Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
24. 3. 2022 17:10:50 - 17:11:48 60. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
141.
Ďakujem, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov – OĽANO, SME RODINA a SAS – týmto podávam procedurálny návrh, aby sa tlače 868 a 874 vypustili z programu tejto schôdze a presunuli sa na rokovanie riadnej schôdze Národnej rady s predpokladaným začiatkom 26. apríla 2022. Ide o dva návrhy ústavných zákonov. Návrh skupiny poslancov, ktorým sa, na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ (tlač 868), a návrh poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 874).
24. 3. 2022 17:01:07 - 17:02:08 60. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 912 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
134.
Pán poslanec Tomáš, no vy ste tým vizuálnym pomôckam dopriali viacej času ešte ako ja a ja som vystúpil v rozprave z dôvodu, že som nemohol reagovať faktickou, keďže ste mali úvodné vystúpenie a na to sa nedá reagovať faktickou, inakšie by som sa obmedzil na faktickú poznámku, toto naozaj nestojí za vystúpenie v rozprave.
A ak sa pýtate, že či to verejnosť zaujíma, no ja si myslím, že verejnosť by mohlo zaujímať, keď sa politici správajú pokrytecky. A vy sa správate pokrytecky, lebo najprv schválite zákon, ktorý zakazuje používanie vizuálnych pomôcok, pán prezident vás na to upozorní, že nie je to nevyhnutné opatrenie, vráti vám ten zákon, vy prelomíte prezidentovo veto a teraz sa tu po rokoch budete rozhorčovať, že aké strašné obmedzenia vám dáva rokovací poriadok a že vás pán predsedajúci napomína, že máte rešpektovať obmedzenie, ktoré ste si vy sami schválili.
24. 3. 2022 16:48:37 - 16:50:20 60. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 912 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
124.
Ďakujem pánovi poslancovi Šefčíkovi za doplnenie toho, čo som povedal ten obsahový rozmer, ale nebudem na to reagovať, predpokladám, že pán predkladateľ na to zareaguje.
A ja by som zareagoval na to, čo hovoril vo faktickej poznámke pán poslanec Kočiš, keď povedal, že nie je vizuálna pomôcka ako vizuálna pomôcka, a s tým sa nedá nič iné než súhlasiť. Bolo by dobré, keby zákon rozlišoval medzi vizuálnymi pomôckami – dôstojné, nedôstojné, malé, veľké –, obmedzil to nejako, zadefinoval, aké vizuálne pomôcky sa môžu používať, napríklad také vizuálne pomôcky, ako chcel použiť pán poslanec Tomáš, ja by som bol všetkými desiatimi za, aby mohol vystupujúci poslanec v rozprave ukázať nejakú A3, kde má trebárs text väčšími písmenami napísaný alebo tam má nejaký obrázok alebo graf, veď to je úplne, úplne normálne, prirodzené, nijako to nenarúša tú debatu, len, žiaľ, v tom zákone to tak nie je. V zákone je zákaz používania vizuálnych pomôcok, zákaz dokonca vnášania vizuálnych pomôcok do rokovacej sály.
Čiže áno, keby to bolo precíznejšie spracované, nemali by sme tu teraz tieto problémy, rovnako ako ix iných ustanovení, na ktoré sme upozorňovali, že bude s tým problém a je s tým problém. Opakovane sa s tým dejú problémy, ako napríklad pri čítaní pozmeňujúcich návrhov a podobne.
Ďakujem.
24. 3. 2022 16:41:35 - 16:43:50 60. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 912 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
118.
Vážený pán predkladateľ, ja budem veľmi stručný. Chcel by som reagovať na časť vystúpenia pána predkladateľa, toho úvodného, kde označil za malosť to, že pán predsedajúci rešpektuje rokovací poriadok, ktorý zakazuje používať vizuálne pomôcky v rozprave. Ja by som tiež bol radšej, keby sme takúto úpravu nemali, ale máme ju a teda by som si dovolil na podporu, lebo ja súhlasím, súhlasím vecne s tým, že by mali byť možné používať vizuálne pomôcky, by som si dovolil zacitovať štyri vety, ktorými by som to ilustroval.
"Zákaz použitia zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie pri vystúpení rečníka v rozprave považujem za obmedzenie, ktoré nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Podpora argumentácie prednesenej ústne v rozprave vizuálnou pomôckou je bežným spôsobom prezentácie, ktorý umožňuje recipientom lepšie vnímať prednášané hovorené slovo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že používanie takýchto prezentácií je v súčasnosti štandardom. Preto pre uvedený zákaz nenachádzam žiadne rozumné odôvodnenie."
Tieto štyri vety pochádzajú z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, ktorý vetoval predchádzajúcou vládnou koalíciou schválenú novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorou bol zavedený zákaz používania vizuálnych pomôcok pri prezentácii alebo pri vystúpení, vystúpení v rozprave. A áno, keby vtedy Národná rada vypočula veto pána prezidenta, tak by sme tu takýto zákaz nemali, len, žiaľ, 79 poslancov vtedajšej vládnej koalície 6. decembra 2016 veto pána prezidenta prelomila, prelomil, takže tu ten zákaz máme a jedným z tých 79 poslancov bol pán poslanec Erik Tomáš, vďaka ktorému takúto malosť dnes v zákone máme. Žiaľ.
24. 3. 2022 15:29:23 - 15:38:29 60. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 776 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
62.
Ďakujem, pán podpredseda.
Ako som avizoval, chcel by som uviesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. K nemu by som teda rád povedal, že zároveň neodporúčam schváliť ten pozmeňujúci návrh, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe výborov a ktorý sa týka účinnosti zákona. Keďže ten proces schvaľovania zákona sa natiahol oproti tým pôvodným predpokladom ešte vlastne pred predložením toho návrhu, naozaj bolo to pripravené tak, že mohlo to byť schválené prvého, teda účinné od 1. januára, keďže tie problémy v podstate od leta signalizuje fond, že má a že by potreboval pridať na prevádzku, aby mohol účinnejšie plniť svoje, svoje úlohy. Takže keď vo výboroch bol prerokovaný tento návrh ešte začiatkom roka, tak sa tam navrhovala účinnosť 1. apríla, čo teda by mohlo byť, ak by bol ten návrh schválený povedzme niekedy začiatkom, začiatkom schôdze alebo teda na tej predchádzajúcej januárovej schôdzi, teraz už by to bolo neaktuálne. Teda riešime aj otázku účinnosti aj v našom pozmeňujúcom návrhu.
Ten pozmeňujúci návrh predkladám s pani poslankyňou Pleštinskou, pani poslankyňou Marcinkovou a pánmi poslancami Pollákom a Gyimesim. Má tri body. Prvým bodom sa zvyšuje to navýšenie štátneho príspevku, alebo minimálnej sumy štátneho príspevku pre fond na 8 mil. 300-tisíc. V súčasnosti v zákone je tá suma stanovená 8 miliónov. My sme v návrhu zákona navrhli, aby to bolo 8 mil. 200-tisíc, aby teda nedochádzalo k zníženiu, zníženiu tých prostriedkov, ktoré sú určené na podporu tým, že sa zvýši percento pre prevádzkové účely. Týchto ďalších 100-tisíc sa podarilo vyrokovať, za čo ďakujem hlavne teda pánovi poslancovi Gyimesimu a ministrovi financií Igorovi Matovičovi za ústretovosť. Perspektívne uvažujeme o tom, že by mohli byť tieto prostriedky naviazané na inštitucionálnu podporu organizácií národnostných menšín, teda nielen na kultúrne aktivity. Bola, samozrejme, aj úvaha, že by sme to dali už aj do tejto novely, ale aj po konzultácii so, s predstaviteľmi fondu sme sa priklonili k tomu, že nejdeme to ešte pre tento rok riešiť, lebo to si vyžaduje nejakú väčšiu zmenu. Bolo by dobré, keby to bolo pripravené ministerstvom kultúry aj za účasti fondu, aj za účasti výboru národnostných menšín, aby teda bol nejak premyslený systém, akým spôsobom sa majú prideľovať prostriedky na inštitucionálnu podporu, lebo je to iný typ podpory než grantová podpora pre kultúrne aktivity, čiže to je prvý bod.
