70.
Ja len, ja len na záver chcem, ja som sa dohodol s pánom spravodajcom na tom, že oznámime hlasovanie na zajtra o 11. hodine.
|
64.
Ďakujem pekne. Nebudem opakovať to, čo veľmi presne charakterizoval Boris Susko aj kolega Takáč, ale, pán poslanec Viskupič, trošku sa mi zdalo naivné vystúpenie, že však všetko tu vyriešme, však trh to vyrieši, tak potom povedzte okolitým krajinám, že viete čo, prestaňte dotovať svoju poľnohospodársku výrobu, zmenšite svoju výrobu a potom môžme sa pobiť o to, že kto je konkurencieschopný. Viete, my nemôžme sa na to pozerať tak, že každá jedna z tých krajín si chráni svoju poľnohospodársku výrobu, viete to veľmi dobre a je to veľmi citlivá oblasť. Pamätáme si rôzne tie vylievania mlieka vo Francúzsku a v iných krajinách, vylievanie vína, lebo bola nadprodukcia a podobne. A potom sú také opatrenia, že niekto bude dokonca odporúčať, aby slovenskí vinári napríklad dostali dotácie za to, že vyklčujú svoje vinohrady. My musíme pomáhať tým, aby sa stali konkurencieschopnými a to, čo ste povedali, tá, keby sa brala vyslovene len cena, ktorou by reťazce napríklad predávali len zahraničné potraviny, no tak slovenské potraviny mnohé by sa vôbec nepredávali. Ale prečo? No lebo tie poľské, francúzske a iné výrobky sú oveľa viac dotované a podporované štátom. A my sme malá krajina a preto musíme zvýšiť túto podporu. O tomto sme my hovorili. To je jedna vec.
A druhá vec je, samozrejme, ak štát prestane kontrolovať cenové vývoje, čo doteraz ste absolútne nerobili, už len to by pomohlo, aby sa tie ceny znížili. Takže neberme to tak, že trh všetko vyrieši, štát nemusí absolútne nič robiť a výsledkom bude to, že budeme mať dvojnásobné ceny potravín ako v okolitých krajinách.
Ďakujem pekne.
|
50.
Kolega Viskupič, ty to bagatelizuješ iba na to, že sa tu vyrobí nejaká analýza pre analýzu a že sa to založí niekde, ale ja chcem upozorniť na jedno, však tu je zákon o cenách, ktorý je v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, kde dalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky nejaký príkaz Slovenskej obchodnej inšpekcii, aby vykonávala svoju kontrolnú činnosť? Slovenská obchodná inšpekcia povedala, že žiadny takýto pokyn z ministerstva financií nedostala. A ver mi, že keď sa štát začne zaujímať o to, nie Národná banka, ale štátne orgány o to, aké sú cenové vývoje, všetci si dajú pozor. A bolo mi to aj potvrdené, že zrazu, keď sa kontrolovali cenové vývoje, zrazu však tie reťazce si dávali oveľa menšie marže. A kto, kto zabezpečil to, aby sa tie cenové vývoje nemohli kontrolovať? No strana SaS, pán Viskupič.
Vy v prvom kilečku ste zrušili tzv. opatrenie, ktoré hovorilo o tom, že tri roky dozadu tie, tie reťazce musia evidovať svoje ceny. Ony síce evidujú ďalej, ale nemajú žiadne, žiadnu povinnosť voči žiadnemu štátnemu orgánu ich predkladať a my to vraciame naspäť a chceme, aby štát sa o to viac začal starať a hlavne s cieľom, samozrejme, aby potom aj klesli ceny potravín na Slovensku.
Ďakujem pekne.
|
46.
Ďakujem pekne. Ja dovolím si zareagovať na to, čo tu povedal pán Viskupič. Myslím, že je to dôležité v rámci toho súboja, ktorý tu prebieha v Národnej rade.
Pán poslanec Viskupič, na úvod by som chcel povedať k tomu vyhláseniu tých sociálnych partnerov. Považujem to od vás absolútne za nekorektné, že ste to pri tomto prerokovávaní týchto zákonov vôbec vytiahli. Tu je vyše dvesto zákonov na tejto, na tejto schôdzi Národnej rady a ja vás poprosím, urobte to pri tých stopäťdesiatich, ktoré sú úplne zbytočné. Postavte sa sem a môžete tu zakaždým 150-krát opakovať, ale toto sú zákony, ktoré do tejto kategórie absolútne nepatria. Preto to považujem za absolútne nekorektné, že ste vôbec začali s týmto celé toto vystúpenie.
Druhá vec, sťažujete sa teda, že je tu nejaká legislatívna smršť, tak ja sa pýtam, prečo strana SaS tak vehementne obhajovala termín predčasných volieb 30. 9? Ja sledujem každú jednu politickú diskusiu, kde pán Sulík rozpráva, ako keby strana SMER bola tá, ktorá si želala nejaké predčasné voľby až 30. 9. Strana SMER hovorila, že majú byť predčasné voľby možno už v marci, keby to bolo možné, nie 30. 9. Však toto je ten chaos, ktorý tu je. Jedenásť mesiacov absolútneho bezvládia a robí sa tu, sa tu predkladajú veci a každý sa tvári, že je opozícia, a stojí to stovky miliónov Slovenskú republiku. To je fakt. Ale vy ste jedným z tých vinníkov, prečo sa to tak stalo. Mali ste trvať na tom, aby predčasné voľby boli oveľa skorej.
Čo sa týka samotnej tej, toho cenového vývoja, bolo to tu povedané. No Slovenská republika dáva na pomoc poľnohospodárom o osemkrát menej ako okolité krajiny. A máte pravdu, slovenské tovary sú drahšie ako tie dovozové, lebo sme oveľa menší trh a keby sme pomohli dostatočne poľnohospodárom, ten benchmark tých cien tvoria slovenské potraviny. Čiže tam treba pomôcť, aby sa znížila cena slovenských potravín a takto dokážeme znížiť celkovú cenovú úroveň. A o tom sme sa odborne bavili na tých troch stretnutiach, o ktorých sa tu bavíme.
Ale to nepomôže. My musíme urobiť jednu vec. Trh je veľmi malý. To je ten trh, o ktorom vy hovoríte, jak úžasne funguje. No nefunguje, lebo by sme nemali dvakrát také vysoké ceny potravín. Čiže čo treba urobiť? Treba kontrovať cenové vývoje. A my tiež hovoríme, že k regulácii príďme až potom, keď urobíme analýzu a uvidíme, že tie cenové vývoje sú proste zlé, že sa zle vyvíjajú. Ja keď som sa rozprával s pani Machútovou, čo je šéfka Slovenskej obchodnej inšpekcie, tak vám môžem povedať, ona mi povedala, keby dostala pokyn z ministerstva financií, a to chcem kritizovať ministerstvo financií, ktoré v tom nič neurobilo, tak Slovenská obchodná inšpekcia by robila analýzu cenových vývojov. A ona mi hovorila, akonáhle by sa to začalo robiť, všetky reťazce by si veľký pozor dávali, čo aké ceny si budú určovať na malom slovenskom trhu, ktorý, bohužiaľ, je malý a nie je taký konkurencieschopný, ako sú okolité trhy.
Keď sa tu bavíme, jak vy hovoríte, o tom, že mali by prísť iné, iné reťazce na Slovensku, no tie reťazce, bohužiaľ, sú tu, je tu zopár reťazcov, ktoré majú dominantné postavenie na slovenskom trhu. Ak si pozriete čísla, sú to štyri veľké reťazce, ktoré určujú cenový vývoj, a keď sem dôjde nejaký ten piaty, kde sa teda nádejate, že to klesne, tak on príde hlavne vďaka tomu, že si pozrie, aké obrovské marže sú na Slovensku a prispôsobí svoje, svoje zisky tomuto trendu. Čiže preto my hovoríme, že štát musí sledovať cenové vývoje a ak sa nebude nič diať, tak to musí byť cenová regulácia. To sú základné opatrenia.
