83.
Podotýkam, že v tomto čase bol v budove Národnej rady a nič nebránilo tomu, aby prezidenta Ukrajiny prijal. Hovorí sa, že funkcia predsedu Národnej rady nemôže za to, kto je jej nositeľom, ale tento neúctivý krok voči nášmu susedovi nemusí ostať bez určitých konzekvencií, čo určite pocítite aj vy, pán minister, pri vašich kontaktoch s ukrajinskými partnermi. Ja osobne to chápem tiež ako istú devastáciu aj mojej práce ako predsedu Skupiny priateľstva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s Ukrajinou. Už keď sme pri interpelácii, skúste mi vysvetliť, či je bežná prax, aby sa na prijatia hlavy štátu ponúkali podpredsedovia Národnej rady v čase, keď sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky nachádza v budove Národnej rady.
Ďakujem. Túto interpeláciu odovzdám na podateľni Národnej rady.
|
81.
Vážený pán predseda Národnej rady a piati členovia vlády, škoda, že tu nevidím ministra zahraničných vecí, ktorý tuná na predchádzajúcom bode bol, ale prečítam to napriek tomu aj tak.
Interpelácia na ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu ohľadom neprijatia prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Richardom Sulíkom. Dňa 17. 6. 2011 navštívil Slovenskú republiku ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Návšteva prezidenta mala mimoriadny význam, pretože popri tradične dobrých vzájomných vzťahoch sa venovala aj zintenzívneniu ekonomickej zložky vzájomných dvojstranných vzťahov. Pri tejto príležitosti zasadalo slovensko-ekonomické fórum, slovensko-ukrajinské ekonomické fórum, zasadala slovensko-ukrajinská hospodárska rada a bolo tiež spoločné zasadnutie spoločného orgánu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a Ukrajinskej priemyselnej a obchodnej komory. Toľko v krátkosti k tomu ekonomickému rozmeru návštevy.
Bola podpísaná tiež dvojstranná dohoda o úprave zmluvy o malom pohraničnom styku, čo výrazne zjednoduší a napomôže rozvoju vzájomných ekonomických a aj ľudských kontaktov v prihraničných regiónoch Ukrajiny a Slovenska. Na medziregionálnej úrovni boli podpísané významné dohody medzi troma vyššími územnými celkami - bratislavským, trnavským, banskobystrickým a štátnymi oblastnými administráciami Dnepropetrovska, Sarkovska a Záporožia. Na rokovaniach ukrajinského prezidenta s prezidentom Slovenskej republiky a predsedníčkou vlády boli otvorené aj otázky výstavby, podľa môjho názoru, mimoriadne významného projektu širokorozchodnej železničnej trate z Ruska cez Ukrajinu, Slovensko do Rakúska. Táto téma celkom určite bude otvorená. V tejto chvíli zatiaľ nie je predmetom mojej interpelácie.
Prezident Janukovyč je hlavou štátu nášho najväčšieho suseda s takmer 50 mil. obyvateľov, s ktorým celkom prirodzene chceme mať intenzívne vzájomné vzťahy na všetkých úrovniach. Netreba zabúdať ani na fakt, že súčasná Ukrajina vykazuje po dlhých obdobiach výrazne znaky politickej stability a ekonomického rastu. O význame týchto determinantov pre Slovenskú republiku tu asi netreba pochybovať. Túto návštevu sprevádzal aj jeden, jemne by som to nazval, lapsus, ktorý túto inak úspešnú návštevu hlavy susedného štátu dostal do iného svetla.
Začnem citátom, listom ministerstva zahraničných vecí veľvyslanectvu Ukrajiny. Citujem: "V súvislosti s oficiálnou návštevou prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča v Slovenskej republike dňa 17. júna 2011 a po preverení možnosti prijatia predsedom Národnej rady Richardom Sulíkom dňa 17. júna 2011 v čase od 14.20 do 15.00 hod. dovoľujem si informovať, že prijatie predsedom Národnej rady Slovenskej republiky nebude možné realizovať z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. V súvislosti s vyššie uvedeným by sme vás chceli informovať o možnosti uskutočnenia prijatia prezidenta Ukrajiny podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky." Toľko z listu.
