Ďakujem pekne. Krátko sa vyjadrím. Ja by som chcel podčiarknuť tú myšlienku, pre zodpovedných politikov je dôležité, aby v istých okamihoch sa dokázali na niektorých veciach dohodnúť bez ohľadu na to, že vždy bude existovať politický zápas a šarvátky, ale to je súčasť politického života, ale sú okamihy, keď sa treba nad ne povzniesť. A myslím, že čo sa týka vzdelávania v tejto chvíli, je potrebné, aby sme to dokázali. A takisto ja celú svoju politickú kariéru tu som plédoval a budem plédovať, pokiaľ to môžem robiť, aby sme prijali, nazvem to, zahraničnopolitickú doktrínu, ktorá by mala byť záujmom celého národa vo vzťahu k iným. A myslím, že je tam priestor takisto nájsť dohodu odľava doprava. Ďakujem.
|
Áno, ďakujem. Ja ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku, za to, že to boli poznámky vecné, a nie politické, k veci. A len krátko na ne zareagujem.
PISA. Ja vnímam to, čo som povedal, ako hlavný dôvod, ale to nie je určite jediný dôvod toho, že tie výsledky nie sú také.
Ako učiť jazyky, pani kolegyňa, to ja neviem, ale ja mám tiež pocit, že ich neučíme dobre, pretože budujeme štruktúru jazyka, a nie schopnosť komunikovať. Ale to musia urobiť v prvom rade odborníci jazykári.
A, kolega Goga, aj kolega Radošovský, áno, tá úroveň nášho vzdelávania klesá. Som to povedal, máte pravdu.
A takisto je pravdou a súhlasím s tým, že tu nie je jediný dôvod nízke financovanie, tých dôvodov je viacej. Aj preto si myslím, že je potrebné, aby sme aj spolu s odborníkmi spoločne sa nad tým zamýšľali a hľadali spoločné riešenie ako výsledok politického konsenzu toho, čo navrhnú odborníci. Ďakujem.
|
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, priznám sa, pôvodne som nechcel vystúpiť, pretože jednoducho to nejde, aby 23 dní pred voľbami tá schôdza nemala v sebe aj nános predvolebného boja. A to potom nie celkom dobre vedie k riešeniu problémov. Preto si myslím, že bolo lepšie to, o čo sa usilovali aj viacerí, aby sme dosiahli nejaké riešenie vo výbore, pretože v príslušnom výbore vždy tá diskusia je viac odborná a vecná, hlavne keď tam nie sú kamery, ako politická. Ale napriek tomu vystupujem a chcem povedať v podstate dve veci. Viete, nebudem reagovať na to, kto čo urobil, kto čo neurobil, čo urobíme v budúcnosti, sľuby a tak ďalej. Ja si myslím, že to asi nikam nepovedie.
A takisto chcem povedať, že, áno, bolo 17 tých ministrov, no to skôr svedčí o tom, že to ministerstvo je jama levova a jednoducho každý, kto nastupuje na funkciu ministra školstva, ide vedome do problémov, ja som presvedčený, niektorý viac, niektorý menej. Ale tá snaha ministrov školstva bola poväčšine urobiť niečo, čo sa im nie vždy podarilo alebo to bolo v nedostatočnej miere. To súvisí aj s tým, ako funguje každá vláda. Jednoducho vo vláde ministri nie sú v tom zmysle ako brat a sestra. Jednoducho každý už z titulu svojej pozície tam v prvom rade zápasí za svoj rezort, pretože preberá zodpovednosť za ľudí vo svojom rezorte. Čiže tam je tvrdý boj. A jednoducho tak to zatiaľ dopadlo, áno, 25 rokov školstvo naozaj nepoznalo to, čo by som nazval investičné stimuly.
Ale prvá vec, ktorú chcem povedať, je, viete, keď čítam, že naše školstvo je najhoršie v Európe, aké je katastrofálne a podobne, no trochu ma to mrzí z viacerých dôvodov, pretože mám pocit, že by sme mali mať trošku aj národnej hrdosti. A ja chcem povedať niekoľko faktov k tomu. Tak naše školstvo od roku 1767, keď bola prijatá reforma panovníčky Márie Terézie Ratio educationis, má zavedenú povinnú školskú dochádzku bez rozdielu pohlavia. Od roku 1868 u nás povinná šesťročná školská dochádzka. To nie je málo. A tie výsledky aj vidno. Možnože neviete, takmer 90 % našich obyvateľov má ukončené stredoškolské vzdelanie, nehovorím, že je s maturitou, lebo s maturitou je trochu toho viacej a to je druhé najviac v Európe po Slovinsku. Ja si myslím, že to je takisto dôvod na to, aby sme boli trošku aj hrdí. Viete, kedysi, asi pred pätnástimi rokmi bol v Európe veľký trend celoživotné vzdelávanie LLL, life-long learning, si kladiem otázku, prečo taký akcent na tom je. No zistil som, napríklad v Portugalsku skoro 50 % obyvateľov nemalo ukončené základné vzdelanie, bolo ho treba doplniť, možnože neviete, vo Francúzsku napriek ich školskému systému je vysoké percento detí, ktoré končia školskú dochádzku s tým, že sú negramotné. Takže to je pár ukážok.
A ešte mi nedá nepovedať niektoré veci k tomu, že sme v tom zlí. No, viete, naše deti často dosahujú veľmi dobré výsledky na medzinárodných olympiádach, ktoré vznikli pred 65 rokmi, z nich zakladal matematickú olympiádu akademik Čech. Odvtedy sa rozvinula aj fyzikálna a informatická, je to medzinárodná olympiáda. Keby sme mali taký zlý školský systém, no tak to by sme asi ťažko mohli dosiahnuť. Takisto ja viem, že s problémami, ale predsa sa nám podarilo zachovať a mnoho rokov tu máme systém doplnkového vzdelávania umeleckého, ľudové školy umenia. Keby ste sa rozprávali s kolegami, s ľuďmi, ktorí majú na starosti školstvo v iných krajinách, by ste videli, že nám to závidia. Je veľa vecí, ktorými sa môžeme chváliť a byť hrdí, napriek tomu, áno, máme tu veľa vážnych problémov, ten problém je určite s financovaním, je určite s nekvalitou, len aj tu treba dať trošku odpoveď na niektoré veci.
