na vás, neviem ako to je, ale môžete nám teda vysvetliť, prečo sa musí po 20 rokoch rušiť voľba poštou zo zahraničia. Poviem ešte jednu vec a to už bude asi aj záver toho celého. Situácia je taká, že mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny v zásade z dvoch, možno troch dôvodov. A je to aj môj pocit, ale aj čísla to dokazujú, keď si pozriete tie prieskumy a tie dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú. Ja viem, že vy sa to častokrát snažíte komunikovať spôsobom: však za to vy ste tu v 89. Ja som v 89. nebol ani v pláne, ale sme radi, že prišla zmena režimu, že vy ste boli za to, aby mohli ľudia slobodne cestovať a mohli viacej zarábať. No len tie prieskumy nedokazujú to, že tí mladí odchádzajú preto, aby viacej zarobili. Odchádzajú preto, lebo je tu zlá spoločenská, politická atmosféra. Na tom sa asi všetci zhodneme. Nezhodneme sa na tom, kto za to môže, ale na tomto sa zhodneme. Toto je prvý dôvod, prečo mladí ľudia odchádzajú z krajiny. Ten druhý dôvod je to, že nemajú možnosť tu tak kvalitne študovať alebo sa uplatniť na trhu práce, a teraz ani nie kvôli platu, ale kvôli pracovným podmienkam, lebo nie všetci majú také pracovné podmienky, že by sa na Slovensku vedeli uživiť, lebo jednoducho ekonomika je v takom stave, v akom je. A ten tretí dôvod, a to s tými prvými dvoma súvisí, je nedostupnosť bývania. A faktom je, že nedostupnosť bývania máme najviac nedostupnú v porovnaní krajín OECD. My sme úplne na chvoste, čo sa týka osamostatnenia sa mladých ľudí od rodičov. Je to až niekde ďaleko po 30, pričom priemer je niekde okolo 26 – 27 rokov. Samozrejme, podľa krajiny, situácie a tak ďalej. Keď sa pozrieme na paritu kúpnej sily, ceny nehnuteľností, tak vy ste sa dopracovali až tam, že kúpiť si nehnuteľnosť v Bratislave je pomaly náročnejšie ako v Amsterdame, v Aténach alebo v Prahe. Dokonca už v Londýne je teraz, samozrejme, to porovnávam v tej mzde a cene nehnuteľností, že čo si môže človek za tú mzdu dovoliť, tak v Londýne je dostupnejšie bývanie. A toto sú dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny. A verte mi, že to nie je jednoduché sa rozhodnúť a odísť. To nie je o tom, že ja idem viacej zarobiť. Však samozrejme, keď niekto chce viacej zarobiť v lete, neviem, nech ide, veď to je v poriadku. Ale ak niekto odchádza z týchto dôvodov a toto sú naozaj dôvody na základe čísiel, prečo ľudia odchádzajú, tak ja si myslím, že majú právo v zahraničí sa rozhodovať alebo nejakým spôsobom rozhodnúť o tom, akým smerom sa táto krajina bude uberať. A vy im v tom chcete zabrániť len a len kvôli tomu, lebo vám to nesedí. Povedal to pán Michelko, že vám to nesedí, jednoducho sa vám tie výsledky volieb nepáčia. A potom je otázka naozaj. V hraniči sa rozhodovať alebo nejakým spôsobom rozhodnúť o tom, ako, akým smerom sa táto krajina bude uberať? A vy im v tom chcete zabrániť len a len kvôli tomu, lebo vám to nesedí. Povedal to pán Michelko, že vám to nesedí, jednoducho sa vám tie výsledky volieb nepáčia. A potom je otázka, naozaj už tam budem končiť, poslednou otázkou, že či nie je lepšie sa zamyslieť nad tým, že akým spôsobom tu riadite túto krajinu, tento štát. Lebo naozaj niekedy má takú možnosť, že si môže kupovať byty v lukratívnej časti v centre mesta v hotovosti, ako to dokáže syn predsedu vašej strany. Ja naozaj, kebyže, nepoznám veľa mladých ľudí, ktorí by toto dokázali. A neviem, môžeme tam hľadať nejakú kauzalitu a podobne, nechce sa mi teraz tomu úplne venovať. Ale, ak hokej. Tá situácia je takáto. A obmedziť voľbu poštou zo zahraničia len a len preto, že vám sa to hodí, lebo vám nevyhovujú výsledky, aké sú. Neviem, ja by som sa snažil možno pristúpiť k tomuto celému úplne ináč a ukázať tým ľuďom, že im záleží, že vám záleží na tom, ako sa týmto ľuďom tu žije, ale vám na tom nezáleží, vám je to jedno. Tu ide o to, ako sa tu žije pánovi predsedajúcemu za mnou. To je jediné, čo vás zaujíma. Ostatné vám je totálne ukradnuté, pretože parlament je to miesto, kde by sme sa mali baviť o tom, ako sa ľudia majú, ako sa im žije a nie nás tu umlčiavať zmenami rokovacieho poriadku alebo tým, že zakážete ľuďom žijúcim v zahraničí voliť. Veď to je úplný nezmysel. Demokracia nie je o tom, že nás umlčíte, demokracia je o tom, že budeme diskutovať. Keď mne tu niekto vyčíta, že tu chodím do rozpravy, diskutujem a podobne, a čo mám robiť? Veď o tom je ten parlament, to je naša, naša práca, to máme robiť. Ak raz bude našou prácou lopatovať a kopať, tak budem lopatovať a kopať. Aj to som robil. Ja s tým nemám problém, ale my tu máme dneska diskutovať a vy nediskutujete. Samozrejme, že ma to hnevá. Mňa to hnevá, lebo väčšina mojich rovesníkov tu už dneska nie je. Moji