184.
Vážim si príspevky, lebo nás to posúva všetkých asi a vidím, že v prvom čítaní to bola, teraz v druhom už aj máme spoločné niektoré veci, od ktorých sa vieme odraziť. Nie vo všetkom sa zhodneme, musím povedať, pretože nesúhlasím tiež s viacerými vecami.
Veľmi v krátkosti. Možno daňový mix nie je všeliekom, netreba možno si to heroizovať a teraz budú vyriešené problémy samosprávy, pretože súhlasím s jedným, samospráva potrebuje stabilitu a stabilitu na dlhšie obdobie. A stabilitou pre nás práve bola daň z príjmu fyzických osôb, pretože je to daň, ktorá je stabilná a rastie. Rastie z minimálnej mzdy, rastie s priemernou mzdou a tak ďalej, takže tie výbery sa zvyšujú a na základe toho sa dalo hospodáriť alebo plánovať trošku v tých samosprávach. Kdežto daňový mix je veľmi ovplyvnený na základe rozhodnutí ako takých. Čiže nemusí to byť to riešenie, ktoré, ktoré by bolo všeliekom. Tým riešením je jednoznačne si povedať, že vyriešenie problémov samospráv musí ísť naprieč politickým spektrom v súlade všetkých strán a žiadna zo strán si z toho nebude robiť alebo vytĺkať svoj politický kapitál. Toto je jediná cesta, ktorá bude, ale som rád, že už takto nachádzame takéto možno z časti prieniky, aj keď niektoré ešte nie sú pochopené. A druhý základný princíp je, že v čase krízy sa všetci obrátia aj tak na samosprávu, na obce, mestá. Sme si to zažili či to bola covidová kríza, energetická alebo akákoľvek ďalšia, alebo v prípade rôznych katastrof, tak všetci utiekajú naspäť k samosprávam, tým starostom a primátorom a hodnotia, že ako dobre to funguje, takže. Základom ale všetkého je decentralizácia. Čiže odbúranie byrokracie a to je to, čo som aj vravel, že budem spoločne na tom pracovať a či to bude vládny návrh zákona alebo nejaký poslanecký, tak jednoducho na tom budeme pracovať, odbúrať tú byrokraciu. A potom číslo dva je presun kompetencií, to je tá decentralizácia ako taká, právomoci, ale aj s finančnými prostriedkami, ktoré do tej samosprávy majú ísť a na tom sa zhodneme všetci asi. Len chce to možno ešte trošku, trošku viac na tom popracovať, ale nájdeme súzvuk na konkrétne riešenia.
Ono veľmi, veľmi ľahko sa hodnotí, keď sa niečo predloží a sa okolo toho zas straší, že čo sa zas stane. Pozrite sa, my sme predložili tiež pozmeňujúci návrh. Bol to pozmeňujúci návrh k zákonu o mechanickom, biologickom triedení odpadu. A konkrétne pre mesto Kežmarok je to úspora pre budúci rok viac ako 400-tisíc eur. To sú také zdroje finančné, že kde by sme ich nevedeli odkiaľ nájsť, tak všetko by sa presunulo na vrecká občanov a v rámci Slovenska je to 130 mil. eur. Toto by zaplatili ľudia. Ale v rámci strany HLAS sme to predložili a tí, ktorí to podporili, tak dnes nám ďakujú starostovia, primátori, že budúci rok, ktorý je krízový, sme tieto peniaze im ušetrili a nielen obciam, mestám, ale hlavne občanom, ktorí ich budú potrebovať. A môžeme, môžeme o čomkoľvek rozprávať, vám aj môžem povedať, aké veľa zmyslov okolo toho bolo povedaných, ale úplne hlúpostí a nezmyslov. Fakt je taký, že napríklad my sme mali voziť odpad 100 kilometrov, aby sa rozomlel a naspäť 100 kilometrov, aby sa uložil na skládku a za to sme mali platiť viac ako 80 eur za tonu. Tak mi povedzte, kde je tá logika, kde je tá uhlíková stopa, kde je všetko? Ale všetci, jak hájili, ako je to perfektné riešenie. Nie je riešenie, ani ekologicky, ani riešenie, mali to zaplatiť ľudia. A my našim pozmeňujúcim návrhom sme 130 mil. ušetrili ľuďom. Tí, ktorí to chcú robiť, nech to robia a nech sú podporení pozitívne. To znamená pozitívna motivácia vždy funguje. Nech pozitívne je im priplácané, ak sa to niekto rozhodne, ale nie za každú cenu a plaťte to vy občania cez mestá a obce. S týmto netreba súhlasiť a sú opatrenia, za ktoré sme my hlasovali, aj vládna koalícia a práve opozícia ste boli proti tomu a tiež ste si nedali vysvetliť, že sú opatrenia, ktoré šetria peniaze, šetria samospráve ľuďom a napriek tomu to nepodporíte.
Preto vás chcem vyzvať, je tu zákon, ktorý je dobrý, pomôže všetkým, pomôže vše, vše, politicky poviem, tam nehľadajte, že je nejaká strana alebo starosta obce, ktorý je z nejakej vládnej alebo opozičnej strany. To je jedno, jednoducho všetci potrebujú pomôcť. Je to zákon, ktorý pomôže pri tvorbe rozpočtov, pomôže pri lepšom plánovaní výdavkov a aj chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Podmanického a kolegov zo samosprávy, pretože sa zameriava nielen na ušetrené zdroje, ale aj zdroje, ktoré sa používali počas roka, či už sú to kontokorentné úvery a tak ďalej, ktoré boli dané. S tým, že samozrejme obec nevyrieši si všetky svoje problémy, pretože na konci roka sa jej to zaráta do dlhu, musí s tým počítať. Nie každý to využije, ale opäť je tam určité percento, ktoré to privíta a opäť to bola požiadavka zdola, aby sa do tohto zákona, ktorý rieši použitie rezervných fondov, doplnilo aj toto ustanovenie a budem rád, ak sa nevrátime opäť budúci rok k tomu, ale ak takéto byrokratické prekážky skôr zrušíme a tej samospráve trošku vrátime viacej dôvery a dôvery tým, ktorí ich volia. To znamená občanov Slovenskej republiky, ktorí si sami vyberajú svojich starostov a primátorov a oni majú najlepšiu kontrolu, pretože aj poslanci rozhodujú o samotnom majetku alebo o financovaní cez rozpočty, ktoré tento rok aj budú schvaľovať.
Chcem vás požiadať o podporu aj pozmeňujúceho návrhu aj zákona a dúfam, že budeme takto diskutovať o samospráve a prídeme aj k nejakým konkrétnym výsledkom.
Ďakujem.
|
160.
Ono niekedy netreba rozmýšľať alebo špekulovať, že čo bolo skôr, ale pozmeňujúci návrh bude prečítaný a tam to jasne odznie a de facto bude splnené všetko a rozmýšľať prečo, začo, načo a čo bolo predtým, to je niekedy irelevantné. A na druhej strane ja sa tak teším, že keď máme tu zástupcov, či pána Dostála z SaS, alebo pána Lackoviča z PS, veď vy ste tí, ktorí ste nepodporili zákony, ktoré som aj ja predkladal a sú nápomocné pre samosprávu. A niekedy, viete, niekedy menej diskutovať je viac, pretože tí, čo sa najviac ozývajú nakoniec ani nehlasujú za to, ale sa buď zdržujú alebo sú proti. Takže treba zvážiť či pragmaticky vstúpiť do rozpravy a potom keď mám naplnené tie moje otázky, či aj za to zahlasujem. Ale nieže budem tu rozprávať hodiny a hovoriť o samospráve a nakoniec aj tak som proti alebo sa zdržím. Takže treba zvážiť, čo sú slová a čo sú činy.
Ďakujem.
|
154.
Veľmi jednoducho, aby nevznikali pochybnosti, bude prednesené ešte, pozmeňujúci návrh, tak ako pán Dostál spomínal, a aktuálny a právoplatný bude ten do konca roka 2025. Takže je tam, je to taká jednoduchá odpoveď.
A druhá, a môžem pánovi Lackovičovi jasne povedať, že prehodnotím a prehodnocujeme momentálne všetky opatrenia, ktoré zbytočne z nášho pohľadu nám bránia vo výkone, plnohodnotnom výkone, to znamená aj presne určujú, ako som spomínal, použitia zdrojov len na striktne určené účely a v rámci samosprávy z môjho pohľadu je to byrokracia. A to je zodpovednosť štatutárov a preto sú volení, aby rozhodovali o zdrojoch a prostriedkov sami, ak vedia ušetriť, tak aby aj o použití vedeli rozhodnúť, týchto zdrojov. Aby nemali limitácie a určité prekážky, na čo áno a na čo nie. V dnešnej dobe sami musíte uznať, že aj ušetriť zdroje je veľkým umením a potom prečo ešte striktne to takto viazať, ale budeme to konzultovať v druhom polroku. To znamená, ak by sa aj posúvalo, tak ja dúfam, že sa mi podarí vykonzultovať zrušenie týchto prekážok do budúcna. Takže tak je to, ako bolo povedané.
Ďakujem.
|
140.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona 528 na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento zákon vznikol na základe požiadavky kolegov zo samospráv v rámci rokovania Únie miest, kde na budúci rok predpokladáme zvýšené výdavky a tlak na rozpočty samospráv hlavne na strane aj príjmovej, aj výdavkovej. Z tohto dôvodu máme výnimku, ktorá platí v tomto roku, ktorá bola schválená po použití rezervného fondu okrem zákonom určených pravidiel, ktorým sa určuje použitie rezervného fondu aj na bežné výdavky, to znamená na krytie výdavkov, ktoré nie sú kryté, kryté z bežných príjmov na fungovanie, fungovanie samospráv.
Ako som spomínal aj pri predkladaní v prvom čítaní, samospráva sa nerozdeľuje politicky, pretože každá strana, ktorá má aj zastúpenie tuná v Národnej rade, má svojich starostov a primátorov a všetky zákony, ktoré sa prijímajú na tejto pôde, majú dopad na všetkých bez toho, z akej politickej strany sú. A ak vieme, že vieme prijať zákony alebo zmeny zákonov, ktoré pomôžu, pomôžu starostom a primátorom preklenúť aj náročné obdobia, tak je našou povinnosťou, aby sme takéto návrhy zákonov predložili a tieto návrhy zákonov aj schválili.
Chcem možno podotknúť, pretože v prvom čítaní prebehla aj odborná, ale aj politická diskusia, že aby ste sa viac pri zákonoch, ktoré sa týkajú samosprávy, pozerali z pohľadu odbornosti ako politiky, pretože všetci máte záujem, vrátane aj nás, aby samospráva bola a aj, aj je aj bude aj bola stabilizačným prvkom spoločnosti a aby sme jej poskytli, poskytli priestor na svoje fungovanie. Touto, týmto návrhom zákona, touto zmenou zákona sa umožní v budúcom roku použiť prostriedky alebo zdroje z rezervného fondu na krytie bežných výdavkov. Týka sa to nielen obcí a miest, ale aj vyšších územných celkov, čiže samospráva ako taká.
