Pán poslanec, netykajte mi, ako vám mám to opakovať, koľkokrát. Ja vás oslovujem slušne, pán poslanec Pročko, oslovujte aj vy mňa slušne, to je celé. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte čas, udeľujem vám slovo. Ja som, ja ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a verím, že to, že sa nemá týkať ľudí, ktorí si to neprajú, tak osobne vy ukazujete vo vašom vlastnom živote aj voči našim poslancom, lebo ja mám skúsenosť inú. Tak bude dobré, keď naozaj tu bude platiť rovnaký meter, a ak si to máme byť k sebe slušní, tak budeme. Chcela som to riešiť s pánom predsedom Strany Slovenskej národnej strany, pánom Dankom, ale poviem to teraz a tu. Lebo opätovne sú tu zneužívané tragické úmrtia, ktoré sa stali. Áno, aj keď som bola ministerka spravodlivosti. Ale aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú samovraždy vo väzniciach. Sú, sú, pán poslanec. Tie tragické úmrtia boli zneužívané, sú stále. Opýtajte sa ministra spravodlivosti. Aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú pokusy o samovraždy v desiatkach. Niektoré z nich sú úspešné. Môžeme sa baviť, v akej miere ich je tam viac ako v bežnom živote. Ale áno, sú tam. Sú. A je mi to veľmi ľúto. Je množstvo opatrení, ktoré som prijala ja, aby sa urobili ďalšie a ďalšie opatrenia, aby sme tomuto predchádzali, ale nedá sa tomu úplne vyhnúť. Pre vašu informáciu aj pri porovnaní štatistík Slovenskej republiky s inými krajinami vlastne Slovenská republika si vedie ešte celkom dobre, čo neznamená, ale čo neznamená, že sa nedá urobiť ešte viac a ešte viac. Lebo každé umretie človeka je tragédiou. Osobitne, ak je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody. Ale ja len, že kam sme sa dostali. Ja teraz, ako som sem prichádzala vlastne do pléna, tak som sa stretla s pánom Lučanským na schodoch. Skoro ma zhodil zo schodov. Aj s mojím asistentom. Ja som sa s ním ešte nestretla. Bolo to veľmi nepríjemné. Bola som na pravej strane schodišťa, vyhla som sa mu, pozdravila som ho. Toto je výsledok toho napätia, ktoré sa tu deje. Tu sa šíria klamstvá ohľadom mňa ako ministerky, že mám byť vrahyňa, že som mala mučiť odsúdených, väznených a tu máme pána poslanca, ktorý si to naozaj zjavne myslí. Ktorý si, áno, zjavne naozaj myslí, že ja som ublížila jeho otcovi. To je strašné. To je naozaj strašné. Aj vy, pán poslanec, vaším príspevkom tomu prispievate. Tu za mnou prišiel pán Radačovský včera. Ospravedlňoval sa mi za to, čo má vedomosť, že sa deje na sociálnych sieťach. Že on s tým teda naozaj nemá nič spoločné, zase je s tým spájaný. Prišiel sa mi ospravedlniť. To, čo ste urobili z úmrtí za môjho vládnutia, je otrasné. Ja, otrasná. Veď spolupoliticky bojujeme, nech sa páči. Ale ak tu má byť nejaký meter slušnosti, tak ho robme. Ale naozaj nie je v poriadku, aby ste klamali ľudí. Aby ste klamali ľudí, že minister spravodlivosti tu ovládal všetko. A pomaly tu vraždil a mučil ľudí. Veď to je klamstvo. Veď to musíte sami vedieť, že to je klamstvo. Čo to je klamanie? Ale naozaj to dospelo k tomu, že keď sedím na ústavnoprávnom výbore a chcem si sadnúť vedľa pána poslanca, tak si to nepraje. A ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto. Aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ani to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela. Ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ja im to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela povedať, ale vy ste to vytiahli a ja vám len hovorím, toto, čo robíte, je nebezpečné. Toto, čo robíte, je naozaj nebezpečné. Ja to môžem deň na deň. Ale dnes naozaj ten fyzický atak ma prekvapil. A ja naozaj za to ani nechcem nejak viniť pána poslanca, lebo viem si predstaviť, že má obrovskú bolesť a skutočne zjavne verí tomu, že ja som jeho otcovi ublížila. Zjavne tomu uveril. Lebo ja to vidím v tom správaní sa voči mne, ale to ste spôsobili vy. To ste spôsobili vy, naozaj. A znovu, rozprávame sa o Slovenskej informačnej službe a vy tu spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Prosím vás, prečo? Ako to súvisí, prosím vás, s tým, kto nám vedie Slovenskú informačnú službu? A ja si dovolím aj na pána Šulca, ktorý, ktorý tu reagoval, že na kontrolnom výbore sa dozvedáme o zahraničných cestách. Veď my sa dozvedáme o zahraničných cestách. Ale súčasne sa dozvedáme, že česká spravodajská služba požiadala nášho riaditeľa, aby Arťo Marševský, ktorý bude vyhostený z Českej republiky, u nás nedostal ochranu a ju dostal. To znamená, že, že áno, tá komunikácia prebieha, ale s ohľadom na to, aká je naša reakcia a že sú zvesené vlajky napríklad aj, alebo sú tu vyhrážky ohľadom bombových útokov a my nepovieme na rovinu to, čo proste funguje v rámci toho európskeho priestoru a komunikujeme to inak a smerom do Ruska. No tak ako môže byť k nám dôvera a prečo by nám boli poskytované citlivé informácie? Veď to môže byť priamo obava, že my ich posunieme proste tomu Rusku. Ale to nie je v záujme našej bezpečnosti. Ja apelujem naozaj. Apelujem na vás, aby sme tu teda mali rovnaký meter k slušnosti a naozaj ho mali. Lebo naozaj to potrebujeme všetci. Aby sa Magde Vašerovej vyhrážali jej vnúčatám naozaj na sociálnych sieťach, že sem sme sa dostali, hej? Ja to teraz hovorím a pripomínam to preto, lebo vy ste to spomenuli, pán poslanec. Pri Slovenskej informačnej službe spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Nechutné. Nechutné. Čo si to dovoľujete? Potom, čo naviac niekoľkokrát bolo potvrdené, že jednoducho sa jednalo o úmrtie bez cudzieho zavinenia. Niekoľkokrát potvrdené. A vy to tu vytiahnete, že čo, ja som spôsobila úmrtie pána Lučanského. To ste mi chceli povedať, hej? A teda ja tu nemám vystupovať, mám sa niekde skryť a mám vydržať proste akékoľvek útoky, akékoľvek vlastne zjavne. Pán Lučanský uveril tomu, že som ublížila jeho otcovi a to ste spôsobili vy. A nie je to pravda, viete to. Viete to veľmi dobre. A je to nechutné. Dôveryhodnosť Slovenskej informačnej služby sa týka nás všetkých. A preto to uznesenie, ktoré sme podali v septembri, má zmysel. A po tejto rozprave niekoľkonásobne viac. Prosím o podporu, aby aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby opätovne prešiel previerkou, ak teda Pavol Gašpar má pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa
|
Pán poslanec, netykajte mi, ako vám mám to opakovať, koľkokrát. Ja vás oslovujem slušne, pán poslanec Pročko, oslovujte aj vy mňa slušne, to je celé. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte čas, udeľujem vám slovo. Ja som, ja ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a verím, že to, že sa nemá týkať ľudí, ktorí si to neprajú, tak osobne vy ukazujete vo vašom vlastnom živote aj voči našim poslancom, lebo ja mám skúsenosť inú. Tak bude dobré, keď naozaj tu bude platiť rovnaký meter, a ak si to máme byť k sebe slušní, tak budeme. Chcela som to riešiť s pánom predsedom Strany Slovenskej národnej strany, pánom Dankom, ale poviem to teraz a tu. Lebo opätovne sú tu zneužívané tragické úmrtia, ktoré sa stali. Áno, aj keď som bola ministerka spravodlivosti. Ale aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú samovraždy vo väzniciach. Sú, sú, pán poslanec. Tie tragické úmrtia boli zneužívané, sú stále. Opýtajte sa ministra spravodlivosti. Aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú pokusy o samovraždy v desiatkach. Niektoré z nich sú úspešné. Môžeme sa baviť, v akej miere ich je tam viac ako v bežnom živote. Ale áno, sú tam. Sú. A je mi to veľmi ľúto. Je množstvo opatrení, ktoré som prijala ja, aby sa urobili ďalšie a ďalšie opatrenia, aby sme tomuto predchádzali, ale nedá sa tomu úplne vyhnúť. Pre vašu informáciu aj pri porovnaní štatistík Slovenskej republiky s inými krajinami vlastne Slovenská republika si vedie ešte celkom dobre, čo neznamená, ale čo neznamená, že sa nedá urobiť ešte viac a ešte viac. Lebo každé umretie človeka je tragédiou. Osobitne, ak je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody. Ale ja len, že kam sme sa dostali. Ja teraz, ako som sem prichádzala vlastne do pléna, tak som sa stretla s pánom Lučanským na schodoch. Skoro ma zhodil zo schodov. Aj s mojím asistentom. Ja som sa s ním ešte nestretla. Bolo to veľmi nepríjemné. Bola som na pravej strane schodišťa, vyhla som sa mu, pozdravila som ho. Toto je výsledok toho napätia, ktoré sa tu deje. Tu sa šíria klamstvá ohľadom mňa ako ministerky, že mám byť vrahyňa, že som mala mučiť odsúdených, väznených a tu máme pána poslanca, ktorý si to naozaj zjavne myslí. Ktorý si, áno, zjavne naozaj myslí, že ja som ublížila jeho otcovi. To je strašné. To je naozaj strašné. Aj vy, pán poslanec, vaším príspevkom tomu prispievate. Tu za mnou prišiel pán Radačovský včera. Ospravedlňoval sa mi za to, čo má vedomosť, že sa deje na sociálnych sieťach. Že on s tým teda naozaj nemá nič spoločné, zase je s tým spájaný. Prišiel sa mi ospravedlniť. To, čo ste urobili z úmrtí za môjho vládnutia, je otrasné. Ja, otrasná. Veď spolupoliticky bojujeme, nech sa páči. Ale ak tu má byť nejaký meter slušnosti, tak ho robme. Ale naozaj nie je v poriadku, aby ste klamali ľudí. Aby ste klamali ľudí, že minister spravodlivosti tu ovládal všetko. A pomaly tu vraždil a mučil ľudí. Veď to je klamstvo. Veď to musíte sami vedieť, že to je klamstvo. Čo to je klamanie? Ale naozaj to dospelo k tomu, že keď sedím na ústavnoprávnom výbore a chcem si sadnúť vedľa pána poslanca, tak si to nepraje. A ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto. Aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ani to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela. Ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ja im to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela povedať, ale vy ste to vytiahli a ja vám len hovorím, toto, čo robíte, je nebezpečné. Toto, čo robíte, je naozaj nebezpečné. Ja to môžem deň na deň. Ale dnes naozaj ten fyzický atak ma prekvapil. A ja naozaj za to ani nechcem nejak viniť pána poslanca, lebo viem si predstaviť, že má obrovskú bolesť a skutočne zjavne verí tomu, že ja som jeho otcovi ublížila. Zjavne tomu uveril. Lebo ja to vidím v tom správaní sa voči mne, ale to ste spôsobili vy. To ste spôsobili vy, naozaj. A znovu, rozprávame sa o Slovenskej informačnej službe a vy tu spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Prosím vás, prečo? Ako to súvisí, prosím vás, s tým, kto nám vedie Slovenskú informačnú službu? A ja si dovolím aj na pána Šulca, ktorý, ktorý tu reagoval, že na kontrolnom výbore sa dozvedáme o zahraničných cestách. Veď my sa dozvedáme o zahraničných cestách. Ale súčasne sa dozvedáme, že česká spravodajská služba požiadala nášho riaditeľa, aby Arťo Marševský, ktorý bude vyhostený z Českej republiky, u nás nedostal ochranu a ju dostal. To znamená, že, že áno, tá komunikácia prebieha, ale s ohľadom na to, aká je naša reakcia a že sú zvesené vlajky napríklad aj, alebo sú tu vyhrážky ohľadom bombových útokov a my nepovieme na rovinu to, čo proste funguje v rámci toho európskeho priestoru a komunikujeme to inak a smerom do Ruska. No tak ako môže byť k nám dôvera a prečo by nám boli poskytované citlivé informácie? Veď to môže byť priamo obava, že my ich posunieme proste tomu Rusku. Ale to nie je v záujme našej bezpečnosti. Ja apelujem naozaj. Apelujem na vás, aby sme tu teda mali rovnaký meter k slušnosti a naozaj ho mali. Lebo naozaj to potrebujeme všetci. Aby sa Magde Vašerovej vyhrážali jej vnúčatám naozaj na sociálnych sieťach, že sem sme sa dostali, hej? Ja to teraz hovorím a pripomínam to preto, lebo vy ste to spomenuli, pán poslanec. Pri Slovenskej informačnej službe spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Nechutné. Nechutné. Čo si to dovoľujete? Potom, čo naviac niekoľkokrát bolo potvrdené, že jednoducho sa jednalo o úmrtie bez cudzieho zavinenia. Niekoľkokrát potvrdené. A vy to tu vytiahnete, že čo, ja som spôsobila úmrtie pána Lučanského. To ste mi chceli povedať, hej? A teda ja tu nemám vystupovať, mám sa niekde skryť a mám vydržať proste akékoľvek útoky, akékoľvek vlastne zjavne. Pán Lučanský uveril tomu, že som ublížila jeho otcovi a to ste spôsobili vy. A nie je to pravda, viete to. Viete to veľmi dobre. A je to nechutné. Dôveryhodnosť Slovenskej informačnej služby sa týka nás všetkých. A preto to uznesenie, ktoré sme podali v septembri, má zmysel. A po tejto rozprave niekoľkonásobne viac. Prosím o podporu, aby aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby opätovne prešiel previerkou, ak teda Pavol Gašpar má pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa
|
Pán poslanec, netykajte mi, ako vám mám to opakovať, koľkokrát. Ja vás oslovujem slušne, pán poslanec Pročko, oslovujte aj vy mňa slušne, to je celé. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte čas, udeľujem vám slovo. Ja som, ja ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a verím, že to, že sa nemá týkať ľudí, ktorí si to neprajú, tak osobne vy ukazujete vo vašom vlastnom živote aj voči našim poslancom, lebo ja mám skúsenosť inú. Tak bude dobré, keď naozaj tu bude platiť rovnaký meter, a ak si to máme byť k sebe slušní, tak budeme. Chcela som to riešiť s pánom predsedom Strany Slovenskej národnej strany, pánom Dankom, ale poviem to teraz a tu. Lebo opätovne sú tu zneužívané tragické úmrtia, ktoré sa stali. Áno, aj keď som bola ministerka spravodlivosti. Ale aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú samovraždy vo väzniciach. Sú, sú, pán poslanec. Tie tragické úmrtia boli zneužívané, sú stále. Opýtajte sa ministra spravodlivosti. Aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú pokusy o samovraždy v desiatkach. Niektoré z nich sú úspešné. Môžeme sa baviť, v akej miere ich je tam viac ako v bežnom živote. Ale áno, sú tam. Sú. A je mi to veľmi ľúto. Je množstvo opatrení, ktoré som prijala ja, aby sa urobili ďalšie a ďalšie opatrenia, aby sme tomuto predchádzali, ale nedá sa tomu úplne vyhnúť. Pre vašu informáciu aj pri porovnaní štatistík Slovenskej republiky s inými krajinami vlastne Slovenská republika si vedie ešte celkom dobre, čo neznamená, ale čo neznamená, že sa nedá urobiť ešte viac a ešte viac. Lebo každé umretie človeka je tragédiou. Osobitne, ak je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody. Ale ja len, že kam sme sa dostali. Ja teraz, ako som sem prichádzala vlastne do pléna, tak som sa stretla s pánom Lučanským na schodoch. Skoro ma zhodil zo schodov. Aj s mojím asistentom. Ja som sa s ním ešte nestretla. Bolo to veľmi nepríjemné. Bola som na pravej strane schodišťa, vyhla som sa mu, pozdravila som ho. Toto je výsledok toho napätia, ktoré sa tu deje. Tu sa šíria klamstvá ohľadom mňa ako ministerky, že mám byť vrahyňa, že som mala mučiť odsúdených, väznených a tu máme pána poslanca, ktorý si to naozaj zjavne myslí. Ktorý si, áno, zjavne naozaj myslí, že ja som ublížila jeho otcovi. To je strašné. To je naozaj strašné. Aj vy, pán poslanec, vaším príspevkom tomu prispievate. Tu za mnou prišiel pán Radačovský včera. Ospravedlňoval sa mi za to, čo má vedomosť, že sa deje na sociálnych sieťach. Že on s tým teda naozaj nemá nič spoločné, zase je s tým spájaný. Prišiel sa mi ospravedlniť. To, čo ste urobili z úmrtí za môjho vládnutia, je otrasné. Ja, otrasná. Veď spolupoliticky bojujeme, nech sa páči. Ale ak tu má byť nejaký meter slušnosti, tak ho robme. Ale naozaj nie je v poriadku, aby ste klamali ľudí. Aby ste klamali ľudí, že minister spravodlivosti tu ovládal všetko. A pomaly tu vraždil a mučil ľudí. Veď to je klamstvo. Veď to musíte sami vedieť, že to je klamstvo. Čo to je klamanie? Ale naozaj to dospelo k tomu, že keď sedím na ústavnoprávnom výbore a chcem si sadnúť vedľa pána poslanca, tak si to nepraje. A ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto. Aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ani to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela. Ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ja im to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela povedať, ale vy ste to vytiahli a ja vám len hovorím, toto, čo robíte, je nebezpečné. Toto, čo robíte, je naozaj nebezpečné. Ja to môžem deň na deň. Ale dnes naozaj ten fyzický atak ma prekvapil. A ja naozaj za to ani nechcem nejak viniť pána poslanca, lebo viem si predstaviť, že má obrovskú bolesť a skutočne zjavne verí tomu, že ja som jeho otcovi ublížila. Zjavne tomu uveril. Lebo ja to vidím v tom správaní sa voči mne, ale to ste spôsobili vy. To ste spôsobili vy, naozaj. A znovu, rozprávame sa o Slovenskej informačnej službe a vy tu spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Prosím vás, prečo? Ako to súvisí, prosím vás, s tým, kto nám vedie Slovenskú informačnú službu? A ja si dovolím aj na pána Šulca, ktorý, ktorý tu reagoval, že na kontrolnom výbore sa dozvedáme o zahraničných cestách. Veď my sa dozvedáme o zahraničných cestách. Ale súčasne sa dozvedáme, že česká spravodajská služba požiadala nášho riaditeľa, aby Arťo Marševský, ktorý bude vyhostený z Českej republiky, u nás nedostal ochranu a ju dostal. To znamená, že, že áno, tá komunikácia prebieha, ale s ohľadom na to, aká je naša reakcia a že sú zvesené vlajky napríklad aj, alebo sú tu vyhrážky ohľadom bombových útokov a my nepovieme na rovinu to, čo proste funguje v rámci toho európskeho priestoru a komunikujeme to inak a smerom do Ruska. No tak ako môže byť k nám dôvera a prečo by nám boli poskytované citlivé informácie? Veď to môže byť priamo obava, že my ich posunieme proste tomu Rusku. Ale to nie je v záujme našej bezpečnosti. Ja apelujem naozaj. Apelujem na vás, aby sme tu teda mali rovnaký meter k slušnosti a naozaj ho mali. Lebo naozaj to potrebujeme všetci. Aby sa Magde Vašerovej vyhrážali jej vnúčatám naozaj na sociálnych sieťach, že sem sme sa dostali, hej? Ja to teraz hovorím a pripomínam to preto, lebo vy ste to spomenuli, pán poslanec. Pri Slovenskej informačnej službe spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Nechutné. Nechutné. Čo si to dovoľujete? Potom, čo naviac niekoľkokrát bolo potvrdené, že jednoducho sa jednalo o úmrtie bez cudzieho zavinenia. Niekoľkokrát potvrdené. A vy to tu vytiahnete, že čo, ja som spôsobila úmrtie pána Lučanského. To ste mi chceli povedať, hej? A teda ja tu nemám vystupovať, mám sa niekde skryť a mám vydržať proste akékoľvek útoky, akékoľvek vlastne zjavne. Pán Lučanský uveril tomu, že som ublížila jeho otcovi a to ste spôsobili vy. A nie je to pravda, viete to. Viete to veľmi dobre. A je to nechutné. Dôveryhodnosť Slovenskej informačnej služby sa týka nás všetkých. A preto to uznesenie, ktoré sme podali v septembri, má zmysel. A po tejto rozprave niekoľkonásobne viac. Prosím o podporu, aby aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby opätovne prešiel previerkou, ak teda Pavol Gašpar má pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa
|
Pán poslanec, netykajte mi, ako vám mám to opakovať, koľkokrát. Ja vás oslovujem slušne, pán poslanec Pročko, oslovujte aj vy mňa slušne, to je celé. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte čas, udeľujem vám slovo. Ja som, ja ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a verím, že to, že sa nemá týkať ľudí, ktorí si to neprajú, tak osobne vy ukazujete vo vašom vlastnom živote aj voči našim poslancom, lebo ja mám skúsenosť inú. Tak bude dobré, keď naozaj tu bude platiť rovnaký meter, a ak si to máme byť k sebe slušní, tak budeme. Chcela som to riešiť s pánom predsedom Strany Slovenskej národnej strany, pánom Dankom, ale poviem to teraz a tu. Lebo opätovne sú tu zneužívané tragické úmrtia, ktoré sa stali. Áno, aj keď som bola ministerka spravodlivosti. Ale aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú samovraždy vo väzniciach. Sú, sú, pán poslanec. Tie tragické úmrtia boli zneužívané, sú stále. Opýtajte sa ministra spravodlivosti. Aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú pokusy o samovraždy v desiatkach. Niektoré z nich sú úspešné. Môžeme sa baviť, v akej miere ich je tam viac ako v bežnom živote. Ale áno, sú tam. Sú. A je mi to veľmi ľúto. Je množstvo opatrení, ktoré som prijala ja, aby sa urobili ďalšie a ďalšie opatrenia, aby sme tomuto predchádzali, ale nedá sa tomu úplne vyhnúť. Pre vašu informáciu aj pri porovnaní štatistík Slovenskej republiky s inými krajinami vlastne Slovenská republika si vedie ešte celkom dobre, čo neznamená, ale čo neznamená, že sa nedá urobiť ešte viac a ešte viac. Lebo každé umretie človeka je tragédiou. Osobitne, ak je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody. Ale ja len, že kam sme sa dostali. Ja teraz, ako som sem prichádzala vlastne do pléna, tak som sa stretla s pánom Lučanským na schodoch. Skoro ma zhodil zo schodov. Aj s mojím asistentom. Ja som sa s ním ešte nestretla. Bolo to veľmi nepríjemné. Bola som na pravej strane schodišťa, vyhla som sa mu, pozdravila som ho. Toto je výsledok toho napätia, ktoré sa tu deje. Tu sa šíria klamstvá ohľadom mňa ako ministerky, že mám byť vrahyňa, že som mala mučiť odsúdených, väznených a tu máme pána poslanca, ktorý si to naozaj zjavne myslí. Ktorý si, áno, zjavne naozaj myslí, že ja som ublížila jeho otcovi. To je strašné. To je naozaj strašné. Aj vy, pán poslanec, vaším príspevkom tomu prispievate. Tu za mnou prišiel pán Radačovský včera. Ospravedlňoval sa mi za to, čo má vedomosť, že sa deje na sociálnych sieťach. Že on s tým teda naozaj nemá nič spoločné, zase je s tým spájaný. Prišiel sa mi ospravedlniť. To, čo ste urobili z úmrtí za môjho vládnutia, je otrasné. Ja, otrasná. Veď spolupoliticky bojujeme, nech sa páči. Ale ak tu má byť nejaký meter slušnosti, tak ho robme. Ale naozaj nie je v poriadku, aby ste klamali ľudí. Aby ste klamali ľudí, že minister spravodlivosti tu ovládal všetko. A pomaly tu vraždil a mučil ľudí. Veď to je klamstvo. Veď to musíte sami vedieť, že to je klamstvo. Čo to je klamanie? Ale naozaj to dospelo k tomu, že keď sedím na ústavnoprávnom výbore a chcem si sadnúť vedľa pána poslanca, tak si to nepraje. A ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto. Aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ani to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela. Ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ja im to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela povedať, ale vy ste to vytiahli a ja vám len hovorím, toto, čo robíte, je nebezpečné. Toto, čo robíte, je naozaj nebezpečné. Ja to môžem deň na deň. Ale dnes naozaj ten fyzický atak ma prekvapil. A ja naozaj za to ani nechcem nejak viniť pána poslanca, lebo viem si predstaviť, že má obrovskú bolesť a skutočne zjavne verí tomu, že ja som jeho otcovi ublížila. Zjavne tomu uveril. Lebo ja to vidím v tom správaní sa voči mne, ale to ste spôsobili vy. To ste spôsobili vy, naozaj. A znovu, rozprávame sa o Slovenskej informačnej službe a vy tu spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Prosím vás, prečo? Ako to súvisí, prosím vás, s tým, kto nám vedie Slovenskú informačnú službu? A ja si dovolím aj na pána Šulca, ktorý, ktorý tu reagoval, že na kontrolnom výbore sa dozvedáme o zahraničných cestách. Veď my sa dozvedáme o zahraničných cestách. Ale súčasne sa dozvedáme, že česká spravodajská služba požiadala nášho riaditeľa, aby Arťo Marševský, ktorý bude vyhostený z Českej republiky, u nás nedostal ochranu a ju dostal. To znamená, že, že áno, tá komunikácia prebieha, ale s ohľadom na to, aká je naša reakcia a že sú zvesené vlajky napríklad aj, alebo sú tu vyhrážky ohľadom bombových útokov a my nepovieme na rovinu to, čo proste funguje v rámci toho európskeho priestoru a komunikujeme to inak a smerom do Ruska. No tak ako môže byť k nám dôvera a prečo by nám boli poskytované citlivé informácie? Veď to môže byť priamo obava, že my ich posunieme proste tomu Rusku. Ale to nie je v záujme našej bezpečnosti. Ja apelujem naozaj. Apelujem na vás, aby sme tu teda mali rovnaký meter k slušnosti a naozaj ho mali. Lebo naozaj to potrebujeme všetci. Aby sa Magde Vašerovej vyhrážali jej vnúčatám naozaj na sociálnych sieťach, že sem sme sa dostali, hej? Ja to teraz hovorím a pripomínam to preto, lebo vy ste to spomenuli, pán poslanec. Pri Slovenskej informačnej službe spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Nechutné. Nechutné. Čo si to dovoľujete? Potom, čo naviac niekoľkokrát bolo potvrdené, že jednoducho sa jednalo o úmrtie bez cudzieho zavinenia. Niekoľkokrát potvrdené. A vy to tu vytiahnete, že čo, ja som spôsobila úmrtie pána Lučanského. To ste mi chceli povedať, hej? A teda ja tu nemám vystupovať, mám sa niekde skryť a mám vydržať proste akékoľvek útoky, akékoľvek vlastne zjavne. Pán Lučanský uveril tomu, že som ublížila jeho otcovi a to ste spôsobili vy. A nie je to pravda, viete to. Viete to veľmi dobre. A je to nechutné. Dôveryhodnosť Slovenskej informačnej služby sa týka nás všetkých. A preto to uznesenie, ktoré sme podali v septembri, má zmysel. A po tejto rozprave niekoľkonásobne viac. Prosím o podporu, aby aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby opätovne prešiel previerkou, ak teda Pavol Gašpar má pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa
|
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Šulc. Ja myslím, že sa osobne neútočilo a keby som osobne útočila, tak a možno si treba pripomenúť. Nespôsobilosť, a to nie sú osobné útoky, ale to sú fakty. Predtým, ako sa Pavol Gašpar stal riaditeľom Slovenskej informačnej služby, už opomeňme ten proces, tak z jeho úst zazneli výroky na chate v Čifároch od tribodky: Bem hlavu Lipšicovi. Ak tu bude niekto znášať výsledky, riadne výsledky trestných konaní. A ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti napísal status bývalej ministerke spravodlivosti adresovaný, že sa mám tešiť na nízke trestné sadzby. Viete, to je absolútne nepochopenie funkcie. A potom tohto človeka ohnutím zákona a ústavy dostanete do čela Slovenskej informačnej služby, kde pokračuje ďalej, by som povedal, v tejto nespôsobilosti viesť takúto funkciu a my to všetci na to doplácame. A to nie je osobné. Pretože je kľúčové pre dôveryhodnosť inštitúcie vnímať, ako sa ten človek samozrejme správa. Keď je o niečo požiadaný tou inštitúciou zahraničnou, či v tom spolupracuje a tá spätná väzba je, že to funguje, alebo naopak pri osobách, ktoré sa považujú za nepriateľské pre Európsku úniu a majú ruský vplyv zjavný a sú pod ruským vplyvom a v tom chcú spoluprácu a tá sa neudeje. Arťom Arčevský alebo ešte naviac aj zvesia vlajky. Že ja neviem, čo chcete ešte viac, že toto je naozaj vážny problém. Toto je vážny problém. A ja tu na to poukazujem, tu je vážny problém nás všetkých. A o tom je toto uznesenie. Urobiť krok k tomu, aby sme vrátili späť dôveryhodnosť Slovenskej informačnej službe. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.
