Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
24. 6. 2021 11:49:33 - 11:51:33 32. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 583 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som absolútne nerozprávala o zabetónovaných úradníkov, ale skôr by som rozprávala o profesionalite v štátnej správe, pretože pán Kremský viete si predstaviť, aký rozsiahly je zákon napríklad v stavebníctve, v životnom prostredí a podobne. Zase ste rozprávali iba polopravdy, pretože ak taký úradník konal protizákonne, tak ešte stále je ministerstvo, ktoré môže v takýchto rozhodovacích konaniach rozhodnúť na konci. Čiže rozprávate zle o systéme, ste to zakončili niekde pri nejakom odvolaní, takže to nie je pravda, je to polopravda a dali ste príbeh, aby ste teda zase na city ľuďom zahrali, že ako vy sa snažíte, aby tu všetko bolo dobré. Ja vám poviem príbeh iného úradníka. Váš bývalý prednosta, teda lebo prednosta pravice za SDKÚ nechal v Humennom pred okresným úradom vyrúbať komplet všetky stromy. Komplet, aby mohli pozemky používať developer, aby ich mohol predať, len bohužiaľ padla vláda a celý zámer nedokončil. Tie pozemky stoja, donesiem aj fotografiu.
Tak sa teraz nebavme o takýchto, ja by som povedala, rečiach a zase ste sa iba ospravedlnili, bo ste povedali, že prednostovia vám odmietli spracovať, lebo majú nízky plat. Samozrejme a tu je zase vaša neprofesionalita, napríklad u nás v Humennom prednostku robí pani, ktorá osem rokov opatrovala matku. Česť, že opatrovala matku, ale osem rokov nepracovala v systéme. Tak ak si predstavujete, že budete tých čakateľov, čo som počula v Humennom vymieňať za takých, ktorí osem, desať rokov nepracovali, neboli v systéme, nikdy nerobili na úrade, tak vám poviem, že skutočne máte pravdu, toto bude profesionalita a odbornosť na Slovensku. Neviete si predstaviť, akí ľudia sú už na úradoch, kde sú vaši primátori, ktorí takisto nepracovali v odboroch a v oboroch by som povedala svojich a čo sa tam deje ako nevedia vydávať rozhodnutia, ako meškajú s rozhodnutiami, nie je to jednoduché a ešte raz hovorím, na tohto vášho úradníka, ktorého ste spomenul, môže ministerstvo na konci prijať rozhodnutie, lebo vždy sa môžte po vyššom stupni orgánu na konci odvolať až na ministerstvo, takže nemáte pravdu čo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
16. 6. 2021 16:51:13 - 16:53:13 31. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 596 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, úplne máš pravdu, že nie je to síce iba teraz, ale aj predtým, že médiá boli vždycky skôr pri akýchkoľvek autonehodách, pri čomkoľvek kde ľudia sa bránili aby natáčali obete, natáčali ľudí. Musí vyjsť informácia z polície, pretože na políciu sú tieto veci najprv hlásené. Ale vrátim sa k tomu o čom je tu dneska reč. Nehnevajte sa na mňa, nejde len o spravodlivosť. Keby vám šlo o spravodlivosť tak viete o čo ide, tak vlastne neurobíte to, že teatrálne nikomu vyrazíte dvere, že niekoho obviníte, takto sa zbavíte iba politického protivníka, alebo nejakého funkcionára, ktorý sa vám už nemôže postaviť. Ja som rozpráva s pani Pčolinskou, ona mi povedala, že jej dieťa chodí k psychológovi. Viete koľkých ľuďom a rodinám vy ste vyvalili dvere, koľko detí musí chodiť k psychológovi, koľko rodín je traumatizovaných? O to vám šlo? A potom už žiadne televízie JOJ-ka, Markíza nikoho nezaujíma ako sa to skončilo, či ten človek je vinný alebo nevinný. Ale tie deti skončia s psychickými poruchami. Tie rodiny skončia s psychickými poruchami. Vy tu hovoríte o nejakej spravodlivosti? Na celý život, načo to robíte. Človeka môžte akokoľvek inak zaistiť. A neviem či chodíte medzi ľudí, ale ja chodím a viete čo mi tí ľudia rozprávajú, že nikdy také obavy nemali ako teraz. Nikdy neboli tak nespokojní. A viete koľko ľudí sa chce z tejto republiky vysťahovať, že rozmýšľajú nad tým, že sta dali dvojité občianstvo, že odídu zo Slovenska aby mali nejakú istotu aby sa mali lepšie ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. )

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, reagujte na rečníka pána Kuffu.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ja reagujem na pána Kuffu, ja to spomínal všetko dokopy lebo tak to je. A poslednú vetu ktorú poviem, uvidíme čo povie sčítanie ľudí, koľko ľudí z tejto krajiny ste už vyhnali a koľko ešte vyženiete a koľkým ľuďom ste urobili psychické problémy. Je to tak, je to fakt, ja viem že sa vám to nepáči, ale to ukáže, to ukáže realita. Takže chcem povedať, ak máte týchto ľudí brať za nevinných, tak sa k nim chovajte ako k nevinným a nerobte to, aby ste celé rodiny mučili, traumatizovali deti.
