Ďakujem za slovo. So súhlasom troch poslaneckých klubov PS, SaS, KDH žiadam o presunutie môjho návrhu zákona číslo tlače 1079, bod 59 do programu nasledujúcej 48. schôdzi Národnej rady.
|
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa do tejto ústnej rozpravy z toho dôvodu, že chcem hovoriť o korupcii, chcem hovoriť o ekonomickej, hospodárskej kriminalite a boji tejto vlády voči týmto neduhom celospoločenským, čo zrejme uznáte, že nie pseudofakt, ale fakt. A začnem fakt faktom, že vláda, súčasná vláda veľmi dobre vie aký spoločensky nebezpečný jav je korupcia. Hovoríme tu, upozorňujeme na to už dva roky, že to je naozaj nebezpečné a pred troma týždňami som si prečítal Národnú protikorupčnú stratégiu na roky 26 až 29, ktorú schválila vláda. To znamená, že táto vláda veľmi presne vie aká nebezpečná je korupcia, lebo zhruba na dvadsiatich stranách je tam rozpísané, sú rozpísané všetky nebezpečné aspekty a dôsledky korupčných správaní a korupcie ako takej. Presne to isté čo aj v Programovom vyhlásení vlády, lebo tento materiál vychádza ako plnenie úlohy z Programového vyhlásenia vlády. Áno, schválili Národnú protikorupčnú stratégiu, len problém je v tom, že mali ju schváliť hneď ako prvý materiál, keď tá korupcia je taká nebezpečná pre sociálne vzťahy, pre trhovú ekonomiku, pre rast ekonomiky, je schopná zbúrať ekonomické základy demokratického štátu. Toto je tam všetko napísané v tej stratégii, len problém je v tom, že bola schválená na roky 26 až 29. To znamená, že všetko čo dovtedy urobili, robili v rozpore s tým svojim programom, s tou svojou stratégiou, ktorú teraz schválili. Ak by ju schválili hneď na začiatku vládnutia, že áno, uznáme, lebo píšu, že vedia presne aký to je nebezpečný jav, tak by nemohli ani jeden z krokov, ktorý tu doteraz schválili v súvislosti s trestným právom a s rôznymi inštitúciami, ktoré majú brániť a chrániť ekonomiku a efektívne umožniť bojovať s kriminalitou. Čiže v tej stratégii je rovno napísané potom aj opatrenie ako bojovať proti tej korupcii, bod za bodom a oni robili presne opačne, presne opačne všetko. Lebo sa tvária, že zistili, že to je nebezpečné v roku 26. Dovtedy nevedeli? Zaujímavé je tam čítanie, že je veľmi dôležité oprieť boj proti korupcii o Úrad na ochranu oznamovateľov. Jeden z dôležitých aspektov. Je potrebné sa oprieť o špecializované policajné útvary bojujúce s korupciou, aj prokuratúry. Oni to všetko zrušili, všetko zrušili a teraz hovoria, že to je strašne dôležité pre potieranie korupcie. No tak potom tu niečo nesedí. Rozmýšľal som nad tým, že prečo práve teraz rýchlo schválili túto stratégiu. No preto, lebo ako sme videli, pán premiér išiel za generálnym prokurátorom a snažil sa ho presvedčiť, aby nejak zmenil, zjemnil správu o stave korupcie na Slovensku. Táto, táto, tento ako celkom dobre napísaný materiál má akože predstierať možno pred tými európskymi inštitúciami však my tu máme Národnú stratégiu boja proti korupcii, bod po bode presne definovaný postup do budúcna na roky 26 až 29. Tak ako prečo nám tu niečo vyčítate?
Čiže boli tu spomínané rôzne negatívne aspekty tohto boja. Korupcia v tomto systémovom ponímaní je len jeden z nástrojov tej ekonomickej kriminality, legalizácie príjmov alebo výnosov z trestnej činnosti, ktoré sú v nadnárodnom meradle realizované nadnárodnými rôznymi zločineckými zoskupeniami a upozorňoval som, že keď sme tu mali rozpravu k novelám trestných kódexov, že čo všetko tieto novely prinesú a ono to je presne teraz tak už evidentné, že to už aj priniesli. Lebo stratégovia, najlepší právnici tých zločineckých nadnárodných štruktúr veľmi rýchlo identifikovali náš právny systém a zistili, že tu je raj. Obsaďme tu firmy či už investíciami alebo násilným prevzatím firiem, fingovanými investíciami a potom tieto firmy používajme v tých našich legalizačných schémach, tých našich dépeháčkarskych schémach, lebo na Slovensku buď na to neprídu alebo keď aj prídu, no tak na Slovensku neni nejaká reálna šanca, že reálne sa začne okamžité stíhanie medzinárodné iniciované slovenskou políciou, ktorá umožní odhaliť celý systém, celú štruktúru, pozadie. Možno odhalia toho bieleho koňa a ten podľa najnovších noviel v Trestnom poriadku neni nijako raz motivovaný, aby prezradil alebo svedčil, že kto ho najal, kto ho financuje, pre koho pracuje. Jednoducho preňho bude výhodnejšie zapierať všetko, nechať sa odsúdiť, dostať podmienku alebo peňažný trest, ktorý zaňho kľudne zaplatia tí, čo mu dovtedy financovali celú existenciu. Čiže vymožiteľnosť práva, to znamená, že chceme zahraničné investície. Zahraničné investície, tie ktoré sú založené na legálnom obchodovaní všetky odchádzajú, nové neprichádzajú. Kto by už len investoval v krajine, kde je vymožiteľnosť práva, odhalenie korupčných a rôznych schém nelegálnych vlastne nemožné alebo sa nerieši. Načo by tu investoval, keď o to príde seriózny podnikateľ. Kto tu bude investovať do tohto eldoráda, do raja? No len investor, ktorý práveže ktorému nezáleží na legálnom podnikaní, existuje v rôznych schémach nadnárodných na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Zainvestujú, možno pomôžu na chvíľu tej firme na mesiac, na dva, potom ju položia na kolená a zamestnancov prepustia, bežný úkaz dlhodobo, rôzni talianski investori a rôzni iní. Čiže politika na štyri svetové strany je efektívna z tohto uhľa pohľadu, zo všetkých štyroch svetových strán k nám už prúdi sofistikovaná ekonomická kriminalita zameraná na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a odčerpávaní financií, ktoré by mohli plynúť do nášho štátneho rozpočtu, to už bolo povedané, v miliardách sa to ráta, v miliardách o čo prichádza Slovenská republika práve touto neschopnosťou prijať efektívny boj legislatívny aj organizačný aj systémový proti takejto forme trestnej činnosti. Takže toľko som chcel povedať k prerokovanej správe. Vláda vie a napísala koncepciu, lenže smiešne je, že dovtedy urobila presne opačne všetko. Aspoň teraz vidíme, že oni vedeli čo treba robiť proti korupcii, tak práve preto všetko zrušili čo by mohlo byť efektívne. A teraz som zvedavý v roku 2006 tu bola položená otázka čo idete robiť? No keď si nalistujú túto koncepciu, tak tam majú presne napísané čo majú robiť. Zase zriadiť všetko čo zrušili. Sami si to napísali. Ďakujem za pozornosť.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dopracoval som sa k interpeláciám. Konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách kde vláda a ministri sú povinný sa zúčastniť, tak tak isto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba tak mu budem musieť takouto formou položiť pár otázok, ktoré samozrejme predtým ešte zdôvodním, že prečo ma to tak nesmierne zaujíma. Nesmierne ma zaujíma to, že zmenil, zreformoval národnú kriminálnu agentúru. Aj čo do názvu, aj čo do štruktúry. A v podstate celú koncepciu národnej kriminálnej agentúry, ktorá tiež nebola ideálna zmenil, zreformoval. Áno, vždy je potrebné prijať objektívne reformačné nejaké kroky, keď sa dynamika kriminality prevažne organizovanej a korupčnej vyvíja podľa objektívnych, subjektívnych, svetových, vnútroštátnych parametrov. Čiže nie to je problém, že sa snažili zreformovať alebo inovovať, zefektívniť centrálny policajný útvar bojujúci s najzávažnejšou kriminalitou v rátane korupcie ale s akým úmyslom, s akým cieľom a čo chceli vlastne touto reformou dosiahnuť. Podľa toho ako to nakoniec dopadlo nebolo jasné, že vlastne čo je cieľom tejto reformy. Fakt profesne objektívne. Preto jediný možný cieľ bolo vidieť v tom, že zmenili štruktúru, zmenili celú formu a len čiste kvôli tomu, aby v súvislosti s tým mohli odvolávať, presúvať policajtov, ktorí tam boli zaradení na iné pozície a zistilo sa časom, že s hodov okolností to boli práve tí policajti, ktorí sa javili ako aktívni. Tí policajti, ktorí mali rozpracované tie najzávažnejšie spisy, ktoré priamo mohli ohrozovať záujmy tých, ktorých bolo treba chrániť pred prípadným postihom vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti a korupčnej trestnej činnosti. Bolo to vidieť v tom chaose, ktorý nastal. Nebolo jasné, že kto, ktorý spis dostane. Niektoré spisy boli posúvané z jedného policajta na druhého. Alebo z tej NAKY na krajské riaditeľstvá a tak ďalej. Tak v tom čase som z odborného uhla pohľadu ani tak nekritizoval tú snahu reformovať, lebo som bol zvedavý, že aký konečný dôsledok to bude mať. Nakoniec aj občanov vôbec nemusí zaujímať v akej forme existuje policajný zbor. Či má špecializované pracovisko, koľko ich má a tak ďalej. Výsledok má byť ten, aby bola potieraná efektívne kriminalita všetkého druhu a aby boli výsledky evidentné pre občanov, že áno nemusíme sa báť kriminality, nemusíme sa báť zločincov, nemusíme sa báť organizovaných zločincov. Štátny rozpočet sa nerozkráda. Dane plynu tak ako boli naplánované a ten rozdiel medzi plánovaným výberom a skutočným výberom sa znižuje. Už samotným zákonom trestným bolo evidentné, že zrejme ten výber daní nebude očakávaný, nebude ten plánovaný, preto, lebo evidentne sa zmenil trestný zákon, ktorý ako keby skôr motivoval páchať túto formu trestnej činnosti a nie demotivoval a k tomu ešte reforma Policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus (80.)
... a nie demotivoval a k tomu ešte reforma policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že "táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus", a zdôraznil, že "a to hlavne, preto že zložky policajného zboru sú neefektívne, neodhaľujú v takom rozsahu v akom odhaľovali a už potom ani nevyšetrujú trestno-procesne keď vlastne nič neodhalia.". Takže moja otázka s týmto súvisiaca na ministra vnútra je: Na základe akých analýz, akých cieľov, akých predpokladov, akých úloh bola vytvorená tá nová štruktúra celoslovensky pôsobiacich útvarov určených na boj s organizovanou kriminalitou, korupciou?
Ďalej, hovoríme tu často o tej najzávažnejšej kriminalite, tej organizovanej a korupčnej lenže sú to aj iné formy kriminality, ktorá je súčasnou vládou ako keby bagatelizovaná. A je to zakrývané slobodou prejavu. Každý si môže povedať svoj názor, nielen súkromne, ale aj verejne. Verejne ho môže šíriť masmedialnými prostriedkami, komunikačnými kanálmi a pritom tieto myšlienky a tieto postoje sú často považované ešte stále, podľa našich trestných kódexov ako extrémistické. Vyslovene extrémistické, ktoré podnecujú rasovú, náboženskú a inú príslušnosť rôznym menšinovým skupinám.
No, ako prvý signál, že pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka táto problematika nebude nikdy asi prioritou, ani sa tým nejak extrémne nebude zaoberať, a to preto, že už ako minister vnútra sa verejne, cez komunikačné prostriedky spojil s človekom Bombicom, ktorý bol v tom čase obvinený. Boli na neho vydané tri zatykače a nachádzal sa v Británii. Minister vnútra verejne s týmto človekom rozoberal témy rozkladu Úradu špeciálnej prokuratúry. Laškovali spolu. Minister vnútra hovorí, že to bolo také milé a obdobné slová používal. A toto je, podľa mňa bývalého policajta niečo, niečo hrozné, že minister vnútra, verejne, v priateľskom duchu komunikuje s človekom, na ktorého jeho podriadení policajti vydali cez (Nezrozumiteľne povedané) tri zatykače za extrémistickú trestnú činnosť. A čo je ešte horšie od toho, že pán minister vnútra pri svojej obhajobe, svojich personálnych opatrení smerom k skupine policajtov, ktorých tu nazývame, že Čurillovci teda odôvodňuje opodstatnenosť svojich unáhlených teraz už vidíme jednoznačne, podľa súdnych rozhodnutí aj protiprávnych personálnych úkonov, že tí Čurillovci boli akí zlí, a argumentuje tým, že sa vyjadrovali spôsobom, že chceli nakopať svoju kolegyňu, teda ženu do rozkroku. Lenže bola to komunikácia medzi nimi v kancelárii. Nie, verejne. Nikdy sa nepreukázalo, že niečo také reálne sa, čo len pokúsili urobiť. Lenže tento človek, Bombic, s ktorým on verejne komunikoval v priateľskom duchu, verejne cez svoje komunikačné kanály hovoril, že konkrétnej žene, žeravý kutáč tam treba strčiť. Takže rovnaký meter. Na jednej strane operuje, že ten, kto to len tak medzi sebou hovorí ten je odľud, toho treba vyhodiť. Toho treba znevažovať. A na druhej strane iných kto obdobné niečo hovorili, možno ešte oveľa hrôzostrašnejšie a prezentuje to verejne, tak s ním kamarátsky debatí. Napriek tomu, že je obvinený, pod ťarchou zatykačov sa skrýva v zahraničí. To je pre ministra vnútra to je teda až nepredstaviteľné.
Minister vnútra tvrdí, že nevedel, že je v tom podniku, kde sa bude nachádzať, že sa spojí s týmto Bombicom. Že on o tom nevedel. No, keď o tom nevedel, tak je zas zlý minister. Lebo akože nevie kam ide a nevie s kým bude debatiť. A keď aj sa to stalo, že ho tam prekvapila tá moderátorka a spojila ho cez komunikačné prostriedky s týmito obvineným v tom čase Bombicom, tak mu mal povedať, že pán Bombic ja sa s vami ako minister vnútra nemám o čom rozprávať, a radím vám dostavte sa do Slovenskej republiky. Postavte sa pred vyšetrovateľov, pred súdy a obhajujte svoje konanie tam, a nešírte tú svoju agendu kvôli, ktorej ste obvinený. Ale ešte to vystupňovať, že on bol obvinený aj z toho, že verejne nabádal, verejnosť, nabádali, že až k lynčovaniu policajtov. Policajtov, ktorých osobné údaje vyzradil cez svoje kanály. Policajtov, ktorí plnili svoje služobné úlohy a zakročovali, bránili, chránili snažili sa dodržiavať predpisy osobami, proti ktorým zakročovali. Tak proti týmto policajtom ten Bombic verejne šíril ich osobné údaje a nabádal verejnosť, že zub za zub, oko za oko. A minister vnútra, ktorý by mal teda sa zastať tých policajtov, tak s touto osobou verejne, kamarátsky rozprával.
Čiže toto sú také signály ministra vnútra, signály to je také niečo, že okamžite vtedy mal byť odvolaný a rezignovať na svoju funkciu, ale nestalo sa tak.
Čiže oblasť extrémizmu, rasizmu, fašizmu a iných ideológií, ktoré útočia na základné ľudské práva iných sú pre ministra vnútra zrejme nie tie prioritné. Pre neho prioritné bolo zastaviť migračnú vlnu. Áno, je potrebné zastaviť migračnú vlnu, lebo aj migranti obťažujú občanov. Vzbudzujú v nich strach, nevôľu. Viem, že je to tak. No, a teraz fakt je treba povedať, že tá migračná vlna ustála a bol ministrom pán Matúš Šutaj Eštok. To sú dva fakty. A teraz je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi tými dvoma faktami. Lebo on tvrdí, že on to zabezpečil. On ochránil našu republiku pred migrantami. Všetky objektívne okolnosti a zistenia, ktoré v tom čase boli globálne dostupné nasvedčujú tomu, že nie je to tak, že len on a nikto iný, ale okolnosti. Áno, on sa šikovne pasuje do roly hrdinu, že to spravil on. Ale tá príčinná súvislosť nie je istá.
A teraz ešte otázka na ministra vnútra v súvislosti s tendrami a verejnými obstarávaniami pre ministerstvo vnútra. Boli medializované, mediálne prezentované pretraktované rôzne pokusy ministerstva vnútra verejné obstarávania, či už berieme v úvahu čapice, oblečenia, hasičské autá a rôzne iné nákupy. Vo všetkých bolo namieste podozrenie, že tie verejné obstarávania nie sú korektné. Nie sú robené tak, aby spĺňali podmienku efektivity, hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pri zisteniach, že reálne je to tak, že tie policajné čapice boli v tom verejnom obstarávaní fakt predražené oproti iným inštitúciám štátnym, ktoré zakúpili oveľa lacnejšie ten istý materiál, tak minister vnútra takéto verejné obstarávanie aj zastavil. To je v poriadku, že to zastavil, ale je otázne, že aké konsekvencie vyvodil z toho, že to nebolo tak robené ako by sa to robiť malo a musel zakročiť a zrušiť to verejné obstarávanie.
Minister vnútra je člen vlády, ktorý má byť vzorom, príkladom, prirodzenou autoritou aj pre iných ministrov, aj pre iné subjekty verejnej, štátnej správy, aby si ani len nepomysleli na to, že sa pokúsia verejné obstarávanie nejakým spôsobom kamuflovať tak, aby to vzbudzovalo podozrenie. A už vôbec nie tak, aby sa pritom páchala trestná činnosť. Lenže keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje verejné obstarávania podozrivým spôsobom, tak je to potom problém. Ako potom môžu jemu podriadené policajné a iné zložky presadzujúce právo zakročiť, vyšetrovať, odhaľovať podozrenia a trestnú činnosť s tým súvisiacu. Takže otázka aké konsekvencie, aké opatrenia prijal, aby sa už do budúcna nemohli opakovať verejné obstarávania na jeho ministerstve tak, aby od samého začiatku až do samého konca nevzbudzovali podozrenie, že boli nezákonné, netransparentné, neboli robené tak, aby boli vo verejnom záujme?