Pán minister zahraničných vecí, interpelujem vás a pýtam sa vás na váš názor, nielen ako ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky, ale aj ako predsedu koaličnej strany, na to, čo hovoríte na to, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, váš koaličný partner, s ktorým zdieľate vládnu zodpovednosť, si nenašiel čas na prijatie tak významnej návštevy. Podotýkam, že v tomto čase... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
79.
Ministra zahraničných vecí.
|
62.
Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Švantnerovi, Rafajovi a Martinákovi za podporné stanoviská.
No a k pánovi Gálovi len toľko, že je síce pekné, pán poslanec, že ste si pozreli môj profil na stránke Národnej rady, ale ja vám tu, ja mám dokonca aj písomné splnomocnenie, teraz to neviem nájsť, ale ukážem vám to potom po mojej faktickej poznámke, mám splnomocnenie rozprávať a tlmočiť názory rusínskej národnostnej menšiny, ktoré mi dala Rusínska obroda na Slovensku, ktorá je reprezentatívny orgán Rusínov.
A dnes už to nie je pravda, pretože v pondelok som vyplnil sčítací hárok a do kolónky národnostná menšina som si pekne vyškrtol rusínsku národnosť.
Ďakujem.
|
52.
... musím hneď na začiatku uviesť, že súhlasím s dôvodmi, ktoré tu uviedli moji kolegovia pán Čaplovič, Rafaj, Maďarič, a s nimi sa stotožňujem, a preto nebudem hlasovať za tento návrh zákona a tie dôvody už tu nebudem opakovať.
Skôr ale ako predložím svoj procedurálny návrh, chcem uviesť na pravú mieru niektoré skutočnosti, ktoré tu boli najmä od predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny zo strany MOST - HÍD, ale aj od predkladateľa zákona prezentované.
Všetci tu vyhlasovali, že je to návrh zákona pre všetky národnostné menšiny a že hovoria najmä predstavitelia MOST-u - HÍD za všetky národnostné menšiny. Chcem tu teraz vyhlásiť minimálne za rusínsku národnostnú menšinu a ukrajinskú národnostnú menšinu, ale podľa toho, ako som mal možnosť rozprávať aj s predstaviteľmi iných národnostných menšín a vypočuť si ich názory, že nehovorili pravdu.
Uvediem hneď niekoľko príkladov. Od schválenia zákona o štátnom jazyku v minulom volebnom období sa konali tri stretnutia predstaviteľov národnostných menšín iniciované predstaviteľmi maďarskej národnostnej menšiny. Prvé stretnutie bolo 22. a 23. marca vo Vinici. Existuje tu z toho záznam, ktorý má nadpis Návrh na komplexné riešenie postavenia práv národnostných menšín. Tohto stretnutia sa zúčastnili zástupcovia Csemadoku, predseda a podpredseda Českého spolku na Slovensku, Karpatsko-nemeckého spolku, Rusínskej obrody na Slovensku, predseda a člen výkonného výboru, Zväz Rusínov a Ukrajincov na Slovensku, Inštitút rómskej verejnej politiky a Fórum inštitút pre výskum menšín, programový riaditeľ. Tam okrem všeobecných deklarácií, ako odvolávka na Ústavu Slovenskej republiky, odporúčania vysokého komisára OBSE, výboru ministrov, prijali, alebo je to uvedené v tom zázname, že navrhujú vypracovať zákon o používaní jazyka národnostných menšín, kde sa doslova píše: "Pred vypracovaním zákona by mala byť predložená fundovaná a nezaujatá správa o skutočnom stave uplatnenia jazykových práv na národnostne zmiešaných územiach. Do procesu prípravy správy by mali byť zapojení zástupcovia národnostných menšín a zástupcovia väčšinového národa žijúcich na národnostne zmiešaných územiach."