16. 6. 2021 16:32:10 - 16:34:10 31. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 596 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že spravodlivosť by mala zvíťaziť, ale mali by o nej rozhodovať ľudia, ktorí niečo prežili, majú nejakú skúsenosť. Vážená pani kolegyňa, ja som vám už minule povedala, vy tu predkladáte zákony, kedy ste ani vôbec nežili. Kedy nemáte žiadne skúsenosti o tom čo bolo. Viete, mnohí ľudia nám rozprávajú, že toto sú 50. roky a viete čo bolo príznačné pre 50. roky, ja som to už minule povedala, že zneužívali mladých ľudí, presne ako ste vy, na predkladanie rôznych vecí na rôznu šírenú demagógiu a presne používali ešte aj umelcov. História sa zopakovala. Ja chcem povedať jedno, keď hovoríte o spravedlnosti, sedí tu pán Mikulec, tak sa porozprávajme o spravedlnosti. Pán Mikulec, vy ste rok a pol neodpovedali v Humennom, vaši kolegovia pán Mičovský mali plagáty, mega plagáty, ktoré neboli napísané v transparentných účtoch, neboli nikde zapísané, s pánom Šudíkom mali ich po všetkých plotoch. Šlo podanie k vám na ministerstvo vnútra. Možno sa čakalo mesiac, dva, tri, do dnes neprišla odpoveď. Takisto máte prednostov pod svojím palcom, tomu ľudia rozumejú. Viete, že pán Šudík a pán Pročko boli v deviatich výberových konaniach, to je nonsens. V Humennom, v Medzilaborciach pána Šudíka asistenta švagor je prednosta a v Humennom je prednostka pani, ktorá musela vstúpiť do klubu poslanca Šudíka, lebo ináč by sa nestala prednostkou a keď polícia dala priestupok, kedy ja som napísala, že Šudík klame, tak viete čo robila vaša prednostka? Ešte ma ani nezavolali ani nič neurobili, okamžite to zamietli. To o akej chobotnici vy tu rozprávate? Veď vy priamo v regiónoch robíte taký čurbes, že sa pozrite čo robíte a chcete, aby sme vám dôverovali? No, nemyslíte to snáď vážne, alebo aby vám dôverovali ľudia, a preto aj tie percentá to ukazujú. Však tí ľudia v tých regiónoch nie sú slepí čo sa deje. To, to oni vidia čo robíte, že si tam robíte rodinkárstvo, svojich švagrov, kmotrov a frajerky dávate do úradov. A takáto je skutočnosť.
11. 5. 2021 14:32:33 - 14:34:33 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Pán Pročko, ja na to, že ste ma obvinili, že som klamárka, aj keď vám to pán Suja vyvrátil, zareagujem na vás vtipom. Príde manžel domov a nachytá svoju manželku, ako laškuje so susedom. A manželka sa naňho pozrie a povie: "Preboha môj drahý, azda veríš mne alebo svojím očiam?" Presne takto. Vy nás tu presviedčate to, čo na vlastné oči preboha vidíme. Poviete, že nie je to politická nominácia byť prednostom napríklad a ja si tu prečítam, že Igor Matovič povie, že politickí nominanti budú prednostovia obvodných úradov a budú pravou rukou ministra. Vy ste bol v ôsmich, neviem, či v deviatich komisiách, Šudík bol v troch a pán Šudík rovno vymenoval za prednostu do Sniny svojho asistenta manželky brata. Však ja keď vám začnem rozprávať aké sú tam rodiny, však jasne, že vy nemáte členov, lebo nemáte, ale vy si menujete svojich bratov, frajerov, frajerky a neviem koho do funkcií. O čom sa bavíte? Toto je totálna diktatúra a každý, kto len okolo SMER-u sa pohol, tak mu asi idete vypáliť hviezdu na hlavu. Nehnevajte sa, bola som na výbore, keď váš kolega rozprával, že nie sú tie chránené dravce. Kedy mu tí poľovníci povedali, že za sto rokov tu nebolo toľko chránenej zveri ako je teraz. Mlčal váš kolega.
A ďalšiu vec, viem aj pána ministra, s kým sa stretáva, ako oligarchovia skupujú lesy. Ja vám to potom poviem. Prečo chce súkromné vlastníctvo? Pozrite sa, kto skupuje lesy pri Svidníku a tak ďalej a pán minister ho pravidelne navštevuje, pána oligarchu a sa s ním stretáva. Ja vám potom presne budem aj menovať tú oligarchiu, ktorú idete tuná budovať. Takže skúsme tam, niekde sa ísť, tak poďme do prostriedku, ja nie som proti vlastníkom lesov, nie som za rozbitie komory, ale skúsme nájsť, ak budeme meniť zákon, niečo, čo bude niekde v prostriedku. Niekde, čo bude vyvažovať, aby mohlo byť aj, aby mohli ľudia poľovať, ale nie tak, že keď budú vlastníci, že nepôjdete ani na huby, ani na kvety, lebo ten oligarcha, keď zobral tie lesy, ľudia boli hotoví.
11. 5. 2021 14:17:50 - 14:19:50 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne pán predseda za, podpredseda za zhovievavosť.
Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie. Najprv začnem od pána Kočiša. Pán Kočiš, ďakujem, máte pravdu je komora relevantným zväzom na komunikáciu s ministerstvom. Ukázalo sa to aj teraz, keďže ich vylúčili z rokovania a nechceli počuť ich pripomienky, nechceli s nimi ďalej rokovať. Tak je to tam jasne vidieť, že sú tam ľudia, ktorí majú možno iné názory ako majú úradníci s poza stola a ktorí nechcú spolitizovať poľovníctvo.
Pán poslanec Blcháč, áno samospráva vždycky preukázala životaschopnosť, preukazujeme to vo všetkých odvetviach, takže ďakujem.
A pán poslanec Kuffa, ja si myslím, že funguje aj Slovenský poľovnícky zväz, aj Slovenská poľovnícka komora, a tak ako sa vyvíja ako ste povedali od grófa Andrássyho sme už niekde inde, tak sa vyvíja aj poľovníctvo, vyvíjajú sa aj zväzy a komory. A to čo som chcela dodať a som nedodala, pán Mičovský sa už pokúšal v roku 2014 dať na Ústavný súd, že platenie členstva v tejto komore je protiústavné. Viete ako odpovedal Ústavný súd? Že nie je protiústavné.
