58.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný. Ide o novelu zákona o komunálnych voľbách, ktorú sme predložili do parlamentu ako skupina poslancov OKS ešte na jeseň roku 2010, keď sa blížili komunálne voľby, touto novelou sme sledovali jediný cieľ, odstrániť prekážky slobodného šírenia informácií v čase pred komunálnymi voľbami a priblížiť právnu úpravu volebnej kampane pred komunálnymi voľbami modernejšej a liberálnejšej, slobodnejšej úprave, ktorá je obsiahnutá v zákone o parlamentných voľbách. V skratke povedané, išlo o to, aby štát nevymedzoval, že kedy sa má konať kampaň, ako dlho, ale stanovil minimálne obmedzenia týkajúce sa jednak elektronických médií a jednak plôch, ktoré vyhradzujú obce pre jednotlivých kandidátov. Ostatné veci by neboli upravené.
Tento návrh nebol prerokovaný ani v prvom čítaní, pretože na návrh SMER-u a s podporou časti poslancov KDH tento návrh bol vyradený z rokovania, čím pádom stratil šancu byť prerokovaný pred komunálnymi voľbami v roku 2010 a tým pádom nemalo zmysel, zmysel v ňom pokračovať. Začal sa pripravovať volebný kódex, ktorý by mal komplexne upraviť všetky typy volieb, preto nemalo zmysel s takýmto návrhom prichádzať a opätovne žiadať o jeho zaradenie na schôdzu. Keďže konajú sa predčasné voľby, bohvie, ako to bude s volebným kódexom.
Požiadal som predsedu Národnej rady, aby zaradil tento návrh tak, aby mohol byť prerokovaný a aby sme odstránili prekážky slobodného šírenia informácií pred komunálnymi voľbami. Požiadal som ho v čase, ktorý umožnil zaradiť ho na predchádzajúcu schôdzu, čo by umožnilo schváliť ho na tejto schôdzi v druhom a treťom čítaní. Žiaľ, nestalo sa tak.
Ďakujem.
|
250.
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si predložiť vám návrh novely zákona o rodine. Návrh je pomerne stručný a týka sa platenia výživného, konkrétne situácie, keď dochádza k oneskorenému plateniu výživného. Obsahom návrhu je zavedenie úrokov z omeškania, resp. poplatku za zročné výživné ako explicitných inštitútov do zákona o rodine. O čo ide?
Ide o to, že v praxi často dochádza k tomu, že povinná osoba, najčastejšie teda ide o vzťahy medzi rodičmi a deťmi, že rodič, ktorý je povinný platiť výživné, neplatí výživné alebo platí výživné až potom, keď je k tomu dotlačený rozhodnutím súdu, alebo je teda v omeškaní s platením výživného. Náš právny poriadok pozná nástroje akým spôsobom tlačiť takýchto rodičov, aby si riadne plnili svoje povinnosti. Je to možné stíhať prostriedkami trestného práva. Existuje trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti. Podľa Exekučného poriadku možno zadržať vodičský preukaz tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu. Problém však ostáva v rovine občianskeho práva, v rovine vzťahov medzi povinnými osobami, teda rodičmi a deťmi, resp. medzi rodičom, ktorý má plniť a rodičom, ktorý sa o deti stará, a to výživné by mal dostať. Problém nastáva v situácii, keď dochádza k oneskorenému plateniu výživného, a to z toho dôvodu, že v čase sa hodnota peňazí zmenšuje. Takže keď niekto zaplatí to, čo má zaplatiť po troch rokoch, tak hodnota toho reálna je nižšia. Rovnako sa môže stať, že je spätne priznané výživné. V prípade výživného na deti to môže byť až za obdobie troch alebo tri a pol roka a rozloží sa povinnosť platiť výživné na splátky, čiže opäť sa reálna hodnota toho, čo dieťa dostane vo forme výživného znižuje.
Je síce možné, aby sa na obe situácie, teda aj keď spätne je priznané výživné, aj keď je rodič v omeškaní alebo teda neskoro platí výživné v splátkach, teda to, čo má pravidelne platiť, aby sa subsidiárne uplatnili ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je niekto v omeškaní splnením záväzku, je možné si nárokovať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania. V realite však súdy takto nerozhodujú. Realita je taká, že zodpovední rodičia, ktorí sa starajú o svoje deti a majú bývalých partnerov, ktorí si svoje povinnosti neplnia riadne a načas, de facto úverujú týchto nezodpovedných rodičov a doplácajú na to, samozrejme, deti. Preto prichádzam s návrhom, aby sa zaviedli úroky z omeškania a poplatok za zročné výživné. Ten navrhnutý mechanizmus je obdobný, ako je napríklad v Obchodnom zákonníku, ktorý sa odvoláva na Občiansky zákonník ohľadom toho, akým spôsobom sa má vypočítať výška. Účelom toho je jednak tlačiť nezodpovedných rodičov, aby si riadne plnili povinnosti, pretože ak to nebudú robiť, tak bude to mať aj finančné dôsledky. A jednak je aj poskytnúť kompenzáciu deťom, ktorých rodičia si riadne neplnia povinnosti tým, že im aspoň teda čiastočne bude zvýšená hodnota tej dlžnej sumy. O technike toho riešenia možno, samozrejme, diskutovať. To je otázka pre prípadné druhé čítanie. Ja si uvedomujem, v akej sa nachádzame situácii, a uvedomujem si, že pravdepodobne tento parlament už tento zákon neschváli. Chcem vás poprosiť o jeho podporu, ale aj v prípade, že neprejde, tak považujem za dôležité, aby tá téma tu zaznela, aby som na ten problém upozornil a aby niekto v budúcnosti sa tej témy chopil a tú zmenu presadil. Toto nie je vec, ktorá by mala rozdeľovať pravicu a ľavicu, liberálov alebo konzervatívcov, je to vec, ktorá rieši vecný problém, ktorý zaťažuje mnohých a mnohých rodičov, mnohé a mnohé deti, takže bez ohľadu na výsledok hlasovania je dôležité začať o tom hovoriť, a dúfam, že najneskôr budúci parlament príjme zmeny, ktorá tento problém bude riešiť, nevyrieši ju definitívne, ale určite zlepší situáciu. Ďakujem.
|
22.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, prerokúvame návrh novely zákona o štátnych sviatkoch. A prerokúvame ho v trochu zvláštnej situácii a zvláštnej z dvoch dôvodov. Jednak, že ideme v prvom čítaní rokovať o návrhu, ktorý sa zrejme už v tomto volebnom období do druhého čítania nedostane, ale bez ohľadu na to, zvláštne je aj z toho dôvodu, že hneď nasledujúci bod je obdobný, povedal by som, takmer identický návrh, ktorý som predložil spolu s Petrom Osuským a s Petrom Zajacom.
