Ďakujem kolegom za reakcie. Prečo som ja na ministerstve spravodlivosti nepripravil tento návrh zákona, v programovom vyhlásení vlády je zámer zmeniť spôsob a upraviť legislatívu preukazovaním pôvodu majetku v časti Policajný zbor. Policajný zbor ako iste viete, spadá pod ministerstvo vnútra. Ministrom vnútra bol od nástupu vlády Igora Matoviča as, až po koniec vlády Eduarda Hegera, Roman Mikulec nominant strany OĽANO. Čiže keď je to pre vás taká veľká priorita, tak môžete sa spýtať vášho pána ministra, prečo s takouto iniciatívou neprišiel. Rovnako to, ako je to dnes navrhnuté, tak je to v podstate presunutie celej agendy do, do ministerstva, ministerstva financií alebo teda pod Finančnú správu, ktorá podlieha ministerstvu financií, takže mohol s tým vyjsť minister financií, ktorým bol vo vláde Igora Matoviča nominant OĽANO Eduard Heger a vo vláde Edurda Hegera nominant OĽANO a predseda OĽANO Igor Matovič.
Ale teda vidím, že aj ako poslanecké návrh to bude mať nejakú podporu, lebo podľa reakcie pána poslanca Mazureka, tak je možné, že teda niekto, niekto za tým vidí, že nielen politikov, ale aj Rómskych úžerníkov budeme, budeme stíhať a to môže byť dôvod, prečo za to hlasoval ak je problém v tom limite, no tak sa mal upraviť ten limit, to by mohla byť jednoduchá zmena zákona, nebolo potrebné kvôli tomu meniť celé.
|
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, zaujala ma úvodná časť všeobecnej časti dôvodovej správy, z ktorej si teda dovolím zacitovať. Hoci nový zákon č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. platí už takmer 13 rokov a mal by byť premiérom, pilierom, pardon, boja proti korupcii, jeho dopad na tzv. veľké ryby je nulový a využíva sa len v prípadoch riešenia susedských sporov. Podľa medializovaných vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky možno zákon jednoducho obísť buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Na rozdiel od toho, v iných krajinách , napríklad Rumunsko je obdobný zákon funkčný a napomáha prešetrovaniu podvodov aj na najvyššej vládnej úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať
===== ... úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať v prepadnutí nelegálneho majetku v prospech štátu, ale v dodatočnom zdanení nelegálnych príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý a uložený prísnej daňovej sankcie a to prostredníctvom správcu dane a nie orgánov činných v trestnom konaní.
To, čo ma konkrétne zaujalo na tomto odseku je to tvrdenie, že keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukázal jeho opodstatnenosť, je na mieste ho zrušiť a prijať nový zákon. Keby toto tvrdil niekto, kto je štyri alebo osem rokov v opozícii, asi by sa nedalo namietať, že je nespokojný s tým, že vláda nebola schopná nič urobiť so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, že ten zákon je nefunkčný, nekoná sa podľa neho. Ale tento návrh zákona predkladá, predkladali teda dvaja koaliční poslanci, teraz už, už vlastne iba jeden potom, čo pani poslankyňa Šuteková nie je poslankyňou, lebo bola náhradníčkou a predkladá to poslanec hnutia OĽANO, ktoré vyhralo minulé voľby, ktoré tri roky malo alebo bol, malo premiéra, ministra financií, ministra vnútra, teda mala, malo vo vládnych pozíciách ľudí, ktorí s tým mohli a pokiaľ to bolo potrebné, tak aj mali niečo robiť.
Zmienka o tom, že je potrebné zmeniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku je aj v programovom vyhlásení vlády a keď je to teda tak dôležité, tak v takom prípade by bolo logické, keby vláda prišla s takýmto návrhom zákona a navrhla parlamentu to upraviť. Lebo opäť je to jeden z kategórie zákonov, nie nejaká drobná novela, ale komplet nový zákon, komplet zmena mechanizmu preukazovania pôvodu majetku alebo príjmov, ktorý, ktorý prichádza ako poslanecká novela na poslednej schôdzi, kedy ešte možno navrhovať zákony do prvého, prvého čítania. Keby to bol vládny návrh, mohol, mohol, mohlo k tomu prebehnúť riadne pripomienkové konanie. Takto to skôr pôsobí dojmom, že, že hnutie OĽANO v rámci svojej nejakej politickej agendy si začiarkne fajočku, že navrhli sme aj nový zákon o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, ale nie ako reálny pokus s tým niečo urobiť.
A teraz vecne k tomu obsahu. Z tej dôvodovej správy vyplýva akoby, by problémom bol ten mechanizmus, akým sa, akým sa k tomu pristupuje, ako sa to má preukazovať a ako sa, ako sa ukladá sankcia. Samozrejme, že ten jeden model je, že ak sa preukáže, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne alebo jeho vlastník nie je schopný preukázať, že sa k nemu dostal za legálne nadobudnuté príjmy, tak súčasný zákon hovorí o tom, že ten, ten majetok prepadne na základe rozhodnutia súdu. V tom navrhovanom zákone by mal správca dane, teda Finančná správa konať a ak tam zistí ten rozdiel, tak udeliť, udeliť penále, ktoré bude ma takmer hodnotu rozdielu medzi majetkom, ktorý dotyčná osoba má a, a teda legálne preukázanými, preukázanými príjmami. Ale teda je to naozaj tak? Je problém v tom, že finančná polícia dnes dokumentuje množstvo prípadov, či už osôb verejne činných, ktoré nevedia preukázať svoj majetok alebo ľudí podozrivých z organizovaného zločinu, alebo, alebo zo zločinu, posunie to prokuratúre, prokuratúra to dá na súd a na súde sa to nepodarí, nepodarí preukázať alebo súdy napriek tomu, že tá situácia je jasná, že tie dôkazy sú jasné nedokážu, nedokážu dospieť k záveru, teda že majetok bol nadobudnutý nelegálne a mal by prepadnúť? Lebo ak je to tak, tak potom naozaj by bolo sfunkčnením toho mechanizmu, keď sa to presunie na, na Finančnú správu a nebude to mať charakter, charakter prepadnutia majetku, ale iba nejakého dodatočného zdanenia alebo nejakého, nejakého uloženia penále k dani, ktoré keď sa sčíta s tou daňou, tak v prípade spolupráce bude tvoriť 80 % a v prípade nespolupráce dokonca 100 % tej veci, ktorá bola legál, nelegálne nadobudnutá alebo nie je preukázané, že bola nadobudnutá legálne. Ale ja sa obávam, že väčší problém je v tej fáze preukazovania toho, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne, že nezodpovedá príjmom dotyčného vlastníka, než v tom, že či sa to deje po tej linke finančná polícia, prokuratúra, súd, alebo to bude, bude podliehať Finančnej správe.
A keďže de facto ide o prepadnutie majetku aj keď vo forme, vo forme finančnej, teda ide o zásah do, do, do vlastníckych práv, tak je otázne, že či vynechanie súdu z toho mechanizmu je správne alebo nie. Lebo, lebo súd, keď, keď o niečom rozhodne súd na návrh, na návrh prokuratúry, tak môže to mať väčšiu autoritu, ako keď v obdobnej veci a v podstate o rovnakej veci rozhodne akurát trochu inou formou Finančná správa, čo je štátny orgán.
Potom tam možno, samozrejme, mať aj, aj množstvo, množstvo ďalších konkrétnych otázok, že ako by to mohlo fungovať, na základe čoho by niekto mohol dávať odôvodnený podnet, že niekto vlastní majetok, ktorý nezodpovedá jeho príjmom, lebo teda ja okrem svojho daňového priznania, možno mojich najbližších príbuzných, ktorí sa so mnou o to podelia, neviem aké má kto iný, iný príjmy, takže neviem posúdiť, či jeho príjmy zodpovedajú alebo nezodpovedajú jeho majetku. Nie je mi úplne jasné, že na základe čoho by b daňová správa, finančná správa posudzovala odôvodnenosť toho podozrenia, že, že, že majetok zodpovedá alebo nezodpovedá legálne nadobudnutým príjmom, alebo teda že má dôvodné, dôvodné pochybnosti a to na základe nejakého, nejakého predbežného posúdenia. Tým, že z toho vypadáva súd a, a, a teda prokuratúra a je to na, na posúdení Finančnej správy, tak samozrejme, že môže to fungovať, to nespochybňujem, ale predpokladám, že v iných krajinách to funguje, ale, ale ten priestor pre svojvôľu z toho, ako je to, ako je to napísané si nie som istý, že je, že je úplne obmedzený.
A ďalšia vec a blížim sa, blížim sa ku koncu, tak pán predkladateľ povedal v tom úvodnom vystúpení, že, že bude, v prípade, že budú existovať dôvodné pochybnosti, tak bude daňovník, tak je používaný ten termín, vyzvaný na predloženie podanie súpisu majetku a teda prirovnal to k oznámeniu, ktorý dávajú verejný funkcionári, no tak myslím, že aj podľa toho textu, čo som prečítal, by to bolo podstatne podrobnejšie, lebo, lebo to oznámenie, ktoré dávajú verejný funkcionári nejako veľmi podrobné a konkrétne podľa súčasného znenia ústavného zákona nie je, ani neumožňuje nejako preukazovať, či verejný funkcionár nejaký majetok má, ktorý, ktorý, o ktorý konkrétne ide a ktoré by bolo možné na základe toho skontrolovať.
Čiže áno, niektorí, niektorí politici veľmi radi operujú tým, že je potrebné zabezpečiť preukazovanie pôvodu majetku. Robia to najmä vtedy, keď sú v opozícii. Robert Fico to robil ako opozičný politik. Bola to jedna jeho z, z jeho silných tém. Potom bol prijatý zákon, na základe ktorého sa nič reálne nepodarilo preukázať. A v tomto prípade sme, žiaľ, v podobnej situácii, sme na konci volebného obdobia a miesto toho, aby ak to bolo vnímané zo strany hnutia OĽANO, to bol pred rokom alebo pred dvoma, vládny návrh zákona, ktorý mohol byť predmetom normálnej, reálnej, verejnej diskusie sa teraz v rámci dvestopäťdesiatich alebo koľkých bodov programu tejto schôdze predkladajú návrhy, ktoré sa za mesiace a roky dozadu nestihli a predkladajú sa ako poslanecké návrhy, ktoré už, žiaľ, neumožňujú venovať tomu tú pozornosť a tú diskusiu, ktorú by si takáto vážna téma zaslúžila.
Ďakujem.
|
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, zaujala ma úvodná časť všeobecnej časti dôvodovej správy, z ktorej si teda dovolím zacitovať. Hoci nový zákon č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. platí už takmer 13 rokov a mal by byť premiérom, pilierom, pardon, boja proti korupcii, jeho dopad na tzv. veľké ryby je nulový a využíva sa len v prípadoch riešenia susedských sporov. Podľa medializovaných vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky možno zákon jednoducho obísť buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Na rozdiel od toho, v iných krajinách , napríklad Rumunsko je obdobný zákon funkčný a napomáha prešetrovaniu podvodov aj na najvyššej vládnej úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať
===== ... úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať v prepadnutí nelegálneho majetku v prospech štátu, ale v dodatočnom zdanení nelegálnych príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý a uložený prísnej daňovej sankcie a to prostredníctvom správcu dane a nie orgánov činných v trestnom konaní.
To, čo ma konkrétne zaujalo na tomto odseku je to tvrdenie, že keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukázal jeho opodstatnenosť, je na mieste ho zrušiť a prijať nový zákon. Keby toto tvrdil niekto, kto je štyri alebo osem rokov v opozícii, asi by sa nedalo namietať, že je nespokojný s tým, že vláda nebola schopná nič urobiť so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, že ten zákon je nefunkčný, nekoná sa podľa neho. Ale tento návrh zákona predkladá, predkladali teda dvaja koaliční poslanci, teraz už, už vlastne iba jeden potom, čo pani poslankyňa Šuteková nie je poslankyňou, lebo bola náhradníčkou a predkladá to poslanec hnutia OĽANO, ktoré vyhralo minulé voľby, ktoré tri roky malo alebo bol, malo premiéra, ministra financií, ministra vnútra, teda mala, malo vo vládnych pozíciách ľudí, ktorí s tým mohli a pokiaľ to bolo potrebné, tak aj mali niečo robiť.
Zmienka o tom, že je potrebné zmeniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku je aj v programovom vyhlásení vlády a keď je to teda tak dôležité, tak v takom prípade by bolo logické, keby vláda prišla s takýmto návrhom zákona a navrhla parlamentu to upraviť. Lebo opäť je to jeden z kategórie zákonov, nie nejaká drobná novela, ale komplet nový zákon, komplet zmena mechanizmu preukazovania pôvodu majetku alebo príjmov, ktorý, ktorý prichádza ako poslanecká novela na poslednej schôdzi, kedy ešte možno navrhovať zákony do prvého, prvého čítania. Keby to bol vládny návrh, mohol, mohol, mohlo k tomu prebehnúť riadne pripomienkové konanie. Takto to skôr pôsobí dojmom, že, že hnutie OĽANO v rámci svojej nejakej politickej agendy si začiarkne fajočku, že navrhli sme aj nový zákon o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, ale nie ako reálny pokus s tým niečo urobiť.
