195.
Ďakujem pekne. Ja, ja si dovolím zareagovať iba na pani poslankyňu Kramplovú. Nie, nikto tu nemá z ničoho strach. Je nepochopiteľné, keď pred rokom sem prišiel návrh s tým, že majú byť organizácie označované za zahraničného agenta a teraz my sa vlastne pár hodín dozadu dozvieme, že vlastne všetko sa to mení a kľúčové sú rôzne výkazy, ani nemáme priestor a nikto nemá priestor si to poriadne pozrieť. Ani tí, ktorí to budú vyhodnocovať, nemajú priestor si to poriadne pozrieť. A preto ešte raz, tu nikto nemá problém s transparentnosťou. Nikto. Ale prečo ste pred rokom neprišli s návrhom zákona, ak ste tú transparentnosť chceli? A ak vám záleží na nejakých mimovládnych organizáciách, aspoň teda na tých, ktoré sú tu pre tých najzraniteľnejších, tak prečo ste sa s nimi nestretli, keď vás o to požiadali? Toto je vyjadrenie rešpektu? Že vás žiadajú o stretnutie a vy tam neprídete? Toto je vyjadrenie rešpektu? Vy ste tam neprišli na to stretnutie. Oni vás volali a neprišli ste. Nepochopiteľne. Možno ste neprišli preto, lebo sami neviete presne, čo chcete, len chcete útok. Lebo inak sa tomu nedá rozumieť. Že možno sami poriadne neviete, čo presne chcete, len proste potrebujete na niekoho tu zaútočiť. Tak ako ste to chceli pred rokom. Ale jednoducho ten návrh stále meníte. Neviete, čo poriadne chcete. Ale viete, že proste má to byť útok a má to byť zastrašovanie. Nijako inak sa tomu nedá chápať. Lebo keby ste naozaj chceli mať nejaké transparentné financovanie, ktoré je podľa vás nedostatočné, tak by nebol problém pred rokom ho dať do normálneho legislatívneho procesu, mať k nemu normálnu debatu so všetkými, s kým sa to, koho sa to týka a s takýmto návrhom zákona sem prísť. Ale takto to zjavne nebolo.
|
|
|
183.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to už naozaj také symptomatické, že keď tu máme návrh zákona, ktorý je absolútne kľúčový pre túto koalíciu a je namieste o tom mať riadnu diskusiu, tak ju hneď skrečneme na začiatku.
Osobitne ja si myslím, že je to absolútne bolestivé, že sa jedná naozaj o zákon o mimovládnych organizáciách. Teraz dajme bokom, že čo je vlastne ten kľúčový cieľ tejto vládnej koalície a prečo práve musí útočiť na mimovládne organizácie. Ale je to naozaj veľmi smutné, že Úrad vlády napíše návrh zákona, dá ho poslancom a úplne sa odignorujú mimovládne organizácie, pre ktoré si nakoniec vláda vytvorila poradné orgány. Ale napríklad máme tu aj taký poradný orgán, že komora pre mimovládne organizácie, ktoré sú aktívne v oblasti pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím. Tak aj tieto mimovládne organizácie volali po diskusii a dialógu. Myslíte si, že sa s nimi niekto stretol? Nestretol.
Predkladatelia návrhu tohto zákona sa jednoducho s mimovládnymi organizáciami, ktoré pracujú s osobami so zdravotným postihnutím, nestretli. Táto komora prijala záväzné stanovisko, ktorým jednoducho zásadne nesúhlasí s novelou zákona, ktorú tu práve teraz prerokúvame. Sú pod tým podpísané mimovládne organizácie, ktoré sú aktívne v oblasti pre pomoc osôb so zdravotným postihnutím zrakovým, sluchovým, pre rôzne hendikepy v celej škále. Vlastne všetky tieto organizácie, ktoré sú v tejto komore, ktoré si vytvorila vláda ako svoje poradené orgány. Tak jednak sa s nimi proste nikto z predkladateľov nestretol a dala jasné, zásadné nesúhlasné stanovisko s týmto návrhom zákona. A poukázala, poukázali tieto organizácie tiež na to, že to nielenže je to nechutné, že to je proti občianskej spoločnosti že je to proti princípom demokratickej spoločnosti, že by tu mal byť nejaký dialóg s tými, ktorých sa to týka. Lebo toto sa týka mimovládnych organizácií a nikto sa s nimi nerozprával. Nikto sa s nimi nerozprával. A darmo tu teraz rozpráva vládna koalícia, že niektoré vládne, niektoré mimovládne organizácie jej ležia v žalúdku. Ale vy ste tam nahádzali všetky mimovládne organizácie a ani sa s tými, ktoré sú naozaj pre tie najzraniteľnejšie skupiny, ani s tými sa nestretnete. Veď to je nechutné. Ako k tomu prídu tie organizácie, ktoré sa, ktoré sa starajú o osoby so zdravotným postihnutím so zrakovým. Veď tam je množstvo iných hendikepov a oboznámiť sa riadne s takýmto návrhom zákona, a tu ani nie je záujem sa proste sa s nimi stretnúť a vysvetliť im, na čo vlastne ten zákon má slúžiť.
A to vlastne ukazuje absolútnu ignoranciu zo strany moci tejto vládnej koalície. Keby mala záujem vládna koalícia, oboznámila by sa aj s týmto stanoviskom z komory pre tieto mimovládne organizácie, tak by vlastne videla, že poukazujú aj na to, že jednoducho je to v rozpore aj so základnými medzinárodnými dohovormi, ku ktorým sa zaviazala Slovenská republika, že keď sa robia zákony, ktoré súvisia s mimovládnymi organizáciami, osobitne s tým, ktoré sa týkajú zdravotne postihnutých, tak má s nimi prebiehať nejaká konzultácia, nejaký dialóg. A taký tu žiadny neprebiehal. Toto je naozaj v hrubom rozpore s dohovorom, ktorý sa týka vlastne osôb so zdravotným postihnutím. Naozaj v hrubom rozpore.
A ja musím pripomenúť list od špeciálnych, od špeciálnych spravodajcov pri Organizácii Spojených národov, ktorý bol zaslaný ministrovi zahraničných vecí a v ktorom okrem všetkých výhrad, ktoré má k tomu, čo robí teraz vládna koalícia, ktoré súvisia s prístupom nielen mimovládnych organizácií, tak ako sa k nim správa, ale aj k tomu, čo sa deje v kultúre, k tomu, čo sa deje voči organizáciám, ktoré tu poskytujú podporu menšinám, áno, aj LGBTI, LGBTI komunitám, tak toto celé je ignorované. Ale chcem upozorniť na základnú požiadavku, ktorá bola v tomto liste, a je to vlastne list vlastne zo strany OSN, Organizácie Spojených národov, že vláda, kým sa nevyjasnia všetky tieto námietky v tomto liste od týchto špeciálnych spravodajcov, vláda, táto vládna koalícia nemá prijímať žiadne zákony, ktoré by boli namierené proti mimovládnym organizáciám. Proste pre túto vládnu koalíciu nie je sväté nič. Ani naše medzinárodné záväzky, ani Organizácia Spojených národov, proste ani rešpekt v Organizácii Spojených národov tu nie je.
Ja neviem, že či sa mám smiať alebo akým spôsobom mám prijať, keď tu vystúpi podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, obžalovaný, a treba si to pripomenúť, obžalovaný v kauze Očistec z toho, že mal zneužívať svoju právomoc policajného prezidenta, z toho je obžalovaný, a on tu vystúpi a rozpráva tu o korupcii a transparentnosti. Ako podpredseda parlamentu, ktorú, ktorý spolu s vami, s vládnou koalíciou aj v prospech predchádzajúceho predsedajúceho podpredsedu parlamentu Žigu bol prijatý zákon, tá hanebná novela trestných kódexov, ktorá išla presne proti boju s korupciou, proti tomu, absolútne netransparentne sa tu prijala. Tak teraz tento človek tu vystúpi a rozpráva nám tu o transparentnosti a o boji proti korupcii, že tento zákon, ktorý sa týka mimovládnych organizácií, ten tu má pomôcť transparentnosti a s korupciou. Pomoc. Pomoc.
Tak ja si môžem skúsiť pomôcť s nejakými prirovnaniami, ktoré veľmi rád používa aj pán premiér, zlodej kričí, chyťte zlodeja alebo vodu kážete, víno pijete alebo možno strach má veľké oči. Pretože teraz naozaj podpredseda parlamentu musí byť v strese. A môže mu to prísť aj nefér, veď on tu odhlasoval tú hanebnú novelu trestných kódexov a on je stále obžalovaný. Tak potom sa naozaj nemôžeme diviť, keď počúvame tlačové besedy z Úradu vlády od premiéra a od tohto podpredsedu parlamentu, že tu káže vyšetrovateľom, že majú postupovať inak, že sa mu nepáči, ako prebiehajú tieto kauzy a že tu dochádza naozaj k šikane sudcov, prokurátorov, vyšetrovateľov, ktorí sa nepáčia tejto vládnej koalícii. A vy nám tu rozprávate o boji proti korupcii a transparentnosti. Veď vy tu priamo politizujete všetko, čo je možné v tejto krajine, aj priamo trestné konania, lebo sa vám nepáči, že sú tu stále ľudia, ktorí proste rešpektujú zákon. Toto sa vám nepáči. Nepáči sa vám, že tu je stále niekto, kto proste má odvahu byť kritický voči tejto vláde. To sa vám nepáči, že áno, existujú tu aj mimovládne organizácie, ktoré tu stále bojujú o demokraciu a právny štát. To sa vám nepáči. Jednoducho majú odvahu niečo povedať. To sa vám nepáči.
Ale keby ste chceli naozaj transparentný zákon k mimovládnym organizáciám, tomu sa tu nikto nebráni, ale prečo ste nemohli ho dať do normálneho legislatívneho procesu? Čo by sa stalo, keby sme si to vydiskutovali? A že by ste si to s nimi vydiskutovali? Že by mali možnosť sa k tomu proste vyjadriť. Veď toto si naozaj tu nedovolil ani Mečiar. Ani v období mečiarizmu nebol takýto útok na občiansku spoločnosť. Nebol. Nebol. Zákon o združovaní občanov, ktorý bol presadený krátko po Nežnej revolúcii, v zásade nebol dotknutý doteraz. Jednoducho tu bolo možné sa slobodne združovať. A ľudia nemali v zásade žiadny strach a neboli šikanovaní zo strany štátu pri slobode združovania sa. Neboli. Doteraz neboli. Ale teraz pre túto vládnu koalíciu sú nepohodlní. Jednoducho mimovládne organizácie sú tu nepohodlné, lebo vedia byť kritické. Ale oni sú kritické voči ktorejkoľvek vláde, kto je pri moci. Tie, ktoré sú aktívne v oblasti demokracie a právneho štátu. Voči každému. Samozrejmé, že voči každému. Si môžete pozrieť vyjadrenia tých mimovládnych organizácií, ktoré v tejto oblasti sú aktívne. Za každej vlády, za každej vlády vedia byť kritické. Vedia a sú.
