57.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, príčiny odmietania Istanbulského dohovoru treba hľadať na rôznych miestach.
Cieľom dohovoru je potláčanie násilia voči ženám. Tento legitímny cieľ sa všeobecne víta a podporuje.
Istanbulský dohovor vníma násilie páchané na ženách ako porušovanie ľudských práv, pričom osobitné opatrenia tohto dokumentu sú zamerané na zabránenie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov. Podobne aj potláčanie násilia a efektívny boj proti nemu sa považuje za dôležitú úlohu štátu. Táto sociálne, v úvodzovkách, príťažlivá stránka Istanbulského dohovoru pritom len reflektuje faktický stav vo sfére rodovej nerovnosti, ktorý má aj svoje štatistické zdôvodnenie.
Ako vyplýva z najnovších údajov Rady Európy, až jedna z troch žien v Európskej únii je od veku 15 rokov obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená, viac ako polovica, 55 % žien zažila sexuálne obťažovanie, jedna z troch žien zažila psychologické zneužívanie zo strany partnera a jedna z troch žien zažila v detstve fyzické alebo sexuálne násilie zo strany dospelých. Na uvedený problém sa však pritom nemožno dívať len cez prizmu strohých čísiel. Zavádzanie nejednoznačne definovaných nových pojmov je z hľadiska zabezpečenia pojmovej určitosti aplikácie ľudských práv nebezpečné.
V Európe sa rozvinula rozsiahla diskusia, čo je prirodzené. Ide o prvý európsky právny nástroj na vytvorenie komplexného právneho rámca na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Treba si však zároveň uvedomiť, že referenčnou skupinou dohovoru nie sú výhradne ženy, to jest dohovor sa nevzťahuje len na osoby ženského pohlavia. Strany dohovoru sú nabádané, aby jeho ochranný rámec uplatňovali aj na deti, mužov, staršie osoby, ktoré sú vystavené domácemu násiliu.
V čom je Istanbulský dohovor iný oproti už prijatým medzinárodným dohovorom upravujúcim problematiku ľudských práv? Ide o presadzovanie gender ideológie. Po prvé, jeden z kľúčových nových pojmov – rod – je prvý raz definovaný v medzinárodnej zmluve, konkrétne v čl. 3, z ktorého citujem: "Pod pojmom "rod" sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov." Uvedená definícia je skôr ideologickou definíciou rodovej ideológie ako právnou formuláciou. Je známe, že "rod" je pojem široko pretláčaný v ostatnom čase do koncepcie ľudských práv. Je to však pojem veľmi sporný a odmietaný mnohými obyvateľmi Slovenska.
Po druhé, dohovor rozširuje okruhy diskriminácie v čl. 4 o dôvody, ktoré nepoznajú štandardné medzinárodné dohovory, ktoré sa zvyknú tiež označovať ako medzinárodný katalóg ľudských práv. Ide o tieto dôvody diskriminácie: rodová rovnosť, sexuálna orientácia a rodová identita.
Po tretie, doteraz úplne novou povinnosťou, najmä pre základné školy a stredné školy, je inštitucionálne zavádzanie nebezpečnej rodovej ideológie. Citácia z čl. 14: "Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nie stereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov."
Tento čl. 14 Istanbulského dohovoru odporuje čl. 2 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovensko platný a záväzný, konkrétne sa to týka práva rodičov na vzdelanie a výchovu svojich detí. Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečiť túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastnými náboženskými a filozofickým presvedčením.
Čo to teda znamená? Kto rozhoduje, čo to bude znamenať o rok či o desať, dvadsať? Prijatím nedefinovaných pojmov a záväzkov vytvárame predpoklad na vznik neželaných tlakov medzinárodných organizácií, akú výchovu majú naše deti dostať. Pretláčanie rodového feminizmu na školách by bolo zjavným porušením práv mnohých rodičov na výchovu detí v súlade s ich presvedčením.
Istanbulský dohovor nás bude nenápadne tlačiť aj do toho, aby sme financovali rôzne školenia namiesto reálnej pomoci obetiam násilia. Ide o preškolenie množstva profesií, policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov a tak ďalej. Tieto luxusné štátne zákazky na preškolenia môžu byť zneužité na šírenie kontroverzných rodových teórií, čo sa do istej miery deje už aj teraz. Môžeme si pozrieť niektoré výzvy z minulého aj tohto roku.
Na margo všetkých tých, ktorí považujú ratifikáciu Istanbulského dohovoru takpovediac za hodnotovú vec, je nutné poukázať aj na teoreticko-výkladové nejasnosti vyplývajúce z jeho ratifikácie na národnej úrovni, ktoré majú svoje procedurálne vyjadrenie. Nemožno zabúdať, že Európsky parlament sa ešte v júli 2019 obrátil na Súdny dvor Európskej únie s viacerými otázkami ohľadne ratifikácie Istanbulského dohovoru zo strany Európskej únie. Medzi uvedenými otázkami sú aj tie, ktoré očakávajú jednoznačnú odpoveď na tieto problémy. Po prvé, na akom zmluvnom základe je najlepšie postaviť prijatie dohovoru zo strany Európskej únie, konkrétne, či podpis a ratifikácia majú mať rovnaký alebo rôzny právny základ. Akékoľvek rozhodnutie európskych inštitúcií sa musí odvolávať na konkrétny článok alebo články v zakladajúcich zmluvách. Hovorí sa tomu právny základ.
