Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
26. 11. 2019 18:40:17 - 18:47:37 53. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1684 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
160.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyňa, dve poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť k tejto novele zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Minulý týždeň sme mali spoločné stretnutie predsedov samosprávnych krajov a jedna z vecí, ktorá sa nás bytostne dotýka, je objednávanie dopravy, dopravných výkonov v prímestskej autobusovej doprave vo verejnom záujme. Jednotlivé kraje majú naozaj rôzne členenie toho regiónu, subregiónov, majú rôzne, rôzne doliny, rôzne osídlenie v týchto dolinách a v súčasnosti je možné objednávať túto dopravu vo verejnom záujme len spôsobom cez autobusy alebo autokary.
Niekde naozaj nie je výhodné tieto autobusy, tieto autobusy alebo tie autokary objednávať, pretože ak sa jedná len o jedného, dvoch, troch ľudí, tak ten autobus je naozaj zbytočné tam posielať, ale zasa našou úlohou na druhej strane je zabezpečiť túto dopravu aj pre odľahlé obce, pre odľahlé doliny, kde je naozaj oveľa menší počet ľudí ako na ten autobus, ktorý objednávajú vo verejnom záujme jednotlivé vyššie územné celky.
Dohodli sme sa a som veľmi rád a chcem poďakovať aj pánovi ministrovi dopravy, pani štátnej tajomníčke a ľuďom na ministerstve dopravy, ktorí pripravili tento pozmeňujúci návrh, ktorý bude riešiť práve to, že túto verejnú dopravu budeme môcť objednať aj s menšími automobilmi. Sú to tie dodávky, ktoré majú teda 8+1, osem plus šofér kapacitu. A budeme ich môcť, teda samozrejme za určitých podmienok, ku ktorým sa ešte ja vyjadrím, čo všetko musí byť splnené, aby to bola štátna pomoc a tak ďalej, čiže budeme môcť objednávať túto dopravu vo verejnom záujme aj takýmito menšími automobilmi. A zaujímavé bude aj to, že ich budeme môcť objednávať aj na požiadanie, čiže keď si v odľahlej dedine, v odľahlej obci zmyslí človek, že, prosím vás, potrebujem si zabezpečiť, potrebujem si zabezpečiť odvoz v ten a v ten deň, napríklad pani, staršia pani k lekárovi, tak tento automobil, tento malý automobil bude pre nich zabezpečený. Takže takto sme sa dohodli na spoločnom rokovaní predsedov samosprávnych krajov.
Ja potom prečítam ten návrh toho znenia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Sľubujem, že budem oveľa stručnejší, stručnejší, ako bol môj kolega Maroš Kondrót v predchádzajúcom, v predchádzajúcom zákone. (Povedané s pobavením.)
A čo musí byť teda splnené? Aby tu nebola nejaká konkurencia alebo nedovolená pomoc zo strany vyšších územných celkov ako objednávateľov tejto, týchto dopravných služieb s vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, aby to nebola nedovolená teda štátna pomoc, tak musí byť takáto požiadavka alebo takéto objednávanie služieb najskôr notifikované. To bola aj dohoda medzi ministerstvom dopravy a ministerstvom, teda Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, čiže táto štátna pomoc takýmto spôsobom musí byť notifikovaná. A druhá podmienka, ktorá sa musí splniť, sú to verejné zdroje, takže musí byť splnený, splnená litera zákona o verejnom obstarávaní.
Dovoľte mi teraz prečítať samotný pozmeňujúci návrh, ktorý znie:
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 1684).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. II sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. § 19 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Objednávateľ môže vo verejnom záujme objednať dopravné služby aj vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, ak je to ekonomicky výhodnejšie, a uzavrieť na takéto dopravné služby zmluvu o službách s vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča, ak je to v súlade s osobitnými predpismi. Odvolávka 34a)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 34a znie:
"34a) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3. 12. 2007) v platnom znení, zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci)."
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 35 znie:
"35) Čl. 2 písm. g) nariadenia (ES) č. 1370/2007 v platnom znení."."
Nasledujúce body sa prečíslujú.
2. V čl. II sa za doterajší 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
"2. § 43 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) objednáva služby podľa § 19 ods. 3 a uzatvára s dopravcami zmluvy na tieto služby."."
Nasledujúce body sa prečíslujú.
To je všetko z tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pán minister, ešte raz chcem poďakovať za tento prístup. Som veľmi rád, že sme mohli teda tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh aj za celé, celú SK osmičku takýmto spôsobom predložiť. Ďakujem veľmi pekne.
16. 10. 2019 10:14:23 - 10:14:30 51. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 1574 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
42.
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len zareagoval na niektoré veci, otázky od poslanca Galeka, ktoré zazneli, zazneli v rozprave.
Ja naozaj chcem ešte raz zopakovať, že v žiadnom prípade to nie je, pán poslanec, ako vy hovoríte, nejaká predvolebná korupcia. Je najvyšší čas tento zákon naozaj pripraviť. To, že sú teraz voľby, že bol akčný plán schválený v júli tohto roku, s danými úlohami naozaj takto to vyšlo a ja, ja som veľmi rád, že práve riešime v prvom rade tie sociálne otázky, ktoré sa dotýkajú baníkov a ich rodín na hornej, na Hornej Nitre.
Pýtali ste sa, že ten kompenzačný príspevok, že či to treba notifikovať ako štátnu pomoc. Nie. Práve preto sme sa tomu takýmto spôsobom vyhli, že je to štátna, definované ako štátna sociálna dávka, takže toto netreba notifikovať v Bruseli ako štátnu pomoc.
A čo sa týka, ste spomínali Hornonitrianske bane Prievidza, že oni tiež by mali niečo prispieť, by mali niečo platiť. Oni si tiež vytvárajú a zo zákona majú povinnosť si vytvárať rezervu na to uzatváranie baní, ktoré je tiež, je to v súčasnej legislatíve, legislatíve platné. Majú tam neviem koľko miliónov v tomto, v tomto rezervnom fonde a tieto finančné prostriedky budú potom použité jednak na odstupné pre tých nebaníkov, pre tých zamestnancov, ktorí, ktorí budú odchádzať neskôr z Hornonitrianskych baní z dôvodu útlmu ťažby uhlia na Hornej Nitre a z toho ešte z tej rezervy musia vlastne oni zatvárať tie bane, hej? Čiže technický, technické zatváranie a tak ďalej, ale na to bude musieť potom prispieť a ja si myslím, že aj Európska komisia prispeje určitými finančnými prostriedkami na kofinancovanie zatvárania týchto baní a myslím si, že na to prispeje ešte aj štát zo štátneho rozpočtu a toto potom bude notifikované, notifikované v Bruseli, že takýmto spôsobom sa môžu využiť jednak finančné prostriedky, ak dá na to nejaké Brusel a finančné prostriedky zo strany štátu, čiže zo štátneho rozpočtu, čiže toto bude musieť byť potom, potom notifikované.