Preto je naozaj, je, je nepochopiteľné, že zo strany vládnej koalície je tu naozaj ešte stále, že stále sa cítite vyjadrovať sa k boju proti korupcii. Pre mňa neuveriteľné. Ja naozaj veľmi čakám na správu, ktorá bude od, zo skupiny GRECO. Skupina GRECO, ktorú vypracovávajú teraz experti zo skupiny GRECO, to je vlastne organizácia pri Rade Európy, ktorá sa usiluje o boj proti korupcii a má vlastne štandardy pre, pre krajiny v rámci Rady Európy, a vyjadruje sa k tomu, ako jednotlivé krajiny postupujú v boji proti korupcii. Tak momentálne vyhodnocujú Slovensko.
Mohol by vám povedať pán poslanec Lučanský aj pán poslanec Čellár, ktorí ako poslanci aj so mnou boli na tomto stretnutí s týmito expertami zo skupiny GRECO, a môžem vám povedať, že napríklad pýtali sa, ako Slovensko prišlo k tomu, že sa skracujú tzv. premlčacie lehoty? A to súvisí, lebo keď vy tu rozprávate o boji proti korupcii, tak sa treba k tomu vrátiť. Nerozumeli, ako je možné, že skracujeme tieto vyšetrovacie lehoty, lebo trend v Európe je opačný. Ani Adam Lučanský, ani predseda ústavnoprávneho výboru, ktorý tam bol, nevedeli odpovedať, ako na to Slovenská republika prišla, že ide proti trendu v rámci Rady Európy a prečo skracuje obdobie vyšetrovania korupčných trestných činov. Na to teda naozaj nevedeli odpovedať, prečo ideme proti tomu trendu, prečo nás to napadlo, že veď je jasné, že takýmto spôsobom sa korupčné trestné činy nebudú vyšetrovať lepšie. A vy nám tu rozprávate o boji proti korupcii. Vy nám tu rozprávate. Bojíte sa nezávislých, nestranných súdov. Prečo sme museli zastaviť tie trestné stíhania? Prečo musela byť prijatá tá hanebná novela trestných kódexov?
Jednoducho vy ste tu nastavili v krajine štandardy, že korupcia sa tu stíhať nedá. Preto nemáme žiadne nové korupčné kauzy. Nemáme. Nemáme. Urobíte všetko pre to, aby sa vyšetrovať nedali. Ale vy ste nastavili iný odkaz, že s vami sa kradnúť oplatí. S vami sa oplatí, pretože keď prídete do vlády, tak si otočíte trestnú politiku tak, že jednoducho viete uniknúť pred spravodlivosťou. Vy nám tu nerozprávajte o boji proti korupcii. Vy môžte rozprávať jedine o tom, že sa vám nepáči, že tu niekto voči vám vie byť stále kritický a nebojí sa vás. Preto útočíte na mimovládne organizácie. Preto ich chcete šikanovať a preto ich chcete zastrašovať, ako chcete zastrašovať všetkých, ktorí sa neboja voči vám sa vám postaviť.
Jediná cesta, ako urobiť dobrý zákon o transparentnosti mimovládnych organizácií, je mať k nemu transparentný legislatívny proces. To sa dá urobiť naozaj jedine tak, že sa vráti späť a dá sa mu ten priestor. A preto sa pripájam aj k návrhu, ktorý tu mala pani poslankyňa Remišová aj náš pán poslanec Dostál a navrhujem, aby sa vrátil tento návrh zákona na dopracovanie a nech sa páči, nech sa spustí riadny legislatívny proces a nech je riadny dialóg o tom, ako urobiť transparentnejšie, nech sa páči, prostredie pre mimovládne organizácie. Mimovládne organizácie sa radi na tom budú zúčastňovať. Všetky.
Rovnako sa pripájam k návrhu, ktorý tu mala pani poslankyňa Remišová, aby v prípade, že sa posunie tento legislatív... v legislatívnom procese ďalej tento návrh zákona, aby informácia o prerokovaní návrhu tohto zákona vo výboroch aby bola, aby sa o nej hlasovalo po jednotlivých bodoch, to znamená, aby sa hlasovalo o každom bode samostatne. Ak ten proces pri prerokovaní tohto návrhu zákona nebude transparentnejší, tak to znamená, že táto vládna koalícia nemá úprimný záujem na tom, aby naozaj nastavila mechanizmus pre mimovládne organizácie, ktorý má byť transparentný, ale ktorý bude vyvážený.
Ako sú pripravené okresné úrady a ministerstvo vnútra na túto administratívnu záťaž? Sú pripravené presne tak isto, ako keď ste presadili tú hanebnú novelu trestných kódexov? Keď krádeže v obchodoch sa nám namnožili a jednoducho neboli tu žiadne kapacity ani zo strany polície, ani zo strany okresných úradov, aby vedeli vlastne takúto protiprávnu majetkovú činnosť odstíhať? Takto isto ste sa teraz pripravili, keď takto narýchlo presadzujete tento zákon? Ako máte nachystané vlastne tieto kapacity na týchto úradoch? Nijako ich nemáte nachystané, pretože narýchlo teraz, vlastne pár hodín dozadu ste sem prišli s tým návrhom. Prerokovali ste to s ministerstvom vnútra a s okresnými úradmi, či sú na to pripravení? Kto to tam bude robiť? Kto tam bude, prosím vás, kontrolovať tie výkazy? Na to tie úrady vôbec nie sú pripravené. Toto je vám úplne ľahostajné. Je vám úplne ľahostajné, ako je štát pripravený na zmenu zákonov, ktoré tu pripravujete. Na takomto bež... na takomto bežiacom páse. Toto je absolútna arogancia zodpovednosti voči štátu, absolútna. Lebo jednoducho aj o tom je celý ten legislatívny proces, že tu prebieha riadna diskusia a príprava štátu na zmeny. Ale nič také sa v tomto prípade neudialo. Vy nemáte úprimný záujem na tom, ani na tom, aby ten zákon riadne fungoval, lebo ste pre to nič neurobili. Nemáte úprimný záujem na tom, aby tu bola transparentnosť. Je zjavné, že máte úprimný záujem len na tom, aby ste zastrašili mimovládne organizácie, ktoré sú vám nepohodlné, lebo by ste to inak neurobili takto.
Neverím tomu, že tento zákon sa vráti na dopracovanie, ale ak by ste aj mali úprimný záujem, aby ten zákon bol dobrý, tak by ste to urobili.
Ďakujem pekne.
|
|
|
99.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že dávať nálepku tomuto zákonu, že je ruský, je absolútne namieste. Je to ruský spôsob a cieľ je tiež ruský. Zastrašiť mimovládne organizácie, ktoré jednoducho ležia v žalúdku tejto vládnej koalícii. Nič viac, nič menej. Jednoducho táto vládna koalícia neznesie, že je tu vôbec niekto, kto si dovolí povedať niečo kritické na jej adresu. Neznesie. Neznesie, že sú tu slobodní ľudia, ktorí sa rozhodnú, áno, prísť aj na námestie a povedať svoj názor. Toto neznesie. Neznesie to preto, lebo táto vládna koalícia, keď robí protesty, tak tam musí ľudí nazvážať. Nerozumie, ako je to možné, že niečo takéto je možné, že to človek robí slobodne a robí to z presvedčenia. V mimovládnych organizáciách ľudia robia z presvedčenia a tomuto tiež, bohužiaľ, táto vládna koalícia že vôbec nerozumie. Pretože ich presvedčenie je niečo úplne iné. Nerozumejú, čo to je bojovať za demokraciu, právny štát. Nerozumejú, čo to je, že v mimovládnych organizáciách sú naozaj ľudia, ktorí sú presvedčení, že chcú robiť niečo, čo štát nevie alebo nedokáže. Nikto v mimovládnych organizáciách nie je proti transparentnosti. Absolútne nikto. Tu je otvorený priestor, diskutujme o tom, ako to urobiť transparentnejšie, nech sa páči. Kľudne, kľudne to urobme. Nikto, absolútne nikto sa tomu nebráni. Ale prečo nejdete s návrhom zákona do normálneho legislatívneho procesu? Prečo to stále robíte pod nejakým rúškom tmy? Najprv sem prídete ako zahraničný agent, že to budú organizácie, potom sem prídete, že to budú teda lobistické organizácie a teraz tam stále ostalo množstvo vecí, ktoré sú prinajmenšom nezrozumiteľné a áno, pôsobia zastrašujúco. Jednoducho keď to nerobíte vy transparentne, nemôžeme tomu veriť, že to môže nakoniec dopadnúť dobre.
|
109.
No, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok a treba určite sa venovať otázke, akí ľudia sa tu dostávajú do funkcií, lebo ak je toto odkaz popri odkaze ministra obrany, že zákon nemusíme rešpektovať, a v čase podávania daňových priznaní, je odkaz, že nemusíme rešpektovať vôbec vlastne povinnosti zo zákona, lebo si to môžme vysvetliť tak, že chránime nejaké záujmy, ktoré ani zákon takto nepredpokladá. Že tu si naozaj táto koalícia vyberá svoj spôsob, ako začína napĺňať právo, ktorý vyhovuje jej samej pre jej záujmy a je to veľmi nebezpečné, veľmi nebezpečné, pretože to dáva odkazy ľuďom do ich bežných životov aj v súvislosti s tým, ako konsoliduje, aj to je odkaz pre ľudí do bežných životov.
Zadlžujete sa? No tak sa zadlžujete ešte viac, lebo aj to je vlastne odkaz, ktorý dáva táto vláda. Veď to nevadí, že sme v dlhu, nevadí, nevadí, budeme mať viac štátnych tajomníkov, viac limuzín, nevadí, však si zase požičiame, vybereme si od ľudí. A teraz vlastne na takúto verejnú funkciu dajú človeka, o kom vedia, že v minulosti vážne pochybil, podvádzal, o tom sú jednoducho rozsudky. To znamená, ten človek podviedol vlastne či už štát, alebo iných ľudí, a teraz má rozhodovať v súvislosti s nájomnými bytmi. Veď, veď toto je obludné, že v tej istej oblasti tu je preukázaná úmyselná trestná činnosť. To nie je že podozrenia, ale ona je preukázaná. Ten človek dvakrát vážne pochybil, rozhodli o tom súdy, všetci o tom vieme a tú osobu tam nechávame. Aký je toto odkaz pre ľudí? Kto sa to vlastne? (Reakcia z pléna.) Dobrý? (Povedané so smiechom.) Prepáčte, pán poslanec, akože dobrý? To znamená, že keď ste vy pri moci, tak nemusíme rešpektovať už vôbec nič?
|
Ďakujem pekne.
K návrhu ústavných zmien. Výsledkom vládnutia dnešnej vlády je, že táto spoločnosť sa nachádza naozaj v kríze hodnôt. V kríze hodnôt, morálneho úpadku, zdravotníctvo sa rozpadá, bezpečnosť, spravodlivosť, ochrana kultúrnych hodnôt, verejných financií. Vláda nenašla nič iné na prekrytie, len otvárať kultúrno-etické témy. Či už je to vládny návrh alebo je to návrh od našich kolegov z KDH, dilemy kultúrno-etické nijakým spôsobom nerieši, len ich konzervuje a spoločnosť naďalej polarizuje. Náš klub je naozaj za skutočný dialóg, v ktorom nájdeme zhodu naprieč konzervatívnym a liberálnym svetom, aby tu ľudia naozaj mohli žiť dôstojne, a to všetci bez rozdielu, či je to vládny návrh, alebo návrh z dielne KDH, obidva hovoria o dôstojnosti človeka. Ale dôstojnosť len pre časť spoločnosti. Pre druhú časť spoločnosti hrubo túto dôstojnosť popierajú. A toto odmietame. Preto nie sme, nie sme schopní a nezahlasujeme ani za jeden z týchto návrhov.
|
34.
