Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
23. 6. 2021 16:42:18 - 16:44:32 32. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 568 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už to tu odznelo a môj názor je taký istý, že naším cieľom je sfunkčnenie inštitútu referenda. Odznelo už aj to, že v podstate referendum bolo snáď jeden, jedno jediné úspešné od roku 1989, a to je, to je v podstate vstup do Európskej únie. Ostatné v podstate referendá neboli úspešné, lebo nebola päťdesiatpercentná účasť. A práve za to my predkladáme tento zákon, že skrátka znížiť kvórum z tých 350-tisíc na 100-tisíc.
Pán Mizík tu spomínal, že susedné krajiny, či je to napríklad Poľsko, je o sedemkrát väčšia krajina ako Slovensko, a potrebujú oveľa menej podpisov ako v podstate Slovenská republika. V Maďarsku je to, myslím, 200-tisíc, ako si to naznačil. To znamená, je to obrovské, vysoké číslo. No ja si nekladiem, nerobím si nádeje v tom, že vládna garnitúra odsúhlasí alebo teda pustí do druhého čítania tento návrh náš zákona, pretože ako aj pán Kotleba naznačil, zrejme tu budú iné, iné názory, ako sú naše.
Ale, dámy a páni, my predkladáme tento zákon práve v prospech občanov žijúcich na území Slovenskej republiky. Ako aj naznačili niektorí moji predrečníci, že, dámy a páni, však napríklad voľba primátora, voľba starostu, ak sa zúčastnia, ako aj pán Mizík povedal, čo len jeden alebo dvaja občania z obce, automaticky je zvolený za starostu obce. Ak sám za seba dá svoj hlas, je zvolený za starostu obce. A tu mi tu potrebujeme 50-percentnú účasť.
No ja som teda strašne zvedavý, ako rozhodne Ústavný súd, i keď ja očakávam, že pravdepodobne povie, že áno, je to občianske právo, je to v zmysle ústavy. Skrátka pani prezidentka zrejme myslela, že sa temer (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) vyhlási referendum o predčasných voľbách, ale či sa zúčastní 50 %, to je už druhá otázka.
Takže za to práve my predkladáme tento návrh ústavného zákona, aby, aby tí občania aj v menšom počte mohli rozhodnúť o osude našej krásnej krajiny. Takže len toľko, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za slovo.
23. 6. 2021 16:08:44 - 16:13:37 32. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 568 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Mariána Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jozefa Šimka a Stanislava Mizíka. Jedná sa o návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Dámy a páni, ja teda hneď pristúpim prečo vlastne tento zákon teda predkladáme. Cieľom ukoreňovania (pozn. prepis.: nezrozumiteľne povedané) demokratických princípov a tradícií na Slovensku prichádzame s návrhom ústavného zákona, ktorý prehĺbi demokratický systém štátneho zriadenia. Každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu skutočnej idey demokracie a nie len jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viac pochybujú o reálnosti demokratického zriadenia v našom štáte. Pochybnosti vyplývajú zo sérií neúspešných všeľudových hlasovaní, teda nefunkčného systému referenda na Slovensku, v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených našich zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne, ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak môcť ...
===== ...mandátom volených našich zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nadstavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne, ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak môcť v štáte do rúk jeho občanov. Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovenej na 50 % zo všetkých oprávnených voličov, je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nezrealizovateľným.
Nedemokratickým politikom ignorujúcim potreby a názory svojho národa sa tak na Slovensku vytvorili ideálny, zdôrazňujem ideálny systém, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a skutočne rozhodovacie právomoci nad osudom miliónov ľudí ostáva, ostávajú v rukách malej skupiny. V mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom. Zrušenie kvóra účasti 50 % všetkých oprávnených voličov zodpovedá skutočnosti, že ani o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, voľbách do orgánov samosprávnych krajov a voľbách do orgánov samosprávy obcí neexistuje žiadne kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov na to, aby boli výsledky týchto volieb platné.
Referendum je však pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom. Je potrebné v rámci snahy o zlepšení úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu ústavného zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350-tisíc na 100-tisíc. Áno, náš návrh je znížiť z 350-tisíc na 100-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži skutočne k demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania samotného štátu.
Vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentickým snahám zo strany proti Slovensky naladených jednotlivcov a samozrejme aj hnutie.
Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené v otázku zmeny štátnych hraníc. Postavenie orgánov štátnej moci. Jednotnosť a nedeliteľnosť územia našej Slovenskej republiky. Sme presvedčený, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, k všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym, áno, iluzórnym javom.
Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov prejavujúcich sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovanie vôle občanov a potlačovanie ich práv.
Pán predsedajúci, skončil som.
23. 6. 2021 16:08:44 - 16:13:37 32. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 568 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Mariána Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jozefa Šimka a Stanislava Mizíka. Jedná sa o návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Dámy a páni, ja teda hneď pristúpim prečo vlastne tento zákon teda predkladáme. Cieľom ukoreňovania (pozn. prepis.: nezrozumiteľne povedané) demokratických princípov a tradícií na Slovensku prichádzame s návrhom ústavného zákona, ktorý prehĺbi demokratický systém štátneho zriadenia. Každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu skutočnej idey demokracie a nie len jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viac pochybujú o reálnosti demokratického zriadenia v našom štáte. Pochybnosti vyplývajú zo sérií neúspešných všeľudových hlasovaní, teda nefunkčného systému referenda na Slovensku, v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených našich zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne, ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak môcť ...
===== ...mandátom volených našich zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nadstavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne, ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak môcť v štáte do rúk jeho občanov. Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovenej na 50 % zo všetkých oprávnených voličov, je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nezrealizovateľným.
Nedemokratickým politikom ignorujúcim potreby a názory svojho národa sa tak na Slovensku vytvorili ideálny, zdôrazňujem ideálny systém, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a skutočne rozhodovacie právomoci nad osudom miliónov ľudí ostáva, ostávajú v rukách malej skupiny. V mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom. Zrušenie kvóra účasti 50 % všetkých oprávnených voličov zodpovedá skutočnosti, že ani o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, voľbách do orgánov samosprávnych krajov a voľbách do orgánov samosprávy obcí neexistuje žiadne kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov na to, aby boli výsledky týchto volieb platné.
Referendum je však pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom. Je potrebné v rámci snahy o zlepšení úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu ústavného zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350-tisíc na 100-tisíc. Áno, náš návrh je znížiť z 350-tisíc na 100-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži skutočne k demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania samotného štátu.
Vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentickým snahám zo strany proti Slovensky naladených jednotlivcov a samozrejme aj hnutie.
Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené v otázku zmeny štátnych hraníc. Postavenie orgánov štátnej moci. Jednotnosť a nedeliteľnosť územia našej Slovenskej republiky. Sme presvedčený, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, k všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym, áno, iluzórnym javom.
Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov prejavujúcich sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovanie vôle občanov a potlačovanie ich práv.
Pán predsedajúci, skončil som.
23. 6. 2021 16:08:44 - 16:13:37 32. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 568 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Mariána Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jozefa Šimka a Stanislava Mizíka. Jedná sa o návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Dámy a páni, ja teda hneď pristúpim prečo vlastne tento zákon teda predkladáme. Cieľom ukoreňovania (pozn. prepis.: nezrozumiteľne povedané) demokratických princípov a tradícií na Slovensku prichádzame s návrhom ústavného zákona, ktorý prehĺbi demokratický systém štátneho zriadenia. Každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu skutočnej idey demokracie a nie len jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viac pochybujú o reálnosti demokratického zriadenia v našom štáte. Pochybnosti vyplývajú zo sérií neúspešných všeľudových hlasovaní, teda nefunkčného systému referenda na Slovensku, v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených našich zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne, ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak môcť ...
===== ...mandátom volených našich zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nadstavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne, ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak môcť v štáte do rúk jeho občanov. Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovenej na 50 % zo všetkých oprávnených voličov, je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nezrealizovateľným.
Nedemokratickým politikom ignorujúcim potreby a názory svojho národa sa tak na Slovensku vytvorili ideálny, zdôrazňujem ideálny systém, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a skutočne rozhodovacie právomoci nad osudom miliónov ľudí ostáva, ostávajú v rukách malej skupiny. V mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom. Zrušenie kvóra účasti 50 % všetkých oprávnených voličov zodpovedá skutočnosti, že ani o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, voľbách do orgánov samosprávnych krajov a voľbách do orgánov samosprávy obcí neexistuje žiadne kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov na to, aby boli výsledky týchto volieb platné.
Referendum je však pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom. Je potrebné v rámci snahy o zlepšení úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu ústavného zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350-tisíc na 100-tisíc. Áno, náš návrh je znížiť z 350-tisíc na 100-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži skutočne k demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania samotného štátu.
Vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentickým snahám zo strany proti Slovensky naladených jednotlivcov a samozrejme aj hnutie.
Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené v otázku zmeny štátnych hraníc. Postavenie orgánov štátnej moci. Jednotnosť a nedeliteľnosť územia našej Slovenskej republiky. Sme presvedčený, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, k všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym, áno, iluzórnym javom.
Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov prejavujúcich sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovanie vôle občanov a potlačovanie ich práv.
Pán predsedajúci, skončil som.
23. 6. 2021 16:08:44 - 16:13:37 32. schôdza NR SR - 4.deň - B. popoludní Tlač 568 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Mariána Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jozefa Šimka a Stanislava Mizíka. Jedná sa o návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Dámy a páni, ja teda hneď pristúpim prečo vlastne tento zákon teda predkladáme. Cieľom ukoreňovania (pozn. prepis.: nezrozumiteľne povedané) demokratických princípov a tradícií na Slovensku prichádzame s návrhom ústavného zákona, ktorý prehĺbi demokratický systém štátneho zriadenia. Každý demokratický štát musí disponovať legislatívnym prostredím, využitím ktorého dochádza k naplneniu skutočnej idey demokracie a nie len jej iluzórnej formy. Občania Slovenskej republiky čoraz viac pochybujú o reálnosti demokratického zriadenia v našom štáte. Pochybnosti vyplývajú zo sérií neúspešných všeľudových hlasovaní, teda nefunkčného systému referenda na Slovensku, v spojitosti s chýbajúcim imperatívnym mandátom volených našich zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nastavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne, ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak môcť ...
===== ...mandátom volených našich zástupcov. Súčasná legislatíva upravujúca demokratické inštitúty je nadstavená spôsobom neumožňujúcim ich reálne, ich reálne využitie.
Preto si tento legislatívny návrh dáva za cieľ zefektívniť inštitút referenda a presunúť tak môcť v štáte do rúk jeho občanov. Kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov stanovenej na 50 % zo všetkých oprávnených voličov, je nastavené spôsobom, ktorý odrádza občanov zúčastňovať sa referenda. Tým sa referendum samotné stáva takmer nezrealizovateľným.
Nedemokratickým politikom ignorujúcim potreby a názory svojho národa sa tak na Slovensku vytvorili ideálny, zdôrazňujem ideálny systém, kedy sa demokracia stáva iluzórnou a skutočne rozhodovacie právomoci nad osudom miliónov ľudí ostáva, ostávajú v rukách malej skupiny. V mnohých prípadoch nedisponujúcej žiadnym demokraticky získaným mandátom. Zrušenie kvóra účasti 50 % všetkých oprávnených voličov zodpovedá skutočnosti, že ani o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta Slovenskej republiky, voľbách do orgánov samosprávnych krajov a voľbách do orgánov samosprávy obcí neexistuje žiadne kvórum minimálnej účasti oprávnených voličov na to, aby boli výsledky týchto volieb platné.
Referendum je však pri súčasnej legislatíve z postavenia radových občanov nerealizovateľným inštitútom. Je potrebné v rámci snahy o zlepšení úrovne demokracie znížiť aj minimálny počet podpisov slovenských občanov, ktorý je nutný na samotné vyhlásenie referenda. V návrhu ústavného zákona je preto znížený minimálny počet podpisov od občanov Slovenska z 350-tisíc na 100-tisíc. Áno, náš návrh je znížiť z 350-tisíc na 100-tisíc, čím sa samotný inštitút referenda výrazným spôsobom priblíži skutočne k demokratickým krajinám, kde je referendum bežnou súčasťou fungovania samotného štátu.
Vzhľadom na navrhované úpravy, ktoré v konečnom dôsledku docielia výrazný posun k reálne funkčnému inštitútu referenda je však potrebné zaviesť v ústave nové ochranné prvky s cieľom zabrániť rôznym iredentickým snahám zo strany proti Slovensky naladených jednotlivcov a samozrejme aj hnutie.
Preto navrhujeme rozšíriť okruh tém, pri ktorých je referendum neumožnené v otázku zmeny štátnych hraníc. Postavenie orgánov štátnej moci. Jednotnosť a nedeliteľnosť územia našej Slovenskej republiky. Sme presvedčený, že týmito legislatívnymi úpravami docielime posun Slovenska smerom k väčšej demokracii, k všeobecnej slobode a skutočnej vláde ľudu, ktorá je dnes len iluzórnym, áno, iluzórnym javom.
Rovnako však pomôžeme obmedziť extrémizmus štandardných politikov prejavujúcich sa v bezbrehom rozkrádaní štátneho majetku, ignorovanie vôle občanov a potlačovanie ich práv.
Pán predsedajúci, skončil som.
17. 6. 2021 10:06:40 - 10:08:23 32. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 560 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
35.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, našou úlohou ako Národnej rady Slovenskej republiky je jednoznačne znižovanie regionálnych rozdielov v rámci celej Slovenskej republiky. Tak ako ja to zvyknem hovoriť, od Nitry smerom na východ, dámy a páni, ako keby zdochol pes. To nehovorím ja, to hovoria občania, ktorí žijú smerom od Nitry na východ. A či to je, či to je juh Banskobystrického samosprávneho kraja, alebo sever Prešovského kraja, situácia je kritická.
Ja už som sa neraz poďakoval, a teraz opäť to zopakujem. Ďakujem jednak pánovi Sulíkovi, pánovi Kollárovi, ako aj celej vláde Slovenskej republiky, že teda ten priemyselný park, štátny priemyselný park nasmerovali práve do Rimavskej Soboty. Dámy a páni, tá situácia u nás je kritická. Vieme, aká je miera nezamestnanosti v rámci celej Slovenskej republiky. Rimavská Sobota má skoro 21 % mieru nezamestnanosti ako okres. Ale neni situácia lepšia ani v Revúcej, ani v Lučenci oveľa viac, ale ani v Poltári. To znamená, že teda ten štátny priemyselný park je tam potrebný. Dobre, zabereme tam, ako pán minister naznačil, 84,6 hektárov pozemku, ale ak tam zamestnáme tisíc, dvetisíc ľudí v budúcnosti, tak to bude prínosom pre náš región.
Dámy a páni, treba sa s tým skutočne zaoberať. Treba sa tým zaoberať. Asi sa pamätáte, ešte v roku 2016 bolo na Slovensku dvanásť menej rozvinutých okresov. Dneska hovoríme o dvadsiatich menej rozvinutých okresoch. To znamená celkove jedna štvrtina okresov v rámci celej Slovenskej republiky je menej rozvinutých. Práve preto, pán minister, ja ďakujem a tento zákon určite podporím.
Ďakujem pekne.
27. 5. 2021 17:10:22 - 17:10:50 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 531 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
73.
Ďakujem pekne. Dámy a páni, ďakujem za vypočutie. Ale snáď jednu takú informáciu, ono v tomto rúšku sa mne ťažko dýcha, pretože pred rokmi som mal priestrel pľúc, takže ja v tomto rúšku skutočne veľmi ťažko dýcham, ale verím tomu, že čoskoro tieto rúška dáme dole a v danom prípade budeme v podstate všetci v podstate hovoriť bez rúška.
Ďakujem pekne.
27. 5. 2021 16:48:15 - 17:04:33 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 531 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
63.
No, skúsim trochu zmiernejšie, ak dovolíte. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hneď v úvode by som zdôraznil, že na predloženú zmenu rozpočtu, novelu mám úplne iný názor ako pán minister Matovič. Zrejme pán Matovič si neuvedomuje, že nám dnes predkladá ďalší, áno, ďalší 3,5-miliardový deficit spolu s prijatým zákonom roka z 9. 12. 2020, to znamená spolu 11-miliardový deficit. Nie som si istý, že takto má hospodáriť dobrý hospodár a takto zaťažovať občanov Slovenska na 11-miliardový deficit za rok 2021. Takže ale poďme konkrétne.
Štátny rozpočet ako zákon roka je pre každú vládu prioritný, lebo vytvára, áno, vytvára základné finančné predpoklady na chod a rozvoj celej našej spoločnosti. Náš zákon roka sme prijali ešte 9. decembra 2020 s nebývalým vyše – áno, dobre počujete – 8-miliardovým schodkom, keď príjmy boli naplávané na 15,8 mld. eur a výdavky na 23,8 mld. eur.
Po rokoch postupnej konsolidácie verejných financií sa tohoročný 8-miliardový schodok javil ako obrovský balvan, ktorý vám v našom napredovaní bude veľmi dlho prekážať. Aj nám prekáža, lebo namiesto postupného znižovania zadlženosti štátu zo 48,5-percentného HDP sa táto zvyšuje na vyše 60-percentné HDP, podľa niektorých odhadov až na 65 % HDP. Prednedávnom ešte nepredstaviteľná skutočnosť.
Tu treba objektívne povedať, že i keď sme v decembri takýto návrh kritizovali, sčasti sme pochopili, že žijeme v zložitom pandemickom období uprostred celosvetovej krízy a že peniaze naviac budeme potrebovať na porazenie vírusu a na sanáciu a oživenie našej ekonomiky. Zároveň sme dúfali, že celých 8 mld. neminieme na pandémiu. Lenže odvtedy sa v slovenskej spoločnosti odohrali aj odohrávajú mnohé, áno, mnohé protirečové, ťažko pochopiteľné a dostatočne nevysvetliteľné kroky a udalosti v politickej i finančnej oblasti.