Spomínali ste aj baníkov z iných krajín. Je tam v súčasnosti nejakých iba 50, asi 50, máme tu šéfa odborov na balkóne, baníkov, čiže je ich tam asi nejakých iba 50 a myslím, že na sociálnej alebo ako poistenec štátu na to nebudú mať, nebudú mať nárok byť poistencami štátu a ten kompenzačný príspevok hovorí o tom, kto má naň nárok, na tento kompenzačný príspevok. Sú to, je to každý baník, ktorý odrobil teda to určité obdobie, obdobie, obdobie v bani. Neviem síce, aké majú zmluvy Hornonitrianske bane s takýmito cudzími alebo baníkmi z cudziny, ale toto vám môžem ešte potom dodatočne zistiť.
Pýtali ste sa, že keď baník poberá ten kompenzačný príspevok a zároveň si nájde prácu. Ten kompenzačný príspevok je naozaj príspevok na to, že stratil ten baník, že odrobil nejaké obdobie, nejaké roky minimálne teda tie dva roky v tej bani a niektorí odrobili viac ako 30 rokov, má ten kompenzačný príspevok slúžiť na to, že prišiel o tú prácu z dôvodu útlmu baníctva. Ja budem veľmi rád, keď si oni, ja budem veľmi rád, keď si oni nájdu, keď si oni nájdu prácu. Takže áno, keď počas poberania kompenzačného príspevku, veď ten, pán poslanec Galek, ten najnižší, ten, kto odrobil, najnižší príspevok je 200 eur mesačne po dobu 12 mesiacov. Veď on je nútený si nájsť prácu, on je nútený si hľadať prácu, nútený sa možno rekvalifikovať.
Ešte k tomu, k tým rekvalifikáciám. Podľa mňa veľmi veľa ľudí využije práve tie rekvalifikácie, ten národný projekt rekvalifikácií, pretože po dobu šiestich mesiacov mu bude vyplácaná plná mzda, kým sa on bude rekvalifikovať, bude stále zamestnanec Hornonitrianskych baní, aj v tomto projekte týchto rekvalifikácií sa tiež rieši ešte štátna, štátna, štátna pomoc, akým spôsobom, koľko to bude a tak ďalej. Takže ja budem veľmi rád, keď popri tom kompenzačnom príspevku, ktorý budú dostávať, si budú hľadať aktívne prácu, prácu na Hornej Nitre a že sa, že sa zamestnajú. Naozaj ten kompenzák je z toho dôvodu, že sa skrátil všeobecný hospodársky záujem, dochádza k skráteniu, k skráteniu ťažby na hornej, na Hornej Nitre a práve preto tento kompenzačný príspevok títo baníci, ktorí takto prídu z tohto dôvodu o prácu, ho budú aj, ho budú aj dostávať.
Pýtali ste sa ešte na konci, čo sa týka financií. Ministerstvo financií to má pokryté každoročne, každoročne v rozpočte. To ste sa pýtali tú sumu, tú čiastku. Tá tabuľka, tá tabuľka bola aj priložená, v roku 2026 je to najväčší odhad, je to okolo 5 alebo 6 miliónov eur, ale to zas bude potom postupne, postupne klesať. Tú tabuľku, ak ju nemáte, ja vám ju tu, viem tú tabuľku s dopadmi na štátny rozpočet s odhadom dopadov na štátny rozpočet kľudne poskytnúť.
Som rád, že to našlo podporu aj u niektorých opozičných, opozičných poslancov, aj na sociálnom výbore vlastne všetci zahlasovali za, za tento zákon aj s tými zmenami, ktoré, ktoré, o ktorých hovorila pani predsedkyňa sociálneho výboru a ja si myslím, že keď tento zákon schválime, spravíme ten Národný projekt rekvalifikácií a plus vytvoria sa ďalšie nové pracovné miesta, tak sa nemusíme báť o to, že by z Hornej Nitry bola hladová dolina alebo nejaký ďalší nízko rozvinutý okres, ako je v iných krajoch a hlavne teda na východnom, na východnom Slovensku.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste podporili tento zákon aj s tými zmenami, ktoré boli schválené na sociálnom výbore.
Ďakujem veľmi pekne.
16. 10. 2019 9:52:58 - 9:58:12 51. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 1574 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
34.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v druhom čítaní predložiť zákon o kompenzačnom príspevku baníkom. Na minulej schôdzi som podrobne rozprával, z čoho vlastne vznikol tento nový zákon. Dovoľte aj mne teraz v krátkosti pripomenúť, prečo tento zákon spoločne s ďalšími poslancami predkladáme do Národnej rady Slovenskej republiky.
V júli tohto roka bol schválený akčný plán transformácie uhoľného regiónu Hornej Nitry a jedna z úloh, ktorej sa týka toto uznesenie alebo tento akčný plán, bola vypracovať príslušnými ministerstvami takýto zákon o kompenzačnom príspevku baníkom. Tento kompenzačný príspevok baníkom sa bude týkať teda iba tých baníkov, ktorí pracujú v podzemí. Nie všetkých zamestnancov napríklad Hornonitrianskych baní Prievidza alebo iných spoločností, pretože naozaj to prostredie, v ktorom pracovali roky, je veľmi zlé a veľmi náročné na zdravie týchto baníkov a tento kompenzačný príspevok, budú mať naň nárok, ak odpracujú v tomto podzemí minimálne teda, teda dva roky a tam výška minimálneho kompenzačného príspevku bude dvesto, 200 eur. Samozrejme, s pribúdajúcimi rokmi odpracovanými v podzemí sa tento kompenzačný príspevok bude zvyšovať, aj dĺžka jeho poberania, poberania sa patrične zvýši. Myslím si, že je dobré, ak v tom akčnom pláne riešime v prvom rade tých, ktorých sa to naozaj, naozaj týka a sú to samotní baníci a zamestnanci Hornonitrianskych baní, pretože v prvom rade sa musíme postarať, postarať o týchto ľudí.
Akčný plán hovorí aj o ďalších úlohách pre ďalších ministrov, či je to infraštruktúra, zlepšovanie životného prostredia, znižovanie alebo odstraňovanie týchto environmentálnych záťaží spôsobených ťažbou uhlia na hornej, na Hornej Nitre, hovorí o rôznych inovatívnych projektoch. Samotný akčný plán má veľa projektov, ktoré sú v tomto zásobníku, ktoré sú súčasťou tohto akčného plánu, ale ešte raz hovorím, že dobre, že začíname s tým sociálnym aspektom, ktorý sa naozaj bude dotýkať tých ľudí, ktorí o túto prácu v súvislosti so skrátením všeobecného hospodárskeho záujmu a z útlmu baníctva na Hornej Nitre prídu, prídu o prácu.
Chcem povedať, že okrem tohto zákona pripravujeme spoločne s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny jeden národný projekt rekvalifikácií, ktorý sa bude týkať teda tých, ktorí prídu o prácu z dôvodu, z dôvodu útlmu baníctva na Hornej Nitre a tento projekt by mal slúžiť práve na rekvalifikácie tých, ktorí sa chcú ešte uplatniť na trhu práce. Tento zákon sa bude týkať hlavne tých, ktorí naozaj budú mať problémy umiestniť sa niekde inde na trhu, na trhu práce a využijú tento kompenzačný príspevok.
