Dovoľte mi pridať 210 miliónov dôvodov, prečo si táto vláda nezaslúži dôveru ani tohto parlamentu, ani koho iného. 210 miliónov € je suma, o ktorú Robert Fico pripravil svojou nečinnosťou túto republiku daňových poplatníkov a vojakov a vojačky. Reč je o Európskom mierovom nástroji. To je ten fond, ktorý prepláca krajinám za vojenskú techniku darovanú Ukrajine. Ja som rád, že tie predošlé vlády pomohli Ukrajine v čase núdze. Na rozdiel od týchto geopolitických hochštaplerov ako pán Blanár, čo tu sedí v prvom rade. Predošlé vlády rozumeli tomu, že obrana Slovenska začína za hranicami Slovenska a že sa nečaká, kým agresor príde k vám. Pomohli. A za to sme mali dostať nemalú sumu, opäť 210 miliónov z Európskeho mierového nástroja. Čo sa stalo? Ich kamarát, kamarát Roberta Fica, ministra Blanára a podpredsedu vlády Kaliňáka, Viktor Orbán, zablokoval ten fond v 24. Prestalo sa z neho vyplácať, prestali do neho tiecť peniaze. A to v situácii, kedy my sme boli ešte na tom dobre. Boli sme medzi prvými krajinami, čo prispeli. Bolo tam dosť peňazí na kompenzáciu Slovenska. Museli ubehnúť ďalšie dva roky a keď to teraz Peter Magyar ten fond znovu odblokoval, ukazuje sa, že už tam peňazí je dosť. Niet. A títo páni čakali. Dva roky. Tu sme ich vyzývali. Tu, to sa asi 50 m odtiaľto, som mal tlačovú besedu v apríli 2025. Tu bol Viktor Orbán. A povedal som: „Pán predseda vlády Fico, vyzvite Orbána, nech ten fond odblokuje. To sú naše peniaze, 210 miliónov pre vojakov a vojačky, ktoré tam visia. Je to váš kamarát, tvrdíte, že máte na neho vplyv, tak s tým niečo urobte.“ Viete, čo povedal podpredseda vlády Fico? V Maďarskom nemáme žiadne nevyriešené konfliktné problémy. No ja by som pokojne nazval 210 miliónov jedným obrovským, sakra veľkým, nevyriešeným problémom. Vy ste nepohli ani prstom, aby sme ich dostali späť. Prišli sme o ne možno nenávratne. Hanba na vás, nechali ste našich vojakov a vojačky v štichu.
|
Pani poslankyňa Marcinková, Vlaďa, popísala si návrh koalície ako nedomyslený a viem, čo myslíš, ale myslím, trochu krivdíš. Tú časť, na ktorej im záleží, a to je to, aby sa stranám v ľavej časti miestnosti sťažil prístup ich voličov k urnám. Tu si domysleli, to si odfajkli vlastne už zrušením tej voľby poštou zo zahraničia. To ostatné ich nezaujíma. To, že je to nedopečené, nedomyslené, je vedľajšie. Dokonca si myslím, že ten zmätok, ktorý zlou realizáciou toho náhradného modelu spôsobili, im vlastne nahráva. Lebo čím väčšie pochybnosti sú o tom, že ako to bude fungovať, tým viac ľudia budú spochybňovať, či to vôbec má význam sa pokúšať. Takže myslím si, že to pomysleli až príliš dobre, presne v súlade s tým, čo popísal pán poslanec Mikloško. Jeden postreh za všetky. Nedá mi nezasmiať sa, nevypichnúť absurdnosť argumentu, že ideme tu meniť volebný zákon, pretože musí byť dodržaná tajnosť volieb, ale zároveň potom pripustia do volebných miestností, do tých komisií, ktoré budú zrátavať hlasy, aj zahraničných pracovníkov na našich zastupiteľských úradoch, plne vedia, že títo sú predmetom veľkého záujmu zahraničných spravodajských služieb. Nerobme si ilúzie, že sa nám nesnažia iné spravodajské služby krajín napichnúť naše konzuláty, vlády, naše veľvyslanectvá a iných, aby vedeli, čo robíme. A vy v mene sprísnenia tajnosti voľby idete spravodajským službám zahraničných krajín uľahčiť, doširoka otvoriť dvere priamo do procesu zrátavania volieb v slovenských voľbách, parlamentných, prezidentských či iných. Akože už absurdnejší výsledok a absurdnejší predel medzi tým definovaným účelom a tou vašou realizáciou si predstaviť neviem. A úplne na záver jedna dôležitá otázka. Ak bude teda okrsková aj na Cypre, ak tam medzičasom príde pán veľvyslanec Radačovský. Bude sa z tých volebných miestností vychádzať dverami alebo oknom? Ďakujem vopred za spresnenie. Pán
|
Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2025. Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme.
|
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2025. Prezentujme sa a hlasujme.
|
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2024. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných
|
Vďaka, pán predsedajúci. Snáď mi odpustíte, pán predsedajúci, na chvíľku mierne poruším rokovací poriadok a zareagujem aj na pána poslanca Salóni, ale len upresním, pán poslanec, ale my sme mali zasadnutie osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti VS, na ktorom som formálne aj pre záznam povedal a požiadal koaličných poslancov o nomináciu členov do tejto komisie. Takže, prepáčte, ale jednoducho nie je pravda, že by žiaden formálny úkon nebol urobený. Táto žiadosť tiež išla pre záznam, žiadne mená neprišli. A takisto Zuzka bude vedieť doplniť, pani Poláková Števová bude vedieť doplniť a opraviť. Tej neformálnej konverzácii, ktorá tu je, je tu, bola tu dlhé mesiace, roky už dnes. Konverzácia medzi opozíciou a koalíciou aj o menách, tam boli poskytnuté aj mená za opozíciu. Takže tu už fakt niet výhovoriek po troch rokoch. Ja aj preto nevystupujem v rozprave, lebo by som povedal presne to isté, čo som povedal v roku 25 a to isté, čo som povedal v roku 24. Proste po 2,5 roku sme v treťom roku tejto diskusie a žiadnu dobrú vôľu nevidno. Ja súhlasím s tým, čo tu odznelo, že je to paradox, asi jediná komisia, ktorá existuje na papieri a nie v realite. Je to od roku 2016. Mám pred sebou § 8a, ktorý presne stipuluje, ako tá komisia má vyzerať. Dvaja členovia za výbor SIS, dvaja za VS, dvaja za VOP-ku a potom dvaja nezávislí experti s previerkou PT. Bola tu námietka, do akej miery legitímna, ťažko mi je posudzovať, že tí sa budú ťažko hľadať. My za opozíciu sme nemali problém ich nájsť, pre záznam. Ale koalícia si vyžiadala, aby to bolo len parlamentné, aby to teda boli len poslanci a poslankyne, ktorí sú podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností osobami oprávnenými oboznamovať sa s utajovanými aj bez previerky. Fajn. Povedali sme tu z tohto pléna „treba to“ presne pred rokom, že sme pripravení tento kompromis urobiť, ak to znamená, že rozchodíme ten zákon a že bude môcť tá komisia vzniknúť. To, že nevznikla, už nie je len chybou len predošlých vlád. V tomto volebnom období už niet výhovoriek. To už je dnes chybou vládnej koalície, žiaden záujem nemá.