spolužiaci tu nie sú. Nechcú sa vrátiť a im vlastne ani neviem povedať, prečo by sa mali vrátiť. Neviem im to povedať, naozaj. A chcel by som, aby sa vrátili. A mohli by aj oni voliť. Mohli by voliť. Mohli. Však dajte faktickú. Kľudne sa prihláste. Dajte faktickú, môžeme sa o tom pobaviť. Lebo ja neviem úplne, viem, že sa o mne bavíte, ale neviem, čo hovoríte, ťažko sa mi na to reaguje. Aj tí ľudia, ktorí odišli, by mohli a chceli voliť, ale nemôžu. Nemôžu, lebo ja chápem, že vy, keď ste v Kodani a máte dať 200 – 400 € za letenku, že si to dvakrát zrátate, aj napriek tomu, že by ste veľmi chceli, aby sa tu ľuďom žilo lepšie, teraz bez ohľadu na to, koho volia. Takže podľa mňa, ako som začal, nejde len o to, čo sa tu deje, ale prečo sa to deje. A prečo sa to deje, povedal pán Michelko. Verím tomu, že nájdete nejaké nové argumenty a vysvetlíte nám, prečo je teda nevyhnutné zrazu po takmer, neviem, 16 či koľkých rokoch, koľko tu vládnete, rušiť voľbu poštou zo zahraničia. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo. Ale keď sa tu bavíme, že čo sa deje? Však vieme, čo sa deje, ale ide o to, prečo sa to deje. A keď chcete prísť na to, prečo sa to deje, tak počúvajte kolegu Michelka, ten vždy povie, prečo sa to deje, tak ako pri zmene rokovacieho poriadku alebo aj teraz pri voľbe poštou zo zahraničia. On to povedal úplne jasne. Jednoducho tie výsledky nevyhovujú koalícii, nie je to v ich prospech a preto ste sa rozhodli zrušiť túto voľbu poštou zo zahraničia. To je proste fakt. To nepovedal nikto v opozícii, to povedal váš koaličný poslanec. No ale ono k tomu už niečo ako keby, že predchádzalo a ono to nie je len tak, že sa niekto večer išiel si ľahnúť, ráno sa zobudil a ho to napadlo. Lebo vy ste začali zhodou okolností rušiť zastupiteľstvá Slovenskej republiky v Kodani, v Osle. Snažil som si to vygoogliť, v Dánsku alebo teda v Nórsku žije niekde medzi 4 až 6000 ľudí, občanov Slovenskej republiky. Často sú to študenti, ktorí tam jednoducho sa rozhodli, že pôjdu skúsiť štúdium, keďže je tam kvalitnejšie a žiaľ problém je ten, že sa potom zo štúdia vrátiť nechcú, ale teda vy ste zrušili zastupiteľstvo v Kodani a v Osle, za to ste otvorili zastupiteľstvo v Alžírsku, na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii. Ja neviem teda úplne dohľadať tie čísla. Snažil som sa, koľko ľudí so slovenským občianstvom, tak teda majú volebné právo, žijú v týchto krajinách. Nedohľadal som to a to si myslím, že som internetovo zdatnejší. A teda vy to argumentujete tým, že treba mať väčšiu kontrolu nad tými voľbami, lebo vraj teraz tie voľby nie sú úplne pod kontrolou. Ja úplne neviem, že ako v takej Malajzii budú pod väčšou kontrolou, v takej Tanzánii budú voľby zo zahraničia pod väčšou kontrolou, ako napríklad teraz, keby niekto napríklad aj z takého Osla alebo Kodane chcel voliť poštou, to by ma naozaj zaujímalo, či by niekto teda bol ochotný nám to prísť vysvetliť, akým spôsobom chcete zaručiť, že voľby na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii, ak by sa niekto rozhodol teda tam voliť a mal by tú možnosť, akým spôsobom by tie voľby, bola by tam väčšia kontrola nad týmito voľbami. Zaujalo ma to ešte niektoré veci. Prvýkrát sa volilo vo voľbách v roku 2006, voľba poštou, čiže je to nejakých v podstate 20 rokov, kedy sa takýmto spôsobom voliť dá. Ten počet ľudí stále samozrejme narastal. V posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60 000 ľudí. No a keď sa pozriete na to, koho volili. Môžeme sa baviť o tom, prečo, ale teda, keď sa pozrieme čisto na to, koho, tak áno, nie je to vo váš prospech. To je presne to, čo povedal pán Michelko. A povedala to aj kolegyňa Števulová, že to môže rozhodnúť o tých voľbách, lebo to môže urobiť jeden dva mandáty a je pravdepodobnosť taká po tomto období, to, ako tu vládnete, že tých ľudí, ktorí by chceli voliť zo zahraničia, môže byť ďaleko viacej. A nie, nie je za tým britská vláda, je za tým slovenská vláda, tá vaša aktuálna. A mňa ešte zaujala jedna vec. Ja som rád, pán Jarjabek, že tu zhodou okolností sedíte, lebo keď som si robil prípravu, tak, že náhoda je, ako sa hovorí, nechcem povedať, nie je to slušné, ale teda vyskočil mi váš príspevok a teda citujem: „To naozaj nikomu nevadí, že voľby poštou a štandardné voľby sú v úplne v inom čase?