64.
Pán poslanec Kotleba, zaujala ma tá vaša myšlienka, že prečo sa to navrhuje predĺžiť o 40 dní, keď základný stav, základný núdzový stav alebo maximálny núdzový stav je 90 dní, že 40 a 90 nie je žiadny pomer. A naozaj 40 deleno 90 je 0,4444 až do nekonečna, 90 deleno 40 je 2,25. No hneď vidno, že teda reaguje poslanec, ktorý má záľubu v číslach a v matematike a v číselnej symbolike. Tak rozmýšľam, že akoby, ako by to bolo dobré urobiť teda, aby ste s tým aj vy boli spokojní. Povedzme, že by sa mohol núdzový stav predĺžiť o 88 dní a potvrdzoval by sa do 14 dní, alebo 14 dní vopred a bolo by to, že 1488. To by bolo také v poriadku, nie? To by tam nejaký pomer by potom bol.
|
42.
Pán poslanec Šutaj Eštok, ja chcem teda veľmi oceniť ústretovosť, ktorú v SMER-e-2 ste náhle objavili voči pani prezidentke. Mňa by veľmi zaujímalo, že akým spôsobom by ste túto situáciu riešili vy, keby prišla povedzme o rok skôr a mala by v tejto situácii rozhodovať vaša vládna koalícia, či by ste pre, ak by bola potreba predlžovania núdzového stavu, trvali na tom, že to má byť predchádzajúci súhlas Národnej rady, že má byť ústavnou väčšinou, ktorou ste vtedy nedisponovali. Mňa by veľmi zaujímalo, či by ste vy v takej situácii vôbec niekoho v rámci tej vládnej koalície, že by vás napadlo, že je potrebný súhlas čo i len dodatočný parlamentu čo i len prostou väčšinou. A teda ešte by som sa chcel spýtať, že akým spôsobom sa teda vy vysporiadavate s čl. 84 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí o tom, že na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak? Pomerne jasnými slovami tam ústava hovorí, že inú väčšinu môže stanoviť iba samotná ústava, nie zákon, ani nie osobitný ústavný zákon.
|
34.
Ďakujem za reakcie. Nestihnem na všetko reagovať, ale tak skúsim.
Pán poslanec Susko, keď ústava hovorí, že je, má to byť ustanovené v tejto ústave, ja sa domnievam, že tým myslí túto ústavu, nie a iné ústavné zákony, ale rešpektujem, že môže mať každý na to iný právny názor, rovnako ako na to, či ide o retroaktívne ustanovenie, ten posledný bod novely. Ja sa domnievam, že nie, určite nejde o pravú retroaktivitu, nijako to neupravuje vzťahy smerom do minulosti.
Pán poslanec Saloň, vy ste povedali, že teda vláda nerešpektovala zákon tým, že zmenila to uznesenie, ktorým de facto predĺžila, predĺžila trvanie núdzového stavu zo 45 na 90, no tak to je zasa len vec právneho názoru. Ja sa domnievam, že v rámci tých deväťdesiatich dní, čo má dnes obmedzenie, to môže urobiť, lebo dôležité je, že to nepresiahne 90 dní. Vy máte právny názor, že keď raz vyhlási na 45 dní, tak ho nemôže predĺžiť, nemôže zmeniť uznesenie, ktorým sa dostane maximálne na hranicu 90 dní. Ale je to podobne, ako ja mám iný právny názor ako pán poslanec Susko, ale je tu niečo dramaticky iné, ako keby napríklad Ústavný súd konštatoval, že niečo je protiústavné a napriek tomu by to nanovo a nanovo urobila či už vláda alebo parlament.
Pán poslanec Beluský aj pán poslanec Faič sa pýtali, pýtali na to, že prečo nepresadzujem ten predchádzajúci súhlas, keď si myslím, že je lepší. No práve preto, že sme o tom diskutovali vo vládnej koalícii a ja som to hovoril aj včera v rozprave. Tie argumenty boli také, že sa môže stať, že bude potrebné narýchlo predĺžiť núdzový stav a parlament sa nedokáže zísť, lebo jeho väčšina bude v karanténe a nie sme pripravení na to, aby sme rokovali na diaľku ani z hľadiska zákona, ani z hľadiska technického zabezpečenia, tak v tejto situácii som, dobre, som akceptoval, dajme aspoň dodatočný súhlas.
|
144.