|
Pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166 z roku 2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2025. V súlade s § 9 zákona o ochrane pred odpočúvaním výbor požiadal Ministerstvo obrany v júli 2025 o zásadné správy o použití ITP za prvý polrok 2025. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za prvý polrok predložilo Ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajené skutočnosti a boli následne tieto údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú aj uvedené v správe. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval, a to na 16. schôdzi 11. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 48, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie a rovnaký postup odporučil aj Národnej rade Slovenskej republiky. V danom uznesení ma výbor tiež poveril, aby som ako spravodajca výboru predložil Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z rokovacieho poriadku, preto predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy. A podobne ako môj kolega zo súvisiaceho výboru mám hneď dve správy, tak prejdem s dovolením pána predsedajúceho rovno na správu, ktorá je pod tlačou 1294. Toto je správa za celý rok 2025. Opäť raz sme si nenašli čas na prerokovanie týchto správ, tak preto máme dve naraz. Takže dovoľte mi teraz predložiť správu pod tlačou 1294. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166 z roku 2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za celý rok 2025. V súlade s § 9 zákona o ochrane pred odpočúvaním výbor požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v mesiaci január 2026 o zásadné správy o použití ITP za rok 2025. Túto správu predložilo Ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako boli predložené, sú uvedené v správe. Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva uvedenú správu prerokoval na svojej 20. schôdzi, to bolo 16. apríla 2026, a prijal k nej uznesenie č. 59, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie, pričom rovnaký postup odporučil i Národnej rade. A podobne ako pri predošlej správe, takisto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy. A teraz, myslím, pán predsedajúci, už môžem... Ďakujem pekne, pán spravodajca.
|
118.
Vďaka, pán poslanec Dušenka, Igor, pekne a veľmi trefne si skritizoval ten ich nešťastný zvyk hľadať dôvody, prečo si zaslúžia tie vyššie príjmy. Vždy ma to pobaví, keď počujem ľudí, ktorí zhumpľovali ekonomiku, nevedeli zvládnuť deficit, dlh nám narastá. Vďaka tomu nám zvyšujú dane, vďaka tomu, že zvýšili dane, odchádzajú firmy, že títo istí ľudia sa pasujú za top manažérov a tvária sa, že tie prachy potrebujú, lebo veď my makáme a my podávame výkony. Dávam do pozornosti, že keby toto bola naozaj že súkromná firma, manažéri súkromnej firmy, tak by ich vlastníci, prípadne dozorná rada, pred rokmi dávno vyhodili.
Chcem však dať do pozornosti, Igor, že toto sú vlastne tí poctivejší, ktorí vôbec hľadajú dôvody, prečo si ten príjem zaslúžia. Ja som normálne bol v televíznej debate a budem aj menovať. Bol to minister zahraničných vecí Blanár, ktorý popieral, že jemu vlastne príjem narástol. A on to zabaľoval do takého že fakticky správneho argumentu, ale inak, inak čistého podfuku, že jemu vlastne plat klesol, lebo mu stúpli dane. A to, čo, samozrejme, nikomu nepovie, je, že plat už je dávno menšou súčasťou toho príjmu, lebo si navýšili pred tým rokom či dvoma tie paušálne výdavky, takže dnes sú tie oveľa väčšie a tie im práve narástli. Takže ich reálny príjem, to, čo si berú domov, je dnes podstatne väčší, ako to bolo pred rokmi a narastá to ďalej vďaka tomu, že si valorizujú. To, čo vám, samozrejme, pán minister či jemu podobný vôbec nepovie. On normálne klamal do televízie, dobre, možno nie technicky klamstvo, lebo tvrdil, odkazoval stále na svoj plat, ale dobre vedel a účelovo zatajoval, že reálne jeho príjem narástol exponenciálne po prvé tým, že si ho navýšili pred tými niekoľkými rokmi, a potom, že ho teraz odmietli nevalorizovať.
A tá drzosť, nielenže klamať, prečo si to, alebo vymýšľať si, prečo si to zaslúži, ale vlastne poprieť, poprieť, že vôbec ten príjem narástol, to považujem za ešte horšie ako tie smiešne manažérske výhovorky. To už je zoči-voči tým ľuďom, ktorí platia vyššie ceny a vyššie dane, vyslovene výsmech.
|
A vďaka, pán poslanec Vyskupič Marián, za tie slová. Pekne a správne si vyzval, že cieľom vlády predsa musí byť rozšíriť ten mandát a to množstvo ľudí, ktorí majú tú možnosť hlasovať, a toto, povedzme, úplne presne opakujem. Ja chcem pridať svoju story k tomu príbehu, ktorú prv raz povedala aj kolegyňa Klinert. Mám totiž takú, možno milnú predstavu, že Slováci žijúci v zahraničí sa balia v peniazoch a nevedia, čo s nimi, a priletia na zavolanie, preukážu svoju občiansku povinnosť, ako to povedal poslanec Kéry. Dokážu, že to naozaj myslia svojvoľne vážne, skočia do lietadla, zaplatia si ten hotel a prídu. No čo, keby v časoch, keď som ja žil a pracoval v Spojených štátoch, pán poslanec povie, tak sa nahlas rozosmejem. Mal som vtedy podobnú situáciu, dávno. Toho času som mal peniaze akurát na štipko, aby som si mohol už niekde sa zamestnať a z niečoho žiť. Som robil pre internát, umýval som riady, čistil som ryby na ľaďke, robil som inštruktora windsurfingu, jachtingu a sánkovania, že nebolo jobu, ktorý som... Ešte aj zábudol, sa rozhlasenie som robil v školskom. Nebolo jobu, ktorý na vysokej škole bol, ktorý som nerobil. Tie peniaze som zliepal dokopy po desiatkach dolárov. A predstava, že jediná možnosť, akoby som mohol využiť svoje občianske právo, jedno z tých najväčších, čo máme, je len taká, že zoberiem peniaze, ktoré nemám a nemám za čo zohnať a nejak sa premiestnim doslova na dva dni, lebo rýchlejšie by to nešlo, do mesta, kde by som musel predať drahý hotel za peniaze z hľadiska, ktorú nemám. To je čistá fikcia. A škrie ma tá arogancia, s akou pristupuje vládna moc nielen k voličom v zahraničí vôbec, ale aj k tomu úsudku, že však nech si dokážu, že ich to naozaj trápi, nech si dokážu, že ich to naozaj zaujíma a nech si zaplatia tú letenku. A z čoho, prosím pekne? Tam nelietajú pečené holuby do úst. Väčšina Slovákov, ktoré ste vyštvali s dlhou kvalitou vysokých škôl do zahraničia, tam drie, proste snaží sa pracovať, robí 2 – 3 joby, aby dostali kvalitné vzdelanie. A teraz ich potrestáte tým, že im upriete právo hlasovať. To sa stane.
|
102.
Vďaka, pán predsedajúci.
Len krátko k poslancovi Pročkovi. Vďaka, že si vypichol tú duplicitu a pokrytectvo aj v otázke vývozu zbraní. Dodám, že je to vlastne ešte horšie, lebo ono nesedí ani to, čo tá vláda cituje, že z vládnej úrovne nič nedodáva. Aby bolo jasné, každý jeden náboj, ktorý zo Slovenska odíde na Ukrajinu, musí byť schválený vládou, odobrený vládou. Obranný priemysel, výrobky obranného priemyslu sú iné od mikrovlniek alebo toasterov, tam musí vláda udeliť licenciu, tri či štyri cesty sa potom musia podpísať, vrátane spravodajských služieb. Takže nesedí ani to, čo tvrdí vláda, že z vládnej úrovne nič neodchádza, aj keď je to vyrobené súkromnými firmami, vláda každý jeden náboj Ukrajinu schvaľuje. Takže tá duplicita platí hneď dvojnásobne.