Napriek tomu, že vláda mala prostredníctvom štedro navýšeného rozpočtu viac peňazí, odoprela veľkej skupine občanov aj to, čo pred voľbami súčasné koaličné strany sľubovali a za ktoré viacerí ich členovia aj hlasovali. Viem, že to boli 13. dôchodky, minimálna mzda, príplatky za prácu v noci a cez sviatky, obedy pre žiakov zadarmo a mohol by som pokračovať ďalej. V politike začala štvorkoalícia uplatňovať metódy, aké sa predtým praktizovali len výnimočne.
V rozpore s platným zákonom o skrátenom legislatívnom konaní je v rozpore s rokovacím poriadkom. Koalícia začala v sérii prijímať týmto spôsobom zákony, i keď na to, dámy a páni, skutočný dôvod nebol. Opozičné návrhy neakceptovala a väčšinou hlasov všetky vlastné návrhy odsúhlasila. Niekedy aj protizákonným spôsobom, napríklad núdzový stav aj za účasti infikovaných poslancov. Pamätáme sa na tie dni.
Prečo tieto skutočnosti spomínam? Nuž preto, lebo aj dnes je v programe prijatý zákon v zrýchlenom konaní, i keď na to nie je dôvod. Ide pritom o zákon o navýšení štátneho rozpočtu, dámy a páni. To si uvedomme každý. V takomto úsilí vlády vidíme hneď dve pre mňa neprijateľné skutočnosti. Jednak nechápem, že prečo v takejto závažnej veci uplatňovať zrýchlené konanie bez širšej diskusie, v prvom rade odbornej verejnosti a partnerských organizácií. A po druhé, nepoznám, že na aký účel majú byť minuté peniaze vo výške, ako som už počul dnes, 3,5 mld. eur. Ministerstvo financií zdôrazňuje, že v súčasnosti je výhodné požičiavať si, lebo peniaze na finančných trhoch sú lacné, s nízkym úrokom a keď si požičiame, budeme mať veľkú hotovosť, ktorú následne vieme využiť na riešenie akútnych problémov.
Ja sa pýtam, že na riešenie ktorých problémov, milé dámy, vážení páni. My dnes nevieme, že na čo sa majú tieto peniaze minúť. Ale nevie to ani pán minister hospodárstva, pán Sulík. Pýtam sa ďalej, že kde je toľkokrát spomínaná transparentnosť, kde je nevyhnutný dialóg a kde sú sľubované nové politické, kde je sľubovaná nová politická kultúra. Konštatujem, že netransparentný prístup je nezodpovedný a nebezpečný.
Vláda uplatňuje kabinetnú politiku. Častokrát porušuje všeobecne platné zásady činnosti verejnej moci. Tu si dovolím zacitovať politologickú poučku, podľa ktorej transparentnosť v politike znamená, že centrálna moc odbornej širokej verejnosti zrozumiteľne poskytuje všetky informácie o svojej stratégii. Samozrejme, k transparentnosti v politike ako hlavný atribút patrí aj výmena informácií s tým, ktorých sa zmeny týkajú. Toto všetko chýba a mnohé rozhodnutia sú v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Je pravda, že v súčasnosti sú peniaze na finančných trhoch pomerne lacné, ale treba si dávať pozor, aby sa štát zbytočne nezadlžoval a aby sa štátny rozpočet nestal destabilizujúcim prvkom. Ak sa budeme ďalej zadlžovať, negatívne sa to odrazí na našom ratingu. Následne sa pre nás úvery zdražia, stratíme dôveru u našich investorov, bude rásť inflácia, ktorá je dnes 4,8 %, a bude rásť, dámy a páni, aj nezamestnanosť. Inflácia a zvýšená DPH budú zvyšovať ceny a doplatia na to, bohužiaľ, tí naši najslabší občania. Sú to tvrdé, ale platné ekonomické zákonitosti, a preto nie je seriózne prostredníctvom rozdávania peňazí získavať, áno, získavať politické body práve od tých ľudí, ktorých takýmto spôsobom, áno, ktorých takýmto spôsobom my poškodzujeme.
I keď koronakríza postupne ustupuje a naše hospodárstvo začína rásť, nezamestnanosť sa neznižuje, ale, naopak, rastie a podľa predpovedí sa do konca roka bude zvyšovať zo súčasných 6,8 % na 7,6 %. Tu si dovoľujem pripomenúť, že v menej rozvinutých regiónoch sú tieto čísla, dámy a páni, oveľa horšie. Napríklad v okrese Rimavská Sobota je nezamestnanosť, áno, dámy a páni, vyššia ako 20-percentná, ale nie sme sami. To sú aj susedné okresy na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja, či to je Poltár, Revúca, Lučenec, a mohol by som ísť aj na sever, severovýchod Slovenska. Tieto čísla sú dôkazom toho, že vláda nezvládla pomoc podnikateľom a živnostníkom, ktorým nepomáhala včas a dostatočne, i keď sľubovala naliať do slovenskej ekonomiky mesačne jednu miliardu eur.
Keďže dnes máme rozhodovať o ďalšom navýšení nášho dlhu, tak si povedzme aj to, že sa z navýšených prostriedkov chystá dvojaké, dámy a páni, dvojaké populistické rozdávanie. Najprv minister financií Igor Matovič pred tromi týždňami na tlačovej konferencii o daňovo-odvodovej reforme, z ktorej sme sa okrem toho, že v rámci prorodinnej politiky má zvýšiť príspevok na každé dieťa na 200 eur mesačne, dozvedeli, teda nedozvedeli, nedozvedeli nič iné. Toto navrhované zvýšenie zaťaží náš štátny rozpočet, dámy a páni, približne o 2,4 mld. eur ročne. Ďalšie rozdávania chystá na základe rozhodnutia vlády, že v rámci popandemickej pomoci poskytne rodinám v hmotnej núdzi 333 eur jednorazovo na každé dieťa. Jedná sa o 46-tisíc detí, ktoré majú... (Poslanec si odkašľal.) Prepáčte, ale toto rúško, to je strašné. Jedná sa o 46-tisíc detí, ktoré majú dostať podporu, podporu do leta. Po zmene niektorých zákonov by dostali pomoc aj rodiny, ktorých príjem nedosahuje dvojnásobok životného minima. Dokopy sa jedná o podporu 400-tisíc detí sumou 2,4 mld. eur. Sú to teda strašné čísla. Ale ako týmto deťom pomôžu na dynamickejšie sa začleňovanie do väčšinovej spoločnosti? (Rečníkovi sa zle dýchalo. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Chcete krátku prestávku, pán poslanec?

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Alebo aspoň približne zmapovať, približne zmapovať, že koľko z týchto peňazí končí v rámci nákupu cigariet, alkoholu alebo v rukách úžerníkov. To sú tie peniaze, o ktorých som hovoril, tých 333 eur. Nech zodpovední zistia skutočne racionálne potreby na výchovu a na prilepšenie životnej úrovne, nech tieto údaje poskytnú vláde, ktorej nech navrhnú aj opatrenia. Trebárs nech prídu do okresu Rimavská Sobota, či už na Dúžavskú cestu, ľudovo povedané do Čierneho mesta, kde žije podľa evidencie obyvateľstva 1 156 Rómov, do Radnoviec alebo Hodejova a tak ďalej a nech zmapujú úroveň a spôsob života týchto ľudí. Na základe takej a podobnej činnosti treba rozhodovať o peniazoch; dvojnásobne to platí, keď hovoríme o úverových zdrojoch. Tak by to malo byť. Spoločné peniaze sa majú dávať adresne a transparentne, aby boli prostriedkom posunu týchto detí na vyššiu úroveň. Som si skutočne vedomý, že je to zložitá, ťažká práca. Ale zisťovať veci len anketovou formou a mudrovať z klimatizovaných bratislavských kancelárií, to nie je, nie je to pravé. (Jeden z poslancov priniesol rečníkovi fľašku s vodou.) Ďakujem pekne. Treba prísť v každom prípade do terénu, dlhodobo skúmať a zisťovať podmienky a možnosti na takéto, pomáhať kontrolovať a zisťovať účinnosť. Takýto postup by mal pomôcť. Populizmus a helicopter money, ako dnes nazývame takéto dotácie, sa väčšinou minú, minú účinku. Podobne ako mnohí ďalší kolegovia, ani ja nechápem, že predseda vlády ako predchádzajúci minister financií nezasiahne a nezastaví navyšovanie rozpočtu, teda ďalšie nezmyselné zadlžovanie. Musí totiž vedieť, že neohraničené navyšovanie výdavkov a branie ďalších úverov je vlastne rozvrat verejných financií, je to skutočne grécka cesta do ťažko riešených konsolidácií a v konečnom dôsledku je to cesta znižovania životnej úrovne značnej časti obyvateľstva v Slovenskej republike. (Jeden z poslancov nalial rečníkovi vodu z fľašky do pohára.)