Čo sa týka ďalšieho podporného opatrenia, ktoré tu budeme za chvíľu predkladať, alebo ktoré sa už možno aj predkladali, je znižovanie nákladov na, na mzdy alebo teda mzdových výdavkov tých jednotlivých prvovýrobcov, hlavne od, od, odpustením sociálnych odvodov, tak to je jeden z prvkov. Ale ja považujem za najdôležitejšie práve to, čo som teraz povedal, kontrola cenových vývojov, posilnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie a treba ukázať, že štát sa o tie ceny v podstate stará. Ak to nemá pána, ak štát nesleduje, ako sa tie cenové vývoje dejú, tak tie reťazce si robia, čo chcú a zvyšujú si marže, ako sa im zachce.
Viete, ja som nedávno bol na jednom stretnutí krajín OECD a tam ja som s prekvapením teda čumel, kde sa teda hovorilo hlavne teda, že inflácia, zdražovanie a všetko, a z analýz OECD viete, čo vyplynulo? Že najviac narástli korporátne zisky tých firiem, ktorí tú infláciu zneužili a zvyšovali si ceny, ako sa im zapáčilo. A to je prípad aj na Slovensku.
Ďakujem pekne.
|
22.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Viskupič, plačete na nesprávnom hrobe. Ja neviem, prečo ste nám tu čítali to vyhlásenie sociálnych partnerov. Myslím si, že patrilo úplne niekomu inému a nie strane SMER. Strana SMER v Národnej rade rieši podstatné veci, ktoré trápia ľudí, a to je zdražovanie potravín a vy ste tomu tiež prispeli, si myslím, tým, že vy ste v prvom kilečku zaviedli to, že sa vlastne cenové vývoje prestali nejakým spôsobom sledovať. Ja keď som sa rozprával so šéfkou Slovenskej obchodnej inšpekcie, tá mi jednoznačne potvrdila, akonáhle štát začne kontrolovať cenové vývoje, tak všetky reťazce, všetci tí, ktorí sa zúčastňujú toho, že aké sú vysoké ceny na Slovensku, potravín, tak začnú sa veľmi ináč správať a zrazu tie ceny zázračne začínajú klesať, a to je návrh nášho zákona, ktorý tu predkladáme. Slovenský trh je relatívne veľmi malý a keď sa tu budeme baviť o konkurencii, tak potom musíme sa baviť o tom, ako prilákať tie ďalšie reťazce na slovenský trh. Je tu dominantná úloha niektorých reťazcov, a to určuje aj to, že realitou je to, že na Slovensku sú v podstate mnohé, mnohé potraviny oveľa drahšie ako v okolitých krajinách. A pravdou je taj to, že štátna pomoc v ostatných krajinách je osemkrát vyššia pre slovenských výrobcov, ako na Slovensku, a pravdou je aj to, čo ste povedali, že tie slovenské výrobky sú drahšie a preto musí byť tá štátna pomoc, aby sa potom ceny na základe tohto potom znižovali, lebo ten benchmark sú slovenské potraviny. Však nemôžu, keby sa predávali potraviny za ceny, ja neviem, poľského masla, no tak slovenské maslo sa vôbec nepredá. Štát musí pomáhať a tým, že pomôže výrobcom, bude znižovať cenu potravín. Toto je proste realita.
Takže ja hovorím, a čo sa týka sociálneho dialógu, nám nič nevyčítajte. My sme robili aj odborné diskusie, ktoré ste tu kritizovali, nie je pravda to, čo ste tu hovorili.
|
4.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, aby, ako určenému spravodajcovi výboru predostrieť informáciu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 2221 z 9. mája 2023 pridelila návrh poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
V predmetnom návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
1. Odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre hospodárske záležitosti.
2. Ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
3. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, nebol uznášaniaschopný.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor na 133. schôdzi dňa 13. júna 2023. Stanovisko gestorského výboru aj návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Predseda výboru pre financie a rozpočet určil za spravodajcu výboru mňa, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
|
14.
Ďakujem pekne kolegom, ktorí reagovali na mňa. Ja sa vyjadrím k pánu Šefčíkovi. Viete čo? Analyzovať sa bude. Analyzovať sa bude napríklad pán Vlčan, ktorý si chce nechať 1,4 milióna eur len tak zo štátneho rozpočtu, však neni problém. To kto si kedy dovolil takéto niečo, že povie, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kuffa, v rokovacej sále je zakázané telefonovať. Opustite rokovaciu sálu!
Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Môžem?
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pokračuj. Prepáč.
Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
... Takže analyzovať sa bude, že vaši štátni tajomníci si nadeľovali dotácie, vaši štátni tajomníci robili to, že mali, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva mal MOM-ky, na ktorých zarábal mesačne možno 300-tisíc eur, a tu sa to tolerovalo, nebol problém. Predstavte si, že by toto sa robilo za našej vlády. Analyzovať sa bude aj to, prečo štátny rozpočet mal výdavky 18 miliárd a zrazu ich má 35 miliárd. Ja nemám prístup ku všetkým informáciám, ktoré má minister financií, ale toto sa určite analyzovať bude. A ja viem, že sú tam obligatórne niektoré výdavky, ale sú tam aj výdavky, ktoré sú neefektívne vynaložené a boli neefektívne vynaložené. Ja nebudem spomínať vaše, vaše lotérie, očkovacie, to bol jeden humbug, to bola jedna hanba, cirkus obyčajný. To stálo milióny. Takže všetko sa analyzovať bude.
|
4.
Ďakujem pekne. Takže skoro pred prázdnou sálou, tak môžem si tu dať na úvod trošku rozcvičku. Dobre, čiže poďme k programovému vyhláseniu tejto vlády, ktorý si nazvali Len spoločne môžeme čeliť výzvam 21. storočia.
Najprv by som sa asi vyjadril k tomu, že títo páni za mojím chrbtom, ktorí predstavujú vládu pani Čaputovej alebo teda priestor pani Čaputovej, sú v podstate ľudia, ktorých si ona vybrala, a za mňa môžem povedať, myslím si, že je to predstava prezidentky Čaputovej o tom, ako má vyzerať vláda v budúcnosti. Napriek tomu teda, že povedala, že sa nezúčastnia politického nejakého zápasu, nebudú síce na kandidátkach niektorých politických strán, predpokladám teda hlavne Progresívneho Slovenska, ale určite sa možno niektorí z nich budú uchádzať, ak by teda Progresívne Slovensko v budúcnosti víťazilo vo voľbách, tak sa budú uchádzať možno o tieto posty, hlavne teda v exekutíve.
Čo sa mňa týka, tento dokument, v podstate programové vyhlásenie vlády preto ja považujem za dokument, ktorý viac-menej stelesňuje to, čo by tu nastalo potom ako by sa Progresívne Slovensko a nejaký zlepenec piatich možno strán, ktoré sa dajú dokopy, ako by vyzerala v podstate predstava o tom, kam sa bude uberať Slovensko v ďalších rokoch.
Môžem povedať jednu vec, že ja si myslím, že táto vláda pani Čaputovej nemala vôbec vzniknúť. Ja som mal nedávno stretnutie s jedným veľvyslancom, a nebola to žiadna postkomunistická krajina, bola to krajina, v ktorej vládne trhové hospodárstvo, a teda keď sme sa bavili o tom, že vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera padla v podstate 15. decembra minulého roku, tak v nemom úžase, že ako je možné, že v nejakej krajine, ktorá je demokratická, dokážeme 11 mesiacov tu mať nejaké pofidérne vlády, ktoré v podstate nemajú ani podporu ľudí na Slovensku a v podstate nemajú podporu ani dokonca v parlamente. Prečo nemala táto vláda vzniknúť? No preto, lebo v normálnych demokratických krajinách, ak padne vláda, tak pozrime si príklad napríklad Španielska, Talianska, tak behom 2-3 mesiacov sú vyhlásené ďalšie voľby. Na Slovensku je to inak a ja poviem jednu vec. Mňa udivuje, že pani prezidentka dovolila stav, aby sme tu mali 11 mesiacov, nemali tu vlastne legitímnu vládu. Toto myslím si, že nie je dobrý obraz toho, ako by malo Slovensko do budúcna vyzerať. Predčasné voľby mali byť čím skôr, mohli byť ešte na jar, mohli byť do tej prvej polovičky tohto roku, tak ako avizovala pani prezidentka. Nestalo sa tak. Považujem to za veľkú chybu.