A medzi tými dvoma návrhmi sú isté rozdiely, nezávisle od seba sme ich pripravili, aj podali ich s rozdielom niekoľkých hodín. Ja som presvedčený, že ten náš návrh je predsa len o čosi lepší. Návrh, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pripravili kolegovia z SDKÚ, by si v druhom čítaní, ak by nejaké bolo, vyžadoval určité prípravy, pretože oba návrhy riešia to, že vyhlasujú 28. október za štátny sviatok, respektíve preraďujú ho spomedzi pamätných dní medzi štátne sviatky.
A, naopak, 1. september zasa zaraďujú, naopak, zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Kolegovia z SDKÚ to legislatívno-technicky spravili tak, že by sa 1. september posunul medzi 27. a 29. október v zozname pamätných dní, ale myslím si, že toto je detail a rovnako detail alebo na diskusiu je, je terminológia, či hovoriť o česko-slovenskom štáte alebo Česko-slovenskej republike s pomlčkou. To prvé, ktoré je riešené v našom názve je opisný názov. Tam tá pomlčka patrí. Česko-slovenská republika (1918 - 29.2.1920 - pozn.red.), nechcem tu teraz začínať znova pomlčkové vojny, ale oficiálny názov štátu, ktorý tu existoval v rokoch 1918 až ´38, respektíve ´39 bol Československá republika bez pomlčky (Československá republika v obdobiach 29.2.1920 - 22.11.1938 a 1945 - 11.7.1960 - pozn.red.), aj keď boli situácie, keď sa tá pomlčka používala. Ale teda dosť, dosť k tým rozdielom.
Nevystupujem preto, aby som ten návrh spochybnil, naopak, chcem ho podporiť a chcem povedať, že hoci som spolupredkladateľom obdobného návrhu, ktorý príde zrejme na rad už čoskoro, som pripravený hlasovať aj za tento návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z SDKÚ, pretože nie sú dôležité nejaké legislatívno-technické veci, ktoré sa dajú, samozrejme, doriešiť v druhom čítaní, dôležitá je samotná myšlienka, dôležité je to, ako sa staviame k vlastnej histórii, a náš vzťah k vlastnej histórii je často macošský. Aj pokiaľ ide o tú staršiu históriu uhorskú, ku ktorej sa staviame, ako by to nebola naša história, ako by to bola história niekoho iného, ale aj pokiaľ ide o tú novšiu históriu, históriu česko-slovenskú a špeciálne teda obdobie prvej česko-slovenskej republiky, obdobie, ktoré bolo zaujímavé nielen pre Slovákov z hľadiska národného, z hľadiska povznesenia národa alebo možno, možno zachovania národa, ale bolo dôležité pre nás všetkých, pre našich predkov aj z hľadiska občianskeho. Prvá česko-slovenská republika iste mala svoje vady, iste mala svoje nedostatky, nebola dokonalá, ale v tom období patrila k vzorovým štátom. Patrila, bola, bola bezpochyby demokratickou krajinou a jej tradícia je niečo, k čomu by sme sa mali ešte aj my dnes hrdo hlásiť. Je to niečo, na čo by sme mohli a mali nadväzovať, pretože v tom období, keď v okolí sa rúcali demokratické režimy, nastupovali autoritatívne režimy, nastupovali fašistické režimy, tak Československá republika bola ostrovom demokracie a bola, bola tým, na čo, na čo dodnes je dôležité byť hrdý a pripomínať si, a tieto návrhy, aj tento kolegov z SDKÚ, aj ten, s ktorým sme prišli my, vytvára predpoklady na to, aby sme aspoň v symbolickej rovine uznali, že ju za takú považujeme. Ďakujem.
|
148.
Bez odporúčania gestorského výboru.
|
146.
V rozprave vystúpil jeden poslanec. V druhom čítaní neboli predložené žiadne procedurálne návrhy, ani žiadne pozmeňujúce, ani doplňujúce návrhy, preto v zmysle § 84 ods. 1 rokovacieho poriadku by sme mali pristúpiť k tretiemu čítaniu.
|
44.
Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podal informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 366) v druhom čítaní vo výboroch.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. mája 2011 č. 477 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 366) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Návrh poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii odporúčali schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 15. júna 2011 č. 92 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 15. júna 2011 č. 92.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých členov príslušného výboru podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo rokoval o návrhu ústavného zákona na schôdzi 16. júna 2011, nehlasoval o návrhu uznesenia, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť zaradil návrh ústavného zákona na program 18. schôdze 21. júna 2011, o návrhu nerokoval, nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie do schôdze gestorského výboru 27. júna 2011 o návrhu ústavného zákona nerokoval. Dodatočne 28. júna 2011 doložil výpis zo zápisnice, ktorým oznámil, že výbor neprijal platné uznesenie.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor rokoval o návrhu spoločnej správy 27. júna 2011. Záverečné stanovisko k návrhu zákona neschválil.
Podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov ako spoločný spravodajca podávam informáciu o výsledkoch rokovania výborov a navrhujem, aby po rozprave Národná rada hlasovala o návrhu zákona ako celku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
|
6.