A využijem zvyšok času na to, aby som dokončil tie dve vety z vystúpenia, čo som nestihol. Čiže vlastne asi som rád a vďačný za tú duplicitu, lebo tá alternatíva, samozrejme, vzhľadom na tie pozície nezmyselné, ktoré táto vláda má a protirečí, by bolo, že by sa ich snažili aj naozaj aj naplniť na tej európskej pôde, že by naozaj urobili to, čo často hovoria, sľubujú a keď robia svaly ešte pred odletom do Európy. Asi som rád, že tá ich odvaha nakoniec vždy vyfučí, lebo aspoň potom už nie sme kazítkom. Len podotýkam teda, že stále ešte sme na smiech. A táto krajina má na oveľa, oveľa viac, aby bola ostatným na smiech.
|
92.
Ďakujem, pán predsedajúci, dámy a páni.
Mal som tú česť slúžiť päť rokov ako štátny úradník, riaditeľ odboru, že, Juraj, pamätáš? Zastupujúci generálny a potom aj veľvyslanec. Niečo viem o tom procese, ako sa pripravujú tieto správy, lebo som niekoľko písal aj sám za tých pár rokov. A v praxi to funguje asi tak, dámy a páni, že väčšinou to spíše referent, prečíta to tak že vedúci oddelenia, možno riaditeľ odboru, preletí to generálny a ak si to zväčša, ak si to prečíta minister, je to skôr výnimka, pretože väčšinou sú to rutinné správy, ktoré ani tu v parlamente nie sú predmetom nejakého veľkého záujmu či diskusie. Lenže to by sme, samozrejme, nemohli mať pri moci túto vládu. Táto vláda je special, táto vláda je iná. Vláda, kde si ministri úplne pravidelne protirečia a o chvíľku ponúknem konkrétne príklady, kedy sa im to darí. Vláda, ktorá sa ani nepokúša držať sa v otázke obrany, zahraničnej politiky či Európy jednotnej stratégie, lebo ona ju nemá. Táto vláda sa neunúvala pripraviť si vlastnú bezpečnostnú alebo obrannú politiku, pardon, obrannú stratégiu, tie, ktoré sú v platnosti, sú ešte z éry Jara Naďa či Ivana Korčoka.
No a teraz mám trošku, a majte aj vy, prosím, trošku sympatie pre tých chudákov úradníkov, ktorým pristane na stole úloha takýto dokument pripraviť. Čo majú tí nešťastníci v situácii v tomto smeráckom holubníku, v tejto danej situácii robiť? Keď jeden minister hovorí jedno, druhý druhé a platné, stále platné strategické dokumenty hovoria niečo ale úplne iné. Tak úradníci pri písaní tejto správy o fungovaní v EÚ išli relatívne bezpečnou cestou, použili tam také tradičné dlhodobé slovenské línie z tých čias, z dôb minulých a časov uplynulých a keďže to nikto z vedenia zjavne poriadne nečítal, tak im to aj prešlo. Lenže teraz, dámy a páni, ten výsledok je viac-menej komický, lebo formulácie tejto správy vo viacerých oblastiach priamo a úplne že prvoplánovo protirečia výrokom premiéra či jednotlivých ministrov. A dovoľte mi len dve oblasti za všetky, určite by sa ich dalo spomenúť viac a už viacero spomenula kolegyňa Jurík.
Tak konštatujem, že v otázke sankcií, citlivá to téma, mali sme tu milión debát s ministrom Blanárom či s inými o sankciách Európskej únie voči Rusku za jej nehanebnú, podlú, krvavú agresiu voči Ukrajine. Konštatujem, že tento dokument píše, citujem doslova: „Cieľom prijatých reštriktívnych opatrení je chrániť záujmy a bezpečnosť Európskej únie a jej občanov.“ Paráda, podpisujem do bodky, nenapísal by som to sám inak, nenapísal by som to lepšie. No len teraz, samozrejme, toto je fikcia správy o fungovaní v EÚ. A potom je tu aj, samozrejme, politika a slová premiéra Fica, ktorý opakovane kritizoval sankcie ako, citujem: „nefunkčné a poškodzujúce len tých, ktorí ich vymysleli.“ Len dva týždne dozadu sa v súvislosti s tými sankciami na ropu a plyn vyjadril, že sú nezmyselné a mali by byť zrušené. A povedal tiež, že musíme pripraviť zabetovať, aj keď to bude vnímané ako niečo, čo má nabúrať mierový proces.
Čiže ešte raz. Pán premiér považuje sankcie, sankcie, ktorých celou pointou je, samozrejme, oslabiť ruskú vojnovú mašinériu, uprieť im tie peniaze na to, aby mohli naďalej bombardovať ženy, deti, dôchodcov na Ukrajine, považuje ich za škodlivé a pre záujmy Slovenskej republiky priam nebezpečné. Páni a dámy, takýto prvoplánový rozpor medzi slovami stratégia, teda správy, a slovami premiéra, najvyššieho predstaviteľa alebo druhého najvyššieho predstaviteľa Slovenskej republiky a najvyššieho predstaviteľa vlády, väčší rozpor by ste asi nenašli a nenapísali, ani keby ste chceli. To je len jedna z dvoch tém, ktoré som chcel vypichnúť.
Prejdeme k mojej obľúbenej obrane a bezpečnosti. Správa konštatuje: „V roku 2025 Slovensko privítalo aktívny prístup novej Európskej komisie k otázkam obrany a bezpečnosti," a dodáva o pár riadkov neskôr: „Slovensko podporilo iniciatívy Únie v oblasti bezpečnosti a obrany, vrátane podpory rozvoja obranných síl, spôsobilostí Európskej únie, zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu." To je odkaz, aby bolo jasné, na viacero vecí. Je toho veľa, čo Európska únia v otázke obrany urobila, ale taká tá hlavná novinka minulý rok bola, samozrejme, ten obrovský program pôžičiek SAFE za 150 miliárd, z toho 4,2 miliardy pre Slovensko. Program, o ktorom minister Blanár pred asi pol hodinou povedal, keď predstavoval túto správu, že je to dobrá iniciatíva, citujem jeho slová. Nuž, opäť, jeden čihí, druhý hota. Prečítajme si, čo hovoria o plánoch na podporu obnovy výzbroje Európskej únie alebo členských štátov Európskej únie či premiér Fico, či irónia-irónií samotný minister obrany Miroslav Kali... pardon, pán Robert Kaliňák.
Premiér Fico sa vyjadril, že nemá chuť sa pripravovať na nejakú vojnu, že v týchto nezmyselných časoch zbrojenia by Slovensku veľmi svedčila neutralita. A čo sa týka samotnej politiky Európskej únie v otázke obrannej bezpečnosti, povedal toto: „Všetky zasadnutia Európskej rady sú vojnové kabinety, zbrane, zbrane a zbrane, žiadne slovo mier tam nepadá, čo sa týka zasadnutia Európskej rady. Je mi to veľmi ľúto, lebo v Európskej únii mier mal byť na prvom mieste.“ Aby bolo úplne jasné, čo pod tým myslí, že to nie sú len také všeobecné reči o európskych aktivitách či iniciatívach v otázke obrany a bezpečnosti všeobecne, že fakt hovorí aj o tom programe pôžičiek na investície do našej vlastnej obrany, tak, samozrejme, tie skritizoval pod Slavínom, priamo pred ruským veľvyslancom 8. apríla 2025, takmer presne na deň, alebo deň a rok a týždeň dozadu. Keď skritizoval program SAFE, hovorí, prečo má zrazu Európa vynaložiť 850 miliárd eur na zbrojenie. To je kombinácia 650 miliárd v uvoľnených pravidlách, fiškálnych pravidlách Európskej únie a 150 miliárd na zbrojenie na túto pôžičku. Explicitný odkaz pre znalcov priamo na túto pôžičku, ktorú minister Kaliňák privítal, Slovensko podporilo, premiér Fico opakovane skritizoval. „Principiálne odmietam podporiť,“ ďalší citát, „čokoľvek, čo by viedlo k peniazom na vojnu,“ skonštatoval premiér Fico, ktorý, samozrejme, následne podporil peniaze na vojnu.
