Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pri dopoludňajšom hlasovaní vďaka mojej nesústredenosti a roztržitosti som pri hlasovaní č. 400 (tlač 1821) použila tlačidlo „za“. Prosím uviesť do záznamu opravu hlasovania, mala som v úmysle hlasovať proti návrhu. Ďakujem.
|
30.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som len veľmi stručne v závere chcela povedať, že nebudem teraz prezentovať názor Kresťanskodemokratického klubu a hnutia, ale ja rovnako tento návrh nepodporím, pretože si myslím, že zafixovať súčasný stav nie je správne. A ak som za prijatie takého návrhu ústavného zákona, ktorý bude komplexne riešiť dôchodkové sporenie, ale aj súbežne alebo súčasne s rekonštrukciou I. piliera ako balík, ktorý sa potom nebude musieť následne kvôli nejakým parametrickým zmenám meniť, čo sa veľmi ťažko udeje, ak by sme tento stav takýmto spôsobom zabetónovali, ako je teraz.
Preto tento môj hlas je hlas poslankyne Gibalovej, nie hlas klubu KDH, ale tento návrh, žiaľ, nemôžem podporiť.
|
20.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom predniesla spravodajskú správu k predmetnému návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1740.
Dovolím si konštatovať, že tento návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
A vychádzajúc z týchto oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Súčasne v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1753 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci, ktorý zároveň navrhujem za gestorský výbor, a ustanovujem, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
125.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ a páni, chcela som povedať dámy, ale okrem nás dvoch tu nikto nie je. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k zákonu, ktorý bol uvedený pod tlačou 1751, predkladateľom. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Tento návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1764 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som spravodajskú správu. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
81.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som sa chcela predsa len vyjadriť k tomuto návrhu zákona a úplne zámerne ako spravodajkyňa s právom vystúpiť na záver.
Ja len chcem poukázať na to, že alebo pripomenúť niektorým aj tým, ktorí tu boli v minulom volebnom období, dokonca v štvrtom volebnom období, fakt je, že s touto myšlienku alebo s týmto nápadom som prišla do parlamentu už v štvrtom volebnom období a rôzne obmedzenia súbehu práce, dôchodku, dôchodku a práce som predkladala v rôznych modifikovaných podobách.
Ja sa vrátim napríklad aj k tejto podobe, ktorú spomínala pani poslankyňa Kiššová, fakt je, že za Radičovej vlády, keď sme robili veľkú novelu Zákonníka práce, tak tam sme podávali takýto pozmeňujúci návrh zákona, kde vo výpovednej možnosti bola jedna z možností výpoveď zamestnanca, ktorý dosiahol dôchodkový vek. Vtedy to vyvolalo veľmi búrlivú diskusiu v celom pléne aj v rámci opozície boli veľmi opozičné názory, ja si myslím, že vtedy ten návrh bol úplne neškodný v tom, čo povedala aj pani poslankyňa Kiššová dnes vo vystúpení, že princíp toho návrhu bol veľmi liberálny. To znamená, že ak zamestnávateľ uznal, že ten zamestnanec je nenahraditeľný ešte dajme tomu na určitý čas alebo na dlhší čas, ja neviem, ako to zhodnotiť, tak si ho ponechá. Ale mnohokrát aj zamestnávatelia sa nám vtedy hlásili, že je to dobrý návrh, lebo že niekedy naozaj nevedia pohnúť s neproduktívnymi, už ak to tak vulgárne mám povedať, dôchodcami, ktorých nevedia, nevedia vyradiť z toho procesu ako zamestnanca.