Pán poslanec Vážny, že sa nehanbíte vyčítať niečo tejto vláde, čo sa týka protiústavného stavania diaľnic na cudzích pozemkoch práve vy, ktorý ste to spôsobili, ktorý, nieže na hrane, vy ste vedeli, že je to protiústavné, vám to bolo jasné. Je lož, čo hovoríte, že sa s tým nijako nevysporiadavame, ten pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že je potrebné preukázať vlastnícke právo najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Čiže s tým sa vysporiadavame, vysporiadava sa s tým aj ten pôvodný návrh aj v podobe, ako ho navrhujeme upraviť. Zdá sa mi naozaj absurdné, aby ste vy kritizovali to, čo ste spôsobili. My sme sa pokúsili to napraviť, ja nie som hrdý na to, ako dlho nám to trvalo, povedal som to, že by som bol rád, keby sme možno v septembri roku 2010 zmenili tento zákon, a nie čakali na Ústavný súd, ale taká je realita. My sme sa pokúsili to zmeniť, trvalo to trochu dlhšie, ale treba to urobiť.
Ďakujem.
|
2.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán exminister, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, a potom k nemu niečo poviem. Pozmeňujúci návrh poslanca Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 364).
1. V čl. I sa slová „Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a zákona č. 540/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:“ nahrádzajú slovami „Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č 540/2008 Z. z. a Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 235/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:“.
2. V čl. I sa v bode 1 vypúšťajú slová „alebo či bol urobený úkon na jeho získanie“.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Legislatívno-technické zmeny súvisiace s uverejnením Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 235/2001. Nález bol uverejnený dňa 26. 7. 2011, v dôsledku čoho stratili ustanovenia, pri ktorých Ústavný súd konštatoval nesúlad s ústavou, platnosť dňa 26. 1. 2012.
A predsa len by som rád k tomu niečo povedal. Ten zákon, ako som hovoril už v úvodnom vystúpení, rieši tri okruhy problémov alebo chcel riešiť tri okruhy problémov. Prvým a snáď najdôležitejším bolo narušenie vlastníckych práv, možnosť stavať na cudzích pozemkoch, ktoré v mene dostavby diaľnice z Bratislavy do Košíc presadila Ficova vláda v minulom volebnom období, ktoré ostro kritizovala opozícia v minulom volebnom období, ktoré opoziční poslanci napadli na Ústavnom súde ešte v minulom volebnom období, pretože mali pochybnosti o súlade takejto možnosti stavať diaľnice na cudzích pozemkoch s ústavou. A možno je to slabé povedať, že mali pochybnosti, bolo im to jasné, že je to v rozpore s ústavou, a tak to potvrdil aj Ústavný súd. Ústavný súd si, žiaľ, dával veľmi načas, rozhodol o tom podnete, ktorý prišiel veľmi rýchlo, prišiel pár dní potom, ako zákon nadobudol platnosť a účinnosť. Ústavný súd rozhodol, myslím, až po troch rokoch. Rozhodol až v roku 2011. Je dosť veľký problém, že tento parlament, v ktorom väčšinu tvoria poslanci strán považujúcich Ficov diaľničný zákon za protiústavný, nenovelizoval tento zákon ako jednu z prvých vecí, ktorú mohol urobiť potom, čo bol konštituovaný voľbami.
Došlo reálne k poškodeniu vlastníckych práv, ten zákon bol protiústavný. Z môjho pohľadu jediná prednosť, jediný dôvod, prečo sme ten zákon nemali novelizovať hneď, ale počkať na Ústavný súd, je, že teraz to máme potvrdené. Teraz to vieme, že je to v rozpore s ústavou, teraz to povedal Ústavný súd a teraz, aj keď by sa niekedy v budúcnosti dostala k moci vláda podobná tej Ficovej, tak nebude môcť takéto riešenie presadiť, lebo už vie a má to potvrdené Ústavným súdom, že tento spôsob riešenia a urýchľovania výstavby diaľnic, ktorý aj tak k ničomu nevedie, je protiústavný. Ale teda musím povedať, že je vážnou chybou, že k zmene zákona pristupujeme až teraz. Stalo sa to v dôsledku toho, že najprv malo ministerstvo dopravy nejaké výhrady, tak sme museli prepracovať ten návrh, stiahnuť to, čo sme dali v marci a neskôr sa poslanecké návrhy odsúvali, až sa stalo to, že nielenže bol publikovaný nález Ústavného súdu v Zbierke zákonov, ale dokonca uplynulo pol roka odvtedy, čo sa tak stalo, tak ustanovenia, ktoré boli hlavným dôvodom predloženia tej novely, zo zákona vypadli. Dnes tam už nie sú, takže ich nemôžeme vypustiť, preto som predložil ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil. Napriek tomu si myslím, že má zmysel takýto zákon prijímať, aj keď protiústavnosť zákona je už ošetrená rozhodnutím Ústavného súdu a my nemôžeme spraviť ani to symbolické gesto, že pred uplynutím polročnej lehoty, keď už vieme, čo je protiústavné, vypustíme zo zákona protiústavné ustanovenia. Má to zmysel preto, lebo to, čo bolo v zákone protiústavné, nie je jediný problém toho zákona. Ten zákon obsahuje mnohé ustanovenia, ktoré vytvárajú špeciálny režim pre výstavbu diaľnic, opäť v mene idey pána expremiéra Fica dostavať diaľnice do Košíc z Bratislavy do roku 2010, ktoré obmedzujú účastníkov konania, znižujú im mieru informovanosti, skracujú im lehoty na vyjadrenie, skracujú im lehoty na odvolanie. Pritom sú to veci, ktoré z hľadiska celého toho procesu znamenajú pár dní, čiže nemôžu zásadným spôsobom urýchliť výstavbu diaľnic, ale z hľadiska jednotlivca, ktorý má mať možnosť sa vyjadriť, sú to zásadne rozdielne veci, keď mám na vyjadrenie alebo na odvolanie týždeň a keď mám na vyjadrenie alebo na odvolanie 15 dní, je to štandardný režim podľa správneho poriadku alebo stavebného zákona. Kto niekedy prišiel s takýmito vecami do kontaktu, vie o čom hovorím. Aj takéto ustanovenia ideme týmto návrhom zmeniť a došlo čiastočne k úprave na základe konzultácií s ministerstvom dopravy a na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán poslanec Přidal. Možno je to trošku ústupok, ale predovšetkým je to lepšie riešenie z hľadiska toho, že tie ustanovenia budú vykonateľné, nebudú spôsobovať žiadne problémy v aplikačnej praxi a nebudú znamenať žiadnu zásadnú komplikáciu, žiadnu zákonnú prekážku pre to, aby sa na Slovensku stavali diaľnice, ako sa nám to tu pokúšajú nahovoriť naši momentálne opoziční kolegovia.
