77.
Ďakujem pekne. Dobre si, Ondro Dostál, povedal, že veľká reforma je potrebná, upozorňujem, že desať rokov pri moci nie je opozícia, že z tejto reformy sa neurobilo nič a mohlo sa a malo sa. Napríklad aj preto, že štúdia OECD Governments at a Glance z 2014. hovorí, že financovanie miest a obcí máme urobené najhorším spôsobom v OECD a najviac to podsekáva náš rast HDP.
Máme, zvýraznil by som to, že máme nízku autonómiu obcí a miest. Nevyberajú si vlastné peniaze a tu treba posilniť, inak to ostane tak, ako to je teraz, to znamená, že starostovi a primátorovi sa viac oplatí pozvať premiéra, než investora do svojej obce, lebo odtiaľ dostáva peniaze, nie od investorov a podnikateľov, ktorí sú na území obce, a to nie je dobré.
A potom by som chcel ešte druhú časť poznámky venovať tomu, že kto je dobrý a kto je zlý. Áno, teraz obce a mestá hovoria, že oni budú tie zlé a centrum bude to dobré, ale treba to vidieť podľa mňa v kontexte, dnes je to tak, že centrum je to zlé, vyberá peniaze a obce a mestá ich potom dávajú niekomu ďalšiemu, čiže týmto sa to len trocha vyrovná, pretože tá debata o tom, že dane sú prepojené na financovanie verejných statkov, tá by mala byť aj na úrovni obcí a miest, aby bola blízko občanovi, aby to ten občan rozumel tomu, že čo z čoho sa financuje, a ako na tom treba šetriť, a všetky tie ďalšie veci, ktoré je potrebné rozumieť. Myslím, že tak bude spoločnosť lepšie usporiadaná.
Ďakujem.
|
54.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Edo Heger, podľa mňa veľmi dobré zhodnotenie materiálu Program stability. Chcel by som podčiarknuť dve veci.
Jedna je, že tiež si myslím, že nový minister financií to bude mať extrémne ťažké pri tejto vláde.
A druhá, že dostávame sa do situácie dvojitého deficitu. To je výraz, ktorý sa kedysi používal pre kombináciu deficitu bežného účtu platobnej bilancie, to znamená zahraničného obchodu, a deficitu verejných financií v krajinách s vlastnou menou, a označovala sa tak veľmi riziková situácia. Ja si myslím, že tá riziková situácia nastáva aj u nás a nastáva kvôli inej kombinácii dvoch deficitov.
Jeden je dlhodobý. Po zastropovaní veku odchodu do dôchodku sú potrebné dlhodobo opatrenia vo výške 1,3 % HDP, ktoré by zlepšovali dlhodobo každý rok, každý rok 1,3 % HDP, zlepšovali stav verejných financií. A vláda namiesto toho, aby toto urobila, to znamená, aby zlepšila stav verejných financií, tak ho zhoršuje aj krátkodobo. Čiže je to kombinácia dlhodobo neudržateľných verejných financií a krátkodobých deficitov.
Keď sa zaviedol vek odchodu do dôchodku, tak sa sľubovalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
90.
Dobrý podvečer. Ďakujem pekne za pozvanie. Poprosím ešte zopár sekúnd, lebo mi nie celkom funguje počítač. (Krátka pauza, rečník si nastavoval počítač.)
Takže idem na to. Je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o právnych predpisoch a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a predkladajú ho poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Eugen Jurzyca, Jana Kiššová, Jozef Rajtár, Branislav Gröhling, Radoslav Pavelka, Martin Klus.
Cieľom predloženého návrhu je zaviesť do procesu tvorby právnych predpisov aj následné hodnotenie skutočných vplyvov schválenej legislatívy za podmienky, že pri schvaľovaní danej legislatívy bolo v treťom čítaní pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku aspoň 15 poslancov proti.
