46.
Ďakujem za slovo. Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 hovorí: "Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon." V zmysle uvedeného vyplýva, že štát ako garant práva a sociálneho zabezpečenia nie len pre najzraniteľnejšie skupiny ľudí by mal byť schopný zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť od začiatku až do skončenia jej trvania. To znamená, od potrebného zákroku lekárom až po užívanie liekov, ktoré lekár pacientovi predpíše.
Väčšina starobných dôchodcov bola v minulosti zamestnaná a poctivo si platila dane a sociálne poistenie. Robili to s vedomím, že na jeseň ich života sa štát ako sociálny garant o nich postará a zabezpečí im takú opateru, ktorú potrebujú. Nemôžu za to, že vďaka nezodpovedným vládam sa sprivatizovalo a vykradlo takmer všetko, vrátane slovenského zdravotníctva. Dnes trpia a platia na nezodpovednosť tých, ktorí tento stav docielili. Častokrát sa tak rozhodujú medzi tým, či si kúpia jedlo, ošatenie, zaplatia dane či poplatky za energie alebo si kúpia lekárom predpísané lieky.
Treba si uvedomiť, že sa aj dnes vyplácajú dôchodky dôchodcom vo výške almužien. Aj keď dôchodcovia poctivo pracovali, pracovali veľakrát za nižšie mzdy, čo sa im dnes odzrkadľuje na výške ich dôchodkov. Rovnakú situáciu zažívajú aj invalidní dôchodcovia. Častokrát sú odkázaní na pomoc svojich blízkych, aby ako-tak prežili. Napriek ich zdravotnému postihu sa vo väčšine prípadov snažia zamestnať a rovnako začleniť do spoločnosti. Preto nie je dôvod znevažovať ich aktívny prístup a zaťažovať ich ďalšími výdavkami na predpísané lieky či iné pomôcky a potraviny.
Poslednou kategóriou poistencov, ktorí by nemali platiť doplatky za predpísané lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, sú deti v predškolskom veku a deti so zdravotným postihnutím do dvanásteho roku života. Predmetným oslobodením poistencov od platenia doplatkov za lieky, pomôcky a potraviny sa docieli to, že peniaze, ktoré rodičia musia na lieky vynaložiť, použijú na kvalitnejší a lepší život pre svoje deti.
Tento návrh bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, zároveň bude mať pozitívny vplyv na kvalitu života detí, invalidných a starobných dôchodcov a zlepší im finančnú situáciu, ktorá im umožní využiť finančné prostriedky napríklad na kvalitnejšiu stravu alebo bývanie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť a zároveň vás prosím o podporu nášho návrhu zákona.
|
42.
Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Kecskés, Jana Nehézová, Natália Grausová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 363/2011 Z. z. o rozsahu, o podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženej novely zákona je snaha o efektívne využívanie prostriedkov z verejného zdravotného poistenia na úhradu liekov pre deti, zdravotne znevýhodnené deti a starobných dôchodcov. V navrhovanej novele sa rušia limity spoluúčasti pre predmetné skupiny poistencov, z čoho vyplýva, že títo poistenci nebudú doplácať za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny absolútne nič. Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
|
16.
Politický systém Slovenskej republiky je založený na parlamentnej demokracii. Najvyšším zákonodarným orgánom štátu je parlament, Národná rada Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zvolení občanmi Slovenskej republiky. Kandidátov na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky však do volieb môžu nominovať výlučne politické strany, politické hnutia a volebné koalície týchto strán a hnutí. Voliči si teda vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vyberajú len z kandidujúcich subjektov. Ak chcú prostredníctvom preferenčných hlasov podporiť jednotlivých kandidátov, môžu tak urobiť len tým spôsobom, že odovzdajú svoj hlas jednému z kandidujúcich subjektov.
