Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
22. 6. 2022 16:55:01 - 17:10:21 66. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 931 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR -  
Ďakujem za slovo. Pánovi poslancovi Ďuricovi, áno, vy ste teraz správne pomenovali tú druhú stranu mince, ktorá je tam tým rizikom, že sa to môže stať. To je presne tá druhá strana mince ktorú neviete dopredu odhadnúť. Ja poviem za seba, že ja som čakal na to, že ako sa predseda parlamentu rozhodne, že či je to z jeho pohľadu, neni to, nutné to určite nie je, ale či je to z jeho pohľadu potrebné. Tým, že avizoval, že on to považuje za správnu vec tak ja som to bral ako jednu z možných alternatív.
K pani poslankyne Zemanovej, áno, som za stíšenie legislatívneho procesu. Malo by to byť jedným z ústredných motívov tej veľkej novely rokovacieho poriadku.
K pánovi poslancovi Svrčekovi, je to jeden z tých podnetov, beriem to ako jeden z podnetov do veľkej novely rokovacieho poriadku. Myslím si, že nejakej disciplíne by sme sa mali v tomto smere naučiť a považujem to ja osobne za dobrý nápad.
A k pánu poslancovi Faičovi, vy ste otvorili naozaj také, povedal by som, vážne témy, ktoré sa nedajú takto rýchlo rozdiskutovať. Ale poviem len krátko k tej druhej. Myslím, že by sme ale mali začať od toho, že ako, aké sú vytvorené podmienky pre kvalitných legislatívnych pracovníkov, ktorých naberajú jednotlivé ministerstva. To je dlhodobý problém ktorý máme. Ich ohodnotenie, ich výber a tam to všetko začína, lebo viete, tí úradníci sa nejako veľmi nezmenili oproti minulého obdobia. A keď tam to už začne byť zlé, ten minister to už nevyčistí a my v parlamente už vôbec nie. A myslím si, že sa to rokmi skôr zhoršuje, lebo tí ľudia utekajú viac do advokácie, do iných profesií ako do legislatívy a tu by sa bolo treba zamyslieť nad tým ako, ako tuná vyberať, podporiť kvalitných ľudí, aby ich mal štát vo svojich službách. A potom aj my tu budeme mať menej roboty. A to ostatných k tým predsedom výborov, priznám sa, to neviem vyhodnotiť že či naozaj sú také prípady, ale nedá sa to vylúčiť.
22. 6. 2022 16:40:01 - 16:55:20 66. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 931 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR -  
pravidlá, alebo tam začne proste poškodzovať majetok Národnej rady v tej sále, alebo, alebo je to taká intenzita hluku, že je znemožnené rokovať. To je úplne jedno, tuto nejde primárne o to, že niekto niekomu nechce povoliť prejaviť svoj názor, to od toho sme ďaleko, ale o to, aby tam nedochádzalo k nejakým extrémom a doteraz ten predseda výboru mohol spraviť len to, že preruší schôdzu a čaká, či sa ten poslanec nejakým spôsobom sám neukľudní. Podobne v pléne ste mohli len vykázať toho poslanca, ale keď ten poslanec vykázaný zostal sedieť a naďalej robil neporiadok nad určitú mieru, už únosnú mieru, no tak zase ste nemali ďalší prostriedok ako dotiahnuť to zabezpečenie poriadku do koncovky, a tá koncovka v pléne bude to vyvedenie poslanca, ktoré predsedajúci môže spraviť, nemusí. Bude to na jeho rozhodnutí, preto má aj funkciu predsedajúceho a vykonáva funkciu predsedajúceho, alebo priamo predsedu parlamentu a na výboroch to zatiaľ bude tá koncovka len vykázanie, ale pokiaľ v budúcnosti budú kapacity tej služby, ktorá to bude dočasne zabezpečovať lepšie, alebo bude vytvorená parlamentná stráž, tak je úplne legitímne to rozšíriť aj na výbory, tak to nakoniec funguje aj v Českej republike a v mnohých ďalších krajinách.
Ďalšie veci, ktoré v tom pozmeňujúcom návrhu riešime a týkajú sa a netýkajú sa primárne bezpečnosti a zabezpečenia poriadku teda v rokovacej sále, či už v pléne, alebo na výbore, je ustanovenie, o ktorom sa už dlhodobejšie diskutuje, a to je ustanovenie, ktoré sa týka prerokovávania návrhov na odvolanie členov vlády. Je to, zavádzame to najmä z hľadiska toho, aby tie rokovania boli efektívnejšie, pretože nedávalo veľmi zmysel, aby o odvolávaní jednotlivých členov vlády rokovali všetky výbory. Dnes tomu tak je, myslím si, že to je z môjho pohľadu a nielen z môjho pohľadu zbytočne, je to takýmto spôsobom neefektívne, pretože aj tak sami dobre viete, že tie odvolávania tých členov vlády sú na mnohých výboroch v zásade len formálnou záležitosťou a najviac sa diskutuje na tých výboroch, ktoré sú vecne príslušné tej oblasti, ktorú má minister, ten odvolávaný minister na starosti. Čiže terajšia novela rokovacieho poriadku v znení toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Svrček, to upravuje tak, že o odvolávaní člena vláda bude rokovať už len ten výbor, alebo tie výbory, ktoré, ktoré majú na starosti a v gescii oblasti, za ktoré zodpovedá ten dotknutý minister, ale a to je tiež podstatné, ak niektorý výbor bude chcieť využiť právo o tom rokovať, tak to nie je zakázané, čiže môže aj iný výbor, ktorému to nebude pridelené, ale, lebo jednoducho máme ustanovenie v rokovacom poriadku, že výbory môžu rokovať aj o ďalších, ďalších otázkach, na ktorých sa tak uznesenú. Čiže nie je to zakázané, ale primárne by tomu tak nemalo byť.
To je niečo čo nesúvisí priamo s poriadkom a zabezpečením disciplíny a poriadku v rokovacej sále, ale je to súčasťou toho pozmeňovacieho návrhu a rovnako je tam ustanovenie, ktoré umožňuje členovi vlády, ktorého vláda poverí odôvodnením stanoviska v pléne, keď je odvolávaný niektorý z členov vlády, aby nemal iba tých 20 minút na prihlásenie, keď sa prihlási do diskusie ako rečník, ako čas v rozprave, ten rečnícky čas, ale aby tento člen vlády, ktorý bude poverený odôvodnením stanoviska, aby mal neobmedzený čas potom vystúpiť aj v rozprave. To je druhá vec, ktorá nejde v tej ústrednej línii zabezpečenia poriadku v rokovacej sále, ale to ostatné, ktoré vidíte v tom pozmeňujúcom návrhu, teda z tých piatich strán tie štyri, štyri a pol strany idú naozaj v tej ústrednej línii, takže nemôže v žiadnom prípade hovoriť o prílepku, pretože my sme takto prílepky nikdy ani nevysvetľovali, ide na tých štyri, štyri a pol stranách z tých piatich, je to len spresnenie a držíme sa v ústrednej línii poriadku a bezpečnosti na výboroch a v rokovacej sále, a v tých dvoch konkrétnych veciach, ktoré som teraz vysvetlil, je to, je to rozširujúci návrh, svojím spôsobom a v zásade ani, áno svojím spôsobom rozširujúci návrh v tom prísnejšom ponímaní, a v tom benevolentnejšom ponímaní, ktorý sme tu doteraz vždy mali, tak to je len čisto pozmeňujúci návrh, pretože sa držíme stále v rokovacom poriadku. Len to sú veci, ktoré sa tu často zamieňajú a aj zle vysvetľujú a pritom už z teórie legislatívy sú dlhodobo známe, sú to tí tzv. legislatívni jazdci a tzv. divokí jazdci, je to rozpracované v odbornej literatúre a každý štát to má zavedené inak. My v zásade doteraz to uplatňujeme tým benevolentnejším prístupom a pokiaľ by sme sa dohodli, lebo chceme robiť aj väčšiu novelu rokovacieho poriadku, že budeme prísnejšie k niektorým veciam pristupovať a ja by som bol za, len je nás tu, podľa mňa, menšina, tak kľudne to zaveďme aj prísnejšie, len potom sa môže stať viacerým z vás, že budete na to, voči tomu namietať a zase sa možno vrátime k nejakej benevolentnejšej úprave, lebo to nie je len o poslancoch, to je aj o mnohých, mnohých subjektoch, ktoré sa zúčastňujú legislatívneho procesu a môžem za seba povedať, že viedol som rokovania s rôznymi subjektmi, ktoré či už sa zúčastňujú medzirezortného pripomienkového konania, alebo sa zúčastňujú rôznych rokovaní s poslancami už keď je zákon na parlamentnej úrovni, a týmto subjektom viac vyhovuje ten doterajší prístup, pretože sa môže ľahko stať, že je aj nejaká vážna téma, zásadná téma, ktorá sa môže v celom tom legislatívnom procese, v tom danom zákone prehliadnuť a je ju potrebné upraviť a keby ste zvolili prísnejší postup, tak by ste to už nemohli urobiť.
