Dotknem sa najprv toho, čo ste spomínali takto úplne na záver. Vy hovoríte, že nevieme, nevieme, čo nám ten, tá konzumácia môže spôsobiť, tak vieme, na to máme tie procesy povoľovacie a ja vám garantujem, že sú tak prísne a tak kvalitné, a to je ich podstatou, aby sa riešilo, či a čo to môže mať dopady na ľudské zdravie alebo či to môže mať vôbec nejaké dôsledky. Mne sa strašne páči ako keď sa to hodí, tak je tá európska legislatíva príliš prísna, a keď sa to hodí, tak už nás akože neochraňuje. No a keby sme sa chceli len pozrieť na taký bežný príklad, tak fakt sa pozrime do tej Ázie, kde ľudia konzumujú ten hmyz bežne, lebo je to súčasťou ich kultúry a ja teda nevidím a dúfam, že nechcete tvrdiť, že majú z toho nejaké zdravotné následky.
Keď hovoríte, že nereagujete na hoax, tak že je to vlastne nejaký iný moment, ja tu mám, len úplne náhodný článok som si otvorila na portály eReport, čo je známy dezinformačný kanál, ktorý začína nadpisom Európania, budete jesť aj hmyz. Tak rozumieme, že keď sa chceme baviť o praktickosti, tak toto sa deje, že tu sa schváli nejaká zložka a potom ako taký ten telefón, keď sa tá informácia podáva, tak z toho vznikne Európania, budete jesť aj hmyz, či chcete, či nechcete. Toto sa tu deje a toto šíri aj váš pán predseda Danko, on predsa hovorí, že Slováci nie sú hmyzí národ a že nechce, aby sme to jedli, takže to si nejako vyriešte vo vnútri.
A vy ste spomínali aj že je už presne napísané v dôvodovej správe, no to už nestihnem, poviem niekomu, kolegovi niektorému.
|
...ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie. Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži európskej medzi sebou, pretože by mali byrokratickú, boli by zaťažení zbytočnou byrokraciou. Mali by s tým väčšie náklady a nielen nejakí inovatívni podnikatelia, ktorí sa možno zaujímajú o takéto nové zložky, ale ako sme si povedali, tak ten hmyz sa dnes nachádza aj v tradičných výrobkoch, ako sú rôzne salámy, alebo kozmetika. Tá doba ide dopredu, takže aj tie múčne červy sa časom môžu používať v nejakých potravinách, s ktorými dochádzame do kontaktu. Nikto nás do toho nenúti, je to možnosť, na slovenský pultoch to zatiaľ nemáme.
A ja teda mám, ak stále akože tu máme ten problém, že by sme sa, že vidíte taký zásadný problém v konzumácii nejakých zložiek hmyzu, alebo že prichádzate s nimi do kontaktu, napriek tomu, že sa štandardne používajú už dnes v niektorých výrobkoch, alebo v kozmetike, tak ak chcete mať istotu, že nejete hmyz, alebo nejaké zbytkové zložky, ja neviem, pomleté kopytá, alebo mnohokrát aj takéto veci ľuďom vadia, tak ja vám odporúčam rastlinnú stravu. Tam budete mať istotu, že nič takého, ani hmyz, ani nič, čo by vám mohlo vadiť, čo by vám mohlo pripadať nechutné, tak neprídete s tým do kontaktu, budete to mať vybavené a ešte tým urobíte niečo dobré aj pre svoje zdravie.
V každom prípade ja toto plénum, piatkovo naplnené prosím, aby sme naozaj neklesli na úroveň, kde budeme schvaľovať zákony, ktoré reagujú na hoaxy. Myslím si, že to naozaj našu, už dnes miestami rozhádanú, rozpoltenú spoločnosť, ktorá sa nevie zhodnúť na základných faktoch, k ničomu dobrému nebude viezť. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia. No už je nás tu v piatok takto poskromne a ja sa aj priznám, že mne je celkom ľúto, nie že by som mala iný problém. Ale, že teda pán Danko odišiel akurát, lebo teraz ideme prejednávať zákon, ktorý podľa mňa je jeho prioritný na tejto schôdzi a používa ho za posledné týždne ako príklad skutočného problému Slovenska. Respektíve, že tento zákon má reagovať na ten skutočný problém Slovenska, ktorému čelíme a mňa teda mrzí, že tu nie je, lebo tak bolo by to také ako vhodné si myslím doplnenie. No tak možno nás niekde počúva. No, a teda pán Danko to hovoril napríklad v nedeľných reláciách. Spomínal to aj pri každej možnej príležitosti, keď má nejaké mediálne vystúpenie. Napríklad, keď premiéra Fica kritizoval za akoby zbytočnú debatu, zastierací manéver o nedeľných diskusiách o tom či ich potrebujeme alebo nepotrebujeme. Tak pán Danko povedal, že to sú také pletky a že pome sa baviť o skutočných problémoch Slovenska. No a to bude dnes. No, čo je teda ten závažný problém, na ktorý reaguje táto novela zákona o potravinách, ktorý predkladajú dokonca poslanci a poslankyňa strany SNS. Hoci neriešia potravinárstvo. Nie sú ani v našom Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To naozaj musí byť niečo závažné, keď sa takto spojili. No, ja mám pre vás ale zlú správu, že tento zákon v skutočnosti nereaguje na skutočný problém. On reaguje na hoax. Tento zákon vychádza z pomerne obľúbeného hoaxu, ktorý sa vyskytoval na dezinformačných kanáloch. Prenikol, ja si myslím, že možno aj ku každému z nás. Možno ste o tom počuli. A ten hoax je o tom, že Európska únia nás chce nútiť jesť hmyz. Že Európska únia nás chce nútiť pridávať hmyz do rožkov, do pečiva. To bol najčastejšie, najčastejšia potravina v súvislosti, s ktorou sa to vyskytovalo. No a pri všetkej úcte ja sa teda v tej dnešnej rozprave budem snažiť ukázať, že je to naozaj úplná hlúposť, že je to vymyslené, že je to hoax. Takže poďme rovno na to. Tento alebo ten, ten konkrétny moment kedy sa tento hoax začal šíriť bol, bolo vtedy, keď Európska komisia schválila UV ošetrený prášok z celých lariev v múčiar. A tak zvaných múčnych červov. Možno to niektorí poznáte. To je vlastne taký chrobáčik, ktorý tuším, že, že práve sa snaží preniknúť do našej špajze a do tej múky a tam potom nakladie vajíčka a sú z toho dokonca tieto červy. Myslím si, že takto aj dokonca je. No a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže
===== ... no a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený, schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže iná forma, z tých lariev bola schválená Európskou komisiou už v roku 2021 a odvtedy to zoznamu týchto povolených zložiek pribudlo viacero podobných schválených produktov. No a tu chcem zdôrazniť to slovo povolená, nie nariadená, prikázaná alebo nanútená. Nie je pravda, že by nás Európska únia zaväzovala alebo nútila konzumovať hmyz, takto to jednoducho nie je. Európska únia pravidelne rozširuje zoznam nových potravín alebo takýchto zložiek potravín a zase, ide o povolenie, nie nariadenie. Nariadením Európska únia niečo prikazuje členským štátom, samozrejme tie členské štáty sú v procese, kde sa to špecifikuje, ale toto je povolenie, nie nariadenie.
V minulosti aj podľa prieskumov, lebo ja hovorím, že toto je hoax, ktorý sa ku mne dostal, ja som o ňom počula už dávnejšie a dokonca sa v tejto veci robili aj nejaké prieskumy a z tých prieskumov vyplynulo, že sú to práve voliči a voličky strany SNS, ktorí mu najviac verili. A tak za mňa to aj celkom dáva zmysel, že práve na tento vymyslený problém budú reagovať politici, političky zo strany SNS, keďže práve jej voliči tomu hoaxu, tomu vymyslenému problému riešia, teda veria. Neviem, to možno sa môžme baviť o tom, že či aj vy konkrétne, pani predkladateľka, pán predkladateľ, či veríte tomuto hoaxu, že Európska únia nám ide nanútiť konzumáciu hmyzu, alebo je to len také praktické, že máme tu vymyslený problém, tak poďme vymyslieť naňho aj riešenie, lebo však veď nič nie je ľahšie ako riešiť vymyslený problém, nie? Ono to aj celkom dáva zmysel. Problém je, že takéto aktivity podľa môjho názoru našu spoločnosť len ďalej uvrhajú do chaosu, ďalej ju rozkladajú, pretože už sa tu potom nevieme, ak sa šíria hoaxy a my poslanci, poslankyne, politici namiesto toho, aby sme do toho prinášali, aby sme na to reagovali, aby sme prinášali fakty, argumenty, odôvodnenia, tak ak to legitimizujeme tým, že k tomu prinášame návrhy zákonov, tak potom sa naozaj nečudujme, že sa tu už nevieme zhodnúť na tom, že biela je biela a čierna je čierna.
No a samozrejme to je jedná vec, nejaká tá spoločenská rovina, ako tu spolu vieme vychádzať a či si vôbec ešte vieme porozumieť, ale úplne praktická rovina, že tento zákon, toto akože riešenie na akože problém len ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, pretože prináša nové povinnosti pre podnikateľov, to si povieme viac.
Takže poďme po poriadku, povedali sme si, že šíril sa tu takýto hoax, že Európska únia nám chce nanucovať konzumáciu hmyzu, prichádza teda takýto zákon napriek tomu, že to nie je pravda, poďme sa trošku hlbšie ponoriť, ako je to teda s tým hmyzom v potravinách, nielen konkrétne s tými múčnymi červami v inej forme, ktoré už povolené sú, ale všeobecne. Pán Danko sa nedávno vyjadril, budem citovať: „Neviem ako vy, ale ja si neviem predstaviť, že by som jedol chrobákov a hmyz." Alebo moje obľúbené, citujem: „My nie sme národ hmyzu." Opäť mám zlú správu a o to viac je mi ľúto, že ten pán Danko tu nie je, no ak by sme brali jeho definíciu národu hmyzu, ak ho niekto konzumuje, no tak by sme boli tým národom hmyzu, pretože nie v zmysle, že teda tu teraz začneme bzučať, ale na Slovensku už dnes ľudia konzumujú hmyz alebo zložky z neho. Veľmi pravdepodobne, teda ja som si stopercentne istá, že niekedy hmyz konzumoval už aj pán Danko a som presvedčená, že všetci, ako tu sme, sme do kontaktu v potravinách alebo inou formou hmyzu v iných výrobkov, v iných výrobkoch, že sme jednoducho do toho kontaktu prišli.
Napríklad aj pani predkladateľka, pani Kramplová, ja som si všimla, že vy používate rada také pomerne výrazné červené rúže a neviem, či viete, že čo sa v nich štandardne nachádza v tom obsahu, v tom zložení. Možno, tak keďže predkladáte tento zákon, asi sa tak kategoricky staviate proti tomuto hmyzu v potravinách alebo výrobkoch, tak možno (reakcia predkladateľky) nie, nie, nie, to je príklad, to je príklad, no tak v takých červených rúžoch, ako používajú, takých naozaj echt výrazných červených rúžoch sa používa farbivo karmín (reakcia predkladateľky), je to červené farbivo zo samičiek červca nopálového, čo je hmyz podobný ploštici alebo bzdochám. Je to samička teda takéhoto hmyzu, naozaj predstavme si to ako bzdochu, to je niečo, čo my poznáme, a z nej sa, ona sa myslím vysuší a potom sa z nej urobí taký prášok a to je červené farbivo, ktoré sa pridáva do rúžov, ktoré sú také poriadne červené. Nie je to pravidlom, dnes už existujú aj vegánske rúže, kde sa to nepridáva, ale štandardom je, že v kozmetike echt červenej sa takéto farbivo používa.
No, príklad, viete, ja sa snažím, keďže sa tu šíri ten hoax, tak ja sa snažím to prispôsobovať tej osobnej rovine, aby to bolo také blízke, aby sme možno vedeli nájsť nejakú spoločnú, spoločnú reč, tak pre pánov poslancov predkladateľov ja by som si vedela predstaviť, že vám chutí napr. saláma Nitran alebo Vysočina, to je taký bežný, bežný produkt, ktorý sa vyskytuje na našich pultoch, no a tam všade nájdeme potravinové farbivo kyselinu karmínovú z tohto tvora, z tohto tvorčeka tej samičky červca nopálového. No ale, ale aby ste teda sa možno necítili, neviem, ukrátení, nemusíte jesť mäso na to, aby ste sa s takýmto, s takouto zložkou stretli, ona sa nachádza aj v cukríkoch niektorých alebo džemoch, proste tam, kde je taká sýtosť, kde ten výrobca chce toho konzumenta, spotrebiteľa upútať jeho pozornosť, tak sa podáva, pridáva dlhé roky toto farbivo. A len teda spomínala som tu, že ten hmyz sa usuší, uvarí, chemicky spracuje, roky to takto funguje, desiatky rokov.