Po druhé, ešte dôležitejšia otázka parlamentu je, či je uzavretie Istanbulského dohovoru Úniou zlúčiteľné so zmluvami v prípade, že neexistuje spoločná dohoda členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli týmto dohovorom viazané. Inými slovami, či sa môže Európska únia prihlásiť k dohovoru aj vtedy, ak ho neratifikujú všetky štáty.
Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách je z hľadiska práva EÚ tzv. zmiešaný dohovor. Znamená to, že v sebe obsahuje úlohy pre národnú, ako aj európsku úroveň. Inými slovami, týka sa právomocí, ktoré vykonáva Európska únia aj členské štáty. Prípadná ratifikácia na úrovni Európskej únie však nenahrádza ratifikáciu zo strany členských štátov. Európska únia môže k dohovoru pristúpiť a prijímať opatrenia len v rámci svojich kompetencií, rovnako ako členské štáty konajú na základe svojich národných právomocí.
To, že sa nejedná o jednoduchú vec, potvrdzujú aj samotné európske inštitúcie. Súdny dvor Európskej únie pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže Európska únia dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať v rámci svojich kompetencií aj bez jednomyseľného súhlasu všetkých krajín. Názor európskych sudcov k Istanbulskému dohovoru bude podľa tlačového atašé Súdneho dvora Balázsa Lehóczkeho pravdepodobne hotový až v roku 2021. Lehocký vychádza z priemernej doby riešenia podobných podnetov, ktorá je jedna až päť, 1,5 až 2 roky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ parlament nevysloví s dohovorom súhlas, pani prezidentka nemôže dohovor ratifikovať a v konečnom dôsledku by Istanbulský dohovor nenadobudol pre Slovensko medzinárodnoprávnu záväznosť. Ďakujem.
|
61.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zvolávam výbor pre sociálne veci ihneď, ako svoje body prerokujú finančný a ústavnoprávny výbor. Ďakujem.
|
69.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci návrh. Podľa prieskumov v Slovenskej republike, napríklad epidemiologický výskum a analýzy docentky MUDr. Bražinovej, sa počet ľudí, ktorí potrebujú liečbu psychických porúch, odhaduje na 850-tisíc osôb, z čoho je odborná starostlivosť poskytovaná cca iba jednej štvrtine. Napríklad u úzkostných porúch dosahuje počet neliečených až 84 percent. Počet samovrážd sa na Slovensku každoročne pohybuje okolo 500. Účinná liečba existuje, avšak mnohí ľudia buď onej nevedia, alebo majú predsudky, prípadne je pre nich starostlivosť nedostupná. A to i vďaka nastaveniu súčasného zdravotného systému a možnosti poskytovania psychologických služieb.
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje zrušenie povinnosti takzvaného výmenného lístku pri návšteve psychológa. Podľa Slovenskej komory psychológov asi tretina pacientov s psychickou poruchou, respektíve záťažovým stavom s dopadom na psychický stav kvôli aktuálne platnej a účinnej povinnosti výmenného lístku k špecialistovi-psychológovi nevyhľadá odbornú psychologickú pomoc a uprednostní samoliečbu, prípadne svoj problém nerieši. Zrušením tejto povinnosti sa zníži administratívna záťaž a prispeje k včasnej diagnostike a motivácie k liečbe pacientov.
Chcela by som vás poprosiť, tento pozmeňujúci návrh bol prejednaný aj s ministerstvom práce, bol konzultovaný s komorou psychológov, aj s ministerstvom zdravotníctva, mali sme na výbore hlavne zástupcov komory psychológov, takže vás chcem poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem.
|
86.
Chcem pripomenúť členom výboru, že zvolávam výbor na zajtra na 8.30. Ďakujem.
|
92.
Pripomínam členom výboru pre sociálne veci, že dnes o 13.30 hod. bude rokovanie výboru k návrhu na skrátené legislatívne konanie (tlač 1824). Ďakujem.
|
72.
Ďakujem. Pripomínam dnešný výbor pre sociálne veci o 13.30. Ďakujem.
|
134.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 2152 zo 17. októbra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 22 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: Spoločne o bodoch 1 až 5, 7 až 22 so stanoviskom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 6 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 217 z 21. novembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
|
24.
Ďakujem v prvom rade za trpezlivosť. Trošku som vyčerpaná z čítania toľkých paragrafov. Ja v každom prípade chcem poďakovať aj pani poslankyni Kuciaňovej, lebo predložila pôvodne návrh zákona ona s pánom poslancom Antalom. Došlo tam k nejakým vyjednávaniam. Tie politické body, som povedala v úvode, že predkladatelia, že si nezbierame tie politické body, ale že v minulosti naozaj 30 rokov sa tento problém neriešil, a naozaj musí fungovať nejaká miera solidarity a mali by tam byť zahrnuté hlavné, hlavne zložky, ktoré chránia našu bezpečnosť, tejto krajiny a je to veľmi, veľmi dôležité.
Takže ja ďakujem naozaj všetkým aj koaličným, aj opozičným poslancom, aj pani ministerke, pánovi ministrovi a ostatným, že sme pristúpili ku konštruktívnej debate, a pevne verím, že tento zákon nájde podporu u všetkých poslancov naprieč politickým spektrom.
Ďakujem.
|
18.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, pán spravodajca, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Jozefa Buriana, Tibora Bastnáka a Antona Hrnka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Rada by som do rozpravy o predkladanom pozmeňovacom návrhu prispela faktami, ktoré ma primäli nielen zamyslieť sa nad statusom povolania obecný a mestský policajt v našom sociálnom systéme, ako aj konať.