A teraz vecne k tomu obsahu. Z tej dôvodovej správy vyplýva akoby, by problémom bol ten mechanizmus, akým sa, akým sa k tomu pristupuje, ako sa to má preukazovať a ako sa, ako sa ukladá sankcia. Samozrejme, že ten jeden model je, že ak sa preukáže, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne alebo jeho vlastník nie je schopný preukázať, že sa k nemu dostal za legálne nadobudnuté príjmy, tak súčasný zákon hovorí o tom, že ten, ten majetok prepadne na základe rozhodnutia súdu. V tom navrhovanom zákone by mal správca dane, teda Finančná správa konať a ak tam zistí ten rozdiel, tak udeliť, udeliť penále, ktoré bude ma takmer hodnotu rozdielu medzi majetkom, ktorý dotyčná osoba má a, a teda legálne preukázanými, preukázanými príjmami. Ale teda je to naozaj tak? Je problém v tom, že finančná polícia dnes dokumentuje množstvo prípadov, či už osôb verejne činných, ktoré nevedia preukázať svoj majetok alebo ľudí podozrivých z organizovaného zločinu, alebo, alebo zo zločinu, posunie to prokuratúre, prokuratúra to dá na súd a na súde sa to nepodarí, nepodarí preukázať alebo súdy napriek tomu, že tá situácia je jasná, že tie dôkazy sú jasné nedokážu, nedokážu dospieť k záveru, teda že majetok bol nadobudnutý nelegálne a mal by prepadnúť? Lebo ak je to tak, tak potom naozaj by bolo sfunkčnením toho mechanizmu, keď sa to presunie na, na Finančnú správu a nebude to mať charakter, charakter prepadnutia majetku, ale iba nejakého dodatočného zdanenia alebo nejakého, nejakého uloženia penále k dani, ktoré keď sa sčíta s tou daňou, tak v prípade spolupráce bude tvoriť 80 % a v prípade nespolupráce dokonca 100 % tej veci, ktorá bola legál, nelegálne nadobudnutá alebo nie je preukázané, že bola nadobudnutá legálne. Ale ja sa obávam, že väčší problém je v tej fáze preukazovania toho, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne, že nezodpovedá príjmom dotyčného vlastníka, než v tom, že či sa to deje po tej linke finančná polícia, prokuratúra, súd, alebo to bude, bude podliehať Finančnej správe.
A keďže de facto ide o prepadnutie majetku aj keď vo forme, vo forme finančnej, teda ide o zásah do, do, do vlastníckych práv, tak je otázne, že či vynechanie súdu z toho mechanizmu je správne alebo nie. Lebo, lebo súd, keď, keď o niečom rozhodne súd na návrh, na návrh prokuratúry, tak môže to mať väčšiu autoritu, ako keď v obdobnej veci a v podstate o rovnakej veci rozhodne akurát trochu inou formou Finančná správa, čo je štátny orgán.
Potom tam možno, samozrejme, mať aj, aj množstvo, množstvo ďalších konkrétnych otázok, že ako by to mohlo fungovať, na základe čoho by niekto mohol dávať odôvodnený podnet, že niekto vlastní majetok, ktorý nezodpovedá jeho príjmom, lebo teda ja okrem svojho daňového priznania, možno mojich najbližších príbuzných, ktorí sa so mnou o to podelia, neviem aké má kto iný, iný príjmy, takže neviem posúdiť, či jeho príjmy zodpovedajú alebo nezodpovedajú jeho majetku. Nie je mi úplne jasné, že na základe čoho by b daňová správa, finančná správa posudzovala odôvodnenosť toho podozrenia, že, že, že majetok zodpovedá alebo nezodpovedá legálne nadobudnutým príjmom, alebo teda že má dôvodné, dôvodné pochybnosti a to na základe nejakého, nejakého predbežného posúdenia. Tým, že z toho vypadáva súd a, a, a teda prokuratúra a je to na, na posúdení Finančnej správy, tak samozrejme, že môže to fungovať, to nespochybňujem, ale predpokladám, že v iných krajinách to funguje, ale, ale ten priestor pre svojvôľu z toho, ako je to, ako je to napísané si nie som istý, že je, že je úplne obmedzený.
A ďalšia vec a blížim sa, blížim sa ku koncu, tak pán predkladateľ povedal v tom úvodnom vystúpení, že, že bude, v prípade, že budú existovať dôvodné pochybnosti, tak bude daňovník, tak je používaný ten termín, vyzvaný na predloženie podanie súpisu majetku a teda prirovnal to k oznámeniu, ktorý dávajú verejný funkcionári, no tak myslím, že aj podľa toho textu, čo som prečítal, by to bolo podstatne podrobnejšie, lebo, lebo to oznámenie, ktoré dávajú verejný funkcionári nejako veľmi podrobné a konkrétne podľa súčasného znenia ústavného zákona nie je, ani neumožňuje nejako preukazovať, či verejný funkcionár nejaký majetok má, ktorý, ktorý, o ktorý konkrétne ide a ktoré by bolo možné na základe toho skontrolovať.
Čiže áno, niektorí, niektorí politici veľmi radi operujú tým, že je potrebné zabezpečiť preukazovanie pôvodu majetku. Robia to najmä vtedy, keď sú v opozícii. Robert Fico to robil ako opozičný politik. Bola to jedna jeho z, z jeho silných tém. Potom bol prijatý zákon, na základe ktorého sa nič reálne nepodarilo preukázať. A v tomto prípade sme, žiaľ, v podobnej situácii, sme na konci volebného obdobia a miesto toho, aby ak to bolo vnímané zo strany hnutia OĽANO, to bol pred rokom alebo pred dvoma, vládny návrh zákona, ktorý mohol byť predmetom normálnej, reálnej, verejnej diskusie sa teraz v rámci dvestopäťdesiatich alebo koľkých bodov programu tejto schôdze predkladajú návrhy, ktoré sa za mesiace a roky dozadu nestihli a predkladajú sa ako poslanecké návrhy, ktoré už, žiaľ, neumožňujú venovať tomu tú pozornosť a tú diskusiu, ktorú by si takáto vážna téma zaslúžila.
Ďakujem.
|
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, zaujala ma úvodná časť všeobecnej časti dôvodovej správy, z ktorej si teda dovolím zacitovať. Hoci nový zákon č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. platí už takmer 13 rokov a mal by byť premiérom, pilierom, pardon, boja proti korupcii, jeho dopad na tzv. veľké ryby je nulový a využíva sa len v prípadoch riešenia susedských sporov. Podľa medializovaných vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky možno zákon jednoducho obísť buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Na rozdiel od toho, v iných krajinách , napríklad Rumunsko je obdobný zákon funkčný a napomáha prešetrovaniu podvodov aj na najvyššej vládnej úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať
===== ... úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať v prepadnutí nelegálneho majetku v prospech štátu, ale v dodatočnom zdanení nelegálnych príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý a uložený prísnej daňovej sankcie a to prostredníctvom správcu dane a nie orgánov činných v trestnom konaní.
To, čo ma konkrétne zaujalo na tomto odseku je to tvrdenie, že keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukázal jeho opodstatnenosť, je na mieste ho zrušiť a prijať nový zákon. Keby toto tvrdil niekto, kto je štyri alebo osem rokov v opozícii, asi by sa nedalo namietať, že je nespokojný s tým, že vláda nebola schopná nič urobiť so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, že ten zákon je nefunkčný, nekoná sa podľa neho. Ale tento návrh zákona predkladá, predkladali teda dvaja koaliční poslanci, teraz už, už vlastne iba jeden potom, čo pani poslankyňa Šuteková nie je poslankyňou, lebo bola náhradníčkou a predkladá to poslanec hnutia OĽANO, ktoré vyhralo minulé voľby, ktoré tri roky malo alebo bol, malo premiéra, ministra financií, ministra vnútra, teda mala, malo vo vládnych pozíciách ľudí, ktorí s tým mohli a pokiaľ to bolo potrebné, tak aj mali niečo robiť.
Zmienka o tom, že je potrebné zmeniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku je aj v programovom vyhlásení vlády a keď je to teda tak dôležité, tak v takom prípade by bolo logické, keby vláda prišla s takýmto návrhom zákona a navrhla parlamentu to upraviť. Lebo opäť je to jeden z kategórie zákonov, nie nejaká drobná novela, ale komplet nový zákon, komplet zmena mechanizmu preukazovania pôvodu majetku alebo príjmov, ktorý, ktorý prichádza ako poslanecká novela na poslednej schôdzi, kedy ešte možno navrhovať zákony do prvého, prvého čítania. Keby to bol vládny návrh, mohol, mohol, mohlo k tomu prebehnúť riadne pripomienkové konanie. Takto to skôr pôsobí dojmom, že, že hnutie OĽANO v rámci svojej nejakej politickej agendy si začiarkne fajočku, že navrhli sme aj nový zákon o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, ale nie ako reálny pokus s tým niečo urobiť.
A teraz vecne k tomu obsahu. Z tej dôvodovej správy vyplýva akoby, by problémom bol ten mechanizmus, akým sa, akým sa k tomu pristupuje, ako sa to má preukazovať a ako sa, ako sa ukladá sankcia. Samozrejme, že ten jeden model je, že ak sa preukáže, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne alebo jeho vlastník nie je schopný preukázať, že sa k nemu dostal za legálne nadobudnuté príjmy, tak súčasný zákon hovorí o tom, že ten, ten majetok prepadne na základe rozhodnutia súdu. V tom navrhovanom zákone by mal správca dane, teda Finančná správa konať a ak tam zistí ten rozdiel, tak udeliť, udeliť penále, ktoré bude ma takmer hodnotu rozdielu medzi majetkom, ktorý dotyčná osoba má a, a teda legálne preukázanými, preukázanými príjmami. Ale teda je to naozaj tak? Je problém v tom, že finančná polícia dnes dokumentuje množstvo prípadov, či už osôb verejne činných, ktoré nevedia preukázať svoj majetok alebo ľudí podozrivých z organizovaného zločinu, alebo, alebo zo zločinu, posunie to prokuratúre, prokuratúra to dá na súd a na súde sa to nepodarí, nepodarí preukázať alebo súdy napriek tomu, že tá situácia je jasná, že tie dôkazy sú jasné nedokážu, nedokážu dospieť k záveru, teda že majetok bol nadobudnutý nelegálne a mal by prepadnúť? Lebo ak je to tak, tak potom naozaj by bolo sfunkčnením toho mechanizmu, keď sa to presunie na, na Finančnú správu a nebude to mať charakter, charakter prepadnutia majetku, ale iba nejakého dodatočného zdanenia alebo nejakého, nejakého uloženia penále k dani, ktoré keď sa sčíta s tou daňou, tak v prípade spolupráce bude tvoriť 80 % a v prípade nespolupráce dokonca 100 % tej veci, ktorá bola legál, nelegálne nadobudnutá alebo nie je preukázané, že bola nadobudnutá legálne. Ale ja sa obávam, že väčší problém je v tej fáze preukazovania toho, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne, že nezodpovedá príjmom dotyčného vlastníka, než v tom, že či sa to deje po tej linke finančná polícia, prokuratúra, súd, alebo to bude, bude podliehať Finančnej správe.
A keďže de facto ide o prepadnutie majetku aj keď vo forme, vo forme finančnej, teda ide o zásah do, do, do vlastníckych práv, tak je otázne, že či vynechanie súdu z toho mechanizmu je správne alebo nie. Lebo, lebo súd, keď, keď o niečom rozhodne súd na návrh, na návrh prokuratúry, tak môže to mať väčšiu autoritu, ako keď v obdobnej veci a v podstate o rovnakej veci rozhodne akurát trochu inou formou Finančná správa, čo je štátny orgán.
Potom tam možno, samozrejme, mať aj, aj množstvo, množstvo ďalších konkrétnych otázok, že ako by to mohlo fungovať, na základe čoho by niekto mohol dávať odôvodnený podnet, že niekto vlastní majetok, ktorý nezodpovedá jeho príjmom, lebo teda ja okrem svojho daňového priznania, možno mojich najbližších príbuzných, ktorí sa so mnou o to podelia, neviem aké má kto iný, iný príjmy, takže neviem posúdiť, či jeho príjmy zodpovedajú alebo nezodpovedajú jeho majetku. Nie je mi úplne jasné, že na základe čoho by b daňová správa, finančná správa posudzovala odôvodnenosť toho podozrenia, že, že, že majetok zodpovedá alebo nezodpovedá legálne nadobudnutým príjmom, alebo teda že má dôvodné, dôvodné pochybnosti a to na základe nejakého, nejakého predbežného posúdenia. Tým, že z toho vypadáva súd a, a, a teda prokuratúra a je to na, na posúdení Finančnej správy, tak samozrejme, že môže to fungovať, to nespochybňujem, ale predpokladám, že v iných krajinách to funguje, ale, ale ten priestor pre svojvôľu z toho, ako je to, ako je to napísané si nie som istý, že je, že je úplne obmedzený.