A druhý bod sa týka prechodných ustanovení. Keďže tie veci, ktoré upravujeme, či už je to minimálna výška podpory, alebo je to percento z nej na prevádzku a percento z nej na podporu kultúrnych aktivít. Môže vyvstať otázka, že akým spôsobom by sa to malo vykladať. Keďže nerobíme tú zmenu k 1. januáru a nebude sa týkať celého kalendárneho roka, ale navrhovaná účinnosť je 15. apríla, tak by mohla vyvstať otázka, že akým spôsobom majú byť tieto ustanovenia uplatnené. Či sa, od 1. 1. 2023 to bude jasné, čo znamenajú tie zmenené čísla. Ale teraz by mohla vzniknúť otázka, že či sa to malo uplatniť už v plnej výške na tento kalendárny rok, z ktorého už vyše štvrtina alebo teda štvrtina je za nami a vyše štvrtina bude za nami, keď nadobudne účinnosť ten zákon, ak bude schválený, alebo sa to má nejako proporcionálne rozdeliť, a keď proporcionálne, tak či podľa mesiacov, alebo podľa dní. Tak to riešenie, s ktorým prichádzame, je, že aby sa už na tento kalendárny rok v plnej miere uplatnili tie nové parametre, čiže navýšenie na 8 mil. 300-tisíc, aj tá minimálna výška, ktorú použije Fond na podporu kultúrnych aktivít sa má vypočítať z tejto sumy a rovnako aj tá maximálna výška, ktorú môže využiť na svoju prevádzku, sa bude rátať z tejto sumy 8 mil. 300-tisíc s tým, že vlastne do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti zákona by mal, by malo ministerstvo kultúry presunúť ten rozdiel oproti doterajšej minimálnej sume a novej minimálnej sume na účet, na účet fondu.
Tretí bod sa týka účinnosti. V spoločnej správe je pozmeňovák, aby nadobudol účinnosť zákon 1. apríla, ale na to je už teda dosť, dosť neskoro, lebo pani prezidentka má 15 dní na to, aby zákon posúdila, buď ho teda podpísala, alebo vrátila Národnej rade na prepracovanie. A keďže toto nie je zákon z radu tých, ktoré sa prerokúvajú v skrátenom konaní a kde môžme očakávať, že by na druhý deň pani prezidentka ten zákon podpísala, ale nenaplňuje dôvod, tak v treťom bode navrhujeme účinnosť posunúť na 15. apríla 2022, čo je dostatočná legisvakančná doba aj vzhľadom na to, že sa to vlastne netýka iných subjektov, priamo sa to netýka ani subjektov ako ministerstva kultúry a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktoré počítajú s tým, že takáto zmena príde.
Takže na záver by som si dovolil prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zity Pleštinskej, Vladimíry Marcinkovej, Petra Polláka a Györgya Gyimesiho k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Zity Pleštinskej, Petra Polláka (správne: "Petra Osuského", pozn. red.), Vladimíry Marcinkovej a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 776).
1. V čl. I bode 3 sa číslo "8 200 000" nahrádza číslom "8 300 000".
2. V čl. I sa dopĺňa bod 4, ktorý znie:
"4. Za § 26 sa vkladá § 27, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. apríla 2022
(1) Príspevok ministerstva kultúry do fondu podľa § 21 ods. 1 je v roku 2022 najmenej vo výške 8 300 000 eur.
(2) Rozdiel medzi minimálnou výškou príspevku v roku 2022 uvedenej v odseku 1 a minimálnou výškou príspevku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom do 14. apríla 2022 odvedie ministerstvo kultúry bezhotovostne na účet fondu do 15. mája 2022.
(3) Fond je v roku 2022 povinný použiť na podpornú činnosť podľa tohto zákona najmenej 94 % z príspevku zo štátneho rozpočtu podľa § 20 ods. 6 písm. a) vo výške podľa odseku 1.
(4) Fond je v roku 2022 oprávnený použiť na vlastnú prevádzku najviac 6 % z príspevku podľa § 20 ods. 7 písm. a) prvého bodu vo výške podľa odseku 1."."
Vloženie nového bodu sa premietne do názvu zákona a do úvodnej vety čl. I.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. II sa slová "1. marca 2022" nahrádzajú slovami "15. apríla 2022".
Ďakujem.
24. 3. 2022 15:23:59 - 15:26:47 60. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 776 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
58.
Ďakujem, pán podpredseda.
Dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov uviedol návrh novely zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Tento návrh predkladá skupina poslancov, v ktorej je pani poslankyňa Pleštinská, pani poslankyňa Marcinková, pán poslanec Osuský, pán poslanec Pollák a ja.
Naším zámerom je v tejto novele vytvoriť priestor pre zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na pokrytie personálnych a materiálnych kapacít pre úplné, systematické a včasné plnenie úloh Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a tým zefektívniť a skvalitniť jeho fungovanie. Vzhľadom na akútnu potrebu riešiť tento problém sa navrhuje zvýšiť podiel prostriedkov, ktorý je fond oprávnený použiť na vlastnú prevádzku, z 5 % na 6 % z príspevku štátneho rozpočtu.
Ako som už uviedol pri uvádzaní v prvom čítaní, navrhuje sa, navrhuje sa, aby sa minimálna výška štátneho príspevku ročne, ktorú dostáva fond, zvýšila z 8 mil. na 8 mil. 200-tisíc, aby nešlo to zvýšenie prostriedkov na prevádzku na úkor podpory kultúrnych aktivít národnostných menšín. Tie dôvody sú teda primárne v tom, že fond nestíha pri súčasných administratívnych kapacitách plniť si svoje úlohy načas. Je tam teda časový sklz pri poskytovaní podpory, tam, kde bolo už prijaté rozhodnutie o pridelení prostriedkov na podporu kultúrnych aktivít, tak dlho trvá a naťahuje sa podpis, podpisovanie zmlúv. A ďalší problém je, že rovnako sa odďaľuje aj vykonanie kontroly už realizovaných projektov a v niektorých prípadoch hrozí, že uplynie tá doba, keď vôbec v prípade zistenia nejakých nedostatkov možno o tie finančné príspevky žiadať, žiadať späť. Preto navrhujeme, navrhujeme túto novelu.
V rámci diskusií o druhom čítaní doznala táto novela ešte nejaké zmeny, ktoré sa premietli do pozmeňujúceho návrhu, ktorý by som rád uviedol, a teda hlásim sa za tým účelom ako prvý do rozpravy.
Ďakujem.
24. 3. 2022 14:26:10 - 14:28:11 60. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho   (text neprešiel jazykovou úpravou)
19.
Ja ďakujem pánovi ministrovi za prečítanie odpovede a teda asi nebude vedieť odpovedať na doplňujúcu otázku, ale teda predsa len by som bol rád, aby to zaznelo, lebo nie je to situácia, že vyučovanie v jazyku národnostnej menšiny, aj keď máme u nás aj ukrajinskú národnostnú menšinu, ale tu ide o deti, ktoré utekajú, teda sú to ukrajinskí občania, teda vychádzam, vychádzam zo skúseností, ktoré máme napríklad v bratislavskom Starom Meste, že už v tejto chvíli tam máme päť detí na materských školách a 136 žiakov na základných školách a na jednej z tých materských škôl pracuje učiteľka, ktorá je Ukrajinka, žije tu už dlhšie, ale nepracuje tam ako učiteľka materskej školy, na čo má kvalifikáciu, ale pracuje tam ako upratovačka. A teda v situácii, keď budeme musieť zapojiť do vzdelávacieho procesu aj teda deti utekajúce z Ukrajiny, ktoré povedzme neovládajú zväčša, zväčša slovenský jazyk a nie sú to ani príslušníci národnostných menšín, tak asi by, asi by bolo vhodné uvažovať aj o nejakých opatreniach, aby povedzme kvalifikovaná učiteľka z Ukrajiny, ktorá tu žije už niekoľko rokov a ovláda slovenský jazyk, nemá o tom doklad, ale teda aj hovorí po slovensky a bude, budeme musieť vzdelávať deti ukrajinské, tak aby ak takýchto prípadov bude viac, aby sa mohli zapojiť do vzdelávacieho procesu a nerobiť na materských školách upratovačky, ale učiteľky, ktoré ak budeme mať viacej detí, tak budeme potrebovať aj viacej pedagogických zamestnancov. Čiže tá moja otázka smerovala k tomu, že či uvažujeme o tom, že by sa to nejako zmenilo a nejako sa upravili, teda buď dáva možnosť nejakej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
23. 3. 2022 16:05:29 - 16:05:51 60. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
46.