Tento môj pozmeňujúci návrh vtedy za Radičovej vlády neprešiel jedným hlasom, čo teda mňa nesmierne mrzelo, lebo, opakujem, na môj vkus bol veľmi liberálny a zamestnávateľ mal k dispozícii vlastnú úvahu, či si toho zamestnanca ponechá, alebo nie. Potom som urobila ďalšie pokusy, jeden z tých pokusov bol návrh použiť model podobný, ako je to s predčasným dôchodkom, jedným slovom a veľmi jednoducho povedané buď zárobok, alebo dôchodok. Čiže použiť taký model, kde v momente, keď dôchodca nastúpi na dôchodok, tak zistí sa, či je alebo nie je ďalej zamestnanec a sa mu pozastaví vyplácanie dôchodku. Pri tomto návrhu som vychádzala napríklad z praxe z iných krajín, kde som si cestou Parlamentného inštitútu dala zistiť, ako to je v iných krajinách, kde som sa dozvedela napríklad, že v Nemecku, v Nemecku je to tak špeciálne pri štátnych úradníkov, že títo podľa § 51 zákona o spolkových úradníkoch do dôchodku odchádzajú v mesiaci, v ktorom dovŕšili dôchodkový vek. V Rakúsku napríklad je to ošetrené tak, že ak je súbeh práce, aj dôchodku, tak sú odvody zo súčtu náhrady akoby dôchodku plus príjmu z práce.
Keď som predkladala potom opakovane Zákonník práce v tej podobe, ako som ho predkladala ako pozmeňujúci návrh k Zákonníku práce za Radičovej vlády, tak najväčšie protiargumenty odznievali najmä zo strany poslancov za SMER - sociálnu demokraciu, a to tie, že je to diskriminačné.
Ja som si dala tú námahu, že som si pozrela a preštudovala niečo z európskych pravidiel o diskriminácii, a fakt je, že Rada v roku 2000 prijala smernicu č. 78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ktorá výslovne zakazuje zákaz diskriminácie podľa veku. Táto rámcová smernica má pre oblasť pracovného práva mimoriadny význam, aj keď osobnou a vecnou pôsobnosťou prekračuje rámec pracovného práva, ale nedefinuje diskrimináciu absolútne. Táto smernica v úvodzovkách chápe, že zo stále rastúcou úlohou oprávnených výnimiek z diskriminácie je potrebné plasticky prispôsobiť aj toto právo. A tak smernica definuje, že čo je priama diskriminácia, čo je nepriama diskriminácia, a za priamu diskrimináciu táto smernica považuje stav, "ak sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo mohlo by sa zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej súvislosti a situácii". Oficiálny preklad znenia tejto smernice do slovenského jazyka, ale nie je správny, pretože pri jeho vymedzení v porovnaní s originálnym textom smernice došlo k vypusteniu formulácie "ako sa by zaobchádzalo", čo je pre vymedzenie pojmu diskriminácie mimoriadne dôležité.
Nad obsahový rámec oprávnených výnimiek zo zákazu nepriamej diskriminácie - a už sa blížim k tomu, k tej podstate, čo chcem povedať - tak ako ich formuluje čl. 2 rámcovej smernice, čl. 6 rámcovej smernice vytvára v prípade veku osobitný právny model oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý platí len pre oblasť oprávneného rozdielu zaobchádzania na základe veku, a týmto spôsobom podstatne rozširuje okruh oprávnených výnimiek, ktorý umožňuje členským štátom nad rámec čl. 2 ods. 1 smernice ustanoviť výlučne vo vzťahu k veku odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní, ak to rozdielne zaobchádzanie je objektívne, primerane odôvodnené oprávneným cieľom a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné. A tieto primerané a nevyhnutné prostriedky alebo stanovenie osobitných prostriedkov v interakcii na túto smernicu je prístup k zamestnaniu a odbornej príprave a povolaniu vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších zamestnancov, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo sa zabezpečila ich ochrana, čiže stanovenie podmienok, napr. minimálneho veku odbornej praxe pre prístup k zamestnaniu alebo určitým výhodám, ktoré súvisia so zamestnaním. Táto smernica vôbec neovplyvňuje právomoc členských štátov, ako mnohokrát tuto bolo argumentované, že sme vlastne v rámcových pravidlách v tejto smernice a nesmieme sa pohnúť, lebo ona neobmedzuje právomoc nielen určiť vek odchodu do dôchodku, ale aj upraviť podmienky skončenia pracovného pomeru pri dosiahnutí veku odchodu do dôchodku a podčiarkuje vyváženosť štruktúry zamestnancov a podporu profesionálneho rastu, pritom upozorňuje na legitímne ciele, ktoré by v zmysle čl. 6 rámcovej smernice mali používať členské štáty, a dokonca si môžu ustanoviť aj maximálne vekové hranice, čo predstavuje primeraný a potrebný prostriedok na dosiahnutie práve tých cieľov, o ktorých táto rámcová smernica hovorí.