Čerešničkou, čerešničkou, dámy a páni, sú výroky samotného ministra Kaliňáka, ktorého dávam do pozornosti preto, lebo ide o ministra, ktorý priamo riadi ozbrojené sily, a človeka, ktorý de facto vlastne reguluje obranný priemysel, pričom oba, aj ozbrojené sily, aj obranný priemysel, priamo profitujú a benefitujú z tej 4,2-miliardovej pôžičky. Len teda zjavne sa to deje proti vôli ministra slávneho rezortu, lebo nie, nie, on je proti tomu, citujem: „aby sa z Európy stala vojenská organizácia na ochranu a vojenstvo je tu na to, Európa je tu na ekonomiku a rozvoj. Nemôžeme to dovoliť,“ povedal predtým, než to samozrejme dovolil. Aby bol ten zmätok a duplicita v našich vyjadreniach a krokoch aleže úplne dokonalé, tak Slovensko sa, samozrejme, nielenže prihlásilo do SAFE, ale ten istý minister, ktorý skritizoval SAFE a povedal, že nemôže niečo takéto dovoliť, samozrejme obratom využil celých 4,2 miliardy, na ktoré malo Slovensko nárok, aby zadal že priamym zadaním, samozrejme, ako on vie, vopred vybraným firmám bez akejkoľvek súťaže, bez akejkoľvek odbornej diskusie tých 4,2 miliardy rozdal. Mimochodom, nie všetky krajiny sa prihlásili do SAFE. To nie je tak, že proste sa pôžička zoberie a automaticky dostanete podľa nejakej percentovej rovnice, čo chcete. Kopa krajín to odmietla, lebo si vedeli požičať, alebo si povedali, že to nepotrebujú, alebo si vedeli požičať lacnejšie. Takže Slovensko urobilo ten extra krok, že nielenže sme SAFE schválili a podporili jeho vznik na pôde Európskej únie, potom sme sa ako jedna z nie úplne všetkých krajín Európskej únie k nemu aj prihlásili a, samozrejme, celých 4,2 miliardy sme si vyčerpali. Potom, čo ich aj premiér, aj minister obrany, irónia-irónií, opakovane skritizovali.
Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Už ste asi pochopili z vystúpení či kolegyne Jurík, či mňa, že týchto príkladov je skutočne veľa. Za zmienku fakt stojí to, čo vypichla už Beáta predo mnou. Ako v agende migrácie vláda SMER-u v roku 2026 a v roku ´25, ktorého sa týka tá správa, vlastne oponuje sama sebe a vlastným návrhom na riešenie migračnej krízy z roku 2016. Ak neviete, o čom hovorím, je tu, je tu osobitný dokument, ktorý vláda Roberta Fica v tom roku predložila, ktorý vôbec nebol zlý. Boli to presne tie isté mechanizmy, ktoré Beáta spomínala predo mnou. Flexibilná solidarita dávala nám možnosť, ako reagovať pružne na migračné krízy tak, aby sme nemuseli prijať tie kvóty, ktoré skutočne nedávali zmysel, ale aby sme ukázali nejakú solidaritu a reálne pomohli, to je vlastne smerácky návrh z roku 2016, ktorý, samozrejme, vláda SMER-u v roku 2025 naplno kritizuje.
Páni a dámy, ja neviem, či sa môže, či sa sluší použiť slovo bordel v Národnej rade, ale skutočne žiadne iné slovo tak dobre nepopisuje tú realitu našej politiky a tú fikciu ponúkanú v tejto správe. Ostáva len dodať, a to je dobrá správa, že napriek tým siláckym rečiam či ministrov, či premiéra Slovensko väčšinou naozaj skutočne sklopí uši a vlastne sa riadi skôr tými slovami úradníkov ako tými siláckymi rečami ministrov či premiéra. Tí totiž urobia ramená, keď odlietajú, alebo predtým, než odletia na summit EÚ, alebo keď stoja po boku ruského veľvyslanca. To sú plní rečí o tom, ako je Európska únia zlá, ako s ňou idú, samozrejme, zatočiť. Ale odvaha spľasne, ich odvaha spľasne ako vyfučaný balón v momente, keď prekročia ten prah a treba tieto slová aj povedať do očí ich kolegom z iných členských krajín Európskej únie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
92.
Zora, krásne si to povedala, podpisujem sa pod každé jedno slovo. Však asi všetci rozumieme tomu, čo chceli urobiť. Chceli sa prihlásiť k niečomu, za čo vlastne, na čom majú nulový podiel. Čo je skutočne obdivuhodné
a ja som z duše rád, že Obchod, film, na korze Oscara získal. Jozef Kroner v ňom bol úžasný, ale povedzme si na rovinu, nikto zo súčasných autorov tohto uznesenia na tom nemal absolútne žiaden podiel a tým chválením sa cudzím perím vlastne len upozorňuje na vlastné zlyhania odvtedy, pretože ako si krásne povedala sama, aj vymenovaním tých Oscarov, ktorých za ostatné dve dekády získali Poliaci, Česi či Maďari. Je veľmi dobrý dôvod, prečo Slovensko odvtedy nezískalo nič. Je to vyštvanie tých najmladších, najtalentovanejších, najskúsenejších - tým vytvorením tej atmosféry strachu a nenávisti - za naše hranice, je to zhumpľovaním školstva natoľko, že kopa tých ľudí ani sa nestane profesionálmi na Slovensku, lebo odídu do škôl v Česku a inde a skutočne si tie profesionálne ostrohy získajú až tam.
A tak mi napadlo teda, že keď už sme pri tom, keď už sme pri tých oslavách neúspechov, za ktoré minimálne teda tých 15 rokov, čo sú, čo boli pri moci, môžu predstavitelia SMER-u a HLAS-u a SNS, čo takto vytvoriť aj iné kategórie, ktoré rovnako pripomínajú neúspechy, za ktoré môže 15 rokov šafárenia predstaviteľov tejto koalície? Čo takto vytvoriť alebo schváliť uznesenie k 24 rokom, čo sme nezískali olympijské zlato v hokeji? Lebo tak zhumpľovali šport, pripustili, či je to rodinkárstvo, či korupciu v športe, že sa nám tu dnes na pomaly dennej báze ozývajú predstavitelia rôznych zväzov športových s príbehmi, ako sú im hádzané polená pod nohy. Čo takto pripomenúť si 125 rokov nezískania Nobelovej ceny? Nikdy sme ju nezískali od vzniku v 1901. Za to, samozrejme, nemôžete prvých veľa dekád vy, ale ostatných pár dekád už je to na vrub SMER-u, pretože opäť, keď vyháňate tých najmladších a najtalentovanejších do zahraničia, takto nikdy Oscara či zlatú medailu na olympiáde, či Nobelovu cenu nezískame.
Chceli ste upriamiť pozornosť na úspechy, pripomenuli ste len vlastné neúspechy a vlastné zlyhania. (Potlesk.)
|
38.
