10.
Ďakujem pekne.
Kolega Kišš, ako si hovoril, toto nie je plán šetrenia, je to plán vyhadzovania a je to plán vyhadzovania ako ľudí, napr. na kultúre, vzácnych dlhoročných odborníkov, a to bez akejkoľvek náhrady, a dokonca v rozmeroch celých oddelení, napr. Inštitút kultúrnej politiky, čo je niečo ako Útvar hodnoty za peniaze, alebo aj plánovaný pamiatkový úrad, to celé nám likviduje podstatu našej krajiny, táto ministerka nekultúry naozaj koná protislovensky. A je to aj plán vyhadzovania tak peňazí, ktoré idú pod úradníka Machalu, to už sme minulý týždeň celkom rozobrali, akým spôsobom sa tam presúvajú peniaze pod rozhodovanie a centrálu ministerstva kultúry.
No a ešte k tým ľuďom, je to teda aj plán vyhadzovania ľudí zo Slovenska, ako mladých, tak dokonca aj strednej generácie, a to tu v takom rozmere ešte nikdy nebolo. Táto generácia, ale aj mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska, nemajú príležitosti, nemajú pri tejto vláde nádej na lepšiu budúcnosť, firmy prekladajú už teraz do Čiech, do Rakúska, do susedných krajín a vám je to úplne jedno a tento rozpočet presne o tomto hovorí. Je to rozpočet bez vízie, je to rozpočet vyhadzovania.
Ďakujem.
|
118.
Ďakujem. Ja sa obávam, že pani ministerka kultúry by sa nemala úplne ako do toho zapojiť, pretože ona, si myslím, že to naozaj ani nevie, a zároveň sa toho asi aj dosť bojí, lebo je si toho vedomá. Nechodí ani na naše výbory pre kultúru a médiá, takže je to taký smutný obraz vedenia ministerstva kultúry. Ja by som ešte k tým, k tej konsolidácii, áno, ona vlastne tá konsolidácia na ministerstve kultúry nie je ani vôbec konsolidáciou, pretože tí vyhodení ľudia, im musia byť aj vyplatené určité sumy a to všetko stojí hrozné peniaze, a zároveň to nie je, že tam zostane prázdne miesto, SNS si tam proste dosadzuje svojich ľudí, a to ešte aj nekompetentných, čiže to nás všetko stojí peniaze, energiu, čas a je to vlastne hrozne smutný obraz.
Ale ja by som tu chcela aj apelovať na pána ministra financií, že dokedy si necháte zo sebou takýmto spôsobom zametať nejakou jednou ministerkou kultúry alebo pánom Machalom, ktorý teda je štátny úradník, ale teda správa sa úplne politicky. Oni vám tu napíšu, narozpočtujú rozpočet, kde sú položky, ktoré sa volajú inak, majú iné sumy, ako budú mať. Konsolidácia nie je konsolidáciou, lebo sa tam len presunú položky pod, pod centrálu, čiže ministerstvo kultúry. Takže mňa by zaujímalo, že dokedy toto chcete? Vy ste povedali a dali ste príkaz a teda chcete, aby jednotlivé úseky konsolidovali. Ale oni to nerobia, vykašlali sa na to. Pozrime sa na ten rozpočet, tam to uvidíte. A ešte vás aj zavádzajú v konkrétnych názvoch daných položiek.
Takže ja by som teda akože naozaj odporučila aj tejto vláde, aj vám, aby ste trošku sa porozprávali s ministerkou kultúry, lebo je už naozaj vrchol arogancie, čo ona vyvádza v tejto krajine. Ďakujem.
|
112-2
Zámer zákona je vágny, nejasne definovaný bez konkretizácie zámeru, špecifikácie cieľových skupín, okruhov podpory, odlíšenia sa od podpory v rámci verejnoprávnych fondov bez určenia finančného balíka, aký bude na tento účel určený. Úrad vlády sa aj pýta, kto bude o dotáciách rozhodovať. Či to bude vyžadovať schému de minimis, alebo schému štátnej pomoci, či bude personálne posilnenie výkonu na ministerstve kultúry pri konsolidácii. Absentuje mapovanie východiskového stavu, nastavenie merateľných ukazovateľov, čo sa tým chce dosiahnuť.
A ešte je tu jedna zaujímavá vec, ktorú hovorí úrad vlády, že v prípade, že má novela poslúžiť realizácii zámeru pripravovaného projektu kroje do škôl, obsah je v takomto prípade v rozpore s definíciu nehmotného kultúrneho dedičstva v zmysle dohovoru s UNESCO. Presne toto sme hovorili aj na ostatnom výbore pre kultúru pánovi Bernaťákovi.
A za mňa je dôležité povedať, že nehmotné kultúrne dedičstvo sa robí úplne, jeho akoby podpora sa robí úplne presne opačne, ako to robí slovenská národná strana, a dokonca už aj úrad vlády to Slovenskej národnej strane hovorí. Lebo ono nemôžte ísť proste s uniformitou, s nášivkami či potlačou. Je tu veľmi dôležitý ten proces pre budovanie vzťahu s nehmotným kultúrnym dedičstvom. Čiže k tomu folklóru nie je dôležitý, je dôležitý obsah a nie sú dôležité umelé kostýmy. Zámer žiadnym spôsobom nereflektuje potreby verejnosti a nie je možné nastaviť jasné ukazovatele úspešnosti. Prinesie to skôr opačný efekt, to znamená odcudzenie a stratu záujmu. A to bola veta pripomienok úradu vlády. Sami by sme to teda lepšie nenapísali a tu je dôležité pozrieť sa na spôsob, ako a kam a komu dáva ministerstvo kultúry zákazky a dôležité je to pripomenúť v kontexte tohto návrhu rozpočtu. V lete si dalo ministerstvo kultúry vypracovať asi k spomínanému pripravovanému projektu kroje do škôl za takmer 40-tisíc eur grafický návrh a krajčírske strihy na tanečné kroje s folklórnym dizajnom. Nikto nevie, načo to je dobré, to už som hovorila vyššie. Ale najmä túto zákazku získala stavebná firma, ktorá sa teda okrem stavieb pýši aj tým, že má výborné antikorózne nátery na železo. Takéto zadávanie zákazok či dotácií spriazneným ľuďom už vidíme rok.
A to niektoré tak babrácky, že zmluva je uzavretá s neskorším dátumom, ako je termín dodania, čiže koniec júna a s výsledkom ešte v novembri úplne nulovým. Hádajme, o čom hovorím? Hovorím o neexistujúcom logu pre STVR.
Už to platíme z našich peňazí, ale stále to logo nikto nevidel. Alebo platíme z našich peňazí rôzne audity, napríklad Slovenskej národnej galérii, ktorú tiež verejnosť ešte nevidela, ale už teda sme to mohli všetci zaplatiť. No a s takýmto prístupom ministerstva kultúry máme na stole rozpočet, ktorý nekonsoliduje, za to však presúva obrovské financie pod svoje centralizované rozhodovanie.
Potom je tu ešte jedna vec, napríklad taká položka za 1,7 milióna eur ročne, ktorá sa teda nazýva, tá kapitola koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. To by sme si aj povedali, že fíha, to je aké super, 1,7 milióna krát tri roky, ako sme to tam videli narozpočtované na koncepciu, že tak to by sme sa na to chceli pozrieť. Lenže koncepcia za 1,7 milióna v skutočnosti nie je koncepciou. Potom investigatívou prídete na to, že vlastne je to kapitola k múzeu vysťahovalectva, o ktoré sa tu príslušné orgány a najmä krajania, žijúci v zahraničí, ktorým záleží na Slovensku, snažia už štvrťstoročie. Ale následne sa teda dozviete, že teda tým ďalším hľadaním, že teda nejde ani len o to múzeum vysťahovalectva, ale o ministerkou novovymysleným múzeom národného obrodenia. Čítali sme v médiách, že pani ministerka si myslí, že vieme o tom málo. Ja si myslím, že naozaj pre nás všetkých by bolo lacnejšie, keby si ona o tom niečo naštudovala a nemusíme kvôli tomu vytvárať múzeum, a zároveň neurobiť iné múzeum, o ktoré sa tu snažíme štvrť storočia. A to sa teda tu rozprávame o zákone roka a ja si naozaj myslím, že tento prístup z ministerstva kultúry, ako to narozpočtovalo, nie je ani normálny a ani korektný.
Takže ešte raz teda v súhrne. Berieme samotnej kultúre a radikálne pridávame na aparát ministerstva, čiže pán Machala bude opäť rozhodovať. Konsolidácia je vedením ministerstva kultúry zneužitá na vyhadzovanie nepohodlných odborníkov v kultúre, a zároveň na likvidáciu nepohodlných organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Rozpočet skrýva skutočný ideologický obsah položiek pod úplne iné názvy a rozpočtuje už vopred avizované neexistujúce položky, ktoré im po odsúhlasení rozpočtu ostanú na svojvoľné použitie v súčasnosti bez akéhokoľvek definovania. Aj mediálna výchova napríklad, je tam 500-tisíc eur ročne, ale teda už nám na výbore povedali, že to je iba taký bonus, že vy to už teraz viete. Ono tam vlastne bude nula. A dokonca ani minister školstva o tom vôbec nevedel. Nezdá sa vám to naozaj že čudné, že my tu máme o niečom hlasovať, čo už teraz vopred nám niekto avizuje ako bonus, že vlastne nebude tak? Za mňa je to naozaj že teda vrchol, neviem, či amaterizmu alebo cynizmu alebo neprofesionality, ale každopádne takto sa to nemá robiť. No a ja si teda myslím, že žiadna zodpovedná politička a žiaden zodpovedný politik nemôže takýto návrh rozpočtu podporiť a ako sme to už viackrát povedali pri rôznych návrhoch zákona, ktorými sa tu trápime a týrame Slovenskú republiku už vyše roka, je, že história si aj tento krok zapamätá. Ďakujem.
|
112.
(Rečníčka má problém s mikrofónom.) Áno, už ide. Mám.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, v rámci témy návrhu rozpočtu na 2025 by som sa tu krátko chcela venovať téme z kapitoly kultúra. Rámcovo ju už dnes vysvetlila moja kolegyňa Zora Jaurová. Ten rámec je vlastne veľmi jasný, je v troch bodoch, kde bod jedna je, že sa berie samotnej kultúre a radikálne sa pridáva na aparát ministerstva. Bod dva je, že konsolidácia je vedením ministerstva kultúry zneužitá na vyhadzovanie nepohodlných ľudí a na vyškrtávanie a likvidovanie nepohodlných organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. A bod tri je, že je to návrh, ktorý už teraz skrýva položky pod úplne iným textom, ako má byť reálny obsah, čo bude priestor pre SNS a túto vládu na bezbrehé šafárenie s našimi peniazmi, a to sa rozprávame o miliónoch. Pár vecí považujem za potrebné nasvietiť vo väčšom detaile. Ten ilustruje ten prístup súčasného vedenia ministerstva kultúry ku tomuto rezortu. Napríklad dotačná schéma obnovme si svoj dom ide opäť raz v úplnom rozpore s programovým vyhlásením vlády z minulého roka, 14,7 milióna alokovaných peňazí, tento rok je to iba 9 a z toho iba 4,5 milióna sú kapitálové výdavky. A všetci vieme dokonca, akou fraškou dopadla táto dotačná výzva tento rok. V tejto kapitole je ale aj nová položka a tá sa volá podpora tradičnej kultúry na školách. Pozor, tá položka má 1,5 milióna ročne rozpočtované, na tri roky je to 4,5 milióna, ale nikto nevie, čo to je. Dokonca ani teda nie že ministerka, ktorá sa ani len neunúva chodiť na výbory, ale nevie to ani generálna riaditeľka úseku ekonomiky ministerstva kultúry, ani pán štátny tajomník Bernaťák. Nevedia, ako bude výzva vyzerať, čo je jej konkrétnym cieľom. Stavila by som sa, že nemajú ani žiadnu analýzu prostredia, potreby v tejto téme a nebodaj nejaké merateľné ukazovatele. Nevedia znenie výzvy, ale už si naprojektovali a narozpočtovali 1,5 milióna ročne.
