Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
4. 12. 2024 18:29:34 - 18:44:53 23. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 537 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol túto správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť túto správu prerokoval, zároveň ju prerokoval aj ako výbor určený ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť však po prerokovaní tlače číslo 467 v určenej lehote neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov. Prílohu tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancov. Ďakujem. Skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.
17. 9. 2024 15:07:28 - 15:10:25 19. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 458 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Ja som nehovoril o tých, ktorí už majú nárok na výsluhový. Ja som hovoril tých, čo slúžili dva, tri, päť rokov. Proste že skúsili, nemajú nárok na výsluhový, ani sa im, zas sa im bude rátať od nuly. Povedzme, ak by to, čo vy hovoríte, čo bolo zrušené, že sa nespočítava tie výsluhové, že vždycky začína od nuly, tak toto bolo zlé riešenie. To vlastne bolo prijaté kvôli tomu, aby som sa náhodou nevrátil ešte raz do Policajného zboru. To je tak.
A ešte, ja som išiel za policajta, keď som mal 23 rokov, alebo 24, už neviem presne, 24, ja som išiel najskôr na vojnu na dva roky, ja som si ju odkrútil, až potom som šiel za policajta, nie tak, že som sa chcel vyhnúť vojne a išiel som radšej za policajta, lebo aj takých bolo veľa. Išiel na ten pohotovák, aby sa vyhol vojne. Ja som si odkrútil všetko od piky. A chcel som byť policajt a som aj ním bol.
17. 9. 2024 14:45:57 - 15:05:48 19. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 458 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
14.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa ujal slova v tejto rozprave. Túto rozpravu vedieme o novele zákona o Policajnom zbore, ktorou sa má odvrátiť alebo zjemniť negatívny vplyv negatívneho personálneho stavu v Policajnom zbore. Za stav a charakter, efektívnosť a údernosť Policajného zboru zodpovedá minister vnútra v plnom rozsahu svojich kompetencií. On sa rozhodol teda nám tu v prvom čítaní predniesť rôzne opatrenia, ktoré plánuje robiť vo vlastnej réžii v rámci ministerstva vnútra, a tento návrh novely zákona je nad rámec tých jeho možností, preto navrhuje týmto, touto novelou nejakým spôsobom zamedziť rozkladu v Policajnom zbore. Ako sa argumentuje v dôvodovej správe na skrátené legislatívne konanie, tento negatívny personálny stav v Policajnom zbore môže priamo zabezpečiť, alebo zapríčiniť zhoršenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike.
Čiže polemizujeme tu o návrhu, ktorý má stabilizovať personálny stav v Policajnom zbore z dvoch uhlov pohľadu. Aby tí, ktorí už majú odslúžené svoje roky, ktoré podmieňujú, aby mohol ostať výsluhový dôchodok, to je jedna skupina policajtov. Druhá skupina je tých, ktorých chceme týmto, alebo chce minister týmto návrhom prilákať do Policajného zboru a tak naplniť stavy novými policajtmi. Ja tu nebudem rozprávať všelijaké politické veci okolo toho, budem sa venovať priamo tomuto návrhu a jeho možným negatívnym dopadom do budúcna. Lebo aj sebelepšie, sebepozitívnejšie opatrenie ak neni premyslené strategicky dlhodobo, môže v tých ďalších krokoch zapríčiniť viac škody ako osohu.
Čiže zoberme si ako prvý ten motivačný príplatok päťtisíc euro pre toho policajta, ktorý do konca júna 2005 splní podmienku 20 rokov vo výslužbe, 20 rokov v službe a viac. Čiže čo to zapríčiní? Že každý jeden policajt, ktorý už odslúžil 20 rokov a viac, môže požiadať o tento motivačný príspevok s tým, že sa zaviaže tri roky zotrvať v Policajnom zbore. Ako to už hovoril môj predrečník, ten, kto sa už raz rozhodol, že ide do civilu alebo do toho výsluhového dôchodku, už je veľmi problematické uznať, že ho tento typ motivačného príspevku nejakým spôsobom od tohto rozhodnutia odradí. Lebo keď si to preráta na mesačné dávky, tak mu vyjde, že ten výsluhový dôchodok mu možno viac prinesie mesačne peňazí, ako keď si preráta tých päťtisíc korún na tri roky a na všetky mesiace, ktoré v tých troch rokoch sú. Ale povedzme, že niektorí z nich sa rozhodnú, že sa zaviažu ešte tri roky slúžiť a zoberú si tých päťtisíc.
No a potom je tu skupina policajtov, ktorí vôbec nezvažovali, že idú už teraz do dôchodku, čiže to sú zväčša takí policajti, ktorí práve pod týmto vedením ministerstva vnútra zažívajú eufóriu, sú ustanovení do povedzme aj manažérskych pozícií, kariérne stúpajú, dostávajú sa na vyššie riadiace alebo vyššie postavené policajné zložky. On vôbec nemal v úmysle teraz ísť do dôchodku, ale tak či tak má nárok podľa tohto návrhu požiadať o ten motivačný príspevok. Čiže pre takéhoto policajta čo to vlastne znamená? Benefit, dar, ktorý si vôbec nemusí ani splácať, ani odpracovať. Čiže toto je v podstate, ako by som to povedal, odmena tým, ktorí chcú slúžiť tomuto systému. Čiže všetci policajti, ktorí majú výsluhu viac ako 20 rokov, požiadajú o výsluhový dôchodok. Vlastne o ten benefit. Ak nepožiada, tak vlastne, ako by som to povedal, sám sebe škodí. Lenže niektorí z nich v podstate nemusia nič odpracovať, len to tak dostanú. Čiže sú to zbytočne vyhodené peniaze zo štátneho rozpočtu, lebo nesplnili účel, kvôli ktorému tu o tom vôbec hovoríme, aby zotrval v tom Policajnom zbore, lebo títo policajti by tak či tak v tom zbore zotrvali.
Potom sú tu policajti, ktorí tak či tak chceli odísť, lebo boli dehonestovaní, ohovorení, degradovaní, presunutí z vyšších policajných, komplikovanejších policajných útvarov na nižšie, z vyššej triedy na nižšie triedy, títo, pre týchto tých päťtisíc na tri roky zrejme nebude tá motivácia, aby zostali v Policajnom zbore. Lebo vo väčšine prípadoch prídu o oveľa viac, ako im ten motivačný príspevok môže prispieť k tomu ich mesačnému príjmu. Čiže táto forma motivácie skôr vyzerá byť ako odmena pre tých, ktorí sa upísali prijať funkciu, ísť na špecifické, špecializované pracoviská, na ktoré sa možno doteraz nemohol dostať a vôbec nemal v úmysle ísť do civilu. To je jedna vec.
Druhá vec, každý rok sústavne odchádzajú policajti, niektorí prichádzajú. V poslednom období je to tak, že viac policajtov odchádza a menej prichádza preto, lebo tie pomery v Policajnom zbore dlhodobo sú také, že policajná práca neni až taká atraktívna a neni tak ohodnotená. Čiže každý rok pravidelne sa to deje. V niektorom roku je to viac, v niektorom menej. Väčšinou to záleží aj od toho, že pred tými 20 rokmi, aký silný bol nábor na tú políciu, keď veľa ľudí nastúpilo, tak po 20 rokoch aj viac ľudí odchádza, lebo z viac ľudí viac odíde. To sa deje práve teraz. Pravidelne. Povedzme, keď ja som bol policajný prezident, tak historicky najviac ľudí odišlo do civilu počas môjho prezidentovania, napriek tomu sme ustáli bezpečnostnú situáciu, menej kriminality bolo, menej dopravných nehôd. To, čo má byť odhaľované, prevažne ekonomická kriminalita, sa viac odhaľovala, čiže nespôsobilo to tragédiu v bezpečnostnej situácii na Slovensku. Ten enormný odchod policajtov.
Lenže čo sa stane teraz? Teraz všetci, čo majú 20 rokov a viac, ak zoberú ten výsluhový dôchodok, tak v podstate sa urobí hrádza tomu pravidelnému priebežnému odchádzaniu do civilu. Čiže behom troch rokov v podstate neodíde nikto, alebo odíde menej, ako by odišlo priemerne súvislým odchodom kvôli tej výsluhe. Po troch rokoch zrazu, a dúfam, že sa to nestane, ale sa podľa mňa môže stať, že odídu všetci, ktorí mali tie tri roky pribrzdené tým odchodom. A takisto pribudnú k nim ešte aj tí, ktorí prirodzene teraz majú výsluhu 17 alebo 16 rokov, čiže bude trikrát viac policajtov odhodlaných odísť do civilu. Preruší sa ten prirodzený tok prílivu a odlivu. Týmto jediným opatrením. To môže spôsobiť až potom tie veľké škody v personálnom stave v Policajnom zbore.
Teraz sa môžem venovať tým náborovým príspevkom. V návrhu sa hovorí, že uchádzač o policajnú prácu, keď splní všetky podmienky, bude prijatý za policajta, môže požiadať o náborový príspevok päťtisíc eur s tým, že sa uviaže na päť rokov v Policajnom zbore zotrvať. Tu bol prednesený pozmeňovací návrh, ktorý to ešte nejakým spôsobom chce sprísniť, že tento príspevok môže dostať len raz konkrétny jeden človek. Čiže je to síce tam zbytočné, ale pre istotu, aby sa to údajne nezneužívalo. Lenže z tohto vyplýva to, že v podstate je tu vôbec snaha naplniť Policajný zbor policajtmi, alebo sa len predstiera, že sa snažíme naplniť tie stavy. Preto lebo v tom civilnom sektore je veľa policajtov, ktorí z rôznych dôvodov z toho Policajného zboru odišli aj bez toho, že spĺňali podmienky na výsluhový dôchodok. Napríklad po piatich rokoch, po siedmich rokoch, po troch rokoch. Vôbec nezotrvali v Policajnom zbore z rôznych dôvodov, napríklad rodinných, kvôli tomu, že sa narodilo dieťa, ochorela matka, musel cestovať, rôzne dôvody sú, že jednoducho sa rozhodol, keďže Policajný zbor mu neposkytol to, čo by potreboval, tak odišiel, napriek tomu, že nepoberá ten výsluhový dôchodok. Ale teraz ten motivačný príspevok päťtisíc euro možno by takéhoto bývalého policajta motivoval vrátiť sa a byť zase policajtom. Možnože už tie rodinné dôvody, kvôli ktorým odišiel z polície, aj pominuli, že sa buď už rozviedol, alebo dieťa odrástlo, jednoducho milión rôznych dôvodov, by sa chcel vrátiť. A pýtal som sa na brannobezpečnostnom výbore, prečo aj týmto policajtom nechcú dať ten motivačný či náborový príspevok. Lebo sa jedná o policajtov, ktorých už neni potrebné školiť, už sú vyškolení, majú aj určitú prax, lebo už slúžili pár rokov. A ak by si prezreli hodnotenie tohto policajta za to obdobie, v ktorom slúžil, by mohli usúdiť, či sa jednalo o lajdáka, alebo či bol, vlastne či sa tešili vôbec jeho nadriadení, že odišiel alebo nie. Podľa toho by podľa mňa Policajný zbor mohol získať aj takýchto policajtov, ktorí v tom momente, ako by zas boli znovu prijatí, mohli plnohodnotne plniť tie úlohy, ktoré Policajný zbor plniť má. Čiže povedzme hliadkovať alebo zabezpečiť bezpečnosť občanov. Ale na toto tento návrh s týmto neráta a po mojej otázke na brannobezpečnostnom výbore ani len neráta, ani len nechce rátať, lebo vraj to neni nevyhnutné alebo potrebné.
Čiže podľa mňa by to bolo potrebné, lebo veľa takých policajtov je, ktorých by tých päťtisíc motivovalo a vrátili by sa a plnohodnotne zo dňa na deň by vedeli slúžiť, namiesto toho radšej budeme plytvať financie na policajtov, ktorí možno po štyroch službách na ulici zistí, že jednoducho to neni preňho. Nadrapovať sa s ožranmi, všelijakými recidivistami, predvádzať, pútať, sprevádzať, jednoducho zistí, že neni to preňho, tak radšej odíde a radšej vráti tých päťtisíc, alebo ak ich minul, tak už len tak silou vôle tam musí zostať, lebo nemá na to, aby vracal tých päťtisíc. A takýchto mladých policajtov podľa mňa je zbytočné tam živiť, lebo z nich žiadny osoh nebude, žiadnu bezpečnostnú situáciu neochránime.
Takže ja si myslím, to je môj osobný úsudok dlhoročného policajta, od hliadkového až po policajného prezidenta, myslím si, že poznám myslenie policajtov, ich rozmýšľanie, ich vôľu, ich odhodlanie, alebo aj neodhodlanie a z tohto všetkého usudzujem to, že takáto forma motivácie alebo náborového príspevku, kde vynechá tých najdôležitejších, o ktorých by mali zabojovať, v podstate že je neefektívna, neúčelná a ani neprinesie požadovaný efekt. Skôr o tie tri roky privedie alebo zapríčiní oveľa väčšie personálne škody v Policajnom zbore, ako sú povedzme teraz. Preto lebo, ako som už povedal v rozprave v prvom čítaní, pri každej výmene ministrov stále nastávajú takéto fámy, rôzne dezinformácie, vždy sa hovorí, že odíde aspoň päťtisíc policajtov, to bolo aj v predchádzajúcej, aj predchádzajúcej, aj predtým vláde. Nikdy sa to reálne nestane. Vždy závisí od toho, že konkrétny minister, ako ustojí, alebo neustojí túto situáciu. Či sa nechá ovplyvniť a populisticky prijme nejaké ad hoc riešenie, aby sa nepovedalo, i keď vie veľmi dobre, že toto riešenie možno teraz v tomto prvom kroku aj bude pozitívne, ale v ďalších prinesie viac škody ako osohu. To je všetko, čo som chcel k tomuto povedať.