Čiže myslím si, že celkovo tým, tým relevantným hráčom ako sa povie v tom legislatívnom procese, a to nie sú len poslanci, vyhovuje ten doterajší benevolentnejší prístup, ale znova zopakujem na záver, že ja si viem predstaviť aj prísnejší prístup, len sa nás tu musí nájsť väčšina a bolo by dobré, keby to bola dohoda, ktorá nebude platiť len na rok, na dva, ale bude platiť samozrejme na dlhšie obdobie a vôbec sa ani nebránim tomu, aby ani doteraz som sa nebránil tomu, aby do tej veľkej novely rokovacieho poriadku mohli posielať podnety aj opozičné poslanecké kluby, opoziční poslanci. Ja niektoré tie podnety aj evidujem a nezabudol som na ne a ani na nich nezabúdame a budeme, budeme ešte o nich rokovať, len toto nie je tá veľká novela, ktorá je teraz predložená, toto je čisto novela, ktorá má riešiť poriadok, bezpečnosť, malo to byť samozrejme už skôr, ale skôr sa nám to nepodarilo aj kvôli tomu, že tá prvá novela, ktorú sme robili pred približne rokom, sa týka on line rokovaní na výboroch, pôvodne malo ísť aj on line rokovania v pléne Národnej rady, ale nakoniec to skončilo len u výborov. Viacerí z vás to už máte zavedené aj v praxi a uplatňujete to. Ja myslím, že sa to vcelku podarilo aj mnohí poslanci to oceňujú aspoň na tých výboroch, kde sa to praktizuje. Táto menšia novela je teda o poriadku a bezpečnosti a naozaj neberte to nikto osobne, je to dotiahnutie určitého mechanizmu, takisto sa tu dlho rokovalo a rokovalo, hovorilo o parlamentnej stráži a nie je to nič neštandardné v porovnaní s inými krajinami, a potom by ešte mala byť počas tohto volebného obdobia jedna, ak sa podarí, jedna väčšia novela rokovacieho poriadku, kde by som bol rád, keby a znova to zopakujem aj opozičné kluby a poslanci mi posielali podnety, lebo ústavnoprávny výbor gestoruje túto novelu, niektorých už evidujem a pokiaľ to budú zaujímavé podnety, vhodné podnety také, ktoré budú, budú mať podporu aj koaličných strán, tak prečo nie, diskutujme o tom, vysvetlime si, že v čom by to bolo prínosom pre rokovací poriadok tak, aby sme to mali stabilnejšie na dlhšie obdobie, aby to nebolo len na rok, na dva, no a ešte na záver poviem, všimli ste si asi účinnosť tej novely, čiže my nikoho teraz nechceme rýchlo ísť dať vyvádzať, my parlamentnú stráž zavádzame až od 1. januára budúceho roka, čiže svojím spôsobom je to už viac pre ten ďalší parlament, ktorý pre nás príde ako pre nás samotných, a tie veci, ktoré súvisia s výbormi, pretože to je dlhodobá požiadavka, tie dávame od septembra. Ale z výborov sa nebude dať vyviesť poslanca, bude sa ho dať len vykázať, čiže tam tie opatrenia budú miernejšie a skutočne bolo by veľmi nešťastné, keby ste to teraz spájali s konkrétnym prípadom, nie je to tak, my sne nereagovali na jeden konkrétny prípad, my sme sa snažili podchytiť tie relevantné podnety, ktoré nám od predsedov výborov prichádzali počas celého volebného obdobia, a takisto sa nejakým spôsobom inšpirovať a overiť si aj v zahraničí ako parlamentná stráž funguje. No a uvidíme v budúcnosti, či pôjdeme tou cestou Českej republiky, ktorá dočasne poverila vykonávaním funkcie parlamentnej stráže ten útvar Policajného zboru, alebo či sa nám podarí nejakým spôsobom aj zriadiť parlamentnú stráž, teda takú naozajstnú, ktorú by mal parlament, a potom asi by bolo aj na mieste podrobnejšie a bude to nevyhnutné upraviť postavenie právomocí parlamentnej stráže tak ako je to napr. v Maďarsku, kde máte podrobnú úpravu, čo môže, čo nemôže parlamentná stráž, proste akým spôsobom navonok vystupuje, ako ich rozpoznáte, atď.
Takže uvidíme ako sa tieto veci vyvinú, predpokladám, že už sa to nestane za tohto volebného obdobia, ale bude sa treba nad tým troška viac zamyslieť a súvisí to samozrejme aj s personálnymi možnosťami Národnej rady aj s finančnými možnosťami, a teda so stavom v akom bude štátny rozpočet a bude to už aj úlohou toho ďalšieho parlamentu, predpokladám, aby urobil to rozhodnutie, ak mu nebude postačovať tá verzia, ktorá bude dočasná, tak ako v Českej republike dočasne dvadsať rokov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a naozaj by som tieto veci bol nerád, keby sa dramatizovali, nie sú zamerané voči nikomu osobne, je to naozaj dotiahnutie mechanizmov, ktoré tu máme nastavené tak, aby to malo nejakú koncovku a chcem aj požiadať vás, aby ste sa nad tým ešte teda raz zamysleli a podporili nielen ten pôvodný návrh, ale aj ten návrh ako taký v znení pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Svrček a pokiaľ sú tu teda ešte nejaké nejasnosti, tak môžem dovysvetľovať. Ďakujem pekne.
22. 6. 2022 16:25:01 - 16:40:21 66. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 931 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR -  
Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, som jedným z predkladateľov či už toho samotného pôvodného návrhu novely rokovacieho poriadku ako aj tohto pozmeňovacieho návrhu a pochopiteľne, že tak ako pri každých iných návrhoch je to len výnimočne, že sa nepodávajú pozmeňujúce návrhy, pretože prebieha istá diskusia, prebieha vylepšovanie toho návrhu, ktorý bol pôvodne podaný, je to tak u drvivej väčšiny zákonov a bolo to tak aj v minulosti, na tom nie je nič nezákonné, neštandardné, rokovací poriadok samotný takúto situáciu predpokladá, dokonca náš rokovací poriadok slovenský je v tomto veľmi benevolentný, keďže môžete podať pozmeňujúci návrh, ktorý v zásade úplne zmení obsah toho pôvodného návrhu a je to v súlade s Ústavou. Takto to už niekoľkokrát konštatoval Ústavný súd. jednoducho máme tak nastavený rokovací poriadok dlhú dobu, my sme sa tohto ustanovenia nikdy zatiaľ nedotýkali a treba to rešpektovať a samozrejme je to niekedy nepohodlné, skôr by som sa zamýšľal nad tým, že či nespomalíme ten legislatívny proces spôsobom, že ak je podaný nejaký takýto pozmeňujúci návrh, že by bol istý čas, povedzme ob schôdzu, aby sme si ho mohli poriadne naštudovať, dať ho spripomienkovať aj odborníkom, verejnosti a to jedno či by to bol opozičný alebo koaličný a jednoducho dať väčší priestor na naštudovanie si toho návrhu, ale nebránil by som sa tomu, že by sme mali v druhom čítaní meniť alebo dopĺňať nejakým aj možno zásadnejším spôsobom ten pôvodne podaný legislatívny návrh.
