122.
Vďaka, pán predseda. Veľmi rýchle.
Pani poslankyňa Kozelová, asi mám trošku väčšiu dôveru v tú možnosť, že tie budúce voľby v septembri nemusia dopadnúť tak katastrofálne, ako popisujete, a v každom prípade, ak je to tak, ako si myslím, tak rozhodne nie je neskoro na tú pomoc. A moja hlavná pointa bola, že aj tie štyri mesiace, ktoré táto vláda má k dispozícii, bude to viac ako štyri, sa dajú využiť na tie prihlášky. Ale inak s vami súhlasím, áno, do veľkej miery bude ochota pomôcť východu aj prepojením infraštruktúry na Ukrajinu závisieť od politických nálad, v tom sa úplne zhodujeme.
Pán poslanec Svrček, ja v podstate s vami súhlasím, povedal som, že tá štúdia uskutočniteľnosti bola vypracovaná, podľa mojich informácií, a preveroval som to dvakrát, že stále ani nebola podaná. Ako na to už nebolo, je stále ešte na, doslova niekde na stole na ministerstve a keď som si preveroval, tak sme nevedeli o tom, v Bruseli nevedeli o tom, že by bola podaná. Čo už sa mi nezdá byť akože málo času na to, aby sme ju podali. Opäť, pochválil som vládu, niečo urobila pre túto vec a pokiaľ ja viem, tá žiadosť stále nie je v Bruseli.
V tej druhej veci s vami úplne súhlasím, rozumiem, že odvádzate pozornosť od ministerstva alebo od toho, čo ministerstvo dopravy neurobilo, ale je faktom, v tom s vami súhlasím, že to je iný fond, a mohol som to rozviesť do detailov, keby bolo viac času, je to iný fond, ten fond pre vojenskú mobilitu, s ktorou sú rovnako veľké príležitosti, ak nie v mnohom ešte väčšie, a tam sme nevyužili zatiaľ doslova že vôbec nič. Tam neviem o jednej jedinej žiadosti. Takže to všetko však len podporuje to, čo som povedal a aj odkázal, aj v duchu podpory tejto budúcej vláde, že sú tu reálne príležitosti na stole, ja som vymenoval jeden fond, pán poslanec Svrček pridal ďalší, využívame z nich hriešne málo a dá sa v tejto veci pohnúť aj v tom horizonte štyroch, piatich mesiacov, ktoré máte k dispozícii.
|
116.
Vďaka, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia, využívam túto príležitosť, aby som privítal dôraz v tomto programovom vyhlásení na niečo, o čom sa nehovorí často, ale treba to spomínať častejšie, a to je zapojenie slovenských podnikateľov a podnikateliek do rekonštrukcie Ukrajiny.
Slováci a Slovenky so svojimi firmami, ktorí aj majú tú chuť a odvahu podnikať aj v rizikových prostrediach, dostávajú historicky strašne malú podporu od našich vlád, dokonca by som povedal s troškou nadsázky, že sme takými majstrami Európy v zahadzovaní príležitostí za hranicami. Máme chronický problém, a to platí aj na tú nedávnu vládu, aj na tie predošlé, premieňať naše principiálne postoje v zahraničnej politike v biznis príležitosti pre slovenské firmy, podnikateľov a podnikateľky, a potom nečudo, že sa ľudia na Slovensku často pozerajú na zahraničnú politiku ako také pánske huncútstvo, rozmar, ktorý niečo stojí, ale reálne z neho nič nemajú.
Ukrajina nie je, samozrejme, jediným miestom, kde nám tieto príležitosti unikli či unikajú. Za zmienku stojí Balkán, kde naši diplomati a ministri dekády pomáhali ťahať rôzne horúce gaštany z ohňa, ale biznis úspechov tam máme ako šafranu. A že Ukrajina rozhodne nie je jediným miestom, kde toto platí, ale u nášho suseda sú momentálne tie príležitosti najakútnejšie a možno aj najväčšie a hlavne pre východ tejto krajiny najrelevantnejšie.
Hoci vojna ešte trvá, už teraz sa začal ten proces rekonštrukcie a opravy tých častí krajiny, kde to bezpečnosť viac-menej umožňuje. Predošlá vláda aj podnikla tej, ten prvý krok a pochválim ju, preverila si záujem a vyslala call a dostali signál, spätnú väzbu od 300 firiem, ktoré jej povedali, že by do toho aj išli, ale tu sa, žiaľ, aktivita tej predošlej vlády viac-menej skončila, zatiaľ čo poľské stavebné firmy už rekonštruujú školy či cesty v Ľvove či dánske firmy robia, takisto dánske firmy robia v Mykolajive, tie naše stále márne čakajú, hoci majú aj chuť, aj kapacitu, aj odvahu. Mimochodom Ukrajina naše privítanie, naše zapojenie iba privíta a inštitúcie ako Európska rozvojová banka sú aj pripravené pomôcť niečo z toho financovať plus, samozrejme, samotná Ukrajina si vie rekonštrukciu do veľkej miery sama normálne objednať a podporiť, dnes je to napriek vojne jedna relatívne normálne fungujúca krajina a hoci sa to občas zle počúva, tak napríklad v takej digitalizácii služieb štátu nás dávno predbehla a predbehla nielen nás, ale aj takých lídrov v Európe ako napríklad Estónsko. Ak vojna pre ňu dopadne dobre, je silný predpoklad, že bude rýchle rásť a jej susedia ako Slovensko môže rásť s ňou, ale to sa, samozrejme, nestane samo. Chce to pomôcť. A tu sa vraciam späť k tomu, ako by tá pomoc slovenským firmám so záujmom podnikať na Ukrajine mohla vyzerať. A, pán premiér, páni ministri a ministerky, ktoré ste tu, poznáte ten proces.
Niektoré tie firmy budú chcieť úvery od Eximbanky, pretože pre komerčné banky bude Ukrajina ešte stále príliš veľkým rizikom a nebude chcieť požičať ten vstupný kapitál na materiál či iné investície. Iné firmy budú potrebovať pomoc a radu od vlády s tým, ako poistiť svoje investície, ďalšie budú potrebovať diplomatickú pomoc otvoriť tie proverbiálne dvere a aby naši diplomati ich podporili priamo v teréne. Pán premiér, bude treba byť pripravený počúvať a pomáhať všetkými možnými nástrojmi, lebo príležitosti na Ukrajine nám unikajú doslova pod nosom a zapojenie slovenských firiem a podnikateľov do rekonštrukcie nášho východného suseda vnímam ako premiérsku tému a tak sa k nej treba aj postaviť.
Nezabúdajme na záver, pán premiér, že budeme potrebovať aj lepšie fyzické prepojenie, k tej východnej hranici sme sa, lebo sme veľmi dlho pristupovali ako keby za ňou žili vlci. Dodnes náklaďáky čakajú celé dni na odbavenie a to ani nehovorím o tom, že tá naša nešťastná D1, ktorú sme nevedeli celistvo dotiahnuť ani len do Košíc, samozrejme, nejde na hranice, končí ďaleko, ďaleko od nich. Ďalší sused Ukrajiny Poľsko tieto diaľnice až po hranicu s Ukrajinou buď už má, alebo ich usilovne stavia, pretože dobre vie, že lepšie fyzické prepojenie znamená aj väčšie príležitosti na obchod a medziľudské kontakty. To je úloha v tejto novej vláde ako v každej inej vláde, hlavne pre ministerstvo dopravy, ale aj tu vie napríklad rezort diplomacie a iné rezorty pomôcť a aj v tomto krátkom časovom horizonte, ktorý má vláda k dispozícii, tých pár mesiacov. Pýtate sa možno, ako. Nuž Európska únia od začiatku vojny presmerovala doslova miliardy v rôznych fondoch na podporu mobility na účely lepšieho prepojenia, fyzického prepojenia Európskej únie s Ukrajinou. Hoci sme iba jednou zo štyroch krajín Európskej únie, ktorá má fyzickú hranicu s Ukrajinou, iba 4 z 27, až donedávna sme neprejavili žiaden záujem o tieto fondy. Nula. Až tesne pred odchodom podala tá predošlá vláda žiadosť do Európskej únie o financovanie štúdie uskutočniteľnosti dostavby D1 až po tú východnú hranicu, čo chválim, ale je to neskoro a príliš málo.