Ja by som sa chcel pánovi poslancovi Kollárovi poďakovať za gratuláciu k zvoleniu za štátneho tajomníka a na margo toho, že či ovládam alebo neovládam počty, by som mu rád povedal, že slovo poloprázdny nie je ani tak matematické ako slovné vyjadrenie istého javu, ktorý napríklad Slovník slovenského jazyka z rokov 1959 až 1968 vysvetľuje slovami: temer, skoro, z pola, z polovice prázdny. Alebo Krátky slovník slovenského jazyka z roku 2003 slovo poloprázdny vysvetľuje ako z polovice alebo skoro prázdny. Takže keď sa povie poloprázdny na rokovaciu sálu Národnej rady, nemusí sa tým myslieť, že je tu 75 poslancov. Ďakujem.
23. 3. 2022 15:27:21 - 15:29:21 60. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 825 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
24.
Pán poslanec Taraba, vy ste ma asi celkom dobre nepočúvali, alebo keď ste ma počúvali, tak ste ma nepochopili. Pani ombudsmanka rozhodne nerobila to isté, čo ste robili vy. A ak aj opomeniem ten drobný rozdiel, že keď nám spätnú väzbu dávajú fašisti, no tak to berieme trošku inak, ako keď to bere, keď nám ju dáva verejná ochrankyňa práv, ale teda keď chceme ísť už po obsahu a forme toho upozornenia, tak pred dvoma rokmi prišla pandémia a prišla bezprecedentná situácia, keď bolo potrebné chrániť zdravie, a v rámci opatrení na ochranu zdravia sa pristúpilo aj k veciam, ktoré nejakým spôsobom zasahovali do základných práv a slobôd. To absolútne nikto nespochybňoval, akurát vy ste hovorili, že tie opatrenia nie je potrebné robiť, vykrikovali ste tu niečo o tom, že fašizmus a diktatúra a neviem čo. V skutočnosti to bola situácia, keď právo na ochranu zdravia a povinnosť štátu chrániť verejné zdravie sa dostali do konfliktu s inými právami a tie opatrenia boli legitímne, potrebné a správne, len bolo potrebné hľadať tú mieru, bolo potrebné hľadať, hľadať to, aby tie opatrenia boli primerané, aby ten zásah bol robený v nevyhnutnej miere. Asi sa to nie vždy, nie vždy podarilo, my sme tú nevyhnutnú mieru a primeranosť hľadali. Čiže vy ste tu hulákali v parlamente, pani verejná ochrankyňa práv nás upozorňovala na konkrétne problémy, my sme sa ich snažili úspešnejšie alebo menej úspešne riešiť, takže áno, ja jej ďakujem, vám nie.
23. 3. 2022 15:13:01 - 15:24:29 60. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 825 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Vážená pani verejná ochrankyňa práv, chcel som začať trochu inak, ale keď to už pán poslanec Taraba spomenul, že koľko tu sedí ľudí, tak to už je taký folklór, že na vystúpeniach verejnej ochrankyne práv je tu poloprázdna sála a skoro vždy sa objaví niekde fotka, ktorá ukazuje, ako málo poslancov tu je. Nemyslím si, že je to vysvedčenie práce verejnej ochrankyne práv. Je to svedectvo o tom, akú dôležitosť prikladajú poslanci téme ľudských práv, teda tomu, čomu sa verejná ochrankyňa práv venuje. Ale zasa ani to by som nebral tak vážne. Národná rada býva poloprázdna alebo prázdna skoro stále, až na nejakých pár výnimočných, výnimočných udalostí. Takže áno, verejnosť je na to citlivá. Ja by som bol tiež radšej, keby tu teraz bolo viacej poslancov, ale minule pri jednej rozprave som sa tak potešil, že koľko je tu poslancov a potom som ani teda nebol celkom rád, že ako prebiehala tá rozprava. Takže možno radšej menej poslancov a dôstojnejší priebeh rozpravy, ako plná sála a nedôstojné útoky na verejnú ochrankyňu práv.
Ako už moja predrečníčka povedala, je toto posledná správa o činnosti verejnej ochrankyne práv, ktorú nám súčasná pani ombudsmanka Mária Patakyová predkladá a nebudem preto hovoriť o tých jednotlivých prípadoch, ktoré sú v nej spomenuté. Je ich veľké množstvo. Týkajú sa rôznych oblastí, rôznych oblastí základných práv a slobôd a sú tam prípady, ktoré sú systémové, sú tam prípady, ktoré sú individuálne. Sú tam prípady, ktoré sa zdajú dôležité, aj prípady, ktoré sa týkajú možno pár jednotlivcov a, ale tak to, tak to asi má byť. To, čo by som chcel zdôrazniť, je, že pani verejná ochrankyňa práv druhú, nie celú polovicu, ale menšiu polovicu svojho funkčného obdobia strávila vo výnimočnej situácii, pretože okrem bežných porušení a spochybnení základných práv a slobôd musela reagovať na situáciu, v ktorej sa nielen Slovensko, ale celý svet ocitol, teda na pandémiu, ktorá prinášala nové výzvy a nové problémy, a aj nové obmedzenia a spochybnenia základných práv a slobôd a myslím si, že vo svojej funkcii to ustála. Ustála to tak, že upozorňovala na problémy, ktoré registrovala, a snažila sa prichádzať aj s návrhmi riešení. Ja som veľmi ocenil jej prístup, ktorý nebol taký, že by išla hneď s každým problémom na bubon a rešpektovala, že sme v situácii, ktorá je bezprecedentná, na ktorú sme neboli pripravení, lebo je pravda, že sme na ňu neboli pripravení, ale zároveň dôsledne na to upozorňovala a postupne ten tlak aj stupňovala povedzme aj tými podaniami na ústavný súd, ktorý jej dal zväčša za pravdu v jej podaniach. A myslím si, že tá spätná väzba bola užitočná aj pre nás, ktorí sme prijímali rozhodnutia a hoci to možno nie vždy tak, nie vždy tak vyzeralo, ale spätná väzba a upozorňovanie na limity, ktoré by sme pri prijímaní protipandemických opatrení nemali prekračovať, myslím si, že našli odraz aj v tom, akým spôsobom sa tie opatrenia nakoniec realizovali a potom časom aj modifikovali.