Čiže nakoniec ešte predsa len každý príplatok, akýkoľvek, ak dostane policajt, tak ja mu ho doprajem, ale doprajem to len takému policajtovi, ktorý naozaj myslí a pracuje s odhodlaním, že to je poslanie a to je služba verejnosti. Nielen počítanie dátumov a dní, kedy už budem mať nárok na nejaký výsluhový dôchodok. Ak ešte k tomu dostanem nejaký príplatok, tak ešte nejako vydržím s tým počítaním tri roky. Takýto policajti až tak veľa osohu v Policajnom zbore nespravia, akurát zabezpečia len to, že bude naplnený stav a to je všetko. Čiže skôr by som uvítal také riešenia, ktoré tých policajtov budú držať v tom Policajnom zbore, aby nadobudli pocit, že sú naozaj dôležití. Oni sú v konečnom dôsledku vždy tí, na ktorých chrbtoch sa všetko odrazí, to, čo sa tu v parlamente alebo v politike udeje.
Čiže keď už to bola reč o tej novele trestných kódexov, samozrejme, že vládna koalícia bude tvrdiť, že nebude to mať negatívny dopad na kriminalitu. No samozrejme, že toto tvrdia aj budú tvrdiť, aj keď čokoľvek sa stane, vždy, že to bude mať, že to je ovplyvnené niečím iným, ale každý normálne rozmýšľajúci človek musí zvážiť, že keď sa znížia tresty, zvýšia sa škody, ktoré určujú stupeň spoločenskej nebezpečnosti, znížia sa alebo skrátia sa premlčacie lehoty, všetko toto summa summarum dáva motiváciu k páchaniu trestnej činnosti. Či to v skutočnosti bude, alebo nebude a v akom rozsahu sa to prejaví v tej spoločnosti, to vždy bude záležať len na tých policajtoch. Lebo tí policajti to budú musieť riešiť na tých uliciach, oni budú musieť vysvetľovať ľuďom, že prečo neprišiel načas, prečo mu to trvalo tak dlho, prečo sa on tým nemôže zaoberať, lebo tým sa má zaoberať niekto celkom iný v priestupkovom konaní alebo v nejakom inom konaní. Vždy tí policajti na svojich chrbtoch musia tým ľuďom vysvetľovať a v očiach tých ľudí nakoniec vždy budú oni tí, ktorí tú situáciu nejakým spôsobom neriešili. A taký policajt, ktorý toto má robiť len kvôli nejakému príplatku, ktorý na mesačnej báze tvorí ešte menej ako keby išiel do dôchodku, tak taký policajt tu bude ťažko nejakým spôsobom pozitívne tým občanom vysvetľovať, že jednoducho takto to je. To je tak.
Preto ja si vážim všetkých policajtov, ktorí zostanú v Policajnom zbore, aj tých, ktorí sa doň možno by aj chceli vrátiť. A podľa mňa by si zaslúžili aj oni ten náborový príspevok, lebo jednoducho taká je situácia, mali by sme ich lákať aj takýmto spôsobom. Samozrejme po zvážení, že či v tých rokoch, keď bol policajt, bol svedomitý, či nebol nejak disciplinárne riešený, či neboli sťažnosti voči jeho konaniu a tak ďalej. Ak boli, tak tým pádom ho neprijmeme do Policajného zboru. Ale ak neboli, že naozaj odišiel len kvôli nejakým vážnym rodinným alebo iným dôvodom, tak z takéhoto policajta by sme mali väčší osoh, ako z nováčika 18-ročného, ktorý ani netuší, že vlastne čo ide robiť.
Skončil som.
12. 9. 2024 16:31:25 - 16:33:11 20. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 464 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
108.
Ďakujem. Ja by som sa chcel vyjadriť k tomu, k tej pasáži pána Gašpara, ktorý pripomienkoval debatu medzi pánom Dvořákom a Glückom ohľadom jeho otca alebo toho zdravotníctva. Čiže nie zdravotníctvo tu bol problém alebo problém ako taký, ale ja sa domnievam, že pán Dvořák to tu pripomenul, že váš konštrukt, ktorý tu prezentujete celý čas, by sa mohol kľudne prirovnať aj k tomu konštruktu, kebyže my na verejne prístupných zdrojoch, dodatky zmlúv a tak ďalej, by sme tu začali rozprávať, že váš otec si mohol dovoliť toto všetko urobiť len preto, že vy ste poslanec Národnej rady. Viete, toto bol len príklad. O to nikto nebol obvinený, len chcem prirovnať, že pán Gašpar hovorí, že to sú jeho dedukcie alebo jeho domnienky alebo jeho zistenia faktické na základe faktov. Tak aj toto sú fakty a tak isto aj my by sme si mohli vymyslieť takúto konštrukciu na základe tých faktov, dodatky, zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v zdravotníctve boli aj nejaké aféry, mohli by sme kľudne toto tu hovoriť bez akýchkoľvek podrobnejších zistení. Čiže on len chcel prirovnať, ale my sme to neurobili, ani to tak nerobíme, len toto celé, čo tu je, je fakty? A potom k tomu nejaký komentár, ktorý má tie fakty akože argumentovať. On len chcel povedať, že napríklad aj takto by sa to dalo, ale sme to neurobili.
10. 9. 2024 19:02:49 - 19:04:49 19. schôdza NR SR - 1.deň - A. popoludní Tlač 458 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
151.
Mne to je jedno, však keď reagoval, v pohode. Čiže ja budem reagovať na pána Romana Mikulca.
Predpokladal som, že odznie faktická poznámka na kritizovanie obdobia, kedy on bol ministrom vnútra. Nechcel som nejak sa do toho miešať, ale keď on bol ministrom vnútra, tak naozaj sme pripravili koncepčné, systémové riešenie na dlhodobo rozvinuteľnosť Policajného zboru až do roku ´35. Lenže problém bol v tom, že aj sme s tým začali, aj sme to začali v prvých fázach, etapách realizovať, len problém bol v tom, že sme to všetko museli robiť v období mimoriadnych situácií, mimoriadne dôležitých bezpečnostných operácií súvisiacich s odstraňovaním alebo riešením problémov, covidových problémov, migračných, vojnových. V takomto systéme zmeniť Policajný zbor na taký, aký sme ho plánovali začať tvoriť, sa jednoducho nedá.
Ja som bol policajt dva roky a som začal tiež v podstate reformu, len som zistil, že po dvoch rokoch sa vláda rozpadla a všetko ostalo nedokončené. To isté sa dialo, mohlo diať aj teraz, lebo okrem tých kríz, ktoré som spomínal, tu boli aj vládne krízy, že hrozilo, že sa rozpadne vláda. Potom v ďalšom období sa vláda aj rozpadla. Potom prišla úradnícka vláda. V takomto systéme tie naše systémové opatrenia jednoducho sme zvážili, že radšej ich nezačnime, preto lebo ich nebudeme vedieť dokončiť a potom tu len zanecháme ešte väčší chaos, jak naznačuje pán minister Eštok, že ten chaos v podstate prevzal. Ale toto sú tie problémy, systém potrebuje dlhodobo, nie na štyri roky, ale dlhodobú koncepčnú prípravu a realizáciu.
10. 9. 2024 18:18:28 - 18:18:29 19. schôdza NR SR - 1.deň - A. popoludní Tlač 458 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
133.
Ďakujem.
Áno, hovoríte, že najviac policajtov odišlo ´21, poťažne ´23 a v týchto rokoch. Tak ja som na toto osobne hrdý. Preto lebo vtedy, to sú tí policajti, ktorí nastupovali do polície vtedy, keď som ja bol prvý viceprezident Policajného zboru. Vtedy sme spopulárnili Policajný zbor, vtedy sme tu akože bojovali proti organizovanej kriminalite a tak ďalej, čiže vtedy bol enormný nástup policajtov, ktorým vlastne skoro všetkým v tom istom období vypršal, vypršalo obdobie na čerpanie výsluhového dôchodku, dvadsať rokov. Čiže samozrejmé, že keď ich veľa prišlo, tak ich aj viac odišlo. Čiže to je jedna vec, možno trošku z iného uhla pohľadu, a to je, teraz je vlastne to isté, čím viac policajtov v určitom ob... sú také roky, že veľa ich nastúpi, tak z tých veľa nastupujúcich po tom určitom časovom intervale ich aj viac odíde jak vtedy, keď ich málo nastúpi.
Čiže, no a v podstate (povedané so smiechom) jasné, že ste nepochopili, čo som chcel povedať. No však ja vždy tak hovorím, že málokto chápe, čo ja hovorím, ale ja hovorím rôznymi spôsobmi. Ja sa teším, že policajti možno dostanú nejaké príspevky, aj im doprajem tie príspevky, len hovoril som, že škoda, že to neni koncepčné, že to neni systémové a škoda, že nedostanú tí, ktorí to naozaj budú musieť ťahať namiesto tých dôchodcov a namiesto tých nových, ktorí možno prídu. To som vlastne hovoril. Koncepčne a hlavne pre tých, ktorí tu zostanú a budú to robiť aj bez toho, že pre nich tu žiadne motivácie okrem toho príplatku za bývanie, poťažne vlakov zadarmo zatiaľ ešte nebolo ponúknuté.
10. 9. 2024 17:38:13 - 18:08:13 19. schôdza NR SR - 1.deň - A. popoludní Tlač 458 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
123.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister vnútra, prihlásil som sa do rozpravy za klub Progresívne Slovensko k prerokovaniu tohto mimoriadne vážneho problému, ktorý by sme tu mali vyriešiť v rozprave o návrhu novely zákona č. 73/1998.
Čiže riešime tu obrovský problém a podľa návrhu na skrátené legislatívne konanie zisťujeme, že tento problém je fakt veľký, ktorý dokáže spôsobiť, nevyriešenie tohto problému dokáže spôsobiť značné až mimoriadne hospodárske škody, poprípade rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. To je fakt vážna vec, ide tu o našu bezpečnosť, ide aj o hospodárske škody značného rozsahu, lebo v opačnom prípade by sme tu nemohli rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, ten problém je podľa ministerstva až takýto.
V podstate otázne teraz je, že prečo tento problém vôbec vznikol a vzhľadom k čomu posudzujeme, že ten problém je, či sme ho mohli riešiť už skôr, alebo či vôbec nastal a aké sú príčiny toho, že tento problém momentálne musíme riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže značné hospodárske škody alebo rapídnym spôsobom zhoršenie bezpečnostnej situácie.
Uvažujem, že čo sa zmenilo v našej republike, že odchod policajtov, povedzme aj v dosť značnom množstve, dokáže vyvolať takýto následok alebo dopad na našu ekonomiku a našu bezpečnostnú situáciu. Čo sa zmenilo ohľadom alebo po prirovnaní s predchádzajúcimi obdobiami, čo sme mohli analyzovať, na čo sme sa mohli možno pripraviť alebo zaujať nejaké opatrenie koncepčnejšie od toho, o ktorom rokujeme teraz? Čiže ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, jediný jeden dôvod je, ktorý môže byť problémom až takýmto veľkým, keď povedzme tisíc, možno aj viac policajtov odíde z ničoho nič do dôchodku.
Takže mne to vychádza, že to rapídne zhoršenie bezpečnostnej situácie, ktoré sa tu, na ktoré sme tu upozorňovali už v predchádzajúcom celom tomto volebnom období, je zmena trestnoprávnej politiky, ktorá so sebou evidentne prinesie rôzne negatívne javy vzhľadom k tomu, ako bola táto novela trestných kódexov pripravená, schválená bez nejakých reálnejších dopadov, analýz na bezpečnostnú situáciu. Tieto otázky som na branno-bezpečnostnom výbore kládol aj ministrovi vnútra, či majú vykonanú analýzu dopadu, či majú pripravený Policajný zbor na realizáciu takto pripravených a narýchlo schválených noviel, či sú pripravení aj na skutočnosť, že naozaj niekoľko policajtov, možno tisíc, možno viac, odíde do civilu vplyvom rapídneho zvýšenia výsluhového dôchodku. Vtedy som nedostal nejakú ucelenú odpoveď, preto som dúfal, preto som tie otázky aj kládol, aby som nejakým spôsobom aj upozornil na to, že bolo by potrebné sa zaoberať aj tým, že aký dopad bude mať na bezpečnostnú situáciu realizovanie novely alebo noviel obidvoch trestných kódexov.
Čiže toto je asi ten jediný dôvod, kvôli čomu nejaký odchod policajtov do civilu a nepríchod nových policajtov do Policajného zboru môže spôsobiť až takto významné negatívne dopady pre našu spoločnosť. Lebo totižto pri každej zmene volebného obdobia alebo pri každej zmene vlády v pravidelných intervaloch dochádza k takémuto javu, ako sledujeme teraz, že policajti sa z ničoho nič rozhodnú, že odchádzajú do civilu, väčšinou na základe rôznych dezinformácií alebo informácií, že bude manipulované s ich výsluhovými dôchodkami, že rôzne iné okolnosti nastanú, negatívne, tak sa rozhodnú, že radšej odídu do civilu. Toto je určitá forma, ja to chápem, lebo som bol policajt niekoľko rokov aj manažér policajný. Všímal som si, že naozaj policajti pri zmene vlád, zmene ministra vnútra, na základe možno aj volebných kampaní, volebných sľubov každého jedného, kto sa uchádza vo voľbách o pozície, o hlasy, tak tie sľuby nejaké sú, tak policajti očakávajú, že sa zlepší situácia, že bude raj na zemi, keď príde nejaký nový minister, ktorý tu hovorí, že všetko bude lepšie, všetko zabezpečíme a tak ďalej. To je jedna vec.