Prečo je to dôležité v tomto období, ja som to zdôvodňoval, pretože teraz prebieha príprava a tvorba rozpočtov všetkých, všetkých samospráv a bez toho, aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu, tak je nutné, ak máme, alebo ak obce majú, mestá prostriedky na rezervnom fonde, tieto aby vedeli zapojiť na krytie, krytie aj bežných výdavkov. A je to preto potrebné, pretože lepšie sa takto plánuje a lepšie sa takto rozpočtuje.
V prvom čítaní prebehla aj diskusia, si vážim niektoré podnety, ktoré odzneli, a vidím tu pána Dostála, takže on je pre mňa momentálne podnetom, aby som v novom roku sa pozrel aj s prípravou zákona, aby reštrikčné opatrenia, ktoré nie sú potrebné, aby boli možno odstránené, a tu je ten návrh, tu je ten návrh, ak niekto si našetrí, tak ako v domácnosti, tak ak si našetrím a koncom roka zistím, že som si ušetril možno tých tisíc eur, aby mi zákon potom neprikazoval, no tak musíš to použiť len na nákup motorky alebo osobného auta. No tak keď si ich ušetrím, tak si ich aj potom rozplánujem, aby som si v januári kúpil aj nohavice, topánky a možno, možno išiel niekde na dovolenku. Takže v tomto prípade beriem, že tieto reštrikcie, ktoré sú súčasne v zákone, ktoré sa týmto návrhom zákona predlžujú, alebo sa tá výnimka predlžuje, aby boli odstránené, lebo ich pokladám ja osobne aj za prežité na základe skúseností, ktoré mám v samospráve.
Takže aby som sa vrátil teraz aj k návrhu zákona, ktorý je predložený, v rámci, v rámci pripomienkového konania, boli doručené dve stanoviská.
Prvý je z odboru legislatívy. Tam bol návrh, aby sa v názve návrhu vypúšťali slová „Slovenskej Národnej rady", pretože ide o úpravu návrhu novelizovaného zákona, s tým som súhlasil a takto som to aj predniesol na gestorskom výbore finančnom. A v druhom prípade, ktorý navrhujú náš legislatívny odbor, som nesúhlasil, to je bod 2, ale stotožnil som sa s návrhom ministerstva financií, ktoré sa priklonilo na moju stranu, aby takto, takto predložený zákon bol aj ostal v platnosti, pretože tam bola iniciatíva, aby som sa už odvolal na zmenu zákona, ktoré ešte nie je právoplatná a v tomto prípade by nastalo vákuum, ktoré nie je prípustné. Takže som akceptoval v prvom prípade odbor legislatívy v bode 1 a bode 2 ministerstvo financií.
Zákon bol predložený, máte ho na rokovanie, tak ako je, chcem vás poprosiť a požiadať o jeho podporu. Pomôže to všetkým samosprávam, mohli ste to zachytiť aj vo vyhláseniach tlačových správach či už únie miest alebo iných stavovských organizácií a je prínosom pre nás všetkých.
Ďakujem za vašu pozornosť a som pripravený na vaše otázky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
|
105.
Ďakujem, pánovi poslancovi Dostálovi.
Ak hovoríme o zákone ochrany a prírody, nehovoríme len o jazdení v autách, ale o všeobecnom zákone, ktorý má v úmysle chrániť prírodu a krajinu a tento pozmeňujúci návrh je jednou zo súčastí ochrany prírody a krajiny.
A k pánovi poslancovi chcem povedať, európska smernica dávala povinnosti, ale do roku 2030, preto nerozumiem prečo tak tlačíte, aby tie zákony boli na Slovensku prijímané skôr a buďme opäť pápežskejší ako pápeži a prenesme celú váhu zodpovednosti, nielen zodpovednosti, ale aj financovania tohto na občanov.
Ja žijem v regióne, žijem s občanmi, žijem s mojimi kolegami, starostami a primátormi a som za to, že ak nemusíme niečo za každú cenu prijať, tak neprenesme finančné náklady na občanov Slovenskej republiky.
A tieto návrhy, ktoré tu boli schválené minulou vládou, hlavne pánom Budajom, ktorý bol ekoterorista, keď tak poviem, tak takéto prijímania zákonov, ktoré nútili občanov platiť viac, aby si splnil svoje sny, musíme naprávať, žiaľ, aj takýmito pozmeňujúcimi návrhmi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
99.
Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k uvedenému zákonu. Najprv s odôvodnením:
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 26/2021 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti mení povinnosť od 1. januára 2025 takým spôsobom, že možno skládkovať "výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability podľa prílohy č. 3a tabuľky č. 1". Táto nová povinnosť spôsobí zásadný nárast nákladov obcí na úpravu zmesového odpadu, ktorú budú obce nútené preniesť na svojich obyvateľov prostredníctvom zvýšenej poplatkovej povinnosti. Takéto razantné zdvihnutie poplatkov pre obyvateľov nie je nevyhnutné, aj s ohľadom na rastúce životné náklady a konsolidáciu verejných financií je vyslovene až neželané. Väčšina obcí na Slovensku zároveň nemá vlastné kapacity na takúto úpravu zmesového odpadu a je tak v prípade zavedenia tejto povinnosti nútená využiť pomerne nákladné služby komerčných subjektov, ktoré takéto kapacity majú, avšak nie pre celé územie Slovenskej republiky. Navrhované ustanovenie dosiahne odsunutie povinnosti obcí skládkovať výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability k 1. januáru 2027, avšak zároveň nebráni obciam, ktoré sú na úpravu zmesového odpadu pripravené, pristúpiť k takejto úprave už aj od roku 2025. Týmto ustanovením tak nie sú dotknuté ani komerčné subjekty, ktoré investovali do kapacít na úpravu zmesového odpadu, keďže môžu svoje služby voľne ponúkať na trhu.
Teraz ak dovolíte by som vám prečítal celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak ako je predložený.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka, Zdenky Mačicovej, Jozefa Cecha, Karola Janasa, Jána Blcháča, Branislava Becíka, Štefana Gašparoviča a Romana Malatinca k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 446.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Milana Garaja, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu zákona navrhujeme následné zmeny a doplnenia:
1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 79/2015 Z. z. zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 313/2016 Z. z., zákona č. 90/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 208/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 302/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 218/2020 Z. z., zákona č. 285/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 46/2021 Z. z., zákona č.128/2021 Z. z., zákona č. 216/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 430/2021 Z. z., zákona č. 518/2021 Z. z., zákona č. 230/2022 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z. a zákona č. 272/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Za § 153l sa vkladá § 135m, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 135m
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2025
Na skládke odpadov, na odpad, ktorý nie je nebezpečný, možnosť skládkovať zmesový odpad, ak obec zabezpečuje vykonávanie triedeného zberu zložiek komunálnych odpadov podľa § 81 ods. 7 pís. b) c) a g), bez ohľadu na parameter biologickej stability, v prípade, že vykonávací predpis učinný najskôr od 1. januára 2027 neurčí inak.
Ustanovenie prvej vety sa nedotýka možnosti skládkovať výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability.". Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
V súvislosti zložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.".
Ďakujem pekne.
|
76.
Ďakujem za korektné vystúpenia, o tom je presne diskusia aj v Národnej rade, že si máme povedať a možno, vidíte, s prekvapením zistíme, že koľko máme akých spoločných názorov a som videl, že s pánom Dostálom máme spoločnú reč nakoniec, aj keď už v roku 2006 v podstate mali návrh, a môžme tiež sa pýtať, prečo v roku 2024 stále pri striedaní všetkých, rôznych vlád nie je to stále dokonané. A to je možno aj taká odpoveď na tie otázky, ktoré tu vyvstali, že prečo za ten rok alebo prečo tak neviete rýchle konať. Lebo bez aktérov je to nemožné. Vy musíte zapojiť tých aktérov, ktorí sú v území, jednoducho nemôžte obísť akúkoľvek, by som povedal, stavovskú organizáciu, ktorá zastupuje, to sa nedá. Jediná možná reforma, ktorá je možná v samospráve, a tu si možno treba povedať, ak sa aj politické všetky strany zhodnú, že z toho nebudú vytĺkať politický kapitál. Pretože ktokoľvek by chcel meniť samosprávu, akákoľvek opozičná strana si z toho začne vytĺkať svoju politiku. Môžem porovnať korektné vystúpenie pána Dostála alebo pána Dubovického a potom vy ste mali také aj politické narážky na tento návrh zákona, ktorý som dával. Jednoducho je to ľahké si vytĺcť zo samosprávy politiku, len ono to neprinesie výsledok.
A možno to je tá chyba, ktorá je u nás, že takýto konsenzus jednoducho v základných otázkach by mal existovať naprieč politickým spektrom a naprieč stavovskými organizáciami. To je taká hodená rukavica, berte to, treba sa povzniesť nad politiku, niekedy nad rôzne tie zafarbenia, treba si povedať, sú veci, ktoré sú potrebné spraviť a keď sa nespravia dnes, tak to spadne na tých ďalších. A nikto nevie povedať, kto bude ten ďalší a potom na neho bude a potom jemu budú vykrikovať a ty si mohol a prečo si to takto nespravil a si to mohol za polroka spraviť. No presne tam isto bude, kde v roku 2006, keď bol návrh OKS a boli aj pravicové vlády a jednoducho to nespravili. Čiže príde do toho štádia, ja predpokladám, že to štádium je blízko, pretože financovanie je nedostatočné a netreba to zvaľovať, ešte raz, možno tak korektne poviem, nie je to problém posledného roka. Je to problém dlhodobý a má na to vplyv to, čo sa udialo za posledných, povedzme najhoršie obdobie je takých štyri-päť rokov, hodnotím.
Boli to obdobia, ktoré, áno, niektorí hovoria, veď covid kto zavinil, no kto zavinil covid, hej? Čiže netreba tiež hovoriť, energetická, kto vedel, že bude vojna? Kto z vás vedel, že bude vojna na Ukrajine? Že tak vzrastú ceny energií, proste to sú všetko zdroje, ktoré sa uberajú, ktoré nepribúdajú a logicky, keď vždy len beriete a nepridávate, tak vznikne problém. A ten problém vzniká a sa nabaľuje, nabaľuje a vy to nevyriešite za mesiac ani za polroka, to sa nedá jednoducho.
Preto sú tu návrhy, ktoré zmierňujú dopady. Toto, čo predkladám, nie je systémové riešenie, zodpovedne vám to prehlasujem, nie je to systémové riešenie, to je riešenie na jeden rok, skončí, nič viac, nič menej, končí, dobre? Je to len preto, že ešte niektoré samosprávy majú rezervné fondy, pri príprave rozpočtu môžu kalkulovať, ako použijú tieto zdroje. Možno by som sa vrátil späť, a to k pánovi Dostálovi, definíciu rezervného fondu kto stvoril? Mal som také od kolegov zo samospráv otázky, že a vôbec prečo my máme reštrikciu, keď niečo ušetríme, že nám niekto prikazuje, že to môžte použiť len takto. Prečo nám rovno tie peniaze nedáte k dispozícii a si ich použi, ako chceš.