Prežívame ťažké časy, preto musíme byť obozretní, musíme hospodáriť zodpovedne. To si musí uvedomiť každý poslanec Národnej rady. Zásah do štátneho rozpočtu musíme stokrát premyslieť, až po zrelých úvahách a nepriestrelných argumentoch v každom prípade rozhodnúť. Ak teda rozpočet považujeme za najdôležitejší zákon roka, tak jeho zmene má predchádzať diskusia. Musí sa zrodiť konsenzus, lebo akékoľvek, áno, dámy a páni, akékoľvek ďalšie zadlžovanie je veľmi nezodpovedné. Zadlžíme štát na tri generácie. Štát nemôže svojvoľne rozdávať, lebo hospodári len s tými prostriedkami, ktoré vyberie na daniach a poplatkoch a ktoré si požičia. Bohužiaľ, nastali tu akési populistické preteky, že kto dá viac určitým skupinám obyvateľstva. Nie je to dobrá cesta, dámy a páni, lebo dlh raz bude musieť niekto splatiť, ale aj s úrokami. V kríze treba šetriť a treba vytvárať pracovné miesta aj pre menej alebo nekvalifikovaných ľudí. Ďalšie zadlžovanie je nezodpovedné. Je to cesta, je to cesta zarúbaná, po ktorej sa dlhé roky nedostaneme do cieľa.
V minulosti sa veľa diskutovalo o rozpočtovej zodpovednosti a 50-percentný dlh sa v každom prípade považoval za pomyselnú červenú čiaru. Dnes už predpokladáme, že dlh sa vyšplhá nad 60 % a hovorí sa o 65 %. Máme stále platný zákon o dlhovej brzde, dámy a páni, ktorý je v súčasnosti kvôli COVID-u, áno, bohužiaľ, neúčinný. Koalícia hovorí o novom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Ja mám taký názorm, a tento názor zdieľajú aj mnohí kolegovia poslanci, že súčasný zákon o dlhovej brzde je prísnejší od chystaného, len treba ho dôsledne, treba ho dôsledne dodržiavať. Populizmom, braním nových úverov a rozdávaním sa to skutočne nedá. Chystané navýšenie deficitu štátneho rozpočtu nie je podľa môjho názoru dostatočne vyargumentované. Peniaze na pomoc chudobným rodinám sa mali skôr hľadať cez úspory vo verejnej správe, vážené dámy, vážení páni. Mohli a mali sme ušetriť na nezmyselných plošných testovaniach, napríklad na MOM-kách. Však vieme veľmi dobre, o tom sa dneska hovorilo, istý štátny tajomník má pod kontrolou dvadsať MOM-iek. Mesačne zarába, dámy a páni, 600-tisíc eur. Je to strašné! Ďalej na navyšovaní výdavkov na zbrojenie, na odpustení poplatkov pre banky. Už som o tom dneska hovoril, teoreticky na, bankám sme odpustili vlaňajšieho roka jeden miliárd eur. Potom ďalej sme na podporu bieloruskej opozície a mohol by som takto menovať i ďalej. Ale toto sú témy na ďalšiu diskusiu.
Vraciam sa k aktuálnej téme. Konštatujem, že dobrý rozpočet je kľúčový pre vládu a nádej a šanca pre obyvateľov našej krajiny. Náš navýšený rozpočet nebude dobrý, lebo ním zadlžujeme aj budúce naše generácie. Rozpočet treba správne zužitkovať a nepremárniť na dostatočne nepremyslené a nevysvetlené a populistické rozdávanie. Rozpočet má byť aktívnym finančným nástrojom na plnenie tých úloh, ktoré spoločnosť posúvajú k vyšším cieľom. Tieto predpoklady pozmeňovací návrh nemá. Dámy a páni, to si môžme otvorene povedať, že nemá. Preto uznávajúc výrok svetového dramatika Arthura Millera, že výnimka potvrdzuje pravidlo a bankrot rozpočet, predkladaný návrh ja v žiadnom prípade nepodporím.
Ďakujem vám za pozornosť.
27. 5. 2021 15:40:18 - 15:42:11 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 531 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
35.
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nó, bolo to velice zaujímavé vystúpenie od pána ministra financií. Pán minister, pán Matovič, vy ste vykreslili stranu SaS, možno priamo pána Sulíka, ako nezodpovednú stranu a nezodpovedného politika. A snáď keď aj poviem naostro, že vy ste vykreslili svojím vystúpením politickú stranu SaS ako zločineckú politickú stranu. Vy ste ich nazvali, vážený pán Matovič, za explicitný prípad vydierania, za antisociálneho partnera. A ja sa vás teda skutočne pýtam, ako môžete s takýmto partnerom vládnuť? Ako môžete s takýmito ministrami za SaS sedieť za jedným stolom vo vláde? Tomu skutočne nerozumiem, pretože toto vaše vystúpenie, to ak si pán Sulík, keby bol tu, vypočul, tak určite, že tu by bola taká malá vojna. Veľmi rád by som si vypočul pána Sulíka na toto vaše vystúpenie, pretože to bolo tak ostré vystúpenie, a fakt nechápem, ako môžte s takýmto partnerom, s takouto politickou stranou sedeť vo vláde.
Pán Matovič, keď to skutočne takto funguje vo vláde Slovenskej republiky, tak sa skutočne nečudujem, že 600-tisíc ľudí podpísali, podpísalo normálne papier o referende. Ani sa nečudujem, že už čím skôr tí občania chcú, aby táto vláda odišla preč z politickej scény, pretože toto je katastrofa, čo je v tomto štáte. Vôbec si to uvedomujete, vážený pán minister? Však to je strašné, ako ste vy v podstate vykreslili túto politickú stranu. Ak to takto má, takto funguje vo vláde, tak zbohom, naše Slovensko.
Ďakujem pekne.
27. 5. 2021 14:35:19 - 14:37:13 28. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní - 27.05.2021 Tlač 531 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
17.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v podstate ja by som zareagoval na slová pána ministra Krajniaka. Vôbec nepochybujem o tom, že politická strana SME RODINA je zodpovednou stranou. Áno, s tým ja osobne súhlasím, ale zároveň aj pána ministra Krajniaka považujem za jedného z najlepších ministrov za posledné roky v rámci Slovenskej republiky. Ale prekvapila ma odpoveď pána ministra, keď odpovedal, že momentálne peniaze v rozpočte nájdeme len tak, že navýšime deficit.
Dámy a páni, však my skutočne dneska navyšujeme ten deficit o 3,8 miliárd eur. Celkove to bude viac ako 11 miliárd eur. Však my zaťažíme naše deti, našu budúcu generáciu. Ale, dámy a páni, s tým súhlasím, že dneska tie peniaze nevieme nájsť, ale prosím vás pekne, ako sme uvažovali pred rokom. Vy sa pamätáte alebo pred rokmi, by som takto povedal, pamätáte sa na to, keď sme napríklad odpustili našim bankám jednu miliardu poplatkov, mohli sme mať o to menej. My sme kúpili za posledné tri roky alebo dali sme 2,4 miliardy na americké lietadlá, to už je 3,4 miliardy. Dali sme, pokiaľ dobre mám informáciu, 80 miliónov pre bieloruskú opozíciu. Vážení priatelia, vážený pán minister financií, pokiaľ by sme toto neboli urobili, jasné, to je 2,4 miliardy, dala aj politická strana SMER... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, na pána ministra Krajniaka

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
... samozrejme. Však to súvisí s tým, pán predsedajúci. Takže teraz by sme nemuseli o tom rokovať, že áno, potrebujem navýšiť deficit o 3,8 miliardy eur. A toto sú tie problémy, že sme komplexne neuvažovali od nástupu tejto vlády, od marca minulého roku a tu je v tom problém.
No škoda, že neni tu pán minister Krajniak, by som ešte k tomu povedal niečo, ale už mi čas uniká, takže ďakujem veľmi pekne.
27. 5. 2021 11:31:47 - 11:33:47 28. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia - 27.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no odzneli tu ostré pripomienky na adresu pána Viskupiča. Ja zase opäť hovorím, že pán Viskupič má 100-percentnú pravdu.
Vážené kolegyne, kolegovia, dnes my tu rozhodujeme o ďalšom navýšení nášho dlhu. Ale je tu namieste mi povedať aj to, že sa z navýšených prostriedkov chystá dvojité populistické rozdávanie finančných prostriedkov. Musíme si uvedomiť, že neohraničené navyšovanie výdavkov a branie ďalších úverov je vlastne rozvrat verejných financií. Je to, bohužiaľ, musím k tomu aj ja povedať, ako to povedal pán Kamenický, je to grécka cesta. A v konečnom dôsledku je to cesta znižovanie životnej úrovne značnej časti obyvateľov Slovenskej republiky. Ďalšie zadlžovanie je nezodpovedné. Je to cesta zarúbaná po ktorej sa dlhé roky nedostaneme do cieľa. My by sme mali skôr ušetriť na nezmyselných plošných testovaniach. Dámy a páni, však vieme všetci veľmi dobre, len štátny tajomník, istý štátny tajomník má 20 MOM-iek. Ten dostáva mesačne 600 tisíc eur. Toto by sme mali prehodnotiť. A samozrejme mali by sme sa zamyslieť aj nad výdavkami na zbrojenie, na odpustenie poplatkov pre banky. Viete veľmi dobre koľko miliónov sme odpustili a na podporu aj bieloruskej opozície. A mohol by som menovať aj ďalej. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, bohužiaľ, my musíme ináč uvažovať, nie zadlžovať štát. My si musíme všetci uvedomiť, že tu sa predložil zákon, ktorý máme schváliť zase navýšenie o 3,5 mld. eur. Však preboha deficit Slovenskej republiky bude viac ako 11 mld. eur a to niekto musí v budúcnosti zaplatiť. A to sú naše deti, ďakujem pekne.