“ Ja neviem, tak samozrejme, že keď niekto volí v USA, tak tam je asi iný čas, tam je časový posun. Ale chápem, ako ste to mysleli. Ja neviem, to vám 20 rokov nevadilo? Však vy ste tu asi najdlhšie, nie? Ak sa nemýlim, že ste tu historicky najdlhšie ako poslanec. To vám 20 rokov nevadilo, to vás teraz napadlo, že to sa koná v úplne inom čase. Veď to je pointa predsa tých volieb zo zahraničia, že nemôžete predsa odvoliť v USA alebo v Latinskej Amerike alebo niekde v Austrálii v rovnakom čase ako na Slovensku, aby tie hlasovacie lístky stihli prísť. No. A mňa by to teda naozaj zaujímalo, lebo v podstate od toho roku 2006 po súčasnosť, to je nejakých, s menšími prestávkami, s nejakým časovým odstupom, tu vládnete 16 rokov. Čo za tú dobu ste mali možnosť, čas, verím tomu, že aj schopnosti prísť na to, že je niekde problém a vy ste na to neprišli. Za tú dobu a zrazu, zrazu teda je to problém. Tak ako zrazu je problém novela Trestného zákona, kajúcnici, rokovací poriadok, tak zrazu je problém voľba poštou zo zahraničia. A včera tu pán Mažgút hovoril o tom, ako sa vlastne ľudia húfne vracajú na Slovensko, lebo sa im tu žije lepšie, tak potom čoho sa bojíte, keď chcú ľudia mladí napríklad, lebo väčšina tých ľudí, ktorí volia, sú aj mladí ľudia, ktorí chcú voliť zo zahraničia, tak v čom je taký problém, keď to tak geniálne vládnete? Je to tak super, že sa sem vracajú. Tak potom ja nechápem, že čoho sa bojíte, že prečo im to chcete zakázať. Veď predsa je tu tak dobre, že sa nemusíte báť toho, že ľudia, ktorých ste doslova niektorých aj vyhnali z tejto krajiny, by vás nevolili. No. K tým číslam, lebo pán Mažgút hovoril včera, že každú dobrú debatu pokazia. Fakt nemám rád úplne ako keby toto prirovnanie, ale dobre, povedal on, ja to iba citujem. Ja som si tie čísla pozrel, ja som ich tu aj včera mal teda. Použijem ich. 75 % mladých ľudí, to sú stredoškoláci vo veku 16 – 17 rokov, uvažuje nad tým, že odíde zo Slovenska. To nie je ako keby z mojej facebookovej, instagramovej ankety. Toto sú čísla, ktoré zdieľal komisár pre deti. Neznamená, že odídu. Samozrejme, dalo by sa tým argumentovať, ale už len to, že nad tým uvažujú, si myslím, že 75 % mladých ľudí, že to sú kritické čísla. A asi by som sa ja na vašom mieste, keby mám tú možnosť, zaoberal týmto ako tým, že ideme rušiť voľbu poštou. Potom z tých mladých ľudí reálne každý piaty maturant odíde. Čo by aj nebol problém. Problém je, že sa väčšina z nich nechce vrátiť. A z tých najlepších a najšikovnejších, ktorí odídu, sa chce vrátiť len 1/3. A to je problém, že odchádzajú naozaj mladí šikovní ľudia, ktorí dosahujú, dajme tomu, študijné dobré výsledky, ktoré by mohli byť pridanou hodnotou pre túto spoločnosť v tejto krajine, ale nie sú, lebo nevidia tú budúcnosť, perspektívu a víziu, že by sa tu mohli mať lepšie, tak odídu. A samozrejme, že majú právo rozhodovať. Ten argument toho, že vy ste odišli, lebo... Nie, je to úplná hlúposť. To môžete potom povedať, že niekto, kto už nie je schopný chodiť, tiež by nemal voliť. Je to úplná hlúposť. V živote ma to nenapadlo, aj keď viem, že možno starší ľudia, ktorí možno už sú imobilní, nás nevolia, v živote ma nenapadlo ich obmedziť voľbou, ale že to napadlo sociálnodemokratickú stranu, tak to ma naozaj prekvapuje. A vlastne ma to neprekvapuje, vieme, že nie ste sociálnodemokratická strana. No a teda chcem prejsť ešte k tomu, že keď aj pri tejto legislatíve príde nejaký pozmeňujúci návrh, tak v zásade zase riešite v ňom iba seba. Pán Michelko, myslím, že tak to bolo, že tu chce vlastne zvýšiť to kvórum tých preferenčných hlasov po skúsenosti, ktorú SNS po tomto volebnom období má. A vlastne ako keby, že keď už aj vy niečo, čo idete riešiť v nejakej legislatíve, vy tu naozaj stále riešite len seba, v podstate za posledné dni tu riešime kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou zo zahraničia a myslím si, že asi už pravdepodobne budúci týždeň príde na rad predĺženie volebných období Národnej rady a samosprávy. Myslím si, že tak to je v tom programe. Ten sa samozrejme môže 20-krát zmeniť, však na to sme zvyknutí, ale takto to je. No a teda. Chcel by som ešte na záver povedať jednu vec, že tiež som uvažoval nad tým. Tiež som uvažoval nad tým, že odídem do zahraničia. Bolo to po strednej škole. Ale teda nejakým spôsobom som si hovoril, že ani múdre slováčiny nikdy nenahradia a teda, keď som videl, akým spôsobom sa obracia táto krajina. Nebolo to úplne tým smerom, ktorým by sa to, dajme tomu, že tá vízia sa zhodovala s tou. No tak som si povedal, že skúsim to možno nejako zmeniť. Nevedel som, že tu raz budem sedieť alebo teda vystupovať, ako v tejto chvíli, ale pripadalo mi to ako lepšia možnosť v tej dobe ako odísť do zahraničia. Tak som tu teda ostal. Ale mnoho mladých ľudí jednoducho odíde a povie si, že prečo by mali, hej? Však oni tejto krajine nič nedlžia. Ja si myslím, že je to úplne naopak, že táto krajina dlží možno ich rodičom, starým rodičom a tým mladým ľuďom, ktorí by tu mohli žiť. A teda, keď som si aj písal túto prípravu k tomuto návrhu zákona, tak som si