A teraz sa tu hádame, prečo rezervný fond má byť tak použitý alebo onak. Veď to je opäť zákon, ktorý tu bol prijatý, a zákony sú tu na to, aby sa menili a keď zistíme, že je tu nejaký zákon o rezervnom fonde, ktorý robí problémy samosprávam, tak ho zrušme. A načo ho máme a potom diskutujeme tu stále dookola, že posunúť to o rok, o rok, lebo len rezervný fond môžeš na kapitály použiť, prečo? Veď v rámci samosprávy treba veriť už starostom a primátorom, oni nesú svoju zodpovednosť o použití. A sami dobre viete, že primátor nerozhoduje o použití zdrojov, o tom rozhoduje mestské alebo obecné zastupiteľstvo. Čiže je to v rozhodnutí mestského a obecného zastupiteľstva, primátor maximálne alebo starosta podpíše uznesenie, to je celé, alebo rozpočtovú zmenu.
Takže treba trošku viacej dôverovať a možno aj takýto zákon, aby sme sa tu stále k tomu nevracali, v budúcnosti prehodnotiť jeho užitočnosť v systéme, že či vôbec má zmysel, alebo nemá zmysel. Poďme sa vrátiť k tým úplne veciam, ktoré nám blokujú alebo ktoré nám bránia rozvoju. A toto beriem, mňa tak napadla, ako pán Dostál hovoril, že presne to je vec, prečo vôbec má reštrikciu nejakú použiť rezervný fond. Veď keď si vytvorím rezervu ako doma v peňaženke máte a niekto vám zakáže to použiť, len môžeš kúpiť auto. A prečo? Ja si za to, keď mám sťažené výdavky, no tak si ich použijem nasledujúci mesiac na sťažené výdavky, veď to je úplná logika, ktorá mi z toho teraz vyplynula a s tým plne súhlasím.
Je to návrh, ktorý som predložil, je to návrh, ktorý mám s kolegami prekomunikovaný, veľmi rád akejkoľvek diskusie sa zúčastním, v rámci mojich skúseností vidím, že máme aj spoločné názory naprieč rôznymi politickými spektrami, už jedno, či koaličné, opozičné. Reforma alebo zmena samosprávy je téma všetkých a buď k nej príde, alebo nepríde. A keď k nej nepríde, tak raz k nej dôjde, už otázka, kto si to bremeno ponesie, tak bude na jeho pleciach.
Ďakujem za podporu tohto zákona.
|
64.
K vystúpeniu kolegyne, vážim si každé slovo, čo je povedané, veď o tom je predsa Národná rada, aby sme si to povedali. Ešte raz musím opakovať, je to návrh zákona môj, Jána Ferenčáka, ktorý navnímal situáciu v rámci kolegov, miest s tým, že ma požiadali, ak je tá možnosť, aby pri príprave rozpočtov na budúci rok, ak bude táto možnosť, tak výrazne je to jednoduchšie, pretože už pri príprave rozpočtu môžeme s tým kalkulovať. Je to veľmi pragmatické, jednoduché riešenie, ak nebude schválené, nič sa nestane, budeme sa musieť s tým vysporiadavať tak či tak. Môžem vám garantovať, že v rámci miest my sa dokážeme s tým vysporiadať, aj s tými vecami, ktoré ste spomínal. Čím menšia samospráva, tým problémy budú narastať. Je to tak jednoducho, to je jednoduchá matematika.
Len aby som možno tak zdôraznil, viete, ono sa jednoducho hovorí, keď ešte vy ste ani ten podiel moci žiaden nemali. Viete, hovoriť, čo my by sme spravili. Ja totiž nevnímam, ani som nezachytil od vás nejaký návrh koncepčného riešenia tiež. Ako hovoriť druhým, vy máte, vy musíte, vy spravte, no veď v poriadku, ale čo je tým správnym riešením, pretože ja toto očakávam. Ak niečo chcem povedať, musím povedať, aké je riešenie, alebo čo ja navrhujem. Nielen na druhého nadávať a ty si to dal a jednoducho teraz čo tu ideš a celú vládu máš na starosti, no nemám celú vládu na starosti. Ja som ako poslanec, ako poslanec to predkladám. A trošku ma mrzí, že ma tak hádžete do toho, že ako keby dvanásť rokov som to tu riadil, alebo som spravil, lebo ste to takto hovorila. Chcem vám garantovať, že strana HLAS má tri roky a dovtedy som bol komunálnym politikom ako takým, čiže som ten podiel moci alebo možnosti meniť zákony nemal. Takže v tomto smere to beriem také trošku nespravodlivé z vašej strany.
-----------------------------------------
64-2
Ale treba možno jednu vec povedať, že ste mali jedného zástupcu, veď pán Ódor je momentálne vaším členom.
On je váš europoslanec a ak si dobre spomínam, tak tá posledná vláda bola vláda pána Ódora. A za tie mesiace, ktoré tu bol, tak zaujímavé, že toľko riešení máte, ako všetci ostatní tu spravili zle, veď on tú príležitosť mal. On tú príležitosť zmeny mohol priniesť a nič politicky mu v tom nebránilo, žeby predostrel reformu alebo predostrel zmenu v rámci organizácie samosprávy a jedna vec nás zamrzela všetkých, starostov a primátorov. My sme vtedy žiadali Ódorovú vládu o dofinancovanie zvýšených výdavkov na energie, to bolo zhruba 70 miliónov. Odmietol to vyplatiť. Odmietol to vyplatiť. Až nastúpila vláda Roberta Fica, na ktorú to teraz takto kydáte, prvé, čo spravil, vyplatil tých 70 mil. obciam a mestám, aby prežili ten rok, ktorý tam bol. Tak sa pýtam, nehľadajme v tom len politiku a neútočme len politicky, lebo my sme tu a my to ideme zachrániť a vy ste predtým, vy neviete, čo, my vieme, čo je potrebné spraviť. Áno, je potrebné meniť systém organizácie samosprávy. Momentálne je to v rukách ZMOS-u, ZMOS túto rukavicu dostal. My v rámci únie miest to máme jasno. ZMOS má prísť s návrhom koncepcie, hádam nechcete to meniť od zeleného stola opäť z Bratislavy. ZMOS ak nepríde s riešením, tak, samozrejme, v tom prípade predpokladám, som si istý, že vláda bude konať, ale vždy je to lepšie a znesiteľnejšie, ak ten návrh príde zdola nahor ako zhora nadol. V tomto prípade netreba hneď hádzať flintu do žita a hovoriť, vy neviete, my vieme.
Len nemôžte to urobiť bez aktérov a tí aktéri sú najpodstatnejší. To sú tí starostovia, primátori a tí zástupcovia samosprávy. Ak by bola tá možnosť a mali by sme ten prútik a možnosť to zmeniť, ja poviem, tá koncepcia, ktorú my by sme predostreli, tak by bolela všetkých, ale možno tie plody by boli nie za rok-dva, tak ako potom by sa povedalo a čo ste spravili, lebo po roku krásna téma politická, by sa z toho vytĺkal kapitál. Ono by plody prišli až po 10-20 rokoch a tie plody, ktoré ešte centristická vláda v Poľsku v ´89., v ´90. myslím, vtedy mali reformu, spravila, kde každý jeden okres má len dve samosprávy. Má okresné mesto a doslova to volajú, že majú špeciálny názov, že akože ten okres. A obidve sídlia v tom okresnom meste a dnes si pozrite na Poľsko, pretože nemíňali, nerozdrobili si tie zdroje, ktoré mali, ale dokázali koncentrovať a investovať cieľavedomo. Lenže tá reforma, ktorú oni majú, už dnes možno má 30 rokov.
Takže nezvaľovať to, lebo vy ste, lebo aj vy ste. Aj pán Ódor tam bol a teraz a všetci jeden na druhého, všetci tam boli, aj SaS-ka tam bola, aj pán Dostál bol vo vláde určitý čas a tak ďalej. Ale krásne sa hľadá rok po roku na druhého. Treba si priznať. Konkrétne na stôl nepoložili nikto z vás riešenie a nikto sa do toho nepustil. To, že v takom stave sme teraz, súhlasím s kolegom trebárs z KDH. Tak si sadnime, veď dobre. Veď si sadnime a treba rozprávať nielen na úrovni parlamentu, treba si vypočuť aktérov zdola, treba si zo ZMOS-u, treba z únie miest, otvorí sa široký stôl. Poďme hľadať dlhodobé riešenie, lebo tu krátkodobé riešenie neexistuje. A každý jeden na tom zlyhá, to je jedno, či v PS-ku, či v SaS-ke, či kdekoľvek inde. To znamená, tam iné ani riešenie si neviem predstaviť. Ďakujem.
|
52.
Ďakujem, len aby som upresnil, chcem reagovať na kolegu, ktorý vystúpil v rámci klubu. V prvom rade predkladateľ som ja, nie je to vládny návrh. To znamená, je to návrh, keď to môžte tak poňať, v konzultácii v rámci únii miest a ja som vám jasne zdôraznil, že teraz sa tvoria rozpočty. A nie je dobré v rámci roka, niekedy v apríli, v máji žiadať o možnosť čerpať tieto zdroje na bežné výdavky, ale je vždy v predstihu lepšie vedieť už pri príprave rozpočtu, že ten kto takýmito prostriedkami disponuje, aby ich mohol použiť. To znamená v dobrej viere, nie z nejakej politickej nadsázky alebo vytĺkania si politického kapitálu z toho, takže len na poupravenie, nie je to vládny návrh zákona.
Je to návrh zákona Jána Ferenčáka, ktorý tu máte, takže len na poupravenie, aby sme to mali exaktne uvedené.
A druhú vec, chcem možno kolegu poupraviť, je to presne ako v zdravotníctve. Vy si myslíte, že problém v samospráve vznikol v posledný rok. Problém v samospráve sa nabaľuje dlhé obdobie. Ako som spomínal, posledná vláda, ktorá tu bola, absolútne nerozumela, čo sú mestá a obce a môžem vám len garantovať daňový bonus, koľko, mínus 500 mil.? Energetická kríza, mínus 200 mil.? Covid, mínus 150 mil.?
Keď si to zrátate, my sme za posledných tri a pol roka, samosprávy, prišli skoro o jednu miliardu. Tieto zdroje nám chýbajú a to viete vy, keď ste bol starosta, to vie každý jeden starosta, primátor, hej, v zastupiteľstve, kto sedí.