No a teraz sa pozrime, že teda už asi chápeme, navnímavame tú realitu, že podľa mňa všetci, čo sme tu v tejto stále, sme niekedy prišli do kontaktu s takouto kozmetikou alebo s tými potravinami a teda ten hmyz sme skonzumovali. No, čo je teda tým riešením tohto záväzného problému, ktorý má ohrozovať ja neviem, či nejakú prapodstatu slovenského národa, ktorý nie je hmyzím národom, tak strana SNS navrhuje, že takýto výrobok obsahujúci zložku jedlých hmyz sa bude musieť špeciálne označovať, že tieto výrobky budú musieť byť oddelene umiestnené v potravinách, ak prídete do reštaurácie a tam sa bude podávať niečo s touto zložkou, tak o tom vás špecificky musia dopredu informovať. No tak keď si to takto predstavím, že by sme teda chceli hmyz takýmto spôsobom ostrakizovať v potravinách, to dôjdeme k tomu, že, ja neviem, tá saláma Nitran alebo Vysočina bude mať zvlášť asi chladiaci pult, hej, lebo však potrebujeme veľmi jasne vedieť, že sa tam nachádza to farbivo karmín, ktoré tu už roky sa dostávame s ním do kontaktu, tak tam by sa asi presunuli všetky tieto obľúbené salámky a klobásky.
No a, ale teda pozrime sa na to, čo som spomínala, že okrem toho, že naozaj tu už všetci žijeme mám pocit v takom chaose vymyslených problémov, toho, že nevieme vnímať tú realitu taká, aká je, a že tu reagujeme zákonmi na jednoducho hoaxy, tak pozrime sa, aké by to malo tie dopady. To znamená, že či to riešenie, ktoré sa tu predkladá o tých povinnostiach, ktoré by podnikatelia museli robiť s tými špecifickými zložkami, ktoré by použili, že aký je ten stav dnes, to znamená, že aké majú povinnosti dnes. Ja som spomínala, že Európska únia, na jej úrovni Európska komisia zabezpečuje povoľovanie nových potravín, ktoré sa dostávajú vlastne na náš trh, a to povoľovanie naozaj prechádza alebo zahŕňa veľmi prísny proces. Veď si len spomeňte, šírili sa tu aj iné mýty, iné hoaxy o tom, že Európska únia nám zakazuje krivé banány a má nám určovať nejaké rozmery a tvar uhoriek a banánov, takže vychádza to presne z toho, že Európska únia v prípade napr. povoľovania nových potravín alebo to, aké potraviny sa môžu dostávať k spotrebiteľom, je naozaj pomerne prísna, stará sa akoby tým, slúži to na ochranu spotrebiteľa, na ochranu zdravia a myslím si, že na svete má jednu z najprísnejších legislatív v rámci potravín.
Ďalej, to, čo som spomínala, že v prípade nových potravín ich Európska únia povoľuje, nie nariaďuje. Do uvádzania nových potravín nenúti ani trh, ani obchody, ani obchodníkov, je to úplne naopak, povoľovanie vychádza zo záujmu podnikateľov tých výrobcov. Že sú tu aj pomerne inovatívni podnikatelia, ktorí už z rôznych dôvodov buď chcú tú kuchyňu obohatiť, možno keď to prichádza, ja neviem, z nejakých kultúr, kde je bežné konzumovať hmyz, alebo to má nejakú vhodnú nutričnú hodnotu, alebo nejaké iné vhodné vlastnosti, tak požiadajú o povolenie takúto zložku potraviny používať. Čiže ten mechanizmus je opačný, príde podnikateľ, výrobca a požiada si o to, aby tá potravina bola povolená. To potom prechádza tým naozaj prísnym procesom toho povoľovania, schvaľovania, ktorý trvá pomerne dlho, a až potom sa to môže využívať, prízvukujem môže, ako zložka v našich potravinách.
Čiže ak by napr. bol záujem o koláče z nejakej hmyzej múky, trebárs, ja neviem, šamrole z tej múky z tých múčnych červov, o ktorých sa tu dnes bavíme, ak by ten záujem bol, tak reťazce by ich ponúkali, ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ to tak nie je, pretože nie je záujem ani z toho podnikateľského hľadiska, pekári naozaj nemusia používať takúto múku a zjavne nie je ani záujem z hľadiska toho spotrebiteľa. Čiže na našich pultoch sa to nenachádza.
Rovnako tak si výrobcovia či pekári, lebo teda tento hoax sa šíril aj medzi, medzi pekármi, tak rovnako si môžu vybrať, či chcú alebo nechcú používať semená repky olejnej, mungovú fazuľu alebo napr. proteínový extrakt z bravčových obličiek, čo sú, čo je príklad nových potravín, ktoré v Európskej únii prešli rovnakým povoľovacím procesom ako tá múka z tých múčnych červov. Čiže toto všetko je na výber aj pre pekárov konkrétne, aj pre iných výrobcov, či to chcú alebo nechcú používať, uviedla som zoznam potravín. Mungo fazuľa, môžeme si myslieť, že tá asi nie je veľmi kontroverzná, proteínový extrakt z bravčových obličiek už ako neznie asi každému pochuti, ale jednoducho toto sú tiež príklady obdobné, prešli obdobným procesom a obdobne je tam možnosť, nie povinnosť ich používať.
No, problémom je, že, ako som spomínala, je tu ten povoľovací proces a, samozrejme, Európska únia v rámci ochrany spotrebiteľa a práva na informácie aj stanovuje už dnes, ako sa o zložení musí, ako sa o zložení potravín musí informovať. Lenže to, čo sa nachádza v tomto návrhu, čo reaguje na hoaxy, na niečo, čo nie je pravda, tak idú nad rámec toho, aké povinnosti nám pri označovaní potravín a informovaní spotrebiteľa Európska únia nariaďuje. A zopakujem, tie sú považované za pomerne prísne, napr. váš kolega, ktorý s vami kandi... bol súčasťou kandidátky SNS, neviem, aké máte teraz vzťahy úplne, pán minister Taraba, tak on je taký veľký bojovník proti tomu, keď sa Slovensko snaží zavádzať povinnosti nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia, keď akože sme pápežskejší ako pápež, volá sa to tiež goldplating, on je taký veľký bojovník proti tomu, no tak to, čo navrhujete vy, je goldplating, pretože našim podnikateľom by ste dali povinnosti nad rámec, ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie. Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži....
=====
|
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia. No už je nás tu v piatok takto poskromne a ja sa aj priznám, že mne je celkom ľúto, nie že by som mala iný problém. Ale, že teda pán Danko odišiel akurát, lebo teraz ideme prejednávať zákon, ktorý podľa mňa je jeho prioritný na tejto schôdzi a používa ho za posledné týždne ako príklad skutočného problému Slovenska. Respektíve, že tento zákon má reagovať na ten skutočný problém Slovenska, ktorému čelíme a mňa teda mrzí, že tu nie je, lebo tak bolo by to také ako vhodné si myslím doplnenie. No tak možno nás niekde počúva. No, a teda pán Danko to hovoril napríklad v nedeľných reláciách. Spomínal to aj pri každej možnej príležitosti, keď má nejaké mediálne vystúpenie. Napríklad, keď premiéra Fica kritizoval za akoby zbytočnú debatu, zastierací manéver o nedeľných diskusiách o tom či ich potrebujeme alebo nepotrebujeme. Tak pán Danko povedal, že to sú také pletky a že pome sa baviť o skutočných problémoch Slovenska. No a to bude dnes. No, čo je teda ten závažný problém, na ktorý reaguje táto novela zákona o potravinách, ktorý predkladajú dokonca poslanci a poslankyňa strany SNS. Hoci neriešia potravinárstvo. Nie sú ani v našom Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To naozaj musí byť niečo závažné, keď sa takto spojili. No, ja mám pre vás ale zlú správu, že tento zákon v skutočnosti nereaguje na skutočný problém. On reaguje na hoax. Tento zákon vychádza z pomerne obľúbeného hoaxu, ktorý sa vyskytoval na dezinformačných kanáloch. Prenikol, ja si myslím, že možno aj ku každému z nás. Možno ste o tom počuli. A ten hoax je o tom, že Európska únia nás chce nútiť jesť hmyz. Že Európska únia nás chce nútiť pridávať hmyz do rožkov, do pečiva. To bol najčastejšie, najčastejšia potravina v súvislosti, s ktorou sa to vyskytovalo. No a pri všetkej úcte ja sa teda v tej dnešnej rozprave budem snažiť ukázať, že je to naozaj úplná hlúposť, že je to vymyslené, že je to hoax. Takže poďme rovno na to. Tento alebo ten, ten konkrétny moment kedy sa tento hoax začal šíriť bol, bolo vtedy, keď Európska komisia schválila UV ošetrený prášok z celých lariev v múčiar. A tak zvaných múčnych červov. Možno to niektorí poznáte. To je vlastne taký chrobáčik, ktorý tuším, že, že práve sa snaží preniknúť do našej špajze a do tej múky a tam potom nakladie vajíčka a sú z toho dokonca tieto červy. Myslím si, že takto aj dokonca je. No a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže
===== ... no a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený, schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže iná forma, z tých lariev bola schválená Európskou komisiou už v roku 2021 a odvtedy to zoznamu týchto povolených zložiek pribudlo viacero podobných schválených produktov. No a tu chcem zdôrazniť to slovo povolená, nie nariadená, prikázaná alebo nanútená. Nie je pravda, že by nás Európska únia zaväzovala alebo nútila konzumovať hmyz, takto to jednoducho nie je. Európska únia pravidelne rozširuje zoznam nových potravín alebo takýchto zložiek potravín a zase, ide o povolenie, nie nariadenie. Nariadením Európska únia niečo prikazuje členským štátom, samozrejme tie členské štáty sú v procese, kde sa to špecifikuje, ale toto je povolenie, nie nariadenie.
V minulosti aj podľa prieskumov, lebo ja hovorím, že toto je hoax, ktorý sa ku mne dostal, ja som o ňom počula už dávnejšie a dokonca sa v tejto veci robili aj nejaké prieskumy a z tých prieskumov vyplynulo, že sú to práve voliči a voličky strany SNS, ktorí mu najviac verili. A tak za mňa to aj celkom dáva zmysel, že práve na tento vymyslený problém budú reagovať politici, političky zo strany SNS, keďže práve jej voliči tomu hoaxu, tomu vymyslenému problému riešia, teda veria. Neviem, to možno sa môžme baviť o tom, že či aj vy konkrétne, pani predkladateľka, pán predkladateľ, či veríte tomuto hoaxu, že Európska únia nám ide nanútiť konzumáciu hmyzu, alebo je to len také praktické, že máme tu vymyslený problém, tak poďme vymyslieť naňho aj riešenie, lebo však veď nič nie je ľahšie ako riešiť vymyslený problém, nie? Ono to aj celkom dáva zmysel. Problém je, že takéto aktivity podľa môjho názoru našu spoločnosť len ďalej uvrhajú do chaosu, ďalej ju rozkladajú, pretože už sa tu potom nevieme, ak sa šíria hoaxy a my poslanci, poslankyne, politici namiesto toho, aby sme do toho prinášali, aby sme na to reagovali, aby sme prinášali fakty, argumenty, odôvodnenia, tak ak to legitimizujeme tým, že k tomu prinášame návrhy zákonov, tak potom sa naozaj nečudujme, že sa tu už nevieme zhodnúť na tom, že biela je biela a čierna je čierna.
No a samozrejme to je jedná vec, nejaká tá spoločenská rovina, ako tu spolu vieme vychádzať a či si vôbec ešte vieme porozumieť, ale úplne praktická rovina, že tento zákon, toto akože riešenie na akože problém len ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, pretože prináša nové povinnosti pre podnikateľov, to si povieme viac.
Takže poďme po poriadku, povedali sme si, že šíril sa tu takýto hoax, že Európska únia nám chce nanucovať konzumáciu hmyzu, prichádza teda takýto zákon napriek tomu, že to nie je pravda, poďme sa trošku hlbšie ponoriť, ako je to teda s tým hmyzom v potravinách, nielen konkrétne s tými múčnymi červami v inej forme, ktoré už povolené sú, ale všeobecne. Pán Danko sa nedávno vyjadril, budem citovať: „Neviem ako vy, ale ja si neviem predstaviť, že by som jedol chrobákov a hmyz." Alebo moje obľúbené, citujem: „My nie sme národ hmyzu." Opäť mám zlú správu a o to viac je mi ľúto, že ten pán Danko tu nie je, no ak by sme brali jeho definíciu národu hmyzu, ak ho niekto konzumuje, no tak by sme boli tým národom hmyzu, pretože nie v zmysle, že teda tu teraz začneme bzučať, ale na Slovensku už dnes ľudia konzumujú hmyz alebo zložky z neho. Veľmi pravdepodobne, teda ja som si stopercentne istá, že niekedy hmyz konzumoval už aj pán Danko a som presvedčená, že všetci, ako tu sme, sme do kontaktu v potravinách alebo inou formou hmyzu v iných výrobkov, v iných výrobkoch, že sme jednoducho do toho kontaktu prišli.