Vzhľadom na to, že občania Slovenskej republiky sú zastupovaní práve poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, voliči prirodzene očakávajú, že počas celého obdobia trvania mandátu poslanca bude poslanec reprezentovať politickú stranu, politické hnutie alebo volebnú koalíciu, za ktoré bol zvolený vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
V priebehu volebného obdobia však často dochádza k situáciám, keď poslanec vystúpi z poslaneckého klubu politickej strany, za ktorú ho občania Slovenskej republiky zvolili, alebo do takého klubu ani nevstúpi a začne reprezentovať úplne opačné záujmy, program a ideológiu ako tento poslanecký klub. Stáva sa tak nezaradeným poslancom alebo vstúpi do poslaneckého klubu inej politickej strany. Takýto poslanec tak v podstate neguje primárne rozhodnutie voliča o výbere politickej strany a jej volebného programu, za ktorú svoj poslanecký mandát získal.
Cieľom návrhu ústavného zákona je odstránenie takéhoto správania poslancov, ktoré občania Slovenskej republiky oprávnene vnímajú ako zradu voličov a často aj ako bezcharakterné korupčné správanie poslancov. Z tohto dôvodu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorý prostredníctvom straty mandátu poslanca, ktorý sa sám vzdal členstva v pôvodnom poslaneckom klube alebo do tohto klubu nevstúpi, zamedzuje takémuto konaniu. V záujme demokratických princípov návrh ústavného zákona nezavádza imperatívny mandát. Vystúpenie z poslaneckého klubu alebo nevstúpenie do poslaneckého klubu a tým aj strata mandátu je totiž vlastným rozhodnutím poslanca.
Navrhovaná úprava ústavného zákona sa nevzťahuje na prípady, ak je poslanec vylúčený z poslaneckého klubu, práve preto, aby nebol obmedzený výkon jeho mandátu. Predkladaný návrh ústavného zákona prinesie zodpovednejší a stabilnejší výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tým sa zlepší vnímanie Národnej rady širokou verejnosťou.
Ďakujem za pozornosť.
|
12.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Cieľom predmetnej novely je úprava straty mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v prípade jeho vystúpenia alebo nevstúpenia do poslaneckého klubu. Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
|
125.
Ďakujem za slovo. Stanko, vo svojom vystúpení si sa dotkol aj teda štátneho dlhu, ktorý v súčasnosti predstavuje zhruba hodnotu okolo 46 mld. eur, alebo resp. niečo pred 46 mld. eurami. A ja pochádzam z takého praktického, z praktického života a rád by som teda ľuďom vysvetlil, čo to znamená tento štátny dlh, lebo je to len nejaké pomyselné číslo.
No pre každého obyvateľa Slovenskej republiky, pre každého Slováka, či je to malé dieťa, či je to dôchodca, alebo človek v produktívnom veku života, je to zhruba 8-tisíc eur. Pre takú klasickú štvorčlennú rodinu to predstavuje 32-tisíc eur. A keď si predstavíme, že ľudia dnes sa musia zadlžovať, majú svoje hypotéky, tak k tomuto všetkému si musia pripočítať to, že štát vďaka jeho nezodpovedným vládam, alebo resp. rozhodnutiam vlád, ktoré tu boli, tak vďaka tomu ešte niekomu pomyselnému, niekomu zahraničnému dlžia 32-tisíc eur na rodinu. A presne toto riešime v našom návrhu zákona, aby štátne rozpočty boli vyrovnané, inak by boli protiústavné a takýmto vyrovnaným a zodpovedným rozpočtom by sme predišli ďalšiemu zadlžovaniu Slovenskej republiky.
Ďakujem ti.
|
73.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
104.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedené návrhy prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
60.