Pán premiér, nemala by byť ani jedna jediná relevantná ponuka peňazí z EÚ, keby chýbala prihláška zo Slovenska, a ak sa také príležitosti objavia aj počas vášho mandátu, chcem veriť, že budú naplno využité minimálne vo forme podania konkurencieschopných prihlášok a aj toho príslušného diplomatického tlaku, ktorý je pre úspech často potrebný. Na konci každej takejto ponuky totiž môžu byť nové pracovné príležitosti, vyššie platy či peniaze na diaľnice, železnice či mosty na východe Slovenska a tie, ako dobre viete, táto krajina potrebuje ako soľ. Vďaka.
|
53.
Vďaka, pán predsedajúci. Budem chvíľku slušný, odborný a vecný, aj keď sa to v tejto sále nenosí. Aspoň pre záznam pár postrehov k tomu, čo odznelo od pána poslanca Fica k obrane.
Odznelo tu, že je hanbou, že nám vzdušný priestor zabezpečujú spojenci, a naznačil, že za to môže rozhodnutie predošlej vlády poslať migy na Ukrajinu. Tak mu pripomínam, že z 31 spojencov 19 má zabezpečených ochranu vzdušného priestoru s pomocou spojencov, pretože nevlastnia vzdušné sily, prípadne nie v takej sile, aby to vedeli robiť sami. My na rozdiel od nich máme dlhodobý plán, ako si zabezpečiť ochranu vzdušného neba sami, tie F-16 prídu onedlho. A pripomínam, že nebyť rozhodnutia z čias vlády Roberta Fica, rozhodnutia, ktoré prijalo síce SNS, ale schválil ho premiér Robert Fico, odložiť, mimochodom, SMER-om rozbehnutý projekt lízingov švédskych stíhačiek Gripen, už by sme dávno mali nadzvukovú ochranu, nikdy sme nemuseli prijať tú pomoc od spojencov ako preklenujúce opatrenie, opäť, toto je rozhodnutie Roberta Fica za čias koalície s SNS ešte niekedy spred piatich rokov.
Odznelo tu, že ako je hanbou, že sme odovzdali úplne nový a... dobre, nie nový, ale fungujúci, odznelo, systém S-300 Ukrajine. Pripomínam, že Robert Fico dobre vie, pretože sám rokoval s ruskými predstaviteľmi v roku 2015, že tento systém sme nemali šancu ďalej modernizovať. Hlavný dodávateľ súčiastok, kľúčových súčiastok pre tento systém bol ruský a bola ruská firma, ktorá aj bola a dodnes je na sankčnom zozname. Ten systém u nás skončil. Bodka. Nemal šancu ďalej fungovať. Nestrieľali sme ním ani nepamätám. Naposledy možno za čias ministra Glváča. To, čo máme namiesto neho, chvalabohu, je momentálne, ak sa nemýlim, jedna batéria, bolo to chvíľku aj viac zo strany NATO. Čiže keď sa pýta pán predseda Fico, čo pre nás urobila Aliancia, pripomínam, že máme lepšiu ochranu z nášho neba, ako sme kedy mali, nie vďaka jeho rozhodnutiam z čias jeho vlády, ale vďaka rozhodnutiam spojencov za čias tej predošlej.
|
76.
Vďaka, pán predsedajúci. A, pán poslanec Lehotský Tomáš, vďaka, že si nám všetkým pripomenul ten dopad na obyčajných ľudí. Ja viem, že sa blížia voľby a že sa tu navrhovatelia snažia aj týmto návrhom zákona mobilizovať svoju ideologickú základňu, ale zabúdame tu príliš často na to, že v konečnom dôsledku budú následky tohto zákona niesť obyčajní ľudia, v tomto prípade tisíce žien po Slovensku. Ženy, ktorým v prípade, že tento zákon prejde, len pridáme, ako si spomínal, na traume už v tak beztak mimoriadnej ťažkej situácii nechceného tehotenstva. Ženy, ktoré, z ktorých mnohé, obávam sa, môžu byť týmto zákonom prinútené utiekať sa k nelegálnym a možno aj nebezpečných interrupciám za hranicami. Toto budú tie následky v reálnom svete na reálnych ľudí, pri ktorých v tejto sále príliš často zabúdame. Preto tento nešťastný návrh zákona nikdy nebude mať našu podporu.
|
98.
Kolegovia z OĽANO, prestaňte zavádzať. Nemôže byť súčasne pravdou, že chcete poctivo financovať RTVS a že to nebude stáť niečo daňových poplatníkov. Bude. Len ste prehodili jeden mešec na druhý. Proste buď to bude z koncesionárskych poplatkov, ktoré zaplatia daňoví poplatníci priamo a nepôjde to cez štátny rozpočet, alebo to zaplatia vo forme daní a pôjde to cez štátny rozpočet. Strašíte tu, keď hovoríte, že chceme zvýšiť nejakým spôsobom peniaze. Viete dobre, že proste keď tá televízia, ak má byť kvalitne financovaná a ak má byť verejnoprávna, tak to zaplatíme my všetci, len ste z dobre fungujúceho systému urobili horší, ktorý urobí RTVS oveľa viac závislú na politickej moci, urobili ste to rovno pred voľbami, ktoré nemusíte vôbec vyhrať, bol to strašný nápad a ešte to všetci oľutujeme.
Pán kolega Viskupič, hovoríš, že financovanie cez koncesionárske nebolo dobré, lebo bolo nízke. Súhlasím. To bol dôvod na to, aby sa tie koncesionárske poplatky napravili. Mne keď sa pokazí moje staré Subaru, tak ho nehodím do koša, ani ho neodveziem na nejaký, za mesto a neodmontujem pneumatiky a neodstavím ho tam, tak ho opravím. Tak ste mali napraviť ten predošlý systém, pokiaľ boli koncesionárske poplatky nízke, a nie že ho zrušíte a nahradíte niečím, čo je z hľadiska politickej nezávislosti rovnoprávnych médií oveľa viac rizikovejším modelom.
A, pán poslanec Vetrák, hovoríte, že vy ste nechceli zrušiť koncesionárske poplatky, trvali ste na tomto riešení, v konečnom dôsledku ste hlasovali za rozpočet a za zákon, ktorým sa tieto koncesionárske poplatky zrušili. A akýkoľvek bol váš pôvodný úmysel, ten bol potom zneplatnený tým, že ste urobili chybné rozhodnutie hlasovaním a teraz sa pokúšame zachrániť niečo, čo podľa mňa touto formou zákona zachrániteľné nie je. Vaše rozhodnutia, aj keď prejdú tieto dva zákony, urobia verejnoprávnu televíziu oveľa viac závislú na politickej moci. Toto ste chceli?
|
86.
Vďaka, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, nebude to dlhé, ale, ale nedá mi nevystúpiť k tomuto návrhu zákona. Začnem bodom zhody s navrhovateľom. Máme absolútnu zhodu, pán navrhovateľ, v tom, že pluralita médií, teda koexistencia aj súkromných, aj verejnoprávnych médií je pre Slovensko a pre politickú stabilitu a pre demokraciu na Slovensku nieže dôležitá, ale nazval by som ju kľúčovou. Máme tiež absolútnu zhodu v tom, že ak majú byť verejnoprávne médiá zmysluplne verejnoprávne a vykonávacie svoje funkcie tak, ako majú, tak potrebujú byť, ako ste sám povedal pred pár minútami, nezávislé na politickej moci.
Ak však platí toto všetko, tak potom sa vás pýtam, preboha, prečo sme zrušili koncesionárske poplatky, prečo návrh navrhla predošlá koalícia a schválila predošlá koalícia prílepkom k zákonu o plynovodoch zrušenie koncesionárskych poplatkov. Veď niet stabilnejšieho a politicky nezávislejšieho, alebo nezávislejšej cesty financovania a garantovania nezávislosti verejnoprávnych médií na politikov ako to, že nedáme politikom do ruky nástroj na kontrolu financovania RTVS. Že im to zoberieme, preto sme to mali tak nastavené.