Napríklad aj pani predkladateľka, pani Kramplová, ja som si všimla, že vy používate rada také pomerne výrazné červené rúže a neviem, či viete, že čo sa v nich štandardne nachádza v tom obsahu, v tom zložení. Možno, tak keďže predkladáte tento zákon, asi sa tak kategoricky staviate proti tomuto hmyzu v potravinách alebo výrobkoch, tak možno (reakcia predkladateľky) nie, nie, nie, to je príklad, to je príklad, no tak v takých červených rúžoch, ako používajú, takých naozaj echt výrazných červených rúžoch sa používa farbivo karmín (reakcia predkladateľky), je to červené farbivo zo samičiek červca nopálového, čo je hmyz podobný ploštici alebo bzdochám. Je to samička teda takéhoto hmyzu, naozaj predstavme si to ako bzdochu, to je niečo, čo my poznáme, a z nej sa, ona sa myslím vysuší a potom sa z nej urobí taký prášok a to je červené farbivo, ktoré sa pridáva do rúžov, ktoré sú také poriadne červené. Nie je to pravidlom, dnes už existujú aj vegánske rúže, kde sa to nepridáva, ale štandardom je, že v kozmetike echt červenej sa takéto farbivo používa.
No, príklad, viete, ja sa snažím, keďže sa tu šíri ten hoax, tak ja sa snažím to prispôsobovať tej osobnej rovine, aby to bolo také blízke, aby sme možno vedeli nájsť nejakú spoločnú, spoločnú reč, tak pre pánov poslancov predkladateľov ja by som si vedela predstaviť, že vám chutí napr. saláma Nitran alebo Vysočina, to je taký bežný, bežný produkt, ktorý sa vyskytuje na našich pultoch, no a tam všade nájdeme potravinové farbivo kyselinu karmínovú z tohto tvora, z tohto tvorčeka tej samičky červca nopálového. No ale, ale aby ste teda sa možno necítili, neviem, ukrátení, nemusíte jesť mäso na to, aby ste sa s takýmto, s takouto zložkou stretli, ona sa nachádza aj v cukríkoch niektorých alebo džemoch, proste tam, kde je taká sýtosť, kde ten výrobca chce toho konzumenta, spotrebiteľa upútať jeho pozornosť, tak sa podáva, pridáva dlhé roky toto farbivo. A len teda spomínala som tu, že ten hmyz sa usuší, uvarí, chemicky spracuje, roky to takto funguje, desiatky rokov.
No a teraz sa pozrime, že teda už asi chápeme, navnímavame tú realitu, že podľa mňa všetci, čo sme tu v tejto stále, sme niekedy prišli do kontaktu s takouto kozmetikou alebo s tými potravinami a teda ten hmyz sme skonzumovali. No, čo je teda tým riešením tohto záväzného problému, ktorý má ohrozovať ja neviem, či nejakú prapodstatu slovenského národa, ktorý nie je hmyzím národom, tak strana SNS navrhuje, že takýto výrobok obsahujúci zložku jedlých hmyz sa bude musieť špeciálne označovať, že tieto výrobky budú musieť byť oddelene umiestnené v potravinách, ak prídete do reštaurácie a tam sa bude podávať niečo s touto zložkou, tak o tom vás špecificky musia dopredu informovať. No tak keď si to takto predstavím, že by sme teda chceli hmyz takýmto spôsobom ostrakizovať v potravinách, to dôjdeme k tomu, že, ja neviem, tá saláma Nitran alebo Vysočina bude mať zvlášť asi chladiaci pult, hej, lebo však potrebujeme veľmi jasne vedieť, že sa tam nachádza to farbivo karmín, ktoré tu už roky sa dostávame s ním do kontaktu, tak tam by sa asi presunuli všetky tieto obľúbené salámky a klobásky.
No a, ale teda pozrime sa na to, čo som spomínala, že okrem toho, že naozaj tu už všetci žijeme mám pocit v takom chaose vymyslených problémov, toho, že nevieme vnímať tú realitu taká, aká je, a že tu reagujeme zákonmi na jednoducho hoaxy, tak pozrime sa, aké by to malo tie dopady. To znamená, že či to riešenie, ktoré sa tu predkladá o tých povinnostiach, ktoré by podnikatelia museli robiť s tými špecifickými zložkami, ktoré by použili, že aký je ten stav dnes, to znamená, že aké majú povinnosti dnes. Ja som spomínala, že Európska únia, na jej úrovni Európska komisia zabezpečuje povoľovanie nových potravín, ktoré sa dostávajú vlastne na náš trh, a to povoľovanie naozaj prechádza alebo zahŕňa veľmi prísny proces. Veď si len spomeňte, šírili sa tu aj iné mýty, iné hoaxy o tom, že Európska únia nám zakazuje krivé banány a má nám určovať nejaké rozmery a tvar uhoriek a banánov, takže vychádza to presne z toho, že Európska únia v prípade napr. povoľovania nových potravín alebo to, aké potraviny sa môžu dostávať k spotrebiteľom, je naozaj pomerne prísna, stará sa akoby tým, slúži to na ochranu spotrebiteľa, na ochranu zdravia a myslím si, že na svete má jednu z najprísnejších legislatív v rámci potravín.
Ďalej, to, čo som spomínala, že v prípade nových potravín ich Európska únia povoľuje, nie nariaďuje. Do uvádzania nových potravín nenúti ani trh, ani obchody, ani obchodníkov, je to úplne naopak, povoľovanie vychádza zo záujmu podnikateľov tých výrobcov. Že sú tu aj pomerne inovatívni podnikatelia, ktorí už z rôznych dôvodov buď chcú tú kuchyňu obohatiť, možno keď to prichádza, ja neviem, z nejakých kultúr, kde je bežné konzumovať hmyz, alebo to má nejakú vhodnú nutričnú hodnotu, alebo nejaké iné vhodné vlastnosti, tak požiadajú o povolenie takúto zložku potraviny používať. Čiže ten mechanizmus je opačný, príde podnikateľ, výrobca a požiada si o to, aby tá potravina bola povolená. To potom prechádza tým naozaj prísnym procesom toho povoľovania, schvaľovania, ktorý trvá pomerne dlho, a až potom sa to môže využívať, prízvukujem môže, ako zložka v našich potravinách.
Čiže ak by napr. bol záujem o koláče z nejakej hmyzej múky, trebárs, ja neviem, šamrole z tej múky z tých múčnych červov, o ktorých sa tu dnes bavíme, ak by ten záujem bol, tak reťazce by ich ponúkali, ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ to tak nie je, pretože nie je záujem ani z toho podnikateľského hľadiska, pekári naozaj nemusia používať takúto múku a zjavne nie je ani záujem z hľadiska toho spotrebiteľa. Čiže na našich pultoch sa to nenachádza.
Rovnako tak si výrobcovia či pekári, lebo teda tento hoax sa šíril aj medzi, medzi pekármi, tak rovnako si môžu vybrať, či chcú alebo nechcú používať semená repky olejnej, mungovú fazuľu alebo napr. proteínový extrakt z bravčových obličiek, čo sú, čo je príklad nových potravín, ktoré v Európskej únii prešli rovnakým povoľovacím procesom ako tá múka z tých múčnych červov. Čiže toto všetko je na výber aj pre pekárov konkrétne, aj pre iných výrobcov, či to chcú alebo nechcú používať, uviedla som zoznam potravín. Mungo fazuľa, môžeme si myslieť, že tá asi nie je veľmi kontroverzná, proteínový extrakt z bravčových obličiek už ako neznie asi každému pochuti, ale jednoducho toto sú tiež príklady obdobné, prešli obdobným procesom a obdobne je tam možnosť, nie povinnosť ich používať.
No, problémom je, že, ako som spomínala, je tu ten povoľovací proces a, samozrejme, Európska únia v rámci ochrany spotrebiteľa a práva na informácie aj stanovuje už dnes, ako sa o zložení musí, ako sa o zložení potravín musí informovať. Lenže to, čo sa nachádza v tomto návrhu, čo reaguje na hoaxy, na niečo, čo nie je pravda, tak idú nad rámec toho, aké povinnosti nám pri označovaní potravín a informovaní spotrebiteľa Európska únia nariaďuje. A zopakujem, tie sú považované za pomerne prísne, napr. váš kolega, ktorý s vami kandi... bol súčasťou kandidátky SNS, neviem, aké máte teraz vzťahy úplne, pán minister Taraba, tak on je taký veľký bojovník proti tomu, keď sa Slovensko snaží zavádzať povinnosti nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia, keď akože sme pápežskejší ako pápež, volá sa to tiež goldplating, on je taký veľký bojovník proti tomu, no tak to, čo navrhujete vy, je goldplating, pretože našim podnikateľom by ste dali povinnosti nad rámec, ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie. Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži....
=====
|
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia. No už je nás tu v piatok takto poskromne a ja sa aj priznám, že mne je celkom ľúto, nie že by som mala iný problém. Ale, že teda pán Danko odišiel akurát, lebo teraz ideme prejednávať zákon, ktorý podľa mňa je jeho prioritný na tejto schôdzi a používa ho za posledné týždne ako príklad skutočného problému Slovenska. Respektíve, že tento zákon má reagovať na ten skutočný problém Slovenska, ktorému čelíme a mňa teda mrzí, že tu nie je, lebo tak bolo by to také ako vhodné si myslím doplnenie. No tak možno nás niekde počúva. No, a teda pán Danko to hovoril napríklad v nedeľných reláciách. Spomínal to aj pri každej možnej príležitosti, keď má nejaké mediálne vystúpenie. Napríklad, keď premiéra Fica kritizoval za akoby zbytočnú debatu, zastierací manéver o nedeľných diskusiách o tom či ich potrebujeme alebo nepotrebujeme. Tak pán Danko povedal, že to sú také pletky a že pome sa baviť o skutočných problémoch Slovenska. No a to bude dnes. No, čo je teda ten závažný problém, na ktorý reaguje táto novela zákona o potravinách, ktorý predkladajú dokonca poslanci a poslankyňa strany SNS. Hoci neriešia potravinárstvo. Nie sú ani v našom Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To naozaj musí byť niečo závažné, keď sa takto spojili. No, ja mám pre vás ale zlú správu, že tento zákon v skutočnosti nereaguje na skutočný problém. On reaguje na hoax. Tento zákon vychádza z pomerne obľúbeného hoaxu, ktorý sa vyskytoval na dezinformačných kanáloch. Prenikol, ja si myslím, že možno aj ku každému z nás. Možno ste o tom počuli. A ten hoax je o tom, že Európska únia nás chce nútiť jesť hmyz. Že Európska únia nás chce nútiť pridávať hmyz do rožkov, do pečiva. To bol najčastejšie, najčastejšia potravina v súvislosti, s ktorou sa to vyskytovalo. No a pri všetkej úcte ja sa teda v tej dnešnej rozprave budem snažiť ukázať, že je to naozaj úplná hlúposť, že je to vymyslené, že je to hoax. Takže poďme rovno na to. Tento alebo ten, ten konkrétny moment kedy sa tento hoax začal šíriť bol, bolo vtedy, keď Európska komisia schválila UV ošetrený prášok z celých lariev v múčiar. A tak zvaných múčnych červov. Možno to niektorí poznáte. To je vlastne taký chrobáčik, ktorý tuším, že, že práve sa snaží preniknúť do našej špajze a do tej múky a tam potom nakladie vajíčka a sú z toho dokonca tieto červy. Myslím si, že takto aj dokonca je. No a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže
===== ... no a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený, schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže iná forma, z tých lariev bola schválená Európskou komisiou už v roku 2021 a odvtedy to zoznamu týchto povolených zložiek pribudlo viacero podobných schválených produktov. No a tu chcem zdôrazniť to slovo povolená, nie nariadená, prikázaná alebo nanútená. Nie je pravda, že by nás Európska únia zaväzovala alebo nútila konzumovať hmyz, takto to jednoducho nie je. Európska únia pravidelne rozširuje zoznam nových potravín alebo takýchto zložiek potravín a zase, ide o povolenie, nie nariadenie. Nariadením Európska únia niečo prikazuje členským štátom, samozrejme tie členské štáty sú v procese, kde sa to špecifikuje, ale toto je povolenie, nie nariadenie.
V minulosti aj podľa prieskumov, lebo ja hovorím, že toto je hoax, ktorý sa ku mne dostal, ja som o ňom počula už dávnejšie a dokonca sa v tejto veci robili aj nejaké prieskumy a z tých prieskumov vyplynulo, že sú to práve voliči a voličky strany SNS, ktorí mu najviac verili. A tak za mňa to aj celkom dáva zmysel, že práve na tento vymyslený problém budú reagovať politici, političky zo strany SNS, keďže práve jej voliči tomu hoaxu, tomu vymyslenému problému riešia, teda veria. Neviem, to možno sa môžme baviť o tom, že či aj vy konkrétne, pani predkladateľka, pán predkladateľ, či veríte tomuto hoaxu, že Európska únia nám ide nanútiť konzumáciu hmyzu, alebo je to len také praktické, že máme tu vymyslený problém, tak poďme vymyslieť naňho aj riešenie, lebo však veď nič nie je ľahšie ako riešiť vymyslený problém, nie? Ono to aj celkom dáva zmysel. Problém je, že takéto aktivity podľa môjho názoru našu spoločnosť len ďalej uvrhajú do chaosu, ďalej ju rozkladajú, pretože už sa tu potom nevieme, ak sa šíria hoaxy a my poslanci, poslankyne, politici namiesto toho, aby sme do toho prinášali, aby sme na to reagovali, aby sme prinášali fakty, argumenty, odôvodnenia, tak ak to legitimizujeme tým, že k tomu prinášame návrhy zákonov, tak potom sa naozaj nečudujme, že sa tu už nevieme zhodnúť na tom, že biela je biela a čierna je čierna.