Ešte raz, tento kompenzačný príspevok, a to je aj z toho názvu, je to nejakým príspevkom, ktorý má teda na určité obdobie pomôcť tým baníkom dostať nejaké, nejaký finančný príspevok po dobe tohto kompenzačného príspevku, pretože naozaj u nich bude veľmi ťažké nájsť si niekde inde, niekde inde prácu a hlavne pre tých baníkov, ktorí odpracovali v podzemí tridsať, 30 rokov. Sú to ľudia, ktorí už majú blízko do dôchodku a takýmto spôsobom im chceme vyjsť v ústrety a dať im takýto nejaký finančný, finančný príspevok.
Samozrejme, v rámci akčného plánu je ďalšia skupina ľudí, ktorí, pevne verím, že využijú tie nové ponúkané pracovné miesta, ktoré sa vytvárajú teraz na hornej, na Hornej Nitre, čiže aj tí ďalší, tá ďalšia tretia skupina tých ľudí, ktorí prídu o prácu z dôvodu útlmu baníctva na Hornej Nitre, si bude môcť nájsť zamestnanie, môcť nájsť zamestnanie na Hornej Nitre u iných zamestnávateľov. O tých zmenách, ktoré sa schválili včera na výbore pre sociálne veci, bude hovoriť asi pani predsedníčka, ja plne súhlasím s tými všetkými štrnástimi zmenami, ktoré sa týkajú tohto zákona o kompenzačnom príspevku baníkom a toľko na úvod, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne.
15. 10. 2019 17:42:16 - 17:44:47 51. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1617 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
117.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1986 z 11. septembra 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 1617), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 729 z 8. októbra 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci v stanovenej lehote o uvedenom vládnom návrhu zákona nerokoval. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 217 z 3. októbra 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil ako spoločného spravodajcu informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovaní výborov podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu. Ďakujem.
18. 9. 2019 10:36:06 - 10:37:11 49. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1574 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
46.
Tak v krátkosti, pán poslanec. Ja som nepovedal, že ten postup je tak. Ja som povedal, že všetky tri veci týkajúce sa sociálnych dopadov na baníkov, na zamestnanosť riešiť treba naraz, nie postupne. Čiže treba vytvárať nové pracovné miesta, pripraviť tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom, tí, ktorí sa teda nerekvalifikujú, a zároveň treba pripraviť Národný projekt rekvalifikácií. Ide to ruka v ruke, ide to paralelne. A ja som rád, že sme práve takýmto spôsobom začali napĺňať, o tých ľudí sa v prvom rade treba postarať.
A ešte raz poviem, nemyslite si, že bane prepustia 3 200 ľudí k 31. decembru 2023. Je to postupné a ja som rád, že už nestíhame ani tento rok, lebo napríklad tento rok už baníci prepustili nejakých 300 ľudí. Už majú len 3 200 zamestnancov, 3 200 zamestnancov.
Takže je najvyšší čas, aby tento zákon vstúpil do platnosti teda čo najskôr, a na ostatné veci nebudem reagovať.
18. 9. 2019 10:19:46 - 10:34:00 49. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 1574 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
42.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ešte stále v rozprave k tým veciam, ktoré tu dnes zazneli.
Začnem s reakciou na pána poslanca Galeka. Hovorili ste o histórii vlastne toho všeobecného hospodárskeho záujmu, pán poslanec. Nie je pravda, že v roku 2005 vláda, druhá vláda Mikuláša Dzurindu schválila túto VHZ-ku na rok alebo na dva. To nie je pravda. Tá VHZ-ka bola tuším vtedy až na 10 rokov schválená a potom vláda Roberta Fica túto VHZ-ku, VHZ-ku predĺžila.
A keď porovnáme, vy ste sám hovoril a to, to, s tým s vami súhlasím, ste hovorili, že vtedy pracovalo v baniach oveľa viac ľudí ako, ako napríklad teraz. Takže bolo asi správne, že tá VHZ-tka vtedy sa schválila, pretože štát by určite na to nemal finančné prostriedky. Teraz je ten počet zamestnancov v baniach oveľa nižší, ako tomu bolo pred rokmi, a je ten čas a som rád, že teda aj Európska komisia do toho nejakým spôsobom kopla a že chce a má záujem, má tú prioritu, aby sme tieto uhoľné regióny, sa transformovali. A je teda tá doba na to, aby sme teraz ten región na túto transformáciu pripravili.
Neviem, či ste čítali uznesenia, uznesenia s úlohami, ktoré boli schválené v tom júli na vláde. Ja som bol tiež účastný na tejto vláde. Je tam tiež jasná úloha pre ministerstvo hospodárstva, pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripraviť nejaký takýto návrh zákona, akým by sme riešili vlastne kompenzácie, v Nemecku to volajú dorovnanie do platu baníkov, ktorí prídu v dôsledku útlmu o prácu, o zamestnanie, a mali to pripraviť do konca tohto roka.
My sme tento zákon sami nenapísali, my sme to komunikovali s ministerstvom hospodárstva, ešte to odkomunikujeme s ministerstvom práce, boli sme na rokovaniach s ministerstvom financií. Poviem, aké, aké máme závery z týchto, z týchto rokovaní, a som rád, že môžeme takýmto spôsobom spoločne naplniť jedno z tých uznesení, a konkrétne to bolo teda úloha z toho uznesenia č. B7, ktorá má pripraviť takýto, takýto zákon a pripraviť nejaký taký kompenzačný príspevok z dôvodu, že dôjde k utlmovaniu, k utlmovaniu baníctva.
Ste sám, pán poslanec, rozprávali v minulosti, že, a to hovoríte aj stále, že to stojí daňových poplatníkov, teda cez tú TPS-ku, teda že sa skladá každá rodina okolo, ja neviem, 7 alebo 10-15 euro na to, že sa dotuje teda výroba elektrickej energii, elektrickej energie z uhlia. Keď sa skrátila tá VHZ-ka teraz o 7 rokov, tak sa ušetrí alebo u daňových poplatníkov sa ušetrí takmer 800 mil. eur. Možnože by to bolo až, až 1 mld. eur, ktorá sa ušetrí na tom, že by ľudia, že ľudia nebudú musieť dotovať výrobu elektrickej energie práve z uhlia, ktoré produkujú Hornonitrianske bane.
Je jasné a bolo vždy jasné už na začiatku, keď sa povedalo, že sa skráti všeobecne hospodársky záujem, že to bude stáť určité finančné prostriedky. A akčný plán, pán poslanec, nie je na jedno volebné obdobie. Je to na viacero volebných období, a preto aj tu predikujeme, asi aký náklad to bude mať na štátny rozpočet až do roku 2033.
Je pekné, keď hovoríte na jednej strane, že tí baníci si zaslúžia nejaký takýto príspevok, ale na druhej strane hovorí..., to skritizujete, nie je to koncepčné, nie je to systémové a tak ďalej. No, nie je to pravda. Proste, keď si tí baníci si to zaslúžia a keď hovoríte už o nejakej predvolebnej korupcii, no choďte to vysvetliť tým baníkom, tým rodinám tých baníkov, keď prídu takto o zamestnanie a o príjem, že z čoho budú tí ľudia žiť, tom, tom, to im skúste vysvetliť na Hornej Nitre.