Ďakujem za slovo. Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok je v intenciách moderných dejín proklamované ako základné ľudské právo. Toto základné a nescudziteľné ľudské právo je obsiahnuté v mnohých medzinárodných dokumentoch, rovnako je zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky, a to v druhej hlave v čl. 20, ktorý stanovuje nasledovné: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.“
Odvolávajúc sa na judikatúru EĽSP, Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu. Napriek tomu, že právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právo svoj majetok držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, právo vecou disponovať a rovnako tak právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva, v mnohých prípadoch tieto ústavné práva nie sú rešpektované.
Aj napriek existencii vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky k pozemkom pod nelegálne postavenými čiernymi stavbami nemajú ich majitelia dodnes možnosť svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a týmto vlastníkom je takisto mnohokrát odopreté právo na ochranu proti neoprávnenému zásahu do ich vlastníckych práv.
Netreba zabúdať na to, že majiteľom pozemkov vyplýva z právneho poriadku Slovenskej republiky ďalší rad povinností. Zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva vlastníkovi povinnosť platiť pravidelne miestnu daň z nehnuteľnosti. Ďalej zo zákona vyplýva, že ten, kto má v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo užíva nehnuteľnosť, je povinný platiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Vlastník pozemku je navyše za svoju nehnuteľnosť zodpovedný, to znamená, že v prípade ohrozenia ľudského života, zdravia či majetku iných by si poškodená osoba mohla voči vlastníkovi uplatniť nárok na náhradu spôsobenej škody. Do úvahy prichádza aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči vlastníkovi nehnuteľnosti.
Prípadov, kedy je občanom Slovenskej republiky odopretý výkon svojho práva vlastniť majetok, je mnoho. Jedná sa najmä o regióny, v ktorých je zastúpenie asociálnej časti obyvateľov najväčšia. Disproporčne vysoká pôrodnosť asociálov v porovnaní so slušným obyvateľstvom indikuje predpoklad neustáleho sa rozširovania osád na ďalšie pozemky, a teda vznik podobných problémov s vymožiteľnosťou vlastníckeho práva majiteľov ďalších, teda okupovaných parciel. Postup štátnych orgánov jasne v prípade ochrany vlastníkov pozemkov pod nelegálnymi stavbami poukazuje na nedostatočnú legislatívnu oporu, ktorú majitelia pozemkov okupovaných asociálmi v snahe o pokojný a bezpečný výkon svojich vlastníckych práv potrebujú. Súčasná legislatíva totiž v praxi neumožňuje majiteľom pozemkov odstrániť zo svojich parciel čierne stavby, ktoré stoja najčastejšie na poľnohospodárskej pôde, a zosúladiť tak tieto pozemky s ich evidenciou na katastri nehnuteľností. Aj napriek tomu, že majitelia za tieto pozemky musia platiť dane, nemôžu využívať svoje ústavné práva iba preto, že si asociáli postavili svoje čierne stavby na ich pozemkoch.
V mnohých obciach východného a stredného Slovenska už dnes asociáli tvoria väčšinu obyvateľstva, čo z nich v komunálnych voľbách robí najdôležitejšiu voličskú skupinu. Starostovia vedení obavami zo straty potenciálnych voličských hlasov tak častokrát nepovoľujú takéto likvidácie čiernych stavieb a majitelia pozemkov nemajú reálne možnosti, ako sa domôcť svojich vlastníckych práv. V horšom prípade dokonca starosta pochádza práve z radov asociálnych obyvateľov obce a koná úmyselne proti majiteľom takýchto pozemkov v prospech ostatných asociálov.
Aj napriek tomu, že vláda v minulom volebnom období prijala novelu stavebného zákona, ktorá mala vyriešiť problém s čiernymi stavbami, v skutočnosti sa situácia opäť len zhoršila. Od uvedenia novely do platnosti sa počet nelegálnych osád asociálov a protiprávne okupovaných parciel iba zvýšil.
