(Prosím, vymazať rámček!)
|
54.
Ďakujem pekne za slovo aj tebe, Nati, teda za prejav, kde si to v podstate zhrnula. Ide o to, že aspoň ja osobne pokladám fond za, na podporu športu za jeden z tých lepších fondov, ktorý tu kedy bol urobený, ja som to hovoril aj minule. Dokonca je to jeden z mála fondov, ktorý pod SNS-kou ešte ako-tak funguje, a verím tomu, že aj bude minimálne do konca volebného obdobia fungovať.
Opäť to, že to pozitívne je, že áno, že zvýšia sa tie finančné prostriedky, na druhú stranu opäť, ako aj kolegyňa Nash uviedla, proste sa znižuje tá transparentnosť, tá kontrola a tie mechanizmy, ktoré tam boli momentálne nastavené. Tento fond je účinný vtedy, keď naozaj sú tie pravidlá predvídateľné, sú transparentné a sú spravodlivé. Ja chápem, že toto všetko môže niekedy byť medzitým ako keby tenká čiara, ale už z praxe teda vyplýva, že naozaj toto mestám, obciam a podobne toto, tento fond naozaj vie byť na prospech, pokiaľ teda to nejakým spôsobom má jasne zadefinované pravidlá, čo je podľa mňa v tomto to najdôležitejšie, lebo tie fondy fungujú len tak, ako sa nastavia a, samozrejme, potom, akí ľudia v nich sú. Takže toto je veľmi dôležité. A áno, je tu to riziko toho, že to opäť bude menej transparentné a že sa môžu meniť pravidlá na poslednú chvíľu, ako už sa neraz stalo, takže na to, aby sme zachovali tento fond funkčný, napriek tomu, že sa tam navyšujú peniaze, čo ja osobne vnímam, samozrejme, pozitívne, lebo môže to zlepšiť infraštruktúru, podujatia a tak ďalej, je dôležité opäť zachovať aj tú transparentnosť.
Takže ja som rád, kolegyňa Nash, že si na toto poukázala a že si presne odprezentovala tie príklady, v ktorých to jednoducho by mohlo byť ináč, ako by sme asi všetci chceli.
Ďakujem.
|
42.
Ďakujem pekne za asi všetky teda faktické poznámky. Ja som chcel povedať, že aby to nebolo úplne vnímané, že my teraz akože ostro odsudzujeme, kritizujeme tento návrh zákona, lebo toto je zákon, ktorý chodí do parlamentu každý rok, rozumieme, že upravuje nejaké vzťahy medzi športovými zväzmi a tak ďalej tento zákon. Ale... a je teda fajn, že sa tam navyšujú tie peniaze. My sme chceli v prvom čítaní vytknúť tie sporné body, ktoré sa upravujú, respektíve keby prišli do platnosti, akým spôsobom by sa to odrážalo v tej realite, že na konci dňa by sa naozaj jednoducho znížila tá transparentnosť.
A mňa ešte počas tejto diskusie, ako sme tu diskutovali, napadlo teda, ak by teda tie príjmy predsa len o nejakú vyššiu časť, ako momentálne je, nemuseli by teda zverejňovať tie výročné správy a podobne, teda nie úplne by sme museli vedieť, odkiaľ tie peniaze dostali, tak či to trochu tak nenaráža na ten zákon o mimovládkach, keby náhodou, ja neviem, Slovenský futbalový zväz dostal peniaze od UEFA, tak by to bolo podľa tohto vášho návrhu zákona, ktorý ste tu už raz mali, zahraničný agent, tak teda ja neviem, či sa to má, alebo nemá zverejňovať.
V každom prípade chcem povedať to, že je dôležité sa na ten šport pozerať ako na celok, že treba jednoducho začať od tej podlahy, a to dneska sú naozaj deti a mládež, na to, aby sme mohli stavať strechu, a to sú tí olympionici, ktorí, verím tomu, že budú nosiť tých medailí viac a nie menej.
Ďakujem pekne.
|
32.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister a vážení poslanci, poslankyne, pokúsim sa byť v tom vystúpení relatívne stručný, ale konkrétny a trochu aj nadviažem na moju predrečníčku kolegyňu Natáliu Nash. Si myslím, že asi neexistuje politická strana na svete, nieto na Slovensku, ktorá by vám nepovedala, že šport treba podporovať, že šport je priorita a že je to dôležité aj z pohľadu nejakej spoločnosti a nielen teda ako politická téma. Myslím si, na tom sa zhodneme asi všetci. Rozdiel je v tom, ako to chceme, samozrejme, realizovať a či naozaj teda tá téma športu je priorita a nie je to len zástierka pre možno iné účely.
Ale teda keď už tu tento zákon máme, na ktorý sme dlhšie čakali, vieme, že celé leto bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, rád by som sa dotkol dvoch oblastí, pre ktoré si myslím, že nemusia vo výsledku pomôcť tak slovenskému športu, ako možno by sme očakávali. Keď sa pozrieme na aktuálnu veľkosť výpravy na letnú olympiádu, tak, historicky najnižšiu, tak naozaj môžme o pár rokov očakávať, že táto výprava možno bude ešte menšia, ako aktuálne je poslanecký klub SNS.
Takže aj pre toto je to dôležité, ale nie je to dôležité len z pohľadu toho, aby sme teda mali olympijské medaily alebo aby sme nosili ocenenia, dôležité je to aj z toho dôvodu, že naozaj tento šport má pozitívny prínos pre spoločnosť, mládež a podobne, vieme, že ľudia, ktorí športujú, nielenže sú zdravší, ale vedia sa lepšie zapojiť do kolektívu, lepšie znášajú, zvládajú stres a takisto aj vedia nájsť lepšie uplatnenie v práci.
Samozrejme, pozitívne vnímame do nejakej miery, samozrejme, rozumieme, že tu je nejaká konsolidácia a podobne, to navýšenie tých finančných prostriedkov, to nie je zlé. Čo však je zlé a použijem teda tie dva príklady, je problém tej transparentnosti a zníženie nezávislej kontroly. My na jednej strane nalejeme do športu viacej peňazí, na strane druhú, znížime nejakú možnosť kontroly a transparentnosti pre tie športové zväzy, ktoré zo zákona nejakú povinnosť mali pri určitej sume, ako to kolegyňa Natália Nash spomenula, výročné správy. Aktuálny limit je 250-tisíc pre 32 zväzov, teda spĺňa to dnes 32 zväzov, po novom by to teda malo byť viac až ako 800-tisíc z verejných zdrojov a 2 milióny celkových príjmov. Ak by toto teda vošlo do platnosti, z 82 športových zväzov by toto malo povinnosť po novom spĺňať iba 17. To znamená, že väčšina tých športových zväzov by nepodliehala tejto kontrole.
No a takisto tí kontrolóri, ktorí boli spomínaní. My sa stretávame so športovými zväzmi, naozaj tých stretnutí sme mali niekoľko a z toho, čo nám povedali, nemajú ani problém ako taký s tou kontrolou, ale skôr s tým, že je to na ich náklady. Takže ja si myslím, že tu nemuselo byť nevyhnutné až tak radikálne navyšovať tú sumu, ktorá momentálne ešte teda stále je nad 50-tisíc euro, po novom by to bolo až 500-tisíc euro. Ja si myslím osobne, sme sa o tom bavili aj s kolegyňou Nash, že možno nejaké to navýšenie je v poriadku, otázne je, prečo je to až nad toho pol milióna, neviem, či nejakým výpočtom alebo ako ste... (reakcia navrhovateľa), ako ste k tomu došli. Okej.
Ja chcem povedať, že je teda dôležité, aby to financovanie športu bolo adresné, bolo transparentné, pretože podľa mňa kde naozaj dneska ten deficit máme, nielen v tej športovej infraštruktúre je, ale školský šport, ktorý jednoducho je podľa mňa dôležitým základom pre to, aby sme teda aj v budúcnosti mali úspešných športovcov a športovkyne, ale je to dôležité aj preto, aby sa deti hýbali, aby jednoducho zmysluplne trávili ten voľný čas. A myslím, si, že šport je toho, je toho príkladom.
