Ďakujem pekne, pán predseda. Aj keď nie som predsedníčka, dovolím si pripomenúť členom pracovnej skupiny poslancov na zlepšenie legislatívy na ochranu zvierat, že sa stretávame o 12.00 hodine na č. 76. Poprosím, ak nemáte rokovania výborov, o 12.00 hodine aspoň na chvíľočku keby ste sa tam mohli zastaviť. Ďakujem.
|
109.
Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, myslím, že ste si pomýlili znenie pozmeňujúceho návrhu so znením dôvodovej správy, resp. odôvodnenia. Ten pozmeňujúci návrh má len tri riadky a hovorí o porušení povinnosti podľa § 6a) písm. d), e) alebo h) tak, ako to v súčasnosti prísluší obecným políciám. To znamená, že nijako sa tým nerozširuje kompetencia obecnej polície, iba sa umožňuje, aby po dohode, a práve o dohode na tom, čo ste spochybnili na technických prostriedkoch a ich kompatibilite so systémom objektívnej zodpovednosti, potom mohli byť zaznamenávané tieto priestupky aj obecnou políciou. Čiže ide o to, aby, keď obecná polícia zaznamená čosi, nebolo to v inom systéme, ale opätovne v systéme objektívnej zodpovednosti, aby sme teda nemuseli dokazovať, kto bol vodičom vozidla vo chvíli, keď k tomu priestupku došlo. Takže naozaj nejde ani o rozširovanie kompetencie obecných polícií, nejde v žiadnom prípade ani o nejaké nabúravanie príjmov štátneho rozpočtu, ide len o to, aby sme dokázali viac vymáhať právo aj v oblasti dopravy. Ďakujem.
|
105.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zaznelo tu už v úvodnej reči spravodajcu, že som predložila pozmeňujúci návrh na gestorskom výbore. Po diskusii na tomto výbore sme v spolupráci s ministerstvom vnútra našli pozmenené, upravené znenie môjho pôvodného pozmeňujúceho návrhu a dovolím si vám ho predložiť. Na úvod ale chcem predoslať, že zákon o ktorom teraz rokujeme, sa síce zmieňuje predovšetkým o tom, že by veľmi uľahčil vymožiteľnosť pravidiel v súvislosti s dodržiavaním najmä rýchlosti, ale je tu jedna veľká oblasť, ktorú tiež mimoriadne pozitívne dokáže zasiahnuť a kde potenciál tohto zákona je veľký, pokiaľ ide o vymožiteľnosť zákona. A to je parkovanie.
Parkovanie však spadá do kompetencie miest a obcí. Jeho kontrola a vlastne trestanie priestupkov je v kompetencii obecných polícií. Preto mojou snahou je, aby z tohoto zákona bolo celkom jasné a evidentné, že sa objektívna zodpovednosť vzťahuje aj na priestupky, ktoré sú zaznamenané obecnou políciou. Pritom však určite nejde o to, aby pokuty za tieto priestupky boli príjmom obcí, tak ako doteraz. Teda ide o to, aby len išlo o možnosť zaznamenávať tieto priestupky nástrojmi, ktoré po dohode s ministerstvom, resp. po dohode so štátnou políciou, obsluhuje obecná polícia. Takže samotný text môjho návrhu.
K čl. I: V bode 2 § 139b ods. 2 bodku na konci nahradiť bodkočiarkou a pripojiť tieto slová: "na základe dohody obce s ministerstvom vnútra možno prejednať správny delikt držiteľa. Pardon, čítam iný pozmeňovací návrh. Dobre čítam, správne, beriem späť. Takže tieto slová:" na základe dohody obcí s ministerstvom vnútra možno prejednať správny delikt držiteľa vozidla aj vtedy, ak bolo porušenie povinnosti podľa § 6a písm. d), e) alebo písm. h) zaznamenané technickými prostriedkami, ktoré používa obecná polícia". To je celý text.
Uvedené ustanovenie umožní prejednať aj správne delikty zaznamenané technickými prostriedkami v užívaní obecnej polície, a to zákaz otáčania a cúvania podľa § 22 ods. 4 alebo zákaz otáčania vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia a státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania alebo prikázaný smer jazdy vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Uvedené správne delikty v súčasnosti môže obecná polícia prejednávať v blokovom konaní, na základe zákona o obecnej polícii. Mínus pokút v tomto prípade, v prípade správnych deliktov, na rozdiel od ich prejednávania v blokovom konaní ostáva príjmom štátneho rozpočtu. Navrhovaná právna úprava umožní riešiť priestupky pri statickej doprave bez použitia technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla, teda papuče.