Lebo ja si to viem predstaviť, že existujú štátni úradníci, ktorí na vlastnú päsť, bez toho, že by ministra vnútra informovali, čo idú urobiť, ako to majú premyslené. Viem, že existujú rôzne skupinky lobistické a akékoľvek, ktoré sa snažia preniknúť aj hlavne na ministerstvo vnútra. Lebo objem verejných obstarávaní tam je pomerne najväčší a snažia sa zabezpečiť si čo najvýhodnejší biznis rôznymi dodávkami. Môže sa stať, že tí úradníci to tak skamuflujú, tak to všetko pripravia a vysvetlia a zdokladujú, že všetko je akože, že zákonné a minister vnútra o tom ani nemusí vedieť. Lenže v tom prípade je zlý minister vnútra. Nemá pod kontrolou svoje vlastné ministerstvo. Nemôže sa spoľahnúť na svojich podriadených, a to je možno ešte horšie ako keby sám sa snažil niečo obdobné urobiť. Ak čo i len raz naznačí tým svojim podriadeným, že dobre by bolo aby povedzme táto firma v tomto obstarávaní možno zvíťazila lebo v podstate, že má výborný tovar. Čo len naznačí tím podriadeným, tak oni v tom momente to spravia a budú tvrdiť, že je všetko s kostolným poriadkom. Ale od toho momentu, ten minister vnútra už nikdy v živote si nebude môcť dovoliť zrušiť alebo trestať a vyvodzovať konsekvencie, ak nejaký iný prípad verejného obstarávania bude evidentne protizákonný. Lebo už ho budú mať v hrsti. V hrsti a koniec. Už sa zaradí len do kategórie tých všetkých ostatných, ktorí v súčasnosti možno páchajú obdobnú trestnú činnosť korupčného charakteru alebo akéhokoľvek iného organizovaného. Lenže aj podľa generálneho prokurátora sa to neodhaľuje, následne nevyšetruje a následne nesúdi. Ako si môžeme byť istí, že keď je menej tých prípadov 70% oproti predchádzajúcemu roku, že to nie je, neexistuje korupcia, keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje rôzne obstarávania, podozrivým, pofiderným a obdobným spôsobom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)
|
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dopracoval som sa k interpeláciám. Konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách kde vláda a ministri sú povinný sa zúčastniť, tak tak isto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba tak mu budem musieť takouto formou položiť pár otázok, ktoré samozrejme predtým ešte zdôvodním, že prečo ma to tak nesmierne zaujíma. Nesmierne ma zaujíma to, že zmenil, zreformoval národnú kriminálnu agentúru. Aj čo do názvu, aj čo do štruktúry. A v podstate celú koncepciu národnej kriminálnej agentúry, ktorá tiež nebola ideálna zmenil, zreformoval. Áno, vždy je potrebné prijať objektívne reformačné nejaké kroky, keď sa dynamika kriminality prevažne organizovanej a korupčnej vyvíja podľa objektívnych, subjektívnych, svetových, vnútroštátnych parametrov. Čiže nie to je problém, že sa snažili zreformovať alebo inovovať, zefektívniť centrálny policajný útvar bojujúci s najzávažnejšou kriminalitou v rátane korupcie ale s akým úmyslom, s akým cieľom a čo chceli vlastne touto reformou dosiahnuť. Podľa toho ako to nakoniec dopadlo nebolo jasné, že vlastne čo je cieľom tejto reformy. Fakt profesne objektívne. Preto jediný možný cieľ bolo vidieť v tom, že zmenili štruktúru, zmenili celú formu a len čiste kvôli tomu, aby v súvislosti s tým mohli odvolávať, presúvať policajtov, ktorí tam boli zaradení na iné pozície a zistilo sa časom, že s hodov okolností to boli práve tí policajti, ktorí sa javili ako aktívni. Tí policajti, ktorí mali rozpracované tie najzávažnejšie spisy, ktoré priamo mohli ohrozovať záujmy tých, ktorých bolo treba chrániť pred prípadným postihom vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti a korupčnej trestnej činnosti. Bolo to vidieť v tom chaose, ktorý nastal. Nebolo jasné, že kto, ktorý spis dostane. Niektoré spisy boli posúvané z jedného policajta na druhého. Alebo z tej NAKY na krajské riaditeľstvá a tak ďalej. Tak v tom čase som z odborného uhla pohľadu ani tak nekritizoval tú snahu reformovať, lebo som bol zvedavý, že aký konečný dôsledok to bude mať. Nakoniec aj občanov vôbec nemusí zaujímať v akej forme existuje policajný zbor. Či má špecializované pracovisko, koľko ich má a tak ďalej. Výsledok má byť ten, aby bola potieraná efektívne kriminalita všetkého druhu a aby boli výsledky evidentné pre občanov, že áno nemusíme sa báť kriminality, nemusíme sa báť zločincov, nemusíme sa báť organizovaných zločincov. Štátny rozpočet sa nerozkráda. Dane plynu tak ako boli naplánované a ten rozdiel medzi plánovaným výberom a skutočným výberom sa znižuje. Už samotným zákonom trestným bolo evidentné, že zrejme ten výber daní nebude očakávaný, nebude ten plánovaný, preto, lebo evidentne sa zmenil trestný zákon, ktorý ako keby skôr motivoval páchať túto formu trestnej činnosti a nie demotivoval a k tomu ešte reforma Policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus (80.)
... a nie demotivoval a k tomu ešte reforma policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že "táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus", a zdôraznil, že "a to hlavne, preto že zložky policajného zboru sú neefektívne, neodhaľujú v takom rozsahu v akom odhaľovali a už potom ani nevyšetrujú trestno-procesne keď vlastne nič neodhalia.". Takže moja otázka s týmto súvisiaca na ministra vnútra je: Na základe akých analýz, akých cieľov, akých predpokladov, akých úloh bola vytvorená tá nová štruktúra celoslovensky pôsobiacich útvarov určených na boj s organizovanou kriminalitou, korupciou?
Ďalej, hovoríme tu často o tej najzávažnejšej kriminalite, tej organizovanej a korupčnej lenže sú to aj iné formy kriminality, ktorá je súčasnou vládou ako keby bagatelizovaná. A je to zakrývané slobodou prejavu. Každý si môže povedať svoj názor, nielen súkromne, ale aj verejne. Verejne ho môže šíriť masmedialnými prostriedkami, komunikačnými kanálmi a pritom tieto myšlienky a tieto postoje sú často považované ešte stále, podľa našich trestných kódexov ako extrémistické. Vyslovene extrémistické, ktoré podnecujú rasovú, náboženskú a inú príslušnosť rôznym menšinovým skupinám.
No, ako prvý signál, že pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka táto problematika nebude nikdy asi prioritou, ani sa tým nejak extrémne nebude zaoberať, a to preto, že už ako minister vnútra sa verejne, cez komunikačné prostriedky spojil s človekom Bombicom, ktorý bol v tom čase obvinený. Boli na neho vydané tri zatykače a nachádzal sa v Británii. Minister vnútra verejne s týmto človekom rozoberal témy rozkladu Úradu špeciálnej prokuratúry. Laškovali spolu. Minister vnútra hovorí, že to bolo také milé a obdobné slová používal. A toto je, podľa mňa bývalého policajta niečo, niečo hrozné, že minister vnútra, verejne, v priateľskom duchu komunikuje s človekom, na ktorého jeho podriadení policajti vydali cez (Nezrozumiteľne povedané) tri zatykače za extrémistickú trestnú činnosť. A čo je ešte horšie od toho, že pán minister vnútra pri svojej obhajobe, svojich personálnych opatrení smerom k skupine policajtov, ktorých tu nazývame, že Čurillovci teda odôvodňuje opodstatnenosť svojich unáhlených teraz už vidíme jednoznačne, podľa súdnych rozhodnutí aj protiprávnych personálnych úkonov, že tí Čurillovci boli akí zlí, a argumentuje tým, že sa vyjadrovali spôsobom, že chceli nakopať svoju kolegyňu, teda ženu do rozkroku. Lenže bola to komunikácia medzi nimi v kancelárii. Nie, verejne. Nikdy sa nepreukázalo, že niečo také reálne sa, čo len pokúsili urobiť. Lenže tento človek, Bombic, s ktorým on verejne komunikoval v priateľskom duchu, verejne cez svoje komunikačné kanály hovoril, že konkrétnej žene, žeravý kutáč tam treba strčiť. Takže rovnaký meter. Na jednej strane operuje, že ten, kto to len tak medzi sebou hovorí ten je odľud, toho treba vyhodiť. Toho treba znevažovať. A na druhej strane iných kto obdobné niečo hovorili, možno ešte oveľa hrôzostrašnejšie a prezentuje to verejne, tak s ním kamarátsky debatí. Napriek tomu, že je obvinený, pod ťarchou zatykačov sa skrýva v zahraničí. To je pre ministra vnútra to je teda až nepredstaviteľné.
Minister vnútra tvrdí, že nevedel, že je v tom podniku, kde sa bude nachádzať, že sa spojí s týmto Bombicom. Že on o tom nevedel. No, keď o tom nevedel, tak je zas zlý minister. Lebo akože nevie kam ide a nevie s kým bude debatiť. A keď aj sa to stalo, že ho tam prekvapila tá moderátorka a spojila ho cez komunikačné prostriedky s týmito obvineným v tom čase Bombicom, tak mu mal povedať, že pán Bombic ja sa s vami ako minister vnútra nemám o čom rozprávať, a radím vám dostavte sa do Slovenskej republiky. Postavte sa pred vyšetrovateľov, pred súdy a obhajujte svoje konanie tam, a nešírte tú svoju agendu kvôli, ktorej ste obvinený. Ale ešte to vystupňovať, že on bol obvinený aj z toho, že verejne nabádal, verejnosť, nabádali, že až k lynčovaniu policajtov. Policajtov, ktorých osobné údaje vyzradil cez svoje kanály. Policajtov, ktorí plnili svoje služobné úlohy a zakročovali, bránili, chránili snažili sa dodržiavať predpisy osobami, proti ktorým zakročovali. Tak proti týmto policajtom ten Bombic verejne šíril ich osobné údaje a nabádal verejnosť, že zub za zub, oko za oko. A minister vnútra, ktorý by mal teda sa zastať tých policajtov, tak s touto osobou verejne, kamarátsky rozprával.
Čiže toto sú také signály ministra vnútra, signály to je také niečo, že okamžite vtedy mal byť odvolaný a rezignovať na svoju funkciu, ale nestalo sa tak.
Čiže oblasť extrémizmu, rasizmu, fašizmu a iných ideológií, ktoré útočia na základné ľudské práva iných sú pre ministra vnútra zrejme nie tie prioritné. Pre neho prioritné bolo zastaviť migračnú vlnu. Áno, je potrebné zastaviť migračnú vlnu, lebo aj migranti obťažujú občanov. Vzbudzujú v nich strach, nevôľu. Viem, že je to tak. No, a teraz fakt je treba povedať, že tá migračná vlna ustála a bol ministrom pán Matúš Šutaj Eštok. To sú dva fakty. A teraz je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi tými dvoma faktami. Lebo on tvrdí, že on to zabezpečil. On ochránil našu republiku pred migrantami. Všetky objektívne okolnosti a zistenia, ktoré v tom čase boli globálne dostupné nasvedčujú tomu, že nie je to tak, že len on a nikto iný, ale okolnosti. Áno, on sa šikovne pasuje do roly hrdinu, že to spravil on. Ale tá príčinná súvislosť nie je istá.
A teraz ešte otázka na ministra vnútra v súvislosti s tendrami a verejnými obstarávaniami pre ministerstvo vnútra. Boli medializované, mediálne prezentované pretraktované rôzne pokusy ministerstva vnútra verejné obstarávania, či už berieme v úvahu čapice, oblečenia, hasičské autá a rôzne iné nákupy. Vo všetkých bolo namieste podozrenie, že tie verejné obstarávania nie sú korektné. Nie sú robené tak, aby spĺňali podmienku efektivity, hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pri zisteniach, že reálne je to tak, že tie policajné čapice boli v tom verejnom obstarávaní fakt predražené oproti iným inštitúciám štátnym, ktoré zakúpili oveľa lacnejšie ten istý materiál, tak minister vnútra takéto verejné obstarávanie aj zastavil. To je v poriadku, že to zastavil, ale je otázne, že aké konsekvencie vyvodil z toho, že to nebolo tak robené ako by sa to robiť malo a musel zakročiť a zrušiť to verejné obstarávanie.
Minister vnútra je člen vlády, ktorý má byť vzorom, príkladom, prirodzenou autoritou aj pre iných ministrov, aj pre iné subjekty verejnej, štátnej správy, aby si ani len nepomysleli na to, že sa pokúsia verejné obstarávanie nejakým spôsobom kamuflovať tak, aby to vzbudzovalo podozrenie. A už vôbec nie tak, aby sa pritom páchala trestná činnosť. Lenže keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje verejné obstarávania podozrivým spôsobom, tak je to potom problém. Ako potom môžu jemu podriadené policajné a iné zložky presadzujúce právo zakročiť, vyšetrovať, odhaľovať podozrenia a trestnú činnosť s tým súvisiacu. Takže otázka aké konsekvencie, aké opatrenia prijal, aby sa už do budúcna nemohli opakovať verejné obstarávania na jeho ministerstve tak, aby od samého začiatku až do samého konca nevzbudzovali podozrenie, že boli nezákonné, netransparentné, neboli robené tak, aby boli vo verejnom záujme?
Lebo ja si to viem predstaviť, že existujú štátni úradníci, ktorí na vlastnú päsť, bez toho, že by ministra vnútra informovali, čo idú urobiť, ako to majú premyslené. Viem, že existujú rôzne skupinky lobistické a akékoľvek, ktoré sa snažia preniknúť aj hlavne na ministerstvo vnútra. Lebo objem verejných obstarávaní tam je pomerne najväčší a snažia sa zabezpečiť si čo najvýhodnejší biznis rôznymi dodávkami. Môže sa stať, že tí úradníci to tak skamuflujú, tak to všetko pripravia a vysvetlia a zdokladujú, že všetko je akože, že zákonné a minister vnútra o tom ani nemusí vedieť. Lenže v tom prípade je zlý minister vnútra. Nemá pod kontrolou svoje vlastné ministerstvo. Nemôže sa spoľahnúť na svojich podriadených, a to je možno ešte horšie ako keby sám sa snažil niečo obdobné urobiť. Ak čo i len raz naznačí tým svojim podriadeným, že dobre by bolo aby povedzme táto firma v tomto obstarávaní možno zvíťazila lebo v podstate, že má výborný tovar. Čo len naznačí tím podriadeným, tak oni v tom momente to spravia a budú tvrdiť, že je všetko s kostolným poriadkom. Ale od toho momentu, ten minister vnútra už nikdy v živote si nebude môcť dovoliť zrušiť alebo trestať a vyvodzovať konsekvencie, ak nejaký iný prípad verejného obstarávania bude evidentne protizákonný. Lebo už ho budú mať v hrsti. V hrsti a koniec. Už sa zaradí len do kategórie tých všetkých ostatných, ktorí v súčasnosti možno páchajú obdobnú trestnú činnosť korupčného charakteru alebo akéhokoľvek iného organizovaného. Lenže aj podľa generálneho prokurátora sa to neodhaľuje, následne nevyšetruje a následne nesúdi. Ako si môžeme byť istí, že keď je menej tých prípadov 70% oproti predchádzajúcemu roku, že to nie je, neexistuje korupcia, keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje rôzne obstarávania, podozrivým, pofiderným a obdobným spôsobom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)
|
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dopracoval som sa k interpeláciám. Konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách kde vláda a ministri sú povinný sa zúčastniť, tak tak isto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba tak mu budem musieť takouto formou položiť pár otázok, ktoré samozrejme predtým ešte zdôvodním, že prečo ma to tak nesmierne zaujíma. Nesmierne ma zaujíma to, že zmenil, zreformoval národnú kriminálnu agentúru. Aj čo do názvu, aj čo do štruktúry. A v podstate celú koncepciu národnej kriminálnej agentúry, ktorá tiež nebola ideálna zmenil, zreformoval. Áno, vždy je potrebné prijať objektívne reformačné nejaké kroky, keď sa dynamika kriminality prevažne organizovanej a korupčnej vyvíja podľa objektívnych, subjektívnych, svetových, vnútroštátnych parametrov. Čiže nie to je problém, že sa snažili zreformovať alebo inovovať, zefektívniť centrálny policajný útvar bojujúci s najzávažnejšou kriminalitou v rátane korupcie ale s akým úmyslom, s akým cieľom a čo chceli vlastne touto reformou dosiahnuť. Podľa toho ako to nakoniec dopadlo nebolo jasné, že vlastne čo je cieľom tejto reformy. Fakt profesne objektívne. Preto jediný možný cieľ bolo vidieť v tom, že zmenili štruktúru, zmenili celú formu a len čiste kvôli tomu, aby v súvislosti s tým mohli odvolávať, presúvať policajtov, ktorí tam boli zaradení na iné pozície a zistilo sa časom, že s hodov okolností to boli práve tí policajti, ktorí sa javili ako aktívni. Tí policajti, ktorí mali rozpracované tie najzávažnejšie spisy, ktoré priamo mohli ohrozovať záujmy tých, ktorých bolo treba chrániť pred prípadným postihom vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti a korupčnej trestnej činnosti. Bolo to vidieť v tom chaose, ktorý nastal. Nebolo jasné, že kto, ktorý spis dostane. Niektoré spisy boli posúvané z jedného policajta na druhého. Alebo z tej NAKY na krajské riaditeľstvá a tak ďalej. Tak v tom čase som z odborného uhla pohľadu ani tak nekritizoval tú snahu reformovať, lebo som bol zvedavý, že aký konečný dôsledok to bude mať. Nakoniec aj občanov vôbec nemusí zaujímať v akej forme existuje policajný zbor. Či má špecializované pracovisko, koľko ich má a tak ďalej. Výsledok má byť ten, aby bola potieraná efektívne kriminalita všetkého druhu a aby boli výsledky evidentné pre občanov, že áno nemusíme sa báť kriminality, nemusíme sa báť zločincov, nemusíme sa báť organizovaných zločincov. Štátny rozpočet sa nerozkráda. Dane plynu tak ako boli naplánované a ten rozdiel medzi plánovaným výberom a skutočným výberom sa znižuje. Už samotným zákonom trestným bolo evidentné, že zrejme ten výber daní nebude očakávaný, nebude ten plánovaný, preto, lebo evidentne sa zmenil trestný zákon, ktorý ako keby skôr motivoval páchať túto formu trestnej činnosti a nie demotivoval a k tomu ešte reforma Policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus (80.)
... a nie demotivoval a k tomu ešte reforma policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že "táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus", a zdôraznil, že "a to hlavne, preto že zložky policajného zboru sú neefektívne, neodhaľujú v takom rozsahu v akom odhaľovali a už potom ani nevyšetrujú trestno-procesne keď vlastne nič neodhalia.". Takže moja otázka s týmto súvisiaca na ministra vnútra je: Na základe akých analýz, akých cieľov, akých predpokladov, akých úloh bola vytvorená tá nová štruktúra celoslovensky pôsobiacich útvarov určených na boj s organizovanou kriminalitou, korupciou?
Ďalej, hovoríme tu často o tej najzávažnejšej kriminalite, tej organizovanej a korupčnej lenže sú to aj iné formy kriminality, ktorá je súčasnou vládou ako keby bagatelizovaná. A je to zakrývané slobodou prejavu. Každý si môže povedať svoj názor, nielen súkromne, ale aj verejne. Verejne ho môže šíriť masmedialnými prostriedkami, komunikačnými kanálmi a pritom tieto myšlienky a tieto postoje sú často považované ešte stále, podľa našich trestných kódexov ako extrémistické. Vyslovene extrémistické, ktoré podnecujú rasovú, náboženskú a inú príslušnosť rôznym menšinovým skupinám.
No, ako prvý signál, že pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka táto problematika nebude nikdy asi prioritou, ani sa tým nejak extrémne nebude zaoberať, a to preto, že už ako minister vnútra sa verejne, cez komunikačné prostriedky spojil s človekom Bombicom, ktorý bol v tom čase obvinený. Boli na neho vydané tri zatykače a nachádzal sa v Británii. Minister vnútra verejne s týmto človekom rozoberal témy rozkladu Úradu špeciálnej prokuratúry. Laškovali spolu. Minister vnútra hovorí, že to bolo také milé a obdobné slová používal. A toto je, podľa mňa bývalého policajta niečo, niečo hrozné, že minister vnútra, verejne, v priateľskom duchu komunikuje s človekom, na ktorého jeho podriadení policajti vydali cez (Nezrozumiteľne povedané) tri zatykače za extrémistickú trestnú činnosť. A čo je ešte horšie od toho, že pán minister vnútra pri svojej obhajobe, svojich personálnych opatrení smerom k skupine policajtov, ktorých tu nazývame, že Čurillovci teda odôvodňuje opodstatnenosť svojich unáhlených teraz už vidíme jednoznačne, podľa súdnych rozhodnutí aj protiprávnych personálnych úkonov, že tí Čurillovci boli akí zlí, a argumentuje tým, že sa vyjadrovali spôsobom, že chceli nakopať svoju kolegyňu, teda ženu do rozkroku. Lenže bola to komunikácia medzi nimi v kancelárii. Nie, verejne. Nikdy sa nepreukázalo, že niečo také reálne sa, čo len pokúsili urobiť. Lenže tento človek, Bombic, s ktorým on verejne komunikoval v priateľskom duchu, verejne cez svoje komunikačné kanály hovoril, že konkrétnej žene, žeravý kutáč tam treba strčiť. Takže rovnaký meter. Na jednej strane operuje, že ten, kto to len tak medzi sebou hovorí ten je odľud, toho treba vyhodiť. Toho treba znevažovať. A na druhej strane iných kto obdobné niečo hovorili, možno ešte oveľa hrôzostrašnejšie a prezentuje to verejne, tak s ním kamarátsky debatí. Napriek tomu, že je obvinený, pod ťarchou zatykačov sa skrýva v zahraničí. To je pre ministra vnútra to je teda až nepredstaviteľné.