A ďalšia vec a blížim sa, blížim sa ku koncu, tak pán predkladateľ povedal v tom úvodnom vystúpení, že, že bude, v prípade, že budú existovať dôvodné pochybnosti, tak bude daňovník, tak je používaný ten termín, vyzvaný na predloženie podanie súpisu majetku a teda prirovnal to k oznámeniu, ktorý dávajú verejný funkcionári, no tak myslím, že aj podľa toho textu, čo som prečítal, by to bolo podstatne podrobnejšie, lebo, lebo to oznámenie, ktoré dávajú verejný funkcionári nejako veľmi podrobné a konkrétne podľa súčasného znenia ústavného zákona nie je, ani neumožňuje nejako preukazovať, či verejný funkcionár nejaký majetok má, ktorý, ktorý, o ktorý konkrétne ide a ktoré by bolo možné na základe toho skontrolovať.
Čiže áno, niektorí, niektorí politici veľmi radi operujú tým, že je potrebné zabezpečiť preukazovanie pôvodu majetku. Robia to najmä vtedy, keď sú v opozícii. Robert Fico to robil ako opozičný politik. Bola to jedna jeho z, z jeho silných tém. Potom bol prijatý zákon, na základe ktorého sa nič reálne nepodarilo preukázať. A v tomto prípade sme, žiaľ, v podobnej situácii, sme na konci volebného obdobia a miesto toho, aby ak to bolo vnímané zo strany hnutia OĽANO, to bol pred rokom alebo pred dvoma, vládny návrh zákona, ktorý mohol byť predmetom normálnej, reálnej, verejnej diskusie sa teraz v rámci dvestopäťdesiatich alebo koľkých bodov programu tejto schôdze predkladajú návrhy, ktoré sa za mesiace a roky dozadu nestihli a predkladajú sa ako poslanecké návrhy, ktoré už, žiaľ, neumožňujú venovať tomu tú pozornosť a tú diskusiu, ktorú by si takáto vážna téma zaslúžila.
Ďakujem.
|
Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, zaujala ma úvodná časť všeobecnej časti dôvodovej správy, z ktorej si teda dovolím zacitovať. Hoci nový zákon č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. platí už takmer 13 rokov a mal by byť premiérom, pilierom, pardon, boja proti korupcii, jeho dopad na tzv. veľké ryby je nulový a využíva sa len v prípadoch riešenia susedských sporov. Podľa medializovaných vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky možno zákon jednoducho obísť buď účelovým rozdelením majetku podozrivého ešte počas konania o preukazovaní jeho pôvodu alebo využitím neobvyklých obchodných operácií. Na rozdiel od toho, v iných krajinách , napríklad Rumunsko je obdobný zákon funkčný a napomáha prešetrovaniu podvodov aj na najvyššej vládnej úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať
===== ... úrovni. Keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukazoval, preukázal jeho opodstatnenosť, je namieste ho zrušiť a prijať nový zákon zavádzajúci alternatívny mechanizmus preukazovania pôvodu príjmov a majetku, ktorého ťažisko nebude spočívať v prepadnutí nelegálneho majetku v prospech štátu, ale v dodatočnom zdanení nelegálnych príjmov, na základe ktorých bol tento majetok nadobudnutý a uložený prísnej daňovej sankcie a to prostredníctvom správcu dane a nie orgánov činných v trestnom konaní.
To, čo ma konkrétne zaujalo na tomto odseku je to tvrdenie, že keďže vláda Slovenskej republiky nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon spôsobom, ktorý by preukázal jeho opodstatnenosť, je na mieste ho zrušiť a prijať nový zákon. Keby toto tvrdil niekto, kto je štyri alebo osem rokov v opozícii, asi by sa nedalo namietať, že je nespokojný s tým, že vláda nebola schopná nič urobiť so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, že ten zákon je nefunkčný, nekoná sa podľa neho. Ale tento návrh zákona predkladá, predkladali teda dvaja koaliční poslanci, teraz už, už vlastne iba jeden potom, čo pani poslankyňa Šuteková nie je poslankyňou, lebo bola náhradníčkou a predkladá to poslanec hnutia OĽANO, ktoré vyhralo minulé voľby, ktoré tri roky malo alebo bol, malo premiéra, ministra financií, ministra vnútra, teda mala, malo vo vládnych pozíciách ľudí, ktorí s tým mohli a pokiaľ to bolo potrebné, tak aj mali niečo robiť.
Zmienka o tom, že je potrebné zmeniť zákon o preukazovaní pôvodu majetku je aj v programovom vyhlásení vlády a keď je to teda tak dôležité, tak v takom prípade by bolo logické, keby vláda prišla s takýmto návrhom zákona a navrhla parlamentu to upraviť. Lebo opäť je to jeden z kategórie zákonov, nie nejaká drobná novela, ale komplet nový zákon, komplet zmena mechanizmu preukazovania pôvodu majetku alebo príjmov, ktorý, ktorý prichádza ako poslanecká novela na poslednej schôdzi, kedy ešte možno navrhovať zákony do prvého, prvého čítania. Keby to bol vládny návrh, mohol, mohol, mohlo k tomu prebehnúť riadne pripomienkové konanie. Takto to skôr pôsobí dojmom, že, že hnutie OĽANO v rámci svojej nejakej politickej agendy si začiarkne fajočku, že navrhli sme aj nový zákon o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku, ale nie ako reálny pokus s tým niečo urobiť.
A teraz vecne k tomu obsahu. Z tej dôvodovej správy vyplýva akoby, by problémom bol ten mechanizmus, akým sa, akým sa k tomu pristupuje, ako sa to má preukazovať a ako sa, ako sa ukladá sankcia. Samozrejme, že ten jeden model je, že ak sa preukáže, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne alebo jeho vlastník nie je schopný preukázať, že sa k nemu dostal za legálne nadobudnuté príjmy, tak súčasný zákon hovorí o tom, že ten, ten majetok prepadne na základe rozhodnutia súdu. V tom navrhovanom zákone by mal správca dane, teda Finančná správa konať a ak tam zistí ten rozdiel, tak udeliť, udeliť penále, ktoré bude ma takmer hodnotu rozdielu medzi majetkom, ktorý dotyčná osoba má a, a teda legálne preukázanými, preukázanými príjmami. Ale teda je to naozaj tak? Je problém v tom, že finančná polícia dnes dokumentuje množstvo prípadov, či už osôb verejne činných, ktoré nevedia preukázať svoj majetok alebo ľudí podozrivých z organizovaného zločinu, alebo, alebo zo zločinu, posunie to prokuratúre, prokuratúra to dá na súd a na súde sa to nepodarí, nepodarí preukázať alebo súdy napriek tomu, že tá situácia je jasná, že tie dôkazy sú jasné nedokážu, nedokážu dospieť k záveru, teda že majetok bol nadobudnutý nelegálne a mal by prepadnúť? Lebo ak je to tak, tak potom naozaj by bolo sfunkčnením toho mechanizmu, keď sa to presunie na, na Finančnú správu a nebude to mať charakter, charakter prepadnutia majetku, ale iba nejakého dodatočného zdanenia alebo nejakého, nejakého uloženia penále k dani, ktoré keď sa sčíta s tou daňou, tak v prípade spolupráce bude tvoriť 80 % a v prípade nespolupráce dokonca 100 % tej veci, ktorá bola legál, nelegálne nadobudnutá alebo nie je preukázané, že bola nadobudnutá legálne. Ale ja sa obávam, že väčší problém je v tej fáze preukazovania toho, že nejaký majetok bol nadobudnutý nelegálne, že nezodpovedá príjmom dotyčného vlastníka, než v tom, že či sa to deje po tej linke finančná polícia, prokuratúra, súd, alebo to bude, bude podliehať Finančnej správe.
A keďže de facto ide o prepadnutie majetku aj keď vo forme, vo forme finančnej, teda ide o zásah do, do, do vlastníckych práv, tak je otázne, že či vynechanie súdu z toho mechanizmu je správne alebo nie. Lebo, lebo súd, keď, keď o niečom rozhodne súd na návrh, na návrh prokuratúry, tak môže to mať väčšiu autoritu, ako keď v obdobnej veci a v podstate o rovnakej veci rozhodne akurát trochu inou formou Finančná správa, čo je štátny orgán.
Potom tam možno, samozrejme, mať aj, aj množstvo, množstvo ďalších konkrétnych otázok, že ako by to mohlo fungovať, na základe čoho by niekto mohol dávať odôvodnený podnet, že niekto vlastní majetok, ktorý nezodpovedá jeho príjmom, lebo teda ja okrem svojho daňového priznania, možno mojich najbližších príbuzných, ktorí sa so mnou o to podelia, neviem aké má kto iný, iný príjmy, takže neviem posúdiť, či jeho príjmy zodpovedajú alebo nezodpovedajú jeho majetku. Nie je mi úplne jasné, že na základe čoho by b daňová správa, finančná správa posudzovala odôvodnenosť toho podozrenia, že, že, že majetok zodpovedá alebo nezodpovedá legálne nadobudnutým príjmom, alebo teda že má dôvodné, dôvodné pochybnosti a to na základe nejakého, nejakého predbežného posúdenia. Tým, že z toho vypadáva súd a, a, a teda prokuratúra a je to na, na posúdení Finančnej správy, tak samozrejme, že môže to fungovať, to nespochybňujem, ale predpokladám, že v iných krajinách to funguje, ale, ale ten priestor pre svojvôľu z toho, ako je to, ako je to napísané si nie som istý, že je, že je úplne obmedzený.
A ďalšia vec a blížim sa, blížim sa ku koncu, tak pán predkladateľ povedal v tom úvodnom vystúpení, že, že bude, v prípade, že budú existovať dôvodné pochybnosti, tak bude daňovník, tak je používaný ten termín, vyzvaný na predloženie podanie súpisu majetku a teda prirovnal to k oznámeniu, ktorý dávajú verejný funkcionári, no tak myslím, že aj podľa toho textu, čo som prečítal, by to bolo podstatne podrobnejšie, lebo, lebo to oznámenie, ktoré dávajú verejný funkcionári nejako veľmi podrobné a konkrétne podľa súčasného znenia ústavného zákona nie je, ani neumožňuje nejako preukazovať, či verejný funkcionár nejaký majetok má, ktorý, ktorý, o ktorý konkrétne ide a ktoré by bolo možné na základe toho skontrolovať.
Čiže áno, niektorí, niektorí politici veľmi radi operujú tým, že je potrebné zabezpečiť preukazovanie pôvodu majetku. Robia to najmä vtedy, keď sú v opozícii. Robert Fico to robil ako opozičný politik. Bola to jedna jeho z, z jeho silných tém. Potom bol prijatý zákon, na základe ktorého sa nič reálne nepodarilo preukázať. A v tomto prípade sme, žiaľ, v podobnej situácii, sme na konci volebného obdobia a miesto toho, aby ak to bolo vnímané zo strany hnutia OĽANO, to bol pred rokom alebo pred dvoma, vládny návrh zákona, ktorý mohol byť predmetom normálnej, reálnej, verejnej diskusie sa teraz v rámci dvestopäťdesiatich alebo koľkých bodov programu tejto schôdze predkladajú návrhy, ktoré sa za mesiace a roky dozadu nestihli a predkladajú sa ako poslanecké návrhy, ktoré už, žiaľ, neumožňujú venovať tomu tú pozornosť a tú diskusiu, ktorú by si takáto vážna téma zaslúžila.