To, čo teraz robíte, ja beriem tak, že sa asi v koalícii pohlo svedomie, že si asi uvedomuje, že urobila chybu, RTVS treba naďalej nejakým spôsobom financovať, preto som aj ja podporil ten zákon, ktorý je v druhom čítaní, lebo inú možnosť ste nenechali, inak by bola verejnoprávna televízia a rozhlas bez peňazí. A týmto návrhom ústavného zákona, beriem to tak, pripúšťate, že to bola obrovská chyba a že je tu tá možnosť, áno, že budúce koalície presne preto, že ste im dali do rúk zrušením koncesionárkach poplatkov ten nástroj nátlaku na verejnoprávne médiá, môžu úplne v pohode vydierať RTVS, keď im nebude tancovať tak, ako pískajú, tým, že im tie peniaze znížia. Preto vychádzam z toho, navrhujete to, čo teraz navrhujete, tých 0,15 % HDP najmenej na RTVS. V princípe by sa s tým dalo súhlasiť nebyť toho, že to v praxi nebude žiadnym riešením.
Pripomínam, pán poslanec, mali sme tu v deväťdesiatych rokoch zákonom určenú úroveň financovania takisto naviazanú na HDP, vtedy to malo ísť na kultúru, ten fond Pro Slovakia. Potom permanentne nedodržiavané, nepamätám si jeden jediný prípad, možno ma opravíte, kedy to bolo naozaj dodržané. Nepamätám si žiaden prípad, že nasledoval akýkoľvek právny postih za to, že tento zákon nebol dodržiavaný. Asi mi poviete, bol to bežný zákon, toto je ústavný zákon, ale, pán Vetrák, pán navrhovateľ, chcem vidieť v praxi, či bude tento zákon len preto, že je ústavný, o niečo viac či menej vymáhateľný ako bol už predtým zlyhaný zákon, ktorý vtedy riadil ten nešťastný fond Pro Slovakia. Opäť, viazanie percenta alebo viazanie financovania na percento HDP nie je žiadnou garanciou, že budúce vlády tento, túto úroveň financovania aj dodržia. Jediná spoľahlivá garancia bolo zachovanie koncesionárskych poplatkov, zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo tak hrubou chybou, ktorú žiadna náplata ani záplata, ani tento zákon, ani ten ústavný zákon nemôžu za žiadnych okolností vymazať.
|
22.
Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka aj kolegovi Jurajovi Šeligovi za to, že nám pekne vyložil v praxi, aký by bol dopad tohto návrhu zákona, ak by prešiel.
Úprimne, mne sa ani nechce veriť vlastným ušiam, že sa tu vôbec bavíme o posilnení § 363, pretože asi niet nástroja, ktorý by viac pokrivil to hľadanie spravodlivosti a ten, to navrátenie dôvery ľuďom v právny štát, ako práve ten nešťastne spomínaný paragraf v rukách toho generálneho prokurátora, ktorého máme. Keď sa nad tým zamyslíte, asi najväčší, jeden z najväčších prešľapov práve tej odchádzajúcej vlády bolo vymenovanie Maroša Žilinku za generálneho prokurátora, ktorý potom s týmto nástrojom v ruke zmaril toľké vyšetrovanie, ako sa už stalo. Urobili sme vtedy z takého proverbiálneho capa záhradníkom a teraz ideme toho capa dať ešte na steroidy, to je, samozrejme, metafora, tak nenazývam generálneho prokurátora, to bolo ľudové porovnanie.
Ale nechce sa mi veriť, že sa tu vôbec o posilnení tohto inštitútu bavíme. Jediné zodpovedné za daných okolností by malo byť prebrať si a navrhnúť, ako § 363 vrátiť do jeho pôvodných intencií a medzí. Tieto viaceré návrhy tu boli na stole, máme pred sebou nejaké aj na tejto schôdzi a pevne verím, že tým budeme venovať oveľa väčšiu pozornosť, ako tomuto návrhu zákona.
|
66.
Vďaka, pán podpredseda alebo pán predsedajúci.
Ja nebudem reagovať na, na tie osobné urážky a iné veci, ktoré tu šíria páni tentokrát po mojej pravici, myslím si, že, že urážok a invektív potrebuje Slovensko asi ako hrdzavým klincom do oka. O ich výrokoch a o spôsobe, akým komunikujú a vedú politiky, si urobí každý súdny človek záver sám.
Ale veľmi rád odpoviem na otázku pána poslanca Mazureka o tom, že aké sú alternatívy ďalšiemu vývoju na Ukrajine. Viete, vy tu podsúvate, pán poslanec, a povedal som to úplne jasne v tom, tu vo vystúpení v rozprave, že v prípade, že stačí odrezať pomoc Ukrajine, materiálnu a inú, a vypukne tu mier, už som presne popísal, prečo je to nezmysel a prečo sa stane presný opak. Dnes nemáme na výber medzi krátkou vojnou, ktorá sa ukončí odopretím pomoci, a dlhou vojnou. Dnes máme na výber de facto len medzi kapituláciou alebo totálnou porážkou Ukrajiny medzi tým všetkým, s tým všetkým, čo s tým súvisí, aj s tým strašným dopadom na bezpečnosť Slovenska, alebo trpezlivou ďalšou pomocou Ukrajine. A každý súdny človek, samozrejme, podporuje tú druhú alternatívu, s výnimkou skutočne asi vás štyroch, ako tam sedíte.
A na tie otázky, ktoré tu podsúvate, že, že do koľkých, koľko Ukrajincov sme ešte ochotní obetovať, pripomínam len, že, že 85 % Ukrajincov podľa posledného prieskumu si praje pokračovať v tomto konflikte a sú to oni, ktorí bránia svoju republiku, sú to oni, ktorí sú obeťou nevinnej agresie, a je na nich, aby túto, aby sa v tejto dôležitej otázke rozhodli, ako chcú napredovať. Pokiaľ mi nechcete povedať, že tuto pán minister Jaro Naď manažuje a riadi a rozkazuje tomuto 44-miliónovému národu, tak potom je úplne samozrejmé, že, že v tomto konflikte sa budú brániť, pokiaľ tam tú vôľu majú a oni ju majú a chvalabohu za ňu.
|
58.
Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, budem už druhý opozičný poslanec po sebe, ktorý vystúpi na podporu tohto návrhu z dielne pána ministra obrany. Nie preto, ako sa tu pokúšali naznačiť niektorí predrečníci po ľavej strany, že je tu nejaké spiknutie, ale pretože všetkým súdnym ľuďom je zrejmé a jasné, po prvé, že tým, ktorým leží bezpečnosť Slovenska na srdci, sú pri srdci, sú za naše členstvo v Európskej únii a v aliancii, lebo vďaka členstvu k týmto spolkom je Slovensko bezpečnejšie a viac prosperujúce, a že tieto spolky, po druhé, by neznamenali nič, keby sme si v rámci nich nepomáhali. A tak ako je Ukrajina obeťou ničím nevyprovokovanej ruskej agresie, tak my by sme takisto dúfali, že v prípade rovnako podobnej nevyprovokovanej agresie by prišli iní ľudia nám na pomoc, je nielen ľudské, ale z hľadiska bezpečnosti Slovenska absolútne namieste a správne, že konáme tak, ako konáme.
Pán poslanec Dostál, môj predrečník, zhrnul pekne dôvody, prečo je táto pomoc v bezpečnostnom záujme Slovenska. Ja ich nebudem opakovať. Odzneli tu elegantne. Predstava, že v prípade, že Ukrajinu hodíme takpovediac cez palubu a ponecháme napospas ruskému agresorovi, že tým sa tento konflikt pre nás skončí a viac sa nás nebude týkať, je v lepšom prípade úsmevná, v inom tragicky pomýlená. Pretože, samozrejme, takto by sa to neskočilo, v tom najlepšom prípade by sme mali ruské vojská priamo na naše hranici so všetkým tým, čo s tým súvisí, boli by sme nárazníkovou zónou aj s tým súvisiacimi výdavkami na obranu. Bola by to pre prosperitu Slovenska, pretože by sa aj investori vyľakali, skutočne jedna z najhorších možných správ. Ale opäť, pán poslanec Dostál už pekne zhrnul tento bod.