Myslím si, že máme v tom zákone opraviť všetko, čo je v ňom zlé, máme opraviť nielen to, čo je v rozpore s ústavou, pretože nielen to, čo je v rozpore s ústavou, je problém v tomto zákone. Posledná vec sú kompenzácie. Štát, respektíve parlament prijal zákon, ktorý bol protiústavný a ktorý nebol protiústavný iba nejakým akademickým spôsobom, ktorý sa nikoho nedotýka. Ten zákon bol protiústavný tým, že narušil vlastnícke práva konkrétnych ľudí, a tí ľudia majú právo na odškodnenie. Keď sme s návrhom prichádzali, tak boli na stole akési dve filozofie toho odškodnenia. Prvá, ktorú presadzovali predkladatelia, bola, že štát má byť aktívny, štát nemá čakať na to, že kto z poškodených si spomenie, že by mohol mať nárok na odškodnenie za to, že štát protiústavným zákonom zasiahol do ich vlastníckych práv a staval im na ich pozemkoch bez vykúpenia, bez vyvlastnenia cesty. A druhá filozofia bola, že však každý sa môže domáhať a ak sa cíti poškodený, môže ísť na súd a môže niečo vysúdiť, môže tú ujmu preukázať na súde. Tieto dve filozofie sa dlho bili, nakoniec sa ale stretli v návrhu, ktorý je premietnutý opäť medzi pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Přidala a ktorý spočíva zhruba v tom, že zákon priznáva nárok na odškodnenie vlastníkom pozemkov, ktorí boli poškodení Ficovým diaľničným zákonom, ktorý je protiústavný, ale vyžaduje od nich, aby sami prejavili istú aktivitu a aby o to odškodnenie požiadali, a stanovuje tam lehotu jedného roka od nadobudnutia účinnosti zákona, kedy môžu s týmto právom prísť a požiadať o odškodnenie, a keď v tejto lehote svoje právo neuplatnia, tak zanikne. Myslím si, že je to vyvážený kompromis a je to riešenie, za ktoré sa nemusíme hanbiť, aj keď ideme odškodňovať niečo, čo sme my, teraz hovorím o doterajšej alebo momentálnej koaličnej väčšine, nespôsobili, niečo, čo sme kritizovali, ale napriek tomu je to zodpovednosť štátu voči vlastným občanom. Čiže chcem požiadať ešte raz o podporu tohto zákona, chcem požiadať o podporu oboch predložených pozmeňujúcich návrhov a verím, že síce neskoro, ale predsa len spravíme to, čo je potrebné spraviť.
Ďakujem.
|
174.
Chcel by som v mene navrhovateľov povedať, že tento pozmeňujúci návrh bol dohodnutý aj s predkladateľmi a teda podporujeme ho. Sú tam určité zmeny oproti pôvodnému návrhu, ale je to pre nás akceptovateľné a v mnohých veciach to prináša vylepšenie toho pôvodného návrhu. Rád by som sa k tomu bližšie vyjadril vo svojom vystúpení, ktoré ale predpokladám, že bude trvať dlhšie ako štyri minúty, ktoré zostávajú do 19. 00 hodiny.
|
168.
Pán poslanec Paška, rieši to poslanecký návrh zákona, pretože poslanci majú legislatívnu iniciatívu a neprišla s tou témou vláda. Nie je vôbec pravda, že robíme niečo na poslednú chvíľu pred voľbami. Prvýkrát sme návrh tohto zákona predložili do parlamentu na marcovú schôdzu Národnej rady. Na prvú schôdzu potom, čo Ústavný súd konštatoval, že zákon je v rozpore s ústavou. A považovali sme za potrebné, čo najskôr odstrániť protiústavný stav. A keďže ministerstvo dopravy malo v tom čase výhrady, tak sme návrh stiahli, rokovali so zástupcami ministerstva dopravy a následne sme predložili návrh zákona na májovú schôdzu, kde bol prerokovaný v prvom čítaní a posunutý do druhého čítania. Odvtedy sa poslanecké návrhy posúvali a posúvali z rôznych dôvodov, ale rozhodne nie je pravda, že by predkladatelia dávali niečo na poslednú chvíľu, alebo nemali vôľu riešiť tento problém už dávnejšie.
A myslím si, že je to psou povinnosťou tohto parlamentu, aby schválil takúto novelu. Pretože, áno, ten zákon bol jedným z hlavných predmetov sporov medzi vašou vládnou koalíciou a vtedajšou opozíciou. Bolo to jedno z opatrení, za ktoré ste boli zo strany opozície tvrdo kritizovaní. Opozícia dala ten návrh na Ústavný súd, aj s tým návrhom uspela. Takže myslím si, že by bolo veľkou hanbou súčasnej vládnej koalície, ak by vyhovela vášmu návrhu, alebo, ak by takýto návrh zákona vôbec neschválila.
|
162.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o jednorázových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb, diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Tento návrh bol predložený už pred niekoľkými mesiacmi a sledoval riešenie troch okruhov problémov.
Prvým okruhom bolo otázka protiústavného zásahu do vlastníckych práv, ktorý konštatoval aj Ústavný súd. Obsahom návrhu novely je vypustenie ustanovení tohto zákona, ktoré v rozpore s ústavou zasahujú do vlastníckych práv vlastníkov pozemkov.