Ako pani verejná ochrankyňa práv spomenula vo svojom, vo svojej správe a vo svojom úvodnom vstupe, už je to pomaly dvadsať rokov, čo máme inštitúciu verejného ochrancu práv a tých dvadsať rokov sa delí na veľmi rôzne polovice. Tých prvých desať rokov akoby sme ani nevedeli, že máme tento úrad, túto inštitúciu, hoci na začiatku nového tisícročia bola táto inštitúcia vytváraná s veľkými nádejami a očakávaniami, ale počas dvoch funkčných období prvého ombudsmana pána Kandráča nejako sa nenapĺňali. Tá druhá polovica bola iná. Myslím si, že ako krajina, ako občania a občianky Slovenskej republiky sme mali šťastie na verejné ochrankyne práv, ako na predchodkyňu pani Patakyovej pani Janu Dubovcovú, tak na pani Máriu Patakyovú, že počas ich funkčného obdobia sa ukázalo, že tento úrad, to nie je len také odkladisko pre vyslúžilých politikov alebo, alebo ľudí, ktorým treba nájsť flek, ale že je to zmysluplne fungujúca inštitúcia, ktorá sa dokáže správať nezávisle, ktorá dokáže upozorňovať na problémy a ktorá sa dokáže aj postaviť k moci, dať jej kritickú spätnú väzbu a aj keď za to potom schytáva, dostáva sa jej kritiky zo strany vládnych poslancov alebo alebo iných predstaviteľov vlády, dostáva sa im, nazval by som to, ´hejtu´, tak dokáže si stáť za svojím a dokáže si robiť, robiť svoju robotu pokojným spôsobom. Čiže inštitúcie sú dôležité, ale dôležití sú aj ľudia, ktorí sú v tých inštitúciách, a ja len dúfam, že tých ďalších päť rokov bude sa viac podobať na tých uplynulých desať rokov, ako tých prvých desať rokov fungovania verejného ochrancu práv na Slovensku.
Osobitne by som chcel zdôrazniť a teda oceniť pôsobenie verejnej ochrankyne práv v témach, ktoré neboli predmetom nejakého všeobecného ocenenia, ale teda skôr, skôr možno tá väčšinová spoločnosť, aj vládni politici sa často na to pozerali cez prsty. Tam, myslím teda najmä na zákrok v Moldave, v osade, rómskej, kde teda predstavitelia predchádzajúcej vládnej garnitúry sa postavili za ten zásah a verejná ochrankyňa práv, ako Jana Dubovcová, tak Mária Patakyová, sa zastali a dôsledne zastávali ľudí z osady, ktorí vtedy čelili brutalite polície a pomaly to dochádza aj k správnemu koncu alebo teda k tomu, že súdy dávajú za pravdu, za pravdu tým postihnutým, čiže je to taká satisfakcia, ale je to zároveň aj, aj ukážka toho, ako dôležité je mať také inštitúcie, ako verejného ochrancu práv a ako dôležité je mať v nich tých správnych ľudí a mať tam aj kontinuitu.
To, prečo, to, prečo si myslím, že je dôležité, aby skôr bola kontinuita s tými uplynulými desiatimi rokmi, je aj, že ideme do ďalšej výnimočnej situácie. V susednej krajine je vojna a považujem za také, za také príznačné, že dnes, keď zájdete na webstránku verejnej ochrankyne práv, tak prvé, čo vám udrie do očí, je Ukrajina a pomoc, pomoc ľuďom z Ukrajiny. To budú opäť nové výzvy, ktoré budú stáť už teraz pred vašou nástupkyňou alebo vaším nástupcom.
Takže aj ja sa vám chcem poďakovať za vaše pôsobenie, päťročné pôsobenie v úrade. Myslím, že veľmi prispelo k tomu, aby, aby ľudia, ktorým záleží na ľudských právach, brali inštitút verejného ochrancu práv vážne. Trochu ma mrzí, že sme, že sme neboli aktívnejší v realizácii vašich, vašich odporúčaní. Tiež som mal teda predstavy, že po zmene vlády tá nová vládna väčšina bude oveľa ústretovejšia a bude oveľa vážnejšie brať vaše zistenia. V niektorých oblastiach sa to naplnilo, v niektorých nie, ale myslím si, že je to niečo, o čo by sme sa mali aj do budúcnosti usilovať vrátane tých vašich odporúčaní, týkajúcich sa nejakého systémového alebo legislatívneho postavenia a ombudsmana, aby bol ombudsman alebo ombudsmanka inštitúciou, ktorej rady a odporúčania berú aj politici, aj orgány verejnej moci vážne a aktívne sa nimi zaoberajú, tak ako spomínate v správe, že ste sa dozvedeli od fínskeho ombudsmana a podotkli ste, že je to asi aj preto, že vo Fínsku majú ombudsmana už sto rokov. U nás len pätinu toho času. Takže nepoznám podrobne históriu fínskeho ombudsmana a akým spôsobom sa vyvíjalo jeho postavenie, ale určite aj tam boli ľudia, ktorí tú funkciu posilňovali a dodávali jej vážnosť v očiach verejnosti a myslím si, že tých päť rokov, ktoré ste vy strávili vo funkcii verejnej ochrankyni práv, určite prispeli k tomu, že snáď na Slovensku skôr ako za tých fínskych sto rokov budeme mať situáciu, že budeme aj my brať verejnú ochrankyňu vážne, nielen ako jednotlivci, ale aj ako inštitúcie a orgány verejnej moci, lebo to je veľmi dôležité nielen pre fungovanie tých inštitúcií, ale aj pre ľudské práva.
Takže ešte raz ďakujem.
23. 3. 2022 11:03:14 - 11:05:12 60. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 953, 954 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
102.
Pán poslanec Takáč, neviem, kedy ste začali sledovať slovenskú politiku, ale (zaznel gong) vyzerá to tak, že až v tomto volebnom období. Inak by ste nemohli hovoriť, že kádrovanie kandidátov opozície tu nikdy nebolo a je to niečo bezprecedentné. Samozrejmé, že to nemožno zužovať iba na Radu SPF. Ale teda skúste sa porozprávať napríklad s takým Ľubom Galkom, ako bol kádrovaný v predchádzajúcom volebnom období práve vašou stranou.
Hovorili ste o tom, že rozhodli súdy, ale súdy rozhodli akurát o tom podozrení z týrania manželky, pokiaľ mi je známe. A ja som to iba spomenul, o tom som nehovoril. Ja som vo svojom príspevku hovoril najmä o tej alobalovej kauze a o tej nerozhodli súdy. Ak sa mýlim, tak ma, prosím, vyveďte z omylu. Ja mám vedomosť, že tá kauza bola stopená ešte na úrovni orgánov činných v trestnom konaní, na ktoré ste vy, vaši oligarchovia mali v minulosti veľký vplyv a mnohé kauzy takýmto spôsobom skončili.
Pokiaľ ide o to, že či je asistent poslanca zodpovedný za to, keď, ja neviem, poslanec niekoho zrazí, no tak asi, asi nie. Ale je asi rozdiel medzi, medzi povedzme neúmyselným, nedbanlivostným trestným, trestným činom spôsobenia autohavárie a tým, keď je niekto poslancom za korupčnú stranu a sám je podozrivý z toho, že sa správa korupčne, aj keď áno, prezumpcia neviny, nič nebolo preukázané, skutok sa nestal.
A my tu nie sme trestný tribunál, aby sme rozhodovali o trestnoprávnej zodpovednosti, ale mali by sme do orgánu štátnej inštitúcie zvoliť človeka, tak sa pýtame na jeho dôveryhodnosť. (Zaznel gong.)
23. 3. 2022 10:53:25 - 10:55:21 60. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 953, 954 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
94.
Ďakujem za faktické poznámky, ktoré nereagovali veľmi k tomu, čo som, čo som hovoril.
Pán poslanec Taraba, no áno, prezumpcia neviny znamená, že na niekoho, kto nebol odsúdený, sa má pozerať ako nebol odsúdený. Nebol odsúdený, napriek tomu ja som zreprodukoval to, čo o ňom hovorila jeho vtedajšia manželka. Povedala to verejne. Nie je známe, že by ju k tomu niekto nútil a nie všetky trestné činy sa vždy podarí preukázať. Nie je to, nie je to, nie je to nič neobvyklé a teda najmä to nebolo nič neobvyklé za vlád SMER-u, kde systematicky dochádzalo k tomu, že, že teda veci sa zametali pod koberec, lebo SMER a jeho ľudia, jeho oligarchovia ovládali orgány činné v trestnom konaní.
Čo sa týka nejedenia Horaliek alebo produktov firmy Nestlé. Nie je to žiadna reklama. Ak bol na vás daný, daný podnet, tak ten podnet musel byť riadnym spôsobom vybavený. To znamená, že začalo konanie, ale, samozrejme, že to nie je reklama. Čiže to konanie skončilo alebo skončí tým, že, že bude konštatované, že nedošlo k porušeniu zákona. Nie je to reklama, rovnako pokojne dajte podnet na mňa a skončí to rovnako alebo prebehne to rovnako.