V predkladanom zákone proti čiernym stavbám preto zavádzame povinnosť Policajného zboru Slovenskej republiky poskytnúť efektívnu súčinnosť vlastníkovi pozemku pri odstraňovaní nelegálnej stavby v rámci plnenia jeho zákonnej povinnosti, čiže usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri, ak o to Policajný zbor vopred písomne požiada. Odstraňovanie nelegálnych stavieb na pozemkoch nachádzajúcich sa pod osadami asociálnym obyvateľom totiž častokrát súvisí s ohrozením zdravia alebo života majiteľov takýchto parciel. Mnohé prípady ukázali, že snaha o zosúladenie vecného stavu pozemkov s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností vyvoláva u asociálov agresívne správanie, vyhrážanie sa a fyzické útoky. Policajný zbor teda v rámci svojej asistencie zabezpečí pokojný priebeh takejto likvidácie a zamedzí možným trestným činom asociálov v snahe o zabránenie odstránenia nelegálnej stavby alebo stavieb.
Sme presvedčení, že aplikácia nami predkladaného zákona proti čiernym stavbám pomôže zlepšiť lepšiu ochranu ústavných práv občanov Slovenskej republiky, ako aj zároveň vymožiteľnosti práva a navrátenie princípov právneho štátu v otázkach nelegálnych stavieb budovaných aj asociálnymi obyvateľmi. Zákon rovnako pomôže zmierňovať sociálne napätie medzi majoritným slušným obyvateľstvom a asociálmi, vychádzajúce z nerovnakého prístupu štátnych orgánov k zákonným povinnostiam asociálnej časti obyvateľstva.
Ďakujem, skončil som.
|
56.
Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Mazurek, Stanislav Drobný a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Toľko na začiatok, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
|
30.
Každá vláda by sa mala prostredníctvom nástrojov demografickej a sociálnej politiky snažiť podporovať pôrodnosť obyvateľstva tak, aby bola zabezpečená najmä prirodzená reprodukcia ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. Materské ako nemocenská dávka sa v súčasnosti vypláca tým matkám alebo otcom, ktorí boli v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistení najmenej 270 dní, teda boli ekonomicky aktívni. Výška materskej predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu poberateľa a väčšinou trvá šesť mesiacov.
Po skončení tohto obdobia matka, resp. otec dieťaťa poberá rodičovský príspevok, ktorý je dnes fixne daný a pohybuje sa na úrovni 220,70 eur. Práve táto extrémne nízka cena rodičovského príspevku odrádza množstvo potenciálnych rodičov od toho, aby mali vlastné dieťa. Rodičovský príspevok je navyše vyplácaný rovnako slušnému pracujúcemu občanovi, ako aj asociálovi bez vzdelania a ochoty pracovať.
V dôsledku zle nastavenej sociálnej politiky štátu prichádza k potupnému a postupnému odďaľovaniu rodičovstva do čoraz vyššieho veku. Slušné mladé ženy sú demotivované mať dieťa, pretože im štát nedokáže poskytnúť dostatočnú sociálnu zábezpeku. Preto sa musia najskôr venovať práci a kariére, aby sa finančne pripravili na obdobie, keď si budú môcť dovoliť mať dieťa. Tento fenomén sa prejavuje aj v rastúcom veku pôrodu prvého dieťaťa. Kým v roku 1993 bol priemerný vek prvorodičky 23 rokov, tak v roku 2016 to bolo už 27 rokov.
Demografická kríza na Slovensku je teda spôsobená nielen tým, že rodiny majú málo detí, ale aj tým, že deti majú neskoro. Kým v niektorých etnických minoritách sa rodí nová generácia v priemere aj každých 18 rokov, tak v majoritnej časti obyvateľstva je to každých 27 až 30 rokov.