No a samozrejme to je jedná vec, nejaká tá spoločenská rovina, ako tu spolu vieme vychádzať a či si vôbec ešte vieme porozumieť, ale úplne praktická rovina, že tento zákon, toto akože riešenie na akože problém len ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, pretože prináša nové povinnosti pre podnikateľov, to si povieme viac.
Takže poďme po poriadku, povedali sme si, že šíril sa tu takýto hoax, že Európska únia nám chce nanucovať konzumáciu hmyzu, prichádza teda takýto zákon napriek tomu, že to nie je pravda, poďme sa trošku hlbšie ponoriť, ako je to teda s tým hmyzom v potravinách, nielen konkrétne s tými múčnymi červami v inej forme, ktoré už povolené sú, ale všeobecne. Pán Danko sa nedávno vyjadril, budem citovať: „Neviem ako vy, ale ja si neviem predstaviť, že by som jedol chrobákov a hmyz." Alebo moje obľúbené, citujem: „My nie sme národ hmyzu." Opäť mám zlú správu a o to viac je mi ľúto, že ten pán Danko tu nie je, no ak by sme brali jeho definíciu národu hmyzu, ak ho niekto konzumuje, no tak by sme boli tým národom hmyzu, pretože nie v zmysle, že teda tu teraz začneme bzučať, ale na Slovensku už dnes ľudia konzumujú hmyz alebo zložky z neho. Veľmi pravdepodobne, teda ja som si stopercentne istá, že niekedy hmyz konzumoval už aj pán Danko a som presvedčená, že všetci, ako tu sme, sme do kontaktu v potravinách alebo inou formou hmyzu v iných výrobkov, v iných výrobkoch, že sme jednoducho do toho kontaktu prišli.
Napríklad aj pani predkladateľka, pani Kramplová, ja som si všimla, že vy používate rada také pomerne výrazné červené rúže a neviem, či viete, že čo sa v nich štandardne nachádza v tom obsahu, v tom zložení. Možno, tak keďže predkladáte tento zákon, asi sa tak kategoricky staviate proti tomuto hmyzu v potravinách alebo výrobkoch, tak možno (reakcia predkladateľky) nie, nie, nie, to je príklad, to je príklad, no tak v takých červených rúžoch, ako používajú, takých naozaj echt výrazných červených rúžoch sa používa farbivo karmín (reakcia predkladateľky), je to červené farbivo zo samičiek červca nopálového, čo je hmyz podobný ploštici alebo bzdochám. Je to samička teda takéhoto hmyzu, naozaj predstavme si to ako bzdochu, to je niečo, čo my poznáme, a z nej sa, ona sa myslím vysuší a potom sa z nej urobí taký prášok a to je červené farbivo, ktoré sa pridáva do rúžov, ktoré sú také poriadne červené. Nie je to pravidlom, dnes už existujú aj vegánske rúže, kde sa to nepridáva, ale štandardom je, že v kozmetike echt červenej sa takéto farbivo používa.
No, príklad, viete, ja sa snažím, keďže sa tu šíri ten hoax, tak ja sa snažím to prispôsobovať tej osobnej rovine, aby to bolo také blízke, aby sme možno vedeli nájsť nejakú spoločnú, spoločnú reč, tak pre pánov poslancov predkladateľov ja by som si vedela predstaviť, že vám chutí napr. saláma Nitran alebo Vysočina, to je taký bežný, bežný produkt, ktorý sa vyskytuje na našich pultoch, no a tam všade nájdeme potravinové farbivo kyselinu karmínovú z tohto tvora, z tohto tvorčeka tej samičky červca nopálového. No ale, ale aby ste teda sa možno necítili, neviem, ukrátení, nemusíte jesť mäso na to, aby ste sa s takýmto, s takouto zložkou stretli, ona sa nachádza aj v cukríkoch niektorých alebo džemoch, proste tam, kde je taká sýtosť, kde ten výrobca chce toho konzumenta, spotrebiteľa upútať jeho pozornosť, tak sa podáva, pridáva dlhé roky toto farbivo. A len teda spomínala som tu, že ten hmyz sa usuší, uvarí, chemicky spracuje, roky to takto funguje, desiatky rokov.
No a teraz sa pozrime, že teda už asi chápeme, navnímavame tú realitu, že podľa mňa všetci, čo sme tu v tejto stále, sme niekedy prišli do kontaktu s takouto kozmetikou alebo s tými potravinami a teda ten hmyz sme skonzumovali. No, čo je teda tým riešením tohto záväzného problému, ktorý má ohrozovať ja neviem, či nejakú prapodstatu slovenského národa, ktorý nie je hmyzím národom, tak strana SNS navrhuje, že takýto výrobok obsahujúci zložku jedlých hmyz sa bude musieť špeciálne označovať, že tieto výrobky budú musieť byť oddelene umiestnené v potravinách, ak prídete do reštaurácie a tam sa bude podávať niečo s touto zložkou, tak o tom vás špecificky musia dopredu informovať. No tak keď si to takto predstavím, že by sme teda chceli hmyz takýmto spôsobom ostrakizovať v potravinách, to dôjdeme k tomu, že, ja neviem, tá saláma Nitran alebo Vysočina bude mať zvlášť asi chladiaci pult, hej, lebo však potrebujeme veľmi jasne vedieť, že sa tam nachádza to farbivo karmín, ktoré tu už roky sa dostávame s ním do kontaktu, tak tam by sa asi presunuli všetky tieto obľúbené salámky a klobásky.
No a, ale teda pozrime sa na to, čo som spomínala, že okrem toho, že naozaj tu už všetci žijeme mám pocit v takom chaose vymyslených problémov, toho, že nevieme vnímať tú realitu taká, aká je, a že tu reagujeme zákonmi na jednoducho hoaxy, tak pozrime sa, aké by to malo tie dopady. To znamená, že či to riešenie, ktoré sa tu predkladá o tých povinnostiach, ktoré by podnikatelia museli robiť s tými špecifickými zložkami, ktoré by použili, že aký je ten stav dnes, to znamená, že aké majú povinnosti dnes. Ja som spomínala, že Európska únia, na jej úrovni Európska komisia zabezpečuje povoľovanie nových potravín, ktoré sa dostávajú vlastne na náš trh, a to povoľovanie naozaj prechádza alebo zahŕňa veľmi prísny proces. Veď si len spomeňte, šírili sa tu aj iné mýty, iné hoaxy o tom, že Európska únia nám zakazuje krivé banány a má nám určovať nejaké rozmery a tvar uhoriek a banánov, takže vychádza to presne z toho, že Európska únia v prípade napr. povoľovania nových potravín alebo to, aké potraviny sa môžu dostávať k spotrebiteľom, je naozaj pomerne prísna, stará sa akoby tým, slúži to na ochranu spotrebiteľa, na ochranu zdravia a myslím si, že na svete má jednu z najprísnejších legislatív v rámci potravín.
Ďalej, to, čo som spomínala, že v prípade nových potravín ich Európska únia povoľuje, nie nariaďuje. Do uvádzania nových potravín nenúti ani trh, ani obchody, ani obchodníkov, je to úplne naopak, povoľovanie vychádza zo záujmu podnikateľov tých výrobcov. Že sú tu aj pomerne inovatívni podnikatelia, ktorí už z rôznych dôvodov buď chcú tú kuchyňu obohatiť, možno keď to prichádza, ja neviem, z nejakých kultúr, kde je bežné konzumovať hmyz, alebo to má nejakú vhodnú nutričnú hodnotu, alebo nejaké iné vhodné vlastnosti, tak požiadajú o povolenie takúto zložku potraviny používať. Čiže ten mechanizmus je opačný, príde podnikateľ, výrobca a požiada si o to, aby tá potravina bola povolená. To potom prechádza tým naozaj prísnym procesom toho povoľovania, schvaľovania, ktorý trvá pomerne dlho, a až potom sa to môže využívať, prízvukujem môže, ako zložka v našich potravinách.
Čiže ak by napr. bol záujem o koláče z nejakej hmyzej múky, trebárs, ja neviem, šamrole z tej múky z tých múčnych červov, o ktorých sa tu dnes bavíme, ak by ten záujem bol, tak reťazce by ich ponúkali, ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ to tak nie je, pretože nie je záujem ani z toho podnikateľského hľadiska, pekári naozaj nemusia používať takúto múku a zjavne nie je ani záujem z hľadiska toho spotrebiteľa. Čiže na našich pultoch sa to nenachádza.
Rovnako tak si výrobcovia či pekári, lebo teda tento hoax sa šíril aj medzi, medzi pekármi, tak rovnako si môžu vybrať, či chcú alebo nechcú používať semená repky olejnej, mungovú fazuľu alebo napr. proteínový extrakt z bravčových obličiek, čo sú, čo je príklad nových potravín, ktoré v Európskej únii prešli rovnakým povoľovacím procesom ako tá múka z tých múčnych červov. Čiže toto všetko je na výber aj pre pekárov konkrétne, aj pre iných výrobcov, či to chcú alebo nechcú používať, uviedla som zoznam potravín. Mungo fazuľa, môžeme si myslieť, že tá asi nie je veľmi kontroverzná, proteínový extrakt z bravčových obličiek už ako neznie asi každému pochuti, ale jednoducho toto sú tiež príklady obdobné, prešli obdobným procesom a obdobne je tam možnosť, nie povinnosť ich používať.
No, problémom je, že, ako som spomínala, je tu ten povoľovací proces a, samozrejme, Európska únia v rámci ochrany spotrebiteľa a práva na informácie aj stanovuje už dnes, ako sa o zložení musí, ako sa o zložení potravín musí informovať. Lenže to, čo sa nachádza v tomto návrhu, čo reaguje na hoaxy, na niečo, čo nie je pravda, tak idú nad rámec toho, aké povinnosti nám pri označovaní potravín a informovaní spotrebiteľa Európska únia nariaďuje. A zopakujem, tie sú považované za pomerne prísne, napr. váš kolega, ktorý s vami kandi... bol súčasťou kandidátky SNS, neviem, aké máte teraz vzťahy úplne, pán minister Taraba, tak on je taký veľký bojovník proti tomu, keď sa Slovensko snaží zavádzať povinnosti nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia, keď akože sme pápežskejší ako pápež, volá sa to tiež goldplating, on je taký veľký bojovník proti tomu, no tak to, čo navrhujete vy, je goldplating, pretože našim podnikateľom by ste dali povinnosti nad rámec, ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie. Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži....
=====
|
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia. No už je nás tu v piatok takto poskromne a ja sa aj priznám, že mne je celkom ľúto, nie že by som mala iný problém. Ale, že teda pán Danko odišiel akurát, lebo teraz ideme prejednávať zákon, ktorý podľa mňa je jeho prioritný na tejto schôdzi a používa ho za posledné týždne ako príklad skutočného problému Slovenska. Respektíve, že tento zákon má reagovať na ten skutočný problém Slovenska, ktorému čelíme a mňa teda mrzí, že tu nie je, lebo tak bolo by to také ako vhodné si myslím doplnenie. No tak možno nás niekde počúva. No, a teda pán Danko to hovoril napríklad v nedeľných reláciách. Spomínal to aj pri každej možnej príležitosti, keď má nejaké mediálne vystúpenie. Napríklad, keď premiéra Fica kritizoval za akoby zbytočnú debatu, zastierací manéver o nedeľných diskusiách o tom či ich potrebujeme alebo nepotrebujeme. Tak pán Danko povedal, že to sú také pletky a že pome sa baviť o skutočných problémoch Slovenska. No a to bude dnes. No, čo je teda ten závažný problém, na ktorý reaguje táto novela zákona o potravinách, ktorý predkladajú dokonca poslanci a poslankyňa strany SNS. Hoci neriešia potravinárstvo. Nie sú ani v našom Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To naozaj musí byť niečo závažné, keď sa takto spojili. No, ja mám pre vás ale zlú správu, že tento zákon v skutočnosti nereaguje na skutočný problém. On reaguje na hoax. Tento zákon vychádza z pomerne obľúbeného hoaxu, ktorý sa vyskytoval na dezinformačných kanáloch. Prenikol, ja si myslím, že možno aj ku každému z nás. Možno ste o tom počuli. A ten hoax je o tom, že Európska únia nás chce nútiť jesť hmyz. Že Európska únia nás chce nútiť pridávať hmyz do rožkov, do pečiva. To bol najčastejšie, najčastejšia potravina v súvislosti, s ktorou sa to vyskytovalo. No a pri všetkej úcte ja sa teda v tej dnešnej rozprave budem snažiť ukázať, že je to naozaj úplná hlúposť, že je to vymyslené, že je to hoax. Takže poďme rovno na to. Tento alebo ten, ten konkrétny moment kedy sa tento hoax začal šíriť bol, bolo vtedy, keď Európska komisia schválila UV ošetrený prášok z celých lariev v múčiar. A tak zvaných múčnych červov. Možno to niektorí poznáte. To je vlastne taký chrobáčik, ktorý tuším, že, že práve sa snaží preniknúť do našej špajze a do tej múky a tam potom nakladie vajíčka a sú z toho dokonca tieto červy. Myslím si, že takto aj dokonca je. No a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže
===== ... no a Európska komisia tieto larvy a prášok z nich, ktorý je UV ošetrený, schválila po žiadosti výrobcu ako zložku potraviny, ktorú je možné používať. Tu chcem pripomenúť, že sušená forma, čiže iná forma, z tých lariev bola schválená Európskou komisiou už v roku 2021 a odvtedy to zoznamu týchto povolených zložiek pribudlo viacero podobných schválených produktov. No a tu chcem zdôrazniť to slovo povolená, nie nariadená, prikázaná alebo nanútená. Nie je pravda, že by nás Európska únia zaväzovala alebo nútila konzumovať hmyz, takto to jednoducho nie je. Európska únia pravidelne rozširuje zoznam nových potravín alebo takýchto zložiek potravín a zase, ide o povolenie, nie nariadenie. Nariadením Európska únia niečo prikazuje členským štátom, samozrejme tie členské štáty sú v procese, kde sa to špecifikuje, ale toto je povolenie, nie nariadenie.