Pozmeňujúci návrh, ktorý spolu s kolegami predkladám, je reálnym výsledkom rozhovorov zainteresovaných strán a dúfam, že sa pretaví aj do praxe. Jeho cieľom je, jednoducho povedané, umožniť obecným a mestským policajtom sporiť si na akýsi výsluhový dôchodok, nakoľko im tento benefit, ako aj iné, ďalšie na rozdiel od štátnych policajtov zo zákona neprislúcha.
Táto téma bola už niekoľkokrát na stole zákonodarcov, no úspechy v podobe schválených rozumných návrhov nezožala, skôr sa zbierali politické body. Téma o policajtoch je vždy pre médiá zaujímavá, či už zákony v pléne prejdú, alebo nie. Tak prečo ju nerozvíriť, keď je treba? O pomoc, dá sa povedať, na poslednú chvíľu, v hodine dvanástej ma poprosilo Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska. Horúci zemiak, ktorý si rezorty medzi sebou prehadzovali, pristál napokon u nás na výbore pre sociálne veci. Obecní a mestskí policajti sú témou aj dnes. Nezbieram politické body, chcem im s kolegami pomôcť.
Vrátim sa do obdobia tesne po Nežnej revolúcii, do roku 1990, kedy Slovenská národná rada prijala zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v ktorom presunula časť kompetencií bývalej Verejnej bezpečnosti na samosprávy, a to tak, že verejný poriadok v mestách a obciach si začali zabezpečovať samotné samosprávy, ktoré si zároveň uvedené aj riadili sami. Následne v roku 1991 Slovenská národná rada schválila samostatný zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, ktorý upravuje okrem iného práva a povinnosti mestských a obecných polícií na úseku verejného poriadku.
Tento zákon po niekoľkých novelizáciách dospel do štádia, že na úseku verejnej, verejného poriadku v mestách a obciach vykonávajú príslušníci mestských a obecných polícií rovnakú činnosť ako poriadková polícia Slovenskej republiky, ktorá ostala stále riadená orgánom štátu. Od tej doby prešlo už zhruba 29 rokov. Mestskí a obecní policajti zostarli, majú viac ako 60 rokov a okrem povinností, ktoré zo strany štátu prechádzali na túto poriadkovú zložku im nepribudli žiadne sociálne práva, teda práva v sociálnej oblasti. Naopak, tieto pribúdajú poriadkovému útvaru štátu, ktorému paradoxne na úseku verejného poriadku povinnosti ubúdali.
Pripomínam, že benefity v sociálnej oblasti dostávajú dokonca hovorcovia a učitelia na policajných a vojenských školách, vodiči v armáde, ako aj lekári vo vojenských nemocniciach, skladníci, policajti, ktorí vydávajú dopravné značky, a množstvo ďalších úradníkov v uniformách.
Na základe uvedeného sa mestskí a obecní policajti obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci diskriminácie, ktorý konštatoval, že v tejto veci nie je kompetentný rozhodnúť z dôvodu medzery v zákone a on, rozumej Ústavný súd Slovenskej republiky, nemá kompetenciu rozhodovať o medzerách v zákone. Podľa neho jedine, kto môže rozhodnúť, sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, teda my.
Mestskí a obecní policajti sa preto obrátili na Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý ich žiadosť zaslal na priame vybavenie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky síce chápe požiadavky mestských a obecných policajtov, ale tvrdí, že v uvedenej veci má konať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa vyjadrilo v tom zmysle, že taktiež chápe požiadavky mestských a obecných policajtov, no táto agenda podľa nich patrí Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a ZMOS-u.
Tento postup a vyjadrenia sa niekoľkokrát zopakovali a k riešeniu stále nedošlo. Ako sa dostať z tohto začarovaného kruhu von? Mestskí a obecní policajti na základe uvedených skutočností požiadali Trnavskú univerzitu v Trnave, Právnickú fakultu, o odborné stanovisko k posúdeniu právneho postavenia príslušníkov mestských a obecných polícií v komparácii na právne postavenie ostatných zložiek polície v Slovenskej republike. Záver analýzy je taký, že je opodstatnené vyvinúť potrebné legislatívne aktivity vedúce k riešeniu sociálneho postavenia príslušníkov obecných a mestských polícií v osobitnej právnej úprave.
Zrejme najvhodnejšie by bolo:
1. novú úpravu osobitosti včleniť do štruktúry zákona o obecnej polícii,
2. pre osoby nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky je v podstate irelevantná miera decentralizácie policajnej správy.
Pre nich je podstatné, aby tu bol stav bezpečia a zabezpečený verejný poriadok. Úlohy ochrany by mali byť kvalitne plnené všetkými vykonávateľmi policajnej správy.
Za významný faktor pre legislatívne riešenie sa považuje aj ústavný princíp rovnosti, z ktorého vyplýva, že v porovnateľne rovnakých podmienkach by mali mať subjekty rovnaké právne postavenie, v detailoch môže byť diferencované, odlišné, ale v základných črtách by mali byť rovnaké.
Uvedené stanovisko spracoval pán doktor Pavol Zloch, kandidát vied, ktorý pred tzv. Nežnou revolúciou vyučoval na Vysokej škole ZNB v Prahe, potom spoluzakladal Policajnú akadémiu v Bratislave, na ktorej učil. Taktiel ešte, pardon, taktiež učil poslucháčov rôznych vysokých škôl v Českej republike a Slovenskej republike a je aj školiteľom pre sudcov a prokurátorov.