Vďaka, pán predsedajúci.
Poruším na desať sekúnd pravidlá a zareagujem na pána poslanca Mažgúta, keďže ma menoval menovite. Ale, pán poslanec, ako bral by som tú kritiku dochádzky opozičných poslancov vážnejšie, keby sme sa 90 % času nepozerali tu z opozičných lavíc na úplne prázdne lavice koalície. To je realita tohto volebného obdobia.
No a teraz k poslankyni Jurík, keďže som spolupredkladal to uznesenie, tak sa podpisujem pod to odôvodnenie do bodky. Ja len dodám k tej časti o tom, že či má Ukrajina vstúpiť urýchlene alebo nie. Ja som rozhodne spozornel dnes na európskom výbore, keď premiér povedal s takým pátosom, ako to on vie, že Ukrajine nebude dovolený žiadny rýchly prístup a nebude predbiehať nikoho iného. Spozornel som preto, lebo nič takého v hre nie je. Ukrajina prechádza presne tým istým procesom ako každý iný. Zdá sa mi to byť proste že falošná stopa a rozmýšľal som, čo za tým je. Ak by som si mal tipnúť a pokojne si potom pozrime tento záznam spätne o niekoľko mesiacov, ale ak by som si mal tipnúť to, čo premiér pripravuje argumentačne, je pôda na to, aby zablokoval Ukrajinu argumentujúc tým, že ak Srbsko nemôže postúpiť, no tak ani Ukrajina nie, lebo že Srbsko je bližšie alebo lepšie pripravené na samotný vstup. Ten argument sám osebe je, samozrejme, hlúposť, v Srbsku je dnes vláda, ktorá mláti študentov za to, že majú iný názor. Takáto krajina nemá ani, ani zďaleka nárok vstúpiť do Európskej únie. Ale ak by som si mal tipnúť, tak už sa tu zvolebnieva, a rovnako ako Maďarsko je dnes vyslovene proti vstupu Ukrajiny do Európskej únie. My sme zatiaľ tak ako v tej rozprávke, že aj peši, aj na koze, aj nahí, aj oblečení, my sa tvárime, že ešte sme za, ale pokojne by som stavil nemalý obnos peňazí, že do pár mesiacov, keď sa začne zvolebnievať už naozaj, že využije práve túto zámienku náš slobodný (slovutný? nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) predseda vlády a že po rúškom ochrany Srbska zablokuje Ukrajinu, a pokojne opäť ma citujte o pár mesiacov.
|
76.
Vďaka, pán predsedajúci.
Ja mám hneď dve interpelácie a obe sa týkajú rezortu obrany. Začnem možno tou aktuálnejšou.
Doslova dnes ráno sa objavila v médiách správa, že tie nákladné automobily Tatra, ktoré rezort obrany nakupuje a že ich teda nakupuje hojne, tá rámcová zmluva predpokladá nákupy až v objeme vyše jednej miliardy, že tieto nákladné automobily nie sú kupované priamo od výrobcu, sú kupované cez sprostredkovateľskú firmu s veľmi podobnými názvami, ale s úplne odlišnou alebo čiastočne odlišnou právnickou, vlastníckou štruktúrou. A to najdôležitejšie, že rozdiel, rozdiel medzi výrobnou cenou týchto automobilov a cenou, za ktorú si účtuje za to sprostredkovateľ, predstavuje 8 %. Na prvý pohľad možno málo, 8 %, poviete si, čo je to za peniaze, toto nemá žiadne hmatateľné následky. Ale vraciam sa k tomu, čo som povedal pred pár minútami. Bavíme sa tu o nákupe, ktoré sú celkovo v počte niekoľko stovák kusov. Vzhľadom na to, že ide o špecializované vozidlá, nie bežné náklaďáky, tak jednotková cena je primerane vysoká. Spolu, spolu tá rámcová zmluva opäť presahuje až vyše jednu miliardu. Osempercentný rozdiel teda predstavuje rozdiel radovo vo výške minimálne desiatok miliónov eur. Len dodám, čo to znamená na kusovom rozdiele za jednu možnú cenu za jeden kus. Bavíme sa tu o rozdiele pre jeden konkrétny typ vozidla, jedna verzia tej Tatry, ktorú kupujeme, rozdiel je 530-tisíc. To je cena, za ktorú to predáva priamo výrobca, verzus 580-tisíc, cena, za ktorú predáva toto vozidlo sprostredkovateľ Slovenskej republike, Českej republike a iným.
V reakcii na tieto odhalenia zareagoval minister obrany tým, že toto je problém dodávateľa a nie nákupcu alebo kupujúceho, konkrétne ministerstva obrany, že si týmto spôsobom dodávateľ prerozdelil alebo kontroluje spôsobom, akým sa prerozdelí zisk. To aby bolo, tu je podstatné vedieť, že ten výrobca, firma Tatra, nie je vlastnená len jednou právnickou spoločnosťou, má aj minoritných majiteľov. To, čo sa v praxi stalo, je, že tým, že nepredáva priamo výrobca, ale predáva sprostredkovateľská firma, v ktorej už títo minoritní majitelia nie sú zastúpení, v praxi sa stalo to, že ten zisk ostáva majoritnému majiteľovi Tatry a vynecháva toho minoritného majiteľa. To je jedna interpretácia, interpretácia ponúkaná ministrom obrany.
Ja dodávam, že je možná aj interpretácia iná a vážna a naformulujem ju z hľadiska vážnosti aj právnych následkov takto. Ak by chcel výrobca danej technológie, ak by chcel výrobca danej technológie nastaviť tie zmluvy tak, aby sa nemusel podieľať alebo aby nemusel zdieľať informácie o prípadnom zisku a prerozdelení prípadného zisku s minoritným akcionárom, neurobil by to inak. Tým, že zmluva išla priamo cez, išla cez sprostredkovateľa, nie priamo cez výrobcu, vynechali minoritných akcionárov nielen zo zisku, ale aj z rozhodovaní o tom, ako je tento zisk prerozdelený. To, samozrejme, otvára rôzne vážne obvinenia, na ktoré, alebo podozrenia, na ktoré bude musieť odpovedať hlavne výrobca, ale otvára to aj množstvo otázok v súvislosti so samotným kupujúcim, a to konkrétne teda ministerstvom obrany.
Je totiž možné, že Českej republike, ktorá týmto spôsobom rozhodla uzavrieť svoju vlastnú akvizíciu a Slovenská republika len prebrala tento model po Českej republike, je totiž možné, že Českej republike tento spôsob nakupovania nevadil. Má na to v podstate aj možný legitímny dôvod. Tatra je hlavne česká firma, áno, časť tých automobilov sa bude vyrábať na Slovensku, ale je to prioritne česká firma, ktorá ju vlastní. A tu treba vedieť, že Česká republika ako takpovediac hosťovská krajina, ktorá sa bude podieľať tým pádom aj na zisku, aj na daniach, ktoré s tým súvisia s výrobou týchto automobilov, so zamestnaním ľudí, ktorí sa na výrobe týchto automobilov budú podieľať, že Česká republika mala možno aj dobrý dôvod prižmúriť oko nad osempercentnou prirážkou. Česká republika si totiž v podobe iných tých ziskov, ktoré som spomenul, tie daňové príjmy za ľudí, ktorí sa vďaka tomuto kontraktu zamestnajú v Českej republike inak, Česká republika si časť tých 8 % takpovediac nájde, lepšie povedané, časť tých 8 % si nájde cestu späť do českého štátneho rozpočtu. Slovenská republika, Slovenská republika v tejto situácii nebude.