V minulosti aj podľa prieskumov, lebo ja hovorím, že toto je hoax, ktorý sa ku mne dostal, ja som o ňom počula už dávnejšie a dokonca sa v tejto veci robili aj nejaké prieskumy a z tých prieskumov vyplynulo, že sú to práve voliči a voličky strany SNS, ktorí mu najviac verili. A tak za mňa to aj celkom dáva zmysel, že práve na tento vymyslený problém budú reagovať politici, političky zo strany SNS, keďže práve jej voliči tomu hoaxu, tomu vymyslenému problému riešia, teda veria. Neviem, to možno sa môžme baviť o tom, že či aj vy konkrétne, pani predkladateľka, pán predkladateľ, či veríte tomuto hoaxu, že Európska únia nám ide nanútiť konzumáciu hmyzu, alebo je to len také praktické, že máme tu vymyslený problém, tak poďme vymyslieť naňho aj riešenie, lebo však veď nič nie je ľahšie ako riešiť vymyslený problém, nie? Ono to aj celkom dáva zmysel. Problém je, že takéto aktivity podľa môjho názoru našu spoločnosť len ďalej uvrhajú do chaosu, ďalej ju rozkladajú, pretože už sa tu potom nevieme, ak sa šíria hoaxy a my poslanci, poslankyne, politici namiesto toho, aby sme do toho prinášali, aby sme na to reagovali, aby sme prinášali fakty, argumenty, odôvodnenia, tak ak to legitimizujeme tým, že k tomu prinášame návrhy zákonov, tak potom sa naozaj nečudujme, že sa tu už nevieme zhodnúť na tom, že biela je biela a čierna je čierna.
No a samozrejme to je jedná vec, nejaká tá spoločenská rovina, ako tu spolu vieme vychádzať a či si vôbec ešte vieme porozumieť, ale úplne praktická rovina, že tento zákon, toto akože riešenie na akože problém len ďalej zhoršuje podnikateľské prostredie, pretože prináša nové povinnosti pre podnikateľov, to si povieme viac.
Takže poďme po poriadku, povedali sme si, že šíril sa tu takýto hoax, že Európska únia nám chce nanucovať konzumáciu hmyzu, prichádza teda takýto zákon napriek tomu, že to nie je pravda, poďme sa trošku hlbšie ponoriť, ako je to teda s tým hmyzom v potravinách, nielen konkrétne s tými múčnymi červami v inej forme, ktoré už povolené sú, ale všeobecne. Pán Danko sa nedávno vyjadril, budem citovať: „Neviem ako vy, ale ja si neviem predstaviť, že by som jedol chrobákov a hmyz." Alebo moje obľúbené, citujem: „My nie sme národ hmyzu." Opäť mám zlú správu a o to viac je mi ľúto, že ten pán Danko tu nie je, no ak by sme brali jeho definíciu národu hmyzu, ak ho niekto konzumuje, no tak by sme boli tým národom hmyzu, pretože nie v zmysle, že teda tu teraz začneme bzučať, ale na Slovensku už dnes ľudia konzumujú hmyz alebo zložky z neho. Veľmi pravdepodobne, teda ja som si stopercentne istá, že niekedy hmyz konzumoval už aj pán Danko a som presvedčená, že všetci, ako tu sme, sme do kontaktu v potravinách alebo inou formou hmyzu v iných výrobkov, v iných výrobkoch, že sme jednoducho do toho kontaktu prišli.
Napríklad aj pani predkladateľka, pani Kramplová, ja som si všimla, že vy používate rada také pomerne výrazné červené rúže a neviem, či viete, že čo sa v nich štandardne nachádza v tom obsahu, v tom zložení. Možno, tak keďže predkladáte tento zákon, asi sa tak kategoricky staviate proti tomuto hmyzu v potravinách alebo výrobkoch, tak možno (reakcia predkladateľky) nie, nie, nie, to je príklad, to je príklad, no tak v takých červených rúžoch, ako používajú, takých naozaj echt výrazných červených rúžoch sa používa farbivo karmín (reakcia predkladateľky), je to červené farbivo zo samičiek červca nopálového, čo je hmyz podobný ploštici alebo bzdochám. Je to samička teda takéhoto hmyzu, naozaj predstavme si to ako bzdochu, to je niečo, čo my poznáme, a z nej sa, ona sa myslím vysuší a potom sa z nej urobí taký prášok a to je červené farbivo, ktoré sa pridáva do rúžov, ktoré sú také poriadne červené. Nie je to pravidlom, dnes už existujú aj vegánske rúže, kde sa to nepridáva, ale štandardom je, že v kozmetike echt červenej sa takéto farbivo používa.
No, príklad, viete, ja sa snažím, keďže sa tu šíri ten hoax, tak ja sa snažím to prispôsobovať tej osobnej rovine, aby to bolo také blízke, aby sme možno vedeli nájsť nejakú spoločnú, spoločnú reč, tak pre pánov poslancov predkladateľov ja by som si vedela predstaviť, že vám chutí napr. saláma Nitran alebo Vysočina, to je taký bežný, bežný produkt, ktorý sa vyskytuje na našich pultoch, no a tam všade nájdeme potravinové farbivo kyselinu karmínovú z tohto tvora, z tohto tvorčeka tej samičky červca nopálového. No ale, ale aby ste teda sa možno necítili, neviem, ukrátení, nemusíte jesť mäso na to, aby ste sa s takýmto, s takouto zložkou stretli, ona sa nachádza aj v cukríkoch niektorých alebo džemoch, proste tam, kde je taká sýtosť, kde ten výrobca chce toho konzumenta, spotrebiteľa upútať jeho pozornosť, tak sa podáva, pridáva dlhé roky toto farbivo. A len teda spomínala som tu, že ten hmyz sa usuší, uvarí, chemicky spracuje, roky to takto funguje, desiatky rokov.
No a teraz sa pozrime, že teda už asi chápeme, navnímavame tú realitu, že podľa mňa všetci, čo sme tu v tejto stále, sme niekedy prišli do kontaktu s takouto kozmetikou alebo s tými potravinami a teda ten hmyz sme skonzumovali. No, čo je teda tým riešením tohto záväzného problému, ktorý má ohrozovať ja neviem, či nejakú prapodstatu slovenského národa, ktorý nie je hmyzím národom, tak strana SNS navrhuje, že takýto výrobok obsahujúci zložku jedlých hmyz sa bude musieť špeciálne označovať, že tieto výrobky budú musieť byť oddelene umiestnené v potravinách, ak prídete do reštaurácie a tam sa bude podávať niečo s touto zložkou, tak o tom vás špecificky musia dopredu informovať. No tak keď si to takto predstavím, že by sme teda chceli hmyz takýmto spôsobom ostrakizovať v potravinách, to dôjdeme k tomu, že, ja neviem, tá saláma Nitran alebo Vysočina bude mať zvlášť asi chladiaci pult, hej, lebo však potrebujeme veľmi jasne vedieť, že sa tam nachádza to farbivo karmín, ktoré tu už roky sa dostávame s ním do kontaktu, tak tam by sa asi presunuli všetky tieto obľúbené salámky a klobásky.
No a, ale teda pozrime sa na to, čo som spomínala, že okrem toho, že naozaj tu už všetci žijeme mám pocit v takom chaose vymyslených problémov, toho, že nevieme vnímať tú realitu taká, aká je, a že tu reagujeme zákonmi na jednoducho hoaxy, tak pozrime sa, aké by to malo tie dopady. To znamená, že či to riešenie, ktoré sa tu predkladá o tých povinnostiach, ktoré by podnikatelia museli robiť s tými špecifickými zložkami, ktoré by použili, že aký je ten stav dnes, to znamená, že aké majú povinnosti dnes. Ja som spomínala, že Európska únia, na jej úrovni Európska komisia zabezpečuje povoľovanie nových potravín, ktoré sa dostávajú vlastne na náš trh, a to povoľovanie naozaj prechádza alebo zahŕňa veľmi prísny proces. Veď si len spomeňte, šírili sa tu aj iné mýty, iné hoaxy o tom, že Európska únia nám zakazuje krivé banány a má nám určovať nejaké rozmery a tvar uhoriek a banánov, takže vychádza to presne z toho, že Európska únia v prípade napr. povoľovania nových potravín alebo to, aké potraviny sa môžu dostávať k spotrebiteľom, je naozaj pomerne prísna, stará sa akoby tým, slúži to na ochranu spotrebiteľa, na ochranu zdravia a myslím si, že na svete má jednu z najprísnejších legislatív v rámci potravín.
Ďalej, to, čo som spomínala, že v prípade nových potravín ich Európska únia povoľuje, nie nariaďuje. Do uvádzania nových potravín nenúti ani trh, ani obchody, ani obchodníkov, je to úplne naopak, povoľovanie vychádza zo záujmu podnikateľov tých výrobcov. Že sú tu aj pomerne inovatívni podnikatelia, ktorí už z rôznych dôvodov buď chcú tú kuchyňu obohatiť, možno keď to prichádza, ja neviem, z nejakých kultúr, kde je bežné konzumovať hmyz, alebo to má nejakú vhodnú nutričnú hodnotu, alebo nejaké iné vhodné vlastnosti, tak požiadajú o povolenie takúto zložku potraviny používať. Čiže ten mechanizmus je opačný, príde podnikateľ, výrobca a požiada si o to, aby tá potravina bola povolená. To potom prechádza tým naozaj prísnym procesom toho povoľovania, schvaľovania, ktorý trvá pomerne dlho, a až potom sa to môže využívať, prízvukujem môže, ako zložka v našich potravinách.
Čiže ak by napr. bol záujem o koláče z nejakej hmyzej múky, trebárs, ja neviem, šamrole z tej múky z tých múčnych červov, o ktorých sa tu dnes bavíme, ak by ten záujem bol, tak reťazce by ich ponúkali, ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ to tak nie je, pretože nie je záujem ani z toho podnikateľského hľadiska, pekári naozaj nemusia používať takúto múku a zjavne nie je ani záujem z hľadiska toho spotrebiteľa. Čiže na našich pultoch sa to nenachádza.
Rovnako tak si výrobcovia či pekári, lebo teda tento hoax sa šíril aj medzi, medzi pekármi, tak rovnako si môžu vybrať, či chcú alebo nechcú používať semená repky olejnej, mungovú fazuľu alebo napr. proteínový extrakt z bravčových obličiek, čo sú, čo je príklad nových potravín, ktoré v Európskej únii prešli rovnakým povoľovacím procesom ako tá múka z tých múčnych červov. Čiže toto všetko je na výber aj pre pekárov konkrétne, aj pre iných výrobcov, či to chcú alebo nechcú používať, uviedla som zoznam potravín. Mungo fazuľa, môžeme si myslieť, že tá asi nie je veľmi kontroverzná, proteínový extrakt z bravčových obličiek už ako neznie asi každému pochuti, ale jednoducho toto sú tiež príklady obdobné, prešli obdobným procesom a obdobne je tam možnosť, nie povinnosť ich používať.
No, problémom je, že, ako som spomínala, je tu ten povoľovací proces a, samozrejme, Európska únia v rámci ochrany spotrebiteľa a práva na informácie aj stanovuje už dnes, ako sa o zložení musí, ako sa o zložení potravín musí informovať. Lenže to, čo sa nachádza v tomto návrhu, čo reaguje na hoaxy, na niečo, čo nie je pravda, tak idú nad rámec toho, aké povinnosti nám pri označovaní potravín a informovaní spotrebiteľa Európska únia nariaďuje. A zopakujem, tie sú považované za pomerne prísne, napr. váš kolega, ktorý s vami kandi... bol súčasťou kandidátky SNS, neviem, aké máte teraz vzťahy úplne, pán minister Taraba, tak on je taký veľký bojovník proti tomu, keď sa Slovensko snaží zavádzať povinnosti nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia, keď akože sme pápežskejší ako pápež, volá sa to tiež goldplating, on je taký veľký bojovník proti tomu, no tak to, čo navrhujete vy, je goldplating, pretože našim podnikateľom by ste dali povinnosti nad rámec, ktoré už dnes majú. Ak nejaká potravina obsahuje múčne červy, tak už dnes sú tam povinnosti a spôsob, akým sa o tom spotrebiteľ dozvie. Vy nastavujete niečo, čo by bolo viac, čím našich podnikateľov znevýhodňujete v súťaži....
=====
|
68.