Zároveň máme v parlamente poslanecký návrh pána Michelka a spol. zákona k tejto položke. A teraz je zaujímavá vec, že v rámci MPK ho úrad vlády, úrad tejto vlády pripomienkoval. A ten tie pripomienky, akoby boli vystrihnuté z našich pripomienok, nielen na výbore pre kultúru a médiá, sami by sme to lepšie nepovedali, v súhrne úrad vlády pripomienkuje, že predmetný zákon nebol prerokovaný s ministerstvom školstva.
|
56.
Ďakujem pekne.
No ja by som chcela práve tiež upriamiť pozornosť na to, že aké bude zadanie, ako má byť užívateľsky prístupný aj ten systém, lebo od toho zadania sa bude všetko odvíjať. A ja sa trochu obávam, že aké zadanie dá táto vláda alebo minister vnútra, ktorý stojí s vodným delom na hraniciach, kde je nula migrantov, alebo sa tu rozprávajú rôzne hoaxy o migrantoch a podobne. Čiže ja sa obávam toho, že to zadanie nemusí byť správne, a verím, že teda snáď sa mýlim. Naozaj by som sa veľmi chcela mýliť, pretože my naozaj potrebujeme tu ľudí, ktorí sú zo zahraničia, je úplne jedno z akej krajiny, a potrebujeme ich naozaj na všetkých úrovniach a je to od učiteľov až po akúkoľvek robotnícku profesiu.
Tie legendy o tom, ako napríklad, možno ste to aj videli, keď si nájdete RTVS ešte, myslím, a všetky televízie robili o tom reportáž, ako deti z gymnázia sa išli v noci postaviť pred cudzineckú políciu do radu, aby mohli zabezpečiť miesto pre svoju pani učiteľku, ktorú mali vyhostiť do zahraničia, lebo teda takýto mala problém, že sa jednoducho nevedela ani len na radu dostať. Toto sa ďalej pokračuje aj s týmto systémom, kedy presne takto sú školy, ktoré si zúfalo trhajú vlasy a presne hľadajú cez Bazoš a iné takéto pokútne zdroje, aby mohli svojich učiteľov u nás k nám prihlásiť, aby vôbec teda tu mohli zostať a mohli ďalej učiť naše deti. Takže ja by som len chcela apelovať na to, aby to zadanie bolo používateľsky prístupné a aby sme sem vítali ľudí zo zahraničia, pretože tí nám budú dávať pridanú hodnotu.
Ďakujem veľmi pekne.
|
12.
Ďakujem ti, Ondro. Ja by som chcela zareagovať na to, že ono vlastne pani ministerka ako kebyže vošla do miestnosti, kde je nejaká stavebnica poskladaná a ona to, že úplne to proste rozhádže, jedovito nahnevane rozhádže to po celej tej miestnosti a nemá plán B, že ako to postaví naspäť, alebo nekomunikuje, že idem to postaviť naspäť. Jednoducho ako pre mňa je to fascinujúce.
A ono sú aj tie konkrétne príklady, o ktorých som hovorila, lebo to, aké rozhodnutia robí napríklad, že odvolá zo dňa na deň riaditeľa Slovenského národného divadla uprostred akcie, kedy sa majú sťahovať dielne, a zároveň tesne pred sezónou a nechá divadlo bez štatutára dlhé týždne je vlastne presne tým dôkazom, že rozhádzať vie každý, ale, ale spraviť to poriadne asi nie. A toto bolo presne ono. A preto to, na čo my sa vieme spoľahnúť, čo si hovoril, že ľudia v kultúre majú ťažké podmienky, a nie je to jednoduché, áno, tam ja napríklad osobne poznám mnohé krajčírky alebo ľudí z obuvníckej dielne, alebo z tej patinačnej dielne a oni v tejto chvíli sedia v tej kaviarni v národnom divadle a povedia, že veď my to urobíme, my to nejako zvládneme, jasné, že pripravíme nejak tú scénu, oni to proste budú robiť, ako sa vraví, v pote tváre, lebo majú lásku k tomu divadlu, čo, bohužiaľ, nemá ministerka kultúry. A na nich sa vieme spoľahnúť.
Ja si dokonca myslím, že aj pán Čanecký to myslí v dobrom a rovnako tak naozaj už sme tu viackrát spomenuli, že ani pani Ťapáková to nemá ľahké, ale pani ministerka urobí tak absolútne nekompetentné rozhodnutie, ktoré nemá obdobu, to je, to je proste neuveriteľné, a preto by nemala byť ministerkou kultúry, lebo však my nevieme, čo nás ešte čaká, aké kde sabotáže, v akých inštitúciách.
A naozaj sa vieme spoľahnúť len na tých poctivých ľudí, ktorí nakoniec to potom nenechajú padnúť a kľaknúť.
Ďakujem.
|
8.
Ďakujem pekne všetkým, čo ste reagovali.
Ja mám niekedy pocit, že pani ministerka Šimkovičová to berie tak osobne, že my sme voči nej osobne zaujatí, ale nám je to naozaj jedno, keby tam bolo iné meno, iný človek a robil by to isté, tak by sme my hovorili to isté. Rovnako by sme sa postavili na obranu rezortu kultúry. Nie je to o vás osobne, pani ministerka. Je to o činoch, ktoré robíte.
My sme boli pred rokmi na námestiach aj, vyjadrujúc nespokojnosť, s pani ministerkou Laššákovou. Rovnako sme jasne kritizovali pani Milanovú, ktorá do plánu obnovy dokázala zakomponovať presne nula eur. Ale toto, čo sa tu deje dnes pod vaším vedením, pani ministerka, je absolútne nevídané.
A ako som už spomínala, mala som tú možnosť byť na poslaneckom prieskume v Slovenskej národnej galérii a pre mňa to bol zážitok, z ktorého sa spamätávam dodnes, ktorý ani neviem poriadne prerozprávať iným ľuďom, pretože bol tak neprenosný, pretože tam bol pán Bittner a teraz je tam pán Timko ako menovaní riaditelia, ktorí sú tak veľmi mimo, že je to vlastne, to sa nedá popísať. A keď sa aj bavíme o tom, že sú to ľudia čísel, keby sme sa aspoň toho vedeli chytiť, že dobre, že nemusia rozumieť ničomu, kde sú, ale tým číslam. Ale napríklad, keď nám začal pán Bittner hovoriť o tom, ako on chce prenajať Café Berlinka za 180 eur na meter štvorcový mesačne, a že to je určite v pohode pri gastre, prípadne že veď máme tam celé to nádvorie, však tam sa dá sedieť, lebo to môže byť gastro, alebo vy ste tu zopakovala dnes čísla, ktoré on vám dal. Zopakovali, a nevediac, čo čítate. On si tam pletie úväzky s počtom ľudí, napríklad ak sa porovnáva galéria česká a slovenská. Jednoducho, vy absolútne netušíte, o čom hovoríte, tak ako ani ten pán riaditeľ, a toto je to tristné.
Nie je to voči vám osobne, je to voči vašej práci.
|
2.
Dobre. Ďakujem pekne. Rada by som pokračovala v rozprave pri bode k odvolávaniu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
V mojej prvej časti som hovorila o tom, že, bohužiaľ, ministerka Martina Šimkovičová si urobila z programového vyhlásenia vlády trošku tak trhací kalendár, resp. je jej úplne jedno, čo je v ňom napísané, pretože v zásade si robí, čo chce, a to, čo chce, je v úplnom rozpore s programovým vyhlásením vlády, takže na toto si tu teraz v mene, v mene Progresívneho Slovenska posviecujeme.
Dnes tu bol pán minister Taraba, ktorý v mene vlády povedal, teda že pani ministerka napĺňa do bodky programové vyhlásenie vlády. Rovnako tak k nemu sa prihlásila aj samotná ministerka, ale teda to, čo tu hovorím, je úplným, je dôkazom toho, že tu sa ide presne opačne.
A myslím si, že len to, že, že sa nenapĺňa programové vyhlásenie vlády, že sa ide proti nemu, že sa ide v zásade aj naozaj proti celému segmentu v kultúre, tak už to samotné je dôvod na to, aby bola ministerka kultúry odvolaná. Citovala som vždy programové vyhlásenie nejakú časť a potom k tomu dávam do kontextu reálnu situáciu. Venovala som sa štyrom bodom o komunikácii, o STVR, o účinnej ochrane práv a dôstojnosti človeka pred klamlivými dehonestujúcimi výrazmi, o zabezpečení systémovej podpory aj pre ľudovú kultúru a tak ďalej. To všetko sme si už tu jasne povedali, že je v presnom opaku, ako je programové vyhlásenie vlády.
Budem pokračovať citáciou ďalšej časti programového vyhlásenia a to hovorí, že „vláda bude dbať na to, aby podpora slovenskej audiovizuálnej kultúry bola na primerane kvalitatívnej aj kvantitatívnej úrovni.“
Neviem, teda čo tým myslela, že primeraná kvalitatívna a kvantitatívna úroveň. Každopádne vo výsledku ministerka s úradníkom Machalom a prisluhujúcimi poslancami, bohužiaľ, predkladajúcimi poslanecký návrh zákona zneužili funkčný fond, Audiovizuálny fond, ktorému sa za ostatné roky podarilo postaviť z kolien filmový priemysel. Zmenili ho pomerom síl, odobrali odborníkom a odborníčkam právo rozhodnúť o žiadostiach na filmy a po roku vládnutia teda nemáme pri nových filmoch ani kvalitu ani kvantitu, takže opäť raz sme tu v úplnom rozpore s programovým vyhlásením.
Ďalšia časť je, že programové vyhlásenia hovorí, že „vláda bude maximálne účelne a efektívne využívať finančné prostriedky z eurofondov v rámci Programu Slovensko a Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorých cieľom je obnova kultúrnych pamiatok, s osobitným dôrazom na vytvorenie mechanizmu systematickej obnovy a správy hradov, zámkov a kaštieľov na Slovensku. Obnova kultúrnych pamiatok má popri význame zachovania kultúrneho dedičstva a podpory cestovného ruchu aj významný sociálny prvok a to vo forme sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú pri obnove kultúrneho dedičstva významnú časť príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.“ Koniec citátu z programového vyhlásenia.
Ono by to bolo celé vlastne pekné, keby teda ministerka kultúry Martina Šimkovičová nerobila presný opak, pretože my tu vo výsledku máme ochromenú dotačnú výzvu Obnovme si svoj dom. V detaile to úplne presne popísala moja kolegyňa Zora Jaurová, a teda naozaj je to veľmi smutné počúvanie alebo čítanie.