Druhá vec je, že v pravidelných intervaloch dochádza aj k zmenám manažmentu v Policajnom zbore, teda niekedy radikálne zmeny, niekedy menej radikálne, ale dochádzajú. Toto v policajtoch evokuje nejakú vidinu kariérneho postupu, že určite sa tu vymení vedenie, niektorí postúpia, postúpim aj ja. Čiže teší sa na tú zmenu. Plynutím času zisťuje, že až také zmeny nie sú, až taký raj na zemi zrazu neni, lebo nikdy veľmi nebol, vždy to všetko záleží od rozpočtových možností, poprípade od porovnávania priemerného platu policajta k priemernému zárobku v hospodárstve, poťažne ešte pri prirovnaní s inými týmito ukazovateľmi v rámci Európy. Čiže nakoniec vždy tí policajti, nechcem povedať, že strašia, rozhodujú, uvažujú, odborový zväz polície ich aj motivuje, aj podporuje k rôznym formám prejavu a iniciatíve, nejakým takýmto spôsobom vyvolať aký-taký tlak na aktuálneho ministra vnútra, aby nejakým spôsobom ustúpil, aby nejakým spôsobom niečo z tých sľubov splnil a pozdvihol alebo zlepšil situáciu v Policajnom zbore.
Hm, dokonca aj také demonštrácie som zažil, keď policajti demonštrovali, žiadali zvýšenie platov s transparentom, že ak nás nezaplatí štát, tak nás zaplatí mafia. Až tak ďaleko to dospelo v čase minulom, tak ja som vtedy povedal, že takíto policajti nech radšej odídu do civilu, nech radšej odídu, ako keby sa malo reagovať na takéto výzvy.
Dnešná situácia je možno radikálnejšia, lebo naozaj tie výsluhové dôchodky, rapídne zvýšené, pri prerátaní všetkých možných čísel naozaj môžu ovplyvniť tých policajtov, ktorí už majú patričné roky odslúžené, aby radšej odišli, pobrali ten výsluhový dôchodok a žili kľudne, spokojne v ďalšom civilnom živote. Lenže realita je taká, že ten civilný život neni taký ružový, jak si všetci predstavujú. Tam tiež sa treba uplatniť. Tí, ktorí nemajú už garantované nejaké ďalšie vyžitie, tak v podstate neodídu alebo keď odídu, tak ľutujú ten moment, že opustili Policajný zbor.
No a teraz to riešenie, ktoré navrhuje minister vnútra. Aspoň uhasiť alebo aspoň čiastočne zabezpečiť, aby také množstvo policajtov neodstúpilo, neodišlo, a tým pádom zabezpečil akcieschopnosť Policajného zboru vo všetkých úsekoch jeho činnosti. Ja som sa pýtal na branno-bezpečnostnom výbore štátnej tajomníčky, lebo pán minister sa ospravedlnil, že či urobili pred tým, jak sa rozhodli, že budú, že budeme tu schvaľovať päťtisícový ako príspevok s dobou na tri roky zaviazať sa, že zostane aspoň tri roky takýto policajt, ktorý pobere tento motivačný príspevok, že či robili nejaký prieskum a skúmali, že či naozaj takéto obnosy peňazí tých policajtov, ktorí sa rozhodujú alebo už sa aj rozhodli odísť do civilu, či ich to nejakým spôsobom ovplyvní zmeniť svoje rozhodnutie. A keď to skúmali, že či skúmali, že koľko percent tých potencionálnych odchodcov do civilu toto ovplyvní, že či majú nejakú takúto analýzu, že či to nebudú zbytočne vyhodené peniaze, ktoré teda... alebo vyhodené. Lebo keď ten policajt odíde, tak, samozrejme, nepobere ten dôchodok, či to motivuje tých policajtov, že či by náhodou nesta... či by ich neovplyvnilo povedzme šesťtisíc euro, alebo či by nestačilo aj štyri tisíc. Prečo práve tých päť a prečo práve na tri roky? Na tri roky zrejme preto, že do konca volebného obdobia a potom už nech to rieši niekto iný poprípade, ktorý bude ministrom vnútra v ďalšom volebnom období. Čiže, no tá štátna tajomníčka mi povedala, že takýto prieskum nerobili ani nemajú zistené, že či to vôbec ovplyvní tých policajtov, ktorí chcú ísť do dôchodku, a keď niektorých, tak zhruba aké percento. Čiže toto je podľa mňa neefektívne, len tak nástrelovo určené motivačné opatrenie. A len tak, ak sa to tu schváli, čo zrejme sa schváli, či to naozaj sa neminie tým svojim účinkom. Preto lebo naozaj by bolo nevhodné pre našu celú spoločnosť, ak by tí policajti hromadne fakt odstúpili a odišli. Tak dúfam, že ich to ovplyvní niektorých a že naozaj budú počas tých troch rokov naozaj efektívne vykonávať tú svoju prácu preto, lebo z praxe viem, že taký policajt, ktorý má rok, dva, tri do dôchodku plánovaného, tak už neni až tak efektívny, už pracuje len tak, aby sa, aby sa veľmi neprášilo, aby nespravil nejaký problém či už voči nadriadenému, alebo voči čomukoľvek, aby neprišiel o ten dôchodok. To je jedna strana tej motivácie. Ja som presvedčený, že tí, čo sa už raz rozhodli a to preto, že sú už prepracovaní, alebo preto, že nedostali tú možnosť kariérneho rastu alebo toho rozvoja, s ktorou rátali pri zmene vlády, tak títo už sú rozhodnutí, už podľa mňa tých päťtisíc euro ich na tie tri roky nejak neovplyvní. Ale dúfam, že niektorých ovplyvní.
Potom na druhej strane tu pán minister vnútra predkladá návrh na motiváciu tých, ktorí by mohli prísť do Policajného zboru, len sa im vidí táto poli... táto práca málo atraktívna, málo ohodnotená, tak im navrhuje ponúknuť päťtisícový náborový príspevok, ktorý potom bude musieť zaviazať sa päť rokov slúžiť v Policajnom zbore. Čiže áno, je potrebné prijať rôzne opatrenia, hoc aj takéto, aby sa zvýšil záujem o prácu v Policajnom zbore. Lenže, hm, tiež nie som si istý, koľko takýchto mladých chlapov alebo žien sa prihlási do Policajného zboru kvôli tomu, že kvôli piatim tisícom sa upíše na päť rokov slúžiť v Policajnom zbore. Ten, kto nemal záujem pracovať v Policajnom zbore, táto práca nie je preňho atraktívna, motivujúca, nechce sa mu naťahovať sa s rôznymi zločincami a tak, neni to preňho ako stvorené, tak kvôli tým päť tisícom to zrejme neurobí, a zas taký, ktorý je rozhodnutý, že to ide urobiť, tak to urobí aj bez tohto, aby sa upísal na tých päť rokov. Áno, môže sa prihlásiť, môže splniť všetky podmienky prijímacieho konania a podľa novely zákona nemusí požiadať o ten príspevok. Keď nepožiada, tak ho nedostane. To bude ten oddaný srdcom, čo chce byť policajt aj bez tých päťtisíc euro. No lenže keď jeho kolega o to požiada, dostane päťtisíc, tak by bol viac-menej, akoby som to nazval tak inteligentne, pripraví sa o päťtisíc a máloktorý je taký, že kvôli svojej vôli bojovať so zločinom sa pripraví o päťtisíc.
Čiže dúfam, keď sa to schváli, čo podľa mňa sa to schváli, že to prinesie aspoň aký-taký efekt, ale efekt pre Policajný zbor by bol v tom, aby sa opatrenia nerobili takto narýchlo, aby sa robili premyslene, aby tí policajti videli nejakú perspektívu v tom svojom policajnom remesle, lebo to je dôležité, aby preto boli policajti policajtmi, že chcú nimi byť. Samozrejme, ak sú slabo ohodnotení, tak ťažko je byť policajtom, keď ste slabo ohodnotení. A keďže riešime tu problém s rapídne sa zhoršujúcou bezpečnostnou situáciou a s veľkými, až mimoriadnymi hospodárskymi škodami, keď sa tento problém nevyrieši, tak tí dôchodcovia, poťažne tí potencionálni to až tak veľmi nevyriešia, lebo ako som povedal, už len čakajú, aby nespravili nejaký problém. A tí mladí, ktorí vďaka tomuto opatreniu sem nastúpia, tak tí tiež v krátkej budúcnosti až tak neovplyvnia pozitívne tú bezpečnostnú situáciu, lebo najskôr sa musia vyškoliť, musia zapraxovať, musia sa to naučiť robiť a to tiež potrebuje nejaký čas. Čiže pozitívne ovplyvniť alebo zabrániť tomu rapídnemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie a tým obrovským hospodárskym škodám budú musieť čeliť tí policajti, ktorí sú v strede medzi tými nováčikmi a medzi tými potencionálnymi dôchodcami. Čiže tí policajti, ktorí tu uviazli viac-menej v tom systéme, ktorí viac-menej možno dostanú ten príspevok na bývanie alebo možno vlaky zadarmo, ale to tiež neni to, aby tí, na ktorých pleciach vlastne bude riešenie týchto krízových situácií, aby tomu čelili s hrdosťou a nie s nevôľou, lebo sú uviaznutí v systéme. Ešte nemajú na výsluhový dôchodok odrobené roky, už majú odrobené roky na to, aby mali adekvátnu prax, zručnosti, skúsenosti. Chcú a dostanú len možno nejaký príplatok za ubytovanie. Toto zrejme asi túto nepriaznivo sa vyvíjajúcu bezpečnostnú situáciu až takým rapídnym spôsobom neovplyvní, ako by to podľa mňa ovplyvniť malo.
Áno, a teraz tu nastane otázka, ktorú pán minister stále hovorí, že toto zavinilo predchádzajúce vládnutie, predchádzajúci minister, zanechal tu Policajný zbor v rozklade a tak ďalej. Toto väčšinou hovoria všetci ministri, ktorí nastúpia v tom presvedčení, že oni to nejak urobia, aby sa malo, aby sme sa my všetci mali bezpečne, aby aj tí policajti sa cítili pohodlne, aby s prehľadom a s vôľou plnili svoje úlohy. Zatiaľ sa to máloktorému z nich podarilo do takej miery, aby naozaj tí policajti boli dobre ohodnotení, aby boli radi a hrdí na to, že sú policajti.
Dúfam, že ministrovi pánovi Eštokovi sa to podarí, lebo ja naozaj som srdcom policajt a prajem im a dúfam, že raz nastane taký čas, že sa budú môcť tí, ktorí sú tí nositelia tej najtvrdšej policajnej práce, nie až tí nováčikovia a nie tí potencionálni dôchodcovia, že títo sa budú môcť cítiť tak, že má zmysel byť policajt. Lenže problém je v tom, že práve takíto policajti, ktorí takýmto spôsobom pracovali v Policajnom zbore, momentálne sú odvolávaní z funkcií pri reforme Národnej kriminálnej agentúry. Keď sledujeme, že ktorí policajti z tej Národnej kriminálnej agentúry boli preradení na tie nižšie policajné zložky, až na obvodné oddelenia dokonca, tak títo policajti stratia motiváciu. Stratia motiváciu aj tí, ktorí predpokladali, že keď budem poctivo tvrdo proti najväčšiemu zločinu, proti vlastne všetkým bez ohľadu na politiku alebo priateľské vzťahy pracovať, tak v podstate čo sa mi môže stať? Že budem preradený na nejaký nižší policajný útvar, môj kariérny postup bude viac-menej znemožnený. Takže okrem toho, že v tom strede tí policajti, pre nich sa tu len plánuje ten príplatok za bývanie, poťažne možno vlaky zadarmo. A okrem toho ešte lepšie bude robiť len tak potichu, aby sa veľmi neprášilo, aby som náhodou nepadol do oka niekomu z najvyšších poschodí riadenia a zas ma neodvolali alebo nepreradili na plnenie úloh na nejakých nižších pracoviskách Policajného zboru, kde som v podstate začínal možno pred 20, 15 rokmi, som sa nejakým spôsobom vypracoval a teraz zas mám klesnúť niekedy podľa informácií až o tisíc euro na plate. Toto nikoho nemotivuje. Ale vzhľadom k tomu, že nemám odrobené roky na výsluhový dôchodok, tak musím tu zostať, musím nejakým spôsobom to nejak vydržať, pretrpieť, aby som možno niekedy nabudúce mohol dokázať, že som teda schopný policajt plniť tie úlohy, ktoré chcem plniť.
Čiže v podstate máme tu veľký problém. Toto riešenie tento problém možnože nejakým spôsobom vyrieši. Dúfam, že tí policajti nie preto neodídu, že dostanú tých päťtisíc, na tri roky sa zaviažu. A dúfam, že nie preto prídu policajti do polície, že dostane päťtisíc euro a päť rokov tu bude musieť zase trpieť, ak sa mu to nebude páčiť. Dúfam, že to situáciu vyrieši, ale neverím v to, lebo veril by som vtedy, ak by tí policajti videli nejakú vyššiu perspektívu zotrvať v tomto Policajnom zbore a ambíciu byť ten úderný, ten, ktorý sa nebojí, ten, ktorý ide proti zločinu aj vtedy, že mu hrozí trestné stíhanie, obviňovanie, osočovanie, dehonestovanie jeho osoby, vo veľa prípadoch aj rodinných príslušníkov. Toto sú tí policajti, ktorým a ktorí by si zaslúžili v týchto, v týchto pohnutých časoch zvýšenie ich odmeňovania, lebo tí udržia potom tú bezpečnostnú situáciu, ktorá sa vplyvom rôznych analýz a profesionálneho uhla pohľadu môže veľmi ľahko, a keďže minister hovorí, že sa zhorší, ak odídu, že sa aj zhorší vplyvom noviel trestných kódexov.