V záujme zvýšenia motivácie mladých žien stať sa matkami preto v predkladanej novele zákona navrhujeme priznať materské aj ženám, ktoré neboli nemocensky poistené, teda doposiaľ nepracovali, ale majú ukončené minimálne stredné vzdelanie. Hoci takéto ženy doposiaľ nepracovali, práve vďaka ukončenému strednému vzdelaniu je u nich predpoklad, že v budúcnosti, po skončení materskej, budú ekonomicky aktívne. Pre úspešné ukončenie stredoškolského štúdia je podľa školského systému v Slovenskej republike totiž potrebné preukázať schopnosť vzdelávať sa vo všeobecných a odborných témach a zároveň dokázať osvojenie si základov telesnej, mravnej a etickej výchovy. Miera nezamestnanosti stredoškolsky vzdelaných ľudí je totiž historicky oveľa nižšia ako miera nezamestnanosti ľudí len so základným vzdelaním.
V predloženej novele zákona zároveň predlžujeme dobu poberania materskej na celé tri roky. Okrem toho navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky, pokiaľ bola zamestnaná alebo pracovala. V prípade, ak matka nepracovala alebo má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, navrhujeme, aby jej bolo materské vyplácané vo výške 90 % z minimálnej mzdy. Týmto návrhom chceme docieliť, aby sa ženy mohli počas materskej naplno venovať výchove dieťaťa a zároveň aby mohli poberať materskú aj tie matky, ktoré sa pred pôrodom nestihli zamestnať alebo aspoň ukončili strednú školu.
Na druhej strane však stále zostane zachovaný princíp zásluhovosti. To je ženy, ktoré pred pôrodom pracovali, budú mať vždy vyššiu materskú ako tie, ktoré nepracovali. Aby sa predišlo negatívnemu dopadu na životné podmienky pre už narodené a počaté deti, tak účinnosť tejto novely zákona sa navrhuje až od 1. januára 2020, aby si perspektívni budúci rodičia vedeli zodpovedne naplánovať tehotenstvo a rodičovstvo.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Presný dopad na štátny rozpočet však nie je možné kvalifikovať, keďže nie je možné dopredu určiť, ako sa vyvinie pôrodnosť obyvateľstva po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.
Ďakujem, skončil som.
|
26.
Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Martin Beluský, Ján Kecskés a Jana Nehézová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Hlavným cieľom predloženej novely zákona je zlepšenie podpory rodín s malými deťmi a zvýšenie motivácie slušných mladých rodín mať vlastné deti.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
|
22.
Ďakujem za slovo. Svetový trend elektronizácie služieb rýchlo expanduje a je prakticky nezadržateľný. Jednou z najviac sa rozvíjajúcich služieb pre verejnosť je aj spravodajstvo na internete. Kým o štandardné tlačené verzie denníkov a novín je klesajúci záujem, čítanosť internetových spravodajských portálov rastie. Internetové portály sa tak v konkurenčnom boji predbiehajú nielen v rýchlosti poskytnutia potrebných informácií svojmu čitateľovi, ale v rámci dosiahnutia vyššej čítanosti sa neštítia aj bulvarizovať, otvorene klamať alebo písať polopravdy či neoverené informácie o jednotlivcoch vo svojich článkoch.
Z hľadiska dosahu sa dnešné internetové spravodajské portály rovnajú televíznym či rádiovým masmédiám. Dosah článkov a správ vďaka podpore sociálnych sietí obsahuje v niektorých prípadoch niekoľkostotisícovú čítanosť. Je preto nespravodlivé a nesprávne, aby pri rovnakom, ak nie aj väčšom dosahu mali internetové médiá privilégium oproti ostatným médiám publikovať a šíriť bez postihu klamlivé a skreslené informácie, ktoré závažným spôsobom zasahujú do práva fyzických a právnických osôb na ochranu dobrého mena či dôstojnosti. Očistenie dobrého mena alebo ochrana osobnosti u dotknutých fyzických a právnických osôb v takom prípade záleží od dobrej vôle a morálky prevádzkovateľa internetového média, čo vo väčšine prípadov znamená, že sú nevymožiteľné. Pre dotknuté osoby zostáva obrátiť sa na súd, čo predstavuje zbytočne nákladný a zdĺhavý proces, ktorý aj v prípade pozitívneho výsledku pre dotknutú osobu nepredstavuje už v tom čase primeranú satisfakciu. Je preto nevyhnutné z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd, ochrany osobnosti, dobrého mena fyzickej, ale aj právnickej osoby a zabráneniu negatívneho dopadu na tieto osoby rozšíriť pôsobnosť tlačového zákona o internetové spravodajské médiá.