Takže ja nerozumiem tomu prečo keď ideme tvoriť zákon, najprv ideme rozbiť komoru, aby tá komora nemohla legislatívne pracovať, pretože ju už samo ministerstvo vylučuje z pripomienok alebo z nejakých vecí. Najprv ideme rozbiť to čo funguje, a potom dáme zákon.
Tak to čo nefunguje v tej komore a ona vykonáva kopu činností, ja som ich chcela prečítať, tak im zoberme tieto činnosti zo zákona, ale nenechajme to politickým nominantom. Veď dneska okresné úrady prednostovia boli takto menovaní do funkcie jednoducho, že normálne poslanci Národnej rady boli členovia komisie. Keby sa toto stalo za niekoho iného, tak nechajme ako povedal aj pán Blcháč, tu samosprávu, nechajme tých poľovníkov nech sa sami teda alebo nejakým spôsobom rozhodnú a ja si nemyslím, že všetci, tu váš kolega povedal, že on neplatí do poľovníckej komory. Ale tak ja nerozumiem, však sa asi môže aj naďalej rozhodnúť.
Takže nechajme organizácie pracovať. Ďakujem.
11. 5. 2021 14:01:43 - 14:12:12 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nie len pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zveri, nie aj o ochrane a nie aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu, nie len na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf Andrássyovci, Pálffyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území. Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zverí. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bola aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však do povojnovom čase do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Sb. ako doplnok zákona z roku 1983 a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 až 45 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska a to z titulu počas vojny z vysokých strát zvery, ktorá prechádzala cez svant. Následne 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne s tou k pozemkom vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná na uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady 99/93, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky, ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive. A zákon 246 Zb. Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz. Obdobie (zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom 99/93 a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nielen poľovníkov.
Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou, má svoj taký prvý krok k tomu, aby keď bude zmena zákona, aby najsilnejšia možno stavovská organizácia nemala tú silu a možno ako v tom roku, kedy to chcelo ministerstvo zmeniť, tak vláda Slovenskej republiky vyzvala vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, aby po tejto petícii pripravovanú novelu stiahlo, stiahol, hovoríme o roku ´89 zo zákona, lebo bola pripravená bez participácie slovenských poľovníkov.
A tu sa zastavím, lebo hovorím, že história sa opakuje. No vypočuli sme si na výbore, čo ma teda prekvapilo, poľovnícka komora rozprávala o tom, ako sa stretli s ministerstvom, ako pripravovali zákon, ako sa dohodli na určitých ustanoveniach zákona a následne táto odborná komisia, kde mala byť aj poľovnícka komora, mne to pripadá ako pomsta. Poľovnícka komora následne už ju nepozývali na ďalšie stretnutia, ministerstvo, následne už s nimi nikto nekomunikoval a následne sa zistilo, že všetky pripomienky poľovníckej komory, ktoré minister sľúbil zapracovať, zrazu zmizli. Aspoň takto to prezentovala poľovnícka komora. Proste jednoducho neboli. A práve preto táto poľovnícka komora povedala, čiže opakuje sa ten rok 1989, práve táto poľovnícka komora povedala, že jednoducho nie je možné, nie je možné, aby sa s nimi nespolupracovalo pri tvorbe nového zákona. A preto naozaj je alarmujúce, prečo sa tak možno momentálne útočí na tú poľovnícku komoru, ale v poriadku.
Po zmenách vo vláde Slovenskej republiky, najmä po voľbách v roku 2006 došlo k výrazne ústretovejšiemu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci s vrcholnými orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu pri tvorbe legislatívnych zmien. Vtedy nebola ešte komora, bol poľovnícky zväz, aby to zase nebolo, že politicky nejak prepojené. Kľúčové body petície, hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu, povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave...
===== Kľúčové body petície a hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom Poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo, ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta. Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín asociovanej členovia Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia Slovensko asociovaných členov.
To ja mám len iba desať minút?
11. 5. 2021 14:01:43 - 14:12:12 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nie len pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zveri, nie aj o ochrane a nie aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu, nie len na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf Andrássyovci, Pálffyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území. Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zverí. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bola aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však do povojnovom čase do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Sb. ako doplnok zákona z roku 1983 a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 až 45 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska a to z titulu počas vojny z vysokých strát zvery, ktorá prechádzala cez svant. Následne 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne s tou k pozemkom vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná na uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady 99/93, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky, ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive. A zákon 246 Zb. Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz. Obdobie (zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom 99/93 a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nielen poľovníkov.
Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou, má svoj taký prvý krok k tomu, aby keď bude zmena zákona, aby najsilnejšia možno stavovská organizácia nemala tú silu a možno ako v tom roku, kedy to chcelo ministerstvo zmeniť, tak vláda Slovenskej republiky vyzvala vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, aby po tejto petícii pripravovanú novelu stiahlo, stiahol, hovoríme o roku ´89 zo zákona, lebo bola pripravená bez participácie slovenských poľovníkov.
A tu sa zastavím, lebo hovorím, že história sa opakuje. No vypočuli sme si na výbore, čo ma teda prekvapilo, poľovnícka komora rozprávala o tom, ako sa stretli s ministerstvom, ako pripravovali zákon, ako sa dohodli na určitých ustanoveniach zákona a následne táto odborná komisia, kde mala byť aj poľovnícka komora, mne to pripadá ako pomsta. Poľovnícka komora následne už ju nepozývali na ďalšie stretnutia, ministerstvo, následne už s nimi nikto nekomunikoval a následne sa zistilo, že všetky pripomienky poľovníckej komory, ktoré minister sľúbil zapracovať, zrazu zmizli. Aspoň takto to prezentovala poľovnícka komora. Proste jednoducho neboli. A práve preto táto poľovnícka komora povedala, čiže opakuje sa ten rok 1989, práve táto poľovnícka komora povedala, že jednoducho nie je možné, nie je možné, aby sa s nimi nespolupracovalo pri tvorbe nového zákona. A preto naozaj je alarmujúce, prečo sa tak možno momentálne útočí na tú poľovnícku komoru, ale v poriadku.