Nestihnem zareagovať na všetkých, ale tak skúsim aspoň na niektorých. A začnem od konca.
Pán Jarjabek, je komické, keď predstaviteľ HZDS a SMER-u, ktoré, ktoré roky kašlali na november ’89, sa tu nejako zaštiťuje 17. novembrom. Ja som každý rok chodil si pripomínať 17. november na námestie, a tento rok som nešiel, lebo som rešpektoval, že je zákaz vychádzania, že je to potrebné. A keby sme sa obávali nejakých protestov, no však tie protesty sa aj tak konajú, aj tak ich nikto kvôli tomu zákazu nerozohnal.
Pán poslanec Kuffa, tvrdíte, že som povedal, že lekári a zdravotníci sa nesťažujú, ale ja som nič také nepovedal, vy klamete. Lekári a zdravotníci, samozrejme, majú právo sa sťažovať, a keď sa sťažujú, tak voči tomu ani muk nemôže nikto z nás povedať. Ja som iba hovoril o tom, že pán MUDr. Visolajský ako jeden z lekárov, dokonca ako jeden z predstaviteľov lekárov, ako jeden z tých, na ktorých to dolieha najviac, povedal verejne, že uznáva, že sú nejaké dôvody pre to, aby bol predĺžený núdzový stav.
Pán poslanec Saloň, zbytočná kompetencia, ak parlament rozhodne v 20. deň, samozrejme, že tie modely, modely sú rôzne a mohol byť aj model, že vôbec sa parlament k tomu nebude vyjadrovať, že to bude preskúmavané iba Ústavným súdom. Ja myslím, že pán podpredseda vlády by sa nebránil tomu, keby, keby bola v koalícii zhoda na to, že vláda to predlžuje a preskúmava to Ústavný súd a nebude to preskúmať aj parlament.
Nuž ale takto sme, takto sme sa dohodli a toto je, toto je výsledok. Takže je to nejaký, je to nejaký kompromis, na ktorom sme sa boli schopní dohodnúť, a verím, že sa k nemu dokážeme na ňom zhodnúť aj v parlamente.
|
74.
Pán poslanec Mizík, priznám sa, že som trochu nerozumel vašej kritike na adresu pána ministra Krajniaka v tej časti, kde ste hovorili, že sa vám nepáči, ako povedal, že budeme predlžovať núdzový stav, dokedy to bude potrebné, a že to je nejaké, nejaké niečo totalitné.
A vy si myslíte, že keď to bude potrebné, tak sa nemá predlžovať núdzový stav? Lebo ako s tým výrokom, že ak je niečo potrebné, tak to treba urobiť, ako, tak na prvý pohľad by človek, človek súhlasil, takže nerozumiem, aký s tým máte problém. No ak to nebude potrebné, dokonca, ak to nebude nevyhnutné, lebo zákon hovorí o tom, že to musí byť nevyhnutné, no tak sa nebude predlžovať, alebo keď sa predĺži, tak to buď parlament nepotvrdí, alebo, alebo to zruší Ústavný súd. Ale pokiaľ to bude potrebné, pokiaľ to bude nevyhnutné, tak by sa mal predlžovať núdzový stav.
No a potom ste tu hovorili povedzme, povedzme aj o tých prevádzkach, o tých škodách, ktoré im vznikajú, čo, samozrejme, že, že je vážny problém, len veľmi veľká časť tých opatrení, napríklad tie obmedzenia prevádzok, nie sú realizované v režime núdzového stavu, sú realizované ako opatrenia Úrad verejného zdravotníctva na základe zákona, nie ústavného zákona, ale zákona o ochrane verejného zdravia, takže ja práve naopak si myslím, že by bolo lepšie, keby tie zásadnejšie zásahy, čo majú vážnejší dopad, boli realizované v režime ústavného zákona, v režime núdzového stavu a že by o nich rozhodovala vláda, nie, nie úrad, ale tu veľmi vážne zásahy sú možné aj bez toho, aby tu bol núdzový stav, aj bez toho, aby o tom, o tom rozhodla vláda, a je to mimo rámca toho, o čom sa tu teraz bavíme, o čom tu teraz diskutujeme.
|
66.