Pán poslanec, pán poslanec, ja sa určite nedomnievam, že či už vládny návrh, alebo návrh zo strany KDH, ktorý nakoniec poslúžil vládnej koalícii na to, aby vykradol stranu KDH a pozmenil ten návrh tak, aby bolo nakoniec zložité aj pre konzervatívnych politikov zo strany opozície za to nezahlasovať. Či je to vládny návrh, alebo či je to návrh KDH, nerieši kultúrno-etické dilemy, ktoré v spoločnosti máme. Nerieši ich nijako. Vlastne len hovorí o tom, že máme tu kultúrno-etické otázky, na ktorých nemáme zhodu, ale my vlastne vôbec s týmito, s touto zmenou ústavy sa nikam neposúvame. Je to skutočne len na prekrytie problémov tejto vlády, že táto vláda nie je schopná riešiť problémy ľudí. A, samozrejme, že aj jej voliči sú nespokojní. Okrem, okrem nepochopiteľných tlačových besied z úradu vlády, z ktorej priamo politizujú trestné konania, lebo sa im nepáči, ako prebiehajú trestné konania, tak jednoducho je to okrem iného návrh na zmenu ústavy, ktorý tu prekrýva to, že tu spravodlivosť jednoducho sa niekde zabudla za dverami, tu sa spravodlivosť rieši len pre ľudí blízkych tejto koalícii. Tak je to, pán minister, však vy ste ten návrh priniesli, aby tu ľudia blízki tejto koalícii unikli pred spravodlivosťou. Táto koalícia nasľubovala, kto všetko má byť v base a ja si vždy vypočujem a prečítam si v statuse, aj pod vašimi statusmi, pán minister, že ja už som mala byť dávno v base. Jednoducho je to na prekrytie toho, že voliči tejto koalície sú nespokojní. Nerieši sa či spravodlivosť, či bezpečnosť, či zdravotníctvo, výmysly sú tu o verejných financiách, za to vláda si vie nájsť peniaze na svoje platy, na doživotnú rentu generálneho prokurátora, ale problémy ľudí sa neriešia. Ja vyzývam KDH, aby nehlaso... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
137.
Ďakujem veľmi pekne.
Keďže z radov koalície tu nezazneli žiadne konštruktívne vecné argumenty, nemám na čo reagovať. Možno pán minister spravodlivosti ešte vystúpi, ale máte aj v koalícii naozaj lepšie argumentačne vybavených predstaviteľov, tak keď zareagujú, mám na čo reagovať.
Dovolím sa k tomu ostatnému, čo tu zaznelo. Myslím si, že naozaj osobitne teraz je veľmi dôležité, aby odkaz spoločnosti bol, že máme v opozícii jasno, čo predkladáme ako alternatívu. A ja si dovolím aj v tejto krátkej faktickej poznámke za mňa tu povedať naozaj veľmi jasné stanovisko.
Vnímam citlivosť tejto trémy pre... témy pre poslancov opozície, ktorí sa hlásia k silnejším konzervatívnym hodnotám. Naozaj to veľmi silne vnímam. A ja prehlasujem, že keď budeme spoločne vládnuť, budeme v týchto témach hľadať spoločne cestu.
Prosím, prosím, nechoďte teraz touto kradmou cestou vládnej koalície, ktorá vás ťahá tam, kde nechceme, aby Slovensko bolo. Slovensko je v marazme v bezpečnosti, v spravodlivosti, hodnôt vôbec ako celku. V tom máme určite zhodu. Nechoďte s nimi, choďte s nami! Spoločne nájdeme dialóg a vyriešime aj tieto pálčivé témy, ja tomu verím, keď budeme spoločne vládnuť, budeme mať na to priestor a čas, aby sme k sebe našli cestu. Nájdeme. Ale keď teraz pôjdete s nimi, spôsobíte spoločnosti len to, že zakonzervujeme problém, ktorý tu máme.
Prosím, nenechajte sa nimi zlákať.
|
113.
Vážený pán predsedajúci a vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážim si, pán minister, že ste zaujali svoje miesto za predkladateľa, jedného z navrhovateľov na zmenu ústavy.
A ja si nemôžem odpustiť zopár slov k vašej osobe, pretože ste tu ako minister spravodlivosti, ktorý zastupuje vládu, ale, bohužiaľ, sprevádzajú vás veci, ktoré, si myslím, že ako minister spravodlivosti ste sa im mali vyhnúť.
Mali ste sa vyhnúť tomu, že ste sem prišli s tou hanebnou novelou trestných kódexov, ktorú ste jednak doniesli pod pazuchou na vládu, nový Trestný zákon, nový trestný proces, a priniesli ste to s hrubými klamstvami o porušovaní ľudských práv, čomu vám neuveril ani Ústavný súd, ktorý sa zaoberal nakoniec samotnou novelou. Jednoducho, bohužiaľ, vaša práca je sprevádzaná klamstvami a ja musím spomenúť ďalšie klamstvo, lebo to potom hovorí aj o tom, čoho vy ste schopný a čo ste ochotný vlastne tu predkladať a čo nám tvrdiť.
Vy ste boli ochotný a schopný povedať Najvyššiemu kontrolnému úradu, že neexistujú ukazovatele súdnej reformy, keď posudzoval Najvyšší kontrolný úrad túto súdnu reformu, pričom samotné ukazovatele súdnej reformy boli podmienkou pre naplnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti a dostali sme na základe toho státisíce eur. Vy ste proste klamali Najvyššiemu kontrolnému úradu, keď ste mu povedali, že neexistujú žiadne dáta. No, samozrejme, keď ste zrušili analytické centrum, zjavne tam nie je nikto schopný a spôsobilý vám tieto dáta dať alebo ste sa rozhodli tak hrubo klamať a takto zavádzať Najvyšší kontrolný úrad, a preto samotná správa, samozrejme, sa opiera o takéto vaše nepravdivé tvrdenia. A o tom sa, samozrejme, aj s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu rozprávame. Sám bol zarazený, že ako je možné, že minister spravodlivosti vedie úrad, ktorý mu nedá dáta, o ktorých vie, že sú, a takto hrubo ho klamal.
Vy teraz prichádzate sem ako predseda výboru LGBTI, lebo tých sa týka tá, ten, tento návrh na zmenu ústavy, ktorý zjavne posvätil to, že iniciatíva Inakosť nedostala grant pre podporu psychologickú a právnu pre obete trestných činov, ktorí sú queer ľuďmi. Toto je pre mňa naozaj nepochopiteľné, pretože jedna vec je, samozrejme, že čo si myslíte, a druhá vec je, že keď zastávate takúto, takúto funkciu, tak sa jednoducho musíte predsa snažiť o to, aby tu nebola diskriminácia, aby tí, čo sú obeťami trestných činov, tak mali možnosť aj v tej oblasti mať nejakú podporu zo strany štátu. Zjavne ste zabudli na tragédiu zo Zámockej, zabudli ste na obete, Matúša, Juraja, zjavne si, zjavne si si ich vôbec nevšímate, to, čo súvisí s tou témou, ktorú tu máme na stole. Zjavne si nevšímate aj samovraždu Maťka z východu, pretože to všetko súvisí s tým, ako sa správame k menšinám, k LGBTI. A je to hanba, že práve vy sem prichádzate a navrhujete nám, aby sme schválili taký návrh zmeny ústavy, ktorý je nedôstojný a, a znamená vlastne nejakú stigmu, hanbu pre tých, ktorí patria k tejto menšine.
A v tomto neviem odpustiť ani predstaviteľom KDH, akú hru zohrávajú v tomto celom legislatívnom procese. Úprimne rozumiem predstaviteľom KDH, že sú témy, na ktorú nemáme rovnaký názor. Úplne tomu rozumiem. Rozumiem, že sú témy, ku ktorým je potrebný naozaj vážny dialóg, aby tá polarizácia spoločnosti, ktorá tu bola, tak sme k sebe našli cestu, aby jednoducho to, čo sa stalo na Zámockej, sa neopakovalo, aby to neboli samovraždy ľudí, ktorí sa cítia vytlačení zo spoločnosti, aby sme jednoducho akceptovali to, že sú tu dve matky, ktoré sa starajú o dieťa, lebo to tak je, že sú tu dvaja otcovia, ktorí sa starajú o dieťa, lebo to tak je na Slovensku. Máme tu takéto rodiny a máme tu takýchto rodičov. Ja úprimne rozumiem, že môže byť iný cirkevný pohľad, rozumiem, že inak veci pomenúvame, úplne rozumiem.
Ale myslím, že osobitne v týchto témach by sme asi mali sa prísne držať toho, čo hovorí aj ústava. Jednoducho rozlišujeme to, čo je náboženstvo, čo je ideológia a čo je to, čo nás všetkých spája a prečo sme všetci občanmi a občiankami Slovenskej republiky a prečo tu chceme žiť a aké zákony a zmenu ústavy sa sem snažíme prinášať, aby sa nám tu žilo lepšie, aby každý tu bol dôstojný. A toto mi osobitne chýba.
Chýba mi tu dôstojnosť človeka. Dôstojnosť práve tých, ktorých sa tieto kultúrno-etické témy týkajú. Lebo v zásade niet prečo sporovať, že Slovenská republika si hľadá svoju vlastnú cestu v kultúrno-etických témach. Ale to nie je o tom, že my si spoločne hľadáme nejakú cestu a v tej máme nejaký dialóg. Nie. Je to presne ten boj, ktorý majú predstavitelia teraz KDH, je tu nejaká predstava, ktorú má teraz vládna koalícia a je tu zjavne iná predstava, ako v týchto témach máme mať vlastne tie konkrétne zákony.
Čo vlastne chceme dať do ústavy? My sme sa úplne slobodne ako Slovenská republika rozhodli, že budeme súčasťou či už Európskej únie, ale budeme aj súčasťou štátov, ktoré podpísali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a áno, existujú tu aj súdne inštitúcie a my sme sa slobodne rozhodli tam ísť. Úplne slobodne. A tieto inštitúcie rozhodujú, áno, aj s ohľadom na to, čo sa v spoločnostiach deje.
Asi pár rokov dozadu sme si nevedeli predstaviť, že ľudia rovnakého pohlavia aj uzatvárajú manželstvá. A keď nie u nás, tak v inej krajine Európskej únie. Asi sme si nevedeli predstaviť, že vychovávajú spolu deti a že sú to naozajstní rodičia. Ale ono to tak naozaj je. Ľudia rovnakého pohlavia keď chcú mať manželstvo, idú do Rakúska a uzavrú manželstvo. Ak chcú, tak je tam cesta aj k tomu, aby vychovávali spolu dieťa ako rodičia. Môžme sa spolu rozprávať, ako sa k tomu postavíme ako Slovensko, ale každopádne sme v Európskej únii a chceme byť v Európskej únii. Chceme, aby tu bola sloboda pohybu. Chceme, aby každé dieťa, ktoré je tu vychovávané, sa tu cítilo dôstojne, to určite chceme. A určite chceme, keď jeden z rodičov zomrie, aby tu bol niekto, kto sa o to dieťa postará.