A teraz, vzhľadom na to, že minister obrany sám, sám ho obhajoval, tento nákup, ako najlepší možný, parafrázujem jeho odôvodnenie čo najpresnejšie, ako viem, snáď by Česká republika predsa nedohodla zlé podmienky pre seba. Preto keď pristupujem k českému riešeniu za českú cenu, nemôže tu byť ani náznak podozrenia, že sa deje niečo nekalého. Ja sa pýtam, napadlo vám, že Česká republika bude mať trošku iný postoj k vlastnej firme vzhľadom na situáciu, vzhľadom na možné zisky, ktoré Česká republika bude mať cez daňový príjem, príjem zo zamestnaneckej dane a iné, ktoré samotná výroba týchto automobilov prinesie pre českú pokladnicu, ale nie pre slovenskú? Ak je to takto, že vám ušlo, že Česká republika je tu trošku v inom vzťahu k spomenutému výrobcovi týchto automobilov, tak potom neplatí, neplatí, že ste automaticky našli najlepšiu možnú cestu.
Z toho vyplývajú aj ďalšie otázky, ktoré predložíme ministrovi obrany, pán predsedajúci, aj písomne. Pýtam sa, či by nebolo v danom prípade vhodnejšie ísť cestou súťaže z dvoch príčin. Jednak by to, samozrejme, eliminovalo ten biased, tú náklonnosť, ktorú Česká republika mala v prospech vlastného výrobcu, vzhľadom na to, že z toho, že to zadá vlastnému výrobcovi, budú pre ňu plynúť tie daňové výhody, ktoré som spomenul, a rozhodovali by sme sa o cene automobilu takpovediac nezávisle na tých záujmoch, ktoré mala Česká republika vo vzťahu k firme Tatra a k majiteľom tejto firmy. Zároveň platí, že vzhľadom na to, že nebola súťaž, sme sa vlastne nedozvedeli, či tu nie je iná a reálna možnosť získať ešte lepšiu cenu ako tú, ktorú vyrokovala Česká republika pre vlastné tatrovky. Opakujem, vzhľadom na to, že výrobca išiel cestou predaja nie cez priamo cez výrobcu, ale cez sprostredkovateľa a tento sprostredkovateľ si prihodil 8 %, tak sa otvára reálna možnosť, že kebyže robíme súťaž a kebyže sa do tej súťaže prihlásia výrobcovia, nie sprostredkovateľské firmy, tak sme si mohli tých 8 % pokojne ušetriť.
Opäť, týmto nechcem spochybniť samotný nákup nákladných vozidiel. Naše ozbrojené sily sú v úbohom stave, prešiel som si osobne dnes už, dovolím si povedať, väčšinu vojenských zariadení v tomto štáte a kam človek ide, tam nachádza ešte staré vetriesky, staršie pomaly ako aj tí najstarší tu v tejto sále. Takže rozhodne podporujeme modernizáciu ozbrojených síl, aj konkrétne výmenu tých mnohých starých nákladných automobilov v našich ozbrojených silách. Naši vojaci a vojačky si skutočne zaslúžia lepšie ako tie staré vetriesky, ktoré pravidelne na základniach vídavam, ale moje otázky smerujú k výberu, k spôsobu výberu a ku kritériám, ktoré prezident, pardon, ktoré minister obrany a podpredseda vlády v tomto konkrétnom prípade zvolil. Lebo vzhľadom na to, tie zverejnené informácie, že to kupujeme s prirážkou minimálne 8 % oproti tomu, čo si za ne účtuje výrobca, si myslím, že sa nanovo vyvstáva úplne legitímna obava, že sme si možno nezvolili tú najlepšiu možnú cenu alebo ten najlepší možný postup z hľadiska nákladnosti tejto objednávky.
To je moja prvá interpelácia, opäť predložím ju ako samostatnú interpeláciu ministerstvu obrany a ministrovi obrany a podpredsedovi vlády.
Mám aj druhú, ktorú mi dovoľte predložiť v tomto momente, pán predsedajúci. Týka sa dokumentu, ktorý vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť koncom minulého roka. Bol to dokument, ktorý bol už vo svojej podstate šokujúci, konštatoval, že deficit bude ešte vyšší, ako predpokladajú tie pesimistické odhady vlády a rozvíjal sa, rozpracoval v tomto dokumente aj dôvody, prečo ten deficit je taký, aký je.
Nás, ktorí sa v tejto sále a mimo tejto sály venujeme obrane, zaujala iná informácia v tomto dokumente. Bol tam taký ironický kompliment, kompliment pre ministerstvo obrany, že vlastne pomohlo vylepšiť fiškálnu situáciu Slovenskej republiky tým, že nevedelo vyčerpať svoj rozpočet. Tá konkrétna suma nie je malá. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vyčerpalo oproti pôvodným plánom v roku 2025 o 595 miliónov menej, ako pôvodne plánovalo a predpokladalo. Len na ilustráciu, to je v podstate že takmer celkový objem priemernej ročnej sumy, alebo že celková priemerná ročná suma, ktorú my tradične vyhradzujeme a vyčleňujeme, pardon, na modernizáciu, tá suma sa pohybuje medzi 600 až 800 miliónmi. Nevyčerpať, nevyčerpať skoro 600 miliónov nie je nejaká malá chybička na, proste v kategórii zaokrúhlenia, nevyčerpať 600 miliónov znamená v podstate nevyčerpať objem peňazí, ktorý predstavuje takmer kompletný rozpočet alebo tú časť rozpočtu, ktorá je vyčlenená z rezortu obrany na modernizáciu.
Tým dôvodom, tým dôvodom, ktorý pripúšťa aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, je meškanie dodávok vojenskej techniky. Pripúšťam, to sa stáva a nie vždy je to pod kontrolou ministerstva obrany, napriek tomu to otvára celú sériu otázok, na ktoré nemáme odpoveď a na ktoré si myslím, že každý z nás, ktorému záleží na obranyschopnosti tejto krajiny, potrebuje vedieť odpovede. A dovoľte mi ich teraz, pán predsedajúci, prečítať.
Tá prvá otázka je na pána ministra v súvislosti s odhadom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: Aký je váš odhad skutočného čerpania rozpočtu oproti schválenému rozpočtu? My sme vlastne nepočuli nikdy tú konečnú sumu, ktorú ministerstvo obrany v konečnom dôsledku vyčerpalo.
Druhá otázka. V súvislosti s avizovaným rozpočtom na obranu predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý hovoril o výdavkoch, pardon, ospravedlňujem sa, druhá otázka znie: V súvislosti so znížením výdavkov rozpočtu ministerstva obrany na rok ´25, aký je váš odhad výsledného percentuálneho zníženia výdavkov na obranu v pomere k HDP? V súvislosti s pôvodne rozpočtovanou výškou výdavkov na obranu v objeme 2 % HDP očakávate, že tento spojenecký záväzok nesplníme? A aký je váš upravený odhad výdavkov na obranu vyjadrený percentom HDP na rok 2025? Informovali ste o tejto zmene spojencov?