A tento zákon sa naozaj týka iba tých, ktorí pracujú v hlbinných baniach, odpracovali tam určité roky, určité obdobie. A myslím si, že za tú ťažkú prácu, boli ste tiež v bani, niekoľkokrát ste sfárali, takže je to naozaj ťažká, veľmi ťažká práca, za ktorú si naozaj tento kompenzačný príspevok títo baníci za tie odrobené roky, ktoré odrobili oni v týchto hlbinných baniach, aj zaslúžia.
Poďme trošku k tej motivácii. Niekto tu hovoril, že baníci, keď sa schváli tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom, že všetci to zoberú, že nebudú mať motiváciu sa zamestnať, rekvalifikovať. No nie je to tak. Si povedzme trošku tie čísla. Baník, ktorý pôsobí v podzemí, jedná sa teda o 1 700 baníkov, zarába teda v súčasnosti v hrubom nejakých 1 400 eur, čistá mzda je okolo plus-mínus tisíc, tisíc eur. Tento príspevok, tento príspevok, tento príspevok je od 200 eur až po nejakých 816 eur mesačne, ale tých 816 eur poberajú iba tí baníci, ktorí v baniach odrobili 30, 30 rokov. Keď nastúpil do bane, mal 20 rokov, a keď končí teraz ako baník po 30 rokoch ťažkej práce, čiže má nárok na tento kompenzačný príspevok. Určite tento baník, ktorý má viac ako 50 rokov, sa ťažko umiestni na trhu práce. Vidíme aj, aká štruktúra priemyslu je na tej Hornej Nitre. Takže tento človek určite bude mať dôvod tento kompenzačný príspevok zobrať a poberať ho po dobu tých 36, resp. až 84 mesiacov.
Pozrime sa na tých mladých baníkov, ktorí majú, ktorí tam odpracovali, odpracovali 3, resp. 6 rokov, tak tí budú mať ten kompenzačný príspevok vo výške od 200 eur až po nejakú, po nejakú vyššiu čiastku podľa toho, teda koľko odrobil, odrobil, odrobil v tej bani. Tento kompenzačný príspevok je oveľa nižší, ako mal on plat, keď robil toho baníka, hej. Znova pripomeniem, že ten baník, ktorý pracuje v tej bani, má v čistom okolo tisíc, tisíc eur. Čiže akú on má motiváciu akože dlhodobo nejakým spôsobom poberať tento kompenzačný príspevok? Skôr naopak. Dobre, nenájde si prácu, prihlási sa na tento kompenzačný príspevok, bude si ďalej hľadať prácu, nájde si tu, lebo on si tú prácu musí nájsť. On z tých 200 eur alebo do tých, do tých 300 eur proste nevyžije s tou rodinou.
A na to máme pripravený teraz národný projekt, na ktorom sa pracuje. Ja som to včera v krátkosti uviedol. Je to Národný projekt rekvalifikácií, kde žiadateľom bude práve Trenčiansky samosprávny kraj. Spolupracujeme na tomto projekte, na tomto projekte s ministerstvom práce. Som rád, že partnermi sú aj mesto Prievidza, ďalšie mestá, ktoré, ktoré tam budú. Budú z toho platení tútori, ktorí sa o každého toho baníka nejakým spôsobom postarajú, budú s ním chodiť po trhu práce, budú sa komunikovať aj s ich rodinou, s tou rodinou toho, s rodinou toho baníka a ten baník proste má na výber. Keď ho bane prepustia z dôvodu útlmu, tak si môže vybrať, buď pôjdem cestou rekvalifikácie, šesť mesiacov bude zamestnancom stále Hornonitrianskych baní Prievidza s plnou mzdou počas tej rekvalifikácie, čiže buď si vybere túto cestu, podľa mňa si to vyberú práve tí, ktorí robia veľmi málo rokov a ktorí majú ten kompenzačný príspevok veľmi nízky, si vyberú túto cestu rekvalifikácie. A tí, ktorí sú, ktorých som spomínal na začiatku, pred chvíľou, tí, ktorí odrobili v bani 30 rokov, tak asi si vyberú ten kompenzačný príspevok. Takže ruka v ruke teraz idú dve veci, projekt rekvalifikácií, Národný projekt rekvalifikácií a tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkov.
Hovoríte, že prečo s tým prichádzame už teraz. No tie bane neprepustia tých, všetkých tých baníkov 31. decembra 2023. Oni ich vtedy neprepustia. No proste majú nejaký plán a myslím, že to robia korektne, správne teraz, aby postupne tých, tých baníkov, tých ľudí proste z tých baní, Hornonitrianskych baní prepúšťali. Veď to, a to sa ani nedá proste, že hneď za, k jednému dátumu prepustíte, ja neviem, 3 200 ľudí. Okrem toho, však viete, videli ste v akčnom pláne ten zásobník projektov, majú Hornonitrianske bane aj svoje projekty, kde chcú vytvoriť oni nové pracovné miesta. Boli sme v pondelok v Bojniciach, v Prievidzi, kde teda Brose začalo tretiu etapu výstavby ich závodu, kde zamestnajú ďalších 400 ľudí.
Podľa mňa je teraz dôležité urobiť, urobiť nasledovné veci. Tvorba nových pracovných miest, postarať sa už teraz o tých baníkov, ktorí prichádzajú o prácu z dôvodu útlmu baníctva, čiže to je..., a nenájdu si, nenájdu si vhodné zamestnanie alebo sa nechcú rekvalifikovať. Čiže to je, riešime s týmto zákonom. A tretia vec je ten Národný projekt rekvalifikácií. Keď s týmto začneme, a myslím si, že práve v tejto sociálnej oblasti treba začať plniť tie úlohy z toho akčného plánu, aby, aby boli ľudia zabezpečení, aby mali kľud, aby bol sociálny zmier, a potom riešme, riešme ďalšie veci, životné prostredie, riešme cesty, infraštruktúru a tak ďalej.
Čiže ja si myslím, že ideme v súlade s tým uznesením k akčnému plánu, ktoré bolo v júli schválené na vláde, plníme tie úlohy, ktoré, ktoré sú tam zadefinované, v tomto uznesení. Ešte raz, týmto plníme vlastne tú úlohu číslo B, číslo B7 tohto, tohto uznesenia a zároveň teda sčasti aj úlohy číslo B10, kde minister financií, ministerstvo financií je zaviazané zabezpečiť finančné prostriedky aj na tieto náklady, ktoré vzniknú schválením tohoto zákona o kompenzačnom príspevku, príspevku baníkom.
Pani poslankyňa spomínala, že čo s ostatnými zamestnancami Hornonitrianskych, Hornonitrianskych baní. Ja som to včera tiež v krátkosti spomenul. Je tam ešte jedno uznesenie, teda jedna úloha v tomto uznesení k Akčnému plánu, ktoré hovorí o tom, že keď sa zatvárajú bane, tak to ide podľa rozhodnutia Rady, Európskej rady z roku 2010, je to rozhodnutie č. 787, kde teda tou notifikáciou, ktorou, ktorá Európska komisia schváli, sa môžu aj pre tých ostatných zamestnancov vyplatiť tzv. odstupné, jednorazové odstupné. To je jeden náklad, ktorý môže notifikovať Európska rada, a potom samotné technické veci so zatváraním jednotlivých úsekov baní, ktoré sú, ktoré sú na Hornej..., na Hornej Nitre. Ja si myslím, že je to správny krok, že je to dobre časovo nača..., že je to dobre načasované, že takýmto spôsobom sa musíme v prvom rade postarať o tých ľudí, ktorí budú zasiahnutí práve skrátením všeobecného hospodárskeho záujmu a prepúšťaním z dôvodu útlmu, útlmu baníctva.