|
Vám pekne, pán predsedajúci. Dámy poslankyne, páni poslanci, moje úvodné slovo bolo pomerne obsiahle, ale, aby bolo možné vlastne reagovať aj na podstatné veci, tak si len dovolím pripomenúť, že toto uznesenie bolo podávané v septembri, 9. septembra, je máj. Už samotná táto procedúra parlamentu nasvedčuje tomu, že nie je tu priestor na to, aby opozícia aspoň v tej miere, ktorá by jej bolo slušná a vhodná, kontrolovala v nejakej miere vládnu moc, tak už tento proces tomu nasvedčuje osobitne aj pri také dôležité inštitúcie, ako je Slovenská informačná služba, a uznesenia, ktoré by sa aj týkali, tak dostanú sa po polroku na prerokovanie parlamentu. A nedá sa povedať, že je to len preto, že prepadol bod, pretože vieme, že tu bolo množstvo schôdzí, kde jednoducho bola uťatá schôdza bez toho, aby sa opozičné návrhy prerokovali. To je prvá vec k procesu. Ďalšia vec, napriek tomu, že je to zo septembra a máme pol roka po, tak tie podozrenia, že či už je to ohľadom vynášania informácií a nedodržania podmienok, ktoré súvisia s ochranou utajených skutočností zo strany riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ktoré boli vyslovené v tom septembri, v tomto uznesení naďalej pretrvávajú a tieto pochybnosti neboli odstránené. OK. A rovnako tie vyjadrenia, podozrenia ohľadom nevyjasnených majetkových pomerov ostávajú. A k čomu sa nabaľovali, samozrejme, ďalšie súvislé okolnosti a s ohľadom na všetko je na mieste trvať aj na požiadavke, ktorá je súčasťou tohto uznesenia, aby riaditeľ Slovenskej informačnej služby sa podrobil opätovne bezpečnostnej previerke. A to by vlastne mohlo prispieť aj k tej dôveryhodnosti. Nedá sa úplne napraviť vystupovanie voči zahraničným spravodajským službám, ako som už uviedla. Udiali sa mnohé kroky, ktoré veľmi ťažko sa môžu naprávať a v tom vyjadrenie bývalého príslušníka pána Kulíka vo verejnom priestore, že mu to začína pripomínať odstrihnutie služieb od citlivých informácií po únose syna Michala Kováča mladšieho z 90. rokov, je závažné a o to obzvlášť treba aj tomuto návrhu uznesenia venovať primeranú pozornosť. Ďakujem veľmi pekne. Na
|
Aha, ja pokračujem ďalej. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za možnosť pokračovať vo vystúpení. Ja by som len uzavrela moje úvodné slovo s tým, že je kľúčové, ako sa prejavuje osoba predtým, ako nastúpi do funkcie, ako sa prejavuje vo funkcii, ako reaguje na signály, na spoluprácu už vtedy, keď už je vo funkcii. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že Pavol Gašpar svojím správaním predtým, ako nastúpil do funkcie, vyvolával vážne pochybnosti, že nie je spôsobilý riadne zastávať túto funkciu a keď sa jej ujal aj spôsobom, ako sa jej ujal, aj ako bola prekrútená ústava a zákony, tak len dosvedčil tomu, že jednoducho na túto funkciu nie je vhodný a spôsobilý a skutočne vyvoláva vážne pochybnosti o dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby dovnútra Slovenska, ako aj navonok voči našim partnerom. Toľko si dovolím v mojom úvodnom slove. A preto napriek tomu, že uznesenie bolo podané 8. septembra roku 2025, stále je aktuálne a na ňom trváme a rovnako sa hlásim potom, aby som vystúpila v rámci riadnej rozpravy, aby bolo možné na mňa aj reagovať. Ďakujem.
|
Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
|
Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
|
Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
|
Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
|
Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
|
Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
|
Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
|
Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
|
Vážení páni poslanci, dovolím si predstaviť návrh uznesenia Národnej rady, ktorý je ešte zo septembra, z 9. septembra minulého roku a súvisí s dôveryhodnosťou Slovenskej informačnej služby, vedenej Pavlom Gašparom. V niečom je možno také symbolické, že práve teraz vedie schôdzu jeho otec, pán Tibor Gašpar. Teraz to nemyslím nejako osobne, ale je to také symbolické, že práve vy vediete schôdzu, pán predsedajúci, a týka sa to vášho syna, ale možno je to dobré, lebo aj vás sa vlastne časť tohto uznesenia týka. Toto uznesenie k dôveryhodnosti Slovenskej informačnej služby bolo iniciované z dôvodu, že v danom čase, a treba povedať, že ten stav je pretrvávajúci, ako vyplynul nakoniec aj z prerokovania správy ešte za rok 24 riaditeľom Slovenskej informačnej služby tu v pléne predchádzajúci deň. Tak je zrejmé, že tá dôvera v Slovenskú informačnú službu je vážne narušená, a to si myslím, že som vyslovila diplomaticky, a to nielen v očiach verejnosti na Slovensku, ale osobitne v zahraničí a aj spravodajskými službami, ktoré by mali byť našimi partnerskými. A ja k tomu aj poviem presne konkrétne veci a o to viac považujem za dôležité, aby vlastne takýto návrh uznesenia bol predmetom rokovania v Národnej rade a aj vzišiel od nás ako návrh. A dovolím si povedať, najprv vlastne k samotnému tomu uzneseniu, vychádzame z toho pri tomto návrhu, že Slovenská informačná služba naozaj zohráva kľúčovú rolu pri bezpečnosti krajiny. Osobitne teraz, kedy vidíme, že sú tu hrozby. V zahraničí, osobitne na našej východnej hranici, je vojna. Agresorom je Rusko. Ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe, pretrvávajúci nakoniec konflikt, ktorý netýka sa len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a z nahromadených Rusko a ďalší vojnový konflikt na Blízkom východe. Pretrvávajúci konflikt, ktorý sa nakoniec netýka len Iránu, týka sa aj samotného Izraela, a to ani nespomínam Venezuelu. Jednoducho sú tu konflikty, ktoré predtým neboli a nahromadili sa nám v poslednom čase a pre Slovensko ako krajinu, ktorá má 5 miliónov obyvateľov, je absolútne kľúčové pre jeho bezpečnosť. Bezpečnosť zvonka. Ale samozrejme aj preto, čo zvnútra je dôležitá rola Slovenskej informačnej služby, ale s ohľadom na všetko je dôležité, aby v tomto, v tomto, z tohto celého aj vyššieho pohľadu naše bezpečnostné zložky používali dôveru doma, že sa tu cítime bezpečne. Všetky bezpečnostné zložky robia to, čo majú. A vedú ich ľudia, v ktorých môžeme mať dôveru. A rovnako, že môžeme mať dôveru, že tie inštitúcie sú vedené tak, že majú dôveru od našich partnerov, ktorí sú pre nás kľúčoví a že dostávajú citlivé informácie, o ktorých my ani nevieme a nemôžeme vedieť, lebo sú to citlivé utajované informácie, o ktorých sa ani my nedozvieme na kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby. Ale že oni ich dostanú a preto v zložitých situáciách vedia robiť správne rozhodnutia, lebo sú informovaní. Lenže keď na čele takýchto inštitúcií sú osoby, ktoré dôveryhodné nie sú. A ešte aj robia kroky, ktoré vlastne tú dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú. Tak to ohrozuje nás všetkých. V tomto zjavne máme nezhodu s predstaviteľmi koalície, ktorí si myslia, že je to v poriadku tak, ako to je. My si to nemyslíme. My si myslíme, že je to ohrozujúce našu bezpečnosť. Aj ochranu vnútorného poriadku, aj ústavného zriadenia, pretože tu vnímame, že Slovenská informačná služba, nielen ona samozrejme, aj Vojenské spravodajstvo, aj vnútorné zložky, Ministerstvo vnútra, Policajný zbor a ostatné zložky, a teraz všetky nevymenúvam, ale v tom celom Slovenská informačná služba hrá jednu z kľúčových rolí. A kto je na jej čele a aké vysiela signály, tak je dôležité preto, či tá inštitúcia je dôveryhodná pre nás doma a či je dôveryhodná zvonka. My sme navrhovali toto uznesenie Národnej rady na aktuálne informácie, ktoré vlastne sme sa dozvedeli, ktoré boli verejne dostupné v septembri minulého roku a súviseli s novozistenými skutočnosťami, ktoré vyvolávali pochybnosti ohľadom majetkových pomerov riaditeľa Slovenskej informačnej služby, či tie sú transparentné, či tam nie je priestor na vydieranie s ohľadom na