Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
13. 9. 2011 22:23:57 - 22:25:33 22. schôdza NR SR - 5. deň - B. popoludní a 23. schôdza NR SR - 1. deň - B. popoludní Tlač 493 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
192.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je mi jasné, prečo odvádzate pozornosť od hlavnej témy, a to je téma odvolávania pani predsedníčky vlády. Skôr by som očakával, že budete ju obhajovať, ale ani v jednom slove ste sa o tom nezmienili, ani ste sa tomu nevenovali. Z toho mi vyplýva, že súhlasíte s týmto straníckym klientelizmom ako Brno. Ten posvätila aj pani predsedníčka vlády a dokonca v priamom prenose. Kým najskôr hovorila o klientelizme, z jej slov následne po porade s pánom ministrom financií potvrdila, že je to síce klientelizmus, ale dobrý klientelizmus. A ten môže byť.
Pani predsedníčka vlády pohrozila demisiou už viackrát. A bolo to aj v prípade Daňového úradu v Košiciach. Spomínam si, aj kvôli voľbe generálneho prokurátora. Prečo nepohrozí demisiou aj teraz, keď máme na stole problém eurovalu? Prečo to nespojí s vyslovením dôvery vláde? Aká je teda hodnota a hierarchia hodnôt pani predsedníčky vlády v kontexte týchto troch príkladov?
A čo sa týka eurovalu, veď vládnete, tak to podporte.
Všimol som si, že včera pán Sulík už viackrát povedal, že uvidí, ako to všetko dopadne, ako to bude v Európe. Aj on a celá vláda Slovenskej republiky váha, nie je schopná rozhodnúť sa o tejto problematike rýchlo a jasne, a tým vrhá na Slovensko zlý obraz. Ak tak, pardon, v podstate ide o to, že aký bude mať potom neskôr Európska únia a vôbec my obraz v Európe. Bude náš názor ešte v Európskej únii vôbec akceptovaný?
Ďakujem.
11. 7. 2011 17:30:52 - 17:32:00 20. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 340 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, vy ste hovorili, že opozícia má veľké výhrady k tomuto návrhu Zákonníka práce. Ale veď ste sa na obsahovom znení Zákonníka práce nedohodli ani so svojimi sociálnymi partnermi.
Osobne si myslím, že absolútne nevytvára vyvážený vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, práve naopak, otvára akési pomyselné nožnice v ich vzájomných vzťahoch a vzďaľuje ich od seba.
Myslím si, že tento nový text Zákonníka práce, ktorý je predmetom rokovania Národnej rady, neprinesie ani zvýšenie efektivity práce, ani flexibilitu pracovného trhu. Taký paragraf, ktorý by to dokázal, tam neexistuje.
Navrhovaný Zákonník práce bude slúžiť iba dnešnej koalícii, aby flexibilne vysvetľovala, prečo sa to nepodarilo. V mnohých vami predkladaných návrhoch totiž dávate iba možnosť „môže prepustiť, môže alebo nemusí preplatiť gastrolístky“ a tak ďalej. Zákonník práce musí byť jasný, zrozumiteľný a jednoznačný, iba vtedy bude v pracovnoprávnom vzťahu poriadok. Ďakujem.
26. 5. 2011 11:56:48 - 11:57:32 18. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 375 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
88.
Ďakujem za slovo. Dovolím si podporiť slová pána poslanca Blanára a možno doplniť ešte o to, že dva dni sme rokovali o návrhu zákona k jazyku národnostných menšín a v jednom z vystúpení sme počuli aj názor, že tento zákon bol politicky vynútený. Myslím si, že väčšina vystupujúcich aj v rozprave s týmto názorom súhlasila. A v tejto súvislosti si dovolím použiť paralelu a povedať, že aj tento text vyhlásenia, ktoré predložil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, je politicky vynútený. Aby sme akože reagovali na smerovanie Maďarska voči Slovensku, a potom strčili hlavu do piesku. A to je možno odpoveď na naznačený úmysel prehodiť parlamentné tlače zaradené do programu tejto schôdze.
Ďakujem.