Takže je to prvé čítanie, samozrejme, počkáme, čo príde v druhom čítaní, ale teda moje dva, také veci, ktoré by som z tohto návrhu zákona o športe vypichol, je teda zníženie tej transparentnosti, ako som hovoril, či už na úrovni kontrolórov, alebo tých možností tej povinnosti teda tých výročných správ.
A tá druhá vec, a kolegyňa Nash to tiež spomenula vo svojom závere, je, že podľa mňa tento zákon okrem toho, že je nejakou nutnou povinnosťou raz do roka ho tu predložiť, predpokladám, že schváliť, tak sám osebe podľa mňa niečo zásadné neprináša, čo by tú situáciu zlepšilo. Áno, je fajn, že reaguje aj na nejakú už teda tú aplikačnú prax, ktorú sme mali, a tento zákon to berie dajme tomu minimálne na vedomie, alebo teda je evidentné, že ste sa tým zaoberali, ale ja si myslím, že ten zákon o športe sám osebe tú situáciu ako takú nezlepšil, lebo ako som povedal, jednak že máme dlh v infraštruktúre športovej, ale zároveň podľa mňa máme problém aj s tým, že čoraz menej detí a mládeže má záujem o športovanie. Možno sa tomu netreba diviť, lebo jedna vec je doba, akú žijeme. Ja tomu rozumiem, sociálne siete, herné konzoly a podobne, ale na druhej strane naozaj tie deti častokrát či už z finančných dôvodov nemajú možnosť športovať, alebo je to aj práve preto, že jednoducho nie je tá infraštruktúra k tomu, že by to v škole bolo možné, pretože podľa mňa v tej škole by ten základ mal byť, ale keď sa pozrieme na to, v akom stave je školská infraštruktúra z pohľadu telocviční, tak naozaj vidíme, že aj tu ťaháme za kratší koniec. V konečnom dôsledku príkladom toho bola aj tá spomínaná olympiáda.
Takže ja sa teším na tú diskusiu. Verím tomu, že bude vecná, a uvidíme teda, že čo príde ešte v druhom čítaní, ale minimálne ja si myslím, že budeme radi, keď o tom aspoň tuná teda môžeme spoločne diskutovať.
Takže ďakujem veľmi pekne.
|
74.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za obidve faktické, pokúsim sa zareagovať na obidvoch pánov poslancov.
Kolega Glück, no tak, samozrejme, že keď boli síce nižšie úroky na hypotéky, tak sa k tomu mohlo dostať viacej ľudí, ale to mám taký úvod do ekonómie, že čím väčšia je tá ponuka tej možnosti, tak, samozrejme, tým pádom aj ten dopyt je väčší a to ovplyvňuje tú cenu, čiže ono by sa dalo inými slovami povedať, že sme tu mali lacné hypotéky na drahé bývanie.
To znamená, že ak tie úvery boli lacné, tak potom ten záujem o tie byty, ktoré boli, tak tí predávajúci tých bytov mohli s tými cenami v zásade si robiť, čo chceli a zvyšovali tú cenu, pretože keď dneska na nejaký byt je päť záujemcov, pretože sa k tomu veru nemá, alebo nevie nikto dostať a iné je, keď je päťdesiat záujemcov, tak, samozrejme, že to ovplyvňuje aj tú cenu tej nehnuteľnosti tá dostupnosť tých hypoték. Takže jedna vec je výška úrokovej sadzby a druhá vec je samotná tá cena tej nehnuteľnosti. My sme mali napríklad príspevok na bývanie, ktorý je úplne adresný, reálne môže pomôcť ľuďom si udržať to bývanie a toto by napríklad vyriešilo aj túto situáciu. Pán poslanec, ste spomínali to, že sa prihováram nejakej časti ľudí, ktorí tu ostali, tak ja sa prihováram všetkým ľuďom na Slovensku alebo aj v zahraničí, ktorí naozaj by chceli raz žiť v krajine, ktorá je sociálne spravodlivá, naozaj tu politici majú jasnú víziu, prichádzajú s reformami takými, ktoré zvyšujú mzdy, zdostupňujú bývanie a naozaj mladí ľudia vidia uplatnenie na Slovensku. A mne to je úplne jedno, či tí mladí ľudia sú niekde na východe, na západe, na severe, na juhu, ja sa prihováram všetkým ľuďom, ktorí tu ostali a ak ste mali pocit, že sa nečudujem, že mladí ľudia odchádzajú, tak áno, pri osemnástich rokoch vášho vládnutia sa nečudujem.
Ďakujem.
|
|
68.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení členovia a členky parlamentu, strana SMER riadi túto krajinu viac ako 4 700 dní.
Od roku 2006 do súčasnosti s nejakými prestávkami je to teda takmer 18 rokov. Ak sa mladý človek, alebo teda ak sa niekto narodil v roku 2006, dnes má 18 rokov, to znamená, že aj teda s nejakými prestávkami ste túto krajinu viedli 70 % času človeka, ktorý má dnes 18 rokov. Takže mali ste v zásade najväčšiu príležitosť túto krajinu niekde posunúť, zlepšiť životnú úroveň na Slovensku a priblížiť túto krajinu ku krajinám, hospodársky vyspelým a civilizovaným krajinám Európy. Samozrejme, každý si môže zodpovedať túto otázku, že v akom stave je naša krajina, či naozaj sa vám podarilo za tie roky a za tie možnosti, ktoré ste ako najdlhšie vládnuca strana na Slovensku mali, či ste naozaj túto príležitosť využili.
Chcel by som sa vo svojom príspevku venovať teda tomu, ako táto chystaná konsolidácia zasiahne aj mladých ľudí, akým spôsobom ovplyvní ich budúcnosť a či ich čaká niečo lepšie. Chcel by som ešte podotknúť, že vlády, ktoré teda majú lepšie obdobie, kedy sa viacej darí, tak sa za normálnych okolností snažia šetriť práve na to, keď prídu či už väčšie alebo menšie krízy, či už lokálne, alebo globálne, tak sa snažia práve preto šetriť, aby keby tieto krízy prišli, mali z čoho nejakým spôsobom adresovať tú pomoc. No teda, ako sa tá konsolidácia dotkne aj mladých ľudí, mám tu taký nadpis, že Vysoké životné náklady a nízka mzda. Naozaj dneska mladí ľudia do veku 24 rokov, ktorí sa zamestnajú, tak zarábajú omnoho menej ako ich rovesníci, teda ako starší ľudia, ktorí už dajme tomu sú osem alebo viac rokov zamestnaní. Z prieskumu vyplýva, že mladí ľudia vo veku od 20 do 24 rokov robia z výplaty do výplaty, niektorí, bohužiaľ, musia mať dokonca až dve zamestnania na to, aby si dokázali zaplatiť bývanie, alebo vôbec ako tak obstojne a dôstojne žiť.
A spomeniem ešte, že kvôli teda tej Ficovej drahote budú mať infláciu budúci rok vyše 5 %, čo znamená, že reálne mzdy budú ešte menšie a z tých peňazí, ktoré majú dnes, si budú môcť dovoliť ešte menej. Nehovoriac o tom, ak sa mladí ľudia na Slovensku dneska rozhodnú, že by teda chceli podnikať, tak naozaj táto konsolidácia je len ďalším polenom pod nohy, ktorá skôr mladých ľudí na Slovensku demotivuje sa k niečomu takémuto pridať. Naozaj táto konsolidácia nemotivuje mladých ľudí, aby tvorili hodnoty, aby podnikali, aby ostali na Slovensku, ale, práve naopak, viacej ich od toho ešte nejakým spôsobom odrádza. Aj tí odvážnejší, ktorí by sa rozhodli, tak to naozaj budú mať, bohužiaľ, po tejto konsolidácií ťažké. No, ako som hovoril, teda mladí ľudia žijú z výplaty do výplaty a ak by sa teda aj chceli osamostatniť, pretože dnes sme v rámci Európskej únie takmer na úplnom chvoste veku osamostatnenia sa od rodičov, na Slovensku je ten priemerný vek okolo 31 rokov, v Európe je to v podstate stabilné, ten vek je okolo 26 rokov. Ono to ani nie je o tom, že by mladí ľudia nevedeli, alebo nechceli odísť od rodičov, ale tá situácia je pomerne naozaj náročná, netreba sa tomu čudovať, pretože, ak sa chce dnes mladý človek na Slovensku osamostatniť, tak má de facto dve možnosti.