A teda, pán poslanec Suja, no či pán Lukačovič môže alebo nemôže za to, čo robil jeho poslanec, no tak to je otázka typu, že či pán Pellegrini nesie nejakú zodpovednosť za to, čo robil pán Fico, alebo či vy alebo vaši kolegovia Uhrík a Mazurek nesiete nejakú zodpovednosť za to, čo robil Kotleba alebo Mizík. Samozrejme, nesiete.
23. 3. 2022 10:43:22 - 10:49:33 60. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 953, 954 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
88.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som rád vystúpil ku kandidátom, ktorých navrhuje výbor, teda nie k tým, ktorých navrhuje vláda, ale teda ospravedlňujem sa pánu ministrovi.
Máme tam dvoch kandidátov, keďže zatiaľ tam nie je zvolený do Rady Slovenského pozemkového fondu žiadny kandidát za niektorú z opozičných strán. Predpokladám, že kandidátku navrhnutú fašistami nikto príčetný neuvažuje, že by volil, teda príčetný z demokratických politických strán. Preto by som sa chcel spýtať trošku na toho kandidáta, ktorého navrhuje SMER - sociálna demokracia, pána Martina Lukačoviča, lebo teda nemáme o ňom dostatočné informácie a možno by ste nás chceli, chceli presvedčiť, že je vhodným kandidátom do rady. Preto som sa prihlásil písomne, aby ste prípadne mohli na mňa zareagovať nielen faktickými poznámkami, ale aj, aj vystúpením v rozprave, ak by ste ho chceli nejako bližšie, bližšie predstaviť. Vidím, že už ste sa aj poradili s REPUBLIKOU, dobre, lebo vlastne taká najzákladnejšia informácia, ku ktorej sa dá dopátrať o pánovi Martinovi Lukačovičovi, že robil asistenta poslancovi SMER-u pánovi Jánošovi, ktorý teda bol podozrivý z toho, že týral svoju manželku a bol podozrivý z korupcie v súvislosti s Hornonitrianskymi baňami. A teda Slovenský pozemkový fond nie je len taká nejaká inštitúcia, kde by mali byť ľudia tak, že je jedno, kto tam je. Mali by tam byť ľudia, ktorí sú citliví aj na možnú korupciu a teda nedá sa u nich predpokladať takéto správanie.
Pripomeniem zvlášť SMER-u kauzu pani Roškovej, funkcionárky SMER-u a poslankyne, poslankyne SMER-u, ktorá tiež je spájaná alebo teda mala zvláštne nájomné vzťahy s pozemkovým fondom. Alebo kauzu Dobytkár, ktorá je teraz vyšetrovaná ako jedna z takých najznámejších káuz. A teda áno, Slovenská národná strana, ale je do toho zaangažovaný alebo vyšetrovaný v tejto súvislosti aj pán Norbert Bödör, ktorý je zasa spájaný so SMER-om - sociálna demokracia, alebo kauza Čierna Voda, kde zase sa spomína Martin Glváč, tiež niekdajší popredný politik strany SMER - sociálna demokracia, alebo z dávnejších čias kauzy ako Veľký Slavkov alebo Slanské lesy, ktoré boli teda viac kauzami povedzme že HZDS, ale udialo sa to tiež za vlád, keď SMER dominoval, dominoval vládami.
Čiže možnože by bolo dobré, keby ste nám skúsili nejako objasniť, prečo by sme mali voliť kandidáta, o ktorom vieme, že teda robil asistenta pánovi poslancovi Jánošovi, vášmu poslancovi Vladimírovi Jánošovi, ktorý je, bol blízkym, alebo asi aj je človekom šéfa Hornonitrianskych baní Čičmanca a o ktorom jeho vtedajšia manželka vypovedala v známom zverejnenom videu, by som zacitoval: "Boli chvíle, keď som videla, že doniesol v hnedom sáčku, taký ako na pečivo, bankovky. Bolo to ešte v korunách, veľké množstvo. Vždy mi hovoril, že takto sa zarába, že to si ešte nevidela takýto balík peňazí. Nosil to v takých trojmesačných intervaloch.". Vravela Iveta Jánošová na videu, ktoré neskôr bolo zmazané z webov. A pokračovala: "Povedal mi, aby som išla zobrať alobal a baliť to do alobalu. Keď som sa ho pýtala, prečo do alobalu, že v prípade horenia bytu, aby tie peniaze nezhoreli." A myslím, že toto je pomerne, pomerne známa kauza a teda, ak niekto robil asistenta takémuto poslancovi, aj keď to vyšetrovanie nakoniec išlo dostratena, nič sa nepreukázalo, skutok sa nestal, ako to bolo klasické za predchádzajúcich vládnych garnitúr vedených SMER-om, tak možnože aj nejakú inú kvalifikáciu by sme, by sme radi počuli, že prečo by sme pána Lukačoviča mali voliť do Rady Slovenského pozemkového fondu.
A taká drobnosť, len by som sa potom spýtal, že teda či pán Lukačovič je ešte stále nejakým človekom blízkym SMER-u - sociálnej demokracii. Alebo teda druhá vec, ktorú sa mi podarilo zistiť, viac sa mi ich nepodarilo zistiť, je, že vo februári 2018 zo SMER-u vystúpil. Je to, myslím, že My Horná Nitra. Dôvod, ktorý oznámil, že z dôvodu dlhodobej nespokojnosti s politikou strany, ktorá nedokázala v sebe nájsť sebareflexiu. "Či už na úrovni republikovej, ako aj miestnej úrovni som sa prestal cítiť spokojný tak v pozícii člena Okresnej rady v Prievidzi, ako aj v pozícii radového člena strany. Pre názorové rozdiely som sa preto strane poďakoval a vzdal sa členstva." Bližšie dôvody nekonkretizoval. Tak možno mi budete vedieť povedať, že či už je to v poriadku a už teda tie názorové rozdiely tam nie sú a už je, už je zase pán Lukačovič spokojný s politikou SMER-u - sociálnej demokracie.
Ale tak to nie je podstatné, podstatné je to, čo som hovoril v tej predchádzajúcej časti vystúpenia.
Ďakujem a budem rád, ak bude niekto zo SMER-u reagovať.
22. 3. 2022 11:58:09 - 12:00:10 60. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 950 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ja by som sa na úvod chcel ospravedlniť pani podpredsedníčke vlády za tie vulgárne hlúposti ktoré tu musí počúvať. (Reakcia z pléna.) A chcel by som zareagovať na pána poslanca Mazureka, ktorý sa pýtal, že aký dopad bude mať napríklad tento zákon na životnú úroveň našich občanov. No tak to nato vám môžem odpovedať aj ja. Nijaký. Vylúčenie ruských firiem z verejného obstarávania vo verejnom sektore Slovenskej republiky nijako nepoškodí záujmy Slovenskej republiky. Práve naopak a nijako nepoškodí životnú úroveň občanov Slovenskej republiky.
Celé to vaše vystúpenie bolo v duchu nie som rasista, ale. Ja chápem, že tento spôsob uvažovania a vyjadrovania je vám veľmi blízky, ale, ale teraz ste to predviedli v takmer dokonalej po, podobe. Povedali ste, povedali ste asi dvakrát alebo trikrát, že to samozrejme, že odsudzujete čo sa deje na Ukrajine a zvyšok vášho vystúpenia sa niesol v duchu, že spochybňujete všetky kroky, ktoré Slovenská republika, Európska únia, západ, podnikajú na podporu Ukrajiny. Aj toto je jeden z takých krokov samozrejme, že to, že vylúčime ruské firmy z verejného obstarávania nezastaví ruskú agresiu na Ukrajine. To si nikto také ilúzie nerobí. Ale mali by sme robiť čo môžeme a toto môžeme urobiť. Toto môžeme úplne legitímne urobiť, zmeníme zákon a následne vláda určí, že ruské firmy nebudú zarábať na slovenskom verejnom sektore. Nebudú sa podieľať na verejnom obstarávaní v Slovenskej republike. Je to tak dobré, je to tak správne.