Po zmenách vo vláde Slovenskej republiky, najmä po voľbách v roku 2006 došlo k výrazne ústretovejšiemu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci s vrcholnými orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu pri tvorbe legislatívnych zmien. Vtedy nebola ešte komora, bol poľovnícky zväz, aby to zase nebolo, že politicky nejak prepojené. Kľúčové body petície, hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu, povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave...
===== Kľúčové body petície a hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom Poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo, ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta. Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín asociovanej členovia Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia Slovensko asociovaných členov.
To ja mám len iba desať minút?
11. 5. 2021 14:01:43 - 14:12:12 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nie len pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zveri, nie aj o ochrane a nie aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu, nie len na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf Andrássyovci, Pálffyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území. Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zverí. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bola aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však do povojnovom čase do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Sb. ako doplnok zákona z roku 1983 a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 až 45 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska a to z titulu počas vojny z vysokých strát zvery, ktorá prechádzala cez svant. Následne 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne s tou k pozemkom vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná na uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady 99/93, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky, ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive. A zákon 246 Zb. Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz. Obdobie (zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom 99/93 a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nielen poľovníkov.
Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou, má svoj taký prvý krok k tomu, aby keď bude zmena zákona, aby najsilnejšia možno stavovská organizácia nemala tú silu a možno ako v tom roku, kedy to chcelo ministerstvo zmeniť, tak vláda Slovenskej republiky vyzvala vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, aby po tejto petícii pripravovanú novelu stiahlo, stiahol, hovoríme o roku ´89 zo zákona, lebo bola pripravená bez participácie slovenských poľovníkov.
A tu sa zastavím, lebo hovorím, že história sa opakuje. No vypočuli sme si na výbore, čo ma teda prekvapilo, poľovnícka komora rozprávala o tom, ako sa stretli s ministerstvom, ako pripravovali zákon, ako sa dohodli na určitých ustanoveniach zákona a následne táto odborná komisia, kde mala byť aj poľovnícka komora, mne to pripadá ako pomsta. Poľovnícka komora následne už ju nepozývali na ďalšie stretnutia, ministerstvo, následne už s nimi nikto nekomunikoval a následne sa zistilo, že všetky pripomienky poľovníckej komory, ktoré minister sľúbil zapracovať, zrazu zmizli. Aspoň takto to prezentovala poľovnícka komora. Proste jednoducho neboli. A práve preto táto poľovnícka komora povedala, čiže opakuje sa ten rok 1989, práve táto poľovnícka komora povedala, že jednoducho nie je možné, nie je možné, aby sa s nimi nespolupracovalo pri tvorbe nového zákona. A preto naozaj je alarmujúce, prečo sa tak možno momentálne útočí na tú poľovnícku komoru, ale v poriadku.
Po zmenách vo vláde Slovenskej republiky, najmä po voľbách v roku 2006 došlo k výrazne ústretovejšiemu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci s vrcholnými orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu pri tvorbe legislatívnych zmien. Vtedy nebola ešte komora, bol poľovnícky zväz, aby to zase nebolo, že politicky nejak prepojené. Kľúčové body petície, hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu, povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave...
===== Kľúčové body petície a hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom Poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo, ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta. Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín asociovanej členovia Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia Slovensko asociovaných členov.
To ja mám len iba desať minút?
11. 5. 2021 14:01:43 - 14:12:12 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nie len pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zveri, nie aj o ochrane a nie aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu, nie len na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf Andrássyovci, Pálffyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území. Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zverí. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bola aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však do povojnovom čase do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Sb. ako doplnok zákona z roku 1983 a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 až 45 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska a to z titulu počas vojny z vysokých strát zvery, ktorá prechádzala cez svant. Následne 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne s tou k pozemkom vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná na uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady 99/93, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky, ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive. A zákon 246 Zb. Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz. Obdobie (zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom 99/93 a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nielen poľovníkov.
Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou, má svoj taký prvý krok k tomu, aby keď bude zmena zákona, aby najsilnejšia možno stavovská organizácia nemala tú silu a možno ako v tom roku, kedy to chcelo ministerstvo zmeniť, tak vláda Slovenskej republiky vyzvala vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, aby po tejto petícii pripravovanú novelu stiahlo, stiahol, hovoríme o roku ´89 zo zákona, lebo bola pripravená bez participácie slovenských poľovníkov.
A tu sa zastavím, lebo hovorím, že história sa opakuje. No vypočuli sme si na výbore, čo ma teda prekvapilo, poľovnícka komora rozprávala o tom, ako sa stretli s ministerstvom, ako pripravovali zákon, ako sa dohodli na určitých ustanoveniach zákona a následne táto odborná komisia, kde mala byť aj poľovnícka komora, mne to pripadá ako pomsta. Poľovnícka komora následne už ju nepozývali na ďalšie stretnutia, ministerstvo, následne už s nimi nikto nekomunikoval a následne sa zistilo, že všetky pripomienky poľovníckej komory, ktoré minister sľúbil zapracovať, zrazu zmizli. Aspoň takto to prezentovala poľovnícka komora. Proste jednoducho neboli. A práve preto táto poľovnícka komora povedala, čiže opakuje sa ten rok 1989, práve táto poľovnícka komora povedala, že jednoducho nie je možné, nie je možné, aby sa s nimi nespolupracovalo pri tvorbe nového zákona. A preto naozaj je alarmujúce, prečo sa tak možno momentálne útočí na tú poľovnícku komoru, ale v poriadku.
Po zmenách vo vláde Slovenskej republiky, najmä po voľbách v roku 2006 došlo k výrazne ústretovejšiemu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci s vrcholnými orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu pri tvorbe legislatívnych zmien. Vtedy nebola ešte komora, bol poľovnícky zväz, aby to zase nebolo, že politicky nejak prepojené. Kľúčové body petície, hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu, povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave...