Ďakujem pekne pánovi poslancovi Dostálovi, ktorý teda spomínal ten rozsiahly pozmeňujúci návrh, o ktorom sme doobeda hlasovali. A mne sa vďaka tomu dnes stala taká pomerne paradoxná situácia. Doobeda som išla na verejné prerokovávanie zámeru vybudovať v Bratislave novú spaľovňu odpadu. Len veľmi stručne zhrniem prečo, pretože Bratislava spaľovňu už má, dokonca sa má rozširovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Reagujte na vystupujúceho!
Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR
Reagujem na ten pozmeňujúci návrh, ktorý je naozaj rozsiahly, iba hovorím, aké to má konzekvencie a tou konzekvenciou je to, že teda som mala sa zúčastniť tohto prerokovania o novej spaľovni, ktorú Bratislava ani západ Slovenska, ani Slovensko ako také nepotrebuje. Nedáva to zmysel. Má sa to postaviť v rámci chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov v blízkosti chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Táto oblasť už dnes je zaťažená existujúcou spaľovňou, dopravou, nelegálnou skládkou Vassal EKO, vrakunskou skládkou, starou environmentálnou záťažou. Dalo by sa takto pokračovať, no a ja som musela z toho prerokovávania odísť ešte v čase, kým si tam vlastne Slovnaft riešil svoj greenwashing a teda nezačala ani len zmysluplná debata, a musela som odísť práve kvôli hlasovaniu o tomto šikanóznom zákone, ktorý bol tak babrácky napísaný, že sme tu naozaj bod po bode museli hodiny o ňom hlasovať namiesto nejakej zmysluplnej práce vrátane tej debaty k novej spaľovni. No a zatiaľ tie zlé, zlé mimovládky tam bojovali za lepší a zdravší život pre všetkých obyvateľov.
Čiže vládna koalícia tu ide šikanovať mimovládky, ktoré zatiaľ bojovali za lepší a zdravší život pre nás všetkých. Myslím si, že máločo lepšie ilustruje vašu politiku, ktorej cieľom je len škodiť.
|
|
|
20.
Ďakujem pekne za slovo, pán presedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem kolegovi pánovi poslancovi Krátkemu aj pánovi Čaučíkovi za predloženie tohto uznesenia, ďakujem aj za tie vystúpenia. Odznelo tu mnoho dôležitého a ja teda budem vo veľkej časti súhlasiť s mnohým z toho, čo tu bolo povedané.
Som presvedčená o tom, že v prípade baterkárne Šurany vláda od začiatku, ale aj vo všeobecnosti nezvládla komunikáciu tohto zámeru. Ľudia majú vďaka tomu oprávnené objektívne pochybnosti, ktoré sa ešte zväčšujú tým, že vláda v prípade tohto zámeru absolútne zanedbala komunikáciu, ignorovala ich otázky, ignorovala tie námietky, jednoducho tie pochybnosti, ktoré sa objavovali. No a vďaka tomu sa tejto témy chytili aj extrémistické politické sily a vďaka tomu sa tejto témy chytili aj dezinfoscéna a rôzne postavičky v rámci dezinfoscény.
No a tak sme v situácii, kde sa k tým objektívnym výhradám, ktoré sú, naozaj je to komplexná téma, tak oni sú dnes ešte komplikované tým, že sa k tomu pridali ďalšie nánosy rôznych pofidérnych a neoverených informácií. Vďaka tomu, ako táto vláda pristúpila ku komunikácii tohto zámeru, tu vidíme podkopávanie dôveryhodnosti v procesy, v inštitúcie, pretože ľudia vidia, že sa jednoducho nemôžu spoľahnúť na to, že tu máme nejaké procesy, ktoré ich majú brániť, ktoré ich majú chrániť. A keď si vezmeme aj ten súčasný kontext, že len minulý týždeň sa schválili covidové amnestie, kde, opäť, mali sme tu nejaké pravidlá, mali sme tu nejaké procesy, a vláda vlastne hovorí, že tie platiť ani nemuseli, pretože dnes ľudí ide za to odškodňovať. Je to mimoriadne nezodpovedné konanie, tak to ešte len posilňuje to podkopávanie dôveryhodnosti a dôvery ľudí v inštitúcie a procesy. A je to nezodpovedné napríklad preto, že na druhej strane, teda kým tu dávajú covidové amnestie a žiadajú, aby, teda resp. ľuďom ospravedlňujú to, že pravidlá nedodržiavali, tak v prípade slintačky a krívačky hovoria – počúvajte odborníkov, dodržiavajte pravidlá. Takže ja niekedy nerozumiem a hovorím si aj, že takéto správanie jednoducho každú vládu dobehne. V každom prípade na prospech Slovenska to určite nebude.
Ja sa teda pristavím pri tom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, o tom tu tiež už bolo dosť veľa povedané. Súhlasím, že v ňom teda nastali veľmi dôležité formálne chyby, či už to bolo vedomé, alebo nevedomé, keď vieme, že teda pôvodne tento zámer bol chybne zaslaný iba do zisťovacieho konania, ktorému sa hovorí tak familiárne malá EIA, čo je absolútne nehodné, neprípustné pre takýto obrovský zámer, s takýmto zásadným vplyvom na zdravie a životy ľudí. A potom sa teda javilo, že akoby po tlaku tých miestnych obyvateľov, lebo bez toho by sa to určite nestalo, ja som o tom presvedčená, ako nápravu, sa tento zámer, teda akože sa tvárili, že ho rozdelili na dve a že teda do toho zisťovacieho konania išli iba nejaké prípravné práce a že tá samotná technológia, tá prevádzka ešte prejde vraj veľkou EIA. No, aj keby to takto bolo, tak to jednoznačne nie je v poriadku, lebo keď predsa už prebehne EIA a už sa povolia tie prípravné práce, ak sa tam už vybuduje nejaká infraštruktúra, ak sa tam vybudujú nejaké cestné, nejaká cestná infraštruktúra, tak akú majú mať ľudia dôveru k tomu, že potom tá druhá časť bude objektívne posúdená, keď predsa ten investor už investuje, už tam potopí nejaké náklady, ako majú dôverovať tomu, že potom bude objektívne zhodnotená tá druhá časť, ktorá je tak kľúčová z hľadiska zdravia a života. No a my teda v súčasnej situácii si ani nie sme tak celkom istí, či to teda prebehne. Ja sa pristavím aj jednoznačne pri postoji rôznych koaličných politikov, ktorí sa veľmi radi teda zaštiťujú tým, ako oni tu robia v prospech ľudí. Začnem ministrom Tarabom, ktorý... my sme mu celkovo už v tomto pléne viackrát vyčítali jeho prístup k procesu EIA do tých zásahov, ktoré robil v rámci tohto zákona, a mne prišlo naozaj pokrytecké, keď sa potom ako po tlaku tých miestnych obyvateľov a aktivistov s nimi stretával a tváril sa, že teda ľuďom celý ten proces aj pochybenia v rámci toho procesu vysvetlí, a citujem, povedal, že nedopustím, aby verejnosť bola ignorovaná. No, ale potom keď mal tú príležitosť s tou verejnosťou sa rozprávať na mimoriadnych výboroch, tak na ne neprišiel, rovnako ako na ne neprišli ani koaliční poslanci. My sme tam boli a tých ľudí sme si vypočuli aj neformálne, keďže na výbore ten priestor nebol, keďže koaliční poslanci neumožnili ani to, aby prebehla tá debata. Rovnako sme sa tak zúčastnili výboru, kde vlastne táto téma mala byť bodom, a zvolával to v tom čase Rudolf Huliak. Nám to jednoducho bolo jedno, lebo je to dôležitá téma. Boli sme tam, aby sme sa o tom rozprávali, ale ani vtedy neprišiel dostatočný počet koaličných poslancov a neprišiel ani pán minister, ktorý vraj teda zaručí, aby verejnosť nebola ignorovaná.
A zastavím sa aj pri pánovi Huliakovi, ministrovi športu, dnes, ktorý v rámci tejto témy baterkárne Šurany ľuďom nasľuboval hory-doly, bol tam ešte v novembri, mal tam akože obrovské prejavy, ako on nedovolí, ako on bude bojovať za tých ľudí v Šuranoch. Žiadal vytvorenie nejakej nezávislej komisie na prešetrenie postupu. Sľuboval, keď sa ten jeho výbor, ktorý on chcel zvolať, tam sa tiež ukázala jeho politická sila a ako vôbec veľmi vehementne je on ochotný bojovať za tých ľudí, sľuboval, že keď sa neotvoril ten prvý jeho výbor, že ho zvolá v takom termíne, aby prišli aj koaliční poslanci. Tam asi zistil, že teda reálne nemá, neviem, mu na tom nezáleží dostatočne na to, aby to presadil. No a takýto výbor už zrazu neschválil, teda nezvolal, druhýkrát ho už nezvolal. Potom prišla vlastne opozícia, my sme takisto podporili zvolanie takéhoto mimoriadneho výboru vo februári, vtedy už neprišiel ani jeden koaličný poslanec, neprišiel ani pán Huliak. Takže toľko ostalo z boja proti baterkárni. No a úplným vrcholom aktivít pána Huliaka bolo, keď sa konala prvá vláda, kde už on vystupoval ako minister športu, tak čo tam bol jeden z bodov, bolo tam schválenie baterkárne Šurany ako strategickej investície a úplne v pohode hladko bez slova to prešlo, takže takto vyzerá boj pána Huliaka za ľudí na vidieku, za ľudí v regiónoch. Ďakujem pekne teda.
My sme sa tu rozprávali o tom minulý týždeň, čo to znamená, ak sa niečo schváli ako strategická investícia, že sa tam vlastne tak, ako si to nachystala táto koalícia, tak sa tam odstránia všetky brzdy, protiváhy, že sa tam absolútne nerešpektujú práva ľudí, a navrhovali sme tomuto plénu, aby opravil ten zákon tak, aby aspoň dodržiaval tie základné práva, ktoré ľuďom garantuje ústava. To sa nestalo. Samozrejme, dnes teda vidíme takisto, že táto diskusia sa nejakým spôsobom nezaujala koaličných poslancov. Opäť, vidíme to či u pána Tarabu, u pána Huliaka, ale vlastne pri každom jednom koaličnom poslancovi a poslankyni, ako veľmi v realite sú ochotní bojovať za ľudí. Na záver len poviem, že naozaj považujem za veľmi nešťastné, ako takéto príklady ničia dôveru ľudí v procesy aj inštitúcie, pretože tu ľudia nemajú pri každej výstavbe vo svojom susedstve sa stať, zrazu si robiť ako rýchlokurz chémie, fyziky, toxikológie, to nemá byť úloha ľudí, nemajú na to čas a nerobí to ani dobrotu, pretože, pretože jednoducho to nie je možné, aby sa každý stal odborníkom na každú tému v každom momente a rozhodoval sa nejako za seba, lebo to robí potom aj všelijaké spochybňovanie vakcinácie a tak ďalej. Ľudia majú dôverovať procesom, ako je posudzovanie EIA, toho sa majú držať, že to ich ochráni. A to sa nedeje.
Zakončím to teda tým, že baterkáreň Šurany a prístup koalície je naozaj veľmi kvalitný príklad, ako tejto koalícii záleží na ľuďoch len na billbordoch, v statusoch na sociálnych sieťach, ale keď príde na činy, tak nie sú ochotní urobiť ani len to minimum, žeby komunikovali s verejnosťou, žeby umožnili debatu, a nieto žeby sa ich zastali napríklad novelami alebo riadnymi procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie. Je to hanba.
Ďakujem.
|
16.
Ďakujem pekne, ďakujem ti, Bea, za tvoje vystúpenie. Ja sa dotknem toho, čo ty si spomínala, že vlastne tí ľudia už ani nechcú vidieť, aby minister životného prostredia Taraba prišiel na to miesto. Oni od neho už nič nechcú počuť, oni proste povedali, že to nechcú.
No a ja sa dotknem akoby inej stránky tejto celej záležitosti, ktorú tu dnes riešime, že my tie strategické investície potrebujeme. My potrebujeme vedieť priorizovať a my potrebujeme na Slovensku akcieschopnosť, keď sa pre niečo rozhodneme, aby sme to vedeli konečne zrealizovať. No lenže ak ten proces bude vyzerať takto, tak to presne tak aj vždy dopadne, že ľudia povedia, že to nechcú a ľudia budú protestovať. A budú protestovať aj v prípade tých investícií, tých projektov a zámerov, ktoré Slovensko skutočne potrebuje. Ja hovorím, že toto, tá nálada, ktorá sa aj vytvára takýmito, takýmito konaniami, je proste začiatok konca, pretože Slovensko, všetci vidíme, že stagnuje, že sa potrebuje rozvíjať, že sa potrebujeme hýbať dopredu, ale na to treba dôveru ľudí, že tie projekty, že tie investície sa robia aj v ich prospech. A na to, aby tá dôvera existovala, tak potrebujeme mať dobre nastavené procesy vrátane toho, ako fungujú strategické investície, aby ľudia mohli dôverovať bez ohľadu na to, ktorá vláda tam bude sedieť, kto o tom bude rozhodovať, tak tie procesy to majú podržať.