Druhý okruh problémov, ktorý sme sa snažili riešiť predloženým návrhom, je zasahovanie zákona do práv účastníkov konania nad rámec bežného územného alebo stavebného konania.
A tretí okruh problémov je otázka kompenzácie vlastníkov pozemkov, ktorí boli dotknutí a poškodení tým, že Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon, ktorý bol v rozpore s ústavou a ktorý umožňoval stavať na pozemkoch, ktoré neboli ani vykúpené, ani vyvlastnené, čiže na cudzích pozemkoch.
Chcel by som sa stručne vyjadriť k tomu, kam sa posunulo riešenie týchto problémov počas tých mesiacov, dlhých a dlhých, keď sa odkladalo rokovanie o tomto návrhu zákona. A návrh zákona bol predložený do Národnej rady potom, čo Ústavný súd konštatoval nesúlad príslušných ustanovení zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ale ešte nebol publikovaný nález Ústavného súdu. Nález Ústavného súdu však bol publikovaný v júli minulého roka a keďže uplynulo odvtedy šesť mesiacov, dotyčné ustanovenia zákona stratili nielen účinnosť, ale stratili aj platnosť. Čiže v tejto chvíli už nie sú súčasťou zákona. Vzhľadom na to, bude potrebné upraviť návrh zákona, keďže nemôžeme vypustiť zo zákona to, čo sa v ňom už nenachádza. A toto budeme riešiť teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložím.
Tie ďalšie dva okruhy boli predmetom diskusie aj s ministerstvom dopravy, ktoré vecne zodpovedá za túto problematiku. Tam tiež dôjde k niektorým úpravám, ktoré budú riešiť legislatívno-technické problémy, alebo problémy, ktoré by mohli nastať v aplikácii toho zákona. Myslím si, že sa nám podarilo nájsť kompromis, ktorý nebude mať negatívne dopady na rýchlosť výstavby diaľnic a ciest z hľadiska toho, že by zákon staval nejaké obmedzenia a zároveň nastane výrazný posun v akceptácii práv účastníkov konania a zároveň aj zvýšením miery informovanosti verejnosti a občanov, ktorý sa budú mať možnosť aktívnejšie zapájať do tohoto procesu. Toto bude riešiť pozmeňujúci návrh, s ktorým vystúpi pán poslanec Přidal.
Toľko moje vystúpenie na úvod.
|
Priznávam, že na to mám iný pohľad ako pán poslanec Matej. A nie celkom rozumiem jeho argumentácii, na jednej strane nechceme odpisy diferencovať podľa spôsobov nadobudnutia a na druhej strane o dve minúty povie, že ideme spotrebné dane diferencovať podľa toho, že kto pije taký alebo onaký alkoholický nápoj. A teda dosť nerozumiem tej argumentácii protialkoholickej. To sa naozaj domnievame, že keď zvýšime cenu ovocných vín alebo čuča, ak chcete, tak z tých ľudí, ktorí sa dnes opíjajú, sa stanú abstinenti? To snáď nemyslíme vážne?
|
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, blížia sa voľby, je čas hesiel, je čas sľubov, budeme opäť počúvať heslá o tom, že zlepšíme podnikateľské prostredie, podporíme podnikanie, znížime dane alebo ich prinajmenšom nebudeme ani trochu v žiadnom prípade zvyšovať. Som svojím spôsobom rád, že obe veci ideme teraz aj reálne urobiť. Je trochu paradox, že to ideme robiť pri príležitosti schvaľovania novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Čo už majú rozpočtové pravidlá verejnej správy spoločné s podnikateľmi alebo s daňami? Ale, je to tak. Napriek tomu, že ideme urobiť dokonca dve dobré veci podľa môjho názoru, tak nie som celkom na to hrdý, a to z dvoch dôvodov, jednak pre tú formu, že ideme v druhom čítaní novelizovať iné zákony, ktoré hoci svojím spôsobom súvisia s tým zákonom, ktorý sa novelizuje, lebo tak všetko so všetkým súvisí. Ale ten priamy súvis tam nie je. Je to zlá prax. Je to prax, ktorú opozícia, keď je opozícia, zvykne kritizovať. A keď je vo vládnej koalícii, tak v nej pokračuje. Myslím si, že mali by sme skôr či neskôr pristúpiť k tomu, že s touto praxou skončíme. Ak to niečo ospravedlňuje v tejto chvíli, tak je to časová núdza a skutočnosť, že sa blížia predčasné voľby a inak to už nejde. Ten druhý dôvod, prečo nie som až taký hrdý na tie dve dobré veci, ktoré snáď schválime, je skutočnosť, že vlastne nič nejdeme zlepšiť, iba ideme napraviť to, čo sme my sami pred pár mesiacmi pokazili. Tie dve veci, o ktorých hovorím, sú spotrebná daň na alkoholické nápoje, konkrétne na tiché fermentované nápoje, a odpisovanie formou finančného lízingu.
K tej prvej veci. Do konca minulého roka platili tri zákony o spotrebných daniach na lieh, na pivo a na víno. Od 1. januára platí jeden zákon o spotrebných daniach z alkoholických nápojov, kde sa vlastne všetko odvíja od spotrebnej dane z liehu. O tomto návrhu zákona sa dosť intenzívne diskutovalo. My v OKS sme ho kritizovali. dosť sa hovorilo víne, o tom, či sa má zachovať nulová sadzba tejto dane na víno alebo nemá sa zachovať nulová sadzba tejto dane na víno. A také diskusie, predpokladám, tu ešte budú, lebo tie pokusy zaviesť nulovú sadzbu spotrebnej dane za víno ešte neskončili. Ale akoby v tieni týchto diskusií aj keď my sme na to upozorňovali, sa zaviedla nenulová sadzba spotrebnej dane na tiché fermentované nápoje, čo teda, preložené do slovenčiny, znamená, že je to na ovocné vína a medovinu. My sme upozorňovali, že to bude znamenať zvýšenie ceny týchto nápojov. A nikto, nikto nepočúval, návrh bol schválený a tie dopady, ako sa mám možnosť presvedčiť, sú drastické. Podnik v Krupine vyrábajúci ovocné vína už zavrel prevádzku a to ten zákon ešte poriadne ani neplatí. Pre lacnejšie ovocné vína táto spotrebná daň znamená, že sa zvýši ich cena rádovo, možno aj o dvojnásobok alebo 2,5-násobok. Takže som rád, že teraz uvažujeme o tom, že ten zákon zmeníme.