Začnem takto skôr k tým pravidlám, pretože dnes tu padali rôzne slová aj o tom, že či náhodou nejde o prílepok, keď bol podaná tento pozmeňujúci návrh. Aj niekedy sa tie prílepky vykladajú, tak by som povedal svojvoľne, podľa toho ako každý poslanec alebo poslankyňa má predstavu, že čo by mohol byť asi prílepok. V zásade existujú dve teórie aj v zahraničí, jedna je prísnejšia, jedna je menej prísna, tá prísnejšia verzia hovorí, že za prílepok sa považuje, dá sa povedať, že aj to, keď máte napríklad ukážem to, poviem to na tejto novele rokovacieho poriadku, ak by ste otvárali iné témy v rokovacom poriadku o akých sa hovorí v dôvodovej správe, že predmetom samotnej novely. Napríklad ak máme teraz novelu rokovacieho poriadku, ktorej ústredným motívom je zachovanie alebo dodržiavanie bezpečnosti a poriadku v rokovacej sále, tak parlamentná stráž je stále v tomto kontexte, čiže to by z pohľadu tých prísnejších prílepkov prílepkom nebol, ale už keď ideme do iných tém, stále v rokovacom poriadku ako máme aj tuná v pozmeňujúcom návrhu napríklad že pri odvolávaní ministrov sa k tomu nebudú vyjadrovať všetky výbory, ale len príslušné, tak to by už v duchu takej prísnejšej teórie posudzovania prílepkov prílepkom bolo. Ale v tomto parlamente sa nikdy táto prísnejšia, prísnejší výklad prílepkov neuplatňoval. Nikdy ani v minulosti a tuná bola väčšia benevolencia k tým prílepkom a je to, je to legitímne, je množstvo aj v zahraničí štátov, ktoré idú tou benevolentnejšou cestou a je znova na nás, keď budeme robiť možno nejakú väčšiu novelu rokovacieho poriadku, ktorá je pláne, aby sme sa rozhodli, či chceme mať tú prísnejšiu verziu posudzovania prílepkov alebo tú benevolentnejšiu. Tá benevolentnejšia hovorí, že ak máte raz otvorený zákon, tak môžte v rámci toho zákona otvárať aj ďalšie témy, ktoré priamo nesúvisia s tou ústrednou témou, ktorú ste otvorili v tom pôvodnom návrhu zákona. A toto je čisto na našom posúdení a u nás sa zatiaľ uplatňovala táto benevolentnejšia podoba a nikto nejakým spôsobom to nikdy nespochybňoval, ale znova je to na nás akým spôsobom sa chceme ubrať do budúcnosti, či pôjdeme tou prísnejšou teóriou alebo tou menej prísnou, tým výkladom tých prílepkov ako takých.
Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný a o to čo sa udialo medzi prvým a druhým čítaním, my sme pôvodne riešili poriadok na výboroch takým by som povedal úsporným ustanovením, kde sme povedali, že ustanovenia, ktoré sa týkajú zabezpečenia poriadku v rokovacej sále, sa primerane uplatnia aj na rokovanie výboru. Ale boli sme upozornení parlamentnou legislatívou, že aj v zmysle legislatívnych pravidiel slovo primerane by sa malo používať len výnimočne, to je pravda, ale môže a že bolo by lepšie, aby sme to presnejšie upravili a podrobne čo vlastne chceme počas schôdzí výborov z hľadiska zabezpečenia poriadku povoliť a zakázať. No tak sme to upravili podrobne, a preto je ten pozmeňujúci návrh aj obšírnejší, ale nemuseli sme to robiť. Len chceli sme, aby ten text bol zrozumiteľnejší, aby bolo každému jasné čo je možné, čo nie je možné, aby bol nejaký štandard aj zachovania poriadku na výboroch a to nie preto, že sme mali nejakú teoretickú diskusiu, že to je potrebné upraviť, ale mali sme konkrétne výhrady od viacerých predsedov výborov, že terajšie pravidlá, ktoré ustanovuje rokovací poriadok im neumožňujú, aby si na svojich výboroch zabezpečili poriadok. Zhodou okolností napríklad ústavnoprávneho výboru sa to netýka. Ja mám poslancov, ktorí sa vzájomne rešpektujú, nikdy som nemusel nikoho nejakým spôsobom, nemusel som prerušovať schôdzu výboru, aby bol na nejaký čas na zabezpečenie poriadku, ale sú predsedovia výborov, ktorí sa na to sťažovali, jednoducho, že nemali inú možnosť ako prerušiť schôdzu výboru. A preto sme zvažovali aj iné alternatívy ako je napríklad vykázanie poslanca aj z rokovania výboru a to sa teraz zavádza, to vlastne už zaviedlo aj tým pôvodným návrhom, ale teraz sa to len podrobnejšie rozpisuje v tom pozmeňujúcom návrhu a pôvodne sme chceli umožniť aj vyvedenie poslanca z rokovania výboru parlamentnou strážou, pretože takýmto spôsobom je to zabezpečené napríklad aj v českej republike. Nedávno viacerí poslanci či už koaliční alebo opoziční boli na návšteve Českej republiky a jednou z tém, ktorú sme tam rozoberali, boli ich skúsenosti s fungovaním parlamentnej stráže. A ich skúsenosti sú skôr také, že to pôsobí primárne ako preventívny prostriedok, nie ako prostriedok, ktorý by sa nejakým spôsobom mal permanentne využívať. Oni, oni tú parlamentnú stráž majú dlhodobo zavedenú, ak sa nemýlim, tak už pomaly 20 rokov, vlastne tá parlamentná stráž ani v podobe parlamentnej stráže zavedená nebola, oni využívajú v podstate tú istú službu, ten istý útvar policajného zboru, aký my navrhujeme dočasne, oni si ho tiež navrhli dočasne, ale už dočasne ho majú 20 rokov a za tých 20 rokov mali 1 a lebo 2 prípady, kedy muselo dôjsť až k vyvedeniu poslanca. Čiže tie prípady sú minimálne a naozaj ten mechanizmus skôr slúži ako preventívny nástroj, aby to poslanci nepreháňali a aby naozaj v tej sále, v tej rokovacej sále na výboroch bola zachovaná dôstojnosť toho rokovania v miere v akej to zodpovedá nejakým pravidlám slušnosti a nejakému štandardnému, štandardným pravidlám poriadku v tej rokovacej sále tak, aby ten priebeh schôdze či už v pléne alebo schôdze výboru bol plynulý a bol efektívny.
Pokiaľ ide o teda možnosti, že prečo, či malo byť z výboru aj vyvedenie alebo len vykázanie, tak v Českej republike je, sa je možné aj vyviesť poslanca z výboru, len kapacity tamojšieho útvaru, aj počet osôb, ktoré majú na starosti, sú iné ako je tomu na Slovensku a dôvod prečo to nie je zavedené aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Svrček, sú tie, že na Slovensku by to aktuálne ten útvar, ktorý to bude mať dočasne na starosti, nevedel z kapacitných dôvodov zabezpečiť. Takže preto sme, pokiaľ ide o výbory a zabezpečenie poriadku na rokovaní výborov nezvádzali tú možnosť vyvedenia poslanca a zaviedli sme ju len vo vzťahu k rokovaniu pléna. Čiže nejde ani o to, že by sme nejakým spôsobom chceli mať krvavé oči, ale jednoducho chceme dotiahnuť určitý mechanizmus, ktorý v rokovacom poriadku dotiahnutý nie je, pretože skutočne si predstavte, tí, ktorí nie ste predsedovia výborov, že máte zabezpečiť plynulý chod toho výboru a nájde sa tam, možno, niekedy, na mojom výbore zatiaľ nie, poslanec, ktorý vám to nad únosnú mieru znemožňuje, že to už ani nejde o obštrukcie, ale ide skutočne o neslušné chovanie a nevhodné správanie a to je jedno, či je to z dôvodu, že nedodržiava nejaké hygienické pravidlá alebo tam začne proste poškodzovať majetok Národnej rady v tej sále, alebo je to taká intenzita hluku, že je znemožnené rokovať, to je úplne jedno, toto nejde primárne o to, že niekto niekomu nechce povoliť prejaviť svoj názor, od toho sme ďaleko, ale o to, aby tam nedochádzalo k nejakým extrémom a doteraz ten predseda...
=====
22. 6. 2022 16:10:01 - 16:25:20 66. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 931 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Ja myslím si, že v niektorých veciach aj zbytočne ubiehame od podstaty veci, lebo zabezpečenie poriadku v rokovacej sále je dlhodobo zavedené určitým spôsobom a častokrát aj o tom, o čom sa tu hovorí, nebolo nikdy spochybňované a je nejako zhodou okolností spochybňované teraz z takých trocha niekedy aj divných dôvodov.