Chcem sa dotknúť niečoho iného. Chcem sa dotknúť toho, čo by znamenalo odopretie vojenskej pomoci nielen vo forme techniky, ale aj vo forme toho výcviku, ako ju navrhol pán minister obrany. Čo by to, to odopretie znamenalo pre Ukrajinu. Lebo počúvame tu občas z týchto, od pánov z tejto ľavej strany v sále, že alternatívou súčasnej pomoci, či vojenskej, či vo forme výcviku, je, že by vlastne vypukol mier. Že my vlastne môžme za to, že táto vojna vôbec pokračuje. Lebo jediné, čo stačí, je vypnúť ten kohútiť, prestať pomáhať, opäť, či vojensky, či výcvikom, či materiálne, a všetko sa na dobre obráti. Nuž, páni, netuším, odkiaľ vo vás pramení tento optimizmus. Vladimír Putin mal milión príležitostí túto agresiu zastaviť. Mal tú možnosť vôbec neurobiť a dnes by boli nažive desaťtisíce ľudí, ktorí zomreli len a len preto, že si zmyslel, že prinavráti Sovietskemu zväzu jeho dávno zašlý lesk a slávu. Mal tú možnosť prehodnotiť po tom, čo jeho pôvodné plány pre okupácie celej Ukrajiny neuspeli, po tom, čo sa jeho vojská s chvostom medzi nohami museli stiahnuť od tej plánovanej invázie alebo z plánovanej invázie samotného Kyjeva. Mal možnosť za týchto okolností požiadať o mier a za nejakých pre neho dôstojných okolností tento konflikt ukončiť.
Čo urobil? Nariadil jednu veľkú vlnu mobilizácie, ktorá zjavne neskončila, prebieha naďalej potichu a pripravuje sa podľa všetkého ešte ďalšia. Ten náš postoj voči Západu len pritvrdil, už tu nehovorí o nejakej agresii voči, ako to on nazýva falošne, fašistickému režimu v Ukrajine. Dnes už hovorí, že je v konflikte s nami všetkými.
Páni, tento človek nám všetkými spôsobmi naznačuje, že v momente, keď my Ukrajine tu vojenskú pomoc odoprieme, nevypukne mier, ako hovoríte. Stane sa presný opak. Poďakuje sa, poďakuje sa vám a iným, ktorí mu na Slovensku a v iných krajinách pomáhate, a v tom momente, kedy tú pomoc odopriete, Ukrajina, ktorá je obeťou ničím nevyprovokovanej agresie, sa stane, na tom bude zásadne horšie, preto lebo tento konflikt sa rozšíri aj do časti Ukrajiny, kde ešte dnes nie je. Zomrú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktorí dnes sú nažive vďaka tomu, že Ukrajine pomáhame a že sme otočili ten progres ruských vojsk, a milióny ďalších ľudí budú prinútení z Ukrajiny odísť, áno, aj k nám na Slovensko. A mňa len šokuje, páni, ako tu sedíte, že vaša ľudskosť sa končí hranicami Slovenska. Že keď sa bavíte o krajinách, ktoré ležia kilometre alebo pol odtiaľto, už sa o nich a o ľuďoch v nich bavíte ako, nechcem použiť vaše výrazy, ale popíšem to, ako podprahovo rasistickými spôsobmi, ako odzneli pred zhruba 15 minútami od pána poslanca Mizíka.
Pre mňa je šokujúce už len čisto z ľudského hľadiska, ako ľahostajne pristupujete k tomu utrpeniu desaťtisícov, státisícov Ukrajincov, ktorí boli buď zranení, vyhnaní z domovov, alebo už prišli o životy, opäť s ničím, z dôvodov, s ktorými, za ktoré absolútne nemôžu. Každému, kto má v sebe len trošku ľudskosti, je jasné, opäť, že to neľudské, to amorálne, to neetické v tejto vojne by bolo odoprieť Ukrajine tú pomoc, ktorú si zaslúži, bolo by to nesprávne nielen pre bezpečnosť Slovenska, ale bolo by to hlavne ľudsky pre mňa absolútne neprijateľné. A je šokujúce, že je tu partia ľudí, pre ktorých je takýto, toto mentálne nastavenie úplne v pohode.
Než sa rozlúčim chcem položiť pánu ministrovi jednu otázku. Nemusíš na ňu odpovedať, pán minister, a môžme si to ponechať na iný formát, napríklad hodinu otázok. Ale nechcem, aby sme sa tu o Ukrajine bavili len ako o recipientovi niekoho, kto potrebuje našu pomoc. On ju skutočne reálne potrebuje, preto som za ňu. Ale faktom tiež je, v tomto bode budeš zrejme súhlasiť, že aj vďaka tej ruskej agresii sú dnes ukrajinské vojská jedny z najzocelenejších v Európe. Majú asi najčerstvejšie skúsenosti, bohužiaľ, ťažko vykúpené a ťažko získané s tým, ako sa postaviť ruskému agresorovi a ako v praxi odolávať, ako fungujú rôzne zbraňové systémy, ako fungujú rôzne taktiky. Moja jednoduchá otázka je v tom čase, ktorý ešte máte, tie voľby sú už za rohom a v tom čase, ktorý ešte máte, či sú plány, ak áno, aké, na to, aby sme opäť Ukrajincov nielen cvičili, ale aby sme začali zároveň už aj absorbovať veci, ktoré sa oni naučili, ktoré my ešte nevieme. Lebo, chvalabohu, nemali sme ich trpkú skúsenosť s ruskou agresiou, nie na vlastnej koži. Čiže aké sú plány, ak vôbec, na to, aby sme sa my začali učiť od nich, aby sme tie ťažko nadobudnuté skúsenosti, ktoré mali, potom zakomponovali aj do našich plánov, do našich dlhodobých plánov rozvoja rezortu. Pretože, opäť, majú skúsenosti, ktoré nikdy nechceli mať, ktoré by najradšej nemali. Ale keď ich už majú, bolo by aj od nás hlúpe ich nevyužiť na posilnenie obrany Slovenska.
Vďaka.
|
32.
Vďaka, pán predsedajúci.
Pán poslanec, ja si myslím, že niet jediného človeka v tejto sále, ktorý by si neprial, aby tie diaľnice boli už postavené, ideálne nie zajtra, tak včera alebo predvčerom. Veď je to hanba. Sám si pamätám Poľsko či Chorvátsko pred 10-15 rokmi, tam, kde sme chodili pomaly po rozbitých štrkových cestách vtedy, už dnes stoja diaľnice a my sme sa nepohli s tou našou ďalej.
Ja len fakt úprimne nerozumiem vášmu riešeniu alebo vami navrhovanému riešeniu. Máte tú smolu, že presne v čase, kedy sa tento zákon posudzuje, vyšlo aj hodnotenie kontroly alebo výsledok kontroly najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa zameral práve na jeden z tých úsekov diaľnice, ktorý je aj predmetom zákona. A slovo ÚHP tam nenájdete raz, lepšie povedané raz, ale v kontexte, ktorý asi naznačuje, že chyba je niekde úplne inde. Spomína manažérske prešľapy zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, spomína absenciu koordinátorov a neschopnosť koordinovať. To sú problémy, ktoré treba riešiť.
Prepáčte, pán poslanec, mne to pripadá, že ste sa upreli na jednu časť toho kontrolného procesu, ktorá, úprimne, nie je zdrojom problémov, pretože vám strpčuje život alebo prípadne spôsobuje iné problémy, ktorým celkom nerozumiem, ale ak by človek úprimne hľadal dôvody, prečo diaľnice meškajú, nehľadal by ste ich tam, kde ste ich našli vy. To nie je osobný názor, to je výsledok kontroly najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa zameral, opäť opakujem, na jeden z tých úsekov, ktoré sú aj predmetom toho zákona, a úprimne nerozumiem navrhovanému riešeniu. Takto sa ani nešporia peniaze, ani sa výstavba z diaľnic na Slovensku neurýchli.
|
22.