Čo sa týka tej nekvality, áno, to je dôsledok toho, že sme zmenili prístup k dostupnosti k vzdelaniu. V roku 1989 sme mali veľmi nízky počet ľudí z obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním (9 %). Dnes po masívnom otvorení vysokých škôl, nad ktorými sa pozastavujeme, ich máme dvojnásobok. Dôsledok toho je, že mnohé tie vysoké školy nezaručujú kvalitu, treba to riešiť, ale treba si aj uvedomiť, že dneska už deti nedostávajú odpovede, že vyhoveli prijímaciemu konaniu, ale pre nedostatok miesta sme ich neprijali. Ja si myslím, že to je pre spoločnosť významný úspech.
A ešte k PISA, lebo z toho sa často odvíja pohľad. Tak my sme pod priemerom, sme katastrofálni. Treba si uvedomiť, čo PISA meria. Meria schopnosť použiť vedomosti, ktoré deti získali v škole. Keby si mnohí z vás dali ten test PISA, skúste si ho dať, zistili by ste, ako tu dopadnete aj vy. Jednoducho je to dôsledok toho, že ten náš systém bol budovaný tak trošku na princípe riadenia armády od toho Ratio educationis. To znamená, že u nás v škole stále nie je dostatočný priestor na to, aby dieťa mohlo slobodne, voľne sa vyjadrovať. Jednoducho ten priestor na školskej hodine na to nie je, lebo tá je fundovaná ako kontrola domácich úloh, výklad novej látky a tak ďalej. A je inde ten priestor formulovať svoj postoj, názor, aj zlý a hlúpy, pričom nie je zahriaknutie, toto sa nemá hovoriť, to je zlé, ale jednoducho vedenie, to súvisí v prvom rade s tým, áno, tam bude treba urobiť zmenu. Ale lámanie len na základe toho výsledku palice nad naším vzdelávacím systémom pokladám za nesprávne.
A teraz druhá moja myšlienka, ktorú chcem povedať. Ja som dlho uvažoval, že by sme mohli urobiť to, aby sme pomohli školstvu, áno, aj učiteľom, aj platom, ale aj celému tomu systému. A na základe toho som hovoril aj s kolegami, poviem pokojne, áno, zo strany SMER a povedal som im svoju predstavu, pričom musím povedať, môže ma niekto obviňovať z toho, a mne na tom nezáleží, že sa spájam alebo nespájam s niekým. Pokiaľ pokladám vec za dobrú a užitočnú, tak som sa ochotný aj spojiť. A ten návrh spočíval v tom, že keď za 25 rokov žiadnej vláde, žiadnemu ministrovi sa nepodarilo urobiť v tomto radikálny krok, tak aby prebrala zodpovednosť za to celá politická scéna. Znamenalo to konkrétne v tom návrhu, ktorý bol daný a ktorý bol nakoniec prijatý, po prvé, aby bol prijatý národný vzdelávací program. Pozor, aby si niekto nemyslel, že bude sa len hovoriť o tom, čo sa bude učiť, to musia urobiť odborníci, ale aby to bolo tak, aby boli povedané v tom ciele vzdelávania. Ten druhý krok bol takisto záväzný, aby boli tam pomenované konkrétne kroky aj s časovým harmonogramom. V tom návrhu tretí krok bol, aby tam bolo pomenované konkrétne finančné krytie. A napokon štvrtý krok v tom návrhu bol, aby tento národný vzdelávací program raz ročne vyhodnocovalo plénum Národnej rady, pričom tá myšlienka bola v tom, že pred voľbami všetky politické relevantné subjekty sa verejne zaviažu, že budú hľadať čosi takého, ako je dohoda na národnom vzdelávacom programe. Som presvedčený, že keby toto sa bolo podarilo, a jednoducho to je jedno, kto bude vtedy vo vláde, vycúvať z toho sa dobre nedá, by sa to mohlo pohnúť ďalej. A ja naozaj to pokladám za dôležité.
Nakoniec tu mnohí povedali, aby sme pre to naše vzdelávanie našich detí urobili čosi, čo ho pohne ďalej, ale to nie je len o platoch. Áno, tie nástupné platy sú nízke, ale sú mnohé veci, ktoré v tom vzdelávacom systéme našom chýbajú, ktoré treba urobiť.
A posledné také varovanie. Ja mám úctu k tomu fínskemu modelu vzdelávania, ktorý v mnohom je dobrý, ale keď to stále počúvam, aby sme to urobili tak, ako to majú Fíni, jednoducho nie je možné mechanicky prebrať nejaké veci. Je tam mnoho vecí, treba sa nimi inšpirovať, ak sú tie veci dobré, treba ich prebrať, ale tak, aby jednoducho to bolo napasované aj na našich ľudí a na naše podmienky.
Takže som za to a stále pokiaľ príde iný návrh na uznesenie, pokiaľ bude obsahovať tieto veci, o ktorých som hovoril, ja som ho osobne ochotný podporiť. Ďakujem.
|
62.
Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nuž, ja na tú prvú otázku odpoviem za kolegov vládnej koalície. Francúzsko má prijatý drastický zákon opatrení, čo obmedzujú slobody, ale musí byť vyhlásený stav ohrozenia. A toto sa udialo za celú dobu dvakrát. Prvýkrát, keď vybuchovali bomby v súvislosti s OAS a Alžírom a druhýkrát teraz, keď sa udiali tieto udalosti. Ja si myslím, že toto je riešenie, ktoré je akceptovateľné a akosi vládna strana, aj keď to opakujem už pomaly ako verklík, na to nechce načúvať. A na toto riešenie by sme našli, myslím si, že po diskusii, aj zblíženie stanovísk. A ja ešte raz chcem zopakovať, že môj postoj je a zostane konzistentný. Ja som v prvom čítaní aj o ústavnom zákone hlasoval proti a tak budem hlasovať aj teraz.
|
36.
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som už v prvom čítaní v predchádzajúcom ústavnom zákone povedal, že takéto opatrenia sú možné, možno aj prísnejšie, v stave ohrozenia. Ale stav ohrozenia musí mať špeciálny režim vyhlasovania. Tak to funguje vo viacerých krajinách.
Ale na druhej strane musím povedať, že mám pocit, že opozícia zaspala, ako teraz chytá býka za chvost. Už v prvom čítaní v predchádzajúcom ústavnom zákone bol som sám, jediný poslanec, ktorý hlasoval proti tomu ústavnému zákonu. To len pripomínam kolegom.
Ďakujem.
|
50.
Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým, ktorí mali faktickú poznámku a reagovali, ja som vo svojom vystúpení povedal všetko, čo som chcel povedať.
Snáď len jednu poznámku ku kolegovi Kuffovi. Moje slová boli pre vás na zamyslenie a je na vás, ako s nimi naložíte.
Ďakujem.
|
36.