Ono sa totižto ešte ani nikdy nestalo, že by sa nestihli dotácie sprocesovať v príslušnom roku, ale teda pri ministerke Šimkovičovej je aj toto možné. A ono už všetci poznáme tie urbánne legendy, o tom ako chce úradník Machala o každej jednej veci rozhodnúť a aké má na stole haldy stojacich vecí, pretože to jednoducho nie je v ľudských silách stihnúť, ale on chce mať všetko pod kontrolou.
No a okrem nezvratných škôd na kultúrnych pamiatkach nečinnosť ministerstva spôsobila aj výpadok príjmov remeselníkov realizujúcich obnovu pamiatok naozaj neraz v chudobných regiónoch Slovenska, kde sú pracovné príležitosti obmedzené, takže zase sme v úplnom rozpore s tým, čo vláda deklarovala v programovom vyhlásení vlády.
A to teda ešte nehovorím o tom, že ministerka ignorovala odporúčanie odbornej komisie a priradila projektom, ktoré patrili medzi najhoršie, najviac financií, napríklad kaštieľu Holíč, lebo je tam starosta zo SNS. Ono nevadí, že ony už granty dostali, a to dokonca na tak zle pripravený projekt, že podmyli základy a spadla tam nejaká juhovýchodná časť alebo veža, ale zároveň nepodporila najlepšie vyhodnotené projekty, ako je napríklad kaštieľ v Sokolovciach, ktorému sa rozpadáva strecha a každý jeden deň, kedy tam doňho naprší je vážnym ohrozením tejto vzácnej kultúrnej pamiatky.
Všetko, čo tu spomínam je jasným porušením a popretím programového vyhlásenia vlády, a teda ja sa pýtam, vážené poslankyne a poslanci, že, že ako to viete ignorovať, dokedy to chcete trpieť, toto?
Ďalším citátom z programového vyhlásenia vlády je, že „vláda uskutoční potrebné kroky na to, aby sa dosiahla efektívna práca orgánov pamiatkovej ochrany.“
Čiže ono to znamená zrušenie odboru ochrany pamiatok, ktorý je jediným špecializovaným odborným pracoviskom zameraným na tvorbu metodiky o ochrane pamiatok, hej? Že, že tá podstata, ten gro toho, toho pamiatkového úradu, ten odbor ochrany pamiatok, to zrušíme a to je vlastne akože ochrana, hej? No nesedí, že? Je, je to úplne nezmysel. Čiže odpoveď je jasná a zase to znamená iba jedno, že ministerka Šimkovičová ide úplne opačným smerom ako sa zaviazala v programovom vyhlásení, a teda aby som tú všetku deštrukciu a to všetko čo v súvislosti s programovým vyhlásením vlády stihla tak musím už naozaj stručne.
Tak skúsim, že napríklad, citujem: „Vláda vypracuje stratégiu podpory významných kultúrnych podujatí na Slovensku, ktoré sú dôležitým lákadlom pre domácich aj zahraničných návštevníkov. Významné kultúrne podujatia zabezpečujú okrem rozvoja kultúrnosti aj významný impulz pre cestovný ruch.“
No ale odpoveďou je, že túto úlohu ministerka nielenže nezvládla, ale prvý krát po 30 rokoch sa na Slovensku toto leto neuskutočnili Dni európskeho kultúrneho dedičstva, a to sa pritom samo ministerstvo kultúry k tejto udalosti prihlásilo. Čiže ďalšia vec je úplne preukázateľne nezvládnutá, o medzinárodnej hanbe asi nemusíme hovoriť, ale teda hlavne, že si pani ministerka tu podpisuje všelijaké memorandá v krajinách, kde chodí z môjho pohľadu na dovolenky, ale dobre. Môže mať pocit, že zvláda toho veľa. A ono teda tieto memorandá skutočne nestačia na dobrý výkon.
Ďalším citátom je, že „vláda zabezpečí stratégiu strednodobého a dlhodobého rozvoja kultúry vrátane vykonania pasportizácie umeleckých diel, ktoré sú v majetku Slovenskej republiky.“
Ono ináč tá pasportizácia je naozaj viac ako potrebná, a to teda nie len v súvislosti s tou tajne pripravovanou najväčšou reformou sektoru kultúry, pretože pri takýchto zmenách býva vždy kde-tu nejaké dielo navždy stratené. Ale mňa by napríklad zaujímalo aj, čo sa nachádza, ak, čo je zdieľaný obratom uzatvoreného kaštieľa Budmerice. Kde sú? Čo sa s nimi plánuje? Ani na toto nemáme odpoveď zatiaľ z ministerstva kultúry na našu otázku. Tak čakáme na ten súpis, pretože áno, pri tomto vedení ministerstva kultúry sa reálne bojíme o osud našich pamiatok či umeleckých diel.
Ďalším citátom je, že „vláda prijme nové štandardy v oblasti múzeí, galérie a knižníc z dôrazom na podporu kultúry a rozvoja cestovného ruchu...“ (rečníčka si odkašlala) ... ruchu, pardon.
Po roku ministerky môžeme, žiaľ, konštatovať, že tu máme akurát tak štandardy nekultúrnych vyhadzovov, nezmyselných riešení inštitúcií, napríklad Kunsthalle, ale aj štandardy vo forme novely zákona umožňujúcej nerobiť verejné vypočutia na riaditeľov, riaditeľky divadiel či galérií. No a to je fakt výkon. Vidíme to napríklad pri Bibiane. A mňa by napríklad pri Bibiane, stále ma to zaujíma, či bola fyzicky prítomná pani Flach počas jej výberového konania v lete. Ani na toto nemáme stále odpoveď a, samozrejme, nemáme odpoveď ani na iné otázky v rámci toho výberového konania, ale aj toto by ma zaujímalo.
Ďalší citát z PVV je: „Vláda preberie nad najvýznamnejšími výročiami a štátnymi sviatkami Slovenskej republiky oficiálnu záštitu a podporí ich dôstojný priebeh.“ A teda neviem, vláda je akože eventová agentúra? Ministerstvo kultúry je eventovka? Vláda má vytvárať podmienky na férové podnikanie, prácu, podporu prostredia. Vláda nemá zadávať zákazky kamošom alebo spriazneným firmám, ako to už vidíme pri niektorých akciách, ktoré sa udiali.
No a potom je tu ešte jeden dôležitý bod a ten je, že „vláda považuje za dôležité systémové zlepšenie sociálneho postavenia kultúrnych pracovníkov v spoločnosti s osobitným dôrazom na pracovníkov miestnej kultúry.“
A tu by som poprosila o vašu pozornosť, lebo realita je veľmi v rozpore s tým ako sa zaväzuje programové vyhlásenie vlády, a teda vláda v ňom, pretože Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zneužilo konsolidáciu a nariadilo 10-percentné škrty v personálnych nákladoch zriaďovaných inštitúcií. Ono kvôli tomu môže prísť o prácu až 476 pracujúcich po celom Slovensku a štatutári a štatutárky erbových inštitúcií, ako napríklad Slovenská národná galéria, divadlo, múzeum, Pamiatkový úrad boli prepustení bez udania dôvodu. Ministerstvo ruší celé oddelenia analytických či odborných útvarov. Inštitúcie sú cielene, personálne a aj finančne oslabované. Ich odborná činnosť je paralyzovaná, pracovné podmienky v umení a kultúre sú neudržateľne nedôstojné. Ľudia pracujúci v kultúre, a to som už spomínala, majú dokonca o 15,8 % nižšie platy, ako je priemer v iných odvetviach národného hospodárstva, a ono toto číslo sa prehlbuje, pretože tu robí veľa ľudí z vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, takže ono to potom vychádza, že majú priemerne o 385 eur mesačne menej, ako je priemer v iných odvetviach. Ale toto je zjavne pani ministerke jedno, hlavne že oni majú navýšené platy. Dôležité je teda spomenúť aj spôsob, akým už rok ministerka a úradník Machala komunikujú o pracovníkoch a pracovníčkach v kultúre, pretože je to vlastne neuveriteľná vec, keď vedenie ministerstva nielenže neobhajuje ľudí svojho rezortu, ono ich aj neustále napáda, zhoršuje im pracovné podmienky, bezdôvodne ich vyhadzuje. Ale najmä Machala a Šimkovičová sa snažia Slovensku podsúvať, že v kultúre pracujú ľudia leniví či nacucnutí na nejaké fondy, že tu pracuje len nejaká kaviareň a mne to celé je naozaj veľmi ťažko vyslovovať, pretože každý súdny človek, ktorý sa v prostredí kultúry hýbe, vie, že opak je pravdou. Podmienky nie sú ani náhodou ľahké, odmeny sú nízke, práca nestabilná, pracovníci a pracovníčky v kultúre pracujú od nevidím do nevidím, nepoznajúc presnú pracovnú dobu. Toto presne svedčí o tom, ako ministerka nemá absolútne prehľad o tom, čo sa deje v rezorte kultúry. Odporúčam každému vypočuť si dnes jej vyhlásenie k tomuto odvolávaniu. V podstate je to jasne podčiarknuté, prečo sa naozaj nikdy nemala stať ministerkou. Ja, za mňa to bola jednoznačná odpoveď. Ona jednoducho nemá tento rezort ani rada a ani mu nerozumie, čo je teda dosť divoká kombinácia.
Ono celé toto napádanie ľudí v kultúre a také to veľmi pohŕdavé rozprávanie o nich a celé také to štvanie v spoločnosti dospelo až do bodu, že dokonca Konfederácia odborových zväzov, musí nahlas hovoriť, že pracovníci v kultúre sú rovnako ťažko pracujúci ako iní pracujúci v iných odvetviach, pretože taká je pravda. Už aj za takúto dehonestáciu ľudí zo sektoru jej zverenému, za poštvávanie ľudí proti sebe by mala byť ministerka Šimkovičová odvolaná. Mne osobne bolo z toho veľmi smutno, keď som ju dnes počula rozprávať o ľudí v kultúre.
Výpočet dôvodov na odvolanie ministerky Šimkovičovej je až obludne siahodlhý. Podrobne nimi prešla moja kolegyňa Zora Jaurová. Ja som sa za klub Progresívneho Slovenska venovala aspoň stručne k objasneniu, akú nulovú váhu má pre ministerku Šimkovičovú vlastné programové vyhlásenie vlády. Keď vám naozaj na tomto záleží na tejto téme, naozaj si porovnajte, čo sa deje a čo je napísané v programovom vyhlásení vlády.
A preto my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať za odvolanie ministerky kultúry Šimkovičovej a apelujeme na každého a každú jednu z vás poslankýň a poslancov koalície, ktorým naozaj úprimne záleží na našej kultúre a my vieme, že sú medzi vami takí, aby ste rovnako prispeli k jej odvolaniu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
68.
Vážené poslankyne, poslanci, pani ministerka, pán predsedajúci, dovoľte mi, vyjadriť sa za klub Progresívneho Slovenska. Asi to teda budem mať na dvakrát, keďže teda počas obednej pauzy si to prerušíme.
Ja musím povedať, že som si nikdy nemyslela, že keď budem mať raz 50 rokov, tak bude naša kultúra v takej strašidelnej situácii, v akej som teraz. A to som ešte aj zažila poslanecký prieskum v Slovenskej národnej galérii, čo bol pre mňa teda celkom formatívny zážitok.