Tá prvá je, že môže platiť teda drahý komerčný nájom, priemerná cena za rok 2023 v 4. kvartáli v Bratislave, cena nájmu, teda komerčného nájmu je takmer 900 euro. Inými slovami teda ak sa chce mladý človek osamostatniť od rodičov a prenajímať si komerčný nájom, môže ho to vyjsť až na dve tretiny jeho príjmu.
Tá druhá možnosť je, kúpiť si teda vlastný byt, respektíve skúsiť vôbec sa dostať k hypotéke, a tu je ten kameň toho problému. Žiadna banka vám v súčasnosti totiž nedá 100 % úver, to znamená, že vo väčšine prípadov musíte mať aspoň 20 % svojich zdrojov z tej kúpnej sumy. Dnes sa najnovšie alebo teda novšie dvojizbové byty v Bratislave okolo 50 m2 pohybujú okolo 200-tisíc euro. Inými slovami to znamená, že ak chce mladý človek na Slovensku hypotéku, musí mať teda tých 20 % z kúpnej sumy, čo pri 200-tisíc eur znamená takmer 40-tisíc euro na to, aby si vôbec mohol vziať úver. Naozaj pri súčasných platoch a tej výške toho odvodovo daňového zaťaženia je naozaj veľmi ťažké, aby si mladý človek, ktorý skončil, vyštudoval či už strednú, alebo vysokú školu, zamestnal sa, mohol našetriť takúto sumu, musel by pracovať naozaj veľmi veľa rokov a obávam sa, že ten vek, kedy by dokázal vôbec odísť od rodičov, sa blíži niekde k 40-tke. To ešte nehovoríme o tých úrokových sadzbách. Prečo to vôbec spomínam, je aj ten dôvod, že okrem teda Európskej centrálnej banky tie úrokové sadzby sú ovplyvnené aj stavom teda našich dlhopisov. Vzhľadom na to, v akom stave sú naše verejné financie, asi ani nemôžeme čakať nejaké znižovanie úrokových sadzieb. Ak by ale teda predsa mladý človek sa dostal k tej hypotéke, mohol sa teda osamostatniť, pri súčasnej úrokovej sadzbe, ktorá sa hýbe niekde okolo 4 %, vychádza mesačná splátka hypotéky niekde medzi 800 až vyše 900 eur.
Naozaj táto konsolidácia nepomôže ani tomu, aby sa mladí ľudia osamostatnili, pretože ak by chceli platiť drahý komerčný nájom, tak z tej chystanej konsolidácie alebo na základe tej inflácie, ktorá nás budúci rok čaká, mladí ľudia budú mať ešte menej peňazí, ako mali teraz, nehovoriac o tom, že ak by chceli zobrať hypotéku, tak neviem, v akom prípade by na to mohli za relatívne krátky čas našetriť. Nie každý má tú možnosť, že rodičia vedia podporiť mladých ľudí na to, aby sa mohli teda osamostatniť, väčšina ľudí takúto šancu nemá.
No a teraz čo je horšie, je to, že už v súčasnosti viac ako dve tretiny mladých ľudí do veku 26 rokov uvažujú, že na Slovensku nechcú ani ostať, tým pádom vlastne prichádzame o akýsi potencionálny kapitál, ktorý by pomáhal rozvíjať našu ekonomiku, tvoriť tu hodnoty a myslím si, že teda netreba sa na mladých ľudí pozerať len ako keby nejaký zdroj vysokej finančnej návratnosti, ale aj na to, že sú to občania tejto krajiny a majú právo tu žiť. Ale keď už sa chceme teda baviť o tých číslach, tak naozaj každý odchod mladého človeka, bolo to tu už veľakrát spomínané, stojí niekoľko miliónov eur. Mňa najviac na tomto celom mrzí to, ako to tu už bolo spomínané, že už len ten proces, ako sme sa vôbec k celej tejto konsolidácii dostali, že v podstate za pár dní narýchlo ťažko možno povedať o nejakej diskusii, ale vôbec ako kebyže máme to tu dnes, musíme sa o tom teda baviť, ja by som bol rád, keby tu nejaká diskusia prebiehala aj s koaličnými poslancami, mňa by to veľmi zaujímalo, čo si o tomto myslíte, tak ako to tu už bolo spomínané, naozaj s vysokou pravdepodobnosťou hrozí, že sa tu konsolidácia ešte cez nejaké pozmeňováky zopárkrát vráti a budete to zase narýchlo opravovať. No a naozaj nie je to nič pozitívne, nie je to žiadna pozitívna vízia toho, akým smerom by sa mohla uberať naša krajina aj v tom, aby sa tu mladí ľudia vedeli uplatniť, aby sa im tu oplatilo podnikať, aby naozaj mladí ľudia, ktorí sú zamestnaní, mali dôstojné pracovné podmienky, ale napríklad aj to, aby vedeli byť dôstojne finančne ohodnotení.
Je naozaj pre mňa absurdné, že prvýkrát sa teda vládnuca strana SMER dostala k moci v roku 2006, ako som spomínal, je to osemnásť rokov, takže ak sa niekto narodil v roku 2006, dnes má osemnásť rokov, tak na narodeniny od strany SMER dostal teda škrtnutie daňového bonusu, naozaj veľmi pekný darček a mrzí ma, že keď ste vládli v čase, aj keď sa, dajme tomu, Slovensku darilo aspoň teda minimálne v rôznych ukazovateľoch, tak ste nešetrili a nepripravovali ste túto krajinu na to, že môžu prísť rôzne krízy, ktoré aj, bohužiaľ, prišli a ešte viacej ten dlh v štátnom rozpočte prehĺbili. Bohužiaľ, táto vláda nás opäť doviedla iba k drahote a túto drahotu, bohužiaľ, zaplatia ľudia. Ako pri každej kríze najhoršie na tom je, že na aj túto konsolidáciu doplatia opäť iba tí najzraniteľnejší. Tieto drahé riešenia a nezodpovedné kroky budú mať dopad na veľa mladých ľudí, ktorí už teraz rozmýšľajú, či vôbec tu majú ostať. Najhoršie na tom je, rozumiem, že bolo to tu už spomínané to zvyšovanie platov v rámci ako keby, v pomere tej konsolidácie nie možno až tak zásadná suma, ale naozaj to gesto a ten signál všetkým ľuďom, ktorí naozaj robia z výplaty do výplaty, dve tretiny ich príjmu, bohužiaľ, ten výdavok ide na bývanie, tak vy si v podstate zvýšite platy, vy zvýšite sebe platy a týmto ľuďom zvýšite dane. Mne to príde naozaj absolútne, absolútne nedôstojné, mrzí ma to, pretože táto konsolidácia podľa mňa vôbec nie je systémová, zaplatia to len ľudia, zaplatia to len tí najzraniteľnejší a opäť sa stane len to, že doplatí na to ekonomika a mladí ľudia, ktorí by tu chceli, naozaj by tu chceli dôstojne žiť, chceli by tu podnikať, chceli by tu pracovať, tak budú ešte o to viacej nútení z tejto krajiny odísť. Nie preto, že by nemali radi túto krajinu, nie preto, že by nemali radi svojich rodičov, ale preto, pretože strana, ktorá je tu v podstate osemnásť rokov, ktorá mala najväčšiu zodpovednosť a mala najväčšiu príležitosť robiť niečo s touto krajinou, tak, bohužiaľ, ste viacej riešili seba ako ľudí.
Ďakujem veľmi pekne.
|
74.
Ďakujem pekne za slovo.
Pán Danko, tak naozaj si myslím, že bol to z vašej strany konštruktívny príspevok. Škoda, že ste to trošku pokazili na konci, kde ste zaútočili na kolegyňu Nash, ktorá na rozdiel od vás nebola súčasťou dvoch vlád, a tým pádom si nemyslím, že je za niečo zodpovedná. Bola vyššia štátna úradníčka a povedzme si úprimne, že ten štát dnes aj vďaka ľuďom, ako ste vy, ktorí tu vládnu, stojí na úradníkoch, pretože keby to oni nedržali, tak by sa to zosypalo asi ako ten semafor, do ktorého ste napálili.