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja k tejto naozaj veľmi citlivej a vážnej téme vyjadril.
Ale najprv chcem trošku reagovať aj na kolegu Kvasničku ako predkladateľa, ktorý opakovane vo svojich vystúpeniach napadol, že kresťanská demokracia zlyháva. Ja si myslím, že v tejto spoločnosti po roku 1989 sa urobilo veľa pre to, aby mohol fungovať náboženský život. A skúsim sa vrátiť k tomu, čo som kedysi ja robil ako minister. Áno, urobil som zmluvu so Svätou stolicou o katolíckej výchove, ale rovnakú zmluvu, do čiarky rovnakú, so všetkými ostatnými cirkvami v ten istý deň podpísal. Vždy, keď sme také veci robili, mysleli sme na celú spoločnosť. Áno, zaviedol som náboženstvo, ale pre všetky registrované cirkvi, a takisto aj pre tých, ktorí sú neveriaci, agnostici, dostali možnosť výchovy k hodnotám v rámci etickej výchovy. Vždy to bolo takto robené, vždy bolo myslené. Ak tie veci dneska fungujú bez väčších problémov, je to práve preto. A nemyslím si, že v celej spoločnosti, a musím povedať, že aj súčasná vláda, aj SMER, rešpektujú mnohé tieto veci, a myslím si, že náboženský život má taký priestor na Slovensku ako v máloktorej krajine. To je prvá poznámka.
A teraz k ochrane života od počatia k prirodzenej smrti. Ja som katolík, nepopieram, ja sa k tomu priznám, či dobrý, to ja si netrúfam tvrdiť, ale hodnota ochrany života to nie je hodnota len katolíckej cirkvi. Takto život ochraňujú aj mnohé iné kresťanské cirkvi a nie je to len hodnota cirkvi, ale aj mnohých iných spoločností. Skúste si spomenúť, že v celej Európe prakticky bol prijatý zákaz výkonu trestu smrti u ľudí, o ktorých by sme mohli povedať, že ich život bol nehodný, ale ten zákaz tu je. A to súvisí, pretože nechcem to len zúžiť na tie krajné polohy pri, pred narodením a pri posledných chvíľach človeka. Čiže je to hodnota, o ktorej treba, a myslím, že celkom prirodzene, diskutovať. A tá diskusia prebieha už mnoho a mnoho rokov v rôznych polohách.
Možno moje kolegyne si spomenú, v Rade Európy bol pripravený kedysi report, správa Meagh Cafferty. Taký nevinný názor mal ten report o práve žien na zdravotnú starostlivosť. Snáď by o tom nikto nepochyboval, ale ten report, tá správa bola pripravená, keď ste si ju prečítali, tak, že istým spôsobom všetkým krajinám mala snahu vnútiť, povedal by som z môjho pohľadu, takmer bezbrehý abortus, bez akýchkoľvek obmedzení. Nakoniec sa podarilo, že od týchto ustanovení, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, bol očistený a Meagh Cafferty vtedy ten report stiahla, lebo nedosiahla, čo chcela.
Chcem tu len dokumentovať, že ten zápas, diskusia v tejto veci prebieha a je oprávnená. A chcem trošku reagovať na kolegu Poliačika. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som vo Varšave na konferencii kresťanstvo verzus liberalizmus, mám pocit totižto, že na Slovensku ešte stále predstava liberalizmu je tak o sto rokov ďalej v minulosti, pretože tam boli špičkoví filozofi, liberálni i kresťanskí, predstavitelia cirkví. A závery, ktoré boli, povedali, že kresťanstvo uznáva slobodu svedomia, veríš, neveríš, si agnostik, je to tvoje rozhodnutie, ale rovnako liberalizmus uznáva právo cirkvi istým spôsobom šíriť svoje presvedčenie, a nie je dôvod, aby sa uzatváralo len do kostolov, súkromia a modlitebných spoločností. Ja myslím, že pri normálnej diskusii, bez snahy druhého ponížiť a urážať, ako to tu aj zaznelo, sme schopní istým spôsobom hľadať a nachádzať riešenia.
No a vo svojom ďalšom vystúpení možno trošku viac sa orientujem na predkladateľov tohto ústavného zákona, tak sa ospravedlňujem, ak niektorým sa to nebude celkom pozdávať.
"I komunista je môj brat a dozaista demokrat." Toto v roku 1943 napísal Mariánom Kvasničkom spomínaný básnik Janko Silan. Osobne som ho poznal, bol to rodinný priateľ. Jeho skúsenosť v komunizme, vzťah bol úplne jasný. Ale jednoducho to, čo on tam vyjadril vtedy, a vtedy štyridsiatom treťom to bola odvaha, komunistická strana, ako aj ďalšie ho boli zakázali, však viete, aká vojnová doba bola. Tak vyjadril niečo iného tým: vzťah, lásku k blížnemu, nie zhodu v názore. A toto je podľa mňa veľmi dôležitá vec aj vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona.
Viete, ja som ten zákon čítal. Je naozaj právne napísaný chladným precíznym jazykom, je naozaj chladným a takým, že mám obavy, že myšlienke ochrany života neposlúži, skôr sa obávam, že zvýši napätie v spoločnosti.
Viete, zákon by mal určovať základný rámec a on nemôže riešiť detaily, ktoré sa nedajú zákonom vyriešiť. A v tomto návrhu zákona sú mnohé veci alebo je snaha riešiť také veci, ktoré podľa mňa nejde riešiť, a samozrejme, že potom je to riešenie necitlivé aj s ukladaným trestom na slobode. A to je vec, ktorá, ešte raz, ja sa hlásim k ochrane života, ale s týmto nemôžem súhlasiť a sa stotožniť.
A k predkladateľom možnože trošku ešte. Si spomínam, že keď bola v Srbsku vojna, keď hromadne srbskí vojaci znásilňovali ženy s tým, aby otehotneli, a aj sa to udialo. Čiže boli hromadne oslovené. Vtedy pápež Ján Pavol II., dnes už svätý, o ktorého názore na ochranu života asi nikto nepochybuje, im nepovedal tvrdým jazykom, on vtedy požiadal, poprosil tie ženy, aby prijali dieťa. A to bol veľký podľa mňa prejav empatie a lásky k blížnemu.