Vy nie ste schopný za jeden rok tieto zdroje nahradiť, nie ste schopný. To je v podstate miliarda, to sa nedá. Viete spraviť dve veci a teraz, keď sa môžme vrátiť k tomu, áno, koncepčné riešenie. Vy musíte na stôl položiť koncepčné riešenie, ktoré má ale tvrdý dopad na samosprávu ako takú, na, by som povedal, štrukturálne rozdelenie samosprávy. Táto diskusia je otvorená a je na ZMOS-e v súčasnosti, Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré má prísť s návrhom, ako to riešiť. Môžem vám garantovať za Úniu miest Slovenska, my navrhujeme jednoznačne zlúčenie samospráv. Z našich štatistík vychádza, že na Slovensku je postačujúcich 350 samospráv. Stačí, stačí, nepotrebujete 3-tisíc. V Slovinsku je 200 občín, sú to mikroregióny. Nemajú ani vyššie územné celky, nemajú iné, majú len mikroregióny, občiny, stačí. Kde sú dnes Slovinci, kde sme my?
Poliaci? Poliaci majú toľko samospráv ako Slovensko, len Poľsko má 45 mil. ľudí, máme päť. To znamená, tá neochota niekedy zdola, aby sa to nezvolalo, lenže vlády, ktoré tu boli, sú tie vinné. Nevidím ani jednu vládu.
Táto komunikácia, my nie sme schopní sa stretnúť a dohodnúť, no tak poďme sa dohodnúť medzi sebou a spojme sa. Toto je ten problém a tento problém raz príde a príde v tom, že nie na všetko sú peniaze. My nevieme všetko zaplatiť, nevieme v každej obci mať všetko, to sa nedá. Vieme fungovať ako mikroregióny, kde jeden druhému zdieľame, zdieľame medzi sebou veci, len k tomu sme ešte nedospeli. To vám hovorím, žiaľ, starostovia nepustia, to je moje, nechceme sa ani zlučovať, nechceme nič robiť, my sme tu doma. My chceme mať všetko, všetko. Takto to fungovať nebude, ale na to musíme asi najprv prísť, samosprávy. Nehovorím ako poslanec, ale ako primátor, pretože príde k tomu, že zistíme, že na to nie sú peniaze, aby sme tak dobre žili.
Čiže len na dôvažok prečo k tomu dochádza, pretože toto, čo som predložil, je len v dobrej viere, pretože ja sa pozerám na starostov a primátorov bez politického nejakého zafarbenia alebo trička, pretože všetci máme tie isté problémy. Môžte byť akej chcete strany, máte tie isté problémy, čo mám ja. Môžte sa tváriť, ako chcete, to neplatí a preto aj tie riešenia, ktoré ja sa snažím predkladať, sú pre všetkých. Rátajte to ako pre mesto Kežmarok, tak aj pre akúkoľvek obec a mesto na Slovensku a to, čo som aj predtým dával zákony, všetkým to pomôže, bez rozdielu, bez rozdielu kohokoľvek. Tak aj tento zákon, tento návrh zákona pomôže tým preklenúť to obdobie budúceho roka, ktorí sú schopní a majú možnosť ešte tvoriť rezervné fondy. To som poznamenal a to, že riešenia musia prísť a budú na stole, jednoducho to očakávam aj ja, pretože a to, to je, tá diskusia prebieha vo vnútri vládnej koalície.
Zas si nemyslite, že teraz je to hodené, pretože my ako strana HLAS sme zástancovia samospráv, aj to dofinancovanie v rámci konsolidácie, ale aj budúci pri návrhu rozpočtu musia byť pretavené zdroje na to, aby samospráva prežila. Nielen prežila, ale dokázala sa aj rozvíjať a vám garantujem, že ja som jeden z tých, ktorý takúto podmienku si dal. Aj ju budem mať, aj jednoducho budem na tom trvať, že nemôžme pripustiť, aby nám mestá a obce vykrvácali. Ale hádzať túto vinu, že vy teraz vládnete a vy ste to zavinili, tak to považujem za veľmi také lacné, pretože to nie je dôsledok tohto roka. Je to dôsledok iks rokov a iks problémov, ktoré tu boli, tak nevytĺkajte z toho taký politický kapitál, ktorý pri tomto návrhu zákona dá sa použiť. Dá sa, pretože je to taký návrh, ale nie je to návrh zákona, ktorý vláda predkladá, aby ešte to, čo majú samosprávy, použili na bežné výdavky.
Ak sa to nestane, nič sa nestane. Jednoducho tie zdroje tam zostanú, niektorí to použijú, niektorí si to nechajú v rezerve. Môže prísť, že počas roka príde takýto návrh, pretože my o to sami požiadame ako mestá, lebo obce nemajú už rezervné fondy, ja rátam, skôr mestá majú.
A možno čo som vám zabudol dodať, aby som len prečítal v roku 2024, a preto aj bol prijímaný ten zákon, veď to je daňový bonus mínus 500 mil., ja neviem, jak to chcete nahradiť za rok. To sa nedá, veď to sa nedá, hej?
Dubnica nad Váhom 335-tisíc eur použila presne z rezervného fondu na bežné výdavky. Lučenec, pol milióna. Poprad 465-tisíc a dva mil. na to následne, čiže skoro dva a pol mil. použili takto tieto zdroje. Vráble 70-tisíc, okrem toho Trnava, Žilina, Stupava, Dolný Kubín, Bratislava, jednoducho tie mestá dokážu s tým vykryť potreby, ktoré potrebujú alebo zabezpečiť službu, ktorú by ináč neposkytli. Teraz si treba dať na misku váh, lebo zodpovednosť je na tom primátorovi a starostovi a na zastupiteľstve, ktoré o tom rozhodne. Tak treba im dôverovať a jednoducho tie možnosti im dať, to je celé.
Ja som na to, aj predkladám takýto zákon, aby sme tie možnosti tej samospráve dali a umožnime im, poviem, využiť všetky možnosti, ktoré sú k dispozícii, kým nepríde k tej systémovej zmene a s tým súhlasím.
Súhlasím aj s kolegom Františkom Majerským, bez systémovej zmeny samospráva bude krvácať naďalej. Ďakujem.
|
42.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený zákon má za cieľ zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone v roku, ktorý platí ešte v roku 2024, ale aj iných opatrení, ktoré budú platiť v roku 2025.
Tu sa vrátim trošku späť k reálnym problémom alebo k reálnym veciam, s ktorými musíme dennodenne žiť, a to je samospráva. Samospráva poskytuje služby, ale poskytuje aj bývanie a miesto na prácu pre nás všetkých. Samospráva je miesto, kde politika nezohráva až takú úlohu, pretože sa nás dotýka každý deň a občania majú vždy to právo si zvoliť svojho starostu a svojich poslancov, ktorých zastupujú. Samospráva vždy je najbližšie k občanovi, aj preto hodnotenie, keď sa týka dôveryhodnosti, tak lokálni zástupcovia majú najvyššie hodnotenie, najvyššiu dôveru svojich voličov, čiže svojich občanov. Preto je povinnosťou štátu vytvárať také podmienky, aby samospráva mala čo najlepší a najväčší priestor, aby uspokojovala potreby občanov, a to nielen z pohľadu bývania, ale aj z pohľadu služieb a priestoru, aby občania mohli ten svoj život tráviť v priestore tej samosprávy, ako najlepšie vedia. Samospráva má v súčasnosti, každý jeden starosta, každý jeden primátor viac ako 4-tisíc kompetencií bez rozdielu veľkosti obce a garantujem vám, že nie každý alebo nie každá samospráva dokáže tieto kompetencie aj plnohodnotne plniť. Problém všetkého je, že nie je taký silný dôraz na posilnenie kompetencií, respektíve právomocí v samospráve na riešenie konkrétnych vecí a hlavne čo je problém, v nedofinancovaní samosprávy.
Prešli sme ťažkým obdobím. Posledné obdobie ja som hodnotil ako najťažšie a to som desať rokov aj primátor, a posledný tri roky, čo sme tu zažili, tak môžem povedať, že sme boli položení na kolená. A to bola nielen covidová kríza, kde sme boli hodení doslova do mora a plávte ako viete a splňte všetky úlohy pre svojich občanov a ich chráňte, ale dosť zdrvujúco z pohľadu financií na samosprávy mala dopad energetická kríza. To znamená radikálne zvýšenie cien energií, to je elektrina, plyn a všetko, čo s tým súvisí. Museli sme sa vysporiadavať s opatreniami, čo sa týka vzdelávania. Museli sme sa zapodievať aj home office a všetko, aby služby pre občanov boli zabezpečené. A na to sa stala ďalšia vec, bol prijatý daňový bonus, ktorý nám zobral zhruba okolo 500 mil. zo samosprávy.
Záver alebo výsledok toho bolo to, že všetky možnosti tvorenia prebytkov, ktoré sme dovtedy mali, tak boli vyčerpané a 95 % samospráv nedokáže alebo nedokázalo tvoriť prebytky v rámci rozpočtu, respektíve tie prebytky, ktoré malo a muselo použiť na bežný chod. Záver z toho je, jednoducho ak nemáte zdroje v samospráve, ak nemáte prebytkový rozpočet, tak neinvestujete. To znamená, má to priamy súvis v tom, ako vyzerajú naše chodníky, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú vnútrobloky, ako sa opravujú škôlky, školy a všetko to, kde dennodenne sa stretávame. Žiaľ, takto sme dopadli.
Čo sa týka nedofinancovania, ako som spomínal, prečo je predkladaný aj tento návrh zákona. Tento rok je veľmi náročný a cítim ho aj ja v meste Kežmarok z pohľadu financií. Môžem vám garantovať, že množstvo samospráv dnes je v stave, že nedokáže dofinancovať bežných výdavkov tento rok. Starostovia niektorí vypínajú verejné osvetlenia v noci, aby neplatili. Niektorí sú na péenkach, pretože nemajú ani na vlastné platy, ale odporúčajú zamestnancom, aby tak isto išli na péenky, pretože nemajú na vyplatenie ich miezd.
Čím menšia samospráva, tým väčšie problémy. Teraz nehovorím o tom, že ak povinnosťou samosprávy je zveľaďovať majetok, tak túto kompetenciu väčšina samospráv nedokáže plniť. Jediné zdroje, ktoré máme, sú európske zdroje, ktoré prichádzajú cez európske štrukturálne fondy alebo dotácie, ktoré sú poskytované cez štátny rozpočet. Oceňujem, že aj v rámci konsolidácie po konzultácii s pánom ministrom Kamenických bolo prisľúbených dofinancovanie samospráv vo výške 50 mil. eur, to išlo pre mestá a obce, a 20 mil. pre vyššie územné celky.
Musím povedať, že to nie je nič navyše, pretože odhad ministerstva financií bol presne v tej výške, ako prišlo toto dofinancovanie, to znamená, tu sme sa dostali na nulu. Reálna potreba dofinancovanie samosprávy v tomto roku, čiže miest a obcí, bola vo výške asi 120 až 125 mil. eur, to znamená, sme tak na polovici.