Tak keď návrh KDH má vo svojom návrhu zmeny ústavy – rodičmi dieťaťa sú matka a otec, tak, prosím vás, ako sa majú cítiť tieto deti a rodičia? Akú ochranu my im ideme poskytnúť? Zlepšujeme tým našu spoločnosť? Znížime tým polarizáciu spoločnosti? K čomu vedie tento návrh?
A ja neviem v tomto odpustiť predstaviteľom KDH, že priskočili na hru, ktorú proste udáva táto vládna koalícia. Rozumiem úprimne tomu, že v týchto témach chcú mať nejaký dialóg, majú svoju predstavu, ale nerozumiem tomu, prečo v čase, kedy boli protesty, naozaj vlastne celoštátne protesty, ľudia boli v uliciach práve kvôli tomu, že Robert Fico išiel do Moskvy, a nikto sme nerozumeli, k čomu. Zrazu sa objavila jeho fotka s prezidentom Putinom. Veď si to pripomeňme, čo sa dialo. Vtedy začali byť protesty v uliciach. My s ohľadom na nevysvetlené tieto návštevy aj s ohľadom na všetky ostatné udalosti, ktoré sa diali v krajine, aj brutálna udalosť, ktorá bola na konci roku, neriešenie zo strany ministra vnútra, zneužívanie polície, veď my sme k tomu dali návrh na vyslovenie nedôvery voči ministrovi vnútra. Doteraz nebol predmetom rokovania v parlamente. Veď náš návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde tu bol prerušený výmyslom o štátnom puči. Potom prišiel premiér so svojím návrhom na zmenu ústavy. A týmto prekrýval jednoducho to dianie v spoločnosti, tú hanebnosť, ktorú robí táto vládna koalícia.
Rozklad, ktorý sa deje s kultúrnymi inštitúciami, o tom už ani nehovorím. To je jednoducho také dno, ktoré sme si určite nikto tu nevedeli predstaviť. A určite väčšina vládnej koalície sa za to hanbí. O tom som presvedčená. Prinajmenšom o tom rozprávajú jasne poslanci, keď ich nikto nevidí, v bufete alebo vo fajčiarni.
Jednoducho my ako opozícia v tomto sme boli jednotní. Chceli sme upozorniť na to, že takýmto spôsobom sa vládnuť nedá. A tu zrazu premiér Robert Fico urobí tlačovú besedu, že ide riešiť tému, ktorá nás posunie ďalej, a musíme si vyriešiť kultúrno-etickú identitu.
Ale ja sa pýtam, čo to vlastne je? Lebo tak ako tu sme, sa na tom nezhodneme. Tak čo vlastne ideme dať do ústavy? Čo tam ideme, prosím vás, spolu dať? Každé slovo v ústave malo byť niečo, čomu rozumieme spoločne. Ale veď tak, ako sa tu spolu rozprávame, my tu nemáme zhodu. My tu skutočne nemáme zhodu. Veď my vlastne nevieme, čo to znamená kultúrno-etické otázky v oblasti ochrany života. Ja mám iný názor, ako sa to má riešiť, zjavne ako niektorí poslanci v tejto sále, keď ich počujem. A ja teraz nehovorím, kto je v tom správny, kto je v tom nesprávny, ale my v tom nemáme zhodu. My v tom naozaj nemáme zhodu.
Ale ja si myslím, na čom sa zhodneme, je, že chceme, aby sa tu ľudia cítili dôstojne. Ja si myslím, že nikto v tejto vládnej koalícii nechce, o tom som úprimne presvedčená, nechce, aby sa opakovala tragédia zo Zámockej. Ja som o tom presvedčená, že to nikto z vládnej koalície nechce. Ale tento návrh k tomu nijak neprispieva. Naopak, ako by niečo konzervovalo, že je tu všetko v poriadku, ale tu nie je všetko v poriadku a my to vieme.
Tá samovražda, ktorá sa udiala u naozaj veľmi mladého chlapca Matúša, pardon, Maťka na východe za to, že patrí k tejto menšine, sa neudiala preto, lebo my všetci ho v tom podporujeme, že je v poriadku, že je iný ako väčšina spoločnosti. Udiala sa preto, lebo nevedel v tejto spoločnosti žiť. Je to jednoducho tak. Táto právna úprava tomu nijak neprospeje, len zakonzervuje, že väčšina tejto spoločnosti menšinu nevie prijať.
A ja úprimne som nepochopila vyjadrenie pána predsedu Majerského s tým dvojmetrovým človekom, úprimne som to nepochopila, lebo demokracia je o tom, že vychádza v ústrety menšinám. Ja to poviem naopak, keby boli vozičkári väčšina tejto spoločnosti a by si zakotvili, a to trochu možno dám do absurdna, že pre nich tá kultúrno-etická téma v pohybe je, je tá, že proste miestnosti majú byť nízke tak, aby oni sa dobre pohybovali, tak my všetci by sme sa tam nevedeli asi dosť dobre, dobre, dosť dobre cítiť v tých miestnostiach, lebo by sme sa tam nezmestili, hej, museli by sme byť prikrčení. Jednoducho väčšina spoločnosti vychádza v ústrety menšinám, aby každý tu mohol existovať, pretože ľuďom, ktorí majú problémy s pohybom, máme umožniť, aby sa sem dostali. Aj sem do parlamentu, aby sa cítili dôstojne.
Neviem, či sa cíti pani poslankyňa Veslárová dôstojne, keď chce niečo povedať, a nemôže ísť sem pred pult, ale musí vlastne byť tak ako my ostatní poslanci, keď vlastne tu nemáme žiadny prejav. Nevidí nás. Jednoducho nič sme pre to neurobili, aby sme jej to prispôsobili, nikoho z nás to netrápi. Ale určite cíti, že sa necíti s nami rovnocenná. Toto je o dôstojnosti. Každého z nás to začne trápiť, keď sa to týka niekoho blízkeho. Ja to nikomu neprajem, ale aby ste sa dostali do situácie, že sa niekto z vašej rodiny necíti dôstojne. Ale my tu máme naozaj toľko problémov ohľadom dôstojnosti.
Kam nás posunie, prosím vás, táto právna úprava? Kam nás to posunie? A ja som osobitne smutná naozaj z toho, že predstavitelia KDH, s ktorými sme boli naozaj že v jednej línii, v jednej zhode, že tu musíme upozorňovať na prešľapy tejto vládnej koalície, čo sa deje, kam sa rúti spoločnosť, že sa nechali obalamutiť týmto prekrytím témy, ktorá nás nikam neposunie. A ja sa domnievam, že nikam nevyrieši ani to, čo úprimne predstaviteľov KDH trápi. Veď nemusíme mať v niektorých veciach zhodu, ale musíme mať dialóg. Ale toto nie je o dialógu, toto neotvára dialóg.
Naopak, dokonca ma prekvapuje, ako som už povedala jedna časť v tomto návrhu zo strany KDH, ktorá podľa mňa ide ešte ďalej, pre mňa úplne nepochopiteľne – rodič dieťaťa sú matka a otec. Prečo? Prečo toto a teraz? Návrh vládny nás naozaj nikam neposúva.
Ja si myslím, že ani nie je potrebné tu rozprávať, čo všetko by sme tu mali riešiť a čomu by sme sa mali venovať, či je to zdravotníctvo, či je to školstvo, či je to životné prostredie, či sú to verejné financie, keď my sa ani nevieme dohodnúť na tom, že ako to s tým štátnym dlhom vlastne je. Už ani, už ani čísla si... nevieme rovnako sa na ne pozrieť. A teraz tu prichádzame s tým, že ideme si tu dať do ústavy nejakú kultúrno-etickú otázku v rôznych oblastiach, dá sa povedať, že pomaly vo všetkých, lebo keď sa pozerám, že kde všade vlastne tie kultúrne otázky, kultúrno-etické otázky majú byť, všetko. Ale čo ma naozaj zaujalo, je – že týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti.
No tak ale keď chceme naozaj uznať ľudskú dôstojnosť tak vlastne my potom by sme mali uznať týchto ľudí. Ich by sme sa mali opýtať: „Cítite sa u nás dôstojne, keď ani ministerstvo spravodlivosti vám nevie dať grant pre vaše obete trestných činov? Ako dôstojne sa tu cítite? V čom je problém? Dať obetiam trestných činov, ktorí patria k tejto menšine, podporu, aby sa mohli brániť. V čom je problém?
Toto je pre mňa nepochopiteľné, pán minister, naozaj nepochopiteľné, že vy, ako minister spravodlivosti, nie ste schopní dostáť toho, čo je vaša rola ako ministra spravodlivosti. Aj povedať vašim partnerom vo vláde – sú nejaké hranice politiky a potom je jednoducho niečo, čo ja ako minister spravodlivosti musím chrániť, a to je práva, práva ľudí v tejto krajine a dať im podporu tú, ktorá sa očakáva od ministerstva spravodlivosti.
Ale ja sa vrátim k tej kultúrno-etickej otázke vo všetkých oblastiach života. Týkajú sa ochrany života a ľudskej dôstojnosti. Mňa toto, naozaj zaujala táto vzájomná kombinácia, pretože vlastne v tej vzájomnej kombinácii by sme možno aj mohli dôjsť k tomu, my by sme vlastne potom mali prísť s ďalšími návrhmi zákonov, kde by sme mali uznať dôstojnosť, právo menších, ktorých zatiaľ neuznávame. Áno, aj tie rodiny, tých rodičov, ktorí tu majú dve matky alebo dvoch otcov, čo sa s nimi stane s tými deťmi, ak jeden z tých rodičov zomrie, keď iba jeden je v rodnom liste, lebo aj s týmto je problém často na matrikách. O tom by vedeli rozprávať. Ako vyriešime, dobre, keď nevieme uznať to, že tí rodičia sú dve matky alebo dvaja otcovia, ale určite tým deťom chceme priznať plný rozsah práv. Ja verím, že chceme, že tie, tie prijímame, že sú tu, chceme, aby boli chránené, a chceme, aby sa o ne staral človek, ktorý ich má rád, ktorý sa o nich staral od, od ich narodenia. Ale táto právna úprava, s ktorou sme sem prišli, nijakým spôsobom vlastne tomu nevytvára priestor.
Ale keby sme mali spoločnú zhodu, čo je to ľudská dôstojnosť, tak by sme to tam nakoniec našli. Len potom je otázka, načo je tu tento návrh, ak sa o tej ľudskej dôstojnosti vieme spolu rozprávať. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, tento návrh nás nevedie k tomu, aby sme to robili. Tento návrh, bohužiaľ, či z dielne KDH alebo či z dielne vlády, nás nevedie k tomu, aby sme ten dialóg tu mali. (Potlesk. Reakcia z pléna.)
Ale ja chcem ten dialóg úprimne viesť. Úprimne ho chcem viesť. A úprimne, ak má na tom záujem vláda, nech vytvorí ten priestor, a my sa o tom poďme rozprávať, lebo máme záujem sa o tom rozprávať. My ten dialóg určite chceme. Ja som presvedčená, že všetci, čo sme v sále, chceme tento dialóg. Hľadať cestu, hľadať cestu, ako ľudia sa tu môžu cítiť dôstojne, všetci, ktorí tu žijú. Hľadať cestu, ako to vieme spoločne prijať, ako to vieme zadefinovať, aby sme každý z nás sa v tom cítili tak, že sa necítime ohrození.