Ďakujem za reakcie. A, pán poslanec Suja, dúfate, že niekto skontroluje, či to predĺženie núdzového stavu bolo, alebo nebolo v súlade s ústavným zákonom, no obávam sa, že neskontroluje, vy ste ako skupina 30 poslancov mohli dať podnet na Ústavný súd. (Reakcia z pléna.) Tak to už je na vás a... Ale mali ste na to lehotu, lehotu piatich dní, lebo keby ste to urobili tak pravdepodobne by Ústavný súd posúdil, že či tá zmena uznesenia bola, alebo nebola v poriadku.
A či vám niekto bude garantovať, že nebude vláda predlžovať vždycky iba na 20 dní, no asi vám to nemôže nikto garantovať, ale prečo by to tá vláda robila, pokiaľ potrebuje, aby ten núdzový stav bol, bol predĺžený na dlhšie obdobie. A teda ani neviem, že či, či budú mať členovia vlády nejakú extra potrebu tu absolvovať každých 20 dní takúto, takúto diskusiu. A pritom tých 20 dní je krajná lehota, však parlament môže na druhý deň po tom, ako vláda schváli to predĺženie, začať, začať o tom rokovať, a keď bude, keď bude, keď bude schôdza, no tak sa tým môže zaoberať, doplní sa to do programu schôdze. To neznamená, že vždycky až 19. deň po predĺžení núdzového stavu bude o tom rokovať parlament.
Pán poslanec Schlosár, no vo vzťahu k výnimočnému stavu sa síce spomína predĺženie, ale tiež sa hovorí o tom, že možno vyhlásiť na, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 60 dní a potom má možnosť predĺžiť o ďalších 30 dní, čiže tam je tiež 90 dní, akurát je to, akurát je to rozdelené. A ja si myslím, že ak je možný šetrnejší základ, zásah do základných práv, teda že nevyhlási núdzový stav hneď na 90 dní, tak je lepšie keď, keď sa postupuje šetrnejším, a v tej chvíli sa zdá, že stačí 45 dní, tak sa vyhlási na 45 dní a potom sa to zmení a je v to súlade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
44.
Pán podpredseda vlády Holý to tu už povedal a ja to teda skúsim zopakovať, lebo z predchádzajúcej faktickej poznámky je zrejmé, že, že to pán poslanec Saloň celkom nepochopil alebo to prepočul.
To predĺženie sa neudialo tak, že by vláda schválila uznesenie o tom, že predlžuje núdzový stav. Udialo sa takým spôsobom, že vláda schválila zmenu toho pôvodného uznesenia, ktorým zmenila formuláciu, že je núdzový stav vyhlásený na 45 dní, na formuláciu, že je vyhlásený na 90 dní. Čl. V ods. 2 predmetného ústavného zákona hovorí o tom, že núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Čiže to, ako je teraz vyhlásený núdzový stav, je evidentne v súlade s ústavným zákonom. Sporné by to bolo, samozrejme, v prípade, že by, že by sa to – v úvodzovkách – predĺženie neudialo o 45 dní, čiže 45 a 45 v rámc..., sme stále v rámci 90 dní, ale že by sa, že by sa to udialo na dobu dlhšiu, že by bol predĺžený núdzový stav o ďalších 90 dní, a spolu by to teda bolo, bolo nad 90 dní, ktoré pripúšťa dnes ústavný zákon.
A, samozrejme, že aj toto rozhodnutie je preskúmateľné Ústavným súdom aj podľa súčasného právneho stavu, lebo sú preskúmateľné rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu, o predĺžení výnimočného stavu, o vyhlásení núdzového stavu a rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutia podľa týchto predchádzajúcich troch písmen. Čiže keby sa skupina poslancov obrátila na Ústavný súd a požiadala, aby preskúmal, či bolo primerané a v súlade s Ústavným zákonom, zmena toho pôvodného uznesenia, ktorým sa 45 dní zmenilo na 90 dní, tak Ústavný súd by to, predpokladám, preskúmal.
|
48.