Ale teraz k veci. Bolo to tu povedané, tie, tie fondy naozaj presne, že ony fungujú tak, ako ich nastavíte a musíte naozaj že nemať nám za zlé, keď máme trošku obavy vzhľadom na to, čo ste s tými fondami, ktoré tu už boli spomínané, stihli za ani nie rok tohto volebného obdobia spraviť.
A viete, vy ste spomínali v tom príspevku, že prichádzajú nejaké systémové riešenia ohľadom športu a cestovného ruchu. Ja sa dotknem toho športu, lebo vy aj v tom príspevku ste to spomínali. No, ja mám pocit, že systémové riešenia nie sú tie, keď začnete riešiť ten šport od strechy, a nie od podlahy. Ja si myslím, že momentálne ten šport na Slovensku potrebuje riešenia, ktoré sú od podlahy, a nie od strechy.
Ak sa bavíme o Fonde na podporu športu, ja som vždy hovoril, že je to dobrý nástroj, že ten Fond na podporu športu, ktorý ste zriadili, že, to bola dobrá myšlienka, a je aj fajn, že tam tie peniaze aj navyšujete. Ale potom nemá zmysel na poslednú chvíľu meniť výzvy a podobne, kde jednoducho toto mu neprospieva. Viete, a keď jednoducho ten šport je dôležité podporovať od tej podlahy, pretože keď budete podporovať mladých ľudí, školský šport a jednoducho talentovanú mládež, tak potom sa nestane to, že za chvíľku je dosť možné, že na olympiáde bude menšia výprava, ako je aktuálny počet podpredsedov parlamentu.
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)
|
|
26.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, ďakujem za faktickú poznámku.
Áno, presne tak, že táto téma, ten odliv mladých ľudí do zahraničia, to nie je len možno kaviarenská téma pre, ja neviem, pár mladých ľudí. Ale keď aj bola predchádzajúce volebné obdobie, teda na konci toho volebného obdobia úradnícka vláda alebo teda vláda odborníkov, tak aj premiéra, teda bývalého premiéra pána Ódora to bola jedna z prioritných tém. Že odchod mladých ľudí bola premiérska téma. Samozrejme, môžeme sa pozrieť, aké témy pána premiéra zaujímajú dnes. Ja som to aj v zásade na úvode uvažoval, že dneska možno viacej pána premiéra zaujíma to, ako kto má tancovať a podobne, ale, samozrejme, mladí ľudia sú niekde, ak vôbec, tak na spodku rebríčka priorít.
A presne ako povedala aj kolegyňa Gažovičová, že v zásade toto je len jeden taký z návrhov zákona, ktorý zlepší možno tú, ten prechod tých mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce a teraz ani podľa mňa ani neexistuje nejaké, že jedno geniálne riešenie, ktoré by tu mladých ľudí udržalo. Ale ja si myslím, že to je práve o tom, že tá politická vôľa alebo tá politická moc, ktorú vy, síce tú vôľu nemáte, ale tú moc máte. Máte prezidenta, máte parlament, máte vládu, tak si myslím, že aspoň teda, keď už ste po roku sa venovali iba sebe, že by možno bol čas sa venovať aj, aj mladým ľuďom. Ja rozumiem, že tých problémov v dnešnej dobe je tu veľa, že naozaj tá topánka nás tlačí všade, kde sa pozrieme. Ja som to aj hovoril, od nemocníc, po financie a podobne.
Ale ja si myslím, že toto je naozaj niečo, čo ak dnes riešiť nebudeme, tak nás to o pár rokov jednoducho dobehne. Lebo keď tu mladí ľudia nebudú, odídu, talentovaní, mladí, šikovní ľudia, tak kto tu potom ostane?
Ďakujem pekne.
|
22.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda predstavil zákon, ktorý sa týka teda príspevku a podmienok na vykonávanie absolventskej praxe. Ešte na úvod by som teda chcel povedať, že jeden z tých dôvodov, prečo sme sa rozhodli tento návrh zákona predložiť, je aktuálna situácia na trhu práce, a teda tá výška nezamestnanosti mladých ľudí. Dovolím si aj tak po roku skonštatovať, že sme sa dočkali po roku amnestií pre ľudí blízkych vládnej koalície, rozvratu kultúry, katastrofálnemu stavu nemocníc, alebo zlej kondícii verejných financií. Mňa mrzí, že mladí ľudia ani po roku tejto vlády nie sú prioritou, absolútne vládu nezaujímajú mladí ľudia, kvalita života mladých ľudí, odchod mladých ľudí do zahraničia a aj z tohto dôvodu sme sa teda rozhodli predložiť ďalší zákon, ktorý sa týka mladých ľudí. Aj napriek tomu ako som spomínal, že tá nezamestnanosť na Slovensku aktuálne je relatívne nízka, tak tá nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi je vysoká. Až 20% mladých ľudí do 25 rokov tvoria tých, ktorí sú nezamestnaní. Ako som teda spomínal, tá absolventská prax sa týka toho, aby mladí ľudia ktorí úspešne vyštudovali strednú alebo vysokú školu, sa mohli zamestnať v odbore, ktorý vyštudovali. Aj tie čísla ukazujú na to, že mladí ľudia, ktorí už majú pracovné skúsenosti popri štúdiu, majú pravdepodobne väčšiu úspešnosť sa zamestnať, ako tí ktorí tie pracovné skúsenosti nemajú. Zamestnávatelia logicky často požadujú už teda, aby tí absolventi stredných a vysokých škôl mali nejaké pracovné zručnosti, pretože aj pre nich je to menšie riziko takých ľudí zamestnať. Si myslím, že štát by mal vytvárať podmienky na to, aby tí mladí ľudia, či už počas vzdelávania, alebo po vzdelávaní nadobudli nejaké pracovné skúsenosti na to, aby sa mohli uplatniť aj v odbore, ktorý vyštudovali. Samozrejme, je logické, že ak sa niekto rozhodne vykonávať inú prácu, ako súvisela s tým, čo študoval, alebo či už na strednej, alebo vysokej škole, je to úplne v poriadku. Ale dnes naozaj máme aj dáta na to, že mladí ľudia, ktorí chcú pracovať v odbore, ktorý vyštudovali, ale nemajú reálne pracovné skúsenosti, tak majú oveľa horšiu šancu a vôbec možnosti sa zamestnať.
A teda aj z tohto dôvodu spoločne s kolegyňou Simonou Petrík predkladáme tento návrh zákona, ktorý mení podmienky alebo vôbec výšku príspevku na vykonávanie absolventskej praxe. To, čo vlastne meníme v tom návrhu zákona, je samotná tá výška. Momentálne výška alebo teda ten príspevok na náhradu osobných výdajov je v sume životného minima, čo dnes predstavuje sumu okolo 270 eur. My navrhujeme, aby to bolo 40 % z minimálnej mzdy, ktorá sa nebude zdaňovať, čo by predstavovalo sumu 326 euro, je to nárast o 52 eur, to je dna z tých vecí.
Tá druhá, ktorá momentálne v zákone je, že v zákone sa píše, že tento príspevok môže byť vyplatený.
My navrhujeme, aby ten príspevok bol vyplatený, čiže je tam tá povinnosť vyplatiť tento príspevok za vykonávanie absolventskej praxe. A takisto tá tretia vec, ktorú meníme, je tá minimálna, maximálna dĺžka vykonávania tejto praxe. Momentálne zákon stanovuje, že tá minimálna dĺžka je 3 mesiace a maximálna 6 a my teda navrhujeme, aby to bolo 2 mesiace, až maximálna dĺžka 4 mesiace. Máme za to, že to zlepší flexibilitu a zvýši motiváciu zapojiť sa absolventov do vykonávania tejto absolventskej praxe.
