86.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ja vám ďakujem za objasnenie faktov, faktov, ktoré sú overiteľné aj prostredníctvom médií a ktoré jasne ukazujú, že pán Matovič vo svojom návrhu na odvolanie ministra životného prostredia vychádzal a postavil celý tento návrh na vaše odvolanie na zmanipulovaných informáciách a na klamstvách.
Po tomto vašom vystúpení očakávam, že pán Matovič, ako i ostatní prihlásení rečníci v rozprave, sa odhlásia z rozpravy, resp. že pán Matovič stiahne tento návrh na vaše odvolanie a táto nezmyselná schôdza skončí. V opačnom prípade je úplne jasné, že celá táto schôdza má len jediný účel, a to mediálne prekryť obrovský úspech tejto vlády v oblasti vytvárania nových 3-tisíc pracovných miest, resp. 20-tisíc pracovných miest do budúcnosti.
Ďakujem.
|
23.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, v zásade tri a pol roka nás tu kritizujete v tom, že nie sme schopní podporiť žiaden opozičný návrh, že nerokujeme s opozíciou o pozmeňujúcich návrhoch k našim návrhom zákonov a podobne, a keď príde k tomu, že rokujeme a že sa dohodneme a že podporíme opozičný pozmeňovací návrh, tak zase to kritizujete, zase to je zle.
Mne už to pripadá tak, že bez ohľadu na to, o čo ide, vy vždy musíte byť v názorovej opozícii a vždy musíte nás kritizovať aj za to, čo ste nás predtým kritizovali, tak keď urobíme opačne, zase je to zle, zase nás kritizujete. Čiže toto je váš štýl práce.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
6.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec Hraško, v prvom rade povedali ste, že tu nie je diskusia k veci pri prerokovaní návrhov zákonov. No ja sa chcem spýtať, čo ste vy v tejto rozprave, ktorú ste dnes predviedli, povedali k veci? Povedali k materiálnej stránke predloženého návrhu novely zákona o rokovacom poriadku? K veci ste nepovedali nič. Rozprávali ste tu úplne o niečom inom, ako je predložený návrh zákona. Takže neviem, o čom hovoríte v tejto veci.
Druhá vec je, povedali ste, že, citujem, "moc tej demokracie tu nie je", v súvislosti s tým, že neprechádzajú opozičné návrh zákonov, poslanecké. Pán poslanec, ako si predstavujete inak parlamentnú demokraciu, ak nie tak, že o schválení rozhoduje legitímna väčšina, ktorá vyšla z parlamentných volieb, demokratických a slobodných? Myslíte si, že tá demokracia by mala vyzerať tak, že rozhoduje o tom, či sa schváli nejaký zákon alebo nie, parlamentná menšina? Tak to snáď nemyslíte vážne.
Ďalšia vec je, poslanecké návrhy a návrhy výborov. Spochybňujete legislatívnu iniciatívu poslancov a výborov Národnej rady? Podľa vás by teda poslanci nemali mať legislatívnu iniciatívu? To, čo ste tu povedali, že sa obchádza legislatívny proces tým, že poslanci predkladajú návrhy zákonov? Však to je jedna zo základného práva poslanca Národnej rady.
Ďalej ste hovorili, že keby sa najskôr, citujem, "keby sa najskôr rokovalo vo výboroch". A nerokuje sa vo výboroch? Však každý jeden návrh zákona, či je vládny návrh zákona alebo je poslanecký návrh zákona, sa prerokováva vo výboroch. A keď by ste prišli kedykoľvek na ústavnoprávny výbor, tak by ste videli, ako sa rokuje o návrhoch zákonov.
Čiže absolútne nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali.
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)
|
113.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pán poslanec Kadúc, no, musím sa ohradiť voči tomu, s čím ste začali toto vystúpenie, že z hľadiska ústavnoprávneho sa tu nikto nevyjadruje, aj keď je tu nejaký jednoznačný názor alebo prezentácia, že ide o prijatie alebo predloženie protiústavného zákona. A v prvom rade vo vzťahu teda k tomu zákonu o tepelnej energetike, o ktorom ste hovorili, v prvom rade treba povedať, že to, že či je nejaký návrh zákona alebo zákon schválený protiústavne, môže vyhlásiť len Ústavný súd, nikto iný. A ohradzujem sa aj preto, že som k tomu vystúpil v prvom čítaní a spochybnil som tú konštrukciu, alebo to tvrdenie, že ide o protiústavný návrh. A spochybnil som to nielen vo forme nejakého vyhlásenia, ale aj podložené konkrétnymi argumentami, kde som citoval aj z rozhodnutia Ústavného súdu, aj z iných zákonov, kde takéto ustanovenia sú, takže ešte raz sa voči tomu ohradzujem.