Ja by som možno povedal ešte niektorým tým konkrétnejším výhradám. Ideme odstrániť napríklad súbeh v dávke z nezamestnanosti s týmto kompenzačným príspevkom. To bude zmena, ktorá bude, ktorá bude v druhom čítaní odstránená. Dohodli sme sa s ministerstvom financií, že tá valorizácia tohto príspevku nebude, nebude z medziročného rastu priemernej mzdy, ale že to bude len vzrastené ohľadne inflácie, lebo je to príspevok, hej. Čiže ne..., tí baníci aktívne nepracujú a nerobia pridanú hodnotu. Čiže pôjde len o nárast medziročný o infláciu. Ministerstvo financií tiež pripomienkovalo, že nejakým spôsobom by mali byť motivovaní sa zapájať na trhu práce na nových pracovných miestach. Čiže to som povedal, riešime to tým Národným projektom rekvalifikácií, ktorý by mal byť tiež spoločne, teda aj s týmto zákonom paralelne platný niekedy od Nového..., od Nového roka.
A dokonca dáme ešte dáme jednu vec motivačnú práve pre tých najmenej, čo najkratšie robia v týchto hlbinných baniach, že ak si nájde počas vyplácania toho kompenzačného príspevku prácu, tak ten kompenzačný príspevok bude o určité percento, o určité percento znížený. Čo sa týka ešte dane z príjmu, je to príspevok odkonzultovaný s ministerstvom financií, nie je to zdaniteľné. Čiže tento príspevok sa nebude, nebude daniť. Toľko z mojej strany a teším sa teda na rokovanie v druhom čítaní aj na rokovanie vo výboroch.
Ja si myslím, že naozaj tí baníci si to zaslúžia, keď bud..., a keď vidia, že táto legislatíva sa pripravuje, nebudú žiť v strese, že, že prídu o zamestnanie a že bude aj takýmto spôsobom o nich postarané, či už cez tento kompenzačný príspevok baníkom, ktorí si naozaj tú prácu nenájdu, resp. cez ten Národný projekt rekvalifikácií, kde sa budú môcť rozhodnúť, že sa rekvalifikujú a budú si hľadať nové zamestnanie.
Ďakujem veľmi pekne.
17. 9. 2019 18:57:03 - 19:01:11 49. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 1574 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou)
212.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Naozaj v krátkosti, aby sme ho stihli aspoň uviesť.
Predložený návrh zákona je v prvom rade v súlade s Akčným plánom transformácie horného regiónu Horná Nitra, ktorý bol schválený toto leto uznesením vlády a je v súlade s pracovným materiálom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Návrh zákona upravuje poskytovanie kompenzačného príspevku zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti. Čiže zopakujem ešte raz, sú to iba tí zamestnanci Hornonitrianskych baní, ktorí mali stále pracovisko v podzemí. Čiže nie všetci, nie všetci zamestnanci. Tí ďalší zamestnanci budú nasledovne riešení cez odstupné a na základe rozhodnutia rady, Rady Európskej únie z roku 2010 č. 787.
Výška tohto kompenzačného príspevku a doba jeho poberania je závislá od doby zamestnania v baníctve a znova poviem, so stálym pracoviskom v podzemí. Keď bude mať nárok na tento kompenzačný príspevok, zároveň sa stane, štát bude za takéhoto poistenca štátu mesačne platiť Sociálnej poisťovni.
Chcem povedať, že tento návrh sme komunikovali alebo vyšiel z dielne ministerstva hospodárstva, komunikovali sme to s baníckymi odbormi, s Hornonitrianskymi baňami, ktoré sú za tento návrh zákona o kompenzačnom príspevku a bol tento návrh prekonzultovaný aj s ministerstvom financií. V druhom čítaní urobíme určite, určité zmeny, ktoré sme si dohodli aj s ministerstvom práce a s ministerstvom financií.
O aké počty ľudí sa jedná? Hornonitrianske bane majú v súčasnosti 3 200 zamestnancov. Z tých 3 200 zamestnancov je 1 700 baníkov, čiže bude sa jednať o tých 1 700 ľudí. Tie počty, ktoré, alebo tie výšky kompenzačného príspevku vychádzajú zo zárobkov týchto baníkov a by si zachovali nejaký štandard, ten štandardný príjem, keď budú prepustení z dôvodu útlmu baníctva na Hornej Nitre.
Chcem podotknúť, že paralelne s týmto zákonom o kompenzačnom príspevku baníkov sa pripravuje národný projekt rekvalifikácie, ktorým žiadateľom bude Trenčiansky samosprávny kraj spoločne s partnermi s mestami Prievidza, mestom Handlová, Bojnicami a Novákmi, kde chceme, aby čo najviac ľudí prešlo týmito rekvalifikáciami a naozaj tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom sa bude týkať hlavne, alebo tento kompenzačný príspevok budú poberať tí baníci, ktorí odrobili v podzemí 10, 15 a viac rokov. Čiže ten najväčší príspevok, kompenzačný, môže dostať baník, ktorý odrobil v podzemí 30 rokov a ten kompenzačný príspevok bude niekde vo výške 816 eur. Chcem povedať, že priemerná hrubá mesačná mzda takéhoto baníka v súčasnosti, ktorý robí v podzemí, je tisíc štyristo, 1 400 eur, čiže čistá sa pohybuje niekde okolo 1 050 eur. Tento kompenzačný naozaj príspevok má slúžiť tým baníkom, ktorí prídu o prácu, aby mali zabezpečený tento kompenzačný príjem pre seba a vlastne pre ich, pre ich rodinu.
Toľko na úvod z mojej strany, potom by som viac porozprával v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne.
10. 9. 2019 17:46:10 - 17:50:17 49. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 1617 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR -   (text neprešiel jazykovou úpravou)
206.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1617. Dovoľte mi predložiť informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.
13. 5. 2019 17:52:18 - 17:53:22 45. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 1379 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
209.
Týmto zákonom o verejných prácach sa upravujú podmienky na prípravu a posudzovanie verejných prác. Cieľom tejto novely je úprava limitov nielen preto, že sú doteraz stále uvádzané v slovenských korunách, ale zároveň s tým, s touto novelou zreálňujeme ich výšku, ktorá nebola upravovaná za posledných 20 rokov, a teda už nezodpovedá aktuálnym ekonomickým a cenovým parametrom. Zároveň touto krátkou novelou umožňuje vykonať štátnu expertízu až do momentu začatia verejného obstarávania.
Tento zákon alebo táto novela tohto zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a nebude to mať ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Toľko na úvod, pán predsedajúci.
4. 4. 2019 16:36:15 - 16:39:06 43. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Prednesenie interpelácie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
89.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, zástupkyne ženského pohlavia vlády Slovenskej republiky, moja interpelácia sa týka pani ministerky zdravotníctva, dovoľte mi ju prečítať.
