Ďakujem veľmi pekne. Rád by som sa vecne vyjadril k jednej záležitosti. A týka sa to voľby riaditeľa, ktorého volí rada školy. Hovorili ste o tom, že nemôže tá rada s tým nič urobiť, lebo je tam zabetónovaný, on to ovplyvňuje a že sme kritizovali ten spôsob, akým zriaďovateľ môže ovplyvňovať voľbu riaditeľa školy. No ja som sa zúčastnil minimálne možno dvoch, možno troch volieb riaditeľa školy v rámci rady školy a ako zástupca zamestnancov som bol zvolený tajnou voľbou, ja som volil tajnou voľbou, tak neviem si celkom predstaviť, ako by ten riaditeľ ovplyvnil to, že tam chodia moje deti a vedel, ako ja hlasujem. Tak aspoň u nás to funguje tak, že že tá voľba je tajná. Čiže to mi je jasné, hej, ale preto to hovorím, ako by sa to dalo zneužívať, keď sa o tom nevie, ako som tam voliť. To je len tak, aby sme sa uviedli do reality. Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo. No je mi ľúto, že tu nevidím pána ministra, lebo to by si žiadalo jeho reakciu, odpoveď na tieto konkrétne veci a bol by som rád, keby sa k tomu vyjadril. Mám teda otázku, ako to je. Nie sú to len sifóny, splachovače, je to všeličo možné, vo svojom vystúpení hovoril pán minister niečo iné. Takže ja ďakujem kolegovi Novotnému za to, že zase poukázal na ďalšie plastické príklady toho ako sa môže zachádzať s peniazmi. Treba to pre pokoj a pre dobro verejnosti vysvetliť. Takže bol by som rád, keby tak pán minister učinil.
|
Ďakujem za slovo. Ďakujem vám, pán minister, za to, že ste prišli a vyjadrili sa. Ale obávam sa, že keď ste spomínali vo vystúpení hmlisté slohové cvičenie, že je to aj charakteristika, ktorá by mala platiť pre vaše vystúpenie, pretože my sme vás žiadali ako ministra školstva, vedy, výskumu a športu, aby ste v rámci rozpravy o tomto bode podali komplexnú informáciu o konkrétnych krokoch vlády na zlepšenie situácie v školstve a o výsledkoch rokovania so zástupcami Iniciatívy slovenských učiteľov. A pre mňa je naozaj takým kľúčovým prvkom v školstve učiteľ. Viete, dobrý učiteľ dokáže čisto teoreticky učiť aj na zelenej lúke a tá interakcia učiteľ – žiak tam môže prebehnúť. Je super a je veľmi dobré a je potrebné v modernej dobe, tu aby sme postupovali, aby sme mali vybavenie, aby sme mali budovy, a to je všetko dôležité, ale my hovoríme o tom, že treba urobiť zásadný posun v tejto veci, čo sa týka ocenenia učiteľov, ich statusu. A za týmto krokom, verím, budú nasledovať a budú s ním úzko spojené aj ďalšie kroky. Takže, bohužiaľ, vaše vystúpenie ma neuspokojilo a nemám pocit, že ste odpovedali na našu žiadosť, ktorú sme vám adresovali v rámci zvolania tejto mimoriadnej schôdze. Ďakujem.
|
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážení hostia, špeciálne tí, ktorých sme chceli pozvať aj sem do pléna, mali sme na to chuť a túžbu, teda učitelia, sestry, ale aj ďalší, na ktorých nám záleží, dovoľte, aby som uviedol odôvodnenie tohto návrhu, ktorý ste si mohli prečítať, ktorý je aj verejne dostupný na stránke Národnej rady.
V mojom poslaneckom preukaze mám takú kartičku maličkú o harmonograme schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky. A v tom harmonograme sa nachádza na tento rok plánovaná schôdza Národnej rady, myslím, na dni 26. januára až 5. februára. Táto schôdza nebola zvolaná, pán predseda ju nezvolal, vraj nie je o čom už rokovať, vraj to netreba, napriek tomu, že 25. januára začal protest učiteľov, napriek tomu, že situácia v nemocniciach sa vyhrotila. Je to preto, že vládna strana neprevzala zodpovednosť, predseda Národnej rady neprevzal zodpovednosť. Tak sme začali konať my opoziční poslanci. To pokladáme za svoju povinnosť. Stretli sme sa s protestujúcimi, zvolali sme mimoriadne rokovania výborov a navrhli sme aj túto mimoriadnu schôdzu. Pán predseda povedal, že na riadnej schôdzi sa už nezídeme, ale vraj bude nejaká slávnostná schôdza možno na záver volebného obdobia. My chceme mať pracovnú schôdzu, lebo máme pocit, že je to veľmi dôležité a je o čom hovoriť. To znamená, že netreba oslavovať, ale treba pracovať.
Chcem vystúpiť teraz nielen ako poslanec Národnej rady a zástupca predkladateľov tohto návrhu, ale aj ako učiteľ a rodič. Mám za sebou 15 rokov praxe na gymnáziu a som otec štyroch detí, ktoré navštevujú školské zariadenia. Moja manželka je tiež učiteľka. Musím povedať, že deti, školstvo, budúcnosť Slovenska mi ležia na srdci viac ako len nejaké politické hry a ani aktivity učiteľov, sestier a ďalších nevnímam ako politickú hru, ale ako skutočne zodpovednú starostlivosť o našu budúcnosť. Hoci som nepozdravil aj pána ministra, som rád, že je prítomný. Každý deň chodia do školy moje deti, z nich jedna do materskej školy, dve na základnú školu a jeden na strednú školu. A, bohužiaľ, z tohto pohľadu trávia tam často viac času ako so mnou. Preto je školstvo veľmi dôležité a preto je dôležité, aby na túto budúcnosť sme naozaj dbali, aby sme neodročili schôdze, ale aby sme o tom rokovali. Národná rada je tu na to, aby o týchto problémoch rokovala. Keďže vláda, ktorá je podriadená Národnej rade, v tejto veci odmieta konať, odmieta sa stretnúť so zástupcami občanov, tak Národná rada, my zástupcovia občanov zvolení nimi sme povinní otvoriť diskusiu v Národnej rade a hovoriť o týchto veciach. Chcem povedať, že podporujem protesty učiteľov. Moja manželka, ktorá je učiteľka, tiež sa pripojila k štrajkujúcim. A ja som sa spolu s ňou zúčastnil protestov napríklad v Žiline a v Bratislave.
A prečo si myslím, že tie protesty sú dobré a dôležité. Mám taký pocit, že ničomu inému nerozumiete, že váš rozum je opantaný akurát preferenciami a pokiaľ je taký nejaký falošný mier alebo zmier, tak sa nič nerobí, maximálne sa prihadzujú nejaké percentá, ale nič zásadné sa nedeje, to, čomu rozumiete, je, keď ľudia vyjdú na ulicu. Preto veľmi vítam, obdivujem a podporujem aktivity učiteľov, sestier a ďalších aktívnych ľudí. Mám taký pocit dokonca, že pred voľbami je to zvlášť efektívne, pretože sa zvádza taký veľmi zvláštny predvolebný boj, keď skutočné problémy školstva, zdravotníctva sa snažia prekryť rôznymi inými témami. V poslednom čase sme videli amatérsky pokus pána premiéra, ktorý by sa mal zaoberať školstvom a zdravotníctvom, zaútočiť na Igora Matoviča, neúspešne, amatérsky. Napriek tomu, že premiér má takéto aktivity, povedal, že ale pre školstvo už nič neurobí, pre učiteľov už nič neurobí.
Mám taký pocit, a teraz budem hovoriť špeciálne o tom školstve, pretože toto je prvý bod tejto schôdze, že školstvo nielenže stagnuje na Slovensku v porovnaní s vyspelým svetom, ale aj upadá. Prepadá sa v rebríčkoch stále nižšie a nižšie. Myslím, že tie čísla sú známe. A často citované sú aj v dôvodovej správe alebo odôvodnení tejto schôdze.
Veľmi často táto vláda, ale aj predchádzajúce vlády hovorili o tom, že školstvo je priorita. Viete, ak máme desať alebo dvanásť priorít, tak vlastne priorita potom nie je nič. Ja som presvedčený, že bol čas a je čas, aby školstvo bolo naozajstnou prioritou, teda aj voči iným oblastiam, že nestačí len udržiavať nejaký falošný sociálny zmier, aby sa nám nebúrili ľudia s tým, že každému dáme kúsoček, ale treba odvážne vsadiť na to, čo je našou budúcnosťou, čo Slovensko posúva dopredu.