Ďakujem.
|
89.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Hlina, neviem, prečo sa bavíme ešte v tomto momente o etickom kódexe, keďže bol v rámci spoločnej správy vypustený z návrhu zákona. Okrem toho; alebo aj na základe určitých návrhov, ktoré sme mali aj poslanci z ústavnoprávneho výboru.
Ja som už v prvom čítaní povedal, že nie som zástancom etických kódexov poslancov, avšak po skúsenostiach z týchto štyroch rokov v tomto volebnom období sa mi zdá, že možno niekedy naozaj po tých skutkoch, ktoré sa tu udiali, by nejaký etický kódex možno mohol byť. A vzhľadom k tomu, že nechceme zaväzovať novú Národnú radu, tak sa do tohto zákona dala možnosť prijať etický kódex v nejakej forme v budúcom volebnom období, ak o to bude záujem.
A keď ste hovorili o tom, že či je normálne, že zákon má predpisovať, ako sa má poslanec správať, no máme tu už dnes zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, kde v článku 4 je napísané určitým spôsobom, ako sa majú verejní funkcionári správať, čiže aj v súčasnosti podľa de lege lata platia určité spôsoby správania sa verejných funkcionárov, ktoré sú stanovené v zákone.
Ďakujem pekne za slovo.
|
71.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Poliačik, musím povedať, že áno, žiaľbohu, tá právna úprava je obdobná aj dnes s tým, že tá lehota nie je 48 hodín, ale je na ďalší deň s tým, že teda Národná rada hlasovaním môže skrátiť tú lehotu. Musím povedať, žiaľ, že naozaj tento inštitút sa zneužíva a berie sa dnes skôr ako štandard, čo je podľa môjho názoru chybou. Na druhej strane si však nemyslím, že takýmto spôsobom zväzovať ruky Národnej rade, aby ani v odôvodnených prípadoch nemohla Národná rada hlasovať o skrátení tejto lehoty, nie je správne a nie je efektívne z hľadiska rokovania Národnej rady. Pretože my máme tu návrhy zákonov, ktoré môžu končiť posledný deň rokovacieho dňa danej schôdze, kedy je potrebné odhlasovať niektoré návrhy, aj keď viem, že na konci bývajú väčšinou prvé čítania. Ale môže sa stať, že tam môže byť aj druhé čítanie, kde budú nejaké pozmeňovacie návrhy, ktoré budú veľmi jednoduché, legislatívno-technické, môžu znamenať jedno, dve slová. A v takom prípade naozaj nevidím účelnosť a efektívnosť v tom, aby Národná rada v takýchto odôvodnených prípadoch nemohla skrátiť tú lehotu a hlasovať ešte aj v ten istý deň o takomto návrhu.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Lipšic, ja si, naopak, nemyslím, že je to jednoznačné, že to rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré ste tu citovali, sa vzťahuje na tento prípad a že tuná je jednoznačné, ako by v takomto prípade Ústavný súd rozhodol, ak respektíve snažíte sa navodiť dojem, že to rozhodnutie Ústavného súdu sa vzťahuje na akúkoľvek exekučnú imunitu, avšak to rozhodnutie Ústavného súdu sa vzťahovalo na § 18a zákona o správe majetku štátu, ktorý deklaruje tú exekučnú imunitu na akýkoľvek majetok štátu, zatiaľ čo nehovorí o konkrétnom, respektíve nespochybňuje vôbec to, že exekučná imunita ako taká má svoje opodstatnenie v prospech štátu, keďže ten plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nie sú paralyzované a tak ďalej. To som citoval teraz to ustanovenie rozhodnutia Ústavného súdu.