A tu by som povedala, že z toho všetkého je zrejmé, aj keď toto je veľmi povrchne vytiahnuté, ale ubezpečujem vás, že presne v rámci formulácií smernice, že nie je tu ovplyvnená právomoc členských štátov, ak je rozumný cieľ, ak je to potrebné, tak sa môže ustanoviť táto hranica a dokonca v antidiskriminačnom zákone v našom č. 365/2004 Z. z. v § 38 ods. 3 sa hovorí, a to si dovolím komparovať, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne, odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné, primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona z dôvodu veku nie je najmä, diskriminácia nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej hranice. Dokonca zo dňa 12. januára 2010 existuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie rozhodnutím v právnej veci 341/08, tzv. Peterson, kde toto rozhodnutie Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku, a je precedensom.
Ja len som chcela týmto výcucom výkladu tejto smernice európskeho práva poukázať na to, že sú zbytočné obavy, že je to diskriminačné. Chcela by som povedať, že, samozrejme, že mali by sme poctivo hľadať spôsoby, ktorý model nájdeme na to, aby sme túto reguláciu zaviedli do nášho právneho systému, či to bude Zákonník práce, alebo to bude tá modifikácia toho predčasného odchodu do dôchodku, alebo to bude stanovená hranica veku. Ja osobne tento návrh zákona podporím, ktorý priniesol pán poslanec Kadúc, z princípu, lebo je to pre mňa dôležitá téma, a podľa mňa veľmi akútne potrebná, len chcela by som poukázať na to, že nepovažujem celkom za vhodné určovať tú hranicu napríklad tých 63 rokov, lebo v našom systéme sociálnom, v konkrétnom zákone o sociálnej pomoci sa už automaticky predlžuje odchod veku do dôchodku, a obávam sa, že čoskoro by sme museli pristúpiť k tomu, aby sa znova upravoval zákon a zvyšovala sa tá hranica odchodu do dôchodku. To som vtedy hovorila aj vtedy, keď pán poslanec Kaník vtedy prichádzal tiež na ministerstvo a sme u pána ministra Mihála diskutovali o tejto veci, a vtedy pán poslanec Kaník navrhoval hranicu 65, myslím. Čiže tam sme vtedy už o tom hovorili, že je to automaticky v zákone, čiže už čoskoro príde generácia, ktorá narazí na tú šesťdesiattrojku a vyššie.
Ja by som ešte chcela povedať niečo veľmi stručne k faktickým poznámkam. Pán kolega Osuský, samozrejme, ja súhlasím s tým, že, nie som taký idealista, aby som si myslela, že tých 20-tisíc štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe uvoľní tie miesta a ani by to nebolo správne, pretože naozaj nech si to ten zamestnávateľ zváži.
Rovnako chcem upozorniť na to, že samozrejme, že tento návrh zákona, či ten, alebo náš, nikdy nesmeroval k tomu, aby vyháňal takpovediac z vedy a výskumu tie geniálne mozgy, veď to sme vždycky komentovali pri tých návrhoch zákonov. Preto aj som sa vždy prikláňala, aj opakovane k tomu Zákonníku práce.