Kolegyne a kolegovia, na vyplácanie výsluhových dôchodkov pre policajtov na rok 2019 bola zo štátneho rozpočtu vyčlenená suma 163 520 000 eur. Policajti si z toho našporia 2 až 3 mil. eur, teda viac ako 150 mil. eur ide z verejných financií. Obdobná suma je aj pri armáde, a to nespomíname finančné prostriedky na ostatné benefity, prídavky a príplatky, náhrady a príspevky.
Podľa štatistickej kvalifikácie zamestnaní SK ISCO-08 sú príslušníci mestských a obecných polícií priradení k príslušnému povolaniu, a to k príslušníkom Policajného zboru, a to na prvom mieste pod číselným kódom 5412002 príslušník PZ poriadková polícia.
Mestskí a obecní policajti nepožadujú všetky benefity, ktoré vyplývajú zo zákona o služobnom pomere a ostatných právnych noriem. Mestskí a obecní policajti žiadajú len to, aby si každý mesiac mohli odvádzať na osobitný účet v Sociálnej poisťovne 3 % zo svojho príjmu a po dovŕšení fyzického veku 56 rokov mohli začať poberať osobitnú dávku z tohto účtu do doby dosiahnutia riadneho dôchodkového veku, aby sa nám nestávalo, že nám verejný poriadok budú zabezpečovať starci a stareny. Túto požiadavku podporili svojím listom Marián Magdoško, prezident Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, a Ľudovít Budzák, prezident Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, vážení prítomní, pevne verím, že po vypočutí všetkých argumentov sa pohnú ľady pod temer 30 rokoch aj v prospech tých, ktorí často nasadzujú svoje životy pri povodniach alebo protestoch, či v uliciach našich miest a obcí. Myslím, že je skutočne najvyšší čas vytvoriť priestor v legislatíve aj pre nich. Preto vás chcem podporiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Teraz, pán predsedajúci, prejdem k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu. Čiže poprosím zastaviť čas.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Doterajší text čl. IV sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
2. Za § 26c sa vkladajú § 26d až 26i, ktoré vrátane nadpisov znejú:
„Osobitné sociálne poistenie príslušníkov obecnej polície“ - to bol bod 2.
㤠26d
Príspevok za prácu v obecnej polícii
(1) Príspevok za prácu v obecnej polícii (ďalej len „príspevok") je dávka osobitného sociálneho poistenia.
(2) Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii sa skončil, ak spĺňa podmienky nároku na príspevok uvedené v § 26e ods. 1.
(3) Pod pojmom pracovný pomer v obecnej polícii sa na účely tohto zákona rozumie pracovný pomer fyzickej osoby s obcou so zaradením na výkon práce v obecnej polícii.
§ 26e
Nárok na príspevok
(1) Nárok na príspevok vzniká, ak oprávnená osoba
a) dovŕšila vek najmenej 56 rokov a
b) jej pracovný pomer v obecnej polícii trval najmenej 25 rokov.
(2) Za dobu trvania pracovného pomeru v obecnej polícii rozhodujúcu na vznik nároku na príspevok sa považuje i doba výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
(3) Nárok na príspevok zaniká:
a) dovŕšením dôchodkového veku oprávnenej osoby podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení,
b) dňom smrti oprávnenej osoby,
c) vznikom pracovného pomeru v obecnej polícii,
d) priznaním predčasného starobného dôchodku.
§ 26f
Výška príspevku
(1) Výška príspevku je 60 % priemernej mzdy oprávnenej osoby podľa ods. 2.
(2) Na priemernú mzdu oprávnenej osoby sa považuje priemerná mzda oprávnenej osoby v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov odpracovaných v obecnej polícii pred dňom posledného skončenia pracovného pomeru v obecnej polícii.
(3) Príspevok sa nekráti v prípade súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo iným príjmom.
§ 26g
Poistné
(1) Poistné na príspevok platí príslušník obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá.
(2) Sadzba poistného na príspevok pre príslušníka obecnej polície, ktorého pracovný pomer v obecnej polícii trvá, je 3 % z vymeriavacieho základu určeného všeobecným predpisom o sociálnom poistení.
(3) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(4) Na poistné na príspevok sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce poistné na dôchodkové poistenie.
§ 26h
Konanie o príspevku
(1) Nárok na príspevok vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Konanie o priznanie príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby (ďalej len „žiadateľ“).
(3) O príspevku rozhoduje zamestnávateľ, ktorý zriadil obecnú políciu, ktorej príslušníkom bol žiadateľ naposledy. Na konanie o príspevku sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(4) Proti rozhodnutiu o príspevku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva u zamestnávateľa, ktorý rozhodnutie vydal v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak zamestnávateľ podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne Sociálna poisťovňa.
(5) Príspevok vypláca na základe rozhodnutia podľa ods. 3 Sociálna poisťovňa.
(6) Príspevok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého naňho vznikol nárok alebo nárok na jeho zvýšenie, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príspevok alebo na jeho zvýšenie, ak sa dostatočne zistí, že sa príspevok
a) priznal v nižšej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok,
b) neprávom odoprel,
c) priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého naňho vznikol nárok.
(7) Ak sa zistí, že príspevok sa priznal vo vyššej sume ako tá, na ktorú vznikol nárok, príspevok sa zníži. Ak zanikol nárok na príspevok alebo ak sa zistí, že príspevok sa priznal neprávom, príspevok sa odníme. Príspevok sa odníme alebo zníži, alebo jeho výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Poberateľ príspevku je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť, ak sa zistí, že príspevok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(8) Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príspevku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví alebo sa príspevok vypláca v nižšej alebo vyššej sume.
(9) Nárok na príspevok uplynutím času nezaniká. Nárok na výplatu príspevku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príspevok alebo jeho časť patrí.