Ale pokiaľ ide o samotné zabezpečenie poriadku najmä v rokovacej sále, tak pár poznámok. Ono to nie je tak, že ten predsedajúci z ničoho nič dá vyviesť toho poslanca alebo vyviesť poslankyňu. Najprv musí dôjsť aj k jeho rozhodnutiu, že ten poslanec je vykázaný. Čiže to samotné vyvedenie poslanca je len dokončenie toho postupu, keď ten vykázaný poslanec stále robí neporiadok v tej sále. To, to je tá podstata tej veci. To neznamená, že teraz má ten predseda nejaký nový inštitút, teda svojím spôsobom nový je, ale že má niečo, niečo, čo môže hneď z prvej, ako sa povie, uplatniť. On najprv ho vykáže a keď ten vykázaný poslanec si nedá povedať a ruší naďalej poriadok v rokovacej sále, tak potom ho môže dať vyviesť. A to je ešte ďalšia poznámka, že môže dať vyviesť. Čiže naozaj je to na tom rozhodnutí predsedajúceho, či je to porušovanie poriadku také intenzívne, že to musí spraviť. A ja som presvedčený, že máme tu rôznych predsedajúcich, aj z opozície, aj z koalície, že to bude naozaj len ako posledné riešenie využívané, keď to už presiahne akúkoľvek únosnú mieru a ono to nie je vôbec primárne zamerané na prejavovanie názoru, pretože to prejavovanie názoru už aj dnes sa dá odobrať slovo. Čiže tam, tam ak poslanec nehovorí k veci, tak sa odoberá slovo. Ale tuná to naozaj ide o situácie, ktoré presahujú únosnú mieru najmä povedzme z hľadiska nejakého fyzického kontaktu, ničenia toho priestoru vnútri a povedzme aj robenie nad určitú mieru, nad určitú mieru únosn.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
22. 6. 2022 15:55:01 - 16:10:20 66. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 931 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Ja ešte k niektorým veciam by som sa potom rád vyjadril, ako teda navrhovateľ, alebo jeden z navrhovateľov vo vystúpení. Ale teraz krátko k tomu pozmeňujúcemu návrhu. My sme už pri podávaní tohto, tejto novely rokovacieho poriadku avizovali, že v druhom čítaní ak sa podarí dospieť k zhode, tak prídeme s pozmeňujúcim návrhom, ktorý zavedie Parlamentnú stráž, čiže nerobíme nič potajme. Verejne sme to takto deklarovali už pri podaní. Len ešte pri podaní tej novely samotnej nebola dohoda na všetkých ustanovenia, a ktoré sa týkali Parlamentnej stráže. To je, to je prvá poznámka.
Druhá je tá, že je ten pozmeňovák aj preto taký rozsiahly, lebo bola, bolo stanovisko parlamentnej legislatívy, ktorá nám odporúčala, aby sme poriadok na výboroch neriešili len jednoduchým ustanovením, kde povieme, že sa ustanovenia o po, zabezpečení poriadku v pléne budú vzťahovať primerane aj na zabezpečenie poriadku vo výbore. Ale, že by bolo lepšie podľa nich aj také zrozumiteľnejšie, keby sme to rozpísali. Takže to má najväčší dopad na ten rozsah. Nemuseli sme to tak robiť, stačilo úplne tak, ako to bolo pôvodne upravené. Ale vzhľadom na naozaj, na väčšiu zrozumiteľnosť toho textu sme to takto rozpísali, čiže celá tá novela sa nesie v duchu, alebo ústredným motívom je zabezpečenie poriadku v rokovacej sále a v rokovacích miestnostiach výboru. To je ústredný motív tejto novela, a toho sa držíme. Čiže z tohto pohľadu ani, ani nemôže ísť o prílepok, ale k týmto veciam sa potom viacej vyjadrím vo vystúpení. Ďakujem.
22. 6. 2022 14:40:01 - 14:55:20 66. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 898 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, tak ak sme mali priestor ešte počas posledného týždňa riešiť spresnenia týkajúceho sa zákona mediálneho zákona, tak isto bol priestor riešiť aj zákon o publikáciách. Teda ten bývalý tlačový zákon, ktorý je teraz už rozšírený, modernizovaný aj na elektronické vydania printových médií a podobne. No a za ten týždeň bol priestor, aby sa zohľadnila aj pripomienka, ktorú mal jeden z našich koaličných partnerov, tak ako už dneska aj pán predseda parlamentu povedal v rámci svojho úvodného slova ešte k mediálnemu zákonu riešila sa aj zo SME-RODINA pripomienka, ktorá sa týkala práva na vyjadrenie. No a táto sa spresňuje spôsobom, že sa bude reagovať nielen na skutkové tvrdenie, ale aj hodnotiaci úsudok, ktorý priamo súvisí s týmto skutkovým tvrdením. No a to je celá zmena, ktorá sa bude teraz v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prečítam.
Čiže pozmeňujúci doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Péter a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov je to skrátene zákon o publikáciách (tlač 898). Vládny návrh zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov skrátene zákon o publikáciách sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 v § 8 ods. 4 sa v druhej vete na konci pripájajú tieto slová "a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok".
Ďakujem pekne za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, či už poslancov za koaličné strany ako i za strany opozície, pretože aj táto téma bola diskutovaná. Viacerí sa prihovárali za túto úpravu a teda verím, že to nájde porozumenie aj širšie ako len v koalícii. Ďakujem pekne.
22. 6. 2022 11:55:02 - 12:00:54 66. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 762 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne za slovo. Ja som vlastne nadviazal na pána predsedu, ktorý to spomínal tak explicitne, ale je pravda, že dá sa povedať, že krížom, krážom cez všetky poslanecké kluby bola požiadavka aj na spresnenie týchto vecí, čiže aj vrátane poslancov OĽaNO, ale iniciátorom bola SME - RODINA.
22. 6. 2022 11:55:02 - 12:00:54 66. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 762 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako ste všetci zaregistrovali už minulý týždeň bola, bolo prerušené rokovanie o tomto bode, ako aj o ďalšom bode, ktorým je zákon o publikáciách práve z dôvodu, že ešte niektoré pripomienky jedného z našich koaličných partnerov neboli v návrhu zohľadnené, už pán predseda parlamentu aj podrobne vysvetľoval viaceré pripomienky, ktoré postupne boli zapracované za tie posledné mesiace do návrhu zákona s tým, že ešte dve z nich, a to aby aspoň jeden televízny okruh RTVS vysiela v terestriále a presne pri práve na odpoveď, aby to vyjadrenie, o práve na vyjadrenie teda, aby sa to vyjadrenie týkalo nielen samotného skutkového tvrdenia, ale aj z neho vyplývajúceho hodnotiaceho úsudku, tak tieto veci ešte boli dorokované počas posledného týždňa a sú zapracované v pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz prečítam.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky, Petra, Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o mediálnych službách (tlač 762). Vládny návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. 1 § 212 ods. 4 sa v druhej vete na konci pripájajú tieto slová "a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok".
Bod 2. V čl. 6 sa za bod 5 vkladá bod 6, ktorý znie:
Bod 6. V § 5 sa ods. 1 dopĺňa písm. u), ktoré znie: "písm. u) terestriálne vysielanie aspoň jednej televíznej programovej služby podľa písm. a).", koniec úvodzoviek za týmto novelizačným bodom a nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne za pozornosť a verím, že tento pozmeňujúci návrh si nájde podporu tak v časti u koalície, ako aj v časti opozície, lebo viacerí ste sa s týmito vecami na nás obracali, aby sme to zohľadnili. Ďakujem pekne za pozornosť.
22. 6. 2022 11:55:02 - 12:00:53 66. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 762 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Tak ja sa pridám k tomu hlasovaniu výborov. Ústavnoprávny výbor bude o 13.30 hod. v zasadačke výboru. Ďakujem.
22. 6. 2022 11:40:02 - 11:55:22 66. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 762 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Tak ja sa pridám k tomu ohlasovaniu výborov. Ústavnoprávny výbor bude o 13.30 v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.
15. 6. 2022 17:10:03 - 17:25:23 66. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní 2 Tlač 904 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ďakujem pekne za slovo. Ja len spresním, to čo som nepovedal v tom návrhu, že samozrejme keďže ide o presun až na ďalšiu schôdzu tak je to aj so súhlasom alebo na základe návrhu troch koaličných poslaneckých klubov.
15. 6. 2022 17:10:03 - 17:25:22 66. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní 2 Tlač 904 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ďakujem za slovo. ja navrhujem, aby sme parlamentnú tlač 1047 to je hmotná zodpovednosť presunuli na najbližšiu riadnu schôdzu národnej rady.
15. 6. 2022 11:25:02 - 11:40:21 66. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 1023 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel navrhnúť, aby sme o tlačiach 762, to je mediálny zákon a 898 to je zákon o publikáciách hlasovali až vo štvrtok budúceho týždňa o 17.00 hodine.
14. 6. 2022 18:10:01 - 18:25:21 66. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 762 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR -  
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako pani ministerka už spomenula, tým že sme prekladali a presúvali návrh zákona z májovej schôdze na júnovú, tak je potrebné vykonať určité legislatívno-technické úpravy. A o nich vlastne aj môj pozmeňujúci návrh, ktorý bez nejakého komplikovanejšieho odôvodnenie rovno prečítam, pretože naozaj ide len o posunutie účinnosti niektorých ustanovení návrhu zákona.
Čiže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o publikáciách, teda tlač 898.
1. V čl. I § 27 sa slová "30. máj 2022" vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami "31. júl 2022" v príslušnom gramatickom tvare a v odseku 7 sa slová "pred 31. májom 2022" nahrádzajú slovami "pred 1. augustom 2022".