Dôvodom predloženia navrhnutej úpravy je, že očakávané vplyvy sa v doložke vybraných vplyvov stanovujú len ako odhad a až s odstupom času spätná kontrola umožní zhodnotiť správnosť týchto očakávaní a odhadov a vytvorí podklad pre možnú korekciu schválenej legislatívy do budúcnosti. Čiže zjednodušene povedané, my celkom dobre pri prijímaní zákonov nevieme, aké budú mať dopady. Po nejakom čase by sa teda vybrané zákony zanalyzovali znova a ukázalo by sa, či boli dobré alebo zlé, a mali by sme príležitosť ich zrušiť.
Ďakujem za pozornosť.
|
30.
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Tá otázka vychádzala aj z dávnejšej debaty, ktorá tu bola pri tom, keď ste predkladali novelu zákona, ktorou ste umožnili flexibilnejšie zamestnávanie cudzincov. Ja som sa vtedy pýtal, ako je možné, že dopad na verejné financie je nulový. Mne to aj po tejto odpovedi vŕta v hlave a asi to mnohým bude aj vŕtať v hlave dlho, čiže skôr alebo neskôr podľa mňa bude treba robiť analýzy a monitorovať tie dopady na verejné financie tak, aby sa nestalo, že príchod ľudí zo zahraničia, ktorí, rozumiem, že, že prichádzajú do firiem, ktorým chýbajú zamestnanci, že tento príchod nebude mať nulové alebo záporné dopady na verejné financie. Toto proste si musíme strážiť.
Takže predpokladám, že vláda prichystá niečo, a je to súčasne aj moja otázka, nejakú metodiku sledovania týchto dopadov, vo vašom prípade sociálne poistenie, v prípade ministra financií dopad na dane.
Ďakujem.
|
68.
Ďakujem pekne. Podľa mňa dobrý návrh, dobrý nápad, mieri na riešenie vážneho problému. Ja som pripravený zahlasovať za s tým, že verím, že pred druhým čítaním budeme môcť ešte pohovoriť s predkladateľom o tom, aby ten návrh naozaj efektívne priniesol to, čo investujeme do riešenia problému demografie. Budeme hovoriť o prepojení databáz rezortu školstva a Sociálnej poisťovne a podobne. Ak toto je možné, nemám vôbec žiaden problém.
Ďakujem pekne.
|
96.
Ďakujem pekne. Lucia Žitňanská, ja nemám ambíciu komentovať materiálne jadro tvojho vystúpenia, ale jednu poznámku mám a tá sa týka konštatovania, že toto je najdôležitejší bod nášho rokovania v súčasnom volebnom období. Myslím si to aj ja. Napriek tomu, že teda považoval som za veľmi dôležité body zabránenie uvoľneniu dlhovej brzdy a napríklad aj bod, ktorý sa týka zastropovania veku odchodu do dôchodkov, ktoré by mohli zničiť naše, udržateľnosť našich verejných financií.
Myslím si to jednak preto, že spravodlivosť je základ spoločnosti, a aj preto, že kým verejný dlh, deficit máme pomerne dobre merané a komunikované spoločnosti, tak rozpad spravodlivosti poskytuje nemerateľne, nevidíme to voľným okom a môže dospieť ku katastrofe. Tu je namieste podľa mňa vyzvať väčšinu, aby so záujmom, s ohľadom na záujmy Slovenska, nie na záujmy úzkej skupiny ľudí, nezabránila voľbe 18 kandidátov, z ktorých sa dá vybrať 9 kvalitných. Ak sa takéto veci nebudú robiť, tak boj za spravodlivosť sa prenesie do ulíc, čoho svedkom sme už boli.
|
35.
Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Úplne akceptujem to, že bolo málo času na analýzu. Nie celkom sa mi zdá to nízke percento, že je vyrátané korektne metodicky, ale nechcem veľmi toto rozoberať. Skôr by som bol zvedavý, či teda mám vás interpelovať v tejto veci, alebo sa dohodneme, alebo mi poviete, že v nejakom čase takúto analýzu sprístupníte. Nemusí to byť len mne, stačí verejne.