Minister vnútra tvrdí, že nevedel, že je v tom podniku, kde sa bude nachádzať, že sa spojí s týmto Bombicom. Že on o tom nevedel. No, keď o tom nevedel, tak je zas zlý minister. Lebo akože nevie kam ide a nevie s kým bude debatiť. A keď aj sa to stalo, že ho tam prekvapila tá moderátorka a spojila ho cez komunikačné prostriedky s týmito obvineným v tom čase Bombicom, tak mu mal povedať, že pán Bombic ja sa s vami ako minister vnútra nemám o čom rozprávať, a radím vám dostavte sa do Slovenskej republiky. Postavte sa pred vyšetrovateľov, pred súdy a obhajujte svoje konanie tam, a nešírte tú svoju agendu kvôli, ktorej ste obvinený. Ale ešte to vystupňovať, že on bol obvinený aj z toho, že verejne nabádal, verejnosť, nabádali, že až k lynčovaniu policajtov. Policajtov, ktorých osobné údaje vyzradil cez svoje kanály. Policajtov, ktorí plnili svoje služobné úlohy a zakročovali, bránili, chránili snažili sa dodržiavať predpisy osobami, proti ktorým zakročovali. Tak proti týmto policajtom ten Bombic verejne šíril ich osobné údaje a nabádal verejnosť, že zub za zub, oko za oko. A minister vnútra, ktorý by mal teda sa zastať tých policajtov, tak s touto osobou verejne, kamarátsky rozprával.
Čiže toto sú také signály ministra vnútra, signály to je také niečo, že okamžite vtedy mal byť odvolaný a rezignovať na svoju funkciu, ale nestalo sa tak.
Čiže oblasť extrémizmu, rasizmu, fašizmu a iných ideológií, ktoré útočia na základné ľudské práva iných sú pre ministra vnútra zrejme nie tie prioritné. Pre neho prioritné bolo zastaviť migračnú vlnu. Áno, je potrebné zastaviť migračnú vlnu, lebo aj migranti obťažujú občanov. Vzbudzujú v nich strach, nevôľu. Viem, že je to tak. No, a teraz fakt je treba povedať, že tá migračná vlna ustála a bol ministrom pán Matúš Šutaj Eštok. To sú dva fakty. A teraz je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi tými dvoma faktami. Lebo on tvrdí, že on to zabezpečil. On ochránil našu republiku pred migrantami. Všetky objektívne okolnosti a zistenia, ktoré v tom čase boli globálne dostupné nasvedčujú tomu, že nie je to tak, že len on a nikto iný, ale okolnosti. Áno, on sa šikovne pasuje do roly hrdinu, že to spravil on. Ale tá príčinná súvislosť nie je istá.
A teraz ešte otázka na ministra vnútra v súvislosti s tendrami a verejnými obstarávaniami pre ministerstvo vnútra. Boli medializované, mediálne prezentované pretraktované rôzne pokusy ministerstva vnútra verejné obstarávania, či už berieme v úvahu čapice, oblečenia, hasičské autá a rôzne iné nákupy. Vo všetkých bolo namieste podozrenie, že tie verejné obstarávania nie sú korektné. Nie sú robené tak, aby spĺňali podmienku efektivity, hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pri zisteniach, že reálne je to tak, že tie policajné čapice boli v tom verejnom obstarávaní fakt predražené oproti iným inštitúciám štátnym, ktoré zakúpili oveľa lacnejšie ten istý materiál, tak minister vnútra takéto verejné obstarávanie aj zastavil. To je v poriadku, že to zastavil, ale je otázne, že aké konsekvencie vyvodil z toho, že to nebolo tak robené ako by sa to robiť malo a musel zakročiť a zrušiť to verejné obstarávanie.
Minister vnútra je člen vlády, ktorý má byť vzorom, príkladom, prirodzenou autoritou aj pre iných ministrov, aj pre iné subjekty verejnej, štátnej správy, aby si ani len nepomysleli na to, že sa pokúsia verejné obstarávanie nejakým spôsobom kamuflovať tak, aby to vzbudzovalo podozrenie. A už vôbec nie tak, aby sa pritom páchala trestná činnosť. Lenže keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje verejné obstarávania podozrivým spôsobom, tak je to potom problém. Ako potom môžu jemu podriadené policajné a iné zložky presadzujúce právo zakročiť, vyšetrovať, odhaľovať podozrenia a trestnú činnosť s tým súvisiacu. Takže otázka aké konsekvencie, aké opatrenia prijal, aby sa už do budúcna nemohli opakovať verejné obstarávania na jeho ministerstve tak, aby od samého začiatku až do samého konca nevzbudzovali podozrenie, že boli nezákonné, netransparentné, neboli robené tak, aby boli vo verejnom záujme?
Lebo ja si to viem predstaviť, že existujú štátni úradníci, ktorí na vlastnú päsť, bez toho, že by ministra vnútra informovali, čo idú urobiť, ako to majú premyslené. Viem, že existujú rôzne skupinky lobistické a akékoľvek, ktoré sa snažia preniknúť aj hlavne na ministerstvo vnútra. Lebo objem verejných obstarávaní tam je pomerne najväčší a snažia sa zabezpečiť si čo najvýhodnejší biznis rôznymi dodávkami. Môže sa stať, že tí úradníci to tak skamuflujú, tak to všetko pripravia a vysvetlia a zdokladujú, že všetko je akože, že zákonné a minister vnútra o tom ani nemusí vedieť. Lenže v tom prípade je zlý minister vnútra. Nemá pod kontrolou svoje vlastné ministerstvo. Nemôže sa spoľahnúť na svojich podriadených, a to je možno ešte horšie ako keby sám sa snažil niečo obdobné urobiť. Ak čo i len raz naznačí tým svojim podriadeným, že dobre by bolo aby povedzme táto firma v tomto obstarávaní možno zvíťazila lebo v podstate, že má výborný tovar. Čo len naznačí tím podriadeným, tak oni v tom momente to spravia a budú tvrdiť, že je všetko s kostolným poriadkom. Ale od toho momentu, ten minister vnútra už nikdy v živote si nebude môcť dovoliť zrušiť alebo trestať a vyvodzovať konsekvencie, ak nejaký iný prípad verejného obstarávania bude evidentne protizákonný. Lebo už ho budú mať v hrsti. V hrsti a koniec. Už sa zaradí len do kategórie tých všetkých ostatných, ktorí v súčasnosti možno páchajú obdobnú trestnú činnosť korupčného charakteru alebo akéhokoľvek iného organizovaného. Lenže aj podľa generálneho prokurátora sa to neodhaľuje, následne nevyšetruje a následne nesúdi. Ako si môžeme byť istí, že keď je menej tých prípadov 70% oproti predchádzajúcemu roku, že to nie je, neexistuje korupcia, keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje rôzne obstarávania, podozrivým, pofiderným a obdobným spôsobom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)
|
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dopracoval som sa k interpeláciám. Konkrétne som chcel interpelovať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hlavne kvôli tomu, že včera pri odvolávaní nebol prítomný, nemohol som sa s ním konfrontovať tu osobne tak som si myslel, že aspoň na týchto interpeláciách kde vláda a ministri sú povinný sa zúčastniť, tak tak isto tu neni. Nevadí. Nemáme šťastie na seba tak mu budem musieť takouto formou položiť pár otázok, ktoré samozrejme predtým ešte zdôvodním, že prečo ma to tak nesmierne zaujíma. Nesmierne ma zaujíma to, že zmenil, zreformoval národnú kriminálnu agentúru. Aj čo do názvu, aj čo do štruktúry. A v podstate celú koncepciu národnej kriminálnej agentúry, ktorá tiež nebola ideálna zmenil, zreformoval. Áno, vždy je potrebné prijať objektívne reformačné nejaké kroky, keď sa dynamika kriminality prevažne organizovanej a korupčnej vyvíja podľa objektívnych, subjektívnych, svetových, vnútroštátnych parametrov. Čiže nie to je problém, že sa snažili zreformovať alebo inovovať, zefektívniť centrálny policajný útvar bojujúci s najzávažnejšou kriminalitou v rátane korupcie ale s akým úmyslom, s akým cieľom a čo chceli vlastne touto reformou dosiahnuť. Podľa toho ako to nakoniec dopadlo nebolo jasné, že vlastne čo je cieľom tejto reformy. Fakt profesne objektívne. Preto jediný možný cieľ bolo vidieť v tom, že zmenili štruktúru, zmenili celú formu a len čiste kvôli tomu, aby v súvislosti s tým mohli odvolávať, presúvať policajtov, ktorí tam boli zaradení na iné pozície a zistilo sa časom, že s hodov okolností to boli práve tí policajti, ktorí sa javili ako aktívni. Tí policajti, ktorí mali rozpracované tie najzávažnejšie spisy, ktoré priamo mohli ohrozovať záujmy tých, ktorých bolo treba chrániť pred prípadným postihom vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti a korupčnej trestnej činnosti. Bolo to vidieť v tom chaose, ktorý nastal. Nebolo jasné, že kto, ktorý spis dostane. Niektoré spisy boli posúvané z jedného policajta na druhého. Alebo z tej NAKY na krajské riaditeľstvá a tak ďalej. Tak v tom čase som z odborného uhla pohľadu ani tak nekritizoval tú snahu reformovať, lebo som bol zvedavý, že aký konečný dôsledok to bude mať. Nakoniec aj občanov vôbec nemusí zaujímať v akej forme existuje policajný zbor. Či má špecializované pracovisko, koľko ich má a tak ďalej. Výsledok má byť ten, aby bola potieraná efektívne kriminalita všetkého druhu a aby boli výsledky evidentné pre občanov, že áno nemusíme sa báť kriminality, nemusíme sa báť zločincov, nemusíme sa báť organizovaných zločincov. Štátny rozpočet sa nerozkráda. Dane plynu tak ako boli naplánované a ten rozdiel medzi plánovaným výberom a skutočným výberom sa znižuje. Už samotným zákonom trestným bolo evidentné, že zrejme ten výber daní nebude očakávaný, nebude ten plánovaný, preto, lebo evidentne sa zmenil trestný zákon, ktorý ako keby skôr motivoval páchať túto formu trestnej činnosti a nie demotivoval a k tomu ešte reforma Policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus (80.)
... a nie demotivoval a k tomu ešte reforma policajného zboru. No a teraz po uplynutí tých dvoch rokov sám generálny prokurátor povedal, že "táto reforma trestnoprávnej politiky bol nevydarený pokus", a zdôraznil, že "a to hlavne, preto že zložky policajného zboru sú neefektívne, neodhaľujú v takom rozsahu v akom odhaľovali a už potom ani nevyšetrujú trestno-procesne keď vlastne nič neodhalia.". Takže moja otázka s týmto súvisiaca na ministra vnútra je: Na základe akých analýz, akých cieľov, akých predpokladov, akých úloh bola vytvorená tá nová štruktúra celoslovensky pôsobiacich útvarov určených na boj s organizovanou kriminalitou, korupciou?
Ďalej, hovoríme tu často o tej najzávažnejšej kriminalite, tej organizovanej a korupčnej lenže sú to aj iné formy kriminality, ktorá je súčasnou vládou ako keby bagatelizovaná. A je to zakrývané slobodou prejavu. Každý si môže povedať svoj názor, nielen súkromne, ale aj verejne. Verejne ho môže šíriť masmedialnými prostriedkami, komunikačnými kanálmi a pritom tieto myšlienky a tieto postoje sú často považované ešte stále, podľa našich trestných kódexov ako extrémistické. Vyslovene extrémistické, ktoré podnecujú rasovú, náboženskú a inú príslušnosť rôznym menšinovým skupinám.
No, ako prvý signál, že pre ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka táto problematika nebude nikdy asi prioritou, ani sa tým nejak extrémne nebude zaoberať, a to preto, že už ako minister vnútra sa verejne, cez komunikačné prostriedky spojil s človekom Bombicom, ktorý bol v tom čase obvinený. Boli na neho vydané tri zatykače a nachádzal sa v Británii. Minister vnútra verejne s týmto človekom rozoberal témy rozkladu Úradu špeciálnej prokuratúry. Laškovali spolu. Minister vnútra hovorí, že to bolo také milé a obdobné slová používal. A toto je, podľa mňa bývalého policajta niečo, niečo hrozné, že minister vnútra, verejne, v priateľskom duchu komunikuje s človekom, na ktorého jeho podriadení policajti vydali cez (Nezrozumiteľne povedané) tri zatykače za extrémistickú trestnú činnosť. A čo je ešte horšie od toho, že pán minister vnútra pri svojej obhajobe, svojich personálnych opatrení smerom k skupine policajtov, ktorých tu nazývame, že Čurillovci teda odôvodňuje opodstatnenosť svojich unáhlených teraz už vidíme jednoznačne, podľa súdnych rozhodnutí aj protiprávnych personálnych úkonov, že tí Čurillovci boli akí zlí, a argumentuje tým, že sa vyjadrovali spôsobom, že chceli nakopať svoju kolegyňu, teda ženu do rozkroku. Lenže bola to komunikácia medzi nimi v kancelárii. Nie, verejne. Nikdy sa nepreukázalo, že niečo také reálne sa, čo len pokúsili urobiť. Lenže tento človek, Bombic, s ktorým on verejne komunikoval v priateľskom duchu, verejne cez svoje komunikačné kanály hovoril, že konkrétnej žene, žeravý kutáč tam treba strčiť. Takže rovnaký meter. Na jednej strane operuje, že ten, kto to len tak medzi sebou hovorí ten je odľud, toho treba vyhodiť. Toho treba znevažovať. A na druhej strane iných kto obdobné niečo hovorili, možno ešte oveľa hrôzostrašnejšie a prezentuje to verejne, tak s ním kamarátsky debatí. Napriek tomu, že je obvinený, pod ťarchou zatykačov sa skrýva v zahraničí. To je pre ministra vnútra to je teda až nepredstaviteľné.
Minister vnútra tvrdí, že nevedel, že je v tom podniku, kde sa bude nachádzať, že sa spojí s týmto Bombicom. Že on o tom nevedel. No, keď o tom nevedel, tak je zas zlý minister. Lebo akože nevie kam ide a nevie s kým bude debatiť. A keď aj sa to stalo, že ho tam prekvapila tá moderátorka a spojila ho cez komunikačné prostriedky s týmito obvineným v tom čase Bombicom, tak mu mal povedať, že pán Bombic ja sa s vami ako minister vnútra nemám o čom rozprávať, a radím vám dostavte sa do Slovenskej republiky. Postavte sa pred vyšetrovateľov, pred súdy a obhajujte svoje konanie tam, a nešírte tú svoju agendu kvôli, ktorej ste obvinený. Ale ešte to vystupňovať, že on bol obvinený aj z toho, že verejne nabádal, verejnosť, nabádali, že až k lynčovaniu policajtov. Policajtov, ktorých osobné údaje vyzradil cez svoje kanály. Policajtov, ktorí plnili svoje služobné úlohy a zakročovali, bránili, chránili snažili sa dodržiavať predpisy osobami, proti ktorým zakročovali. Tak proti týmto policajtom ten Bombic verejne šíril ich osobné údaje a nabádal verejnosť, že zub za zub, oko za oko. A minister vnútra, ktorý by mal teda sa zastať tých policajtov, tak s touto osobou verejne, kamarátsky rozprával.
Čiže toto sú také signály ministra vnútra, signály to je také niečo, že okamžite vtedy mal byť odvolaný a rezignovať na svoju funkciu, ale nestalo sa tak.
Čiže oblasť extrémizmu, rasizmu, fašizmu a iných ideológií, ktoré útočia na základné ľudské práva iných sú pre ministra vnútra zrejme nie tie prioritné. Pre neho prioritné bolo zastaviť migračnú vlnu. Áno, je potrebné zastaviť migračnú vlnu, lebo aj migranti obťažujú občanov. Vzbudzujú v nich strach, nevôľu. Viem, že je to tak. No, a teraz fakt je treba povedať, že tá migračná vlna ustála a bol ministrom pán Matúš Šutaj Eštok. To sú dva fakty. A teraz je potrebné hľadať príčinnú súvislosť medzi tými dvoma faktami. Lebo on tvrdí, že on to zabezpečil. On ochránil našu republiku pred migrantami. Všetky objektívne okolnosti a zistenia, ktoré v tom čase boli globálne dostupné nasvedčujú tomu, že nie je to tak, že len on a nikto iný, ale okolnosti. Áno, on sa šikovne pasuje do roly hrdinu, že to spravil on. Ale tá príčinná súvislosť nie je istá.
A teraz ešte otázka na ministra vnútra v súvislosti s tendrami a verejnými obstarávaniami pre ministerstvo vnútra. Boli medializované, mediálne prezentované pretraktované rôzne pokusy ministerstva vnútra verejné obstarávania, či už berieme v úvahu čapice, oblečenia, hasičské autá a rôzne iné nákupy. Vo všetkých bolo namieste podozrenie, že tie verejné obstarávania nie sú korektné. Nie sú robené tak, aby spĺňali podmienku efektivity, hodnoty za peniaze a tak ďalej. Pri zisteniach, že reálne je to tak, že tie policajné čapice boli v tom verejnom obstarávaní fakt predražené oproti iným inštitúciám štátnym, ktoré zakúpili oveľa lacnejšie ten istý materiál, tak minister vnútra takéto verejné obstarávanie aj zastavil. To je v poriadku, že to zastavil, ale je otázne, že aké konsekvencie vyvodil z toho, že to nebolo tak robené ako by sa to robiť malo a musel zakročiť a zrušiť to verejné obstarávanie.
Minister vnútra je člen vlády, ktorý má byť vzorom, príkladom, prirodzenou autoritou aj pre iných ministrov, aj pre iné subjekty verejnej, štátnej správy, aby si ani len nepomysleli na to, že sa pokúsia verejné obstarávanie nejakým spôsobom kamuflovať tak, aby to vzbudzovalo podozrenie. A už vôbec nie tak, aby sa pritom páchala trestná činnosť. Lenže keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje verejné obstarávania podozrivým spôsobom, tak je to potom problém. Ako potom môžu jemu podriadené policajné a iné zložky presadzujúce právo zakročiť, vyšetrovať, odhaľovať podozrenia a trestnú činnosť s tým súvisiacu. Takže otázka aké konsekvencie, aké opatrenia prijal, aby sa už do budúcna nemohli opakovať verejné obstarávania na jeho ministerstve tak, aby od samého začiatku až do samého konca nevzbudzovali podozrenie, že boli nezákonné, netransparentné, neboli robené tak, aby boli vo verejnom záujme?