Tie súdne veci, ktoré ma niekedy aj priam šokujú, adopcia. Nuž adopcia jedným rodičom v tomto návrhu zákona prakticky je takmer nemožná. Žena by si nemala adoptovať. Ten dôvod tam skrytý je taký, že nechceme, aby homosexuálny pár si osvojil, ale tu by som rád pripomenul z Biblie, keď Abrahám vyjednával o hriešnom meste Gomora, sa pýtal Jahveho, že: zničíš tu mesto aj vtedy, keď tam je sto spravodlivých? Nie. Päťdesiat, desať? A mám pocit, že tu sa v tomto zákone pristupuje naopak. Že kvôli tomu, že náhodou by sa stalo, že, využijúc priestor v zákone, by desať párov, povedzme, homosexuálnych žien si osvojilo dieťa, zabránime, aby si to osvojila sama jedna žena. Ja poznám mnoho prípadov, trošku som to sledoval, jeden konkrétne roky sledujem. Keď slobodná žena si osvojila dieťa, a musím povedať, že to bolo veľmi problémové dieťa, ale to, že si ho osvojila, ako ho sledujem, je pre to dieťa požehnaním. Ja si myslím, že áno, kompletná rodina, ale i láska jedného rodiča je podstatne viac, ako byť sirotou kdesi v sirotinci. (Potlesk.)
Viete, ja si myslím, že v živote princípov veľa nie je a treba ich ctiť. Ale to mi nedá pripomenúť jednu vec: nad všetkým je láska k blížnemu. Slovenčina nemá dobré jazykové vyjadrenie, má len jedno slovo. Nerozlišuje medzi tým, čo je v latinčine amor a caritas, a iste kolegovia dobre poznajú, predkladatelia, hymnu svätého Pavla o láske, kde hovorí, že: "Keď aj všetko pominie, láska pretrváva." A mám pocit a nemôžem sa tomu brániť, že tomuto návrhu zákona toto chýba.
A konečný postoj môj a myslím, že aj viacerých mojich kolegov, a chcel by som tým odpovedať aj kolegovi Poliačikovi. To nie je o tom, ako budú poslanci KDH hlasovať za tento zákon, že súhlasia so znením tohto zákona. Ak zahlasujú, o chvíľu to uvidíte, tak to bude len vyjadrenie ich jasného postoja, že život sa má chrániť od počatia k prirodzenej smrti.
Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)
|
44.
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán kolega, hlboko s vami nesúhlasím, ale rešpektujem vaše právo na váš názor. Ale slová "zlomyseľnosť, hnev, Taliban, perverznosť", to nie je o serióznej diskusii.
Ďakujem.
|
154.
Ďakujem pekne, pán predseda. Najprv by som chcel poďakovať kolegovi Gálovi za naozaj dobrú analýzu navrhovaného zákona, aj jeho chýb a nedostatkov. Ale súčasne to vnímam ako aj svedectvo, že kvadratúru kruhu sa nedá urobiť a nedá sa vytvoriť mačkopes. Nejde jednoducho skĺbiť asi legislatívne podľa mňa účinnú ochranu pred takým nebezpečenstvom, ako je terorizmus, a zachovanie slobôd občanov.
A preto ja to znova opakujem, rieši sa to inak v krajinách. Áno, nech sú tvrdé a účinné nástroje, ale presne vymedzených podmienok na limitovanú dobu, a nie takto.
Ďakujem.
|
118.
Ďakujem pekne, len veľmi krátko. Ďakujem tým, ktorí mali faktické poznámky.
Len jedna krátka reakcia na to, čo povedal kolega Jurzyca. Je to veľmi zaujímavý údaj a bolo by dobré, keby sme ho dokázali aj rozkryť v podobe, jak skutočne efektívne tieto financie sú vynaložené.
Ďakujem.
|
112.
Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, nedá mi po tom texte nepovedať aspoň jednu klasickú vetu, keď to tu počúvam: "Quando finieris et quando cessabis, universa vanitas mundi." Lebo toto, čo tu je, to už je len márnosť nad márnosť, ako sa to deje. A teraz k téme.
Po prvé by som predsa len rád - to, čo som aj povedal vo faktickej poznámke - požiadal pána ministra, aby vysvetlil mi, pretože ten argument, ktorý ako hlavný zaznieva, prečo potrebujú policajti predĺžiť tú dobu, je, že jednoducho ten čas 48 hodín je krátky. Ja som povedal, že v dnešnej dobe pri fungovaní prenosu informácií, tak ako to funguje, sa mi zdá ten argument nie príliš dôveryhodný. Takže to by som rád uvítal.
A teraz k veci. Ja si myslím, že, zopakujem to, keď je naozaj vážne ohrozenie občanov, majú nastúpiť aj mechanizmy, ktoré obmedzujú isté slobody. Slobody prirodzene patriace k demokratickej krajine. Ale spôsob riešenia, ktorý tu je prijatý, je pre mňa neprijateľný. Áno, bol som asi jediný poslanec, jak som sa dobre díval, pri hlasovaní v prvom čítaní, ktorý bol proti tomu, a zatiaľ nemám žiaden dôvod zmeniť svoj postoj, pretože som presvedčený, že táto situácia sa v demokratickej krajine rieši iným spôsobom. Rieši sa tak, že za presne stanovených podmienok a za konkrétnej situácie je vyhlásený stav ohrozenia a ten môže byť vyhlásený vládou, aby nedošlo k škodám zo zmeškania. Ale len na obmedzený čas, každé ďalšie predĺženie je už pod kontrolou parlamentu. To je vec, ktorá nenaruší demokratické princípy. Ale takto natvrdo prijať tie zmeny ústavy, som presvedčený, že ich narúša. Narúša demokratické práva a slobody občanov.
A chcem upozorniť na dve skutočnosti. Po prvé, viacerí ste tu trochu krátko, takže si to ani nemôžete pamätať, ale my sme prijímali a ratifikovali Lisabonskú zmluvu a súčasťou tohto dokumentu bola aj charta ľudských práv a slobôd, európska charta ľudských práv a slobôd. Ja som vtedy upozorňoval, aj KDH upozorňovala na viaceré nebezpečenstvá z tak široko prijímanej charty. A my sme to prijali šmahom ruky, s ľahkosťou bez debaty. Dnes týmito obmedzeniami vlastne sa dostaneme s veľkou pravdepodobnosťou do rozporu s viacerými ustanoveniami tejto charty. A táto charta je záväzná ako súčasť Lisabonskej zmluvy. To je prvá vec.
A druhé moje upozornenie je, viete, ja si nerobím ilúzie. Keď táto zmena ústavy prejde a keby sa aj zmenila vláda a neboli by ste vy vo vláde, ja si vôbec nemyslím, že nasledujúca vláda urobí to, že to vráti späť. Žiaľbohu. Obávam sa, že na mnoho rokov to zostane tak, ako sa to teraz prijme. A to je nebezpečenstvo nie pre nás politikov, my nie sme tí podstatní, je to nebezpečenstvo pre všetkých občanov tejto krajiny.