Krátky dôvetok k tomu, prečo sa na túto tému pýtame. Tí, čo sledujete obranu, dobre viete, že rozpočet na obranu nie je len tak úplne v rukách alebo na samostatnom rozhodnutí vlády Slovenskej republiky, sú tu aj určité medzinárodné záväzky, ku ktorým sme sa prihlásili, už aj táto vláda nedávno na samite vo Walese. Tým záväzkom je konkrétne, aby rozpočet nešiel pod 2 % HDP a aby postupne narastal až do výšky, ten čistý obranný, 3,0 % HDP, duálne výdavky ďalších 1,5 % HDP. Toto je záväzok, ktorý vláda zdedila nie po premiérovi Hegerovi, nie po premiérovi Ódorovi, nie po premiérovi Matovičovi, toto je záväzok ministra, pardon, prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, tak ako mu ho odobrila vláda Roberta Fica. Ak teda sa stalo, že Slovenská republika sa síce zaviazala investovať minimálne 2 % HDP, ale potom reálne vyčerpala o takmer 600 miliónov menej, čo je zhruba 0,3 % HDP, tak predpokladám, že sme nenaplnili náš medzinárodný záväzok investovať minimálne 2 % HDP a bolo by dobré počuť vysvetlenie zo strany ministerstva obrany.
Tretia otázka. Stotožňujete sa s rámcovým vysvetlením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že dôvodom je primárne meškanie dodávok vojenskej techniky? Meškanie ktorých dodávok a v akom objeme toto zníženie na výdavkovej strane rozpočtu spôsobilo? A boli okrem meškania dodávok techniky aj iné dôvody zníženia výdavkov rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky?
Opäť, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nešla do veľkých detailov, vypichla hlavne tie meškajúce dodávky. Bolo by dobré vedieť, či sú tu aj iné dôvody. A tu je namieste zdravá skepsa. Tu treba vedieť, že spôsob, akým ministerstvo obrany rozpočtuje a potom míňa pridelené prostriedky, vyvoláva mnoho otázok už v minulosti. Tak tento rok, tento uplynulý rok 2025, tak v roku 2024, boli minuté stovky miliónov doslova na poslednú chvíľu. V roku 2024 to boli stovky miliónov minuté na bližšie nešpecifikované semináre a iné podujatia, školenia, o ktorých reálnom účele sme sa nikdy nedozvedeli napriek tomu, že Progresívne Slovensko podalo nie jednu, ale už dve infožiadosti na ministerstvo obrany v tejto veci. A vzhľadom na to, že ministerstvo obrany rozpočtuje tak mizerne, ako rozpočtuje, a gazduje s peniazmi tak mizerne, ako s nimi gazduje, je úplne namieste sa pýtať, či tu boli aj iné dôvody na to, že tých 600 miliónov prepadlo, ako meškanie dodávok techniky zo strany zahraničných dodávateľov.
Ďalšia otázka. V prípade zníženia rozpočtu z dôvodu meškajúcich dodávok materiálu, v akom časovom predstihu sa ministerstvo obrany dozvedelo o riziku meškania jednotlivých dodávok? Viete, prečo sa pýtame? V princípe, a to je predmetom ďalšej otázky, je možné prostriedky, u ktorých existovalo riziko ich prepadnutia z dôvodu omeškania, efektívne presmerovať na iné účely, napríklad na výcvik, bežné nákupy materiálu, rekonštrukcie a podobne. Stalo sa tak? Pokúsili ste sa? A ak nie, tak prečo? Ak ste nechali tých 600 miliónov jednoducho prepadnúť, prečo ste tak konali?
A posledná otázka. V súvislosti s avizovaným rozpočtom na obranu predsedom vlády Slovenskej republiky, ktorý hovoril o výdavkoch nepresahujúcich 2 % HDP aj pre rok 2026, bude vašou ambíciou, pán minister obrany a podpredseda vlády, nevyčerpané prostriedky z minuloročného rozpočtu čerpať v aktuálnom účtovnom roku nad rámec tých premiérom avizovaných 2 % HDP? Ak ste 600 miliónov nestihli minúť tento minulý rok a ak by to bolo aj z objektívnych príčin, že to nedodali, tak logicky, ak vám teraz prídu a ak ste nerátali s tým, že vám prídu až v ´26., ale prídu až v ´26. a vy ste už na ´26 naplánovali 2 % HDP, tak v roku ´26 neminiete 2 % HDP, mali by ste minúť až zhruba 2,3 % HDP. Ale predseda vlády tvrdil, že to nebude viac ako 2 %. Čo teraz? To idete účelovo škrtať iné plánované výdavky len preto, aby ste neprekročili to, čo minister, čo predseda vlády stanovil ako absolútny limit pre ministerstvo obrany? Ak áno, v konečnom dôsledku na to, samozrejme, doplatia len naši vojaci a vojačky.
Vďaka, pán predsedajúci, skončil som.
|
38.
Mám, naozaj vďaka, pán predsedajúci.
A, pán generálny prokurátor, vďaka aj za tie odpovede, ktoré ste nám zaslali písomne. My sme ich pozorne čítali a aj sledovali vašu tlačovú konferenciu. Preto mi dovoľte využiť tú doplňujúcu otázku na to, aby som vám dal možnosť vyjadriť sa ku všetkým aspektom tohto škandalózneho nárastu v kriminalite, ktorý je výsledkom zbabranej novely Trestného zákona, ktoré ste ešte nemali možnosť predniesť, pred chvíľou ste sa pokúsili, kým vám nevypršal čas, vysloviť sa k tejto téme, ale už vám nevyšiel čas, tak vám tým chcem vytvoriť priestor a osobitne, ak sa môžem spýtať, veľmi by ma zaujímalo, vaše postrehy k tej neslávne známej návšteve predsedu vlády Slovenskej republiky u vás. Je podľa vás štandardom, že predseda vlády Slovenskej republiky príde na návštevu generálneho prokurátora sám? Vnímali ste to ako formu politického nátlaku? Lebo by sa to veľmi rýchle takto dalo vnímať. A čokoľvek by ste ešte považovali potrebné, za potrebné uviesť v súvislosti s týmto stretnutím, teraz je vaša šanca to povedať. Mňa by to veľmi zaujímalo.
Vďaka.
|
Vďaka, pán poslanec Hargaš, Jano, že si tak dôkladne rozobral tú auru, ktorú sa SMER snaží vytvoriť okolo ministra Ráža ako úspešného a efektívneho manažéra, keď jeho skutočné výsledky dokazujú presný opak. Ja ti k tomu možno pomôžem ďalšou anekdotou alebo príkladom, ktorý stojí za spomenutie. Keď sa pred tým zhruba rokom a pol zasypal ďalší most na Slovensku, už si nepamätám teraz či železničný či aký, tak to bol minister obrany vtedy Robert Kaliňák, ktorý skočil do akcie a nasľuboval, že to budú ozbrojené sily s rozpočtu na obranu, ktoré zrekonštruujú všetky mosty na Slovensku po ktorých chodia vojaci. A keď som sa ho potom pýtal, že po koľkých a po akom percente tých mostov chodia vojaci, bolo mi odpovedané, že prejdú čoskoro po všetkých po ktorých ešte neprešli. Počúvam, že ten PPP by mal byť financovaný už teraz možno z rezortu dopravy. No ja hovorím, že tomu uverím až to uvidím. Lebo zatiaľ, zatiaľ to s týmto all star tímom, ktorý nám táto vláda ponúkla a ktorého siedmich členov odvolávame funguje tak, že zlyhávajú pri úplne základných očakávaniach od výkonu ich funkcie. To nielen minister dopravy Ráž, to je ten minister zdravotníctva Šaško, za ktorého minister obrany stavia dve nové nemocnice, údajne vojenské. My dobre vieme, že ozbrojené sily nemajú ani zďaleka potrebu pre toľko lôžok, ktoré sa stavajú. Toto je zámienka, lebo ďalší minister nielen Jozef Ráž, ale aj minister Šaško si nevie splniť svoju funkciu a nevie postaviť proste dve nemocnice, ktoré za pätnásť rokov a pri moci vláda SMER-u mala postaviť už dávno. Takto funguje tento all star team. A ja len dodám, že toto nie je pochvala ministrovi obrany Kaliňáka, lebo daň, ktorú platíme za tú taktiku je, že neostávajú peniaze na vojakov a vojačky. To je to výsledok ako funguje táto lajdácka vláda.
|
99.