Čo sa však stalo. Stalo to, že pán prezident keď podpisoval zákon o spotrebných daniach z alkoholických nápojov mal k nemu výhrady. A podpísal ho teda s výhradami. A dokonca na jeho webovej stránke som sa dočítal, že ten zákon bude zmenený, a to tak, že na medovinu opäť bude nulová sadzba spotrebnej dane. Pán prezident zjavne má rád medovinu, asi neholduje tak ostatným ovocným vínam. A preto sa cez výbor predkladá návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorý v skupine tichých fermentovaných nápojov zavádza nulovú sadzbu tej dane na medovinu. A problém tohto návrhu je však v tom, že medovina a ovocné vína tvoria jednu kategóriu alkoholických nápojov a nie je možné ich zaťažovať rôznou sadzbou spotrebnej dane. Dovolím si zacitovať zo smernice 92/83/EHS, ktorá sa týka spotrebných daní z alkoholických nápojov, konkrétne čl. 13 ods. 2 hovorí, že okrem výnimiek uvedených v odseku 3 musia členské štáty uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na všetky produkty podliehajúce dani pre ostatné nešumivé kvasené nápoje (v terminológii nášho zákona tiché fermentované nápoje), podobne budú uplatňovať rovnakú sadzbu spotrebnej dane na produkty podliehajúce dani pre ostatné šumivé kvasené nápoje. A tie výnimky, ktoré sa spomínajú v tom odseku 3, sa týkajú obsahu etanolu, nie toho, či ide o ovocné víno alebo medovinu. Je to niečo podobné, ten zámer dať tú novú sadzbu na medovinu a ponechať pritom nulovú sadzbu na tiché ovocné vína, je to niečo podobné, ako keby sme odlišnou sadzbou dane zaťažili biele a červené víno alebo svetlé a tmavé pivo. Je teda potrebné, aby sme vyhoveli aj právu Európskej únie stanoviť nulovú sadzbu spotrebnej dane na všetky tiché fermentované nápoje, teda aj na medovinu, aj na ovocné vína. To rieši návrh, ktorý v mene skupiny poslancov predložil pred chvíľou pán poslanec Golian. Rovnako tento návrh ošetruje aj ten rozdiel, ktorý nastal v tom, že dnes sú šumivé ovocné vína zaťažené vyššou sadzbou spotrebnej dane ako hroznové ovocné vína. To by sa opäť malo dostať na jednu úroveň. Je to alternatívny návrh k bodu 10 spoločnej správy, ktorý je ten prezidentsko-medovinový a je v rozpore so spomínanou smernicou Európskej únie. A preto si dovolím navrhnúť pánovi spoločnému spravodajcovi, aby vyňal bod 10 spoločnej správy na samostatné hlasovanie s tým, že odporúčam bod 10 spoločnej správy neschváliť a miesto neho schváliť poslanecký návrh, ktorý predložil pán poslanec Golian.
Druhá vec, o ktorej chcem hovoriť, sa týka odpisovania zvláštnej odpisovej metódy, ktorá až do konca minulého roka existovala vo vzťahu k lízingu. Tú sme zrušili v decembri novelou zákona o dani z príjmu v súlade s tendenciou rušenia všetkých výnimiek a argumentujúc, že to prinesie zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Dovolím si tomuto názoru oponovať. Nemyslím si, že tam išlo o nejakú výnimku. Išlo tam o samostatnú metódu, ktorú mohol použiť ktokoľvek. Nebolo to nejaké selektívne zvýhodnenie určitej skupiny. A rovnako si nemyslím, že to prinieslo relevantné zdroje do štátneho rozpočtu, pretože v skutočnosti ide len o to, že sa inak v čase rozložia príjmy tým, že sa zmení spôsob odpisovania, inak povedané, bude toho jeden rok viac, druhý rok menej. Ja som čítal aj analýzy, ktoré hovoria o tom, že tento rok to bude mierne viac a už budúci rok to môže byť menej. Bez ohľadu na to opäť bol parlamentom v decembri schválený zákon, konkrétne novela zákona o dani z príjmov, ktorou bola táto metóda spochybnená. Myslím si, že to poškodzuje podnikateľské prostredie, nehovorím teraz o lízingových spoločnostiach, ale o živnostníkoch, malých a stredných podnikateľoch, ktorí nemajú dostatok kapitálu v hotovosti, nemajú nejako väčšie podniky, zabehnutejšie podniky, možnosť požičiavať si a ktorí lízing využívajú na obstaranie si prostriedkov, ktoré používajú na svoje podnikanie. Tento návrh je obsiahnutý v spoločnej správe. Ja verím že ten návrh schválime a napravíme tak to, čo sme v decembri pokazili.