Ale chcem poukázať aj na jednu skutočnosť, že, prosím vás, kolegovia, všimnite si, aj medzi občanmi, a ak chcete, aj medzi našimi voličmi tu alebo tu, že oni mnohokrát pri diskusiách na ulici, na stretnutiach medzi prvými desiatimi bodmi, čo by sme mali urobiť v Národnej rade, sa vždycky objaví takáto požiadavka, že urobiť poriadok so súbehom práce a dôchodku, aj keď pripúšťajú, že najmä u štátnych zamestnancov. A ja mám to aj pred sebou, som rada, že som si to z roku 2013 nechala, tento prieskum, ktorý robil FOCUS na vzorke 1514 respondentov, a respondenti sa mali vyjadriť k tomu, či súhlasia, alebo nesúhlasia s tým, aby dôchodca poberajúci starobný dôchodok, mohol aj pracovať. Otázka je položená vo všeobecnej rovine a čo mňa veľmi prekvapilo, tak vtedy, vtedy odpovedalo nesúhlasne 76 % opýtaných. To znamená, že z tých 76 % rozhodne nesúhlasilo 56, skôr nesúhlasilo 20, skôr súhlasilo 13, rozhodne súhlasilo 6 a nevedelo sa vyjadriť k tomu 5 %. Ja si uvedomujem, že aj tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Kadúc, aj tie predošlé návrhy boli, sú a podľa mňa sa ešte objavia aj v budúcom volebnom období a budú kontroverzné, lebo sú veľmi citlivé pre istú skupinu voličov.
Ale si myslím, že v rozumnej miere a rozumným spôsobom by sme mali mať odvahu prijať aj takúto legislatívnu úpravu.
Ďakujem.
|
68.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku predniesla spravodajskú správu - a bola som určená za spravodajkyňu Výborom Národnej rady pre sociálne veci - pod tlačou 1639.
V tomto súvise si dovolím predložiť spravodajskú správu a konštatovať, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1667 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončila som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
48.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila uvedený návrh zákona, ktorý predkladám spolu s pánom poslancom Martinom Froncom, ktorého hlavným účelom je odstránenie diskriminácie fyzickej osoby, ktorá poberá príspevok na opatrovanie, opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a súčasne poberá dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. Je to ďalšia kategória alebo skupina ľudí, ktorí poberajú príspevok na opatrovanie, do plejády tých kategórií, ktoré už vymenoval pri predkladaní návrhu zákona pán poslanec Brocka, ale týka sa špeciálne diskriminácie v prípade, že tento príspevok na opatrovanie poberá dôchodca alebo predčasný dôchodca.
O čo ide? V § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa hovorí, uplatňuje, že peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 111,32 % percent sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 148,42 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Prakticky to vyzerá tak, že ak jedna fyzická osoba opatruje jednu fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, dostáva v tom percentuálnom vyjadrení 111,32 % sumy životného minima. V súčasnosti je to 220,51 eura. Ak jedna fyzická osoba opatruje viac fyzických osôb, dve alebo tri s ťažkým zdravotným postihnutím, dostáva mesačne 148,42 % sumy životného minima, čo v súčasnosti je 294,01 eur.
Takýto je stav a takto to funguje. Mení sa to však vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, poberá súčasne starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. V takomto prípade sa takejto, takémuto opatrovateľovi ten príspevok veľmi dramaticky kráti. A to tak, že v takýchto prípadoch, ak opatruje jednu fyzickú osobu, je to príspevok krátený na 46,38 % sumy životného minima, čo je 91,87 eur v súčasnosti, ak opatruje viac osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, je to 61,22 % sumy životného minima, čo je v súčasnosti 121,27 eur.
Vážené kolegyne, kolegovia, komparáciou platných ustanovení citovaného zákona je zrejmé, že zníženie príspevku pre fyzickú osobu, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, prakticky na tretinu priznaného príspevku v zmysle zákona je diskriminačné a ojedinelé v našom právnom poriadku a žiada si úpravu. Je precedensom, že fyzická osoba poberajúca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok zo dňa na deň prichádza o veľkú časť príjmu a je tak ohrozená chudobou tá osoba, ktorá opatruje, aj opatrovaná osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Na strane druhej takáto fyzická osoba šetrí verejné financie, ktoré by boli vynaložené v prípade poskytovania ústavnej starostlivosti fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Preto spolu s pánom poslancom Froncom navrhujeme, aby bol aplikovaný zo zákona rovnaký prístup k fyzickej osobe, ktorá poskytuje opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je takáto osoba poberajúca príspevok na opatrovanie poberajúca súčasne aj starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok.