Ďakujem kolegom za reakcie. Teda zásadné zmeny, neviem teda, čo konkrétne myslel pán poslanec Suja. Samozrejme, že sú tam zmeny zásadnejšie, sú tam zmeny menej zásadné a sú tam aj také zmeny, ktoré by som tam ja nedával, napríklad, napríklad niektorý z tých pozmeňovákov, nemyslím, napríklad s tým návrhom pána poslanca Baránika som plne stotožnený a súhlasím s ním, ale napríklad v tom, čo navrhovali kolegovia zo SME RODINA, keby som, SME RODINA, keby som, keby som ja bol, ja mal 90 poslancov, no tak ja to tam nedávam, ale sme nejaká koalícia, musíme nájsť nejakú, nejakú zhodu. Diskutovali sme o tom, oni trochu ustúpili od svojich predstáv, my sme trochu ustúpili od svojich predstáv a dohodli sme sa na nejakej formulácii, na ktorej sme sa nakoniec, nakoniec zhodli. Čiže ak sa ale pýtate napríklad, či súhlasím s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Baránika, tak hovorím, že súhlasím s tým pozmeňujúcim návrhom.
Pán poslanec Susko, no, ja nie som teda celkom stotožnený s tým, čo tvrdíte, že poslanci nevedia, o čom hlasujú, lebo ak sa bude meniť zákon, napríklad zákon o prokuratúre, tak kto o tom bude rozhodovať? Bude o tom rozhodovať Národná rada predsa, to nebude že, že v ústave splnomocníme vládu, aby zrušila Generálnu prokuratúru. Ak sa bude nejakým spôsobom meniť zákon, nastavovať mechanizmy verejnej kontroly prokuratúry, tak to budú musieť schváliť poslanci. A nie je pravda, že v ústave nemôžu byť veci, ktoré nie sú upravené zákonom aspoň nejakou osnovou. Od roku ´92, keď bola schválená, schválená ústava, bolo v ústave, že samosprávu vyšších územných celkov a jej orgány ustanoví zákon. A ten zákon bol prijatý o nejakých 20 rokov neskôr.
|
22.
Pán poslanec Susko, vo vašom vystúpení ma teda okrem iného zaujalo aj to tvrdenie, že k tomu návrhu týkajúcemu sa právomocí Ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou sa vyjadruje nielen opozícia, ale aj odborníci a že sa, že sa zhodujú.
No, odborníci a teda špeciálne právnici už majú tú vlastnosť, že mávajú rôzny názor alebo rôzny právny názor. A sú odborníci, ktorí majú názor, že by v ústave nemalo byť riešené vôbec, či Ústavný súd môže alebo nemôže posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou a v podstate by to malo byť nechané na Ústavný súd, aby si to vyvodil alebo nevyvodil a uplatňoval alebo neuplatňoval túto právomoc, ktorú mu ústava nepriznáva. Sú aj odborníci, ktorí tvrdia, že by to tam nejakým spôsobom malo byť zadefinované a že by, že by mala byť upravená nejako právomoc Ústavného súdu posudzovať niektoré ústavné zákony prinajmenšom alebo nesúlad, nesúlad s nejako definovaným alebo možno aj nedefinovaným materiálnym jadrom.
No ale predstavte si, že sú aj odborníci, ktorí si myslia, že je dobré, ak sa zadefinuje, že, že Ústavný súd nemá právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, prinajmenšom teda do doby, kým, kým, kým nebude jasné, akých ústavných zákonov a akým, akým spôsobom. Ja súhlasím, že môžeme sa baviť o limitoch, bavme sa o tom, že akým spôsobom, akým spôsobom upraviť prípadne takúto pôsobnosť, aby, aby sme zvýšili právomoc Ústavného súdu, ale týmto iba fixujeme ten stav, ktorý bol v ústave od jej schválenia až do začiatku minulého roku.
|
14.