Keď som mala 15 rokov, bola Nežná revolúcia, otvoril sa nám svet, konečne sme mohli cestovať a rozvíjať sa. Mohli sme a mnohí z nás to aj aktívne robili, posúvať hranice kvality umenia, mohli sme sa konečne aj naozajstne autenticky a profesionálne porovnávať či prezentovať Slovensko vo svete. Mohli sme a aj sme to mnohí robili vlastnou prácou, príkladom, energiou, či dokonca častokrát aj vlastnými financiami, komunikovať o Slovensku, o tom, čo u nás máme hodné podpory a zachovania, a rovnako tak o všetkom novom, ktoré vzniká a z pohľadu budúcnosti vlastne tradície tvorí. V mnohom nám štát vedel pomôcť, ale v mnohom aj veruže nie, či už neznalosťou prostredia, alebo neochotou, či nekompetentnosťou. Ale jedno však treba povedať, že niekam, aj keď pomaly, ako by to bolo dobré... aj pomalšie, ako by to bolo dobré pre našu konkurencieschopnosť, niekam sme sa posúvali. Fond na podporu umenia, ktorý vznikol za ministra Maďariča, za ministra SMER-u, pomohol rozvinúť kultúru a tradície v regiónoch, okrem reálnych skúseností nám to hovoria aj čísla.
Najviac podporených projektov za roky 2016 – 2023 bolo v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Nie je pravda, že by to bola Bratislava, nieže by som jej to nedopriala, ale skrátka fakty sú fakty.
Vznik Audiovizuálneho fondu doslova pomohol vstať z popola mečiarovcami zničenej oblasti filmu. Začali sa točiť pôvodné produkcie a konečne film vstával z kolien. Konečne sa dokončila aspoň tá jediná rekonštrukcia verejnej kultúrnej národnej a erbovej inštitúcie, Slovenskej národnej galérie, a to ešte aj s medzinárodným úspechom a aj domácim uznaním. Slovenské národné divadlo vykazovalo historické úspechy napr. v návštevnosti, finančne bolo stabilizované a jej vedeniu sa podarilo získať prostriedky z plánu obnovy na rekonštrukciu dielní. Skrátka, niečo sa dialo, nejak sme sa posúvali, a teda dokonca vznikla aj dlho očakávaná koncepcia a stratégia kultúry 2030, ktorú má pani ministerka niekde v šuflíku.
No ale liberálna demokracia je systém, ktorý umožní v demokratických voľbách prísť k vláde, k moci aj ľuďom profitujúcim iba z toho, že ich pozná signifikantné množstvo ľudí v médiách a je to vlastne úplne jedno cez aké zdroje. V prípade 4. vlády Roberta Fica, čiže v prípade tejto, sa k moci dostali nekompetentní ľudia, úplne mimo reality, prípadne vo vlastnom svete divokých konšpirácií alebo aj chladného cynizmu, ktorým manipulujú ľudí náchylných veriť už hocičomu, keďže sa im z vlád Roberta Fica žije čoraz ťažšie.
Aj preto sa po roku tejto vlády nachádzame v bode, kedy sa deje presne to, na čo sme upozorňovali. Nebude lepšie, bude horšie, bohužiaľ. No a tak tu stojím a musím prehlásiť, že vláda sa vykašlala na ľudí okrem pár svojich vyvolených. Vždy som si myslela, že programové vyhlásenie vlády má byť dôležitým dokumentom, na ktorom sa zodpovedne pracuje a ktorý sa má po schválení aj zodpovedne dodržiavať. Ale zodpovednosť je zjavne to posledné, čo vláda Roberta Fica zaujíma.
Nás v Progresívnom Slovensku však zodpovednosť definuje a programové vyhlásenie vlády berieme vážne. Kolegyňa Zora Jaurová tu už popísala dôvody odvolávania Martiny Šimkovičovej. Ja nám tu teraz rozoberiem programové vyhlásenie vlády a ukážem, ako si ministerka Šimkovičová s nikým nevoleným úradníkom Machalom a nad nimi Robert Fico, urobili z programového vyhlásenia vlády úplne úbohý zdrap papiera.
Minister Taraba nám tu pred chvíľou za vládu deklaroval, že, citujem: „Ministerka postupuje vo všetkých svojich krokoch úplne v súlade s programovým vyhlásením vlády.“ Rovnako tak ministerka kultúry pred chvíľou nám tu deklarovala, že základom je pre ňu programové vyhlásenie vlády. Čiže sami si tým potvrdili, že ministerka by mala byť odvolaná. A prečo? Pretože ministerka ide presne proti programovému vyhláseniu vlády.
PVV (skratka) má názov: „Lepšie, bezpečnejšie a pokojnejšie žiť“. Nežije sa nám ani lepšie pri Ficovej drahote, po znížení trestov ani bezpečnejšie. A s večným huckaním a pichaním do najtemnejších zákutí ľudských pudov premiéra Fica, ministerky Šimkovičovej, ktorú sme aj pred chvíľou počuli, aj vás, pán Danko, či iných členov vlády a koalície, sa nám nežije ani pokojnejšie. Či zachytili ste niekto opak? Ja som si istá, že nie.
Som si istá, že ani vy, voliči a voličky koalície, sa lepšie nenajete s pocitom radosti z pomsty, ktorú vykonáva ministerka Šimkovičová na ľuďoch z prostredia kultúry. Nejde to, nefunguje to. Pomsta proste nie je riešením. Pomstu vykonáva totiž aj na všetkých vás, ktorí ste možno na chvíľu uverili, že ničenie je cesta. Možno je, ale je to cesta do pekla. Nie je to cesta k lepšiemu životu, lepšej budúcnosti vás, vašich detí či vnúčat. Po roku vlády to vidíte určite aj vy celkom jasne.
Keďže sme pri odvolávaní ministerky kultúry, tak nasvietim časť programového vyhlásenia vlády o kultúre. Poďme sa teda pozrieť, k čomu sa ministerka zaviazala a čo v skutočnosti robí. Citujem programové vyhlásenie vlády: „Pri príprave a uskutočnení systémových zmien a opatrení budeme pokračovať v dialógu s kultúrnou verejnosťou, zástupcami samosprávy, relevantnými subjektami verejného a súkromného sektora.“
V skutočnosti sa na ministerstve zamkli a rozhodujú sa, ako sa im za chce bez akéhokoľvek dialógu. Konkretizujem: nediskutujú s odborníkmi pri tak zásadných zmenách, ako je zrušenie verejnoprávnej televízie RTVS, vznik novej, Kunsthalle, zmeny vo Fonde na podporu umenia, Audiovizuálnom fonde. Nediskutovalo sa nič o zatvorení kaštieľa v Budmericiach, o výmene v SNG, v SND, návrhy zákonov dávajú ako poslanecké bez poctivej odbornej diskusie a tak ďalej a tak ďalej a má to následky. Má to následky také menšie, absurdné, ako napr. že krajčírky Národného divadla šijú kostýmy v kaviarni, obuvnícka výroba je v bufete, patinačná dielňa v zasadačke činohry.
A viete, prečo sa to stalo? Ministerka totiž prerušila kontinuitu nastavovania práce v divadle v čase veľkých zmien kvôli rekonštrukcii, zo dňa na deň odvolala riaditeľa bez akejkoľvek náhrady. Tá absurdita je neuveriteľná. Proste nikoho za neho nemala a divadlo bolo dlhé týždne bez vedenia, čo je v rozpore so zákonom, a to povolanie sa, samopovolanie sa pani ministerky za štatutárku, tak to už je len naozaj čerešnička na torte. Je to skrátka celá sieť súvisiacich vecí a áno, aj nové vedenie Národného divadlo to má celkom ťažké, lebo táto diskontinuita, ktorá tam bola práve pri sťahovaní dielní, má za následok práve to napríklad, že krajčírky šijú niekde v kaviarni divadla.
Ale ono to má následky aj úplne kľúčové. Vedeli ste, napríklad že potichu sa tu chystá najväčšia reorganizácia kultúrnych inštitúcií od vzniku Slovenskej republiky? Ministerstvo kultúry v tichosti, bez akejkoľvek diskusie, o ktorej hovorí programové vyhlásenie vlády, chystá zásadnú reorganizáciu zriaďovaných kultúrnych inštitúcií. Proces sa, samozrejme, pripravuje pod taktovkou generálneho riaditeľa služobného úradu ministerstva kultúry Lukáša Machalu. Pozdravujem. Plánovaná zmena sa má dotknúť 300 nehnuteľností, 2 000 zamestnancov, 1,3 mil. návštevníkov a zbierkových predmetov v hodnote minimálne 0,5 mld. eur. Reorganizácia počíta so zásahom do kompetencií miest a obcí a samospráv a zoštátnením vybraných zbierkotvorných inštitúcií. Výsledkom má byť zrušenie erbových inštitúcií, ako napr. Slovenské národné múzeum, ktoré bolo založené ešte v roku 1893, má to byť zrušenie SNG z roku 1948 alebo Pamiatkový úrad založený v roku 1951. Namiesto nich majú vzniknúť štyri dnes neexistujúce slovenské národné subjekty. Je toto normálne robiť potichu?
Programové vyhlásenie vlády nič nepíše o tom, že vláda bude robiť potichu a bez komunikácie s odbornou verejnosťou a samospráv. Tam je totižto napísaný presný opak. Ministerka nekomunikuje ani so zástupcami a zástupkyňami štrajkového výboru platformy Otvorená Kultúra!, o ktorých sa tu tak pohŕdavo a nepravdivo vyjadrovala, čo je tiež znakom toho, aký prístup má pani ministerka k ľuďom vo svojom sektore. V sektore, ktorému má naozaj slúžiť, a nie ho ovládať a kŕmiť niekoho.
Otvorená Kultúra! sa pol roka snaží s ministerkou stretnúť. Nie je to hocikto. Otvorená platforma, pani ministerka, zastrešuje 4-tisíc ľudí, 400 organizácií po celom Slovensku v takmer 160 mestách. Tí už dvakrát prišli na výbor pre kultúru a médiá a ten nebol cielene koalíciou otvorený, nehovoriac o tom, že ministerka Šimkovičová neprišla na výbor už štyrikrát a takúto ignoráciu parlamentu si naozaj nedovolí ani premiér Robert Fico, a to už je čo povedať. Ministerka tento svoj sľub o komunikácii zvysoka ignoruje a my poslanci a poslankyne Národnej rady, ktorým sa má vláda zodpovedať, čiže aj ministerka, sa dožadujeme informácií. Ministerka opakovane odmieta odpovedať na otázky, či už na výbore pre kultúru a médiá, kam nechodí, alebo nezákonne ignoruje aj naše otázky cez tzv. dvestojedenástku.
Ešte aj tú hymnu ministerka nespraví procesne poctivo. Nový aražmán hymny sa má zadať práve po komunikácii s odbornou obcou a k výročiu, ku ktorému to bude vhodné, nielen ako zákazka pre človeka z podobných zakonšpirovaných kruhov. A ako vyzerá zmluva? Ako vyzerá objednávka? Komu pôjdu tantiémy za každé hranie? Vieme o tom viac? Je toto komunikácia s odbornou obcou, alebo nie? Ja si myslím, že tá odpoveď je úplne jasná, že nie je.