posledné informácie, ktoré boli zverejnené od českých štátnych inštitúcií, z ktorých vyplývalo, že vlastne tá transparentnosť týchto majetkových pomerov tu nie je, a rovnako vlastne tá aktualizácia v danom čase bola s ohľadom na informácie, ktoré boli vo verejnom priestore, že tu predsedajúci Tibor Gašpar ako otec riaditeľa Slovenskej informačnej služby. A treba povedať, že, a teraz to nemyslím nejako osobne, len to sú fakty. Je obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. A ako taká osoba už je zdiskreditovaná, to nakoniec povedal aj sám premiér. A ja to aj pripomeniem ďalej, takže je tu vnímanie, že takáto osoba, keď vedie nejakú inštitúciu, tak je už zdiskreditovaná týmto samotným faktom. A to nie je o tom, že by som spochybňovala prezumpciu neviny, ale obžaloba z korupcie organizovaného zločinu je vážna vec. Akákoľvek obžaloba je vážna vec. Je to obžaloba z trestného činu. Znamená, že sú tu závažné podozrenia. Ako to dopadne, uvidíme, ale to, ak niekto vlastne disponuje informáciami, ktoré sú citlivé, a je takouto osobou, no tak sa nejaví, že je to v súlade s ochranou bezpečnosti krajiny a osobitne, ak je podozrenie, že riaditeľ Slovenskej informačnej služby má takejto osobe poskytovať informácie a z tohto uhla pohľadu je istým spôsobom irelevantné, či je to otec alebo či je to nejaká iná blízka osoba. Alebo aký je tu vzťah. Ale to, že takejto osobe, ktorá nie je oprávnená dostávať informácie ohľadom Slovenskej informačnej služby a utajovaných skutočností, a že ich dostáva, tak to podozrenie vzniklo z verejného priestoru, kde Tibor Gašpar vlastne poskytoval informácie o tom, čo sa bude diať napríklad na najbližšom kontrolnom výbore a mal ich skôr ako samotní členovia kontrolného výboru a vyjadroval sa k tomu, že my budeme prekvapení alebo čo všetko zistíme a teda mali by sme mať na veci asi iný postoj, iný názor. Zjavne vedel niečo, čo sme nevedeli ani my, členovia kontrolného výboru. A toto bolo jedenkrát. Mohli by sme urobiť prehľad, koľkokrát sa to inokedy stalo, ale každopádne toto podozrenie, aké sú tie informácie, koľko ich je, čo všetko je vymieňané, vlastne nikdy nebolo predmetom žiadneho preverenia. A toto podozrenie tu existuje. My sme k tomu podávali aj podnet prezidentovi, aby sa tým zaoberal. Nič sme sa nedozvedeli, ako bol aj tento náš podnet preverený. Boli vo verejnom priestore vyjadrenia aj prezidenta, ale k tomuto nebolo žiadne jasné stanovisko, ako toto preveril. My sa domnievame, že na to, aby to bolo riadne preverené, tak mala byť vykonaná opätovne bezpečnostná previerka riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Dávame bokom, že ju bude robiť Slovenská informačná služba, ale akokoľvek je to nastavené, k takému prevereniu by malo dôjsť. A na ňom by mala byť otázka, či sú poskytované tieto informácie Tiborovi Gašparovi alebo iným osobám, ktoré nie sú oprávnené na takéto informácie. A toto by malo byť riadne preverené. To by malo byť, aby sme to podozrenie nemali, že k tomu dochádza. Ale s ohľadom na to, že toto uznesenie sa dostalo na prerokovanie v pléne v máji 2026, aj keď bolo podané 9. mája 2025, je stále aktuálne, pretože tieto podozrenia vlastne stále neboli riadne vyvrátené. Že stále aktuálne je. A ja si dovolím ten obraz vlastne tých skutkových okolností, aké je to vážne, ako je aktuálne to uznesenie, doplniť ešte o taký širší kontext. A myslím si, že treba ho doplniť aj o to, čo sme sa dozvedeli, respektíve nedozvedeli zo správy tu prerokovanej, aj keď vo vyhradenom režime v roku 24, ale bez toho, aby som čokoľvek vyzradila, tak určite môžem povedať, že sme sa tu nedozvedeli teda nič nové ohľadom toho, ako mal byť pripravovaný puč, štátny prevrat a že by sme ako poslanci, ktorí sme tu boli prítomní, boli dospeli k presvedčeniu, že naozaj tu bolo také vážne podozrenie Slovenskej informačnej služby na základe zozbieraných informácií z roku 24, že bolo na mieste prerušovať schôdzu v roku 2025 tu v pléne, ktorá sa mala týkať vyslovovania nedôvery voči vláde. Čím chcem povedať, že je tu vážne podozrenie, a to je len diplomatické vyjadrenie, že Slovenská informačná služba je zneužívaná na politický boj. Pretože ak správa Slovenskej informačnej služby slúži ako nástroj na prerušenie verejnej schôdze parlamentu, ktorá má byť o vyslovovaní nedôvery voči celej vláde, my sme sa vlastne k dnešnému dňu nedozvedeli žiadnu presvedčivú informáciu. Čo vlastne tým štátnym prevratom malo byť? Kto teda boli naozaj tie osoby, voči ktorým začalo trestné konanie tu, alebo žiadame o ich vydanie zo zahraničia, aby sme teda ochránili tú krajinu pred tým štátnym prevratom. Nič vlastne presvedčivé zo strany štátnych orgánov nebolo. Okrem tejto všetkej hmly bezpečnostných rád, prerušenia schôdze, a Slovenská informačná služba tu hrala kľúčovú rolu. Treba k tomu všetkému pripomenúť, že nakoniec riaditeľ Slovenskej informačnej služby rozpráva, že štátny prevrat, to bol iba taký slangový pojem. No ale tu zohrala správa Slovenskej informačnej služby kľúčovú rolu v tom celom boji medzi opozíciou a koalíciou a ohľadom vyslovenia nedôvery voči celej vláde. Bola zneužitá Slovenská informačná služba na tento politický boj tu a o to viac je na mieste sledovať všetko, čo robí riaditeľ Slovenskej informačnej služby, veľmi dôsledne, aby mal nielen dôveru nás, ale mal aj dôveru navonok. Že naozaj to, čo robí a jeho kapacita, čomu venuje svoj čas, sa venuje našej ochrane, našej bezpečnosti a nie politickému boju, že nevyhľadáva informácie ohľadom nás. Že nie je zneužívaná Slovenská informačná služba na sledovanie akejkoľvek komunikácie, čohokoľvek, čo sa nás týka na politický boj. Že si tu pán poslanec Dej nemusí myslieť, že je zneužívaná voči nemu. Že si to nemusí myslieť ani pán poslanec Ferenčák, že tu nemusíme mať obavu naprieč, že tomuto sa Slovenská informačná služba nevenuje, nemusíme mať obavu, ale venuje sa naozaj tomu, čomu má. A preto sa môžeme tu cítiť bezpečne, lenže tomu tak nie je. Tie signály sú opačné. A k tomu celému musím pripomenúť aj nakoniec verejné vyjadrenia príslušníka Slovenskej informačnej služby pána Kulíka, ktorý vlastne porovnáva situáciu z 90. rokov, kedy sme stratili dôveru ako Slovenská informačná služba po únose syna prezidenta, ktorá vlastne doteraz ani trestnoprávne nie je dotiahnutá. Hlavným podozrivým je tu Slovenská informačná služba z tohto únosu. Že tá nedôveryhodnosť, ktorá tu vtedy bola osobná, naozaj znamenala, že roky Slovenská informačná služba bola odrezaná od citlivých informácií. A porovnáva to so situáciou dnes. Že tie signály, ktoré vysiela súčasná Slovenská informačná služba, sú tomu podobné. A nakoniec kroky. Ja ich pripomeniem, aby som to len nehovorila tak všeobecne, prečo si to myslím. Zvesenie vlajok partnerských spravodajských služieb, to daj ich krajín NATO, EÚ. Bol protest ohľadom Slovenskej informačnej služby, jej vedenia, Pavla Gašpara. A v ten deň boli zvesené vlajky EÚ a NATO. S verejným vysvetlením, že to bol odkaz k cudzím tajným službám. Takže spravodajským službám EÚ a NATO bol vyslaný odkaz zo Slovenska. Aký odkaz im mal byť vyslaný? Že nie sú hodní našej dôvery? Ako si to môžeme vysvetliť, keď takto symbolicky vlastne stiahneme ich vlajky, ktoré tam vždy viseli, odkedy sme vstúpili do EÚ a NATO a partnersky spolupracujeme s ich spravodajskými službami. A k tomu celému si treba samozrejme pripomenúť aj dve ďalšie kauzy, ktoré boli verejné. Kauza Arťoma Marševského, kde vieme z tých verejných informácií, že sme boli dožiadaní. Že Pavol Gašpar priamo mal byť dožiadaný ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby českou spravodajskou službou, aby sme urobili kroky k tomu, že neposkytneme ochranu osobe, ktorá bola zaradená na národný sankčný zoznam Českej republiky, potom, čo oni ju vyhostia, stratí u nej pobyt, aby sme my jej neposkytli pobyt. Nie, my sme jej mesiace