2. V čl. IV sa slová "31. mája 2022" nahrádzajú slovami "1. augusta 2022".
Ďakujem za pozornosť a prosím všetkých kolegov a kolegyne a podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
14. 6. 2022 13:10:01 - 13:25:21 66. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1011 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, navrhujem nasledujúce parlamentné tlače, tlač ČPT 978 geologický zákon, ČPT 945 pozemkové úpravy, parlamentná tlač 966 strelné zbrane, parlamentná tlač 975 energetika, parlamentná tlač 886 kilečko II a parlamentná tlač 857 novela Trestného zákona, zaradiť za bod programu, týkajúci sa parlamentnej tlače 1063, a parlamentnú tlač 970 hnojivá zaradiť za bod programu týkajúci sa parlamentnej tlače 979 odpady.
Odôvodnenie tohto procedurálneho návrhu: Z dôvodu plynulejšieho priebehu schôdze a lehôt vyplývajúcich napríklad z vnútrokomunitárneho pripomienkového konania o plánoch obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo.
25. 5. 2022 11:32:28 - 11:48:30 65. schôdza NR SR - 14.deň - A. dopoludnia Tlač 781 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
41.
Ďakujem pekne za slovo. Takže ako som avizoval, ja by som rád na konci svojho vystúpenia predniesol dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú výsledkom rokovaní najmä o ustanoveniach toho takzvaného veľkého kompetenčného zákona. V každom prípade jeden z tých pozmeňovákov obsahuje aj legislatívno-technické vylepšenia samotného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktoré vyplynuli zo stanoviska parlamentnej legislatívy. Len na pripomenutie, jadrom toho návrhu alebo hlavným cieľom toho návrhu je, aby sa vrátila kompetencia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú mal od roku 2005 do roku 2012. To znamená, aby bol opätovne koordinačným orgánom, koordinačným úradom v otázkach slovenského zahraničia. Tak bol ten úrad kedysi aj nastavený, preto sa aj zriaďoval. Tí, ktorí sa venujete tejto oblasti a išli by sme ešte ďalej do minulosti, tak viete, že v deväťdesiatych rokoch bol vytvorený Dom zahraničných Slovákov, následne bol začiatkom alebo v 2001 – 2002 bol vytvorený funkcia splnomocnenca pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten Dom zahraničných Slovákov skôr sa venoval kultúrnej oblasti, že usporadúval rôzne kultúrne a spoločenské podujatia so Slovákmi v zahraničí alebo aj v zahraničí, teda buď na Slovensku alebo v zahraničí, s tým, že splnomocnenec zase riešil viac také koncepčné záležitosti, rôzne stratégie a tak isto aj ďalšie oblasti, či už to bolo vzdelávanie, mal na starosti aj novelizáciu samotného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pretože tá, ten prvý zákon bol prijatý ešte v deväťdesiatych rokoch. Dnes už máme zákon, ktorý bol prijatý roku 2005. No a ten zákon, ktorý bol prijatý v roku 2005, teda v ňom bola zavedená koncepcia jedného úradu, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, do ktorého sa zlúči aj Dom zahraničných Slovákov aj funkcia splnomocnenca s tým, že splnomocnenec nebude už odkázaný len na taký malý svoj sekretariát a na servis Úradu vlády, pod ktorý v tom čase patril, teda v tom roku 2005, ale že sa mu vytvorí, alebo že sa vytvorí úrad, na ktorého čele bude predseda, ktorý bude ako keby takým pokračovateľom splnomocnenca vlády. Ale hlavná vec bola tá, aby mal koordinačnú funkciu. To znamená, aby mohol ten úrad koordinovať jednotlivé ministerstvá, ktorých agenda čiastočne zahŕňa aj zahraničných Slovákov, ale jednotlivé ministerstvá, a vidíme to aj v súčasnosti, aj v minulosti sme to videli, pristupovali k tejto agende veľmi individuálne, nekoordinovane a na to, aby sa dosiahol určitý výsledok, aby nedochádzalo k duplicitám, aby celkovo práca vo vzťahu k slovenskému zahraničiu bola systémová, tak je potrebné, aby to mal v rukách jeden úrad, ktorý bude koordinovať tie ministerstvá. Čiže to je aj účelom tohto zákona, aby sme sa znova vrátili do čias, kedy a k tej pôvodnej myšlienke, ktorá bola, prečo vlastne ten úrad vznikal. Pretože pokiaľ ten úrad nemá mať koordinačnú funkciu a má plniť len to, čo plní teraz a čo plní od toho roku 2012, keď to pán Lajčák takto domrvil, s prepáčením, tak je potom zbytočné, aby ten úrad bol. Pretože ak ten úrad nemá mať koordinačnú funkciu, tak rozdeľovanie dotácií a udeľovanie osvedčení o Slovákoch v zahraničí môže urobiť ktorékoľvek iné ministerstvo, ktoré si tam zriadi svoj odbor. Čiže ak chceme mať ďalej úrad je potrebné, aby mal koordinačnú funkciu, aby to malo nejaké opodstatnenie, aby sme nevynakladali každý rok milión eur na prevádzku a na servisné služby, ktoré by v zásade bez tej koordinačnej funkcie mohlo plniť aj ministerstvo zahraničných vecí. Však to nakoniec v minulosti tie osvedčenia aj udeľovalo, len potom sa to presunulo na tento úrad. No, čiže to je hlavný cieľ. A potom v kompetenčnom zákone sa spresňovali ustanovenia, ktoré umožnia, aby tento úrad mal opätovne koordinačnú funkciu.
No, to bol ten základ a k tomuto základu, keďže bol otvorený aj kompetenčný zákon, sa pridali, alebo sa realizovali diskusie, ktoré súviseli ani nie tak so zahraničnými Slovákmi, ako s tým, že bol ten zákon otvorený, kompetenčný zákon otvorený a bolo treba niektoré veci promptne riešiť. Jednou z takých vecí, a to sa pamätáte, keď bol schvaľovaný zákon o výstavbe a územnom plánovaní, tak tri body v tomto zákone boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Oni boli vyňaté kvôli tomu, že bol rozdielny názor medzi poslancami vládnej koalície v otázke, či je potrebné, aby ten nový úrad, ten celoštátny stavebný úrad mal začať fungovať aj s pomocou podpredsedu vlády pre legislatívu až od 1. 1. ´23 alebo tak ako preferoval a stále preferuje aj podpredseda vlády pre legislatívu už od 1. júna alebo od 1. júla, myslím, tohto roku. No, a vtedy sa dali tie body na samostatné hlasovanie, a prvý z tých bodov nebol schválený a ďalšie dva body boli schválené. Čiže treba s tou situáciou niečo robiť. Tak buď všetky tie tri body by sa dali na ten neskorší termín alebo by sa ten bod čo neprešiel mal dať na so skoršou účinnosťou. No a nakoniec tá dohoda je na tom, že sa vrátime k tej predstave pána podpredsedu vlády pre legislatívu, ktorú stále aj naďalej má, že by aj on poskytoval ten servis tomu úradu skôr, čiže nie až od budúceho roka. No a to je vlastne aj obsahom polovice toho jedného z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré prečítam. Teda znova sa vrátime k tomu bodu, ktorý nedávno nebol schválený, ale nedáva to takto zmysel, takže treba s tým spraviť poriadok, no a dať to na správnu mieru, aby jednotlivé právne predpisy boli aj medzi sebou zosúladené.
Pokiaľ ide o druhý pozmeňujúci návrh to sa zase viacerí pamätáte, sme minulý rok schvaľovali veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, a riešili sa tam mnohé otázky, okrem iného aj otázka predsedu Úradu pre verejné obstarávanie a toho, že akým spôsobom bude robený výber tohto predsedu a respektíve akým spôsobom budú, a kto bude mať v kompetencii výberové komisie, ktoré s tým súvisia. V tom zákone sa v tom čase sa preferovala alternatíva, že by to mal byť podpredseda vlády pre legislatívu. No ale postupom času, keďže ten zákon už aj nejakým spôsobom je aplikovaný, postupom času sme prišli nato, alebo hlavne jednotliví členovia vlády prišli na to, že by bolo správnejšie keby tak ako v minulosti mal túto kompetenciu samotný úrad vlády, nie úrad pána podpredsedu vlády pre legislatívu. No a keďže sa to inak nedá dať na pravú mieru ako zákonom, tak druhý pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam, sa zaoberá práve touto otázkou, aby sa kompetencie, ktoré súvisia s výberovými konaniami pokiaľ ide o Úrad pre verejné obstarávanie presunuli od podpredsedu vlády pre legislatívu na samotný Úrad vlády Slovenskej republiky.