Jeden zo spôsobov, akým môžeme vidieť, akou prioritou je školstvo pre súčasnú vládu strany SMER, je aj to, že v priebehu volebného obdobia sa tam vystriedali traja ministri, v rámci nejakých politických nominácií presúvaním medzi rôznymi postami, pretože pán Paška zlyhal na poste predsedu Národnej rady, tak sme mali troch ministrov školstva. Dúfam, že sa to už teraz nezmení. A reálny záujem sme počuli na školskom výbore, kde odborári povedali priamo, citujem ich, že váš pôvodný návrh navýšenia platov bol 1,3 %, ak si dobre pamätám. Vyjednalo sa toho viac, ale s tým prišla vláda.
Takže ako vyzerá realita za tie tri roky. Ja som si dovolil včera urobiť jednu takú konkrétnu vec. Spomínal som, že do parlamentu som prišiel priamo z vyučovacieho procesu. Zavolal som na našu školu, poprosil som tamojšiu pani riaditeľku, či by mohla poprosiť na ekonomickom úseku, aby vyrátali, koľko by som dostal teraz plať podľa všetkých tých navýšení a posunov, ktoré nastali za posledné štyri roky, tak, že som učiteľ s pätnástimi rokmi praxe, vysokoškolsky vzdelaný, učím na gymnáziu. Suma, ktorú mi oznámili, je 600 eur. Keby som ja teraz skončil s prácou v parlamente, nezvolia ma alebo odstúpim z kandidátky alebo si neprevezmem poslanecký mandát a nastúpil by som do školstva, moja čistá mzda, teda to, čo dostanem na účet, bude 600 eur. V tomto čase podľa odhadov napríklad EUROSTAT-u je odhadovaná tá mzda za rok 2015 čistá, priemerná mzda, nie vysokoškolská, priemerná zhruba vo výške 680. To znamená, že ako učiteľ, ako vysokoškolsky vzdelaný človek by som bol hlboko pod priemernou mzdou na Slovensku. Viete, ja som človek so sebou osobne spokojný a vďačný. A nestojím tu preto, lebo by som chcel vydupať pre seba súkromne a pre našu rodinu nejaký zvýšený príjem. A myslím si, že to nie je ani cieľ učiteľov.
Tu nejde o učiteľov ako o sociálnu skupinu a o to, aby sme prilepšili jednej zamestnaneckej skupine na úkor ostatných. Viete, učiteľ je niekto iný ako bežný zamestnanec. Jednak trávi veľmi veľa času s našimi deťmi. A ďalej, sú učitelia ľudia aktívni, ktorí majú za cieľ pozdvihovať úroveň aj kultúrnu, vzdelanostnú, výchovnú. Poviem svoj príklad, iný taký nemám. Ako učiteľ som bol člen rady školy za zamestnancov, bol som aktívny učiteľ, zaujímal som sa o to, ako funguje naša škola, snažil som sa vplývať na jej priebeh, volil som riaditeľa školy ako zástupca zamestnancov, čiže učiteľov. Ako rodič som bol členom rady školy za rodičov a tiež som sa snažil ovplyvniť beh školy, kde chodili a chodia naše deti. A rovnako som bol istý čas aj predsedom rodičovského združenia na škole, kde sú naše deti. Vyplývalo to možno z môjho prístupu k životu, ale aj z toho, že učiteľ nie je človek, ktorý si odučí nejaké svoje 45-minútovky a potom rýchlo prebehne z triedy do triedy za tých desať či pätnásť minút, alebo možno len päť, ale človek, ktorý sa snaží tú príležitosť, ten priestor, ktorý má, využiť na to, aby pozdvihol úroveň ľudí okolo seba. Dobre viete, že to tak vždy bolo, že v rôznych aj obdobiach, aj na rôznych miestach učiteľ bol ten, ktorý bol nositeľom vzdelanosti a kultúry.
Požiadavky Iniciatívy slovenských učiteľov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení, hovoria napríklad konkrétne, čo sa týka platového ohodnotenia, o 140 eurách teraz a o 90 eurách od ďalšieho roka. Čiže spolu, ak dobre rátam, tak je to 230 eur. Ja s tým súhlasím. A myslím si, že je to naozaj minimum, čo môžeme urobiť v danej veci urobiť. Po tých štyroch rokoch, viete, čo som strávil v parlamente, keby som sa vrátil späť, tak môj plat by sa po navýšení o nejaké tie percentá neposunul tak, aby som bol v zásade v nejakej inej sociálnej kategórii. A stále ako učitelia zostávame vlastne v istom zmysle sociálne prípady, čo je naozaj hanba, nútiť ľudí, ktorí sú inteligentní, vzdelaní, pracovití, kultúrni, aby pracovali z apelu na nejaké povolanie alebo na čosi hlboko pod priemerom svojho vzdelania.
Musím povedať za náš poslanecký klub, aj za kandidátku OĽaNO – NOVA, že náš záväzok v našej zmluve so Slovenskom je navýšenie o minimálne 10 % každý rok volebného obdobia platov učiteľov. Ak by sme to zrátali, tak je to asi 250 eur v čistom za tie štyri roky. To nehovorím ako odpoveď, to hovorím ako minimálny záväzok, ktorý by sme chceli dosiahnuť a na ktorom by sme trvali v prípade, že by sme sa stali súčasťou vládnej koalície, pretože myslíme si, že takýmto spôsobom by sa predsa dalo odpútať nejako od toho priemeru, respektíve od toho podpriemeru, v ktorom sa učitelia a školstvo nachádza.
Keď to chcete vedieť v percentách, tak podľa nášho modelu, ktorý navrhujeme, tých 10 % ročne by ten posun za volebné obdobie bol celkovo o 46 %, čo si myslíme, už je zásadný posun. Aby bolo jasné, to nie je preto, aby sa mali učitelia lepšie, to je preto, aby sme sa mali na Slovensku lepšie, pretože ak nebudeme investovať do školstva a nezvrátime ten trend, ktorý je upadajúci, a apelujem naozaj na všetkých kolegov, nielen na poslancov vládnej strany, tak jednoducho Slovensko sa bude prepadať, bude sa zvyšovať nezamestnanosť mladých, bude sa prepadať výkonnosť ekonomiky, pretože vieme, že to, čo ide dnes dopredu, je vzdelanostná ekonomika, a nie ekonomika založená len na nejakej hrubej produkcii. Takže nebojujeme za učiteľov, áno, aj to robíme, ale bojujeme za školstvo, za budúcnosť, za naše deti, aby mali naozaj perspektívu.
Možno sa niekto opýta, odkiaľ by sme na to chceli zobrať peniaze.
Poviem tú prvú vec a zopakujem to, čo som povedal. Ak je niečo priorita, tak to musí byť priorita aj absolútna, aj relatívna. To znamená, že musíme sa dohodnúť ako nová vládna koalícia na tom, aby sme proste školstvo aj v porovnaní s ostatnými oblasťami posunuli dopredu, aby sme naň dali viac financií.
Ďalšie možnosti, ďalšie zdroje tiež sú uvedené v odôvodnení, vieme len teraz povedať o kauzách za desiatky miliónov eur. Tieto peniaze sa jednoducho nehospodárne vynakladajú v školstve. A keby sa tieto veci zrátali za celý rok, za celé volebné obdobie, tak by to boli isto aj stovky miliónov eur. Čiže tuto vidíme jednoznačne povinnosť, aby sme hľadali tie zdroje tu.
Ja poviem taký konkrétny príklad. Je to také dobre hmatateľné. Viete, že prednedávnom boli zverejnené podklady o obstarávaní niektorých učebných pomôcok. Z nich jednou bol sifón za 271 eur a ďalšou, to nie je až také známe, splachovač za 375 eur. Takže ak sa vrátim k svojmu učiteľskému platu, tak by som si mohol z neho za mesiac dovoliť kúpiť dva sifóny a jeden a pol splachovača. To, si myslím, je dosť málo. Možno niekto povie: „No počúvaj ma, ale však ty vieš, ako to je, veď tam treba pripraviť nejakú metodiku, nejaký projekt a tak ďalej.“ Áno, to viem. Ale musím vám povedať ako učiteľ, že je dôležité v prvom rade, čo robí študent, čo robí žiak, nie to, čo robí učiteľ. To znamená, ak by štát bol ochotný preplatiť 5 eur za sifón alebo možno, pozerali sme to teraz na internete, 30 eur za splachovač, ja ako učiteľ by som veľmi rád v rámci napríklad toho pracovného vyučovania tie pomôcky pripravil s tými deťmi, ktoré by ich nielen videli s tým, že, jéj, za 271 eur takto vyzerá sifón, lebo aj by sme to spolu pripravili.