Ďakujem pekne za odpoveď.
|
78.
Dobrý podvečer, dámy a páni, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia tohto návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
|
12.
Ďakujem pekne. Ja si myslím, že to bolo výborné vystúpenie, bolo tam všetko, čo bolo treba povedať. Možno by som podčiarkol, že aj my vieme, že existujú prípady, kde trh zlyháva, ale na to je protimonopolný úrad, prípadne ďalšie nezávislé orgány, ktoré to majú riešiť, nie jeden z hráčov, lebo ministerstvo pôdohospodárstva reprezentuje časť ekonomiky, to je jeden z hráčov. Ten by nemal byť súčasne aj rozhodcom a opakuje sa to, táto, tento návrh vo viacerých návrhoch zákonov.
Hlavne chcem ale podčiarknuť, že hospodárska súťaž, konkurencia tu nie je na to, aby sa občas niekto mohol obohatiť. Evolúcia ukazuje, že tie ekonomiky, v ktorých je hospodárska súťaž, sú dobré pre spotrebiteľa, to je proste sociálne výhodné, a tento návrh zákona v doložke vplyvov má nulový dopad na sociálnu oblasť. Ako je možné, že zefektívňujete systém a nič to neprinesie občanom? (Potlesk.) Ten chlieb, čo sa tu hovorilo, tak nebude lacnejší, toto je podstatná vec. Keby to bolo zlepšenie systému, tak chlieb je lacnejší.
Pripadá mi to, tieto návrhy, ešte to poviem, pripadajú mi tak, ako keby sektory, ktoré majú viac voličov, boli v ostatných mesiacoch zvýhodňované oproti sektorom, ktoré jednoducho majú menej voličov, bez ohľadu na to, aký to má vplyv na ekonomiku a na spotrebiteľa, obyčajného človiečika.
Ďakujem.
|
52.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Ten spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.
|
58.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni dobrý deň. Dovoľte mi, aby som odprezentoval návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných subjektoch. Návrh predkladajú poslanci za klub strany Sloboda a Solidarita Jana Kiššová, Eugen Jurzyca, Milan Laurenčík, Miroslav Ivan, Anna Zemanová a Radoslav Pavelka.
Cieľom tohto návrhu zákona je do zákona zakotviť, že posledným odvodovým obdobím, za ktoré budú regulované osoby povinné osobitný odvod zaplatiť, je mesiac december 2019. V praxi to teda znamená zrušenie tohto odvodu. Ten pôvodný zákon bol prijatý v júli 2012 a bol prijatý predovšetkým za účelom konsolidácie verejných financií. Bola to iná doba než je teraz, žijeme rozpočtovo dobré časy, sme presvedčení, že na takýto zákon dnes nie je dôvod, pretože kým je účinný, tak sa znižuje priestor pre investície v týchto regulovaných subjektoch a vedie to k zvýšeniu cien spotrebiteľov a obmedzuje sa hospodárska súťaž ako niečo, čo v konečnom dôsledku vedie k prospechu pre spotrebiteľa. Obmedzuje sa preto, lebo tak ako medzi sebou súťažia malé podniky, tak súťažia aj veľké podniky a celé odvetvia. Takýmto zákonom sa táto súťaž obmedzuje, a teda dochádza aj k diskriminácii aj celých odvetví, nielen podnikov. Zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
74.
Ďakujem pekne. Anka, podľa mňa si hovorila dobre, ale fakt je, že čím viac sa blížime k parlamentným voľbám, tak tým častejšie zrejme politickí súperi sa budú snažiť SAS-ku vytlačiť do pozície extrémne libertariánskej strany, ktorá hovorí, že trh vyrieši úplne všetko, a keď sa dostaneme k moci, tak zrušíme aj svetelné križovatky a povieme, že trh to vyrieši. Nie je to tak a je naša robota si, samozrejme, tú pozíciu na pravom strede udržať.