25. 5. 2011 10:47:40 - 10:56:25 18. schôdza NR SR - 6.deň - A. dopoludnia Tlač 284 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
46.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy, páni, charakteristika jazyka sa dá vnímať vo viacerých rovinách. Jazyk sa stal významným prvkom kultúrneho dedičstva národa, spoločnosti a štátny jazyk je zároveň aj nezastupiteľným komunikačným a integračným nástrojom v štáte a tomu musí štát venovať aj najväčší záujem pri nazeraní na prijatie dokumentov medzinárodného spoločenstva, na úlohu jazyka v spoločnosti, v ktorých má štát aj oporu. Samozrejme, aj pri zachovaní ochrany menšín, ktoré sa odlišujú od ostatnej populácie práve jazykom. V máloktorom štáte Európskej únie požívajú národnostné jazyky takú vysokú úroveň ochrany ako na Slovensku. Hovoria o tom aj implementačné správy k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Poznajúc úroveň jazykových práv u nás a napríklad v Maďarskej republike, je možné povedať, že Slovenská republika akceptovala najvyššiu možnú právnu ochranu konkrétne maďarského jazyka, zatiaľ čo Maďarská republika ponechala najnižšiu ochranu jazykov národnostných menšín a slovenského jazyka nevynímajúc.
Tento návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme, jednoznačne stavia používanie jazyka menšín v úradnom styku na úroveň štátneho jazyka. Samotnou realizáciou tohto zákona dochádza k eliminovaniu integračnej funkcie štátneho jazyka, pretože menšiny nebudú motivované získať znalosť štátneho jazyka, lebo vo svojom, týmto zákonom vytvorenom jazykovom prostredí to nebudú ani potrebovať. Treba však vidieť aj druhú stranu mince. Osoby, ktoré nebudú ovládať jazyk menšín, sa sotva presadia pri uchádzaní sa o prácu na úradoch. V oblastiach, kde žije viacero menšín, bude musieť súbežne zabezpečovať komunikáciu vo viacerých jazykoch. Popri štátnom aj maďarský, rómsky, rusínsky a podobne. To všetko bude viesť k jazykovej dezintegrácii štátu a súčasne by sa väčšinové obyvateľstvo zo zákona muselo jazykovo prispôsobovať menšinám.
Uvedený návrh zákona obsahovo zakotvuje množstvo rozširujúcich možností, práv a povinností, sankcií pod finančnou pokutou. Všetky tieto aktivity v kombinácii s povinnosťou orgánov štátnej správy, právomocou podpredsedu vlády a pod vplyvom možných sankcií v prípade používania maďarského jazyka sa veľmi rýchlo uskutoční proces maďarizácie juhu Slovenska, a to z peňazí štátneho rozpočtu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení venoval aj niektorým zavádzajúcim informáciám, ktoré sú zakomponované aj priamo v návrhu zákona. Už dôvodová správa hovorí, že Slovenská republika prijala v roku 2009 novelu zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá vo viacerých oblastiach sprísnila úpravu používania štátneho jazyka Slovenskej republiky, okrem iného zaviedla pokuty za porušenie zákona. Týmto sa zákon o štátnom jazyku a zákon o používaní jazyka národnostných menšín dostal do takého nesúladu, ktorý predstavoval znevýhodnenie príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín. Toto tvrdenie nie je opodstatnené, pretože v zmysle charty, bod 72, nie je jej účelom dosiahnuť úplnú rovnosť medzi štátnym jazykom a menšinovým jazykom, teda nie je diskriminácia menšinového jazyka to, ak nie sú preň prijaté rovnaké opatrenia ako pre štátny jazyk. To za predpokladu, že takýmito opatreniami nie je bránené v udržiavaní a v rozvoji menšinových jazykov a to v súčasnosti rozhodne nie je.
Nemôžem súhlasiť ani so znížením percentuálnej hranice na 15 % bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Výsledkom budú výdavky, nie ako tvrdí dôvodová správa, že príjmy budú z pokút. Nebude to viesť k udávaniu? Útokom na orgány verejnej správy a k ohováraniu? Návrh zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré hovoria o možnosti používať jazyk menšiny v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb alebo v zariadeniach sociálno-právnej kurately detí a sociálnej kurately. Je tu však riziko výkladu ustanovenia v tom, že štát je povinný zamestnať kvôli menšinovým jazykom v úradnom styku osoby ovládajúce menšinové jazyky. To môže predstavovať diskrimináciu pri výbere zamestnancov v neprospech osôb, ktoré neovládajú menšinový jazyk. Toto ustanovenie je preto neprípustné ako diskriminačne zneužiteľné.