===== Kľúčové body petície a hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom Poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo, ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta. Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín asociovanej členovia Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia Slovensko asociovaných členov.
To ja mám len iba desať minút?
11. 5. 2021 12:02:42 - 12:04:27 28. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne. Možno si mnohí povedia, prečo ja o poľovníctve, tak som v pôdohospodárskom výbore. Pán predrečník, pán poslanec, chcela by som povedať, prečo najprv neopravíme zákon, ktorý naozaj môže zobrať poľovníckej komore určité kompetencie, ktoré by mohli prejsť cez štát. Ale ako hovoria moji predrečníci nie je možné, aby všetky prešli na tie obvodné úrady. A potom následne sa zaoberajme členstvom v komore. Ja keď som si pozrela dobre, tak v roku 2014, lebo v roku 2014 boli jasne, pán minister dal na Ústavný súd, že je protiústavné, aby boli povinné členské poplatky na Komore. Ako rozhodol protiústavný súd? Že to nie je protiústavné. Čiže sústavne sa proti tej komore bojuje, proti tým ľuďom, ktorí vlastne, bojuje proti tým ľuďom, ktorí vlastne sú nejak odborne zdatní. A keď sa vrátime k tým obvodným úradom, ktoré by prebrali všetky tieto, vážení pán kolega, všetko spolitizované. Ja som ešte toto nezažila, vám poviem, aby si OĽANO dosadzovalo ľudí na obvodné úrady prednostov, aby vo výberových komisiách boli poslanci Národnej rady. Pre Boha živého. Keby toto, samozrejme, v Humennom bol Šudík. Však, čo sa smejete. Však keby sa toto stalo za SMER-u, že poslanci Národnej rady si idú vyberať prednostov, tak to je neuveriteľné toto. Takže potom nerozprávajme sa a skúsme naozaj najprv zmeniť zákon, skúsme tej Komore dať tie kompetencie. Prosím vás pekne, pán Pročko, nevrieskajte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím vás pekne, poslanci, ukľudnime sa v sále. Prosím, pán poslanec Pročko, prosím pekne, nerušte priebeh schôdze.
Dajte ešte raz čas poslankyni Vaľovej. Dajte čas, prosím, nový náhradný pani poslankyni Vaľovej.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
V poriadku. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže chcem povedať, skúsme najprv naozaj zmeniť zákon. Skúsme tej Komore dať tie veci, ktoré doteraz plnila dobre. Skúsme niečo preniesť na štát a naozaj nerobme to, že prídu ľudia pripomienkovať na ministerstvo pôdohospodárstva veci. Na ministerstve pôdohospodárstva im povedia, že všetko bude tak nejakým spôsobom ako sa dohodli a oni potom prídu tí poľovníci, oni boli naozaj na tom výbore. Ja som otvárala oči, čo sa tam dialo. A sa k tomu aj vyjadrím vlastne, ako sa tam klamalo, aká zver je a podobne. Tak ja som fakt prekvapená. Tak nie som naozaj poľovník. Nikdy som nepoľovala, ale skúsme to nejak, ako sa hovorí, tým gazdovským rozumom urobiť. A nie najprv zrušíme organizáciu, kde sú odborníci, kde celý život ľudia žijú poľovníctvom. Nehovoríme, že v žiadnej organizácii nie sú len dobrí a zlí. A potom keď urobíme ten experiment, tak potom si prispôsobíme zákon a potom nebudú obvodné úrady stíhať. Už dneska nestíhajú tie veci, ktoré majú. Ďakujem.
11. 5. 2021 11:38:40 - 11:40:40 28. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, mám rovnaký názor ako ty, že vlastne treba novelizovať zákon. Vážení, ak zničíme komoru, ktorá tu už niekoľko rokov funguje a dobre funguje, zničíme nejakú stavovskú, ja to poviem, že stavovskú organizáciu, ktorá sa stretla, teraz poviem tie postupné kroky vlády alebo určitých členov vlády, ktorá sa kdesi stretla v Palárikove, keď sa tam stretli, dohodli sa ako bude vyzerať zákon a zrazu prišli zákony úplne iný. Všetko je ináč a všetko si urobili ľudia, možno iní ľudia, ktorí hovoria do poľovníctva, ja o tom budem rozprávať v svojom príspevku a chcem vám povedať, takto vzniklo v školstve nová, nové odbory pán Zimmermann či aký to bol, predstavte si, čo ten pán Zimmermann dodnes urobil. Žiadnych učiteľov neochránil, všetko dával na prokuratúru a všetko to bolo politicky motivované ako momentálne podľa mňa je politicky motivované a sú záujmové skupiny z Nitry, aby rozbili túto silnú organizáciu, ktorá môže jediná sa postaviť, ak ten zákon o poľovníctve nebude v prospech vlastne v prospech ľudí, ale možno len v prospech, ja som za súkromné vlastníctvo, dokonca moja mama má aj nejaké lesy, ale vidím ako sa správajú aj súkromní vlastníci, že ľudia tam nebudú môcť ísť ani huby nazbierať, ani kvety, o tom budem viacej rozprávať v svojom príspevku. Tak sa nedajme obalamutiť nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil ...
===== nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá, ktorí spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil tento Pročko, pán Pročko, ktorý je poľovník, lebo povedal, lebo Lebocký, lebo SMER, lebo Fico. Čiže je jedno že niečo funguje, je jedno, že niečo je v poriadku a tak ďalej. Samozrejme všade sú nedostatky, ale tieto nedostatky musíme odstraňovať a nemôžme sa na to pozerať optikou ľudí, ktorí nikdy v tomto nerobili ale teraz robiť chcú.