A keď si pozrieme samostatný zákon o správe majetku štátu, napríklad § 13f hovorí o tom, že prioritný majetok je nehnuteľný majetok štátu, ktorý nemožno exekvovať a tak ďalej. Hovoria to ďalšie zákony, napríklad zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, kde obdobne ako tento zákon, tak aj ten hovorí, že exekúcii podľa tohto predpisu nepodliehajú nehnuteľný majetok, finančné nástroje vo vlastníctve Eximbanky, majetkové účasti, prostriedky určené na financovanie rôznych úverov a tak ďalej, aj ďalšie x zákony, kde exekučná imunita je daná konkrétnym rozsahom tak ako aj v tomto prípade, nie, samozrejme, celý majetok ako taký. A tieto nespochybnil nikto, ani Ústavný súd. Dokonca Ústavný súd sám v tom rozhodnutí hovorí, že je to opodstatnené v niektorých prípadoch. Čiže ja si nemyslím, že to je úplne jasné, ako Ústavný súd by v takomto prípade rozhodol. Ďakujem pekne.
|
79.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Hlina, je to obyčajné zavádzanie, čo hovoríte, že my ideme zaviesť nejakú poslaneckú imunitu. To vôbec nie je pravda. Podľa tohto ustanovenia jediné čo je, sa nastavuje komunikačný kanál smerom z prokuratúry k Národnej rade. Ešte raz prečítam to ustanovenie, aby sme vedeli, o čom hovoríme. "Generálny prokurátor oznamuje predsedovi Národnej rady a predsedovi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, že poslanec Národnej rady bol pristihnutý a bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie." Čiže on už bol zadržaný a tým pádom generálny prokurátor musí to oznámenie Národnej rade, ktorá rozhoduje, o zadržaní dať. Takže žiadne zavádzanie poslaneckej imunity tu nie je.
Ďakujem.
|
114.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, ja naozaj ako nevidím, alebo skúste vysvetliť, v čom je to zavedenie nejakej novej imunity poslaneckej, lebo ja v tom nevidím žiadne zavedenie novej imunity. A dôsledne treba čítať v kontexte s rokovacím poriadkom, ktoré ustanovuje, kde je jednoznačne napísané, že "ak príslušný orgán oznámi predsedovi Národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri čine, predseda mandátového a imunitného výboru neodkladne zvolá mandátový výbor a ten rozhodne o žiadosti na vydanie súhlasu na zadržanie poslanca", pričom aj to ustanovenie navrhovaného zákona hovorí, tejto novely, že oznamuje generálny prokurátor predsedovi Národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec bol pristihnutý a bol zadržaný a žiada súhlas o jeho ďalšie zadržanie.
Pričom v nadväznosti na rokovací poriadok ide len o určenie príslušného orgánu, nič viac a nič menej. Takže ja naozaj neviem, v čom má spočívať tá vaša imunita, ktorú ste prezentovali.
Ďakujem.
|
96.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Lipšic, len zopár poznámok k vášmu vystúpeniu. Chcem sa spýtať k tomu bodu 15 písomné vyhlásenie kandidátov, v ktorom sa uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú prokurátormi, sudcami atď. Čo tým máte na mysli, aké máte na mysli, aby malo takéto vyhlásenie účinky? Má to byť automaticky diskvalifikačné ustanovenie na účasť vo výberovom konaní? Alebo aké to má mať účinky? Lebo podľa môjho názoru, ak sa tým má naozaj niekto seriózne zaoberať, tak je to vo vzťahu k tomu uchádzačovi určitým spôsobom diskriminácia, a ak to má mať len deklaratórny charakter pre verejnosť, aby vedeli, že kto má s kým aké vzťahy, tak povedzme, ale nemyslím, že to má mať nejaký alebo že to má nejaký efekt.
Pokiaľ ide o otázku ďalšiu, a to je účasť na legislatívnom procese, ja si myslím, že je to normálne, že jednotlivé odborné organizácie, či už je to prokuratúra, alebo sú to aj iné orgány štátnej správy, alebo ústredné orgány štátnej správy, ktoré majú takúto v zákonoch jednotlivých, ktoré majú takúto kompetenciu, napríklad Úrad pre ochranu osobných údajov má takúto kompetenciu, podieľať sa na príprave všeobecne záväzných právnych predpisov, a to je jedno, či ide o zákony, alebo vyhlášky, nariadenia atď., čiže nie je to nič nové v právnom poriadku Slovenskej republiky, je to úplne bežné a myslím si, že je to aj pochopiteľné a aj logické a efektívne, aby tieto odborné organizácie mali k tomu čo povedať.