Zdá sa mi, že naozaj tá hospodárnosť je veľmi neefektívna alebo je to nehospodárne a je to paradoxné práve v porovnaní s tými platmi učiteľov, kde ďalšia kauza hovorí o obstarávaní v rámci nejakej informačnej technológie, kde školiteľ dostane 600 eur na deň a učiteľ dostane 600 eur na mesiac.
Takisto poviem niečo ako učiteľ aj k tomu overovaniu kompetencií, konkrétny príklad. Maximálne podporujem teda túto požiadavku, nielen aby sme si odsedeli, aby sme formálne získali nejaké hodiny, nejaké body, ale aby to bolo reálne, aby to bola efektívna vec. Som presvedčený, že každý, poviem to slovami, normálny učiteľ, cíti potrebu a berie ako samozrejmosť to samovzdelávanie, zvyšovanie kompetencie s tým, že ak je možnosť túto kompetenciu si zvýšiť zmysluplne, nielen nejakým odsedením si niekde, tak to len privíta.
Uvediem príklad. Ja možno preto, že som chlap, tak som mal blízko k počítačovej technike, k informačným technológiám, sám som sa naučil programovať webové stránky. A keď sme dostali možnosť, že v rámci nejakého vzdelávania môžeme získať nejaký certifikát ešte pred nejakými rokmi, v poriadku, prišiel som tam na prvé stretnutie, pričom keď nám predstavili plán, v čom sa budeme vzdelávať, tak som sa opýtal: „Prosím vás, keď ja to všetko viem bez problémov robiť, tak mohol by som prísť aj na tú záverečnú skúšku?“ Povedali na to: „Áno, môžete teda pripraviť nejakú prezentáciu alebo nejakú webovú stránku.“ Tak som si vypočul tú prvú hodinu a keďže všetko to ostatné som vedel, tak som prišiel a predstavil som tú záverečnú prácu. Myslím že to je úplne normálne, je to zdravé, je to efektívne. Takže podporujem takúto vec. Bavili sme sa o tom už v tomto volebnom období viackrát, bohužiaľ, nebolo to vyslyšané, je mi to ľúto, vodíte učiteľov za nos. A mám informácie, ale o tom bude zvyšok schôdze, že zavádzate aj sestry v tom, že pán premiér sľubuje, že to bude bez problémov, vrátiť sa do nemocníc. A keď to niekto urobí, tak potom s tým má veľké problémy.
Ako ukazuje realita, vy ste sa rozhodli, že školstvo pre vás nie je priorita. Hovoríte, že je to pre vás priorita, možno ste v tom urobili zopár krokov, nechcem byť úplne nevďačný, ale nie je to priorita, žiaden zásadný posun sa tu neudial, mali ste mandát, aký nemala doteraz žiadna vláda, nemôžete sa tak vyhovárať na žiadneho koaličného partnera. Školstvo pre vás nebola priorita. Skúste uviesť dôvod, povedzte, prečo nie je priorita.Ja som presvedčený, že školstvo je a musí byť priorita pre veci, ktoré som už x krát zopakoval. A pre nás je prioritou, a preto naozaj chceme sa o tom baviť a chceme sa zaviazať aj do budúcnosti, že to nebudú len slová, ale aj činy, a preto určite prijímame aj tie požiadavky a návrhy iniciatívnych učiteľov, chceme vyzvať vládu, aby využila ešte čas, ktorý má do volieb, ešte máme tri týždne dovtedy, mali sme mať riadnu schôdzu, aby prišla, tak ako navrhujeme v uznesení, s legislatívnymi návrhmi, lebo len ona to už teraz môže urobiť. A zároveň dúfam, že o nejaké tri týždne vás vymeníme a budeme môcť realizovať to, čo je dobré pre Slovensko, pre naše deti, pre budúcnosť, aby sa to všetko posunulo dopredu. (Potlesk.)
|
12.
Ďakujem za slovo. Aby som nemusel vykrikovať, tak to chcem povedať takto. Chcem vás úctivo požiadať, pani podpredsedníčka, aby ste trvali na tom, aby sa dodržiaval rokovací poriadok, aby ktokoľvek z vlády, kto bude vystupovať, aby vystupoval k dotyčnej veci a odôvodneniu, a nie prezentoval nejaké úspechy vlády. Ďakujem.
|
42.
Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánu poslancovi Froncovi za jeho vystúpenie, ktorým uviedol dôležitý kontext lásky, ktorá hľadá riešenia, ktoré neodsúdia a ktoré neublížia a zároveň sa zastanú tých maličkých. Tiež, ako tu zaznelo, samozrejme, som za to, aby sme chránili život. Nenarodené dieťa je človek, bezbranný, nevinný človek. Nie je žiaden dôvod, ospravedlniteľný, aby sme mu priamo ubližovali, zabíjali ho. Takže táto téma je jasná.
Budem hlasovať "za" v prvom čítaní. Ale pretože je tam mnoho ďalších vecí, na ktoré môže byť rôzny názor, a ja si nemyslím, že je dobré zákonom nariaďovať nejaké presvedčenie, pokiaľ nejde priamo teda o ochranu života tých nenarodených detí, tak v druhom čítaní by som hlasoval teoreticky "za" iba v prípade, že by sa tieto ustanovenia vymenili. Ak nie, tak v druhom čítaní by som ako celok tento zákon podporiť nemohol.
Takže ďakujem, som za ochranu života. Budem hlasovať "za", ale skúsme hľadať spôsoby, ktoré vychádzajú z lásky, a nie z tvrdosti.
|
12.
Ďakujem za slovo. Na začiatku by som chcel poďakovať, poviem to tak, Erike, ktorá vystúpila naozaj teraz ako žena a matka, ktorou teda je a pre ktorú to je, pre ňu, veľmi dôležité a je také charakteristické. Takže ďakujem, že si vystúpila a že si vniesla tento prvok.
Chcem povedať jasne aj ja takisto, že som za život. Som otcom štyroch detí. Snažil som sa, aj som bol pri všetkých ich štyroch pôrodoch. Teda vnímam tie veci, najviac ako len môžem byť so svojou manželkou v týchto veciach, aj keď som muž. Pochopiteľne zúčastnil som sa oboch pochodov za život, povedal by som o sebe, že som "prolajfer". Som členom Fóra života. A preto, že som za život, tak potrat vnímam ako smrť, ako zabitie, a naozaj niekedy ako vraždu, a preto som jednoznačne proti. A preto budem aj teraz v prvom čítaní hlasovať za tento zákon.
Chcem však povedať, že ak by bol v takejto nezmenenej podobe v druhom čítaní, nemohol by som ho podporiť, pretože sa podľa mňa v ňom nachádzajú aj veci nie dobré, nie správne, niekedy príliš tvrdé, nemilosrdné a možno aj nespravodlivé. Takže áno, podporujem, aby sme túto tému posunuli do druhého čítania, ale chcem požiadať aj predkladateľa, aby zachádzali s touto témou veľmi tak múdro, citlivo a konsenzuálne, aby sme mohli možno nájsť dobré riešenia, a nie také, ktoré by traumatizovali alebo ktoré by aj nespravodlivo ubližovali.
Ďakujem.
|
81.
Ďakujem veľmi pekne. Prvá vec, mám námietku, podľa mňa sa malo hlasovať najprv o mojom návrhu, tak ako bol predložený v pléne, a potom o návrhu pána Poliačika. Ale to je vedľajšia vec.
Tak žiadam v mene troch poslaneckých klubov, Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, Kresťanskodemokratického hnutia a MOST - HÍD, o zvolanie poslaneckého grémia okamžite. Ďakujem.
|
79.
Ďakujem. Mal som dojem, že to nie je celkom jasné, ako ste si tam hore v predsedníctve vyjasňovali, tak to chcem pripomenúť, že vás žiadam, aby ste dali hlasovať o tejto veci: prerušiť, tak ako to pripomenul aj pán poslanec Lipšic. Teraz keby ste o tom mohli dať hlasovať. Ďakujem.
|
28.
Ďakujem. Pán podpredseda, chcem dať návrh, aby ste dali hlasovať o tom, aby sme prerušili rokovanie a odložili ho do prítomnosti niektorého naozaj z príslušných ministrov.