Vážená pani ministerka zdravotníctva, na základe diskusie na rokovaní zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré sa uskutočnilo dňa 25. marca 2019 a v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Zbierky zákonov, Národnej rady Slovenskej republiky ... (pozn. red.: nejasne vyslovené) § 129 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v platnom znení si vám dovoľujem podať interpeláciu v súvislosti s medializovanými informáciami, ktoré sa týkajú údajného rušenia pôrodníc v Trenčianskom kraji.
V súvislosti s medializovanými informáciami o údajnom rušení pôrodníc v Partizánskom, Bojniciach a Myjave si vás dovoľujem požiadať o poskytnutie informácie, či Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje legislatívu, resp. opatrenia, ktoré by smerovali k zrušeniu uvedených pôrodníc.
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o vysvetlenie postupu prípadného rušenia pôrodníc a spôsob zabezpečenia zdravotnej starostlivosti ženám rodičkám v Trenčianskom samosprávnom kraji v prípade, ak by k takémuto kroku v budúcnosti prišlo.
Z hľadiska počtu pôrodov Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach v roku 2017 mala celkove 628 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 672, čím prekročila navrhovaný minimálny počet pôrodov, ktorý bol zverejnený, a to 640 pôrodov pre ďalšie sledované obdobie. Nemocnica na okraji mesta Partizánske, nezisková organizácia, v roku 2017 mala celkove 602 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 609 pôrodov. Nemocnica s poliklinikou Myjava, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, podobne ako Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, mala v roku 2017 celkove 424 pôrodov a v roku 2018 dosiahla počet 425 pôrodov. Obe tieto nemocnice prekročili navrhovaný minimálny počet pôrodov, ktorý bol zverejnený, a to 320 pôrodov pre prechodné obdobie.
Pani ministerka, ďakujem za vašu odpoveď. To je všetko.
27. 3. 2019 12:00:37 - 12:02:04 43. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 1231 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
126.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán poslanec, čiže chcem na to odpovedať. Nevymysleli sme si to sami, bolo to prekonzultované s Úradom vlády, s Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky a aj Kancelária prezidenta Slovenskej republiky nemala k tomu výhrady. Ako je to v iných krajinách, sme to neskúmali.
Čo je tajné, ste dobre spomínali, vždy na týchto niektorých stavbách bývajú niektoré časti utajené, či sú to kamerové systémy, informačné, komunikačné technológie aj rôzne bezpečnostné stavebné prvky, ktoré, ktoré sú v týchto niektorých stavbách. A zareagujem len na to, že keď je stavba v nejakom režime alebo časť tejto stavby, tak firma, ktorá robí a stavia, stavia túto stavbu, tak musí mať predsa previerku priemyselnej bezpečnosti. Čiže toto normálne existuje, je to v zákone, stanovené v zákone o ochrane utajovaných skutočností a takéto spoločnosti, takéto firmy musia mať platnú previerku priemyselnej bezpečnosti.
Čo sa týka v stavbách, keď sa ústavní činitelia presťahujú alebo niekde, tak, samozrejme, tam pribudnú nové režimové opatrenia, ktoré si potom už riešia, či je to Úrad na ochranu ústavných činiteľov, alebo ďalšie organizácie, ktoré sú na to zo zákona zodpovedné, riešia novými režimovými opatreniami. Toľko z mojej strany.
27. 3. 2019 11:51:06 - 11:53:06 43. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 1231 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
118.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Heger, hovorili ste tu o dvoch veciach, rozdielnych veciach. Jedno je verejné obstarávanie, z ktorého vyjde cena, a druhou, ktorú rieši aj tento, táto novela stavebného zákona, je konanie podľa stavebného zákona.
Čo má táto novela spoločné s tým, že rekonštrukcia kaštieľa Rusovce bude stáť 70 alebo 75 miliónov, tak ako hovoríte vy? To s tým nemá nič spoločné, pretože tento zákon rieši iba to, že pri stavbách, ktoré má na starosti alebo sú v správe Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta a Kancelárie Úradu vlády alebo, resp. Úradu vlády Slovenskej republiky všetky tieto stavebné povolenia, konania, ešte raz opakujem, stavebné povolenia podľa stavebného zákona, nie podľa zákona o verejnom obstarávaní, bude riešiť stavebný úrad ministerstva vnútra. Podobné stavebné úrady, a nie jeden, má aj samotné ministerstvo obrany kvôli svojim stavbám, ktoré má vo vlastníctve, resp. v správe ako štátny majetok v rámci celého Slovenska a nie je na tom, nie je na tom nič zlé.
Čiže nič za tým, je to technická novela, nič za tým, to, čo ste hovorili aj vy v rozprave, nehľadajte, nemá to nič spoločné s cenami rekonštrukcie stavieb, ktoré ste vy spomínali vrátane kaštieľa v Rusovciach. Takže je to technická novela, ktorá pomôže niektoré, pomôže niektoré stavby, stavebné povolenia zrýchliť cez stavebný úrad ministerstva vnútra, ktorý sa tiež musí držať litery zákona, ktorá, o ktorom hovorí stavebný zákon č. 50/1976. A tá bezpečnosť je tiež veľmi dôležitá. Aspekty riešenia bezpečnosti na týchto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
7. 2. 2019 15:19:11 - 15:25:15 40. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 1281 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
55.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme mali prednedávnom zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde som ja dostal interpeláciu od jedného z poslancov tohto zastupiteľstva, ktorý teda je z okresu Trenčín, a túto interpeláciu som sľúbil teda posunúť a podať ju ako poslanec Národnej rady v bode interpelácie. Interpelácia sa bude týkať pána ministra obrany Slovenskej republiky Petra Gajdoša a dovoľte mi teraz túto interpeláciu prečítať.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Ústavy Slovenskej republiky a s ustanovením § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v platnom znení si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je správcom nehnuteľného majetku budovy Posádkového klubu v Trenčíne na Hviezdoslavovej ulici a k nej prislúchajúcich pozemkov a stavieb, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, a z pozície predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja som listom zo dňa 28. novembra 2016 požiadal o odkúpenie, resp. dlhodobý prenájom tohto nehnuteľného majetku štátu so zreteľom na verejný záujem jeho využitia v prospech širokej verejnosti po prevode vlastníckych práv k majetku, resp. po jeho prenájme. Dôvodom žiadosti bol úmysel realizovať v predmetnej budove projekt tzv. kultúrno-kreatívneho centra a paralelne s ním vytvoriť dôstojný priestor pre kultúrny a spoločenský život v krajskom meste Trenčín. Kvôli stavbe objektu bola v minulosti zbúraná časť historického jadra Trenčína s prísľubom, že budova bude okrem armády slúžiť aj obyvateľom mesta. Posádkový klub je dlhodobo jediným priestorom v Trenčíne, ktorý je reprezentatívny a vhodný na všetky typy kultúrnych a spoločenských akcií. Už v čase predloženia spomínanej žiadosti bol objekt prevádzkovaný s výraznými obmedzeniami pre zlý technický stav budovy a v súčasnosti tento stav nielen pretrváva, ale sa dokonca zhoršuje.