Ja nepoznám, aby bola vypracovaná nejaká nezaujatá správa, alebo nebola k dispozícii v súlade so závermi tohto stretnutia, a neviem, či existuje, alebo možno táto správa neexistuje, pretože by sme sa dozvedeli niektoré skutočnosti, ktoré by určite predkladatelia tohto zákona nie veľmi radi počuli. Možnože táto fundovaná a nezaujatá správa bola vypracovaná predstaviteľmi štyroch politických strán a dvoch frakcií. Ale to už sú ich obchodné a politické záujmy.
Druhé to stretnutie bolo zástupcov národnostných menšín, bolo v Košiciach dňa 29. 6., znova sa tu na prezenčnej listine, treba podotknúť, že z tohto stretnutia existuje len prezenčná listina, kde vlastne konštatovali len tie veci, ktoré boli deklarované na stretnutí vo Vinici.
Ďalšie stretnutie, tretie, ktoré by mohlo súvisieť s predkladaním toho zákona, bolo v Šamoríne 20. až 23. júla 2010. Na tomto stretnutí sa zúčastnili dve členky expertného tímu pre otázky národnostných menšín z Kancelárie vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka. Bola tam pani Natalie Sabanadzeová a Judith Gimenez. Pikantné na tom stretnutí bolo, že pred stretnutím s ostatnými národnostnými menšinami bolo separátne stretnutie s predstaviteľmi maďarskej menšiny a ani z tohto stretnutia, samozrejme, nebol urobený nijaký záznam, alebo teda minimálne nie je k dispozícii.
Zástupcovia rusínskej národnostnej menšiny sa zúčastnili na tomto stretnutí v Šamoríne a prezentovali tam, alebo jasne tam deklarovali, že sú spokojní so súčasnou úrovňou práv národnostných menšín na Slovensku. Požiadali tam tak, ako už viackrát predtým, aby predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny nezneužívali či už v domácom politickom zápase, alebo na medzinárodných fórach národnostné menšiny, minimálne nie rusínsku.
Rusínska národnostná menšina má, podľa toho ako som mal možnosť s nimi rozprávať, svojich predstaviteľov a organizácie, ktoré sú schopné a oprávnené presadzovať záujmy ich menšiny, prihliadajúc na ich danosti a špecifiká.
Dávam do pozornosti ešte dve stanoviská Rusínskej obrody ako reprezentatívnej organizácie Rusínov na Slovensku, a najstaršej. Toto stanovisko bolo ešte ku schválenej novele o jazyku, alebo o používaní jazyka národnostných menšín, ale úzko súvisí aj s predkladanou novelou o používaní jazyka národnostných menšín, ktoré bolo prezentované na stretnutí s prezidentom republiky Ivanom Gašparovičom.
Prečítam len tri body. Stanovisko Rusínskej obrody na Slovensku k zákonu o štátnom jazyku.
Bod prvý. "Vychádzajúc z reality rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku v období prípravy zákona i v súčasnej dobe predstavitelia Rusínov, rusínskych organizácií, zástupca Rady vlády pre národnostné menšiny, členovia komisií ministerstva školstva a ministerstva kultúry, starostovia obcí a riaditelia škôl sa vyjadrili kladne k schválenej novele zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky."
Po druhé. "Uvedené zmeny nám Rusínom nezakazujú užívať svoj materinský jazyk a stanovujú podmienky, kde a ako má byť užívaný štátny jazyk."
A tretí bod tohto stanoviska. "Rešpektujeme skutočnosť, že štátnym jazykom na Slovensku je slovenský jazyk."
Rusíni v úradnom jazyku, ako aj v styku so Slovákmi bez zábran a ťažkostí uplatňujú normy slovenského jazyka. To je to prvé stanovisko. A dovolím si zacitovať aj z druhého stanoviska, ktoré bolo vydané alebo ktoré vydal Koordinačný výbor Rusínskej obrody na Slovensku k novele zákona č. 184 o používaní jazykov národnostných menšín, kde sa vyjadrili v súvislosti s týmto navrhovaným zákonom, že "vydanie úradných formulárov verejných listín, podávanie informácií o zložení a právomoci orgánov samosprávy obcí, prehľad právnych predpisov, pokynov, rusínska národnostná menšina nemá potrebu vydávania a zverejňovania verejných listín, nariadení a informácií v jazyku národnostnej menšiny a ponecháva tieto rozhodnutia na samosprávy".