No a tretia vec, ktorú stihnem v tejto faktickej poznámke, je otázka výberových konaní a to, čo ste povedali alebo chceli navodiť taký dojem, že generálny prokurátor nie je vôbec viazaný pri výbere úspešných uchádzačov či na prokurátorov, alebo na volené funkčné miesta atď., to nie je pravda, on je viazaný úspešným uchádzačom. A máme to dnes aj pri notároch, kde je presne takisto a je historické a nezaviedli sme to my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
57.
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda, musím, žiaľ, konštatovať, že ste vo svojom vystúpení mali absolútnu pravdu. Absolútnu pravdu v tom, a preto žiaľ, že ste povedali a hodnotili ste vystúpenie vášho predrečníka, ktorý dehonestoval celý inštitút poslanca ako takého. Pretože tu a z tohto miesta takéto vyjadrenia nie sú kritikou konkrétnych osôb, ale sú kritikou inštitútu ako takého. A takýmto zovšeobecnením v zásade pán poslanec Hlina ako keby povedal, že všetci poslanci ako keby nepotrebovali asistentov, ako keby prelievali peniaze cez asistentov niekam úplne inam, a voči tomu sa musím ja osobne a myslím si, že aj viacerí z nás ohradiť, pretože nie je možné takto generalizovať. A pokiaľ má takýto konkrétny pán poslanec poznatok, tak nech to rieši prostredníctvom príslušných orgánov aj Národnej rady, ale myslím si, že takéto zovšeobecnenie bude mať za následok jediný dôsledok, a to je mediálne posolstvo, že, alebo mediálne posolstvo v tom, ako degradovať inštitút poslanca a znížiť autoritu toho inštitútu poslanca vôbec vo všeobecnosti. A to si myslím, že nie je na mieste a nie je správne.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, vystúpili ste presne 19 minút aj 50 sekúnd a v tých v 19 minútach a 50 sekundách som, žiaľ, okrem urážania navrhovateľa nepočul žiadne konkrétne výčitky, resp. konkrétne hodnotenie návrhu zákona, resp. vo filozofii, tak ako ukladá rokovací poriadok, čo, na čo je určené prvé čítanie.
Kritizujete to, že predkladateľ predkladá pravidlá etického správania v parlamente a vaše vystúpenie trvajúce 19 minút 50 sekúnd čisto sú urážky na predkladateľa a nadávanie predkladateľovi a predsedajúcej schôdze. Myslím si, že ten etický kódex by každý mal mať v prvom rade v sebe a keď sa nezhodneme na tom, že ho má každý v sebe, pravdepodobne bude potrebné nejaký ten etický kódex prijať v nejakej právne záväznej forme, kým si každý z nás neuvedomí, akým spôsobom tu je hodné na poslancov Národnej rady vystupovať. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa vyjadrím len k jednej veci, pán poslanec Kadúc, z toho, čo ste povedali. A to je otázka kontrolnej pôsobnosti Národnej rady, respektíve otázka interpelácií. Vy ste povedali, že toto by mala byť otázka, ktorá by mala byť priznaná iba opozícii. No takáto konštrukcia podľa môjho názoru naráža na základné ústavné princípy, pretože kontrolná právomoc je v ústave daná Národnej rade ako takej. Tá situácia, že vláda a parlament, respektíve vládna väčšina je jednostranná alebo z jednej strany politickej, je skôr výnimočnosťou ako pravidlom. A tie interpelácie aj tá kontrolná právomoc má v koaličnej vláde a v koaličnom parlamente úplne iný charakter ako v súčasnosti a nemôžeme my to takýmto spôsobom nastavovať do budúcnosti všeobecne.
A pokiaľ teda mám byť konkrétny, článok 80 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že môže interpelovať vládu alebo člena vlády, alebo iného vedúceho ústredného orgánu štátnej správy poslanec, teda nie opozícia. Čiže my ak by sme takéto aj niečo v rokovacom poriadku upravili, narážame tu na rozpor s ústavou. Čiže muselo by to tak byť v ústave. Ja si neviem predstaviť, ako by v ústave bolo napísané, že právo interpelovať majú len opoziční poslanci. A ktorí sú to opoziční poslanci a v ktorom štádiu toho volebného obdobia je ktorý poslanec opozičný. Tie sily sa môžu v rámci jedného volebného obdobia preskupovať z hľadiska poslancov. Čiže z tohto pohľadu mi to príde ako nie v súlade so základnými ústavnými princípmi. Ďakujem.
|
80.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, ja to musím uviesť na pravú mieru, lebo z toho vášho vystúpenia aj smerom k verejnosti tu vyplýva, že poslanca nie je možné začať trestne stíhať za spôsobený skutok, ktorý napĺňa znaky trestného činu, bez súhlasu generálneho prokurátora. Ale to je, to je obrovský omyl a to vôbec nie je tak.