14. 5. 2021 10:43:06 - 10:45:06 28. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 517 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že je už tu načase povedať, že v rámci Slovenskej republiky sa porušujú ľudské práva. Dovolím s
i povedať ako som to pred chvíľou povedal, že sú viac chránené zvieratá ako chránime našich občanov. Dámy a páni, z čoho vlastne vychádzam? Nože sa vráťme dva roky dozadu, keď napríklad v okrese Rimavská Sobota boli ráno šiestej zobratí ako zvieratá 9 starostovia zo svojich bydlísk. Prišla NAKA ráno o šiestej, zabúchali, vylomili dvere v niektorých prípadoch a 9 starostov zobrali ako zločincov, ako vrahov. Ale najsmutnejšie na tom je to, že poobede s tých 9 8 poslali, ale iba 1 nechali na jednu noc. Tak toto je riešenie? A keď hovoríme o tej kolúznej väzbe, vážení páni, áno, vieme veľmi dobre, pán Kičura, pán Pčolinský, pani Jankovská sú v tejto kolúznej väzbe a ešte tí ďalší. Ale dámy a páni, sledovali sme televíziu, keď sme videli pani Jankovskú, však my sme z tej ženy urobili do slova, do písmena trosku. Však opäť pripomeniem. Tých dvoch ministrov za Slovenskú národnú stranu, boli vyšetrovaní na slobode a dostali spravodlivý trest 11 až 12 rokov. Prečo nemôžme tých ľudí takto vyšetrovať? Ale my potrebujeme, aby sme mali 50 mesiacov, to znamená, 5 rokov, no 60 mesiacov, to znamená, že 5 rokov kolúznej väzby. Však to nemáte nikde na svete, len v rámci Slovenskej republiky, a preto tento zákon, novelu zákona v každom prípade podporujem, pretože to už nie je mysliteľné, že takúto formu ďalej postupovať. A súhlasím s predsedom Národnej rady, aj s pani Hajšelovou, že tento návrh, táto novela nie je pripravená na konkrétnu osobu. Áno, dobre povedal pán Susko, keď sme prijímali zákon, keď sme v podstate zmenili zákon práve kvôli jednej osobe, aby sme ho mohli voliť za generálneho, teda za špeciálneho prokurátora. Ďakujem pekne.
14. 5. 2021 10:28:01 - 10:30:02 28. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 517 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, plne sa stotožňujem s názorom, čo tu povedal pán predseda Národnej rady pán Kollár. Trafil klinec po hlave. Povedal otvorene, aká je situácia práve v našej justícii. Pani ministerka zrejme si neuvedomuje, že existuje tzv. prezumpcia neviny, že tí ľudia, ktorí sú vo vyšetrovacej väzbe, ešte momentálne nie sú odsúdení. (Zaznievanie gongu.) My sa na nich musíme pozerať ako na neodsúdeného človeka.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako pani Hajšelová tu naznačila, máme 1 800 ľudí vo vyšetrovacej väzbe a myslím v kolúznej väzbe, pani ministerka naznačila, máme sedem ľudí. Aké to máme zákony? Však v rámci Slovenskej republiky môžu byť v kolúznej väzbe ľudia až päť rokov, kým v susedných štátoch, ako to pán Kollár naznačil, jedna až tri mesiace. Však to je strašné. Prečo my nevieme vyšetrovať na slobode, ako sme vyšetrovali pred rokmi napríklad tých dvoch ministrov za Slovenskú národnú stranu. A záver bol taký, alebo je taký, že dostali po jedenásť, dvanásť rokov. Ale my netýrame tých ľudí. Netýrajme tých ľudí priamo vo vyšetrovacej väzbe práve s tou tzv. kolúznou väzbou.
Ja si dovolím otvorene povedať, pán Kollár to už naznačil, že skutočne v rámci Slovenskej republiky majú väčšie práva, v našej republike, zvieratá, ako osoby. Ja som bývalý náčelník oddelenia vyšetrovania, dlhé roky som to vykonával, dámy a páni, a tento stav sme pred rokmi ešte v čase socializmu (pozn. prepis.: veľmi rýchlo vyslovené) toto sme nemali. Neboli porušované tak ľudské práva, ako sa porušujú práve teraz.
A, pani ministerka, pri všetkej úcte, pán Kollár to naznačil, samozrejme, niektorým našim kolegom sa to nepáči, vy ste bola dlhé roky štátnou tajomníčkou. Prečo to neriešite a prečo to neriešite... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nemôžte na pani ministerku.

Šimko, Jozef, poslanec NR SR
Samozrejme, súhlasím. Takže treba to riešiť, pani ministerka, okamžite tento problém. Pretože tí ľudia sú vo väzbe a tí ľudia v rámci kolúznej väzby trpia.
10. 5. 2021 14:17:55 - 14:18:13 29. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
18.
Ďakujem pekne, už to ide. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, pani ministerka, ja som si podrobne vypočul vaše vysvetlenia ohľadne tejto kauzy, ale na druhej strane som si podrobne vypočul aj pána Kamenického. Ja si dovolím otvorene povedať, že pokiaľ slová Kamenického sú na 20 % pravdivé, tak, prosím vás, neurazte sa, mám pocit, môj pocit je taký, že skutočne nemáte právo sedieť na stoličke ministerky spravodlivosti. Ja viem veľmi dobre, že teraz, dneska sa odvolávať nebude, ak ste si ich všetci podrobne vypočuli, stanoviská a názor pána Šipoša z včerajšieho dňa, ktorý otvorene povedal, že odvolávať sa nebude, pretože nechcú porušiť v podstate koaličnú zmluvu. To znamená, dnes, pani ministerka, ostávate ďalej ministerkou, ale mám taký pocit, že tu sa niekto veľmi bojí, veľmi bojí toho Fica či Pellegriniho. Prosím vás pekne, nebojte sa týchto ľudí, nie sú to zlodeji, ako to niektorí tu predkladajú, pretože fakt sa tento štát roky budoval, dneska je situácia úplne iná.
Takže, vážená pani ministerka, zvážte zotrvanie vo funkcii, pretože ak teraz neustúpite sama, tak zrejme v budúcnosti behom pár mesiacov sa to stane.
Ďakujem pekne.
3. 5. 2021 20:48:48 - 20:50:42 27. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 525 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
259.
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za tieto príspevky. V podstate ani jeden ste ma kriticky neoznačili. Ale dovoľte hádam ešte dve vety k tejto situácii povedať. Ja som sa poďakoval jednak pánovi Kollárovi, pánovi Sulíkovi za to, že aj samozrejme vláde Slovenskej republiky za to, že ten štátny priemyselný park bude vybudovaný práve v Rimavskej Sobote. Ale na druhej strane nesmieme zabudnúť na jednu vec, aby sme skutočne v Rimavskej Sobote nezabudli, nedopadli tak ako ostatné regióny, že majú priemyselné parky, ale tieto parky zívajú prázdnotou. Ja len poukážem na tieto: v Trebišove, Vranou nad Topľou, Levoča, samozrejme aj v Lučenci, kde od roku 2008, odkedy priemyselný park tak existuje, nezakotvil tam ani jediný investor. A kde je tam chyba? Práve chyba je v tom, že napríklad vláda zabúda, alebo zabudla na dobudovanie rýchlostnej cesty R2 Zvolen - Košice, ktorá cesta už mala byť vybudované do roku 2012. A tu je ten najväčší problém. A ja si dovolím otvorene povedať, že kým nebude vybudované infraštruktúra, tak skutočne ten investor do týchto regiónov nepríde. Na druhej strane treba povedať aj to, aby vláda nezabudla na jednu vec, že v každom prípade bude musieť uvažovať nad tým, že tých investorov, ako napríklad Land Rover do Nitry ťahala to týchto menej rozvinutých regiónov ako Rimavská Sobota, Rožňava, Lučenec, Poltár a tak ďalej a tak ďalej, alebo teda severovýchod Slovenska kde máme pracovné sily. A my napríklad do Nitry musíme dovážať pracovné sily priamo zo zahraničia. Ja neviem, z Ukrajiny, zo Srbska, z Rumunska, Bulharska, ale pritom tých 600 mil. ktoré sa tam vrazilo bolo to z daní občanov Slovenskej republiky. Takže ďakujem vám všetkým veľmi pekne a verím tomu, že moje slová, nad mojimi slovami sa zamyslí každý člen vlády Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
3. 5. 2021 20:18:07 - 20:38:09 27. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 525 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
243.
Vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení páni podpredsedovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred vyše rokom, kedy sa u nás uskutočňovalo striedanie vlády, vládnej moci, koronakríza zlovestne a životunebezpečne vtrhla aj do nášho dovtedy pomerne pohodového slovenského života. Dodnes sa pandémia ešte neskončila, ale už aj do teraz napáchala miliardové škody v hospodárstve, spôsobila zdravotné problémy státisícom ľudí a, bohužiaľ, vzala životy vyše 11-tisíc našim spoluobčanom. Podobné problémy spôsobila, stále spôsobuje v celom rozvinutom svete. A ešte netušíme, aké následky bude mať v rozvojových krajinách našej planéty. Zároveň nastavilo zrkadlo najmä vyspelejšej časti svetovej populácii, kam patríme aj my, teda Slovenská republika. Vytvorila tým priestor zamyslieť sa nad naším konzumným spôsobom života, nad devastovaním životného prostredia, nad neudržateľnými nerovnosťami medzi regiónmi, nad pretrvávajúcim horúčkovitým zbrojením, nad tragickými a zbytočnými vojnami. Predovšetkým sa ukázala odvrátenú tvár celosvetovej globalizácie. Pandémia popri mnohých nedostatkoch a rezervách odhalila aj mimoriadnu zraniteľnosť slovenskej ekonomiky, ktorá sa extrémne orientuje na export a pomerne sa úzko špecializuje na automobilový, hutnícky, chemický, ako aj elektropriemysel. Poškodila aj ďalšie odvetvia hospodárstva, ale aj školstvo, kultúru, šport a doslova zruinovala desaťtisíce drobných podnikateľov.
Odhalila slabiny nášho zdravotníctva, ktoré spočívajú najmä vo veľkom investičnom dlhu a súčasnom finančnom poddimenzovaní. Na druhej strane ukázala aj silnú stránku tohto rezortu v podobe kvalifikovaných a obetavých lekárov a sestier i všetkých pracovníkov v zdravotníctve, ktorým patrí obdiv a veľké poďakovanie nás všetkých.
Ukázala aj na pozitívne možnosti Európskej únie, ktorá obrovskou finančnou injekciou mieni zrealizovať reštart hospodárstva európskych štátov, teda dvadsaťsedmičky. Konkrétne sa jedná o vytvorenie Fondu obnovy vo výške 750 mld. eur. Je to prelomový finančný nástroj, ktorý prvýkrát v histórii Európskej únie bude napomáhať zotaveniu sa hospodárstva, pričom ale bude predstavovať spoločný dlh členských krajín. Mnohí svetoví ekonómovia konštatujú, že je to novodobá obdoba Marshalovho plánu, ktorý pomohol v západnej Európe odstrániť vojnové škody a vybudovať výkonné hospodárstvo.
Z obrovského finančného balíka, teda 750 mld. eur, bude Slovensku pridelených celkom 6 mld. eur do zdravotníctva, školstva, digitalizácie, zelenej obnovy a inovatívnosti. Z obrovského finančného balíka 750 mld. eur, áno, bude nám pridelených pre Slovenskú republiku. Tieto oblasti preferujú Európska únia. Podľa dostupných informácií je Fondu obnovy, nebude podliehať tradičným pravidlám čerpania. Zrozumiteľnejšie povedané, papierovanie zo strany Európskej únií by malo byť jednoduchšie, čo by vytváralo priaznivejšie podmienky na čerpanie peňazí na regionálne projekty.
Na druhej strane čerpanie týchto peňazí je podmienené návrhmi účinných štrukturálnych reforiem, čiže peniaze sú na prekonanie krízy a na obnovu a modernizáciu hospodárstva. Aby sme mohli začať čerpať náš podiel, sme museli do konca mesiaca apríl odovzdať Bruselu Plán obnovy a odolnosti. Tento plán bol a je hlavnou témou súčasnosti a jeho spracovanie do konečnej podoby skrývala v sebe veľa nejasností, ako aj protirečení. Podľa dostupných informácií je návod, ako vypracovať spomínaný plán, Európska komisia poslala členským štátom až v druhej polovici septembra 2020. Brusel teda meškal. Ale naša vláda meškala ešte viac. Bola totiž zamestnaná sama so sebou, riešila trápnu vládnu krízu, aby sa po teatrálnej demisií znovu zrodila v takmer v rovnakom zložení. Dovtedy aj potom neúspešne riešila koronakrízu a takmer tajne, takpovediac za dverami spracovala Plán obnovy a odolnosti. I keď sa plán týka celej spoločnosti, neuskutočnila sa k nemu celospoločenská diskusia. Postup pri spracovávaní kritizovali odborári, zamestnávatelia, živnostníci, akademická obec, samospráva a dokonca aj mimovládky, teda takmer všetci, všetci zainteresovaní. Vláda nepotrebovala vypočuť si názory odborníkov a verejnosti? Veď splácať bude po dobu 30 rokov celá slovenská spoločnosť.
Predkladaný dokument vyzerá na prvý pohľad hodnoverne, keď ho však študujeme podrobnejšie, vynára sa veľa otázok a ešte viac nezodpovedných odpovedí. Podľa môjho názoru nie sú doladené niektoré sporné otázky, nie sú jasne formulované prostriedky na vyrovnávanie v prvom rade regionálnych rozdielov, preto sa v časti môjho vystúpenia chcem dotknúť tém, ktoré absentujú v pláne, ale aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ktoré pre život ľudí v menej vyspelých regiónoch sú skutočne nevyhnutné.
V pláne sa skloňujú dôležité odvetvia významnej ekonomickej kategórie, ale aj všeobecné frázy. Nejasne načrtnuté priority a sumy pre jednotlivé oblasti, ale o vyrovnávaní, áno, o vyrovnávaní regionálnych rozdielov sa z plánu nedozvieme nič konkrétneho, pritom v každej odbornej analýze, napr. z Eurostatu, sa konštatuje, že pandémia zväčšila nerovnosti v životnej úrovni v regiónoch a je namieste tieto nezrovnalosti v prvom rade zmierniť. Treba v každom prípade začať s obnovou práve na úrovni regiónov. V opačnom prípade sa rozdiely budú prehlbovať, lebo peniaze sa minú, bohatšie regióny si polepšia a chudobnejšie dosnívajú svoj nádejný sen. Bohužiaľ, tak to chodí na Slovensku už desiatky rokov.
Je najvyšší čas zmeniť tento skutočný zlý stav. V súčasnosti na základe vládnych uznesení je na Slovensku celkom 20 tzv. menej rozvinutých okresov, čo znamená, že až štvrtina z celkového počtu okresov na juhu, juhovýchode a severovýchode je, áno, skutočne je marginalizovaná. Nachádzajú sa v historických regiónoch od Hontu cez Novohrad, Gemer, Abov, Zemplín, Šariš, Spiš až po Zamagurie. Všetky predtým prosperovali ekonomicky, rástli početne, ako aj vzdelanostne, ale aj na úseku kultúry. Vinou nepriaznivo nastavenej ekonomickej transformácie dnes nesú ťažké bremeno zaostalosti, nezamestnanosti a vysťahovalectva na svojich pleciach. Týmto regiónom osobitne poškodila transformácia poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu, pretože značná časť obyvateľstva nachádzala svoje uplatnenie v tzv. produkčných poľnohospodárskych okresoch v práve spomínaných odvetviach. Družstvá, štátne majetky sa zrušili a rodinné farmy sa neujali tak, ako to vysnívané nasľubovali politici v 90. rokoch. Áno, v mnohej forme farmy spustnú, neplnia očakávania aj dotačná politika je nastavená výhodne najmä pre veľkých hráčov v poľnohospodárstve. Ani zrušené potravinárske závody nenahradili modernejšie s novými technológiami. Tak napr. v meste Rimavská Sobota bola zrušená alebo obmedzená výroba celkom v desiatich závodoch. Spomeniem len pár, napr. pivovar, cukrovar, RISO, ZŤS, to sú Závody ťažkého strojárenstva, kde pracovalo až 800 ľudí, STS-ka, OPP, tabaková továreň so 600 zamestnancami a 1 000 zamestnancami v JRD a v štátnych majetkoch, ktoré pestovali tabak. V celom okrese to bolo obdobné. V Hnúšti pozastavili svoju výrobu Slovenské lučobné závody. V Tisovci pred troma rokmi, áno, dámy a páni, dobre počujete, pred troma rokmi kvôli nezamest..., nezmyselnému embargu voči Ruskej federácii, v CSM Tisovec, ktoré vyrábali tie naše slávne ÚDS-ky, prišlo o prácu takmer, áno, dobre počujete, takmer 500 zamestnancov, prevažne občanov žijúcich jednak v meste Tisovec či v okrese Rimavská Sobota. No, bohužiaľ.
Vzdelaní a schopní mladí ľudia odišli do vyspelejších regiónov alebo do zahraničia. Obdobná je situácia vo všetkých spomínaných menej rozvinutých regiónoch i okolitých okresov Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, ktoré koronakríza veľmi tvrdo zasiahla. Vízia nádejnejšej budúcnosti je zahatená väčšinou len planými sľubmi, áno, planými sľubmi politikov.