Čiže my tento návrh a tú opravu predkladáme toho zákona aj preto, pretože strategické investície Slovensko jednoznačne potrebuje. Toto nie je iniciatíva proti, toto je iniciatíva za, toto je preto, aby ľudia mohli dôverovať, že raz za čas ten štát hádam niekedy bude chcieť urobiť niečo aj v ich prospech.
|
10.
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pánovi poslancovi Galkovi za jeho vystúpenie. To bol skvelý príklad, ktorý ste uviedli s tou pitnou vodou. Ja som vlastne aj v rámci svojho vystúpenia včera spomínala nejaké klamstvá, ktoré v rámci tejto kauzy porozprával pán minister životného prostredia Taraba a spomínala som, že jednou z tých klamstiev bolo aj to, že by sa teda mala zachovať tá funkcia zdroja pitnej vody, ktorú dnes plní spodná nádrž už existujúca Málinec. No my sme na to upozorňovali rovnako od začiatku, pretože takáto záležitosť, že by sa kombinovala prečerpávacia vodná elektráreň ako nejaké energetické zariadenie a zdroj pitnej vody, to jednoducho na svete nikde neexistuje. A tam sa vraciame k tej mágii pána Tarabu, ktorú spomínal aj môj kolega Sabo, že on to teda na Slovensku prvýkrát magicky zvládne, dokonca vo svojich klamstvách zašiel tak ďaleko, že dokonca tvrdil, že keď sa budovala tá spodná nádrž, tak už vtedy sa myslelo na to, že raz to bude tou prečerpávacou vodnou elektrárňou, čo je, samozrejme, úplný nonsens, keďže sa to budovalo ako zdroj pitnej vody a tieto dva účely nie sú zlučiteľné.
Tak pán minister si asi myslí, že ľudia sú hlúpi, no nie sú. Aj miestni obyvatelia, aj všetci ľudia na Slovensku, myslím si, že toto veľmi ľahko pochopili a pochopia a ja ho teda aj kvôli tomuto veľmi dôležitému dôvodu v čase klimatickej zmeny, s pitnou vodou sa naozaj nepoďme zahrávať, tak ho vyzývam, nech sa vráti z tej kratšej cesty a tento projekt stopne.
|
4-2
Videli sme, že sa to pánovi ministrovi aj vypomstilo, že sa aj samotné tie obce vyjadrili, teda neprijali tento zámer s potešením, naopak, vyjadrili sa proti. A pán minister by možno vďaka tomu aj vedel, že ten projekt, konkrétne Málinca, je v rozpore s územnými plánmi obcí aj kraja, to znamená, že ten projekt, ktorý on v skutočnosti dal do procesu schvaľovania za strategickú investíciu, takže tam došlo, že nespĺňa zákonom určené pravidlá. Keby sa rozprával s tými samosprávami, dal im právo zapojiť sa, vyjadriť sa, pretože si poznajú svoje územia, tak by to vedel a nemuselo by dôjsť k takémuto porušeniu zákona. Ja zároveň hovorím, že to je predsa aj ten nástroj, že keď tu máme nejaký projekt, ktorý má byť natoľko dôležitý, celospoločensky dôležitý, tak je naozaj kľúčové zapojiť všetkých stakeholderov vrátane samospráv čo najskôr, pretože to zvyšuje tú pravdepodobnosť, že potom ten projekt prijme aj verejnosť a nebude to vyzerať, tak ako to vyzeralo v prípade Málinca, kde jednoducho ľudia už len zo samotného faktu, že sa o tom dozvedeli znenazdajky, nemali žiadne informácie, tak bolo úplne jasné, ako sa k tomu postavia. No a napokon zavádzame tiež povinnosť pripomienkového konania pri návrhu strategickej investície na minimálne 15 dní. Videli sme, že ľudia v prípade Málinca dostali 5 dní, čo, ako som už včera spomínala, je neuveriteľné, že ešte ten spôsob, akým to minister Taraba obhajoval, že on má rád dynamiku v procesoch, no tak on hlavne má ľudí v neúcte, keď sa tu mohla koalícia tri a viac mesiacov dohadovať o flekoch a riešiť si svoje spory, aby ľudia dostali 5 dní na to, aby sa vyjadrili o niečom, čo tak zásadne ovplyvní ich životy, je naozaj neúctivé, preto túto lehotu navrhujeme predĺžiť. Zároveň chcem povedať, že minister Taraba deklaroval, že vyhodnocovanie celého toho projektu alebo teda toho pripomienkového konania v prípade Málinca, bude trvať mesiace, to znamená, že táto novela, ak sa prijme, ak ju tento parlament schváli, tak vytvára tak, tak sa dotkne aj toho projektu Málinca.
To znamená, že dnes tu máme presne ten priestor, ktorý potrebujeme, aby sa stihol opraviť mechanizmus strategických investícií, a aby tie prijaté zmeny posilnili postavenie ľudí na Podpoľaní, ale aj všade na Slovensku. Lebo viete, my to vidíme tak, že za ľudí na vidieku, v regiónoch treba bojovať nielen na papieri a vyhláseniami na sociálnych sieťach, ale hlavne činmi. Ja vás preto, hlavne teda, samozrejme, aj kolegov z opozície, ale kolegov, kolegyne z koalície, vyzývam, aby ste sa naozaj konečne zastali týchto ľudí na Podpoľaní. Mnohí z vás sa vyjadrili alebo mali nejaké znepokojivé vyjadrenia už v tom čase, že sa ten proces ani vám nepozdával. Toto je vaša príležitosť, aby ste sa za tých ľudí, ale aj ľudí všade na Slovensku postavili. Preto vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
4.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem teda pokračovať po včerajšku, len pripomeniem, že sa teda rozprávame o novele zákona o strategických investíciách, ktorú predkladáme ako odpoveď na kauzu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, čo bol taký prvý praktický príklad, na ktorom sme vlastne videli tie dôsledky, tie efekty v praxi, ktoré táto novela má. O tej, o tom projekte prečerpávacej vodnej elektrárne sme sa vlastne dozvedeli úplne znenazdajky až v tom čase, keď sa rovno malo vo veľmi krátkom, päťdňovom pripomienkovom konaní schvaľovať tento projekt za strategickú investíciu a malo sa tak diať bez debaty, bez akýchkoľvek analýz, bez riadnych podkladov, rovno teda sa malo schváliť, že za 2,5 miliardy vybudujeme tento projekt, ktorý by zásadným spôsobom zasiahol do života miestnych obyvateľov.
Ja som včera skončila vlastne pri tom, že je úplne prirodzené, že obyvatelia tejto lokality Podpoľania sa zľakli, aj preto, že to naozaj prišlo veľmi znenazdajky, ale aj preto, pretože akonáhle by sa ten projekt schválil ako strategická investícia, tak by sa uvoľnili všetky brzdy a protiváhy a prišli by o svoje práva a v podstate ten osud by už bol spečatený a mnoho tých procesov by prebehlo len proforma.
My sme na tieto nedostatky v Progresívnom Slovensku upozorňovali už v čase, keď sa táto legislatíva prijímala. Aj tu môj kolega a najmä môj kolega Ivan Štefunko, ktorý o tom určite povie viac. A my teda po tejto kauze, ktorá stále prebieha a je stále aktuálna, sme sa rozhodli ako riešenie aj pre miestnych obyvateľov, ale pre všetkých ľudí na Slovensku priniesť túto novelu, ktorá reaguje práve na tie nedostatky, ktoré sa ukázali aj pri Málinci.
V novele sme sa teda zamerali na tie ustanovenia, ktoré na jednej strane teda umožňujú inštitút strategických investícií zneužívať ako jednu oblasť, idú proti základným právam ľudí, vedú k nehospodárnosti a sú netransparentné. Teraz ich postupne predstavím.
Čiže my považujeme za veľmi dôležité, aby sa ten inštitút strategických investícií nezneužíval, nevyužíval neprimerane, aby sa nemohol využívať na príliš široké spektrum projektov, pretože ako sme si povedali, ak tie strategické investície majú fungovať, tak naozaj ten režim po ich schválení musí vyzerať inak, ak si ako krajina povieme, že nejaký projekt, že nejaká výstavba je prioritou, tak naozaj potom sa treba tomu prispôsobiť, samozrejme, treba dodržať nejaké základné pravidlá, ktoré si povieme, ale ten proces naozaj má už ísť potom rýchlo a hladko.
My navrhujeme, aby sa zúžila a upravila definícia strategických investícií, pretože dnes naozaj tak ako sú stanovené tie podmienky, tak je to možné tento štatút prideliť, priznať naozaj širokému okruhu projektov. My preto zvyšujeme, navrhujeme zvýšiť minimálnu hodnotu investície na 100 miliónov eur, a zároveň aj sprísňujeme pravidlá, aby sa investorom v prípade takejto investície, ktorá sa má stať strategickou, aby investorom mohol byť skutočne len verejný subjekt a bola tam stopercentná účasť štátu, aby sme zabránili zneužívaniu.
Ďalšia veľká oblasť, ktorú reflektujeme v našej novele, sú, je ochrana práv dotknutých ľudí. Zavádzame možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení, lebo to naozaj nie je nejaká sranda. Tie možnosti, ktoré strategické investície ponúkajú, sú, sú to naozaj vážne zásahy a je veľmi potrebné ľuďom priznávať a chrániť tie základné práva, ktoré majú. Jedným z nich je dnes chýbajúca možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení.
Ďalšou takouto, takýmto nástrojom, ktorý dnes chýba a ktoré navrhujeme zaviesť, je právo obrátiť sa na súd v prípade zániku práv tretích osôb v momente, keď sa, totiž ten dnešný stav je taký, že v momente, keď sa nejaký projekt určí za strategickú investíciu, tak zanikajú aj práva tretích osôb, ktoré sú voči dotknutým nehnuteľnostiam. My im tam zavádzame aspoň ten mechanizmus, to právo domôcť sa základnej spravodlivosti a obrátiť sa na súd. Takisto navrhujeme vypustiť inštitút medzitýmneho rozhodnutia, ten vlastne, znie to tak veľmi zvláštne, asi si nikto nevie veľmi predstaviť, čo sa skrýva pod týmto pojmom. V skutočnosti to umožňuje vyvlastniť pozemok ešte pred tým, ako sa dohodne náhrada, ako sa dohodne tá náhrada, za ktorú sa ten, tá nehnuteľnosť má vyvlastniť. Je to právo, ktoré je garantované ústavou. Tento inštitút teda my nepovažujeme, že by bol v súlade s ústavou a navrhujeme ho vypustiť.
Potom, samozrejme, sú tam ešte také drobnejšie úpravy, ktoré navrhujeme predĺži... teda jedná sa najmä o predĺženie rôznych lehôt, napríklad predlžujeme lehotu na písomné oznámenie začatia prípravných prác investorom na dotknutých pozemkoch. Jednoducho zase ak sa schváli strategická investícia, tak v podstate investor tam môže takmer okamžite začať s prípravnými prácami, ktoré sú rôzneho charakteru, možno nejaké terénne, ale sú to aj práce typu vykonávanie nejakých geologických prieskumov, geologických vrtov, to znamená, že sú to celkom vážne zásahy do tých nehnuteľností. Predlžujeme preto lehotu na to oznámenie, aby ľudia naozaj včas vedeli, že takéto niečo sa ide diať. A rovnako tak navrhujeme predĺžiť lehotu o pätnásť dní na vypracovanie stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Ten čas, ktorý je momentálne určený v zákone, neumožňuje, neumožňuje vykonať posúdenie, ktoré by bolo kvalitné. Jednoducho nie je to zlučiteľné s realitou, navrhujeme to preto predĺžiť.
Ďalej taký veľký balík zmien pri alebo teda taký balík zmien, ktorý prinášame, súvisí s tým, že na strategické investície, keďže ide veľmi často o veľmi hodnotné projekty, ktoré si budú vyžadovať veľa nákladov, tak my si myslíme, že by sme na ne mali mať tie najvyššie nároky, aj čo sa týka hospodárnosti. Dnes existuje v zákone možnosť obchádzať pri hodnotení projektu ministerstvo financií. My s touto úpravou nesúhlasíme a navrhujeme opätovne zaviesť povinnosť, aby sa ku každému projektu, ktorý má byť strategickou investíciou, vyjadroval Útvar hodnoty za peniaze pod ministerstvom financií, pretože práve v tomto inštitúte sú kumulované dlhoročné skúsenosti s hodnotením verejných investícií a my to teda považujeme za veľkú pridanú hodnotu a považujeme to za ten kvalitatívny nárok, ktorý by sme na tak dôležité projekty, ako sú strategické investície, mali jednoznačne mať.
Navyše pokiaľ by sme takúto možnosť umožnili obchádzať, ako je to dnes, tak sa môže stať, že projekt strategickej investície bude posudzovaný na, v rámci nejakého inštitútu na rovnakom ministerstve, to znamená, že tam môže dochádzať ku konfliktu záujmu a chýba akoby aj taká krížová kontrola, že sa na to proste pozrú ďalšie oči, čo zase hovorím, že to sú projekty v hodnote miliárd eur, takže by sme naozaj mali mať veľmi vysoké nároky, čo sa týka hospodárnosti.