hovoril, že rozumiem tomu, že vy vlastne chcete obmedziť to, aby mladí ľudia alebo teda celkovo ľudia žijúci v zahraničí so slovenským občianstvom túto voľbu poštou mali ďaleko komplikovanejšiu, lebo je to komplikácia. Vy sa teda tvárite, že ide o nejakú kontrolu, čo nie je úplná pravda, lebo som to ilustroval na tom príklade s tou Malajziou a podobne, že tu nedochádza k väčšej kontrole. Doteraz som nemal pocit, že by bol nejaký problém s tou kontrolou, ale teraz zrazu je. Tak ja si myslím, že toto môže mať aj efekt taký, že vy paradoxne tých ľudí viacej môžete zmobilizovať. Aj keď áno, je to finančne náročné, lebo mnohí mladí ľudia písali teda aj mne, že žijú v zahraničí, tak nie je to jednoduché si kúpiť letenky a prísť sem konkrétny deň, lebo tak voľby sú väčšinou v sobotu. Častokrát sa stáva teda, že keď máte školu a podobne, neviem úplne presne, kedy vychádza termín volieb, ale teda, že máte aj nejaké povinnosti, prácu a tak ďalej. A teda akokoľvek sa budete tváriť, že vy chcete zdostupniť tú voľbu poštou, aby bola možno nejako viacej kontrolovaná a podobne, tak každý jeden z tých argumentov nesedí. Ja by som chcel teda naozaj vedieť, aké sú ďalšie tie argumenty, lebo zatiaľ jediný, ktorému ja rozumiem a s ktorým sa dá súhlasiť, argument, preniesol pán Michelko. Ale nikto z koalície doteraz nepovedal, pán Jarjabek sa možno pokúsil. OK, však ja to beriem, je to váš názor, ja som za to, aby sme boli slobodomyselní ľudia, ale ani to úplne nesedí. Tak preto by som bol rád, keby ste vystúpili, lebo aj v hodine otázok tu pán Kaliňák hovoril o tom, že sa tu nepracuje a podobne, nechodíme sem. Ja neviem teda, keď si porovnáme na základe dát, že koľko vystupujú koaliční a opoziční poslanci, asi by ste nemenili rokovací poriadok, takže nie, ani pravda, že sa nepracuje, tak možno, pozeral sa vtedy na nás, ale možno to myslel na vás, neviem ako to je, ale môžete nám teda vysvetliť, prečo sa musí po 20 rokoch rušiť voľba poštou zo zahraničia. Poviem ešte jednu vec a to už bude asi aj záver toho celého. Situácia je taká, že mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny v zásade z dvoch, možno troch dôvodov. A je to aj môj pocit, ale aj čísla to dokazujú, keď si pozriete tie prieskumy a tie dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú. Ja viem, že vy sa to častokrát snažíte komunikovať spôsobom: však za to vy ste tu v 89. Ja som v 89. nebol ani v pláne, ale sme radi, že prišla zmena režimu, že vy ste boli za to, aby mohli ľudia slobodne cestovať a mohli viacej zarábať. No len tie prieskumy nedokazujú to, že tí mladí odchádzajú preto, aby viacej zarobili. Odchádzajú preto, lebo je tu zlá spoločenská, politická atmosféra. Na tom sa asi všetci zhodneme. Nezhodneme sa na tom, kto za to môže, ale na tomto sa zhodneme. Toto je prvý dôvod, prečo mladí ľudia odchádzajú z krajiny. Ten druhý dôvod je to, že nemajú možnosť tu tak kvalitne študovať alebo sa uplatniť na trhu práce, a teraz ani nie kvôli platu, ale kvôli pracovným podmienkam, lebo nie všetci majú také pracovné podmienky, že by sa na Slovensku vedeli uživiť, lebo jednoducho ekonomika je v takom stave, v akom je. A ten tretí dôvod, a to s tými prvými dvoma súvisí, je nedostupnosť bývania. A faktom je, že nedostupnosť bývania máme najviac nedostupnú v porovnaní krajín OECD. My sme úplne na chvoste, čo sa týka osamostatnenia sa mladých ľudí od rodičov. Je to až niekde ďaleko po 30, pričom priemer je niekde okolo 26 – 27 rokov. Samozrejme, podľa krajiny, situácie a tak ďalej. Keď sa pozrieme na paritu kúpnej sily, ceny nehnuteľností, tak vy ste sa dopracovali až tam, že kúpiť si nehnuteľnosť v Bratislave je pomaly náročnejšie ako v Amsterdame, v Aténach alebo v Prahe. Dokonca už v Londýne je teraz, samozrejme, to porovnávam v tej mzde a cene nehnuteľností, že čo si môže človek za tú mzdu dovoliť, tak v Londýne je dostupnejšie bývanie. A toto sú dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny. A verte mi, že to nie je jednoduché sa rozhodnúť a odísť. To nie je o tom, že ja idem viacej zarobiť. Však samozrejme, keď niekto chce viacej zarobiť v lete, neviem, nech ide, veď to je v poriadku. Ale ak niekto odchádza z týchto dôvodov a toto sú naozaj dôvody na základe čísiel, prečo ľudia odchádzajú, tak ja si myslím, že majú právo v zahraničí sa rozhodovať alebo nejakým spôsobom rozhodnúť o tom, akým smerom sa táto krajina bude uberať. A vy im v tom chcete zabrániť len a len kvôli tomu, lebo vám to nesedí. Povedal to pán Michelko, že vám to nesedí, jednoducho sa vám tie výsledky volieb nepáčia. A potom je otázka naozaj. V hraniči sa rozhodovať alebo nejakým spôsobom rozhodnúť o tom, ako, akým smerom sa táto krajina bude uberať? A