Odpoveď Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako správcu majetku na požiadavku Trenčianskeho samosprávneho kraja bola zamietavá, s prevodom vlastníckych práv a ani s prenájmom nesúhlasili Pozemné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré sú užívateľom majetku. Proti prevodu, resp. prenájmu boli uvedené dôvody, ktoré súviseli so strategickým významom nehnuteľnosti pre ozbrojené sily a s výkonom ich vlastnej činnosti. Okrem toho boli uvedené aj dôvody, ktoré sa odvolávali na spoločenskú dôležitosť zachovania stavajúceho stavu v Trenčíne, a to hrozba straty úzkej spolupráce s folklórnymi súbormi, strata možnosti organizovať rozličné odborné a spoločenské akcie, strata príjmov z organizovania akcií pre verejnosť.
Zo strany Ministerstva obrany Slovenskej republiky bola v médiách deklarovaná pripravenosť riešiť nevyhovujúci technický stav budovy a zabezpečiť tak jej využitie v pôvodnom rozsahu s prísľubom vyčleniť čiastku 400-tisíc eur na rekonštrukciu Posádkového domu ešte v roku 2018. Hlavná sála budovy je však už 2 roky mimo prevádzky a v krajskom meste Trenčín nie je žiadna iná sála takéhoto rozsahu a významu. Kultúrne podujatia v meste zatiaľ v obmedzenom rozsahu zabezpečuje priestor kina Hviezda, avšak mesto Trenčín ako vlastník budovy určilo medzi svoje priority jej kompletnú rekonštrukciu. Týmto sa ľahko môže stať, že krajské mesto Trenčín zostane bez kultúrneho stánku. Občania krajského mesta, ale aj celého Trenčianskeho kraja sa o túto situáciu intenzívne zaujímajú, žiadajú nielen vysvetlenia, ale najmä činy, ktoré budú splnením daných sľubov.
Trenčínu veľmi chýba spoločenská sála takéhoto významu. Takáto kongresová sála chýba školám, univerzite, základným umeleckým školám, ale aj divadelnej scéne. V Trenčíne pôsobí mestské divadlo, ktoré nemá dôstojný kultúrny stánok, a takisto tu hosťujú rôzne divadlá. V tomto roku oslávi folklór v Trenčíne veľké okrúhle výročia založenia, napríklad folklórny súbor Trenčan 70. výročie svojho založenia, folklórny súbor Družba 65. výročie svojho založenia, Detský folklórny súbor RADOSŤ 45. výročie svojho založenia, Seniori Družba 20. výročie založenia a Detský folklórny súbor Kornička 20. výročie svojho založenia. Aj tieto organizácie si zaslúžia dôstojný stánok na ich oslavu a poďakovanie za činnosť. Je tu, samozrejme, aj veľa iných, ďalších organizácií, ktoré by radi využili kongresovú sálu Posádkového domu Trenčín, známeho pre všetkých Trenčanov ako ODA, teda bývalý Okruhový dom armády. Podľa vyjadrení ministerstva obrany a pozemných síl sú spolupráca s folklórnou scénou, príjem zo spoločenských akcií pre verejnosť a organizovanie spoločenských a vzdelávacích akcií vôbec jedným z kľúčových dôvodov prevádzkovania Posádkového klubu.
Vzhľadom na vyššie uvedené si vám, pán minister, dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Z akých dôvodov nebola zrealizovaná plánovaná rekonštrukcia budovy Posádkového klubu v roku 2018?
2. otázka. Aké kroky Ministerstvo obrany Slovenskej republiky uskutočnilo pre zabezpečenie, realizácie, rekonštrukcie budovy Posádkového klubu a kedy a v akom rozsahu sa uskutoční?
A 3. otázka. Kedy bude budova Posádkového klubu, najmä jej hlavná sála v prevádzkyschopnom stave a bude opäť plniť svoju dôležitú funkciu v spoločenskom živote krajského mesta Trenčín?
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
30. 1. 2019 18:31:10 - 18:33:11 40. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní Tlač 1234 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
177.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, hovorili ste vo svojom vystúpení aj o určitej etike, že verejní funkcionári by mali prejsť určitými školeniami o etike, o celistvosti charakteru tých daných úradníkov, ľudí, ktorí sú vo verejných funkciách. Ja si myslím, že malo byť aj na tých jednotlivých samosprávach, štátnych, verejných orgánoch, aby možno vyškolili tých svojich zamestnancov, prešli takýmito rôznymi školeniami a aby mali aj svoje vlastné etické kódexy, ako je napríklad aj u nás. Poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja majú svoj etický kódex, ktorý si schválili. A takisto majú aj naši zamestnanci, aj naše organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti.
A druhú vec, čo chcem povedať, je to, že keď ste spomínali o tom, že samospráva by mala mať teda, alebo tí verejní funkcionári v samosprávach by mali dávať tieto majetkové priznania tým komisiám, ktoré sú na to určené, tým samosprávnym komisiám. A možno, neviem, či je to teraz v tejto novele zákona, ale tá pracovná skupina, ktorá na tom pracovala, by sme sa mali zamyslieť aj na tým, že poslanci Národnej rady, niektorí, sú teda nielen županmi, sú aj poslancami zastupiteľstiev samosprávnych krajov, mestských, obecných zastupiteľstiev, sú tu starostovia, primátori a možno by bolo a stálo za to v tejto novele urobiť aj jednu vec, že takíto ľudia, ktorí majú viacero funkcií, sú aj poslancami Národnej rady, podávali iba jedno takéto majetkové priznanie.
Pretože my ho musíme urobiť, ja ho musím urobiť dvakrát, kolega vedľa napríklad trikrát a vždy ho podáva z tej pozície toho voleného funkcionára, či už je to poslanec zastupiteľstva, alebo starosta, alebo primátor, alebo poslanec Národnej rady.
Čiže ak by bolo, toto by, akože myslím, veľmi pomohlo zjednodušiť aj preskúmanie týchto a podávanie týchto majetkových priznaní.
Ďakujem.
30. 1. 2019 10:46:49 - 10:48:49 40 schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 1263 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
48.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, väčšiu časť svojho vystúpenia, prejavu ste venovali problémom regrutácie, čo je naozaj veľmi dôležitá téma. Ja pevne verím, že túto tému budeme môcť preberať spoločne aj s pánom ministrom pri ďalších zmenách, ktoré sa budú týkať inej legislatívy.
Je naozaj, regrutácia je veľkým problémom a neobsadenosť teda voľných tabuliek v rámci ozbrojených síl.
Ale tento zákon je naozaj o kompetenciách, o rozširovaní kompetencií Vojenskej polície a ja si myslím, že, a to bola moja prvá otázka, ktorú som mal aj na pána ministra na branno-bezpečnostnom výbore, že či je zhoda s ministerstvom vnútra a s Policajným zborom. Pretože vždy, keď sa jednalo o nejaké rozširovanie týchto kompetencií vojenských policajtov, predtým železničnej polície atď., tak vždy Policajný zbor mal a ministerstvo vnútra s tým nejaký problém. Bol som ubezpečený a nie je to ani nijaké zásadné pripomienky, ktoré boli aj zo strany pána ministra obrany, že toto je všetko odkonzultované s Policajným zborom a práve tá kompetencia, ktorá sa dáva Vojenskej polície aj mimo priestorov ozbrojených síl, je práve v tejto novele.