Ja to vidím rovnako ako pani ministerka a tiež teda nerozumiem, lebo toho priestoru, priestoru bolo dosť. Samozrejme, že niektoré veci sa predložili napríklad aj včera, ale to neznamená, že boli, boli včera alebo predvčerom vymyslené. Tie veci boli výsledkom dlhodobých diskusií aj v rámci vládnej koalície, aj za účasti, ako to už pán poslanec Šefčík spomenul, Milana Vetráka, predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý je z OĽANO a ktorý tiež veľmi výraznou mierou prispel, prispel k tej súčasnej podobe návrhu aj k tej podobe, v ktorej verím, že ho budúci týždeň schválime.
A samozrejme, že niektoré veci vyplývajú z programového vyhlásenia, sú jasné a ideme podľa nich. Iné veci boli predmetom diskusie a boli predmetom hľadania nejakých kompromisov. A môžem rovno povedať, že nie so všetkým, čo predkladali povedzme aj kolegovia z OĽANO alebo kolegovia zo SME RODINA, nastal, akože bol, bol súhlas, tak sme sa snažili nájsť nejaký prienik, nejakú podobu, aby, aby sme viacerí mohli premietnuť do toho veci, ktoré považujeme za dôležité, ak ich tí ostatní považujú za prijateľné a ak sa vieme na tom dohodnúť.
Všetko, čo sa navrhuje v rámci pozmeňujúcich návrhov, je výsledkom dohody v rámci vládnej koalície a výsledkom dlhodobých diskusií. Nie je to také, že niekto napísal pozmeňujúci návrh v noci pred druhým čítaním a že sa práve, že sa práve rozhodol pár hodín predtým, že takto to bude.
|
4.
Pán poslanec Čepček, trochu ma teda prekvapuje vaše, vaše stanovisko, a teda možno ste mohli povedať konkrétne, aké máte výhrady a pripomienky. Je samozrejmé, že v priebehu legislatívneho procesu sa v druhom čítaní objavia aj pozmeňujúce návrhy. V tomto prípade však obsah drvivej väčšiny tohto návrhu, na ktorý nadväzuje aj hneď nasledujúci bod nášho rokovania, zákon o reforme súdnictva, bol dlhodobo diskutovaný. Drvivá väčšina tých bodov bola, bola predmetom medzirezortného pripomienkového konania a verejnej diskusie, diskusie, diskusie v prvom čítaní. Samozrejme, že parlament môže svoje zmeny dávať, dávať až v druhom čítaní.
Ja som pokojne za to, že upravme, upravme rokovací poriadok tak, že, že druhé čítanie bude na jednej schôdzi a tretie čítanie, kde sa budú, alebo druhé čítanie, kde sa budú tie zmeny schvaľovať, až na tej ďalšej. Ale máme tu nejaké legislatívne prostredie, ktoré hovorí o tom, ako sa rokuje o návrhoch, že sa pozmeňujúce návrhy dávajú vo výboroch a potom a potom v pléne. Takže to rešpektujeme a postupujeme, postupujeme podľa toho.
A ak by sme ten zákon neschválili alebo ak by sme ho odložili, hlasovanie o ňom, tak tým ohrozujeme jednu z priorít tejto vlády, a to reformu, reformu justície, ktorej dôležitou súčasťou je práve reforma súdnictva odvíjajúca sa od tej novely, novely ústavy. A teda to by som považoval za nieže chybu, ale zlyhanie celej vládnej koalície, ak by sme sa nedokázali zhodnúť na novele ústavy, o ktorej práve rokujeme.
|
134.
Pán poslanec Petrák, ja súhlasím, že tam sú možné obe riešenia. Aj teda vyhovieť pani prezidentke a schváliť jej pripomienky alebo schváliť ten zákon s jej pripomienkami a aj to upraviť v ústave a potom to bude v súlade. Podľa mňa tam ten rozpor nebude, keď nebol doteraz. Aj keď sa hovorí v ústave aj o udeľovaní. Ale teda nie celkom som dobre rozumel, keď ste hovorili o tom, že koalícia si preschválila ten zákon, lebo o tom zákone sme ešte nerokovali, ktorý vrátila pani prezidentka. Práve preto, že najprv to potrebujeme doriešiť v ústave a podľa toho, ako dopadne hlasovanie o ústave, až potom budeme hlasovať o zákone, ktorý nám vrátila pani prezidentka.
|
128.