Ďalšiu vetu idem citovať z programového vyhlásenia vlády: „Vláda zabezpečí, aby fungovala systémová a dlhodobá podpora všetkých foriem slovenskej ľudovej kultúry. Za týmto účelom vláda prehodnotí inštitucionálny rámec finančnej podpory slovenskej kultúry tak, aby sa podpora dostávala čo najširšiemu okruhu subjektov pôsobiacich v kultúre. Vláda sa bude angažovať, aby sa zlepšila systémová podpora a rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Zasadíme sa o vytvorenie verejného dotačného systému pre regionálne, kultúrne a spoločenské organizácie v úzkej spolupráci so samosprávami.“
Neviem, či pani ministerka vie, čo tam je napísané, ale každopádne výsledok je taký, že sa nič také neudialo a, naopak, dlhé roky funkčný fond pre umenie, bol dlhé týždne zmenami ochromený. Rada, kde je väčšina už dosadzovaná ministerstvom kultúry po zmenách návrhu zákona, dvakrát nezasadala a výzvy sú spomalené. Ale to už vedia aj ľudia na Slovensku, vedia to aj poslanci a poslankyne HLAS-u. Napríklad pán Malatinec už verejne aj vyhlasuje, že ľutuje, že hlasoval, ako hlasoval. A ja teda nechcem hovoriť, že my sme vám to hovorili, ale my sme vám to fakt hovorili.
Nevraviac o tom, že čísla hovoria jasne, a opäť opakujem a budem to hovoriť dokola, že najviac podporených projektov FPU bolo z Banskobystrického a Žilinského kraja. A sú to projekty naprieč spektrom kultúry od tradičných, napr. folklórnych podujatí cez moderné a inovatívne projekty až po napr. miestne malé knižnice. Teraz sme v marazme, v akom fond pre umenie nikdy v živote nebol. A už len toto je hodné odstúpenia ministerky kultúry, ktorá nevie zastať svoju základnú úlohu.
A ďalej citujem: „Vláda sa zasadí, aby existovala efektívna a účinná ochrana práv a dôstojnosti človeka pred klamlivými a dehonestujúcimi tvrdeniami vo verejnom priestore.“
Pred malou chvíľou tu v Národnej rade sme počuli klamlivé a dehonestujúce vyjadrenia priamo od, z úst ministerky. Čo to máme v realite? Rozoštvávanie, hanobenie menšín, zosmiešňovanie, rozdeľovanie ľudí falošnými, vymyslenými dilemami typu, či dať, mimochodom, na už hotovú strechu filharmónie alebo pre LGBTI+ ľudí? O otrasných opakovaných výrokoch napr. poslanca Huliaka, tu radšej ani nebudem v tomto priestore hovoriť.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a poslanci SNS opakovane útočia na pracujúcich v kultúre a umení, zastrašujú ich a vnášajú voči nim falošné obvinenia. Vyberajú si konkrétnych umelcov a umelkyne alebo projekty a tie sa v očiach verejnosti vykresľujú ako skazené, nehodnotné, nehodné podpory alebo útočia na kritikov a kritičky ministerstva a súčasnej vlády. Takže aj toto je v rozpore s programovým vyhlásením vlády.
Ďalšia veta, citujem: „Verejnoprávne médiá musia zabezpečovať nezávislú a objektívnu žurnalistiku. Zároveň musia podporovať kvalitnú pôvodnú slovenskú televíznu a rozhlasovú tvorbu. Za týmto účelom vláda presadí právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie, Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, prípadne zváži iné riešenie ako posilniť verejnoprávnosť RTVS.“
Dostali sme čo? Dostali sme Machalu, ktorý si zabezpečí, aby sme sem do Národnej rady dostali návrh zákona, ktorý mu špeciálne vydláždi cestu do Rady STVR. A to sa ešte nechal zvoliť ľuďmi, ktorí sú jeho kolegami alebo spriaznenými osobami zamestnanými priamo na ministerstve kultúry a v minulosti pôsobili v spoločných organizáciách. Zdá sa vám toto ako normálne? Bez konfliktu záujmov?
A teda k STVR. Ministerka, ktorú teraz odvolávame pre jej nekompetentnosť, nebola schopná ani v októbri dodať logo STVR, kde zmluva bola podpísaná 5. júla, aby bolo dodané na konci júna. Nie na konci júna nasledujúceho roku, aby ste si mysleli, ale ešte týždeň pred podpisom zmluvy. A my máme október a to logo je už reálne ako Colombova žena.
Verejnoprávnosť STVS už nie realitou. Máme novú štátnu televíziu, ktorú si ministerka pripravuje na obraz SNS. Podotýkam strany, ktorá v prieskumoch momentálne nedosahuje ani 3 % a vo voľbách ledva preliezla do parlamentu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
56.
Ďakujem, pán Danko, že ste si ma opäť všimli. Mňa vlastne veľmi mrzia tie vaše nehorázne invektívy, ktoré tu na nás dávate, ktorými nás častujete, kto sme, čo sme. Keby ste si to aspoň pozreli, tak možno by to bolo zaujímavejšie. Ale je to len také hádzanie tuto slov.
Ja by som chcela ešte zareagovať na dve veci. Tá galéria a to, že či tam niečo vytopilo alebo nevytopilo. Sám pán dočasný riaditeľ Bittner na otázku novinárov, koľko diel sa zničilo počas povodní, povedal že nula. Tá galéria, je možné, že počas povodní tam zatekalo, ale ono to zatekalo naozaj do viacerých inštitúcií. Ja napríklad mám fotografie, ako tu v Národnej rade zatekalo do našich kancelárii, ako to tam hnije a plesnivie a môžem vám to ukázať. Nie je to dobrá vizitka. Kto teraz odstúpi, by som chcela vedieť.
A potom ešte by som chcela jednu vec povedať, pretože trošku by sme si mohli ctiť aj dáta. Keď ste tu hovorili o tom, koľko peňazí ide do knižníc. My sme tu v rámci rozpravy o fonde pre umenie dávali jasné čísla, ktorá sú oficiálne, nájdete si ich ktokoľvek, kedykoľvek. Za rok 2016 až 2023 je najvyššia úspešnosť žiadateľov z fondu pre umenie z Banskobystrického a Žilinského kraja. A zároveň napríklad z 20-miliónového rozpočtu fond prispel v roku 2023 na knižnice sumou 2,2 mil. eur, čo je zhruba desatina. Na tradičnú kultúru fond a neprofesionálne umenie fond prispel viac ako 1,6 mil. eur, na literatúru vyše 1,8 mil., na múzeá a galérie vyše 1,1 mil.
Takže, prosím vás, nerozprávajme tu len tak akože halabala. Ja tu neustále tu nás prosím, že v Národnej rade sa, prosím vás, správajme zodpovedne. Ďakujem.
|
18.
Ďakujem.
Tak ste sa nám tu, pani ministerka, poľutovali, my sme si to vypočuli, bolo to prekrásne, akurát že to bolo jedno klamstvo za druhým, a mňa teda už moji rodičia aj starí rodičia, aj ja to učím svoje deti, učili, že klamať sa fakt nepatrí. A keď si teda zoberiem, že... budem sa na to pozerať pozitívne, že vy teda akože neklamete a že ste o tom presvedčená, čo ste teraz tu hovorili, tak to jeden z najväčších dôvodov, prečo nemáte zastávať funkciu ministerky kultúry, pretože v tom prípade netušíte, aká je realita, a vlastne je to hrozná hanba aj to, čo ste hovorili aj o napr. tých číslach, aj, aj o Slovenskej národnej galérii, o všetkom, čo ste hovorili, je to vlastne, ja neviem, ja som cítila absolútne prenesenú trápnosť a hanbu, že, že vy riadite sektor, ktorý že úprimne nenávidíte. Vy absolútne nenávidíte ľudí v ňom.
To, čo si tu vypočuli ľudia so sektoru kultúry, je žalostné. A vlastne celé toto vaše ľutovanie bolo také aj tragikomické. Áno, vy nám niekedy vyčítate, že my sa niekedy smejeme, ale ono je to vlastne hrozné počúvať, lebo tá úroveň je tak veľmi nízko, a my sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky a my tu vlastne počúvame bludy, my tu počúvame ministerku, ktorá nemá šajnu o tom, ako funguje jej rezort, a plus ešte nabrýzga na ľudí z toho rezortu. Ja neviem, ja som toto ešte nikdy nevidela.
A do toho ešte nám hovoríte, že máte legitimitu napĺňať váš program. Kde bol váš program pred voľbami? Však nikto o ňom nič netušil (povedané so smiechom) a ste – päťpercentná strana – ledva preliezli do parlamentu, teraz máte ledva tri, takže tu nehovorte o nejakej legitimite, prosím vás.
|
85.
Ďakujem pekne.
Ja by som chcela povedať jednu vec a tá sa v podstate tu tiahne celou tou našou debatou o kultúre už celý rok, a to je to, že my aj s pani Jaurovou neustále upozorňujeme na kroky, ktoré chystá buď ministerka, alebo pán Machala, alebo poslanci z koalície vo veciach kultúry a my neustále upozorňujeme na to, že buď je to nesprávne, nereálne, netransparentné, nedá sa to stihnúť, dáta vám nesedia a toto robíme celý rok. A dokonca aj pán Malatinec priznal v rozhovore, myslím, že pre Denník N to bolo, kde hovoril, že ľutuje, že hlasoval, ako hlasoval pri fonde pre umenie. Teraz vy, pán Michelko, ste povedali, že no nie ste dobrý prognostik.
Tak ja vám len toto chcem dať do pozornosti, že my vám to tu nehovoríme preto, že chceme byť nejakí vyslovene proti vám alebo proti vám osobne, ale že to, čo predkladáte, jednoducho nie je profesionálne, nie je to správne, nie je to ani v prospech kultúrnej obce a dokonca ani širokej verejnosti a vlastne celkovo to nie je ani veľmi pro slovenské, čo robíte. A toto ako keby je ďalší paradox, tento bod, ktorý tu teraz preberáme.
Takže, prosím vás, ja by som len chcela to nasvietiť, že počúvajte nás, my naozaj si nevymýšľame, naozaj vieme, o čom hovoríme, máme podklady, máme dáta, rozmýšľame a rozhodujeme profesionálne, tak naozaj nás počúvajte, lebo robíte iba zle potom aj kultúrnej obci, aj všeobecne verejnosti. Toto ma veľmi mrzí.
Ďakujem.
|
152.
Ďakujem pekne, Ondro, vo všetkom s tebou súhlasím a keďže návrh nám tu prečítala pani ministerka kultúry, chcela by som teda ešte teba doplniť v tom, že využívam na pripomenutie fakt, že mzdy v sektore kultúry a kreatívneho priemyslu sú 15 % pod úrovňou priemernej mzdy a tento faktor sa ešte zhorší, ak si pripomenieme, že kvalifikácia týchto osôb v sektore kultúry sú väčšinou, alebo vo veľkej miere vysokoškolsky vzdelaní ľudia druhého stupňa a to potom robí, a to si myslím, že by bolo veľmi fajn, keby pani ministerka kultúry počúvala, lebo to robí o 535 eur nižší plat priemerne ako osoby s rovnakým dosiahnutým vzdelaním v iných sektoroch. Myslím si, že to by mala riešiť pani ministerka prioritne. Pani ministerka kultúry tiež ignoruje výzvu na stretnutie so štrajkovým výborom Otvorenej kultúry, ktorý zahŕňa 4-tisíc ľudí, 400 organizácií, viac ako 157 miest na Slovensku, ktorí žiadajú okamžitú finančnú stabilizáciu sektora s dôrazom na zlepšenie finančného ohodnotenia pracujúcich a ich sociálneho zabezpečenia, a to naprieč škálou zriaďovaných a nezriaďovaných inštitúcií, jednotlivcov, jednotlivkýň, či už majú status zamestnancov, zamestnankýň alebo SZČO. Myslím si, že toto by mala pani ministerka urgentne riešiť.