Preto aj poviem otvorene, vláda za mojím chrbtom nemá v podstate zatiaľ legitimitu parlamentu a myslím si, že ju ani nezíska. No sám by som bol veľmi, veľmi prekvapený, ak by politici chceli nejakým spôsobom odovzdať svoje právomoci práve vláde, ktorá nevznikla z nejakých parlamentných volieb. Práve za toto mali byť tie predčasné voľby čím skôr. Legitimita je veľmi dôležitá a ja si nemyslím, že parlament v tejto situácii by mal odovzdať plné právomoci vláde pána Ódora, pani Čaputovej, vzhľadom na to, že sa tu riešia aj vzhľadom na konflikt na Ukrajine, vzhľadom na rôzne témy ako je azylová politika, dôležité témy, ktoré, ktoré my nechceme odovzdať ako politici nejakej dočasnej vláde, ktorá tu rozhodne o niečom. Tým sa my tu budeme v podstate riadiť potom ďalšie roky. Ja viem, že každý povie, však tie procesy len začali, však len debatujeme. Viete, ale to sú tie salámové metódy. Začnime hovoriť o kvalifikovanej väčšine napríklad pri hlasovaní v Európskom parlamente alebo v Európskej komisii a máme problém, ktorý nebudeme vedieť do budúcna riešiť. To sa pomaličky takto seká salámovo, až na konci príde rozhodnutie. Príde rozhodujúce hlasovanie a máme problém na streche.
Čo sa týka migračnej politiky, jednoznačne my sme proti migračným kvótam a určite nebudeme podporovať nejaké, nejakú veľkú solidaritu v prerozdeľovaní migrantov. Toto, myslím, že na Slovensku si neželá nikto. Ochrana hraníc, takisto migrácia je dôležitá téma. Ak nefunguje tá schengenská hranica, môžme im, samozrejme, tým krajinám, ktoré tú schengenskú hranicu majú, môžme im pomáhať, ale na druhej strane, ak to nefunguje, tak musíme si pomôcť sami, musíme ochraňovať vlastné štátne hranice.
Čo sa týka samotného dokumentu programového vyhlásenia vlády, ja som si ho prečítal s plnou vážnosťou, samozrejme. Mňa zarážajú niektoré, niektoré veci, ktoré sa tam nachádzajú. Hovorí sa tu napríklad, že sa bude pokračovať v pozitívnych trendoch, ktoré už boli naštartované. Tak ja sa pýtam, aké pozitívne trendy tu naštartovala Hegerova, Matovičova vláda. Veľa sa tu hovorí o rôznych reformách, ktoré ja mnohé nepovažujem za reformy, a keď si prelistujem tie počiatočné strany tohto dokumentu, tak sa hovorí veľa o pomoci marginalizovaným skupinám, o boji s hybridnými hrozbami ako keby to bola tá najväčšia hrozba na Slovensku. A v tejto pasáži si dovolím upozorniť napríklad na to, že sa hovorí o nedostatočnom dôraze na kritické myslenie. Viete, tu sa veľakrát, ja teda mám rád kritické myslenie, mám rád dokonca vedu a mnohokrát sa zamýšľam nad mnohými vecami, ale ak teda kritickým myslením je to, že budete si myslieť to, čo my chceme, aby ste si mysleli, tak to ja nepovažujem za kritické myslenie. Toto si myslím, že je veľmi nebezpečné pre akúkoľvek spoločnosť a takisto, ak sa potiera iný názor na Slovensku, takisto to považujem za nebezpečné.
O mimovládkach sa nebudem vyjadrovať, to tu moji kolegovia veľmi, veľmi detailne rozobrali, ale ja sa chcem presunúť v podstate k dokumentu, ktorý hovorí o tých peniazoch, ktoré nerastú na stromoch. To sa bavíme o verejných financiách. To, čo postrádam v tomto dokumente, sú tie základné problémy, ktoré treba riešiť na Slovensku. Sú tu jednovetové zmienky o tom, že treba riešiť zdražovanie, ale zdražovanie je oveľa komplexnejší problém. Všetci sa chvália, že však máme priemernú mzdu okolo 1 300, vyše 1 300 eur. Len nikto nepovie o tom, že z tých 1 300 eur v nomináli už 30 % tí ľudia počas dvoch rokov v podstate stratili. Takže toto je veľký problém a kúpyschopnosť slovenského obyvateľstva výrazne, výrazne klesá.
Čo sa týka úspor domácností, tak v Čechách úspory domácností rastú a na Slovensku takto klesajú. Ľudia sú neni schopní ušetriť zo svojich zárobkov ani 100 eur mesačne. To je veľký problém, ľudia sa prepadávajú do chudoby, máme tu, my sme v podstate druhá najchudobnejšia krajina v Európskej únii a, tak ako už tu bolo, myslím, povedané, nie sú to výmysly moje, nie sú to možno výmysly ani pána Ódora, ale sú to priamo podložené informácie z Eurostatu a z ostatných inštitúcií, ktoré sa tým zaoberajú. Podľa iných inštitúcií máme, takisto sme, sme štvrtá krajina s najhorším podnikateľským prostredím vôbec na svete. To sa nebavím ani o eurozóne, ani o Európskej únii. Životná úroveň stále klesá a táto vláda, ktorá sedí za mnou, hovorí o tom, že poďme adresne pomáhať. Tak ja sa pýtam, čo to znamená adresne pomáhať, ak možno viac ako polovica alebo možno dve tretiny obyvateľstva na Slovensku majú problémy vôbec vyžiť. Čo je teda adresná pomoc? Idete pomôcť 10-tisíc ľuďom, 100-tisíc ľuďom, 200-tisíc alebo 3 miliónom? Toto je podstatná otázka.
My vravíme, a dovolím si povedať, s jedným súhlasím, aj keď teda niekedy viac hovoríte kriticky ako píšete, lebo v tomto dokumente ja veľkú kritiku teda Hegerovej, Matovičovej vlády neviem nájsť, tak zadlženie Slovenskej republiky sa skutočne zvýšilo, ja si pamätám, dlh Slovenskej republiky v roku 2019 bol 45 miliárd a dnes máme niekde okolo 63 miliárd. Takže bavíme sa o 23 miliardách, ten bude ešte tento rok stúpať a keď sa tu niekto chváli rokom 2022, všetky problémy z roku 2022 sa presúvajú do roku 2023. Vzhľadom na to, že všetci ekonómovia aj premiér, aj minister financií sú ekonómovia, analytici, vedia, že tie výdavky, ktoré nám prídu, niektoré výdavkové tituly infláciu, inflácia dobehne až v nasledovných obdobiach a tým sa presúvajú tie záťaže na ďalšie krajiny. Pozrel som si včera analýzu, myslím, IFP to vydalo, tabuľku, kde Slovenská republika má najvyšší deficit z celej Európskej únie (6,3 %) a očakáva sa, že dlh Slovenskej republiky bude naďalej rásť a prekročí opäť 60-percentnú hranicu.
Čo sa týka tej efektivity vynakladania peňazí, no musím povedať, že ja som teda s efektivitou bývalej vlády nebol absolútne spokojný, som to kritizoval. Pozrime sa na tie, miliarda na plošné testovanie, to sú obrovské peniaze. Viete, ja mám pocit ako keď ja som bol ministrom financií, keď sme sa bavili, že vieme nájsť 10 miliónov niekde, tak dneska tých 10 miliónov sa hovorí 100 miliónov. My sme hovorili, že ideme hľadať niekde 20 miliónov, dneska je to 200 miliónov. A keby sme hovorili o 100 miliónoch, tak dneska sú to miliardy. Miliarda neni problém na Slovensku podľa niekoho. Chcem upozorniť, že aj štátny rozpočet v roku 2019 mal výdavky asi 18 miliárd a v tomto roku sa nachádzame na úrovni dvojnásobku, 35 miliárd. A ja hovorím jedno, áno, efektivita musí byť, ale musí byť všade. Nemôže to byť o tom, čo hovorí táto vláda v dokumente programové vyhlásenie vlády. Vy hovoríte, že poďme šetriť, poďme si uťahovať opasky a to uťahovanie opaskov, ja, ja hovorím, je vďaka tej predchádzajúcej vláde, ktorá tu bola. Na jednej strane napríklad strana SaS hovorí o tom, poďme znižovať dane, ale nepovie o tom, ako máme zabezpečiť zdravotníctvo, sociálne veci a napríklad školstvo a ostatné služby, ktoré musí štát poskytovať.