A ako taký štvrtý balík zmien, ktoré navrhujeme, tak tie smerujú k zvyšovaniu transparentnosti celého procesu. Navrhujeme, aby sa všetky žiadosti o osvedčenia o strategických investíciách zverejňovali na webe. Dnes taká povinnosť neexistuje a my si myslíme, že ľudia majú právo vedieť, aké sú plány v tomto smere. Takisto zvyšujeme zapojenie dotknutých samospráv povinnosťou vyžiadať si od nich stanovisko v lehote minimálne 21 dní. Videli sme to aj v prípade Málinca. Pán minister životného prostredia nekomunikoval nieže s miestnymi obyvateľmi, on vôbec nekomunikoval so samosprávami, s obcami, ani s vyšším územným celkom.
|
|
|
167.
Ďakujem pekne za slovo.
Takže ako som to už v úvode načrtla, tak tento náš zákon, táto novela jednoznačne reflektuje tú kauzu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, ktorá sa nám tu objavila niekedy, to bolo koncom minulého roka, znenazdajky do... rovno do pripomienkového konania v dĺžke päť dní, prišiel znenazdajky naozaj ten zámer, že by sa časť územia okolo Látok na Podpoľaní mala zatopiť a mala by vzniknúť takáto, mala by tam vzniknúť vodná nádrž, ktorá by spoločne s vodnou nádržou už existujúcou Málinec vytvorila prečerpávaciu vodnú elektráreň.
No a problém bol, že prvýkrát, úplne prvýkrát sme o tom počuli vtedy, keď pán minister Taraba to rovno chcel označiť za strategickú investíciu. A pripomeňme si, že ten inštitút strategických investícií nám slúži presne na to, že, alebo teda mal by po správnosti, že si určíme veľmi podľa prísnych kritérií nejaké priority, a keď sa to za tú strategickú investíciu schváli, tak potom to už pôjde veľmi rýchlo, lebo sa na tom ako spoločnosť zhodneme, že pre Slovensko je to natoľko dôležité, že to potrebujeme urýchliť. A je to absolútne pravda, my takéto strategické investície ako také, ak sú správne nastavené, potrebujeme, pretože stačí sa proste porozhliadnuť, nemáme tu dostavané diaľnice, máme problém so železnicami, jednoducho my máme problém realizovať takéto veľké infraštruktúrne projekty a to, že tie procesy v prípade takýchto naozaj priorít idú pomaly, je jedným z problémov, prečo ich tu aj na Slovensku nemáme. Samozrejme, tých problémov je viacero, o tom by sme sa mohli rozprávať, prečo to tak je a kto za to môže, ale dnes sa tu rozprávame teda o tých procesoch.
No a ako som teda spomínala, táto kauza Málinca nám teda ukázala tú, tú aroganciu ministra Tarabu preto, pretože my sme vôbec prvýkrát sa dopočuli o tom, že by nejaká prečerpávacia vodná elektráreň mala existovať vtedy, keď si to rovno pán minister chcel nechať odklepnúť, že to bude strategická investícia. To znamená, že tu neprebiehala vôbec žiadna debata, tí obyvatelia o tom absolútne netušili a jednoducho dozvedeli sme sa o tom my všetci aj tí ľudia, ktorých sa to bytostne dotýka, ktorým by zaplavilo pozemky, ktorým, ktorí by zrazu v susedstve mali takúto chránenú plochu, tak sa to dozvedeli až v tom čase, keď sa to rovno išlo schvaľovať za strategickú investíciu.
Čiže jednak sa to dozvedeli absolútne znenazdajky, ale nešlo len o ten moment prekvapenia, ale aj o to, že pán minister to predkladal bez, do toho pripomienkového konania bez akejkoľvek analýzy, bez akýchkoľvek podkladov, naozaj kto videl to pripomienkové konanie a ten podklad, tak to malo snáď dve A4, a chýbalo tam akékoľvek posúdenie dopadov, ktoré to bude mať, a aj to, že či tento projekt, tento mega projekt za 2,5 mld. jednoducho je tým najlepším spôsobom, ako dokážeme takúto obrovskú sumu peňazí investovať, lebo teda tých 2,5 mld. eur to nie je vreckové pána Tarabu a je potrebné to náležite zdôvodniť.
Ja sa ináč nečudujem, že pán minister využil teda príležitosť, keď sa mu naskytla, lebo my predsa vidíme v jeho konaní, že on dlhodobo hľadá tú príležitosť realizovať si na Slovensku svoj veľký budovateľský sen od začiatku alebo od nástupu, od jeho nástupu na ministerstve sme najprv počuli o plazmových elektrárňach alebo plazmových spaľovniach, ktoré chcel na Slovensku budovať, hoci je to technológia, ktorá vo svete nie je rozšírená, je to jednoducho nejaká fikcia, ktorú on si povedal, že práve na Slovensku ju sem on prinesie, samozrejme, po možno zopár týždňoch ostalo úplne ticho. Veľmi podobne to bolo v prípade jeho zámeru budovať na Slovensku technológie zachytávania uhlíka, čo bol jeho nápad, akým presmerovať peniaze, ktoré boli určené na dekarbonizáciu U. S. Steel Košice, o ktorom sa dlhodobo vedelo, že teda sa to tam, tie peniaze z plánu obnovy nebudú môcť využiť. Pán minister teda najprv mesiace to nechával vyhniť, potom prišiel s megalomanským nápadom, že tak my tu na Slovensku zase budeme v niečom prví a budeme zachytávať uhlík, samozrejme, táto idea tak ako všetky jeho ostatné zakapala, zapadla, nič také sa nerealizovalo, no a dodnes počúvame vlastne o jeho sne na Slovensku vybudovať tri-štyri spaľovne a pripomínam len, že ten sen je tak silný, že on o nich hovorí, či sa rozprávame o komunálnom odpade, či sa rozprávame o environmentálnych záťažiach alebo či sa rozprávame o slintačke a krívačke, a potrebuje zneškodňovať tie mŕtve telá dobytka, pričom to sú všetko absolútne iné zariadenia, ktoré nefungujú rovnako, environmentálne záťaže nemôžete zneškodňovať v bežných spaľovniach odpadu na komunálny odpad a spaľovne odpadu tiež nie sú kafilérie, je tam rozdiel.
No a ja si teda myslím, že keď neviem, odkiaľ teda prišiel pán minister s týmto nápadom, ale, ale jednoducho povedal si, že no toto by už mohlo, mohlo vyjsť a že už by sa ten jeho budovateľský sen mohol splniť, a namiesto toho, aby otvoril debatu, lebo debata je legitímna, môžeme mať debatu o tom a poďme mať debatu o tom, či Slovensko potrebuje prečerpávaciu vodnú elektráreň, či je to ideálne, či to zapadá do toho energetického mixu, či je to niečo, čo Slovensko potrebuje, či práve túto formu a kde sa to možno môže vybudovať a aké sú tie alternatívy. Jednoznačne poďme mať debatu. No len to je tá odvaha pána ministra Tarabu, ktorá ale tam sa vyskytuje veľmi podobne naprieč tým rezortom, že namiesto tej debaty rovno chcel potichučky, zákerne si to rovno nechať odklepnúť ako strategickú investíciu, čo by vlastne znamenalo, že celý ten systém nejakých bŕzd a protiváh procesov, do ktorých sú zainteresovaní miestni obyvatelia, samosprávy, jednoducho všetky možné subjekty, ktorých sa to môže týkať, bez nejakej odbornej diskusie, to všetko by bolo potlačené, však načo mať debatu, keď si to rovno môže nechať schváliť.
No a tak teda ľudia, miestni, samosprávy, všetci dostali päť dní, celých päť dní na to, aby sa zorientovali... Takto. V prvom rade aby si všimli, že sa vôbec niečo deje, pretože ten zámer sa vlastne objavil len na portáli, ktorý bežne ľudia ani nevedia, že existuje, takže sa v prvom rade si museli všimnúť, že sa niečo vôbec deje v ich okolí, museli sa zorientovať, o čo ide, čo je to tá prečerpávacia vodná elektráreň, museli si naštudovať, teda nie veľa podkladov, ktoré dal k dispozícii pán minister, skôr to, čo všetko nepovedal, si museli ľudia naštudovať a museli si, sa zorientovať v tých procesoch a aj predložiť svoje námietky za celých päť dní. Ja len pripomínam, že vládna koalícia tu bola schopná mesiace riešiť svoje vlastné konflikty, mesiace, vyše tri mesiace tu nezasadal parlament, ale miestni ľudia, ktorých sa bytostne týka takýto zámer zatopenia časti ich susedstva, dostali päť dní.
No, je teda úplne pochopiteľné, že ľudia sa zľakli, no zľakli sa preto, pretože to prišlo znenazdajky, bez diskusie, pretože minister s nimi nediskutoval ani predtým, ani potom, ako celá tá debata vypukla, nevycestoval tam napriek tomu, že sa tam konali verejné diskusie, verejné stretnutia, na ktorých som sa ja aj moja kolegyňa Bea Jurík zúčastnili, minister si tú námahu nedal, za celý ten čas s nimi vlastne komunikoval len prostredníctvom tlačových konferencií, na ktorých neprejavil žiadnu empatiu, nič nevysvetlil, situáciu neupokojil, naopak, vysmieval sa, vyhrážal a klamal. Ja pripomeniem niektoré tie klamstvá, ktoré on v tom kontexte spomínal, lebo tie jednoznačne treba pripomínať, lebo to hovorí veľa o charaktere pána Tarabu.
Čiže hovoril o tom, že tá plánovaná vodná nádrž by ovplyvnila vraj päť chatiek, alebo v inom kontexte, alebo teda pri inej situácii to nazval päť chalúpok a jedno družstvo, hoci v skutočnosti by sa týkala viac ako päťdesiatich nehnuteľností a stoviek ľudí.
Klamal tiež o tom, lebo tu on si vymyslel taký príbeh, ako tí miestni obyvatelia budú vďaka tejto perfektnej príležitosti a výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne, technického diela, ako budú profitovať z cestovného ruchu. To je, to je asi moje najobľúbenejšie, čo minister Taraba v tomto povedal. Každý, kto napríklad bol sa pozrieť niekedy pri prečerpávačke na Čiernom Váhu, tak veľmi dobre vie, že takáto technická stavba neslúži ako atrakcia, do, do priestoru nielenže tej vodnej plochy, ale aj do okolia je prísny zákaz vstupu, a to nehovorím ani o tom, čo je ešte kapitola osebe sama, že tá spodná nádrž, ten Málinec, ktorý dnes už existuje, slúži ako zdroj pitnej vody a tam, síce teda minister sa, sa tvári, a to si ešte povieme, že tento účel by mal byť zachovaný, tak ak by to tak bolo, tak nejaké básnenie o tom, že by to malo pomôcť cestovnému ruchu, je úplne scestné, pretože tam sú tie pravidlá prístupu na tú vodnú plochu a do okolia ešte inak prísne a rovnako by sa to prísne dotýkalo aj miestnych obyvateľov, bolo by to jednoducho oveľa širší perimeter, oveľa viac ľudí, ktorých by tá výstavba vrchnej nádrže zasiahla.
Pán predsedajúci, ja teda iba avizujem, že som ešte neskončila, ale prerušená v tom ďalšom bode. (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu. Krátka pauza.)
|
163.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancom Ivanom Štefunkom a poslancom Ľubomírom Galkom.
V úvode poviem len stručne, čo je cieľom nášho zákona. Náš zákon, návrh zákona reaguje na zámer vybudovať prečerpávaciu vodnú elektráreň Málinec, možno si na túto kauzu pamätáte, mali by ste si, pretože to nie je uzatvorené nejakým spôsobom. Prvýkrát sme o tom počuli práve v tom čase, keď si to chcel pán minister Taraba nechať rovno schváliť ako strategickú investíciu, ktorá sa teda riadi pravidlami, ktoré určuje tento zákon, ktorý navrhujem novelizovať. No a teda okrem toho, že ten zámer nám ukázal naplno aroganciu pána ministra, tak ukázal nám aj závažné nedostatky tej legislatívy strategických investícií, na ktoré sme upozorňovali vlastne v priebehu toho, ako sa ten zákon schvaľoval aj v tomto pléne, ale ten, práve ten príklad Málinca bol taký prvý veľmi praktický, na ktorom sme to mali možnosť vidieť.
Konkrétne sú to protiústavné zásahy do práv ľudí, netransparentnosť, zneužívanie inštitútu, samotného inštitútu strategických investícií a možná nehospodárnosť. No a práve na tieto nedostatky naša novela plánuje, alebo teda reflektuje a plánuje ich odstrániť.
Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa, pán predsedajúci, hlásim ako prvá.
Ďakujem pekne.
|
|
|
159.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Asi musím častejšie vystupovať, alebo ja... ja už teda nev... Ale veď naučíme sa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pred pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 750, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
177.
Ďakujem pekne.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 661. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje... v druhom čítaní? (Rečníčka sa kontroluje text v podkladoch. Reakcia z pléna.) Dobre, v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
167.
Ďakujem pekne. Budem to brať tak, že to pán Raši tu robil takú disrupciu zase s mojím menom, Stohlová, ale žiaden problém. Dobre.
Informácia o výsledku prerokovania... Teda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 662 z 11. decembra 2024 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej a Michala Saba na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike stavu, rozvoja a obnovy kritickej infraštruktúry vodárenstva Slovenskej republiky a ochrany zdrojov pitnej vody, tlač 640, s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 4. februára 2025. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
|