Ďakujem za pozornosť.
|
18.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Kecskés, Rastislav Schlosár a Stanislav Drobný predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely zákona je zlepšiť právnu ochranu osôb, ktorým bolo prostredníctvom internetových médií pošliapané dobré meno, česť a dôstojnosť pred verejnosťou.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
|
56.
Ďakujem za slovo. Svoju interpeláciu budem adresovať ministrovi životného prostredia pánovi Sólymosovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 28. februára 2019 Slovenská inšpekcia životného prostredia, stále pracovisko Nitra, vydala integrované rozhodnutie č. 1968-7477/2019/KAP/371060115, ktorým povoľuje vykonávanie činnosti prevádzke Farma ošípaných Palárikovo - Šándor pre prevádzkovateľa AGROVÝKRM, akciová spoločnosť Senica. Proti tomuto rozhodnutiu vydali svoje odmietavé stanovisko obec Palárikovo, Nitriansky samosprávny kraj, priľahlé obce a občania z priľahlých obcí.
Predmetná farma predstavuje podľa dotknutých obyvateľov pre daný región výraznú záťaž pre ekologické prostredie a dopravnú obslužnosť. Treba podotknúť, že farma má byť umiestnená do lokality, kde je už jedna ekologická záťaž umiestnená, a to Duslo Šaľa, ktoré je v súčasnosti najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku.
Zároveň hrozí výrazné znečistenie podzemných vôd a pôdy z možných priesakov kontaminujúcich látok produkovaných farmou, napríklad amoniakom. V rámci dopravnej obslužnosti nemá investor riešenie, čo znamená, že pribudne približne 1 500 vozidiel nákladnej dopravy do infraštruktúry, ktorá na to nie je stavaná ani technicky, ani dispozične.
V súvislosti s vyššie uvedeným si vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Prvá. Prečo Slovenská inšpekcia životného prostredia napriek všetkým pripomienkam obcí, samosprávneho kraja a obyvateľov nezrušila alebo nepozastavila predmetné integrovanie rozhodnutie?
Druhá otázka. Z námietky obce Palárikovo zo dňa 12. 3. 2019 vyplýva, že inšpekcia ako povoľovací orgán nevychádzala zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nevysporiadala sa s námietkami účastníkov a nevyhodnotila všetky v konaní predložené dôkazy. Je podľa vás v takomto obzvlášť závažnom prípade takéto konanie inšpekcie správne?
A tretia otázka. Aké kroky plánujete spraviť ako minister životného prostredia, aby sa predišlo potenciálnej ekologickej záťaži?
Ďakujem za zodpovedanie otázok.
|
100.