To, čo chceme dosiahnuť týmto návrhom zákona, je jednak zefektívniť túto absolventskú prax, ale zároveň aj zdostupniť ľuďom, ktorí si možno nemôžu dovoliť robiť za mesačnú prácu a dostať za to životné minimum, tá suma naozaj dnes je relatívne nízka. Rozumieme, že ten nárast je síce iba o 52 euro, že nie je to zásadne nejaká vyššia položka, ale tak robili sme to aj s ohľadom na stav verejných financií. A tak isto to, čo vlastne chceme zlepšiť a dosiahnuť, je, že keď skrátime tú minimálnu a maximálnu dĺžku vykonávania absolventskej praxe, tak je to flexibilnejšie a efektívnejšie pre ľudí, ktorí sa môžu prihlásiť na to, aby nemuseli robiť 3 až 6 mesiacov, ale tá minimálna dĺžka by bola 2 a maximálna 4 mesiace.
Chcel by som ešte teda podotknúť to, že ja tému odchodu mladých ľudí vnímam veľmi citlivo, pretože je nás aj v tomto parlamente relatívne málo poslancov a poslankýň, ktorí máme menej ako 30 rokov a mňa aj mrzí, že predstavitelia vládnej koalície neprichádzajú s nejakými zásadnými a nie možnože hneď systémovými, ale naozaj so zákonmi, ktoré by riešili tú situáciu toho, aby mladí ľudia boli motivovanejší na Slovensku ostať. Naozaj za celý rok odkedy tu sedím, myslím si, že tá moja účasť je relatívne vysoká v tomto pléne, takéto zákony neprichádzajú, sme to skôr my z radov opozície, ktorí sa takýmto témam venujeme a tieto zákony predkladáme. Ja vnímam aj tému odchodu mladých ľudí do zahraničia, že neexistuje nejaké jedno zásadné kúzelné riešenie, ktorým by sme odliv mladých ľudí do zahraničia zastavili, ja si ani nemyslím, že je zlé keď mladí ľudia do zahraničia odchádzajú, podľa mňa je to fajn že môžu študovať, môžu spoznať nových ľudí, naučiť sa cudzie jazyky, spoznať novú kultúru, nabrať skúsenosti, ktoré by možno tu na Slovensku nemali tú šancu získať, ale problém ani nie je to, že odchádzajú, len ten problém je to, že sa nechcú vrátiť. A mám povinnosť to, že ukazovať mladým ľuďom, akým spôsobom, kebyže máme tú možnosť, zlepšovať kvalitu života alebo situáciu mladých ľudí na Slovensku.
Tak aj toto je jeden z tých návrhov zákona, ktorý nemá žiaden negatívny vplyv na rozpočet, má práveže, naopak, pozitívny vplyv na rozpočet, pretože zvyšuje zamestnanosť, a takisto ani nemá žiadne ideologické zafarbenie, keby náhodou niekto zase nás tu chcel nálepkovať nejakými nezmyselnými označeniami. Tento návrh zákona zlepšuje ten prechod mladých ľudí zo vzdelávacieho systému na trh práce, ako som spomínal, zamestnávatelia dnes vyžadujú, aby ľudia, ktorí sa hlásia do zamestnania, mali už nejakú prax. Uvediem príklad. Ak nejaký grafický dizajnér, ktorý úspešne skončí strednú školu s maturitnou skúškou, chce sa zamestnať v grafickej firme, ale nemá nejaké kontakty, alebo jednoducho sa nevie dostať k nejakej praxi, ktorá by ho predurčila na to, sa po ukončení štúdia zamestnať, tak práve táto absolventská prax, keď mladý človek teda úspešne skončí strednú a vysokú školu, môže požiadať o vykonávanie tejto absolventskej praxe, tak mu môže zaručiť, ako aj som hovoril na základe tých čísel, že sa bude vedieť uplatniť. Pretože keď už v tej firme bude môcť vykonávať tú absolventskú prax, tak aj pre tú firmu je oveľa lepšie, keď má niekoho, koho si vie, dajme tomu, aj už podľa seba vyškoliť a následne zamestnať, pretože už poznajú toho človeka, ktorý po ukončení štúdií uňho vykonával tú absolventskú prax. Tá absolventská prax je relatívne dobrý nástroj, mňa mrzí, že momentálne podľa tých informácií, ktoré máme, že zo zákona to síce plynie, ale neponúkajú tie úrady práce túto absolventskú prax. Aj preto si myslím že je na mieste túto absolventskú prax zefektívniť, informovať o nej a verím tomu, že to bude mať pozitívny prínos. Samozrejme, si uvedomujem, vzhľadom na situáciu, v akej sme, že rozhodnutie o tom, či posuniete do druhého čítania, je skôr na poslancoch a poslankýň vládnej koalície.
Aj preto by som rád požiadal, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, pretože naozaj si myslím, že toto nie je nič, čo by bolo kontroverzné, nič, čo by nejakým spôsobom malo negatívny vplyv na rozpočet. Je to naozaj jedno z menších, ale ja si myslím, že efektívnych opatrení, ktoré vie pomôcť mladým ľuďom sa uplatniť.
A o tom to presne je, že ak máme možnosti a v tomto pléne verím, že tie možnosti máme, skôr chýba, samozrejme, asi tá politická vôľa pomáhať mladým ľuďom, tak má to aj teda pozitívny prínos na tú ekonomiku. Už veľakrát padali tie čísla, že koľko nás stojí každý jeden ten odchod mladých ľudí do zahraničia. Bohužiaľ, bohužiaľ, každý tretí absolvent strednej školy ani neuvažuje o štúdiu na vysokej škole na Slovensku. Chcel by som podotknúť ešte to, že ja nevnímam odchody mladých ľudí do zahraničia len cez čísla a ekonomiku.
Ja si myslím, že Slovensko je naša krajina, kde sme sa narodili, je to náš domov, radi by sme tu chceli žiť, ale dôležité je naozaj prinášať riešenia, ktoré nemusia byť nejaké zázračné, nemusia byť ani na prvú veľké, ale pomáhajú postupne, krok za krokom, zlepšovať tú situáciu. A hlavne, ak sa bavíme o tom zamestnaní, tak je dôležité, aby aj mladí ľudia možno neodchádzali z tých regiónov. Ja som cez leto mal tú možnosť pochodiť východné Slovensko a naozaj tam táto téma je ešte o to dôležitejšia, pretože naozaj tam mladí ľudia odchádzajú. Chápem, že tam možno nie sú až tak pracovné príležitosti, ale naozaj oni by tam radi ostali, keby sa tam presne vedeli zamestnať. A toto je jeden z tých zákonov, ktorý na to reflektuje.
Chcel by som vás iba na záver požiadať, aby ste tento zákon podporili, pretože si naozaj myslím, že mladí ľudia sú budúcnosť našej krajiny. Veď aj vy máte deti, podaktorí aj vnúčatá a myslím si, že by ste boli radšej, keby na Slovensku ostali, ako keby ste sa mali raz do roka alebo dvakrát do roka s nimi vidieť počas možno vianočných a veľkonočných sviatkov, alebo spájať sa s nimi každý týždeň cez nejaké aplikácie.
Takže budem rád, keď teda aspoň to posuniete do druhého čítania. Ja zase už nie som tak možno naivný, ako som bol na začiatku volebného obdobia. Rozumiem, že ak by ste aj, bohužiaľ, čisto z pragmatického dôvodu tento zákon nepodporili, ja by som bol veľmi rád ako aj predkladatelia predo mnou, keby ste si tento návrh zákona možno osvojili a zmenili, či už skrz parlament, alebo možno ministerstvo práce by ste zdostupnili, zefektívnili a zmotivovali viacej ľudí, ktorí by chceli využívať túto absolventskú prax. Pretože momentálne to, ako je to nastavené, si nemyslím, že je dostupné, ani efektívne. Aj napriek tomu, ako som hovoril, že tento, tento model, táto absolventská prax je relatívne dobrý nástroj na to, ako môžu mladí ľudia sa uplatniť a zlepšiť ten prechod zo vzdelávacieho systému na trh práce mladých absolventov stredných, alebo vysokých škôl.
Ďakujem veľmi pekne za podporu a budem rád teda, ak by sme vedeli v druhom čítaní o tom možno hlbšie diskutovať.