poskytovali pobyt, kým tá osoba aj z dôvodu sankcií kvôli európskemu zoznamu už nemohla vlastne u nás žiadnu takúto ochranu mať, ale my sme vlastne naťahovali a myslím si, že sme pochovali tú dôveryhodnosť zo strany českej spravodajskej služby, že boli sme vopred požiadaní o spoluprácu a súčinnosť a vlastne my sme to vôbec nesplnili. A sú verejné informácie, že k tomu stretnutiu došlo. Opakovane sme boli dožadovaní a Slovenská informačná služba si tu partnersky zjavne neurobila svoju robotu. Ďalšia kauza, ktorá súvisela s bombovými útokmi, teda iba vyhrážkami, pardon, s vyhrážkami bombových útokov. Naozaj to bolo dlhé obdobie, kedy sme vlastne verejne nevedeli dostať žiadnu informáciu v riadení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby nám okomentoval primerane jasné pomenovanie ruskej stopy, ktorá bola takto označená už oveľa skôr, ako sme sa to dozvedeli neskôr pri, dá sa povedať, pri spoločnej akcii. Kto je vlastne za týmito vyhrážkami bombových útokov, kde sa ukázalo, že to má byť ruská stopa. Naopak, tu sa zahmlievalo aj vo vyjadrení riaditeľa Slovenskej informačnej služby, kde do toho bola vnášaná Ukrajina namiesto toho, aby to bolo jasne pomenované, čo bolo aj výsledkom celého spoločného vyšetrovania, že je tu ruská stopa. Ako nám majú títo partneri dôverovať, keď vlastne pri tejto výmene, pri spolupráci konáme inak, ako by sa očakávalo ako od partnerov. A rovnako túto izoláciu potvrdzuje aj bývalý príslušník Kulík, ktorý vlastne odišiel, respektíve, dá sa povedať, šikanózne musel odísť s ohľadom na šikanu, ktorú si zažil v Slovenskej informačnej službe, a pritom bol na vrcholných pozíciách v rámci Slovenskej informačnej služby za vedenia viacerých riaditeľov Slovenskej informačnej služby. Poskytol vyjadrenia. Vieme, že voči nemu teraz bežia trestné konania aj zjavne z podnetu súčasného riaditeľa Slovenskej informačnej služby, ale jeho verejné vyjadrenia nemôžeme nechať nepovšimnutia. A sú veľmi závažné. Takže, ako som povedala, naše uznesenie, ktoré sme podávali ešte v septembri minulého roku, nestratilo na svojej aktuálnosti, práve naopak. Jeho aktuálnosť ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje, že to uvedenie do funkcie, jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku. Na čo sme... Ďalšími a ďalšími krokmi Pavla Gašpara sa len znásobuje. A len to potvrdzuje. Že to uvedenie do funkcie jednoducho, to bolo naozaj chybné zapnutie gombíka na začiatku, na čo sme upozorňovali naprieč. Že to ohnutie zákona, ohnutie ústavy. Už to samotné spôsobilo nedôveryhodnosť nástupu do tejto funkcie Pavla Gašpara. Ja to, ja to musím na záver pripomenúť, že to bolo ohnutie vnútorného predpisu, ktorým sa vlastne ohýbalo to, že bolo zrejmé, že pre prezidentku Čaputovú je problém vymenovať Pavla Gašpara do funkcie. A potom, čo bolo zjavné, že nebude môcť do tejto funkcie určite byť vymenovaný Tibor Gašpar, a tuto pripomeniem, povedal to premiér, že: „Pani navrhovateľka, už je 13:00, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
|
Ja si dovolím zareagovať na tie argumenty, ktoré tu zaznievajú, že prečo, tak sa tu dozvedáme, že teda o manipulácii dôkazy žiadne nie sú, nič nie je na stole, tak to asi môžeme dať bokom. Potom tu zaznel od pána poslanca ďalší argument, že. No ale veď. Ono to úplne nesedí v tých dňoch, že, keď sa vykoná tá voľba korešpondenciou. Korešpondenciou, tak je to v iný deň, ako sú teda tie voľby na Slovensku. Áno, tá otázka je, čo sa udeje naozaj medzi tými dňami. Je to skutočne o tých emóciách, alebo. Znevažujeme tých voličov zo zahraničia, že oni si k tomu nevedia urobiť názor. Sú nejaké sťažnosti zo zahraničia, že oni urobili nejaké rozhodnutie a potom zistili, že. Keby sme toto naozaj mohli, keby sme mohli naozaj v ten deň. Keď sú voľby, tak sme sa určite rozhodli inak. Nič také nie je. Keď boli nejaké dáta, ktoré by ste nám predložili, na základe ktorých by sme sa mohli o tom baviť, tak nech sa páči. Ale vy nechcete dáta. Ja musím to znovu zopakovať. Váš postoj k analytickým centrám, ktoré zbierajú dáta preto, aby. A tí, čo sú pri moci, robili zodpovedné rozhodnutia, no tie ste porušili, kde ste mohli. Minister spravodlivosti je absolútne exemplárny príklad, akože naozaj rozprášiť. Analytiku v justícii, aby vedel, v akom stave sú súdy. Akože to je bezprecedentné. Roky sa to budovalo, on prišiel a. Tých ľudí proste z dňa na deň poslal preč. A teraz naozaj môže iba o dojmoch. Robiť tú justíciu, ale. Ja sa pýtam, tak dajte tie dáta. Tak prineste nám tie dáta, že prečo to idete zmeniť. A, že tí ľudia zo zahraničia naozaj budú môcť. Sa tej voľby riadne zúčastniť, že k tomu vytvoríte podmienky. Nič také nie je. Takže ostáva iba poslanec Michalko. Tento zákon je tu, preto, lebo tak, ako je to nastavené. Výsledky sú v prospech. Opozície a nevládnej koalície. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec.
|
Pán poslanec, pani poslankyňa, za reakcie. A asi predstavitelia vládnej koalície si myslia, že načo naťahujeme čas, mohli sme to mať rýchlo zo stola, môžeme sa teda venovať tým témam, ktoré trápia Slovensko, lenže my vieme, že to tak nie je. Že chodia sem škodlivé zákony, ktoré idú proti základným princípom, na ktorých stojí demokracia a právny štát. A to je samozrejme aj to, aby ľudia, ktorí sú zahraniční, sa mohli zúčastniť volieb. Pretože nie sú teraz nastavené podmienky zo zahraničia, aby sa za týchto volieb mohli všetci, ktorí chcú, zúčastniť, ak voľba zo zahraničia poštou bude zrušená. Takto to naozaj jasné je. Takže my sa musíme jasne ozvať. Druhá vec je, že vieme veľmi dobre, že aj keby toto nebolo teraz nasledovanie, bol by tu iný škodlivý zákon. Iný škodlivý zákon, ktorý tu máme proste dennodenne. Že my vieme, že vládna koalícia, aby ten priestor nevyužila v prospech ľudí, ale zase by sem doniesla ďalší škodlivý zákon, k verejnému obstarávaniu, k Envirofondu. Ak by nebol priamo škodlivý, tak by k nemu dala škodlivé prilepky. Toto sme si tu zažili. A toto divadlo pokračuje a ja verím, že v najbližších voľbách skončí. Ľudia sa budú môcť nadýchnuť. A budú kvôli zase platiť zákon. A bude právny štát. Ľudia budú môcť uveriť, že spravodlivosť tu je a platí pre každého rovnako. Tomu verím, že sa stane. A ekonomika sa nadýchne. A pomôžeme ľuďom, aby vedeli platiť svoje účty. To sa nám podarí, tomu verím. Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Dostál.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Ja sa dovolím tak širšie k tomuto návrhu, ktorý nám má zrušiť voľbu zo zahraničia poštou. A pýtam sa, naozaj máme nejaký problém na Slovensku, aby sme riešili túto tému? Teraz sme sa dozvedeli, že nám hrozí zastavenie eurofondov, čo znamená, že drvivá väčšina investícií na Slovensku skončí. Lebo o tom sú eurofondy. Zatiaľ nie sú zmrazené tie eurofondy, zatiaľ nie sú zastavené, ale rozhodnutie parlamentu a podnet Európskej komisie je ten krok, ktorý vlastne znamená, že takéto niečo naozaj na Slovensku hrozí. Znamená to popri tom, že ľuďom sa zásadne zhoršuje životná situácia, nevedia platiť účty. Podnikatelia majú problém, ste ma zvýšeným odvodovým a daňovým zaťažením. Štátny dlh rastie. Smerujeme do bankrotu. A ešte k tomu hrozba zastavenia eurofondov. A k tomu všetkému správa generálneho prokurátora, že experiment trestnej politiky. Má. Zvýšeným odvodovým a daňovým zaťažením štátny dlh rastie. Smerujeme do bankrotu. A ešte k tomu hrozba zastavenia eurofondov. A k tomu všetkému správa generálneho prokurátora, že experiment trestnej politiky sa nevydaril. Korupcia prekvitá, trestné činy sa neobjasňujú. Ako povedal generálny prokurátor, korupcia je na najvyšších miestach. Ale neobjasňuje sa. Prokurátori nemajú čo robiť, pretože vyšetrovateľi si nerobia svoju prácu. To, že nie sú obžaloby podané na Špecializovaný trestný súd v oblasti korupcie, že je tam zásadný prepad takýchto podaní, nie je preto, že