Takže ďakujem ti, Ondro, že si nasvietil tento problém, problém financovania cirkví a teda aj to, čo sa nás týka v rámci ešte toho posledného nesplneného sľubu po novembri a teda pripomínam, že pani ministerka by mala riešiť prioritne platy a podmienky ľudí, za ktorých je v ministerstve, na ministerstve zodpovedná a tí v tejto chvíli majú o 535 eur ešte priemerne nižší plat, ako je priemer.
Ďakujem pekne.
|
70.
Tento notebook som si položila úplne rovnako, ako si ho kladiem celý rok na toto miesto, pretože mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď mám veci nižšie. Tento notebook má presne tieto nálepky celý rok, a nie je tam, žiadna zmena na ňom nenastala. (Rečníčka zobrala notebook do rúk, ukazujúc ho plénu.) Tento notebook som ukázala pred... Včera to bolo či kedy? Som ukázala pánovi Dankovi, a povedala som mu, že aj ja tu mám nálepku a pán Danko mi na to povedal, že vás som neupozornil.
Takže vy si myslíte, že to nie je selektívne, Hej? Toto isté som povedala aj pánovi Gašparovi, že aj ja to tam mám, ale u mňa to nevadí. A ja sa pýtam prečo? Pýtam sa, prečo to vadí u pani poslankyni Plavákovej.
Podľa mňa to je absolútne nehorázne, že my sa tu v ťažkých časoch na Slovensku venujeme nálepkám s dúhou, a je to, že... Vy si uvedomujte, že čo robíte? Táto krajina má absolútne obrovské problémy s tým, aby vôbec sme dokázali byť konkurencieschopní, aby sme, aby sa tu nezdražovalo len tak láro-fáro, aby naše deti neišli, neodchádzali do zahraničia a nevracali sa naspäť, čo sa deje, a vy tu riešite nálepky! A ešte si pani Plevíková si dovoľuje jej povedať, že ona nejak provokuje!
Pani, pani Plaváková má celý rok tiež rovnaký notebook a s rovnakými nálepkami, ako mám ja. A zrazu vám to vadí, hej?! V jeden deň o 10.23 hod. je tu pán Danko a jemu to začne vadiť, potom to začne vadiť pánovi Gašparovi. Prečo? Lebo vy tam máte nejaké hrádky medzi sebou, že si tu neviete proste doma upratať? Lebo neviete riadiť túto krajinu? To je taká strašná hanba!
Ja som prvýkrát poslankyňa Národnej rady a ja sa nestíham celý rok diviť, čo tuto sa predvádza! Ako vy absolútne kašlete na problémy ľudí, problémy na Slovensku, ako kašlete na predložené zákony a návrhy zákonov, ktoré aj od nás sú práve prorodinné napríklad, alebo v tejto chvíli sú práve na to, aby mohli ľudia rôzneho vierovyznania žiť slobodne a byť, mať registrované svoje cirkvi, a vy na to úplne kašlete! Vás... vy riešite nejakú samolepku, ktorú pani Plaváková tam má celý rok, ktorú ja Dana Kleinert mám celý rok. Ja to mám dokonca dlhšie, lebo tento notebook používam normálne.
Takže, pán Gašpar, nedávam si teraz tento notebook preto sem dole, lebo si myslím, že vy máte pravdu. Tento notebook si dávam sem dole preto, lebo mám multifokálne okuliare a vidím lepšie, keď to mám smerom dole, to je celé.
A rada by som pokračovala ku môjmu vyjadreniu k návrhu zákona, ktorý keby ste trošku počúvali, tak by naozaj vás mohol aj trošku zaujať! A keby ste trošku mali citu k ľuďom tejto krajiny, tak by ste si ho vypočuli a dokonca by ste ho aj podporili!
Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, keď mi bol pridelený tento návrh zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, úprimne som sa potešila. Medzitým sa stalo milión takýchto nehoráznych vecí. A to preto som sa potešila, že je to téma veľmi zaujímavá a návrh zákona prináša rozumnú a v prospech veriacich ľudí na Slovensku potrebnú službu.
Novembrová nežná revolúcia v roku 1989, ktorej 35. výročie budeme čoskoro oslavovať, je presne tým momentom, kedy sa totalitnému režimu komunistov, ktorí, bohužiaľ, sú stále mentálne aj v týchto radoch vzopreli ľudia s liberálnymi hodnotami, ľudia rôznych vierovyznaní, ale aj ľudia bez vierovyznania. Vzopreli sa týmto komunistom ľudia konzervatívni viac, ale aj ľudia konzervatívni menej. Boli to študenti, boli to ľudia starší, ľudia pracujúci naprieč spoločnosťou. Boli to ľudia, ktorí vedeli, že liberálna demokracia, čiže to, čo žijeme dnes, prináša a zaručuje slobodu slova a slobodu vierovyznania. Spomeňme si totižto na tie časy, keď viera mala byť a bola stigmou. Spomeňme si na časy spred roka 1989, boli to časy komunistov, ktorí nám zakazovali slobodu slova, slobodu cestovania, zakazovali nám slobodu dostupnosti vzdelávania kádrovaním a aj slobodu vierovyznania. Nie je to správne, a ja fakt verím, že snáď sa na tomto tu zhodneme.
Sloboda vierovyznania sa tu zaručuje každému a my tu v parlamente, by sme mali myslieť na to bez ohľadu na to, akej viery a či vôbec nejakej viery sme, pretože my tu nezastupujeme nás samých, naše osoby, zastupujeme ľudí na Slovensku a s touto zodpovednosťou by sme mali k výkonu nášho dočasného mandátu aj pristupovať. Argumenty, ktoré sme si od navrhovateľa a navrhovateliek vypočuli, sú logické, sú to argumenty pokojné a sú to argumenty praktické, a tak by sme k nim v mene poctivého výkonu mandátu teda pristupovať mali.
Chcem preto týmto apelovať na vás, poslankyne a poslanci, kolegovia a kolegyne, dávajme našim voličom viac. Vráťme sa na cestu, kedy politicky iné názory sú a môžu byť zaujímavou a podnetnou debatou tak na pôde tohto parlamentu, ako aj vo verejných debatách. Vráťme sa tam, prosím, kde slušné správanie je normou, a nie je vybočením.
Žiadajme od samých seba aj od svojich kolegov slušnosť a vlastne jednoduché napĺňanie etického kódexu poslanca, ktorý v § 9a okrem iného hovorí, že poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov.
Chcem sa ale týmto v tomto príspevku obrátiť aj na voličov a voličky všetkých strán, aby žiadali od nás, od svojich poslancov a poslankýň viac. Žiadajte od nás pozorné naštudovanie si návrhov a žiadajte od nás aj zodpovedné príspevky bez konšpirácií, populizmu a klamstiev, pretože aj také sme tu pri tomto predloženom návrhu zákona mali od poslanca za SNS pána Ľuptáka vo faktickej poznámke, a je to škoda, lebo ako som spomenula, je to dobrý návrh zákona.
Ale ešte jednu vec by som sa chcela spýtať v súvislosti s tým, čo sa v čase predkladania tohto návrhu stalo a na čo tu aj v ostatných vetách aj trochu narážam. Pýtam sa pána poslanca Huliaka, kedy a či vôbec sa začne správať ako dospelý človek, ako volený zástupca ľudí. Kedy a či vôbec príjme zodpovednosť za nehoráznosti, ktorými uráža všetky ženy na Slovensku? Pýtam sa pána Huliaka, kedy sa vzdá poslaneckého mandátu na opakované neakceptovateľné sexistické a dehumanizačné urážky, ktorými doslova špiní verejný priestor. Pýtam sa vás žien, ale aj mužov z Očovej, či toto je starosta, ktorý vás má zastupovať. Či pán Huliak hnusným nadávaním na ženy nejako zlepšil vaše životy? Či cítite, že s takýmito volebnými zástupcami sa zlepší život vašich dcér, sestier, partneriek, či matiek?
A keď sme pri tomto návrhu zákona, tak sa pýtam aj vás veriacich, ktorí sa hlásite k evanjelickej cirkvi, ku ktorej sa prihlásil aj pán poslanec Huliak, či takéto výrazy vášho deklarujúceho spoluveriaceho sú pre vás akceptovateľné. Evanjelická cirkev požaduje podľa podľa svojej ústavy od svojich členov, aby okrem iného žili aj príkladným občianskym životom a dodržiavali zásady kresťanskej mravnosti a občianskej spolupatričnosti.
V kontexte tohto návrhu novely zákona a v kontexte ostatných dní, by som chcela nasvietiť aj to, že sa tu zdôrazňuje zodpovednosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností pri vytváraní tolerantnej a rešpektujúcej spoločnosti, v ktorej uplatňovanie náboženskej slobody nemôže byť dôvodom pre zásah do práv iných osôb ani podnecovanie nenávisti či neznášanlivosti tak, ako to už teraz ustanovuje § 2 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery.
Dôležitou úlohou štátu je, aby zachoval náboženskú neutralitu, tak ako mu to vyplýva z čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto práva osôb plynúce zo slobody náboženského vyznania musia byť zaručované v kontexte s právami osôb bez náboženského vyznania a štát zodpovedá za to, aby vytvoril podmienky pre pokojné a tolerantné spolunažívanie skupín osôb s rôznym hodnotovým presvedčením.
Ja úprimne verím, že sa k napĺňaniu tejto poslednej vety aj dostaneme a my poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky musíme ísť na tejto ceste príkladom.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
10.
Ďakujem pekne.
Ja by som sa vám, pani Dlugošová, chcela veľmi pekne poďakovať za vašu prácu. Rozhodne nebolo jednoduché ten úrad spúšťať, zvlášť myslím, že to bolo v dobe covidu, a rozhodne nie je jednoduché ho aj udržať, zvlášť v dnešnej dobe, kedy dôvera v inštitúcie v našej spoločnosti je veľmi silno atakovaná a vidíme to tu od nástupu tejto vlády, a tým pádom ja sa obávam, že aj tie čísla, ktoré ste spomenuli, že sú nízke, čo sa týka nahlasovania, budú ešte nižšie a, bohužiaľ, bude trvať veľmi dlho po tejto vláde veľa vecí ďalších opravovať, najmä tú dôveru, to pôjde veľmi ťažko.