To, že tí policajti na obvodných oddeleniach budú mať administratívne menej roboty preto, lebo rapídna, rapídna časť tých vecí trestných, ktoré sú, ktoré boli trestnými činmi, teraz budú len priestupky, čiže nebudú musieť robiť túto drobnú trestnoprocesnú činnosť, ale zas na druhej strane budú... Lebo čo je úloha polície? To, že to zadministrujú, vykonajú nejaké skrátené trestné konania alebo aj bežné trestné konanie vo veciach trestných činov, tých naj, spoločensky najmenej nebezpečných, čiže tých do 700 euro, alebo nad 700 euro už teraz, nie to je tá, to hlavné poslanie týchto policajtov zaradených na týchto úsekoch polície, čiže na obvodných oddeleniach. Ich poslaním je a občania vlastne toto potrebujú zabezpečiť, aby sa to nestalo, aby neboli krádeže, aby neboli okradnutí či už na ulici, či v obchode, alebo kdekoľvek tými trestnými, teda teraz už po novom priestupkami, ktoré im spôsobia škodu do 700 euro. Čiže tí policajti, keďže nebudú mať administratívu, budú musieť slúžiť na uliciach. Čiže nemôže sa povedať, že sa odľahčí ich práca, skôr bude viac videná tá ich práca znižovaním toho nápadu, teraz už musíme povedať že priestupkov, lebo nebudeme môcť hovoriť o trestnej činnosti.
Takže ja osobne ako bývalý policajt vítam aspoň túto iniciatívu, i keď len nesystémovú, možno v rámci rozpočtových možností zrealizovanú, ale ako som povedal, len tak strelenú možno odboku, lebo nebola vykonaná žiadna profesná analytická činnosť, či tých päťtisíc ovplyvní, neovplyvní. Možno by viac ovplyvnilo, ak by sme si to zmerali u tých potencionálnych odchádzačov do civilu, šesťtisíc alebo sedem- možno, alebo možno štyri-, tak by sme vedeli presnejšie určiť, že či vynaložené financie na túto operáciu na zachránenie situácie budú efektívne vynaložené, alebo len tak budú ponúknuté a nakoniec možno sa ani nevyužijú, preto lebo tí policajti tak či tak odídu do dôchodku. Ale to, že sa nevyužije tých pár miliónov, o ktorých tu hovoríme, to nebude až taký problém, ani by nebol problém v štátnom rozpočte. Problém bude vtedy, ak nebude mať kto riešiť tú bezpečnostnú situáciu.
Takže... neviem, či bolo zrozumiteľné, čo som povedal. Snažil som sa to vysvetliť tak, že veľmi nehaniť ani nekritizovať, lebo ja policajtom doprajem posledné. Ale malo by to byť systematické a malo by to vlastne ovplyvniť tých, ktorí budú a sú nositeľmi tej hlavnej policajnej práce, čiže ten stred. Nie tí nováčikovia a nie tí, čo tu strašia, že odídu do dôchodku. Veľa z nich tak či tak neodíde, lebo nikdy všetci, ktorí hovorili, že všetci odídeme, to už boli sumy päťtisíc, ktoré som osobne zažíval, nakoniec to nikdy toľko nebolo, lebo predsa len tí policajti zvážia, že čo je pre nich výhodnejšie. Takže ja dúfam, že neodídu, a dúfam, že tí mladí zase prídu aj bez toho, že by mali dostať nejaký príspevok a zaviazať sa päť rokov robiť niečo, čo možno ani nechcem, len musím, lebo musím splácať päťtisíc euro.
Takže to je všetko, čo som chcel povedať.
10. 9. 2024 13:49:02 - 13:53:37 19. schôdza NR SR - 1.deň - A. popoludní Tlač 457 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
22.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som zistil, že som sám prihlásený, nebudem veľmi dlho ťahať čas, lebo či sa tento návrh zákona schváli, alebo neschváli, podľa mňa sa schváli, v skrátenom legislatívnom konaní budeme, budeme pokračovať, len tu chcem naznačiť to, že tu vidieť to, že keď sa zákony prijímajú čiste s účelom politikárčenia, v snahe získať nejakých podporovateľov vo voľbách, tak sa prijímajú také opatrenia, ktoré možno jednorazovo okamžite sú vnímané pozitívne, ale nezanalyzuje sa a nepremyslí sa stratégia, ako niekde niekedy inokedy, v inom čase, v inom priestore a v iných súvislostiach toto môže spôsobiť problém pre celú spoločnosť. Tu napríklad hovoríme o tých výsluhových dôchodkoch, že to mal byť jeden z dôvodov, prečo teraz hromadne odchádzajú policajti do civilu.
Samozrejme, že tých dôvodov je viac, pri každom, pri každej zmene vládnej garnitúry vždy dochádza k takýmto polemikám v Policajnom zbore a to, pretože... a, nebudem hovoriť, budem hovoriť až k meritu veci. Čiže skrátené, paradoxom tohto návrhu je ten, že ak sa tento zákon, alebo táto novela zákona neprijme v skrátenom legislatívnom konaní, tak v podstate absolútne stratí svoj zmysel. Buď sa to prijme hneď a nejakým spôsobom sa ubrzdí odliv tých policajtov, ak sa neprijme hneď, tak v podstate už bude po funuse, už potom to bude absolútne bezpredmetné. Preto vyzerá, že odôvodnenosť tohto skráteného legislatívneho konania je daná, problém je len v tom, že daná musí byť aj zákonne, čiže musia fakt existovať dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré sú definované v zákone.
Tu už sa schválili zákony v skrátenom legislatívnom konaní dokonca až do takej formy, že dokonca Ústavný súd konštatoval, že v rozpore so zákonom, ale nie až tak veľmi, že by to bolo v rozpore s ústavou. Čiže toto už v podstate ako keby sme ani nemuseli brať vážne, že pri skrátenom legislatívnom konaní je nevyhnutné dodržiavať zákon, ktorý určuje, kedy a ako sa toto skrátené legislatívne konanie môže aplikovať. Minister vnútra uviedol, že tie dôvody dané sú, čiže zrejme dôvody, nebezpečenstvo vzniku vážnych hospodárskych škôd alebo rapídnym spôsobom sa zhoršujúca bezpečnostná situácia v štáte.
Takže to, keď to tvrdí minister vnútra, že tieto okolnosti sú dané, on je najkompetentnejší sa takto vyjadriť, my ostatní nepoznáme súvislosti, môžme mať proti tomu nejaké výhrady, ale musíme konštatovať, že keď to hovorí minister vnútra, tak je to tak. A teraz len už zostáva uvažovať, že keď je to tak, prečo je to tak? Či nebolo namieste uvažovať o tom rapídnom odchode policajtov už možno pred pol rokom alebo ešte skôr, keď už bolo jasné, že tie výsluhové dôchodky, ako aj ďalšie okolnosti a skutočnosti môžu mať vplyv na ten hromadný odchod do dôchodku. Takže to je všetko, čo som k tomu chcel povedať, ostatné k tomuto zákonu poviem o chvíľu pri prerokovaní samotného tela toho zákonu.
My, strana Progresívne Slovensko, nepodporíme toto skrátené legislatívne konanie.
28. 6. 2024 15:10:34 - 15:10:34 15. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
184.
Ďakujem za slovo.
Pozorne som počúval príspevok – už teda štvrtý – Zory a až teraz som sa tak zamyslel, že vlastne o čo tu ide. Spomenul som si na obdobie, keď som študoval právo, pripravoval sa na skúšky, na štátnice z teórie štátu a práva, správneho práva, finančného, obchodného, trestného, všetkých možných práv a kľúčové slovo vo všetkých týchto učebniciach bolo zákonodarca. Toto pre mňa bolo niečo také honosné.
Zákonodarca sa uzniesol, zákonodarca to tak myslel, zákonodarca vytvoril zákony, upravil, vlastne upravil činnosť celej spoločnosti. Ten zákonodarca bolo pre mňa niečo mantra, niečo honosné, keď som bol študent. A teraz som jeden zo zákonodarcov a neviem, či sa mám tu hanbiť, že som tu, keď vidím vlastne, čo ten zákonodarca, teda určitá časť tohto celku, aké procesné postupy tu dlhodobo a najmä teraz vykonáva.
Tak toto nebol ten zákonodarca, o ktorom som uvažoval, keď som študoval právo, toto je zákonodarca, ktorý tvorí právne normy s určitým cieľom, ktorý nám vlastne ani neprezentoval, môžme si ho domýšľať, a keďže si môžme domýšľať, tak si vždy domyslíme to, čo chceme, a to je to, že toto neni v prospech verejnosti a vôbec nie v prospech tých, ktorých činnosť tento zákonodarca chce svojimi zákonmi upravovať.
28. 6. 2024 13:49:34 - 13:57:06 15. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 152 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
126.
Ďakujem za slovo.
Pán Hajko veľmi presne, fundovane vyzdvihol všetky negatívne prvky tohto zákona, poukázal na ich škodlivosť. Ja by som sa chcel venovať tomu, že zákonne umožňuje ľubovoľne tej rade rozhodovať neverejne. Neverejne, to znamená utajene. V demokratickej spoločnosti takéto formy jednoducho existujú. Napríklad trestný, lebo prípravné konanie trestné je neverejné, ale má svoje dôvody, prečo je neverejné, hlavne aby chránilo princíp prezumpcie neviny aj účel celého trestného konania. Následné konanie pred súdom už je verejné.
Väčšinou to, čo má vyť utajené pre verejnosť, musí ohrozovať štátny záujem, musí ohrozovať bezpečnosť úst... bezpečnosť štátu, ústavy. Máme zákon na ochranu utajovaných skutočností, kde podstatou celého je chrániť podstatu demokracie utajenou formou.
Ale tu sa má rozhodovať o poskytovaní dotácií pre nejaké filmovú tvorbu, čiže tu nejde o podozrenie, že nejaká špionážna agentúra má byť, rozkvitá, jednoducho tu je, to je verejná záležitosť, že či sa natočí, či nenatočí, alebo aká, aká tvorba dostane podporu. To nemôže byť bez informovania verejnosti. Jedine preto, že tí, ktorí sa o tom takto neverejne chcú rozhodovať, sa hanbia priznať, že on bol ten, ktorý bol proti, on bol ten, ktorý mal taký názor, že dobre sám vie, že to je v rozpore s etikou, kultúrou a neviem s čím všetkým to má byť, jednoducho, že sa bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
26. 6. 2024 18:05:53 - 18:11:56 15. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 152 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
134.
Ďakujem za slovo.
Ja sa priznám, do manažmentu kultúry sa nejak veľmi nevyznám, čiže a napriek tomu cítim v sebe potrebu niečo tu povedať. Niečo k tomu povedať. Počul som Zuzku, Ježiši, však vy nevidíte, čo tu robíte? Jéj. Viete, ja som tu pred chvíľou rečnil, ja som si stokrát zahryzol do jazyka, krv z neho striekala, aby som nepovedal niečo, čo by bolo v rozpore s etikou, v rozpore s tým udržaním zmieru, že sa tu dá konštruktívne niečo predkladať. A vidím, že to bolo zbytočné. Mal som byť jak čert, mal som tam rozvrátiť ten pult. Viete, že s tým nesúhlasím, čo sa tu deje. Môžem tu hovoriť zmierlivo. To je asi všetko, čo som chcel povedať. (Potlesk.)
26. 6. 2024 15:52:16 - 15:54:18 15. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
68.
Ďakujem za slovo.
Reagujem na pána Mikulca v tom kontexte, v ktorom upozorňoval na fakt, dodržiavanie toho princípu prezumpcie neviny. Ja aj on, obidvaja sme sa snažili maximálne vychádzať v ústrety a v rámci tejto, v rámci tejto prezumpcie neviny akceptovať, lenže aj ja by som chcel poukázať na to, že tá prezumpcia neviny platí pre všetkých, nielen pre pána Gašpara alebo pre ľudí, ktorí sú nominanti alebo blízki strane SMER. Takisto aj platí na tých čurillovcov, aj na všetkých, ktorí sú v tomto celom komplexe problémov zamontovaní. Jednoducho keď my, tak aj vy. Jednoducho ten meter musí byť rovnaký. Vy často vo svojich vystúpeniach používate ten výraz, že meter, kilometer, rôzne pojmy. Keď sa vám to hodí, tak rozhodnutie Ústavného súdu je alfa-omega, keď sa vám to nehodí, tak to neni nič, tak to neakceptujeme. Viete, to je to, že rovno, ja som sa snažil byť preto taký mierny, aby som ukázal aj tým voličom našim, vašim, že jednoducho dá sa to robiť aj mierne, korektne, odborne a nie útočiť, nie byť nepriatelia na život a na smrť. Ale táto nominácia naozaj vyvolá v tých našich voličoch obrovskú, obrovskú nevôľu, nepochopenie toho, lebo im vadí, že osoba trestne stíhaná a žalovaná má byť podpredsedom parlamentu Slovenskej republiky, kde sa tvoria zákony. Viete to naši voliči to nedokážu len tak akceptovať. Môžem ja tu byť mierny a zdvorilý a akýkoľvek, jednoducho to sa to, to neni dobré. To dobré neni.