Na druhej strane v budúcom roku očakávame zhoršenie, zhoršenie finančných kondícií samospráv, a to vplyvom aj konsolidácie, ktorá, rozumiem, že musela prísť z pohľadu ustráženia si výdavkov verejného rozpočtu, ale príde aj zvýšenie minimálnej mzdy. Je treba rátať, že mesto to nie je len obec ako taká, ale množstvo aj príspevkových a rozpočtových organizácií, kde množstvo zamestnancov má dnes alebo je vyplácaných minimálnou mzdou, čiže pri zvýšení minimálnej mzdy sa zvyšujú nároky vo výdavkovej časti každej samosprávy. Plus bolo prijaté na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa 800 eur na vyplatenie každému zamestnancovi vo verejnej správe. To znamená, na tieto zdroje zvlášť prostriedky momentálne nie sú poukázané, aj keď my sme v rámci strany HLAS na to upozorňovali pána ministra, tak očakávam, že v budúcom roku aspoň na toto sa nájdu tieto zdroje, pretože nie sú alokované a tieto prostriedky by sa museli hradiť z bežných príjmov z daní z príjmu fyzických osôb.
Tak isto dochádza k reforme financovania materských škôl. Treba rátať, že nám klesne v rámci samosprávy. Týka sa to miest a obcí zo 70 % zhruba na 55, 5 % daň z príjmov fyzických osôb, zvyšné zdroje ostávajú štátu na financovanie pedagogických zamestnancov materských škôl, ale nie sú tam zahrnutí zamestnanci nepedagogickí typu upratovačiek alebo kuchýň, ktoré zostávajú na pleciach samosprávy.
Tak isto treba rátať, že očakávame v budúcom roku tiež nápor na ceny energií, ktoré môžu mať výrazný dopad na stav financií alebo financovania ako takého alebo aj kondíciu miest a obcí.
Z toho pohľadu, samozrejme, aj transakčná daň na to bude vplývať. Dôjde k reálnemu zníženiu, zníženiu disponibilných príjmov v rámci miest a obcí, ktoré môžete sanovať len niekoľkými spôsobmi, a to sú, buď zvýšite dane, dane môžte zvýšiť buď na miestne typu za prenájom, za majetok, alebo máte odpad, prípadne máte možnosť rozvojovú daň a tak ďalej. To máte vlastné plnenie rozpočtu.
Na druhej strane máte možnosť, znížite investičné aktivity, tým pádom šetríte v rozpočte tieto zdroje, aby ste ich použili na krytie bežných výdavkov, a to sú platy a chod samospráv ako takých. Očakávam, že obidva budú naplnené, pretože sa dostávame na hranu, čo sa týka financovanie ako takého.
No a čo mňa alebo prečo som sa rozhodol predložiť tento návrh. Dochádza k problémom dofinancovaniu projektov, respektíve projektov, ktoré sú z EŠIFu, či Európske štrukturálne a investičné fondy alebo dotácie. V rámci týchto európskych zdrojov je to 8 %, ktoré musíme dofinancovávať, ak hodnotíme. A druhé percento v rámci dotácie je to 20 až 30 %, záleží, z ktorej dotačnej schémy je to plnené.
Z toho pohľadu sa dostaneme pod reálny problém, že tieto zdroje nebudú, čo ak už nemáte vlastné investičné zdroje, ak neviete kryť ani externé zdroje s vlastným dofinancovaním, sa dostávate do veľkých problémov. Z tohto pohľadu by to bola veľká chyba a bolo by to úplné zabrzdenie renovácie alebo obnovy miest a obcí, úplné zabrzdenie aj mikroekonomiky, ktorá v rámci týchto obcí je.
Preto tento návrh, tento návrh hovorí o tom, aby obce a mestá mohli použiť rezervný fond na krytie bežných výdavkov a je to dôležité prečo v tomto čase, pretože už teraz sa tvoria rozpočty, už teraz kolegovia zo samosprávy kalkulujú, ako tieto zdroje využiť a čo najefektívnejšie pre rozvoj svojich miest a obcí.
Rezervný fond, ako viete, sa tvorí vládnym prebytkom rozdielu medzi príjmami a výdavkami rozpočtu, pričom pod príjmami a výdavkami rozpočtu sa rozumie súčet všetkých, čiže bežných aj kapitálových príjmov a to isté sa týka aj výdavkovej časti.
No a ako dokážu vôbec obce vytvoriť vôbec nejaký rezervný fond.? No ako som spomínal, buď neinvestujete, tým pádom všetko, čo máte a možno z toho niečo ušetríte a v rámci bežných výdavkov, to znamená v rámci platov alebo znížite stavy, dokážete niečo ušetriť, dáte to do rezervného fondu a ten rezervný fond máte už určité pravidlá použitia, buď sú to mimoriadne udalosti, môžte kryť potom bežné výdavky, alebo sú to kapitály ako také, na bežný výdavok to neviete použiť.
Alebo je pár samospráv, a tu musím hodnotiť hlavne v mestách, kde dokážeme aj v takomto čase vytvoriť tie prebytky, ale aby tiež z toho tu niekto nevytváral, že sa tvoria nejaké miliónové prebytky. Môžem príklad mesta Kežmarok, kde sme možno šiestimi rokmi dokázali tvoriť zhruba milión eur prebytok v rámci nastavenie mesta, dnes to je okolo 200-tisíc. To znamená, aby ste rátali ten rozdiel, pritom došlo k inflačnému nárastu aj miezd, aj zvýšeniu platieb, aj zvýšeniu dane z príjmov fyzických osôb. Jednoducho tieto opatrenia, ktoré som všetky spomínal, majú za následok to, že sme na pokraji tvorby vôbec rezervy. Tieto rezervy sme potrebovali alebo sme používali na krytie kapitálov, to znamená v prvom rade sú to dofinancovania v rámci projektov, ktoré som spomínal, či sú to európske zdroje, európske fondy, alebo dotačné. Alebo potom v rámci, ak neboli také možnosti, aj sme kryli z časti úvery, platby úverov, aby sme mohli investovať. V tomto prípade sa dostávame do situácie, že už to nebudeme schopní a vtedy potrebujeme pomoc buď štátu, respektíve úpravu zákonov, tak aby sme mohli nejako prežiť.
Preto vám dávam tento návrh zákona, ktorý doplnenou úpravou umožní obciam a mestám a vyšším územným celkom do konca roka 2025 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Ako uvádzam následne v tomto návrhu, je zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu na konci rozpočtového roka. Navrhované doplnené ustanovenia sa však neuplatnia pri zostavení rozpočtu n,a roky 2026 až 2028. To znamená, dnes platí táto výnimka zo zákona pre rok 2024 a tento návrh zákona predlžuje túto výnimku ešte aj na budúci rok na rok 2025.
Z tohto pohľadu očakávam, že to bude najťažší rok. Ja ho osobne očakávam ako najťažší, a otvorene to hovorím pred všetkými, s tým, že ak sa nám podarí budúci rok preklenúť, tak následné roky, následné roky by už mali priniesť zlepšenie v rámci financovania samospráv a táto situácia by mala už len zlepšovať.
Toto opatrenie nám pomôže preklenúť, neviem, nerieši to ten problém, pretože problém ostáva a tých peňazí je málo. Toto je opatrenie, ktoré je síce kozmetické, ale niektorým z nás v rámci samosprávy to pomôže. Ďakujem pekne.
|
82.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Tak ako som tento zákon predstavil v prvom čítaní, tak by som vám dovolil predstaviť aj v druhom čítaní aj so zmenami, ktoré ako tvorca a predkladateľ som akceptoval.
V prvom rade treba povedať, že samotný návrh zákona, ak by som sa na to pozrel možno s odstupom času, tak by som ho rozvrhol asi do troch samostatných zákonov, ale ambíciou, ambíciou mojou aj tých, ktorí sa pripomienkami na tom podieľali, bolo to zhrnúť do jedného návrhu, aby sa vyriešili, vyriešili problémy, ktoré vznikli s aplikovaním zákona z novembra 2023.
Ako som spomínal, aplikačná prax nám preukázala, že v niektorých oblastiach schváleného zákona, ktorý je momentálne platný, sú ustanovenia, ktoré nám bránia v plnom výkone alebo neumožňujú nám využiť samotný zákon, ktorý bol predložený. Týka sa to hlavne predaja, prenájmu majetku, kde v tej prvej časti sa doplnila možnosť, možnosť nielen elektronického podania, ale doplnenie aj o písomnú možnosť podania. Tam musím povedať, že sme akceptovali pripomienku legislatívy, aby uchádzač nerozhodoval o spôsobe, ale o podobe, podobe podania. To znamená, je to korektné a formulačne sa to spresňuje. Samotný pozmeňujúci návrh bol predložený na rokovaní finančného výboru a bol takisto schválený.
V ďalšej časti, kde sa odstraňuje duplicita v prípade zmlúv pri poskytnutí dotačných prostriedkov, či sú to aj európske štrukturálne fondy alebo dotačné schémy Slovenskej republiky, a samotná zmluva poukazuje na prenájom tohto majetku pre určité skupiny, napr. opravíte športovú halu a je uvedené, že pre športovcov, ktorí budú využívať túto halu, má to nájomné byť znížené. Podľa súčasného návrhu zákona musíte buď ísť systémom verejného obstarávania, alebo potom prípad osobitého zreteľa, čo v podstate duplicitne, duplicitne rieši danú problematiku.
Takisto po pripomienkach na ústavnoprávnom výbore, ktoré boli prednesené, tak sme akceptovali doplnenie, že v článku č. 1 bode 3 § 9a ods. 2 písm. f) znie: „f) majetku obce obstaraného z verejných prostriedkov podľa osobitných predpisov, ak ich poskytnutie bolo podmienené povinnosťou obce zabezpečiť využitie tohto majetku v súlade s podmienkami, za ktorých sa verejné prostriedky poskytli," a potom v popise je, že: „zároveň platí, že poskytnutie majetku obce do užívania bez vykonania súťažného postupu je možné len počas obdobia, kedy bude obec plniť a dodržiavať podmienky, za ktorých dodržanie boli finančné prostriedky poskytnuté, napr. obdobie udržateľnosti projektu. Po uplynutí tejto doby táto možnosť zanikne a majetok musí byť prenechávaný do užívania prostredníctvom niektorého zo súťažných postupov uvedených v § 9a ods. 1 zákona. Z dôvodu, že navrhované ustanovenie je súčasne výnimkou z povinnosti obce prenechať majetok obce do nájmu najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenecháva do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, je predmetné ustanovenie nutné vykladať aj vo vzťahu k tejto povinnosti obce rovnakým spôsobom."
Musím povedať, že na zasadnutí ústavnoprávneho výboru boli pripomienky či už pána Dostála alebo pani Plavákovej, a to je presne ustanovenie, ktoré sme sa snažili tam doplniť, aby tieto podmienky boli splnené. Nenašli sme lepšie paragrafové znenie, ale vyšli sme v tej ústretovosti, musíte hodnotiť pozitívne, že tá snaha tam bola to jednoducho spraviť a akceptovať aj tieto pripomienky, ktoré tam odzneli.