Odôvodnenie: Ja nemám nič proti pánu ministrovi Jahnátkovi, ale ako som povedal aj vo faktickej poznámke, podľa mňa toto nie je relevantný spôsob komunikácie, my máme jasné námietky, otázky, na ktoré nereagoval ani samotný minister spravodlivosti a nieto ešte ďalší ministri, ktorí tu ani nie sú prítomní.
Takže opakujem návrh, prosím vás, prerušte a odložte rokovanie o tomto bode, dokiaľ nezabezpečíte účasť týchto ministrov.
Ďakujem.
|
20.
Ďakujem za slovo. Úplne súhlasím s pánom poslancom Lipšicom. Veľmi jednoduchá situácia. Máme tu navrhnutú zmenu ústavy, možno sa o nej bude o chvíľu hlasovať. Trestný zákon, ktorý premiér a vláda predstavuje ako kľúčový, ale v skutočnosti si z nás robia naozaj len nejakú rohožku. Ja si myslím, že je to urážka pána predsedu parlamentu. Je to vaša urážka. Jednoducho zariaďte to, zariaď to, my tu nemôžeme byť, máme nejakú poradu. Vybavte to. My si potrebujeme dať PR, potrebujeme si urobiť tlačovku, vy to tu doklapte, však máme 83-ku, spravme to. Presne tak to vyzerá. Ak to tak nie je, určite to tak vyzerá.
Ja som člen branno-bezpečnostného výboru, podobne s pánom Lipšicom, tieto zákony sa týkajú ministra obrany, ktorý je zodpovedný za Vojenské spravodajstvo, týkajú sa ministra vnútra, ktorý je zodpovedný za políciu, týkajú sa premiéra, ktorý je zodpovedný za SIS-ku, a, pochopiteľne, sa týkajú ministra spravodlivosti, ktorý je zodpovedný za Trestný zákon. Keby sme boli v normálnej, skutočnej, serióznej situácii, tak tu sedia všecia títo páni a odpovedajú na naše otázky, debatujú a potom sa môže prijať nejaký odborný zákon. Nehovoriac o tom, že už aj to by bolo s krížkom po funuse, pretože tu mali sedieť skôr a mali sa dohadovať predtým a rokovať aj o ústave, aj o Trestnom zákone.
Ďalšia vec je, keď sme boli na výbore pre obranu a bezpečnosť, tak úplne otvorene zástupcovia spravodajských služieb povedali, že veci, ktoré sa im nazbierali za niekoľko rokov a neboli priamo politicky priechodné, teraz využívajú príležitosť, aby to tam vsunuli. Takto to povedali, citujem ich. To znamená, že tu nejde teraz o nejaký boj proti terorizmu, ale o zámienku. Jednak politickú a možnože aj odbornú. Môžme sa o tom baviť, ale potom si to tu otvorene povedzme. Nato je Národná rada, nato je parlament, ak nie, tak nás potom urážajú a jednoducho robia spôsoby, ktoré sú nedôstojné a podľa mňa je to zneužívanie situácie.
Ďakujem.
|
65.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán neprítomný minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel krátko vyjadriť k tomuto návrhu.
Jedna z vecí, čo sa týka predkladania opozičných návrhov, je to naše právo, ktoré myslím si, že využívame v rozumnej miere, podľa toho, ako usúdime. Bola normálne naplánovaná schôdza posledný januárový týždeň, prvý februárový bol termín na predkladanie návrhov. Takže v tom nevidím žiaden problém. Názory na to môžu byť iné. Ale to len taká krátka úvodná poznámka.
Chcel by som povedať o troch veciach, ktoré sa týkajú práce poslanca a tohto návrhu zákona. Asi by som nazval, že ľudia, práca a transparentnosť.
Prvá vec je, že veľakrát nefungujú nejaké také ad hoc návrhy na obmedzenie niečoho, ako je napríklad ten pozmeňujúci návrh, aby mohol mať poslanec len troch asistentov a jednu kanceláriu. Pretože pokiaľ na týchto miestach poslancov nebudú ľudia, ktorí sú charakterní a čestní, tak vždycky sa dajú tieto veci obísť a samotné obmedzenie počtu nejakým spôsobom túto vec nerieši. O chvíľu poviem aj prečo. Druhá vec je práca. Hovoríme o zmrazení platov, hovoríme o obmedzení počtu asistentov. Z môjho pohľadu je rozhodujúce hovoriť o práci. To znamená, že ako pracujeme, čo robíme, či robíme. A s tým súvisí tá tretia vec, to je transparentnosť. Ja vždy pozývam ľudí na stretnutiach v regiónoch, kdekoľvek, aj cez sociálne siete, aby sledovali moju prácu. Aby sledovali, čo robím.
Nakoniec na stránke Národnej rady sú zverejnené aj počty, aj mená asistentov, aj ich odmena, sídlo kancelárie. Ja osobne som taký špeciálny typ s pánom poslancom Galkom, že to číselko je u nás najväčšie v tomto volebnom období, a to je sedem poslancov (pozn. red.: správne má byť – "asistentov"), máme obaja rovnako (Reakcie z pléna.) Áno, ďakujem veľmi pekne, správne, som rád, že ma počúvate, sedem asistentov. To číslo je z takého dôvodu, že tak to najlepšie vyhovuje našej práci, a tá odmena pre siedmich alebo pre jedného môže byť maximálna stále rovnaká, ktorá je tiež uvedená na stránke Národnej rady. Fakt je taký, že mám dvoch, nazvem to, riadne zamestnaných asistentov a jedného z nich mám tu v Bratislave a jedného z nich v poslaneckej kancelárii v Žiline, ktorú naozaj teda viem, kde je. Som v nej veľmi často, keď nie je schôdza Národnej rady alebo keď nemám nejaké poslanecké výjazdy. A potom mám ešte piatich asistentov, ktorých naozaj, ktorí teda sú dohodnutí za jedno euro. Treba povedať, že to euro si nefakturujú, ale nie je to preto, že by sme nejakým spôsobom chceli robiť niečo nekalé, ale preto, aby tí ľudia, ktorí tú prácu vykonávajú, buď pre mňa alebo pre poslanecký klub, v prospech občanov, aby ju mohli vykonávať, poviem takto, nejak nie voľnejšie, ale efektívnejšie. Z toho dôvodu, že ako asistenti môžu mať potom prístup a nemusím ich stále ja vyzdvihovať, keď tí ľudia pracujú. To znamená, že obmedzíte tým ich pracovné možnosti. Ale v poriadku, ja to budem akceptovať, prispôsobíme sa, ak sa na tom Národná rada uzhodne, je to v poriadku. Ja osobne si myslím, že to nie je dobrý návrh a že ten problém, ktorý vznikol napríklad s tou pani kaderníčkou, ktorá je tu tak, nešťastnica, pertraktovaná často, alebo s ďalšími možno neefektívnymi alebo nečestnými spôsobmi sa nevyrieši. Stále sa to dá nejakým spôsobom obísť, takže ja osobne nebudem za tento návrh hlasovať a nepodporím ho, nemyslím si, že je dobrý.
A znova sa chcem vrátiť k tomu, v prvom rade sa to týka voličov, hľaďme na ľudí, ktorí nás zastupujú, lebo poslanec je človek, ktorý zastupuje ľudí, ktorí ho volili. Ja som v Národnej rade preto, lebo mi dôveroval nejaký počet ľudí, a keby som bol kandidoval zo 150 miesta, tak by som sa bol prekrúžkoval. Ja tých ľudí chcem zastupovať a ja ich vyzývam: kontrolujte ma, kritizujte ma, ja vám rád odpoviem na vaše otázky, robím aj chyby, ak ich odhalíte, upovedomte ma, lebo som naozaj platený aj z vašich daní. Takže to je prvá vec. Druhá vec je naozaj sledovať prácu a potom primerane tomu hovoriť o mzde alebo teda odmene, alebo či už poslanca, alebo asistentov. A po tretie, naozaj tá transparentnosť, ktorá, si myslím, z jednej strany formálne často aj je, ale prakticky sú skoro občana zavaľovaní nejakými takými centralistickými prístupmi, kde všetko sa točí len okolo, okolo nejakej, nejakej mediálnej osôbky, povedzme nejakého lídra, a ľudia sú zvyknutí skôr na prestrelku zopár nejakých, nejakých lídrov. Ja si myslím, že demokratická spoločnosť je o tom a Národná rada je o tom, ako, ako pracujú jednotliví poslanci, Treba si všímať ich prácu a potom následne ich voliť alebo nevoliť, ak, ak som ich sklamal ako poslanec.