A k tomu pripomeniem, že máme my program aj pre eurovoľby, volá sa manifest a ten hovorí o tom, že postupne chceme rušiť poľnohospodárske dotácie v Európskej únii. Samozrejme, že kým nebudú zrušené, tak nie je možné pozabíjať poľnohospodárov u nás, ale, ale v súlade to pôjde. Chceme, áno, chceme to tak a chceme rušiť aj v Únii.
Ďalej chcem pripomenúť, že toto nie je prvé čítanie, v prvom čítaní SaS nehlasovala proti, aby bolo jasné.
A tiež chcem ale pripomenúť, keď už hovoríme o dotáciách, že každá dotácia ide z daní ľudí a myslite na to, keď rozdávate dotácie, lebo tí ľudia nie sú len bohatí, to sú aj tí najchudobnejší.
Ďakujem.
|
62.
Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa zapojili faktickými.
Soni Gaborčákovej odpovedám, že, že aby, aby to nedopadlo na ľudí, tento zákon, tak ho treba zrušiť, no. A ja, áno.
Potom s pánom Budajom aj s ďalšími predrečníkmi súhlasím, s pánom Budajom osobitne v tom, že spoločná poľnohospodárska politika nesmie diskriminovať. Je to hrozné, keď diskriminuje a doplácajú na to aj naši farmári.
A najviac času som si nechal pre pána Bernaťáka. Tie ceny, a existuje na to nejaká analýza Národnej banky, u nás ceny potravín rastú aj preto rýchlejšie, lebo keď rastie cena komodity, tak tá komodita, tá cena komodity v celkovej cene potravín u nás tvorí väčší podiel než napríklad v Rakúsku. A ten zvyšok je proste u nás nižší a ten by mohol tlmil ten nárast ceny. A keďže je u nás nižší a pri raste ceny komodity na svetových trhoch u nás dochádza k tomu, že nám narastú rýchlejšie ceny než napríklad v Rakúsku. Súčasne platí, že u nás v priemere rastú rýchlejšie ceny než v západnej Európe z dôvodu konvergencie celej ekonomiky.
Pána Katriaka si musím pozrieť, ale v zásade platí, že ak by zvýšené dane nezvyšovali ceny, tak by sme objavili perpetuum mobile.
Ďakujem.
|
50.
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň. Zvýšenie cien bude pri zvýšení daní. Je to tak v drvivej väčšine prípadov. Platí totiž, že tzv. cenová elasticita dopytu je záporná, teda keď sa zvýšia náklady, zvyšuje sa cena. Možnože pri, pri predaji heroínu to neplatí, kde je tá elasticita teda nízka. A teda zvýši sa cena, zaťažia sa ľudia, tie peniaze sa zoberú a nejako sa použijú v prospech jedného rezortu. Nie je to dobré riešenie.
Teraz ďalšia poznámka. Pán Baláž, hovorili ste, citovali ste odborníka, myslím, že pána Drahovského. Podľa mňa ten citát bol nepresný. A je to pre mňa dôležité, pretože tento návrh odborníci ne-pod-po-ru-jú. A nepodporuje, ani pán Drahovský nepovedal, že nedôjde k zvyšovaniu cien. On hovorí doslova: "Tie spoločnosti počkajú a ceny potravín nezvýšia hneď, pristúpia k určitým úpravám neskôr, smerom nadol to určite nebude," sa hovorí v tom jeho citáte.
Ďalej, ďalšia poznámka. Rozhodovanie pri zlyhaní trhu vo vyspelom svete je zverené protimonopolným úradom. Je to tak vyše sto rokov. Tie majú legislatívu na to urobenú, majú literatúru odbornú a vedia posudzovať zlyhania trhu. Jednotlivým rezortom by som to teda nedával do vienka ani v prípade, že chcú byť miestom, ktoré rozhoduje v druhej inštancii. Nie je to dobré.