A toto sú dôvody, pre ktoré ja som proti takejto zmene ústavy. A bol by som rád, keby ste sa v kľude zamysleli, nechcem ja používať a nemienim tu z tohto používať veci o kampani a politicky. Chcem zostať a zostávam prísne pri merite veci. Veď meritum veci, ktoré podľa mňa je vážnym ohrozením naozaj demokratického fungovania Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
44.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani kolegyňa, asi vy mi na to odpovedať nebudete vedieť, ale ja sa priznám, že nerozumiem tomu argumentu, ktorý stále hovorí, že treba predĺžiť tú dobu, aby bol dostatočný čas na získanie informácií z iných krajín. Pri dnešných komunikačných prostriedkoch si myslím, že tá informácia prebehne v priebehu minút a hodiny. A ako dôkaz, prepáčte, ja si rád nechám vysvetliť, dnes, keď si idem kúpiť náhradný diel, nikde ho nemajú, ale do 24 hodín mi ho dovezú, a to fyzicky dovezú, aj keď to treba doviesť z veľkoskladu z Amsterdamu, tak to určite dovezú do 48 hodín. Čiže rád by som si nechal vysvetliť, jako je to naozaj s tým nebezpečenstvom, že jednoducho sa nestihne preniesť príslušná informácia.
Ďakujem.
|
111.
Pán poslanec, pôvodne to zloženie bolo pedagogický zbor, zástupcovia jeho, rodičov a zriaďovateľa a následne prišli zákonné úpravy, aby nedochádzalo k nejakým chybám z hľadiska zákona a práva, tak nie s poradným, ale s plným hlasom sa stali členmi školskej rady aj zástupcovia štátnej správy. To znamená, v danom čase to boli zástupcovia školských úradov. Takto bola kreovaná, aby som upresnil, školská rada.
Ďakujem.
|
107.
Dovoľte, aby som sa vcelku krátko vyjadril k predmetnému návrhu novely zákona. Ale musím sa vrátiť trošku do histórie a musím povedať, že tak ako povedal predkladateľ, vo volebnom období 1998 - 2002, keď bol ministrom pán Ftáčnik, tak ako bol navrhnutý zákon, v ktorom bol urobený systém tvorby rady školy s tým, že po dlhých diskusiách sa to urobilo tak, že ani jedna zo zúčastnených strán nemala dostatok hlasov, dostatočné zastúpenie, aby mohla majorizovať ostatných a pretlačiť to, čo si myslí, čiže ani pedagógovia, ani rodičia a ani zriaďovateľ nemali.
Súčasne ale v tom období boli urobené aj ďalšie veci, ktoré treba si pripomenúť, a to je to, že jednoducho postupne sa nielen vybudovala samospráva, ale dala sa do rúk zodpovednosť, myslím samospráva školská teraz, ale dala sa do rúk zodpovednosť aj samotným školám, školy najprv stredné zo zákona priamo, potom aj základné školy, tie, ktoré chceli, získali právnu subjektivitu.
Tá celková filozofia bola založená na tom, že majetok, budovy, ten dostali do vlastníctva obce, mestá, čiže dostali ich do vlastníctva tí, ktorí tvorili obecnú samosprávu. Ale fungovanie školy, čiže zodpovednosť za to, čo sa tam učí, ako sa učí, ako sa to organizuje, bola daná škole. Postupnými zmenami zákona sa tieto kompetencie odbúrali. A to nielen otázka, tak ako sme pri prijímaní ostatnej novely počuli od mnohých zástupcov školských rád, že prichádzajú o poslednú naozajstnú kompetenciu, a tá naozajstná kompetencia bola o tom, že oni rozhodnú o tom ako školská rada, kto bude riaditeľom. Oni prišli o mnoho ďalších, zmenami napr. o tom, že dnes už škola si vlastne nemôže robiť svoju politiku školskú, nerozhoduje o tom stredná škola, koľko otvorí tried, aký prijme počet detí a podobne.
Jednoducho to, čo sa udialo, je podľa mňa principiálne zmena vôbec filozofie k fungovaniu nášho školstva. A ja osobne musím povedať za seba, že ja s tou filozofiou, ktorá je, nesúhlasím, pretože som presvedčený, že vždy musí byť jednota kompetencií a zodpovednosti. (Ruch v sále.) Pokiaľ nemá samotná škola, pokiaľ nemá riaditeľ, pedagogický zbor a tí, ktorých sa to dotýka, trebárs tá školská rada, dostatok kompetencií, tak nemôžu mať ani zodpovednosť a nemôžu garantovať potom nejakým spôsobom kvalitu vzdelávania a ani ich ja takpovediac nemôžem volať na koberec, na zodpovednosť. Ja si myslím, že v tom prípade nemám na to pouvoir, myslím tým morálny pouvoir, morálne oprávnenie a v tomto vidím ten zásadný problém.
Preto si myslím, že toto je len krok, ktorý tu kolega navrhuje, aby sa vrátili aspoň niektoré, resp. len jedna tá kompetencia, ktorá bola ostatnýkrát odobratá školským radám, aby ony rozhodovali, kto ich bude viesť, a takisto aby tá školská rada mohla potom vyvodiť zodpovednosť, ak ten riaditeľ nefunguje tak, ako má.
Preto na záver svojho krátkeho vystúpenia chcem povedať, že tento návrh zákona podporíme.
Ďakujem.
|
105.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil v prvom čítaní so spravodajskou správou. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady som bol určený výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (parlamentná tlač 1840). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby Národná rada sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
|
67.
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, viete, hranica medzi tým, ako chrániť bezpečnosť občanov a ako garantovať občianske práva a slobody, je vždy veľmi, veľmi tenká a citlivá. A iste vo chvíľach veľkého nebezpečenstva treba, aby sa použili aj niektoré tvrdé donucovacie prostriedky.
Ja musím povedať, že, a poviem aj prečo, nesúhlasím s týmto návrhom, ktorý je predložený. Nie preto, že by sme nemali chrániť v takejto situácii občanov, ale na to je trošku iný spôsob. A ten príklad môžeme práve použiť od Francúzov, nechcem používať prípady a príklady, ja neviem, zo Spojených štátov, pretože Spojené štáty ako veľmoc sú trošku iné ako krajiny, ktoré sú dlhodobo založené na demokracii. To sú jednoducho mocnosti a tie trochu inak fungujú. To, čo je teraz vyhlásené, ten núdzový stav vo Francúzsku, ten má nesmierne tvrdé opatrenia. To nie je len o tom, ak registrujete, zákaz verejných podnikov, ja neviem zákaz dopravy, obmedzenia, zrušenie povedzme verejných zhromaždení a podobne, tam pri takomto stave môžu urobiť aj domovú prehliadku, zhabať alebo jednoducho skopírovať dôležité dokumenty, ktoré sa nachádzajú, ja neviem, v počítači osobnom, tam dokonca môžu bez sudcov uložiť opatrenie, ktoré sa nazýva domáce väzenie.