Vďaka, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, dovoľte mi predložiť návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 58 o výbušninách a tak ďalej. Tou hlavnou zmenou našej novely je, že by obmedzila používanie a predaj niektorých druhov zábavnej pyrotechniky. Naše opatrenie cieli na tie typy pyrotechniky, najmä petardy, ktoré preukázateľne spôsobujú ľuďom ujmu na zdraví až smrť. Nadmerný hluk spôsobený výbuchmi sa vplyvom stresu podieľa na vzniku takých porúch a ochorení ako zvýšený krvný tlak a ďalšie psychosomatické ochorenia. V dôvodovej správe ponúkame špecifické odkazy na štúdie, ktoré tento súvis potvrdili. Zvieratá sú použitím ohrozené rovnako, ak ešte nie viac ako ľudia. Vo všeobecnosti patria medzi najcitlivejšie zvieratá, najzraniteľnejšie voči nebezpečnej pyrotechnike psy a kone. Podľa dostupných štúdií trpí až 45 % psov fóbiou z ohňostrojov a takmer 80 % koní úzkosťou spôsobenou výbuchmi. Pripomínam, že zvieratá sa obávajú hlasných zvukov z toho jednoduchého dôvodu a že ich sluch je oveľa citlivejší ako sluch ľudí. Vedia si zvyknúť na známe zvuky, aj hlasné, na ktoré už potom neskôr nereagujú, ale výbuchy ohňostrojov, ktoré počujú iba raz za rok medzi ne nepatria.
Na záver, obce a mestá na Slovensku majú síce právomoc zakázať či obmedziť na svojom území alebo jej časti používanie pyrotechnických výrobkov, ale veľmi málo z nich uvedenú právomoc využíva, preto pristupujeme k tomuto návrhu, aby bol zakázaný voľný predaj tej zábavnej pyrotechniky, ktorej hlavným efektom je hluk. Myslíme si, že existuje milión spôsobov, ako privítať Nový rok, ktoré neubližujú citlivým zvieratám či zraniteľným ľuďom a vieme použiť iné typy techniky, ktoré nespôsobujú také ujmy na zdraví ako spomínané petardy.
Vďaka, končím, pán predsedajúci.
|
45.
Mám pár doplňujúcich, veľmi konkrétne. Ďakujem za tú odpoveď. Ako bez toho, aby som vyjadril preferenciu pre ten či ten postup, či sa malo ísť cestou zaradenia definície segregácie do školského zákona, či cestou antidiskriminačného zákona, otázka stále je, prečo ste sa rozhodli ísť cestou toho antidiskriminačného zákona a nie zaradením tam, kde pôvodne podľa plánu obnovy tá definícia segregácie mala byť? Možno na to je nejaký dobrý dôvod, ale nepočuli sme ho.
Druhá súvisiaca otázka logická je, ten antidiskriminačný zákon, samozrejme, nebude jednoduchá vec, on bude riešiť asi aj viac ako segregáciu, v akom stave je, kto ho predkladá, je v legislatívnom pláne vlády, kedy ho možno očakávať. A potom z toho vplývajúca ďalšia otázka, stihnete míľniky? Lebo ak sa nemýlim, buď podľa plánu obnovy, či podľa vašich vlastných vnútorných harmonogramov na ministerstve tá definícia segregácie mala byť už v treťom kvartáli tohto rok, neznie to tak, že by to malo byť, že by ste to stihli, ak pôjdete cestou úplne iného zákona, ktorý neviem, v akom stave je, či je vôbec rozpracovaný.
|
25.
Vďaka. Privítam potom aj tú písomnú verziu, nech sa možno dostanem aspoň tak k tej časti, čo ste nestihli. Vďaka.
Je, je toho viacero, ale skúsim aj pre krátkosť času sa držať len tej jednej otázky. Opäť to je tá absencia toho normatívneho financovania. Vy spomínate, že zavediete možnosti stransparentnosti, ak teda boli zrušené tie... Rozhodli ste sa neísť cestou tých úradníkov, ktorí by kontrolovali, čo tie obce dali. Fajn. Ale v čom to stransparentnenie bude spočívať, to by bolo dobré vedieť. Lebo nebolo to z toho zvyšku toho textu jasné. (Reakcia ministra Horeckého: „Rozumiem.“)
A hovoríte mi, že ak teda nebudú tie obce vyčleňovať dosť, tak majú povinnosť, ak som dobre rozumel, že to musí byť prebraté na zastupiteľskom, na zastupiteľstve. Ale čo si od toho sľubujete? Lebo opäť, nie sú tu žiadne postihy, nie je nič, čo by vedelo. A ani, ani neargumentujem, že by mali byť postihy. Ja si osobne myslím, že dofinancovanie obcí je asi jediná cesta. Alebo potom riešenie tých prenesených kompetencií je jediná cesta.
Ale nemám odpoveď na tú jednoduchú otázku. Opäť, ak nemajú normatívne financovanie, nemajú priamo vyčlenené peniaze na tie škôlky. Okrem toho, že ich prinútite prebrať to na zastupiteľstve, čo viete urobiť preto, aby tie obce potom neškrtli tie miesta, lebo jednoducho nebudú mať dosť peňazí z podielových daní. Pokiaľ teda zachováme ten systém financovania, ako dnes existuje.
Čo to stransparentnenie, ktoré navrhujete, znamená, čo si od neho sľubujete? A čo si sľubujete od toho, že to bude prerokované na zastupiteľstve?
|
8.
Vďaka. To bude skôr doplňujúca poznámka, asi nie otázka, lebo keďže tu nie je ani pán minister financií, možno sa tomu môže venovať pán minister školstva neskôr, ale predpokladám, že pani vicepremiérka nebude mať tie čísla poruke.
Vďaka za tie detaily. Samozrejme, ten problém s tým, že mi dávate absolútne čísla, vďaka za ne, ony sú dohľadateľné aj z plánu obnovy. Ten problém je ten, že on neporovnáva, či tie čísla sedia na tie počty učiteľov a na tie kapacity, ktoré bude treba. Inými slovami, vieme, koľko treba nových miest. To číslo je rozporuplné, my si myslíme, že to bude trochu viac, ale nech je to povedzme aj tých 7-tisíc. Otázka je, či tie prostriedky vyčlenené stačia na tých 7-tisíc miest. To, žiaľ, z toho, z tej analýzy, ktorú ste poskytli alebo ktorú vám poskytlo, poskytol Úrad vlády či ministerstvo financií, chýba. Takisto, a možno sa k tomu dostaneme, ja privítam odpoveď potom aj od pána ministra školstva neskôr, ak teda nevadí, že odpoviete aj možno mimo programu, mám aj ja na vás pár otázok, ktoré boli vylosované. Privítam potom odpoveď, že čo s tými obcami, kde sa nenašlo miesto ani v štátnych, ale ani v tých súkromných škôlkach. My vítame, samozrejme, že je tu tá možnosť, že keď kapacity štátne nestačia, že je tu ten, tá možnosť ísť či do cirkevnej, či do inej škôlky. Ale čo v prípadoch, že nie je ani jedna, ani druhá, ani tretia možnosť? Viete, máte zmapované, koľko tých prípadov bude? Lebo opäť, v tejto odpovedi bolo spomenuté, že také prípady asi budú, ale nemáme kapacity a nemáme odpoveď na to, koľko ich bude a čo sa v týchto prípadoch bude robiť.
Ale to nie je ani tak doplňujúca otázka, skôr doplňujúca poznámka.
Vďaka.
|
58.
Vďaka, pán predsedajúci.
Nebudem komentovať tento návrh zákona, neviem, či by to malo zmysel. Chcem vám pripomenúť niečo iné. Ľudskosť, na ktorú často zabúdame. Niekedy sme si ešte možno pamätali alebo mohli spomenúť, že sme sem prišli do tohto pléna hlavne preto, aby sme ľuďom na Slovensku pomáhali, zlepšovali ich životy a zvyšovali kvalitu či vládnutia, či života občanov.
Je šokujúce, ako alarmujúco často prichádzajú zákony podobné ako tento. Sú predložené s plným vedomím, s plným vedomím, že v konečnom dôsledku niekomu riadne ublížia. Vyženú ho z krajiny, privedú do depresie či – ešte horšie – k myšlienkam na samovraždu. Presne toto docielite, ak prejde tento návrh. Presne k tomuto vedie aj návrh pani Záborskej, ktorý Národná rada posunula do druhého čítania len pred pár hodinami.