§ 26i
Spoločné ustanovenia
Na výplatu príspevku, jeho termín a spôsob výplaty, zaokrúhľovanie a zvyšovanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce dôchodkové dávky.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 20) až 23) znejú:
„20) § 65 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
21) § 138 zákona č. 461/ 2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov .
23) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov."
V novom bode 2 § 26d, § 26g a § 26i nadobudnú účinnosť 1. apríla 2020 a v novom bode 2 § 26e, § 26f a § 26h nadobudnú účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (čl. VII).
2. Za článok IV sa vkladajú nové články V a VI, ktoré znejú:
„Čl. V Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z, zákona č. 43/2004 Z. z, zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z, zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 460/2006 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č.184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z. a zákona č. 321/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 158 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie: „i) osobitný fond“.
2. V § 159 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „a poistné podľa osobitného predpisu 89a)“
Poznámka pod čiarou k odkazu 89a znie:
„89a) Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
3. V § 160 písm. a) sa za slovom „poistenia“ vypúšťa čiarka a na konci sa pripájajú tieto slová: „a úhrada dávok osobitného sociálneho poistenia, 89a)“.
4. Za § 168c sa vkladá § 168d, ktorý znie:
„§ 168d Osobitný fond
(1) Osobitný fond je určený na výplatu dávok osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného zákona. 89a)
(2) Osobitný fond sa tvorí
a) z poistného na osobitné sociálne poistenia podľa osobitného zákona, 89a)
b) z úrokov,
c) z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
d) z ostatných príjmov.“
5. V § 172 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu. 89a)“
6. § 179 sa odsek 1 dopĺňa písmenami r) a s), ktoré znejú:
„r) rozhodovať v druhom stupni vo veciach podľa osobitného predpisu, 89a)
s) vyplácať dávky osobitného sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu. 89a)“
Čl. VI
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č.168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z. zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z. , zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 185/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z. zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/32015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 332/2017 Z. z., zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z ., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/219 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2013 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z. a zákona č. 319/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 9 ods. 2 písm. a) sa slová „sociálneho poistenia, 21)“ nahrádzajú slovami „sociálneho poistenia, 21a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 21a) znie:
„21a) zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zákon č. 564/2001 Z. z. o všeobecnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajšie články 5 až 7 sa primerane prečíslujú. Nové články 5 a 6 nadobudnú účinnosť 1. apríla 2020, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti (čl. VII).
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
|
71.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2049 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 1630) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 204 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril , aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
34.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2048 z 19. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona (tlač 1565) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti predmetný návrh prerokoval, avšak o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 203 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
6.
Ďakujem veľmi pekne. Ja skutočne v prvom čítaní len veľmi krátko.
Zákon prináša aplikačné problémy, čoho dôsledkom je aj táto novela, ktorú vítam. No na druhej strane do druhého čítania by som rada konzultovala niektoré navrhované zmeny a podnety, ktoré sa týkajú či už Rady pre štátnu službu, alebo NKÚ a ich novonavrhovanej zmeny v tomto zákone.
Ďakujem veľmi pekne.
|
4.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, ďakujem veľmi pekne za slovo. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1693. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1778 z 30. septembra 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
|
44.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavila novelu tohto zákona, ktorý minulý rok bol vládnym návrhom zákona a teraz prešiel rôznymi legislatívnymi úpravami.
Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona, ako napríklad presnejšia definícia, akým spôsobom sa znevýhodnenie osoby so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia, napríklad autizmus, bude preukazovať. Je potrebné zjednodušiť úpravu základného dokumentu, čo sa týka podmienok prispôsobenia jeho štruktúry pri právnych formách neziskového sektora právnym formám v podnikateľskom sektore. Rovnako je podstatné predefinovanie pojmu podnik so sociálnym nedostatkom tak, pardon, dosahom tak, aby viac subjektov dokázalo naplniť podmienky ustanovené pre podnik so sociálnym dosahom ako medzikrok k splneniu podmienok ustanovených pre sociálny podnik.
Navrhuje sa napríklad zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 % a zároveň ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby. Je nutné spresniť definíciu pozitívneho sociálneho vplyvu pre sociálny podnik bývania, ktorý uskutočňuje výstavbu, prestavbu a až následne prevádzkuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre zákonom definované skupiny osôb.
Zároveň sa rozširuje možnosť dosahovať pozitívny sociálny vplyv spoločensky prospešným nájomným bývaním pre zákonom definované skupiny osôb, ak tieto byty sociálny podnik bývania sám nevlastní, ale ich má v prenájme. Spresňuje sa, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná forma pomoci - servisné poukážky, kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo iná výhoda, napríklad vo verejnom obstarávaní daňové úľavy -, musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom. Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami.