Vy hovoríte o tom, že v podstate poďme na jednej strane zvyšovať efektivitu, ale na druhej strane hovoríte o tom, že treba vyriešiť, treba vyriešiť obranyschopnosť vzdušného priestoru na Slovensku. Ja som sa zamýšľal nad tým, aké prirovnanie povedať o tom, jak sme poslali S-300 na Ukrajinu, tak ma napadlo také prirovnanie, že my sme mali v podstate také zánovné a veľmi slušne jazdiace auto S-300 a niekto za nami prišiel a povedal, no viete čo, vy to svoje dobré auto, ktoré ste používali roky, pošlite ho na tú Ukrajinu a my vám požičiame, nie darujeme, požičiame tri mercedesy za 100-tisíc euro. A my sme na toto kývli. Poslali sme takto migy na Ukrajinu, super. No a potom vám niekto povie, viete čo, ale ja tie dva mercedesy, čo som ti požičal, musím si ich zobrať naspäť a za chvíľu budem potrebovať aj ten tretí mercedes. A ja poviem, ježišmária, však ja nemám auto, však nemám na čom jazdiť. A on mi povie, no výborne, neni problém, tak mi ti ten jeden mercedes za 100-tisíc euro predáme. Toto je naša efektivita a to je vlastne v určitom zmysle napísané aj v tomto dokumente medzi riadkami. Môže to človek hľadať.
Čiže na zbrojenie nie je problém a neviem teda, čo je cieľom tejto vlády, že či teda na zbrojenie sa idú dať 2 % HDP alebo viac ako 2 % HDP. Ja chcem upozorniť na jednou vec, v roku 2019 HDP bolo na úrovni asi 93 miliárd a v tomto roku má dosiahnuť 122 miliárd, ale nie vďaka tomu, že nám rastie ekonomika vďaka predchádzajúcej vláde, vďaka inflácii. Inflácia nafúkla HDP. A tak ako sa v minulosti, minulo poviem, ak by sme zobrali 2 % z roku 2019, bolo to 1,8 miliardy, no dneska je to už 2,4 miliardy, čiže o 600 miliónov viac. Viete, a tu sa stovkami miliónov hádže, že však neni problém, tak si kúpime Patriot za miliardu, hej, ale potom budeme hovoriť o tom, čo je v tomto dokumente uťahovania opaskov, kde teda vláda hovorí, že ideme pomáhať s energiami. Ale ako idete pomáhať s energiami, keď hovoríte, že vlastne pomáhať s energiami budete len tým adresným skupinám ľudí. Koľko je to ľudí, ktorým chcete pomôcť? Vlastne zredukujete tú pomoc tým ľuďom a ja chápem, že je to náklad, je to nápor na verejné financie, ale treba jasne zadefinovať, komu chcete do budúcna s energiami pomáhať a komu nie.
Ale na druhej strane, za mňa môžem povedať jednu vec, prečo tu máme aj problémy s energiami, no lebo sme zakceptovali absolútne všetky sankcie, ktoré sa tu uvalili na Rusko, a ja neschvaľujem ani agresiu, ani žiadny útok na Ukrajinu, ale na druhej strane prečo, prečo my sa nesprávame tak, že ekonomicky si povieme, dobre, tak budeme brať ten ekologický potrubný plyn za nejakých podmienok, mohol by byť nejaký lacnejší o 30 %, mohli sme na tom zarábať, ale nie, my budeme kupovať LNG, ktoré nie je ekologické, ale máte, celý tento dokument je prešpikovaný o tom, ako ideme podporovať zelenú ekonomiku a všetko ostatné. LNG tanker za sebou ťahá jednu, jeden Mount Everest CO2, o ktorom toľko hovoríte, jeden Mount Everest, a to je len jeden, o ktorom hovorím. Obrovské úniky plynu pri zmrazovaní do týchto tankerov, to je ekologické? To nie je ekologické. Čiže hľadajme riešenia, ako urobiť prístupnými energie a nie ako, ako v podstate mať ešte zvýšený dopad na životné prostredie.
Slovenská republika nepotrebuje Vipery, Slovenská republika potrebuje pomoc ľuďom so zdražovaním, potrebujeme pomôcť slovenským občanom s hypotékami. A bavíme sa, my sme vyzvali aj banky, aby sme sa odborne bavili, zatiaľ teda nemám pozitívny odkaz, že by sme sa o tom išli baviť, ale vláda by sa mala zaoberať dopadom hypoték a refixácií, ktoré nastanú v ďalších rokoch, na ľudí na Slovensku. A to sa bavíme o stovkách tisíc domácností, ktorých to postihne. Ja som na, od pána Viskupiča, nemáme ho tu, počúval, počúval na výbore, že však to je všetko predvídateľné, však neni problém. A pred tým päť minút mu guvernér Národnej banky rozprával o tom, ako sa zmenila situácia, že z mínusových úrokov zrazu sme na 3,5 %, 3,75 % úrokov ECB. A to sa stalo z roka na rok. A tí, čo si zobrali tie hypotéky tri roky dozadu, dnes ich refixujú a zrazu zistia, že z 1 % platenia úrokov budú mať možno 4, možno 5. A čo sa stane? No jeho úver sa zdraží asi o 70 %. A táto vláda, a na to som dostal odpoveď, však tu máme inflačný nárast miezd. Ale nárast miezd môže byť inflačný možno o 10 % alebo o, myslím, že 7 %. Tak sa pýtam, keď tie hypotekárne úvery vám zdražia o 70 a väčšina si nabrala tie úvery, lebo vedeli, že majú príležitosť si kúpiť vlastné bývanie, lebo Slováci chcú mať vlastné bývanie, tak týmto ľuďom nastanú obrovské problémy. Zdraží sa im tá hypotéka o možno, možno 200, 300, 400, 500 eur a to môže byť pre nich likvidačné. S týmto musí vláda pomáhať na Slovensku.
Treba vyriešiť zdravotníctvo, hej. Jedna vec, a to je možno výtka k tomu dokumentu, vy ste si tu napísali všetko možné, dokonca poďme zmeniť daňový mix, je síce ako strednodobé opatrenie, to sa tu nepodarilo za roky vyriešiť. Ja som za, aby sa to urobilo, ale musíte mať aj zvolenie ZMOS-u a všetkých ostatných, ktorých sa to napríklad dotýka.
No a ešte jedna správa pre Slovensko, keď si pozrete ten, ten, tú časť o tom strome, tak hovoríte o tom, a to je vlastne tá filozofia, ktorú tu bude raziť aj budúca Čaputovej vláda, ak teda by sa dostalo Progresívne Slovensko k moci. Musí sa prehodnocovať zdanenie spotreby, zdanenie majetku, zdanenie negatívnych externalít. Bavili sme aj o tom na finančnom výbore, pán minister financií jasne povedal, že áno, musíme sa zaoberať možno zvyšovaním daní z nehnuteľností, budeme sa baviť o dani spotreby. Spotreba je aj DPH. Tak ja neviem, táto vláda plánuje zvýšiť DPH alebo, alebo spotrebné dane? Negatívne externality, no dobre, tak áno, vy ste takí zelení, urobíte, samozrejme, nejaké CO2 dane, budeme platiť aj, neviem, za to, že dýchame vzduch, aj za to sa tu bude za chvíľu platiť na Slovensku, lebo takí sme zelení. Ale LNG tankery nikomu nevadia, nikomu.