Pomáhate si v tejto špinavej hre takou taktikou odosobnenia. Taký ošúchaný rétorický trik, že predkladateľ zabalí svoj obludný návrh do rečí o tom, ako treba chrániť spoločnosť alebo sa zasadiť za správnu mravnú výchovu. Navrhovateľ sa takto oblúkom vyhne dopadu na jednotlivých ľudí, zatají, aké zlo sa tu ide urobiť, aké škody na životoch sa idú napáchať. Lebo keby sa človek len trochu na sekundu, na minútu zamyslel nad tým, čo to urobí s ľuďmi, ktorí sa ocitli vo vašom hľadáčiku, milí páni, milé dámy, tak už len základná ľudská slušnosť by vám nemala dovoliť na takýto zákon nikdy prikývnuť. Preto vám to idem sťažiť, pani predkladateľky, páni predkladatelia. Tie osudy dotknutých ľudí, Slovákov a Sloveniek, o ktorých vo vašej dôvodovej správe nenájdeme nič, ani cek, by nemali ostať bez povšimnutia. Rodičia transrodových ľudí nám poslali množstvo odkazov pre vás, kolegovia a kolegyne, ktorí predkladáte podobné zákony. To, čo teraz prečítam, sú slová ľudí, ktorých sa vaše návrhy zákonov bytostne a najviac týkajú.
Tento list píšu rodičia 21-ročnej mladej transrodovej ženy. Citujem: "Predkladaný návrh zákona popiera jej ľudské právo žiť slobodne svoj život vo vlastnej identite. Nútite ju aj nás, jej rodičov, žiť v strachu o jej fyzické a psychické zdravie, o jej budúcnosť. Naša dcéra sa stala bezbrannou rukojemníčkou vo vašich rukách. Zneužívate ju na naplnenie svojich politických ambícií a vedome a úmyselne jej chcete ublížiť. Páni poslanci, kde beriete tú neochvejnú istotu, že vaše deti, vaše vnúčatá nemôžu byť transrodové? Zahrávali by ste sa s ich životmi tak, ako so životom našej dcéry?"
Z ďalšieho listu: "My, ktorí transrodovú tému poznáme zblízka, vieme, ako veľmi takéto návrhy ubližujú všetkým, ktorých sa to týka. Nielen transrodových ľudí, ale aj ich rodín a priateľov. Takýto zákon by hlboko a tragicky zasiahol do života tisícov rodín na Slovensku. Nesmierne nás bolí, že to, čo už bolo viackrát odmietnuté, sa periodicky opakuje len v prezlečenom šate."
Pokračujem ďalším listom: "Vážené poslankyne, vážení poslanci, za posledné obdobie sme ako rodičia transrodových detí vyšli zo svojich komfortných zón, aby sme ukázali, ako svoje deti milujeme. Bojujeme za ne. Chceme a budeme ich chrániť. Nik by nemal mať právo vziať im vlastné životy, urobiť za ne závažné rozhodnutia. Transrodoví ľudia nikoho neohrozujú. Naopak, obohacujú a scitlivejujú celú spoločnosť. Návrh zákona v takom znení je vo svojej podstate neskrývanou agresiou namierenou do živých terčov. Pouvažujte, prosím, kam sa má posunúť naša spoločnosť. Prosím, presvedčte sa osobne, aké sú naše deti."
Z ďalšieho listu od pani Viery, matky transrodovej dcéry: "Zdravotná starostlivosť o transrodových ľudí je život zachraňujúca zdravotná starostlivosť. Snaha kriminalizovať tých, ktorí zachraňujú životy ľuďom, nemá obdobu v histórii. Je to to isté, ako keby sme kriminalizovali podanie transfúzie alebo vykonanie operácie srdca. Ani obete na životoch po teroristickom útoku na Zámockej nezastavili nezmyselné a neľudské snahy o znemožnenie tranzície. To, že je takýto návrh vôbec predložený do parlamentu, je zlyhaním ľudskosti, pokrivenie demokratických princípov a zlyhaním tých predstaviteľov verejného a politického života, ktorí sa nezasadili o potrebné zmeny zákonov."
Z ďalšieho listu od matky transrodovej dcéry: "Volám sa Monika, mám 52 rokov a som matkou transrodovej dcéry, ktorá prechádza tranzíciou. Sme tesne pred nasadením hormonálnej terapie a už teraz bol obrovský problém zohnať lekára, ktorý zlepší kvalitu života mojej dcéry. Je poburujúce a ponižujúce, ako sa chceme prízemnými zákonmi vzdialiť od zvyšku Európy a hlavne zákonmi, ktoré sa týkajú len neveľkého počtu ľudí, ktorí svojou existenciou a životom nikomu neubližujú a nikoho neohrozujú."
Znovu list od rodičov transrodovej dcéry: "Naša dcéra prešla veľký kus cesty, aby sa nám zdôverila. Takýto človek sa ráno nezobudí a nepovie si, nie som žena alebo muž. Chce to veľkú odvahu byť takým, akým v skutočnosti je. Naša dcéra je človek ako každý iný a nerozumieme, prečo im ubližovať viac a chovať sa k nim ako k menejcenným."
Tento list je od rodičov troch detí, dvoch starších chlapcov, dnes už mužov a mladšej dcéry, ktorá sa narodila ako chlapec. "Odmalička bola naša dcéra iná. Hrala sa s bábikami, chcela nosiť dievčenské oblečenie, pozerala rozprávky pre dievčatá, chodila na balet, chcela tancovať len dievčenské choreografie v sukni. Nikdy sme ju k tomu neviedli. Práve naopak, snažili sme sa ju od toho odvádzať, nerozumeli sme jej, nechápali. Za 20 rokov svojho života si prešla ponižovaním, šikanou, nadávkami, neprijatím, odmietaním, nepochopením zo strany rovesníkov, učiteľov, dospelých detí, predavačov, úradníkov a politikov. Pre toto sa nikto nikdy dobrovoľne nerozhodne. Ako nám nedávno povedala, celý život sa hrala na chlapca, už nevládzem, už nechcem. Pred dvoma rokmi prešla sociálnou a medicínskou tranzíciou a aktuálne sa snažíme aj o právnu tranzíciu. Neznamená to, že ponižovanie, šikanovanie a neprijatie prestalo, ale rozhodla sa už neskrývať, rozhodla sa byť sama sebou, žiť v rode, v ktorom sa narodila. Sme vďační za podporu odborníkov, lekárov, psychológov, aktivistov a iných, ktorí jej na ceste pomáhajú a sprevádzajú ju. Sme vďační za všetkých, ktorí nám pomáhajú pochopiť a rešpektovať. Ak by sme túto podporu nemali, naša dcéra by pravdepodobne musela Slovensko opustiť. Nemohla by žiť v štáte, ktorý jej neumožňuje žiť svoj život, aj keď v inakosti."
Toto boli slová, kolegovia a kolegyne, milujúcich rodičov, ktorých deti ohrozujete. A nie, nenechám to tak, že tento, táto debata, tento predložený zákon zostane aj bez debaty o tom, koho sa týka a aký dopad na nich bude mať. Ubližujete im s plným vedomím následkov svojich činov. Akým právom, sa vás pýtam.
|
113.
Vďaka, pán predsedajúci. A, pán kolega Peter, to bol, oslovím ťa takto, rozumiem tomu, že budeme mať legitímne rozdiely v tom, ako ten zákon uviesť do praxe. Dostanem sa k nim o minútu.
Mohol si si odpustiť tie populistické kopance o voľbách. Sám dobre vieš, stáli sme tu, presne na tomto mieste pred ôsmimi mesiacmi, keď sme ešte netušili, že budú predčasné voľby v septembri 2023. Stál som tu s týmto istým legislatívnym návrhom. Dôvod, prečo som tu s ním opäť, je ten, že môžem, že po šiestich mesiacoch vypršala lehota, kedy môžem znovu predložiť. Obviniť nás, že sme ho vytiahli, vycucali z prsta, lebo sa blížia voľby, je, predstav... prepáč, ale neférové a hlavne nie, proste unikajú ti fakty a kontext.