Ďakujem.
|
Ďakujem, pán minister, nebudem vás tlačiť do nejakých konkrétnych odpovedí ohľadom úspor alebo navyšovania. Mi je jasné, že v tejto fáze by ste mi nemohli dať konkrétnu odpoveď a že to vyžaduje viac času, tomu rozumiem. Ja si myslím, že ambíciou každej zodpovednej vlády by malo byť smerovať k vyrovnanému rozpočtu a je mi jasné, že sa to nedá urobiť z roka na rok alebo teda vo vašom prípade v priebehu pár mesiacov. Ale teda v rámci doplňujúcej otázky by som sa chcel len teda uistiť, že som správne porozumel odpovedi pána premiéra, že RIS umožňuje pripraviť variantný rozpočet a nie je pravda to čo hovoril pán a bývalý minister a súčasný poslanec Krajniak, že informačný systém Ministerstva financií znemožňuje, aby sa popri návrhu vyrovnaného rozpočtu a čo vyplýva z ústavného zákona, pripravoval aj nejaký realistický rozpočet, ktorý potom aj reálne bude schválený. A
druhá vec, ktorá by ma zaujímala je, že či vy ste vyslovili to hodnotenie, že sa verejné financie nachádzajú v najhoršom stave. Naopak, bývalý minister financií pán Matovič aj bývalý štátny tajomník pán Klimek hovoria o tom v akom vynikajúcom stave sú a ako nás ratingové agentúry pozitívne hodnotia, tak asi to nie je iba na krátku odpoveď, ale teda naozaj by ma zaujímalo, že ako to je a ako je možné, že niekto hodnotí tú istú skutočnosť ako úplne zlú a niekto ako vynikajúcu.
|
Pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Najprv musím povedať, že nie je ambíciou našej vlády predpokladám, že asi žiadnej vlády pripraviť z roka na rok z toho stavu z ktorého vychádzame vyrovnaný rozpočet. Je to niečo, čo by bolo veľmi škodlivé pre ekonomiku, pre ľudí, pre firmy na Slovensku. Podľa predpokladov nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by vyrovnaný rozpočet uvrhol ekonomiku do recesie a stál Slovensko vyše dvadsaťtisíc pracovných miest. Avšak ako vláda musíme konať v súlade s platným zákonom o dlhovej brzde. Musím povedať, že čo sa týka konkrétnych opatrení, v tomto štádiu by som ich nechcel špecifikovať. Toto je práca, ktorá na nás ešte čaká. Zároveň ako aj pán premiér povedal máme ambíciu pracovať aj na zodpovednom realistickom pláne pre verejné financie na nasledujúce roky tak, aby nová vládna väčšina, ktorá vzíde z volieb a ktorej opätovne začne plynúť dvojročné obdobie, ktoré má výnimku z tejto potreby prijať vyrovnaný rozpočet, aby mala s čím pracovať. A tie opatrenia, ktoré budeme navrhovať v tom pláne si budú musieť alebo môcť zvolení predstavitelia po voľbách prispôsobiť podľa svojho, svojho vlastného vkusu. Nechajte nám, prosím, priestor, aby sme vedeli pracovať, aby sme prišli aj interne so zoznamom opatrení a v ideálnom prípade nechceme robiť vyrovnaný rozpočet, ani ho, ani ho predstaviť. Chceli by sme všetku energiu míňať na realistický dobrý plán pre verejné financie na Slovensku.
|
Ďakujem, pán premiér. Beriem teda odpoveď na tú, na tú prvú otázku, a teda ak, ak bude potrebný priestor, tak, tak ešte môžte mi odpovedať a potom ešte máte, ešte máte možnosť odpovedať na tú druhú otázku, lebo myslím, že ste sa nedostali úplne, úplne ku všetkým odpovediam.
Ale teda tá moja otázka bola, že či máte ambíciu ísť až k vyrovnanému rozpočtu, lebo ako jedna vec je návrat k rozpočtovej zodpovednosti a tu sme nemali vyrovnaný rozpočet ani v dobrých časoch, keď sme ho mohli mať, keď stačilo trošku viac úsilia alebo teda možno naozaj iba trochu menej kradnúť a mohli sme mať vyrovnaný rozpočet a nedospeli sme k nemu. A dnes sme v situácii, keď tá konsolidácia bude asi oveľa bolestnejšia, ale teda chcel by som tú otázku alebo ten priestor, ktorý ešte ostal, nasmerovať aj na tie úvahy o uznesení Národnej rady, s ktorými prišiel pán poslanec Krajniak, ktorý navrhuje, aby parlament zaviazal vládu predložiť návrh zákona o štátnom rozpočte do konca augusta, a teda vytvoriť tým, vytvoriť tým priestor preto, aby v priebehu septembra mohla prebiehať diskusia.
Mne sa to zdá tak trochu zvláštne už vzhľadom na to, že doteraz sa vláda nikdy neponáhľala takto s rozpočtom a teraz práve vo fáze ostrej kampane by mal byť predmetom diskusie návrh vlády, ktorá sa neuchádza o mandát občanov, ale tak rozhodne nejako parlament, ale zaujíma ma, ako to vnímate a ako vnímate ten argument, jeden z podstatných argumentov, že vlastne ministerstvo financií z hľadiska svojho informačného systému ani nie je schopné pripravovať nejaké rôzne verzie rozpočtu, teda aj, aj vyrovnaný rozpočet, aj rozpočet, ktorý by nebol úplne vyrovnaný, ale, ale teda, samozrejme, že by obsahoval nejaké úsporné opatrenia, teda že to ten informačný systém vôbec neumožňuje. Je to tak?
|
Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som nadviazal na ten záver vystúpenia pani poslankyne Bittó Cigánikovej a mňa by teda to tiež zaujímalo, prečo majú niektorí poslanci problém s tou medikamentóznou formou liečby, lebo úplne rozumiem tej debate, že či, dokonca či majú byť interrupcie legálne, alebo nemajú byť legálne. Ak nemajú byť legálne, tak za akých podmienok, čo vieme urobiť pre to, aby ich, aby ich bolo menej. Ale sme v nejakom stave, že interrupcie legálne sú a vyrieši sa v tejto chvíli ich, ich zákaz, tak prečo, ak sú legálne, nemáme umožniť ich vykonávanie formou, ktorá zodpovedá najnovším medicínskym poznatkom a je šetrnejšia voči zdraviu ženy. Neviem, či mi pani poslankyňa Bittó Cigániková ako predkladateľka toho návrhu bude vedieť odpovedať na toto. Skôr by som teda očakával, že kritici, kritici tohto návrhu alebo zavedenia možnosti používania interrupčnej tabletky vystúpia v rozprave a teda povedia tú základnú výhradu, lebo, opakujem, a teda to povedala aj pani poslankyňa Bittó Cigániková, že v situácii, tu neriešime situáciu, či má byť legálna, alebo nemá byť legálna, ale či budeme, pripustíme, ak už je legálna, či ju pripustíme iba vo forme, ktorá je voči zdraviu ženy menej šetrná, alebo umožníme aj to, aby sa vykonávala spôsobom, ktorý je voči zdraviu ženy ohľaduplnejší.
|
Ďakujem za reakciou pani poslankyňa. Ja mám s uplatňovaním tohto zákona teda skúsenosti nielen z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ale aj z komisií zastupiteľstva rôznych úrovní, však niektoré aj spoločné s pánom poslancom Vetrákom z mestského bratislavského zastupiteľstva a nespomínam si veľmi, že by uplatňovanie tohto zákona pomohlo odhaliť nejaký reálny konflikt záujmov, že, že by niektorí funkcionár uprednostnil reálne osobný záujem pred verejným záujmom a bol za to postihnutý na základe tohoto zákona. Keď bol niekto postihnutý, tak bol postihnutý za to, že oneskorene podal oznámenie, zabudol podať oznámenie, zabudol uviesť nejaký údaj, ktorý mal uviesť v oznámení, inak si vysvetlil znenie zákona a nepochopil, že, že teda čl. 7 ods. 1 musí, musí čítať aj to, čo je o tom napísané v čl. 3, lebo, lebo bez toho to pochopí, pochopí inak alebo dokonca že si ani neuvedomil, že je verejným funkcionárom, lebo v minulosti verejným funkcionárom nebol, potom sa zmenil ústavný zákon a už je verejným funkcionárom a dokonca ešte aj teraz po, po už, už troch rokoch od, od zmeneného znenia zákona ešte stále máme v niektorých prípadoch diskusie, že či nejaká pozícia sa má alebo nemá považovať za výkon verejnej funkcie alebo, alebo je to, je to iný typ aktivity, ktorý sa má posudzovať ako nezlučiteľný s výkonom verejnej funkcie. Celkom nedávno sme tu mali, sme tu mali takýto prípad. Čiže áno tých vecí, ktoré by tam stáli za úpravu, je pomerne veľa.
|
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, myslím, že je zhoda naprieč politickým spektrom, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by si zaslúžil nejakú úpravu. Otázka je, že či v tomto období alebo to zase necháme na ďalšie volebné obdobie. Tu by som pre historickú pamäť teda pripomenul, že minulý minulé volebné obdobie to síce pripravovala nejaká komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán alebo teda klubov a vo výsledku to potom predložila skupina poslancom myslím, že iba vtedajšej koalície a priniesla pomerne veľkú zmenu. Bola tam chyba, ktorá sa musela potom opravovať, tú opravu navrhol výbor aj tá bola zlá, musela sa potom opravovať oprava opravy teda oprava opravy tak, tak to potom výbor navrhol a to dokonca vláda navrhla skrátené legislatívne konanie k návrhu výboru takže až tak to zložité to bolo. Ale teda z vecnej stránky, myslím si, že ten hlavný prínos, ktorý to môže mať mimo veci, ktoré súvisia s nejakými s nejakou jasnosťou toho zákona alebo problémami z aplikačnej praxe by bolo ak by sa podarilo vyriešiť práve ten problém, o ktorom kriticky hovoril pán poslanec Susko vo svojom vystúpení. A teda to, že niekedy sa podania odmietajú nie preto, že by nebol dôvod rozhodnúť alebo konštatovať porušenie zákona ale z nejakej solidarity poslancov, ktorí rozhodujú, rozhodujú nielen či len vecne ale na základe posúdenia situácie a naplnenia porušenia zákona ale aj s ohľadom na, na vzťahy ku svojim kolegom. o ktorých, o ktorých rozhodujú.
A uznávam, že je to zložitá téma, že je to asi téma, ktorá by si vyžiadala, vyžadovala väčšiu diskusiu jeden návrh, ktorý nie je nový, ktorý sa tu objavil už myslím vo forme aj viacerých návrhoch zákonov v predchádzajúcom volebnom období prináša skupina poslancov teda na čele s pánom Vetrákom. A ale sú tam aj ďalšie otázky na toto, ak sa ak bude návrh posunutý do druhého čítania tak verím, že bude priestor na, na diskusiu o tom a, ale sú tam ďalšie veci, ktoré by si žiadali vyjasnenie či už je to tá otázka, že kedy je verejný funkcionár verejným funkcionárom. Keďže máme tu síce nejaký výklad, výklad ústavného súdu ale ten zákon je pre bežných prijímateľov v niektorých veciach nejasný. A poviem napríklad článok 7 odsek 1, ktorý hovorí o podávaní tých každoročných oznámení funkcií, zamestnaní , činností a majetkových pomerov, hovorí o tom, že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie atď. Čo teda bežný čitateľ, ktorý si prečíta túto povinnosť pochopí tak, že počas výkonu tej funkcie ale máme tam ten článok 3 odsek 1 kde sa hovorí, že na účely článku 7 a iných sa osoba, ktorá vykonáva verejnú funkciu považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Čiže keď niekto vykonával verejnú funkciu v roku 2022 tak má takú povinnosť aj v roku 2023 aj keď už aj keď už tú verejnú funkciu, verejnú funkciu nevykonáva, čo teda pri mechanickom prečítaní tej povinnosti stanovenej v článku 7 odsek 1 nemusí byť každému, každému jasné a aj máme prípady, že verejný funkcionár skončí. Myslí si, že už sa to naňho, naňho nevzťahuje. A potom mu príde upozornenie, že zabudol podať oznámenie a dostane pokutu vo výške mesačného platu.
Takže možnože aj niektoré formulácie v zákone by ohli byť jasnejšie, aby, aby boli zrozumiteľnejšie adresátom tejto právnej úpravy. Ďalším z tých bodov, ktoré sa týka aj návrh novely je otázka straty funkcie ako sankcie pri opakovanom porušení nejakej povinnosti stanovenej ústavným zákonom. Tak tu by som teda predkladatelia navrhujú zjednodušiť to teda, aby sa rozhodovalo o tom iba vo výbore a nemuselo sa to potvrdzovať v pléne Národnej rady lebo taký prípad sme tu teda pokiaľ viem ešte nemali. Ale pokiaľ moja pamäť siaha tak ani v minulom volebnom období.. Ale nerozhodovalo sa o tom v pléne? A hlasovalo sa, dobre. No neodhlasovalo sa lebo, lebo to bola, to bola tiež, tiež to bola politická otázka čiže podľa logiky toho návrhu by sa vtedy tretina poslancov mohla obrátiť na ústavný súd. No ale ja rozumiem tomu prečo tam sa dostala táto sankcia, že strata verejnej funkcie ako teda keď opakovane niekto, niekto poruš, že, aby si nerobili z toho verejní funkcionári dobrý deň, ale reálne ak to niekomu hrozilo tak to hrozilo za formálne porušenie zákona typu zmeškal lehotu, neuviedol tam niečo čo tam mal uviesť ale nepochopil to, že to tam mal uviesť, nešlo o to, že, žeby chcel niečo zatajovať. Alebo sa mu obnovila živnosť, ktorú ma pozastavenú ako to bol prípad vtedajšieho aj dnešného pána poslanca, poslanca Matoviča. A to by som teda dal ako otázku, že či naozaj je dobrý nápad, že napríklad poslanec Národnej rady stratí svoj mandát, ktorý získal vo voľbách na základe toho, že, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií niečo, niečo konštatuje. To je teda veľmi vážny zásah do celého povedal by som ústavného systému ak by, aby poslanci strácali mandát len na základe uznesenia výboru, ktorý by konštatoval porušenie funkcií, porušenie funkcií a tá logika je taká, že má prísnosť tejto sankcie donútiť verejných funkcionárov, aby brali vážne povinnosti, ktoré z toho ústavného zákona vyplývajú. Ale naozaj je to primerané zato, že niekto dvakrát si zabudne predĺžiť pozastavenie živnosti, aby, aby stratil mandát poslanca Národnej rady alebo niekto sa dvakrát oneskorí s podaním oznámenia verejného funkcionára o dva dni, že stratí napríklad mandát starostu obce, do ktorého zvolili do ktorého do funkcie, do ktorého zvolili občania.