Poviem príklad. Nemôžme postupovať tým smerom, že napríklad ministerstvo školstva by si povedalo, že začne rozhodovať o zdaňovaní naväzujúceho rezortu. To znamená, že zdaní nejaké firmy, ktoré zamestnávajú absolventov škôl, zdaní ich a zoberie si z tej dane peniaze. Takto nemôžme Slovensko parcelovať, že si jednotlivé rezorty budú navzájom brať peniaze mimo rozpočtu. Rozpočet tu slúži na to, aby sme demokraticky rozhodli, kto má dostať koľko peňazí, takáto partizánčina podľa mňa nemá dlhú životnosť.
Diskriminácia, ku ktorej dochádza, ktorá sa ešte skomplikovala a znejasnila pozmeňujúcim návrhom, tá už dochádza do takého detailu, že fakt, sledujúc tento trend, obávam sa, že keď takto pôjdeme ďalej, v najbližšom kole už budeme odsúhlasovať pravidlá pre konkrétne firmy. A v zákonoch za sebou budú mená firiem, tak ako pred ´89.
Pripomínam tiež nedávnu štúdiu UniCredit Bank, ktorá hovorí, že vyššie platy majú naši ľudia vo väčších firmách a vo firmách so zahraničným vlastníctvom. Toto je znova útok na firmy, ktoré platia vyššie platy. Čiže ja to vnímam ako protislovenský útok, protislovenský. Nie je to výhodné pre ľudí, ktorí tu pracujú a zarábajú, pretože tí zarábajú lepšie vo firmách, ktoré sú veľké a zahraničné.
Pripomeniem aj to, že úspešný obchod je dobrý pre producentov. Nestrieľajme mu do kolien. On je dobrý pre výrobcov topánok, áut, nohavíc aj potravín. A keď mu budeme strieľať do kolien, bude sa zhoršovať situácia aj producentov.
Pripomeniem aj to, čo sa stalo s našou sebestačnosťou, keď zmizli z európskeho trhu vajíčka. Darmo sme mali viac než 100-percentnú sebestačnosť v produkcii vajec. Jednoducho vajíčka sledovali peniaze a odišli do zahraničia a my sme mali prázdne obchody. Čo nám pomohla tá sebestačnosť, o ktorej sa hovorí aj v dôvodovej správe tohto návrhu?
No a na záver chcem povedať, že sledujme troška viac tých odborníkov. Tu sa to nestalo pri tomto návrhu. Pripomeniem výsledky Trend barometra, kde sa vyjadrujú čitatelia Trendu a ekonomickejšie odborne zameraní, tam dostali otázku: "Je podľa vás rozumné a legitímne, ak štát cez odvody z obratu presúva zdroje medzi prepojenými odvetviami tak, ako to teraz pri obchodných reťazcoch a farmároch presadzuje SNS?" Odpoveď bola: skôr nie 13 %, rozhodne nie 77 %. To je, dokopy 90 % tých ľudí povedalo, že to nie je dobré.
Tak dúfam, že troška to zarezonuje u predkladateľov, v radoch predkladateľov aj pre budúce podobné návrhy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
16.
Ďakujem pekne. Kratučko o tom istom, ako minule som hovoril k tomuto zákonu jeden dôvod navyše, a síce, nie k tomuto zákonu, k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, jeden dôvod do dôvodovky ponúkam navyše, a síce ten, že my dnes nevieme, aký je dopad na verejné financie veľmi nízkopríjmových ľudí a mali by sme to vedieť, lebo je celkom možné, že tých veľmi nízkopríjmoví jednoducho odvádzajú menej na financovanie verejných statkov, než, než koľko využívajú z tých verejných statkov, zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, polícia a tak ďalej atď. Toto by sme mali vedieť, pretože ak tá štruktúra prichádzajúcich bude taká, že väčšinou to budú ľudia s mzdou blízkou minimálnej, tak nám to môže zaťažiť verejné financie.