Pán poslanec Taraba, k tej vašej pochybnosti, že sa tu niekomu ide predlžovať funkčné obdobie na 24 alebo koľko rokov, zrejme ste celkom nepochopili ten návrh, ktorý pripravil pán poslanec Vetrák a predniesol ho pán poslanec Grendel a spoločne ho predkladajú.
V bode 4 sa týka rozloženia voľby alebo budúcej voľby kandidátov na ústavných sudcov v čase, aby sa neopakovala situácia, akú sme tu mali minulý rok, keď sa volilo deväť z trinástich kandidátov na alebo teda menovalo deväť z trinástich ústavných sudcov. A teda jedna vládna garnitúra to v priebehu mohla zvládnuť v jednej voľbe, ale tak nakoniec sa to rozložilo na niekoľko mesiacov, ale bolo to počas jednej vládnej garnitúry, bolo obsadené, bolo obsadené deväť z trinástich miest na Ústavnom súde, čo nie je dobré.
Lepší systém je, keď sa postupne obmieňajú ústavní sudcovia. Časť je zvolená v jednom období, časť v ďalšom období, časť v ďalšom období a ten bod 4 je práve pokusom takto rozdeliť, rozdeliť funkčné obdobie, aby, aby boli postupne obmieňaní tí budúci zvolení sudcovia. Je tam navrhnutý nejaký model a je tam ale aj poistka, že môže, môže vzniknúť nerovnaké funkčné obdobie, ale je tam poistka, že ak by malo presiahnuť funkčné obdobie 15 rokov, tak funkcia ústavného sudcu zanikne uplynutím 12 rokov, čiže žiadnych 24 rokov tam určite nehrozí.
|
109.
Ďakujem, pani ministerka, za vystúpenie. Ja tiež oceňujem, že je tu s nami pán predseda Ústavného súdu a že vystúpil a keby sa v takom tóne, v akom vystupoval on, niesla debata väčšiny rečníkov, tak asi by sme boli niekde inde. Aj v tej téme preskúmateľnosti súladu ústavných zákonov s ústavou, ktorú nikto z nás nespochybňuje, že je to legitímna téma na debatu. Len je otázka, kde je ten bod nula, z ktorého sa má tá debata začať. Či je tým bodom nula znenie ústavy tak, ako bola myslená, teda že Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, alebo je tým bodom nula minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým si túto právomoc, teda môžme to povedať pekne, že odvodil alebo škaredo prisvojil, alebo privlastnil. Ale jednoducho právomoc, ktorá mu nebola daná ústavou, odvtedy Ústavný súd ňou disponuje.
Druhýkrát ju už nepoužil, čiže to je fajn, ale dobre. Poďme sa o tom baviť, akým spôsobom nastaviť ochranu základných princípov ústavnosti aj proti možnému zneužitiu ústavných zákonov, ale kým nedôjdeme k nejakým záverom, ako má byť definované alebo vyložené materiálne jadro a akým spôsobom má byť definovaná právomoc Ústavného súdu, tak ostaňme v tom pôvodnom zadefinovaní právomocí Ústavného súdu, ako to bolo myslené pri schvaľovaní ústavy.
|
110.
Pán poslanec Baránik, správne si pripomenul, že existujú rôzne modely prokuratúry a štátneho zastupiteľstva a ten slovenský je skôr unikátny, skôr teda pripomínajúci ten pôvodný sovietsky model prokuratúry z hľadiska svojho nastavenia. V normálnych demokratických krajinách existujú štátne zastupiteľstvá, ktoré sú závislé od vlády, od výkonnej moci a čuduj sa svete, fungujú oveľa lepšie, ako fungovalo vedenie Generálnej prokuratúry či už v poslednom, alebo predposlednom funkčnom období.