Tento návrh zákona samozrejme, že má isté nároky na výdavky, a my sme s pánom poslancom Froncom vyčíslili tieto výdavky, ktoré si podrobnejšie môžete pozrieť v doložke vybraných vplyvov, ale náklady na odstránenie takejto diskriminácie sme vypočítali na sumu 34 mil. 557-tisíc ročne. Tieto náklady sú modelovo vypočítané podľa dostupných štatistík za rok 2014. Tak ako tu už bolo povedané, v prístupe k zrovnoprávneniu tohto príspevku by sme dosiahli to, že naozaj tieto finančné prostriedky by sa na jednej strane vynaložili, ale na druhej strane by spôsobili veľké šetrenie na výdavky, ktoré je nutné vynakladať vtedy, ak ťažko zdravotne postihnuté osoby si musia uplatniť nárok na ústavnú starostlivosť z rôznych dôvodov.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Okrem toho, že má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má komparatívne aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy uvedený v doložke vplyvov, tak ako som ho okomentovala.
Pri tejto príležitosti chcem poukázať na jeden veľký paradox. V prípade starostlivosti o ťažko zdravotného klienta s ťažkým zdravotným postihnutím sa opatrovanému, ktorý nastupuje na dôchodok, tento príspevok kráti. V prípade, keď dôchodca nastupuje na dôchodok, nekráti sa mu napríklad výška dôchodku, ak sa rozhodne, že bude ďalej pracovať. Čiže vidíme, že v našom zákonodarstve sú naozaj veľké paradoxy, ktoré treba postupne odstraňovať s prihliadnutím na to, že sa má pridať tam, kde naozaj je to solidárne, pravdivo a poctivo solidárne, a kde je to zároveň aj subsidiárne.
Je to malá úprava, ale určite pomôže tým niektorým, možno až zúfalým fyzickým osobám alebo občanom, opatrovateľom, ktorí sa starajú o svojho ťažko zdravotne postihnutého príbuzného a nastúpia na dôchodok a zistia, že ich príspevok sa dramaticky prepadá.
Preto vás prosím, vážené kolegyne, kolegovia, o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem.
|
38.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1657. Dovoľujem si predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Podľa oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1670 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som svoju spravodajskú správu, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
Ďakujem pekne. Vážený pán predkladateľ, Etický kódex poslanca, ktorý presadzujete, je v interakcií vymožiteľnosti rovnako impotentný ako napríklad platný zákon o poslancoch. Ja tu len zacitujem z § 15, kde sa vymenúvajú povinnosti poslanca, napríklad radiť sa s voličmi, orgánmi Národného frontu, vysvetľovať voličom základné otázky politiky socialistického štátu, využívať vo svojej poslaneckej činnosti skúsenosti zo styku s orgánmi Národného frontu a tak ďalej. Ja vidím akútnu potrebu prijať práve túto právnu normu ako úplne novú, nie novelizovanú, ale novú. A ja som už vo štvrtom volebnom období priniesla novelu tohto zákona č. 45/1989 Zb. o poslancoch, kde som práve chcela, aby poslanci mohli uskutočňovať poslanecký prieskum aj jednotlivo, kde žiaľ, neuspela som. A musím len konštatovať, že je hanbou celej Národnej rady, že poslanci sa riadia takýmto platným socialistickým zákonom o poslancoch. Zamyslíte sa nad tým.
|
60.
Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, vážení páni ministri, dovoľte mi položiť tri interpelácie.
Prvá interpelácia bude na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera:
Vážený pán minister, v odpovedi na moju otázku v hodine otázok 12. 2. 2015 ste ma informovali, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plánuje kontinuálne pokračovať v podpore opatrovateľskej služby aj v programovacom období 2014 až 2020 z prostriedkov európskeho sociálneho fondu prostredníctvom operačného programu Ľudské zdroje, a to na území celej Slovenskej republiky. Zmienili ste sa aj o uskutočnených konzultáciách v Bruseli a začatých prácach na tomto projekte. Prosím, odpovedzte, v akom štádiu rozpracovania je príprava projektu, kedy bude vyhlásené vyzvanie na predĺženie žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov pre tento národný projekt, v akom finančnom objeme a v akej dĺžke trvania.