A teda máme tu dva typy, dva typy funkcií. Jedna, jeden typ funkcie kde sú, ktorí je získaný na základe voľby kde zase hovoríme, že na základe formálneho porušenia častokrát nemajúceho závažného, závažný charakter nejakého vážneho konfliktu záujmov ale naozaj omeškania plním si nejaké povinnosti má zaniknúť mandát poslanca Národnej rady alebo, alebo starostu obce. To by som dal na zváženie, že či toto je primeraná funkcia. A na druhej strane je tam množstvo funkcií, ktoré vznikajú nejakým iným štátnym orgánom a tam keď sa táto sankcia uplatní tak na druhý deň taký verejný funkcionár môže byť znovu ustanovený do funkcie nie je tam, nie je tam žiadna, žiadna žiadny limit, ktorý by tomu bránil. A čo sa týka toho oneskoreného podávania priznaní tak tam súhlasím,
(Prerušil sa zvukový záznam, nebolo možno pokračovať..)
===== Toho oneskoreného podávania priznaní, tak tam súhlasím, má prísť upozornenie až, až keď napriek upozorneniu nie je, nie je to oznámenie podané, tak, tak má nasledovať, nasledovať sankcia alebo účelom tejto sankcie nie je to, aby sme vyberali pokuty, ale aby, aby si verejní funkcionári plnili, plnili svoje povinnosti a samozrejme, že v tom zákone a z tohto hľadiska opäť súhlasím s predrečníkom pánom poslancom Suskom, že by bolo dobré, keby bol na to väčší priestor alebo tá téma si zaslúži väčšiu diskusiu. V tomto volebnom období sme napríklad opakovane narážali na otázku reklamy toho, čo sa má alebo nemá považovať za reklamu, lebo ten zákon je z roku 2004, keď Facebook a sociálne siete neexistovali a teda bolo oveľa jasnejšie ako dnes, čo je a čo nie je reklama, lebo dnes niektoré aktivity povedzme aj poslancov Národnej rady na Facebooku sa dajú pod istým uhlom pohľadu považovať, považovať za reklamu, na druhej strane nespĺňa to tu čo povedzme zákon o reklame vyžaduje od, od reklamy a bolo by dobré v tom urobiť poriadok. Ja nevravím, že mám presný návod, čo by sa za reklamu považovať malo a čo nie, ale ak chceme brániť nejakému konaniu a pod hrozbou sankcie ho zakazovať, tak by malo byť aj v ústavnom zákone úplne jasne napísané, aby to bolo jasné aj adresátom tej právnej úpravy čo môžu a čo nemôžu, obávam sa, že dnes to tak nie je. Ďakujem.
|
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, myslím, že je zhoda naprieč politickým spektrom, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by si zaslúžil nejakú úpravu. Otázka je, že či v tomto období alebo to zase necháme na ďalšie volebné obdobie. Tu by som pre historickú pamäť teda pripomenul, že minulý minulé volebné obdobie to síce pripravovala nejaká komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán alebo teda klubov a vo výsledku to potom predložila skupina poslancom myslím, že iba vtedajšej koalície a priniesla pomerne veľkú zmenu. Bola tam chyba, ktorá sa musela potom opravovať, tú opravu navrhol výbor aj tá bola zlá, musela sa potom opravovať oprava opravy teda oprava opravy tak, tak to potom výbor navrhol a to dokonca vláda navrhla skrátené legislatívne konanie k návrhu výboru takže až tak to zložité to bolo. Ale teda z vecnej stránky, myslím si, že ten hlavný prínos, ktorý to môže mať mimo veci, ktoré súvisia s nejakými s nejakou jasnosťou toho zákona alebo problémami z aplikačnej praxe by bolo ak by sa podarilo vyriešiť práve ten problém, o ktorom kriticky hovoril pán poslanec Susko vo svojom vystúpení. A teda to, že niekedy sa podania odmietajú nie preto, že by nebol dôvod rozhodnúť alebo konštatovať porušenie zákona ale z nejakej solidarity poslancov, ktorí rozhodujú, rozhodujú nielen či len vecne ale na základe posúdenia situácie a naplnenia porušenia zákona ale aj s ohľadom na, na vzťahy ku svojim kolegom. o ktorých, o ktorých rozhodujú.
A uznávam, že je to zložitá téma, že je to asi téma, ktorá by si vyžiadala, vyžadovala väčšiu diskusiu jeden návrh, ktorý nie je nový, ktorý sa tu objavil už myslím vo forme aj viacerých návrhoch zákonov v predchádzajúcom volebnom období prináša skupina poslancov teda na čele s pánom Vetrákom. A ale sú tam aj ďalšie otázky na toto, ak sa ak bude návrh posunutý do druhého čítania tak verím, že bude priestor na, na diskusiu o tom a, ale sú tam ďalšie veci, ktoré by si žiadali vyjasnenie či už je to tá otázka, že kedy je verejný funkcionár verejným funkcionárom. Keďže máme tu síce nejaký výklad, výklad ústavného súdu ale ten zákon je pre bežných prijímateľov v niektorých veciach nejasný. A poviem napríklad článok 7 odsek 1, ktorý hovorí o podávaní tých každoročných oznámení funkcií, zamestnaní , činností a majetkových pomerov, hovorí o tom, že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie atď. Čo teda bežný čitateľ, ktorý si prečíta túto povinnosť pochopí tak, že počas výkonu tej funkcie ale máme tam ten článok 3 odsek 1 kde sa hovorí, že na účely článku 7 a iných sa osoba, ktorá vykonáva verejnú funkciu považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Čiže keď niekto vykonával verejnú funkciu v roku 2022 tak má takú povinnosť aj v roku 2023 aj keď už aj keď už tú verejnú funkciu, verejnú funkciu nevykonáva, čo teda pri mechanickom prečítaní tej povinnosti stanovenej v článku 7 odsek 1 nemusí byť každému, každému jasné a aj máme prípady, že verejný funkcionár skončí. Myslí si, že už sa to naňho, naňho nevzťahuje. A potom mu príde upozornenie, že zabudol podať oznámenie a dostane pokutu vo výške mesačného platu.
Takže možnože aj niektoré formulácie v zákone by ohli byť jasnejšie, aby, aby boli zrozumiteľnejšie adresátom tejto právnej úpravy. Ďalším z tých bodov, ktoré sa týka aj návrh novely je otázka straty funkcie ako sankcie pri opakovanom porušení nejakej povinnosti stanovenej ústavným zákonom. Tak tu by som teda predkladatelia navrhujú zjednodušiť to teda, aby sa rozhodovalo o tom iba vo výbore a nemuselo sa to potvrdzovať v pléne Národnej rady lebo taký prípad sme tu teda pokiaľ viem ešte nemali. Ale pokiaľ moja pamäť siaha tak ani v minulom volebnom období.. Ale nerozhodovalo sa o tom v pléne? A hlasovalo sa, dobre. No neodhlasovalo sa lebo, lebo to bola, to bola tiež, tiež to bola politická otázka čiže podľa logiky toho návrhu by sa vtedy tretina poslancov mohla obrátiť na ústavný súd. No ale ja rozumiem tomu prečo tam sa dostala táto sankcia, že strata verejnej funkcie ako teda keď opakovane niekto, niekto poruš, že, aby si nerobili z toho verejní funkcionári dobrý deň, ale reálne ak to niekomu hrozilo tak to hrozilo za formálne porušenie zákona typu zmeškal lehotu, neuviedol tam niečo čo tam mal uviesť ale nepochopil to, že to tam mal uviesť, nešlo o to, že, žeby chcel niečo zatajovať. Alebo sa mu obnovila živnosť, ktorú ma pozastavenú ako to bol prípad vtedajšieho aj dnešného pána poslanca, poslanca Matoviča. A to by som teda dal ako otázku, že či naozaj je dobrý nápad, že napríklad poslanec Národnej rady stratí svoj mandát, ktorý získal vo voľbách na základe toho, že, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií niečo, niečo konštatuje. To je teda veľmi vážny zásah do celého povedal by som ústavného systému ak by, aby poslanci strácali mandát len na základe uznesenia výboru, ktorý by konštatoval porušenie funkcií, porušenie funkcií a tá logika je taká, že má prísnosť tejto sankcie donútiť verejných funkcionárov, aby brali vážne povinnosti, ktoré z toho ústavného zákona vyplývajú. Ale naozaj je to primerané zato, že niekto dvakrát si zabudne predĺžiť pozastavenie živnosti, aby, aby stratil mandát poslanca Národnej rady alebo niekto sa dvakrát oneskorí s podaním oznámenia verejného funkcionára o dva dni, že stratí napríklad mandát starostu obce, do ktorého zvolili do ktorého do funkcie, do ktorého zvolili občania.
A teda máme tu dva typy, dva typy funkcií. Jedna, jeden typ funkcie kde sú, ktorí je získaný na základe voľby kde zase hovoríme, že na základe formálneho porušenia častokrát nemajúceho závažného, závažný charakter nejakého vážneho konfliktu záujmov ale naozaj omeškania plním si nejaké povinnosti má zaniknúť mandát poslanca Národnej rady alebo, alebo starostu obce. To by som dal na zváženie, že či toto je primeraná funkcia. A na druhej strane je tam množstvo funkcií, ktoré vznikajú nejakým iným štátnym orgánom a tam keď sa táto sankcia uplatní tak na druhý deň taký verejný funkcionár môže byť znovu ustanovený do funkcie nie je tam, nie je tam žiadna, žiadna žiadny limit, ktorý by tomu bránil. A čo sa týka toho oneskoreného podávania priznaní tak tam súhlasím,
(Prerušil sa zvukový záznam, nebolo možno pokračovať..)
===== Toho oneskoreného podávania priznaní, tak tam súhlasím, má prísť upozornenie až, až keď napriek upozorneniu nie je, nie je to oznámenie podané, tak, tak má nasledovať, nasledovať sankcia alebo účelom tejto sankcie nie je to, aby sme vyberali pokuty, ale aby, aby si verejní funkcionári plnili, plnili svoje povinnosti a samozrejme, že v tom zákone a z tohto hľadiska opäť súhlasím s predrečníkom pánom poslancom Suskom, že by bolo dobré, keby bol na to väčší priestor alebo tá téma si zaslúži väčšiu diskusiu. V tomto volebnom období sme napríklad opakovane narážali na otázku reklamy toho, čo sa má alebo nemá považovať za reklamu, lebo ten zákon je z roku 2004, keď Facebook a sociálne siete neexistovali a teda bolo oveľa jasnejšie ako dnes, čo je a čo nie je reklama, lebo dnes niektoré aktivity povedzme aj poslancov Národnej rady na Facebooku sa dajú pod istým uhlom pohľadu považovať, považovať za reklamu, na druhej strane nespĺňa to tu čo povedzme zákon o reklame vyžaduje od, od reklamy a bolo by dobré v tom urobiť poriadok. Ja nevravím, že mám presný návod, čo by sa za reklamu považovať malo a čo nie, ale ak chceme brániť nejakému konaniu a pod hrozbou sankcie ho zakazovať, tak by malo byť aj v ústavnom zákone úplne jasne napísané, aby to bolo jasné aj adresátom tej právnej úpravy čo môžu a čo nemôžu, obávam sa, že dnes to tak nie je. Ďakujem.
|
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, myslím, že je zhoda naprieč politickým spektrom, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by si zaslúžil nejakú úpravu. Otázka je, že či v tomto období alebo to zase necháme na ďalšie volebné obdobie. Tu by som pre historickú pamäť teda pripomenul, že minulý minulé volebné obdobie to síce pripravovala nejaká komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán alebo teda klubov a vo výsledku to potom predložila skupina poslancom myslím, že iba vtedajšej koalície a priniesla pomerne veľkú zmenu. Bola tam chyba, ktorá sa musela potom opravovať, tú opravu navrhol výbor aj tá bola zlá, musela sa potom opravovať oprava opravy teda oprava opravy tak, tak to potom výbor navrhol a to dokonca vláda navrhla skrátené legislatívne konanie k návrhu výboru takže až tak to zložité to bolo. Ale teda z vecnej stránky, myslím si, že ten hlavný prínos, ktorý to môže mať mimo veci, ktoré súvisia s nejakými s nejakou jasnosťou toho zákona alebo problémami z aplikačnej praxe by bolo ak by sa podarilo vyriešiť práve ten problém, o ktorom kriticky hovoril pán poslanec Susko vo svojom vystúpení. A teda to, že niekedy sa podania odmietajú nie preto, že by nebol dôvod rozhodnúť alebo konštatovať porušenie zákona ale z nejakej solidarity poslancov, ktorí rozhodujú, rozhodujú nielen či len vecne ale na základe posúdenia situácie a naplnenia porušenia zákona ale aj s ohľadom na, na vzťahy ku svojim kolegom. o ktorých, o ktorých rozhodujú.