Lebo ja si to viem predstaviť, že existujú štátni úradníci, ktorí na vlastnú päsť, bez toho, že by ministra vnútra informovali, čo idú urobiť, ako to majú premyslené. Viem, že existujú rôzne skupinky lobistické a akékoľvek, ktoré sa snažia preniknúť aj hlavne na ministerstvo vnútra. Lebo objem verejných obstarávaní tam je pomerne najväčší a snažia sa zabezpečiť si čo najvýhodnejší biznis rôznymi dodávkami. Môže sa stať, že tí úradníci to tak skamuflujú, tak to všetko pripravia a vysvetlia a zdokladujú, že všetko je akože, že zákonné a minister vnútra o tom ani nemusí vedieť. Lenže v tom prípade je zlý minister vnútra. Nemá pod kontrolou svoje vlastné ministerstvo. Nemôže sa spoľahnúť na svojich podriadených, a to je možno ešte horšie ako keby sám sa snažil niečo obdobné urobiť. Ak čo i len raz naznačí tým svojim podriadeným, že dobre by bolo aby povedzme táto firma v tomto obstarávaní možno zvíťazila lebo v podstate, že má výborný tovar. Čo len naznačí tím podriadeným, tak oni v tom momente to spravia a budú tvrdiť, že je všetko s kostolným poriadkom. Ale od toho momentu, ten minister vnútra už nikdy v živote si nebude môcť dovoliť zrušiť alebo trestať a vyvodzovať konsekvencie, ak nejaký iný prípad verejného obstarávania bude evidentne protizákonný. Lebo už ho budú mať v hrsti. V hrsti a koniec. Už sa zaradí len do kategórie tých všetkých ostatných, ktorí v súčasnosti možno páchajú obdobnú trestnú činnosť korupčného charakteru alebo akéhokoľvek iného organizovaného. Lenže aj podľa generálneho prokurátora sa to neodhaľuje, následne nevyšetruje a následne nesúdi. Ako si môžeme byť istí, že keď je menej tých prípadov 70% oproti predchádzajúcemu roku, že to nie je, neexistuje korupcia, keď sám minister vnútra na svojom vlastnom ministerstve realizuje rôzne obstarávania, podozrivým, pofiderným a obdobným spôsobom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk v sále.)
|
Ďakujem za faktické, áno k tej ochranke sa vyjadrím. Ochrana Ústavných činiteľov, ochranka má jedinú jednu úlohu, chrániť život a zdravie. A keďže bol ohrozený život premiéra, tak jednoducho túto jednu jedinú úlohu nesplnili. Nesplnili, hoc ako sa to budú rozoberať, tak nesplnili. To bola ich jediná úloha. Nie to, že voziť ho autom hore-dole a chrániť život a zdravie. A teraz ešte v stručnosti, ešte poviem, že zhodou okolností dnes alebo teda včera už mal minister vnútra narodeniny. Zhodou okolností to tak vyšlo, že ich mal. To sa stáva. To je všetko v pohode, až ďalší dôvod na podanie demisie je to, že aj keď narodeniny mohol oslavovať aj o dva dni, mohol alebo nemusel sem teda prísť, ale on zverejnil na sociálnych sieťach žúr, alebo banket, alebo oslavu, že oslavuje tie svoje narodeniny niekde, a ešte sa tým pochválil na sociálnej sieti. Namiesto toho, aby bol tu. Toto je to, čo ste hovorili, že to je dehonestácia. Lebo už ani neviem, ako to nazvať aj jeho vlastných voličov. Lebo hovorí, že pracuje pre ľudí, tak pre ktorých ľudí? Tak povedzme politik pre svojich voličov. Lenže aj tí voliči tej strany Hlas podľa všetkých možných preferencií klesajú, odchádzajú. Čiže ani pre tých svojich voličov to nerobí tak aby boli spokojní s celou stranou Hlas poťažne aj s ním, ako ministrom vnútra. Takto to je.
|
|
|
Takže, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol svoju reč k odvolaniu, konkrétne budem hovoriť o ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Matúš Šutaj Eštok je politik, predseda strany, momentálne minister vnútra. Je to politik, ktorý sa nikdy nemal stať ministrom vnútra, mohol pôsobiť ako poslanec, keď už raz bol zvolený, mohol byť predseda strany, mohol byť čokoľvek v politickom živote, len nie minister vnútra. Pán Matúš Šutaj Eštok je rétoricky zdatný, fešák, sympaťák, mohol tu rozprávať, garantovať všeličo, ale nie ako minister vnútra. Osobne môžem tu prehlásiť, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je najhorší minister vnútra, aký tu kedy v Slovenskej republike bol. On rád používa tento výraz, že najhorší minister vnútra kadekto, ale podľa mňa to je on, ktorý je najhorší v celej histórii a teraz to rozvediem, že prečo.
To, že je najhorší minister, to ešte neznamená, že je teda ho potrebné okamžite odvolať, to je len nebezpečné pre spoločnosť, je to zlé pre spoločnosť, neni to vhodné. Lebo minister vnútra, akýkoľvek minister vnútra, je pozícia vo vláde, ktorá teda má garantovať bezpečnosť občanov. Ako on zvykne hovoriť, pracujem pre ľudí, pracujem pre občanov, ale keď toto vysloví minister vnútra, tak to znamená, že má pracovať pre občanov a nie kategorizovať ich podľa toho, že či sú moji voliči, či sú voliči opozičných strán, či sú voliči akejkoľvek politickej, politického zoskupenia, ale musí ich triediť na dve základné skupiny, tých občanov. Lebo kategorizácia podľa bezpečnosti je na dve základné skupiny.
Jedni občania nezávisle na politickú príslušnosť, vierovyznanie, akékoľvek triedenie, chcú žiť v tom bezpečí, chcú, aby sa dodržiavali zákony, chcú, aby platil právny štát, chcú, aby bola rovnosť pred zákonmi, toto chcú a keď toto sa im poskytne, tak vtedy sa cítia v bezpečí. Potom je iná skupina občanov, ktorí páchajú trestnú činnosť, chcú páchať trestnú činnosť, rozmýšľajú nad tým, že ak nastane vhodná situácia, tak poruším zákon, podnikajú porušovaním zákonov, viac-menej páchajú trestnú činnosť alebo ju chcú páchať, ak majú na to vytvorené podmienky. A keď minister vnútra povie, že pre občanov pracuje, tak musí to byť jednoznačné, že pre tú prvú skupinu občanov a nie pre tú druhú, ktorí sú tí páchatelia, lebo keď sa tí cítia v bezpečí, tak minister vnútra je zlý minister vnútra.
A teraz, prečo som si dovolil vysloviť toto, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok podľa všetkého, podľa všetkých krokov a konkrétnych svojich rozhodnutí viac-menej poskytuje to bezpečie pre tú druhú skupinu občanov, ktorí páchali trestnú činnosť, chcú ju páchať, potrebujú sa vymotať, potrebujú byť neidentifikovaní, potrebujú sa cítiť komfortne. A čo sú tie jeho kroky, ktoré jednoznačne potvrdzujú toto moje tvrdenie? Minister vnútra už pri samej tvorbe programového vyhlásenia vlády nepresadil do toho programového vyhlásenia vlády ako minister vnútra nepresadil ani zmienku o tom, že táto vláda bude akýmkoľvek spôsobom bojovať proti organizovanému zločinu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej, len nejakými formami jemnejšími, školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť...
===== činu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej. Len nejakými formami jemnejšími školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť Toto bol už prvý zásadný krok, ktorý nesvedčil o tom, že minister vnútra chce naozaj zabezpečiť bezpečie pre tých ľudí, ktorých naozaj si ctia zákon a rovnosť pred zákonom. Keď predkladala vláda návrh noviel trestného zákona, trestného poriadku hneď v decembri 2023 v skrátenom legislatívnom konaní následne na Brannobezpečnostnom výbore som sa osobne pýtal, že či má pripravený policajný zbor na to, aby dokázal v prakticky realizovať boj proti kriminalite a všetky povinnosti a úlohy Policajného zboru podľa noviel, ktoré navrhujú. Lebo bolo jednoznačné z tých noviel, že sa zmení celá trestnoprávna politika štátu a Policajný zbor je ako prvý, ktorý musí dokázať prakticky presadzovať a realizovať túto novú trestnú politiku štátu. Policajný zbor je ten, ktorý garantuje, odhaľuje, vyšetruje a pôsobí tak, aby eliminoval kriminalitu. Či malú, veľkú, organizovanú, medzinárodnú, prepojenú na najvyššie spoločenské špičky a tak ďalej. No a minister vnútra s úsmevom mi odpovedal, že nemá takú analýzu. Ani ju len nepripravoval, lebo však ste to ani tak neschválili. Nebola tá novela. Sme zabezpečili tými našimi opozičnými krokmi, že nebola schválená v tom čase ako predpokladali, že bude. Bola schválená až o pár mesiacov neskôr. Tak po tom mojom upozornení, že mohol by sa zamerať na to, aby Policajný zbor dokázal eliminovať nápor drobnej kriminality, priestupkovosti, organizovanej kriminality, ktorá evidentne a jednoznačne sa prispôsobí novej trestnej politike štátu, ktorá im nekladie žiadne medze, žiadne riziká. Policajný zbor nebol spôsobilý takto pôsobiť. To je jeden z hlavných dôvodov prečo už vtedy mal byť odvolaný alebo mal rezignovať na svoju funkciu. Časom sa preukázalo, že to, že Policajný zbor nebol pripravený zapríčinilo enormný nárast protiprávnych konaní rôznych štruktúr, rôznych spoločenských štruktúr. Prevažne drobnej majetkovej protispoločenskej činnosti. Nehovorím trestnej, preto, lebo to čo bolo trestné zo dňa na deň po účinnosti noviel bolo priestupkom. Tam zas minister vnútra mal byť aktívny a pripraviť štátnu správu, ktorá by dokázala efektívne riešiť zvýšený počet priestupkovosti a priestupkov. Neurobil nič. Na miesto tohto zreformoval Policajný zbor spôsobom. že v podstate rozložil efektívne pôsobiace štruktúry polície, ktoré boli určené aj preukázali, že dokážu bojovať s organizovanou kriminalitou, korupciou na akýchkoľvek najvyšších miestach. Rozložil to. Áno, reforma polície je niekedy potrebná, aby sa prispôsobila efektivita polície dynamike kriminality. Vývoja bezpečnostnej situácie. Lebo tá sa mení v čase vplyvom techniky, vplyvom akýchkoľvek externých faktorov. Ale on ten Policajný zbor reformoval tak, že generálny prokurátor osobne sa vyjadril, že tá reforma polície zapríčinila to, že sa neodhaľuje, nevyšetruje korupcia. Alebo tým pádom ani vôbec žiadna sofistikovaná organizovaná trestná činnosť. To je ďalší negatívny obraz nespôsobilosti ministra vnútra. A teraz k tomu prečo ten minister vnútra mal byť je vlastne podrobený tomuto odvolávaniu. Podali sme ten návrh pred viac ako rokom na základe tragickej udalosti, keď policajt zakročil spôsobom, že umlátil na smrť občana. Občan následkom zákroku policajta zomrel. To samo o sebe možno by nebolo až na odvolávanie ministra vnútra. Lenže minister vnútra svojimi následnými krokmi, svojimi menežérskymi schopnosťami nepreukázal to, že by dokázal striktne prijímať také opatrenia, aby dokázali odradiť ostatných policajtov kedykoľvek po tomto skutku, aby takto nekonali. Aby sa zamysleli, aby zákonne postupovali pri služobných zákrokoch. Prečo to tvrdím? Preto, lebo on akože to nechal vyšetriť inšpekciou ministra vnútra a inšpekcia skúmala trestnoprávne zavinenia a tak ďalej. Lenže minister vnútra má v zákone o služobnom pomere inštitút odvolania policajta zo služobného pomeru ak hrubým spôsobom poruší služobnú prísahu alebo inú služobnú povinnosť. A samozrejme, keď policajt ubije na smrť občana tak je to hrubé porušenie služobnej prísahy. Lebo on tých občanov má chrániť a nie byť až k smrti. On tieto kroky neurobil. Až na Brannobezpečnostnom výbore opäť sme ho upozornili, že nepoužili tento inštitút zákona, ktorý mali použiť a nepoužili. Čiže jednoznačne nevyslal signál, že takéto správanie je hrubé porušenie služobnej prísahy a každý policajt, ktorý sa takéhoto skutku dopustí bude prepustený zo služobného pomeru. Ďalší incident veľmi tragický atentát na premiéra. Minister vnútra do portfólia riadiaceho ministra vnútra patrí aj ochrana ústavných činiteľov. Vymenil vedenie tohto útvaru. Priamo riaditeľ tohto útvaru bol na mieste osobne manažoval ochranu premiéra a na premiéra bol spáchaný atentát. Strieľalo sa naňho a bol aj zranený a minister vnútra čo urobil? Minister vnútra hneď povedal, že to bol taký skutok samotára vlka, ktorý nebolo možné odvrátiť. A že ten ochrankár ten šéf chce zdôrazniť, že aký je dobrý na tej svojej pozícii. Tak povedal, že priamo tam zasahoval, niesol alebo pomáhal v presune poraneného premiéra a že ten ochrankár bol celý od krvi. Tým chce zdôrazniť, že ochrankár to robil akože dobre, keď bol celý od krvi. Lenže, keď je ochrankár od krvi tak má to byť jeho krv. Vtedy sa môže chváliť, že som robil svoju robotu a ja som poranený a nie chránená osoba. Keď je krvaví od krvi chránenej osoby, tak zlyhal. Jednoznačne zlyhal. A zas minister vnútra čo urobil? Nevyvodil žiadne opatrenia. Toto je ďalší dôvod už vtedy. Všade na svete. Ak by som ja bol minister vnútra tak za tri minúty odvolám ak nie všetkých tak aspoň tých riadiacich pracovníkov a potom môžeme rozmýšľať nad tým, že vlastne ako sa to spravilo. Či sa zakročovalo zákonne, či boli využité všetky prostriedky, ktoré mali byť a tak ďalej a poučenie do budúcna. Čiže po tom incidente v Košiciach kde umrel človek, ktorého ubil na smrť policajt sme vtedy iniciovali odvolávanie ministra. Aj ten pokus bol aj sme tu sedeli. Aj minister vnútra tu sedel ale parlament nebol uznášania schopný tak v podstate sa to zmarilo. Tak vtedy som šiel osobne za ministrom vnútra a povedal som mu, že škoda, že sa to nedeje. Že prečo? Bol som pripravený argumentačne mu zdôvodniť, že prečo si myslíme, že to odvolanie je korektné a na mieste a budeme hlasovať za to. On mi vtedy povedal, že aj on bol pripravený. Aj on chcel argumentovať. Len zhodou okolností ako to tak vyšlo, že sa to neudeje. Tak sme sa v podstate dohodli, že nabudúce, keď sa to bude diať takže príde a budeme tu sa navzájom konfrontovať, argumentovať, obhajovať a ja kritizovať. No teraz po roku to nastalo. Po roku. Tak som si myslel, teda som sa pripravoval na túto udalosť z rôznych uhlov pohľadu, že čo tu poviem, aby to bolo vecné, profesné, neútočné, nedehonestujúce osobne, lebo kultúra je dôležitá. Objektivita je dôležitá aspoň teda pre mňa vždy to tak aj bude. Lenže minister vnútra sem neprišiel ani tu neni. Tak ja som bol pripravený, že on prednesie svoju obhajovaciu reč a ja potom mu ju budem argumentačne vyvracať alebo oponovať mu. Tak teraz neni tu. Z hodov okolností pani Laššáková prečítala pozitíva ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Jej som sa nevyjadroval, lebo ona sama nevedela, že ako to presne celé je. Takže nemalo to zmysel. Tak medzi iným povedala, že on je ten minister, ktorý vyrieši vojnu v polícii. Zastavil to a teraz už je tam kľud, pokoj. Čiže on to vyriešil totižto tak, že jednu stranu toho boja v tej polícii absolútne degradoval, vyhodil. Vysvitlo súdnymi pojednávaní, že v rozpore so zákonom, v rozpore so zákonom postupoval a teraz musí ministerstvo aj on sám platiť pokuty za jeho konanie, ktorým akože vyriešil tú vojnu. A ešte horšie, že druhú stranu tej vojny v polícii zas povýšil a umožnil im konať tak ako konajú. Čiže to neni vyriešenie vojny, že jednu stranu zlikvidujem a druhú povýši. Z toho bolo jasné, že neni nestranný, neni minister na svojom mieste a nedopustí objektívne vyriešenie. On bol rozhodnutý hneď od začiatku, že kto je dobrý, kto je zlý a podľa tohto postupoval a ešte k tomu aj protizákonne. Tak takto sa vojna v polícii nerieši. To je ďalší dôvod. A potom tie drobnosti. Futbalové zápasy, nákupy, všetko možné to ani nestihnem všetko vymenovať čo sa tu od vtedy, od toho prvého odvolávania až do dnešného dňa udialo negatívne z pohľadu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tie tendre ten môže sa stať, že úradníci niečo navrhnú, niečo zmanipulujú. Potom ten minister dokonca tie čapicové tendre aj zrušil. Lenže neni známe ako sa vysporiadal s tými, ktorý takýto tender pripravili a riešili a chceli to robiť tak, že to bolo evidentne v rozpore z hospodárnym nakladaním s majetkom štátu. Čiže nevyvodil. Čo to znamená? Že on bol zaangažovaný v tom alebo netrúfol si to povedať, aby už do budúcna také niečo sa neopakovalo? Nezvládol manažovanie ministerstva vnútra ani z tohto uhla pohľadu. Lebo viac tendrov bolo, ktoré sám nakoniec zrušil. To znamená, že uznal, že neboli korektné. Lenže nevyvodil dôsledky. Žiadne konsekvencie. Teda podarilo sa? Nepodarilo sa? Rýchlo to zrušíme a skúsime niečo iné. Toto neni hodné ministra vnútra, keď minister vnútra má byť ten etalón a vzor a človek, ktorý je prvý, ktorý tu dodržiava zákony. Lebo ako celý aparát, ktorý riadi má odhaľovať takéto incidenty na ostatných ministerstvách, na iných úradoch, keď to nerobí sám minister vnútra. Toto je to.
|
Takže, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol svoju reč k odvolaniu, konkrétne budem hovoriť o ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Matúš Šutaj Eštok je politik, predseda strany, momentálne minister vnútra. Je to politik, ktorý sa nikdy nemal stať ministrom vnútra, mohol pôsobiť ako poslanec, keď už raz bol zvolený, mohol byť predseda strany, mohol byť čokoľvek v politickom živote, len nie minister vnútra. Pán Matúš Šutaj Eštok je rétoricky zdatný, fešák, sympaťák, mohol tu rozprávať, garantovať všeličo, ale nie ako minister vnútra. Osobne môžem tu prehlásiť, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je najhorší minister vnútra, aký tu kedy v Slovenskej republike bol. On rád používa tento výraz, že najhorší minister vnútra kadekto, ale podľa mňa to je on, ktorý je najhorší v celej histórii a teraz to rozvediem, že prečo.
To, že je najhorší minister, to ešte neznamená, že je teda ho potrebné okamžite odvolať, to je len nebezpečné pre spoločnosť, je to zlé pre spoločnosť, neni to vhodné. Lebo minister vnútra, akýkoľvek minister vnútra, je pozícia vo vláde, ktorá teda má garantovať bezpečnosť občanov. Ako on zvykne hovoriť, pracujem pre ľudí, pracujem pre občanov, ale keď toto vysloví minister vnútra, tak to znamená, že má pracovať pre občanov a nie kategorizovať ich podľa toho, že či sú moji voliči, či sú voliči opozičných strán, či sú voliči akejkoľvek politickej, politického zoskupenia, ale musí ich triediť na dve základné skupiny, tých občanov. Lebo kategorizácia podľa bezpečnosti je na dve základné skupiny.