To ustanovenie v zákone o prokuratúre je aj dnes, to sa nemenilo, a ide o súhlas so vzatím do väzby. Ide o súhlas so vzatím do väzby, nie o to, že či je možné začať trestné stíhanie alebo či je možné poslanca zadržať.
A toto ustanovenie súhlas so vzatím do väzby má svoj význam a má svoj význam práve pre opozičných poslancov, keďže nie je imunita ani trestná, ani priestupková, aby nemohol niekto zneužiť vzatie do väzby na to, aby vyradil poslanca z hlasovania v Národnej rade a tým ovplyvnil rozhodovanie Národnej rady.
Čiže trošku to treba dať na pravú mieru a skúste nezavádzať úplne, pretože to nie je o začatí trestného stíhania ako takého, ale len o súhlas na vzatie do väzby.
Ďakujem pekne.
|
70.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Žitňanská, ako mne sa zdá, že už ten pojem verejná kontrola sa tu používa ako nejaká mantra, ako, samozrejme, ja takisto som za verejnú kontrolu tam, kde sa to dá alebo kde je to možné. Treba si ale povedať, že čo je účelom činnosti prokuratúry, a to je v hlavnej miere trestné konanie, kde nie je možné v jednotlivých štádiách zabezpečiť z hľadiska toho konania verejnosť. Čiže z tohto pohľadu v tomto zmysle to asi nebude úplne možné.
A čo sa týka tých otázok výberových konaní a disciplinárnych konaní, samozrejme, tam je to otázka otvorená, ale ja si myslím, že práve tento zákon prispel a zvýšil transparentnosť a verejnú kontrolu oproti doterajšiemu stavu.
A pokiaľ sa týka tej druhej otázky, ktorú ste napadli z hľadiska výkonu funkcie generálneho prokurátora do času zvolenia nového po uplynutí funkcie, no, samozrejme, je to možné riešiť aj inými modelmi, tak ako to bolo doteraz, že ho zastupoval prvý námestník, len treba si uvedomiť jednu vec, a to zásadnú, že funkcia generálneho prokurátora je volená funkcia. Funkcia jeho zástupcu alebo námestníka nie je volená funkcia parlamentom, tým pádom nemá tú legitimitu zastupovať tento orgán smerom navonok a smerom k tretím osobám. Čiže preto sa javí tento model ako legitímnejší a ja si myslím, že, naopak, zvyšuje ten tlak na parlament, resp. ak to v budúcnosti bude iný orgán, aby tú voľbu po skončení volebného obdobia čím rýchlejšie ďalšiu uskutočnil.
Ďakujem pekne za slovo.
|
95.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Kadúc, sme v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona a toto vaše vystúpenie by som zaradil skôr už do hlboko druhého čítania, pretože prvé čítanie by malo byť o filozofii toho zákona a vôbec o tom, že či takúto právnu úpravu tejto oblasti ako takej či potrebujeme alebo nepotrebujeme a prečo ju potrebujeme alebo prečo nepotrebujeme. Vy ste išli už do detailov tohto zákona, ktoré sú určené skôr do výboru a do druhého čítania. Ale teda keď ste išli až takto, tak ja zareagujem len na jednu zo všetkých ako názornú ukážku toho, že to, čo ste všetko hovorili, nie vždy je pravda a nie vždy je tak, a to je napríklad otázka vykonávacích právnych predpisov.