Ďakujem pekne.
|
18.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon číslo 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o príspevok a zmenu podmienok na vykonávanie absolventskej praxe a viac tento zákon teda zdôvodním a vysvetlím v rozprave, a zároveň sa aj hlásim do rozpravy.
|
206.
Ďakujem veľmi pekne za to slovo.
Pani poslankyňa Plevíková, vy ste toho síce povedali veľa, ale ako faktov ste povedali v podstate málo. Mne vás aj tak zo začiatku úprimne bolo aj ľúto, že to zrovna vyšlo na vás, že ste mali niečo čítať, ale ako ste ďalej pokračovali, tak aj tá moja empatia už potom ubúdala.
Povedali ste, že pán Gašpar priniesol závažné dôvody, pre ktoré by mal Michal Šimečka odstúpiť z postu podpredsedu parlamentu. No ja vám poviem úprimne, ja už som tu od deviatej, teraz už je v podstate sedem, čo je takmer 10 hodín, no ja si nemyslím, že patrím k tým menej chápavým, ale aj som ako doteraz tie dôvody nepochopil, nepočul, naozaj im nerozumiem. Rovnako tak ste povedali, že sa to ťažko obhajuje. Áno, ako ťažko sa obhajuje niečo, čo neexistuje. Tam je naozaj veľmi ťažké sa obhájiť. Takisto ste sa dotkli nejakej personálnej politicky a odporúčali ste, koho tu máme potom nominovať na podpredsedu parlamentu. Ja vám vrátim tú loptu na vašu stranu. Vy sa tu niekoľko mesiacov neviete dohodnúť na tom, že kto má riadiť parlament a byť predsedom parlamentu.
Okrem toho, aby ste riešili naozaj skutočné problémy, tak sa tu len medzi sebou hádate. Ja by som sa dotkol aj tých faktov, lebo v jednom ste pravdu mali. Ten fakt bol, že tie protesty boli cez leto. Ľudia na ne dobrovoľne na základe svojprávnosti prišli, vyjadrili nesúhlas s vedením aj ministerstva kultúry, ktoré likviduje kultúru. Namiesto toho, aby ministerka pomáhala slovenskej kultúre, tak ju likviduje. A s tým ľudia pochopiteľne nesúhlasia, a preto na tie námestia prišli. Veď ako nič osobné proti ministerke, ale v žiadnej normálnej fungujúcej krajine by táto pani byť ministerkou kultúry nemohla. Ja sa obávam, že by za normálnych okolností ani nemohla riadiť dole tú križovatku na Hodžovom. A ešte posledné, lebo mám málo času. Občianske združenia, ja vám poviem iba jednu vetu z úvodu do politológie, že občianska spoločnosť je zrkadlom každej silnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
70.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.
Chcel by som reagovať na kolegu Šmilňáka.
Nie som si istý, či som to dobre v tom prejave zdôraznil, že je rozdiel, samozrejme, tou brigádnickou prácou a je rozdiel medzi platenou stážou, lebo ako ste sám povedali, tie brigády sú častokrát cez letnú sezónu, kedy študenti a študentky neštudujú, ale môžu si privyrábať niečím, čo nesúvisí s ich štúdiom, čo je úplne v poriadku.
Ale toto práve je, naozaj tento návrh zákona docieli to, že študenti a študentky vysokej školy počas štúdia môžu stážovať v inštitúciách, kde jednoducho dostanú za svoju prácu, čo odpracujú, zaplatené a tým pádom nemusia, práve naopak, brigádovať alebo nejakým spôsobom si zabezpečiť príjem s nijakou nesúvisiacou prácou s ich štúdiom. A to je, to je práve to, že jednak zabránime vykorisťovaniu, čo, si myslím, že v 21. storočí v krajine Európskej únii by sme niečomu takémuto mohli predchádzať, a na stranu druhú, ako som aj spomínal, rieši to aj odchod mladých do zahraničia, pretože keď už počas štúdia na vysokej škole máte pracovnú skúsenosť s niečím, čo úzko súvisí s tým, čo študujete, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa v tom odbore, pokiaľ teda máte záujem, aj zamestnáte. Aj pre tých zamestnávateľov, je oveľa lepšie si nechať v práci alebo zamestnať niekoho, s kým majú reálnu osobnú skúsenosť, a tým pádom ak sa študent alebo študentka vysokej školy po úspešnom absolvovaní štúdia zamestná, tak tým pádom je väčšia pravdepodobnosť, že aj ostane na Slovensku, takže naozaj tento návrh zákona je, je adresný, znižuje sociálnu mobilitu a zároveň aj zabraňuje tomu, aby mladí ľudia odchádzali z tejto krajiny.
Ďakujem veľmi pekne.
|
64.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ako už bolo spomenuté, stáž, alebo teda odborná prax je výborná príležitosť počas štúdia na vysokej škole, ako získať pracovné skúsenosti, a ideálne v tom odbore, ktorý teda študujúci študuje, a následne to má pozitívny vplyv na uplatnenie sa na trhu práce. Dneska naozaj tie, tie firmy alebo zamestnávatelia sa nepozerajú len na to, koľko písmen máte pred menom, ale pozerajú sa hlavne na to, aké skúsenosti s prácou v danom odbore už máte. A práve tieto odborné stáže môžu zabezpečiť to, že mladí ľudia, študenti a študentky môžu nabrať pracovné skúsenosti a lepšie sa uplatniť na trhu práce.
Tu však narážame na problém, že tieto stáže vzhľadom na to, že v súčasnosti sú väčšinou neplatené, ako už bolo spomenuté, si nie každý môže dovoliť. Ono to veľmi súvisí v tom, z akého sociálneho prostredia, alebo teda z akého zázemia vychádzate. Väčšinou ľudia, ktorí sú z lepšieho, zo silnejšieho sociálneho prostredia, si môžu dovoliť vykonávať neplatenú prax, pretože ich rodičia vedia podporiť, čo sa týka ich nákladov na život alebo na štúdium, a preto nie sú nútení brigádovať alebo mať teda iný príjem popri štúdiu, ktorý nijako nesúvisí s tým, čo študujú. Tento návrh zákona by práve naopak znižoval tie sociálne rozdiely, ale dával aj šancu na lepšie a kvalitnejšie uplatnenie, pretože dneska, môžem uviesť príklad, ak človek, ktorý možno je oveľa talentovanejší, možno je oveľa schopnejší, ale nepochádza zo sociálne lepšieho, zabezpečenejšieho prostredia, tak si nemôže dovoliť vykonávať neplatenú prax a o to horšie sa potom môže zamestnať na trhu práce, čo, samozrejme, sa môže prejaviť aj na samotnej kvalite trhu práce.
Ja si myslím, že je naozaj dôležité, aby sme teda nielen znižovali tú sociálnu nerovnosť v našej spoločnosti, ktorá je naozaj veľmi vysoká. To znamená, že ak sa narodíte dnes v sociálne znevýhodnenom prostredí, tak je vysoká pravdepodobnosť, že v ňom, bohužiaľ, aj ostanete. A toto je jedna z vecí teda nielen, ktorá znižuje sociálnu nerovnosť, ale tento návrh zákona, ako už bolo spomínané, môže zabezpečiť, aby mladí ľudia neodchádzali zo Slovenska, pretože dneska naozaj pomaly každý tretí absolvent strednej školy alebo gymnázia uvažuje o tom, že chce odísť študovať a následne žiť do zahraničia.
Tento návrh zákona by naozaj zlepšil to, že by tu mladí ľudia, ktorí by tu vyštudovali a popri štúdiu v rámci platenej praxe získali pracovné skúsenosti, by sa lepšie uplatnili na trhu práce. A naozaj z vlastnej skúsenosti viem, a teda nielen ja, ale mnohí moji spolužiaci a spolužiačky z vysokej školy praxovali, alebo teda stážovali v rôznych aj štátnych inštitúciách a na základe tejto pracovnej skúsenosti mali lepšie uplatnenie sa na trhu práce a rovno v tých inštitúciách, v ktorých počas štúdia už mali nejakú pracovnú skúsenosť, sa následne aj zamestnali.