Ďakujem za slovo. Milan, dotkol si sa Jaguaru v Nitre, alebo, resp. pri Nitre. Ja som z Nitry a veľmi vnímam námietky ľudí a oprávnené námietky ľudí, kam smerovala táto pre štát významná investícia. Slovensko je veľmi malá krajina, čo sa týka rozlohy. Stačilo by túto investíciu presunúť o pár stovák alebo pár desiatok kilometrov ďalej do Banskej Bystrice, do Rimavskej Soboty, do Lučenca, kde by všetkými desiatimi Slováci brali takúto pracovnú príležitosť, ako majú v Nitre Nitrania, alebo, resp. ľudia z okolitých obcí. Lenže pre ľudí žijúcich na západnom Slovensku v Nitre plat 700 – 800 euro, ktorý sa im ponúka vo fabrike Jaguari, je niečo neprijateľné, alebo, resp. tam nepracujú. Preto vláda dovolila, aby vo fabrike Jaguari pracovali Rumuni, ľudia z Balkánu, Vietnamci, Ukrajinci a zastávajú tieto pracovné pozície. Nikomu nepriniesla táto investícia úžitok. Sú s ňou len starosti a na tých úrodných poliach, na ktorých stojí táto veľká, ozrutná betónová fabrika, už nikdy nič nevyrastie. Keď sa všetky automobilky zo Slovenska rozhodnú, že odídu, alebo ekonomická situácia bude taká, že autá nepôjdu na odbyt, tak ja neviem, čo budeme jesť. Či budeme jesť tie betónové a železobetónové kusy alebo tie plodiny, ktoré mohli vyrásť na týchto fabrikách.
Ďakujem.
|
91.
Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je všeobecne známe, že v exekučných konaniach častokrát dochádza k zbytočným prieťahom, vďaka ktorým mnoho povinných prichádza o svoj majetok, alebo týmto majetkom nemôžu disponovať, nemôžu disponovať svojimi financiami na bankovom účte. Povinní sa tak častokrát dostávajú do kolotoča dlhov, z ktorých sa len veľmi ťažko môžu dostať. Treba mať na zreteli, že na Slovensku evidujeme dnes viac ako 3,5 mil. exekúcií, ako vyplýva z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III/ÚS/309/2015 zo dňa 22. septembra 2015. K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou predstavujúcou podľa okresného súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci sťažovateľky, poukázal Ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.
V dnešnej spoločnosti je neakceptovateľné, aby sa stal občan, ktorý bol povinný v exekučnom konaní a splatil si všetky svoje záväzky, obeťou zbytočných prieťahov súdu alebo súdneho exekútora a prakticky tak prišiel o možnosť disponovať so svojimi majetkovými právami. Pre kohokoľvek je mimoriadne nepríjemné a častokrát doslova likvidačné, ak sa z hľadiska krátkodobej či dlhodobej zlej finančnej situácie siaha na jeho majetok prostredníctvom exekútora. Nikto vo vyspelej spoločnosti nechce byť dlžníkom a spôsobovať tak druhému zbytočnú majetkovú škodu.
No napriek tomu môže takáto situácia nastať aj bez zavinenia dlžníka. Snaha povinného včas splatiť všetky dlhy exekútorovi a vrátiť sa naspäť do dobrej finančnej kondície, je dnes marená úradníkmi, ktorí nemajú uzákonenú lehotu na faktické zastavenie exekúcie.
Pre ochranu majetkových práv občanov Slovenskej republiky je preto nutné stanoviť zákonné lehoty na rozhodnutie súdu, ako aj súdneho exekútora o zastavení exekúcie, nakoľko exekúcia je závažným zásahom do majetkového práva povinného.
Ďakujem.
|
87.
Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Ján Kecskés, Rastislav Schlosár a Stanislav Drobný predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a o exekučnej činnosti, tzv. Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely zákona je zaviesť lehotu, v ktorej má byť rozhodnuté súdom a súdnym exekútorom o zastavení exekúcie, keďže dnes sa taká lehota v správnom poriadku neupravuje.
Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
|
75.
Ďakujem. V súčasnosti podľa platnej legislatívy musí účastník konania v prípade prehratého súdneho sporu uhradiť protistrane všetky trovy konania, teda náklady, ktoré súviseli s predmetným súdnym procesom a ktoré na ne vynaložila protistrana.