Je pravda, že ak vláda predkladá vládny návrh zákona, mali by k nemu byť navrhnuté aj vykonávacie predpisy, a v zásade si myslím, že by to malo byť tak aj pri opozičných návrhoch bez ohľadu na to, že či takýto vykonávací predpis potom vláda schválila alebo ministerstvo vo forme vyhlášky alebo nie. A poviem prečo. Ústava Slovenskej republiky jednoznačne hovorí, že práva a povinnosti môžu byť uložené len zákonom alebo na základe zákona. Podrobnosti o týchto právach a povinnostiach potom je na príslušnom ministerstve alebo vláde, aby upravilo vo vykonávacom predpise. A aby ten navrhovateľ ukázal, že čo vlastne chce v týchto podrobnostiach upraviť, tak preto by mal byť ten návrh vykonávacieho predpisu súčasťou návrhu zákona. A ani dnes, keď vláda predkladá takýto návrh zákona spolu s vykonávacím predpisom a takýto návrh zákona je nakoniec schválený, nijakým spôsobom nezaväzuje vládu, aby v konečnom dôsledku ten vykonávací predpis neprijala inak. Čiže je to stále len vo forme návrhu, aj keď zákon je schválený, tie vykonávacie predpisy. Takže ja nevidím žiaden problém ani v tom, aby pri opozičných návrhoch bol predložený tak isto návrh vykonávacieho predpisu. Či sa s tým potom ministerstvo alebo vláda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
56.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, ako myslím si, že to, čo hovoríte ohľadom tej definície slovenského hudobného diela v zákone, nie je pravda, pretože tá definícia v zákone bola, ale z diskusie na ústavnoprávnom výbore, ktorého sa zúčastnil aj pán predseda výboru Jarjabek, za čo mu teda ďakujem, čo nebýva zvykom, že predseda iného výboru sa zúčastňuje rokovaní ústavnoprávneho výboru, ale našťastie v tomto prípade tam bol a z tej diskusie vzišlo vlastne, že tá definícia nie je úplne správna, a preto je aj predložený tento pozmeňujúci návrh, a ja si myslím, že správne, pretože cieľom celej tejto navrhovanej úpravy kvót v úvodzovkách je podpora pôvodnej slovenskej tvorby. A pokiaľ sa bavíme o výkonných umelcoch, ktorí majú predvádzať alebo reprodukovať nejaké iné diela, tam sa, nemôžme hovoriť o pôvodnej slovenskej tvorbe, a preto si myslím, že aj zmena alebo precizovanie tejto definície slovenského hudobného diela tak, ako je navrhnutá teraz v pozmeňujúcom návrhu, je správna.
Čiže nemôžem súhlasiť s tým, že teraz sme až zadefinovali, čo to je slovenské hudobné dielo. Ono zadefinované bolo v pôvodnom návrhu, ale z tej diskusie vzišlo, že tá definícia by mala byť trochu možno inak nadefinovaná, a ja si myslím, že je správne teraz.
Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, no nie je to celkom pravda, ako hovoríte, že je to naše úmyselné konanie. Ja som vysvetlil už aj v rozprave v druhom čítaní, aj pred chvíľou vo faktickej poznámke, prečo sa nedá naplniť ten jeden zo štyroch atribútov, ktoré ste vy formulovali, pričom sami ste priznali v rozprave v druhom čítaní, že tie tri atribúty naplnené predtým boli.
Pokiaľ ide o tú smernicu, áno, samozrejme, čakalo sa na tú smernicu, ale čaká sa ďalej, pretože nejde len o prijatie samotnej smernice ako právneho textu, ale aj o zavedenie celého mechanizmu, tá smernica predpokladá vytvorenie celoeurópskeho registra konečných užívateľov výhod, tak aby sa dali nejakým spôsobom aj overovať tie informácie, ktoré sa v tom registri budú nachádzať, a takisto predpokladá aj zavedenie zoznamu nespolupracujúcich krajín a ďalšie mechanizmy, ktoré budú mať vplyv aj na konečnú podobu zákona, ktorý budeme musieť potom my prijať v rámci implementácie tejto smernice. Čiže z tohto pohľadu neviem, či je to pravda, čo hovoríte.