Zdôvodnenie: V regiónoch so zmiešaným rusínskym obyvateľstvom sú školy s vyučovacím jazykom slovenským, kde prevažná väčšina neovláda azbuku, cyriliku, a preto nikto nevidí účelnosť vydávania formulárov verejných listín aj v materinskom rusínskom jazyku. Zacitujem ešte ďalší bod tohto stanoviska, ktoré bolo vydané: "Pred orgánmi verejnej správy, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní môžu používať jazyk národnostných menšín slovom aj písmom, ak sa na tom zhodnú účastníci konania." To sú len také dva body, ktoré som si vypichol zo stanoviska Koordinačného výboru Rusínskej obrody.
V tejto súvislosti chcem ešte pripomenúť, že s procesom prijímania zákona o štátnom jazyku v minulom volebnom období Rusíni vydali stanovisko, ktoré poskytli ministerstvu kultúry a tlači, kde sa ohradili proti tomu, aby boli zneužívaní v politickom boji vtedajšej SMK. Faktickou poznámkou na vystúpenie kolegu, myslím, Solymosa, ak som dobre vyslovil, Solymosa, ďakujem, som upozornil na skutočnosti, ktoré som tu uviedol a prezentoval som názor svojich spoluobčanov Rusínov, ktorí si neželajú zákon o používaní národnostných menšín v súčasnej navrhovanej podobe. Považujú ho zo svojho pohľadu za zbytočný a sú spokojní so súčasnou úrovňou národnostných práv. Pán kolega mi odpovedal, že ja nemôžem rozprávať za Rusínov, pretože nie som Rusín a že on pozná ich názory, nakoľko v rámci predvolebnej kampane strany MOST - HÍD sa s nimi stretával aj na týchto národnostných územiach a na týchto národnostne zmiešaných územiach.
Len tak na okraj, v štyroch okresoch regiónu, kde žije najviac Rusínov, v tomto prípade v okresoch Svidník, Medzilaborce, Snina a Stará Ľubovňa, strana MOST získala spolu 630 hlasov, čo je 157 na okres.
Chcel by som tu ešte upozorniť na jednu vec. Po celom Slovensku, ale hlavne aj v regiónoch, kde žijú príslušníci národnostných menšín, v našom prípade príslušníkov rusínskej a ukrajinskej národnostnej menšiny, sa objavilo neuveriteľné množstvo bilbordov Strany MOST - HÍD, ktoré asi zrejme súvisí so sčítaním ľudu, ale je tu logo strany MOST - HÍD, v našom prípade s rusínskym textom. Nechcem sa teraz pýtať, odkiaľ zobrala strana peniaze na túto neuveriteľne nákladnú kampaň, určite sa to možno objaví vo výročnej správe a ja si to určite pozriem, ale chcem uviesť, znova tlmočím stanovisko predstaviteľov rusínskych organizácií, ale aj spoluobčanov, že Rusíni si takéto bilbordy MOST-u - HÍD neobjednali a neželajú si, aby si ich, aby strana MOST - HÍD ich takto využívala vo svojej kampani.
U mnohých našich občanov pred sčítaním obyvateľstva to môže pôsobiť dokonca demotivujúco. Nech už to bolo myslené akokoľvek, Rusíni za túto „dojemnú starostlivosť“ MOST-u ďakujú a odkazujú, že svoje požiadavky, problémy, ale aj kampaň pred tohtoročným sčítaním ľudu robia a budú robiť podľa svojich predstáv, prihliadajúc na svoje špecifické podmienky a predstavy, ale zásadne prostredníctvom svojich predstaviteľov a prostredníctvom svojich organizácií. Navyše Rusíni už viackrát jasne deklarovali svoju lojalitu Slovenskej republike a svojich zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky volia podľa programu a nie podľa etnických kritérií.