Moja nasledujúca interpelácia bude na pána ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca:
Vážený pán minister spravodlivosti Slovenskej republiky, v znení zákona č. 264/2014 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 4 ods. 1 až 3 sa priznáva oprávneným osobám na základe žiadosti jednorazový finančný príspevok. Uveďte, prosím, koľko príspevkov bolo vyplatených za obdobie od účinnosti tohto zákona a v akej výške. Uveďte, prosím, počty jednotlivých vyplatených príspevkov podľa § 4 ods. 1 až 3 jednotlivo.
A moja posledná interpelácia je na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Jána Počiatka.
Vážený pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, v odpovedi na opakovanú interpeláciu vo veci odpredaja pozemkov vo vlastníctve štátu a v správe ŽSR, na ktorých sú v Poprade postavené garáže vo vlastníctve fyzických osôb, ste mi odpovedali, že proces prevodov vlastníctva pozemkov pod garážami v Poprade sa bude priebežne posudzovať. Zároveň ste ma ubezpečili, že máte osobný záujem, aby proces prevodov pozemkov v Poprade bol ukončený čo najrýchlejšie. Nakoľko uplynulo od vašej odpovede osem mesiacov, žiadam vás o tieto informácie:
Koľko žiadostí ministerstvo eviduje, o ktorých súčasne rozhoduje?
Koľko žiadostí aktuálne spracúvavajú Železnice Slovenskej republiky?
A žiadam vás o zverejnenie termínu ukončenia procesu prevodu pozemkov vo vlastníctve štátu v správe ŽSR, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území v Poprade.
Ďakujem za pozornosť.
|
126. Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, dámy a páni, v súlade s príslušným paragrafom rokovacieho poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k zákonu, ktorý bol práve uvedený pod tlačou 1614. Návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1631 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Ešte si dovolím poznamenať, že ako členka klubu KDH mám poverenie od klubu oznámiť, že tento návrh zákona podporíme. Vážená pani predsedajúca, skončila som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
108. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1605. V tomto súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V rámci priestoru vlastnej úvahy k tomuto návrhu zákona by som chcela povedať toľko, aj keď pán predkladateľ označil tento návrh za legislatívnu drobnosť, považujem tento návrh nielen za vysoko humánny, ale priam naliehavý, pretože je perspektívou spravodlivosti pre všetkých tých, ktorí mali tú odvahu a prijali do svojej starostlivosti dieťa a toto by sme mali oceniť a ako boli vyčíslené tie finančné prostriedky, sú zrnkom v piesku. Preto sa prihováram a sama aj s mojimi kolegami takýto návrh podporím. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, teda odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1622 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predseda, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
24.
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Šebej, ďakujem vám za toto vystúpenie, lebo vniesli ste do diskusie kvalitu, akú si zaslúži tento problém. Vďaka aj za tú spomienku Eritrey, títo ľudia sú, tuším, druhí, druhá najpočetnejšia skupina týchto migrantov.
Ja v kontexte vášho vystúpenia musím skonštatovať, že to vyhlásenie, ktoré máme na stole pripravené na odhlasovanie, mi pripadá teraz trošku detinsky, tak jemne povedané. A tvrdšie povedané, veľmi filištínsky. My v ňom síce vyjadrujeme, odsudzujeme, zdôrazňujeme, deklarujeme, odmietame, konštatujeme, pripomíname, podčiarkujeme, vyzývame, ale chýba mi tam jasná deklarácia, že sme ochotní prijať osoby podľa nami určených kritérií, a ja som toto, v tom vašom vystúpení vycítila alebo vyčítala. Chcem povedať, že súcit je nanič, ak nenasleduje konkrétny skutok, čiže ja sa tu nebudem sporiť, či máme veľký súcit, malý súcit, priemerný súcit, ale ak nenasleduje skutok, tak ten súcit je nám úplne nanič.
Ďakujem.
|
14.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dávam do pozornosti pre tých, ktorí majú v tejto chvíli záujem, predkladanú novelu zákona o sociálnych službách, ktorej hlavným účelom je odstránenie rozdielneho prístupu poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý túto sociálnu službu neposkytuje s cieľom dosiahnuť zisk, oproti verejnému poskytovateľovi sociálnej služby, u ktorého poskytovanie finančného príspevku na prevádzku služby nie je podmienené objednávkou obce či VÚC, ale sa poskytuje automaticky po splnení podmienok ustanovených zákonom.