Nielen v tejto súvislosti, ale, niekedy mám naozaj pocit, aj pri prijímaní niektorých zákonov vychádzame z predstavy, že svet je akási ideálna kocka a ak ňou nie je, tak sa snažíme tú ideálnu kocku zo svete urobiť, zarovnať všetky nerovnosti a odchýlky. Myslím si, že sa treba pozerať na reálne dopady. A teraz nehovorím o reálnych dopadoch opatrení typu existujúcich dotácií, ktoré ideme zrušiť, teda peňazí, ktoré od jedných berieme a druhým dávame, teraz hovorím o veciach ako zvyšovanie daní, teraz hovorím o veciach ako zhoršovanie a komplikovanie podnikateľského prostredia, teraz hovorím o nerešpektovaní vecí, ktoré sa tu reálne vyvinuli, fungujú, nikomu neubližujú. Ale my v mene predstavy, že svet je ideálna kocka, chceme tieto veci spochybniť, chceme tieto veci zhoršiť. Myslíme si, že tým získame nejakých tých pár drobných do štátneho rozpočtu, hoci reálne ich nezískame. A hovorím o veciach, ktoré nechcú od štátu nič, podporu zvýhodnenia, chcú len aby ich štát nechal na pokoji a nechal ich fungovať tak, ako fungujú doteraz. Myslím si, že pri príležitosti tejto novely máme šancu zlepšiť podnikateľské prostredie, máme šancu znížiť dane a máme šancu dokázať, že si nemyslíme, že svet je ideálna kocka. Ďakujem.
|
82.
Môžme teraz pristúpiť k samotnej voľbe. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada volí Janu Dubovcovú za verejnú ochrankyňu práv.
|
80.
Pán predseda, pred samotnou voľbou musí Národná rada overiť, že kandidátka spĺňa podmienky uvedené v zákone. Dajte preto, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré znie: Národná rada na základe stanoviska Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny podľa § 4 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov overuje, že navrhovaná kandidátka na verejnú ochrankyňu práv spĺňa podmienky uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona.
|
4.
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 601 predložiť stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny k splneniu podmienok navrhovanej kandidátky podľa § 4 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.
Výbor prerokoval návrh na voľbu verejného ochrancu práv a svojím uznesením č. 99 konštatoval, že návrh kandidátky na verejnú ochrankyňu práv bol podaný v súlade s čl. 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov. Návrh obsahuje všetky dokumenty, na základe ktorých výbor mohol zistiť, že kandidátka Jana Dubovcová spĺňa podmienky na zvolenie uvedené v § 4 ods. 2 zákona o verejnom ochrancovi práv.
Na základe predložených dokumentov, ako aj vypočutia kandidátky na schôdzi výborov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, zaujal výbor stanovisko, že navrhnutá kandidátka spĺňa podmienky na voľbu verejného ochrancu práv. Výbor odporúča Národnej rade overiť podľa § 4 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, že navrhovaná kandidátka spĺňa podmienky na voľbu, a následne uskutočniť voľbu verejného ochrancu práv. Teda neviem, rozprava už asi prebehla.
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
5.
Prosím?
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
6.
Tým končím spravodajskú informáciu.
|
110.
Pán poslanec Jarjabek sa pýtal, kto je OKS. OKS je politická strana, ktorá tu pôsobí už desať rokov. Ja sa môžem spýtať, kto je SMER? Aj to vieme veľmi dobre a stačí mi, čo viem o tom, kto je SMER. Pán poslanec sa dožaduje nejakej subjektívnej tolerantnosti v rámci objektívnej reality. Toto je zaujímavé dialektické konštatovanie, ale teda v kontexte neomarxistických konštrukcií a konšpiračných teórií jeho kolegov, ktorého som mal príležitosť si vypočuť včera, sa tomu ani nečudujem, že takéto chápanie je mu blízke.
Pani poslankyňa Sabolová, ja súhlasím že aj tento parlament mnohokrát odhlasoval skrátené legislatívne konanie v prípadoch, keď tie dôvody boli značne otázne alebo aj neexistovali. A ja som niekedy o takých návrhoch nehlasoval alebo som sa zdržal hlasovania, ale áno, určite aj som hlasoval za skrátené legislatívne konanie, kde môžu byť pochybnosti. Vidím však predsa len istý rozdiel napríklad medzi zákonom o dlhovej brzde v kontexte toho, v akej kríze sa dnes nachádza celá Európska únia, a myslím si, že je to dôležité prijať takýto zákon a môže to zamedziť zhoršeniu situácie a zhoršeniu postavenia Slovenskej republiky. Viem si predstaviť, že existujú takéto dôvody pri zákonoch, ktoré je potrebné teraz urýchlene schvaľovať, lebo napríklad nebola prerokovaná a schválená daňová odvodová reforma, ktorá mala riešiť aj niektoré ďalšie veci. V tomto prípade sa mi však zdá úplne jasné ako facka, že žiadny dôvod na skrátené legislatívne konanie neexistuje.
Ďakujem.
|
94.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
95.
Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, ale naozaj prosím o kľud v rokovacej sále, pokiaľ do 12.00 hodiny neskončíme rozpravu, hlasovať budeme o 17.00 hodine, čo je väčšia pravdepodobnosť ako tá prvá.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.
96.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Myslím, že pred chvíľou sme si urobili trošku trhací kalendár z ústavy, teraz si opäť ideme urobiť trhací kalendár z rokovacieho poriadku. A v tomto prípade, ja som o tom hlboko presvedčený, neexistujú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady, ktorý je, podotýkam, tiež zákonom.
Rokovací poriadok hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Dôvodová správa k návrhu na skrátené legislatívne konanie argumentuje údajnými hospodárskymi škodami, v skutočnosti však ide o biznis štátneho podniku, nejde o škody, ktoré by hrozili štátu. Ak týmto zákonom, alebo ak v tejto situácii je niečo ohrozené, a nazdávam sa, že niečo ohrozené predsa len je, tak sú to základné ľudské práva. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
97.
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci! Pán poslanec Dostál, preruším vaše vystúpenie, lebo naozaj v takomto prostredí sa nedá ani rozprávať, ani počúvať, nehovoriac o tom, že ešte aj vnímať tému. Tak naozaj, ak to niekoho nezaujíma, tak poprosím mimo rokovacej sály, ale tu sa sústreďme na rokovanie.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.
98.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Jedným zo základných ľudských práv je aj vlastnícke právo a vlastnícke právo je ohrozené. Nie však ohrozené súčasnou situáciou, nie je ohrozené tým, že sa nič neurobí, práve naopak, vlastnícke práva súkromných vlastníkov lesov sú ohrozené týmto návrhom zákona. Ale to nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, aby sme skráteným legislatívnym konaním rokovali o zákone, ktorý môže mať takéto dôsledky, že naruší vlastnícke práva. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
99.