Len prízvukujem a opakujem to, že túto možnosť si nemôže každý dovoliť. A veľa študentov a študentiek, bohužiaľ, musí uprednostniť pred odbornou praxou, alebo teda stážou, ktorá by pomohla k lepšiemu uplatneniu, brigádu, ktorá nijako nesúvisí s tým, čo študuje, ale jednoducho musí platiť internát, musí platiť náklady na život, stravu všetko spojené s tým štúdiom. Pretože rodičia si nemôžu dovoliť pomáhať ich deťom na to, aby mohli vykonávať neplatenú prax.
My sme tak ešte pri predchádzajúcom návrhu zákona o odvodovo odpočítateľnej položke, čo zhodu náhod predkladali aj kolegovia z KDH, vypočítali také mesačné náklady na život študenta alebo študentky vysokej školy, aj napriek tomu, že som z Progresívneho Slovenska, tak ten náš odhad bol veľmi kontrover... konzervatívny a vypočítali sme, že náklady na život študenta alebo študentky vysokej školy sú, ak bereme do úvahy náklady spojené s bývaním alebo stravou, alebo nejaké hygienické potreby, okolo 450 eur mesačne. A jednoducho na to, aby títo študenti a študentky vysokej školy si mohli zaplatiť tieto režijné náklady s tým, aby vôbec mohli existovať, potrebujú nejakú brigádu. A, bohužiaľ, tieto brigády častokrát nijako nesúvisia s tým, čo daný študent alebo študentka vysokej školy študuje a o to horšie sa potom môže uplatňovať na trhu práce.
Chcel by som teda predovšetkým vyzvať kolegov súčasnej vládnej koalície, aby tento návrh zákona podporili, pretože ako bolo spomenuté, tento návrh zákona nemá absolútne žiadne ideologické podfarbenie, nie je ničím kontroverzný. Práve naopak, má pozitívny vplyv aj na samotný trh práce alebo na to, aby sme tu mladých ľudí udržali v našej krajine, pretože vieme, že tento problém tu dlhodobo je. Mladí ľudia odchádzajú. Ja si myslím, že práve štát, alebo teda vláda by mala prijímať také opatrenia, ktoré pomôžu udržať mladých ľudí na Slovensku, a zároveň aj týmto návrhom zákona vieme znižovať tú sociálnu mobilitu.
Takže tiež sa chcem poďakovať klubu KDH, že tento návrh zákona chcú podporiť, verím tomu, že sa k tomu pridajú aj ostatné, nielen teda opozičné kluby, pretože si myslím, že mladí ľudia, ako už býva spomenuté, sú budúcnosť tejto krajiny, ale ja sa na tie odchody do zahraničia nepozerám len z pohľadu nejakých čísiel a ekonomiky, ale tak v prvom rade Slovensko je naša krajina, sme sa tu narodili, chceli by sme tu žiť a ja si myslím, tento návrh zákona dáva lepší potenciál toho, aby sme tu mladých ľudí vedeli udržať a následne mohli sa uplatniť v tom, čo naozaj vyštudovali, pretože sa to týka predovšetkým humanitných vied. Je to aj teda môj príklad, opäť to spomeniem. Študoval som politológiu a veľa mojich spolužiakov a spolužiačiek stážovali v štátnych inštitúciách, ale, bohužiaľ, tieto praxe neboli platené a popritom museli aj brigádovať, čo, samozrejme, keď si zoberete, že to samotné štúdium stojí niekoľko času a úsilia, potom ešte po škole idete na pár hodín mimo teda rozvrhu do nejakej inštitúcie praxovať, aby ste mali teda tie pracovné skúsenosti a mohli sa lepšie uplatniť, ale zároveň vzhľadom na to, že tie praxe alebo tie stáže nie sú platené, tak museli ešte aj brigádovať, aby vôbec vedeli nejakým spôsobom si uhrádzať tie režijné náklady na ten študentský, študentský život.
Dovoľte mi, prosím, na záver poukázať na to, že absolvovanie teda odbornej praxe, aj na základe prieskumov, čísla teda dokazujú to, že kto absolvuje odbornú prax a má pracovné skúsenosti s tým, čo študuje, a zároveň sa tam chce uplatniť, tak má oveľa väčší potenciál.
Problémom však je, že aj pri viacerých medzinárodných inštitúciách sa neplatené stáže neberú ako pracovná skúsenosť, ale nejaké dobrovoľníctvo a, bohužiaľ, dobrovoľníctvo častokrát nie všetky inštitúcie akceptujú ako nejakú pracovnú skúsenosť, takže ono v tom rebríčku pracovná skúsenosť a dobrovoľníctvo, bohužiaľ, tie neplatené praxe ťahajú za kratší koniec, takže som veľmi rád, že sme týmto návrhom zákona prišli. Máme za to, že tento návrh zákona je adresný, má reálne pozitívny vplyv na pracovné prostredie, na uplatnenie sa mladých ľudí na trhu práce. Vieme, že odchod mladých do zahraničia je dlhodobý problém, a tento návrh zákona je jedno zo systémových riešení, takže som ešte chcel aj napriek tomu, že sa o jedenástej nehlasuje, je tu relatívne veľa koaličných poslancov, vás teda poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili, pretože si myslíme, že naozaj neexistuje dôvod na to, ho nepodporiť.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za pozornosť.
|
51.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Momentálne najčastejším spôsobom, ako sa mladí ľudia môžu zamestnať, je forma dohody o brigádnickej práci študenta. Tento mechanizmus bol vytvorený s cieľom umožniť študentom získať pracovné skúsenosti a zároveň si privyrobiť počas štúdia, avšak minimálna výška zvýhodneného odvodového zaťaženia je v súčasnosti stanovená na výšku 200 eur, čo znamená, že prvých 200 euro príjmu je oslobodených od odvodov. Akýkoľvek, samozrejme, príjem nad túto hranicu už podlieha odvodom.
Pointa teda nášho zákona, prečo sme sa rozhodli túto úpravu aktualizovať, je tá, že tento súčasný návrh zákona, teda respektíve táto výška 200 euro aktuálne nereflektuje na súčasný trh práce. Samozrejme, za tie roky, kedy táto výška bola stanovená, čo je vlastne k 1. januáru 2015 takmer deväť rokov, tak za ten čas sa, samozrejme, zmenila aj dynamika našej ekonomiky, zvýšila sa inflácia, ako veľmi dobre vieme a dnes už 200 euro predstavuje úplne inú časť, ako to bolo pred dajme tomu deviatimi rokmi. Naším teda cieľom tohto návrhu zákona je zvýšiť príjmy či už teda študentom, alebo dôchodcom. Rozhodli sme sa, aby teda nezostalo len v čase a nejakým spôsobom to reflektovalo aj do budúcna vývoj ekonomiky a inflácie, tak sme sa rozhodli túto odpočítateľnú odvodovú položku vypočítať z priemernej mzdy, teda 20 % z aktuálnej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo by pre budúci kalendárny rok predstavovalo 286 eur. Máme za to, že toto riešenie je systémové z toho dôvodu, že reflektuje vývoj v rámci ekonomiky a hospodárstva. Takisto máme za to, že toto môže pomôcť motivovať či už mladých ľudí, študentov, alebo dôchodcov sa zamestnať formou brigádnickej dohody a takisto by to mohlo vyplniť rôzne chýbajúce v súčasnosti pracovné miesta. Vieme, že ide leto. Leto je ideálna príležitosť, kedy mladí ľudia môžu brigádovať, môžu sa zamestnať formou brigádnickej dohody, čo im, samozrejme, teda ich príjem do čiastky, ak by teda tento návrh zákona prešiel do účinnosti, predstavoval pre budúci kalendárny rok sumu 286 eur, takže plus 86 eur pre študentov a dôchodcov.
Myslíme si, že podpora mladých ľudí nie je len investíciou do budúcnosti, ale aj do budúcnosti našej krajiny. Je veľmi dobré, keď mladí ľudia popri svojom štúdiu môžu, môžu brigádovať, môžu získavať pracovné skúsenosti, no a tieto pracovné skúsenosti, samozrejme, vedia potom uplatniť na trhu práce, ale je aj dôležité tých mladých ľudí motivovať, aby sa teda zamestnali. A myslíme si, že tento návrh zákona má za cieľ aj motivovať mladých ľudí, ale teda aj dôchodcov, aby si privyrábali, či už popri štúdiu, alebo popri dôchodku, a tým pádom im ostalo viacej peňazí.