Čiže je tu správa, že po zdevastovaní ekonomiky budeme si uťahovať opasky, že sa budú možno zvyšovať dane, čiže to je to, čo sa stane, ak sa tu dostane k moci budúca vláda. Ja hovorím jedno, konsolidácia je potrebná, ale musí byť postupná a nebude to vôbec ľahké. Obrovský dlh, ktorý sa tuná naakumuloval, vôbec skrotiť bude obrovský problém a myslím si, že toto bude najväčší, najväčšia výzva budúcej vlády.
Ale chcem povedať, tá vláda musí vzniknúť z predčasných volieb, musí vzniknúť legitímne, musí dostať mandát ľudí a vláda, ktorá sedí za mojím chrbtom, tento mandát nemá a nemá legitimitu, a preto SMER – sociálna demokracia určite nezahlasuje za programové vyhlásenie vlády a bude proti tomuto programovému vyhláseniu vlády.
Ďakujem pekne.
|
72.
Takisto chcem poďakovať pánu Takáčovi za vystúpenie, ktoré bolo dosť detailné, a som rád, že teda sme sa zaoberali touto problematikou. Za mňa chcem povedať, že aj vzhľadom na vzniknutú situáciu vôbec politickú, ktorú, ktorú máme na Slovensku, si myslím, že je veľmi dôležité, aby čím skôr prišla nová vláda, nakoľko, samozrejme, my z pozície opozície vieme dávať takéto návrhy, ale je dôležité, aby aj vláda vytvárala tlak na to, aby, aby sa zavádzali niektoré veci do praxe, a vláda vie veľmi, veľmi znepríjemniť niektorým, niektorým podnikateľom, ktorí si z toho urobili eldorádo, život.
Ja chcem poukázať na jednu vec a upozorňujú na to už aj medzinárodné inštitúcie, že to zdražovanie mnohí využili na zvyšovanie, neodôvodnené zvyšovanie cien. Profity korporácií stúpajú a absolútne sa nesprávajú tak, že budeme solidárni s ľuďmi, ktorí toto zdražovanie zaplatia.
Za mňa môžem povedať, tých 1,6 miliardy, ktoré vláda vybrala naviac na rôznych daniach, a hovoria to všetci ekonómovia, mali sa vrátiť tieto peniaze ľuďom a pomôcť im zvládať túto situáciu, ktorá tu je. Ja si myslím, že predčasné voľby 30. septembra, to je veľmi nešťastný a neskorý termín, a myslím si, že vláda by sa mala, mala by prísť čo najskôr, a teda budeme robiť všetko pre to, aby sa tak aj stalo.
|
34.
Ďakujem pekne. Využijem rozpravu, myslím, že faktická je trošku krátka na to, aby som po... chcel povedať to, čo som chcel povedať.
No máme v podstate spor Friedman versus Keynes, mám pocit, máme tu friedmanovcov zo SaS-ky. Ja chcem jednu vec. Vy asi uznávate to, že existuje nejaký, nejaký hospodársky cyklus. A ja nespochybňujem to, že trh funguje v tom, keď je konjunktúra, keď sa všetkému darí, to je všetko v poriadku, vtedy to funguje. Ale zvyšuje sa aj tá príjmová nerovnosť. To musíte asi uznať. Na druhej strane tu máme obdobia tej recesie alebo keď ten trh padá a vtedy práve je tá úloha štátu, kedy musí zasahovať. A ja si myslím, že, však máme dnes mimoriadnu situáciu na Slovensku. Dokonca je oficiálna, čiže nebavíme sa tu len o potravinách, ale o ostatných veciach. A v tomto období, keď sme potrebovali, aby ľudia napríklad sa vedeli boriť s tou infláciou, kde sa bavíme o babičke alebo o nejakom seniorovi, ktorý reálne žije z 380-400 euro a rozmýšľa skutočne, či si kúpi tie lieky alebo tie potraviny. A to sú, to sú reálne príbehy ľudí. Tým ľuďom treba pomôcť.
Ja chcem povedať len, ja keď som videl pána Hegera, ktorý hovoril, že máme super, máme dvojpercentný deficit, a potom počúvam pána Klimeka, ktorý rozpráva o tom, že v roku 2022 sme mali 1,4 miliardy na pomoc pri energiách. Ale viete, koľko dal štát? 300 miliónov. 1,4 miliardy verzus 300 miliónov. 1,1 miliardy mohli dostať ľudia na to, aby sa im, sa im uľavilo z tých energií. Nebudem tu hovoriť, aj vy ste určite dostali účty za minulý rok. Nedoplatky. Každý má nedoplatok a veľký nedoplatok.
A to, čo hovorí pán Viskupič o tom plyne, že áno, že super, však keď ten trh funguje, tak mali sme tu plyn aj za 500, dnes je možno, neviem, teraz nepozeral som momentálny stav, ale okolo 40, možnože 45, neviem, alebo 17, jak ste povedali. Takže ako ten trh funguje v týchto mimoriadnych situáciách? No nefunguje. Toto, toto musí štát momentálne riešiť.
Čiže za mňa musím povedať, že my nechceme, keby tu bol, keby tu bola len vláda trhu práve v tých recesiách, o ktorých sa tu bavíme, pán Oravec, viete, čo tu vznikne? Vzniknú tie getá, ktoré vznikli v roku 1929 po veľkej hospodárskej kríze. To boli ľudia, ktorým sa darilo a zrazu boli všetci na ulici, mali tam to svoje auto, ktoré nevedeli predať, žili tam v maringotke a boli radi, že sú radi.
Viete, kedy sa dostal, dostal svet z tejto krízy? Dobre, bola tam vojna, samozrejme. A keď si pozriete len napríklad aj čísla, čo sa týka napríklad Dow Jones, ten sa vrátil na svoje úrovne v roku 1954. To bolo obrovsky dlhé obdobie, kým sa akože začalo znova dariť.
Čiže ja hovorím o tom, keď je mimoriadna situácia, štát musí zasahovať, musí sa starať o to, aby ľudia túto, toto obdobie prešli. A to, čo hovoríme, že sociálne, trhové a ekologické, no ja sa pýtam, čo je ekologické na tom, že ideme kupovať LNG. Za tankermi sa ťahá jedna obrovská, obrovská, obrovské Himaláje toho, čo, proti čomu tu celá Európska únia teraz bojuje, tými elektroautami a všetkými týmito greendealmi a neviem čím. Keď sa to rozmrazuje, zamrazuje, 15 % toho plynu unikne do ovzdušia. Toto je ekologické? A my sme mali lacný potrubný plyn, ktorý neuniká, lebo ide v potrubí, a bol za tých 17 dolárov, o ktorých sa tu momentálne bavíme. Čiže toľko moja odpoveď na to.
Ďakujem pekne.
|
14.
Ďakujem pekne.
Pán Viskupič, máme tu základný filozofický problém, štát verzus trh. Vy ste obhajca, samozrejme, trhu, hovoríte, že za všetko môže len ECB a tlačenie peňazí. Ja chcem upozorniť na to, že táto vláda podporovala všetky sankcie, čo sa týka napríklad energetických zdrojov napríklad z Ruska, a nie som tu obhajca ničoho, ale viete, pre mňa je jedno, odkiaľ kúpime plyn, či ho kúpime z Ruska, alebo kúpime zo Spojených štátov, ale akú má cenu. My sme sa zbavili lacného ekologického potrubného plynu, ktorý sme dostávali, aj zbavujeme sa ho, však sa, stále sa hovorí, že musíme sa odstrihnúť, odstrihnúť, a dnes počúvam francúzskeho ministra financií Le Mairea, ktorý rozpráva, že, že, že Amerika, Spojené štáty dodávajú LNG za štvornásobné ceny do Európy, ako ich predávajú do, do Ázie. Toto je realita! A ceny energií vstupujú do všetkých, všetkých vstupov.
Hovoríte o konkurencii, tak keď je tu taká veľká konkurencia, tak reťazce majú, tie najväčšie, 8,5-percentné zisky, v iných krajinách majú oveľa menšie. A prečo sa sem tlačí poľský reťazec? No, lebo vidí, že na Slovensku je eldorádo, čo sa týka cien. Samozrejme, dá sa zarobiť, takže toto je, toto je problém.