vy im v tom chcete zabrániť len a len kvôli tomu, lebo vám to nesedí. Povedal to pán Michelko, že vám to nesedí, jednoducho sa vám tie výsledky volieb nepáčia. A potom je otázka, naozaj už tam budem končiť, poslednou otázkou, že či nie je lepšie sa zamyslieť nad tým, že akým spôsobom tu riadite túto krajinu, tento štát. Lebo naozaj niekedy má takú možnosť, že si môže kupovať byty v lukratívnej časti v centre mesta v hotovosti, ako to dokáže syn predsedu vašej strany. Ja naozaj, kebyže, nepoznám veľa mladých ľudí, ktorí by toto dokázali. A neviem, môžeme tam hľadať nejakú kauzalitu a podobne, nechce sa mi teraz tomu úplne venovať. Ale, ak hokej. Tá situácia je takáto. A obmedziť voľbu poštou zo zahraničia len a len preto, že vám sa to hodí, lebo vám nevyhovujú výsledky, aké sú. Neviem, ja by som sa snažil možno pristúpiť k tomuto celému úplne ináč a ukázať tým ľuďom, že im záleží, že vám záleží na tom, ako sa týmto ľuďom tu žije, ale vám na tom nezáleží, vám je to jedno. Tu ide o to, ako sa tu žije pánovi predsedajúcemu za mnou. To je jediné, čo vás zaujíma. Ostatné vám je totálne ukradnuté, pretože parlament je to miesto, kde by sme sa mali baviť o tom, ako sa ľudia majú, ako sa im žije a nie nás tu umlčiavať zmenami rokovacieho poriadku alebo tým, že zakážete ľuďom žijúcim v zahraničí voliť. Veď to je úplný nezmysel. Demokracia nie je o tom, že nás umlčíte, demokracia je o tom, že budeme diskutovať. Keď mne tu niekto vyčíta, že tu chodím do rozpravy, diskutujem a podobne, a čo mám robiť? Veď o tom je ten parlament, to je naša, naša práca, to máme robiť. Ak raz bude našou prácou lopatovať a kopať, tak budem lopatovať a kopať. Aj to som robil. Ja s tým nemám problém, ale my tu máme dneska diskutovať a vy nediskutujete. Samozrejme, že ma to hnevá. Mňa to hnevá, lebo väčšina mojich rovesníkov tu už dneska nie je. Moji spolužiaci tu nie sú. Nechcú sa vrátiť a im vlastne ani neviem povedať, prečo by sa mali vrátiť. Neviem im to povedať, naozaj. A chcel by som, aby sa vrátili. A mohli by aj oni voliť. Mohli by voliť. Mohli. Však dajte faktickú. Kľudne sa prihláste. Dajte faktickú, môžeme sa o tom pobaviť. Lebo ja neviem úplne, viem, že sa o mne bavíte, ale neviem, čo hovoríte, ťažko sa mi na to reaguje. Aj tí ľudia, ktorí odišli, by mohli a chceli voliť, ale nemôžu. Nemôžu, lebo ja chápem, že vy, keď ste v Kodani a máte dať 200 – 400 € za letenku, že si to dvakrát zrátate, aj napriek tomu, že by ste veľmi chceli, aby sa tu ľuďom žilo lepšie, teraz bez ohľadu na to, koho volia. Takže podľa mňa, ako som začal, nejde len o to, čo sa tu deje, ale prečo sa to deje. A prečo sa to deje, povedal pán Michelko. Verím tomu, že nájdete nejaké nové argumenty a vysvetlíte nám, prečo je teda nevyhnutné zrazu po takmer, neviem, 16 či koľkých rokoch, koľko tu vládnete, rušiť voľbu poštou zo zahraničia. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo. Ale keď sa tu bavíme, že čo sa deje? Však vieme, čo sa deje, ale ide o to, prečo sa to deje. A keď chcete prísť na to, prečo sa to deje, tak počúvajte kolegu Michelka, ten vždy povie, prečo sa to deje, tak ako pri zmene rokovacieho poriadku alebo aj teraz pri voľbe poštou zo zahraničia. On to povedal úplne jasne. Jednoducho tie výsledky nevyhovujú koalícii, nie je to v ich prospech a preto ste sa rozhodli zrušiť túto voľbu poštou zo zahraničia. To je proste fakt. To nepovedal nikto v opozícii, to povedal váš koaličný poslanec. No ale ono k tomu už niečo ako keby, že predchádzalo a ono to nie je len tak, že sa niekto večer išiel si ľahnúť, ráno sa zobudil a ho to napadlo. Lebo vy ste začali zhodou okolností rušiť zastupiteľstvá Slovenskej republiky v Kodani, v Osle. Snažil som si to vygoogliť, v Dánsku alebo teda v Nórsku žije niekde medzi 4 až 6000 ľudí, občanov Slovenskej republiky. Často sú to študenti, ktorí tam jednoducho sa rozhodli, že pôjdu skúsiť štúdium, keďže je tam kvalitnejšie a žiaľ problém je ten, že sa potom zo štúdia vrátiť nechcú, ale teda vy ste zrušili zastupiteľstvo v Kodani a v Osle, za to ste otvorili zastupiteľstvo v Alžírsku, na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii. Ja neviem teda úplne dohľadať tie čísla. Snažil som sa, koľko ľudí so slovenským občianstvom, tak teda majú volebné právo, žijú v týchto krajinách. Nedohľadal som to a to si myslím, že som internetovo zdatnejší. A teda vy to argumentujete tým, že treba mať väčšiu kontrolu nad tými voľbami, lebo vraj teraz tie voľby nie sú úplne pod kontrolou. Ja úplne neviem, že ako v takej Malajzii budú pod väčšou kontrolou, v takej Tanzánii budú voľby zo zahraničia pod väčšou kontrolou, ako napríklad teraz, keby niekto napríklad aj z takého Osla alebo Kodane chcel