Čiže tá debata o tom, že ako má byť nastavená, ako má byť nastavená prokuratúra, či to má byť nezávislý orgán sui generis, alebo má byť kontrolovaný vládou. Nie o tom, že jeden je totalitný a druhý je demokratický, sú to rôzne modely, a teda ak sa len pohybujeme v rámci bývalého Československa a máme možnosť porovnať si jeden a druhý model, tak veruže to nehovorí pre ten slovenský model.
|
92.
Pán poslanec Blaha, povedzte mi niečo, čo spravila pre tento národ pani Radičová. Títo ľudia sa tu pregrciavajú a pretúlavajú, čo ten Zajac, Dostál, Matovič, čo robili? Trtošili sa po tomto štáte a zrazu sú zvolení poslanci? Toto sú zástupcovia ľudu?! Nehnevajte sa na mňa! Viete, kto to povedal? Povedal to Dobroslav Trnka. (Reakcia z pléna.) Povedal Dobroslav Trnka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
93.
Pán poslanec, pán poslanec Blaha, poprosím vás, mali ste možnosť položiť otázku vo faktickej poznámke.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
94.
Čiže Dobroslav Trnka v roku 2011 odpovedal na vašu otázku, ktorú ste teraz položili, či cinklo. Určite Dobroslav Trnka sa pokúsil (zaznievanie gongu) skorumpovať poslanca, o ktorom hovoril, že sa pregrciaval a pretúlaval a trtošil. Áno, je to veľmi pravdepodobné v logike blahovskej demagógie.
Je smutné, že poslanci SMER-u chceli Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora pri tom všetkom, čo sa o ňom už vtedy vedelo. Nevedelo sa všetko, čo sa vie dnes, ale poslanci SMER-u chceli, aby Dobroslav Trnka pokračoval.
Môžte to zakrývať za to, že ste chceli, aby padla Radičovej vláda. Môžte to za to zakrývať, myslím si, že vám to nikto neuverí. Nepochybujem o tom, že ste chceli aj to, ale chceli ste aj to, aby Dobroslav Trnka pokračoval.
Je možné, je pravdepodobné, že sa pokúsili niektorých poslancov vládnej koalície skorumpovať, vy ste ho volili dobrovoľne, ale mne alibi poskytol sám Dobroslav Trnka vo svojom slávnom televíznom vystúpení.
|
56.
Ďakujem, pán podpredseda. Tiež som zostal v nemom úžase po tejto obhajobe liberálnej demokracie. Ale teda k predrečníkovi, pán podpredseda Blanár, povedali ste, že začali sme sa zaoberať zmenou tajnej voľby na verejnú účelovo. No ja by som vám ten účel rád pripomenul.
Tým dôvodom bola snaha zabrániť tomu, aby bol na ďalších sedem rokov zvolený za generálneho prokurátora Dobroslav Trnka, o čo sa SMER - sociálna demokracia veľmi aktívne usiloval. Ten Dobroslav Trnka, ktorý vo svojej pracovni si nechal svojím kamarátom Marianom Kočnerom nainštalovať skrytú kameru a na túto kameru si natočil svoj rozhovor s vaším ministrom smeráckym pánom Počiatkom, kde sa bavili o tom, ako mu pomôže zametať stopy, kde sa bavili o tom, ako urobil Slota kšeft s emisiami, že sa nepodelil s vaším predsedom Ficom a že aký je to kráľ.
Nuž áno, nechceli sme, aby sa takýto človek stal na ďalších sedem rokov generálnym prokurátorom a urobili sme, čo sme preto mohli urobiť. Našťastie sa to podarilo. Vy ste si tam aj tak potom nakoniec zvolili pána Čižnára aj napriek rozhodnutiam Ústavného súdu. Ale v poriadku. To, čo sme urobili, bolo dôležité. A ak to nazývate účelovým, tak ten účel bol veľmi dôležitý.
K tej filozofickej debate či verejná, alebo tajná voľba sa ešte pokojne môžeme vrátiť. (Potlesk.)
|
28.
Pán poslanec Susko, chcel by som reagovať na dve veci z vášho vystúpenia. Jednak to odvolávanie profesorov, ktoré sme schválili v novele vysokoškolského zákona, je, samozrejme, možné upraviť to dvoma spôsobmi. Je možné zmeniť na základe veta pani prezidentky novelu vysokoškolského zákona, ale rovnako je možné upraviť ústavu a dať pani prezidentke túto právomoc aj v ústave, tým sa ten rozpor, rozpor vyrieši.