Máme za to, že tento návrh zákona nie je nejako ideologický ani nijak inač kontroverzný alebo podfarbený. Je to len úprava už existujúceho návrhu zákona a naším cieľom je, aby ten zákon bol viacej systémový, aby sa nenastavila nejaká suma a dajme tomu potom desať rokov zapadla prachom. A tá suma už aktuálne nie je aktuálna, ako som hovoril, na tie vplyvy inflácie a vývoja ekonomiky u nás v krajine, takže chceme tento zákon systematizovať, aby bol systematický. A zároveň si myslíme, že sme pri tomto výpočte aj brali ohľad na konsolidáciu a na stav verejných financií, takže si myslíme, že tento zákon by nemal zásadne ovplyvniť verejné financie.
Takisto sme dostali aj stanovisko od ministerstva hospodárstva, ktorý označil tento návrh zákona, že má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak aj preto verím a hlavne teda vyzývam koaličných poslancov, aby v prvom čítaní podporili tento návrh zákona a posunuli ho tým do druhého čítania, kde vieme o tomto návrhu zase ďalej diskutovať. Verím tomu, že toto je naozaj neškodná pomoc, ktorá si myslím, že pomôže mnoho mladým, ale aj teda starším ľuďom na Slovensku.
Ďakujem pekne za slovo.
|
47.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý prináša zmeny do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento návrh zákona predkladáme poslanci, poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dávid Dej, Darina Luščíková, Simona Petrík a Štefan Kišš.
Hlavným cieľom tohto návrhu je zvýšiť disponibilné príjmy pracujúcich študentov a dôchodcov. Týmto krokom chceme zabezpečiť, aby tieto skupiny obyvateľstva mali lepšie podmienky pre zamestnanie sa, čo následne zvýši ich životnú úroveň.
|
85.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
A, kolegyňa Jaurová, tebe ďakujem veľmi pekne za tvoje veľmi stručné, ale asi jasné zhrnutie tej celej situácie. A k tej forme, no, keď si povedala, že však hlavne nech to nejako prijmú, len, aby teda potom, však to nejako opravia, tak mne to pripomína asi moju prvú jazdu v autoškole, keď som vyhodil blinker doľava, ale odbočil doprava, keď na červenej som išiel dopredu, na zelenej som stál, a potom som mohol povedať tomu inštruktorovi, však, veď dajte mi ten vodičák, ja sa to potom doučím, tak asi toľko mi pripomína celý tento proces okolo toho Fondu na podporu umenia.
A mňa to mrzí, lebo mne sa naozaj nechce veriť, že aj predstavitelia alebo predkladatelia tohto zákona aj napriek tomu, že sú z SNS, veria tomu, že akákoľvek politizácia pomôže kultúre na Slovensku. Jednoducho, naozaj jediným účelom tohto návrhu zákona je spolitizovať Fond na podporu umenia, aby mohli politici od stola rozhodovať o tom, kto peniaze dostane, kto nedostane, a na konci dňa sa ešte budú tváriť, že pomôžu kultúre.
No a už tu boli rôzne tie príklady toho, ako keď sa tvorila tá legislatíva narýchlo, bola nasilu pretláčaná, tak že sa vždy potom našli tie chyby, na ktoré sme tu niekoľko dní po sebe upozorňovali, tak ja neviem, že keď už toto ponaučenie nie je dostatočné, keď už sme v rámci nejakej kultúry, tak možno odporúčam koaličným poslancom a poslankyniam si prečítať aspoň nejakú bájku, tam vždy je na konci tiež nejaké stručné ponaučenie.
Ďakujem pekne.
|
117.
Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Dostál veľmi pekne ďakujem za váš príspevok, sa dotknem konkrétnej časti. Vy ste spomenuli, že aj športové zväzy teda sú občianske združenia, aj ich by sa dotkla prípadne táto novela zákona. Tak áno, je to tak. Športové zväzy sa uchádzajú o dotácie z verejných zdrojov a tým pádom fungujú formou občianskych združení, ale súčasťou financovania športu na Slovensku sú aj rôzne dotácie od zahraničných športových organizácií alebo federácií a aj vďaka týmto príspevkom sa môžu rozvíjať športové kluby alebo zväzy na Slovensku či už formou nákupu nejakej techniky do telocviční, alebo môžu organizovať športové podujatia, a podľa tejto logiky, ak by teda dostali príspevok od dajme tomu zahraničnej federácie, môžem konkrétne uviesť, už som to tu raz hovoril, Slovenský futbalový zväz dostal za postup na majstrovstvá Európy vyše deväť mil. od UEFA, čo je medzin... to je Európska futbalová federácia. Podľa tejto logiky by aj Slovenský futbalový zväz mal mať nálepku zahraničného agenta, alebo teda organizácie so zahraničnou podporou.
A mňa by teda zaujímalo, ja som teda fanúšikom vytrvalosti, my sme minule na tieto otázky odpovede nedostali, tak keď už v tomto počte tu sedíte, mňa by zaujímalo, či si vôbec uvedomujete ako spolupredkladatelia tohto návrhu, že sa to dotkne aj športových zväzov. Tento zákon nemá absolútne žiaden pozitívny prínos, práve naopak. Toto môže byť likvidačné pre reputáciu mnoho športových klubov a zväzov na Slovensku a by ma zaujímalo, či ste ako spolupredkladatelia mysleli na to, aký naozaj dopad toto môže vo finále mať. A ja si, ja si naozaj ako nemyslím aj z tej dôvodovej správy, že športové kluby, športové zväzy majú, alebo teda páchajú akúkoľvek proti... protidemokratickú činnosť, narúšajú suverenitu štátu, športové zväzy a kluby každoročne zverejňujú svoje účtovníctvo, záverečnú ročnú správu, takže ja by som chcel naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
110.
Ďakujem pekne za slovo.
Tak ja by som sa chcel tiež opýtať, že napríklad uvediem konkrétny príklad, Slovenský futbalový zväz, je to teda občianske združenie, dostalo za postup na majstrovstvá Európy vo futbale od UEFA, teda zahraničnej organizácie, vyše 9 miliónov eur. Takže podľa tejto platnosti, ak by teda náhodou tento zákon vošiel do platnosti, by museli mať uvedené, teda Slovenský futbalový zväz, že organizácia so zahraničnou podporou. Ak by tak neuviedli, tak na základe tohto zákona by im hrozila buď obrovská pokuta, alebo teda v skutočnosti by mohli túto organizáciu rozpustiť. Tak ja by som chcel naozaj vidieť v praxi, ako by ste rozpustili Slovenský futbalový zväz. To isté sa týka aj zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorý takisto dostáva peniaze z medzinárodnej hokejovej federácie na organizáciu športových podujatí, predovšetkým aj mládežníckych turnajov.
Naozaj ako pri tomto zákone si treba povedať, že jedna vec je deklarovaný zámer a druhá vec je zámer skutočný. Takže mňa by naozaj zaujímalo, že či predkladatelia si uvedomujú, že toto sa týka naozaj aj športových klubov alebo športových zväzov, teda väčšina funguje na princípe občianskych združení, nie je to len u nás, je to aj v zahraničí a podľa tejto logiky by sme tu športové kluby, športové zväzy označovali za zahraničných agentov. Naozaj by som rád počul teda odpovede na tieto otázky, lebo takto to v tom zákone píšete. Naozaj tam nie je výnimka, že by ste mali vyňať športové zväzy tou nálepkou, že sú to zahraniční agenti alebo po novom organizácia so zahraničnou podporou. V dôvodovej správe uvádzate, že ide o to, aby sa neovplyvňovala politická súťaž, tak naozaj by ma zaujímalo, ako Slovenský futbalový zväz ovplyvňuje politickú súťaž na Slovensku. A ja si myslím, že tento zákon je celý úplne absurdný bez ohľadu na to, či sa bavíme o športe, alebo, alebo o inej kategórii. Vieme, že tie mimovládne organizácie častokrát suplujú štát, kde zlyháva.
Ďakujem pekne.
|