Jedni občania nezávisle na politickú príslušnosť, vierovyznanie, akékoľvek triedenie, chcú žiť v tom bezpečí, chcú, aby sa dodržiavali zákony, chcú, aby platil právny štát, chcú, aby bola rovnosť pred zákonmi, toto chcú a keď toto sa im poskytne, tak vtedy sa cítia v bezpečí. Potom je iná skupina občanov, ktorí páchajú trestnú činnosť, chcú páchať trestnú činnosť, rozmýšľajú nad tým, že ak nastane vhodná situácia, tak poruším zákon, podnikajú porušovaním zákonov, viac-menej páchajú trestnú činnosť alebo ju chcú páchať, ak majú na to vytvorené podmienky. A keď minister vnútra povie, že pre občanov pracuje, tak musí to byť jednoznačné, že pre tú prvú skupinu občanov a nie pre tú druhú, ktorí sú tí páchatelia, lebo keď sa tí cítia v bezpečí, tak minister vnútra je zlý minister vnútra.
A teraz, prečo som si dovolil vysloviť toto, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok podľa všetkého, podľa všetkých krokov a konkrétnych svojich rozhodnutí viac-menej poskytuje to bezpečie pre tú druhú skupinu občanov, ktorí páchali trestnú činnosť, chcú ju páchať, potrebujú sa vymotať, potrebujú byť neidentifikovaní, potrebujú sa cítiť komfortne. A čo sú tie jeho kroky, ktoré jednoznačne potvrdzujú toto moje tvrdenie? Minister vnútra už pri samej tvorbe programového vyhlásenia vlády nepresadil do toho programového vyhlásenia vlády ako minister vnútra nepresadil ani zmienku o tom, že táto vláda bude akýmkoľvek spôsobom bojovať proti organizovanému zločinu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej, len nejakými formami jemnejšími, školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť...
===== činu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej. Len nejakými formami jemnejšími školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť Toto bol už prvý zásadný krok, ktorý nesvedčil o tom, že minister vnútra chce naozaj zabezpečiť bezpečie pre tých ľudí, ktorých naozaj si ctia zákon a rovnosť pred zákonom. Keď predkladala vláda návrh noviel trestného zákona, trestného poriadku hneď v decembri 2023 v skrátenom legislatívnom konaní následne na Brannobezpečnostnom výbore som sa osobne pýtal, že či má pripravený policajný zbor na to, aby dokázal v prakticky realizovať boj proti kriminalite a všetky povinnosti a úlohy Policajného zboru podľa noviel, ktoré navrhujú. Lebo bolo jednoznačné z tých noviel, že sa zmení celá trestnoprávna politika štátu a Policajný zbor je ako prvý, ktorý musí dokázať prakticky presadzovať a realizovať túto novú trestnú politiku štátu. Policajný zbor je ten, ktorý garantuje, odhaľuje, vyšetruje a pôsobí tak, aby eliminoval kriminalitu. Či malú, veľkú, organizovanú, medzinárodnú, prepojenú na najvyššie spoločenské špičky a tak ďalej. No a minister vnútra s úsmevom mi odpovedal, že nemá takú analýzu. Ani ju len nepripravoval, lebo však ste to ani tak neschválili. Nebola tá novela. Sme zabezpečili tými našimi opozičnými krokmi, že nebola schválená v tom čase ako predpokladali, že bude. Bola schválená až o pár mesiacov neskôr. Tak po tom mojom upozornení, že mohol by sa zamerať na to, aby Policajný zbor dokázal eliminovať nápor drobnej kriminality, priestupkovosti, organizovanej kriminality, ktorá evidentne a jednoznačne sa prispôsobí novej trestnej politike štátu, ktorá im nekladie žiadne medze, žiadne riziká. Policajný zbor nebol spôsobilý takto pôsobiť. To je jeden z hlavných dôvodov prečo už vtedy mal byť odvolaný alebo mal rezignovať na svoju funkciu. Časom sa preukázalo, že to, že Policajný zbor nebol pripravený zapríčinilo enormný nárast protiprávnych konaní rôznych štruktúr, rôznych spoločenských štruktúr. Prevažne drobnej majetkovej protispoločenskej činnosti. Nehovorím trestnej, preto, lebo to čo bolo trestné zo dňa na deň po účinnosti noviel bolo priestupkom. Tam zas minister vnútra mal byť aktívny a pripraviť štátnu správu, ktorá by dokázala efektívne riešiť zvýšený počet priestupkovosti a priestupkov. Neurobil nič. Na miesto tohto zreformoval Policajný zbor spôsobom. že v podstate rozložil efektívne pôsobiace štruktúry polície, ktoré boli určené aj preukázali, že dokážu bojovať s organizovanou kriminalitou, korupciou na akýchkoľvek najvyšších miestach. Rozložil to. Áno, reforma polície je niekedy potrebná, aby sa prispôsobila efektivita polície dynamike kriminality. Vývoja bezpečnostnej situácie. Lebo tá sa mení v čase vplyvom techniky, vplyvom akýchkoľvek externých faktorov. Ale on ten Policajný zbor reformoval tak, že generálny prokurátor osobne sa vyjadril, že tá reforma polície zapríčinila to, že sa neodhaľuje, nevyšetruje korupcia. Alebo tým pádom ani vôbec žiadna sofistikovaná organizovaná trestná činnosť. To je ďalší negatívny obraz nespôsobilosti ministra vnútra. A teraz k tomu prečo ten minister vnútra mal byť je vlastne podrobený tomuto odvolávaniu. Podali sme ten návrh pred viac ako rokom na základe tragickej udalosti, keď policajt zakročil spôsobom, že umlátil na smrť občana. Občan následkom zákroku policajta zomrel. To samo o sebe možno by nebolo až na odvolávanie ministra vnútra. Lenže minister vnútra svojimi následnými krokmi, svojimi menežérskymi schopnosťami nepreukázal to, že by dokázal striktne prijímať také opatrenia, aby dokázali odradiť ostatných policajtov kedykoľvek po tomto skutku, aby takto nekonali. Aby sa zamysleli, aby zákonne postupovali pri služobných zákrokoch. Prečo to tvrdím? Preto, lebo on akože to nechal vyšetriť inšpekciou ministra vnútra a inšpekcia skúmala trestnoprávne zavinenia a tak ďalej. Lenže minister vnútra má v zákone o služobnom pomere inštitút odvolania policajta zo služobného pomeru ak hrubým spôsobom poruší služobnú prísahu alebo inú služobnú povinnosť. A samozrejme, keď policajt ubije na smrť občana tak je to hrubé porušenie služobnej prísahy. Lebo on tých občanov má chrániť a nie byť až k smrti. On tieto kroky neurobil. Až na Brannobezpečnostnom výbore opäť sme ho upozornili, že nepoužili tento inštitút zákona, ktorý mali použiť a nepoužili. Čiže jednoznačne nevyslal signál, že takéto správanie je hrubé porušenie služobnej prísahy a každý policajt, ktorý sa takéhoto skutku dopustí bude prepustený zo služobného pomeru. Ďalší incident veľmi tragický atentát na premiéra. Minister vnútra do portfólia riadiaceho ministra vnútra patrí aj ochrana ústavných činiteľov. Vymenil vedenie tohto útvaru. Priamo riaditeľ tohto útvaru bol na mieste osobne manažoval ochranu premiéra a na premiéra bol spáchaný atentát. Strieľalo sa naňho a bol aj zranený a minister vnútra čo urobil? Minister vnútra hneď povedal, že to bol taký skutok samotára vlka, ktorý nebolo možné odvrátiť. A že ten ochrankár ten šéf chce zdôrazniť, že aký je dobrý na tej svojej pozícii. Tak povedal, že priamo tam zasahoval, niesol alebo pomáhal v presune poraneného premiéra a že ten ochrankár bol celý od krvi. Tým chce zdôrazniť, že ochrankár to robil akože dobre, keď bol celý od krvi. Lenže, keď je ochrankár od krvi tak má to byť jeho krv. Vtedy sa môže chváliť, že som robil svoju robotu a ja som poranený a nie chránená osoba. Keď je krvaví od krvi chránenej osoby, tak zlyhal. Jednoznačne zlyhal. A zas minister vnútra čo urobil? Nevyvodil žiadne opatrenia. Toto je ďalší dôvod už vtedy. Všade na svete. Ak by som ja bol minister vnútra tak za tri minúty odvolám ak nie všetkých tak aspoň tých riadiacich pracovníkov a potom môžeme rozmýšľať nad tým, že vlastne ako sa to spravilo. Či sa zakročovalo zákonne, či boli využité všetky prostriedky, ktoré mali byť a tak ďalej a poučenie do budúcna. Čiže po tom incidente v Košiciach kde umrel človek, ktorého ubil na smrť policajt sme vtedy iniciovali odvolávanie ministra. Aj ten pokus bol aj sme tu sedeli. Aj minister vnútra tu sedel ale parlament nebol uznášania schopný tak v podstate sa to zmarilo. Tak vtedy som šiel osobne za ministrom vnútra a povedal som mu, že škoda, že sa to nedeje. Že prečo? Bol som pripravený argumentačne mu zdôvodniť, že prečo si myslíme, že to odvolanie je korektné a na mieste a budeme hlasovať za to. On mi vtedy povedal, že aj on bol pripravený. Aj on chcel argumentovať. Len zhodou okolností ako to tak vyšlo, že sa to neudeje. Tak sme sa v podstate dohodli, že nabudúce, keď sa to bude diať takže príde a budeme tu sa navzájom konfrontovať, argumentovať, obhajovať a ja kritizovať. No teraz po roku to nastalo. Po roku. Tak som si myslel, teda som sa pripravoval na túto udalosť z rôznych uhlov pohľadu, že čo tu poviem, aby to bolo vecné, profesné, neútočné, nedehonestujúce osobne, lebo kultúra je dôležitá. Objektivita je dôležitá aspoň teda pre mňa vždy to tak aj bude. Lenže minister vnútra sem neprišiel ani tu neni. Tak ja som bol pripravený, že on prednesie svoju obhajovaciu reč a ja potom mu ju budem argumentačne vyvracať alebo oponovať mu. Tak teraz neni tu. Z hodov okolností pani Laššáková prečítala pozitíva ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Jej som sa nevyjadroval, lebo ona sama nevedela, že ako to presne celé je. Takže nemalo to zmysel. Tak medzi iným povedala, že on je ten minister, ktorý vyrieši vojnu v polícii. Zastavil to a teraz už je tam kľud, pokoj. Čiže on to vyriešil totižto tak, že jednu stranu toho boja v tej polícii absolútne degradoval, vyhodil. Vysvitlo súdnymi pojednávaní, že v rozpore so zákonom, v rozpore so zákonom postupoval a teraz musí ministerstvo aj on sám platiť pokuty za jeho konanie, ktorým akože vyriešil tú vojnu. A ešte horšie, že druhú stranu tej vojny v polícii zas povýšil a umožnil im konať tak ako konajú. Čiže to neni vyriešenie vojny, že jednu stranu zlikvidujem a druhú povýši. Z toho bolo jasné, že neni nestranný, neni minister na svojom mieste a nedopustí objektívne vyriešenie. On bol rozhodnutý hneď od začiatku, že kto je dobrý, kto je zlý a podľa tohto postupoval a ešte k tomu aj protizákonne. Tak takto sa vojna v polícii nerieši. To je ďalší dôvod. A potom tie drobnosti. Futbalové zápasy, nákupy, všetko možné to ani nestihnem všetko vymenovať čo sa tu od vtedy, od toho prvého odvolávania až do dnešného dňa udialo negatívne z pohľadu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tie tendre ten môže sa stať, že úradníci niečo navrhnú, niečo zmanipulujú. Potom ten minister dokonca tie čapicové tendre aj zrušil. Lenže neni známe ako sa vysporiadal s tými, ktorý takýto tender pripravili a riešili a chceli to robiť tak, že to bolo evidentne v rozpore z hospodárnym nakladaním s majetkom štátu. Čiže nevyvodil. Čo to znamená? Že on bol zaangažovaný v tom alebo netrúfol si to povedať, aby už do budúcna také niečo sa neopakovalo? Nezvládol manažovanie ministerstva vnútra ani z tohto uhla pohľadu. Lebo viac tendrov bolo, ktoré sám nakoniec zrušil. To znamená, že uznal, že neboli korektné. Lenže nevyvodil dôsledky. Žiadne konsekvencie. Teda podarilo sa? Nepodarilo sa? Rýchlo to zrušíme a skúsime niečo iné. Toto neni hodné ministra vnútra, keď minister vnútra má byť ten etalón a vzor a človek, ktorý je prvý, ktorý tu dodržiava zákony. Lebo ako celý aparát, ktorý riadi má odhaľovať takéto incidenty na ostatných ministerstvách, na iných úradoch, keď to nerobí sám minister vnútra. Toto je to.
|
Takže, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol svoju reč k odvolaniu, konkrétne budem hovoriť o ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Matúš Šutaj Eštok je politik, predseda strany, momentálne minister vnútra. Je to politik, ktorý sa nikdy nemal stať ministrom vnútra, mohol pôsobiť ako poslanec, keď už raz bol zvolený, mohol byť predseda strany, mohol byť čokoľvek v politickom živote, len nie minister vnútra. Pán Matúš Šutaj Eštok je rétoricky zdatný, fešák, sympaťák, mohol tu rozprávať, garantovať všeličo, ale nie ako minister vnútra. Osobne môžem tu prehlásiť, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je najhorší minister vnútra, aký tu kedy v Slovenskej republike bol. On rád používa tento výraz, že najhorší minister vnútra kadekto, ale podľa mňa to je on, ktorý je najhorší v celej histórii a teraz to rozvediem, že prečo.
To, že je najhorší minister, to ešte neznamená, že je teda ho potrebné okamžite odvolať, to je len nebezpečné pre spoločnosť, je to zlé pre spoločnosť, neni to vhodné. Lebo minister vnútra, akýkoľvek minister vnútra, je pozícia vo vláde, ktorá teda má garantovať bezpečnosť občanov. Ako on zvykne hovoriť, pracujem pre ľudí, pracujem pre občanov, ale keď toto vysloví minister vnútra, tak to znamená, že má pracovať pre občanov a nie kategorizovať ich podľa toho, že či sú moji voliči, či sú voliči opozičných strán, či sú voliči akejkoľvek politickej, politického zoskupenia, ale musí ich triediť na dve základné skupiny, tých občanov. Lebo kategorizácia podľa bezpečnosti je na dve základné skupiny.
Jedni občania nezávisle na politickú príslušnosť, vierovyznanie, akékoľvek triedenie, chcú žiť v tom bezpečí, chcú, aby sa dodržiavali zákony, chcú, aby platil právny štát, chcú, aby bola rovnosť pred zákonmi, toto chcú a keď toto sa im poskytne, tak vtedy sa cítia v bezpečí. Potom je iná skupina občanov, ktorí páchajú trestnú činnosť, chcú páchať trestnú činnosť, rozmýšľajú nad tým, že ak nastane vhodná situácia, tak poruším zákon, podnikajú porušovaním zákonov, viac-menej páchajú trestnú činnosť alebo ju chcú páchať, ak majú na to vytvorené podmienky. A keď minister vnútra povie, že pre občanov pracuje, tak musí to byť jednoznačné, že pre tú prvú skupinu občanov a nie pre tú druhú, ktorí sú tí páchatelia, lebo keď sa tí cítia v bezpečí, tak minister vnútra je zlý minister vnútra.
A teraz, prečo som si dovolil vysloviť toto, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok podľa všetkého, podľa všetkých krokov a konkrétnych svojich rozhodnutí viac-menej poskytuje to bezpečie pre tú druhú skupinu občanov, ktorí páchali trestnú činnosť, chcú ju páchať, potrebujú sa vymotať, potrebujú byť neidentifikovaní, potrebujú sa cítiť komfortne. A čo sú tie jeho kroky, ktoré jednoznačne potvrdzujú toto moje tvrdenie? Minister vnútra už pri samej tvorbe programového vyhlásenia vlády nepresadil do toho programového vyhlásenia vlády ako minister vnútra nepresadil ani zmienku o tom, že táto vláda bude akýmkoľvek spôsobom bojovať proti organizovanému zločinu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej, len nejakými formami jemnejšími, školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť...