voliť poštou, to by ma naozaj zaujímalo, či by niekto teda bol ochotný nám to prísť vysvetliť, akým spôsobom chcete zaručiť, že voľby na Filipínach, v Malajzii a v Tanzánii, ak by sa niekto rozhodol teda tam voliť a mal by tú možnosť, akým spôsobom by tie voľby, bola by tam väčšia kontrola nad týmito voľbami. Zaujalo ma to ešte niektoré veci. Prvýkrát sa volilo vo voľbách v roku 2006, voľba poštou, čiže je to nejakých v podstate 20 rokov, kedy sa takýmto spôsobom voliť dá. Ten počet ľudí stále samozrejme narastal. V posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60 000 ľudí. No a keď sa pozriete na to, koho volili. Môžeme sa baviť o tom, prečo, ale teda, keď sa pozrieme čisto na to, koho, tak áno, nie je to vo váš prospech. To je presne to, čo povedal pán Michelko. A povedala to aj kolegyňa Števulová, že to môže rozhodnúť o tých voľbách, lebo to môže urobiť jeden dva mandáty a je pravdepodobnosť taká po tomto období, to, ako tu vládnete, že tých ľudí, ktorí by chceli voliť zo zahraničia, môže byť ďaleko viacej. A nie, nie je za tým britská vláda, je za tým slovenská vláda, tá vaša aktuálna. A mňa ešte zaujala jedna vec. Ja som rád, pán Jarjabek, že tu zhodou okolností sedíte, lebo keď som si robil prípravu, tak, že náhoda je, ako sa hovorí, nechcem povedať, nie je to slušné, ale teda vyskočil mi váš príspevok a teda citujem: „To naozaj nikomu nevadí, že voľby poštou a štandardné voľby sú v úplne v inom čase?“ Ja neviem, tak samozrejme, že keď niekto volí v USA, tak tam je asi iný čas, tam je časový posun. Ale chápem, ako ste to mysleli. Ja neviem, to vám 20 rokov nevadilo? Však vy ste tu asi najdlhšie, nie? Ak sa nemýlim, že ste tu historicky najdlhšie ako poslanec. To vám 20 rokov nevadilo, to vás teraz napadlo, že to sa koná v úplne inom čase. Veď to je pointa predsa tých volieb zo zahraničia, že nemôžete predsa odvoliť v USA alebo v Latinskej Amerike alebo niekde v Austrálii v rovnakom čase ako na Slovensku, aby tie hlasovacie lístky stihli prísť. No. A mňa by to teda naozaj zaujímalo, lebo v podstate od toho roku 2006 po súčasnosť, to je nejakých, s menšími prestávkami, s nejakým časovým odstupom, tu vládnete 16 rokov. Čo za tú dobu ste mali možnosť, čas, verím tomu, že aj schopnosti prísť na to, že je niekde problém a vy ste na to neprišli. Za tú dobu a zrazu, zrazu teda je to problém. Tak ako zrazu je problém novela Trestného zákona, kajúcnici, rokovací poriadok, tak zrazu je problém voľba poštou zo zahraničia. A včera tu pán Mažgút hovoril o tom, ako sa vlastne ľudia húfne vracajú na Slovensko, lebo sa im tu žije lepšie, tak potom čoho sa bojíte, keď chcú ľudia mladí napríklad, lebo väčšina tých ľudí, ktorí volia, sú aj mladí ľudia, ktorí chcú voliť zo zahraničia, tak v čom je taký problém, keď to tak geniálne vládnete? Je to tak super, že sa sem vracajú. Tak potom ja nechápem, že čoho sa bojíte, že prečo im to chcete zakázať. Veď predsa je tu tak dobre, že sa nemusíte báť toho, že ľudia, ktorých ste doslova niektorých aj vyhnali z tejto krajiny, by vás nevolili. No. K tým číslam, lebo pán Mažgút hovoril včera, že každú dobrú debatu pokazia. Fakt nemám rád úplne ako keby toto prirovnanie, ale dobre, povedal on, ja to iba citujem. Ja som si tie čísla pozrel, ja som ich tu aj včera mal teda. Použijem ich. 75 % mladých ľudí, to sú stredoškoláci vo veku 16 – 17 rokov, uvažuje nad tým, že odíde zo Slovenska. To nie je ako keby z mojej facebookovej, instagramovej ankety. Toto sú čísla, ktoré zdieľal komisár pre deti. Neznamená, že odídu. Samozrejme, dalo by sa tým argumentovať, ale už len to, že nad tým uvažujú, si myslím, že 75 % mladých ľudí, že to sú kritické čísla. A asi by som sa ja na vašom mieste, keby mám tú možnosť, zaoberal týmto ako tým, že ideme rušiť voľbu poštou. Potom z tých mladých ľudí reálne každý piaty maturant odíde. Čo by aj nebol problém. Problém je, že sa väčšina z nich nechce vrátiť. A z tých najlepších a najšikovnejších, ktorí odídu, sa chce vrátiť len 1/3. A to je problém, že odchádzajú naozaj mladí šikovní ľudia, ktorí dosahujú, dajme tomu, študijné dobré výsledky, ktoré by mohli byť pridanou hodnotou pre túto spoločnosť v tejto krajine, ale nie sú, lebo nevidia tú budúcnosť, perspektívu a víziu, že by sa tu mohli mať lepšie, tak odídu. A samozrejme, že majú právo rozhodovať. Ten argument toho, že vy ste odišli, lebo... Nie, je to úplná hlúposť. To môžete potom povedať, že niekto, kto už nie je schopný chodiť, tiež by nemal voliť. Je to úplná hlúposť. V živote ma to nenapadlo, aj keď viem, že možno starší ľudia, ktorí možno už sú imobilní, nás nevolia, v živote ma nenapadlo ich obmedziť voľbou, ale že to napadlo sociálnodemokratickú stranu, tak to