26. 6. 2024 14:32:10 - 14:45:04 15. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
20.
Ďakujem. No moju reputáciu tu nič nepokazí. Ja mám svoju, ja sa jej nikdy nevzdám a kto si myslí, čo si myslí. Jednoducho ja poviem to, čo si myslím, a to, čo si myslím, na 99 % sedí s koncepciou strany Progresívne Slovensko. Preto som v tejto strane a nie v SMER-e. Ak by som bol v SMER-e, tak to som povedal, ak by som bol, lenže nie som, som iný, nie taký, ktorý by som mohol byť v strane SMER.
Čo sa týka tej zodpovednosti, ja som myslel reputačnú zodpovednosť, nie nejakú inú, lebo málokde vo svete, v Európe je parlament, ktorého podpredseda je v trestnom procese postavený tak, ako pán Tibor Gašpar. Možno to budú otázky, či to máme vysporiadané, nemáme vysporiadané. Čiže my sme povedali, my sme proti tomu, to je váš názor, vy budete musieť vysvetľovať svojim partnerom a kadekomu v európskych rôznych inštitúciách, že či to je bežné, neni bežné, vy si myslíte, že je to v poriadku. Jednoducho to je reputačné riziko, som myslel. Ako unesiete, je to vaša zodpovednosť tohto a nie naša.
Čo sa týka špeciálneho prokurátora, vy vôbec netušíte, aký ja mám postoj k špeciálnemu prokurátorovi bývalému. A okrem toho to je úplne iná záležitosť, ja som nehovoril o nikom inom, mohol som hovoriť o všeličom možnom. Ja som hovoril len o tom, o čom treba, o Tiborovi Gašparovi.
A tých 160- či koľko tisíc voličov krúžkovalo Tibora Gašpara, ak by som ho fakt seriózne tu chcel kritizovať, by som tým znevážil týchto ľudí, že oni sa tak rozhodli a ja nechcem znevažovať žiadneho občana Slovenskej republiky a kritizovať ho, že volil zle. On to vidí tak, on je presvedčený, on volil. Čiže ja ak by som tu silou mocou hovoril všetko možné, čo by som možno mohol povedať, tak by som dehonestoval tých voličov, ale to ja nikdy robiť nebudem.
26. 6. 2024 14:07:14 - 14:20:20 15. schôdza NR SR - 10.deň - B. popoludní Tlač 373 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
4.
Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, možnože som ešte trochu zadychčaný, lebo som utekal z kontrolného výboru na SIS, takže možno sa trošku nadýchnem. K tomuto veľmi vážnemu počinu, ktorému som sa podujal za klub Progresívne Slovensko vyjadriť sa k návrhu poslaneckého klubu SMER nominovať na podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Čo k tomu dodať?
Aby som bol stručný, aby som dodržal všetky zásady, o ktorých tu hovoríme v súvislosti s atentátom, v súvislosti s deeskaláciou napätia v spoločnosti, v súvislosti s tým, že platia u nás zákony, platí aj prezumpcia neviny, v podstate všetko, keď zoberiem v úvahu a chcem byť naozaj korektný, nechcem byť, a som sa zaprisahal, keď som vstúpil do tohto parlamentu, že ani nebudem, vulgárny, arogantný, neprístojný, urážajúci osobnú dôstojnosť iných ľudí, takže čo mi zostáva povedať.
Ak bude pán Tibor Gašpar zvolený týmto parlamentom za podpredsedu Národnej rady, tak mu gratulujem k tejto pozícii. Lebo naozaj keď tak analyzujem jedného po druhom poslancov za stranu SMER, tak fakt mi vychádza Tibor Gašpar ako vizuálne, odborne, rétoricky, diplomaticky, akokoľvek, z akéhokoľvek uhla pohľadu ho hodnotím, fakt ako najlepšia voľba pre stranu SMER. Ak by som bol straník SMER-u, tak tiež by som ho asi navrhoval, lenže nie som. Som tu poslanec za stranu Progresívne Slovensko. Sú ľudia, ktorí ma volili, ja im zodpovedám za svoju činnosť tu a sám som o tom presvedčený, že táto nominácia neni podľa mňa ani podľa nášho klubu správna. Neni správna. Ani tu neni pán Tibor Gašpar.
Pán Tibor Gašpar bol policajný prezident, ja som bol tiež policajný prezident, mohol by som tu rozprávať celú pol hodinu o tom, ako sme sa spoznali, ako sme mali problémy, ako sme boli kamaráti, ako som ho odvolával z funkcie, ako ma vymieňal vo funkcii, ako to celé tam prebiehalo, ako sa vyvíjal, až nakoniec sa stal poslancom Národnej rady. Aha, ty. Nikdy to nebude, že o ňom bez neho, takže nepočul to najdôležitejšie, čo som o ňom povedal, lebo teraz zrejme príde asi trochu aj kritika, lebo som presvedčený, že Tibor Gašpar, keď prijal túto nomináciu, tak rátal s tým, že debata o tejto nominácii tu prebehne. Určite rátal aj s tým, lebo je to stratég a taktik a vie, čo sa bude diať, že bude počuť možno aj osobné, možno aj negatívne, možno rôzne iné invektívy voči svojej osobe, takže určite je na to pripravený.
Ja som sa čudoval, keď nastúpil za policajného prezidenta, ma vystriedal vo funkcii, lebo už v tom predchádzajúcom období, keď bol riaditeľ úradu boja proti korupcii, tu mediálne zaznelo všeličo možné negatívne na činnosť tohto úradu, aj na neho samého, som sa čudoval, že čo v ňom je, ako dokáže tak silne odolať tým všetkým negatívnym informáciám a tlakom a všeličomu možnému negatívnemu, že ide zas do funkcie, dokonca funkcie policajného prezidenta.
Takže nepochybujem o tom, že ak tu dnes bude počuť všeličo možné, tak ho to nijako neodradí, určite to neodradí ani stranu SMER, aby ho nominovala, ale čo musím povedať, je, že v rámci akceptovania fakt princípu prezumpcie neviny, tak pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo pred verejnosťou musíme sa naňho pozerať ako na nevinného, i keď je osoba, ktorá je v rôznych štádiách trestného konania, existujú dôkazy, na základe ktorých bol obvinený, následne obžalovaný, bol umiestnený vo väzbe, rozhodovali tam orgány činné v trestnom konaní, alebo aj súdne orgány, Ústavný súd, identifikované boli rôzne pochybenia vo vyšetrovaní, ale jedna vec zatiaľ zastavená nebola a to je samotné trestné stíhanie, ktoré má byť ukončené až, ak sa pred tým meritórnym rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní neukončí iným spôsobom, tak súdnym pojednávaním a rozhodnutím súdu.
Pánovi Gašparovi, ako aj viacerým predstaviteľom strany SMER sa počas tých peripetií s trestným konaním podarilo presvedčiť určitú časť verejnosti o svojej nevine. O tom, že vlastne oni sú ako keby obetné baránky opozície vtedajšej, na ktorú brutálnym spôsobom útočila vtedajšia koalícia a vymyslela si rôzne obvinenia, vyfabulovala dôkazy, svedkov a všetko, čo viedlo až k tomu, že boli obvinení, stíhaní alebo umiestnení vo väzbe. Nevieme presne, ako to bolo, ale určitá časť verejnosti, ktorá uverila týmto tvrdeniam, verejne prezentovaným, tak zvolila stranu SMER do tohto parlamentu. Strana SMER vyhrala parlamentné voľby a strana SMER teraz nominovala Tibora Gašpara za podpre... ako do funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak sa tak stane, tak toto bude zodpovednosť, alebo zodpovednosť ponesú oni. Tvrdia, že konajú tak, ako rozhodli voliči. Áno, sme demokracia, uznávam princípy demokracie, uznávam výsledky volieb, uznávam, že strana SMER má právo nominovať podpredsedu Národnej rady, a oni si vybrali Tibora Gašpara.
Aké dôsledky a dopady to bude mať do budúcna zatiaľ neviem povedať, ale neviem, či ešte niekde vo svete sa to stalo, že osoba, ktorá je obvinená zo závažnej trestnej činnosti, dokonca obžalovaná, je podpredsedom parlamentu. Toto je to, čo si musia klásť základnú otázku hlavne členovia alebo poslanci strany SMER, ktorí zrejme tiež všetci uverili jednoznačne, že pán Tibor Gašpar bol účelovo obviňovaný, vykonštruovanými trestnými procesmi nasilu perzekvovaný. Áno, sú tu určité argumenty, ktoré tu sám Tibor Gašpar prednášal viackrát, že nachádzajú sa rôzne trestno-procesné pochybenia v trestnom procese, ale nie v samotnej, v samotnom merite veci, v samotnom merite veci. To neviem ani ja, preto nechcem, ani nikdy nepoviem, že Tibor Gašpar je zločinec alebo, alebo grázel, alebo nič také, nikdy v živote som to nepovedal, ani to nepoviem. Musí rozhodnúť súd, alebo kompetentný orgán činný v trestnom konaní svojim meritórnym rozhodnutím rozhodnúť na základe odôvodneného uznesenia. Potom až budeme môcť povedať, či vec sa má tak alebo nie. Dovtedy bude, ak bude zvolený podpredsedom parlamentu Slovenskej republiky Tibor Gašpar, ktorý je, lebo je obvinený a v niektorých štádiách trestného konania obžalovaný zo spáchania trestnej činnosti.
Mohol by som tu rozvádzať rôzne skutočnosti o jeho osobe, ako ho poznám, čo sme spolu všeličo zažili, lenže neni to ani potrebné, je len potrebné povedať to, že my ako strana Progresívne Slovensko nepodporíme túto kandidatúru, lebo jednoducho ju z toho dôvodu podporiť ani nemôžme, lebo my nechceme byť súčinní na tom, že podpredsedom parlamentu je osoba, ktorá doposiaľ nemá trestno-procesne vysporiadané svoje záležitosti, v ktorých je obviňovaný, podozrievaný. A to nehovorím len čiste kvôli tomu, že síce presvedčil či už všetkých poslancov svojej strany, presvedčil aj väčšinu, väčšinu, nejakú, nejaký segment občanov Slovenskej republiky, ktorí volili túto stranu, že im zrejme tento úkaz, tento jav nevadí. Sme v demokracii, platí prezumpcia neviny, keď im to nevadí, nevidia v tom reálny problém, tak je to jednoducho tak. S tým sa musíme zmieriť, môžme akurát len povedať, že nám to vadí, my by sme boli radšej, ak by bol podpredseda parlamentu človek, ktorý má vysporiadané trestno-procesné závislosti okolo svojej osoby a to tak, že buď sa preukáže, že skutok sa nestal, alebo že síce sa stal, ale on nenesie vinu a je nevinný. Uvidíme, ako tieto trestné spory skončia. Ešte musím povedať, ak by som napríklad ja bol v takejto situácii, tak ja by som zrejme takúto ponuku neprijal predtým, ako by som mal vysporiadané svoje trestno-právne záležitosti.
Čiže viac nevidím zmysel, aby som tu rozprával, ja nie som človek, ktorý hovorí veľa a zbytočne, hovorím len to, čo si myslím, že je veľmi dôležité a podstatné. Nikdy nebudem robiť to, že budem spochybňovať výsledky volieb, spochybňovať rozhodnutie tých kompetentných, ktorí rozhodovať majú, môžem zaujať svoj postoj, ten som tu povedal, a aj postoj našej politickej strany.
Ďakujem vám za pozornosť.
25. 6. 2024 16:37:09 - 16:38:16 15. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 299 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
76.
Ďakujem za slovo.
Ja by som sa chcel oprieť o tú skutočnosť, že jeden z tých dôvodov, ten posledný je, že uviedla na verejnosť nepravdivé informácie, ktoré mali poškodiť dobré meno. Nepravdivé. Nevšimol som si ja pri vystúpeniach pani Kolíkovej, že nejaké nepravdivé informácie uviedla. Ani nie sú uvedené konkrétne, tak jak bolo povedané v rozprave. Čiže naozaj by ma zaujímalo, ktoré sú tie fakt nepravdivé informácie podložené nejakými dôkazmi a pravdami na základe, ktorých niekto vyhodnotí, že táto informácia poskytnutá je nepravdivá. To je jedna vec.
A druhá vec je, to, čo sa tu hovorí o tom vyzradení nejakých utajovaných skutočností alebo utajované skutočnosti, to sami predkladatelia zistili zrejme, že neni úplne vôbec pravda, preto to zrejme do toho návrhu ani, ani nezakomponovali, a preto neni vhodné to tu spomínať v rozprave.
Ďakujem. (Potlesk.)
21. 6. 2024 14:22:23 - 14:41:20 15. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 364 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
98.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vyzerá že dnes som posledný... (Reakcia spravodajcu.) Tak hovorím dnes, no dobre, tak možno nie. Odznelo tu dnes aj včera, aj v minulých dňoch k tomuto zákonu všeličo možné, pozitívne, negatívne.