V čom je ale podstatný rozdiel? To nie je trvale zakotvené v zákonoch. To môžu len na obmedzený čas. Je celkom prirodzené, že toto vyhlási vláda, pretože parlament, pokiaľ sa zíde, mohli byť vzniknúť škody z omeškania. (Ruch v sále.) Ale takýto stav je len na obmedzený čas s tým, že následne môže sa predlžovať, ale musí to byť schválené. A tam už nastupuje aj parlament. A v tom je veľký rozdiel, pretože tuná ak prijmeme takéto zákonné zmeny, ak prijmeme takúto zmenu ústavy, tak jednoducho to bude trvalý stav. Veľmi ťažko sa tie zákony zmenia. Ústava, však sami vieme dobre, ako to funguje, že toto ako spôsob riešenia je vec, s ktorou nemôžem súhlasiť, a ja si dokonca súkromne myslím, že celkom s tým nemôže byť stotožnený ani pán minister, ale zrejme..., nechcem, aby sa k tomu vyjadroval. Toto podľa mňa je podstatný rozdiel.
A ja si myslím, že je aj nešťastie, že to riešime v skrátenom konaní, pretože pokojná diskusia o tom, ako to riešiť, mohla prebehnúť a mohli sme nájsť model riešenia obdobný, trebárs ako to majú vo Francúzsku, a nie tento.
Mimochodom, takto rozsiahly núdzový stav je vyhlásený za mnoho rokov druhýkrát. Prvýkrát to bolo, keď fungoval OAS, keď generál Salan vlastne viedol vnútroštátnu vojnu proti prezidentovi de Gaullovi, keď je zdokumentovaných 17 atentátov, neúspešných pokusov atentátu na prezidenta de Gaulla, vtedy bol vyhlásený takýto stav, vtedy vybuchovali bomby v mestách a jednoducho bolo veľa obetí vo Francúzsku.
Len ako takú perličku, dokonca strieľali na auto s prezidentovou manželkou, aj ho trafili, to auto prestrelili, ale chladnokrvný de Gaulle to komentoval slovami, keďže len prestrelili auto, ale nezasiahli, že to bol mizerný strelec. No, ale to som len trošku odbočil.
Čiže principiálne viem si predstaviť prijať legislatívu, ktorá bude reagovať naozaj na situáciu, keď treba chrániť bezpečnosť občanov, ale nemôže to byť trvalo zakotvené v legislatíve, tak ako sa to navrhuje, a preto ja s týmto návrhom zákona nesúhlasím.
Ďakujem.
|
116.
Ďakujem pekne. Ja si myslím, že by som to bol vybavil aj faktickou poznámkou, ale keďže ten priestor nie je, vzhľadom na to, že nikto nebol prihlásený do rozpravy, tak takto od tohto pultu.
Viete, to, čo povedal kolega, ja pokladám za vážnu vec aj z toho dôvodu, že ide o istú ochranu ľudí, ktorí naozaj čosi v tom školstve odrobili. A nechcem to tu rozvádzať, ale častokrát sa stretávame s rôznymi excesmi, ktoré sa dejú vo vzťahu k učiteľom. Možnože celkom aj prirodzene, aj pod tlakom toho, že školy sa snažia šetriť peniaze na iné veci, a tak častokrát sa práve ten človek, ktorý má už svoj vek, ocitá v ťažkej situácii. Ja by som očakával, prirodzene, že niečo také bude existovať už dávno vo vyššej kolektívnej zmluve, pretože to by bola v prvom rade záležitosť odborov, ktorí sa majú o tieto veci starať. Ale myslím si, že v tomto prípade je dobré, že takýto pokus robíme, aby sa prijala takáto zmena, ktorá dá istú ochranu práve tým, ktorí sú v tom školstve asi najzraniteľnejší, a to sú ľudia, ktorí odrobili a ktorí sú blízko svojho penzijného veku. Viete, že v takom prípade veľmi ťažko nájde potom ten človek zamestnanie. Takže toľko som chcel doplniť, pretože pán kolega, pán Abrhan to veľmi odborne vysvetlil. Tak myslím, že trošku aj takým ľudovým jazykom a trošku aj, možno aj s tým, aby sme ukázali pánovi podpredsedovi, že aj my máme hlboké sociálne cítenie.
Ďakujem pekne.
|
81.
Ďakujem, pán podpredseda, že ste umožnili dať aj faktické poznámky ešte teraz na záver.
Pán spravodajca, minimálne tie prvé tri body nie sú ako legislatívno-technické. To je dosť, neviem to posúdiť, je to dosť vážne, tak tvrdo uložená povinnosť reprezentácie aj s postihom, že príde o finančné prostriedky. To len poznámka k predloženému návrhu.
Ďakujem.
|
38.
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán predseda, predpokladám, že ste dosiahli, že minister financií súhlasil so zákonnou úpravou garantovania minimálnej čiastky medziročne, aby neklesol rozpočet športu v jednotlivých odvetviach. Pravdupovediac je to precedens v zákone, ale ja by som uvítal od vás, pán predseda, ako bývalý minister školstva, keby ste rovnakú úpravu presadili na financovanie vzdelávania regionálneho a vysokého školstva.
Ďakujem.
|
28.
Pán predseda Národnej rady, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja chcem vystúpiť v rozprave len k jednej kapitole, a to je kapitola, ktorá sa týka financovania vzdelávania.
Pravdupovediac, nemal som tú šancu o tom hovoriť s pánom ministrom, pretože chápem, že pán minister financií nemôže chodiť po všetkých výboroch a príde tam štátny tajomník, to je v poriadku, ale ešte za svoje dlhodobé pôsobenie som nezažil, aby minister školstva neprišiel obhajovať svoj rozpočet. Je to pre mňa nová skúsenosť, takže tu musím niektoré svoje výhrady povedať.