Na základe týchto skutoční dávam procedurálny návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku Národná rada Slovenskej republiky vrátila návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.
Odôvodnenie: Zákon v súčasnej navrhovanej podobe aj v znení prípadne schválených pozmeňovacích návrhov spôsobí značné problémy, ba až neaplikovateľnosť tohto zákona v praxi na území, kde žije rusínska a ukrajinská národnostná menšina. Úrady územnej samosprávy a verejnej správy totiž nebudú schopné vydávať úradné dokumenty, ktoré ukladá tento jazyk v kodifikovanom rusínskom jazyku alebo v ukrajinskom jazyku, pochopiteľne v azbuke. Treba si uvedomiť, že pracovníci úradov územnej samosprávy, prevažne dnešná generácia štyridsiatnikov už neovláda ani čítanie azbukou a nieto, aby ešte vydávala úradné formuláre v azbuke. Už ani nehovoriac o softvéri počítačových zariadení písať azbukou, až po výrobu a tlač informačných tabúľ na týchto územiach, čo tiež neúmerne zaťaží už aj tak značne poddimenzované rozpočty maličkých obcí na severovýchode Slovenska. Týmto tlmočím aj obavy starostiek a starostov, ale aj primátorov miest, kde žije rusínska a ukrajinská národnostná menšina.
Nechcem tým, samozrejme, povedať, že Rusíni a Ukrajinci budú hneď húfne utekať na svoj úrad a žiadať úradné dokumenty vo svojom materinskom jazyku. Nepotrebovali to doteraz a tak to bude určite aj naďalej. Viem si ale dobre predstaviť, že v každej obci sú občania, ktorí majú nejaké problémy so starostom alebo starostkou, ktorí budú vyžadovať úradné dokumenty vo svojom materinskom jazyku, v našom prípade pochopiteľne v azbuke, a budú mať, bohužiaľ, na to zo zákona, ak bude schválený, právo. Len si už akosi neviem predstaviť zdesených starostov, ktorí budú mať, bohužiaľ, zo zákona povinnosť takéto dokumenty vydať.
Preto je namieste, aby pri tvorbe takého zákona boli brané do úvahy aj názory iných národnostných menších, zástupcov väčšinového národa na národnostne zmiešaných územiach, tak ako to bolo prezentované aj po stretnutí národnostných menšín vo Vinici, ale aj názory samosprávy na národnostne zmiešaných územiach.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
50.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, musím hneď na začiatku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
Ďakujem, pán minister. Prečítanú odpoveď beriem na vedomie a príp. doplňujúcu otázku potom položím pánovi ministrovi Dzurindovi na rokovaní zahraničného výboru. Ešte raz ďakujem.
|
135.
Ako poslanec obecného zastupiteľstva som v konflikte záujmov.
|
109.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
|
66.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 256 z 23. februára 2011 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2011 č. 134 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 50 a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 8 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s rámcovou dohodou vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 17. marca 2011 č. 57.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomu rozpravu.
|
90.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec vy hovoríte, že tento zákon je dobrý. Ja si ale myslím, že tento zákon je úplne zbytočný. Už som tu raz povedal a budem vám to opakovať znovu a keď chcete, tak aj tisíckrát, že vy jednoducho nemáte mandát hovoriť za iné národnostné menšiny ako za tú, ktorej ste reprezentantom. To jednoducho, to hovorím úplne vážne, a keď chcete, budem vám to opakovať vždy. Čo sa týka života konkrétnej národnostnej menšiny, v mojom prípade Rusínov, bol som starostom osem rokov jednej čisto rusínskej obce a tam občania Rusíni, podotýkam, že ich tam bolo, boli tam takmer všetci, nikdy odo mňa nechceli, aby som aplikoval nejaké rozhodnutia, úradné rozhodnutia v inom jazyku ako v slovenskom jazyku, pritom každý z nich ovláda slovom a písmom aj jazyk ukrajinský. Takže ešte raz vám to pripomínam, skúste hovoriť len za jednu národnostnú menšinu. (Potlesk.)