11. 5. 2021 11:38:40 - 11:40:40 28. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, mám rovnaký názor ako ty, že vlastne treba novelizovať zákon. Vážení, ak zničíme komoru, ktorá tu už niekoľko rokov funguje a dobre funguje, zničíme nejakú stavovskú, ja to poviem, že stavovskú organizáciu, ktorá sa stretla, teraz poviem tie postupné kroky vlády alebo určitých členov vlády, ktorá sa kdesi stretla v Palárikove, keď sa tam stretli, dohodli sa ako bude vyzerať zákon a zrazu prišli zákony úplne iný. Všetko je ináč a všetko si urobili ľudia, možno iní ľudia, ktorí hovoria do poľovníctva, ja o tom budem rozprávať v svojom príspevku a chcem vám povedať, takto vzniklo v školstve nová, nové odbory pán Zimmermann či aký to bol, predstavte si, čo ten pán Zimmermann dodnes urobil. Žiadnych učiteľov neochránil, všetko dával na prokuratúru a všetko to bolo politicky motivované ako momentálne podľa mňa je politicky motivované a sú záujmové skupiny z Nitry, aby rozbili túto silnú organizáciu, ktorá môže jediná sa postaviť, ak ten zákon o poľovníctve nebude v prospech vlastne v prospech ľudí, ale možno len v prospech, ja som za súkromné vlastníctvo, dokonca moja mama má aj nejaké lesy, ale vidím ako sa správajú aj súkromní vlastníci, že ľudia tam nebudú môcť ísť ani huby nazbierať, ani kvety, o tom budem viacej rozprávať v svojom príspevku. Tak sa nedajme obalamutiť nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil ...
===== nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá, ktorí spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil tento Pročko, pán Pročko, ktorý je poľovník, lebo povedal, lebo Lebocký, lebo SMER, lebo Fico. Čiže je jedno že niečo funguje, je jedno, že niečo je v poriadku a tak ďalej. Samozrejme všade sú nedostatky, ale tieto nedostatky musíme odstraňovať a nemôžme sa na to pozerať optikou ľudí, ktorí nikdy v tomto nerobili ale teraz robiť chcú.
11. 5. 2021 11:38:40 - 11:40:40 28. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, mám rovnaký názor ako ty, že vlastne treba novelizovať zákon. Vážení, ak zničíme komoru, ktorá tu už niekoľko rokov funguje a dobre funguje, zničíme nejakú stavovskú, ja to poviem, že stavovskú organizáciu, ktorá sa stretla, teraz poviem tie postupné kroky vlády alebo určitých členov vlády, ktorá sa kdesi stretla v Palárikove, keď sa tam stretli, dohodli sa ako bude vyzerať zákon a zrazu prišli zákony úplne iný. Všetko je ináč a všetko si urobili ľudia, možno iní ľudia, ktorí hovoria do poľovníctva, ja o tom budem rozprávať v svojom príspevku a chcem vám povedať, takto vzniklo v školstve nová, nové odbory pán Zimmermann či aký to bol, predstavte si, čo ten pán Zimmermann dodnes urobil. Žiadnych učiteľov neochránil, všetko dával na prokuratúru a všetko to bolo politicky motivované ako momentálne podľa mňa je politicky motivované a sú záujmové skupiny z Nitry, aby rozbili túto silnú organizáciu, ktorá môže jediná sa postaviť, ak ten zákon o poľovníctve nebude v prospech vlastne v prospech ľudí, ale možno len v prospech, ja som za súkromné vlastníctvo, dokonca moja mama má aj nejaké lesy, ale vidím ako sa správajú aj súkromní vlastníci, že ľudia tam nebudú môcť ísť ani huby nazbierať, ani kvety, o tom budem viacej rozprávať v svojom príspevku. Tak sa nedajme obalamutiť nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil ...
===== nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá, ktorí spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil tento Pročko, pán Pročko, ktorý je poľovník, lebo povedal, lebo Lebocký, lebo SMER, lebo Fico. Čiže je jedno že niečo funguje, je jedno, že niečo je v poriadku a tak ďalej. Samozrejme všade sú nedostatky, ale tieto nedostatky musíme odstraňovať a nemôžme sa na to pozerať optikou ľudí, ktorí nikdy v tomto nerobili ale teraz robiť chcú.
11. 5. 2021 11:38:40 - 11:40:40 28. schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, mám rovnaký názor ako ty, že vlastne treba novelizovať zákon. Vážení, ak zničíme komoru, ktorá tu už niekoľko rokov funguje a dobre funguje, zničíme nejakú stavovskú, ja to poviem, že stavovskú organizáciu, ktorá sa stretla, teraz poviem tie postupné kroky vlády alebo určitých členov vlády, ktorá sa kdesi stretla v Palárikove, keď sa tam stretli, dohodli sa ako bude vyzerať zákon a zrazu prišli zákony úplne iný. Všetko je ináč a všetko si urobili ľudia, možno iní ľudia, ktorí hovoria do poľovníctva, ja o tom budem rozprávať v svojom príspevku a chcem vám povedať, takto vzniklo v školstve nová, nové odbory pán Zimmermann či aký to bol, predstavte si, čo ten pán Zimmermann dodnes urobil. Žiadnych učiteľov neochránil, všetko dával na prokuratúru a všetko to bolo politicky motivované ako momentálne podľa mňa je politicky motivované a sú záujmové skupiny z Nitry, aby rozbili túto silnú organizáciu, ktorá môže jediná sa postaviť, ak ten zákon o poľovníctve nebude v prospech vlastne v prospech ľudí, ale možno len v prospech, ja som za súkromné vlastníctvo, dokonca moja mama má aj nejaké lesy, ale vidím ako sa správajú aj súkromní vlastníci, že ľudia tam nebudú môcť ísť ani huby nazbierať, ani kvety, o tom budem viacej rozprávať v svojom príspevku. Tak sa nedajme obalamutiť nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil ...
===== nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá, ktorí spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec ma v tom utvrdil tento Pročko, pán Pročko, ktorý je poľovník, lebo povedal, lebo Lebocký, lebo SMER, lebo Fico. Čiže je jedno že niečo funguje, je jedno, že niečo je v poriadku a tak ďalej. Samozrejme všade sú nedostatky, ale tieto nedostatky musíme odstraňovať a nemôžme sa na to pozerať optikou ľudí, ktorí nikdy v tomto nerobili ale teraz robiť chcú.
10. 5. 2021 20:41:52 - 20:43:09 29. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
275.
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, spomenuli ste reláciu Pumpu, spomenuli ste pána Lučanského a ja vám musím povedať, že ja som pred chvíľou počúvala ďalších predrečníkov a ja som ako žena, ako človek ľudský zhrozená z toho, čo sa tu deje.
Vážení, ak naozaj pána Lučanského viedli v reťaziach, ak spadol, rozbil si hlavu, akokoľvek ľudskú bytosť dať do reťazí, viete, to je niečo strašné. A vy máte toľko v sebe vlastne takého farizejstva, že tu predložíte zákon, že pes nemôže, nemôže byť na reťazi, preboha, že pes nemôže byť na reťazi, chodíte nás tu všetkých presviedčať, že ako je dobré, aby pes nebol na reťazi, čo ten pes podľa mňa mal, možno majú osemmetrovú dlhšiu reťaz. A zrazu sa dozvieme, že Lučanského vodili na reťazi horšie ako zviera, no ja som z toho – nie ste vy farizeji?
Tak dajte zákon, že aj ľudí nemožno vodiť na reťazi, lebo začali ste ich na reťaziach vodiť vy. Aj tých ľudí, preboha, ja som fakt z toho zhrozená. Takže sa zamyslite, že čo vlastne v tejto spoločnosti presadzujete.
Ďakujem.
10. 5. 2021 20:06:17 - 20:08:17 29. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
239.
Ďakujem veľmi pekne. Ja podporím vás v tomto, lebo ja som sa pred chvíľou presne týmto zaoberala, koľko dostali tie skupiny rôzne, ktoré podporujú LGBTI a podobne. Ale viete, prečo ma to tak, viete, prečo ma to tak zobralo za srdce a možno aj tých ľudí? Pozrite si ministerstvo financií. Ministerstvo financií má na svojej stránke napísané, že tohto roku nedostanú mestá a obce, občianske združenia, nikto nedostane peniaze, lebo je mimoriadne ťažká situácia, čo sa týka rozpočtu a financií. Čiže žiadne mesto, žiadna dedina, nikto nebude podporený, ale my tu zrazu dáme 700-tisíc na podporu týchto skupín dúhových pochodov a podobne.
Pani ministerka, ja som vás navštívila a prosila som vás, keď tu boli, vy ste síce tam nebola, bol tam váš štátny tajomník, poviem zase zo života. Mala ste asi dôležitejšiu vec, ako sa stretnúť s poslankyňou Národnej rady, keď tu bol protest firmy Nexis. Ja som vás vtedy prosila, som vás upozornila, čo sa tam deje, a zároveň som vás upozornila na predsedu humenského súdu, mám málo času, aby som to rozviedla, ktorý vlastne bol vylúčený Ústavným súdom, lebo práve tomu podnikateľovi, kde tu ľudia kričali, ako ich ničí a likviduje, je to jeho kmotor, práve klamal, dal sa vylúčiť, a keď prišiel proces asi o 2 mil. s mestom, mesto prvé úspešný súd vyhralo, tak sa tváril, že on toho podnikateľa nepozná, až Ústavný súd ho vylúčil. Krajská predsedníčka súdu zmenila za takéto, to boli obrovské peniaze, zmenila rozvrh a tohto sudcu tam dala, aj keď vedela, že je to kmotor podnikateľa, ktorému pán Lipšic, ktorého ........ pána Lipšica dostal ako a sponzor veľa peňazí.
Za tri dni ste mi odpovedala, že to tak nie je, že je po všetkom, ani ste si to nestihla preveriť.
10. 5. 2021 19:38:13 - 19:39:54 29. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
217.
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, som rada, že ste spomenuli dotácie, ktoré pani ministerka rozdala, pretože ona ich spomenula iba na postihnuté deti, a to aj z toho dôvodu, že práve nám v SMER-e sa vyčítalo, koľko dávame peňazí starostom na sociálne programy a podobne. V čase najväčšieho výpadku príjmov ministerka Kolíková rozdala vyše 700-tisíc. Ja som si pozrela Sexistický kix, 40-tisíc, LBGT Košice 51-tisíc, Teplá vlna 49-tisíc eur. Viete, ja sa myslím, že všetci, samozrejme, majú právo vo svojom živote žiť spôsobom alebo za zavretými dverami, ako uznajú za vhodné. Ale viete, na toto všetko sa skladajú všetci daňoví poplatníci. A viete, ako ma to napadlo, keď ja som akurát bola v taxíku a vždycky čerpám od ľudí, pretože najlepšie sa stretáva s ľuďmi, aký na to majú názor. A keď v taxíku preto to povedali, že 700-tisíc pani Kolíková rozdala po 50-tisíc LBGT, Teplej vlne a podobne, otočil sa taxikár, nevedel, vôbec ma nepoznal, len .......... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) povedal: No, pani, vy počujete, čo sa tu deje? Tak my nemáme na chleba, my nemáme z čoho žiť a my sa máme skladať týmto skupinám na to, aby sa oni mohli promenádovať po Bratislave, na to, aby sa oni mohli ukazovať, na to, aby mohli chodiť po meste. Tak kto mne zaplatí, občanovi, ktorý pracujem, občanovi, ktorý sa starám o deti, aby mi dal peniaze, aby ja som mohol ísť po meste a sa promenádovať a sa ukázať vlastne, ako žijem? Tak načo nám to vnucujú? Kvôli čomu dávajú na to peniaze a vnucujú to bežným ľudom a ešte za naše peniaze?