Ak si pozreme, že my predkladáme to, čo momentálne vieme urobiť, ale čo urobila táto vláda? Žiadny tlak na nikoho, aby sa tie ceny znížili. My hovoríme o silnej úlohe štátu. Treba, aby štát reguloval, aby sa staral o to, aký je cenový vývoj, a tento zákon hovorí práve o tom, aby ministerstvo financií kontrolovalo vývoj cien a urobilo takisto nejaké kroky. Celá vláda má zodpovednosť. My chceme, aby vláda sa vymenila, aby prišla nová vláda, ktorá sa týmto konečne začne zaoberať.
|
6.
Ďakujem pekne. Chcem poďakovať mojim kolegom Faičovi a Takáčovi za predloženie návrhu tohto zákona. Je to séria z troch zákonov, ktoré budeme dnes predkladať práve k problému, ktorý najviac trápi ľudí na Slovensku, a to je zdražovanie.
Ceny neuveriteľným spôsobom stúpajú a chcel by som upozorniť iba na niektoré, na pár čísel, ktoré som si pripravil k tejto, tomuto zákonu. Keď sa pozrieme len na porovnanie roku 2022 s rokom, s marcom 2023, tak v roku 2022 potraviny rástli o 19,3 %. Mysleli sme si, že to bude ten vrchol, ale mýlili sme sa a vzhľadom aj na situáciu, ktorú, ktorá je tu na Slovensku, tak cenový vývoj poskočil vo februári na 28,6 % a v marci na 29 %. To sú alarmujúce čísla.
Chcem upozorniť na niektoré druhy potravín, ktoré zdraželi neuveriteľným spôsobom. Keď si zobereme mlieko, syr a vajcia, v roku 2022 stúpli o 20 %. V roku dvadsa... marci ´23 je to už 35,7 %. To sú alarmujúce čísla. Treba toto riešiť, vláda sa tým nezaoberá a musíme to zobrať ako parlament do vlastných rúk.
Zelenina. V roku ´22 stúpla o 20 %, v roku ´23 v marci o 32,1 %. A keď zobereme takú základnú potravinu, ako je mäso, tak z 18 % v roku ´22 zdražovania stúpli, stúplo mäso v marci o 30,5 %.
Mnohých ľudí na Slovensku trápi, napríklad na Kysuciach, na Orave, práve problém napríklad s palivovým drevom. Lebo mnohí si dokurujú. Majú, samozrejme, nemajú, všetci nie sú plynofikovaní, takže niektorí aj kúria priamo pevnými palivami a spomeniem dve alarmujúce čísla. V roku ´22 palivové drevo zdraželo o 25 %, ale v roku, v marci roku 2023 45,5 %. Toto už je skutočne hrozivé číslo, s ktorým treba niečo robiť.
To, čo povedal pán predkladateľ Vladko Faič, chcem upozorniť na to, že ministerstvo financií je práve tým orgánom, ktorý to, v ktorého gescii je cenová politika Slovenskej republiky, a je dôležité, aby bola prijatá koncepcia cenovej politiky na Slovensku. My vždy, keď sme si to dali do programového vyhlásenia vlády, tak aj túto koncepciu sme dodržiavali a dnes je skutočne mimoriadna situácia. Je to najvyššie zdražovanie za posledné desiatky rokov a treba to jednoznačne riešiť.
Čo sa týka informačných systémov, budeme tu preberať ešte jeden zákon, ktorý práve hovoril o tom, že je potrebné, aby sa tri roky dozadu evidovali ceny, ktoré používajú cenové reťa... teda reťazce a bez, bez tejto evidencie nie je možné kontrolovať cenový vývoj na Slovensku. Čiže my chceme, aby informačné systémy ministerstva financií evidovali ceny, takisto aby Slovenská obchodná inšpekcia sa zaoberala cenovými nárastami. Potrebujeme jasné dáta a potrebujeme jasné opatrenia na to, aby sme vedeli s, so zdražovaním bojovať.
Ja, samozrejme, vypočujem si ďalšie dva návrhy, ktoré predkladá strana SMER – sociálna demokracia. Je to komplexný balík, takže budeme pokračovať v tejto diskusii.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
4.
Ďakujem pekne. Dovoľte mi vystúpiť ako spravodajcovi k tomuto návrhu zákona, v prvom čítaní k návrhu zákona poslancov Národnej rady Vladimíra Faiča a Richarda Takáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 128/2002 o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1647).
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, do ktorej sa hneď ako prvý aj hlásim.
|
34.
Ďakujem pekne. Pán Vetrák, ťažko vám niečo vysvetľovať, keď vy ste pripravili zákon, ktorý skutočne, vy ste sa do toho tak zamotali, že už sám neviete, čo vlastne predkladáte a čo idete presadzovať. Však vy ste presadzovali na začiatku úplne niečo iné ako dnes. Vy si šlapete po jazyku a vy nás tu presviedčate, je to všetko super, treba všetko, všetko prediskutovať, budeme tu diskutovať, môžme aj desať hodín diskutovať. Ja vám hovorím, že tento návrh zákona je paškvil, to je prvá vec.
Druhá vec, čo sa týka tých peňazí, o ktorých hovoríte, peniaze nemajú mašličky, to je, to dokonca rozpráva štátny tajomník Klimek, keď už teda mne neveríte. V štátnom rozpočte proste máte príjmy do štátneho rozpočtu, výdavky a môžte si povedať, nie, tam to nefunguje tak, že si poviete, že tu vyberiem nejakú spotrebnú daň a tá musí ísť presne sem. Tak to nefunguje. Sú niektoré, nejaké ná... nejaké, pravidlá, ktoré treba dodržiavať, ale proste bankový odvod aj tento odvod je príjem do štátnych finančných aktív.
Čo sa týka štátnych finančných aktív, o ktorých ste sa bavili, ako nerozumiete tomu, preto o tom rozprávate. Ja som povedal, štátne finančné aktívy nie sú žiadna imaginárna veličina, ak chcete povedať, že banky a všetky tieto, tieto inštitúcie nejak imaginárne platili peniaze, však tie peniaze reálne musí zaplatiť. Prišli na účet, ktorý sa volajú štátne finančné aktíva, a ja sa vám tu snažím vysvetliť, že štátne finančné aktíva priamo nemôžte použiť, ale otvárajú vám fiškálny priestor, to znamená, vám znižujú deficit, keby ste mali 3-percentný deficit, zníži vám to na 2-percentný a môžte tú miliardu použiť niekde inde. Veď preto sa tieto peniaze dajú nejak nepriamo použiť. Čiže toto je vysvetlenie k tomu, čo som vám chcel povedať.
Viete, ja poviem jednu vec ešte, my sme so žiadnymi bankami žiadne memorandum nepodpísali, to je pod... to je memorandum Igora Matoviča a Eduarda Hegera, to ste vy podpísali... (Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcie z pléna.)
|
22.
Ďakujem pekne. Pán Gyimesi odišiel, tak mohol sa niečo dozvedieť. Je pravdou, že bankový odvod sa odvádza do tzv. štátnych finančných aktív, ktoré priamo neviete použiť, ale pán Gyimesi by mohol vedieť, že sa vďaka štátnym finančných aktívam otvára fiškálny priestor, to znamená, znižuje vám to deficit a v zásade, keď sa chcete vrátiť na pôvodný deficit, ktorý ste navrhli, tak máte fiškálny priestor, aby ste tieto peniaze v rámci štátneho rozpočtu vedeli použiť. Toľko k tomuto.
Pán Viskupič, vy si pozrite zisky bánk za minulé roky. Stále tu rozprávate o tom, že je tu kríza, je tu taká, toľko kríz a neviem čo, a pozrite si minulý, tento rok 1,47 mld., minulý rok 921 mil. hrubého zisku. Však v tých dobrých rokoch tie banky mávali zisk niekde okolo 700-800 mil. za rok a vy hovoríte, že teda tým bankám bude strašne poškodené. Tá sadzba je presne taká istá, samozrejme, pri tomto zákone sa odvod vypočíta úplne iným spôsobom, vy to viete veľmi dobre, berie sa z hospodárskeho výsledku, a nie z bilančnej sumy ako je to základe toho prvého zákona, o ktorom som hovoril, preto iný výpočet, ale výsledok je rovnaký, stále sa bavíme niekde okolo 300-350 mil. eur, takže bankám by išiel rovnaký odvod, ako bol zavedený za nás. My sme sa pokúšali bankové odvody viackrát zaviesť, takže uvidíme.