Chcela by som aj ako vicestarostka v Starom Meste povedať, že ja veľmi vítam úrad, ktorý zastupujete, a tú jeho prácu, pretože my sa snažíme práve v ľuďoch nášho úradu vzbudzovať ten, naozaj tú dôveru v tom, že sa nemusia báť čokoľvek aj nahlásiť, pretože ľudia v bezpečnom prostredí podávajú rozhodne lepší výkon a ten vzťah k inštitúcii je neporovnateľne iný ako pracovný vzťah k inštitúcii, ktorej nedôverujú alebo kde nedôverujú svojmu vedeniu, prípadne jeho krokom. Takže za mňa by som vám chcela ešte raz veľmi pekne poďakovať za tú správu. Je veľmi zvláštne, že ju preberáme až v septembri, ale zase, opäť raz si môžme povedať, že táto vláda mala úplne iné problémy, ako vypočuť si informácie o činnosti vášho úradu.
Za mňa ešte raz ďakujem pekne.
|
30.
Ďakujem. Spravodajská správa k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 393.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom pre kultúru a médiá za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
|
126.
Áno, ďakujem, ja som v podstate chcela niečo podobné povedať ako pán Mikloško a on to povedal tak nejako krajšie.
Povedala si teda, že chceš, aby si teda odišla po tomto volebnom období s niečím pozitívnym. To podpisujem, ako ťa poznám. Rovnako tak by som to chcela aj ja, lenže presne ten problém sa tu pomenováva už naozaj často a ten problém je pán Machala. On je akože úradník, ktorý porušuje zákon už len tým, že sa správa výsostne politicky a zároveň nerobí to, čo má. Čiže sa nestará poriadne o chod ministerstva, aby to tam normálne fungovalo a aby odborníci a odborníčky mali dobré podmienky na prácu, ktorej ani on, ako je vidieť, ale, a už vôbec nie pani ministerka, vôbec nerozumie. A je tam čudný zápas v rámci SNS, alebo v rámci týchto ľudí, ktorí by nám mohol byť v podstate jedno. Bohužiaľ, nemôže, pretože to má totálny vplyv na deštrukciu kultúrneho prostredia, prostredia umenia, prostredia kreatívneho priemyslu a, ako som už spomenula, naprieč celým Slovenskom.
A ja sa im fakt čudujem, že jeden človek, konšpirátor typu Machala, človek, ktorý to robí na ministerstve a to robí v politike, čo robí, že si toto aj strana SNS, že si to nechajú. A že si to nechá koalícia, alebo že si to nechá HLAS, kde sú naozaj ľudia, kde im veríme, že im záleží na kultúre. Aj sú to ľudia z nášho výboru pre kultúru. Že toto si nechajú, ja sa teda akože naozaj čudujem.
Čiže držme si palce, snáď sa niečo podarí pozitívne urobiť, ale asi je naozaj problém na začiatku pán Machala.
Ďakujem.
|
114.
Ďakujem pekne.
Pán Michelko, my tu preto riešime aj iné zákony, pretože máme s vami reálnu skúsenosť. Tá reálna skúsenosť sa v tomto čase už ukazuje tak, že sa potvrdzuje všetko, čo, voči čomu sme tu teda vystupovali a s čím sme vás varovali. A to sme vás nevarovali preto, že vy ste z koalície a my sme z opozície, ale pretože naozaj tie procesy poznáme, a dokonca som vám tu čítala presne aj počty, počty zmlúv, počty hodín, koľko trvá jedna zmluva, že to sa proste nedá obísť. A do toho ešte keď príde situácia, kedy pani ministerka nie je napríklad pri rade fondu schopná ďalších dvoch ešte vymenovať do tej trinástky a zároveň tí jedenásti nie sú schopní sa už druhýkrát po sebe stretnúť a nie je rada uznášaniaschopná, čiže máme nefunkčný fond, tak toto sú reálne skúsenosti, v ktorých teraz reálne žijeme. A žije s tým vlastne aj tých priemerne 5-tisíc žiadateľov ročne, ktorí teda žiadajú o príspevok alebo teda o dotačnej schéme fondu pre umenie. Čiže to je reálna skúsenosť.
A potom, keď hovoríte, že akí sú odborníci v tej rade, však veď fajn, ale tak ja sa spýtam potom, pán Grútka je odborník tým, že je bratranec pána Machalu? Lebo to môže byť teda podľa tejto logiky, napríklad pani ministerke, ktorá hovorí, že je kompetentná jej susedka z Kittsee, lebo teda je susedka a má dve deti, tak áno, v tomto smere to sedí, ale nesedí to z pohľadu možno ľudí, ktorí naozaj by očakávali nejaký typ odbornosti v takýchto inštitúciách.
A tiež by ma zaujímalo, keď sa teda bavíme o litere zákona, ešte jedna vec, že z akého titulu sa pani ministerka menovala štatutárkou Národného divadla a celé tri týždne tam vlastne podpisovala si zmluvy len tak, ako jej napadlo, resp. výplaty alebo ja neviem, čo všetko podpisovala. Z akého titulu ona si myslí, že teda môže byť štatutárkou a zároveň ako ministerka kontrolovať samu seba, či to nie je konflikt záujmov?
Ďakujem pekne.
|
106.
Ďakujem pekne.
My sme si s pani Jaurovou nepripravovali spoločne našu rozpravu, ale keďže ako ľudia, profesionáli zo sféry kultúry, kreatívneho priemyslu a umenia vidíme veci celkom dosť podobne, tak v niektorých veciach v podstate budem opakovať už to, čo aj začala pani Jaurová. Ale však zase zjavne to tu potrebujeme všetci, pretože my sa dneska nachádzame v čase, kedy máme tu zákon, ktorý nikto nepotreboval, ktorý vlastne ani nikto nepotrebuje, ktorý nás nikam nedovedie, ktorý nemá žiadnu analýzu, ale teda aspoň je úplne zbytočný.
Včera, ako sme tu tak sedeli celý ten deň, tak som si tak rýchlo pozrela, že čo stoja naše platy poslancov a k tomu asistenti, v zásade vychádzalo to a opravte ma, ak sa mýlim, okolo 50-tisíc eur na deň. Takže my sme včera vyhodili do vzduchu 50-tisíc eur. A viete, ako to je, keď sa hovorí, že rozdiel medzi tým, či jedno euro máte, alebo nemáte, sú dve eura, takže je to naozaj celkom dosť, čo sme včera akože premárnili. A teraz tu zasa stojíme a zase márnime náš všetkých čas nad návrhom zákona, ktorý opäť raz nikto nepotrebuje. A teda áno, ja tiež oceňujem prehlásenia pána Michelka, ktorým teda verím, keďže ja som človek, ktorý vždy verí v tú dobrú vôľu, že teda sme skončili s týmito praktikami typu, že vložím sem nejaký zákon, vieme všetci, že to je noha do dverí a potom prídu také pozmeňováky, že sa dopracujeme až k veciam, ku ktorým sme sa napríklad v kultúre dopracovali.
A ja by som teda chcela povedať, že teda tých, ten, tento zákon, ktorý tu teraz máme, je súčasťou piatich balíkov a veľmi jasne, teda piatich zákonov, a veľmi jasne sme vtedy hovorili, už mesiace dozadu, čo sa stane. A neuveríte, ale ten scenár sa deje. Ten scenár, tak ako ho spomínala pani Zora Jaurová, ako som ho spomínala ja, ako ho spomínali kolegovia, kolegyne z opozície, ten sa teraz deje. A môžeme si ísť bod po bode. Fond pre umenie, ako sme tu hovorili, je nefunkčný. A je fakt jedno, či tam je pán Richard Rikkon alebo ktokoľvek, o tomto čase sme mali mať vonku výzvy. O tomto čase sa malo normálne pracovať na tých ďalších výzvach, ktoré nasledujú po tej prvej, lebo s ňou logicky súvisia. V tejto chvíli to nie sú že ľudia zúfalí z Bratislavy, to sú ľudia z celého Slovenska zúfalí, že nevedia, čo sa deje.
A inač to by som ešte chcela včera na mar... povedať na margo toho, čo tu včera zaznelo, že teda aby FPU dával viacej peňazí do regiónov. My sme vám to tu naozaj veľakrát hovorili. Pozrite si tie čísla, prosím vás. Za toto sme platení, aby sme robili poctivú robotu. Nielen tu tak trieskali zľava-sprava hocičo. Pozrite si tie čísla! Najviac peňazí išlo do regiónov. Fakt akože, mňa napríklad veľmi uráža, keď sa tu len tak proste rozpráva a naozaj to nie je pravda. Akože fakt si myslím, že za toto nemáme byť platení. Lebo je to hanba, naozaj.
No, takže fond pre umenie teda je nefunkčný. Už sa druhýkrát teda nebola schopná dať dokopy tá rada. Dokonca ani pani ministerka nevie ju naplniť tým počtom 13, ktoré teda ste si tak vydupkali. Proste nie, nedá sa, nejde. Sme v septembri, takáto je situácia.
Ďalej v ďalších z tých zákonov, z týchto piatich, bol Audiovizuálny fond. No a teda tam už pani ministerka v tejto chvíli porušuje zákon, pretože už mala navoliť dávno tú radu. Neurobila to. Ja neviem teda, že čo má na robote, ako som už hovorila vo faktickej, ale proste neurobila to. RTVS. STVR, prišla zmluva, ktorá bola datovaná 5. júla s tým, že 30. júna bude dodané logo. Akože just wow, to je super! Videli ste niekto to logo? Neviem, hľadám ho, chodím po parlamente, nevidím žiadne logo STVR. Možno len fakt moje štvorky dioptrie to nevidia. Neviem, proste nie je a píšeme september. A už teraz vieme, že sú tam tlaky na zamestnancov, aby proste minimálne si spravili autocenzúru, čo je fakt výborný, výborná, výborný posun.
Slovenské národné divadlo, Slovenská národná galéria medzičasom, čo sa udialo. Viete si predstaviť, že vy odvoláte riaditeľov, ktorí vykazujú že najlepšie čísla, najlepšie hodnotenia, najlepšie, že spĺňajú vlastne a niekedy aj vlastne prekračujú svoje KPI, ktoré si dali? Akože a poviete, že, napríklad národnej galérii, že potrebuje krízové riadenie? Akože ja tomu nerozumiem. Rozumiem tomu, že môže ministerka povedať, že nemá dôveru v toho človeka, tomu rozumiem, ale ja si myslím, že si nejde brať pani ministerka pána Drličku za muža, ale že teda očakáva od neho plnenie nejakých míľnikov. A objektívne tie míľniky boli napĺňané. Takže nerozumiem tomu, odkiaľ teda ona zobrala tú, ten pocit nedôvery voči nemu. Platí to aj o Slovenskej národnej galérii, o pani riaditeľke Kusej. Akože my tu máme konečne jedinú inštitúciu svojho druhu verejnú, ktorá je na európskej úrovni. Pani ministerka má pocit, že, neviem, pani Kusú treba odvolať, lebo to nezvládla? To, to, akože to hlava neberie a nielenže našim voličom. To neberie proste ani vašim voličom, pán Michelko. To sú proste tak absurdné kroky, ktoré iba hovoria o tom, že asi pani ministerka má pocit, že je zrazu tuto vládkyňou sveta a môže hocičo. Druhá vec je, že asi všetci vieme, že pán Machala teda je predsa len ten, čo riadi tú hlavu. Takže asi to bude o tom.