===== činu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej. Len nejakými formami jemnejšími školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť Toto bol už prvý zásadný krok, ktorý nesvedčil o tom, že minister vnútra chce naozaj zabezpečiť bezpečie pre tých ľudí, ktorých naozaj si ctia zákon a rovnosť pred zákonom. Keď predkladala vláda návrh noviel trestného zákona, trestného poriadku hneď v decembri 2023 v skrátenom legislatívnom konaní následne na Brannobezpečnostnom výbore som sa osobne pýtal, že či má pripravený policajný zbor na to, aby dokázal v prakticky realizovať boj proti kriminalite a všetky povinnosti a úlohy Policajného zboru podľa noviel, ktoré navrhujú. Lebo bolo jednoznačné z tých noviel, že sa zmení celá trestnoprávna politika štátu a Policajný zbor je ako prvý, ktorý musí dokázať prakticky presadzovať a realizovať túto novú trestnú politiku štátu. Policajný zbor je ten, ktorý garantuje, odhaľuje, vyšetruje a pôsobí tak, aby eliminoval kriminalitu. Či malú, veľkú, organizovanú, medzinárodnú, prepojenú na najvyššie spoločenské špičky a tak ďalej. No a minister vnútra s úsmevom mi odpovedal, že nemá takú analýzu. Ani ju len nepripravoval, lebo však ste to ani tak neschválili. Nebola tá novela. Sme zabezpečili tými našimi opozičnými krokmi, že nebola schválená v tom čase ako predpokladali, že bude. Bola schválená až o pár mesiacov neskôr. Tak po tom mojom upozornení, že mohol by sa zamerať na to, aby Policajný zbor dokázal eliminovať nápor drobnej kriminality, priestupkovosti, organizovanej kriminality, ktorá evidentne a jednoznačne sa prispôsobí novej trestnej politike štátu, ktorá im nekladie žiadne medze, žiadne riziká. Policajný zbor nebol spôsobilý takto pôsobiť. To je jeden z hlavných dôvodov prečo už vtedy mal byť odvolaný alebo mal rezignovať na svoju funkciu. Časom sa preukázalo, že to, že Policajný zbor nebol pripravený zapríčinilo enormný nárast protiprávnych konaní rôznych štruktúr, rôznych spoločenských štruktúr. Prevažne drobnej majetkovej protispoločenskej činnosti. Nehovorím trestnej, preto, lebo to čo bolo trestné zo dňa na deň po účinnosti noviel bolo priestupkom. Tam zas minister vnútra mal byť aktívny a pripraviť štátnu správu, ktorá by dokázala efektívne riešiť zvýšený počet priestupkovosti a priestupkov. Neurobil nič. Na miesto tohto zreformoval Policajný zbor spôsobom. že v podstate rozložil efektívne pôsobiace štruktúry polície, ktoré boli určené aj preukázali, že dokážu bojovať s organizovanou kriminalitou, korupciou na akýchkoľvek najvyšších miestach. Rozložil to. Áno, reforma polície je niekedy potrebná, aby sa prispôsobila efektivita polície dynamike kriminality. Vývoja bezpečnostnej situácie. Lebo tá sa mení v čase vplyvom techniky, vplyvom akýchkoľvek externých faktorov. Ale on ten Policajný zbor reformoval tak, že generálny prokurátor osobne sa vyjadril, že tá reforma polície zapríčinila to, že sa neodhaľuje, nevyšetruje korupcia. Alebo tým pádom ani vôbec žiadna sofistikovaná organizovaná trestná činnosť. To je ďalší negatívny obraz nespôsobilosti ministra vnútra. A teraz k tomu prečo ten minister vnútra mal byť je vlastne podrobený tomuto odvolávaniu. Podali sme ten návrh pred viac ako rokom na základe tragickej udalosti, keď policajt zakročil spôsobom, že umlátil na smrť občana. Občan následkom zákroku policajta zomrel. To samo o sebe možno by nebolo až na odvolávanie ministra vnútra. Lenže minister vnútra svojimi následnými krokmi, svojimi menežérskymi schopnosťami nepreukázal to, že by dokázal striktne prijímať také opatrenia, aby dokázali odradiť ostatných policajtov kedykoľvek po tomto skutku, aby takto nekonali. Aby sa zamysleli, aby zákonne postupovali pri služobných zákrokoch. Prečo to tvrdím? Preto, lebo on akože to nechal vyšetriť inšpekciou ministra vnútra a inšpekcia skúmala trestnoprávne zavinenia a tak ďalej. Lenže minister vnútra má v zákone o služobnom pomere inštitút odvolania policajta zo služobného pomeru ak hrubým spôsobom poruší služobnú prísahu alebo inú služobnú povinnosť. A samozrejme, keď policajt ubije na smrť občana tak je to hrubé porušenie služobnej prísahy. Lebo on tých občanov má chrániť a nie byť až k smrti. On tieto kroky neurobil. Až na Brannobezpečnostnom výbore opäť sme ho upozornili, že nepoužili tento inštitút zákona, ktorý mali použiť a nepoužili. Čiže jednoznačne nevyslal signál, že takéto správanie je hrubé porušenie služobnej prísahy a každý policajt, ktorý sa takéhoto skutku dopustí bude prepustený zo služobného pomeru. Ďalší incident veľmi tragický atentát na premiéra. Minister vnútra do portfólia riadiaceho ministra vnútra patrí aj ochrana ústavných činiteľov. Vymenil vedenie tohto útvaru. Priamo riaditeľ tohto útvaru bol na mieste osobne manažoval ochranu premiéra a na premiéra bol spáchaný atentát. Strieľalo sa naňho a bol aj zranený a minister vnútra čo urobil? Minister vnútra hneď povedal, že to bol taký skutok samotára vlka, ktorý nebolo možné odvrátiť. A že ten ochrankár ten šéf chce zdôrazniť, že aký je dobrý na tej svojej pozícii. Tak povedal, že priamo tam zasahoval, niesol alebo pomáhal v presune poraneného premiéra a že ten ochrankár bol celý od krvi. Tým chce zdôrazniť, že ochrankár to robil akože dobre, keď bol celý od krvi. Lenže, keď je ochrankár od krvi tak má to byť jeho krv. Vtedy sa môže chváliť, že som robil svoju robotu a ja som poranený a nie chránená osoba. Keď je krvaví od krvi chránenej osoby, tak zlyhal. Jednoznačne zlyhal. A zas minister vnútra čo urobil? Nevyvodil žiadne opatrenia. Toto je ďalší dôvod už vtedy. Všade na svete. Ak by som ja bol minister vnútra tak za tri minúty odvolám ak nie všetkých tak aspoň tých riadiacich pracovníkov a potom môžeme rozmýšľať nad tým, že vlastne ako sa to spravilo. Či sa zakročovalo zákonne, či boli využité všetky prostriedky, ktoré mali byť a tak ďalej a poučenie do budúcna. Čiže po tom incidente v Košiciach kde umrel človek, ktorého ubil na smrť policajt sme vtedy iniciovali odvolávanie ministra. Aj ten pokus bol aj sme tu sedeli. Aj minister vnútra tu sedel ale parlament nebol uznášania schopný tak v podstate sa to zmarilo. Tak vtedy som šiel osobne za ministrom vnútra a povedal som mu, že škoda, že sa to nedeje. Že prečo? Bol som pripravený argumentačne mu zdôvodniť, že prečo si myslíme, že to odvolanie je korektné a na mieste a budeme hlasovať za to. On mi vtedy povedal, že aj on bol pripravený. Aj on chcel argumentovať. Len zhodou okolností ako to tak vyšlo, že sa to neudeje. Tak sme sa v podstate dohodli, že nabudúce, keď sa to bude diať takže príde a budeme tu sa navzájom konfrontovať, argumentovať, obhajovať a ja kritizovať. No teraz po roku to nastalo. Po roku. Tak som si myslel, teda som sa pripravoval na túto udalosť z rôznych uhlov pohľadu, že čo tu poviem, aby to bolo vecné, profesné, neútočné, nedehonestujúce osobne, lebo kultúra je dôležitá. Objektivita je dôležitá aspoň teda pre mňa vždy to tak aj bude. Lenže minister vnútra sem neprišiel ani tu neni. Tak ja som bol pripravený, že on prednesie svoju obhajovaciu reč a ja potom mu ju budem argumentačne vyvracať alebo oponovať mu. Tak teraz neni tu. Z hodov okolností pani Laššáková prečítala pozitíva ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Jej som sa nevyjadroval, lebo ona sama nevedela, že ako to presne celé je. Takže nemalo to zmysel. Tak medzi iným povedala, že on je ten minister, ktorý vyrieši vojnu v polícii. Zastavil to a teraz už je tam kľud, pokoj. Čiže on to vyriešil totižto tak, že jednu stranu toho boja v tej polícii absolútne degradoval, vyhodil. Vysvitlo súdnymi pojednávaní, že v rozpore so zákonom, v rozpore so zákonom postupoval a teraz musí ministerstvo aj on sám platiť pokuty za jeho konanie, ktorým akože vyriešil tú vojnu. A ešte horšie, že druhú stranu tej vojny v polícii zas povýšil a umožnil im konať tak ako konajú. Čiže to neni vyriešenie vojny, že jednu stranu zlikvidujem a druhú povýši. Z toho bolo jasné, že neni nestranný, neni minister na svojom mieste a nedopustí objektívne vyriešenie. On bol rozhodnutý hneď od začiatku, že kto je dobrý, kto je zlý a podľa tohto postupoval a ešte k tomu aj protizákonne. Tak takto sa vojna v polícii nerieši. To je ďalší dôvod. A potom tie drobnosti. Futbalové zápasy, nákupy, všetko možné to ani nestihnem všetko vymenovať čo sa tu od vtedy, od toho prvého odvolávania až do dnešného dňa udialo negatívne z pohľadu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tie tendre ten môže sa stať, že úradníci niečo navrhnú, niečo zmanipulujú. Potom ten minister dokonca tie čapicové tendre aj zrušil. Lenže neni známe ako sa vysporiadal s tými, ktorý takýto tender pripravili a riešili a chceli to robiť tak, že to bolo evidentne v rozpore z hospodárnym nakladaním s majetkom štátu. Čiže nevyvodil. Čo to znamená? Že on bol zaangažovaný v tom alebo netrúfol si to povedať, aby už do budúcna také niečo sa neopakovalo? Nezvládol manažovanie ministerstva vnútra ani z tohto uhla pohľadu. Lebo viac tendrov bolo, ktoré sám nakoniec zrušil. To znamená, že uznal, že neboli korektné. Lenže nevyvodil dôsledky. Žiadne konsekvencie. Teda podarilo sa? Nepodarilo sa? Rýchlo to zrušíme a skúsime niečo iné. Toto neni hodné ministra vnútra, keď minister vnútra má byť ten etalón a vzor a človek, ktorý je prvý, ktorý tu dodržiava zákony. Lebo ako celý aparát, ktorý riadi má odhaľovať takéto incidenty na ostatných ministerstvách, na iných úradoch, keď to nerobí sám minister vnútra. Toto je to.
|
Takže, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol svoju reč k odvolaniu, konkrétne budem hovoriť o ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi.
Matúš Šutaj Eštok je politik, predseda strany, momentálne minister vnútra. Je to politik, ktorý sa nikdy nemal stať ministrom vnútra, mohol pôsobiť ako poslanec, keď už raz bol zvolený, mohol byť predseda strany, mohol byť čokoľvek v politickom živote, len nie minister vnútra. Pán Matúš Šutaj Eštok je rétoricky zdatný, fešák, sympaťák, mohol tu rozprávať, garantovať všeličo, ale nie ako minister vnútra. Osobne môžem tu prehlásiť, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je najhorší minister vnútra, aký tu kedy v Slovenskej republike bol. On rád používa tento výraz, že najhorší minister vnútra kadekto, ale podľa mňa to je on, ktorý je najhorší v celej histórii a teraz to rozvediem, že prečo.
To, že je najhorší minister, to ešte neznamená, že je teda ho potrebné okamžite odvolať, to je len nebezpečné pre spoločnosť, je to zlé pre spoločnosť, neni to vhodné. Lebo minister vnútra, akýkoľvek minister vnútra, je pozícia vo vláde, ktorá teda má garantovať bezpečnosť občanov. Ako on zvykne hovoriť, pracujem pre ľudí, pracujem pre občanov, ale keď toto vysloví minister vnútra, tak to znamená, že má pracovať pre občanov a nie kategorizovať ich podľa toho, že či sú moji voliči, či sú voliči opozičných strán, či sú voliči akejkoľvek politickej, politického zoskupenia, ale musí ich triediť na dve základné skupiny, tých občanov. Lebo kategorizácia podľa bezpečnosti je na dve základné skupiny.
Jedni občania nezávisle na politickú príslušnosť, vierovyznanie, akékoľvek triedenie, chcú žiť v tom bezpečí, chcú, aby sa dodržiavali zákony, chcú, aby platil právny štát, chcú, aby bola rovnosť pred zákonmi, toto chcú a keď toto sa im poskytne, tak vtedy sa cítia v bezpečí. Potom je iná skupina občanov, ktorí páchajú trestnú činnosť, chcú páchať trestnú činnosť, rozmýšľajú nad tým, že ak nastane vhodná situácia, tak poruším zákon, podnikajú porušovaním zákonov, viac-menej páchajú trestnú činnosť alebo ju chcú páchať, ak majú na to vytvorené podmienky. A keď minister vnútra povie, že pre občanov pracuje, tak musí to byť jednoznačné, že pre tú prvú skupinu občanov a nie pre tú druhú, ktorí sú tí páchatelia, lebo keď sa tí cítia v bezpečí, tak minister vnútra je zlý minister vnútra.
A teraz, prečo som si dovolil vysloviť toto, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok podľa všetkého, podľa všetkých krokov a konkrétnych svojich rozhodnutí viac-menej poskytuje to bezpečie pre tú druhú skupinu občanov, ktorí páchali trestnú činnosť, chcú ju páchať, potrebujú sa vymotať, potrebujú byť neidentifikovaní, potrebujú sa cítiť komfortne. A čo sú tie jeho kroky, ktoré jednoznačne potvrdzujú toto moje tvrdenie? Minister vnútra už pri samej tvorbe programového vyhlásenia vlády nepresadil do toho programového vyhlásenia vlády ako minister vnútra nepresadil ani zmienku o tom, že táto vláda bude akýmkoľvek spôsobom bojovať proti organizovanému zločinu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej, len nejakými formami jemnejšími, školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť...
===== činu alebo kriminalite ako takej. Ani proti korupcii formami policajnej alebo trestnoprávnej. Len nejakými formami jemnejšími školeniami a rôznymi inštrukciami a upozorňovaniami, že korupcia je nebezpečný jav pre spoločnosť Toto bol už prvý zásadný krok, ktorý nesvedčil o tom, že minister vnútra chce naozaj zabezpečiť bezpečie pre tých ľudí, ktorých naozaj si ctia zákon a rovnosť pred zákonom. Keď predkladala vláda návrh noviel trestného zákona, trestného poriadku hneď v decembri 2023 v skrátenom legislatívnom konaní následne na Brannobezpečnostnom výbore som sa osobne pýtal, že či má pripravený policajný zbor na to, aby dokázal v prakticky realizovať boj proti kriminalite a všetky povinnosti a úlohy Policajného zboru podľa noviel, ktoré navrhujú. Lebo bolo jednoznačné z tých noviel, že sa zmení celá trestnoprávna politika štátu a Policajný zbor je ako prvý, ktorý musí dokázať prakticky presadzovať a realizovať túto novú trestnú politiku štátu. Policajný zbor je ten, ktorý garantuje, odhaľuje, vyšetruje a pôsobí tak, aby eliminoval kriminalitu. Či malú, veľkú, organizovanú, medzinárodnú, prepojenú na najvyššie spoločenské špičky a tak ďalej. No a minister vnútra s úsmevom mi odpovedal, že nemá takú analýzu. Ani ju len nepripravoval, lebo však ste to ani tak neschválili. Nebola tá novela. Sme zabezpečili tými našimi opozičnými krokmi, že nebola schválená v tom čase ako predpokladali, že bude. Bola schválená až o pár mesiacov neskôr. Tak po tom mojom upozornení, že mohol by sa zamerať na to, aby Policajný zbor dokázal eliminovať nápor drobnej kriminality, priestupkovosti, organizovanej kriminality, ktorá evidentne a jednoznačne sa prispôsobí novej trestnej politike štátu, ktorá im nekladie žiadne medze, žiadne riziká. Policajný zbor nebol spôsobilý takto pôsobiť. To je jeden z hlavných dôvodov prečo už vtedy mal byť odvolaný alebo mal rezignovať na svoju funkciu. Časom sa preukázalo, že to, že Policajný zbor nebol pripravený zapríčinilo enormný nárast protiprávnych konaní rôznych štruktúr, rôznych spoločenských štruktúr. Prevažne drobnej majetkovej protispoločenskej činnosti. Nehovorím trestnej, preto, lebo to čo bolo trestné zo dňa na deň po účinnosti noviel bolo priestupkom. Tam zas minister vnútra mal byť aktívny a pripraviť štátnu správu, ktorá by dokázala efektívne riešiť zvýšený počet priestupkovosti a priestupkov. Neurobil nič. Na miesto tohto zreformoval Policajný zbor spôsobom. že v podstate rozložil efektívne pôsobiace štruktúry polície, ktoré boli určené aj preukázali, že dokážu bojovať s organizovanou kriminalitou, korupciou na akýchkoľvek najvyšších miestach. Rozložil to. Áno, reforma polície je niekedy potrebná, aby sa prispôsobila efektivita polície dynamike kriminality. Vývoja bezpečnostnej situácie. Lebo tá sa mení v čase vplyvom techniky, vplyvom akýchkoľvek externých faktorov. Ale on ten Policajný zbor reformoval tak, že generálny prokurátor osobne sa vyjadril, že tá reforma polície zapríčinila to, že sa neodhaľuje, nevyšetruje korupcia. Alebo tým pádom ani vôbec žiadna sofistikovaná organizovaná trestná činnosť. To je ďalší negatívny obraz nespôsobilosti ministra vnútra. A teraz k tomu prečo ten minister vnútra mal byť je vlastne podrobený tomuto odvolávaniu. Podali sme ten návrh pred viac ako rokom na základe tragickej udalosti, keď policajt zakročil spôsobom, že umlátil na smrť občana. Občan následkom zákroku policajta zomrel. To samo o sebe možno by nebolo až na odvolávanie ministra vnútra. Lenže minister vnútra svojimi následnými krokmi, svojimi menežérskymi schopnosťami nepreukázal to, že by dokázal striktne prijímať také opatrenia, aby dokázali odradiť ostatných policajtov kedykoľvek po tomto skutku, aby takto nekonali. Aby sa zamysleli, aby zákonne postupovali pri služobných zákrokoch. Prečo to tvrdím? Preto, lebo on akože to nechal vyšetriť inšpekciou ministra vnútra a inšpekcia skúmala trestnoprávne zavinenia a tak ďalej. Lenže minister vnútra má v zákone o služobnom pomere inštitút odvolania policajta zo služobného pomeru ak hrubým spôsobom poruší služobnú prísahu alebo inú služobnú povinnosť. A samozrejme, keď policajt ubije na smrť občana tak je to hrubé porušenie služobnej prísahy. Lebo on tých občanov má chrániť a nie byť až k smrti. On tieto kroky neurobil. Až na Brannobezpečnostnom výbore opäť sme ho upozornili, že nepoužili tento inštitút zákona, ktorý mali použiť a nepoužili. Čiže jednoznačne nevyslal signál, že takéto správanie je hrubé porušenie služobnej prísahy a každý policajt, ktorý sa takéhoto skutku dopustí bude prepustený zo služobného pomeru. Ďalší incident veľmi tragický atentát na premiéra. Minister vnútra do portfólia riadiaceho ministra vnútra patrí aj ochrana ústavných činiteľov. Vymenil vedenie tohto útvaru. Priamo riaditeľ tohto útvaru bol na mieste osobne manažoval ochranu premiéra a na premiéra bol spáchaný atentát. Strieľalo sa naňho a bol aj zranený a minister vnútra čo urobil? Minister vnútra hneď povedal, že to bol taký skutok samotára vlka, ktorý nebolo možné odvrátiť. A že ten ochrankár ten šéf chce zdôrazniť, že aký je dobrý na tej svojej pozícii. Tak povedal, že priamo tam zasahoval, niesol alebo pomáhal v presune poraneného premiéra a že ten ochrankár bol celý od krvi. Tým chce zdôrazniť, že ochrankár to robil akože dobre, keď bol celý od krvi. Lenže, keď je ochrankár od krvi tak má to byť jeho krv. Vtedy sa môže chváliť, že som robil svoju robotu a ja som poranený a nie chránená osoba. Keď je krvaví od krvi chránenej osoby, tak zlyhal. Jednoznačne zlyhal. A zas minister vnútra čo urobil? Nevyvodil žiadne opatrenia. Toto je ďalší dôvod už vtedy. Všade na svete. Ak by som ja bol minister vnútra tak za tri minúty odvolám ak nie všetkých tak aspoň tých riadiacich pracovníkov a potom môžeme rozmýšľať nad tým, že vlastne ako sa to spravilo. Či sa zakročovalo zákonne, či boli využité všetky prostriedky, ktoré mali byť a tak ďalej a poučenie do budúcna. Čiže po tom incidente v Košiciach kde umrel človek, ktorého ubil na smrť policajt sme vtedy iniciovali odvolávanie ministra. Aj ten pokus bol aj sme tu sedeli. Aj minister vnútra tu sedel ale parlament nebol uznášania schopný tak v podstate sa to zmarilo. Tak vtedy som šiel osobne za ministrom vnútra a povedal som mu, že škoda, že sa to nedeje. Že prečo? Bol som pripravený argumentačne mu zdôvodniť, že prečo si myslíme, že to odvolanie je korektné a na mieste a budeme hlasovať za to. On mi vtedy povedal, že aj on bol pripravený. Aj on chcel argumentovať. Len zhodou okolností ako to tak vyšlo, že sa to neudeje. Tak sme sa v podstate dohodli, že nabudúce, keď sa to bude diať takže príde a budeme tu sa navzájom konfrontovať, argumentovať, obhajovať a ja kritizovať. No teraz po roku to nastalo. Po roku. Tak som si myslel, teda som sa pripravoval na túto udalosť z rôznych uhlov pohľadu, že čo tu poviem, aby to bolo vecné, profesné, neútočné, nedehonestujúce osobne, lebo kultúra je dôležitá. Objektivita je dôležitá aspoň teda pre mňa vždy to tak aj bude. Lenže minister vnútra sem neprišiel ani tu neni. Tak ja som bol pripravený, že on prednesie svoju obhajovaciu reč a ja potom mu ju budem argumentačne vyvracať alebo oponovať mu. Tak teraz neni tu. Z hodov okolností pani Laššáková prečítala pozitíva ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Jej som sa nevyjadroval, lebo ona sama nevedela, že ako to presne celé je. Takže nemalo to zmysel. Tak medzi iným povedala, že on je ten minister, ktorý vyrieši vojnu v polícii. Zastavil to a teraz už je tam kľud, pokoj. Čiže on to vyriešil totižto tak, že jednu stranu toho boja v tej polícii absolútne degradoval, vyhodil. Vysvitlo súdnymi pojednávaní, že v rozpore so zákonom, v rozpore so zákonom postupoval a teraz musí ministerstvo aj on sám platiť pokuty za jeho konanie, ktorým akože vyriešil tú vojnu. A ešte horšie, že druhú stranu tej vojny v polícii zas povýšil a umožnil im konať tak ako konajú. Čiže to neni vyriešenie vojny, že jednu stranu zlikvidujem a druhú povýši. Z toho bolo jasné, že neni nestranný, neni minister na svojom mieste a nedopustí objektívne vyriešenie. On bol rozhodnutý hneď od začiatku, že kto je dobrý, kto je zlý a podľa tohto postupoval a ešte k tomu aj protizákonne. Tak takto sa vojna v polícii nerieši. To je ďalší dôvod. A potom tie drobnosti. Futbalové zápasy, nákupy, všetko možné to ani nestihnem všetko vymenovať čo sa tu od vtedy, od toho prvého odvolávania až do dnešného dňa udialo negatívne z pohľadu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Tie tendre ten môže sa stať, že úradníci niečo navrhnú, niečo zmanipulujú. Potom ten minister dokonca tie čapicové tendre aj zrušil. Lenže neni známe ako sa vysporiadal s tými, ktorý takýto tender pripravili a riešili a chceli to robiť tak, že to bolo evidentne v rozpore z hospodárnym nakladaním s majetkom štátu. Čiže nevyvodil. Čo to znamená? Že on bol zaangažovaný v tom alebo netrúfol si to povedať, aby už do budúcna také niečo sa neopakovalo? Nezvládol manažovanie ministerstva vnútra ani z tohto uhla pohľadu. Lebo viac tendrov bolo, ktoré sám nakoniec zrušil. To znamená, že uznal, že neboli korektné. Lenže nevyvodil dôsledky. Žiadne konsekvencie. Teda podarilo sa? Nepodarilo sa? Rýchlo to zrušíme a skúsime niečo iné. Toto neni hodné ministra vnútra, keď minister vnútra má byť ten etalón a vzor a človek, ktorý je prvý, ktorý tu dodržiava zákony. Lebo ako celý aparát, ktorý riadi má odhaľovať takéto incidenty na ostatných ministerstvách, na iných úradoch, keď to nerobí sám minister vnútra. Toto je to.