Pán Vetrák, pozrite si výbor, ja som na tom výbore bol a ja si pamätám, jak ste sa všetci do mňa púšťali vrátane pána Gyimesiho, ktorý tu nie je, že jak vy idete zaviesť bankové, že však pôjdu tam aj banky, a uvidíme, jak sa my k tomu postavíme. My sme sa k tomu postavili tak, že ideme zavádzať bankový odvod vo výške vyše 303 až 350 mil.
Tak ja som zvedavý, ako sa vy k tomu postavíte pri hlasovaní.
|
12.
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja v podstate mám len desať minút, takže sa budem prvú polovicu svojho vystúpenia venovať tomu, čo sa tu povedalo a čo sú fakty. A v druhej polovici by som rád predložil pozmeňujúci návrh, ktorý som pripravil k tomuto návrhu zákona.
Čo sa týka tohoto návrhu zákona, ja musím povedať, že rokuje, tak jak povedal pán Vetrák, už ho tu máme niekde od augusta minulého roku. Dlho, dlho sa o ňom rokovalo, nerokovalo. A pamätám si aj vystúpenie pána Vetráka na výbore pre financie a rozpočet, keď nám aj tuto s kolegom Gyimesim rozprával o tom, že však ideme zaviesť aj bankový odvod, že bude v tom zákone bankový odvod.
Tak dneska som si prečítal návrh poslanca Vetráka, teda pozmeňujúci návrh, kde žiadny bankový odvod sa nenachádza, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka, nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom bol predložený tento, tento pozmeňujúci návrh, že došiel dnes ráno, no a že je to šesťstranový návrh. Samozrejme, my si ho vieme pozrieť. Ale ja som teda očakával, ja som tuším komunikoval aj s pánom podpredsedom, že by sme chce... radi videli ten pozmeňujúci návrh. Nedostal som ho. Dnes som ho dostal, keď sa objavil, objavil na, na internete, a musím povedať, že bol som veľmi, veľmi sklamaný z tohto pozmeňujúceho návrhu.
Pán Vetrák poprel sám seba. Z tohoto zákona urobil v podstate úplne zdrap papiera a tie veľké slová, o ktorých ste tu rozprávali, sa absolútne nejdú naplniť. Dokonca ste zašli až tak ďaleko, áno, že znížili ste ešte, že bude sa platiť ten bankový odvod, teda nie bankový, odvod osobitne z regulovaných odvetví až od troch miliónov. Čiže každé to odvetvie, ste mu darovali 12 % z jeho troch miliónov, čiže 360-tisíc každý jeden subjekt. To je úžasné.
Čiže vy hovoríte o tom, že na jednej strane chcete ho, chcete ho zvyšovať a na druhej strane, keď sa pozriete do návrhu pána Vetráka, tak skoro mi vypadli oči, keď som videl, že vy vlastne idete zrušiť osobitný odvod z regulovaných odvetví.
My máme totiž dva odvody. Jeden je ten bankový na základe iného zákona, nie tohto zákona. Je to zákon 384/2011 Z. z., na základe ktorého sme my zavádzali bankový odvod, a vy ste, a je druhý zákon, to je ten, ktorý teraz riešime, je zákon o... o regulovaných odvetviach a do toho ste chceli dať tie banky. No nedali ste, nedali ste. Tak ja ich dám aj napriek tomu, že s týmto zákonom taký, tak ako je navrhnutý, ja to považujem skutočne za paškvil, ale keď je tu teda príležitosť bankám dať ten bankový odvod, tak ja navrhnem v pozmeňujúcom návrhu, aby ten bankový odvod bol a aby bol približne v tej výške, ktoré banky platili aj za našej vlády, to znamená rádovo niekde okolo 300-350 mil. euro a potom sa ukáže teda, ako budete hlasovať, dámy a páni, za tento náš návrh, ktorý ideme, ideme predložiť.
Považujem tento zákon, že pán Vetrák tu urobil saltá mortale, ja už som to povedal v svojej poznámke, faktickej, že ja to skutočne neviem teda, že či bol zlobovaný alebo niečo také, ale ten účel zákona, o ktorom tu toľko rozprávate, sa absolútne nemá naplniť na základe tohto pozmeňujúceho návrhu. Ak toto je výsledok toho niekoľkomesačného úsilia, tak teda gratulujem a tlieskam. Viete, jeden predstaviteľ povedal, že chceli sme to urobiť najlepšie, ako sme vedeli, a dopadlo to ako vždy. A to je presne príklad tohto zákona.
O tých poplatkoch, áno, súhlasím s jednou vecou, čo povedal pán Gyimesi, že čo sa týka bankového odvodu, nemá vplyv na poplatky. Minulý rok banky mali druhý najvyšší zisk vôbec od roku 2010, žiadny bankový odvod nemali a poplatky sa veselo zvyšovali. A zvyšovali sa aj v tomto roku. Pozrite si správy z Národnej banky, ja si to, ja si to sledujem, iba na poplatkoch a províziách banky získali navyše okolo 10 % iba oproti minulému roku. Čiže a žiadny bankový odvod nemali. Majú vyše miliardu zisku, 1 047 mil. Nikdy v živote hrubý zisk nebol 1,47 mld. od roku 2010. Úplne najvyšší, aký bol, takže toto je to, čo vy tu momentálne chránite.
Pán Vetrák, ani tie, ani tie banky ste tam nedali, čo ste, o ktorých ste toľko rozprávali. Tak ste sa uškŕňali, jak vám dáme bankový odvod a nedali ste ho. Toto považujem za zlé.
Vaša sunset klauzula - zase, toto nikto si nemôže viac želať, ako ukončiť tento osobitný odvod. Tie inštitúcie ho platili, mali ho v určitej výške, vybralo sa asi 100 mil. euro a nebol s tým absolútne žiadny problém a vy im robíte službu, že im to ukončíte v roku 2024. A to ste rozprávali, že takéto, že to sú peniaze, aj ten bankový odvod mal slúžiť na to, aby sa zaplatili, zaplatili obedy zadarmo. Obedy zadarmo tu budú aj po roku 2024, chcem upozorniť, a tie, to sú, to sú proste, ja čo som si tu dneska vypočul, to sú strašné veci. Nechcem to nazvať, že táraniny.
Čo sa týka ďalších vecí, obedy zadarmo som spomenul. Pozriem sa ešte, čo by som vám k tomuto povedal. Predpokladám, že tu budú ešte nejaké ďalšie pozmeňujúce návrhy. Ja teraz sa vyjadrím k svojmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý chcem predložiť, a potom by som ho prečítal.
Zavádzame v podstate bankový odvod, tak ako ste to chceli a plánovali zaviesť vy, aj keď teda si myslím, že ten bankový odvod by mal byť práve podľa toho zákona 384/2011 Z. z., ale budiž, aj keď tento zákon sa mne osobne po technickej stránke absolútne nepáči. Zavedie... zavá... chceme zaviesť do tohto zákona bankový odvod, ktorý by bol v tej výške, ktorý odvádzali banky približne na základe zákona 384/2011 Z. z., čiže vyše 300 mil. eur, 300-350. Keď to vyjde viac, tak štát bude mať aspoň viac peňazí na to, aby mohol sanovať práve tie opatrenia, ktoré sanovať treba. A banky by k tomu mali prispieť. Ak si odrátate 300 mil. mld. 1,47 mld., dostanete okolo trištvrte miliardy hrubého zisku, čo je, myslím, že banky sa môžu, si môžu tlieskať, majú sa na Slovensku ako prasce v žite. Čiže to je tá sadzba 0,03, ktorú som navrhol v tomto, v tomto pozmeňujúcom, pozmeňujúcom návrhu. Myslím si, že banky z tohto neskrachujú na Slovensku a sú to najziskovejšie inštitúcie vôbec v celom, na celom Slovensku, medzi všetkými podnikateľmi.