No a pokiaľ teda hovoríte o tom a kritizujete našu vládu, že sme prijali takýto návrh zákona alebo takýto zákon, tak ja musím poukázať na to, čo bolo v minulosti, boli ste členom SDKÚ, pričom vo volebnom sľube SDKÚ z roku 2010 bolo jasne napísané, že: „Zabezpečíme, aby sa na obstarávaniach a zmluvných vzťahoch so štátom alebo samosprávami nemohli zúčastňovať firmy, ktorých vlastníci nie sú identifikovateľní.“ Pritom v roku 2011 už vyšiel článok v SME, ja som ho tu už raz citoval, teraz z neho len veľmi stručne uvediem, hovorí o tom, že sľub o zverejňovaní vlastníkov firiem SDKÚ asi nesplní, kde je jednoducho napísané, že najsilnejšia vládna strana, teda v tom čase SDKÚ pred voľbami sľubovala odkrytie majiteľov firiem, ktoré hospodária s verejnými financiami, dnes sa im to také jednoduché už nevidí.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No musím povedať, pani poslankyňa, že to nie je pravda, že ide len o naťahovanie času a že tento zákon je absolútne neúčinný. Ja som to už spomínal vo svojom vystúpení v druhom čítaní k tomuto zákonu, kde som jednoznačne poukazoval na príčiny, prečo nemôže byť tento zákon rozšírený v danom čase plošne, ale je to reakciou na problémy, ktoré boli najmä pri verejnom obstarávaní, a preto sa týka verejného obstarávania v prvom kroku, a to preto, že Úrad pre verejné obstarávanie je v súčasnosti pripravený personálne, procesne riešiť tieto otázky vo vzťahu k registru konečných užívateľov výhod vo vzťahu k verejnému obstarávaniu. On nemá kompetencie v súčasnosti to riešiť plošne. Ak by sa to malo riešiť plošne, musel by to robiť iný orgán, ako to vychádza z analýzy správy, pravdepodobne registrový súd, čo by si vyžadovalo ďalekosiahlejšie legislatívne zmeny v ďalších právnych predpisoch. Úrad pre verejné obstarávanie nemá v súčasnosti procesné možnosti postihovať aj iné druhy nakladania s verejnými financiami, či už ide o rôzne dotácie a iné nakladania s rôznymi financiami, tak, aby účinne vedel postihnúť tieto konania v prípade, ak ide o konečných užívateľov výhod, ktorých by sa to malo dotýkať. V súčasnosti vie riešiť procesne a sankčne len mechanizmus vo vzťahu k verejnému obstarávaniu. Ak by išlo o iné druhy nakladania s verejnými financiami, nemá kompetencie, bez ohľadu na to, či by sa to zaviedlo do registra konečných užívateľov výhod, že sa tam majú zverejňovať všetci poberatelia verejných financií a všetky subjekty nakladajúce s verejnými financiami, tak nedá sa to jednoduchým úkonom momentálne spraviť, aby mal úrad kompetenciu vo vzťahu k všetkým týmto orgánom. Ďakujem.
|
124.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ja by som chcel nadviazať na pána poslanca Kadúca. Trošku mi zobral vietor z plachiet a slovo, pretože som sa chcel presne venovať tejto otázke, a to je zvýrazniť otázky ochrany schengenskej hranice z hľadiska bezpečnostných rizík. Pretože tie bezpečnostné riziká podľa môjho názoru nespočívajú len v tom, že sa nám tu začne pohybovať alebo by sa nám tu mohlo začať pohybovať množstvo ľudí, ktorých nebudeme vedieť identifikovať ani autentifikovať žiadnym spôsobom, pretože pokiaľ máme tie informácie spravodajské, tak si úmyselne ničia doklady, sú ochotní si zničiť prsty, tak aby sa im nedali zobrať odtlačky prstov, a podobne.
Ale pokiaľ sa jedná o nelegálnych migrantov, tak sa stáva presne to, čo pomenoval môj predrečník, že odmietajú sa vyšetriť na rôzne choroby, čo je už aj otázka možno ochrany verejného zdravia, za čo tak isto zodpovedá štát a vláda. A len na porovnanie si treba uvedomiť, že pokiaľ sem príde cudzinec na dlhodobý pobyt, tak musí získať potvrdenie z úradu verejného zdravotníctva, že prešiel testami na rôzne cudzokrajné choroby, až potom ho môže dostať. Pokiaľ sa bavíme o nelegálnych migrantoch, tak títo sú v zásade nedonutiteľní k tomu, lebo oni odmietnu a neexistuje žiaden právny nástroj, ako ich prinútiť k takémuto úkonu.
Čiže tie bezpečnostné riziká sú tu z rôznych hľadísk. To nie je len otázka boja proti terorizmu, ale sú tu rôzne bezpečnostné riziká, ktoré podporujú vlastne ten cieľ, ktorý chceme, a to je, aby dôsledne sa dodržiavali pravidlá ochrany schengenského priestoru, tak ako sme boli ich nútení plniť pri vstupe do Európskej únie, kedy sme boli prijímaní.
Ďakujem pekne.
|