Prečo spomínam tieto už notoricky známe, ale takisto notoricky neriešené príbehy? Predovšetkým preto, lebo do Plánu obnovy a odolnosti sa nedostal rozvojový potenciál poľnohospodárstva a potravinárstva. Som zvedavý, že ako reálne bude toto odvetvie podporené v strategickom pláne na nové sedemročné obdobie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj menej rozvinuté okresy, ktoré sú bytostne zviazané s poľnohospodárstvom, lebo sa tam nachádza neobnoviteľná poľnohospodárstva pôda, sa musia v každom prípade, sa musia rozvíjať. Áno, je tam pôda, je tam tradícia, sú tam ešte ľudia, ktorí majú k pôde vzťah, tak to treba jednoznačne podporiť. Na mnohých mojich stretnutiach s občanmi sme tieto problémy rozoberali v mnohých aspektoch. Prišli sme k záveru, že kým sa nezmení oficiálna štátna poľnohospodárska politika, dovtedy sa nezačne, nezačnú vyrovnávať regionálne rozdiely a tiež nebude sebestačný potravinami, lebo len montážne a logické centrá nevyriešia ani jedno, ale ani druhé. Ľudia v týchto regiónoch sú skeptickí, neveria pekným rečiam politikov, lebo neplnia svoje predvolebné sľuby a ani úlohy zakotvené v programovom vyhlásení vlády. Boli už mnohokrát oklamaní. Povedzme si to úprimne, naše ponovembrové vlády nemali radi regionálny prístup. Mali síce snahu pomôcť prostredníctvom výjazdových zasadnutí vlády, ale, bohužiaľ, neúspešne. Kladné výsledky mohli vykázať len nepravdivé štatistické údaje, ktorým ale nikto neveril, pretože sa situácia v týchto regiónoch nezlepšovala a dodnes sa nezlepšila.
Tak napríklad v okrese Rimavská Sobota sa uskutočnilo celkom päť výjazdových zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Podobali sa ako vajce vajcu. Skonštatovalo sa na nich priaznivá situácia, prerokoval sa akčný plán rozvoja okresu a pridelila sa nejaká suma, väčšinou 1 mil. eur. Nespravodlivosť týchto zasadnutí sa prejavovala aj tým, že tá okrúhla suma bola väčšinou rovnaká pre všetky okresy. Aj pre okres náš napr. so 107 obcami, ako aj ten náš, ako som hovoril, aj pre okres so 17 obcami, ako je náš susedný okres, ktorý sa volá Poltár. Na troch posledných zasadnutiach v našom okrese v roku 2016 v Rimavskej Sobote a v roku 2018 v Hnúšti a v roku 2019 v Jesensku sa hodnotilo plnenie vládneho uznesenia č. 254 k Akčnému plánu rozvoja okresu Rimavská Sobota. Sľubovalo sa vytvorenie 2 200, dobre počujete, dámy a páni, 2 200 pracovných príležitostí a teraz je tu otázka: a výsledok? Možno sa vytvorilo 50, a tým to, bohužiaľ, skončilo. Pre okres sme dostali za obdobie piatich rokov ročne po 1,2 mil. eur. V prepočte na jedného obyvateľa to činí, dámy a páni, dobre počujete, 75 eur. Ak si niekto myslí, že 75 eur na obyvateľa v zmysle akčného plánu rozvoja okresu, na päť rokov to postačuje, je mi tohoto človeka ľúto.
Bohužiaľ, musím konštatovať, že sa zlé ukazovatele nezlepšili, zamestnanosť je stále nad 20 %. Demografický vývoj je nepriaznivý. Mladí ľudia z okresu naďalej, naďalej odchádzajú. Podobné vyhlásenia odzneli po všetkých výjazdových zasadnutiach, ale situácia je naďalej nezmenená a povedzme si to otvorene, že je zlá. Túto neúspešnú metodiku treba zmeniť. Menej cestovať, menej sľubovať a viac konkrétne pomáhať podobne ako na západnom Slovensku a na Považí.
Regiónom Gemer, Gemer - Malohont a im podobným pomôže už len mimoriadna pomoc vlády Slovenskej republiky. Vláda si musí uvedomiť, že len napr. v okrese Rimavská Sobota máme skutočne obce s 90 až 95-percentnou mierou nezamestnanosti, kde - v úvodzovkách - pracuje len starosta a jeho sekretárka. Ak dovolíte spomeniem zopár, napr. obec Sútor, Barca, Cakov, Radnovce a mohol by som menovať aj ďalšie obce v rámci okresu Rimavská Sobota. No obdobná situácia je aj v iných, aj v tých v ďalších okresoch menej rozvinutých.
Doporučujem pánovi premiérovi preveriť, aká výška finančných prostriedkov v podobe sociálnych dávok podpory nezamestnanosti, materský príspevok a pod. putuje do menej rozvinutých okresov, do tých 20 okresov. Uvedomuje si to vláda, že do týchto menej rozvinutých okresov tečú milióny zo štátnej pokladnice, a pre spoločne sa nič, ale nič v týchto okresoch neprodukuje. Nebolo by rozumnejšie tieto finančné prostriedky využiť na vytvorenie pracovných príležitostí a práceschopných občanov, zamestnať napr. v poľnohospodárstve? Napríklad aby sme denne nemuseli dovážať 900 až 1 000 kamiónov potravín na územie Slovenskej republiky. Áno, dámy a páni, dobre počujete, dovážame denne 900 až 1000 kamiónov potravín do nášho štátu.
A teraz mi dovoľte poukázať na slová pána kolegu Borguľu, on je za hnutie SME RODINA. Pred chvíľou som tu videl pána ministra, pána Krajniaka, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Pán Borguľa poukázal práve na to, že niektoré ústavy, teda domovy dôchodcov, domovy sociálnych služieb sú platovo poddimenzované. Ja si dovolím otvorene povedať, pretože mám prehľad o týchto domovoch, napr. vo Veľkom Blhu v okrese Rimavská Sobota, tí ľudia tam pracujú za sumu niečo nad minimálnu mzdu. Treba to, pán minister Krajniak, v každom prípade riešiť, pretože treba si uvedomiť, že títo ľudia, čo tam pracujú deň čo deň s tými ľuďmi, to je katastrofa. Poznám to veľmi dobre a pracovať za minimálnu mzdu, tak to teda nie je po kostolnom poriadku.
Dámy a páni, som síce v parlamente niečo viac ako rok, ale musím jednoznačne konštatovať, že súčasná vládna garnitúra vedie aj napriek prítomnosti COVID-u, bohužiaľ, zlú ekonomickú politiku. Igor Matovič má plány napr. zvýšiť DPH na 25 %, ako aj násobne zvýšiť daň z nehnuteľnosti. Treba si uvedomiť, treba si uvedomiť i to, že Slovenská republika má vyššiu daň na potraviny ako najbohatšie krajiny v Európskej únii. A spomeniem niektoré, napr. Veľká Británia má 5 %, my máme, samozrejme, 20, Francúzsko 6 %, Nemecko má 7 %, Rakúsko 10 %, susedné Maďarsko má 18 %, no ako som v úvode povedal, my Slovenská republika máme 20 % a pán expremiér a minister financií uvažuje nad navýšením na 25 %.
Ak návrh súčasného ministra financií a bývalého premiéra Igora Matoviča o navýšení hornej sadzby DPH na 25 % uskutoční, sa stane to, že naše tetušky, dedkovia, teda naši rodičia pomaly nebudú mať z čoho žiť. Zrejme si to pán Matovič neuvedomuje, keď vôbec uvažuje o takomto, o takomto návrhu. Slovensko by tak spolu so Švédskom a Chorvátskom malo druhú najvyššiu DPH v Európskej únii.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, i keď všetko so všetkým súvisí, vrátim sa k súvislostiam Plánu obnovy a odolnosti. Plne súhlasím s pripomienkami a návrhmi Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tiež navrhuje podporu poľnohospodárstva a potravinárstva. Žiadajú viac peňazí na obnovu historických budov a na obnovu kultúrnych pamiatok, na opravu ciest, áno, ciest II. a III. triedy a žiada viac peňazí na dobudovanie verejnej kanalizácie a vodovodov. V Pláne obnovy a odolnosti v časti Efektívna a verejná správa je zakotvená aj reforma justície a sú aj vyčlenené finančné prostriedky vo výške až 240 mil. eur. V tejto veci som vykonal menší prieskum u zainteresovaných, pretože v našom kraji sa na základe súdnej mapy majú zrušiť okresné súdy vo Veľkom Krtíši, v Brezne, ako aj v Revúcej. Zainteresovaní funkcionári kritizujú, že tvorca novej súdnej mapy v danom prípade nevysvetlil, že z akého dôvodu ruší práve ten-ktorý okresný súd. Návrh sa nezaoberá otázkou, ako sa bude realizovať prestup sudcov, administratívnych pracovníkov na súdy nové zo zrušených súdov. Je obava, že administratívni pracovníci nebudú schopní mobility, pričom súdy zápasia s ich nedostatkom. Sudcovia vidia v tejto reforme aj politiku, lebo na všetkých súdoch sa v jednom čase vymenia predsedovia súdov, ktorých vyberá v danom prípade pani ministerka. Toto je učebnicový príklad centralizácie súdnej moci, čiže je v rozpore s predvolebnými sľubmi vládnej koalície.