ma naozaj prekvapuje. A vlastne ma to neprekvapuje, vieme, že nie ste sociálnodemokratická strana. No a teda chcem prejsť ešte k tomu, že keď aj pri tejto legislatíve príde nejaký pozmeňujúci návrh, tak v zásade zase riešite v ňom iba seba. Pán Michelko, myslím, že tak to bolo, že tu chce vlastne zvýšiť to kvórum tých preferenčných hlasov po skúsenosti, ktorú SNS po tomto volebnom období má. A vlastne ako keby, že keď už aj vy niečo, čo idete riešiť v nejakej legislatíve, vy tu naozaj stále riešite len seba, v podstate za posledné dni tu riešime kajúcnikov, rokovací poriadok, voľbu poštou zo zahraničia a myslím si, že asi už pravdepodobne budúci týždeň príde na rad predĺženie volebných období Národnej rady a samosprávy. Myslím si, že tak to je v tom programe. Ten sa samozrejme môže 20-krát zmeniť, však na to sme zvyknutí, ale takto to je. No a teda. Chcel by som ešte na záver povedať jednu vec, že tiež som uvažoval nad tým. Tiež som uvažoval nad tým, že odídem do zahraničia. Bolo to po strednej škole. Ale teda nejakým spôsobom som si hovoril, že ani múdre slováčiny nikdy nenahradia a teda, keď som videl, akým spôsobom sa obracia táto krajina. Nebolo to úplne tým smerom, ktorým by sa to, dajme tomu, že tá vízia sa zhodovala s tou. No tak som si povedal, že skúsim to možno nejako zmeniť. Nevedel som, že tu raz budem sedieť alebo teda vystupovať, ako v tejto chvíli, ale pripadalo mi to ako lepšia možnosť v tej dobe ako odísť do zahraničia. Tak som tu teda ostal. Ale mnoho mladých ľudí jednoducho odíde a povie si, že prečo by mali, hej? Však oni tejto krajine nič nedlžia. Ja si myslím, že je to úplne naopak, že táto krajina dlží možno ich rodičom, starým rodičom a tým mladým ľuďom, ktorí by tu mohli žiť. A teda, keď som si aj písal túto prípravu k tomuto návrhu zákona, tak som si hovoril, že rozumiem tomu, že vy vlastne chcete obmedziť to, aby mladí ľudia alebo teda celkovo ľudia žijúci v zahraničí so slovenským občianstvom túto voľbu poštou mali ďaleko komplikovanejšiu, lebo je to komplikácia. Vy sa teda tvárite, že ide o nejakú kontrolu, čo nie je úplná pravda, lebo som to ilustroval na tom príklade s tou Malajziou a podobne, že tu nedochádza k väčšej kontrole. Doteraz som nemal pocit, že by bol nejaký problém s tou kontrolou, ale teraz zrazu je. Tak ja si myslím, že toto môže mať aj efekt taký, že vy paradoxne tých ľudí viacej môžete zmobilizovať. Aj keď áno, je to finančne náročné, lebo mnohí mladí ľudia písali teda aj mne, že žijú v zahraničí, tak nie je to jednoduché si kúpiť letenky a prísť sem konkrétny deň, lebo tak voľby sú väčšinou v sobotu. Častokrát sa stáva teda, že keď máte školu a podobne, neviem úplne presne, kedy vychádza termín volieb, ale teda, že máte aj nejaké povinnosti, prácu a tak ďalej. A teda akokoľvek sa budete tváriť, že vy chcete zdostupniť tú voľbu poštou, aby bola možno nejako viacej kontrolovaná a podobne, tak každý jeden z tých argumentov nesedí. Ja by som chcel teda naozaj vedieť, aké sú ďalšie tie argumenty, lebo zatiaľ jediný, ktorému ja rozumiem a s ktorým sa dá súhlasiť, argument, preniesol pán Michelko. Ale nikto z koalície doteraz nepovedal, pán Jarjabek sa možno pokúsil. OK, však ja to beriem, je to váš názor, ja som za to, aby sme boli slobodomyselní ľudia, ale ani to úplne nesedí. Tak preto by som bol rád, keby ste vystúpili, lebo aj v hodine otázok tu pán Kaliňák hovoril o tom, že sa tu nepracuje a podobne, nechodíme sem. Ja neviem teda, keď si porovnáme na základe dát, že koľko vystupujú koaliční a opoziční poslanci, asi by ste nemenili rokovací poriadok, takže nie, ani pravda, že sa nepracuje, tak možno, pozeral sa vtedy na nás, ale možno to myslel na vás, neviem ako to je, ale môžete nám teda vysvetliť, prečo sa musí po 20 rokoch rušiť voľba poštou zo zahraničia. Poviem ešte jednu vec a to už bude asi aj záver toho celého. Situácia je taká, že mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny v zásade z dvoch, možno troch dôvodov. A je to aj môj pocit, ale aj čísla to dokazujú, keď si pozriete tie prieskumy a tie dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú. Ja viem, že vy sa to častokrát snažíte komunikovať spôsobom: však za to vy ste tu v 89. Ja som v 89. nebol ani v pláne, ale sme radi, že prišla zmena režimu, že vy ste boli za to, aby mohli ľudia slobodne cestovať a mohli viacej zarábať. No len tie prieskumy nedokazujú to, že tí mladí odchádzajú preto, aby viacej zarobili. Odchádzajú preto, lebo je tu zlá spoločenská, politická atmosféra. Na tom sa asi všetci zhodneme. Nezhodneme sa na tom, kto za to môže, ale na tomto sa zhodneme. Toto je prvý dôvod, prečo mladí ľudia odchádzajú z krajiny. Ten druhý dôvod je to, že