|
(Problémy poslanca s prihlásením a mikrofónom za rečníckym pultom.)
|
alebo neklame alebo, že jeho výpoveď je hodnoverná. Napriek tomu, že bude až po čiernu zem očierňovaný obhajobou. A čo teraz chcú urobiť, lebo nepochodili na tých procesoch pán Para a títo advokáti nepochodili. Tí sudcovia uznali hodnovernosť kajúcnika. Uznali. Tak teraz, aby sa toto nemohlo už nikdy stať, tak nepripustia tento dôkaz vôbec pred toho sudcu. Čo toto je? Však toto je naozaj mafia? Zločin? Sám o sebe od začiatku až do konca? Pomôžete dvom, trom ľuďom, pomôžete možno. Ale čo s tými ostatnými? Čo s tými ostatnými zločincami? Čo s tými ostatnými zločineckými štruktúrami? Medzinárodnými? Však ste počuli čo sa tu deje? O chvíľu prídu Ukrajinci, Rusi, Bielorusi, kadekto. No kto ich bude stíhať? Kto to bude ratovať? Keď nebude ako? Kto bude proti nim svedčiť? Kvôli trom ľuďom obetujete úplne všetko? Všetko? (Potlesk.)
|
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, mám to šťastie, že som, že som, že sa dostanem k slovu k tomuto veľmi vážnemu dianiu, ktoré sa tu dnes odohralo, čiže konkrétne k pozmeňovaciu návrhu k tomu viac-menej k tej oprave toho horalkového paragrafu. Ten pozmeňovací návrh je až zarážajúci, je to niečo, niečo, čo som si ani nevedel predstaviť, že sa tu môže udiať, lebo predvčerom, včera som tu hovoril, že zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov táto koalícia urobila už taký posledný možný krok, posledný klinec zabila, aby znemožnila boj proti organizovanej kriminalite. Ani vo sne som si nemyslel, že som sa mýlil a mýlil som sa. Veru mýlil. Nevedel som si ani len predstaviť, že takýto pozmeňovací návrh v takomto znení tu bude daný takto narýchlo, na poslednú chvíľu a ten pozmeňovací návrh to bude tá posledná bodka s bojom proti organizovanej kriminalite. Vo všeobecnosti do budúcna, kým sa to niekedy, ak to bude možné, zas nedá na pravú mieru.
Prečo, lebo o čo tu vlastne ide? Ide o to, že obžalovaný podpredseda parlamentu, obvinení právnici, ktorí pomáhajú tvoriť túto legislatívu, ju aj tvoria a zároveň si ju nechajú schváliť svojimi straníckymi kolegami, a to tak, aby sa s najväčšou pravdepodobnosťou zbavili obžalôb a obvinení. To je zarážajúce, to, to sa nikde na svete podľa mňa takto nestalo, ani v Taliansku, ani na Sicílii, ani nikde, že samotní obžalovaní by si tvorili zákony a prispôsobovali by si ich k svojmu právnemu konaniu, k tým sporom, aby sa mohli vymotať, vyviniť. Nie preto, že skutok nespravili, že predložia dôkazy o tom, že sú nevinní alebo že im sa to, teda ale zmenia zákony, zmenia zákony tak, aby nebolo možné dokončiť trestné konanie a súdne konanie tak, aby mohli byť odsúdení. Odoberú sudcovi možnosť, aby on rozhodol, aby on zvážil dôkaznú situáciu v danom, konkrétnom prípade a on sám sa rozhodol, či tej spolupracujúcej osobe, spolupracujúcemu obvinenému, keď to tu nazývame kajúcnik, v tejto konkrétnej veci uverí, lebo v súvislosti s inými, ďalšími podpornými okolnosťami tohto dokazovania sa rozhodne mu uveriť a hotovo. Je to na ňom, to je sudca.
A čo sa teraz ide udiať? Ide sa udiať to, že ak tá spolupracujúca osoba v niektorom inom trestnom konaní akože bude klamať, zavádzať alebo nepovie úplne presne všetko, tak ani tak sa nemôže použiť ako dôkaz jeho výpoveď v inom konaní. Prečo nie? Prečo nie? Samozrejme, že jeho svedecká výpoveď bude značne zoslabená, že keď v inom konaní zavádzal, klamal alebo nehovoril úplne všetko, ale v tom konkrétnom jednom to môže byť pravda. A nemôžme odňať sudcovi to právo voľne zhodnotiť dôkazy. Ja tu vidím presný postup obhajcov, ktorí tvorili túto, tento prílepok alebo túto novelu Trestného poriadku, vidím to v kauzách, ktoré tu boli súdené, kauzy zločincov, mafiánov, vrahov a všelijakých takýchto odľudov a vo všetkých prípadoch ten sudca mal právo sa rozhodnúť, či ten kajúcnik napriek tomu, že je obhajobou maximálne spochybňovaný ako sa len dá zo všetkých možných uhlov pohľadu, aj s tým, že v iných konaniach možno nehovoril pravdu, možno že nepovedal všetko, ale bolo to na tom sudcovi, aby v tomto konkrétnom prípade uznal tú svedeckú výpoveď kajúcnika. Ak je len jedna jediná a nič iné neni okolo nej, tak povedzme, zas je to len na tom sudcovi, či to uzná alebo nie. A nemôže obhajoba dopredu, alebo teda aj prokuratúra, vyautovať svedka len preto, že niekedy inokedy nehovoril pravdu. A tá pravda, to je veľmi spochybniteľná vec. Lebo ten kajúcnik, oni tí zločinci, tí mafiáni, tí svedkovia, či už sú to policajti, všetko sú to zločinci, to je treba povedať, keď boli zapletení do zločineckých všelijakých štruktúr, páchali trestnú činnosť, lebo len vtedy vedia podať vierohodné, vierohodné a pravdivé a presné svedectvo, ktoré niečo môže dokázať. Čiže v tomto prostredí sa nepíšu poznámky, v tomto prostredí sa nepíšu záznamy, hlásenia, všetko to musia mať len v hlave, ale práve kvôli tomu, aby nezanechávali žiadne stopy alebo minimum stôp. Čiže ten kajúcnik, keď chce svedčiť niečo spätne o pár rokov, možno si môže myslieť, aj si možno myslí, že hovorí pravdu, možno si nepamätá všetko a je na sto percent presvedčený, že takto to bolo. A keď sa inými svedeckými výpoveďami to nepodarí vyvrátiť alebo potvrdiť, tak má byť spochybnený? Kde, ako sa zadefinuje priamy úmysel klamať, toho kajúcnika? Len konkrétne v mojich prípadoch, kde ja som bol stíhaný, vyšetrovaný, bolo identifikovaných sedem falošných svedkov, sedem konkrétne. Boli najatí, aby krivo svedčili, aby mohol som byť usvedčený. Našťastie ja som všetko robil tak, že ma nakoniec nikdy nikto neusvedčil, lenže ak tá obhajoba zistí, že kajúcnik, že ho treba vyautovať jednoducho, treba ho vyautovať v tom nosnom, konkrétnom prípade, o ktorý, je ten kľúčový, povedzme kauza Očistec. V inom prípade, kde ten svedok, ten kajúcnik vystupuje, sa nájde iný svedok, ktorý spochybní jeho výpoveď, tak jak v tom mojom prípade tých sedem rôznych iných, tým pádom tento kajúcnik je v tomto prípade vyautovaný, lebo je spochybnená jeho pravdovravnosť, ale keď budú dvaja takýto, tak bude vyhodnotené, že klamal, napriek tomu, že hovoril pravdu, ale bol len sám proti trom alebo štyrom, alebo koľkých, toľkých postavia do radu, aby to stačilo. A potom v tom nosnom prípade podľa tejto novely ani ho len nebude možné byť použiť ako svedka, ako dôkaz. Ak by to mohol robiť sudca, tak sudca sa môže zamyslieť, môže brať v úvahu, že v iných kauzách možno zavádzal, možno nehovoril presne, možno nehovoril všetko, možno dokonca aj klamal, ale v tomto konkrétnom prípade, kde to je podložené rôznymi inými podpornými dôkazmi a udalosťami a dátumami a spleťou situácií, tak ten sudca doteraz sa môže sám rozhodnúť, či uverí tomu kajúcnikovi a uzná jeho svedeckú výpoveď ako dôkaz a podľa toho bude súdiť. A vy chcete spraviť to, že mu túto možnosť odnímete.
Takto to bolo aj vo viacerých prípadoch sýkorovcov, takáčovcov, šátorovcov, vždy obhajoba, nielen u nás, na celom svete spochybňuje svedkov, kajúcnikov obzvlášť. Aj na Sicílii v Taliansku. Vždy, to je úloha číslo jedna, spochybniť kajúcnika. A keď treba, nájdu aj falošných svedkov proti nemu, aj falošné dôkazy v tom vedľajšom, nejakom bočnom prípade, kde nejde až tak o zlom situácie, a ten kajúcnik nemôže byť potom použitý podľa toho, čo tu chcú navrhnúť v tom nosnom prípade, v našom prípade v kauze Očistec. To je cieľom celej tejto novely. Nemyslel som, že až tak hlboko, až tak nadoraz je schopná táto koalícia zájsť, až tak nadoraz.
Už som tu rečnil pri novelách Trestného poriadku a Trestného zákona, že hlavným, hlavným, nosným cieľom celých týchto noviel bolo eliminovať používanie kajúcnikov. Toto, o toto išlo, ostatné bolo len kamufláž. Kamufláž, horalkové paragrafy, všetko možné, len aby zamaskovali ten hlavný dôvod. Boli by ochotní, aj boli pre Európsku úniu trochu zmeniť, trochu, všade ubrali, len nie v kajúcnikoch. To je kľúč, kľúč ku všetkému. Tak sprísnili, spresnili zbytočne používanie tohto inštitútu, že reálne v praxi keď som si zamyslel, aká je prax pri tomto všetkom, za prvé, možno nikto by sa ani neujal, nebol by ochotný byť tým kajúcnikom, lebo sa tak znížili tresty, tak sa všetko skomplikovalo a skrátili premlčacie lehoty, že jednoducho, jednoducho neni motivovaný ten človek byť kajúcnik. To neni jednoduché svedčiť proti chlebodarcom, svedčiť proti parťákom, svedčiť proti blízkym, vďaka ktorým tu žil ten kajúcnik, vďaka ktorým vôbec mohol existovať, a teraz zrazu má svedčiť, to je obrovský tlak. A zrazu keď vidí, že, dobre, odsvedčím, mám malý trest, možno podmienku, možno peňažný trest, tak tí, proti ktorým mám svedčiť, kľudne ten peňažný trest za mňa aj vyplatia, len aby som nesvedčil. A doteraz tí advokáti presviedčali tých potencionálnych kajúcnikov, obvinených členov, aby nesvedčili, že ich z toho vymocú. A nakoniec sa rozhodli svedčiť, lenže teraz, už teraz tá motivácia je značne zmenšená, benefity, voľakedy bolo ich päť, ani sa to nenazývali benefity, boli to, bolo to päť paragrafov, podľa ktorého, podľa ktorých sa mohlo postupovať v rôznych fázach trestného konania s tými spolupracujúcimi osobami. Teraz sa to rozšírilo o pomaly, ani to tu nechcem vymenovať, kto zoženie, zoženie, sľúbi, až o takéto detaily, to pri tejto praxi s týmito kajúcnikmi to je bežná vec všade na svete, že sa postupuje takýmto spôsobom. Ten kajúcnik musí získať dôveru, lebo mu na tom Božom svete neostane nikto. Tí, proti komu svedčí, tam je zradca, jak sa tu hovorí bežne, že zradca, udavač, pre celú spoločnosť ostane zločincom na veky vekov amen, lebo vždy bude len zločinec, lebo aj je. Nazýva sa to kajúcnik, že možno chce si napraviť reputáciu, máloktorý z nich si to v podstate chce napraviť, jednoducho ostane zločinec, tak ostane mu len ten policajt, v ktorého môže veriť. A potom ešte ten sudca, ktorý buď uzná alebo neuzná, že klame alebo neklame, alebo že jeho výpoveď je hodnoverná napriek tomu, že bude až pod čiernu zem očierňovaný obhajobou.
A čo teraz chcú urobiť? Lebo nepochodili na tých procesoch, pán Para a títo advokáti nepochodili, tí sudcovia uznali hodnovernosť kajúcnika...
|
Ďakujem za faktické poznámky, vážim si ich.
|
... medzi sebou komunikovali, jak ma treba zlikvidovať. Tak sa o tom dozvedia, tak v záujme objasnenia desaťnásobnej vraždy som chodil po Dunajskej Strede že nič a pritom som vedel, že tí, čo ich tu vykresľujú médiá, najväčších vrahov na Slovensku, sa odhodlali, že ma zabijú. Toto je polícia, nie fňukanie. A teraz ešte mám byť na vine, že stúpa kriminalita podľa ministra. Živý páchateľ, neviem, či ho niekedy videl priamo alebo aj Šutaj, Matúš Šutaj Eštok, že tvrdia, že my sme ich, my sme ich vyškolili, že môžu kradnúť, oni lepšie vedia jak on, že kedy môže kradnúť, čo môže kradnúť, čo môže robiť policajt, čo je priestupok, koľkokrát to môže spraviť, do jakej škody to má robiť, to vedia všetci, úplne všetci, lepšie jak hliadkoví policajti. Viete, ich netreba školiť, netreba ich, áno, naozaj oni to vedia. A vedia to aj tí, ktorým boli zastavené trestné stíhania, 3 500, ktorí končia. Tí, ktorí tŕpli rok, dva, tri, štyri, desať, spáchali niekedy nejaký priestupok, čo priestupok, daňový delikt, zapojili sa do nejakého karuselového biznisu nelegálneho, milióny zarobil a teraz čaká, že či bude chytený, či nebude odhalený a premlčacia lehota bola desať, dvadsať rokov za to, čo spáchal. A teraz zrazu šup a už je nevinný. Viete, toto je úľava, to je úľava pre týchto ľudí a ešte k tomu môžem ísť zas, lebo trestné činy, keď aj ma chytia, tak budem, dostanem podmienku. Na toto, toto netreba týmto ľuďom hovoriť. To vôbec netreba hovoriť ani tým ľuďom, ktorí sú najdrahší právnici na svete, ktorých angažuje organizovaný zločin svetový, ktorí analyzujú právne poriadky v každom štáte a robia koncepcie, ako to riešiť a kde je to najjednoduchšie. No a zistili, že na Slovensku áno. Aj trestnoprávne a ešte aj inštutucionálne, lebo všetky inštitúty, ktoré na to boli zriadené, boli zrušené, zrušené jednoducho, trestné spisy porozdeľované, európska prokurátorka hovorí, že jedna tretina skutkov daňových únikov, ktoré oni riešia, má nejaké korene na Slovensku, ale to len z tých, čo oni riešia, jedna tretina. A koľko ich je, čo, čo, čo ani neriešia, ani o nich nikto nič nevie? A čo je úplne najhroznejšie, riešia to síce, Európska prokuratúra, ale nie preto, že dostali podnet alebo výzvu na súčinnosť o slovenských orgánov. Slovenské orgány o tom nič netušili, len boli informované tou európskou prokurátorkou, že nech sa nejak snaží aspoň pomôcť, keď už nič nezistili. Toto je dopad trestnoprávnych noviel. Toto. Tá malá kriminalita áno, viete, malá, kvôli malej kriminalite sú nervózni občania, kvôli tej veľkej kriminalite nie sú nervózni, kľudne si zvolia tých, ktorí to zapríčinili. To je absurdné. Absurdné. Obžalovaný z toho, že založil zločineckú skupinu, zneužíval celú políciu, je podpredseda parlamentu, z vôle voličov. Z vôle voličov, 160-tisíc krúžkov mal. Áno, volili zvolili, my sa s tým akurát môžme zmieriť. Tá drobná kriminalita, tí ľudia vidia osobne, že im hrozí nebezpečenstvo, až vtedy začínajú rozmýšľať, že čo sa vlastne stalo. A aby náhodou neprišli na to, že to sú tí istí, čo páchajú tú veľkú kriminalitu, tak im je tu podsúvané, že opozícia. Opozícia navádzala, aby išli kradnúť, že sa im nič nestane.