Čo je pre mňa teraz veľmi obtiažne, je hovoriť po pánovi poslancovi Matovičovi. Pán poslanec Matovič teda povedal to, ako to cíti, ako to vníma, je ten bojovník. No a ja som mal premyslený iný príhovor, lenže teraz rozmýšľam nad tým, čo povedal pán Machiavelli, povedal, že proti nepriateľovi nemôžem nastaviť vľúdnu tvár a očakávať, že aj nepriateľ bude vľúdny, on to zneužije a zaútočí, pochopí to ako tvoju slabosť. Čiže, pán Matovič, toto sa totižto vzťahuje od pána Machiavelliho pre boj na život a smrť, na nepriateľa vo vojne. A ja si myslím, že my tu nemôžme byť nepriatelia na život a na smrť, nepriatelia vo vojne, my sme tu poslanci zvolení ľuďmi. Či sa nám to páči, či nie, my musíme nie sa tu navzájom osočovať a bojovať na život a na smrť, my tu musíme vymyslieť niečo konštruktívne, možno politické z iného spektra, iného pohľadu, ale výsledok musí byť niečo pozitívne pre občanov tejto republiky, niečo pozitívne. Možno viac priklonené k tým voličom, ktorí volili koaličnú stranu, opoziční sme možno v nevýhode, ale práve pri tvorbe tohto zákona som prvýkrát, prvýkrát pocítil, že oplatí sa byť aj opozičným poslancom, lebo naozaj ten prvotný návrh tohto zákona bol taký, ktorý by fakt mohol byť zneužitý na reálne obmedzenie politického práva voľne sa zhromažďovať, ak by teda bol taký úmysel to urobiť.
Následne teda došlo k prvému čítaniu a navrhovatelia pristúpili na naše pripomienky, na naše úvahy a naozaj tú časť tohto zákona, ktorá sa týka verejného alebo slobodného zhromažďovania sa verejne, zmenili a tie kľúčové administratívne obštrukcie, ktoré tam zakomponovali, vynechali alebo zmenili, že už toto neni na prvý pohľad zneužiteľné a vyzerá to tak, že je to, a v dobrej viere, použiteľné na to, o čom hovoria, že to má byť, zabezpečiť pokojné zhromaždenie osôb, keď o to majú záujem, samozrejme, s určitými obmedzeniami, ktoré obmedzenia predpokladá aj Európsky súdny dvor, aj medzinárodný dohovor o ľudských právach. Jasné, že neni to do takej miery navrhované schváliť, ako by sme sa s tým vedeli stotožniť, ale je to oveľa-oveľa lepšie a oveľa menej zneužiteľné zlovôli znemožniť voľne sa zhromažďovať.
Ja teraz nehovorím čiste ako politik, lebo som veľmi dlhé roky bol policajt. Základné úlohy štátu, tie najzákladnejšie, sú práve v tomto, že musí zabezpečiť občanom, aby sa mohli voľne zhromažďovať, slobodne prejaviť svoj názor, a musí zabezpečiť, aby to mohli urobiť slobodne, pokojne a bezpečne. Na druhej strane musí zabezpečiť aj to, aby nedošlo k ohrozeniu ich života, majetku, zdravia, nielen tým demonštrujúcim, tým, ktorí sa takto chcú prejaviť, ale aj tým, ktorí povedzme nesúhlasia s týmto zhromaždením, ich to obmedzuje v ich právach, ako aj všetkým ostatným. No a tu je ten problém. Ja ako policajt som absolvoval zákroky proti demonštrantom. Prvýkrát v živote som to začal robiť 18. novembra 1989. Som bol nasadený v Prahe strážiť ÚV KSČ. To bolo drsné. Bol som policajt. Sme sa dohodli, že nebudeme biť ľudí, lebo sme tiež cítili tú demokraciu. A následne som absolvoval viac demonštrácie proti spúšťaniu Vodného diela v Gabčíkove a mohol by som tu recitovať, kde všade som bol nasadený a čo všade som musel zabezpečiť, či už majetky, životy, zdravie demonštrujúcich alebo aj tých, ktorým sa tá demonštrácia nepáči. Potom som sa presunul do pozícií, kde som mal riadiť takéto aktivity. Potom som mal zodpovedať za riadenie týchto aktivít a vždy tak, aby sa zachovala rovnováha medzi tými, čo chcú slobodne prejavovať svoju vôľu, a tými, ktorí chcú im tú vôľu zabezpečiť, aby mohli prejaviť a aby ich pritom nemohol ohroziť nikto iný a aby sa navzájom tam nelikvidovali, neničili svoje životy, zdravie a majetky. Čiže ja viem sa na túto vec pozrieť z obidvoch uhlov pohľadu, lebo som ich zažil, riadil, zodpovedal za výkon. Preto ja presne viem, keď som si čítal tento návrh, že kto ho písal, a ja by som ho napísal takisto, aj keby sme sa opýtali policajtov, ktorí v týchto opatreniach boli, čo by navrhovali, tak by navrhovali zhruba toto isté, lebo policajt, aj zodpovedný policajt za výkon bezpečnostných opatrení v prvom rade, v prvom rade hľadí na to, aby to bolo pokojné, bezpečné, aby chránil majetok, život, zdravie a tak ďalej. Ale toto môže robiť len vtedy, keď má patričné kompetencie, možnosti. Lenže demokracia v tomto výkone bráni, lebo demokratické vymoženosti voľne sa zhromažďovať a prejavovať svoj názor má tiež svoju váhu demokracie. Čiže tu treba pristupovať veľmi-veľmi opatrne preto, lebo neadekvátny zásah môže vzbudiť ešte väčšiu reakciu, aká pôvodne bola plánovaná tým zhromaždením. Nakoniec sa demonštruje už proti samotnej polícii, ktorá neľudsky zasiahla, a už ani nie proti tomu, proti čomu sa chcelo demonštrovať. Keď sa nezasiahne, tak zase je polícia kritizovaná, že nechala voľný priebeh, a sa ľudia sťažujú, že nemohli prísť pre deti do škôlky, mali problémy sa dostať do zamestnania, zásobovanie zlyháva, deti sa strhávajú zo sna, lebo je krik. Viete, neni to vôbec jednoduché. Jednoducho povedané, na jednej strane ľudskoprávni aktivisti, na druhej strane policajti, ktorí to majú zabezpečiť. Nakoniec vždy tí policajti sú buď vinní, alebo hrdinovia.
Viete, ja som, nebudem tu rozprávať svoje osobné zážitky, ale ani som o tom nechcel hovoriť, len viackrát tu bolo spomenuté, že počas jedných vlád sa zasahovalo, počas iných vlád sa nezasahovalo. Ako keby tá, ten jeden typ vlády bol nejaký demokratickejší, viac by povoľoval voľne sa zhromažďovať a prejaviť svoj názor a ten iný zase nie, lebo striekali vodnými delami do demonštrantov, a tým pádom ako keby neboli demokratickí. Áno, v tých gorilích demonštráciách pred Národnou radou som ja prikázal striekať vodným delom do demonštrantov. Ale mal som na to zákonné dôvody, aj zákonným spôsobom to bolo vykonané. Musím to povedať, lebo stále sa to omieľa ako niečo neľudské. Čiže demonštrácia proti Gorile... (rečník sa pozrel na veľkoplošnú obrazovku), dobre, mám ešte čas. Demokracia proti, demonštrácia proti Gorile, ak to tak nazveme, pred Národnou radou, pred týmto objektom, obrovské množstvo ľudí, masa ľudí, demonštranti, ktorí demonštrovali, lebo sa im nepáčilo, nepáčila sa im tá situácia okolo tých problematík súhrnne nazvaných Gorila.
Pár mesiacov predtým došlo k obdobnému demonštrovaniu v Grécku, kde demonštranti, masa ľudí prenikla až do parlamentu a demolovala parlament grécky. U nás možno hrozilo aj to, ale nepredpokladali sme, urobili sme bezpečnostné opatrenia pred Národnou radou, zaistené zo všetkých uhlov pohľadu, a tá demonštrácia sa vyvinula do masového fyzického útočenia na policajtov, ktorí držali kordón v mínus 14 stupňoch možno vyše dvoch hodín. A tí demonštranti do nich pľuli, najskôr vajcia hádzali, potom kamene hádzali, štyria policajti museli byť odvezení do nemocnice na okamžité ošetrenie, lebo mali rozbité hlavy. Potom boli rozobraté už tie kovové zábrany a tými kovovými zábranami búchali do tých policajtov a chceli prelomiť ten kordón, ktorý držali policajti. A viete, v tomto prípade je to tak, ako keď je povodeň, pretrhne sa hrádza na jednom metri a potom už to nikto nezastaví, potom už to ide. A aj tak som vždy držal, že nestriekať, ešte to udržíme. Udržte to, udržte to, až kým už voľne tí hlavní demonštranti, ktorým fakt išlo o vec, o demonštráciu, o voľný prejav svojho názoru, rozišli sa. Až v momente, keď už tam prevažne, alebo už len boli tí, ktorí boli na prvý pohľad agresívni, rôzni... (rečník si vzdychol), ako to nazvem, nechcem ich dehonestovať nikoho, fanúšikovia futbaloví, skinheadi a rôzni takto vyzerajúci ľudia, ktorí len búšili a bolo na nich zrejmé, že oni chcú ten kordón preraziť a robiť bordel. Tak až keď títo tam boli, vtedy som povolil rozohnať ich tým vodným delom.
Na druhej strane pri tých demonštráciách, ktoré podľa Tibora, jak tu hovoril, neboli nikdy rozohnaté, no neboli pred tým Bonaparte, lebo neviem, či tam niekto, neviem, možnože sa to stalo, rozbíjal hlavy policajtom kameňmi alebo železnými zátarasami. Ak áno, neviem, podľa, ja neviem, že to tak bolo, bola demonštrácia, ktorá možno bola prejavená svojsky, ale nedošlo k fyzickému násiliu, k fyzickým útokom, takže nemuseli ani zakročovať. Ani proti demonštráciám, ktoré sme organizovali my Progresívne Slovensko. Tam keby ani jeden jediný policajt nebol, ani tak by sa nič nestalo, lebo to bolo tak, tá vôľa ľudí sa prejavila a tá intenzita, tá, tá, tá nevôľa s tým, čo sa deje, možno vykrikovaním, ale nie ničením, nie fyzickým útočením na nikoho, ani cestou domov rozbíjanie áut a tak ďalej. V tých demonštráciách na Gorilu sme mali informácie, že platia mladým chlapcom alkoholické nápoje, aby sa opili a potom aby robili bordel a potom keď polícia zakročí, aby mohlo byť brutálne útočené na políciu, že rozháňa demokratické spôsoby verejného prejavenia. Dokonca tehotné mladé dievčatá tam boli nasadené, aby ten náš policajný zákrok bol ešte akože dehonestujúcejší voči občanom.
V Bonaparte nezakročili, lebo ak by zakročia, tak ja si myslím, že by ešte väčšiu nevraživosť v tej verejnej mienke si získali, lebo v tom Bonaparte tí ľudia si mysleli, že je namieste demonštrovať vzhľadom k tej budove, vzhľadom k tomu objektu, vzhľadom k tým všetkým okolnostiam, ktoré tam boli. Jednoducho nechcem hovoriť o tejto minulosti, ale tie vodné delá som musel povedať, lebo jednoducho to tak bolo. A áno, ja som to povolil. Dokonca ja som bol na to hrdý, lebo jak by prerazili ten kordón, v zálohe sme mali zásahové jednotky Lynx Commando. Čiže títo chlapi by týchto demonštrantov museli tvrdým spôsobom buď zastaviť, možno by utrpeli viac škôd na zdraví, ako keď boli pokropení tou studenou vodou.
Čiže som rád, že teraz po tých rôznych novelách, i keď zrejme nebudú schválené tie naše, ale tie, ktoré navrhne vládna koalícia aj na základe našich možno pripomienok a pripomienok aj iných štátnych inštitúcií, teda zapracovali a naozaj tie najradikálnejšie spôsoby obmedzenia, ktoré naoko možno vyzerajú, že zabezpečenie pokojného zhromaždenia, by sa mohli zneužiť na zakazovanie akéhokoľvek verejného zhromažďovania. A toto si myslím, že je tá cesta... (rečník pozrel na veľkoplošnú obrazovku), ešte mám čas, toho zmieru. Lebo samotný účel, si myslím, tohto navrhovaného zákona je v tom, aby sme znížili eskaláciu. Znižovať eskaláciu. No lenže možno by nastal pravý opak, ak by sa to schválilo v tej pôvodnej forme, lebo naozaj niektorí ľudia, ak by možno bol zákaz, by pociťovali, že toto je obmedzenie ich základného politického práva voľne sa zhromažďovať, voľne vyjadriť svoj názor a práve v týchto prípadoch ľudia sú schopní demonštrovať, lebo pociťujú to ako obmedzenie svojich základných práv. To vždycky tak bolo, akákoľvek demonštrácia bola. Väčšinou demonštrujú preto, že cítia, že je obmedzovaná ich sloboda. Iní, neonacisti a tak, oni demonštrujú zas kvôli niečomu inému, ale väčšinou je to vtedy, keď človek cíti, že je obmedzovaná jeho sloboda. A týmto by to, ten pocit možno mal.
Teraz keď sme to spoločnými rokovaniami sa snažili nejak upraviť a naozaj tí predkladatelia tie najradikálnejšie zásahy vypustili, tie menej radikálne zmenili, je možný predpoklad, že naozaj, ak sa to schváli, zabezpečí ten účel, kvôli ktorému deklarujú, že ho prijímajú, na zvýšenie bezpečnosti demonštrantov. Potom už bude záležať len na tých samotných organizátoroch tých demonštrácií aj tých zúčastnených osôb na tých demonštráciách, že ako toto využijú, že či budú prezentovať tí hovorcovia alebo tí organizátori agresívne, nabádať na tú nevôľu, na tú zlobu proti tomu druhému, ak sa budú tváriť, jak radí Machiavelli, že proti nepriateľovi nemôžeš ukázať vľúdnu tvár, musíš ísť, no tak sa nikde nedopracujeme. Ja to považujem, ak sa to tak schváli, ako prvý krok k tomu, nie samotné telo toho zákona spôsobí tú deeskaláciu, ale, ale to, ako tá vládna koalícia na základe našich pripomienok to zjemnila, to už je prvý krok. To je náznak tej eskalácie možnej do budúcna. Ale to bude záležať vždy len od toho, ako sa k tomu postavia tí organizátori, ako sa postavia k tomu aj politici, ktorí vo svojich prejavoch bez verejných zhromaždení, v médiách, kdekoľvek budú o tomto rozprávať. Či budú nastavovať aj tú vľúdnu tvár, lebo nie sme nepriatelia, nemôžme byť nepriatelia.