Tak ja sa teda neprihováram za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a myslím si, že to nie je dobré riešenie.
Ďakujem.
|
156.
Ďakujem pekne. Mňa z prejavu pána poslanca Matoviča zaujala tá časť, keď hovoril, že neurobili ste nič. Pretože jedna vec je taká tá pozitívna, že apelujeme na to, čo sa stalo zlého a za čo treba niesť politickú zodpovednosť, a druhá je tá negatívna, čo sa neurobilo. Ja ako učiteľ niekedy, keď som oslovil niektorého zo študentov, ktorý sa akoby tak zašíval, tak on sa bránil takým obligátnym, že: "Veď ja som nič neurobil." "No ale ty nie si v škole, priateľu, na to, aby si nič neurobil, ale na to, aby si urobil to, čo je správne a dobré." Takže tá zodpovednosť je tu dôležitá a naozaj nestačí neurobiť nič. Navyše, bohužiaľ, také sa ani nedeje. Udialo sa mnoho závažných pochybení, ktoré tu boli zopakované, ale mnohé veci, ktoré sú také pálčivé, boli tu príklady Žiliny, kde bývam, Košíc, kde je táto situácia naozaj veľmi vážna.
Takže ďakujem za to upozornenie na tieto veci a tiež sa pripájam k tomu, naozaj za toto treba niesť zodpovednosť.
Ďakujem.
|
184.
Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko. Súhlasím s tým, že jedným z dôvodov je aj tá väčšia možnosť inklúzie v rámci toho homeschoolingu, pokiaľ nie je v riadnom školskom systéme. Ale pre mňa stále zostáva aj tá druhá, to vlastne akoby prednosť rodičov pri výchove, pokiaľ, samozrejme, si to želajú a sú toho schopní. Ďakujem.
|
174.
Ďakujem pekne. Ja pár slov na podporu tohto návrhu alebo aj tejto myšlienky, sme v prvom čítaní a vychádzam primárne z toho teda, že som rodič štyroch detí, zároveň aj učiteľ. Jedno z mojich detí je na strednej škole, dve na základnej a jedno je ešte v materskej škôlke. Zároveň ako učiteľ gymnázia asi 15 rokov sa na to pozerám aj z jednej aj z druhej strany. Musím povedať, že my v našej rodine sme mali pôvodne túžbu takto vlastne vzdelávať deti doma, ale v tom čase, keď naše najstaršie deti vlastne prišli na svet, tak ešte takáto možnosť legislatívne nebola upravená a nakoniec z rôznych praktických dôvodov, aj keď už tá možnosť potom bola, sme k tomu nepristúpili, ale musím sa tak osobne priznať, že ma z toho bolí srdce. Príde mi to ako zvláštne, že také základné veci o živote sa moje deti dozvedajú od iných ľudí. A to nehovorím kvôli nedôvere voči učiteľom, sám som učiteľ, čiže v žiadnom prípade nevidím učiteľov ako nejakých cudzích ľudí. Naopak, veľakrát sú to naozaj takí druhí rodičia tých detí, takže nevychádza to z nejakého podozrievania školstva alebo učiteľov. Na druhej strane je to normálne, že deti tie základné hodnoty aj základné poznanie o svete dostávajú v rodine a je výborné, ak rodina funguje a ak tieto veci sa do detí dostávajú od tých najbližších ľudí, a to je otec a matka a samozrejme, prípadne širšie príbuzenstvo. Ja sám si spomínam, ako hlavne, keď som teda mal ešte aj viac času, bol viac doma, tak som chodil s deťmi v určitom veku na tzv. prieskumy do prírody, kde sme išli, niečo sme videli, porozprávali sme sa o tom, povedali si nejaké informácie, bolo to veľmi prirodzené, milovali sme to, aj deti, aj ja. Na druhej strane niektorí ľudia namietajú, že je problémom pri tomto domácom vzdelávaní socializácia a tak ďalej. Väčšina rodičov, ktorí sú schopní a ochotní do toho ísť a je to naozaj veľmi malé percento rodičov, žijú zároveň dosť intenzívnym spoločenským životom a sú v spojení s ďalšími takýmito rodinami, častokrát aj viacdetnými, čiže tie deti sú veľmi intenzívne, aj socializované.
Znova, aby bolo jasné, hovoríme možno o nejakom promile, o nejakých promile počtu ľudí a počtu rodičov a detí, ktorí sa do tohto zapájajú, pretože ľudia, ktorí to majú na srdci, ako napríklad ja, v konečnom dôsledku pod vplyvom praktických okolností uprednostnia to školské vzdelanie a vyberajú si potom školy, ktoré sa im zdajú pre ich deti najvhodnejšie. Ja si myslím, že rodičom, ktorí sú naozaj tak zodpovední a majú toto na srdci, tak štát by mal vytvoriť maximálne dobré ústretové podmienky, aby túto svoju myšlienku mohli realizovať, pričom pochopiteľne dohľad štátu pre určité extrémne situácie je dobrý, ak zostáva. A ja si spomínam na jeden prípad, kde ešte v dávnejšej dobe, možno z môjho pohľadu o pol generácie ďalej, v Holandsku jeden rodič odmietol dať svoje deti nastúpiť do školy. Tak, samozrejme, ho obvinili, bol súd a on sám sa na to teda pripravil a nakoniec argumentáciou, hoci nebol právnik, vyargumentoval, že súd uznal, že podľa ústavy majú rodičia právo a ak ho zanedbávajú, ak ho zanedbávajú, tak vtedy môže nastúpiť štát. A dalo by sa povedať, že deti majú právo byť vzdelávané, rodičia majú právo svoje deti vzdelávať, ale neznamená to automaticky povinnosť školského vyučovania, ak tá povinnosť a to právo zároveň sú realizované teda ináč.
Takže zhrniem to len veľmi jednoducho, podporujem to, treba umožniť takýmto ľuďom naozaj priaznivé podmienky. Stretávam sa s týmito ľuďmi, viem, že sú to veľmi vzácni, vzdelaní ľudia, ktorí sa snažia, aby mohli robiť to, čo je podľa nich pre ich deti, pre ich rodiny to najlepšie. Častokrát sú tam aj špecifické podmienky, ktoré naozaj mnohí tí rodičia vedia najlepšie zhodnotiť. Takže budem hlasovať za tento návrh zákona, aby postúpil do druhého čítania. Týmto aj ďakujem pánu navrhovateľovi, že ho predložil. Ďakujem.
|
14.
Ďakujem za slovo. No práve sme svedkam i toho, ako de facto SMER v parlamente obmedzil rozpravu opozičných poslancov na dve minúty. Tak to de facto je. Musíme sa teraz vyjadrovať k tomu. Plus bod pre pána ministra je, že vystúpil v rozprave a že vôbec aspoň tie dve minúty môžme reagovať.
Chcem vás ale vyzvať, ste nie len podpredsedom vlády, ale ste aj podpredsedom SMER-u, tak prosím vás, v zákulisí skúste potlačiť na to, aby sme ten proces skutočne mohli vrátiť do normálu, a vystúpte potom pri hlasovaní v druhom, resp. v treťom čítaní, aby sme mohli sa vyjadriť normálne v rozprave dostatočne rozsiahlo na to, aby sme mohli vyjadriť sa k tým veciam, ktoré sme dostali až včera večer na poslednú chvíľu. Vládny návrh, ak sa niečo mení, tak to má byť uvedené priamo vo vládnom návrhu. Pozmeňovák môže meniť niečo, a nie, že prináša niečo úplne nové. Vieme, že to mohlo byť už v máji, minimálne na výbore niekoľko dní pred touto schôdzou, a keď nie, tak pri tak závažnej veci sa to mohlo predniesť, pán poslanec a spravodajca Kamenický, rovno na začiatku rozpravy a mohla byť k tomu rozprava. Niekto povie, je to taktika. Pochopiteľne, áno, je, ale z môjho pohľadu nečestná, pretože taktiku a politiku urobíte aj vy, že to prijímate takto pred voľbami, a je logické, že my na to chceme zareagovať. Logické a čestné by bolo otvoriť to v rozprave, mať príležitosť argumentovať, prečo takéto potraviny, prečo nie. Ak by niekto namietal, prečo tam nie sú také, tak povedať, O. K., financie sú na tom takto, môžeme si dovoliť toto. To je podľa mňa čestná argumentácia. A povedať, odkiaľ pokryjeme ten výpadok dane, kto to zaplatí.