Takže toľko na vysvetlenie. To nastalo, tieto všetky zmeny nastali medzi prvým a druhým čítaním aj kvôli tomu, že ten zákon je v parlamente už niekoľko mesiacov. Takže, samozrejme, keď sú otvorené zákony takýmto spôsobom, čo nie je veľmi štandardné, tak potom sa aj využíva ten priestor, že ten zákon je otvorený a všetky výsledky rokovaní, ktoré medzitým prebiehajú sa nejakým spôsobom aj potom zohľadnia formou pozmeňujúcich návrhov v tom samotnom zákone. Čiže, to na odôvodnenie, prečo teraz prichádzam s týmito pozmeňujúcim návrhmi. Ja ďakujem, samozrejme, všetkým, ktorí sa okrem mňa podieľali na tom, aby sme sa mohli dostať ku koncovke pri novele zákona o zahraničných Slovákov, novele veľkého kompetenčného zákona, či už na vládnej úrovni alebo medzi poslancami, a chcel by som aj z tohto miesta vás všetkých požiadať o podporu. Je dôležité, ak chceme, aby v oblasti zahraničných Slovákov sme mali nejaký výsledok, ktorý bude koordinovaný a systémový, aby sme dali šancu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý aktuálne spadá pod gesciu ministerstva zahraničných vecí a teda koaličnej strany SaS, ale chceme všetci, aby bol nejaký výstup, aby bol systémový a koordinovaný, a táto novela zákona tomu dáva príležitosť alebo dáme príležitosť formou tohto zákona k tomu, aby to nastalo. Samozrejme ten proces nebude krátkodobý. Bude potrebné istý čas, aby úrad si znovu navykol na svoju koordinačnú funkciu, ale má pomerne náročné výzvy pred sebou a ja verím, že o tých výzvach sa potom aj viac porozprávame, keď bude schválený ten nelegislatívny materiál, ktorý bude koncepciou starostlivosti o Slovákov v zahraničí a vyjadrením štátnej politiky voči ním na najbližších 5 rokov. Predpokladám, že teda asi na septembrovej schôdzi by sme si viacej povedali o tých výzvach, keď príde na informáciu ten nelegislatívny materiál, ktorý schvaľuje vláda, ale parlament mal vždy možnosť o ňom rokovať a brať ho na vedomie. Takže toľko za mňa. Pokiaľ ide o informácie, ktoré sa týkajú procesom medzi prvým, druhým čítaním a o čom sú vlastne pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz prečítam. Tak začneme prvým pozmeňujúcim návrhom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Je to tlač 781.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/ 2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V Čl. II sa dopĺňajú body 3 až 6, ktoré znejú:
„3. V § 24 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Úrad vlády Slovenskej republiky predkladá vláde návrh na zriadenie výberovej komisie a menovanie jej členov v súlade s osobitným predpisom1cf) a zabezpečuje činnosti spojené s verejným vypočutím a výberom kandidáta v rozsahu podľa osobitného predpisu.1cf)".
Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13.
4. V § 24 ods. 12 sa slová „obstarávanie,1cd)" nahrádzajú slovami „obstarávanie1cd) a", za slovami „podľa osobitného predpisu" sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „predkladá vláde návrh na zriadenie výberovej komisie a menovanie jej členov v súlade s osobitným predpisom1cf) a zabezpečuje činnosti spojené s verejným vypočutím a výberom kandidáta v rozsahu podľa osobitného predpisu.1cf)".
5. V § 24 ods. 13 sa slová „8 až 11" sa nahrádzajú slovami „9 až 12".
6. V § 40ai ods. 4 sa slová „§ 24 ods. 8" nahrádzajú slovami „§ 24 ods. 9".".
To je ten prvý pozmeňujúci návrh. No, a teraz ten druhý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 781.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/ 2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve návrhu zákona sa slová „o zmene a doplnení zákona" nahrádzajú slovami „ktorým sa mení a dopĺňa zákon".
2. V Čl. II úvodnej vete sa vypúšťajú prvé slová „v znení", za slová „zákona č. 187/2021 Z. z." sa vkladá čiarka a slová „a zákona č. 368/ 2021 Z. z." sa nahrádzajú slovami „zákona č. 368/2021 Z. z., zákona č. 395/ 2021 Z. z., zákona č. 55/ 2022 Z. z. a zákona č. 137/ 2022 Z. z.".
3. V Čl. II sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. § 1aaa sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Podpredseda vlády podľa odseku 1 od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynulo šesť mesiacov od vymenovania predsedu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vládou, napomáha predsedovi Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky pri plnení jeho úloh súvisiacich s administratívnym, organizačným, technickým a materiálnym zabezpečením činnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.".".
Nasledujúce novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú.
4. V Čl. II sa vypúšťa bod 2.
5. V Čl. III sa slová „1. apríla 2022" nahrádzajú slovami „1. júna 2022".
Tu len upozorňujem ostatných, že ešte toto budem konzultovať s legislatívnym odborom parlamentu, lebo máme tam 1. jún 2022, čo súvisí s tým, že aj tá no novela zákona, alebo ten zákon o výstavbe a územnom plánovaní má účinnosť od 1. júna ´22, tak sa to chcelo zosúladiť, ale my sme sa dostali v procese tak ďaleko, že neviem, ak chceme pani prezidentke nechať tú jej právomoc, ktorú má, ktorá vyplýva aj z ústavy a zákona, aby na podpis, tak tento termín sa už teraz stáva problémom. Takže to ešte budem konzultovať. To avizujem dopredu, že možno bude treba posunúť ten termín až na 1. júl. A druhá vec, ktorú by si mal aj pán spravodajca zaznamenať, že ten bod 3 tohto pozmeňujúceho návrhu by som chcel vyňať na osobitné hlasovanie. Čiže bod 3 na osobitné hlasovanie a potom o bodoch 1, 2, 4, 5 spoločne, ďalšie hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne. Ak sú nejaké otázky, samozrejme, k tomuto, rád zodpoviem.
25. 5. 2022 11:27:20 - 11:29:08 65. schôdza NR SR - 14.deň - A. dopoludnia Tlač 781 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
37.
Tak, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento zákon bol podaný ešte niekedy začiatkom roka s tým, že tá pôvodná predstava bola taká, že aj sa posúval preto, aby mohol byť prerokovaný spoločne s jedným nelegislatívnym materiálom, ktorý ešte stále nebol doručený teda a ktorý sa zvykol v Národnej rade prerokovávať aj v minulosti. Je to správa o, vlastne taký, taká koncepcia starostlivosti o Slovákov v zahraničí na ďalších päť rokov. Len ten materiál ako taký má ešte stále dve otvorené otázky, ktoré budeme musieť dotiahnuť v priebehu najbližších týždňov, a už sme nechceli čakať s týmto návrhom zákona, to je jeden dôvod. Ďalší dôvod prečo sme to vracali hore-dole, sme to najprv presunuli na jún, teraz sme to vrátili zase na túto schôdzu, bol ten, že popri zákone o zahraničných Slovákoch je v návrhu otvorený aj ten takzvaný veľký kompetenčák, veľký kompetenčný zákon, kde je potrebné niektoré veci vyjasniť, respektíve dotiahnuť, a k tomu budú smerovať aj dva pozmeňujúce návrhy, ktoré predložím. Prečo sú dva? Lebo tiež sa to nejakým spôsobom vyvíjalo tá diskusia aj tie rokovania o zmenách, ktoré by bolo potrebné spraviť v kompetenčnom zákone, preto sa to nedalo do jedného pozmeňujúceho návrhu. Ten prvý už bol podaný a potom boli dorokované ešte ďalšie veci, tak sa spracoval druhý pozmeňujúci návrh, ktorý na konci svojho vystúpenia potom prečítam. V zásade toľko za mňa na úvod s tým, že všetky ďalšie podrobnosti aj obsah pozmeňujúceho návrhu potom prednesiem, keď sa prihlásim do rozpravy. Ďakujem pekne.
24. 5. 2022 11:24:49 - 11:34:56 65. schôdza NR SR - 13.deň - A. dopoludnia Tlač 1026 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
50.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že som len v ústnej rozprave a mám desať minút, tak sa sústredím na to, aby som odôvodnil pozmeňujúce návrhy, ktoré potom následne prečítam. Pár slov aj navyše len veľmi krátko.