A ešte doplnením na záver, čo sa predložilo v pozmeňujúcom návrhu, je akceptácia prechodného obdobia. To znamená predaj majetku obce podľa § 9a ods. 1 písm. a) a c) alebo prenechávanie majetku obce do užívania podľa § 9a ods. 1, je nedokončené, do 31. decembra 2024 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2024. To sme tiež akceptovali pripomienku, ktorá bola vznesená, legislatívne je to v poriadku, aby bolo jasne explicitne určené, odkedy ten zákon platí a do akého obdobia musia platiť pravidlá, ktoré sú zákonom dané.
V tej tretej oblasti, ako som spomínal, je to prenechávanie, prenechávanie možnosti prenájmu, prenájmu na verejnoprospešné účely hnuteľného majetku do 3,5-tisíc alebo nehnuteľného majetku do 10 dní, ale musí tam byť splnená podmienka verejnoprospešného účelu.
Týka sa to všetkých, chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a nie je, ja poviem, výhodou týchto zákonov pre samosprávu je, že sa týkajú všetkých, bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo bez určenia akejkoľvek veľkosti obce. To znamená, je to, či obec má 50 obyvateľov, alebo má 500-tisíc, tak máme tie isté problémy, pretože všetci podľa súčasnej legislatívy máme rovnaké kompetencie a samotný návrh zákona, ktorý je tu predkladaný, môžem vám garantovať, že 90 % problémov majú tie najmenšie obce s dodržiavaním, respektíve aby splnili tieto podmienky.
Chcem ešte možno prečítať stanovisko Generálnej prokuratúry, a to ma veľmi potešilo a je možno aj takým výsledkom, prečo tento zákon je predložený. Samotná Generálna prokuratúra v medzirezortnom pripomienkovom konaní hovorí: „Súhlasíme s cieľom sledovaným navrhovanou legislatívnou zmenou, t. j. s úpravou niektorých problematických postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktorý z vecného a právneho hľadiska považujeme za legitímny a racionálny. Čo sa týka spôsobu dosiahnutia cieľa sledovaného navrhovanou zmenou vrátane legislatívneho riešenia, v celom rozsahu sa stotožňujeme so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky k predloženému návrhu zákona," a ministerstvo financií takisto súhlasilo v plnom rozsahu. Samozrejme, snažili sme sa aj ako predkladateľ vypočuť pripomienky a takto ich aj legislatívne a v rámci pozmeňujúceho návrhu doplniť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
|
58.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako predseda výboru pre európske záležitosti vítam predloženie tohto návrhu, pretože parlamentná demokracia má v Národnej rade Slovenskej republiky dlhú a úspešnú tradíciu. Som presvedčený, že patrí k jedným z významných faktorov v procese formovania európskej a zahraničnej politiky Slovenskej republiky.
Je nespochybniteľné, že parlamentná diplomacia, hoci je často prehliadaná, predstavuje v súčasnosti kľúčový nástroj modernej politiky a medzinárodných vzťahov ako takých. Dvojstranné parlamentné skupiny priateľstva predstavujú unikátny nástroj medziparlamentnej spolupráce. Sú to neformálne zoskupenia členov národných parlamentov, ktoré spájajú zástupcov rôznych národných štátov alebo skupín štátov, a to na základe spoločných záujmov, preferencií a najmä priateľských vzťahov. Verím, že investícia do týchto vzťahov sa nám vráti v podobe silnejších medzinárodných partnerstiev a lepšej budúcnosti pre našu krajinu Slovenskú republiku. Parlamentné skupiny priateľstva nám výrazne pomôžu presadzovať suverénnu, aktívnu zahraničnú politiku a chrániť slovenské národnoštátne záujmy v kontexte aktuálnych regionálnych európskych a globálnych hrozieb a výziev, akými sú napríklad vojenské konflikty, nelegálna migrácia alebo terorizmus.
Za kľúčové považujem práve rozvíjanie parlamentných vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a medziparlamentnú spoluprácu v Európskej únii ako takú, keďže členstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľné a pre Slovensko je Európska únia naším životným priestorom.
Medzi základné ciele tejto spolupráce patrí najmä podporovať výmenu informácií a osvedčených pracovných postupov medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom.
Z pozície predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti odporúčam všetkým vyjadriť súhlas s predloženým návrhom na vytvorenie skupín priateľstva v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie, o to viac, že na rôznych stretnutiach diplomatických práve kolegovia, ktorí budú zastupovať tieto medziparlamentné skupiny priateľstva, by mali byť neoddeliteľnou súčasťou týchto stretnutí a budovať vzťahy do budúcna v rámci parlamentami Európskej únie.
Ďakujem vám za pozornosť a teším sa, že bude tento materiál podporený. Ďakujem.
|
60.
Ďakujem veľmi pekne.
Veľmi krátko. A sa teším, že aj pán Dostál vyjadril svoj názor právny a rozumiem aj jeho možno videniu, nazeraniu na samosprávu alebo na fungovanie samospráv.
Musím zdôrazniť, že takáto potreba nevznikla len v mojej hlave, že som sa ráno zobudil a som povedal, no tak ideme meniť zákon o majetku obcí (povedané so smiechom), pretože som zistil, že máme tam problém, ale vznikla na základe dlhšej diskusie či už prednostov mestských úradov, alebo ekonómov a aj nás primátorov v rámci Únie miest Slovenska a predkladám to ako zámer nedokonalosti zákona, ktorý je v súčasnosti platný.
To znamená, tá aplikačná prax nás núti hľadať rôzne spôsoby a zdĺhavé postupy a množstvo podujatí, ktoré mohli byť organizované, tak organizované neboli práve z týchto dôvodov, ktoré som menoval. A ak hovoríme, a aj určite nikto z vás nespochybňuje, že občania by mali byť aktívni, a nielen vrátane stretnutia. To sú rôzne podujatia aj, aj diskusné stretnutia a tak ďalej, tak za trhové nájomné, ktoré tento zákon určuje striktne, alebo prípadom hodných osobitného zreteľa jednoducho mnohé z týchto podujatí ani sa nezorganizujú. A nehovorím ešte o rôznych športových podujatiach detí alebo folklórnych súborov a tak ďalej, kde hľadáme potom spôsob pridelenia dotácie, aby mohli vôbec zaplatiť tieto nájomné. A je to, je to zbytočné. Jednoducho stačí takáto úprava a sa nám zľahčí, zľahčí život na úrovni administratívy miest a obcí.
Možno, možno len taký iný pohľad, pretože máme problém asi s dôverou všetci a asi s dôverou aj medzi sebou, ale s dôverou aj nazeraním na fungovanie tej samosprávy ako takej, pretože môj uhol pohľadu je plne opačný. Ja nehľadám alebo nie je mojím cieľom vyšperkovať a vyšpecifikovať každú jednu oblasť, každú jednu organizáciu, ktorá, ktorá vykonáva verejnoprospešnú činnosť. A tiež aj zákon presne neurčuje, aké organizácie všetko musia byť, alebo aké entity to musia byť, ktoré vykonávajú túto verejnoprospešnú činnosť, tak nevidím z akého dôvodu by to tam malo byť presne uvedené. A je tam jasne určené, že musí to byť verejnoprospešná činnosť, a riadi sa to zákonom o neziskových organizáciách alebo ad hoc. To znamená presne také organizácie, ktoré nie sú určené na tvorenie zisku, ale ktoré sú tvorené presne za účelom organizovania buď podujatí, alebo venovania sa určitým skupinám obyvateľstva. A dupľom ešte hovorím, keď hovoríme o znevýhodnených skupinách obyvateľstva, aby sme im nevedeli poskytnúť znížené nájomné.
Mám konkrétny príklad teraz z mestského zastupiteľstva, kde nás hendikepovaní lukostrelci žiadali o zníženie nájomného, pretože si nevedia zaplatiť 4-tisíc eur mesačne, a poslanci to neschválili. Tak to sú tie, tie zbytočné boje, ktoré sa robia v zastupiteľstvách, kde ja sám som odporučil, pretože sú to aj olympionici, reprezentovali Slovensko, reprezentujú aj mesto, a poviem, nestojí niekedy za každú cenu aplikovať zákon o trhovom nájomnom práve pre tie skupiny, ktoré chcú pracovať.
Takže týmito návrhami, ktoré, ktoré som predložil, sa táto byrokracia zníži, a, samozrejme, zákon platí, ako povedal aj pán Dostál, sú tam limity a vždy musí byť určený účel pre prospech občanov a tej obce alebo aj vyššej entity.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
|
52.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov o majetku obcí.
Je to zákon, ktorý sa týka nás všetkých, aj keď si to neuvedomujeme, alebo aj neuvedomujete, pretože týka sa to obcí a miest a zlepšenia aplikačnej praxe bez toho, aby malo táto zmena dopad na finančné prostriedky. Jedná sa o to, aby sa zjednodušilo narábanie s majetkom, prípadne zlepšili podmienky pri verejných obchodných súťažiach pre uchádzačov, aby sme mohli získavať viacej ponúk. Cieľom je úprava niektorých postupov pri nakladaní s majetkom obce, ktoré sa pri aplikácii v praxi javia ako problematické a nedostatočné, a môžem vám povedať, že tieto návrhy vznikli po diskusiách odborných skupín v rámci Únie miest Slovenska, čo je zastúpenie všetkých väčších miest na Slovensku, je to druhá organizácia, kde sú len mestá, a je to požiadavka zmeny aplikačnej praxe zdola. To znamená, to je to, čo je aj naša práca v parlamente – zlepšovať fungovanie v rámci Slovenska úpravou zákona tak, alebo zákonov, aby bolo jednoduchšie a aplikovateľnejšie.
Mnou predkladaný návrh zákona novely o majetku obcí obsahuje tri hlavné riešené oblasti. V prvom rade je to zmena týkajúca sa možnosti podávania návrhov do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji aj v listinnej podobe. Je tam viacero bodov, je to bod 1 a 2.
Konkrétne podľa § 9a odseku 11 zákona o majetku obcí v platnom znení platí, že cenové ponuky na odkúpenie majetku obce sa doručujú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. Pod čiarou je odkaz, ktorý znie, napríklad... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
53.
Páni poslanci, chcem vás poprosiť o kľud v sále. Vyrušujete vystupujúceho. Ďakujem.
Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
54.
Ďakujem.
... napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je zákon o e-Governmente v znení neskorších predpisov, a obdobne aj ustanovenie § 9 a ods. 4 zákona o majetku obcí v platnom znení znie:
„Návrhy do obchodnej verejnej súťaže sa podávajú cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku.“
Uvedené pravidlo spôsobuje veľké problémy odkazom pod čiarou, ktorý odkazuje na zákon o e-Governmente, vznikajú pochybnosti, či v prípade doručovania ponuky prostredníctvom elektronickej schránky sa má na takéto doručenie, to znamená samotnú ponuku, vzťahovať celý zákon o e-Governmente, alebo stačí, ak cez túto schránku dokáže byť návrh doručený. A v uvedenej novele zákona o majetku obcí platí, že cenové ponuky do obchodných verejných súťaží a pri priamom predaji musia uchádzači predkladať cez elektronickú schránku alebo v listinnej podobe, ak záujemca nemá aktivovanú elektronickú schránku. To znamená, že všetci podnikatelia a právnické osoby sú povinné doručovať do elektronickej schránky. (Ruch v sále.)