Vážení prítomní, i keď som bol vo svojom výstupe nekritický, mal som na to právo, lebo tlmočím názor našich občanov, ktorí sú nahnevaní, lebo majú pocity, že sa neriešia ich problémy. Napriek všetkej oprávnenej kritike sa touto cestou opakovane chcem poďakovať pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Kollárovi, ale aj ministrovi hospodárstva pánovi Richardovi Sulíkovi i celej vláde Slovenskej republiky, pretože odsúhlasili vybudovanie Štátneho priemyselného parku v Rimavskej Sobote a na túto stavbu vyčlenili 9,8 mil. eur. Verím, že bude vybudovaný a vyslovujem svoje i želanie tisícov Soboťanov, že bude investormi obsadený. Nakoľko končí môj čas, ďakujem vám všetkým za pozornosť.
Ďakujem pekne.
3. 5. 2021 17:57:54 - 17:59:39 27. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 525 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
163.
Ďakujem pekne, pán, pán predsedajúci. Vážený pán Borguľa, ja som si vás pozorne vypočul a musím vám zablahoželať k tomuto vášmu vystúpeniu. Vaše vystúpenie bolo skutočne konkrétne a vecné a skutočne sa dotklo občanov, ktorí to skutočne deň čo deň potrebujú. Pán Borguľa, vy ste hovorili práve o domovoch dôchodcov a domovoch sociálnych služieb, že aké sú platy zamestnancov v týchto ústavoch. No ja mám skúsenosti a poznám veľa ľudí z týchto domovov a dovolím si otvorene povedať, že tí ľudia robia za drobné, a preto si vás vážim, že vôbec na to poukazujete. Len poprosil by som vás, aby ste pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny v podstate povedali to, čo ste tu povedali aj nám poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán Borguľa, vy ste naznačili navýšenie DPH z 20 na 25 %. Skutočne s vami súhlasím. Ale kto to vlastne navrhuje? Navrhuje to súčasný minister financií a bývalý predseda vlády Slovenskej republiky pán Matovič. A pán Matovič má plány napríklad zvýšiť DPH na 25 %, ako aj niekoľkonásobne zvýšiť daň z nehnuteľností. Treba si uvedomiť i to, Slovenská republika má vyššiu daň na potraviny ako najbohatšie krajiny Európskej únie. Napríklad ja som to už dneska hovoril, Veľká Británia 5 %, Francúzsko 6 %, Nemecko 7, Rakúsko 10, Maďarsko má 18 % a my Slováci, Slovensko máme 20 %.
A preto si vás vážim, že na to ste poukázali a konkrétne ste povedali, že za žiadnych okolností toto nepodporíte. Takže dolu klobúk, pán Borguľa.
Ďakujem pekne.
3. 5. 2021 11:51:39 - 11:53:39 27. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 525 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
94.
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán Beluský, dovoľ, aby som sa ti poďakoval za tvoje odborné vystúpenie. Chcem poukázať i ja na návrh pána Matoviča, na jeho návrh na navýšenie DPH na 25 %, ako aj zvýšiť dane za nehnuteľnosti. Veľmi korektne a presne pomenoval to práve pán Kollár, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, s čím, samozrejme, i ja stopercentne súhlasím.
Pán Igor Matovič má plány, napríklad zvýšiť DPH na 25 %, ako aj niekoľkonásobne zvýšiť daň za nehnuteľnosti. Napríklad Veľká Británia, chcem poukázať, poukázať na to, že vyššiu daň na potraviny ako najbohatšie krajiny, slovenskej, krajiny v rámci Európskej únie má aj Slovenská republika. Treba si uvedomiť i to, že Slovenská republika napríklad má daň 20 %. Napríklad Veľká Británia má 5 %, Francúzsko 6 %, Nemecko 7, Rakúsko 10, Maďarsko má 18 % a ako som v úvode povedal, Slovenská republika má 20-percentnú daň na potraviny. Ak návrh súčasného ministra financií a bývalého premiéra Igora Matoviča o navýšenie hornej sadzby DPH nad 20 % sa uskutoční, sa stane to, ako to naznačil aj pán predseda Kollár, že naše tetušky, dedkovia, teda naši rodičia pomaly nebudú mať z čoho žiť.
Vážení priatelia, vôbec si to niekto uvedomuje, ako žijú ľudia napríklad na juhu Banskobystrického samosprávneho kraja? Ako žijú ľudia na severe Slovenska a východného Slovenska? Tam je kritická situácia. A ešte teraz pán minister financií pán Matovič predkladá návrh alebo v blízkej budúcnosti očakávame, že predloží návrh, lebo to už naznačil v televíznych vysielaniach, na 25-percentnú daň za potraviny. Bude to katastrofa pre našich rodičov, pre našich, pre naše tetušky a našich dedkov.
Ďakujem pekne.
3. 5. 2021 10:42:50 - 10:44:50 27. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 525 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
54.
Ďakujem pekne za slovo, vážení pán Richter, ono v podstate, ja som si veľmi podrobne vypočul vaše skutočne odborné vystúpenie, vidno, že ste dlhé roky vykonávali funkciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. jednu vec však treba konkrétne povedať. Som primátorom okresného mesta jedného toho okresu ktorý sa nazýva menej rozvinutý okres v rámci celej Slovenskej republiky. Dámy a páni mi si uvedomujeme len jednu vec, že v rámci momentálne máme registrovaných 20 menej rozvinutých okresov ktoré v podstate sa skutočne trápia. je veľmi dobré, že bývalá vládna garnitúra rad radom v jednotlivých okresoch sedela, jednotlivých okresov a prijímala takzvané akčné plány rozvoja okresov, tak ako v Rimavskej Sobote, taj aj v Lučenci, v Poltári, v Krtíši, v Revúcej, v Rožňave plus na severovýchode Slovenskej republiky ale bohužiaľ povedzme si otvorene, že veľa nám to nepomohlo. Pán minister skutočne, vy ste boli ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny viete veľmi dobre, že Rimavská Sobota je kritické mesto, alebo okres, pretože aj dnes registrujeme vyše 20 % mieru nezamestnanosti. A ja si osobne dovolím povedať, že pokiaľ teda vláda Slovenskej republiky nepomôže týmto zaostalým okresom a v prvom rade aj Rimavskej Sobote, tak skutočne bude to problém. Práve vďaka tomu, že vláda Slovenskej republiky na čele teda s pánom ešte v tom čase pánom premiérom pánom Matovičom a v prvom rade treba sa poďakovať pánovi ministrovi, ministrovi Sulíkovi, že prijala také uznesenie, že v Rimavskej Sobote bude riešiť štátny podnik priemyselný park a to skutočne patrí vďaka a uznanie a patrí vďaka všetkým obyvateľom, ktorí žijú na území, území okresu Rimavská Sobota. Ďakujem pekne.
1. 4. 2021 18:52:35 - 18:54:35 25. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní - 01.04.2021 Tlač 488 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Šimko, Jozef (ĽS Naše Slovensko) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
132.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, ja som si pozorne vypočul pána Kotlebu. Vážení priatelia, kolegyne, kolegovia, neviem ako vy, ale ja si dovoľujem otvorene povedať, že pokiaľ dnes opäť predĺžime núdzový stav, tak opäť ideme ďalej ničiť malých a stredných podnikateľov žijúcich na území Slovenskej republiky. To si už, preboha, konečne všetci uvedomme. Však ničíme si našich vlastných obyvateľov a pritom super-, hypermarkety, ako to naznačil pán Kotleba, my im pomáhame zarábať miliónové hodnoty na tomto chudobnom slovenskom národe. To si už konečne skutočne všetci uvedomme. Však, preboha, naďalej budú zavreté kaderníctva, holičstvá, opravovne obuvi, hotelieri, všetko, všetko bude uzavreté. Však dokedy tento národ vydrží tento kritický ekonomický tlak zo strany samotnej vlády Slovenskej republiky?
A nehovorte mi, že v podstate ostatné krajiny to isté robia. Áno, robia, aj tam sú isté chyby, ale dneska situácia na území Slovenskej republiky sa zlepšuje, pretože mali sme skoro štyritisíc ľudí v nemocniciach, dneska máme dačo nad tritisíc. My napríklad, okres Rimavská Sobota, už nie sme čierny okres, situácia sa trošku zlepšuje. Ale ako hovoril pán Kotleba, vážení kolegovia, vážený pán minister, bývalý pán minister zdravotníctva alebo aj teraz súčasný, ktorý bude, ja skutočne navrhujem, liečme konečne tých ľudí a neliečme ich tak, že ak teda zistíme pozitivitu u toho konkrétneho občana pozitívne testovaného, tak zájde za obvodným lekárom, ten lekár ho vypíše, dá do karantény a tým to hasne, ale žiaden liek sa neposkytne pre toho občana. Tak zato hovorím, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda vlády, v tomto duchu treba usmerniť aj nového, novovymenovaného ministra zdravotníctva.

Deň v parlamente

<- ->