Je tu množstvo obáv z nepoznaného, množstvo, treba sa rozprávať, ale táto právna úprava nás k dialógu nevedie, skôr konzervuje ten problém, ktorý tu máme. A ten problém je naozaj vážny, pretože aj či samovraždy, alebo vraždy, proste máme ich, a ja si myslím, že nikto na ne nevie zabudnúť. Osobitne tí ľudia, ktorých sa to priamo týka, tieto menšiny. Tie vlastne by mali teraz čakať, že niečo spoločnosť a my spravíme k tomu, aby sme im ukázali, že sú tu chránení a nemusia sa cítiť, že sú menejcenní a že nemajú byť predmetom šikany, lebo to sa deje. Oni sú predmetom šikany, zosmiešňovania. Ale to nie je ich slobodné rozhodnutie. Nedávame im žiadnu šancu.
Ja sa domnievam, že tým kľúč... tým kľúčom, ktorý by sme mohli naozaj možno stretnúť, je, ako som tu už viackrát povedala, je ľudská dôstojnosť, ľudská dôstojnosť voči každému v tejto krajine. Máme tu množstvo, množstvo výziev pred nami, aby sa tu ľudia cítili dôstojne. Od ľudí tejto menšiny až po starých ľudí. A možno na tom si to skúsme predstaviť, koľko máme pred sebou výziev. Ľudia, ktorí sú starší, s rôznymi mentálnymi hendikepmi, táto spoločnosť sa nedokáže o nich postarať, nedokáže. Nemáme pre nich vytvorené opatrenia. Nechávame to na bremenách najbližších, či to dokážu, alebo nedokážu zvládnuť. Tomu sa naozaj venujme. Venujme sa tomu, aby sa tu ľudia cítili dôstojne, a vytvorme priestor menšinám, ktorí sú zjavne iní ako väčšina tejto spoločnosti, aby sa nebáli tu s nami žiť, že ich tu niekto opľuje, že ich tu niekto bude šikanovať, zosmiešňovať na sociálnych sieťach, osobne. Lebo keď sa nám toto podarí, tak tu nebudú ich samovraždy a nebudeme podporovať tých, ktorí si myslia, že môžu nebodaj aj zobrať zbraň a zobrať takýmto spôsobom to do svojich rúk. Veď toto nikto z nás nechce. Toto určite nikto z nás nechce. Ale takýmito návrhmi, ako keby len podporujeme, že tieto predsudky, ktoré v spoločnosti máme, sú v poriadku.
Naozaj tá právna úprava, ktorá je či už vo vládnom návrhu, alebo v návrhu KDH k týmto kultúrno-etickým otázkam, skôr len otvára nové a nové otázky. Neodpovedá, len otvára. Podľa mňa nikto z vás nevie, nikto z vás nevie, ako sa to bude vlastne uplatňovať v praxi. Keď rozhodne Európsky súd pre ľudské práva v nejakom rozhodnutí, ktoré sa nám nebude páčiť, čo urobí Slovenská republika? Nebude to rešpektovať? Keď rozhodne Európsky súdny dvor, veď máme tu už rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru napríklad ohľadom manželstiev rovnakého pohlavia, ak sa ľudia zosobášia a majú mať právo na trvalý pobyt v ktorejkoľvek, v ktorejkoľvek krajine EÚ. To znamená, my to nebudeme rešpektovať? Nedáme tej druhej osobe ten trvalý pobyt? Máme s tým problém? Lebo ak s tým vlastne problém nemáme, načo nám toto je? A ak s tým problém máme, tak potom chceme byť v Európskej únii?
Nechceme potom odstúpiť od Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd? Na ktorý sa aj vy rád obraciate, pán minister spravodlivosti, že tam tie práva trestne stíhaných osôb, sú prípady, ktoré boli zdokumentované, tak asi nám na niečo slúži ten Európsky súd pre ľudské práva a nemôže to byť, že sú nám prípady, ktoré nám vyhovujú, a sú prípady, ktoré nám nevyhovujú. Veď to sa tak jednoducho nedá!
Naozaj, vlastne keď toto prejde, čo tu navrhujete, či je to vládny návrh, alebo návrh skupiny, zo skupiny KDH, nikde nás to neposunie. Ja vás na to upozorňujem, to nevyrieši to, že teraz Európsky súdny dvor nebude môcť o Slovenskej republike o niečom rozhodnúť. Čo si tu možno niekto v sále myslí, že by to nechcel. To tak proste nie je. Rovnako, keď príde prípad zo Slovenska na Európsky súd pre ľudské práva, rovnako ten súd môže rozhodnúť a rovnako to bude pre nás záväzné. Z tohto pohľadu, tu vôbec nič nie je vyriešené. Skôr by som povedala, je tu ďalší konflikt na, na stole, že si to každý bude vysvetľovať inak, lebo ja, úprimne, ja vlastne neviem, že, že aké sú tie odpovede na tie kultúrno-etické otázky, že v čom je to, lebo to by malo byť o tom, že keď si niečo dáme do ústavy, my vlastne vieme, čo tu bude platiť v krajine, ale ja neviem. Veď my tu nemáme na tom zhodu. Takže čo vlastne ideme povedať? My sme síce autonómni a zvrchovaní, ale my sami tu nemáme zhodu na tom, čo to je. Úprimne, nemáme tu na tom zhodu. Čo tam ideme zakotviť? Však tu nikto nespochybňuje, že tu máme muža a ženu. (Krátka pauza.)
Ja chcem úprimne z tohto miesta požiadať každého poslanca z opozície, aby za žiadny z týchto návrhom nehlasoval, lebo nás neposúva vpred. Ja dôrazne žiadam – osobitne poslancov z opozície –, aby sme teraz túto tému takto neposúvali ďalej, lebo neposunie nás to v našom dialógu, a my sme alternatíva tejto spoločnosti. My sme! A nájdeme ten dialóg v sebe. A ja verím tomu, že spoločne nájdeme riešenia, ale toto riešenie neprináša.
Ja sama prehlasujem, že úprimne urobím akýkoľvek krok k tomu, aby sme našli spoločne cestu. Chcem nájsť cestu, v ktorej bude zhoda k týmto témam, aby sa aj pani Plaváková so svojou rodinou tu cítili dôstojne, ale aj iní, ktorých príbehy sú verejne známe. Ale tým, že prejde tento návrh, sa budeme tváriť, že je to vyriešené, ale nie je to pravda. Nie je to pravda. Prosím, nenaskočte teraz na tento príbeh vládnej koalície, ktorou chcú prekryť všetko to bahno, ktorým tu ohádzali krajinu.
A ak zo strany vládnej koalície máte úprimný záujem v týchto témach sa posunúť ďalej – toto nie je cesta. Upozorňujem vás na to.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
90.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, osobitne na upozornenie, že naozaj takýto materiál by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom. Jednoducho sú návrhy zákonov, ktoré už z rešpektu, že sme právnym štátom, veď sa k tomu hlásime v čl. 1 ústavy, ak robíme zmeny, ktoré sa týkajú občianskej spoločnosti, a tam spadá určite aj prístup k informáciám, ale aj zákony, ktoré sa týkajú občianskych združení, akýchkoľvek neziskových organizácií, tak je to jednoducho elementárna slušnosť voči týmto subjektom, aby sa k tomu mohli vyjadriť a aby štát jednoducho prijímal dobré zákony, aby to urobil v takom procese, aby jednoducho zohľadnil ich námietky, ktoré jednoducho môžu prispieť k tomu, že ten, tá občianska spoločnosť tu naozaj bude fungovať a bude mať k tomu vytvorený priestor.
No keď to robíte takto a ešte zo samotného návrhu, a ten samotný návrh je, je principiálna závažná vec, je, je zrejmé, že ste to neurobili vy, proste to je ťažko, ťažko prísť k záveru, že to nebolo urobené v dielni legislatívnych pracovníkov na ministerstve vnútra. Ťažko uveriť, že by tomu bolo inak, osobitne keďže ste koaličný poslanec a máte, samozrejme, jeden z rezortov je ministerstvo vnútra, ktoré toto má vo svojej gescii, tak je to jednoducho absolútna arogancia moci to urobiť, skutočne to urobiť teraz a, a takýmto spôsobom.
Tak ja vás vyzývam aj z rešpektu jednoducho k právnemu štátu, aby ste zvážili, či tento návrh by nemal byť stiahnutý a nech sa páči, keď toto je úmysel koalície, nech to ide riadnym legislatívnym procesom ako normálny vládny návrh z ministerstva vnútra.
|
78.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Vančo, za vaše vystúpenie. Jednoducho tu neexistuje vesmír, že by podpredseda finančného výboru v čase konsolidácie verejných financií prišiel s doživotnou rentou generálneho prokurátora. To takto nie je. Určite nie je náhoda, že práve k tomuto návrhu zákona mal potrebu vystúpiť podpredseda parlamentu a mal potrebu tu rozprávať o tej hanebnej novele trestných kódexov, aká je výborná, ako znížila kriminalitu, asi to nie je náhoda. Lebo práve generálny prokurátor Maroš Žilinka bol pasívny, keď sa teraz v tomto parlamente prerokovávala práve táto hanebná novela. Jednoducho to, čo by sme očakávali od zástupcu štátu v boji s kriminalitou, ten, čo zastupuje štát v tých trestných konaniach, tak by sme očakávali, že sa tu jasne postaví, že nedopustí, aby sa urobil dvojaký meter napríklad na stíhanie trestných činov, ak ide o národné peniaze, tie sú menej chránené, ako tie, ak ide o európske peniaze. To by proste nedopustil toto, že by nedopustil proste také nízke tresty za korupciu, proste by to nedopustil, že by ho bolo počuť, že by tu žiadal vystúpiť, že by tu naozaj pred bránami parlamentu proste búchal na dvere, otvorte mi, ja vám to tu musím povedať. Nie, nič také sa nestalo, nič také.
Tak zjavne táto koalícia tu musí poďakovať generálnemu prokurátorovi a všetkým prokurátorom, že toto proste, toto proste tu urobila a že Generálna prokuratúra na čele s generálnym prokurátorom tu jednoducho bola ticho, bola ticho. A to, čo by sa od nej očakávalo, tak sa proste nestalo. A už je, samozrejme, iba čerešničkou na torte, že priamo aj podpredseda parlamentu si ňou pomohol, pán poslanec Gašpar, a či sa mu to páči, alebo nepáči, jednoducho je to tak, je obžalovaný presne z tých trestných činov, ktoré, ktorým pomohla celá hanebná novela trestných kódexov osobitne aj cez procesno-právnu úpravu týchto predpisov.
|
78.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, a budem reagovať na vás, keďže ste mali širokú mieru vašej úvahy, na čo reagujete, a ja budem mať širokú mieru úvahy pri mojej faktickej poznámke.