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a v čl. 3 zákona č. 323/2015 o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrhom zákona sa zavádza informačný systém sociálnej ekonomiky. Zámerom je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, aby zhromaždené údaje boli aktuálne, ale aj overiteľné a relevantné pre potreby zisťovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzirezortnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera sme predložili na výbore pre sociálne veci pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh. Dovoľte, aby som spomenula aspoň dve alebo tri časti, čo obsahoval, pretože obsahuje 18 bodov, z ktorých prvých pätnásť reflektuje na upresnenia a nejaké podnety zo strany ministerstva financií, kde ide skôr o pojmológiu, ale tie ďalšie reflektujú napríklad na to, že prijatím opatrení na, teda predchádzame negatívnym vplyvom spojenými so spomalením hospodárskeho rastu Slovenska. Toto opatrenie presadzoval aj pán premiér Peter Pellegrini po rokovaniach so zamestnávateľmi a, samozrejme, aj rezort práce. Navrhuje sa zvýšenie príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý možno poskytnúť zamestnávateľovi, ktorý najmenej tri mesiace pred podaním žiadosti udržal pracovné miesto aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov vymedzených v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov. Na základe nich po dohode s úradom práce na prechodné obdobie obmedzí prevádzku tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 6 % a najviac 20 % ustanoveného týždenného pracovného času. Po novom sa má zvýšiť výška percenta úhrady náhrady mzdy z terajších 50 % na 60 %. Tiež má stúpnuť rozsah neprideľovania práce na najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času a predĺžiť sa má obdobie poskytovania príspevku zo 60 na 120 dní v roku. Ide o to, že keď podnik nemá zákazky, alebo má napríklad problém so zákazkami, tak až 120 dní sa mu preplatia mzdové náklady.
Taktiež sme reflektovali v tomto zákone na požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Majú sa riešiť aj problémy cudzineckej polície pri žiadosti ľudí z tretích krajín, ktorí chcú pracovať na Slovensku. Navrhli sme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby zamestnávateľ pri plnení nahlasovacej povinnosti pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín predložil príslušnému úradu práce aj kópiu potvrdenia o podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Problémy v praxi nastávajú totiž vtedy, alebo najmä v prípadoch, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, a to v súvislosti s možnosťou zamestnania ľudí z tretích krajín počas šiestich týždňov na účel zaškolenia v čase rozhodovania o žiadosti o prechodný pobyt.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, tento pozmeňujúci návrh, ako aj návrh zákona prešiel na našom výbore naprieč politickým spektrom a preto si dovolím aj vás všetkých požiadať o jeho podporu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
|
38.
Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako som vystúpila pri prvom čítaní k tomuto zákonu, tak som iniciovala stretnutie na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, kde sme sa stretli v zložení zástupcovia ministerstva práce, predkladatelia, zástupcovia baníkov a zároveň sme aj komunikovali so zástupcami ministerstva hospodárstva a ministerstva financií. Z našej diskusie vzišiel pozmeňujúci návrh, ktorý, ako bolo spomenuté, bol schválený aj výborom včera a ja by som stručne chcela povedať, čo bolo týmto pozmeňujúcim návrhom vyriešené.
Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zaraďuje kompenzačný príspevok medzi štátnu sociálnu dávku. Taktiež sa týmto pozmeňujúcim návrhom navrhuje nepodmieňovať kompenzačný príspevok zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie vzhľadom na to, že kompenzačný príspevok nemá mať charakter odškodnenia pre stratu príjmu činnosti baníkov so stálym pracoviskom v podzemí. Ide o dočasné riešenie odškodnenia baníkov. Kompenzačný príspevok by mal byť odstupňovaný podľa počtu odpracovaných rokov, rovnako tak bude odstupňovaná aj dĺžka poskytovania príspevku.
Chcem ešte podotknúť, že pozmeňujúci návrh prešiel aj, alebo reaguje okrem iného aj na pripomienky zo stanoviska legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a obsahuje aj viacero legislatívno-technických úprav.
Ďakujem veľmi pekne.
|
36.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2042 z 18. septembra 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1576, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III. tejto spoločnej správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 14 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 202 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
|
22.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Určite sa zhodneme, tak ako tu všetci sedíme, na tom, že téma rodiny je veľmi citlivou a hlavne vážnou témou, ktorej by sa mala venovať zvýšená pozornosť v našej spoločnosti a hlavne v rámci rodinnej politiky. Keď si vezmeme len príklad Maďarska, čo je susedná krajina, tak tam skutočne prešla rodinná politika vážnou reformou a môžme sa inšpirovať v mnohom od tejto krajiny.
Musím dať za pravdu a zastať sa pani predkladateľky v tom, že sa štyri roky veľmi systematicky venuje tejto téme a snaží sa presadiť mnohé veci, ktoré sú naozaj dobré a správne pre rodiny.
Na druhej strane dám sčasti za pravdu aj kolegovi v tom, že mnohé procesné a legislatívne veci, ktoré sú naviazané na ďalšie zákony, či už je to zákon o životnom minime, alebo zákon o rodine, sú medzirezortné a legislatívne tak náročné, čo vysvetľoval aj na príklade správneho konania, že často musia ustúpiť aj niektoré rezorty na úkor práve toho, čo by malo v tomto prípade matkám pomôcť.
Tiež si treba uvedomiť a porozmýšľať do budúcna, že vývoj v našej spoločnosti sa uberá tým spôsobom, že máme viac ako 50-percentnú rozvodovosť, pribúda nám množstvo, veľké množstvo slobodných matiek a treba možno otvoriť aj zákon o rodine, ktorý nosne spadá pod gesciu ministerstva spravodlivosti, a nastaviť procesy tak, kedysi bolo výchova k manželstvu a rodičovstvu a teraz proste také niečo neexistuje a nastávajú problémy, že na jednej strane, keď sa rozhodujú mladí ľudia, že deti chcú mať, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
6.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1626. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1729 z 27. augusta 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Teraz prečítam spravodajskú informáciu k tlači 1464.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1552 z 25. apríla 2019 a rozhodnutím č. 1663 zo 4. júla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
90.
Pokúsim sa byť veľmi stručná, čo nestihnem, tak si môžme potom vydiskutovať.