Z predmetu právnej regulácie zákona o sociálnych službách, koniec koncov aj ako sa uvádza v náleze Ústavného súdu, vyplýva, že ide o zákon, ktorý časťou svojho normatívneho obsahu smeruje aj k vytvoreniu právnych podmienok na zabezpečenie základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy, to jest práva každého, každej fyzickej osoby, ktorá je v hmotnej núdzi, na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, to jest zákon o sociálnych službách treba považovať za jeden z osobitných zákonov, ktorý smeruje aj k zabezpečeniu základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy a ktorého prijatie ústava predpokladá. Tento záver možno vyvodiť aj zo samotného textu zákona o sociálnych službách, § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti. Z uvedených dôvodov je potrebné posudzovať právne postavenie poskytovateľov sociálnych služieb, vymedzenie v zákone o sociálnych službách v organickej súvislosti s právami fyzických osôb, ktoré im v spojení so zárukami vyplývajúcimi z čl. 39 ods. 2 ústavy poskytuje tento zákon. V tomto kontexte treba brať do úvahy najmä § 6 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého má fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v tomto zákone.
V zmysle uvedeného však dochádza k praktickému zamedzeniu tohto práva, nakoľko normatívny charakter § 75 priamo vylučuje možnosť slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby len z titulu právne odlišného postavenia neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a ktorým nie je ani obec, ani VÚC. To znamená, že tak ako v zmysle nálezu Ústavného súdu bol upravený zákon o sociálnych službách a zrovnoprávnené postavenie všetkých fyzických osôb, ktoré si vyberú sociálnu službu, v § 75 tohto zákona je priamy rozpor medzi touto slobodou výberu, a to v tom, že ak si fyzická osoba vyberie poskytovateľa, obec alebo VÚC v prípade neverejného poskytovateľa nemusia poskytnúť finančné prostriedky na túto službu. Z tohto dôvodu sa často fyzická osoba rozhodne pre verejného poskytovateľa, kde ani možno alebo nechcela si takéhoto neverejného poskytovateľa pre svoju realizáciu služby vybrať.
Ustanovenia § 75 zákona zakotvujú ex lege selektívny spôsob financovania sociálnych služieb podľa právneho postavenia poskytovateľov sociálnych služieb. Najvýraznejšie rozdiely medzi právnym postavením takzvaných verejných poskytovateľov sociálnej služby a neverejných, sú v odlišných možnostiach ich prístupu k poskytovaniu sociálnych služieb z dôvodu regulatívnych opatrení v § 75 zákona, ktoré podmieňujú financovanie sociálnych služieb poskytovaných neverejným poskytovateľom služby len v prípade, ak si sociálnu službu u takého poskytovateľa objedná obec a VÚC alebo VÚC, a v zákone nie je v tomto paragrafe dovetok alebo dodatok, ktorý tam vkladáme na základe slobodného výberu fyzickej osoby.
Ďalšou úpravou je názov tretej hlavy zákona, kde sa pojednáva o finančnej podpore neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme. Podrobnosti sú zakotvené v § 75, kde sa terminologicky správne používa vo všetkých odsekoch termín "finančný príspevok". V záujme zjednotenia termínov sa navrhuje zmena názvu: "Finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme". Termín "finančný príspevok" sa používa ako terminus technicus v dikcii celého zákona a má nárokovateľný charakter.
Vážené dámy a páni, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Po prijatí takejto zmeny bude väčšia právna istota, aby fyzické osoby, ktoré si požiadajú o sociálnu službu, po doskúmaní alebo preskúmaní opodstatnenosti ju dostanú, majú na to nárok a zároveň týmto ustanovením alebo touto zmenou budú mať právnu istotu, že si budú môcť vybrať neverejného poskytovateľa a že tento po tom, ako službu zrealizuje, dostane aj príspevok, tak ako dostáva takýto príspevok za takéhoto klienta aj verejné zariadenie, pretože ide v každom prípade o službu vo verejnom záujme. Chcela by som podčiarknuť a zdôrazniť pre tých, ktorí sa touto problematikou nezaoberajú, že neriešime v tomto návrhu takzvaných súkromných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí prirodzene zo zákona môžu prijímať úhrady za sociálnu službu v plnej výške, ale to je úplne iná kategória poskytovateľov a potom aj iná kategória klientov v takýchto zariadeniach.