Bohužiaľ, toto nevidíme v tomto parlamente – a nielen z vašej strany – zdá sa mi, že to prispieva k stupňovaniu populizmu, a nepáči sa mi ani to hádzanie vaša vláda – naša vláda. Vtedy ste kritizovali, keď ste boli v opozícii, to bola vaša úloha. Teraz je obhajovať váš návrh a naša úloha je kritizovať. Ľudia vo voľbách vyhodnotili to, či tie kroky predchádzajúcej vlády boli dobré alebo zlé.
Ďakujem.
|
146.
Ďakujem za slovo. Ja by som chcel znova zopakovať ten návrh a požiadavku, aby ste zvolali poslanecké grémium. Odôvodnenie: preto je určené, aby tu boli tri opozičné kluby, že to nie je nápad jednotlivého poslanca. Tá situácia je neštandardná. Podľa nás bezodkladne znamená hneď a nevidíme žiaden dôvod, ak by, ak by tá situácia nebola taká a netýkala sa tejto veci.
To, že pán minister vystúpi v rozprave, je fajn a je to prejav dobrej vôle, ale reagovať faktickými poznámkami je úplne niečo iné, ako keď so závažným pozmeňujúcim a vládnym návrhom prídete úplne na koniec rozpravy, kde sa o tom už nedá diskutovať. To, že to má nejaké politické hľadiská, preto si myslím, že je dobré, aby sa stretol ten poradný orgán aby sme si to vydiskutovali, pretože budeme vysoko pravdepodobne žiadať, aby sa otvorila rozprava, aby sme znova mohli vystúpiť alebo aby sa to vrátilo do výborov. Takže je to vážna vec, bez ktorej podľa mňa nemožno pokračovať.
|
Ďakujem. Chcem vás požiadať, vážený pán predseda, aby ste ihneď zvolali grémium na žiadosť troch poslaneckých klubov, hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, Kresťanskodemokratického hnutia a strany MOST – HÍD. Ďakujem.
|
241.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, pán spravodajca, na úvod krátke ospravedlnenie, že nie som úplne ustrojený, ale chcem aj takýmto spôsobom symbolicky upozorniť na Národný pochod za život, ktorý sa uskutoční v nedeľu, a myslím, že hodnoty života a rodiny sú dôležité, a navyše úzko súvisia aj s týmto návrhom, pozmeňujúcim návrhom, ktorý chcem predložiť.
Chcem povedať, že o túto zmenu sme sa usilovali už v priebehu volebného obdobia, teda tri a pol roka, a týka sa práve registrácie vozidiel, o ktorých hovoril aj pán spravodajca, tentoraz registračnej dane pri prvom prihlásení vozidla a týka sa toho, že viacmiestne autá, ktoré potrebujú viacčlenné rodiny, teda štyri a viac detí, na svoj život, na starostlivosť o rodinu, tak budú, budú mať určitú finančnú úľavu. A hneď na začiatok poviem, že ide jednorazovo o sumu vo výške 80 až 200 eur, čo si myslím, že je celkom fajn. Tento návrh sme konzultovali aj s ministerstvom financií, ďakujem za ústretovosť a takisto chcem spomenúť aj úlohu pána poslanca Jána Podmanického, predsedu sociálneho výboru, ktorý tam odviedol tiež svoj kus práce.
Takže prečítam tak, ako je to potrebné, celý doplňujúci a pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku, Miroslava Kadúca, Jána Podmanického a Vladimíra Matejičku k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pod tlačou 1581).
Ešte by som teda chcel, zabudol som aj ďalším kolegom poďakovať, špeciálne kolegovi Miroslavovi Kadúcovi, ktorý mi pomohol tento zákon vrátiť späť do legislatívneho procesu už po niekoľkýkrát.
Takže vládny návrh zákona, mimoriadny vládny návrh zákona sa dopĺňa takto:
V čl. III sa za doterajší bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
"20. V sadzobníku správnych poplatkov časti VI. Doprava v položke 65 sa časť poznámky k VI. časti dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
3. Poplatok podľa písmena b) tejto položky sa zníži o 50 % pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie s výkonom motora do 110 kW vrátane, ak ide o zápis držiteľa, ktorým je osoba podľa osobitného predpisu 20aa) uplatňujúca si nárok na rodinné prídavky najmenej na štyri deti najviac do veku 18 rokov vrátane. Pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla podľa prvej vety je potrebné priložiť fotokópiu rodného listu dieťaťa."
Poznámka pod čiarou k odkazu 20aa znie:
"20aa) § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Takže teda krátke odôvodnenie. Ide o to, že v tomto volebnom období bol prijatý zákon, kde pri registrácii zostáva taký nižší poplatok vo výške 33 eur pre vozidlá, osobné motorové vozidlá s výkonom motora do 80 kW, čo je v poriadku pri päťmiestnych vozidlách, pri viacmiestnych, samozrejme, z dôvodu samotnej povahy toho vozidla, ktoré je väčšie, ťažšie, jeho obsadenosti, nie je výkon motora nad 80 kW luxus, ale štandard a potreba pre bezpečnosť, a preto sme tam navrhovali tú zmenu, aby ten, tento nižší poplatok sa pri takýchto viacmiestnych autách pre viacčlenné rodiny uplatnil až do výšky 110 kW. Nakoniec sme našli vyhovujúci kompromis, úplne rozumiem tomu, že pán minister potrebuje strážiť kasu, tak je to absolútne správne, tak to má byť, takže sme prišli k možnosti, že sa to urobí pre deti do 18 rokov a tá zľava bude vo výške 50 %, čo je spomínaných 80 až 200 eur pri zápise vozidla. Takže toľko z mojej strany, aby sme postupovali.
Ja som veľmi rád, že tak jednoducho vecne po tých rokoch sme sa dopracovali k takémuto výsledku. Pevne verím v podporu tohto zákona a budem rád, ak to bude prijaté pre dobro rodín, zvlášť tých viacdetných, ktoré aj tak majú už náročnú sociálnu situáciu.
Ďakujem, všetko dobré.
|
Dobrý deň prajem v tomto nadstavenom čase medzi dvanástou a trinástou. Takže, vážení kolegovia, kolegyne, dosť často sa tu spomínala kázeň otca Cyrila Vasiľa zo Šaštína, chcem sa od nej odraziť, nie preto, že by som nemal iné argumenty, neskôr to vysvetlím aj bližšie, a zdá sa mi, že veľmi dobre vystihol niektoré tie veci a naformuloval ich, tak si rád pomôžem jeho formuláciami. Národná púť v Šaštíne, minulý rok som na nej bol, bola tento rok teraz v utorok, som bol tiež tam pozvaný, kde zaznela tá kázeň. Ale nakoniec som sa rozhodol relatívne na poslednú chvíľku prijať pozvanie na inú púť. Púť ozbrojených síl do Ríma, 10. jubilejná to bola, s otcom biskupom Drábekom. Som členom aj výboru pre obranu a bezpečnosť, takže ten sviatok Sedembolestnej som tento rok neoslávil v Šaštíne ako minule, napríklad aj ako predminule, ale v Santa Maria Maggiore v Ríme, v najväčšej rímskej bazilike mariánskej. Ale o tú kázeň som tak či tak som neprišiel, lebo na druhý deň sa mi, ako človek by som povedal zhodou okolností ako veriaci človek, tam Božím riadením podarilo na recepcii na slovenskej ambasáde stretnúť osobne otca Cyrila Vasiľa. Mal som takú príležitosť, že som polhodinu s ním osobne medzi štyrmi očami o tom hovoril. Dneska som tu zažil rôzne citácie z jednej strany, z druhej strany. Ja som sa ho opýtal priamo na rovinu. Hovorím, veľmi rád by som to počul takto aj mimo kázne. A on mi naozaj povedal veľmi múdre slová, ktoré mi pomohli to pochopiť. A povedal som, že do bodky s ním súhlasím, a teda že to veľmi dobre vystihol. Tiež spomínal, že myslím nejakých pár dní predtým prijímal práve biskupov zo Sýrie. Čiže je to človek okrem toho, že je morálnou autoritou, aj človek, ktorý vie, čo sa deje v tej oblasti. Je sekretárom Kongregácie pre Východné cirkvi, čo sú najmä teda katolícke cirkvi, ktoré sú práve v týchto oblastiach. Sýria je najmä významnou časťou teda týchto východných katolíckych cirkví. A čo bolo zaujímavé, je, že, keď som sa ho opýtal na názor a potom som ho počúval s minerálkou v ruke, začal slovami, že treba rozlišovať postoj jednotlivca človeka ako súkromnej osoby a postoj politika, ktorý má nejaké zase iné povinnosti a iné postoje. Na to by som chcel upozorniť aj ja. Ako človek a veriaci kresťan mám pre utečencov otvorené srdce. Ak by som ho mal zatvorené, tak by to nebolo ani ľudské, ani kresťanské a bolo by to neprirodzené. Cítim voči nim súcit a ich utrpenie mi nie je ľahostajné, či ho nejako vnímam tak osobne alebo cez médiá. Novinári sa opakovane nás poslancov pýtajú, čo sme my konkrétne urobili pre utečencov a či sme ochotní ich prijať. Mne pripadá to také hlúpe, evanjelium hovorí, nech tvoja ľavá ruka nevie, čo robí tvoja pravá ruka. A tak sa mi zdá divné chváliť sa niečím, čo je podľa mňa samozrejmé. Ale môžem vo všeobecnosti povedať, áno, nielen utečencom, ale aj utečencom, aj mnohým núdznym ľuďom pomáhať, to pokladám za normálne nie ako jednotlivec a politik, ale ako rodina.