A je to iba malá kvapka z toho, akým spôsobom sa snažíme pomôcť Ukrajine a nie je to žiadna nenávisť voči Rusku. Ak tu niekto šíri nenávisť, tak je to Putin, jeho štátna propaganda a jeho fanúšikovia v Rusku aj v iných krajinách vrátane Slovenska.
22. 3. 2022 11:15:49 - 11:16:35 60. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 907 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ďakujem pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov za OĽANO, SME - RODINA a SaS týmto dávam procedurálny návrh, aby sa tlač 776 zaradila na rokovanie tejto 60. schôdze Národnej rady a to ako termínovaný bod na štvrtok 24. marca 2022 po bode interpelácie. Ide o návrh poslancov Národnej rady Dostála, Pleštinskej, Osuského, Marcinkovej a Poláka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 183/2017 Z. z. o fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Odôvodňujem to tým, že bola dosiahnutá politická zhoda na potrebe schválenia tohto návrhu aj na jeho podobe.
18. 3. 2022 10:55:01 - 11:10:20 60. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 927 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
58.
Pán poslanec Ledecký, no to je práve tá debata, že či to máme stavať, že čím nižšia úroveň, tým demokratickejšie. Podľa môjho názoru je jasné, decentralizácia je dobrá vec, ale to, na akej úrovni, aké veľké budú celky, by malo byť vecou racionálneho rozhodnutia nielen toho, aby to bolo čo najnižšie, ale aj aby to mohlo efektívne fungovať. A naše obce sú dnes príliš malé, aby samospráva na nich mohla efektívne fungovať. Ja súhlasím, že tie modely sú rôzne. Môžu byť aj také, že sa iba prenesú kompetencie, ale príklad z iných európskych krajín hovorí, že municipalizácia, komunálna reforma, spájanie obcí vo výkone samosprávnych funkcií má zmysel a je to dobrá cesta. A stále teda nerozumiem celkom, že teda že prečo od Prešova sa môže nejaká časť oddeliť a od Bratislavy alebo Košíc nie, že za to, že tam je na úrovni mestských častí samospráva, no tak môžme dať aj Prešovu samosprávu, ale teda myslím, že skôr ten trend pôjde, pôjde opačným smerom, že povedzme v Košiciach by sa mohol obmedziť počet mestských častí, ale to teraz tu nejdeme riešiť.
A áno, komunálna reforma nebude v plnosti realizovaná v tomto volebnom období. Máme za sebou polovicu volebného obdobia. Budú na jeseň komunálne voľby, takže budú navolené na štyri roky nové samosprávy, tak to je tiež dáky limit, ale nemali by sme sa k tomu stavať tak, že no teraz sa nám to nepodarilo, tak to necháme tak a nech to niekto robí, lebo takýmto spôsobom sa postupuje už desaťročia. Mali by sme sa snažiť aj v tomto volebnom období urobiť čo najviac.
18. 3. 2022 10:40:01 - 10:55:21 60. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 927 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
54.
Ďakujem kolegom za reakcie.
No to by som si vyprosil, pán poslanec Kočiš, že som to nečítal pozorne. Ja som to čítal veľmi pozorne a čítal som aj predchádzajúce návrhy pána poslanca Fecka aj som s ním diskutoval v pléne v minulom volebnom období, aj pred predložením tohto návrhu som si teda pozorne prečítal, čo predkladá. Problém nie je v tom, že by som ja nepozorne čítal, problém je v tom, že vy ste nepozorne počúvali, rovnako nepozorne počúval aj váš kolega pán poslanec Suja. Ja som nehovoril o tom, že na základe návrhu pána poslanca Fecka sa budú môcť oddeľovať paneláky. To je, to samozrejme je nezmysel a to som ani nepovedal. Ja som si iba položil otázku, že keď je filozofiou, že je demokratické, že menšia časť sa môže oddeliť od väčšej, aj keď tá väčšia s tým nesúhlasí, že kde sa to má zastaviť, že či sa to má týkať iba obcí, alebo sa to má týkať aj Prešovského kraja, alebo sa to má týkať nejakých sídlisk v rámci, v rámci miest, alebo sa to má týkať panelákov, lebo však je demokracia, tak poriadne a do dôsledkov.
A tá, nie je tam, nie je tam žiadne, žiadne historické doloženie alebo historický doklad, vkladá sa tam termín história obce, teda sa predpokladá, že obec má nejakú históriu, ale opäť, to sa mi zdá nejasný pojem, lebo každá obec má nejakú históriu, dlhšiu, kratšiu, samostatnú, ako súčasť niečoho, niečoho iného. A myslím si, že teda ak by to bolo takto schválené, no tak môže, môže s tým byť problém, akým spôsobom sa to vykladá.
Pán poslanec Dobeš, áno, Poľsko je inšpiratívny príklad, to súhlasím a uvedomujem si to, že je to zložité, že to nie je také, že prídeme na budúcu schôdzu s poslaneckým návrhom zákona a schválime, ale mali by sme sa snažiť v tom nejako pohnúť.
18. 3. 2022 10:10:01 - 10:25:21 60. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 927 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
46.
Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia, ako pán poslanec Fecko na úvod zrekapituloval históriu predkladania tohto návrhu, myslím, že nie v úplne identických formách, ale teda ten obsah je, obsah je rovnaký. Tak ja teda len pripomeniem, že keď ten návrh predkladal, tak ja som k nemu vystupoval a považujem za dôležité vystúpiť k nemu aj teraz, keďže na túto tému máme, povedal by som, že dosť odlišné, až opačné názory. Ale teda ocenil by som aspoň, aspoň teda na začiatok, aby som začal pozitívne, to uvedomenie si, že by nemalo nastať nejaké väčšie drobenie obcí, a najmä nemalo by nastať vytváranie obcí, ktoré budú mať pár sto alebo pár desiatok, pár desiatok obyvateľov, a teda že s tou hranicou tritisíc by sa hýbať nemalo.
Napriek tomu, tak ako som v minulom volebnom období, keď som mal ako opozičný poslanec možnosť vystúpiť k návrhu kolegu z opozície, tak teraz ako koaličný poslanec vystupujem k návrhu kolegu z koalície. Nemyslím si, že je to dobrý návrh. Myslím si, že ide úplne oproti tomu, čo by sa v samospráve robiť malo. A to, čo by sa v samospráve robiť malo, je to, čo povedal pán poslanec Faič vo faktickej poznámke. Samospráva potrebuje komunálnu reformu, potrebuje municipalizáciu, lebo slovenská samospráva patrí najrozdrobenejším v celej Európe. Máme tu veľké množstvo maličkých, maličkých obcí, ktoré veľmi veľkú časť tých financií, ktoré majú k dispozícii, musia dať na vlastnú prevádzku, nie na služby poskytované obyvateľom, ale na vlastnú prevádzku, čo je logické. Pretože čím menšia obec, tak niektoré základné parametre prevádzky musíte zabezpečiť, či ide o veľké mesto, alebo ide o obec s pár sto obyvateľmi.