A ja si myslím, že klasická polícia, klasický Policajný zbor má oveľa, oveľa viac problémov, viac vecí, ktoré musí riešiť, ako kontrolovať ľudí, občanov, či nosia, či majú nosiť tie uniformy zákonným spôsobom, alebo nemajú nosiť.
Čiže nechajme túto kompetenciu naozaj Vojenskej polícii, či tie rovnošaty majú, nosia tí, ktorí majú nosiť, a myslím, že to nie je taká kompetencia, ktorá sa im pridáva, ktorá by mala byť problematická, problémová zo strany napríklad aj klasickej polície, Policajného zboru.
Takže to bola moja otázka prvá, ktorú som sa pýtal.
13. 12. 2018 12:10:40 - 12:12:30 39. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 1251 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
78.
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Grendel, ak by sme prišli s takou novelou návrhu zákona o Policajnom zbore, že by pán prezident Slovenskej republiky mohol menovať prezidenta Policajného zboru, tak vám garantujem, že tu dnes nesedíme. A pán prezident, chápem jeho pohnútky, ale podľa mňa toto je asi jeho najväčšia pohnútka, že nemôže zasahovať žiadnym spôsobom do menovania, do odvolávania prezidenta Policajného zboru.
A to, čo tu bolo aj pred chvíľkou spomínané, hovoril to aj pán poslanec Dostál, aj pán poslanec Hrnko, áno, nie je to len ulica, ktorá toto určitým spôsobom urýchlila, túto zmenu zákona o Policajnom zbore, ale je to aj v programovom vyhlásení vlády a myslím, že aj týmto, touto novelou zákona o Policajnom zbore práve napĺňame časť programového vyhlásenia, ktoré táto vláda v rokoch 2016 - 2020 má.
Ja si stojím za tým, že táto novela hovorí o tom alebo prináša transparentnejší výber voľby prezidenta Policajného zboru, či už je to komisiou, ktorá má viac členov, či je to cez verejné vypočutie branno-bezpečnostným výborom a aj odvolávanie prezidenta Policajného zboru.
Som rád, že táto novela rieši aj to, že inšpekcia je nezávislejšia a že šéf tejto inšpekcie bude podliehať vláde Slovenskej republiky.
Som rád, že tento zákon je tu a že ho budeme môcť opätovne teda po pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky aj potvrdiť a schváliť.
4. 12. 2018 17:07:07 - 17:07:19 38 schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1140 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
95.
Áno. Pán poslanec, pán poslanec Grendel, stojíme si týmto za vládnym návrhom, ktorý bol predložený do parlamentu.
4. 12. 2018 17:06:38 - 17:06:52 38 schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 1140 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text neprešiel jazykovou úpravou)
91.
Ja len krátko, v krátkosti. Vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem bod č. 4 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.
29. 11. 2018 12:25:50 - 12:27:50 38. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1241 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
81.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Heger, tých ľudí nevyrobíte za deň ani za mesiac, ani tých občanov Slovenska nedokážete urobiť zo dňa na deň. A Slovenská republika nie je jediná krajina, ktorá má problémy s nedostatkom pracovnej sily. Pozrime sa len na okolité krajiny V4 – Poliaci, Maďari, Česi –, koľko ľudí dovážajú z Ukrajiny, zo Srbska, čiže nie sme jediná krajina, ktorá má takéto problémy s nedostatkom pracovnej, pracovnej sily. O kvalifikovanej sile som už rozprával, že to trvá určité roky, pokiaľ si pripravíme svoju vlastnú kvalifikovanú pracovnú, pracovnú silu. A bez dovozu týchto ľudí, ktorí tu chcú naozaj pracovať a robiť a podieľať sa na tvorbe hrubého domáceho produktu, tu na Slovensku, tak tí naozaj, tak tí sú naozaj potrební a musíme ich z týchto krajín doviezť.
Spomínali ste Hornú Nitru. Pripravuje sa akčný plán a chcem povedať, že nám naozaj na tých ľuďoch záleží a nie každá voľná pracovná pozícia je vhodná pre baníkov, treba ich najskôr rekvalifikovať a urobiť ďalšie veci a tí baníci predsa majú ešte prácu a budú mať minimálne do konca roku 2023 a ďalší z nich ešte budú tie bane postupne uzatvárať, takže tá potreba pracovnej sily je tu práve teraz v tomto období, v tomto čase, a nie je možné ju nahradiť v Trenčianskom kraji napríklad baníkmi z Hornonitrianskych baní.
Uvediem aj pekný príklad, keď sme na Hornej Nitre, spoločnosť Brose, tiež firma, ktorá robí v automobilovom priemysle, je to dodávateľ pre veľké automobilky, bol som tam niekoľkokrát pozrieť, vytvorili nové pracovné miesta, vracajú sa ľudia do Prievidze, ktorí pracovali niekde v zahraničí, prichádzajú tam ľudia normálne z východného Slovenska, ale aj inžinieri a vzdelaní ľudia, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
29. 11. 2018 12:01:12 - 12:03:12 38. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia Tlač 1241 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Baška, Jaroslav (SMER - SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
67.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, toto naozaj nie je žiadny kompakt, ktorý sme, ktorému sme uznesenie schvaľovali pred malou chvíľou. Nie je to o žiadnych ekonomických migrantoch. Je to o nedostatku pracovnej sily, ktorá chýba na Slovensku, chýba slovenským firmám, slovenským spoločnostiam. Aj to skrátené legislatívne konanie je odôvodnené tým, že naozaj vznikajú potom hospodárske straty, pretože to HDP nemôže rásť bez týchto ľudí, ktorí sem prídu na Slovensko naozaj pracovať na tieto voľné pracovné miesta. A ja som rád, že takýmto spôsobom nám minister v tejto novele zjednodušuje prísun takýchto ľudí, ktorí sem idú pracovať, ktorí sem idú za prácou na chýbajúce miesta. Nie sú to žiadni ekonomickí migranti.
Spomínal pán minister aj vo svojom slove, že; a spomínal Trenčín napríklad. Najnižšia nezamestnanosť na Slovensku je v okrese Trenčín, 1,9 percenta. Naozaj tie firmy na Považí nemajú už koho zamestnávať. Radi by sme zamestnávali Slovákov, radi by zamestnávali Slovákov, ale proste tých ľudí momentálne to Slovensko a tie firmy, ktoré sú na Slovensku, nemajú. Nie je ich dostatok a ja som veľmi rád, že minister prichádza teraz práve s takýmto zjednodušením celého toho procesu. Ešte raz hovorím, nie je to o žiadnych ekonomických migrantoch, o ľuďoch, ktorí by tu mali žiť z tohto nášho sociálneho systému, ale sú to ľudia, ktorí sem prichádzajú tvoriť HDP Slovenska.
A veľmi rád; aj môj predchodca pán poslanec Paška povedal, že napríklad aj v Trenčianskom kraji máme najviac žiakov v systéme duálneho vzdelávania, ale stále je to málo. Proste tieto zmeny, ktoré sú v systéme duálneho vzdelávania, trvajú určité roky, obdobie. Len teraz vyšli prví žiaci zo škôl, ktorí sa učia pre konkrétne firmy. A to bude určité obdobie trvať. A ja som rád, že takýto zákon tu je teraz na stole v parlamente.

Deň v parlamente

<- ->