Ja vás prosím o podporu pri zmene tohto návrhu a ďakujem nateraz za vašu pozornosť.
|
114.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán predkladateľ, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1587.
Predkladám informáciu k tomuto návrhu zákona a konštatujem, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1605 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončila som svoju spravodajskú správu, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
|
16. Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, asi došlo k nejakému nedorozumeniu, pretože som teraz objavila v programe návrh poslankyne Národnej rady Moniky Gibalovej na vydanie zákona o sociálnych službách, je to bod 25. Ja som tento bod totožný stiahla v mene troch poslaneckých klubov z návrhu rokovania 51. schôdze a následne som podala na túto schôdzu návrh, ktorý je totožný, ale je spolupredkladateľ pán poslanec Fronc, je to bod 36. Čiže sú tu dva totožné návrhy, tak ja žiadam, aby teda sa urobil v tom nejaký poriadok. Ak môžem poprosiť, ten bod 25 je neaktuálny teda. Ďakujem pekne.
|
28.
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán minister, za vašu odpoveď. Ja v tejto chvíli ani by som nemala otázku, skôr konštatovanie.
Spomínali ste antidiskriminačný zákon. Áno, v jeho ustanovení v § 38 ods. 3 sa hovorí, že "rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis." Napadlo ma to v súvislosti aj s tým, že včera ste sa vyjadrovali s aj odôvodňovaním sa k antidiskriminačnému zákonu, aj ste použili Ústavu Slovenskej republiky pri obhajobe, alebo resp. pri vysvetľovaní diskriminácie sporiteľov II. piliera pri tzv. minimálnom dôchodku. Čiže vlastne tam, tam ste vy včera použili v inom prípade argumentáciu, o ktorej ja stále hovorím, že ak je odôvodnený cieľ, tak je treba použiť ho v rámci osobitného predpisu. V prípade zamestnávania štátnych a verejných zamestnancov si myslím, že je to odôvodnené, aby sme prijali takýto zákon, aby ste s ním prišli, aj keď si uvedomujem, že je veľmi nepopulárny a najmä pred, pred voľbami, a podľa štatistiky ekonomických činností existuje viac ako 20 % uchádzačov o zamestnanie z odvetvia verejnej správy, obrany a povinného poistného sociálneho zabezpečenia, a to činí viac ako 40-tisíc ľudí. Čiže ja si myslím, že toto je ten cieľ, ktorý by sme mali nasledovať, a viete, že už v Českej republike už je zákon o štátnej službe, ktorý ohraničuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
55.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcem požiadať so súhlasom troch poslaneckých klubov KDH, MOST – HÍD a OĽaNO o stiahnutie bodu č. 51, tlač 1495, môjho návrhu z rokovania 51. schôdze Národnej rady. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nejde len o to, že chceme zabrániť, ja poviem, pokútnemu predaju pozemkov a trestuhodnému predaju pozemkov tam, kde ešte nie sú ukončené reštitúcie, ale treba upozorniť aj na to, že tu si štát zabezpečil cez Vojenské lesy nekontrolovateľnú ťažbu, ktorá pokračuje stále. Ja odporúčam sa tam ísť pozrieť. Ja donesiem odtiaľ aj fotografie, to, koľko tam odchádza áut s krásnym drevom. A nie je aj toto zámer, že sa vyklčujú tie lesy, ostanú holými a potom sa naozaj znehodnotí aj cena pre budúcich reštituentov? Skúsme sa aj tým zaoberať?
|
68.
Ďakujem, ďakujem pekne. Pani predsedajúca, ja sa zriekam svojho vystúpenia v rozprave. Ďakujem.
|