Vyčítaš nám, že (ruch v sále a zaznievanie gongu), že nie sme presní v odhade nákladov. Prepáč, to je takisto neúprimné. Mohli sme si takto vycucať číslo z prsta a povedať 101 453 258 euro 41 centov. A dobre vieš, že by to bola, s odpustením za slovo, kravina. Ľudské správanie nevieš predpovedať ty, nevieš predpovedať... neviem predpovedať ja, nevie predpovedať nikto z nás. Ak ľudia v reakcii na tento príspevok zmenia svoje správanie, napríklad sa dospelá dcéra vysťahuje zo svojho bytu, lebo si povie, s týmto príspevkom si už viem dovoliť vlastný nájom, a pred ním, predtým som to nevedela, no tak tie náklady narastú. Ale ja neviem predpovedať, ty nevieš predpovedať, nikto z nás nevie predpovedať, ako ľudia zareagujú. Jediné úprimné, jediné odborné, jediné profesionálne správne riešenie je byť, je byť otvorený a pomenovať tú škálu nákladov, ktorú tento náklad, tento príspevok môže spôsobiť. To sme presne urobili. To považujem za jediné poctivé.
Vyčítaš nám byrokratické monštrá, tisíce úradníkov. Spýtam sa ťa, čo sú tie alternatívy? Pretože ty vieš rovnako dobre ako ja, a túto frustráciu zdieľame, že to, čo na Slovensku reálne robíme, je, že ponúkame kríza po kríze neadresnú pomoc, že sa tu ako jeleň v tom svetle reflektorov po každej jednej kríze chytáme za hlavu, ježišmária, treba pomáhať ľuďom kvôli dopadu a covidu na tie obchody, treba pomáhať ľuďom kvôli vojne na Ukrajine a utečencom, treba pomáhať ľuďom s cenami energií. Kiežby sme mali systém, ktorý to robí adresne, ale nemáme. Raz sa ho možno dožijeme.
A my ho už, my ho ponúkame. A môžme sa baviť o tom, či sa dá robiť lepšie, či sú tie riešenia o niečo, či sa dali ešte o niečo zlepšiť. Ideme do veľkých detailov, kto to má administrovať, ako sa to posudzuje. Ty nazývaš tie formulky, tie rovnice komplikovanými, nuž tak to v živote je. Ak chceš robiť veci adresne, je ľahké urobiť šmahom ruky takto, že vydávam vám 6 mld. A spýtam sa ťa, kto to bude platiť.
My ponúkame adresné riešenie, to si vyžaduje nejaké komplikácie, tie kalkulácie, tie kalkulácie a tá presná metóda rozdeľovania príspevku je do detailov vymenovaná v tomto návrhu zákona. My sme na to hrdí. Takto presne adresná pomoc má vyzerať.
A teraz ak máme rozdiely v tom, že či sa to dá urobiť adresne, ale inak, poďme do tej debaty, kľudne. Som si istý, že tento zákon sa dá vylepšiť. Ešte som nevidel návrh zákona v tomto fóre, ktorý by sa nedal vylepšiť nasledujúcou debatou, ale prosím, neznižujme sa k tomu lacnému populizmu. Myslím si, že máme na viac.
|
109.
Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom predkladaného návrhu je pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov na bývanie. Ten dôvod je, myslím, zrejmý.
Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze. Poznáte všetci tú story, nedostatok nájomných bytov, zdĺhavé stavebné konania a astronomické ceny stavebného materiálu a hypoték. Trápi nás asi všetkých, ale najviac sa to, samozrejme, dotýka ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu, lebo keď sa k tým vysokým výdavkom na bývanie pridá aj ten bezprecedentný nárast spotrebiteľských cien, hlavne energie a potravín, tak mnohí z nich zrazu čelia dileme o prežití. Rozhodujú sa pri večernom stole, či zaplatiť za strechu nad hlavou, alebo niečím do úst.
Ľudí v tejto kategórie je žalostne veľa. V roku 2021 bolo celkom 12 %, 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou. Po rokoch pomalého, ale definitívneho zlepšovania ich postavenia sa situácia, žiaľ, začala opäť zhoršovať. Len na ilustráciu, v absolútnych číslach je to tak, že na hranici chudoby dnes žije viac ako 670 000 ľudí. Možno si práve hovoríte, fajn, ale veď už na nich myslíme, už máme jeden príspevok na bývanie. Odpoveď je áno, ale pre drvivú väčšinu ľudí v núdzi nie, nemáme, nemajú naň nárok, nie je pre nich dostupný. Príspevok totiž, tak ako je dnes v zákone postavený, je stavaný alebo viazaný výlučne na stav hmotnej núdze, teda situáciu, kedy príjem osoby nedosahuje sumu životného minima, hej, že suma životného minima už dlhé roky stagnuje a je dnes hlboko pod hranicou, reálnou hranicou chudoby. Aktuálne je to v prípade dospelej osoby žijúcej samostatne len 234 eur mesačne. Vo výsledku z tých zhruba 700-tisíc ľudí, je to menej, čosi pod 700-tisíc ľudí sú ohrození chudobou, vyše 90 % nemá nárok na príspevok na bývanie. Aktuálne ho poberá len 25-tisíc domácnosti.
Ako krajina máme, samozrejme, silný ľudský dôvod pomôcť spoluobčanom v núdzi. Máme však aj dobrý ekonomický argument, z hľadiska verejných výdavkov je totiž oveľa lacnejšie pomôcť ľudom ešte predtým, než prídu o strechu nad hlavou, ako potom riešiť následky bezdomovectva. Tak či tak sa o nich štát bude musieť postarať. Ale ak tak urobíme ešte predtým, než prídu o dom či byt, chránime nielen ich dôstojnosť, ale aj verejné financie.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou právnou úpravou, no podobný systém nájdete aj v ďalších štátoch, napríklad Poľsko či Francúzsko.
A v čom teda spočíva? Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácnosti. Inými slovami, nebudete vynakladať viac ako zhruba tú tretinu príjmu na bývanie, lebo keď náklady prerastú alebo prekročia 30 %, preplatil by štát. Aby táto pomoc šla naozaj len chudobným, lebo aj majetní ľudia v princípe to vedia prepísknuť a vedia míňať viac ako 30 % na bývanie, zavádzame tiež tvrdý limit na, absolútny limit na hranicu tejto pomoci. Pomoc nedostanú tí, ktorí na bývanie míňajú viac ako 0,9-násobok životného minima.
Tá hranica je trošku komplikovanejšia, ale je v podstate nastavená tak, aby príspevok zachytil všetky domácnosti v spodnej polovici príjmovej distribúcie, ktorých náklady na bývanie prevyšujú 30 % príjmu domácnosti. Inými slovami, ak máte nájomný byt v starom činžiaku alebo v nejakom starom dome a nestíhate platiť nájomné a vychovávať deti naraz, tak budete mať reálnu pomoc s cenami energií a s cenami na bývanie. Ak ste inak prosperujúca rodina, ktorá si odkusla príliš veľké sústo vo forme drahého domu s dvoma bazénmi, tak vám táto dávka veľmi nepomôže. Kde presne je tá normatívna hranica a do akej výšky opäť môže ten príspevok až dorásť, to navrhujeme počítať rôzne v závislosti od toho, či je domácnosť nad hranicou životného minima, alebo pod ňou. Nebudem vás tým zaťažovať. Detailne sme to rozviedli v dôvodovej správe.
Bude vás asi zaujímať, čo všetko spadá do kategórie nákladov na bývanie. Tak dodaj... dovoľte mi dodať, že patrí sem, samozrejme, nájomné, ale aj náklady na plyn, elektrinu či teplo a výdavky na spoločne vlastnené priestory v domoch, čiže tie položky, ktoré práve v tých ostatných mesiacoch narástli tak dramaticky a spôsobujú ľuďom najväčšie ťažkosti.
A na záver asi to najdôležitejšie, čo to bude stáť. Nie je pravda, že sme to nevyčíslili. Tak krátka odpoveď je zruba od 100 mil. do 250 mil. ročne, tá dlhá odpoveď je, že reálne prinesie úspory potenciálne v miliardách. Vysvetlím.