A uznávam, že je to zložitá téma, že je to asi téma, ktorá by si vyžiadala, vyžadovala väčšiu diskusiu jeden návrh, ktorý nie je nový, ktorý sa tu objavil už myslím vo forme aj viacerých návrhoch zákonov v predchádzajúcom volebnom období prináša skupina poslancov teda na čele s pánom Vetrákom. A ale sú tam aj ďalšie otázky na toto, ak sa ak bude návrh posunutý do druhého čítania tak verím, že bude priestor na, na diskusiu o tom a, ale sú tam ďalšie veci, ktoré by si žiadali vyjasnenie či už je to tá otázka, že kedy je verejný funkcionár verejným funkcionárom. Keďže máme tu síce nejaký výklad, výklad ústavného súdu ale ten zákon je pre bežných prijímateľov v niektorých veciach nejasný. A poviem napríklad článok 7 odsek 1, ktorý hovorí o podávaní tých každoročných oznámení funkcií, zamestnaní , činností a majetkových pomerov, hovorí o tom, že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie atď. Čo teda bežný čitateľ, ktorý si prečíta túto povinnosť pochopí tak, že počas výkonu tej funkcie ale máme tam ten článok 3 odsek 1 kde sa hovorí, že na účely článku 7 a iných sa osoba, ktorá vykonáva verejnú funkciu považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Čiže keď niekto vykonával verejnú funkciu v roku 2022 tak má takú povinnosť aj v roku 2023 aj keď už aj keď už tú verejnú funkciu, verejnú funkciu nevykonáva, čo teda pri mechanickom prečítaní tej povinnosti stanovenej v článku 7 odsek 1 nemusí byť každému, každému jasné a aj máme prípady, že verejný funkcionár skončí. Myslí si, že už sa to naňho, naňho nevzťahuje. A potom mu príde upozornenie, že zabudol podať oznámenie a dostane pokutu vo výške mesačného platu.
Takže možnože aj niektoré formulácie v zákone by ohli byť jasnejšie, aby, aby boli zrozumiteľnejšie adresátom tejto právnej úpravy. Ďalším z tých bodov, ktoré sa týka aj návrh novely je otázka straty funkcie ako sankcie pri opakovanom porušení nejakej povinnosti stanovenej ústavným zákonom. Tak tu by som teda predkladatelia navrhujú zjednodušiť to teda, aby sa rozhodovalo o tom iba vo výbore a nemuselo sa to potvrdzovať v pléne Národnej rady lebo taký prípad sme tu teda pokiaľ viem ešte nemali. Ale pokiaľ moja pamäť siaha tak ani v minulom volebnom období.. Ale nerozhodovalo sa o tom v pléne? A hlasovalo sa, dobre. No neodhlasovalo sa lebo, lebo to bola, to bola tiež, tiež to bola politická otázka čiže podľa logiky toho návrhu by sa vtedy tretina poslancov mohla obrátiť na ústavný súd. No ale ja rozumiem tomu prečo tam sa dostala táto sankcia, že strata verejnej funkcie ako teda keď opakovane niekto, niekto poruš, že, aby si nerobili z toho verejní funkcionári dobrý deň, ale reálne ak to niekomu hrozilo tak to hrozilo za formálne porušenie zákona typu zmeškal lehotu, neuviedol tam niečo čo tam mal uviesť ale nepochopil to, že to tam mal uviesť, nešlo o to, že, žeby chcel niečo zatajovať. Alebo sa mu obnovila živnosť, ktorú ma pozastavenú ako to bol prípad vtedajšieho aj dnešného pána poslanca, poslanca Matoviča. A to by som teda dal ako otázku, že či naozaj je dobrý nápad, že napríklad poslanec Národnej rady stratí svoj mandát, ktorý získal vo voľbách na základe toho, že, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií niečo, niečo konštatuje. To je teda veľmi vážny zásah do celého povedal by som ústavného systému ak by, aby poslanci strácali mandát len na základe uznesenia výboru, ktorý by konštatoval porušenie funkcií, porušenie funkcií a tá logika je taká, že má prísnosť tejto sankcie donútiť verejných funkcionárov, aby brali vážne povinnosti, ktoré z toho ústavného zákona vyplývajú. Ale naozaj je to primerané zato, že niekto dvakrát si zabudne predĺžiť pozastavenie živnosti, aby, aby stratil mandát poslanca Národnej rady alebo niekto sa dvakrát oneskorí s podaním oznámenia verejného funkcionára o dva dni, že stratí napríklad mandát starostu obce, do ktorého zvolili do ktorého do funkcie, do ktorého zvolili občania.
A teda máme tu dva typy, dva typy funkcií. Jedna, jeden typ funkcie kde sú, ktorí je získaný na základe voľby kde zase hovoríme, že na základe formálneho porušenia častokrát nemajúceho závažného, závažný charakter nejakého vážneho konfliktu záujmov ale naozaj omeškania plním si nejaké povinnosti má zaniknúť mandát poslanca Národnej rady alebo, alebo starostu obce. To by som dal na zváženie, že či toto je primeraná funkcia. A na druhej strane je tam množstvo funkcií, ktoré vznikajú nejakým iným štátnym orgánom a tam keď sa táto sankcia uplatní tak na druhý deň taký verejný funkcionár môže byť znovu ustanovený do funkcie nie je tam, nie je tam žiadna, žiadna žiadny limit, ktorý by tomu bránil. A čo sa týka toho oneskoreného podávania priznaní tak tam súhlasím,
(Prerušil sa zvukový záznam, nebolo možno pokračovať..)
===== Toho oneskoreného podávania priznaní, tak tam súhlasím, má prísť upozornenie až, až keď napriek upozorneniu nie je, nie je to oznámenie podané, tak, tak má nasledovať, nasledovať sankcia alebo účelom tejto sankcie nie je to, aby sme vyberali pokuty, ale aby, aby si verejní funkcionári plnili, plnili svoje povinnosti a samozrejme, že v tom zákone a z tohto hľadiska opäť súhlasím s predrečníkom pánom poslancom Suskom, že by bolo dobré, keby bol na to väčší priestor alebo tá téma si zaslúži väčšiu diskusiu. V tomto volebnom období sme napríklad opakovane narážali na otázku reklamy toho, čo sa má alebo nemá považovať za reklamu, lebo ten zákon je z roku 2004, keď Facebook a sociálne siete neexistovali a teda bolo oveľa jasnejšie ako dnes, čo je a čo nie je reklama, lebo dnes niektoré aktivity povedzme aj poslancov Národnej rady na Facebooku sa dajú pod istým uhlom pohľadu považovať, považovať za reklamu, na druhej strane nespĺňa to tu čo povedzme zákon o reklame vyžaduje od, od reklamy a bolo by dobré v tom urobiť poriadok. Ja nevravím, že mám presný návod, čo by sa za reklamu považovať malo a čo nie, ale ak chceme brániť nejakému konaniu a pod hrozbou sankcie ho zakazovať, tak by malo byť aj v ústavnom zákone úplne jasne napísané, aby to bolo jasné aj adresátom tej právnej úpravy čo môžu a čo nemôžu, obávam sa, že dnes to tak nie je. Ďakujem.
|
Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, myslím, že je zhoda naprieč politickým spektrom, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by si zaslúžil nejakú úpravu. Otázka je, že či v tomto období alebo to zase necháme na ďalšie volebné obdobie. Tu by som pre historickú pamäť teda pripomenul, že minulý minulé volebné obdobie to síce pripravovala nejaká komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán alebo teda klubov a vo výsledku to potom predložila skupina poslancom myslím, že iba vtedajšej koalície a priniesla pomerne veľkú zmenu. Bola tam chyba, ktorá sa musela potom opravovať, tú opravu navrhol výbor aj tá bola zlá, musela sa potom opravovať oprava opravy teda oprava opravy tak, tak to potom výbor navrhol a to dokonca vláda navrhla skrátené legislatívne konanie k návrhu výboru takže až tak to zložité to bolo. Ale teda z vecnej stránky, myslím si, že ten hlavný prínos, ktorý to môže mať mimo veci, ktoré súvisia s nejakými s nejakou jasnosťou toho zákona alebo problémami z aplikačnej praxe by bolo ak by sa podarilo vyriešiť práve ten problém, o ktorom kriticky hovoril pán poslanec Susko vo svojom vystúpení. A teda to, že niekedy sa podania odmietajú nie preto, že by nebol dôvod rozhodnúť alebo konštatovať porušenie zákona ale z nejakej solidarity poslancov, ktorí rozhodujú, rozhodujú nielen či len vecne ale na základe posúdenia situácie a naplnenia porušenia zákona ale aj s ohľadom na, na vzťahy ku svojim kolegom. o ktorých, o ktorých rozhodujú.
A uznávam, že je to zložitá téma, že je to asi téma, ktorá by si vyžiadala, vyžadovala väčšiu diskusiu jeden návrh, ktorý nie je nový, ktorý sa tu objavil už myslím vo forme aj viacerých návrhoch zákonov v predchádzajúcom volebnom období prináša skupina poslancov teda na čele s pánom Vetrákom. A ale sú tam aj ďalšie otázky na toto, ak sa ak bude návrh posunutý do druhého čítania tak verím, že bude priestor na, na diskusiu o tom a, ale sú tam ďalšie veci, ktoré by si žiadali vyjasnenie či už je to tá otázka, že kedy je verejný funkcionár verejným funkcionárom. Keďže máme tu síce nejaký výklad, výklad ústavného súdu ale ten zákon je pre bežných prijímateľov v niektorých veciach nejasný. A poviem napríklad článok 7 odsek 1, ktorý hovorí o podávaní tých každoročných oznámení funkcií, zamestnaní , činností a majetkových pomerov, hovorí o tom, že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie atď. Čo teda bežný čitateľ, ktorý si prečíta túto povinnosť pochopí tak, že počas výkonu tej funkcie ale máme tam ten článok 3 odsek 1 kde sa hovorí, že na účely článku 7 a iných sa osoba, ktorá vykonáva verejnú funkciu považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie. Čiže keď niekto vykonával verejnú funkciu v roku 2022 tak má takú povinnosť aj v roku 2023 aj keď už aj keď už tú verejnú funkciu, verejnú funkciu nevykonáva, čo teda pri mechanickom prečítaní tej povinnosti stanovenej v článku 7 odsek 1 nemusí byť každému, každému jasné a aj máme prípady, že verejný funkcionár skončí. Myslí si, že už sa to naňho, naňho nevzťahuje. A potom mu príde upozornenie, že zabudol podať oznámenie a dostane pokutu vo výške mesačného platu.
Takže možnože aj niektoré formulácie v zákone by ohli byť jasnejšie, aby, aby boli zrozumiteľnejšie adresátom tejto právnej úpravy. Ďalším z tých bodov, ktoré sa týka aj návrh novely je otázka straty funkcie ako sankcie pri opakovanom porušení nejakej povinnosti stanovenej ústavným zákonom. Tak tu by som teda predkladatelia navrhujú zjednodušiť to teda, aby sa rozhodovalo o tom iba vo výbore a nemuselo sa to potvrdzovať v pléne Národnej rady lebo taký prípad sme tu teda pokiaľ viem ešte nemali. Ale pokiaľ moja pamäť siaha tak ani v minulom volebnom období.. Ale nerozhodovalo sa o tom v pléne? A hlasovalo sa, dobre. No neodhlasovalo sa lebo, lebo to bola, to bola tiež, tiež to bola politická otázka čiže podľa logiky toho návrhu by sa vtedy tretina poslancov mohla obrátiť na ústavný súd. No ale ja rozumiem tomu prečo tam sa dostala táto sankcia, že strata verejnej funkcie ako teda keď opakovane niekto, niekto poruš, že, aby si nerobili z toho verejní funkcionári dobrý deň, ale reálne ak to niekomu hrozilo tak to hrozilo za formálne porušenie zákona typu zmeškal lehotu, neuviedol tam niečo čo tam mal uviesť ale nepochopil to, že to tam mal uviesť, nešlo o to, že, žeby chcel niečo zatajovať. Alebo sa mu obnovila živnosť, ktorú ma pozastavenú ako to bol prípad vtedajšieho aj dnešného pána poslanca, poslanca Matoviča. A to by som teda dal ako otázku, že či naozaj je dobrý nápad, že napríklad poslanec Národnej rady stratí svoj mandát, ktorý získal vo voľbách na základe toho, že, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií niečo, niečo konštatuje. To je teda veľmi vážny zásah do celého povedal by som ústavného systému ak by, aby poslanci strácali mandát len na základe uznesenia výboru, ktorý by konštatoval porušenie funkcií, porušenie funkcií a tá logika je taká, že má prísnosť tejto sankcie donútiť verejných funkcionárov, aby brali vážne povinnosti, ktoré z toho ústavného zákona vyplývajú. Ale naozaj je to primerané zato, že niekto dvakrát si zabudne predĺžiť pozastavenie živnosti, aby, aby stratil mandát poslanca Národnej rady alebo niekto sa dvakrát oneskorí s podaním oznámenia verejného funkcionára o dva dni, že stratí napríklad mandát starostu obce, do ktorého zvolili do ktorého do funkcie, do ktorého zvolili občania.