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec Kolesík, pán poslanec Kolesík!
Nech sa páči.
100.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ak o chvíľu odsúhlasíme skrátené legislatívne konanie, tak sa k tomu dá vrátiť aj bližšie a teda nechcem povedať, že verím, že sa vrátime bližšie, lebo verím, že skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona neodsúhlasíme. Preto chcem už teraz podotknúť, že sme v zaujímavej situácii, keď proti tomuto návrhu zákona na jednej strane protestuje Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, teda zástupcovia súkromných vlastníkov lesov a na druhej strane leso-ochranárske združenie VLK. Čiže to sú skupiny, ktoré tradične v mnohých kauzách stoja proti sebe, lebo majú odlišné záujmy, odlišné názory, ale v tomto prípade sa zhodujú, že predložený návrh zákona zasahuje do vlastníckych práv súkromných vlastníkov lesov.
A podotýkam, že v tomto volebnom období sme sa presvedčili, že štát nemá takýmto spôsobom zasahovať do vlastníckych práv. Presvedčili sme sa o tom na zákone, ktorý bol prijatý počas minulého volebného obdobia za vlády Roberta Fica, išlo o ten slávny diaľničný zákon, ktorý v mene urýchlenia výstavby diaľnic, zaviedol možnosť stavania diaľnic aj na cudzích, nevyvlastnených pozemkoch. Opozícia v časoch vlády Roberta Fica tento zákon unisono kritizovala, bila na poplach, podala podnet na Ústavný súd. Ústavný súd po veľmi, veľmi dlhom čase, po veľmi dlhom otáľaní dospel k záveru a konštatoval, že ten zásah do vlastníckych práv bol v rozpore s ústavou. My sme mali povinnosť sa s tým nejako vysporiadať a je mi opäť ľúto - a tu sa vrátim k tomu poslednému hlasovaniu, ktoré sme teraz absolvovali, že sa s tým nevysporiadal, že vláda neprišla so žiadnou iniciatívou, ktorým by napravila protiústavný stav, a keď skupina poslancov za OKS prišla s poslaneckým návrhom zákona, ktorým sa mali zo zákona umožňujúceho stavať na cudzích pozemkoch, odstrániť protiústavné ustanovenia a ďalšie zásahy do vlastníckych práv a práv účastníkov konania, tak najprv pre výhrady ministerstva dopravy musel byť návrh stiahnutý a potom od júla odsúvame prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
101.
Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pán podpredseda...
102.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
A takže, vidím tam istú paralelu, keď Ficova vládna koalícia v predchádzajúcom vládnom období brutálne pošliapala vlastnícke práva a my možno ako jeden z posledných zákonov by sme mali teraz prerokovať návrh zákona, ktorý v mene podnikania štátnej firmy by mal opäť zasiahnuť do vlastníckych práv a pravdepodobne by opäť skončil na Ústavnom súde. Takže, pod toto sa my, ako poslanci OKS, určite nechceme podpísať. A keďže teraz sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní, už vôbec sa nechceme podpísať pod to, aby takýto návrh bol prerokovaný a schválený v skrátenom legislatívnom konaní. Preto nebudeme hlasovať ani za skrátené legislatívne konanie, a ak prejde, tak ani potom za návrh zákona v prvom, druhom ani v prípadnom treťom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.
|
80.
Mám procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor o stanovisko, či je vypustenie poslaneckých návrhov zákona v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh odôvodňujem tým, že poslanec má právo legislatívnej iniciatívy a ak upravíme navrhovaným spôsobom program tejto schôdze, tak de facto uprieme poslancom právo navrhovať zákony, pretože tie zákony nebudú prerokované v tomto volebnom období. Pripomínam, že opakovane sme na schôdzach odsúvali poslanecké návrhy zákonov, ale vidím rozdiel a vidím zásadný rozdiel medzi tým, ak sa odsunie návrh a bude prerokovaný na ďalšej schôdzi, alebo ak sa odsunutím definitívne znemožní rokovať o poslaneckom návrhu.
|
20.
Pán poslanec Počiatek, dovolím si zareagovať na to vaše tvrdenie, že zákon alebo návrh zákona nie je príliš mäkký, a teda, že nesúhlasíte s tými, ktorí to hovoria. Keďže v rozprave som sa aj ja vyslovil, že považujem ten návrh za príliš mäkký a že si viem predstaviť oveľa tvrdšiu podobu zákona, chcel by som k tomu povedať pár slov. Môžeme sa na to pozrieť optikou toho, čo je dosiahnuteľné v horizonte roku alebo dvoch, a môžeme sa na to popozerať aj optikou toho, čo je správne a čo by bolo žiadúce z hľadiska ďalšieho vývoja verejných financií. Áno, možno z hľadiska toho, čo je možné v tejto politickej situácii dosiahnuť, povedzme, pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu, alebo čo bolo možné dosiahnuť, keďže sme ho už schválili. Je to realistický pohľad. Určite to však nie je realistický pohľad alebo pohľad žiadúceho z hľadiska verejných financií čo i len v rozpočte, čo i len v horizonte toho, akým spôsobom môžeme sa postaviť k verejným financiám už budúci rok. Nikde nie je napísané, že výdavky sú raz a navždy dané a že to, čo dnes sú výdavky verejnej správy, musia nimi byť aj o ďalší rok.
Čiže viem si predstaviť oveľa zodpovednejšiu politiku, viem si predstaviť oveľa výraznejšie úspory na strane štátu, ktoré by viedli k rozpočtovej politike nezadlžujúcej budúce generácie. Áno, aj ja vítam tento návrh zákona, aj poslanci OKS ho podporia a ja som rád, že naprieč politickým spektrom sa dosiahla dohoda aspoň na tomto, ale zotrvávam na názore, že ten zákon je príliš mäkký a že lepšie by bolo, keby bol tvrdší.
Ďakujem.
|