nemajú možnosť tu tak kvalitne študovať alebo sa uplatniť na trhu práce, a teraz ani nie kvôli platu, ale kvôli pracovným podmienkam, lebo nie všetci majú také pracovné podmienky, že by sa na Slovensku vedeli uživiť, lebo jednoducho ekonomika je v takom stave, v akom je. A ten tretí dôvod, a to s tými prvými dvoma súvisí, je nedostupnosť bývania. A faktom je, že nedostupnosť bývania máme najviac nedostupnú v porovnaní krajín OECD. My sme úplne na chvoste, čo sa týka osamostatnenia sa mladých ľudí od rodičov. Je to až niekde ďaleko po 30, pričom priemer je niekde okolo 26 – 27 rokov. Samozrejme, podľa krajiny, situácie a tak ďalej. Keď sa pozrieme na paritu kúpnej sily, ceny nehnuteľností, tak vy ste sa dopracovali až tam, že kúpiť si nehnuteľnosť v Bratislave je pomaly náročnejšie ako v Amsterdame, v Aténach alebo v Prahe. Dokonca už v Londýne je teraz, samozrejme, to porovnávam v tej mzde a cene nehnuteľností, že čo si môže človek za tú mzdu dovoliť, tak v Londýne je dostupnejšie bývanie. A toto sú dôvody, prečo mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny. A verte mi, že to nie je jednoduché sa rozhodnúť a odísť. To nie je o tom, že ja idem viacej zarobiť. Však samozrejme, keď niekto chce viacej zarobiť v lete, neviem, nech ide, veď to je v poriadku. Ale ak niekto odchádza z týchto dôvodov a toto sú naozaj dôvody na základe čísiel, prečo ľudia odchádzajú, tak ja si myslím, že majú právo v zahraničí sa rozhodovať alebo nejakým spôsobom rozhodnúť o tom, akým smerom sa táto krajina bude uberať. A vy im v tom chcete zabrániť len a len kvôli tomu, lebo vám to nesedí. Povedal to pán Michelko, že vám to nesedí, jednoducho sa vám tie výsledky volieb nepáčia. A potom je otázka naozaj. V hraniči sa rozhodovať alebo nejakým spôsobom rozhodnúť o tom, ako, akým smerom sa táto krajina bude uberať? A vy im v tom chcete zabrániť len a len kvôli tomu, lebo vám to nesedí. Povedal to pán Michelko, že vám to nesedí, jednoducho sa vám tie výsledky volieb nepáčia. A potom je otázka, naozaj už tam budem končiť, poslednou otázkou, že či nie je lepšie sa zamyslieť nad tým, že akým spôsobom tu riadite túto krajinu, tento štát. Lebo naozaj niekedy má takú možnosť, že si môže kupovať byty v lukratívnej časti v centre mesta v hotovosti, ako to dokáže syn predsedu vašej strany. Ja naozaj, kebyže, nepoznám veľa mladých ľudí, ktorí by toto dokázali. A neviem, môžeme tam hľadať nejakú kauzalitu a podobne, nechce sa mi teraz tomu úplne venovať. Ale, ak hokej. Tá situácia je takáto. A obmedziť voľbu poštou zo zahraničia len a len preto, že vám sa to hodí, lebo vám nevyhovujú výsledky, aké sú. Neviem, ja by som sa snažil možno pristúpiť k tomuto celému úplne ináč a ukázať tým ľuďom, že im záleží, že vám záleží na tom, ako sa týmto ľuďom tu žije, ale vám na tom nezáleží, vám je to jedno. Tu ide o to, ako sa tu žije pánovi predsedajúcemu za mnou. To je jediné, čo vás zaujíma. Ostatné vám je totálne ukradnuté, pretože parlament je to miesto, kde by sme sa mali baviť o tom, ako sa ľudia majú, ako sa im žije a nie nás tu umlčiavať zmenami rokovacieho poriadku alebo tým, že zakážete ľuďom žijúcim v zahraničí voliť. Veď to je úplný nezmysel. Demokracia nie je o tom, že nás umlčíte, demokracia je o tom, že budeme diskutovať. Keď mne tu niekto vyčíta, že tu chodím do rozpravy, diskutujem a podobne, a čo mám robiť? Veď o tom je ten parlament, to je naša, naša práca, to máme robiť. Ak raz bude našou prácou lopatovať a kopať, tak budem lopatovať a kopať. Aj to som robil. Ja s tým nemám problém, ale my tu máme dneska diskutovať a vy nediskutujete. Samozrejme, že ma to hnevá. Mňa to hnevá, lebo väčšina mojich rovesníkov tu už dneska nie je. Moji spolužiaci tu nie sú. Nechcú sa vrátiť a im vlastne ani neviem povedať, prečo by sa mali vrátiť. Neviem im to povedať, naozaj. A chcel by som, aby sa vrátili. A mohli by aj oni voliť. Mohli by voliť. Mohli. Však dajte faktickú. Kľudne sa prihláste. Dajte faktickú, môžeme sa o tom pobaviť. Lebo ja neviem úplne, viem, že sa o mne bavíte, ale neviem, čo hovoríte, ťažko sa mi na to reaguje. Aj tí ľudia, ktorí odišli, by mohli a chceli voliť, ale nemôžu. Nemôžu, lebo ja chápem, že vy, keď ste v Kodani a máte dať 200 – 400 € za letenku, že si to dvakrát zrátate, aj napriek tomu, že by ste veľmi chceli, aby sa tu ľuďom žilo lepšie, teraz bez ohľadu na to, koho volia. Takže podľa mňa, ako som začal, nejde len o to, čo sa tu deje, ale prečo sa to deje. A prečo sa to deje, povedal pán Michelko. Verím tomu, že nájdete nejaké nové argumenty a vysvetlíte nám, prečo je teda nevyhnutné zrazu po takmer, neviem, 16 či koľkých rokoch, koľko tu vládnete, rušiť voľbu poštou zo zahraničia. Ďakujem.
|