by prokurátori si nevedeli urobiť svoju prácu. Je pravdou, že hanebná novela trestných kódexov spôsobila, že aj tie obžaloby, ktoré by boli z tých rozpracovaných vecí, ktorých mal Úrad špeciálnej prokuratúry, tak tie boli rozhádzané po celom Slovensku a kým sa s tým oboznámia tí prokurátori, aj to potrvá. Že už len z tých vecí, v ktorých sa nejaká trestná činnosť korupcie objasnila, tak aj tam sa vytvorila prekážka touto vládnou koalíciou, aby táto korupcia sa mohla posunúť ďalej. Prečo? Ale nové veci zo strany polície nie sú. Toto je problém na Slovensku. To je naozaj problém. Kto, prosím vás, je tu teraz presvedčený na Slovensku, že tu oplatí dodržiavať zákon, ak tí, čo sú pri moci, zmenia zákony tak, aby ušli pred spravodlivosťou. A nie tomuto sa tu venujeme, nie tomuto problému. My sa tu venujeme tomu, že výsledky volieb zo zahraničia nie sú v prospech tejto vládnej koalície. Takže riešime tu zase návrh zákona len v prospech vládnej koalície, nie v prospech ľudí. Nie preto, aby tu bola nejaká väčšia rovnosť volebného práva. Nie. Keď sme tu mali zákon ohľadom mesta Košice, zásadne sa zasahuje do organizácie mesta Košice, čo bude mať v konečnom dôsledku dosah na to, že nebudú si všetci rovní v tom volebnom práve. V tom nie, k týmto smerom tam nie je zmena. Naopak, zhorší sa to, na čo poukázal aj verejný ochranca práv, takže nie je v prospech ľudí. Nie v prospech ľudí. Ďalší návrh zákona, ktorý nie je v prospech ľudí. Čo, tí ľudia, ktorí sú v zahraničí, či sú nejakej nižšej kategórie? Pretože je legitímna debata, a ja ju doznavam, baviť sa o tom, že voľba zo zahraničia môže byť aj iná ako poštou. Je to legitímna debata. No ale potom my sme mali mať dostatok takých úradných miest, aby naozaj každý človek zo zahraničia, ktorý chce voliť, to bolo preňho dostupné. To znamená, na jednej strane rušíme zastupiteľské úrady v tom zahraničí. No, bo to tak je. A súvisí to aj s konsolidáciou, môžeme sa o tom baviť, že asi to bolo aj legitímne pri niektorých prípadoch. Ale aj v Dánsku? Zrušilo sa veľvyslanectvo? Je to veľká komunita Slovákov žijúcich v zahraničí a osobitne aj mladých ľudí tu žijúcich. Takže rušíme zastupiteľské úrady. Potom ideme meniť zákon o voľbách zo zahraničia a povieme: „No, už nebudete voliť korešpondenčne, ale z tých zastupiteľských úradoch, z tých, čo sme zrušili.“ Samozrejme, obzvlášť. To naozaj nedáva logiku. Naozaj to nedáva logiku. A mimochodom, v rámci konsolidácie verejných financií naozaj by ma zaujímalo tiež, aký to bude mať dopad na verejné financie, keď vlastne sa tie voľby vedeli vo veľkej miere naozaj urobiť pomerne hospodárne. Takto budú musieť samozrejme všetky úradovne fungovať. Takže ja tam nevidím ani… Nebude to v prospech ľudí, ktorí sú v zahraničí. Nejaké domnienky o manipulácii? Tak nám ukážte tie dôkazy. Povedzte nám, kto sa sťažuje v zahraničí. Kde sú tie dôkazy o manipulácii s hlasovacími lístkami? Nepíšu ľudia zo zahraničia, že to nie je pravda. S ničím takým sa nestretli ľudia, ktorí zo zahraničia volia. Študenti z Dánska sa na mňa priamo obrátili. Áno, máme priamo skúsenosť, nie je to pravda. S ničím takým sme sa nestretli. Prečo nám to idete sťažiť? Ako to má logiku, že sa tu manipuluje s tými hlasovacími lístkami? Dajte dôkazy, bavme sa o tom, nech sa páči, dajte ich na stôl. No ale potom, keď je tlačová beseda a novinári sa na to pýtajú, tak poslanec Gašpar sa tvári, že nie je pripravený na túto otázku, nevie, nemá dôkazy. Dajte tie dôkazy, bavme sa o tom. Prečo teraz, keď sú úplne iné témy na Slovensku dôležité pre ľudí, riešime sťaženie volieb zo zahraničia? Prečo teraz toto je na stole? No zjavne preto, lebo zákony, ktoré tu prinášate, nie sú pre ľudí. Nie sú pre ľudí. Hanebná novela trestných kódexov nie je pre ľudí. Ide proti ľuďom, proti tomu, aby verili, že zákon tu platí pre každého rovnako. Tento návrh zákona ide proti ľuďom, ktorí žijú v zahraničí. Prečo ho sem teraz prinášate? Aká je teraz, prosím vás, nevyhnutnosť, aby teraz my riešili zmenu volieb zo zahraničia? Tak nám ukážte, ako to chcete zabezpečiť, že každý, kto bude chcieť voliť z toho zahraničia, že proste to bude preňho dostupné. Také nič nemáme, o tom sa nedozvedáme. Len zrušíme korešpondenčnú voľbu, ale je na mieste, aby ste nám to aspoň odôvodnili. Ale to je bez argumentov, bez ničoho. Indochod. To, že sa k tomu neviete postaviť, že by ste nám niečo naozaj priniesli, nejaké jasné dôvody, vedeli to normálne objasniť, argumentovať, je zjavné. Tak ako povedal poslanec Michalko, výsledky volieb zo zahraničia jasne ukazujú, že sú v neprospech vládnej koalície, tak je predsa zrozumiteľné, že ideme tú voľbu zo zahraničia sťažiť. Tak to jedine sa to javí, že toto je jediný dôvod a zmysel. A je naozaj nepochopiteľné, toto je to kľúčové, čo máme teraz na stole. Toto je naozaj, sa tu niekoľko dní, sa tu venujeme v parlamente tomuto návrhu. Ale keď sme sem dali návrh, aby sme sa venovali osobitne tej korupcii, tak nie je tu priestor na to, aby ste si vypočuli generálneho prokurátora. Nie je tu priestor na to, aby sme riešili jeho návrh pre zmenu trestného zákona, aby konečne tresty za korupciu boli primerané. Na to tu nie je priestor, na to nemáme čas. Nie, my tu máme čas na to, aby sme tu diskutovali o tom, že ideme zrušiť voľbu zo zahraničia poštou. Ale toto nie je problém Slovenska. Toto naozaj ľudí netrápi. Ľudí trápi, ako zaplatia svoje účty. Ľudí trápi, že nemajú dostupnú zdravotnú starostlivosť, osobitne tí, ktorí sú zraniteľní a robia si zbierky. Toto ľudí trápi na Slovensku. Ľudí trápi na Slovensku, keď majú starších ľudí doma, kto sa o nich postará. Prečo už dávno nemáme tu opatrovnícku reformu, aby sme sa postarali o seniorov, aby sme si ich nenechali v zraniteľnom období života zneužívať. Ani v novom Občianskom zákonníku som nič také nevidela, aby sme sa o toto starali a chránili ich. A to už nehovorím o tom, že naše opatrovateľky sa chodia starať o seniorov do Rakúska a stále tu nemáme reformu, podobnú aspoň ako v Českej republike, aby sme dali ľuďom šancu sa o svojich seniorov starať doma. Nič také tu nemáme. O tomto sa tu máme rozprávať. Toto je sociálna vláda, prosím vás? Čo robíte sociálne? Čo robíte pre ľudí sociálne, aby sa im naozaj zlepšila kvalita života? Nie im dávať nejaké drobky, ale naozaj, aby sa im zlepšila kvalita života. K tomu treba reformy. Tomu treba naozaj pracovať, vedieť, čo idete urobiť. Ale také nič tu nevidím. Tu sú nejaké reči o ekonomickom raste. Kde sú tie opatrenia, prosím vás? Kde sa stratila pani ministerka Saková s nejakými ekonomickými opatreniami? Kde? Čo idete urobiť? Len ste zaťažili ľudí, zaťažili ste podnikateľov, všetci odchádzajú. A tí, čo odišli, tak im chcete umožniť, aby sa zúčastnili riadne volieb, iba chcete im to sťažiť. Je to hanba. Toto je naozaj hanba, pretože vy robíte zákony pre seba a nerobíte ich pre ľudí. Nerobíte pre ľudí ani to, čo by naozaj príliš mohli očakávať od vlády, ktorá je sociálna. Nič sociálne, čo by skutočne pomohlo dôstojne ľuďom žiť, ja som tu na stole nevidela. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gregorová s faktickou poznámkou.