Takýchto diskriminačných znení je v návrhu viac, keď sa ukladá povinnosť zamestnancom ovládať menšinový jazyk. Zbytočný, až výhražný je paragraf o výnose pokút uložených podľa tohto zákona, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Navodzuje tu atmosféru strachu, ako by sa v prípade porušenia práv občanov na používanie menšinového jazyka v úradnom styku jednalo o vyššiu formu spoločenskej nebezpečnosti ako pri prípadnom porušení akýchkoľvek iných práv občanov zo strany orgánov verejnej správy.
Súkromná osoba nemôže mať povinnosť komunikovať v menšinovom jazyku v rámci svojej činnosti. Je to priamy zásah do jeho práv. Ukladať povinnosť občanom môže len zákon všetkým rovnako, nie iba tým, ktorí bývajú, žijú v susedstve príslušníkov menšín. Keď sa štát v charte zaväzuje, tak zaväzuje všetky svoje štátne orgány, ale nie občanov a ľudí. Okrem toho by sa vytvorila skupina občanov, ktorá by takúto povinnosť mala, a ostatných, ktorá by takúto povinnosť nemala. Neprijateľné je aj rozšírenie inštitúcií, ktoré budú komunikovať v jazyku menšiny, o právnické osoby vrátane orgánov územnej samosprávy. Pôjde napríklad o materské školy, ktoré navštevujú prevažne slovenské deti, zariadenia sociálnych služieb či zdravotnícke zariadenia, múzeá, knižnice a podobne. Zamestnanci takýchto inštitúcií, ktorí nebudú ovládať jazyk menšiny, môžu byť postupne vytláčaní zo zamestnania a nahrádzaní osobami ovládajúcimi tento jazyk, spravidla príslušnej národnostnej menšiny.
Mnohí Slováci tak v snahe zachovať si zamestnanie budú nútení naučiť sa používať jazyk menšiny pri súčasnej nepriaznivej situácii na trhu práce, je tento predpoklad vysoký najmä v obciach, ktoré sú v danej obci usadené a zviazané majetkom či príbuzenskými väzbami. Berúc do úvahy zjavné ambície maďarskej vlády nevzdať sa územia Slovenska, nie je vylúčené, že ide o skrytú maďarizáciu slovenského obyvateľstva na juhu Slovenska. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj koncentráciu rómskeho obyvateľstva vo viacerých oblastiach Slovenska a ich mentalitu.
Neprijateľné je aj rozšírenie možnosti rokovať na zasadnutí obecného úradu zastupiteľstva v jazyku národnostnej menšiny na všetkých úradníkov obecného zastupiteľstva, a to aj napriek tomu, že používanie menšinového jazyka je podmienené súhlasom všetkých poslancov. Dokonca z textu ani nevyplýva, že by bola povinnosť obce zabezpečiť tlmočenie, ak budú ostatní účastníci rokovania používať jazyk menšiny. Neprijateľné je aj to, že všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny a to je aj vo viacerých paragrafových zneniach.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uvedený návrh zákona nie je dobrý. Chýba akéhoľvek zdôvodnenie zvyšovania, pardon, znižovania percentuálnej hranice na používanie menšinových jazykov v úradnom styku. Navyše štát to bude stáť aj nemalé finančné a iné náklady. Pritom aj vo vzťahu k medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky nejde o riešenie žiadneho akútneho problému. Návrh zákona obsahuje aj niektoré nové, skryté politické ústupky, ktoré nevyplývajú zo záväzkov Slovenskej republiky a sú politicky neakceptovateľné. A aj preto nepodporím uvedený návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.
30. 3. 2011 15:49:13 - 15:50:29 16. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní Tlač 284 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Maďaričovi za podrobnú analýzu dopadu tohto zákona na spoločnosť. A takisto s tým súhlasím, že pribudnú nové povinnosti obciam. A to nie sú iba spomínané tabule na cestách či v obciach, ktoré stoja nejakých päťdesiat eur. Nebola urobená žiadna analýza dopadu finančného na obce, či mestá. A určite dôjde aj k nárastu administratívnych nárokov na orgány štátnej správy, samosprávy, čo môže viesť aj k dezintegrácii občanov Slovenskej republiky.
Neviem sa stotožniť s uvedeným návrhom zákona o používaní jazykových menším vo viacerých bodoch, ale úplne ma zarazila povinnosť vysielania televíznych programov určených pre národnostné menšiny iba v jazyku bez slovenských titulkov. To si mám doma platiť tlmočníka, ak budem chcieť pozerať uvedený program? Nemám právo vedieť, čo sa v uvedenom programe hovorí?