V tomto prípade musí povinný účastník konania v bezodkladne určenej lehote uhradiť všetky vyčíslené trovy konania. V zmysle uvedeného má povinný možnosť podať proti rozhodnutiu súdov o určení výšky trov konania sťažnosť, avšak podanie takejto sťažnosti nemá odkladný účinok na splatnosť trov konania protistrane. Z praktického hľadiska, ak súd rozhodne o oprávnenosti sťažnosti povinného a na základe tejto sťažnosti zníži výšku trov konania, povinný si musí nárokovať vyplatenie, vyplatených trov konania od protistrany. Tento proces trvá častokrát niekoľko týždňov a pre povinného to môže znamenať výrazne zaťažujúci zásah do jeho aktuálnych majetkových pomerov.
Máme za to, že v právnom štáte by mal povinný plniť svoju povinnosť protistrane až po skončení konania o sťažnosti, v ktorom sa preskúma správnosť výroku o výške náhrady trov konania. Ak súd v rámci preskúmania potvrdí alebo upraví výšku trov konania, povinný ju bude musieť zaplatiť protistrane v primeranej lehote.
Ďakujem.
|
71.
Ďakujem za slovo. Poslanci za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marián Kotleba, Ján Kecskés, Rastislav Schlosár a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.
Cieľom uvedenej novely zákona je odstránenie neprimerane zaťažujúcej povinnosti pre sťažovateľa, ktorý je povinný platiť náhrady trov konania prakticky ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu.
Toľko na úvod a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.
|
67.
Ešte raz ďakujem za slovo. V súčasnosti sa príjmy niektorých dôchodcov pohybujú na hranici chudoby. Častokrát musia rozmýšľať, či zaplatiť poplatky za energie, alebo si na recept kúpiť lieky, alebo si dožičiť nejaké slušné jedlo. Dnešní starobní dôchodcovia sú tí, ktorí budovali súčasný štát, a len na základe nízkeho príjmu v minulosti im dnes Sociálna poisťovňa vypláca nízky dôchodok. Pre nízke príjmy sú dôchodcovia mnohokrát za vidinou dosiahnutia väčšieho príjmu vystavení vplyvom rôznych pokusov o získanie ich majetku, ktorý im zostal, či už prostredníctvom rôznych agentúr, ktoré vykupujú pozemky pod významné štátne investície a dôchodcom ponúkajú a vyplácajú veľmi nízke ceny za ich pozemky, cez klamárov, ktorí im údajne prišli vrátiť preplatky za energie a namiesto toho ich okradnú, až po šmejdov, ktorí im vďaka vplyvom psychológie predajú nekvalitný tovar za astronomické ceny. Samozrejme, netreba zabúdať aj na rodinné pomery, kde starostliví rodičia či starí rodičia prepíšu svoj dom na potomkov, a tí ich z tohto domu jednoducho vyhodia na ulicu.
Situácií, pri ktorých sa dôchodcovia stávajú terčom takýchto útokov čoraz viac pribúda. Z hľadiska neznalosti zákona a priveľkej dôverčivosti sa stávajú ľahkou korisťou pre ľudí, ktorí ich chcú oklamať a získať pre seba finančný prospech. Hoci majú možnosť obrátiť sa s občianskoprávnou žalobou na príslušný súd, z dôvodu nutnosti zaplatiť vysoké súdne poplatky nakoniec túto žalobu nepodajú a nedomôžu sa spravodlivosti.
Súčasné znenie zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov upravuje výšku súdneho poplatku na 6 % z ceny predmetného konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba. Pre dôchodcov, ktorí sa stali obeťou minimálne z jedného zo spomínaných nehanebných činov a zostali tak bez peňazí či majetku, nie je možné zaplatiť právneho zástupcu, nieto ešte vyrubený 6 % súdny poplatok. Častokrát sú teda pochybné prevody majetku alebo nákup drahého nekvalitného tovaru neriešené a odložené ad acta.
Z hľadiska uvedeného navrhujeme, aby sa poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, boli oslobodení od povinnosti platenia predmetného súdneho poplatku. Je to v záujme právneho štátu aj sociálnej spravodlivosti. Ďakujem, skončil som.
|