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Ja sa dovolím tak širšie k tomuto návrhu, ktorý nám má zrušiť voľbu zo zahraničia poštou. A pýtam sa, naozaj máme nejaký problém na Slovensku, aby sme riešili túto tému? Teraz sme sa dozvedeli, že nám hrozí zastavenie eurofondov, čo znamená, že drvivá väčšina investícií na Slovensku skončí. Lebo o tom sú eurofondy. Zatiaľ nie sú zmrazené tie eurofondy, zatiaľ nie sú zastavené, ale rozhodnutie parlamentu a podnet Európskej komisie je ten krok, ktorý vlastne znamená, že takéto niečo naozaj na Slovensku hrozí. Znamená to popri tom, že ľuďom sa zásadne zhoršuje životná situácia, nevedia platiť účty. Podnikatelia majú problém, ste ma zvýšeným odvodovým a daňovým zaťažením. Štátny dlh rastie. Smerujeme do bankrotu. A ešte k tomu hrozba zastavenia eurofondov. A k tomu všetkému správa generálneho prokurátora, že experiment trestnej politiky. Má. Zvýšeným odvodovým a daňovým zaťažením štátny dlh rastie. Smerujeme do bankrotu. A ešte k tomu hrozba zastavenia eurofondov. A k tomu všetkému správa generálneho prokurátora, že experiment trestnej politiky sa nevydaril. Korupcia prekvitá, trestné činy sa neobjasňujú. Ako povedal generálny prokurátor, korupcia je na najvyšších miestach. Ale neobjasňuje sa. Prokurátori nemajú čo robiť, pretože vyšetrovateľi si nerobia svoju prácu. To, že nie sú obžaloby podané na Špecializovaný trestný súd v oblasti korupcie, že je tam zásadný prepad takýchto podaní, nie je preto, že by prokurátori si nevedeli urobiť svoju prácu. Je pravdou, že hanebná novela trestných kódexov spôsobila, že aj tie obžaloby, ktoré by boli z tých rozpracovaných vecí, ktorých mal Úrad špeciálnej prokuratúry, tak tie boli rozhádzané po celom Slovensku a kým sa s tým oboznámia tí prokurátori, aj to potrvá. Že už len z tých vecí, v ktorých sa nejaká trestná činnosť korupcie objasnila, tak aj tam sa vytvorila prekážka touto vládnou koalíciou, aby táto korupcia sa mohla posunúť ďalej. Prečo? Ale nové veci zo strany polície nie sú. Toto je problém na Slovensku. To je naozaj problém. Kto, prosím vás, je tu teraz presvedčený na Slovensku, že tu oplatí dodržiavať zákon, ak tí, čo sú pri moci, zmenia zákony tak, aby ušli pred spravodlivosťou. A nie tomuto sa tu venujeme, nie tomuto problému. My sa tu venujeme tomu, že výsledky volieb zo zahraničia nie sú v prospech tejto vládnej koalície. Takže riešime tu zase návrh zákona len v prospech vládnej koalície, nie v prospech ľudí. Nie preto, aby tu bola nejaká väčšia rovnosť volebného práva. Nie. Keď sme tu mali zákon ohľadom mesta Košice, zásadne sa zasahuje do organizácie mesta Košice, čo bude mať v konečnom dôsledku dosah na to, že nebudú si všetci rovní v tom volebnom práve. V tom nie, k týmto smerom tam nie je zmena. Naopak, zhorší sa to, na čo poukázal aj verejný ochranca práv, takže nie je v prospech ľudí. Nie v prospech ľudí. Ďalší návrh zákona, ktorý nie je v prospech ľudí. Čo, tí ľudia, ktorí sú v zahraničí, či sú nejakej nižšej kategórie? Pretože je legitímna debata, a ja ju doznavam, baviť sa o tom, že voľba zo zahraničia môže byť aj iná ako poštou. Je to legitímna debata. No ale potom my sme mali mať dostatok takých úradných miest, aby naozaj každý človek zo zahraničia, ktorý chce voliť, to bolo preňho dostupné. To znamená, na jednej strane rušíme zastupiteľské úrady v tom zahraničí. No, bo to tak je. A súvisí to aj s konsolidáciou, môžeme sa o tom baviť, že asi to bolo aj legitímne pri niektorých prípadoch. Ale aj v Dánsku? Zrušilo sa veľvyslanectvo? Je to veľká komunita Slovákov žijúcich v zahraničí a osobitne aj mladých ľudí tu žijúcich. Takže rušíme zastupiteľské úrady. Potom ideme meniť zákon o voľbách zo zahraničia a povieme: „No, už nebudete voliť korešpondenčne, ale z tých zastupiteľských úradoch, z tých, čo sme zrušili.“ Samozrejme, obzvlášť. To naozaj nedáva logiku. Naozaj to nedáva logiku. A mimochodom, v rámci konsolidácie verejných financií naozaj by ma zaujímalo tiež, aký to bude mať dopad na verejné financie, keď vlastne sa tie voľby vedeli vo veľkej miere naozaj urobiť pomerne hospodárne. Takto budú musieť samozrejme všetky úradovne fungovať. Takže ja tam nevidím ani… Nebude to v prospech ľudí, ktorí sú v zahraničí. Nejaké domnienky o manipulácii? Tak nám ukážte tie dôkazy. Povedzte nám, kto sa sťažuje v zahraničí. Kde sú tie dôkazy o manipulácii s hlasovacími lístkami? Nepíšu ľudia zo zahraničia, že to nie je pravda. S ničím takým sa nestretli ľudia, ktorí zo zahraničia volia. Študenti z Dánska sa na mňa priamo obrátili. Áno, máme priamo skúsenosť, nie je to pravda. S ničím takým sme sa nestretli. Prečo nám to idete sťažiť? Ako to má logiku, že sa tu manipuluje s tými hlasovacími lístkami? Dajte dôkazy, bavme sa o tom, nech sa páči, dajte ich na stôl. No ale potom, keď je tlačová beseda a novinári sa na to pýtajú, tak poslanec Gašpar sa tvári, že nie je pripravený na túto otázku, nevie, nemá dôkazy. Dajte tie dôkazy, bavme sa o tom. Prečo teraz, keď sú úplne iné témy na Slovensku dôležité pre ľudí, riešime sťaženie volieb zo zahraničia? Prečo teraz toto je na stole? No zjavne preto, lebo zákony, ktoré tu prinášate, nie sú pre ľudí. Nie sú pre ľudí. Hanebná novela trestných kódexov nie je pre ľudí. Ide proti ľuďom, proti tomu, aby verili, že zákon tu platí pre každého rovnako. Tento návrh zákona ide proti ľuďom, ktorí žijú v zahraničí. Prečo ho sem teraz prinášate? Aká je teraz, prosím vás, nevyhnutnosť, aby teraz my riešili zmenu volieb zo zahraničia? Tak nám ukážte, ako to chcete zabezpečiť, že každý, kto bude chcieť voliť z toho zahraničia, že proste to bude preňho dostupné. Také nič nemáme, o tom sa nedozvedáme. Len zrušíme korešpondenčnú voľbu, ale je na mieste, aby ste nám to aspoň odôvodnili. Ale to je bez argumentov, bez ničoho. Indochod. To, že sa k tomu neviete postaviť, že by ste nám niečo naozaj priniesli, nejaké jasné dôvody, vedeli to normálne objasniť, argumentovať, je zjavné. Tak ako povedal poslanec Michalko, výsledky volieb zo zahraničia jasne ukazujú, že sú v neprospech vládnej koalície, tak je predsa zrozumiteľné, že ideme tú voľbu zo zahraničia sťažiť. Tak to jedine sa to javí, že toto je jediný dôvod a zmysel. A je naozaj nepochopiteľné, toto je to kľúčové, čo máme teraz na stole. Toto je naozaj, sa tu niekoľko dní, sa tu venujeme v parlamente tomuto návrhu. Ale keď sme sem dali návrh, aby sme sa venovali osobitne tej korupcii, tak nie je tu priestor na to, aby ste si vypočuli generálneho prokurátora. Nie je tu priestor na to, aby sme riešili jeho návrh pre zmenu trestného zákona, aby konečne tresty za korupciu boli primerané. Na to tu nie je priestor, na to nemáme čas. Nie, my tu máme čas na to, aby sme tu diskutovali o tom, že ideme zrušiť voľbu zo zahraničia poštou. Ale toto nie je problém Slovenska. Toto naozaj ľudí netrápi. Ľudí trápi, ako zaplatia svoje účty. Ľudí trápi, že nemajú dostupnú zdravotnú starostlivosť, osobitne tí, ktorí sú zraniteľní a robia si zbierky. Toto ľudí trápi na Slovensku. Ľudí trápi na Slovensku, keď majú starších ľudí doma, kto sa o nich postará. Prečo už dávno nemáme tu opatrovnícku reformu, aby sme sa postarali o seniorov, aby sme si ich nenechali v zraniteľnom období života zneužívať. Ani v novom Občianskom zákonníku som nič také nevidela, aby sme sa o toto starali a chránili ich. A to už nehovorím o tom, že naše opatrovateľky sa chodia starať o seniorov do Rakúska a stále tu nemáme reformu, podobnú aspoň ako v Českej republike, aby sme dali ľuďom šancu sa o svojich seniorov starať doma. Nič také tu nemáme. O tomto sa tu máme rozprávať. Toto je sociálna vláda, prosím vás? Čo robíte sociálne? Čo robíte pre ľudí sociálne, aby sa im naozaj zlepšila kvalita života? Nie im dávať nejaké drobky, ale naozaj, aby sa im zlepšila kvalita života. K tomu treba reformy. Tomu treba naozaj pracovať, vedieť, čo idete urobiť. Ale také nič tu nevidím. Tu sú nejaké reči o ekonomickom raste. Kde sú tie opatrenia, prosím vás? Kde sa stratila pani ministerka Saková s nejakými ekonomickými opatreniami? Kde? Čo idete urobiť? Len ste zaťažili ľudí, zaťažili ste podnikateľov, všetci odchádzajú. A tí, čo odišli, tak im chcete umožniť, aby sa zúčastnili riadne volieb, iba chcete im to sťažiť. Je to hanba. Toto je naozaj hanba, pretože vy robíte zákony pre seba a nerobíte ich pre ľudí. Nerobíte pre ľudí ani to, čo by naozaj príliš mohli očakávať od vlády, ktorá je sociálna. Nič sociálne, čo by skutočne pomohlo dôstojne ľuďom žiť, ja som tu na stole nevidela. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gregorová s faktickou poznámkou.
|