Prvá je, pán poslanec, ja sa naozaj divím, že vy ako obžalovaný tu rozprávate o manipulácii trestných konaní. (Potlesk.) Že vám nestačilo, že ste si presadili v konflikte záujmov hanebnú novelu trestných kódexov, ktorou ste si polepšili. Že vám toto nestačilo. Že vám toto nestačí. Že tu prídete obhajovať návrh zákona, ktorý v čase konsolidácie verejných financií je nemorálny, hrubo nemorálny, ktorý dáva výsluhové dôchodky prokurátorom v čase, ako som už povedala, kedy nemáme na sestričky, na učiteľov, na detských psychiatrov a na tých, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, ktorým sme otvorili brány väzníc práve preto, aby sme aj vám pomohli. Tak keby ste aspoň na tých ľudí dali peniaze ministrovi spravodlivosti. A musíte byť naozaj zúfalý, keď rozprávate o úmrtiach vo väzniciach. A, bohužiaľ, musím povedať veľmi smutnú vec. Neexistuje minister spravodlivosti na Slovensku ani inde, kde by nezomierali ľudia vo väzniciach. Neexistuje, bohužiaľ. Bohužiaľ. Vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody zomierajú ľudia, tak ako zomierajú v civilnom živote. Bohužiaľ, nevieme tomu zabrániť, aby ľudia nezomierali. Bohužiaľ, je mi to veľmi ľúto. Ani minister spravodlivosti Susko nevie zabrániť samovraždám. Treba sa ho opýtať, koľko ľudí počas jeho výkonu funkcie zomrelo, koľko spáchalo samovraždu. Bohužiaľ. Nie je to v silách žiadneho ministra tomuto zabrániť. A že o tomto rozprávate, znamená, že musíte byť absolútne zúfalý a nemáte absolútne žiadne argumenty, aby ste odvrátili to, že toto je legálna... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
|
68.
Ďakujem pekne. Ja by som rada ešte vlastne aj k tomu porovnávaniu, že ako je to s inými prokurátormi aj v iných krajinách. Ja by som rada apelovala na to, že my tu rozprávame o výsluhovom dôchodku, ale asi sa tu nerozprávame, že ako je zabezpečený prokurátor a aj sudca, lebo v tomto vlastne tie funkcie sú porovnateľné, čo sa týka istého sociálneho zabezpečenia. Samozrejme, že oni nemajú také dôchodky, ako majú iní, ktorí neboli vo výkone funkcie prokurátora alebo sudcu. Tam už sú proste príplatky, takisto ako je to aj v prípade výkonu funkcie sudcu, od toho koľko vlastne rokov je odslúžených a vzájomne sa to uznáva sudcom, ak boli prokurátormi a naopak. To znamená, že toto, to je proste jednoznačný predpoklad už ako je ten zákon aj napísaný, že samozrejme, že ráta s tým, že keď tam bude započítaný ten výkon funkcie sudcu, že toto bude náklad aj zo strany sudcov a určite tu bude takáto požiadavka. To znamená, takto to treba vnímať. Týmto sme neskončili. To znamená v čase konsolidácie verejných financií my riešime výsluhové dôchodky nielen prokurátorov, budú to aj sudcovia a určite keď sa tu rozhodla vláda dať niečo generálnemu prokurátorovi, tak sa na to pozrie súdna moc, kto je dvojičkou zo strany súdnej moci. To je podľa mňa absolútne legitímne zo strany súdnej moci sa na to takto pozrieť. O čo je horšia súdna moc od prokurátorov, o čo je horšia? Tak ak si myslíte, že toto treba doznať prokuratúre, tak určite to treba doznať sudcom, že ja si myslím, že toto nám je všetkým zrejmé. Takže tu to určite nekončí pri dvoch miliónoch v čase konsolidácie verejných financií, keď nemáme na učiteľov, na zdravotné sestry, na detských psychiatrov a nemáme tu na ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. Tak my v tomto čase, kedy od ľudí pýtame z peňaženiek peniaze, aby zakonsolidovali dlh, tak proste ideme dávať výsluhové dôchodky.
|
60.
Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení pána poslanci, od duševného zdravia sme sa dostali k zákonu, ktorý má riešiť výsluhový dôchodok prokurátorov a doživotnú rentu generálneho prokurátora. A v niečom je to také príznačné, že sme predtým riešili návrh zákona, ktorým riešime nedostatok vlastne odborníkov, ktorí poskytujú odborné činnosti v oblasti duševného zdravia, a ja poviem trošku nad rámec aj toho návrhu zákona, ktorý sme riešili pred týmto návrhom zákona, pretože osobitne detská psychiatria je absolútne poddimenzovaná a jedným z dôvodov je, že na to nie sú peniaze. A musím to povedať, lebo to priamo súvisí, my tu máme návrh zákona, ktorý v čase konsolidácie verejných financií ide riešiť výsluhové dôchodky pre prokurátorov, ktorí si odslúžili dvadsať rokov, takže v päťdesiatke si zoberú výsluhový dôchodok alebo doživotnú rentu pre generálneho prokurátora, aby mal viac, hej, ktorý nám vychádza vlastne ako prezident, ako premiér, po tom, čo si odslúži štyri roky vo funkcii generálneho prokurátora, tak na toto máme, na toto máme. Ale nemáme tu pre učiteľov, nemáme tu pre sestričky v zdravotníctve a nemáme tu pre ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. My tu nemáme ľudí v tzv. probačnej a mediačnej službe, k čomu povedal minister financií, že nedá a ja som sa pýtala ministra spravodlivosti, keď tu predkladal tú hanebnú novelu trestných kódexov, restoratívna justícia? Kde je restoratívna justícia, prosím vás? Keď tu nemáte ľudí, ktorí tú restoratívnu justíciu majú robiť. Veď ste tam nemali ani na človeka, som hovorila vtedy ministrovi spravodlivosti, povedal, že bude si pýtať od ministra financií, no ale nedostal, s tým, že má si to vyriešiť vo svojej kapitole. Tak si vyriešil desať ľudí, výsmech. Vie veľmi dobre, potrebuje sto minimálne, sto minimálne ľudí, sto minimálne. Môžme sa baviť o tom, že to by pokrylo možno ročne ako výdavok dvoch miliónov. Táto, vlastne toto, čo prinášate, sú dva milióny. Tak je to v doložke. Ja som si pozrela, čo k tomu povedalo ministerstvo financií a neuveríte, rátame s tým vo výdavkoch na ďalší rok.
Takže ministerstvo financií vôbec nemá problém na poslanecký návrh pána poslanca Karasa, podpredsedu finančného výboru, áno, dobre počujete, podpredseda finančného výboru sem príde v čase konsolidácie verejných financií s návrhom, aby sme dali dva milióny na výsluhové dôchodky prokurátorom, ktorí po dvadsiatich rokoch nevládzu. Áno, naozaj vážne. A keď generálny prokurátor po štyroch rokoch si povie, že nevládzem, dostane doživotnú rentu. S týmto príde podpredseda finančného výboru, poslanec Karas, podpredseda finančného výboru, s týmto príde v čase konsolidácie verejných financií. A to veľmi dobre vie pán poslanec, lebo s tým vlastne už priamo ráta tento návrh zákona. Ráta s tým, že do tých výsluhových dôchodkov tých prokurátorov sa započíta funkcia sudcu. To znamená, ak tam máme prokurátorov, ktorí predtým boli sudcami, tak sa im to započíta. No priamo vlastne ten zákon ráta s tým, že toto dostanú aj sudcovia. Sudcov máme oveľa viac ako prokurátorov. Takže vlastne podpredseda finančného výboru v čase konsolidácie verejných financií prichádza s návrhom, v ktorom si pýta dva milióny pre prokurátorov, ktorí sú unavení. Ja im to doprajem, ja tomu rozumiem, aj to je stres. A ja sa pýtam, kto dá pracovníkom napríklad, ktorí nám robia röntgeny príplatky a môžu odísť skôr do dôchodku? Nikto, s tým nerátame, nemáme na to. Môžete sa opýtať ľudí, ktorí vám robia röntgeny, či patria do rizikových skupín. Už nepatria, lebo na to nemáme, sme to zrušili. Ale prokurátor po dvadsiatich rokoch je v strese, potrebuje výsluhový dôchodok. Ja im to doprajem, aj sudcom to doprajem, ale, prosím vás, to naozaj toto idem teraz urobiť, v čase konsolidácie verejných financií im dáme a učiteľom nedáme? Sestrám nedáme? Detských psychiatrov nevieme zaplatiť, ale dáme prokurátorom po dvadsiatich rokoch a započítame tam funkciu sudcu, takže rátame s tým, že dáme to aj sudcom, lebo im to musíme dať, keď to raz dáme prokurátorom. To budeme platiť menej sudcom ako prokurátorom? Tak prinajmenšom tí sudcovia by mali mať hádam aspoň toľko, koľko prokurátori, lebo ono je to v zásade naopak. Koľko sa dáva sudcom, dáva sa prokurátorom.
Ale teraz prišiel podpredseda finančného výboru s návrhom, aby sme dali prokurátorom a vie veľmi dobre, vie veľmi dobre, lebo už má tak napísaný ten návrh zákona a určite nie z jeho dielne, toto proste musela napísať prokuratúra, či sa to niekomu páči alebo nie, toto jednoducho je jasné, že pán poslanec si nenapísal. A je úplne jedno, či nejaký osobitný zákon prokuratúry hovorí o tom, že raz by tie výsluhové dôchodky mali byť, keď na to proste nemáme, tak, bohužiaľ, nemáme na to v krajine teraz. Tak od ľudí si vypýtame peniaze, aby sme zaplatili prokurátorom, ktorí sú unavení? Prepáčte. A potom, samozrejme, sudcom. Ale ja by som rada, samozrejme, ako bývala ministerka spravodlivosti, rada by som prispela, ale potom sa pozrime na to proste, čo nám v tej, v tej krajine, kde máme jednoducho kolaps, v akých, v akých pracovných činnostiach, akí ľudia nám chýbajú v systéme. A pre mňa je naozaj nepochopiteľné, že táto vláda otvorí brány väzníc, vie, že tu nemá ľudí, ktorí by dohliadali nad tými ľuďmi, ktorí sú na slobode, odsúdení, odsúdení, nemáme ich, nemáme ich, najmenej sto ľudí potrebujeme. Ale nie, my dáme unaveným prokurátorom, ale nedoplníme ten systém týmito ľuďmi, takže vy otvoríte ten systém, otvoríte brány väzníc a nevytvoríte tie miesta a minister financií povie, že nemá, ale má na výsluhové dôchodky.
Ako ja som žasla, keď som čítala ten list ministerstva financií, rátam s tým, jasné, výdavková kapitola, nech sa páči. S týmto ráta minister financií. Ja sa divím, kde je teraz minister spravodlivosti, prečo ho nepočuť? Veď to je oblasť justície a toto ho netrápi, toto ho netrápi. Rovnako ako ho netrápi, som videla v tom novom zákone, ktorý je z dielne ministerstva spravodlivosti, že rieši paušálne náhrady pre sudcov, veď v poriadku, pomôžme, ale on tam nemá jednoducho kľúčovo na ľudí, ktorí sú v systéme, na tajomníčky na súde. Proste my tu máme naozaj činnosti, ktoré musíme vykonávať ako štát a nevieme tých ľudí zaplatiť, aby sme ich mali v systéme, ale my tu ideme dávať, prepáčte, unaveným prokurátorom, prepáčte, musím to takto povedať. A ja rozumiem, že tam môžu byť ľudia, ktorí sú frustrovaní, v strese, ale kto všetko je frustrovaný a v strese? Jednoducho v čase verejných konsolidácií to je hrubo nemorálne, hrubo nemorálne toto urobiť a nie sú to len dva milióny, to už teraz veľmi dobre vieme. Jednoducho pri prokurátoroch to musia byť aj sudcovia. A ak je to generálny prokurátor, ja sa pýtam, po štyroch rokoch? Prečo to nedáme predsedníčke Súdnej rady? Prečo to nedáme predsedníčke Súdnej rady doživotnú rentu, aký je tam rozdiel? Predsedovi Najvyššieho súdu, predsedovi Najvyššieho správneho súdu, predsedovi Ústavného súdu. Lebo sa im nemáme za čo teraz poďakovať? Ale aj tí sú určite v strese a určite sú frustrovaní. Tak ak po štyroch rokoch dáme generálnemu prokurátorovi doživotnú rentu, tak určite v poradí tieto všetky funkcie by mali nasledovať. Prečo, o čo menej je predseda Najvyššieho súdu voči generálnemu prokurátorovi, o čo menej? A predseda Ústavného súdu.