Vďaka, pán poslanec Ondrej, že vedieš túto bitku. To, že ten rokovací poriadok porujú opakovane a čím ďalej, tým intenzívnejšie či prílepkami či absolútne neodôvodnenými skrátenými legislatívnymi konaniami, nemení nič na povahe týchto aktov, sú to stále porušenia zákona a privrieť, prižmúriť nad nimi oči, to sa volá normalizácia, to už sme tu raz zažili, to nechceme, takže som rád, že to robíš. V tomto prípade ja som aj ochotný posúdiť, aj som to povedal ministrovi, že toto by mohlo prejsť cez SLK-čko, situácia, ktorú máme, že sa do národných obranných síl prihlásilo skutočne oveľa viac ľudí než ktokoľvek predpokladal a že nie je dosť cvičiteľov, tú považujem za urgentnú a to, že nemáme fungujúce aktívne zálohy, respektíve že ich máme tak málo, to považujeme za ohrozenie bezpečnosti. Ja som bol aj pripravený, povedal som to ministrovi na rovinu, otvorene, súkromne aj v médiách, posúdiť a podporiť SLK v tejto veci, len na to, samozrejme, nikdy neprišlo, pretože sa napriek tomu všetkému rozhodla koalícia konať formou prílepku. Nerozumiem tomu prečo, podľa mojich informácií aj bola snaha SLK-čko minulý týždeň, ktorú zrušil predsedu parlamentu, povedal, že to bude musieť ísť prílepkom buď, buď takto alebo vôbec, čo nedáva zmysel. Všetky tie argumenty o nelegálnosti takéhoto aktu, ktoré predložil pán poslanec Dostál, stále platia, len podotýkam, že táto vláda má tak zdeformované vnímanie toho legislatívneho procesu, že to, čo považuje, to, čo sa dá predkladať v normálnom, predkladá cez SLK a keď je niečo naozaj urgentné, keď aj život naservíruje situáciu na striebornej tácke, kde by sa to SLK hodilo, tak to vlastne cíti potrebu riešiť formou prílepku, lebo to normálne konanie SLK-čko, ktoré sa na tieto nápady hodilo, to vlastne využívajú ako štandardný legislatívny proces, natoľko zdeformovali celý, celý proces tvorby zákonov. Tento prílepok, nekomentoval som obsah, ale ako prílepok je to nelegálne. Basta.
|
94.
Len členom osobitného kontrolného výboru pre kontrolu vojenského spravodajstva, zasadanie posúvame na jednu kvôli práve schválenej zmene rokovacieho poriadku.
Ďakujem.
|
249.
Kolegyňa Hanuliaková Janka, veľká vďaka za to vystúpenie a vďaka za ten dôraz na ekonomický dopad tohto nešťastného zákona. Ako si správne povedala ty a mnohí predrečníci a predrečníčky pred tebou, ak raz otvoríme brány korupcii a tak, ako táto zmena zákona bude, nevyhnutne spôsobí, tak v praxi sa stane, že napríklad štátne zákazky, firmy, ktoré presadia svoje v štátnych zákazkách alebo uspejú v štátnych zákazkách len vďaka korupčnému správaniu, to dajú aj za viac peňazí aj menej kvalitný výrobok, my všetci zaplatíme zbytočne za zlé. Naopak, firmy s dobrými výsledkami, s kvalitným produktom neuspejú a ak tí ľudia navyše odídu z krajiny, tie ekonomické škody sa budú ešte len kumulovať.
Chcem ale nasýtiť aj iný element, že asi niet štátu, ktorý by bol viac závislý v tomto regióne na zahraničných investíciách. A keď sa pozerajú zahraniční investori na správanie tejto vlády, ich verdikt je už teraz v niečom alarmujúci, mám pred sebou, žiaľ, nemôžem to ukázať, dostal by som sa do konfliktu s pánom predsedajúcim za používanie vizuálnych pomôcok, ale mám pred sebou záber z percepcie korupcie na celom svete, kde sa Slovensko od nástupu tejto vlády strmhlavo prepadlo v rebríčku hodnotenia percepcie korupcie. Zahraniční investori a investori na Slovensku už teraz strácajú dôveru v túto vládu, že má ochotu a vôľu s korupciou niečo robiť. A ak tento trend bude pokračovať, tak môžeme zabudnúť na zahraničné investície v tom rozsahu, na akých táto krajina doteraz závisela. Asi tu budú investori, ktorí si povedia, fajn, bez tohto úradu menej starostí pre mňa, ale reálne väčšina zahraničných investorov chce mať tú istotu, že i slovenský subdodávatelia budú poctiví, budú kóšer a keď vidia, aké korupčné prostredie tu vyrastá, tak si dvakrát rozmyslia, či investujú tu, keď môžu aj inde, kde majú kompe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
227.
Vďaka, kolegyňa Jaurová, vďaka, Zora, hlavne za tú metaforu s dnes už neverejnoprávnou Slovenskou televíziou a rozhlasom. Odznelo to tu dnes viackrát aj nielen dnes, ale aj za tie uplynulé už skoro dva týždne, ale ty si, myslím, prišla na podstatu toho, čo reálne hrozí obom inštitúciám a to je strata dôvery. Chcem sa pozastaviť pri tom slove dôvera, lebo tu vidím trochu rozdiel, ak môžem s tebou trochu polemizovať, medzi STVR, RTVS a práve Úradom na ochranu oznamovateľov. Rozmýšľal som, čo je tá strata dôvery, ku ktorej nevyhnutne prišlo už teda aj v prípade RTVS. Ty si pekne kvantifikovala, čo to znamená ten pokles divákov alebo počet tých, ktorí majú dôveru v túto inštitúciu. Klesol, merateľne klesol, zásadne, čo okrem iného znamená, že to víťazstvo koalície je také trochu Pyrrhovo víťazstvo, lebo si síce podmanili inštitúciu týmto hostile takeover, ale tá inštitúcia stratila na hodnote a nebudú ju môcť zneužiť tak, ako ju pôvodne plánovali. Ale v praxi to znamená, ten pokles v dôvere, že menej ľudí bude pozerať tie kvalitné seriály alebo tie kvalitné relácie, ktoré tam bývali, možnože ich tam bude menej. Znamená to, že ľudia na Slovensku nebudú mať možno rovnaký vzťah k histórii či kultúre tejto krajiny. Presne veci, ktoré odlišovali verejnoprávne médium od tých komerčných, ktorými bolo práve STVR alebo rozhlas ako známe.
A teraz čo znamená strata dôvery pre Úrad pre ochranu oznamovateľov? Tu vidím tie straty alebo tie následky na oveľa väčšej škále, Zora, lebo dôvera alebo bez dôvery je Úrad na ochranu oznamovateľov nič, okej? Celou pointou tohto úradu je previesť ľudí, ktorí majú tú odvahu niekoho nahlásiť, jedným veľmi citlivým životným momentom, chcú vedieť, že niekto im dá ochranu pred vyhadzovom, prípadne poskytne právnu podporu. Tu znamená strata dôvery koniec tohto úradu a schopnosti tohto úradu vykonávať funkciu, na ktorý bol určený.
|