Ale o čom chcem rozprávať viac, to je moja povinnosť a moja úloha verejného činiteľa, poslanca Národnej rady. Mandátu poslanca som sa ujal tým, že som zložil poslanecký sľub. A už to tu bolo, myslím, spomínané aj včera, ale pripomeniem to, že sľub znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Pamätám si ešte tú situáciu, bola to pre mňa veľmi silná udalosť. Jediný raz v živote som si ruku položil na dvojkríž na ústave a povedal som, sľubujem toto. A čo som tým vlastne sľúbil? Tak, po prvé, tým som sľúbil vernosť Slovenskej republike, nesľúbil som vernosť Európskej únii, ale ani žiadnym iným krajinám, ani Amerike, ani Sýrii, ani Rusku, ďalej, sľúbil som, že mojou povinnosťou je slúžiť záujmom občanov Slovenskej republiky na prvom mieste ako poslanca Národnej rady, teda nie nejakému všeobecnému ľudstvu, hej, teraz hovorím o sebe ako o poslancovi a politikovi, a, ďalej, sľúbil som, že budem dodržiavať zákony, ktoré na Slovensku platia, aj tie azylové. Nemôžem ako poslanec Národnej rady v mene ľudskosti porušovať tento sľub, ktorý v mojom svedomí nie je v nejakom rozpore. Nemôžem povedať, že čo sa dá robiť, tak prišli sem utečenci, tak bez ohľadu na to, čo hovoria zákony, čo si prajú občania, aký je skutočný záujem občanov, tak ja nechám sa riadiť len nejakým svojím momentálnym pocitom. Nie je to moja ľubovôľa. Je to moja povinnosť ako poslanca, vlastne jediná možnosť. Možno aj na základe osobnej skúsenosti, aj na základe kresťanskej morálky alebo všeobecnej morálky by som to prirovnal k sľubu vernosti svojej manželke. Ako muž mám všeobecne úctu voči ženám a veľmi rád ju prejavím, ale vernosť som sľúbil len svojej manželke. Ona má právo vyžadovať odo mňa vernosť, pomoc, lásku. Ostatným ženám v rámci možností pomôžem, prejavím úctu, aj lásku, ale nie je to niečo, čo by malo ma obrať o možnosť milovať svoju manželku a byť na prvom mieste verný jej. Ostatným ženám pomôžem rád, ale nie na úkor vzťahu s manželkou. A hlavne nikto si nemôže takú pomoc vynucovať. Rovnako rád pomôžem sociálne odkázaným, napríklad bezdomovcom, ktorí boli tiež spomínaní v diskusii. Ale je úplne logické, že si strážim priestor vyhradený pre mojou rodinu, aby bol miestom bezpečným a zdravým a bol miestom pre rozvoj mojej rodiny. Je normálne, že si zamykám dvere do nášho súkromného bytu a rozhodujem o tom, koho vpustím, koho pozvem do môjho bytu. Nikto to nebude vnímať, že je to neľudské a nemorálne. Nemorálne by pritom bolo, ak by ma vôbec nezaujímalo to, čo sa deje za mojimi dverami. Ale keď tie dvere mám, strážim si ich a ja som ten, ktorý o tom rozhodujem, to je úplne v poriadku. A preto teda ako poslanec absolútne odmietam spochybňovanie zákonov a hraníc. O tom nemáme čo debatovať. Ak si myslíme, že nejaký zákon nevystihuje momentálne situáciu, tak treba prikročiť k jeho zmene. To je primárna úloha, povinnosť a samozrejmosť. Deravé vonkajšie hranice a nekontrolovaná migrácia nie je humanizmus ale slabosť, ktorá je trestuhodná voči našim občanom a môže sa nám vypomstiť. My politici sme povinní dbať na záujem našich občanov, samozrejme, ten skutočný, nie strašiť, nie bubákovať, nie vytvárať nereálne nebezpečenstvá, ale reagovať na skutočné reálne hrozby. Na to máme aj inštitúcie, máme spravodajské služby, ktoré nie na základe videí na YouTube alebo nejakých konšpiračných teórií, ale na základe faktov môžu nám politikom poskytnúť informácie.
Ja som spomínal toho otca Cyrila, tak teraz, by som povedal, na dokreslenie tých slov použijem priamo citát z jeho kázne, a túto časť kázne som ešte nepočul citovať, po tom, ako apeloval na našu ľudskosť a ochotu pomôcť utečencom: „Samozrejme, nehodno zľahčovať ani romanticky zjednodušovať poriadok, dodržiavanie zákona a prijatých pravidiel, rozumné zváženie ekonomických i kultúrnych kritérií, skutočnej potreby, vlastných možností, ako aj reálnej pravdepodobnosti a nevyhnutnosti kultúrnej, spoločenskej i duchovnej integrácie migrantov. To všetko je potrebné všestranne brať do úvahy pri hľadaní odpovede na komplikované problémy, problémy explózie migračnej vlny, ktorá začína podmývať základy spoločného európskeho domu i jeho identity. To je ťažkou a zodpovednou úlohou politikov, odborníkov na bezpečnosť, ekonómov, sociálnych pracovníkov. Ich prácou, ich povinnosťou je hľadať optimálne riešenie v prvom rade konkrétnou snahou pri odstraňovaní hlavných dôvodov migrantských explózií ako najlepším spôsobom predchádzania chaotickej migrácie, ďalej, účinnou a solidárnou medzinárodnou pomocou už v domovských krajinách a vytvorením a rešpektovaním spravodlivého mechanizmu posudzovania žiadostí bez toho, aby sa celý proces ocitol v rukách prevádzačských mafií alebo stal nástrojom politického vydierania.“
V rámci púte ozbrojených síl som sa včera zúčastnil aj na generálnej audiencii u pápeža Františka na Námestí svätého Petra v Ríme a veľmi často sa cituje jeho výzva prijať utečencov, pomôcť utečencom. Samozrejme, ako človek a veriaci kresťan som pripravený pomôcť utečencom. Hovoril som doteraz trocha viac ako o úlohe politika poslanca, teraz možno viac tak osobne spomeniem pápežovu výzvu, aby každá farnosť prijala jednu utečeneckú rodinu, pokladám za reálnu a oprávnenú. Bývam neďaleko Žiliny v takej malej obci, kde máme takú radovku, kde býva niekoľko kresťanských rodín. A o tejto téme sa tam pravidelne rozprávame aj v rámci nejakých našich kresťanských stretnutí, ale aj normálne úplne bežne v nejakej ľudskej komunikácii. A práve zhruba pred týždňom sme tam mali taký vážny rozhovor, či sme ochotní prijať do tohto nášho, nazvem to, bloku nejakú utečeneckú rodinu. Pritom výsledok bol taký, áno, že na to sme pripravení. Ja patrím do jednej z týchto rodín, ktoré tam bývajú. Áno, som ochotný mať, to poviem obrazne, za stenou v ubytovacom priestore utečeneckú rodinu. Sme si prípadne tam povedali, okej, nemusíme to takto hrotiť. Ak by naša farnosť napríklad mala nejaký iný priestor, boli by sme ochotní prispieť na náklady na to ubytovanie. Ale, ešte viac, hlavne sme ochotní pomôcť s tou integráciou, to znamená venovať sa tým ľuďom, tráviť s nimi čas, pomôcť im s prácou, s jazykom, s týmito vecami. Čiže, áno, musím povedať, osobne ako človek som na to úplne reálne pripravený, podporujem to a som ochotný ísť do toho aj s vlastnou kožou. Nemyslím si, že by to malo byť niečo, čím by sme sa ale mali nejako politicky vydierať. Čiže to je vec každého jedného z nás. Otázka je, nakoľko sa táto vec uskutoční.