Toto, čo navrhuje pani Simona Petrík, je taká jednoduchšia regulácia a také jednoduchšie riešenie tohto problému. Ono by malo byť urobené na základe fakt dobrých analýz, ale keďže ich nemáme, tak považujem tento návrh za, za dobrý.
Ďakujem.
|
10.
Ďakujem pekne. Využijem príležitosť, pripomeniem, že u príchodu pracovnej sily z tretieho zahraničia je dôležité merať dopady na verejné statky, už som to minule hovoril a tentokrát by som chcel pridať príklady.
Jeden je nemecká štúdia, ktorú si nechalo spracovať nemecké ministerstvo pre rodinné záležitosti švajčiarskou univerzitou v Zürichu, Univerzitou aplikovaných vied v Zürichu, a meria dopady na bezpečnosť.
Druhý príklad je analýza Medzinárodného menového fondu z januára 2016, volá sa Derefugges search in Europe Economic Chellenges, hovorím to preto, aby som dal tipy aj rezortu, aj možno úradníkom, ktorí počúvajú, aby nemuseli hľadať metodiku alebo vymýšľať metodiku.
A tiež chcem ešte dodať, že my máme, hovorí sa, že veľa univerzít, máme Akadémiu vied, máme peniaze z eurofondov, ktoré sa nie celkom dokážu dobre dostať do výskumu. Podľa mňa toto sú príležitosti pre organizácie typu univerzít alebo SAV-ky a peniaze na toto by sa dali vyčleniť bez veľkých problémov. A takéto problémy naozaj asi ťažko môže skúmať ministerstvo a ministerskí úradníci, ale tieto inštitúcie by to mohli robiť a mohli by sme byť ďalej, keby to robili.
Ďakujem.
|
100.
Ďakujem pekne. Dobre, Edo, si to povedal. Chcem povedať, že je pravda, že vyrovnaný rozpočet ešte nikdy nebol tak blízko, ale pravda je aj to, že riziko politického ovládnutia NBS tiež ešte nikdy nebolo tak blízko, aspoň čo ja si pamätám. A nehovorím, že to je fatálne, ale to riziko je a určite budeme veľmi podrobne sledovať, ako sa vývoj bude, ako sa situácia bude vyvíjať.
Doplním to hlasovanie, bolo to 7. 2., ten viceguvernér mal 122 hlasov za, OĽANO, všetci, čo hlasovali, hlasovali za, aj opozičná SaS, teda aj opozičné OĽANO. No, je to silný mandát, ktorý dostal vo februári viceguvernér. Čakajme, čo sa udeje dnes, myslím si, že vzhľadom na ten doterajší vývoj aj informácie, ktoré tu odzneli aj dnes, že to teda takýto mandát nebude.
A ešte drobné veci k tomu, že NBS-ka je naozaj dôležitá. K tomu, čo si hovoril, Edo, len to, že NBS-ka robí aj analýzy potrebnosti štrukturálnych reforiem. A to je tiež strašne dôležité pre Slovensko, nemať takéto niečo obsadené politicky. A má vplyv aj na rozhodovanie Európskej centrálnej banky a teda v prípade nejakej krízy môžeme vplývať alebo NBS môže vplývať na to, či budú použité na riešenie nákupy dlhopisov zadlžených krajín alebo záporné úrokové miery, a k tomu máme svoj názor a verím, že odborne ho bude presadzovať NBS-ka.
Ďakujem.
|
186.
Dobrý podvečer. Nebude to dlhé. Zakončím to prečítaním dvoch krátkych otázok s technickým znením, preto budem čítať, ale predtým vysvetlím, o čo mi ide.