A teda máme tu dva typy, dva typy funkcií. Jedna, jeden typ funkcie kde sú, ktorí je získaný na základe voľby kde zase hovoríme, že na základe formálneho porušenia častokrát nemajúceho závažného, závažný charakter nejakého vážneho konfliktu záujmov ale naozaj omeškania plním si nejaké povinnosti má zaniknúť mandát poslanca Národnej rady alebo, alebo starostu obce. To by som dal na zváženie, že či toto je primeraná funkcia. A na druhej strane je tam množstvo funkcií, ktoré vznikajú nejakým iným štátnym orgánom a tam keď sa táto sankcia uplatní tak na druhý deň taký verejný funkcionár môže byť znovu ustanovený do funkcie nie je tam, nie je tam žiadna, žiadna žiadny limit, ktorý by tomu bránil. A čo sa týka toho oneskoreného podávania priznaní tak tam súhlasím,
(Prerušil sa zvukový záznam, nebolo možno pokračovať..)
===== Toho oneskoreného podávania priznaní, tak tam súhlasím, má prísť upozornenie až, až keď napriek upozorneniu nie je, nie je to oznámenie podané, tak, tak má nasledovať, nasledovať sankcia alebo účelom tejto sankcie nie je to, aby sme vyberali pokuty, ale aby, aby si verejní funkcionári plnili, plnili svoje povinnosti a samozrejme, že v tom zákone a z tohto hľadiska opäť súhlasím s predrečníkom pánom poslancom Suskom, že by bolo dobré, keby bol na to väčší priestor alebo tá téma si zaslúži väčšiu diskusiu. V tomto volebnom období sme napríklad opakovane narážali na otázku reklamy toho, čo sa má alebo nemá považovať za reklamu, lebo ten zákon je z roku 2004, keď Facebook a sociálne siete neexistovali a teda bolo oveľa jasnejšie ako dnes, čo je a čo nie je reklama, lebo dnes niektoré aktivity povedzme aj poslancov Národnej rady na Facebooku sa dajú pod istým uhlom pohľadu považovať, považovať za reklamu, na druhej strane nespĺňa to tu čo povedzme zákon o reklame vyžaduje od, od reklamy a bolo by dobré v tom urobiť poriadok. Ja nevravím, že mám presný návod, čo by sa za reklamu považovať malo a čo nie, ale ak chceme brániť nejakému konaniu a pod hrozbou sankcie ho zakazovať, tak by malo byť aj v ústavnom zákone úplne jasne napísané, aby to bolo jasné aj adresátom tej právnej úpravy čo môžu a čo nemôžu, obávam sa, že dnes to tak nie je. Ďakujem.
|
Pán poslanec Susko, povedali ste vaše výčitky voči, voči tomuto návrhu zákona. Pokiaľ ide o tú procesnú stránku a formálnu stránku tak sú podobné ako som ja v diskusii o dva body dozadu k novele zákona o obecnom zriadení hovoril, že už sme na konci volebného obdobia a tak závažné zmeny by sa nemali prijímať. Tuto myslím, že sme trochu v inej situácii lebo tam sa nastavujú vzťahy v rámci samosprávy v rámci tisícov subjektov zastupiteľstiev starostov. Tuto síce sa to dotkne tisícov funkcionárov ale, ale v zásade, v zásade je jeho nastavenie pravidiel ochrany verejného záujmu a teda nemá šancu to byť schválené ak sa nato nenájde ústavná väčšina. Čiže keď nato nebude ústavná väčšina tak z toho nič nebude a ak by sa našla nato ústavná väčšina teraz tak je predpoklad, že to bude mať aj nejakú stabilitu. K vecnej stránke vášho vystúpenia, no áno o zametanie káuz pod koberec zjednodušene povedané je problém, otázka je potom ako to urobiť lebo, lebo tie riziká si evidentne uvedomuje aj pán predkladateľ ten mechanizmus odvolania sa jednej tretiny členov toho orgánu, ktorý o tom rozhodol na ústavný súd je jedno z možných riešení má nedostatky, môže to skončiť pingpongom, môžu tam byť aj ďalšie problémy typu, že kým rozhodnutia o alebo konštatovanie o porušení zákona o udelení pokuty sa odôvodňuje, zastavenie konania sa neodôvodňuje a niekedy zastavenie je iba výsledkom hlasovania poslancov, že teda navrhne sa udeliť pokutu a nenájde sa väčšina tak sa zastaví, zastaví konanie tak potom je aj otázka, že aké by malo charakter takéto odvolanie, že v čom by sa to možno vysvetlí pán predkladateľ. Ale otázka je potom, že či vieme nájsť nejaký iný mechanizmus ako zabrániť zametaniu káuz (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Podobne ako pán poslanec Vetrák vyslovujem ľútosť nad tým, že nie je tento návrh produktom výboru, lebo bolo by určite lepšie, keby k tomu prebehla nejaká diskusia v rámci Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií by prišiel s takouto iniciatívou. Tak to bolo napokon aj v predchádzajúcom volebnom období alebo teda prinajmenšom nejaká, nejaká širšia skupina poslancov, ktorí majú záujem o túto tému a verím, že by sa taká našla aj v rámci rôznych poslaneckých klubov. Tu ma trošku aj prekvapil, že nejaký vplyv na to, že čo ďalej s ústavným zákonom alebo vôbec riešením tejto témy mal rozpad vládnej koalície, lebo myslím si, že máme podobné pohľady na to, že s týmto ústavným zákonom je potrebné niečo robiť, možno v tých detailoch alebo konkrétnostiach sa budeme, budeme líšiť, ale v tom, že niektoré veci tam nefungujú, bolo by ich dobré opraviť, jasnejšie nadstaviť, aké sú problémy z aplikačnej praxe, tak tam si myslím, že tam sme vo veľmi veľkej časti na jednej lodi. Čiže tá, tú zhodu by bolo možné hľadať aj v rámci, v rámci bývalej vládnej koalície aj po tom čo došlo k odchodu SaS z vlády alebo možno aj, aj s dovtedajšou opozíciou. Lebo, keď sa na to pozreme vecne, tak tie pohľady môžu byť, môžu byť ak nie zhodné, tak aspoň blízke alebo aspoň uznať, že niektoré problémy si zaslúžia ošetrenie.
|
Pán poslanec Vetrák, no samozrejme že všetko mohlo byť iné keby ministerstvo vnútra k tomu malo iný prístup. Ale ministerstvo vnútra bolo vedené nominantom OĽANO pánom Mikulcom, keby on taký, že by mu záležalo na tejto, tak nemusela byť plánovaná novela zákona 269 o obecnom zriadení až na rok 2023. Mohlo sa toho chopiť ministerstvo, mohol, mohol v tom on vyvinúť nejakú iniciatívu a nielen v tomto, nielen, lebo samospráva to nie je len zákon o obecnom zriadení. To je aj nastavenie kompetencií, to je nastavenie financovanie. Vznikla nejaká komisia, alebo pracovná skupina, alebo čo to bolo a výsledkom sú nejaké dve alebo tri mapky, ktoré unikli, unikli do médií a vyvolali veľký rozruch, že ako by sa mohli prekresliť čiary čo sa týka územného členenia, pričom takto sa to robiť nemá. Má sa hovoriť o kompetenciách, má sa hovoriť o financovaní. Má sa hovoriť o nastavení, nastavení vzťahov.
No zaujalo ma aj to, že teda SK8 sa s vami nechcel baviť, lebo teda na čele SK8 je, pokiaľ si dobre pamätám, trnavský župan pán Viskupič, ktorý je, bol zvolený ako kandidát vášho hnutia. A ešte raz, to že sa s vami nechceli baviť súvisí asi primárne s tým, že už sme na konci volebného obdobia. Čokoľvek my sa tu teraz dohodneme, že to schválime, že to pretlačíme, tak potom príde nejaká iná vláda, ktorá bude mať iné predstavy a inak to nastaví a bude to fungovať dva mesiace, tri mesiace, pol roka. No nemyslím si, že toto je dobré pre samosprávu a nemyslím si, že nás môže dokopať k podpore tohoto návrhu, že sa nám budete vyhrážať, že čo vy komu poviete.
|
Ďakujem kolegovi aj kolegyni za reakcie. Pán poslanec Vetrák, no nie je to tak, že ja som chcel, a teraz niekto prišiel a zlý primátor, alebo zlý starosta teraz rozhodol, že nie. Samozrejme, že my sme mali o tom diskusiu aj vecnú v rámci klubu a bohužiaľ, tá, nebolo to dotiahnuté v tom období rokov 2021, 2022, lebo my sme síce ako skupina poslancov z rôznych klubov prišli k nejakým záverom, ale ten okruh poslancov, ktorí majú záujem o tú tému, je, je podstatne širší a nedošlo k tomu ďalšiemu kroku logickému, že by sme si to na čom sme sa my dohodli, dali potvrdiť v rámci svojich poslaneckých klubov, resp. začalo sa to riešiť až v podstate v tomto roku. Ja teda nesúhlasím s tým, že, že ministerstvo vnútra by nedalo, nedalo žiadnu pridanú hodnotu, ja si naopak myslím, že ministerstvo vnútra disponuje odbornou kompetenciou nielen v téme samosprávy, ale aj v ďalších veciach, ktoré riešia, ku ktorým ja teda mám čo povedať. Teda myslím skôr tú sekciu verejnej správy, tak, tak, určite by som to neodbýval tak, že mávnem rukou, že však čo by nám oni povedali, no a to, že sa tie samosprávne organizácie s výnimkou únie miest, jako veľmi nechceli o tom baviť, no tak to súvisí práve s tým časom, Keby, keby sa toto riešilo uprostred volebného obdobia a chceli by sa s nimi o tom baviť zástupcovia vládnych strán, no asi by to bolo trochu iné ako keď, keď už vieme, že budú predčasné voľby, rozpadla sa vláda, tak vtedy to ideme riešiť na poslednú chvíľu a áno je neskoro, lebo my teraz niečo schválime, pretlačíme to trebárs s OĽaNO a SaS a dva mesiace po voľbách sa to zmení.
|
Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, bol som jedným z tých poslancov, ktorí sa podieľali na príprave toho návrhu, ale musím povedať, že z vecného hľadiska som nie so všetkými, ale zrejme s väčšinou tých bodov, ktoré sú obsiahnuté v návrhu novely zákona o obecnom zriadení viac menej stotožnený a dokonca som sa aj podieľal na tom ako boli naformulované a dokonca nie úplne zanedbateľná časť tých bodov tak ako je naformulovaná, je mnou napísaná. Napriek tomuto všetkému si nemyslím, že by bolo dobré, keby Národná rada ten návrh schválila teraz ako poslanecký návrh a rozhodla o ňom na konci volebného obdobia. Vrátil by som sa trošku do histórie, lebo tá príprava nezačala iba v tomto volebnom období, tá príprava začala v podstate v minulom volebnom období, keď v roku 2017 ministerstvo vnútra dalo do pripomienkového konania návrh, ktorý pripravil v spolupráci so ZMOS-om a ktorý potom bol predložený ako vládny návrh zákona a k tomuto návrhu, ktorý už, ako pán poslanec Vetrák spomenul, ďalej posiloval postavenie starostov voči zastupiteľstvám, sme pripravili hromadnú pripomienku, za ktorou bol nie ZMOS, ale ZOMOS, čiže Združenie občanov miest a obcí Slovenska a boli tam viacerí komunálni poslanci, aj hlavní kontrolóri, aj aktivisti, čiže pokúsili sme sa dať dokopy nejakú alternatívnu predstavu o tom, ako by mala fungovať samospráva, pretože tá novela nebola jediná, ktorá posilňovala postavenie starostov, tak sa to deje v podstate dlhodobo, od začiatku, keď zákon o obecnom zriadení sa postupne mení tak, aby sa postavenie starostov posilovalo aj voči zastupiteľstvám, pretože poslanci zastupiteľstiev nemajú nejaké reálnu politickú reprezentáciu na rozdiel od starostov alebo primátorov, ktorých, hlavne ktorých zastupuje Združenie miest a obcí Slovenska, ale aj iné samosprávne organizácie.
Samozrejme, že z tej našej hromadnej pripomienky na koniec veľa nebolo, lebo ministerstvo vnútra neakceptovalo naše návrhy, ktoré jednak reagovali na tie veci, ktoré sa chystalo vtedy zmeniť ministerstvo, ale aj na ďalšie záležitosti , naozaj to bola pomerne rozsiahla práca. Potom sme sa pokúšali meniť ten vládny návrh zákona v parlamente s tým, že sme samozrejme tiež neuspeli. Predložili sme poslanecký návrh, skupina poslancov z poslaneckého klubu SaS, ale myslím si, že tam boli aj poslanci z klubu OĽNO v predchádzajúcom volebnom období, ktorý vychádzal primárne z tej hromadnej pripomienky Združenia občanov miest a obcí Slovenska a ale teda ako to už býva s opozičnými poslaneckými návrhmi, nebol ten návrh schválený.