Diskusia, ktorá sa týkala mediálnych zákonov, či už ide o tento konkrétny zákon alebo aj ten, čo bude nasledovať, zákon o publikáciách, teda bývalý tlačový zákon, bola pomerne rozsiahla, trvala niekoľko týždňov. Riešili sa naozaj rôzne témy. Nakoniec sami to vidíte na pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú podávané, nehovoriac o tom, aká pomerne rozsiahla je spoločná správa k obom zákonom. Čiže nedá sa povedať, že by pani ministerka nebola ochotná či už ustúpiť, alebo hľadať kompromis, alebo hľadať to najvhodnejšie riešenie. Naozaj sa to dá prirovnať k ostatným alebo k reformám, reorganizáciám, ktoré sme toto volebné obdobie robili, či išlo o súdy, nemocnice a národné parky a podobne. Naozaj sú, boli tie rokovania niekedy pomerne náročné a svojím spôsobom ešte aj stále prebiehajú, lebo neboli prečítané všetky pozmeňujúce návrhy.
Takže robíme všetko pre to, aby sme aj mediálnu oblasť dostali na kvalitatívne vyššiu úroveň, ako tomu bolo doteraz. Už len to, že povedzme pri printových médiách riešime aj ich elektronickú verziu, nechcem sa tomu dlho venovať, lebo to je ten ďalší zákon, je samo osebe po mnohých rokoch veľký posun vpred.
Vzhľadom na to, že sme rokovali veľmi dlho, rokovali sme niekoľko týždňov, tak sa pôvodné termíny, ktoré boli v návrhu zákona stanovené na skorší termín, sa posunuli, alebo je ich potrebné posunúť a to bude predmetom toho môjho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý je šestnásťbodový, ale prevažná väčšina, v zásade dá sa povedať, že z tých šestnástich bodov pätnásť je výlučne o tom, že sa budú posúvať termíny, ktoré boli stanovené skôr, že sa budú zreálňovať, budeme ich posúvať tak, aby to zodpovedalo času, kedy schvaľujeme tento návrh zákona.
Je tam jedna výnimka, je to bod 12, kde sa rieši otázka, aby, alebo kde sa zohľadňuje skutočnosť, že deti buď vzhľadom na nízky vek nevedia čítať ešte vôbec, alebo nie dostatočne rýchlo na to, aby dokázali plnohodnotne sledovať titulkované vysielanie. Práve preto by nemala byť pri detských programoch stanovená spoločná kvóta pre programy sprevádzané titulkami a programy tlmočené do slovenského posunkového jazyka nepočujúcich a vo slovenskom posunkovom jazyku nepočujúcich. Zároveň sa navrhuje skrátiť prechodné obdobie, počas ktorého je verejnoprávny vysielateľ povinný zabezpečovať multimodálny prístup v nižšom podiele, ako je podiel ustanovený v § 55 návrhu zákona. Čiže toto je jediná vecná úprava v tom prvom pozmeňujúcom návrhu, inak sú to, v zásade z tých šestnástich bodov tých 15 je o posune termínov.
Potom budem predkladať ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý už rieši viaceré problematiky aj vecne, že nie je to taký legislatívno-technický, ako je ten prvý. V princípe sa, v princípe sa riešia dve témy. Prvou, prvou sú komunitné médiá a druhou je spôsob, ako uplatňovať právo na vyjadrenie. To je osobitná časť zákona, ktorá, ktorá rieši otázky, ak dôjde k nepravdivému vyjadreniu v médiách. Čiže začnem tými komunitnými médiami.
Viacerí z vás máte skúsenosti, najmä tí, ktorí ste komunálni poslanci alebo teda starostovia, primátori, že na komunálnej úrovni fungujú lokálne a regionálne rozhlasové a televízne... televízni prevá... alebo prevádzkovatelia rozhlasového a televízneho vysielania s tým, že títo prevádzkovatelia majú často podobu obchodných spoločností. V tomto zákone sa zavádza pojem komunitných vysielateľov alebo komunitného vysielania, ktoré je postavené na trochu inom princípe, na princípe neziskovosti, na princípe takom, že sa poskytuje to vysielanie prevažne pre danú lokálnu alebo regionálnu, hlavne lokálnu komunitu s tým, aby sa trocha aj posilňoval taký, nazveme to, že lokálpatriotizmus. Jednoducho, aby sme dostali aj oblasť a oblasť komunálnych médií a komunitných médií, aby sme ich zregulovali spôsobom, že môžu dostávať potom aj určitú formu podpory, pokiaľ dodržia podmienky, ktoré sú stanovené zákonom.
Ja by som v tejto chvíli k tomu len spresnil, že aj tie lokálne a regionálne rozhlasové, rozhlasoví prevádzkovatelia, ktorí dnes majú formu obchodnej spoločnosti a chceli by sa stať komunitným médiom, lebo mne to, priznám sa, na začiatku nebolo jasné, potom sme si to s ministerstvom vysvetlili, budú môcť byť komunitnými vysielateľmi v prípade, že teda dôjde k zmene, ktorá sa aj zaznamená v obchodnom registri, že ich podnikanie neslúži na účely dosiahnutia zisku. Čiže nebudú musieť robiť transformáciu na neziskové organizácie alebo podobné subjekty, ale budú môcť zostať aj v tej právnej forme, v akej podnikajú dnes, ale budú musieť naplniť tú podmienku, že neslúžia na účely dosahovania zisku. Čiže nestane sa nám to, čoho som sa ja pôvodne obával, že by tieto lokálne rozhlasové a televízni vysielatelia nejakým spôsobom zanikli alebo mali by problém sa stať komunitnými médiami, lebo v podstate oni tými komunitnými médiami boli aj doteraz, len nemali tú formu, ktorú sa už bude po novom vyžadovať v zmysle mediálneho zákona.
Rovnako pri komunitných médiách sme riešili aj otázku práva na vyjadrenie a ďalších povinností, ktoré vyplývajú zo zákona s tým, že bude platiť aj pre komunitné médiá, že v prípade, že či už zámerne, alebo nechtiac uverejnia nejakú nepravdivú informáciu, tak budú podliehať režimu tých opravných prostriedkov, v tomto prípade práva na vyjadrenie, ktoré platí aj pre iné médiá.
K tomu samotnému mechanizmu, ako riešiť situáciu, kedy médiá uverejnia nepravdivý alebo doteraz aj pravdu skresľujúci údaj alebo informáciu, je to pomerne citlivá téma. Dá sa to uchopiť viacerými spôsobmi. Osobitne citlivá je téma, ktorá sa týka priznania tohto práva verejným funkcionárom. Nediskutujeme to tu prvýkrát v tejto sále ani v parlamente. Ja som síce nový poslanec a pamätám si z minulosti, že táto téma tu bola pomerne široko diskutovaná. Nakoniec aj viaceré politické strany sa toho dotkli vo svojich volebných programoch. Máme niečo uvedené aj v programovom vyhlásení vlády, aj pokiaľ ide o mediálny zákon ako taký, ale aj jednotlivé jeho súčasti. Dá sa to v podstate uchopiť viacerými spôsobmi. Nie je na to jednotný názor. Myslím si, že ani v tejto sále pri verejných funkcionároch by v podstate sa to mohlo riešiť tak, že nie je im priznané nič. Mohli mať priznané právo na opravu, mohli mať priznané právo na vyjadrenie povedzme len k skutkovým tvrdeniam, mohli mať priznané právo na vyjadrenie aj k hodnotiacim úsudkom. Dokonca, keď som rokoval s ministerstvom kultúry, tak sme so štátnym tajomníkom ešte sa nám podarilo vymyslieť taký mechanizmus práva na opravu takú v rozšírenej forme. Čiže naozaj nebola to, nebola to ľahká diskusia. Je to pomerne náročná téma.
Ja v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesiem, budem hovoriť o práve na vyjadrenie iba k skutkovým tvrdeniam aj pre verejných funkcionárov aj kvôli tomu, že si myslím, že ten koncept s ktorým prišla pani ministerka a teraz môžme si odmyslieť verejných funkcionárov, s ktorým prišla vo vzťahu aj k bežným ľuďom, že by nemalo, nemali by sa, nemalo by sa to vyjadrenie týkať hodnotiacich úsudkov, si myslím, že je správna, pretože ak by sa, ak by dochádzalo k zneužívaniu tohto práva na vyjadrenie, tak by naozaj potom tie vyjadrenia mohli byť iba o tých hodnotiacich úsudkoch, čo by jednak neprimerane zaťažovalo médiá a jednak by to ani neplnilo účel, lebo pokiaľ či už o bežnom človeku, alebo o verejnom funkcionárovi sa povie skutkové tvrdenie nesprávne, tak si myslím, že inteligentný čitateľ, keď sa mu dá na pravú mieru to skutkové tvrdenie, tak pochopí, že všetky tie hodnotiace úsudky, ktoré boli popritom povedané, neboli na mieste a netreba to podľa mňa riešiť tým, že budeme v médiách čítať to, že ako novinár niečo prestrelil a potom by mu politik za to nadával naspäť, že takto by to podľa mňa nemalo fungovať, aj keď v iných krajinách to funguje takisto rôzne.