V systémoch, v pravidlách, ktoré stanovil štát, na Slovensku máme veľa skokových situácií. Hovoril som o tom aj v rozprave v rámci rozpočtu a teraz o tom budem hovoriť znova. Prečo, čo to vlastne je, na jednoduchom príklade. Ako keby sme nakupovali banány, a tie by stáli kilogram za euro a hmotnosť nad 1 kg a 1 g až 2 kg by stála 2 eurá. A to isté potom k tretiemu kilogramu, takto v skokoch by to. Zle to je, zle to je mať takéto pravidlá a uvediem dôvody, prečo je to zle. Je to zle preto, lebo tá motivácia nie je spojitá. Znamená to, že ani predávajúcemu sa neoplatí predávať nejaké hmotnosti medzi jedným a druhým kilogramom a takisto sa neoplatí kupovať v tomto intervale. Ďalej. Zákazníci aj predávajúci si musia naštudovať množstvo konkrétnych situácií, ktoré môžu nastať, a je to, je to drahé. A potom aj preto, že ľudia nedôverujú takémuto systému.
No a teraz príklady zo štátnej praxe. Takto sa chodí do predčasného dôchodku, je tam takýto skokový interval a je to chaos. V rozpočte, pri rozpočte som hovoril o tom, že takto skokovo sa rozdeľujú podielové dane na obce. Veľmi odlišný koeficient je pre, pre mestá s veľkosťou 10-tisíc a 1 občan a 50..., až 50-tisíc a potom iný koeficient výraznými je pre mestá s veľkosťou 50 001 občan až 100-tisíc. A teda hovoril som tu, že pri mestách ako Poprad a Prievidza sa môže stať, že jeden človiečik im spraví milión v rozpočte. Toto nie je dobré, nie to dobré z tých dôvodov, ktoré som hovoril. Okrem toho, že musia ľudia študovať, tak je to aj, človek sa nejako nemôže spoľahnúť na tú spoločnosť, lebo vie, že s takýmito čudnými situáciami narába.
No a teraz sa dostávam aj k tomuto zákonu, lebo ten tiež prináša podobný skok. Prečítam dve otázky na záver. Predtým ešte hovorím, že dúfam, že buď tento minister, súčasní ministri s týmto pohnú, alebo budúci. Ak nie, tak pán dnes spomínal že, spomínal rok 2020, tam zrejme budú nejaké zmeny a verím tomu, že potom dôjde k tlaku na to, aby sme nemali tie pravidlá skokové, ale aby boli popísané, popísané spojitou funkciou takzvane.
Teraz tie otázky. V novele v čl. 10 v bode 13 sa intervaly pre výšku ročného príspevku samostatných finančných agentov delené na základe výšky vkladných tokov, sú delené na základe výške vkladných tokov. Akým presným postupom budú určované sadzby pre tieto príspevky samotných finančných, samostatných finančných agentov v jednotlivých intervaloch? Na základe čoho bolo určené rozpätie tohto intervalu? Prečo je to vôbec definované skokovo, po intervaloch, a nie nejakou hladkou funkciou? V tejto podobe rozdiel dvoch eur môže teoreticky spôsobiť rozdiel v ročnom príspevku o 2-tisíc eur. A prvá otázka s dvoma-troma otáznikmi.
A teraz druhá otázka. Prečo majú tieto ročné príspevky strop 25-tisíc eur? Je očakávateľné, že to zvýhodňuje veľké spoločnosti. Kladné toky budú najväčším spoločnostiam stúpať.
Ďakujem pekne za pozornosť, pekný večer.
|
80.
Ďakujem pekne. Skúsim to do hlasovania.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
81.
Pán poslanec, ak máte dlhšie, tak, samozrejme, môžme prestať až po hlasovaní potom. Ako to cítite? (Povedané so smiechom.)
Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
82.
Cítim to, že to poctivo chcem skúsiť do hlasovania.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
83.
Nech sa páči. (Povedané so smiechom.)
Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
84.
Ale keď sa budeme rozprávať, znižujeme tú šancu. (Povedané so smiechom.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
85.
Nech sa páči. (Povedané so smiechom.)
Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
86.
Po prvé chcem upriamiť pozornosť aj ministra financií, aj ľudí z ministerstva financií na to, že v ostatnom období sa nám tady rozmohl takový nešvár. Veľa návrhov prichádza do parlamentu s tým, že chcú nejako daňovo postihnúť zahraničné a väčšie firmy a poviem vám, čo v tejto súvislosti hovorí čerstvá analýza Unicredit bank. Hovorí toto, citujem: „Produktivita práce rastie smerom od malých k veľkým a od tuzemských smerom k zahraničným firmám, pričom tento nárast patrí na Slovensku k najvýznamnejším v EU. Podobne v smere aj v rozsahu rastú im mzdové náklady.“
Prítomnosť zahraničného kapitálu teda zdvíha úroveň ekonomiky, životnú úroveň jej obyvateľov. Chcem upozorniť tých, ktorí útočia napríklad na obchodné reťazce a podobne, čo má vplyv a vzťah k rozpočtu, že skôr škodia Slovensku, než by mu pomáhali.
Druhý bod. Prehrievanie ekonomiky. Hovoril som o tom v súvislosti s rozpočtom v rozprave, ale chcem dodať, že keď sa ekonomika prehrieva a rozpočet nie je vyrovnaný alebo prebytkový, tak sa zvyšuje počet projektov (zaznievanie gongu), ktoré sú neudržateľné, a potom v horších časoch dramaticky na to doplatia ľudia, ktorí boli v týchto projektoch zapojení.
Tretí bod. Krátky. Pán minister hovoril, že sme tu s Edom Hegerom roztrhali rozpočet na rok 2017. Nechcem sa hádať kvôli osobným veciam vôbec, ale nie je to pravda. Pozrel som si záznam môjho vystúpenia v rozprave z roku 2016 a netrhal som ho určite. Hovorím to, pretože teraz keď som citoval, že na rok 2019 štyri kľúčové organizácie hovoria, že je veľké riziko (zaznievanie gongu), že nebude dodržaný a nebude vyrovnaný, že to je poctivé, poctivý postoj. A nie je každý rok rovnaký, v ’16. taký nebol.
No a ešte poviem aj to, že keďže pán minister končí, tak nebudem to zhŕňať, nakoniec budeme ešte asi hovoriť na výbore o týchto veciach, ale poviem, že z ostatných piatich rozpočtov (zaznievanie gongu), z piatich rokov tri neboli dodržané, a súčasne chcem povedať, že vnímal som tohto ministra ako ministra, ktorý znižoval negatívne dopady Ficových návrhov.
Ďakujem za pozornosť. (Zaznievanie gongu.)
|
26.
Ďakujem pekne. Pán minister, poznámka k dodávateľovi poslednej inštancie.
Ak tomu dobre rozumiem, je to obchodník poslednej inštancie, nie rúra poslednej inštancie. Je to obchodník. A tých obchodníkov je 27, ako ste povedali. Kedysi to bolo tak aj s Telekomunikáciami, že tiež to bolo firma nejakej poslednej inštancie, v každej dedine musela byť jedna telefónna búdka, mali povinnosť takto Telekomunikácie službu dodávať. Ale odkedy je súťaž, a to je kľúčové, či je súťaž, podľa mňa, na trhu, a ak je, tak je teda otázne, či tam máme zvýhodňovať nejakého obchodníka poslednej inštancie. Ak má byť argument to, že plyn je dôležitý pre ľudí, aby im bolo teplo, tak hovorím, že dôležitá je aj potrava pre ľudí a... (Reakcia z pléna.) Nie, dobre. A my potrebujeme dodávateľa poslednej inštancie. Takže, takže nezdá sa mi, že je tam vážny dôvod na nejaké zvýhodnenie, zvýhodnenie takejto organizácie, či už z hľadiska cenovej, alebo z hľadiska tejto ochrany.
Ďakujem.
|