Financovanie vzdelávania sa de facto deje prostredníctvom dvoch kapitol, prostredníctvom kapitoly školstva, vedy, výskumu a športu a prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra. Ja som aj minule povedal, že takýto tok pokladám za chybu, aj som pred rokom v tomto smere kritizoval rozpočet, že je neprehľadný. Musím pozitívne kvitovať, že predsa sa len čosi urobilo a v štátnom rozpočte sa nachádza nejaká tabuľka, kde máte financie spoločne aj z jedného, aj z jednej, aj druhej kapitoly do vzdelávania, čiže podľa mňa malý krok, ale predsa tak aj ten treba ohodnotiť, ak je pozitívny.
Viete, ale čo je pre mňa podstatné, som si kládol dlho otázku, že ako by mohla vyzerať popoluška po slovensky. Keď som o tom rozmýšľal, tak tá popoluška je podľa mňa vzdelávanie, školstvo a už je tak mnoho rokov. Myslím, že tomu je už 12 alebo 13 rokov, keď som povedal verejne, dokonca aj napísal, a to som bol vo vláde vtedy, že nebola ešte na Slovensku taká vláda, ktorá by dala skutočné investičné stimuly do vzdelávania. Vieme, že 100 mld. slovenských korún nás stáli stimuly na záchranu slovenských bánk, išli do priemyselného sektoru stimuly a podobne. Do školstva, to sa ešte, žiaľbohu, nestalo. Ja som vtedy dúfal, že sa to zmení. Odvtedy uplynulo dvanásť rokov a toto tvrdenie moje, s ľútosťou hovorím, platí dodnes.
A ten rozpočet na vzdelávanie v roku 2016 sa v tomto podľa mňa v ničom zvlášť nelíši a výhľadovo tie rozpočty, keď sú to výhľadové na ďalšie roky 2017, 2018, tam dokonca nie je ani len cent navýšenia, akože mohli by sme, takže je to to isté.
Tá najcitlivejšia vec je v tom školstve zrejme to, čo sa týka platov učiteľov. Pretože povedzme si, že oni sú tí, ktorí naozaj garantujú, alebo mali by garantovať kvalitu nášho vzdelávania. Viete, ja sa prihlásim k tomu a dovolím si tvrdiť, že ak bol aký-taký výrazný pokus zvýšiť a vyrovnať platy učiteľov, tak to bolo za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, keď som bol ministrom školstva. Uvádzal som často čísla, že ten plat sa zvýšil z 12 500 korún v roku 2002 na 18 200, ale dobre. Môžete to spochybňovať. Takže sa odvolám nie na tie čísla, ktoré vtedy boli zverejnené, ale na čísla, ktoré sú priamo zo správy o stave školstva, a túto správu prijala terajšia vláda pána Fica. Takže podľa tejto správy bol plat učiteľa v roku 2002 428 euro a v roku 2006 627 euro, takže keď si to prerátate, je to percentuálny nárast 46,9 %. Čiže takmer o 50 %. No a aká je dnešná skutočnosť?
Ja viem, že s číslami sa dá úžasne pohrávať. Také, onaké čísla, rôzne mýty a rôzne čísla o tom, aký je priemerný plat, behajú a nájdete si ich na rôznych stránkach. Jedno by som vzal snáď za nespochybniteľné, a to je priemerný plat podľa Štatistického úradu. Tam kebyže si pozriete, zistíte, že ten priemerný plat v národnom hospodárstve bol v roku 2014 858 eur a posledný údaj, čo som našiel, v II. kvartáli tohto roku 877 euro.
No a čo sa týka platu učiteľa, takže existuje napríklad stránka, kde môžete porovnávať platy v jednotlivých profesiách. Tam sa uvádza priemerný plat učiteľa základnej školy 730 eur a strednej školy 761 euro. Poviete si, že to je nedôveryhodná stránka, neberieme v úvahu. Dobre. Takže vezmem správu Eurydice, to by mohol byť dôveryhodný údaj. Tam, samozrejme, že to je o rok predtým, sa udáva priemerný plat učiteľa na Slovensku 759 euro a z tej tabuľky zistíte, že horšie na tom sú len Rumunsko, Litva a Lotyšsko. Dokonca, a to aj ja som otváral oči, v Čiernej Hore je priemerný plat učiteľa 851 euro, 759, 851 euro. Len aby ste mali trošku prehľad. Keď si pozriete tieto informácie, tak platy v európskych krajinách učiteľov sa pohybujú od 2- do 4-tisíc euro. Od 2- do 4-tisíc. A číslo, ktoré má napríklad také Luxembursko, to vám ani neuvediem, pretože by ste si museli ešte nižšie sadnúť, ako sedíte. To je také číslo, aj pre mňa neuveriteľné, ale nemám dôvod ho spochybňovať a nemám dôvod spochybňovať takú inštitúciu, ktorá to takto uvádza. No, dobre.
Viete, zaujímavý je skôr údaj a ten je pre mňa dosť dôveryhodný a možno z toho sa vychádzalo, keď sa tvrdilo, že sú také platy, kde aj tam uvádzajú, áno, že plat riaditeľov škôl je 1 175 euro. Tak keby to bol plat priemerný učiteľa, bol by som rád, ale to je tak, že nie všetci učitelia sú riaditeľmi škôl. To hádam viete. Takže je to oveľa horšie.
No a keď vezmem štatistický údaj, ktorý vychádza zo Štatistického úradu, tam to vychádza v odvetví na 734 euro. Poviete, sú tam aj iní zamestnanci, ale v tom sú aj zamestnanci vysokých škôl. To sa tak približne vyrovnáva. Vysokoškolský profesor, a tých máme vyše tisíc, má priemerný plat vyše 1 900 eur a vysokoškolský pedagóg podľa štatistických údajov, podľa mňa dôveryhodných, vyplývajúc z ostatnej správy o stave vysokého školstva, je okolo 1 100 euro. Takže dobre. Ale je sľúbené aj vraj v rozpočte 4 % zvýšenia platov vo verejnej správe, teda aj učiteľom.
No len keď sa znova pozriem do obidvoch kapitol, celkovo je tam na regionálne školstvo navýšenie 72 mil. euro, čo by možno mohlo na tie 4 % stačiť, ale tie sa skladajú z dvoch častí, normatívne a nenormatívne. No v normatívne je ministerstvo vnútra 37 mil. euro a ministerstvo školstva 15 mil. euro. Čiže dohromady 52. Už je to podstatne menej ako 72. A keď som to prerátal, dal som si tú námahu na počet učiteľov, tak mi to vychádzalo, že by to zvýšenie predstavovalo 27 euro mesačne v priemere na učiteľa, štvorpercentné pri akomkoľvek nízkom plate, pri tom väčšom nechcem hovoriť, robí 30,4 eura, ale nechcem viesť spor o tom, že či je 30,4 alebo 30,3 a podobne, jednoducho približne táto čiastka. Pamätáte si? Pár vás tu bolo, žiaľbohu. Ale v piatok sme sa dozvedeli v rámci zákonov, ktoré prednášal minister spravodlivosti, že dôchodky sudcom a prokurátorom, nie platy, dôchodky majú ísť hore o 170 eur. Ja by som sa rád opýtal pána ministra veľmi slušne, ako rád by som vedel, či to naozaj mám brať za bernú mincu, alebo je to takisto nejaké neuveriteľné číslo.