Takže ku informačnému systému. Tak zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov v registrovaných sociálnych podnikoch. Cieľom je vytvorenie previazanej databázy aktuálnych zdrojov dát, koncepčnej činnosti a elektronického výkonu pôsobnosti príslušných orgánoch verejnej moci v oblasti sociálnej ekonomiky. Východiskom tohto sledovania a vyhodnocovania skutkového stavu v oblasti sociálnej ekonomiky bude detailnejší prístup a získavanie informácií o žiadateľoch o štatút sociálneho podniku, ďalších podstatných informácii, ktoré budú dôležité pre udelenie štatútu, ako aj pri následnej kontrole plnenia podmienok podľa tohto zákona už registrovaným sociálnym podnikom.
Je toho viacej, ale chcem ešte k mixu sa aspoň dostať. Čiže navrhujeme zmeniť percento zamestnávania mixu znevýhodnených osôb a zraniteľnosti zo spomínaných 40 na 30, aby to bolo v súlade s inými percentami zamestnávania jednotlivých osôb v integračnom sociálnom podniku, a zároveň sa navrhuje ustanoviť spodnú hranicu rozsahu pracovného času pre zamestnávané znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, aby bolo jednoznačne určené, aký pracovný úväzok sa započítava do povinného podielu zamestnávania v integračnom sociálnom podniku. Je to podrobnejšie v § 12 ods. 2 a ods. 3.
|
84.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť legislatívnu úpravu sektora sociálnej ekonomiky a vytvoriť tak vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ako aj upraviť systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci. Návrh je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona a zároveň sa navrhuje zavedenie informačného systému sociálnej ekonomiky. Zámerom tohto systému je vytvoriť právne podmienky na zber údajov o registrovaných sociálnych podnikoch Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Tento zákon sme predkladali približne pred rokom a prognóza bola, že bude mať cca 10, možno desiatky podnikov. Dnes podľa mojich informácií je tých podnikov 33 a čaká 8 ďalších žiadostí, a tak ako som už spomenula v úvode svojho vystúpenia, tak novela, ktorá prichádza, slúži na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov, z ktorých by som rada nespomenula aspoň niektoré, a ďalšie sú ešte v rokovaní, takže do druhého čítania prídeme už s komplexnými návrhmi, pokiaľ tento návrh prejde.
Konkrétnou snahou je jednak odstránenie nejasností týkajúcich sa identifikácie príjmu osoby, ktorá by mala spĺňať zákonom stanovené podmienky znevýhodnenej osoby podľa § 2 ods. 5, písm. a). Z tohto dôvodu sa navrhuje presne vymedziť, že úhrn mesačných zdaňovaných príjmov a jednotlivých druhov dôchodkov okrem invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku nesmie presiahnuť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, § 2 ods. 5 písm. a).
Ďalším problémom ústa..., problémovým ustanovením, ktoré zákon prevzal, ustanovenie z nariadenia Komisie EÚ č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórii pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom bolo, že za znevýhodnenú osobu sa považuje aj osoba so zdravotným postihnutím, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale má dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia (napr. autizmus) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Toto ustanovenie sa takmer nepoužívalo, a preto sa upravuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa osobitného predpisu alebo na základe rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku Sociálnej poisťovne, v ktorom je uvedené, že ide o dlhodobé zdravotné postihnutie, ktoré trvá najmenej dva roky, a miera funkčnej poruchy a s tým súvisiaci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou viac ako 20 %, § 2 ods. 5, písm. b).
Rovnako zákon aj zadefinoval nový pojem „zraniteľné osoby“ a práve návrhom sa rozširuje okruh zraniteľných osôb aj na matky, ktoré poberajú rodičovský príspevok, aby mali rovnaké možnosti zamestnania sa ako matky, ktoré majú zo zákona pracovať, a zároveň poberať rodičovský príspevok.
Zároveň navrhujeme, aby matky po materskej a rodičovskej dovolenke a fyzické osoby navracajúce sa na trh práce po skončení osobnej asistencie alebo po skončení opatrovateľskej činnosti nemuseli plniť podmienku vedenia 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čím sa umožní okamžité zamestnávanie týchto osôb do registrovaných integračných podnikov.
Navrhujeme doplnenie fikcie, v akej lehote končí obdobie zraniteľnej, zraniteľnosti fyzickej osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, z výkonu väzby alebo z výkonu ochrannej výchovy (§ 2 ods. 6).
Podľa súčasného znenia zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musí pri žiadosti o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vypracovať a predložiť projekt činnosti podnikateľský plán iba ten žiadateľ, ktorý je začínajúcim podnikom, t. j. vykonáva aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky najdlhšie jeden rok. Je potrebné rozšíriť túto povinnosť pre všetkých žiadateľov o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Tento návrh vypracovania projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv pre všetkých žiadateľov, o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku vyplynul z aplikačnej praxe. Zároveň sa ustanovuje, že nové podniky podľa tohto zákona musia predkladať aj kalkuláciu o predkladaných, o predpokladaných príjmov a výdavkov najmenej na tri hospodárske roky, aby bolo zrejmé, či predmetný registrovaný sociálny podnik bude životaschopný.
Z praxe vyplynula aj skutočnosť, že ustanovenie o pripodobňovaní k právnym formám a v podnikateľskom sektore predstavuje neprimerane vysokú administratívnu a finančnú záťaž pre subjekty v neziskovom sektore, ktoré sa mohli zapojiť do sociálneho podnikania [§ 6 ods. 1 písm. f) a h)].