Ten minimalistický scenár, tých zhruba 106 mil., predpokladám, a tu sa musíme pohybovať v tých, v tej rovine scenárov, pretože nevieme predpovedať ľudské správanie, ako ľudia zareagujú na ten príspevok. Ale ten minimalistický scenár, tých 106 mil. predpokladá, že ľudia nezvýšia svoje náklady na bývanie v reakcii na príspevok, ale uplatnia si ho len vo... do výšky existujúcich nákladov. A v tom prípade prídeme na sumu zhruba 106 mil. ročne.
Ten maximalistický scenár predpokladá, že domácnosti vlastníkov, ktorých náklady prevyšujú 30 % príjmu, zvýšia svoje náklady o polovicu. A keďže zvýšené náklady v novom systéme platí štát, nájomníci tiež zvýšia svoje náklady na maximum, napríklad tým, že sa presťahujú do lepšieho bývania, lebo môžu, lebo štát im s tým pomôže. V takom prípade by ten návrh stál okolo 236 mil. Náš odhad, priemer je zhruba 171 mil. Opäť, presnejšie to vyčísliť to nikto nevie, lebo nevieme nikto predpovedať presné správanie ľudí. To je, samozrejme, veľká suma a peňazí je málo. Každým dňom, tým, čím ďalej, tým menej vďaka rozhadzovaniu v tomto parlamente.
Je však dôležité vedieť, že náš zákon ponúkame ako alternatívu k súčasnému extrémne drahému riešeniu vysokých cien energií. To plošné zastropovanie cien, ktorým sme vyriešili nárast cien energií, splnilo svoj účel. Nenechali sme ľudí napospas tým vysokým cenám, ale platíme za to privysokú daň, 6 mld., aby som bol presnejší, to sú odhadované náklady. Tie náklady sú astronomické práve preto, že pomáhame ľuďom neadresne. Ten strop na ceny energií pomáha ľuďom s dvoma bazénmi rovnako ako ľuďom, ktorí, ako matke, ktorá vychováva dve deti na jednom príjme niekde v garsónke. To nie je ani múdre, ani ekonomické. Navyše to nami nadraftované a schválené zastropovanie nezahŕňa ani napríklad tuhé palivá, ktoré využívajú na kúrenie najmä nízkopríjmové domácnosti.
Keďže budúci rok ceny energií nejak zásadne neklesnú, všetci dúfame, že budú nižšie, ale pravdepodobnosť, že sa vrátime do cien z roku 2020 či ’19, nehrozí. A sme si takmer istí, že bude treba hľadať adresnejšie riešenia pomoci ľuďom aj budúci rok, a také riešenia, ktoré nezabúdajú na tých najzraniteľnejších. Ak budeme mať tento príspevok, stropovanie cien na budúci rok nebude musieť byť také drastické a možno nebude potrebné vôbec.
Čiže áno, tento príspevok bude niečo stáť. Bude to v tom rozpätí od 106 do zhruba 236 mil., ale tvrdenie, že založí alebo že si vyžiada dodatočné financie, vychádza len z toho, že sme v súčasnom rozpočte vôbec nezarátali výdavky na pokrývanie cien energií od roku 2024. To nie je realistické. Opäť, tie ceny klesnú o niečo, všetci dúfame, ale neklesnú na úroveň z roku 2020. Pomoc bude treba naďalej.
Je vysoko pravdepodobné, že o deväť mesiacov sa budeme presne v tomto fóre, v tejto budove, z tohto pódia baviť o ďalšej forme pomoci ľuďom s cenami elektriny a plynu. A my vám formou tohto zákona ponúkame nielen oveľa adresnejšie, ale aj oveľa lacnejšie riešenie, lacnejší spôsob, ako ľuďom pomôcť a ušetriť peniaze v porovnaní s tým, čo na stropovanie cien energií vynakladáme dnes a teraz.
Vďaka.
|
105.
Vďaka, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný. Vysvetlenie motívu aj, aj metódy, ktoré sme zvolili na pokrytie výdavkov na bývanie, vysvetlím v rozprave, preto sa hlásim prvý.
Čiže dovoľte mi zatiaľ uviesť len toľko, že cieľom predkladaného návrhu je zaviesť nový príspevok na pomoc s bývaním a vychádza, samozrejme, jednak z tej dlhodobej krízy, ktorú pri... s bývaním a s cenami bytov na Slovensku máme a ktorú navyše ešte posledných pár mesiacoch priťažil, alebo kde priťažila cena, alebo tá kríza s cenami energií.
Ako na to ideme a čo sú výhody tohto nášho prístupu a postupu, vysvetlím v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Vďaka.
|
46.
Vďaka, pán predseda. Len veľmi krátko.
Je mi trochu ľúto, ľudia, čo to počúvajú, že si museli vypočuť toľko hanobenia, toľko lží a toľko zla od toľkých kolegov či kolegýň. A v každom prípade na jeden dobrý konštruktívny účel to poslúžilo. Som rád, že toľkí z vás ste využili tú možnosť vyfarbiť sa ako to, čo naozaj ste. Prívrženci a veleba... ľudia, ktorí velebia klérofašistický režim.
Vďaka. Ako myslím si, že pre potreby budúcich volieb a rozhodovania je to veľmi užitočný sprievodca. A dodám ešte jednu praktickú... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, kľud v sále!
Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
... k tomuto tragickému elementu jeden komický. (Zaznievanie gongu.) Podotýkam, že páni poslanci Kuriak, pán poslanec Kuffa a poslanec Gyimesi podporili v roku 2020 návrh zákona, ktorý zakázal pomenovanie obcí, pomenovanie ulíc či verejných priestranstiev v obciach po fašistických predstaviteľoch, ktorých ste sa teraz zastávali. Čiže vám sa podarilo nielen poprieť to, čo je v Ústave Slovenskej republiky, vám sa podarilo v tejto veci zastať v priebehu dvoch rokov dva úplne navzájom vylúčiteľné, diametrálne opačné názory.
Gratulujem.
|
34.
Vďaka.
Pán poslanec Gyimesi, ja rozumiem tomu, že včera sme odsúhlasili predčasné voľby a už si tu nacvičujete kampaň, ktorou budete obehávať, ktorou budete obehávať najbližších pár mesiacov Slovensko. Škoda len, že ste si neprečítali samotný návrh zákona a že ste tým pádom boli odtrhnutý od reality.
Tento zákon, dámy a páni, nerobí nič viac, nič menej, on má asi tri alebo štyri riadky, než to, že potvrdzuje rozhodnutie, ktoré už raz prijala, mimochodom, táto vtedy ešte štvorkoalícia v roku 2020. Vtedy sme sa uzniesli úplne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, že nie je normálne, aby sa na Slovensku pomenuvávali ulice či námestia po predstaviteľoch fašistických režimov či iných totalitných režimov, ktoré zabíjajú ľudí a majú krv na rukách. Veď to je predsa v našom DNA, o tom je Slovensko, toto máme priamo v ústave.
Bohužiaľ, v tom roku 2020 sme nedotiahli tú domácu úlohu celkom do konca. Ostala tam tá prešmyčka, že obce pomenované pred rokom 2020 sa nemusia, si nemusia meniť názvy. Aj na to sa odkazuje obec Varín v tom, že stále obhajuje Tisa, vojnového zločinca, ako meno, ktoré si nesie hrdo na svojej ulici. (Reakcie z pléna.) A jediné, čo meníme týmto návrhom zákona, je, že rušíme túto výnimku. A robíme tak presne v súlade s rozhodnutím ešte, opäť, ešte raz, bývalej štvorkoalície z roku 2020 a v súlade so všetkým, k čomu sme sa v roku 1993 pri písaní ústavy prihlásili.
Čiže, dámy a páni, to rozhodnutie pred vami je veľmi jednoduché. Ak chcete, aby sme boli moderná európska krajina, ktorá sa hlási k princípom, ku ktorým, ktoré sú priamo zakotvené v našej ústave, hlasujte za tento zákon. A ak sa chcete hlásiť ako títo páni vľavo k fašistom a k Tisovi, nech sa páči, kľudne sa zdržte alebo hlasujte proti. (Ruch v sále.)
|