|
46.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Z tohto rozsiahleho vystúpenia mňa zaujala jedna vec, že kto sa dožaduje prijatia tohto zákona. Nuž, možno Knut Vollebaek, možno maďarská národnostná menšina, to skoro určite, ale nezaznamenal som nikde, aby sa toho dožadovala napr. rusínska alebo ukrajinská národnostná menšina, kde žijem, kde sa s nimi stretávam a nikde som takúto požiadavku nezaznamenal. Dokonca si myslím, že tento návrh zákona by sa mohol meniť, kľudne, zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 174 o používaní jazykov maďarskej národnostnej menšiny. Pretože rusínska alebo ukrajinská národnostná menšina, tam, kde žijem a hovorím rusínskym nárečím, je so súčasnou normou alebo so súčasnou úrovňou národnostných práv spokojná. My možno môžeme diskutovať o tom, že možno by sme mohli mať viac priestoru, možno niekde v rádiu, v televízii, v rozhlase, ale to už je vec, ktorú si musí národnostná, predstavitelia národnostnej menšiny možno odkonzultovať s kompetentnými.
Ja by som sa ešte chcel zmieniť o tom, že keď sa prerokoval zákon o štátnom jazyku a v tej hystérii predstavitelia rusínskej národnostnej menšiny vydali vyhlásenia, myslím, že to bolo dané aj na ministerstvo kultúry a bolo to dané v tlači, kde sa predstavitelia ostro ohradili voči tomu, aby národnostná menšina, maďarská národnostná menšina, alebo teda presnejšie predstavitelia národnostnej menšiny hovorili aj v mene ďalších národnostných menšín, teda konkrétne rusínskej. Predstavitelia ukrajinskej a rusínskej národnostnej menšiny si tieto veci určite vedia vybaviť aj sami.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
76.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej a rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
|
5.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 28 z 3. augusta 2010 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 2. septembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 12. augusta 2010 č. 13 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2010 č. 8 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na druhej strane a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstva a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 16 z 2. septembra 2010. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedujúci, spoločná správa a prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.
|
Na tajnom hlasovaní na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa zúčastnilo alebo si osobne prevzali hlasovacie lístky 142 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky si 142 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky. Z nich bolo 9 hlasovacích lístkov neplatných. Zo 133 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Ľubomíra Neslušana hlasovalo za 61 poslancov, proti 59 poslancov a zdržalo sa 13 poslancov,
- za Jána Valka hlasovalo 67 poslancov, proti 61 poslancov a zdržalo sa 5 poslancov.
Na voľbu predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní za predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky nebol zvolený predseda Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky.
Teraz vás oboznámim o výsledku tajného hlasovania na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu ďalších členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky 141 poslancov odovzdalo hlasovacie lístky, z nich bolo 8 hlasovacích lístkov neplatných. Zo 133 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Bertalana Bónu hlasovalo za 83 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov,
- za Jaroslava Ivana hlasovalo za 81 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov.
Na voľbu členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní za členov Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky boli zvolení Bertalan Bóna a Jaroslav Ivan. Skončil som, ďakujem, pán predseda.
|
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami tajného hlasovania voľby predsedu Dozornej rady Fondu národného majetku Slovenskej republiky a členov Dozornej rady Fondu národného majetku.
Najprv vás oboznámim s výsledkami volieb predsedu Dozornej rady. Na výsledku hlasovania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
2.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania na voľbu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa konala 8. júla 2010.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 146 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 146 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 146 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo, teda nebol ani jeden neplatný.
Zo 146 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za kandidáta Bélu Bugára hlasovalo za 122 poslancov, proti 13 poslancov a zdržalo sa 11 poslancov,
- za kandidáta Milana Horta hlasovalo za 90 poslancov, proti 44 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov,
- za kandidáta Pavla Hrušovského hlasovalo za 129 poslancov, proti 10 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.
Podľa čl. 90 Ústavy Slovenskej republiky a § 15 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky zvolení páni poslanci Béla Bugár, pán poslanec Milan Hort a pán poslanec Pavol Hrušovský.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|