No a teraz, ako sa to zvyšuje. No viete čo? Výdavky na vysoké školy sa zvyšujú, čo sa týka vzdelávania, o 3,5 mil. euro a na vysokoškolskú vedu o necelých 5 mil. euro. Nuž musím povedať, že ak niekde sa čosi urobilo, tak v rokoch 2002 - 2006 sme minimálne o jednu miliardu slovenských korún medziročne zvyšovali rozpočet vysokých škôl. Minimálne každý rok. Pri oveľa menšom základe. To je koľko? To je okolo takých 35 mil. euro.
Viete, a aj tak, keby to všetko, čo som doteraz povedal, bolo tak, ako je, ale, žiaľ, ani toto nie je v poriadku. Lebo keď si podrobne pozriete tú kapitolu, čo sa týka školstva, takže zistíte, že po odpočítaní položiek, to je nejakých 258, myslím, miliónov alebo približne taká čiastka, čo sa týkalo eurofondov, dobre, dáme to bokom, i keď tvrdím, že do budúcnosti to budú obrovské problémy, ale keď to odpočítame, tak to zvýšenie, viete, je v kapitole školstva 45 mil. euro. Lenže oproti schválenému rozpočtu. Inými slovami, tam sú premietnuté veci, ktoré sa potom dodatočne dostali do rozpočtu. Valorizácia platov, 23,8 mil. euro v regionálnom školstve. Materské školy, 15 mil. Keď zrátam všetky tie položky, tak 45 mil. je nula, je v podstate to, čo sa v tom rozpočte rezortu školstva skutočne aj minulo, ktoré tam boli prevedené. Inými slovami, už som jasne povedal, keby tam teraz nebolo to zvýšenie o tých 45 mil. euro, tak by to znamenalo, že v skutočnosti platy učiteľov o tú valorizáciu musíte znížiť. Nie zvýšiť, znížiť. Jednoducho v rozpočte kapitoly sa to nenachádza. No, je to podľa vás citlivá vec a vážna? Je slovenské školstvo popoluškou? Možno ma pán minister opraví, že kdesi robím chybu, ale ja sa nedomnievam, že by som niečo zle napočítal. Dobre.
Ale objavil som veľké položky vo Všeobecnej pokladničnej správe, už som vo faktickej poznámke spomínal, 155 mil. na zlý vývoj ekonomiky, rezerva vlády a podobne. Takže si myslím alebo domnievam sa, tak by som povedal, že možno je to schované, tie peniaze na valorizáciu, vo Všeobecnej pokladničnej správe, ale tam to nemá byť, má to byť v rozpočte príslušných rezortov na normatívne financovanie položka.
Aj z toho dôvodu dávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte, parlamentná tlač 1700:
1. Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť do kapitoly 20-MŠVVaŠ čiastku 30 mil. eur takto:
na položku 077 vysokoškolská veda a vzdelávanie čiastku 8 mil.
na položku 078 národný program výchovy a vzdelávania čiastku 22 mil. eur.
2. Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa presunúť do kapitoly 12-MV čiastku 25 mil. eur na položku ODP výchova a vzdelávanie mládeže.“
No a následne, samozrejme, upraviť tabuľky v návrhu štátneho rozpočtu v prílohách.
Zdá sa vám to dohromady, 30 a 25, 55 mil. veľa, pravda? Len na zvýšenie platu v regionálnom školstve o 1 % ide približne 10 mil. euro, na zvýšenie platu. Čiže na 4 % zvýšenie navrhujem to, čo je povedané, sľúbené aj oznámené, 4 % navýšenie platov učiteľov by malo ísť 40 mil. Čiže z tohto, čo tu presúvam, 40 mil. sú tie, ktoré idú na to, čo bolo oznámené, na 4 % navýšenie platov učiteľov. Nikde inde, do normatívneho financovania, presne tam, kde to má byť. A tých pár miliónov, jednak musím povedať, že sa to dotýka takisto vysokých škôl, kde takisto boli platobné úpravy, čiže aspoň aké-také navýšenie 15 mil. V tej kapitole, v tej rezerve je tam toho požehnane podľa mňa. A má to byť v tejto kapitole.
Ja nezvyknem byť emotívny a nezvyknem sa určite dotýkať ľudí, ale myslím si predsa len, že by sme niektoré veci mali jasne hovoriť, a takisto si myslím, že do toho nášho školstva by sme mali dať aspoň čosi a dôveryhodne tak, aby sme aspoň trochu tam pomohli. A chcel by som sa dožiť toho, pán minister, po voľbách, keď budete vo vláde a budete znova ministrom, že urobíte to a ja dám klobúk dole, že konečne pôjdu jeden rok financie, ktoré sa budú môcť nazvať, že je to naozaj významný ekonomický stimul pre vzdelávanie, aby sme sa tam ďalej pohli.
Prosím vás, to školstvo je popoluška, tomu školstvu kedykoľvek sa čosi udeje, tak sa dočítate, aké je zlé, mizerné, žiadna slovenská vysoká škola v šanghajskom, takom zozname sa nenachádza v poradí do 500, vôbec keď sa tam objavila ako Komenského univerzita, bol to zázrak. Ale zázrak je, aké je napriek všetkému ešte stále naše vzdelanie kvalitné vzhľadom na financie, ktoré doňho dávame. Kolega Jurzyca, keď bol ministrom, prerátal, je to síce taký tristný, veľmi smutný údaj, ale na financie vynaložené na jedného žiaka a študenta, naše výsledky sú úžasné. No len hovorím, že z tohto pohľadu je to tak, ale je to tristný údaj, a preto si myslím, že mali by sme aspoň čosi urobiť.
Pán minister, ostatných častí sa ja nedotýkam aj z toho dôvodu, že človek nemôže vedieť všetko a nie je odborník na každú oblasť, ale tak trošičku aj v rozpočte toho školstva, predsa len si myslím, že po toľkých rokoch čosi viem.
Ďakujem za pozornosť.
|