Obnovme si svoj dom, to sme tu už hovorili. Akože ja neviem, mne je z toho normálne že fyzicky ťažko, keď si predstavím tých ľudí, ktorí, častokrát sú to ozetká, rôzne po Slovensku ozetká, mimovládne organizácie, fuj, hanba, hej? Tak tieto mimovládne organizácie suplujú štát, ktorý nevie sa postarať o svoje pamiatky, alebo sa starajú o pamiatky, ktoré sú v nejakom inom vlastníctve, a robia to v naozaj že vo voľnom čase, ako v pote tváre doslovne, ak môžem takto povedať, a zháňajú si euro ku euru, aby mohli niečo, niečo s tými pamiatkami pohnúť, zakryť strechu, aby tam nepršalo, aby, ja neviem, stredoveké, stredoveké časti tej pamiatky, aby to nezapršalo na ne alebo bohviečo sa deje teraz. A títo ľudia naozaj, čo sa roky o to starajú, čo by sme ich tu mali na rukách nosiť, tak sú načisto zúfalí, že pani ministerka opäť čo? Opäť nič. Nič nespravila s tým Obnovme si svoj dom. Teraz pred pár dňami to vyšlo, že sa konečne podpísali nejaké výsledky, o ktorých, ako povedala pani Jaurová, máme dôvodné podozrenie, že ešte pani ministerka odignorovala rozhodnutie komisie. A už sme tu počuli, že pani ministerka prišla do starej budovy SND, ktorá je zavretá, pozrela sa okolo a povedala si: Ó, veď ona je v poriadku tá budova! Akože ja by som túto guráž na jej mieste fakt nemala. Ako môže vedieť, v akom stave sú tie pamiatky? No a takto teda pani ministerka asi posudzuje aj iné veci, a tým pádom sme aj v takejto šlamastike spolu so všetkými tými ľuďmi, ktorí jednak teda ani sa nedočkali výsledkov v rámci tejto výzvy a keď sa aj niektorí dočkali, tak je, fakt som zvedavá naozaj na tie výsledky, na odpovede našich dvestojedenástok, ktoré inač by the way sa teda dosť dokážu ignorovať, čo je ďalšia téma, že ako to vlastne je s tými pamiatkami, ako je to je s tými rozhodnutiami komisie? Prečo dostali jedni a druhí nie, ako rozhodla komisia a prečo potom pani ministerka na základe čoho, že sa prišla pozrieť do nejakej inej pamiatky a povedala ó, táto je asi horšia alebo lepšia, alebo ja neviem, na základe čoho rozhodla.
O mobbingu na ministerstve kultúry, ja si myslím, že to asi všetci počujeme dosť často. My sme to počuli naozaj od, v podstate od príchodu pána Machalu interne. Už je to vlastne celkom verejná záležitosť a je to teda naozaj ani nieže hanba, to je, podľa mňa že to je neprístupné v tomto svete v 21. storočí v roku 2024 v strede Európskej únie, aby takýmto spôsobom otrasným sa správal pán Machala, nikým nevolený človek, úradník, k zamestnancom, k odborníkom a odborníčkam, ktorí sú dlhé roky na tom ministerstve. Viete, tam, akože to ministerstvo malo rôzne vedenia a my sme voči nim mali rôzne výhrady, ale toto je také dno, že, že my sa vlastne nestíhame čudovať. A to akože vo viacerých veciach, ale, ale zároveň to hovorí mnohé o tom, a ja naozaj apelujem na stranu SNS, aby s týmto prestala, pretože to škodí nielen ľuďom, ktorí sú napríklad z miest, kde vy vytvárate ten umelý konflikt, že mestá a regióny. To škodí naozaj celému Slovensku, lebo ministerstvo má množstvo organizácií alebo množstvo úradníkov, ľudí, ktorí sú po celom Slovensku. A oni to vnímajú, oni vnímajú tú aroganciu, tú neodbornosť a vnímajú ten strach, ktorý sa tam snažíte, snažíte zaviesť.
Ja by som sa napríklad chcela opýtať na Budmerice popritom celom, keď sme teda síce pri tomto zákone, ktorý nikto nepotreboval, ale teda keďže hovorím o balíčku vecí, ktoré, ktoré medzitým sa udiali na ministerstve kultúry v rámci aj týchto zákonov, tak by ma zaujímalo, že čo je s tými Budmericami. Stále sú zatvorené, predpokladám. Myslím si, že, tuším, že hovorilo to ministerstvo, že v októbri to znova otvoria? Vôbec nevieme, prečo to zavreli, keď to bolo otvorené pre verejnosť. Osobne si myslím a obávam sa, že v októbri to otvorené nebude, pretože asi pán Machala potrebuje urobiť ďalšiu oslavu, však o chvíľku bude mať ďalšie narodky, takže možno mu to vyhovuje. Prípadne keby to bolo pre niekoho nachystané, aby sa to potom nejakým spôsobom predalo za možnože v 60-dňovej lehote, tak by to možnože bolo veľmi dobrá cesta.
Samozrejme, potom tu máme aj Bibianu a výber a výber na riaditeľku, ktorá teda je susedou, takže je to fantastické. A zároveň ešte tu by som chcela povedať pri tej Bibiane, že už sme sa viackrát pýtali cez dvestojedenástky, akým spôsobom... prepáčte, tu si niekto zabudol mobil a zvoní. Že viackrát sme sa už pýtali aj cez dvestojedenástku, akým spôsobom bola vybratá pani riaditeľka, a chceli sme sprístupniť koncepciu, chceli sme vedieť mená komisie aj to, akým spôsobom rozhodla. Vieme presne nula informácií, pretože ministerstvo nám, podľa nášho názoru nezákonne, odmieta dávať informácie, ale teda my sa, my sa teda nemienime od tohto upustiť.
No a teda súčasná situácia pri tomto návrhu zákona, teda 153 číslo parlamentnej tlače, je to tak. Ministerstvo kultúry ešte nikdy nevyužilo predkupné práva z tých 30 dní na 60. Opravte ma, ak sa mýlim. Takže je to zaujímavé, že ako sa ide, ako sa idú poslanci tak zamyslieť, že čo by sme dneska teda urobili, že ako, aký návrh zákona dáme. Tak dáme taký, ktorý vlastne že nám vôbec netreba, že tak tých 30 dní sa nikdy nepoužilo, tak možno sa použije 60. To je proste taká, tak ako nelogické, že nám je jasné, že vy ste iba nestihli urobiť na tom ministerstve to, čo sa pôvodne zamýšľalo, a to boli všetky tie zmeny ohľadne pamiatkovej starostlivosti.
A teraz my už vieme zo všetkých tých informácií, že sa teda chystá veľká pamiatková novela alebo samotný zákon, alebo ako to už vy nazvete, uvidíme, a ja sa tu na tomto mieste pýtam, ako bude vyzerať, ako uvažujete, aké komisie alebo odborné skupiny ste dali dokopy, ako toto bude vyzerať? Alebo či máme očakávať teraz na začiatku kompletné výmeny riaditeľov krajských pamiatkových úradov, dosadenie za rôzne politické nominácie, ako to tu vidíme dlhé mesiace, že teda že či teda toto bude ono, alebo, teda týmto by to teda mohlo začať a potom teda že ako to bude ďalej, hej, že čo? Počuli sme o vyvlastnení, počuli sme o zobratí si hradu Devín, ktorý patrí mestu Bratislava? Prečo? Kvôli čomu? Chýba tam nejaká vlajka alebo čo? Viete, že to nemá akože hlavu, pätu. Ministerstvo kultúry má okolo 300 budov, no poďme sa pozrieť od zajtra na každú jednu budovu, ako sa vie o ňu postarať. A potom si povedzme: dobre, tak akože poďme sa baviť ďalej, hej? Fakt by ma to zaujímalo. Podľa mňa stačí ísť na Námestie SNP do tej budovy a pozrieť sa, ako tá budova vyzerá.
Takže ja by som tak odporučila pani ministerke teda, jednak by som jej odporučila, aby odstúpila, lebo na to sa nedá pozerať, ale teda keď tam už tak veľmi chce byť, tak nech sa naozaj pozrie na problémy, ktoré na ministerstve kultúry naozaj sú a ktoré by mala riešiť. Lebo to, čo sa na ministerstve deje, sa, ako som už povedala napriek tomu, že rôzne pani ministerky a ministri boli, ale toto je naozaj niečo nevídané a naozaj to nie je v pozitívnom zmysle brané a to naprieč Slovenskom, naprieč skupinami ľudí, ktorí sú z rôznych oblastí. Už to proste všetci vidia. Takže ja vás fakt vyzývam, jednak nerobme zákony, ktoré sú zbytočné, nemrhajme tuto naším časom a vyzývam vás, aby ste sa porozprávali s pani ministerkou, aby odstúpila, kým je čas, pretože naozaj škodí Slovensku.
A zároveň by som chcela ešte apelovať na to, že či naozaj tam potrebujete mať nejakého nikým nevoleného štátneho úradníka, ktorý teda roztočil také koleso, ktorý vám môže naozaj, ktoré to koleso vám naozaj môže ublížiť, lebo vám už teraz veľmi ubližuje.
Takže toto je za mňa všetko, rozprávame sa teda o zákone, ktorý teda, ako som už povedala, nikto nepotreboval, ale aspoň bol zbytočný, a teda verím, že sa posunieme aj trošku k vyššej kultúre legislatívy, tvorenia legislatívy v tomto parlamente.
Ďakujem veľmi pekne.
|
102.
Ďakujem pekne.
Ja by som ešte chcela do kytice úspechov najneúspešnejšej ministerky kultúry našej krajiny, ktorú vedie pán nikým nevolený Machala, ešte dať jeden, jednu vec, a to je po 30 rokoch zrušený, zrušené Dni európskeho kultúrneho dedičstva, čo sme si tak pekne vyslúžili za to aj peknú medzinárodnú hanbu a to tiež iba preto, že pani ministerka nie je schopná spracovať práve tú schému, ktorá je u nej na ministerstve. A tu sa bavíme o pár tisícoch eur, čiže to je principiálna vec, kedy je proste absolútne neschopná čohokoľvek, čo by mohlo trošku pomôcť nášmu kultúrnemu dedičstvu, povedomiu o ňom a jednoducho staranie sa o to, čo tu naozaj máme. Lebo reči nestačia. To, že si dám niekde nejaký fejkový kroj, naozaj nestačí na to, aby som vedela riadiť ministerstvo kultúry, to by som veľmi rada odkázala pani tejto ministerke.
Obnovme si svoj dom, naozaj, ja neviem si teraz predstaviť, ako si teraz myslíte, že tí, ktorých ste podporili, že oni teraz začnú akože mokré procesy na tých hradoch robiť, hej, že teraz? Napríklad, že teraz je ideálny čas na to. Že na toto čakala pani ministerka alebo na čo čakala? Lebo teraz je to vlastne perfektný čas, nie? Že ja naozaj nerozumiem, mala to tam na stole, mala, na stole má mnoho vecí, ktoré teda ignoruje, pretože sa potrebuje starať, ja neviem o čo, ale rozhodne to nie je ministerstvo kultúry, a potom tu máme takúto hanbu, medzinárodnú aj našu. Ľudia sú tu zúfalí a presne, ako si povedala, Zora, je to o tom, že nás už kontaktujú voliči tejto koalície.
Takže pokiaľ si ich chcete nejakým spôsobom zachovať, tak začnite, sakra, niečo robiť! Lebo toto je neuveriteľná hanba!
Ďakujem.
|