Môžme byť, a to aj musíme byť, politickí súperi, konkurenti, záujmy svojich voličov musíme hájiť, ale nie tak, že ich ženieme do zúfalstva, na základe ktorého sa začnú správať tak, ako nechceme, aby sa správali. Preto je to aj na nás ako, lebo samotné telo zákona, akéhokoľvek, nepomôže.
Skončil som. (Potlesk.)
19. 6. 2024 12:24:30 - 12:24:31 15. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
67.
Ďakujem za faktickú poznámku. Ešte by som na margo toho celého dopovedal, že teda môže sa stať, že tá obec napriek upozorneniam polície nezakáže, pokutu zaplatí len vtedy, keď nakoniec predsa len nastanú tie dôvody, kvôli ktorým to mala zakázať, alebo bude pokutovaných viac osôb za porušenie zákona o zhromažďovaní. Viac osôb, viete, to je zas také vágne, viac osôb, to je 10, 20, 30 osôb? Môže sa zdať veľa že 30 osôb, pri demonštrácii 200 osôb, ale pri demonštrácii 10-tisíc je 30 osôb len pomerne zanedbateľná časť. Čiže toto tiež nie je presne definované. Čo je to tých viac osôb pokutovať a kto, vlastne to je všetko.
19. 6. 2024 12:10:13 - 12:10:14 15. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
63.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, kolegyne a kolegovia, začnem a budem pokračovať v nedokončenej rozprave, ktorú som včera po dvadsiatich minútach nestihol dokončiť, čiže ostáva mi desať minút.
Toto je názorný príklad alebo ukážka toho, prečo sa takýto typ zákona nemá realizovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som včera sa rozhodol, že budem vecne argumentačne hovoriť tých 30 minút o konkrétnych, jednotlivých navrhovaných ustanoveniach a vecne a argumentačne budem pôsobiť alebo hovoriť o ich nevhodnosti alebo škodlivosti pre slobodu zhromažďovania ako takú. Dopracoval som sa len k bodu 2, možno časom bod 3 a takýmto štýlom sa jednoducho nedá vecne argumentačne zdôvodňovať, navrhovať pozitívnejšie riešenia alebo iné riešenia, ako sú práve v návrhu, o ktorom rokujeme. Preto je nevyhnutné takýto návrh zákona riešiť v normálnom legislatívnom konaní, kde je čas, priestor argumentačne hovoriť o tom, čo je pozitívne, čo je negatívne, ako by to malo byť, aby to vyhovovalo všetkým občanom v našej republike, ktorých politické základné právo zhromažďovať sa je vlastne kľúčové pre demokratickú spoločnosť. Takže dnešných už teraz len osem a pol minút využijem úplne iným štýlom a budem hovoriť vo všeobecnosti jednoznačne, aby som to stihol.
Čiže keď som si prečítal návrh súvisiaci s právom slobodne sa zhromažďovať občanov a slobodne prejavovať svoj názor, ako bývalý policajt som nadobudol dojem tento. Ak by som bol policajný prezident a chcel by som zamedziť, zabezpečiť, aby nebolo organizované konkrétne, alebo ktorékoľvek zhromaždenie občanov, tak podľa tohto návrhu by som to vedel zabezpečiť. Vedel by som to zabezpečiť, lebo navrhované novely sú tak nejednoznačné, ich výklad umožňuje rôzne formy argumentácie, že by som to vedel v zmysle, ak tento zákon bude schválený, v zmysle schválenej právnej normy, čiže podľa zákona zamedziť zhromažďovaniu občanov v akejkoľvek forme, kdekoľvek, a to preto, že tie výrazy sú nejednoznačné, umožňujú rôzny výklad, začal som s tým včera hovoriť. Napríklad ak Policajný zbor získa informácie nasvedčujúce tomu, nasvedčujúce tomu, informácie je možné získať kedykoľvek, hockedy. Tu je veľmi potrebné poznamenať, že zákonodarca, alebo tí, ktorí tvorili túto novelu, zároveň zrejme tvorili aj novelu Trestného poriadku. Tam vedeli, keď to potrebovali a potrebovali to naozaj definovať niektoré pojmy a jednoznačne, napr. ako potrebovali znefunkčniť používanie osôb ako, ktorí sa všeobecne nazývajú kajúcnici, tak vedeli povedať jedno, že polícia musí mať, musí dokázať, keď váži spoločenské nebezpečnosti jednotlivých konaní, jednoznačne a preukázateľne. Takýto zvrat je tam použitý, „jednoznačne a preukázateľne". V tomto návrhu sa hovorí, „získa podozrenie". To je obrovský rozdiel, ak by a to takto nadefinovalo, že Policajný zbor musí jednoznačne a preukázateľne napísať tie dôvody, podľa ktorých je to zhromaždenie možné zakázať. Čiže toto je problém, jednoznačne preukázateľne.
Potom v ďalších bodoch, vlastne ktoré tri body rozširujú možnosť alebo povinnosť rovno zakázať zhromaždenie, obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. So záujmom obyvateľstva, tu sa rozumie jedného, dvoch, troch, obytnej zóny, celého sídliska, čiže akého počtu obyvateľov, lebo samotná podstata zhromaždenia či už protestného, alebo v prospech niečoho, podstata toho celého je založená na tom, že tí, ktorí sa takto chcú prejavovať verejne, svoj názor, chcú tým zhromaždením vlastne vyvolať pozornosť tých, ktorí sa toho zhromaždenia nezúčastňujú. Čiže zhromaždenie vždy, účelom zhromaždenia je demonštrovať alebo prezentovať svoj názor tam, kde je to viac-menej pre iných možno obmedzujúce, a tí to musia strpieť, lebo jednoducho ľudia majú voľnosť a možnosť prejaviť svoj názor aj so zhromaždením na tom mieste, aby to splnilo účel toho zhromaždenia.
Čiže podľa tohto vágne napísaného obmedzenia vždy môže dôjsť k obmedzeniu zásobovania, obmedzeniu dopravy, skoro vždy. Také zhromaždenie, ktoré by toto vôbec neobmedzovalo, by mohlo byť organizované niekde na lúke za mestom, ale tým pádom by nesplnilo svoj účel, že by nebolo tam, proti čomu sa vlastne demonštruje. To je hlavný účel všetkých zhromaždení.
Ďalej, že je zakázané zhromažďovať sa pred obydlím osôb, keď sa demonštruje voči ich funkcii, povolaniu alebo zamestnaniu. Áno, s tým by som vedel súhlasiť, ak sa demonštruje proti tomu, proti tej osobe, ktorá je problematická, proti ktorej sa demonštruje, tak v tomto prípade by sa nemalo demonštrovať pred jeho obydlím. Ale môže nastať prípad, že demonštrácia neni proti osobe, ale proti tomu samotnému obydliu, čiže ak tá osoba vo verejnej funkcii získala to obydlie netransparentným spôsobom, alebo to obydlie samo osebe je morálne, eticky nevhodné, nadrozmerné, alebo z akýchkoľvek dôvodov neprimerané, spochybnené občanmi, tak by mali mať právo demonštrovať pred týmto objektom, lebo demonštrujú, účel demonštrácie poukázať na ten objekt, a v tom prípade tú ťarchu tej demonštrácie by mal znášať ten, kto takéto obydlie hoc vo verejnej funkcii zabezpečil pre svoju rodinu. Čiže aj tá rodina si musí byť vedomá toho, že ak tu bývame v tomto luxusnom, neprimerane získanom možno obydlí, tak pravdepodobne že sa to občanom nebude páčiť a nemôže im nikto zakázať, aby tam demonštrovali.
Čiže, čo sa, lebo problém je v tom, sám pán Gašpar včera povedal, že snažili sa upozorniť samosprávu, že demonštrácia môže byť riziková, môže urobiť problémy, možno nebudú mať sily a prostriedky, aby zabezpečili nerušený chod tej demonštrácie, avšak prišli k problému, že tá samospráva im nevyhovela a tú demonštráciu napriek tomu povolila. Alebo nieže povolila, nezakázala, lebo netreba to povoľovať, len zakázať, nezakázala. Čiže tu vidieť tú snahu, že sa snažili to zakázať, len platný zákon im to neumožňoval, museli sa spoliehať na tú samosprávu. Tak teraz aby toto mohli obísť, tak doplnili tam, že ak tá samospráva napriek celkom vágnym podozreniam to nezakáže, tak dostane pokutu 16 500 euro. Čiže viac-menej nepriamo ju ako keby nútili, buď to zakážeš, alebo dostaneš pokutu.
No a toto všetko je v rozpore s tým, čo som už tu povedal hneď v prvej časti môjho vystúpenia, že administratívne podmienky pre zhromažďovanie nesmú byť nastavené tak, že predstavujú skrytú prekážku pre slobodu zhromažďovania, skrytú prekážku. Tvrdíme, že to je v prospech, ale v podstate a podstata nám umožňuje presný opak. Tu existujú rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva v konkrétnych prípadoch, včera som ich aj citoval, kde práve toto vytkol ten Európsky súdny dvor... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
18. 6. 2024 19:40:22 - 19:40:22 15. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní 1. záznam Tlač 364 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
215.
Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo, prihlásil som sa do rozpravy za klub Progresívne Slovensko, zostáva mi dvadsať minút, čiže desať minút, možno to poviem niekedy inokedy, ale teda skúsim to stihnúť, i keď je to pre mňa obtiažne preto, lebo predo mnou ako predkladateľ, ako aj spravodajca rečnili tak ľubozvučne experti na politickú rétoriku, ja až taký ľubozvučný asi nikdy nebudem, a preto moja, moja argumentácia bude možno menej zrozumiteľná, ale o to vecná a o to profesionálna, profesionálnejšia, i keď... uvidíme.
Čiže na úvod by som chcel povedať toľko, že atentát alebo útok na premiéra je vec, ako to už bolo dnes veľmi veľakrát, ale aj v minulosti od toho útoku povedané, hrôzostrašné, neakceptovateľné, nepredstaviteľné, mimoriadne niečo, čo sa v demokratickej spoločnosti inde vo svete niekedy aj stáva, ale nemalo by sa, a teraz tu horíme o opatreniach, návrhoch opatrení, ktoré podľa pracovného názvu lex atentát by možno mali byť o tom, o čom tu hovoril pán Grendel, že či priamo súvisí alebo či priamo by boli schopné tie opatrenia zabrániť takémuto útoku do budúcna. Lenže jak som si pozorne vypočul navrhovateľa, ako aj spravodajcu, tak v podstate tieto opatrenia nie sú až tak smerované priamo k tomu, aby zabránili takémuto útoku v budúcnosti, ale skôr k tomu, aby zabránili, podľa nich, tej eskalácie, ktorá k takémuto činu viedla.
No a zároveň podľa textu a súboru rôznych opatrení návrhov zmien až v ôsmich rôznych zákonoch môžme tieto opatrenia rozdeliť zhruba na dve veľké časti. Prvé sú tzv. ochranné opatrenia, ktoré majú priamo chrániť niektorých politikov, ktorí doteraz tú ochranu nepožívali. To neslúži k tej eskalá... k tej, k tomu zmierňovaniu eskalácie. A ďalšia časť hovorí alebo pojednáva o tom, ako eliminovať tú eskaláciu do budúcna.
A z tohto vidieť, keď si pozorne prečítame tento návrh, že navrhovatelia vidia tú eskaláciu len a výnimočne v tom, že verejné zhromaždenia sú tou príčinou, ktorá viedla konkrétnu osobu k tomu, že spáchala atentát na premiéra tejto republiky, čo podľa nás nie je tak, lebo verejné zhromaždenia sú objektívny, reálny, nezameniteľný prostriedok politického boja, preto zrejme navrhovatelia sa snažia týmto návrhom tie zhromaždenia, tak ako hovoria, koordinovať, upresniť niektoré ustanovenia, nechcú, tvrdia, obmedzovať politické právo na zhromažďovanie a prejaviť svoj názor každému občanovi republiky, ale podľa nich sa snažia zabezpečiť, aby tieto zhromaždenia boli pokojné, a tým neeskalovali napätie.
Lenže ja keď som si prečítal tento návrh ako človek, ktorý mám za sebou dlhoročnú policajnú prax, tak som po prečítaní týchto návrhov nadobudol dojem, že sa jedná pomaly o zakázanie verejného zhromažďovania, alebo s obtiažou vykonať takého verejné zhromaždenie, aby plnilo ten účel kvôli, ktorému je plánované sa zhromažďovať, alebo minimálne aby odradili niekoho takéto zhromaždenie organizovať alebo sa ho zúčastňovať.