Chcem povedať to, že bavíme sa tu o tých kvótach, odmietali sme ich. Ale poviem, že ak budeme tvrdiť, že prijmeme sto utečencov, sa hovorilo o takomto čísle, tak to sa mi vidí málo aj vzhľadom na to, že podľa mňa na Slovensku je oveľa viacej ochotných ľudí či už z kresťanského prostredia alebo akéhokoľvek profánneho prostredia takto pomôcť. Na Slovensku máme takmer tritisíc obcí a niekoľko stoviek farností. Myslím, že len v našej Žilinskej diecéze je zhruba stovka farností. To znamená, ak by každá farnosť o niekoľkých stovkách ľudí bola ochotná utečencov prijať a pomôcť s integráciou jednej utečeneckej rodiny, tak len jedna diecéza, povedzme, ekvivalent zhruba jedného kraja, je schopná prijať takých sto rodín, nielen sto ľudí. Vláda má slúžiť ľuďom tejto krajiny. Všetkým je povinná zabezpečovať bezpečnosť a ochranu, ale s tými, ktorí chcú pomôcť, má úzko spolupracovať a ich iniciatívu vítať, pričom na medzinárodnej úrovni treba podporovať skutočne dobré riešenia a skutočné riešenia.
Poviem ešte takú malú poznámku. Viackrát tu zaznelo to, že sa majú vyberať ľudia na základe vierovyznania, teda že pomôžeme len kresťanom. To je diskriminácia. Súhlasím s jedným postojom a myslím si, že snáď je nám to zrejmé aj sme pritom ústretoví, že ak ma požiada niekto o pomoc a ja tomu človeku môžem pomôcť a on povie, že nie je kresťan, tak ja vtedy poviem, že mu nepomôžem, no tak to je naozaj neľudské a nelogické. A myslím si, že nikto neuvažuje takto, že by sme odmietli pomoc niekomu, negatívne len preto, že niekto je iného vierovyznania, že sa nehlási ku kresťanstvu alebo teda že je moslim.
Na druhej strane, rozprával som o tom aj s otcom Cyrilom Vasiľom, je vec, že tie potreby možno niekedy prekračujú naše možnosti a musíme si vyberať, či už sa to týka utečencov v Európe alebo celosvetových problémov chudoby, vojny, nemôžeme pomôcť všetkým ľuďom, ktorí žijú v biede, ktorí žijú pod hranicou chudoby, aktuálne okamžite nemôžeme pomôcť všetkým ľuďom, ktorí majú v krajine vojnu a ktorí utekajú z tej krajiny kvôli tejto vojne, ale úplne konkrétne to vidíme aj v tej Sýrii, ale aj inde, že medzi tými ľuďmi, ktorí sú ohrození aj chudobou, biedou, aj vojnou a vojnovým stavom, tak je jedna skupina, ktorá je skupina navyše prenasledovaná z náboženských dôvodov. A nepatria tam len kresťania, aj tu to povedal jeden poslanec, napríklad sú tam tiež jezídi. Ale treba povedať úplne objektívne, že kresťania sú dnes vo svete najprenasledovanejšou skupinou. To znamená, že je úplne normálne, ak z tohto dôvodu chceme pomôcť napríklad sýrskym kresťanom, nie preto, že sú kresťania a keby boli moslimovia, tak im nechceme pomôcť, ale preto, že ak si vyberáme a chceme pomôcť týmto ľuďom preto, že sú prenasledovaní aj z tohto dôvodu a zároveň sú ohrození aj vojnou, aj chudobou, príde mi to rozumné a logické. A ten argument otca Cyrila sa mi zdal veľmi dobrý. Nikto nás tak nebude obviňovať, že sme nedokázali vyriešiť všetko. Možno niekto to urobí, v politike sa to deje, ale reálne, morálne nikto nás nebude obviňovať z toho, že sme nedokázali vyriešiť všetko. Ale ťažko si nájdeme ospravedlnenie na to, že sme v tomto neurobili nič.
A chcel by som teraz uzavrieť svoje vystúpenie a tak ako som začal s odvolaním sa na otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa a jeho kázeň, tak pri ňom aj skončím. Dovoľte mi teraz prečítať veľmi aktuálnu časť jeho kázne: „Každý deň nám ponúka príležitosť a je výzvou k obnoveniu radosti zo života, prejaveniu ľudského súcitu, budovaniu správneho vzťahu k oprávnenej autorite, Bohu za spravodlivosť, dodržiavaniu daného slova, prejavu ľudskej solidarity, k tomu, aby sme sa stali znakom nádeje v tomto svete. Túto príležitosť máme každý deň a každý osobne. Niektoré chvíle a príležitosti sa nám ponúkajú aj na to, aby sme svedčili aj spoločne. Najbližšie budeme mať takúto príležitosť už v nedeľu v Bratislave pri Pochode za život. Verím, že tam prídeme vydať svedectvo presvedčeniu, že má v Božích očiach nekonečnú cenu každý život, môj i jeho i jej, život utečenca uduseného v mraziarenskom voze, život odsúdenca, ktorému pred kamerou odrezávajú hlavu pre jeho vieru alebo len tak na zastrašenie iných, život človeka žijúceho s postihnutím, život človeka oslabeného chorobou či starobou. Vydať svedectvo o cene života vo všetkých týchto a podobných kategóriách je samozrejmé a všeobecne zdieľané. Nie je to kontroverzné.“ A posledný odsek hovorí z jeho kázne: „Na spomienkový pochod pripomínajúci vraždu piatich francúzskych karikaturistov a ďalších obetí atentátu zo 7. januára prišli v Paríži dva milióny ľudí, veriacich i neveriacich, ktorí svojou prítomnosťou hlásali: „Dosť, nedovoľte, zastavte barbarské zabíjanie.“ Koľko sa zíde nás veriacich i neveriacich na Pochode za život v Bratislave, aby sme si napríklad pripomenuli tých 7 500 nevinných životov, ktoré v minulom roku boli prerušené, či skôr ukončené, v našich zdravotníckych zariadeniach rukami lekárov, ktorí vykonávajú potraty na želanie a na základe našich zákonov? Pred časom ako znak civilizovanosti sme v našich zákonoch zrušili možnosť udelenia trestu smrti aj pre najťažších zločincov, nech by to hneď boli aj teroristi z parížskeho atentátu. V tých istých zákonoch sme ale súčasne paradoxom potvrdili možnosť legálneho zabíjania tých, ktorých jedinou vinou je to, že žijú a že ich tí, ktorí im dali život na tomto svete, už nechcú. Na zmenu týchto zákonov nie je politická vôľa a doteraz sa nenašlo ani 76 spravodlivých reprezentantov tohto ľudu, ktorí by tak učinili. Kedy tu povieme už dosť? Zrušte trest smrti nielen pre vinných, ale aj pre nevinných.“
Prijať sto utečencov je málo, neprijať 7 500 nenarodených detí je strašne veľa. Som ochotný prijať utečencov, som ochotný prijať aj nenarodené deti. Sa ma ako učiteľa pravidelne, prakticky každý rok niekoľkokrát študenti opýtali, že: Koľko chcete mať detí s manželkou?“ Tak postupne som sa dostal k odpovedi, že ich chcem mať s ňou všetky, všetky deti, ktoré sa počnú z našej manželskej lásky, som s radosťou ochotný prijať. Som ochotný prijať všetky deti, a preto aj kvôli utečencom, aj kvôli nenarodeným deťom som ochotný a rozhodnutý ísť v nedeľu 20. septembra na Pochod za život, teda za život každého človeka, zvlášť tých najslabších z mladých rodín, nenarodených detí, starých, chorých, utečencov, sociálne odkázaných.
Za Starého zákona boli také dve zložky, ktoré sa navzájom dopĺňali, králi a proroci. Napríklad Dávid, Šalamún boli králi, viedli, rozhodovali. Áno, mali prorokov, ktorí prišli a apelovali na ich vieru, na ich svedomie, aj na ich rozum. A oni ich počúvali. Myslím, že otec Cyril je aj pre nás v parlamente takým prorokom a môžeme sa z jeho slov poučiť.
Takže ďakujem vám za pozornosť, cítil som za potrebné povedať týchto pár slov k tejto téme. Vďaka.
|