Čiže návrh, o ktorom teraz hovoríme, urobí nejaké dielčie nápravy, ale zas, ak sa to nepodloží včas schváleným priestupkovým zákonom, o ktorú, o ktorom tu len hypoteticky hovorí minister spravodlivosti, tak to bude neefektívne. Z tohoto všetkého vidieť, že to, čo sme tu predpokladali na samom začiatku, že sa tu ide urobiť všetko preto, aby určité osoby boli trestnoprocesne nedotknuteľné a keď aj sa ich ten trestný proces trochu dotkol, obšuchol sa okolo nich, aby, aby sa nemuseli báť. A to, že ani teraz sa to ďalej nerieši a ďalej sa postupuje tou elimináciou, ďalej sa útočí na všetko možné, čo by mohlo bojovať proti tej kriminalite, tej závažnej, tak to, to už neni ani tak pre záchranu tých ľudí, oni sú už zachránení, im sa už nič morbídne nemôže stať, už sú sadzby malé, už je to vyriešené. Ale toto, ale čo do budúcna? Tí, čo ešte neboli postihnutí. Do budúcna, preventívne opatrenie, zrušiť úrad, ktorý tu včera bol zrušený. To už je do budúcna. Blížia sa voľby, mohlo by sa stať, že nejaký, nejaká biela vrana, poctivý človek, ktorý nechce byť zločinec, tak nahlási ešte predtým, jak sa tým zločincom stane, lebo byť zločincom a potom nahlásiť, to je, jak tu veľakrát bolo hovorené, zradca, to je špina, to je zloduch, že nahlásil. Mal tú šancu to nahlásiť, keď ešte nebol zločinec, len videl, že sa to chystá. Lenže keď to nenahlási a bude v tom systéme, tak sa stane zločincom a inštitút, kvôli ktorému boli všetky tieto novely urobené, je ten, ktorý pojednáva o spolupráci obvinených. Toto bolo hlavným cieľom, ostatné bolo len maskovanie. Bez tohto to je základ tej Falconeho metódy, kriminálne spravodajstvo a spolupracujúci obvinený a potom ešte efektívny trestný poriadok a zákon. Tu to všetko bolo zlikvidované. Kriminálne spravodajstvo a ochranu svedkov znefunkčnil ešte prezident Lučanský ešte keď bol prezident, zlúčil tie dva útvary, my sme mali špičkové útvary, nikto o nich nič netušil. My sme školili všetky postsocialistické krajiny, ako chrániť svedkov, tú koncepciu sme ich učili zavádzať my. Kriminálne spravodajstvo, to nikto netušil, že existuje, až keď prišiel SMER, zrazu boli aféry ohľadom kriminálneho spravodajstva. To bolo, to bolo alfa a omega a potom až tí spolupracujúci obvinení cez to spravodajstvo bolo jasné, či klamú, zavádzajú, s kým, odkiaľ, pokiaľ, to bez tohto je to málo efektívne. Všetko je zrušené, všetko. Všetko. Je mi z toho fakt zle, obzvlášť keď ešte ja mám byť vinný. (Povedané so smiechom.) Ešte koľko mám času? (Smiech v sále.) Chce ešte niekto hovoriť? (Reakcia z pléna: „Áno.") Dobre, tak končím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
|
presne podľa toho som išiel. Čiže budovali sme to, bol som súčasťou iniciátorom a priamym aktívnym elementom budovania tohto konceptu v Slovenskej republike. Plynutím času som sa dostal až do parlamentu a teraz vidím ako sa to všetko krok za krokom búra. Začalo sa to už dávnejšie, ale len tak chirurgickými sekmi, že tá efektivita, tie sľuby ktoré mali byť tesáky, že sa zatnú a potom sa postupne eliminuje organizovaná kriminalita sa obrusovali, zjemňovali a nakoniec, teraz som súčasťou parlamentu, kde sa toto všetko úplne ruší, ale že úplne. Posledným klincom bol včera, bolo rozhodnutie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov proti spoločenskej činnosti. Čiste len kvôli tomu, aby odstavili šéfku toho úradu. Kvôli ničomu inému. A teraz tu rokujeme o zvýšenom nápade drobnej kriminality a predkladateľ akých takých opatrení z oneskorením možno roka tvrdí, že opozícia je na vine. Ja som opozícia, tiež, a ja sa cítim osobne až tak skľučujúco až zle, že ja som na vine? Však ja som tu dušu vyložil za to aby sa tu niečo postavilo, aby sa to zrealizovalo aby to bolo v prospech tých, ktorých tá organizovaná kriminalita či už tá jak to nazývate tú všelijako hrubo krká alebo aj tá ekonomická tá ešte nebezpečnejšia oveľa nebezpečnejšia. Tí hrubo krkí, to sú len také pouličné gangy to je nič. Rozožiera našu spoločnosť a ja mám byť na vine? Alebo opozícia? Keď upozorní súčasnú koalíciu a tých čo to iniciujú novely trestných, trestného zákona, trestného poriadku, rušením inštitúcií, ktoré majú byť nápomocné pri tom boji, tak preto som si dovolil teraz k tomu niečo povedať. Nie opozícia je na vine. A keď už, ja som dokonca povedal, že keď sa má zaviesť restoratívna justícia, tak v prvom rade je potrebné vykonať analýzy dopadov toho zavádzania. V prvom rade musí ten, kto to chce zaviesť mať premyslené, aký dopad to bude mať na zločincov už stíhaných, alebo tých, ktorý len sú potencionálny zločinci, ktorí pod vplyvom takto prijatých noviel budú motivovaní povedzme páchať keď vidia, že trestné sadzby sa znižujú škody určujúce kvalifikované skutkové podstaty sa zvyšujú, premlčacie lehoty sa znižujú, jednoducho toto je motivačný prvok pre všetkých, ktorý buď páchajú alebo chcú páchať, alebo aj páchali trestnú činnosť. Jednoducho to je logika veci. A keď toto chceme zaviesť z ničoho nič, musíme mať pripravené na to inštitúty, orgány, ktoré tomu majú predchádzať, a ubrzdiť ten prvý ošiaľ, ktorý nastane po uvoľnení trestného práva a procesu. Musí ten ošiaľ. Ja som toto zažil začiatkom deväťdesiatych rokov, po zavedení demokracie, Havlovej amnestie, kde proste bol ošiaľ. Každý kradol, podvádzal, zneužíval všetko, čo sa len dá. Nebol na to pripravený. Ani polícia ani justícia ani trestný poriadok nič, nedalo sa s tým robiť v podstate nič, len sledovať, čo sa bude diať. Teraz vidím a som to upozorňoval na to, pri zavádzaní alebo debatení tu o tých o novelách trestných, že toto zrejme nastane s najväčšou pravdepodobnosťou. Preto mám byť vinný, že to reálne aj nastalo? Čiže, ak naozaj chceli zaviesť restoratívnu justíciu, tak v prvom rade mali vedieť a to určite aj vedeli, že Policajný zbor je v podstave, a ešte budú odchádzať v tom čase policajti pod vplyvom nadmerne zvýšeného odchodového dôchodku. Potom budú niektorí tí efektívny tí najlepší profesne najvzácnejší budú eliminovaní odstavovaný, dostanú sa tam takí ktorí jednoducho nemajú praktické skúsenosti s týmto všetkým, takže bude im to trvať pomaly neefektívne, kým si to natrénujú, kým do toho prídu ak vôbec budú chcieť. A pod vplyvom ekonomických alebo politických tlakov sa radšej na to nevykašľú a budú sa tešiť, že sú vo funkciách na špecializovaných útvaroch. Čiže, nebolo to premyslené, jednoznačne z toho vyplýva, to čo tu už bolo povedané tisíc krát ak nie viac krát, že to bolo cielené na pomoc, vtedy alebo ešte aj dnes, obvineným, obžalovaným ľuďom, ktorých bolo treba zachraňovať spod ošiaľu, ktorý oni tu nazývajú v tých rokoch 20 až 23. Lenže teraz už v podstate to vykonali. Trestný zákon, trestný poriadok sú novelizované a už teraz aj keď by sme to rovno dali späť, do tých pôvodných koľají, vytvorili všetko možné špecializované, už na týchto ľudí sa bude vzťahovať vždy to najpozitívnejšie, najpriaznivejšie v trestnom konaní, a to je práve to čo je teraz. Čiže situácia je vyriešená. Preto nechápem, prečo im tak dlho a tak komplikovane trvá napraviť, to čo spôsobili. A keď aj horko-ťažko sa odhodlajú napraviť, tak to zvalia na opozíciu, že ona je na vine. To, to nie je také jednoduché. To sa zapíše do dokumentov, ktoré budú súvisieť s týmito novelami, ktoré tu teraz ideme schvaľovať. Zdôvodnenie po desiatich, 20-tich alebo koľkátych rokoch v archívoch budú hľadať historici, že kde nastala zrada, kto bol vtedy poslanec, kto to schválil, kto sa k tomu ako vyjadril. A ja nechcem byť ten, ktorý som sa k tomu nevyjadril a len ticho tu sedím bezmocne, a ešte mám byť aj vinný za to, že sa zvýšila kriminalita. Pritom ja som hovoril, že ako to treba zavádzať na branno-bezpečnostnom výbore prvom som sa pýtal ministra vnútra, či to má zanalyzované, či má analýzu dopadov, či má pripravený policajný zbor, aby to zvládol, či vzrastie kriminalita, či vzrastie alebo klesne počet trestných spisov, keď klesne počet evidentne, že klesne keď trestná činnosť sa prekvalifikuje na priestupky. Čo s tými policajtami, čo dovtedy robili trestné konanie, či teraz pôjdu hliadkovať, alebo ako to bude riešené? Či má pripravenú štátnu správu, okresné úrady na enormný alebo keď aj možno neenormný ale na nárast priestupkových pojednávaní. Či sankcie, ktoré sú definované v tom aktuálne platnom priestupkovom zákone, sú účinné, alebo efektívne alebo dostatočne odstrašujúce proti tým, ktorí budú páchať tú, tie priestupky. Nič nebolo, nič, postupne až zavádzali až následne, čiže bolo to zle robené.
A teraz k tomu zvýšeniu škody malej na 700 euro, z tých 266. Keď to už, áno, je to objektívne zdôvodnené že inflácia 266, 700 povedzme v porovnaní s minimálnou mzdou, možno že to je aj objektívne zvýšenie, ale nie z ničoho nič bez prípravy, bez prípravy. Policajného zboru, štátnych orgánov, okresných úradov. Aby zvládli tú zmenu. Čiže keď už to raz chceli zaviesť, tak mohli to robiť postupne, lebo robili tri veci naraz. Tri naraz. Za prvé zaviedli tých 700 eur minimálnu malú škodu, potom zrušili priestupkovú recidívu a ešte nemali pripravený Policajný zbor, lebo bol v rozklade. Hromadný odsun policajtov hlavne tých starších z výsluhovými dôchodkami do civilu. Tri veci naraz. To je hlavná príčina nárastu kriminality tej drobnej, o tej závažnej, času mám dosť tak budem hovoriť neskôr, tejto drobnej, toto. Policajný zbor nebol pripravený, keď už tak mohli v prvom rade v prvom slede zaviesť zvýšenie malej škody na 700, pripravený Policajný zbor a uvidíme prax, či naozaj má vplyv zvýšenie z 266 na 700, ak nie zvládame, to a postupne ak silou mocou chceme zrušiť, tú priestupkovú recidívu, tak ju potom zrušiť, nie všetko naraz. A teraz skúmať, že čo je na vine. Či malá škoda, alebo priestupková recidíva. Haha, pán minister alebo jeho tím alebo neviem, kto si dal obrovskú námahu aby tu vylustroval rozpravu v pléne, presne povedali pani Kolíková a neviem kto ešte menovite, presný čas 14:31, povedala toto a toto, popierajú to že vlastne reagovali na nás na tú opozíciu, lebo viete, áno pod vplyvom emócii v politickej dišpute človek povie možno aj to čo nechcel, alebo sa to špatne pochopí, podľa mňa zrejme tieto vyjadrenia o tej priestupkovej recidíve, k tým horalkám, horalkovým za dve horalky ísť do basy to je fakt morbídne, ale podľa mňa to bolo myslené tak, že veľkým zločincom znižujete tresty, a týmto malým ich ponechávate, tak oni čo spravili zobrali aj tým malým. Aby to bolo fifty, fifty, ako myšlienka bola taká, že neúmernosť je v tom znižovaní tých trestov pre tých veľkých zločincov, nie že sekneme aj tých malých a v podstate je po probléme, a no. Ja som nikdy nepovedal že priestupková recidíva že má byť zrušená, lebo ja som bol v praxi ja viem, čo to presne znamenať bude, a to presne to aj znamenalo. Obzvlášť, keď Policajný zbor nie je na to pripravený. Keď som bol okresný riaditeľ som zažil takýto nárast kriminality tej drobnej, pouličnej, ako aj vlámačiek, lúpeží, ako aj klasických krádeží, v takom rozsahu, že denne sme mali v okrese Dunajská Streda dve, tri a zrazu z ničoho nič 14, 16 vlámačiek, krádeží, lúpeží. Z ničoho nič. A podstav som mal 20 percent. To je viac ako je teraz priemer na Slovensku a plus sme tam mali vzrastajúcu zločineckú organizáciu, ktorá rozstrieľala predchádzajúcu organizáciu, tiež sa chcela zmocniť moci. Tak neplakali sme, ale sme robili, každú noc, intenzívne. Vymyslel som intenzívny výkon, zvýšený výkon, cielený výkon, milión rôznych akcií operatívne som presúval hliadky, zapojil som do toho kriminálnu službu, aby sme vedeli, čo sa deje. Poriadkovú, dopravnú aj personalisti, všetci hliadkovali. Tam kde treba a tak ako treba, osobne som to všetko riadil každú noc aby som to mohol meniť, lebo samozrejme policajti vyzrádzali, že kde ideme, tak som to musel zmeniť, musel som aj fiktívne povedať kam ideme, nech to vyzradia a my sme šli úplne inde. Ale to treba riadiť s tým treba žiť, preto treba zomrieť, keď treba. Nie sa sťažovať, že nás je málo. Samozrejme policajti sa sťažovali, nemali ma radi, pýtali sa, že dokedy toto že to nevydržíme, do vtedy, kým tú kriminalitu nepotlačíme. A sme ju potlačili. Potom som sa dozvedel, že prečo to vlastne bolo. Toto bol cielený útok mienkotvorných osôb, fiktívnych podvodných podnikateľov a zločineckej organizácie ma likvidovať, preto lebo nevyšiel im prvý krok likvidovať ma cestou kontroly komplexnej z Ministerstva vnútra, druhý krok bolo toto. Tak rapídne zvýšiť kriminalitu, aby som bol vyhodnotený, že som neschopný aby ma mohli vyhodiť. Tretí krok bol moja fyzická likvidácia, Čiže ten druhý krok im nevyšiel potlačili sme tú kriminalitu, tak prišla na rad tá likvidácia. Na odposluchoch bolo zaznamenané že jak ma idú likvidovať. Keď sme to riešili s prezidentom, viceprezidentom a kompetentnými, riaditeľom Úradu organizovanej trestnej činnosti tak mi povedali, aby som z toho nič nerobil. Že nebudem robiť nič. Preto lebo potrebujeme objasniť desať násobnú vraždu a keď začneme robiť cirkus, lebo to títo medzi sebou komunikovali jak ma treba zlikvidovať, tak sa o tom dozvedia, tak v záujme objasnenia desať násobnej vraždy som chodil po Dunajskej Strede, že nič. A pritom som vedel, že tí čo ich tu vykresľujú médiá, najväčších vrahov na Slovensku sa odhodlali, že ma zabijú. Toto je polícia
|
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera som si veľmi pozorne vypočul rozpravu pána ministra spravodlivosti. Fakt pozorne a možno by som teraz ani nevystúpil, lebo v podstate rieši teraz to, čo riešiť mal už síce dávno, ale predsa len rieši. Nejaké riešenia tam sú v podstate aj odborne zdôvodnené. Len je tam jedna obrovská, obrovská chyba. Zdôvodnenie všetkých týchto krokov a oneskorenosť prijatia týchto krokov zvaľuje akože na opozíciu, ktorá upozorňovala, že, alebo skôr motivovala potencionálnych páchateľov, aby sa pustili do páchania trestnej činnosti. Osobne ma to prinútilo sa naozaj zamyslieť nad tým, že či to je fakt tak. Ako som ja osobne ako opozičný poltiik prispel k tomu, že tu stúpa kriminalita. Či sme spravili fakt nejakú chybu, alebo proste som sa nad tým zamyslel. Úplne ma zdesilo to, keď som začal spomínať na minulosť zhruba do roku 2001, keď som sa stal 1. viceprezidentom a začali sme tvoriť koncepciu boja proti organizovanej kriminalite, alebo celkovo proti kriminalite. Ale prioritne proti tej organizovanej. V momente som napísal koncepciu rozvoja služby kriminálnej polície. Vďaka tejto koncepcie sme v podstate vyriešili problém, ktorý sme mali pri vstupných procesoch do Európskej únie s kapitolou 24 m) vnútorná bezpečnosť. Lebo experti z tej komisie uznali, že naozaj i keď síce to ešte nemáme, ale máme to perfektne pripravené a po voľbách v roku 22 sa to zrealizuje. To bola jedna z podmienok, ktorá bola splnená na vstup do Európskej únie. Ja som bol hrdý sám na seba, že sa mi to aspoň takto podarilo. V zápätí na to som bol pozvaný na Holandska, Dánska a Belgicka. Členovia tej kontrolnej komisie z týchto krajín doma porozprávali, čo tu videli a v týchto krajinách sa to snažili presne tak, ako som ja navrhol v tej koncepcii. To ma tiež veľmi potešilo. Potom, keď sme tu zaviedli ÚBOK - Úrad boja proti organizovanej kriminalite, prišli sem dokonca z Veľkej Británie experti, ktorí tvorili v tom čase britskú national crime agency, čiže britskú národnú kriminálnu agentúru. Prišli so mnou konzultovať, či to robia dobre, či to je tak správne. Tiež som bol na seba hrdý, že odborníci z týchto krajín prichádzajú konzultovať k nám, že ako bojovať s organizovanou kriminalitou. Ja som túto koncepciu postavil na základe praktických skúseností ako okresný riaditeľ Dunajskej Stredy a predtým ešte operatívec radový na Prezídiu policajného zboru, kde som videl nedostatky, videl som problémy, videl som koncepčné zrady a preto som vedel presne, čo je potrebné spraviť. Teda okrem trestného poriadku a trestno - právnych kódexov ešte aj množstvo iných zákkonov s tým súvisiach, ktoré v tom čase sa ani nepodarilo, ale postupne sa ako tak zaviedli. Samozrejme oprel som to o koncepciu Govianiho Falconeho, sicílskeho prokurátora, vyšetrujúceho sudcu, ktorý pomocou týchto metód ako tak dokázal stíhať sicílsku Cosa Nostru. Presne podľa toho som išiel. Čiže budovali sme to. Bol som súčasťou, iniciátorom, priamym aktívnym elementom budovania tohto konceptu v Slovenskej republike.
Plynutím času som sa dostal až do parlamentu...
=====
|
132.
Ďakujem za slovo.
Pán kolega, hovoril si vo svojom príspevku, že je veľmi nevyhnutné, veľmi dôležité, aby taká inštitúcia jak Úrad na ochranu oznamovateľov bol absolútne nezávislý, nezávislosť že je veľmi dôležitá, samozrejme je. Takže ja som lovil v pamäti, že koľko takýchto riaditeľov a vedúcich pracovníkov nezávislých inštitúcií, ktoré boli kreované ako nezávislé, tí riaditelia boli vyberaní rôznymi komisiami, čo najviac nezávisle, koľko z takýchto šéfov boli ženy. Tak spomeniem si na dva prípady. Aktuálne je tento, o ktorom hovoríme, a predtým bola riaditeľka ústavu na kontrolu liečiv. Obidva čelili enormnému tlaku zo strany politikov, zo strany politickej vôle, konkrétne pán Matovič proti riaditeľke, nevzdala sa, nezlomila, vydržala a bojovala za tú nezávislosť, hoc proti svojmu vlastnému komfortu. Teraz máme druhý prípad, zas žena a zas bojuje, nevzdá sa, nepokloní sa a zas je predmetom útoku. Dokonca v tomto prípade prejaviť tú nezávislosť ani jej nebolo jednoducho umožnené, lebo ten Matúš Šutaj Eštok ani len nepožiadal ten úrad o súhlas k personálnym opatreniam. Jednoducho nepožiadal, takže ako mohla ešte viac prejaviť svoju nezávislosť. Nepožiadal a tvrdia, že je nezávislá. Čiže dve ženy, obidve držia, obidve sa nesklonia. Vo všetkých ostatných prípadoch to boli muži, v drvivej väčšine sa priklonili, sklonili sa, pokľakli pred politickou svojvôľou, či už boli volení takou alebo inakšou politickou garnitúrou. Dokonca aj striedali kabáty. Volila ich jedna politická garnitúra, počas druhej priklonili, sklonili, možno riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu momentálne sa javí, ktorý drží nezávislosť. Snažil sa ju držať pán Lipšic... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
|