Takže teraz by som chcel prečítať pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Kamenického k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1183).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1183).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. K čl. I 1. bodu
V čl. I 1. bodu [§ 3 ods. 1 písm. a) druhý bod] sa vypúšťajú slová „okrem činnosti v oblasti bankovníctva na základe bankového povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,4a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a) sa vypúšťa a táto zmena sa premietne v úvodnej vete.
2. K čl. I 5. bodu
V čl. I 5. bodu § 6 sa bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová „pre regulovanú osobu v oblasti bankovníctva na základe bankového povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu15a) je 0,03“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a) znie:
„15a) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Ďakujem pekne, skončil som.
|
68.
Ďakujem pekne. Pán Vetrák, tak toto bola hanba na sto rokov, hanba na sto rokov! Ja som ešte nevidel si nikomu viac pošlapať po jazyku, jak ste teraz urobili. Teraz ste dokázali, že lo... kopete za banky. Ja si vás pamätám na finančnom výbore, kde ste vykrikovali, jak vy zavediete bankový odvod. Zrazu sú tam banky neni.
Potom sa tu hovorilo o tom, že ideš zaviesť bankový odvod na to, aby sa zaplatili obedy zadarmo. Obedy zadarmo máme a hovoríte, že ste rozpočtovo zodpovední a že z toho budete mať peniaze na obedy zadarmo a vy tie banky vypustíte. To je veľmi zaujímavé. Teraz hovoríte o... dokonca ste im odpustili z 3 mil., aby zaplatili túto, tento odvod, o ktorom sa tu bavíme. A čerešnička na torte, v roku 2024 ide ten odvod rušiť. To už tie deti obedy zadarmo po roku 2024 asi nebudú potrebovať, že, pán Vetrák?
Ja som ešte nevidel, toto je, vy ste zlobovaný, že som to ešte nevidel. To sú saltá mortale, vy keby ste, tá vaša reč to bola ako keby predseda Asociácie bánk na Slovensku rozprával. Ja som toto skutočne nezažil. Vy ste popreli sami seba, celý ten váš pozmeňovák poprel to, čo ste chceli dosiahnuť. Najprv hovoríte, že trojnásobne zvýšite odvod, potom ho znížite a potom ho zrušíte. To som ešte nevidel teda.
Viete, čo ste urobili z toho svojho zákona, pán Vetrák? Obyčajný mastný papier z desiaty, ktorý treba pokrčiť a zahodiť do koša.
|
62.
Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, ja si rád vypočujem rôzne, rôzne názory v debatách aj rôznych analytikov. Ja som minule počul jednu úžasnú vetu, ktorú, na ktorej sa zhodli obidvaja teda komentátori, ktorí povedali, že čím viac tankov pôjde na Ukrajinu, tým menej zomrie Ukrajincov v konflikte s Ruskom. To je, to je strach, toto je teda logika, ktorej teda ja nechápem. Ja poviem otvorene, čím viac sa bude futrovať zbraní, tak tým sa bude predlžovať konflikt.
My vieme veľmi dobre, že táto vojna je proxy vojnou na Ukrajine, ktorú musí rozhodnúť Rusko a musia ju rozhodnúť Spojené štáty. Takisto, samozrejme, Európska únia by mala robiť všetko pre to, aby chránila aj Európska únia, takisto Slovenská republika svoje záujmy. To znamená, aby sme sa nezaťahovali do tretej svetovej vojny. Ak to budeme takto robiť, tak všetci, všetci v Európe budú trpieť, bude trpieť Ukrajina. A kto sa bude tešiť? Spojené štáty.
Pán Naď, vy ste, vy ste odoslali všetky naše zbrane na Ukrajinu, rozprávate tu o desiatkach miliónov, ktoré ste zinkasovali, a vy budete asi vyhadzovať tie dolárovky takto do vzduchu, aby nás tu chránili. Kde sú migy uzemnené, S-tristovku ste darovali, BVP-čka odišli, odišli húfnice. A ja vám poviem jedno, my chodíme medzi ľudí a jeden človek ma zastavil, ja už neviem ani, ako sa volá, ani odkiaľ bol, a povedal mi, že viete, my už v tých skladoch máme asi len dva granáty. Vy ste demilitarizovali Slovenskú republiku! Toto je, toto je tá vaša ochrana bezpečnosti na Slovensku! A potom čo urobíte? Budete desaťnásobne predražené zbrane nakupovať v Spojených štátoch, pán Naď, to je pravda. Bude to veľký biznis, akurát Európa, Slovensko, Ukrajina, všetci budú trpeť.
|
90.
Ďakujem pekne.
Ja pána poslanca Borisa Suska považujem za fakt odborníka vo svojej oblasti. A som rád, že takýchto ľudí v strane SMER máme. A ďakujem aj za to, že si vysvetlil vlastne, aké kompetencie táto vláda má a aké nemá. A očividne sa tu proste robia veci, ktoré sú, nie sú v súlade s ústavou. Ja chápem, že keď tu budeme teraz riešiť všetko tak, že niekto niečo urobí a vie dopredu, že to nie je tak, ako by sa to malo robiť. A potom to budeme stále dávať na Ústavný súd, aby to preskúmaval, tak tento štát nebude nikdy, nikdy fungovať. Takže a jednoznačne vyplýva z toho, že keď proste prezidentka odvolala túto vládu, tak táto vláda by sa mala snažiť čím skôr vyvolať predčasné voľby, aby nová vláda dostala plné kompetencie. O tomto to celé je.
Takže preto opakujem, 27. mája je prvý možný termín, aby sa od dnešného dňa alebo od utorka, kedy budeme hlasovať, kedy sa môžu konať predčasné voľby a ja by som bol veľmi rád, ak by to ostatní podporili.
Ďakujem pekne.
|
86.
Ďakujem pekne kolegom, ktorí sa vyjadrili pozitívne.
Ja sa vyjadrím aj k pánu Šefčíkovi. Nie, nie ste odborník v oblasti ekonomiky, pán Šefčík. Poviem otvorene. Hovorili ste tu informáciu, ktorú si môžte overiť, že my sme vraj neznižovali dlh, no tak si to pozrite tie čísla. My sme posledných päť rokov znižovali dlh, my sme mali vyše 53-percentný dlh HDP a znížili sme ho na 48. Posledných päť rokov sme každý rok znižovali ten dlh. To je jedna informácia. Druhá informácia, deficit, posledné tri roky sme mali okolo 1 %, aj deficity sme takisto znižovali. To je prvá vec.
Druhá vec, keď teda bola tá kríza, však aj ostatné krajiny tu mali krízu a keď si pozriete to porovnanie v rámci Európskej únie, tak my sme mali v roku 2019, sme boli, mali druhý, dvanásty najnižší dlh v rámci Európskej únie. Vy ste to dnes dopracovali o dve priečky horšie, čiže máte štrnásty najnižší dlh, dve krajiny vás predbehli, takže nemyslím si, že v tom porovnaní, o ktorom sa bavíme, ste boli nejak úspešní.
A tých 25 mld. zvýšenia dlhu, ja vám to, ja viem, že vy si ťažko predstavíte, čo to je 1 mld., ale keď si zoberiete jedna nemocnica sv. Michala stála asi 50 mil. vo výstavbe. Tak 1 mld. je dvadsať takých nemocníc, 25 mld. je päťsto takých nemocníc, pán Šefčík. Takto ste zadlžili Slovenskú republiku.
Ďakujem pekne a ešte jedna poznámka k eurofondom. No za našej doby, áno, máte pravdu, nebola kríza a my sme z eurofondov nemohli robiť žiadne kompenzácie, ale tá flexibilita, o ktorej som tu pred chvíľou hovoril, práve vám umožňuje a veľká časť tých eurofondov, o ktorých sa pani Remišová, chváli jak ich vyčerpala, to sú práve, práve tie kompenzácie, ktoré sa najľahšie čerpajú zo všetkých, lebo nepotrebuje projekty na to také zložité ako normálne.
|