Pán poslanec Fecko tu argumentoval tým, že ako majú nastavené odčleňovanie obcí v iných európskych krajinách. Tak aj ja by som si pomohol príkladom z iných európskych krajín, ale teda ide, pokiaľ ide napríklad o počet a z toho sa dá potom odvodiť aj veľkosť obcí. Slovenská republika podľa údajov, to sú, myslím, že z roku 2012 alebo 2013, má alebo mala vtedy v tom čase 2 926 obcí. Belgicko má 589 alebo teda samosprávu na úrovni, tú prvostupňovú samosprávu na úrovni 589 obcí alebo územných celkov. Bulharsko 264, Chorvátsko 535, Dánsko, porovnateľne veľké Dánsko, 98, Lotyšsko 119, Litva 60, Maďarsko 3 177, porovnateľný počet obcí, hoci je to, tá krajina takmer dvojnásobná, Holandsko 418, Poľsko, oveľa väčšie Poľsko 2 479, má menej tých základných samosprávnych jednotiek, čiže mali by sme ísť, mali by sme ísť opačným smerom, teda nie vytvárať podmienky pre to, aby sa obce ľahšie členili, ale nejak ich motivovať k tomu, aby sa spájali, a teda je síce fajn, že teda pán poslanec Faič to poznamenal, ale tie predchádzajúce vlády s tým nič nerobili, za tie dlhé roky sa vlády členili na také, ktoré aspoň hovorili, že treba o tom diskutovať, a na také, ktoré ani tú diskusiu nemali potrebu o tom viesť.
Čiže ja netvrdím, že v dôsledku schválenia, ak teda by bol schválený ten návrh pána poslanca Fecka, sa teraz nám zdvojnásobí počet obcí, tak to nie je nastavené, ale vytvorí to podmienky pre to, aby tu vzniklo viacej, viacej, viacej obcí a aby sa obce mohli ľahšie, alebo časť tých mohli ľahšie odčleňovať. Tu by som si dovolil poukázať napríklad na stanovisko Únie miest Slovenska, ktoré je veľmi ostré voči tomuto návrhu, a ja teda by som zacitoval pár vyjadrení únie miest, ktorá reprezentuje mestá, ktorých sa to teda tiež môže, môže dotknúť.
Únia miest Slovenska odmieta delenie miest a obcí navrhované poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Martinom Feckom a vyzýva ho, aby svoj návrh stiahol. Novela zákona o obecnom zriadení, ktorú na rokovanie parlamentu predkladá poslanec OĽANO, je pre Úniu miest Slovenska neakceptovateľným zásahom do práv samosprávy. Únia miest Slovenska pripomína, že Slovensko je signatárom Európskej charty miestnych samospráv; táto medzinárodná zmluva nadobudla účinnosť na území Slovenskej republiky od 1. júna 2000 a bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 v čiastke 138 z 19. októbra, pričom podľa čl. 5 Európskej charty so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Návrh poslanca Fecka je evidentne v rozpore s čl. 5 Európskej charty, keďže pôvodná obec a jej obyvatelia strácajú právo vyjadriť sa k aktu rozdelenia obce.
Únia miest Slovenska preto žiada poslanca Národnej rady Martina Fecka, aby vzal svoj, aby svoj návrh stiahol, Slovensko nutne potrebuje, aby sa konečne naštartovala odborná diskusia o potrebných koncepčných zmenách týkajúcich sa samospráv, ich kompetencií a financovania. Návrhy podobného charakteru považujeme za nezmyselné a neprípustné.
Ja si netrúfam tak kategoricky tvrdiť, že je to v rozpore s Európskou chartou miestnych samospráv, ale tá naozaj hovorí o tom, že, v čl. 5, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Lebo vy to nazývate, že je to väčšia demokracia, že sa k tomu môžu vyjadriť, vyjadriť iba teda obyvatelia tej časti obce alebo mesta, ktorí sa chcú oddeliť od toho väčšieho celku, ale zároveň tým upierate to právo vyjadriť sa tomu zvyšku, či ten zvyšok súhlasí, súhlasí s tým, aby sa obec rozdelila, aby sa oddelila nejaká časť obce, do ktorej povedzme predtým boli dané nejaké investície a nemusí ísť iba o tie investície, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie celej obce, ale bolo do toho investované.
A tie príklady, ktoré ste použili alebo ktoré pán poslanec používa vo vzťahu, povedzme že odchod Veľkej Británie z Európskej únie alebo teda možné odčlenenie sa Škótska od Spojeného kráľovstva, myslím, že nie sú celkom, celkom adekvátne, lebo je trochu niečo iné, keď máte štát, ktorý vstúpi do nejakého väčšieho celku, či už je to federácia, alebo je to nejaká únia, a ten štát sa chce odčleniť, a je niečo iné, že usporiadanie správy vecí verejných v rámci štátu. A to môže byť federácia, to môže byť samospráva na území obcí, to môže byť nejaká regionálna samospráva, ale neviem, keby sa obyvatelia povedzme Prešovského kraja rozhodli, že sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky, tak mali by sme to akceptovať? Lebo by bolo nedemokratické, keby sme nechceli vyhovieť vôli obyvateľov Prešovského kraja, ktorí sa chcú oddeliť od Slovenskej republiky? Nie je to také jednoduché, hej, napríklad aj v Katalánsku bolo referendum a Katalánsko je stále súčasťou Španielska napriek tomu, že vôľa obyvateľov Katalánska by mohla byť taká, že by sa chceli oddeliť, ale to, ako si nastaví pravidlá vnútri štátu, jednotlivé úrovne verejnej správy, je vecou toho štátu. Čiže určite by som to ja nestaval do polohy, že demokratické – nedemokratické.
Pán poslanec spomenul a je to aj teda v dôvodovej, teda v návrhu zákona aj v dôvodovej správe, že tento návrh sa netýka Bratislavy a Košíc, že predmetom miestneho referenda nemôže byť rozdelenie obce. Ak by sa od obce mala odčleniť mestská časť a je tam teda odkaz na zákony o Bratislave a Košiciach a viem, že toto nie je z vašej hlavy, teda že nie je to vaša iniciatíva, ale je to výsledok nejakých koaličných rokovaní, ale tiež sa pýtam a kto... že prečo. Hej? Že v dôvodovej správe je to vysvetlené, že hlavné mesto Bratislava a mesto Košice majú špecifické postavenie, ktoré je upravené samostatnými zákonmi s vlastnou úpravou miestneho referenda, tak jednak toto s tým podľa mňa nesúvisí, lebo zákon o obecnom zriadení platí aj pre Bratislavu, aj pre Košice a iba tam, kde tie miestne zákony dávajú nejakú odchýlnu úpravu od zákona o obecnom zriadení, tak má prednosť tá špeciálna, ale zákon o obecnom zriadení ako taký platí aj v Bratislave, aj v Košiciach. A to, že tam majú nejakú, Bratislava a Košice inú úpravu miestnych referend predsa neznamená, že teda povedzme táto úprava by sa nemohla uplatniť aj vo vzťahu k Bratislave a Košiciam. Ja si nemyslím, že by sa mala. Ale rovnako si nemyslím, že by sa mala vo vzťahu k iným mestám a obciam, lebo potom v čom je zásadný rozdiel, že v Košiciach sa takto nebude môcť postupovať a napríklad v Prešove sa teda Nižná Šebastová, obec, v ktorej žijete, bude môcť, bude môcť oddeliť. Že v čom je ten rozdiel potom, že v Prešove áno, v Košiciach nie.
No však budete mať možnosť reagovať, ale mne to nedáva logiku, a teda to zdôvodnenie, ktoré je v dôvodovej správe, tak aspoň malo byť nejako vysvetlené že prečo, lebo určite nie je to, že samostatná úprava miestneho referenda v zákonoch o Bratislave alebo Košiciach by bola prekážkou.
Rád by som poukázal na to, že už tu jeden podobný pokus bol v roku 2006, bol v Národnej rade schválený na návrh pána poslanca Patakyho tiež zákon, ktorým sa zjednodušilo odčleňovanie časti obcí od obcí, tam to išlo cez rozhodnutie krajského úradu, ale tiež to išlo na základe petície, ktorú podpísalo aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území tej pôvodnej odčleňovanej obce, čiže ten model sa líšil v tom, že 70 alebo 75 % obyvateľov sa vyjadrí v petícii a potom v tom vašom modeli to má byť potvrdené referendom na úrovni tej časti obce, a v tom jeho modele bolo, že krajský úrad môže, môže rozhodnúť. Ale tá vôľa je prejavená aj tou petíciou, a teda predpokladám, že keď sa 70 % obyvateľov časti obce podpíše pod nejakú petíciu, tak potom by to referendum malo mať jasný výsledok.