Myslím si, že predkladaný zákon nedostatočne rešpektuje existujúci zákon o slovenčine ako štátnom jazyku, že občania na zmiešaných územiach nebudú cítiť potrebu zvyšovať si úroveň poznania slovenského jazyka, čím sa len prehĺbia rozdiely medzi občanmi na týchto územiach.
23. 3. 2011 12:05:21 - 12:05:21 16. schôdza NR SR - 2.deň - B.dopoludnia Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom  
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona o prokuratúre išlo o hlasovanie č. 23, ma zrejme nevyhodnotilo, ja som hlasoval "za", pričom som hlasoval "proti". Ďakujem.
4. 2. 2011 11:14:01 - 11:19:01 12.schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 228 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
112.
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni poslanci, nebudem ja rozprávať nejaké citácie literátov či filozofov, skôr by som sa vo svojom vystúpení zameral na to, čo počúvam vo verejnosti a akým spôsobom aj verejnosť vníma voľbu generálneho prokurátora a, samozrejme, aj zmenu rokovacieho poriadku z tajnej voľby na voľbu verejnú. Takže skôr to, čo vnímam medzi ľuďmi a prípadne občianskymi združeniami.
Generálny prokurátor skončil. Samozrejme, tým sa mu skončilo aj obdobie, ktoré ho dostalo, najmä v závere, do pozornosti verejnosti oveľa viac ako dovtedy. Dokonca ani poslanci Národnej rady sa o jeho osobu veľmi nezaujímali, veď bol zvolený širokou dohodou viacerých politických strán. A spomínam si aj na to, keď pán Trnka kritizoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za to, že nečítajú jeho každoročné správy o činnosti Generálnej prokuratúry. Veď nemal ani komu dať fľašu koňaku, ktorú ponúkal na strane, myslím, 70 asi pred dvomi rokmi, ak sa na tú stranu niekto pri štúdiu správy dostane. (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem. Takže asi s ním bola spokojnosť a takisto aj s jeho prácou.
Dnes Slovensko nemá generálneho prokurátora, zastupuje ho jeho námestník. Nie som si istý, či je to správne, či je to dobré riešenie, ale taký je skutkový stav. Národná rada Slovenskej republiky si mala splniť svoju povinnosť a zvoliť nového prokurátora. Mala na to viac pokusov a príležitostí. Podľa Občianskeho združenia Dnes "si poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nesplnili svoju povinnosť a v stanovenom termíne nezvolili nového generálneho prokurátora. Z právneho hľadiska sa dopustili činu marenia úlohy verejným činiteľom, lebo nešlo o nedbanlivosť, ale o zámernú dohodu o nezvolení generálneho prokurátora. A tak ideme meniť rokovací poriadok."
Ako ďalej uvádza Občianske združenie Dnes: "Nie je možné, aby sa v demokratickej spoločnosti poslanci skrývali za rokovací poriadok a možnú obštrukciu povýšili nad zákonnosť."
Ja nebudem polemizovať nad týmto právnym názorom a tiež nie som zástancom všetkých vyjadrení občianskych združení, ale s mnohými sa dá určite súhlasiť, pretože poslanci dnešnej koalície sa skrývali za rokovací poriadok, určite využili možnosť obštrukcie a voľbu generálneho prokurátora zmarili. Pritom mali jedinečnú možnosť tak urobiť, veď mali svojho vlastného kandidáta a stačilo zaňho v tajných voľbách zahlasovať. Ak ním bol pán Čentéš, už mohol byť generálnym prokurátorom. Koalícia tak mohla zákonným spôsobom zvoliť svojho kandidáta a dnes sa politici a verejnosť mohli venovať aj iným, rovnako dôležitým veciam. A opozícii by neostalo nič iné, ako rešpektovať výsledok tajnej voľby generálneho prokurátora. Voľby tajnej, ktorá je výdobytkom nežnej revolúcie, ako o tom hovorili aj niektorí poslanci dnešnej koalície, a s tým sa dá iba súhlasiť.
Tajná voľba je forma slobodného vyjadrenia sa a o tom hovorí aj Ústava Slovenskej republiky. Poslanec má možnosť slobodne sa vyjadriť k dôležitým veciam bez politického ovplyvňovania. Aj na tajnú voľbu dostal poslanec mandát od voličov a má právo ju využiť. A koniec koncov, prečo by mal generálny prokurátor vedieť, kto za neho hlasoval a kto nehlasoval? Nech je teda volený v tajnej voľbe.
Aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič ako najvyšší ústavný činiteľ povedal, že nesúhlasí, aby sa v priebehu tohto volebného obdobia menili zákony a Ústava Slovenska tak, aby sa z tajných volieb stali voľby verejné. Tajná voľba je vrcholom demokracie.
Je mi jasné, že vládna koalícia sa dohodla na inom spôsobe voľby, na voľbe verejnej, hoci jej niektorí predstavitelia mali za posledné obdobie aj iný názor, až odmietavý voči takejto verejnej voľbe. Ale čo už? Názor zmenili. A to asi preto, že meno Dobroslav Trnka by sa mohlo stať aj synonymom pádu vlády Ivety Radičovej, ktorá avizovala odstúpenie z postu predsedníčky vlády, a týmto podmienila zvolenie pána Trnku do funkcie generálneho prokurátora. Trochu smutné pre slovenskú demokraciu. Pád demokraticky zvolenej vlády spôsobený demokraticky a ústavne zvoleným generálnym prokurátorom v tajných voľbách, o ktorých hovorí aj Ústava Slovenskej republiky.
A tak budeme voliť asi verejne. Účelovo a zámerne meníme spôsob voľby a rokovací poriadok, aby sme mali vládu, nie generálneho prokurátora. Mimochodom a ku všetkej úcte voči pánovi Čentéšovi, ak by som bol ním, asi by som už nekandidoval do tejto funkcie. Veď ako jediný horúci a takmer istý kandidát som nezískal ani jeden hlas v opakovanej tajnej voľbe. Čo ak by som prepadol aj vo voľbe verejnej?
Ďakujem. (Potlesk.)
16. 12. 2010 14:17:07 - 14:17:25 10.schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 197 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
146.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tak ako ste dnes dehonestovali status poslanca, to história slovenského parlamentarizmu ešte nepozná. A je mi to ľúto, že vaši kolegovia vám k tomu aj zatlieskali. Ďakujem.
7. 12. 2010 11:20:27 - 11:21:24 9.schôdza NR SR - 5.deň - A. dopoludnia Tlač 81 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
Ďakujem za slovo. Chcem doplniť slová pána poslanca Čaploviča, najmä v otázke týkajúcej sa Slovenskej akadémie vied, kde sme sa zúčastnili na výjazdovom rokovaní výboru pre školstvo, kde aj pán predseda Pastorek konštatoval, že rozpočet pre Slovenskú akadémiu vied síce nie je likvidačný, ale vôbec nie je rozvojový. Tak mi dovoľte, aby som to ešte doplnil aj citáciou zo stanoviska Snemu Slovenskej akadémie vied, ktorá konštatuje, dovoľte citovať: „Krátenie rozpočtu Slovenskej akadémie vied bude znamenať veľký zásah do činnosti najvýkonnejšej vedeckej inštitúcie na Slovensku, čo je v rozpore s deklarovaným zámerom vlády podporovať excelentnú vedu. Znížením finančných prostriedkov na vedu zákonite dôjde k prepúšťaniu vedeckých pracovníkov, čím sa zníži riešiteľská kapacita a priamo bude ohrozené plnenie záväzkov vyplývajúcich z prebiehajúcich projektov. Zároveň sa zníži potenciál získavania externých zdrojov, napr. z výziev 7. rámcového programu Európskej únie, ako aj z ďalších výziev rámcových programov Európskej únie. Navrhované krátenie rozpočtu Slovenskej akadémie vied reálne ohrozuje nevyhnutné rekonštrukcie nehnuteľného majetku zvereného štátom do správy Slovenskej akadémie vied. A celoštátne krátenie finančných prostriedkov bude mať veľký a výrazne negatívny účinok na celú činnosť Slovenskej akadémie vied.“ Toľko zo stanoviska Snemu Slovenskej akadémie vied. Ďakujem za slovo.
3. 11. 2010 14:31:43 - 14:34:02 8.schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Goga, Pavol (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie   (text nie je autorizovaný)
2.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 3. novembra 2010.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 148 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 148 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 148 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný a 147 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta
- Jána Hrivnáka hlasovalo za 28 poslancov, proti 98 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov,
- Evu Mišíkovú hlasovalo za 49 poslancov, proti 84, zdržalo sa hlasovania 14 poslancov,
- Dobroslava Trnku hlasovalo za 70 poslancov, proti 60 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden kandidát.
Vzhľadom na to, že ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. Sú to Eva Mišíková, Dobroslav Trnka.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Deň v parlamente

<- ->