Navrhujeme, aby iný registrovaný sociálny podnik v záujme presnejšej identifikácie zamerania činnosti registrovaných sociálnych podnikov, najmä všeobecných registrovaných sociálnych podnikov v osvedčení o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku obsahoval označenie spoločensky prospešnej služby podľa § 2 ods. 4 zákona, ktorú registrovaný sociálny podnik poskytuje. Z tohto dôvodu aj navrhujeme premenovanie z iného na všeobecný podnik. Takýto návrh je aj v súlade s celkovou filozofiou zákona, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre všetky registrované sociálne podniky, a k tomu navyše špecifické pravidlá pre dva špecifické typy registrovaných sociálnych podnikov, a to integračný podnik a sociálny podnik bývania (§ 7 ods. 4).
Ako som v úvode spomenula, ako bolo uvedené, zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch je účinným vyše roka, aplikačná prax ukázala, že súčasná podoba zákona neposkytuje dostatočné možnosti podpory pre tie registrované podniky, ktoré nedosahujú merateľný pozitívny sociálny vplyv svojou hospodárskou činnosťou, teda napríklad organizácie neziskového sektora, ktoré podnikajú s cieľom získať dostatočné príjmy na svoju neziskovú činnosť alebo ktoré nemajú záväzok reinvestovať 100 % zisku a zároveň nemajú demokratickú správu, teda najmä obchodné spoločnosti, ktorých zakladatelia majú záujem fungovať ako sociálni podnikatelia, ale vzhľadom na vlastné prostriedky vložené do podniku nemajú dôvod sa zaväzovať k 100 % reinvestícii.
Z doterajších skúseností vyplýva, že takýchto podnikov môže byť veľké množstvo, pričom súčasná úprava im poskytovala iba možnosť absolútne či podmienečne návratnej, hoci odstupňovanie podpory je správny princíp, bez hmatateľnejšej opory je pravdepodobné, že veľká časť potenciálnych registrovaných sociálnych podnikov vyššie opísaných druhov o registráciu nepožiada.
Preto je potrebné princíp podpory otočiť a povedať, že okrem priamej nenávratnej pomoci, ktorá naďalej zostane prístupná len pre najvyspelejšie registrované sociálne podniky špecifikované v § 16 ods. 4, všetky ostatné formy pomoci budú prístupné aj pre tie podniky, ktoré síce nedosahujú najvyššiu priečku, ale sú dostatočne hlboko v teréne sociálnej ekonomiky, čiže podmienka 100 % reinvestície zisku sa mení na podmienku reinvestovať viac ako 50 % zisku, aby mali právo sa ako sociálne podniky zaregistrovať (§ 16 ods. 5).
Ohľadne investičnej pomoci súčasné znenie zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnych podnikoch jednoznačne nestanovuje, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami rovnako ako výdavky na hmotné a nehmotné aktíva. Je preto potrebné zadefinovať, že mzdové výdavky na pracovné miesta vytvorené investíciou sú investičnými výdavkami a dajú sa financovať z investičnej pomoci, a zosúladiť tak uvedené ustanovenie o investičnej pomoci s nariadením Komisie Európskej únie č. 651/20014.
Pri obmedzeniach pre registrovaný sociálny podnik poberajúci podporu sa navrhuje spresniť, že registrovaný sociálny podnik, ktorému bola poskytnutá nenávratná pomoc alebo servisné poukážky v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikochm, alebo kompenzačné príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti, alebo iná výhoda, napr. vo verejnom obstarávaní, daňové úľavy, musí dodržiavať obmedzenia a povinnosti ustanovené zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Zároveň sa navrhuje spresniť obmedzenia týkajúce sa obchodovania registrovaného sociálneho podniku s inými osobami (§ 24).
Návrhom zákona sa v čl. 2 novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v ktorom navrhujeme, aby kompenzačný príspevok pre integračný sociálny podnik pre jasnejšiu identifikáciu, ktorá vyplynula z aplikačnej praxe, sa premenoval na vyrovnávací príspevok, aby nedochádzalo k zámene s kompenzačnou pomocou v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Zároveň sa navrhuje spresnenie poskytovania tohto príspevku a úpravu príspevku na dodatočné náklady upravil z pôvodne trojročného obdobia na ročnú výšku poskytovania tohto príspevku. Zároveň príspevok k integračnému podniku pre identifikáciu, že ide o príspevok k integračnému podniku ako odmenu za to, že umiestnil na otvorený trh práce znevýhodnenú osobu, sa navrhuje premenovať príspevok na umiestňovací príspevok. Zároveň navrhujeme spresniť podmienky nároky na tento príspevok, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe úradov práce (§ 53f a § 53g).
V čl. 3 sa navrhuje novelizácia zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Návrh upravuje znenie zákona o finančných nástrojoch v duchu čl. 37 ods. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady č. 1083/2006. Presná úprava zodpovedajúca tomuto článku, ktorý upravuje poskytovanie úrokových dotácií, dotácií na záručné poplatky a technickej podpory, v jednom balíku s finančným nástrojom v slovenskej legislatíve v súčasnosti absentuje. Keďže ide o podporu poskytovanú v jednej operácii s finančným nástrojom a riadiacu sa pravidlami pre finančné nástroje, zákon o finančných nástrojoch je potrebné upraviť doplnením tejto možnosti (§ 3).
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. januára 2020 okrem ustanovení súvisiacicgh so zavedením informačného systému sociálnej ekonomiky, a pre ktoré sa navrhuje účinnosť 1. januára 2021.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vybrala som tie najpodstatnejšie oblasti, ktoré sme vyjednali jednak s ministerstvom práce, a prebiehajú ešte ďalšie rokovania, ešte tam bude, budú doplnené asi tri oblasti a bola by som veľmi rada a chcem vás poprosiť o vašu podporu a posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
|