No ale čo je zaujímavé, tak táto novela, ktorá bola schválená v roku 2006, bola v roku 2009 Ústavným súdom zrušená ako protiústavná a bolo to vnímané ako zásah do samosprávy. A áno, problémom je práve to, že tá druhá časť obce sa nemá možnosť vyjadriť a vysloviť k tomu oddeľovaniu. Rovnako, rovnako tam vzniká potom nejaká asymetria, že prečo potom takýmto spôsobom by nemalo byť riešené aj zlučovanie obcí, lebo, a to je tiež reálny príklad, že Marianka, ak by sa chcela, a sa chcela pričleniť k Bratislave, tak mohla mať referendum, no ale tak nebude, nebolo v Bratislave referendum o tom, že teda či sa Marianka môže pričleniť k Bratislave, a potom, potom tam vzniká asymetria. Čiže odčleňovanie bude svojím spôsobom ľahšie ako, ako, ako spájanie.
K tým ďalším veciam, ktoré sú tu obsiahnuté, hovoríte o tom, že, v dôvodovej správe, že návrh zákona vychádza z myšlienky, že obce, respektíve časti obce majú ústavné právo, že obyvatelia obce, respektíve časti obce majú ústavné právo podieľať sa na správe vecí verejných a to na každej úrovni. Áno, občania majú právo podieľať sa na správe vecí verejných na každej úrovni, ale to, aká je ktorá úroveň, tak to predsa je definované nejakými, nejakými zákonmi a pravidlami a nikde nie je napísané, že tá najnižšia úroveň vždycky má právo nejako sa oddeliť, odtrhnúť. Dnes sú nastavené nejaké, nejaké pravidlá, teoreticky keby vôbec nebola možnosť odčleňovania sa obcí, podľa mňa to neznamená, že je to nedemokratické. Lebo vy dnes navrhujete zjednodušiť oddeľovanie sa častí obcí, ktoré spĺňajú tú podmienku 3 000 obyvateľov, určite tu budú pokusy v druhom čítaní, aby sa pohlo s tou hranicou 3 000, alebo niekedy v budúcnosti sa také pokusy objavia, no a kde sa zastavíme? Kto sa môže oddeliť a kto sa nemôže oddeliť? Môže sa oddeliť nejaké sídlisko v rámci mesta? Môže sa oddeliť panelák, lebo máme na Slovensku väčšie paneláky, ktoré, kde žije viacej ľudí ako v mnohých obciach. Mnohé obce sú také malé, že by sa, že teda, no, niektoré sú také malé, že väčší rodinný dom by stačil, ale teda mnohé obce sú také, že paneláky na sídliskách sú väčšie. Tak kde sa to má, kde sa to má zastaviť?
Spomínate, spomínate tam, spomínate tam a dávate do zákona termín história obce, čo je podľa mňa nejasný termín, že čo to znamená, že obec má históriu, no lebo však každá obec má nejakú, nejakú históriu, takže toto je technická pripomienka, ale myslím si, že dávate do zákona pojem, ktorý nie je úplne, úplne jasný. A teda to, čo považujem ale za podstatné je, že aj v rámci tejto koalície, teda tá naša koalícia patrí z tých dvoch typov vlád na Slovensku k tomu, ktorá si aspoň uvedomuje, že je potrebné s komunálnou reformou a s municipalizáciou niečo robiť, a vedú sa o tom nejaké diskusie. Tento návrh, ktorý predkladáte, ide v protismere k tým tendenciám, lebo možno nie masovo, možno sa to dotkne iba zopár obcí alebo časti obcí, ale vytvára podmienky pre to, aby sa obce ďalej členili na menšie celky, čo je v protismere k tomu, čo samospráva na Slovensku potrebuje.
Ďakujem.
18. 3. 2022 9:40:01 - 9:55:21 60. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 948 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
28.
Pán poslanec Kotleba, ako ste povedali, nevieme, koľko potrvá ten konflikt, možno potrvá týždne, možno potrvá mesiace, možno potrvá roky a možno tá situácia sa vyvinie tak, že ľudia, ktorí utiekli, sa vlastne nebudú môcť vrátiť domov alebo veľmi dlho nebudú môcť napríklad získať doklad o bezúhonnosti, tak podľa tej vašej logiky by potom dovtedy nemali byť zamestnateľní v profesiách, ktoré doklad o bezúhonnosti vyžadujú. Toto, čo navrhuje vláda, je podľa mňa normálne, štandardné riešenie. Je to riešenie, riešenie na krízovú situáciu. A ja by som možno išiel ešte ďalej, lebo napríklad aj pri živnosti je jednou z podmienok bezúhonnosť v oblastiach, ktoré sa týkajú predmetu podnikania, a teda my tu teraz vytvárame podmienky, jak schválime ten zákon, aby ľudia, ktorí utiekli z Ukrajiny pred vojnovým konfliktom, sa u nás mohli zamestnať, ale napríklad živnosť si založiť nebudú môcť. Čiže ja by som skôr uvažoval, akým spôsobom to ešte rozšíriť, lebo absencia výpisu z registra trestov alebo iného obdobného dokladu je prekážkou. Takže ja by som sa skôr na to pozrel takto.
No a pokiaľ ide o tých, o tú dočasnú odbornú stáž, áno, môže to byť problém, že tam bude iba fotokópia dokladu, ale ako vidíte, že je tam rozdiel, že tam nie je, nie je čestné vyhlásenie o vzdelaní, ale teda potrebné je to preukázať aspoň tou, aspoň tou fotokópiou a opäť je to úprava, ktorá aj vo všeobecnosti ide správnym smerom, lebo teda v porovnaní so susednými krajinami, ktoré umožnili vykonávať dočasnú odbornú stáž v oveľa širšom merítku, u nás to bolo príliš, príliš zviazané doteraz a myslím si, že toto by, to uvoľnenie by malo ostať natr... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
17. 3. 2022 18:43:09 - 18:45:09 60. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 916 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán poslanec Gyimesi, opäť nepravda. Ani ja, ani nikto iný nepovedal, že treba zrušiť Maticu slovenskú. Prečo som povedal, že buď by som zrušil zákonom o Matici slovenskú, Matica slovenská funguje ako trebárs občianske združenie, alebo by som ju teda odstrihol od štátneho financovania. To je rozdiel. Tie tri zákony naozaj tu nie je, že tri strany jednej mince. Tvoj návrh zákona ide dať nejaké výsadné postavenie Csemadoku, tak koho má samostatným zákonom Matica slovenská, Fond na podporu kultúry národnostných menšín je otvorený finančnej podpore všetkých národnostných menšín a žiadna z tých menším, ani žiadna z tých organizácií nedostáva tie peniaza automaticky len preto že existuje, tak ako ich dostáva Matica a tak ako ich, ak bude schválený tvoj návrh, bude dostávať Csemadok, ale na základe nejakých projektov, ktoré sú posúdené a teda dostanú, dostanú financie. Či Matica a Csemadok reprezentujú národný konzervativizmus a fond na podporu kultúry národnostných menšín liberalizmus, no to mi príde také trochu úsmevné, lebo však neviem či teda menšiny, okrem maďarskej, sú všetky liberálne, ale tak je to také zvláštne. A to za čo by som ja bol, aby sa vytvorili podmienky pre inštitucionálne financovanie aj iných menšín, ale tak treba nastaviť nejaký systém, ktorý že nielenže dáme niekde 100 tisíc, to by sa muselo, muselo nejako zadefinovať, že komu, na základe čoho, lebo nemá, nemá, nie sú prostriedky aby každý dostal 100 tisíc alebo sa to rovnomerne rozložilo. A existujú rovnako aj iné zdroje, aj verejné zdroje z ktorých by napríklad mohli byť financované a predpokladám, že aj sú financované kultúrne aktivity Matice slovenskej. Je tu fond na podporu umenia, samosprávne kraje, obce, vedecké granty. Tých možností je veľa.

Deň v parlamente

<- ->