Pri predložení alebo pri uvedení tejto rozpravy pán minister obrany, podpredseda vlády, trochu upresnil a zmenil ten môj názor na túto vec a uviedol niektoré skutočnosti, ktoré som si musel v hlave zrovnať, a nepozerať sa na to ako policajt, ale ako politik, ktorý momentálne som, a vyhodnotil to tak, že áno, je veľmi dôležité dodržiavať už teraz platný zákon o verejnom zhromažďovaní, a ak sa má nejakým spôsobom meniť, dopĺňať, novelizovať, tak je to veľmi potrebné, ale len v takom rozsahu, aby nebol v rozpore so samotnou podstatou tohto zákona, a práve preto, aby som ešte na úvod, predtým jak budem rozoberať jednotlivé ustanovenia, ktoré, o ktorých chcem hovoriť, pripomenul čiste pre upresnenie, čo hovorí o obmedzovaní tohto práva verejne sa zhromažďovať rôzne judikáty Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva v rôznych svojich rozhodnutiach v konkrétnych veciach v zahraničí.
Je to veľmi dôležité, čiže sloboda zhromažďovania zahŕňa aj právo zvoliť si čas, miesto a spôsoby zhromaždenia v rámci obmedzení stanovených v ods. 2. Čiže obmedzenia existujú, je možné obmedziť verejné zhromaždenie, ale napriek týmto obmedzeniam si má právo zvoliť miesto, čas a spôsob zhromaždenia ten, ktorý ho zvoláva. Toto je priamo rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru, Európskeho súdu pre ľudské práva v spore Sáska proti Maďarsku v paragrafoch 21, 23. Toto konštatuje tento súd.
Ďalej. Zhromaždenie... zhromaždenia môžu mať aj obštrukčný a deštruktívny charakter, pokiaľ nie sú násilné. Čiže môže sa tam vyjadrovať aj povedzme trošku, nepoviem, že vulgárne, ale emocionálnejší a asi aj kvôli tomu tie verejné zhromaždenia aj sú, aby vzbudili dojem aj pre tých, ktorí sa nezúčastňujú, že ten názor, ktorý prezentujú na tých zhromaždeniach je silný, stoja si za tým názorom, bojujú za svoje práva povedzme a vyjadrujú sa tak, že niekto si to môže vyhodnotiť ako nejaké urážlivé, pokiaľ sa nejedná o prezentovanie násilia. Toto tiež hovorí v svojich rozhodnutiach tento Európsky súd pre ľudské práva, konkrétne v prípade Laurijsen a ďalší proti Holandsku.
A teraz veľmi dôležité – administratívne podmienky pre zhromaždenie nesmú byť nastavené tak, že predstavujú skrytú prekážku pre slobodu zhromažďovania. Čiže administratívne nejaké príkazy, zákazy nesmú byť tak nastavené, aby predstavovali skrytú zámienku. Čiže ako keby sme niečo administratívne upravovali tak, aby sme možno pomohli v dobrej veci, ale popri tom toto opatrenie je mierené zneužiť alebo využiť ho pre niektoré zákazné opatrenia voči tým, ktorí takto demonštrujú. Toto je tiež rozhodnutie tohto Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne v prípade Eva Molnár proti Maďarsku alebo Csiszer, Csibi proti Rumunsku.
Na základe týchto konkrétnych rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, keď sa pozrieme na návrh, o ktorom tu rokujeme, tak vidíme hneď v prvom, novom, povedal by som zákaze, ktorý sa zavádza, rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje. No a teraz rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje. Je to výborná veta, ktorá ako keby naozaj pozitívne chce prospieť tomu, že to, že rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje. Len tu je potrebné zvážiť, ja to nechcem tak kritizovať, že to je niečo zlé, len upresniť túto vetu, napr. pokojne sa zhromažďovať, viem, že je to ústavná... pokojne sa zhromažďovať, pokojne sa zhromažďovať môžme odvodiť priamo od samotného tela tohto zákona, čo je to pokojné zhromažďovanie, čiže nepokojné alebo nie pokojné môže byť to, ktoré je podľa tohto zákona možné zrušiť alebo rozpustiť, alebo viac osobám, alebo niektorým osobám v rámci tohto zhromaždenia uložiť pokutu, že porušujú toto pokojné zhromaždenie. Ale kto rozhoduje o tom, že či to zhromaždenie je pokojné, alebo neni pokojné? (Reakcia z pléna.) Polícia. No tak potom to tam treba napísať, aby bolo jasné, že kto je ten rozhodca, že kedy môžme povedať, že to zhromaždenie je pokojné, napr. už tu bola dnes debata o tom, že je zhromaždenie za nejakým účelom, prezent... domáhať sa nejakých práv, a teraz tam prídu dvaja-traja s nejakým transparentom, že sú proti tomu. Viete, tak je to narušenie pokojného, alebo neni narušené? Viete. (Reakcie z pléna.)
Čiže pokojne, nerušenie je jedna vec a pokojné je druhá vec. (Reakcia z pléna.) Viete. Dobre, čiže mne vadí to, že nerušenie to by sa možno dalo, môžme to považovať, že, že rušivé, rušivý moment to je, ale neni to útok na pokojné, viete. No, toto ja mám všetky pripomienky, ktoré tu mám, sú takéhoto charakteru, že jak by to navrhovali, že sa môžme o tom dohodnúť, môžme o tom rozprávať. My chceme, my chceme zabrániť tej eskalácii. Ak sa v tom vidí, že eskalácia vznikla, lebo pôvod tej eskalácie je rôzne typy zhromaždení, ktoré tu už desaťročia prebiehajú, tak upravme tento zákon, ak je fakt na mieste ho nejak upraviť, tak upravme ho tak, aby sme maximálne vylúčili to a postupovali podľa toho, ako ste vy povedal, pán podpredseda, kvôli tej ochranke, aby nemohol nikto pochybovať o tom, že úmysel je zlepšiť veci, zákonne to tak zakotviť, aby nikto si to nemohol vôbec vysvetliť subjektívne alebo svojvoľne, alebo zaujato, Viete, lebo niekto vidí, že to pokojné je narušené, niekto vidí, že to je ešte v pohode, ešte nič pokojné nebolo narušené, neni to tu uvedené, že čo je to konkrétne, ten prejav, ktorý naruší ten pokoj, a kto to vyhodnotí, a jasne, že potom, potom ten, obec má právo to rozpustiť alebo Policajný zbor má právo zakročiť už potom, keď je to vyhodnotené, že toto už neni pokojné, a je napísané, že sa zakazuje.
A ešte by som k tomu povedal čiste trestnoprávnu takú polemiku, že tu sa jedná o zákon správny, kde sa upravuje nejaká forma, nejaká činnosť v zákone a zároveň sa hovorí alebo sa ukladajú sankcie, ak niekto robí v rozpore s tým. Čiže tam vyslovene netreba zakazovať niečo, čo sa vlastne zakazuje tým, že sa definuje, ktorými priestupkami, akými konaniami sa to vlastne porušuje.
Príklad, napr. zákon o premávke na cestných komunikáciách sa nemusí hovoriť, že je zakázané jazdiť vľavo, lebo sa hovorí, že ako sa to má robiť, a kto robí ináč, tak môže udelená mu byť sankcia. Preto si myslím, že toto fakt trestnoprávne by sme mohli fakt vyprecizovať toto ustanovenie, aby to nebolo nasilu, aby nebolo naviac a len deklaratórne, to je hneď na začiatok.
A teraz, ak ideme ďalej, tu sa zakazuje rušiť, to je pozitívny zákaz. Ďalej sa hovorí, že zakazujú sa zhromaždenia v okruhu 50 metrov vybraných budov, 50 m od okruhu, hej, je napísané, že ktorých budov. No, tých 50 m všetkých budov, ktoré sú tu uvedené, o tom by sme tiež mohli viesť nejakú odbornú polemiku potom, ak by sme chceli, lebo napr. už teraz v zákone okolo Národnej rady je zakázané 50 m, pri Ústavnom súde 100 m, pri vláde takýto zákaz neni ani pri paláci prezidentskom. Preto neni, lebo tam je oplotenie. Tých 50 m je stanovených kvôli tomu, aby tí demonštranti, ak by boli v bližšej vzdialenosti, nedohodili, alebo ak by dohodili kameňom, Molotov kokteil, alebo by mohli fyzicky ublížiť, alebo urobiť škodu na tej budove, lebo tým, tým ústavným činiteľom, ktorí sa tam nachádzajú už, už týmto neublížia, ale, ale urobia škodu na tej budove, to je tých 50 m. Ale keď je oplotenie napr. pred Prezidentským palácom a hneď pri oplotení by sa demonštrovalo, tak to už je, povedzme nejakých 30 m, alebo možno aj tých 50, tam nedohodí, už neublíži, neurobí škodu na tom oplotení a väčšinou nie v prvých radoch tí demonštranti, keď nastanú, že budú niečo hádzať, alebo fyzicky chceli likvidovať, ale až v tých druhých, tretích, štvrtých, to je viac ako 50, 60, možno 70, a to už nikto nedohodí, jedine ak by použil nejaký nástroj na diaľkové dohadzovanie takýchto predmetov. Čiže preto vznikla potreba týchto 50 m okolo Národnej rady alebo aj Ústavného súdu, kde neni žiadne oplotenie. Čiže tu by sme tiež mohli špecifikovať, že ako upraviť toto, aby to splnilo svoj účel a zároveň aby to nerobilo prekážku pre zakazovanie rôznych demonštrácií, napr. pri všeobecných súdoch, Ústavný súd alebo všeobecný súd. Všeobecnú súdy väčšinou sú na námestiach v strede mesta, okolo sú rôzne budovy, rôzne objekty. Tak keď to berieme takto, že všetko dohromady a všeobecné súdy 50 metrov, to je možno absolútny zákaz v takom menšom meste okresnom, preto my navrhujeme rôzne riešenia, napr. individuálne vypracovať polícii bezpečnostné projekty, ktoré zabezpečia bezpečie pre ten objekt alebo obdobné rôzne, rôzne opatrenia, individuálne na každý objekt zvlášť. Takto generalizovať, to môže zamedziť niektorým, niektorým demonštráciám alebo zhromaždeniam pred aj niektorými z týchto objektov, preto, lebo tu vo väčšine prípadov sa hovorí Prezidentský palác, úrad vlády, Ústavný súd, ale sú tu aj súdy krajské, okresné alebo sú tu tie objekty, kde bude vykonávať ten ústavný orgán napríklad pri tom výjazdovom zasadnutí vlády. Čiže aj tu by sme to mohli upresniť a urobiť to tak, aby sme neobmedzili základné politické právo občanov zhromažďovať sa aj pred takýmito objektami. Možnože nebudú protestovať pred okresným súdom, môžu, môžu protestovať pre konkrétne konanie, môžu protestovať pred... pre zlé hospodárenie na tom súde, pre hocčo môžu, čiže tu tiež by sme to nejak potrebovali upresniť.
No a teraz to najdôležitejšie, ale to ste hovorili, že ešte je možné diskutovať tiež, to je to zavádzanie nového pravidla: „Ak má Policajný zbor informácie nasvedčujúce tomu, že existujú dôvody na zákaz zhromaždenia, písomne o takýchto dôvodoch informuje obec.“ Následne to pokračuje.
Následne rozvádzate aj dôvody, za ktorých je možné zakázať zhromaždenie, a zároveň ďalšou v § 14a sa hovorí, že tá obec môže dostať pokutu 16 500 euro, ak napriek takejto informácii nezakáže to zhromaždenie, a na tom zhromaždení nastanú tie okolnosti, o ktorých informovala ich tá polícia, a bude potrebné to zhromaždenie rozpustiť, alebo viac osôb bude pokutovaných za priestupok. No toto je všetko také nejasné, že dá sa to kedykoľvek akokoľvek vysvetľovať. Ak by som bol policajt, ktorý chcem, aby nebolo nejaké zhromaždenie niekde, tak, využijúc všetky tieto kombinácie, to viem zabezpečiť a môžem to urobiť svojvoľne alebo politicky alebo v zaujatosti.
To je to, čo ste vy naznačoval pri tých ochrankách, že urobme ten zákon tak, aby si to nemohol nikto nejak ináč vysvetľovať len tak, ako to je napísané v tom zákone. Napríklad informácia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
10. 5. 2024 11:52:17 - 11:54:17 12. schôdza NR SR - 14.deň - A. dopoludnia Tlač 194 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Spišiak, Jaroslav - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
104.
Ďakujem za slovo.
Necítim sa byť odborník na politiku kultúry a kultúru vo všeobecnosti. Ale s kultúrou som prišiel do styku pri tvorbe alebo písaniu mojej rigoróznej práce na tému Ochrana autorských práv a osobitosti odhaľovania kriminality, ktorá útočí na autorské práva. A práve reč pani Kolíkovej má primäla k tomu, aby som predsa len vo faktickej poznámke poznamenal niečo z tohto, čo som navnímal pri rozoberaní témy ochrana autorských práv.
Pani Kolíková hovorila, že umenie, umelci, tvorcovia nejakých hodnôt, v tomto prípade kultúrnych hodnôt, musia byť slobodní vo svojom rozmýšľaní, vo svojej tvorbe. Nemôžu byť viazaní žiadnymi doktrínami, žiadnymi ministerstvami, žiadnymi inými vnemami, lebo potom tá ich tvorba je ohraničená, je cielená, zameraná na nejaké presadzovanie niečoho, či už národného, nadnárodného alebo diktátorského. A zároveň stupeň úrovne demokracie v každom štáte sa dá merať aj tým, do akej miery je chránené toto autorského právo, ktoré sa slobodne prejavuje pri tvorbe umenia. Preto si myslím a som stotožnený so všetkými faktami, ktoré tu vymenovala pani poslankyňa Kolíková, ktoré vidím aj ja osobne ako dôvody k tomu, že sme túto schôdzu zvolali, som sa pod ten návrh podpísal a budem v tom duchu aj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Deň v parlamente

<- ->