V praxi to spôsobuje veľké problémy a komplikácie, keďže podnikatelia, ale aj časť právnických osôb nepostupuje správne pri aplikácii ustanovenia zákona o e-Governmente. Ponuky síce pošlú cez elektronickú schránku, avšak prílohou sú len dokumenty bez príslušných elektronických podpisov, pečatí, certifikátov, overení a pri dôslednom aplikovaní tohto zákona o e-Governmente by mali mestá, obce takéto ponuky vylúčiť, čím by znížili počet ponúk a de facto zmenšovali súťaž.
Nehovoriac o tom, že napríklad správcovia majetku miest a obcí, ktorými sú často rozpočtové a príspevkové organizácie, nemajú ani aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, nakoľko nevykonávajú výkon verejnej moci, ani predaj majetku obce nie je výkon verejnej moci, a teda ani za týmto účelom im schránky na doručovanie nebudú zriadené.
Samo MIRRI uviedlo, že podľa nášho právneho názoru uvedené ustanovenie je nevykonateľné, preto nie je ani možné doručovať ponuky do elektronickej schránky takýchto organizácií.
Vynárajú sa tu mnohé otázky vrátane povinnosti podpísať takýto dokument elektronickým podpisom alebo stačí, ak dokument je napríklad podpísaný a naskenovaný vo formáte PDF, sú otázne i formáty a iné technické otázky a tak ďalej.
Preto navrhujem, aby sa v § 9a ods. 4 a 11 zákona o majetku obcí upravili tak, že návrhy do obchodných verejných súťaží a priamych predajov sa môžu podávať aj v písomnej podobe. Voľba spôsobu doručenia cenovej ponuky by bola na záujemcovi. To podľa môjho názoru prispeje k zvýšeniu počtu doručených návrhov, nakoľko napríklad v prípade prenájmu záhradok a podobne potencionálnych záujemcov často odradí skutočnosť, že by mali návrh zaslať cez elektronickú schránku, pretože s ňou často nevedia ani pracovať.
Súčasne v predloženom návrhu navrhujem, aby obec zabezpečila mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, resp. doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie. Vzhľadom na skutočnosť, že formou podania návrhov, resp. doručenia cenovej ponuky volí záujemca zaslaním návrhu cenovej ponuky mailom bez jeho ďalšieho zabezpečenia alebo uzamknutia, obec bude povinná zaviesť primerané opatrenia či už pri zverejnení zámeru, napr. informácie o zriadení špeciálnej emailovej schránky, na ktorú sa majú návrhy cenovej ponuky zasielať, požiadavka na záujemcov, aby návrhy cenovej ponuky podávané doručované v listinnej podobe boli v obálke s uvedeným textom: „Neotvárať“, alebo pri doručení týchto návrhov cenových ponúk, napríklad zriadenie emailovej schránky s prístupom konkrétneho zamestnanca.
Druhým veľmi dôležitým bodom, ktorý by mal zlepšiť aplikačnú prax v pôsobení samosprávy je doplnenie výnimky pri nájme majetku, ktorý bol nadobudnutý z externých zdrojov podľa osobitného predpisu, napríklad z fondov Európskej únie, dotačných schém a jeho zvýhodnené využívanie pre niektoré skupiny obyvateľov alebo subjekty, aby to bolo aj podmienené podmienkou zmluvy o tomto finančnom príspevku. To sú body 3 až 4.
Pri niektorých projektoch napríklad pri podpore výstavby alebo obnovy športovej infraštruktúry stanovuje zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov podmienku, že športovisko budú môcť užívať určité subjekty bezplatne. Sú to napríklad športové kluby, školy a podobne. Napríklad konkrétny príklad mesta Kežmarok, môjho mesta. Mesto Kežmarok rekonštruoval športovú halu, načo získalo príspevok Fondu na podporu šprotu, dnes bola veľká diskusia v predchádzajúcom (povedané so smiechom), a práve, áno, využívame tieto fondy a sú prínosom.
V zmluve o poskytnutí príspevku je stanovená podmienka, že mesto zriadi bezodplatné vecné bremeno na užívanie športovej haly pre športový klub, materské školy, základné školy a stredné školy so sídlom v okrese Kežmarok na účely organizácie športových podujatí.
Prenájom pre iné verejnoprospešné organizácie, ako kluby dôchodcov, znevýhodnených skupín obyvateľstva, folklórne súbory, rôzne kultúrne organizácie a tak ďalej, sa riadi zákonom o majetku obcí a tým pádom sa zníženie nájomného rieši cez zložité právne konštrukcie, napr. zriadenie vecného bremena, prípadne nájom z dôvodu hodného osobitného zreteľa, čo je neúmerne zdĺhavé a spôsobuje tzv. hľadanie rôznych možností v nedokonalosti zákona.
Ďalšie projekty stanovujú v zmluvách podmienku, že prenajímateľ alebo prijímateľ nesmie pri užívaní majetku získaného z fondov Európskej únie tvoriť zisk. Ak by mesto malo prenajímať takýto majetok za trhové ceny, došlo by k porušeniu zmluvných podmienok projektu.
Z ďalších príkladov je napríklad obstaranie výpočtovej alebo zdravotníckej techniky, ktorá má byť následne užívaná treťou osobou. Bez ustanovenia takejto výnimky v zákone by obec bola povinná prenajímať takýto majetok štandardným procesom, súťažou a len za také nájomné, za aké sa veci v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel, to znamená trhové nájomné alebo prostredníctvom časovo náročnejších postupov a to je opäť prípad hodný osobitného zreteľa, pričom tieto postupy nie sú v danom prípade opodstatnené.
Preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods. 2 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé, aj v prípadoch, ak poskytnutie verejných prostriedkov na obstaranie tohto majetku bolo podmienené prenechaním do užívania za nižšie nájomné. Tretia veľká oblasť, o ktorej pojednáva tento návrh zmeny zákona, je doplnenie možnosti znížiť nájomné pri nájme hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc euro alebo nehnuteľných do desať dní v mesiaci na verejnoprospešné služby. To je napísané konkrétne v bode 5.
Od novembra minulého roku, 2023, je účinná novela zákona č. 138/91 Z. z., ako som sa zmieňoval na začiatku uvedenia tohto návrhu zákona, ktorá výrazným spôsobom sťažila organizáciu väčšiny nekomerčných podujatí. Až po prvých praktických skúsenostiach sa ukazuje nedokonalosť tejto právnej úpravy, ktorá bola prijatá, a ukazujú sa prvé dôsledky aj na oblasť kultúry, športu, cestovného ruchu, ale aj podpory detí a mládeže.
Po vyššie uvedenej zmene legislatívy je možné v prípade, ak mestá a obce chcú prenechať do užívania svoj majetok iným subjektom, aby tak urobili v zásade len za trhové nájomné. Zo zákona sa stratila možnosť prenechať napr. športovým klubom, detským súborom a podobným organizáciám majetok obce alebo mesta za symbolický nájom. Najčastejšie ide napr. o športové podujatie nekomerčného charakteru, plavecké preteky detí, preteky detí so zdravotným postihnutím, polomaratóny, rôzne charitatívne behy, športové zápasy detí, ktoré organizátori organizujú na vlastné náklady, potreba, si potrebujú stoličky požičať, lavičky, zábrany, drevené stánky, stany a podobne. Alebo sú to kultúrne podujatia, vystúpenia základných umeleckých škôl, tanečných súborov, folklórnych súborov, hudobných združení a klubov. Je tam potreba použitia pódia a ozvučenia, opäť lavičky, stoličky a základný materiál, ktorý potrebujete, aby vôbec takéto podujatia mohli byť organizované.
Ale ak budú musieť organizátori platiť trhový nájom, tak takéto športové podujatia, vystúpenia nezorganizujú a občania budú mať menej športových príležitostí, menej sa budú rozvíjať komunitné stretnutia, nebude sa zvyšovať cestovný ruch, hoci aj na miestnej, lokálnej úrovni. Obce tak v konečnom dôsledku prídu o veľa zaujímavých podujatí, ktoré okrem športu pre širokú verejnosť a mládež oživujú aj centrá miest a podporujú cestovný ruch. Najčastejšie k takýmto situáciám dochádza pri jednorazovom alebo krátkodobom nájme športovísk. Sú to telocvične, zimné štadióny, futbalové ihriská a podobne, prípadne iných priestorov, triedy v školách, zasadačky budov. Nájom žiadajú na... spravidla na jeden deň či víkend na účely organizovania športových či kultúrnych podujatí.
Zníženie nájmu je možno len postupom prostredníctvom inštitútu prípadu hodného osobitného zreteľa, to znamená schválené obecným zastupiteľstvom. Tento postup je veľmi zdĺhavý, administratívne náročný. Obecné zastupiteľstvo zo zákona musí zasadať najmenej raz za tri mesiace. Môže teda nastať situácia, že medzi začiatkom prípravy podujatia a jeho realizáciou mestské zastupiteľstvo alebo obecné zastupiteľstvo vôbec nezasadne.
Zároveň je potrebné dodať, že súčasná právna úprava určuje povinnosť v zásadách hospodárenia s majetkom obce a mesta, stanoví dôvody aplikácie inštitútu hodného osobitného zreteľa pri nájmoch majetku mesta, čo v niektorých prípadoch je veľmi ťažké adekvátne popísať, preto navrhujem, aby sa v § 9aa ods.3 zákona o majetku obcí upravil tak, aby obec mohla prenechať majetok obce do nájmu za nižšie nájomné, ako je obvyklé aj v prípadoch:
1. ak ide o nájom hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3,5-tisíc euro a
2. majetku obce, pri ktorom prenechanie do užívania nehnuteľných aj hnuteľných vecí, ktorého s istým, s tým istým nájomcom neprekročí 10 dní v kalendárom mesiaci za podmienky, že ide o nájom na podporu všeobecne prospešných služieb.
Touto zmenou by sme pokryli takmer všetky z vyššie uvedených situácií, nakoľko ide hlavne o krátkodobé nájmy alebo nájmy hnuteľných vecí v hodnote do 3,5-tisíc eur. Je treba si uvedomiť, že subjekty, ktoré realizujú podujatia tohto typu, nie sú primárne podnikateľské subjekty a nie sú schopné platiť trhový nájom. Na druhej strane nie je možné žiadať od miest, aby zvládali takúto náročnú administratívu len preto, aby dokázali znížiť nájomné, pritom nejde o žiadne obrovské príjmy do mestského alebo obecného rozpočtu, častokrát ide len o desiatky, maximálne stovky eur. Bolo by preto žiadúce nájsť riešenie prijateľné pre všetkých, ktorí sú zúčastnení. Zaujímavosťou je práve pri tomto, to by som možno upozornil, že zákon o majetku vyšších územných celkov takúto prísnu právnu úpravu nemá, pretože nebol novelizovaný, pričom rovnako nakladajú s majetkom samosprávy ako mestá a obce.
Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu, pretože je to na prospech všetkých miest a obcí bez určenia nejakej politickej príslušnosti alebo sympatií, antipatií a pomôže to všetkých mestám a obciam a hlavne občanom, ktorí či už takéto podujatia organizujú, alebo chcú byť aktívnejší v spoločenskom a obecnom, mestskom živote.
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, ukončil som.
|
70.
Ďakujem.
Zachytil som v diskusii, že všetci sa rozprávate len o súkromných spoločnostiach, ktoré rozvíjajú cestovný ruch. Musím vám všetkým pripomenúť, že aj mestá, obce sú významnými hráčmi pri rozvoji cestovného ruchu. A to nielen, máme mestá, ktoré patria do UNESCO, ale sú aj mestá, ktoré sú ako pamiatkové rezervácie, a práve Kežmarok patrí medzi také centrá, tí, čo prídu do Vysokých Tatier, tak potom nielen trávia v horách celý čas, ale hľadajú, kde môžu stráviť tých pár chvíľ ešte alebo pri zlom počasí aj práve v týchto možno v spišských mestách.
My doteraz sme nemali nástroj, ktorým by sme vedeli rozvíjať tieto naše centrá, a tým myslím naše obce a mestá, a práve fond, ktorý kritizujete, sa môže stať týmto nástrojom, kde my vidíme veľký potenciál rozvoja práve aj týchto miest. Preto ma zaráža, že len sa upriamujete na súkromné spoločnosti ako jediné, ktoré dokážu rozvíjať cestovný ruch. A to nie je len podpora rôznych akcií, ale hovorím aj o obnove rôznych pamiatok alebo výstavbe nových, nových pamiatok, ktoré by boli lákadlom pre turizmus.
To, či a ako je financovaná správna rada, ja, podľa mňa je to zúženie celého významu tohto fondu, len na to, že niekto bude v správnej rade bude rozhodovať. A možno moja otázka je, alebo zistenie, že ako fungoval Fond na podporu umenia alebo iné fondy, ktoré všetci ste tak velebili, a sú dobré, pretože pomáhajú rozvoju práve tomu, na čo sú určené, čiže ak hovoríme o podpore cez fondové... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
34.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja sa tiež vrátim k pánovi Dubécimu, pretože som vypočul svoje meno a som bol až prekvapený o čom, o čom hovorí. Tak možno tiež pre usmernenie, pán Dubéci, vy ste pomiešal hrušky s jablkami, so všetkým. Uvaril ste z toho jeden veľký guláš a nikto nevie, o čom ste povedal. V prvom rade k tomu, ako ste tvrdil, že ako spoločník spoločnosti, aj keď ste vravel, že malá suma, 23-tisíc v priebehu od roku 2016 a tam bolo niekoľko rokov, ale už ste nepovedal čo. A to je veľmi dôležité, pretože vy niečo tvrdíte, ale v skutočnosti nepoviete účel alebo príčinu toho. Kdežto tu hovoríme u pána Šimečku o konkrétnom účele a príčine, že to je na prospech jeho rodiny, jeho vlastných príbuzných.
A keď si prečítam použitie, tak je to úrad práce a sociálnych vecí a je to finančný príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta.
Ak hovorím o novovytvorených pracovných miestach v okrese, kde je najväčšia nezamestnanosť a hovorím o sume príspevku na prvo-zamestnanie a ak dobre viete a poznáte trošku celý systém, tak je to príspevok, ktorý spolufinancuje a nie financuje pracovné miesto.
Musíte udržať to pracovné miesto po nejakú dobu z vlastných zdrojov. Ale to môže len povedať človek, ktorý v živote nikomu nevytvoril pracovné miesto, ktorý nezamestnáva ľudí a ktorý nevie zabezpečiť tieto pracovné miesta. Sú to traja mladí ľudia, ktorí mali prvo-zamestnanie, dnes pracujú, sa umiestnili na trhu práce a veľmi rád komukoľvek pomôžem, ak budem môcť. Samozrejme, v rámci možností, ktoré sú.
Takže poprosím aj účel si sledovať. Nie sú to rodinní príslušníci, nie sú to moji známi, nie sú to, sú to neznáme osoby, ktorým jednoducho keď človek pomôže, tak vy tu začnete hovoriť o ňom, ako keby tie peniaze použil na vlastné účely. Je to trošku rozdiel, nie je to nikto z rodiny, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
(Potlesk.)
|
28.
Ďakujem pekne, veľmi v krátkosti.
K pánovi Štefunkovi, pán Štefunko, hovoríte posledných 13 rokov, ale vždy zabúdate, že posledných tri a pol roka tu vládlo matovičovské, hegerovské, ódorovské impérium. A to nám vypadlo vždy z tej hlavy a jednoducho vždy hovoríte o minulosti a toto vždy zabúdate. A to je záhadné, o tom vždy hovoríte. Je to cielené, samozrejme, vy to myslíte vážne, pretože chcete tu vzbudiť nejaký dojem, ale, prosím vás, vráťte sa do blízkej minulosti a nie do ďalekej minulosti a nastavte si zrkadlo.
Pán Krúpa, počúvanie s porozumením, buď sa s tým človek narodí, alebo ho to naučia, nie sme tu na to, aby sme vás tu učili. Predpokladal som to, že už to ovládate, ale ak nie, tak možno sú na to kurzy, kde sa treba prihlásiť. Predpokladal som, že správu, ktorú máte všetci, ste si aj prečítali a nie je zmyslom vám ju tu citovať tak, ako je predložená, ale je to aj povinnosť poslanca naštudovať si materiály a nielen vo faktickej sa snažiť zaujať svojím vlastným šarmom alebo nešarmom ako takým.
Ďakujem pánovi Valáškovi za konštruktívnu, konštruktívny prístup a sám dobre vie, že diplomacia musí byť vyvážená, nielen jednostranná a je veľmi dôležitá komunikácia, komunikácia, hľadanie kompromisov a o tom to je postavené, aby aj ako Slovensko sme mohli zohrávať dôležitú úlohu v spoločnom spoločenstve Európskej únie, a pochopil celý príspevok práve preto, že Slovenská republika tento rok oslavuje 20. výročie vstupu 1. mája, a preto som aj svoj vstup tomuto prispôsobil.
Ďakujem.
|
20.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár.
Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí.
Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej Únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únia je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom, v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy v čoraz neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysoko konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom transformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny, vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšilo medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v Únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale aj globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity až po digitálnu transformáciu a revolúciu v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu životných nákladov vo forme ekonomickej krízy.
Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale aj výzvam súvisiacim s postpandemickou obnovou našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch. Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu, a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas dvadsiatich rokov svojej existencie hospodársky rast, vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov.
Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formovať a transformovať jej strategické smerovanie, kľúčové politické priority strategickej agendy Európskej únie na roky 2024 až 2029, ale aj konkrétne politiky Únie.
Predložená výročná správa o našom členstve v Únii uvádza, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu mimoriadne náročným a intenzívnym rokom, čo sa odzrkadľuje najmä vo vysokom počte prijatých právnych návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že drvivú väčšinu z prijatých právnych návrhov až na niekoľko výnimiek, ako napríklad tie nariadenia, ktoré sú súčasťou nového paktu o migrácii a azyle, Slovenská republika na pôde Únie podporila.
Európska únia musí posilňovať svoj medzinárodný vplyv a postavenie a stáť na čele riešenia globálnych kríz. Všetky tieto vnútorné a vonkajšie výzvy je potrebné riešiť spoločne, efektívne a integrálnym spôsobom.
V súčasnom čoraz nestabilnejšom geopolitickom kontexte, keď na európskom kontinente vedie agresívna vojna sa proti Ukrajine a v regióne Blízkeho východu eskaluje konflikt medzi regionálnymi mocnosťami, zostáva Únia naďalej oporou mieru, sociálno-ekonomickej prosperity a bezpečnosti. Členské štáty spolu s európskymi inštitúciami konali vždy spoločne, strategicky a jednotne, reagovali rozhodne a neochvejne podporovali slobodu, prosperitu a mier v Európe, ale aj v jej bezprostrednom susedstve. V tomto úsilí je potrebné pokračovať tak, aby boli položené pevné základy pre posilnenie Únie a zvýšenie jej odolnosti pri plnom rešpektovaní konceptu otvorenej strategickej autonómie.
Nemenej dôležitá je dôsledná príprava na budúcnosť. Spoločne jej čelíme aj otázkami, akou je vnútorná reforma Únie v súvislosti s pripravovaným rozširovaním o potencionálne deväť nových partnerov zo západného Balkánu a východného krídla. V tomto kontexte je dôležité, aby kohézna politika Únie a spoločná poľnohospodárska politika boli nastavené tak, aby z nich mohlo Slovensko aj naďalej efektívne profitovať.
Na programe dňa zostáva aj dlhodobé budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, hlavne konkurencieschopnej a súčasne spravodlivej a sociálnej Európskej únie. Slovenská republika je a aj naďalej bude kredibilným, zodpovedným, predvídateľným, spoľahlivým a v neposlednom rade aj suverénnym a racionálnym členom Európskej únie.
Pán minister, ďakujem za predloženú správu.
Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť.
|
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi s pozície predsedu Výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár. Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii, pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie, stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie.
Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únie je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy, čoraz v neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysokom konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom tranformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny. Vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšila medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale i globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie, ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity, až po digitálnu tranformáciu a revolúcii v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu v životných nákladov vo forme ekonomickej krízy. Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale výzvam súvisiacim s postpademickou (...nezrozumiteľne vyslovené...) našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch.
Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas 20-tich rokov svojej existencie hospodársky rast. Vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov. Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formo....
=====
|
243.
Pán poslanec Majerský, ako aj župan potvrdil, že situácia je vážna aj na samosprávnych krajoch, nielen na mestách a obciach, a je dokonca taká vážna, že Prešovský samosprávny kraj odmieta platiť aj nájomné za školy, ktorých je sám zriaďovateľ. Takú situáciu máme aj u nás v Kežmarku, kde máme budovy, ktoré, kde chodia školy a kde je zriaďovateľ Prešovský samosprávny kraj a mesto Kežmarok vyčíslilo nájom, ktorý bol schválený zastupiteľstvom, a cez svojich poslancov v rámci mesta robia všetko pre to, aby kraj platil jedno euro. Takže aby sme boli jasní, tá situácia je taká vážna, že ani kraj nemá peniaze na to, aby zaplatil vlastným školám nájom pre žiakov, tam, kde chodia na svoju výučbu.
Takže aby sme to brali všetci vážne.
|