Čiže ja plne rešpektujem to, že každý na toto môže mať iný názor. Ten kompromis alebo konsenzus sa vôbec nehľadá ľahko. Tým, že pani ministerka nastavila iba vyjadrenia k skutkovým tvrdeniam, tak sme to rozšírili aj na verejných funkcionárov v tomto konkrétnom pozmeňováku. Takže idem čítať pozmeňujúce návrhy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Na pána poslanca Vetráka bude reagovať s faktickou poznámkou pán poslanec Podmanický.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ešte prečítam tie pozmeňujúce návrhy.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Aha, prepáčte. Nech sa páči, pán poslanec.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. No akurát mi to tak vyšlo, že som to odôvodnenie tých pozmeňujúcich návrhov povedal v rámci desiatich minút. Čiže teraz, kolegovia, neviem, či to vôbec stihnem do tej obednej prestávky, lebo sú to pomerne rozsiahle pozmeňujúce návrhy, ale uvidíme.
Tak, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách). Je to tlač 762.
Vládny návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 58 ods. 3 sa slová "1. januárom 2022" nahrádzajú slovami "31. májom 2022".
2. V čl. I v § 228 ods. 1, ods. 3 až 8, § 231 ods. 1 až ods. 4, § 232 ods. 1 a 2, § 235, § 236 ods. 1, § 237 ods. 1 a § 238 ods. 1 sa slová "účinných do 31. decembra 2021" nahrádzajú slovami "účinných do 30. mája 2022".
V čl. I v § 228 ods. 2 sa slová "od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022" nahrádzajú slovami "od 31. mája 2022 do 30. júna 2023".
V čl. I v § 228 ods. 4 sa slová "skončí 31. decembra 2021" nahrádzajú slovami "skončí 31. mája 2022".
5. V čl. I v § 229, § 232 ods. 2, § 236 ods. 2, § 238 ods. 2, § 240 ods. 1 a 2 a § 241 ods. 1 a 2 sa slová "od 1. januára 2022" nahrádzajú slovami "od 31. mája 2022".
V čl. I v § 230 a § 236 ods. 3 sa slová "k 1. januáru 2022" nahrádzajú slovami "k 31. máju 2022" a v § 230 sa slová "do 30. júna 2022" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2022".
V čl. I v § 231 ods. 2 sa slová "k 31. decembru 2021" nahrádzajú slovami "k 31. máju 2022".
V čl. I v § 231 ods. 3 sa slová "31. decembra 2021" nahrádzajú slovami "31. mája 2022".
9. V čl. I v § 234 ods. 1 až 3 a § 235 sa slová "pred 1. januárom 2022" nahrádzajú slovami "pred 31. májom 2022".
10. V čl. I v § 234 ods. 1 až 3, § 236 ods. 2, § 237 ods. 2 a § 238 ods. 2 sa slová "k 31. decembru 2021" nahrádzajú slovami "k 30. máju 2022".
11. V čl. I v § 239 ods. 1 sa slová "od 1. januára 2022 do 30. septembra 2022" nahrádzajú slovami "od 31. mája 2022 do 31. decembra 2022".
12. V čl. I v § 239 ods. 5 sa v úvodnej vete slová "od 1. januára 2022 do 31. decembra 2030" nahrádzajú slovami "od 31. mája 2022 do 31. decembra 2026" a písmeno a) znie:
"a) najmenej 25 % všetkých vysielaných spravodajských programov a publicistických programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku, najmenej 15 % všetkých vysielaných detských programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a najmenej 15 % všetkých vysielaných detských programov tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku,".
13. V čl. VI bode 8 sa v nadpise § 27a a v § 27a písm. a) slová "1. januára 2022" nahrádzajú slovami "31. mája 2022".
14. V čl. IX bode 22 v § 43d sa v nadpise a v odsekoch 2 a 4 slová "1. január 2022" vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami "31. máj 2022" v príslušnom gramatickom tvare.
15. V čl. IX bode 22 v § 43d ods. 3 a 4 sa slová "31. decembra 2021" nahrádzajú slovami "30. mája 2022".
No a bod 16. V čl. XIII sa slová „1. januára 2022" nahrádzajú slovami „31. mája 2022" a slová „22. až 24. bodu a 26. bodu" sa nahrádzajú slovami „bodov 15 až 17 a 19".
Teraz najmä informácia, tak aj pre vás, ale hlavne pre pána spravodajcu, v súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať body 53, 195, 196, 198, 201, 202, 203, 204, 208, 209, 211, 216, 232, 253, 254 a 259 zo spoločnej správy výborov na samostatné hlasovanie. Pre istotu sa spýtam, či to pán spravodajca stihol zachytiť, ale vlastne je to zavesené na webe, takže je to tam vidieť. Aj pre vás ostatných, že budeme musieť vyňať niektoré body spoločnej správy, lebo tento pozmeňujúci návrh je s nimi v kolízii. Čiže to bol prvý pozmeňujúci návrh.
A teraz ten druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Pročka, Milana Vetráka, Moniky Kozelovej, Anny Andrejuvovej, Petra Dobeša, Dominika Drdula, Martina Fecka, Györgya Gyimesiho, Evy Horváthovej, Jána Kerekrétiho, Mareka Krajčího, Petra Kremského, Karola Kučeru, Lukáša Kyselicu, Petra Libu, Jany Majorovej Garstkovej, Radovana Marcinčina, Anny Miernej, Marcela Mihalika, Richarda Nemca, Zity Pleštinskej, Anny Remiášovej, Jána Szőllősa, Mareka Šefčíka, Jaromíra Šíbla, Márie Šofranko, Tomáša Šudíka, Vojtecha Tótha, Richarda Vašečku a Petra Vonsa k vládnemu návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), tlač 762.
Vládny návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I § 3 ods. 2 písm. a) bod 2 a ods. 3 písm. a) bod 2, § 4 ods. 2 písm. a) bod 2 a ods. 3 písm. a) bod 2 a § 7 ods. 3 a 4 sa slovo „ekonomikou" nahrádza slovom „hospodárstvom".
2. V čl. I v § 107 ods. 6 sa slová „§ 61" nahrádzajú slovami „§ 20 ods. 4 písm. e), § 61 a § 212 až 214,".
3. V čl. I v § 212 ods. 2 sa nad slovo „predpisov" umiestňuje odkaz 91.
Poznámka pod čiarou k odkazu 91 znie:
„91) Napríklad § 13 až 16 Občianskeho zákonníka."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v § 212 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ak nie je možné uverejniť vyjadrenie vo vysielaní programu, v akom bolo vysielané príslušné skutkové tvrdenie, pretože taký program sa už nevysiela, vyjadrenie sa uverejní v programe, ktorý ho nahradil, alebo v čase, ktorý zodpovedá času vysielania pôvodného programu obsahujúceho skutkové tvrdenie, ktorého sa žiadosť o uverejnenie vyjadrenia týka."
5. V čl. I v § 212 ods. 7 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až f) sa primerane preznačia.
6. V čl. I v § 213 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Práva vyplývajúce z osobitných predpisov, odkaz 91), tým nie sú dotknuté."
7. V čl. I v § 213 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ak nie je možné uverejniť dodatočné oznámenie vo vysielaní programu, v akom bolo odvysielané príslušné skutkové tvrdenie, pretože sa taký program už nevysiela, dodatočné oznámenie sa uverejní v programe, ktorý ho nahradil, alebo v čase, ktorý zodpovedá času vysielania pôvodného programu obsahujúceho skutkové tvrdenie, ktorého sa žiadosť o uverejnenie dodatočného oznámenia týka."
Tak to je aj ten druhý pozmeňujúci návrh. Samozrejme, ak budú nejaké faktické poznámky k tomuto, čo som povedal, tak rád na ne zareagujem.
Ďakujem pekne.
24. 5. 2022 11:18:38 - 11:18:48 65. schôdza NR SR - 13.deň - A. dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
41.
Chcem oznámiť členom ústavnoprávneho výboru, že dnes bude výbor o 13.15 h, čiže ten čas je iný, ako bol pôvodne stanovený, ale 13.15 h v zasadačke výboru. Ďakujem.
11. 5. 2022 11:38:48 - 11:39:00 65. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia 2 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Vetrák, Milan (OĽANO) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text neprešiel jazykovou úpravou)
59.
Ďakujem. Ja som sa troška neskôr prihlásil. Len pre istotu, pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že o dvanástej máme dneska výbor.

Deň v parlamente

<- ->