Takže, viete, tí ľudia sa cítia veľmi zle a z ich peňazí sa dáva na takéto pochody a na všetky možné veci a nepodporujú sa ľudia, ktorí dneska naozaj nemajú z čoho žiť, ktorí sa slušne chovajú, starajú o rodinu a vlastne nehovorím, ale prečo.
10. 5. 2021 11:59:28 - 12:01:28 29. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
34.
Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, smrť každého človeka je veľmi strašná, zaslúži si poriadne vyšetrenie, je to jedno, aký je to človek, ale v tomto prípade smrť generála Lučanského, ktorý pozatváral mafiánov, ktorý zabrzdil výpalníctvo na Slovensku, bola veľmi vážna.
V tom ste neklamali, pani ministerka Kolíková, lebo sama ste teraz v reči povedali, že urobila som komisiu, veľmi neštandardne som zriadila komisiu. Mali ste úplne pravdu, veľmi neštandardne. Keby ste čítali, čo písali ľudia na blogoch Pravda. Ja prečítam ich slová: „zriadila komisiu sama si, zriadila si komisiu, aby vysvetlila sama svoje prešľapy.“
A teraz sa vráťme k tejto komisii. Viete, ako majú ľudia dôverovať tomu, ak sama si zriadim komisiu a sama si do nej povyberám členov, aby potvrdila moju nevinu? Jednou z členiek bola aj švagriná Roberta Lališa. Robert Lališ bol po Sýkorovi nastúpil ako člen organizovanej skupiny, keď zabili Sýkoru, tak Lališ prevzal vedenie. Ale vám stačí povedať, nevedela som, prepáčte. Ďalšou bola Monika Płatek, je to právny expert, keď som si pozrela a som si našla, opravte ma, ktorá pracovala pre OPEN Society. OPEN Society založil George Soros, čítam to z dostupných, roku 1993, ktorá má nadácia 19 mld. Predseda George Soros, patrí Gašpar, podpredseda, Alexander Soros, podpredseda. Ja sa pýtam, kto tejto komisii mal úplne dôverovať?
Vám je to smiešne. Tak ja neviem potom, že či píšu v Spojených štátoch amerických, aj kde sídli táto v New Yorku, všetko, či píšu bludy tí vaši, ktorí to tam píšu. Ale ako máme veriť, ak švagriná mafiána, najväčšieho mafiána vyšetruje?
7. 5. 2021 10:50:45 - 10:51:33 28. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem veľmi pekne. Nebudem na vás, úplne s vami súhlasím v niektorých veciach, ktoré ste povedali, ja len chcem povedať vlastne, keď ste spomenuli tieto spory, tak naozaj som z tejto správy veľmi milo prekvapená, pretože predtým tu bolo taká strašná kritika na prácu komisárky a dokonca sa jej preverovali financie. A keď som si všimla tak v roku 2020 evidoval úrad komisárky 1416 podnetov, čiže určite pracuje, z toho v roku, boli vybavených 1200 a 216 bolo prenesených do ďalšieho roku. Čiže je to obrovský nápor a agenda na vlastne na úrad a myslím si, že tak, ako ste aj vy zhodnotila, tá správa naozaj obsahuje a veľa nám napovie, čo všetko sa deje v spoločnosti a ako sa veci riešia. Ďakujem.
5. 5. 2021 18:52:04 - 18:54:00 28. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vaľová, Jana (SMER - SD) - poslankyňa NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
194.
Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, naše vlády, že to myslíme vážne, prinášali na schôdze tohto pléna desiatky až stovky prosociálnych a prorodinných opatrení vrátane tých, ktoré pomáhali zlepšovať a zosúľaďovať rodinný a pracovný život rodičov. Napríklad pomocou nástrojov na zvyšovanie miezd a príplatkov, maximálnych výšok materského, čiže rodiča, ako aj príspevku pri narodení dieťaťa, tiež možnosti, aby sa na nej vystriedala matka aj otec, podporu dobudovania kapacít škôl či detských kútikov. V politike zamestnanosti sme už v roku 2013 identifikovali potrebu tzv. pozitívnej diskriminácie mladých mamičiek na trhu práce zvýhodnených v ich zamestnaní, financovanie rekvalifikácie, ochranou pred prepúšťaním či transparentnosťou odmeňovania, aby sa ženy nebáli vypýtať si za svoju prácu adekvátnu odmenu. Je zákonité, že mnohé z nich aj teraz pomáhajú tisíckam rodinám zmierniť dopady pandemickej krízy. Aktuálne extrémne je vážna situácia v ekonomickej a sociálnej oblasti, vrátane zamestnanosti si však bezpodmienečne vyžaduje potrebu reakcie, pokračovať ďalej v tejto adresnej sociálnej politike. Ako dlhoročná členka sociálneho výboru očakávam od vlády návrhy a diskusie k týmto dôležitým témam a ponúkam naďalej podporu všetkým adresným a zmysluplným opatreniam.
Chcela by som už len doplniť, že za prvé tri mesiace, aby sme to nebrali na ľahkú váhu, 95 804 ľudí, to som dostala teraz túto informáciu, čerpalo opäť pandemickú óčeerku, a tak je naozaj našou maximálnou povinnosťou pomôcť týmto mladým rodinám, ženám, matkám a podporiť ich. A preto by som vás chcela naozaj veľmi pekne v mene všetkých predkladateľov poprosiť o podporu tohto zákona a hlavne ženy, aby sa zamysleli nad tým, aby naozaj sme neprehlbovali chudobu žien na dôchodku a sťažili im tak životné podmienky a mladých rodín.
Ďakujem pekne.

Deň v parlamente

<- ->