Ja naozaj nerozumiem, akou morálkou vlastne môže predstaviteľ vládnej koalície sem prísť. A keďže je to celé tak absurdné, tak absurdné, že vlastne v tom istom rezorte nám chýbajú ľudia na dohľad nad odsúdenými, a ja to musím spomenúť, ten brutálny prípad zo Spišskej Starej Vsi, musím ho spomenúť, lebo on kľúčovo práve súvisí s tým, že nemáme ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými. Musím to spomenúť, že nám tak zúfalo chýbajú títo ľudia, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, že robia len formálne svoju prácu. Takže to, čo sme sa tu dozvedeli z toho, z tej medializácie tohto prípadu, vieme, jednoducho nedošlo tu k prepojeniu tých všetkých orgánov a áno, ten probačný, mediačný úradník to mohol, ale on jednoducho, keď má urobiť toľko úkonov formálnych za mesiac, nedokáže vlastne to urobiť všetko tak, ako má. Má pár minút na to, aby sa stretol s odsúdeným. Nedokáže ani zistiť, či je nejaký problém, nedokáže. Je hrubo nezodpovedné, hrubo nezodpovedné takto mrhať verejnými prostriedkami, hrubo nezodpovedné, nemorálne, keď nemáme na pokrytie základných funkcií štátu. Ak chcete otvárať brány väzníc, musíte mať ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, musíte mať. Tak keď chcete dať sem peniaze, v prvom rade dajte tomu ministrovi spravodlivosti peniaze na tímy, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, dajte mu tie peniaze, lebo tu ich zjavne máte.
Zjavne minister financií vie nájsť dva milióny, zjavne vie, keď napísal list k tomuto návrhu zákona, že s nimi ráta. Tak keď ich má, prečo ich ministrovi spravodlivosti nedá? Veď je to ten istý rezort, tak jednoznačne tam predsa chýbajú. Cítite sa bezpečne, cítite sa naozaj bezpečne? Vy ste schválili tú hanebnú novelu, tak ak sa vám tak páči a chcete to mať takto dokorán otvorené, nech sa páči, ale tu musia byť ľudia, ktorí dohliadajú nad odsúdenými a minister spravodlivosti to veľmi dobre vie. Pýtal si na to peniaze a nedostal, nedostal ich. Prečo ich nelievate sem? To vám nezáleží na tom, aby sme tu boli v bezpečnej krajine? Až vtedy vás to bude trápiť, keď sa to dotkne vás alebo niekomu z vašich blízkych? Že proste systém bezpečnosti tu nefunguje, že ho máme poddimenzovaný? Hľadáme spôsob, ako zastabilizovať ľudí v zložkách bezpečnosti, ale tu ideme dať peniaze.
Prosím vás, prokuratúra musí prejsť zásadnou reformou, zásadnou reformou. Nepotrebujeme toľko prokurátorov, veď my sme vytvorili systém správneho súdnictva. Ja som tomu vystavila generálneho prokurátora, nepotrebuje toľko prokurátorov, veľmi dobre to vie. Správne súdnictvo je tu obrovským konkurentom pri zabezpečení kontroly, ktorá súvisí s kontrolou procesov a rozhodnutí, ktoré sa týkajú orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je tu obrovský nový nástroj pre kontrolu nad verejnou mocou, nad rozhodnutiami verejnej správy. Generálny prokurátor by mal prísť s reformou, ktorou zúži počet prokurátorov, ale príde s asistentmi prokurátorov, jednoznačne toto podporím. Bude to znamenať zúženie aj výdavkov, pretože asistent prokurátora určite bude menej finančne náročný, ale pomôže tomu prokurátorovi oveľa kvalitnejšie a rýchlejšie robiť svoju prácu, ale nebudeme toľko prokurátorov potrebovať, pretože v oblasti dohľadu nad rozhodnutiami verejnej moci a správy, ten dohľad, ktorý tam je dnes zo strany prokuratúry, v budúcnosti nebude potrebný. Týmto smerom sa treba uberať. Ale prísť sem teraz s tým, že si prokuratúra vypýta viac, je hrubo nemorálne.
A v čase konsolidácie verejných financií sa to nedá naozaj chápať inak ako legálna korupcia, pretože keď v tomto čase ste sa rozhodli sem dať peniaze, tak musí byť za tým niečo iné, musí byť jednoznačne za tým niečo iné. Pretože vás to bude stáť najmenej tých šesť miliónov, možno osem miliónov, keď tam zarátame jednoducho aj všetko to, čo bude súvisieť aj so súdnou mocou, lebo k tomu budete musieť pristúpiť a pán podpredseda finančného výboru to veľmi dobre vie. Som zvedavá, či príde on znovu s takýmto krásnym návrhom, v úvodzovkách.
Jednoducho nedá sa to chápať inak ako legálna korupcia, keď teraz v tomto čase, v tomto čase sem prichádza predstaviteľ koalície, poslanec, podpredseda finančného výboru s takýmto návrhom, ktorý má takéto finančné dopady. Áno, aj ja sa pýtam, prečo generálny prokurátor má takýto nárok po štyroch rokoch, nedá sa to nijak inak chápať ako tak, že má byť motivovaný, aby odišiel skôr, ako mu skončí funkčné obdobie. A samozrejme, že to bude znamenať to, že tí čo sú dnes pri moci, budú môcť o tom rozhodovať, kto tým generálnym prokurátorom bude. A nemôžme to chápať inak aj preto, že vidíme, aký priestor je využívaný generálnym prokurátorom pri rozhodovaní o § 363. Jednoducho nedá sa to chápať inak, tento kontext tu jednoducho je. A zhodou okolností využívanie § 363 generálnym prokurátorom alebo jeho námestníkmi, áno, aj tým námestníkom, ktorí vlastne na základe takéhoto návrhu zákona si polepší, pretože tam spadá aj započítanie výkonu sudcovskej funkcie, kam spadajú práve aj tento námestník, ktorý je jedným tiež z tých, ktorý podpisoval tieto, tieto rozhodnutia o § 363, tak sa to nedá chápať ako proste nejaké poďakovanie, nemôžme tomu inak rozumieť. Lebo tie prípady sa zhodou okolností týkali citlivých káuz, na ktorým záležalo práve tejto vládnej koalícii.
Ja sa teším na najbližšie vystúpenie ministra spravodlivosti, ktoré tu bude mať k akémukoľvek návrhu zákona, a budem sa ho pýtať, ako vysvetlí svoj postoj k tomuto návrhu zákona a k tomu, že nemá vo svojej rozpočtovej kapitole dostatok finančných prostriedkov, aby vedel zabezpečiť riadny chod justície. Pretože vie, že mu tam tie prostriedky chýbajú a napriek tomu nepočujem žiadny ohlas z jeho strany, keď tu idete vytvoriť takýto nový priestor pre takéto sociálne zabezpečenie, na ktoré jednoducho táto krajina a tento štát nemá.
Je, samozrejme, veľmi zrozumiteľné, prečo tento návrh nešiel riadnym legislatívnym procesom, pretože nikto sa zaňho poriadne postaviť nechce. Ja úplne rozumiem, že minister spravodlivosti nemôže spustiť takýto návrh zákona, keď vie, že mu chýbajú jednoducho prostriedky na základný chod justície. Je pre mňa naozaj nepochopiteľné, odkiaľ beriete tú odvahu s takýmto návrhom zákona sem teraz prísť.
Pán poslanec, naozaj vaša odbornosť z hľadiska finančnej zodpovednosti, ja si myslím, že tým, že ste prišli práve vy s takýmto návrhom zákona, tak ste si ju celú podkopali, pretože konsolidácia verejných financií takto určite nevyzerá.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
42.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec, veľmi ďakujem za tvoju reakciu. Ja si myslím, že spoločne sme vystúpili práve preto, lebo oblasť duševného zdravia považujeme za absolútne kľúčovú, ktorú musíme v krajine riešiť. Máme tu takýto návrh zákona, ja som porozumela od reakcie pána ministra, že je v časovej tiesni a má, javí sa, že má záujem na to, aby ten zákon bol dobrý, no tak potom sme v prvom čítaní, tak ja si myslím, že je tu určitý priestor, je tu určitý priestor, aby sme to skúsili napraviť, lebo ak niečo má tento zákon priniesť, no tak by mal priniesť to, aby tí psychoterapeuti, ktorých tu máme, proste mohli tú činnosť vykonávať a rozšírili sme tie rady. Toto, naozaj toto skúsme, využime ten priestor, využime, nejde to v skrátenom legislatívnom konaní, chvála tomu, že to ide takto. My si musíme poďakovať, že to ide v priadnom konaní a že to teda nejaký časový priestor má, ale máme tu nejaký časový priestor, tak ho využime.
Tak ja reagujem na pána poslanca Hlinu, ale mojou reakciou je, že súčasne vás vyzývam, pán minister, prosím, využite tých odborníkov, ktorí apelujú, chcú s vami na tom robiť. Prosím vás, vytvorte ten priestor pre tú psychoterapeutickú činnosť tak, aby sme tých psychoterapeutov, ktorých tu máme riadne vyškolených, aby sme im umožnili to vykonávať a zachránili sme to, čo sa ešte zachrániť dá.
Ďakujem.
|
34.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, je tu veľmi slušná diskusia k ochrane duševného zdravia a mňa to naozaj veľmi teší. Oblasť zdravotníctva a ani oblasť školstva alebo oblasť psychiatrie, psychológie, psychoterapie nie je úplne primárne moja odbornosť. Ale vzhľadom na to, že aj ja vnímam ako politik, ako politička aj ako matka dvoch detí, aj ako dcéra, že jednoducho oblasť duševného zdravia naprieč Slovenskom je veľmi zanedbávaná oblasť a veľmi ma teší, že na to máme určite zhodu aj s pánom ministrom, lebo keď som si čítala dôvodovú správu k tomuto návrhu, tak vlastne môžme si povedať, že nás k tomu viaže plán obnovy a odolnosti, že máme zabezpečiť právnu úpravu tak, aby sme umožnili rozšíriť priestor pre poskytovanie duševného zdravia aj ďalšími osobami, ktoré sú spôsobilé poskytovať takúto, takúto činnosť, teda osobitne sa tu sústredíme na oblasť psychoterapeutickej činnosti oveľa širšie, ako to dnes umožňuje zákon. My sme sa k tomu zaviazali a je zjavné, že k tomu máme zhodu aj s predkladateľom zákona, pretože okrem toho, že sám odkazuje na to, že plníme týmto míľnik plánu obnovy a odolnosti, tak priamo samotný zákon v dôvodovej správe priamo popisuje, aké tu máme problémy v oblasti duševného zdravia a tento zákon má tomu napomôcť.