No a teraz do tohto volebného obdobia keď sa do parlamentu dostali nielen starostovia a primátori ako to bývalo obvyklé v predchádzajúcich volebných obdobiach, ale vo významnejšom počte aj ľudia, ktorí mali skúsenosť z komunálnej politiky inú, či už ako poslanci obecných, mestských zastupiteľstiev alebo ako aktivisti, tak sme sa pokúsili časť týchto našich predstáv dať dohromady a pripraviť nejaký, nejaký návrh, ktorý by odrážal tieto naše skúsenosti a ktorý by to kyvadlo posunul zo starostovskej strany bližšie opäť k zastupiteľstvám, právam poslancom, ale aj právam verejnosti a celkovej transparentnosti fungovania samospráv. V pláne legislatívnych úloh vlády bola veľká novela zákona o obecnom zriadení plánovaná niekedy v roku 2023, čo sa nám vtedy zdalo, že je strašne, strašne ďaleko, a preto sme si povedali, že no dobre, tak skúsme dať my dokopy svoju predstavu ako poslanci zo 4 klubov vládnej koalície a keď to dáme dohromady, tak budeme to konzultovať s ministerstvom vnútra, budeme to konzultovať so zástupcami samosprávy, dáme to na nejakú verejnú diskusiu. Aj keď optimálne by samozrejme bolo, keby takýto návrh bol vládny návrh, keby išiel cez riadne medzirezortné pripomienkové konanie, také akým chodia vládne návrhy zákonov, nielen cez to pripomienkové konanie poslaneckých návrhov zákonov, kde sa vlastne pripomienkuje v skrátenom čase a bez rozporových konaní iba návrh stanoviska vlády. A tak sme strávili dlhé a dlhé mesiace rokovaniami o príprave toho návrhu, vychádzali sme aj z našich, z nášho predchádzajúceho návrhu z predchádzajúceho volebného obdobia, teraz hovorím za poslanecký klub SASKY, ale aj z návrhov, s ktorými prišli kolegovia z poslaneckých klubov OĽANO, Sme rodina a Za ľudí, zúčastňovali sme sa rokovaní, stretávali sme sa najmä počas schôdzí, mali sme stretnutia aj na diaľku, mali sme stretnutia aj osobné a postupne sme prechádzali v podstate paragraf po paragrafe celý zákon o obecnom zriadení a bavili sme sa o tom čo by sme v ňom chceli zmeniť a bolo to niekedy v roku 2021, myslím, že v roku 2022 tie práce ustali, lebo, lebo ten návrh, v zásade sme boli na ňom vecne, vecne dohodnutí, a potom to ostalo stáť. Ostalo to stáť niekoľko mesiacov bez toho, aby sme, aby sme to dotiahli...
===== a bolo to niekedy v roku 2021, myslím, že v roku 2022 tie práce ustali, lebo, lebo ten návrh, v zásade sme boli na ňom vecne, vecne dohodnutí, a potom to ostalo stáť. Ostalo to stáť niekoľko mesiacov, bez toho, aby sme, aby sme to dotiahli, aby sme urobili, urobili tú koncovku. Ja som vtedy odišiel z parlamentu na ministerstvo spravodlivosti robiť štátneho tajomníka a nemal som kapacitu sa tomu venovať, rozumiem, že ani kolegovia nemali v tom čase kapacitu sa tomu venovať, no ale výsledok bol, že, že sa s tým niekoľko mesiacov potom nič nedialo, potom prišla vládna kríza, menšinová vláda, pád vlády, rozhodnutie o predčasných voľbách a až potom sa do parlamentu dostali nejaké návrhy, s ktorými prišli kolegovia z poslaneckého klubu OĽaNO a ktoré vychádzali, vychádzali z tých návrhov, o ktorých sme aj spoločne, spoločne hovorili, potom to upravovali, však pani predkladateľka aj pán poslanec Vetrák už na túto tému hovorili. Získali nejakú spätnú väzbu aj od iných poslancov, ale aj o únie miest ako som, ako som pochopil. ZMOS s nimi o tom nechcel rokovať a upravili ten návrh, ale napriek tomu, že bola k tomu nejaká, nejaká diskusia, nemyslím si, že takéto zásadné zmeny majú prichádzať na konci volebného obdobia. Toto je vlastne posledná schôdza, keď môžeme takýto návrh zákona posunúť do druhého čítania a bez toho, aby boli odkonzultované s predstaviteľmi samosprávy, lebo ja teda mám tiež zo svojej skúsenosti niekedy aj kritické názory na to ako fungujú niektorí, niektorí starostovia. Na to ako sa k niektorým veciam stavia ZMOS, ale je to reprezentant samosprávy, ktorého treba rešpektovať a treba s ním hovoriť a treba si s ním takéto veci vydiskutovať.
Takže obávam sa, že my už v tejto chvíli ani nemáme mandát z hľadiska legitimita, z hľadiska toho, že áno, môžme schváliť akýkoľvek návrh zákona, môžme ten zákon schváliť z 28., z 29. septembra, keď bude to mať potrebnú väčšinu, tak, tak to bude platiť, ale tu naozaj nejde o nejaké drobné úpravy. Je to veci, ktoré menia nastavenie, nastavenie fungovania samosprávy, vzťahy medzi zastupiteľstvom a starostom, alebo primátorom, pozíciu verejnosti, a teda je mi veľmi ľúto, že sme k takejto zmene , zmene nepristúpili skôr, ale myslím si, že v tejto chvíli a takýmto spôsobom je už na ňu neskoro. Ďakujem.
|
Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, bol som jedným z tých poslancov, ktorí sa podieľali na príprave toho návrhu, ale musím povedať, že z vecného hľadiska som nie so všetkými, ale zrejme s väčšinou tých bodov, ktoré sú obsiahnuté v návrhu novely zákona o obecnom zriadení viac menej stotožnený a dokonca som sa aj podieľal na tom ako boli naformulované a dokonca nie úplne zanedbateľná časť tých bodov tak ako je naformulovaná, je mnou napísaná. Napriek tomuto všetkému si nemyslím, že by bolo dobré, keby Národná rada ten návrh schválila teraz ako poslanecký návrh a rozhodla o ňom na konci volebného obdobia. Vrátil by som sa trošku do histórie, lebo tá príprava nezačala iba v tomto volebnom období, tá príprava začala v podstate v minulom volebnom období, keď v roku 2017 ministerstvo vnútra dalo do pripomienkového konania návrh, ktorý pripravil v spolupráci so ZMOS-om a ktorý potom bol predložený ako vládny návrh zákona a k tomuto návrhu, ktorý už, ako pán poslanec Vetrák spomenul, ďalej posiloval postavenie starostov voči zastupiteľstvám, sme pripravili hromadnú pripomienku, za ktorou bol nie ZMOS, ale ZOMOS, čiže Združenie občanov miest a obcí Slovenska a boli tam viacerí komunálni poslanci, aj hlavní kontrolóri, aj aktivisti, čiže pokúsili sme sa dať dokopy nejakú alternatívnu predstavu o tom, ako by mala fungovať samospráva, pretože tá novela nebola jediná, ktorá posilňovala postavenie starostov, tak sa to deje v podstate dlhodobo, od začiatku, keď zákon o obecnom zriadení sa postupne mení tak, aby sa postavenie starostov posilovalo aj voči zastupiteľstvám, pretože poslanci zastupiteľstiev nemajú nejaké reálnu politickú reprezentáciu na rozdiel od starostov alebo primátorov, ktorých, hlavne ktorých zastupuje Združenie miest a obcí Slovenska, ale aj iné samosprávne organizácie.
Samozrejme, že z tej našej hromadnej pripomienky na koniec veľa nebolo, lebo ministerstvo vnútra neakceptovalo naše návrhy, ktoré jednak reagovali na tie veci, ktoré sa chystalo vtedy zmeniť ministerstvo, ale aj na ďalšie záležitosti , naozaj to bola pomerne rozsiahla práca. Potom sme sa pokúšali meniť ten vládny návrh zákona v parlamente s tým, že sme samozrejme tiež neuspeli. Predložili sme poslanecký návrh, skupina poslancov z poslaneckého klubu SaS, ale myslím si, že tam boli aj poslanci z klubu OĽNO v predchádzajúcom volebnom období, ktorý vychádzal primárne z tej hromadnej pripomienky Združenia občanov miest a obcí Slovenska a ale teda ako to už býva s opozičnými poslaneckými návrhmi, nebol ten návrh schválený.
No a teraz do tohto volebného obdobia keď sa do parlamentu dostali nielen starostovia a primátori ako to bývalo obvyklé v predchádzajúcich volebných obdobiach, ale vo významnejšom počte aj ľudia, ktorí mali skúsenosť z komunálnej politiky inú, či už ako poslanci obecných, mestských zastupiteľstiev alebo ako aktivisti, tak sme sa pokúsili časť týchto našich predstáv dať dohromady a pripraviť nejaký, nejaký návrh, ktorý by odrážal tieto naše skúsenosti a ktorý by to kyvadlo posunul zo starostovskej strany bližšie opäť k zastupiteľstvám, právam poslancom, ale aj právam verejnosti a celkovej transparentnosti fungovania samospráv. V pláne legislatívnych úloh vlády bola veľká novela zákona o obecnom zriadení plánovaná niekedy v roku 2023, čo sa nám vtedy zdalo, že je strašne, strašne ďaleko, a preto sme si povedali, že no dobre, tak skúsme dať my dokopy svoju predstavu ako poslanci zo 4 klubov vládnej koalície a keď to dáme dohromady, tak budeme to konzultovať s ministerstvom vnútra, budeme to konzultovať so zástupcami samosprávy, dáme to na nejakú verejnú diskusiu. Aj keď optimálne by samozrejme bolo, keby takýto návrh bol vládny návrh, keby išiel cez riadne medzirezortné pripomienkové konanie, také akým chodia vládne návrhy zákonov, nielen cez to pripomienkové konanie poslaneckých návrhov zákonov, kde sa vlastne pripomienkuje v skrátenom čase a bez rozporových konaní iba návrh stanoviska vlády. A tak sme strávili dlhé a dlhé mesiace rokovaniami o príprave toho návrhu, vychádzali sme aj z našich, z nášho predchádzajúceho návrhu z predchádzajúceho volebného obdobia, teraz hovorím za poslanecký klub SASKY, ale aj z návrhov, s ktorými prišli kolegovia z poslaneckých klubov OĽANO, Sme rodina a Za ľudí, zúčastňovali sme sa rokovaní, stretávali sme sa najmä počas schôdzí, mali sme stretnutia aj na diaľku, mali sme stretnutia aj osobné a postupne sme prechádzali v podstate paragraf po paragrafe celý zákon o obecnom zriadení a bavili sme sa o tom čo by sme v ňom chceli zmeniť a bolo to niekedy v roku 2021, myslím, že v roku 2022 tie práce ustali, lebo, lebo ten návrh, v zásade sme boli na ňom vecne, vecne dohodnutí, a potom to ostalo stáť. Ostalo to stáť niekoľko mesiacov bez toho, aby sme, aby sme to dotiahli...
===== a bolo to niekedy v roku 2021, myslím, že v roku 2022 tie práce ustali, lebo, lebo ten návrh, v zásade sme boli na ňom vecne, vecne dohodnutí, a potom to ostalo stáť. Ostalo to stáť niekoľko mesiacov, bez toho, aby sme, aby sme to dotiahli, aby sme urobili, urobili tú koncovku. Ja som vtedy odišiel z parlamentu na ministerstvo spravodlivosti robiť štátneho tajomníka a nemal som kapacitu sa tomu venovať, rozumiem, že ani kolegovia nemali v tom čase kapacitu sa tomu venovať, no ale výsledok bol, že, že sa s tým niekoľko mesiacov potom nič nedialo, potom prišla vládna kríza, menšinová vláda, pád vlády, rozhodnutie o predčasných voľbách a až potom sa do parlamentu dostali nejaké návrhy, s ktorými prišli kolegovia z poslaneckého klubu OĽaNO a ktoré vychádzali, vychádzali z tých návrhov, o ktorých sme aj spoločne, spoločne hovorili, potom to upravovali, však pani predkladateľka aj pán poslanec Vetrák už na túto tému hovorili. Získali nejakú spätnú väzbu aj od iných poslancov, ale aj o únie miest ako som, ako som pochopil. ZMOS s nimi o tom nechcel rokovať a upravili ten návrh, ale napriek tomu, že bola k tomu nejaká, nejaká diskusia, nemyslím si, že takéto zásadné zmeny majú prichádzať na konci volebného obdobia. Toto je vlastne posledná schôdza, keď môžeme takýto návrh zákona posunúť do druhého čítania a bez toho, aby boli odkonzultované s predstaviteľmi samosprávy, lebo ja teda mám tiež zo svojej skúsenosti niekedy aj kritické názory na to ako fungujú niektorí, niektorí starostovia. Na to ako sa k niektorým veciam stavia ZMOS, ale je to reprezentant samosprávy, ktorého treba rešpektovať a treba s ním hovoriť a treba si s ním takéto veci vydiskutovať.
Takže obávam sa, že my už v tejto chvíli ani nemáme mandát z hľadiska legitimita, z hľadiska toho, že áno, môžme schváliť akýkoľvek návrh zákona, môžme ten zákon schváliť z 28., z 29. septembra, keď bude to mať potrebnú väčšinu, tak, tak to bude platiť, ale tu naozaj nejde o nejaké drobné úpravy. Je to veci, ktoré menia nastavenie, nastavenie fungovania samosprávy, vzťahy medzi zastupiteľstvom a starostom, alebo primátorom, pozíciu verejnosti, a teda je mi veľmi ľúto, že sme k takejto zmene , zmene nepristúpili skôr, ale myslím si, že v tejto chvíli a takýmto spôsobom je už na ňu neskoro. Ďakujem.
|