Nerozumel som celkom vašej argumentácii, v čom si myslíte, že to, to riešenie keď sa, keď sa upraví vysokoškolský zákon alebo novela vysokoškolského zákona je lepšie pred tým, ako keď sa upraví, upraví ústava. Je to, samozrejme, na diskusiu, ale obe riešenia sú podľa môjho názoru úplne rovnocenné.
A pokiaľ ide o verejnú a tajnú voľbu, tak opakovane a opakovane tu smeráci a ich kolegovia z HLAS-u zavádzajú, že tajná voľba je predpokladom slobodného rozhodovania poslancov. Nie je to tak, tajná voľba je zárukou slobodného rozhodovania voličov, ktorí si volia svojich zástupcov do parlamentu, do samospráv. Ale keď sú tí zástupcovia zvolení, majú sa zodpovedať svojim voličom. A súčasťou toho, aby sa zodpovedali svojim voličom je aj to, že tí voliči majú právo vedieť, ako sa ich zvolení zástupcovia správajú, ako hlasujú, ako hlasujú o návrhov zákonov, ako hlasujú aj v personálnych otázkach.
Verejnú voľbu tu máme od roku 2011, tak je to zadefinované v zákone o rokovacom poriadku. Vy, SMER, ste štyri roky mali jednofarebnú vládu a ďalšie štyri roky ste boli najsilnejšou stranu vládnej koalície a nezmenili ste ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že verejná teda voľba je verejná alebo môže byť tajná, ale musia to navrhnúť poslanci. (Potlesk.)
|
45.
Ďakujem, pán zastupujúci špeciálny prokurátor. Mne v tejto súvislosti napadla taká otázka, že akým spôsobom vlastne vnímajú prokurátori zásadu prezumpcie neviny, že či zásada prezumpcie neviny sa vzťahuje aj na verejné vyjadrenia, či a či prezumpcia neviny (zaznievanie gongu) povedzme chráni verejného činiteľa aj pred povedzme výzvami na to, aby odstúpil z funkcie. Lebo prezumpcia neviny sa uplatňuje v trestnom konaní, ale, ale to, či niekto zastáva nejakú funkciu alebo nezastáva funkciu, predsa nie je podmienené tým, že či je právoplatne odsúdený za nejaký trestný čin alebo nie je právoplatne odsúdený za trestný čin.
A teraz nemyslím na nejaké mechanizmy pozastavenia výkonu funkcie alebo, alebo disciplinárne opatrenia, ale normálne vyvodzovanie zodpovednosti vo vzťahu k politikom, politickej zodpovednosti, ale aj vo vzťahu k iným verejným funkcionárom, k ich zodpovednosti za výkon funkcie, lebo z môjho laického pohľadu, výzva niekomu, aby odstúpil z funkcie, ak, ak čelí nejakým závažným podozreniam, neznamená nerešpektovanie prezumpcie neviny a nie je nijako v rozpore s tou zásadou, lebo nikto nemá zaručené, že má byť špeciálnym prokurátorom alebo, alebo generálnym prokurátorom, alebo v nejakej, v nejakej politickej funkcii, keď je tak.
Ma trochu zaujímalo, že ako sa, ako sa vy pozeráte na to, že čo je to vlastne prezumpcia neviny a že či, či výzva na odstúpenie pána Kováčika, zo špeciál..., teda z pozície z funkcie špeciálneho prokurátora je v rozpore s princípom prezumpcie neviny.
|
160.
Nezvyknem sa hlásiť, aby som iba povedal, že vystúpenie bolo výborné a niet k čomu, niet k nemu čo dodať, ale keď som tu takmer celé doobedie počúval vystúpenia opozičných kolegov a tie ich náreky a tú ich demagógiu, tak som veľmi čakal na to, čo v reakcii povie pán minister, a pán minister zareagoval presne tak, ako bolo potrebné zareagovať, takže bolo to výborné a niet k tomu čo dodať. Ďakujem.
|