No ale s ohľadom na debatu, ktorú tu máme s kolegami z opozície, ktorí, bohužiaľ, len zatiaľ prispeli do tej, do tej diskusie, tak máme naprieč zhodu, ale nie je to len náš dojem, ale si to myslia aj odborníci, Slovenská komora psychológov, Slovenský inštitút pre vzdelávanie psychoterapií, že jednoducho tento zákon tomu nijakým spôsobom nepomáha, naopak konzervuje vlastne ten problém, ktorý tu máme, a ešte by som povedala, viac ho sťažuje. Pretože tí ľudia, ktorých tu máme v oblasti psychoterapie, ktorí už teraz vlastne v nejakej miere v rámci tých možností, ktoré vidia, tak poskytujú nejaké činnosti možno v rámci využitia živnostenského oprávnenia životného štýlu a idú na hrane, ale snažia sa zaplniť jednoducho tú medzeru, ktorá tu je, tak vlastne tento zákon to absolútne konzervuje a nedáva im priestor, aby z toho vystúpili a mohli tú psychoterapeutickú činnosť poskytovať naplno vo svojom mene. Jednoducho tento zákon to neumožňuje a vy to, pán minister, veľmi dobre viete. Nakoniec ten zákon sám hovorí, že raz niečo možno bude a odkazuje na nejaký všeobecne záväzný predpis, ktorý ministerstvo zdravotníctva urobí, uvidíme kedy, keď som sa o to zaujímala, že vlastne kedy asi ten predpis bude, tak môžme sa baviť o rokoch, vytvorí nejaké podmienky možno pre akreditované subjekty, tie získajú akreditáciu, potom tí ľudia budú musieť prejsť možno nejakým školením. Môžme sa baviť o tom, že možno o šesť rokov tu budeme mať osoby, ktorými rozšírime rady psychoterapeutov, ktorí to budú môcť vykonávať vo svojom mene. Ja neviem, aká tá úprava potom možno raz bude na základe tohto všeobecne záväzného predpisu. Neviem. Ale dajme tomu, že sa vám možno podarí to urobiť dobre. Ale čo dovtedy? Čo dovtedy proste s našimi deťmi?
A ja to musím teraz trochu, trochu povedať v širšom kontexte. Pretože my tu máme naozaj vážny problém s duševným zdravím, veď my sa tu rozprávame o brutálnych udalostiach na školách, ktoré súvisia s tým, že to duševné zdravie jednoducho nevieme, nevieme riešiť a nevieme ho poskytnúť tým, ktorí to naozaj potrebujú včas, a potom proste riešime niekedy, bohužiaľ, aj veľmi brutálne následky. A vy to veľmi dobre, pán minister, viete, tak ja ako aj bývalá ministerka spravodlivosti musím na to poukazovať, že štát namiesto toho, aby teraz sa poučil z toho všetkého, čomu tu čelíme, a má tu obrovskú príležitosť predsa v rámci plánu obnovy a odolnosti, sám to tvrdí, že to chce urobiť, sám to tvrdí, že to chce urobiť, tak potom tu máme proste konkrétny návrh zákona, ktorý ste ale neurobili jednoducho s tými, ktorá vám môžu pomôcť to spraviť tak, aby ste to rozšírili. Ako mňa to naozaj udivuje.
Ja som sa snažila pochopiť vlastne ten problém, ako asi by to vyzeralo v oblasti, ktorej možno trošku viac rozumiem, a to je oblasť právnych služieb. Ja sa musím priznať, že neviem pochopiť, prečo ministerstvo zdravotníctva nenaslúcha Slovenskej komore psychológov. Neviem to pochopiť. Keď Slovenská komora psychológov hovorí, otvorte to a vlastne hovorí sama proti sebe. My chceme, aby tu bolo viac ľudí, ktorí poskytujú proste tieto činnosti, lebo je tu málo takých ľudí. Tak ja som si to dala ako paralelu, že by tu bol nejaký zákon, ktorý by rozšíril vlastne priestor pre právne služby. No komora advokátov by bola určite proti. Určite by bola proti. Ale tu vám priamo komora psychológov hovorí, je nás tu všetkých naozaj málo, tých, ktorí tú licenciu dnes máme, prosím, otvorte to, takto, ako ste to urobili, je to zlé a vy im nenaslúchate. Ja, ja, ja sa musím priznať, že ja tomuto naozaj že nerozumiem prečo.
Keď som sa snažila porozumieť, čo tomu predchádzalo, tak bola tu nejaká odborná skupina, ktorá bola pri ministerstve zdravotníctva, ale vy ste jej nenaslúchali, že tam boli nejaké alternatívne návrhy zákona. Vy ste tam nedali pracovníka, ktorý je z legislatívneho odboru, ktorý by mohol pomôcť tomu paragrafovému zneniu včas. Toto je pre mňa nepochopiteľné, že jednoducho máte tu ľudí, odborníkov, ktorí mali záujme na tom spolupracovať, vy ste ich zjavne odmietli, máte tu nejakú svoju líniu, ale tá je proste v nezhode s tým, čo dnes Slovensko potrebuje. A pre mňa je nepochopiteľné, prečo vlastne ten priestor ste nevyužili. A potom naozaj sa nemôžeme diviť, keď je tu takáto príležitosť, nevyužijeme ju, že aj či sú to deti, alebo sú to vôbec problémy v rodine, kde potrebujú psychoterapeuta, alebo sú to nakoniec aj seniori, ktorí potrebujú psychoterapiu, a nevieme nájsť tých psychológov, aj keď ich potrebujeme v rodinách, nevieme ich nájsť. Vieme veľmi dobre tí, ktorí sme to riešili, aké je to zložité ich nájsť, sme ochotní to aj zaplatiť, že to nejde teraz o to, že môžme sa tu baviť do budúcna, ale bárs by to bolo aj hneď, že s tým súvisí aj lepšie prekrytie z poistného plnenia. Ale tu sa vlastne bavíme o tom, že my chceme len vytvoriť priestor na to, aby tu bolo viac ľudí, ktorí to robia a môžu to robiť vo svojom mene, aby to nerobili na hrane zákona, aby tu neboli, nemali obavu, že môžu byť trestne stíhaní pre trestný čin neoprávneného podnikania. O toto nám ide.
My len chceme, aby sme proste ten priestor otvorili a bolo tu viac ľudí odborne spôsobilých, ktorí sa nemusia obávať to robiť vo svojom mene, ktorí už prešli proste tým výcvikom. Keď Slovenský inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii hovorí, že sú tu takí ľudia, vytvorme im priestor k tomu, aby sme ich mohli akreditovať, dali sme im licenciu, máme ich tu, prečo tomu proste ten priestor nedáte. Pre mňa je to nepochopiteľné. Vieme, že máme problém, nemáme tu tých ľudí. Veď my v prvom rade nekričíme, že poďme to rýchlo zaplatiť zo štátneho rozpočtu. Bolo by to, je to potrebné, to si myslíme, ale dajme aspoň v prvom rade možnosť, aby sme tu tým ľuďom, ktorí už tu poskytujú tú činnosť, prešli tou terapiou, prešli tými výcvikmi pre tú psychoterapiu, prečo im neumožníme, aby jednoducho mohli, mohli túto činnosť vykonávať, keď ich nemáme, keď ich zúfalo nemáme v tejto krajine. Prečo v tom zákone im jednoducho ten priestor nedáte? To je pre mňa naozaj nepochopiteľné a domnievam sa, že vlastne zavádzate Európsku komisiu, ak tvrdíte, že týmto zákonom vy vlastne otvárate ten priestor pre tú psychoterapeutickú činnosť. Domnievam sa, že naozaj hrubo ju zavádzate a že týmto jednoducho ten míľnik tak ako ho máte popísané v dôvodovej správe, nenapĺňate.
Je to absolútne vo vašich rukách, je to vaša zodpovednosť, ale týmto spôsobom to, čo ste mohli urobiť a tú príležitosť, ktorú ste mali, tak ju nijakým spôsobom ste nevyužili a popreli ste zmysel samotného návrhu zákona, ktorý popisujete pekne v tej dôvodovej správe.
Ďakujem pekne.
|
13.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Podávam týmto návrh na zmenu programu a to, aby sa bod 121 návrhu programu schôdze s názvom návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky, tlač 697, zaradil na začiatok tejto 39. schôdze ako bod s poradovým číslom 1.
Sme v parlamentnej demokracii, mesiace sme tu nemali riadnu schôdzu, je tu návrh skupiny poslancov z opozície na vyslovenie nedôvery tejto vláde. Každým dňom sa tu dozvedáme nové okolnosti, pre ktoré by sme podávali nový návrh na vyslovenie nedôvery ďalšiemu a ďalšiemu ministrovi tejto vlády. Jednoducho táto vláda sa zodpovedá parlamentu, či sa to vláde páči, alebo nepáči. Sme v parlamentnej demokracii. Zatiaľ stále platí čl. 1 ústavy, že sme právny štát, sme demokratickou krajinou a v takej má mať priestor takýto návrh v parlamente, aby bol prerokovaný čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
19.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja lenže, máme teraz mimoriadnu schôdzu o vyslovovaní nedôvery vláde, to znamená, toho by sa predsa mali týkať všetky príspevky, ak sa nezmení program schôdze, tak len toho a ako vyplynulo aj od samotného navrhovateľa, nič také ako takýto predmet utajovanej skutočnosti tam nie je. Rovnako aj z vyjadrenia premiéra vyplýva, že vedel na všetko reagovať, to znamená, nie je tu žiadny dôvod na to, aby tu prebiehala schôdza v inom režime. Nech sa páči, dajte si návrh na mimoriadnu schôdzu, môže byť k tomu, samozrejme, iný režim, ale tu nie je žiadny predmet utajovanej skutočnosti a keď je, tak chceme o tom počuť a vedieť, aký tu je súvis s návrhom na vyslovenie nedôvery vláde. S návrhom, tu si nemôžete vymýšľať, čo je predmetom rokovania. Je to návrh, vy sa musíte držať iba jeho. Takže ku ktorej časti, ku ktorému odseku, ja by som chcela presne vedieť k čomu smeruje tá časť, ktorá má byť utajovaná skutočnosť, ktorej časti návrhu sa týka. (Potlesk.)
|
75.
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyne, páni poslanci, za vaše príspevky. Áno, je to tak, že sedí tu pán minister a tí ostatní členovia vlády, osobitne premiér, ktorý je za to prvý na rade, ktorý je za toto zodpovedný, tak je v Brazílii a to je, to je proste taký výsmech (povedané s pobavením), naozaj taká ignorácia vlastne tej situácie v tejto krajine naordinovať nateraz mimoriadnu schôdzu k transparentu na protestoch namiesto toho, aby sme sa venovali situácii v krajine, aby sme tu mali aj mimoriadnu schôdzu nakoniec ohľadom situácii v rezorte vnútra k policajnej brutalite, tak toto všetko sa odkladá. O tomto všetkom sa nediskutuje. Narýchlo tu máme vybaviť opatrenia pre zdravotníctvo, lebo vláda nie je ochotná sa proste s lekármi dohodnúť, porušila memorandum, ktoré tu s nimi bolo. Ignorantsky, jednostranne. To sa jednoducho nedá nijako pochopiť. A súčasne proste sebe, samozrejme, si dopriala vo všetkom. Toto sa nedá pochopiť. A to jednoducho hrubosť, arogancia moci, ktorú ste tu priniesli, a toto ja verím, že vám voliči spočítajú.
|