Hlavným bodom dohody ministerstva vnútra s každou obcou, ktorej obecná polícia by chcela zaznamenávať porušenia pravidiel, ktoré by mohli byť prejednávané v rámci objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla, by boli technické podmienky vzájomného prepojenia technických prostriedkov používané obecnou políciou so systémom objektívnej zodpovednosti. Uvedená zmena pozitívne vplýva na plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky.
Inými slovami, obec alebo obecná polícia nebude musieť dávať papuče, nebude nútená riešiť tieto priestupky takými prostriedkami, ako odťahy a papuče, ale jednoducho pokutou. Takže, chcem vás poprosiť, aby ste túto zmenu podporili.
Ďalší môj návrh je, vychádza najmä z iniciatívy a skúsenosti ministerstva zahraničných vecí ale aj z mojej skúsenosti, ako starostky mestskej časti, kde sa vyskytuje veľa zastupiteľstiev našich, teda partnerov, zahraničných štátov. Takže navrhujem takýto pozmeňujúci návrh.
V článku 1 bod 2 § 139c sa dopĺňa o nový odsek 3, ktorý znie.: "(3) Ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti podľa § 6a a vec odloží podľa ods. 1 písm. b), bezodkladne o tom upovedomí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Orgán policajného zboru zašle Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky aj fotografiu alebo videozáznam o porušení povinnosti podľa § 6a a údaje, na zdravie, podľa § 139 f) ods. 2.".
Odôvodnenie. Doterajšie skúsenosti v súvislosti s dopravnými prostriedkami vozidiel cudzích zastupiteľských úradov alebo personálu cudzích zastupiteľských úradov požívajúceho výsady a imunity podľa medzinárodného práva, poukazujú na potrebu zákonne upraviť notifikačnú povinnosť orgánov Policajného zboru. Uvedené ustanovenie umožní informovanie cez Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o porušení zákona o cestnej premávke vozidlami cudzích zastupiteľských úradov alebo personálom cudzích zastupiteľských úradov na území Slovenskej republiky a na základe toho postupovať v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Podotýkam len, že problém je v tom, že často sa naše Ministerstvo zahraničných vecí o takýchto priestupkoch dozvedá až z médií alebo na základe sťažností občanov, čo nie je ideálna situácia. Takže vopred ďakujem za podporu a držím aj palce, aby tento zákon, ktorý, podľa mňa, prináša podstatne viac riešení ako problémov, dostal otvorenú cestu. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Pán poslanec Bublavý, ako poslanec máte možnosť v oblasti, ktorú ste uviedli, teda je to starostlivosť o seniorov, zanedbávanie a týranie, predložiť akýkoľvek návrh, máte možnosť napr. zorganizovať skupinu poslancov. Ja sa rada do nej zapojím. Ako starosta máte možnosť v každodennej praxi pre túto skupinu robiť reálne kroky. Ale nijako to nesúvisí so skutkovou podstatou týrania zvierat. A nijako sa to nevylučuje s tým, aby sme trestali násilie, akékoľvek násilie tak, ako to považuje spoločnosť za primerané.
A tým sa dostávam k faktickej pripomienke pána poslanca Martináka. Možno tam boli ochranári. Celkom iste tam boli aj ľudia, ktorí jednoducho majú dosť toho, čo sa okolo nich deje. Nebola to odborná verejnosť. A práve preto sme na odbornej úrovni tento návrh prerokovali s ministerstvom. A dostali sme odborné stanovisko, ktoré je vyjadrené v predloženom pozmeňujúcom návrhu.
Osveta je iste pekná a dôležitá vec. Dovolím si povedať, že pre ňu aj sama osobne dosť veľa robím.
A rovnako sa mi páči myšlienka alternatívnych trestov prostredníctvom verejných prác. Iste pre decká, ktoré z hlúposti vykonajú takýto skutok, to môže byť účinné. Pochybujem ale, že by bol účinný pre takého človeka, ktorý množí zvieratá, tzv. ich chová spôsobom, ktorý som popísala, v krabiciach, v tesných klietkach a tak ďalej, trest. Pripadá mi to, ako, povedzme, pedofilného recidivistu poslať na verejnoprospešné práce do škôlky. To by asi nefungovalo. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne. Takže je to trestný čin, ktorý na jednej strane vyvoláva pohoršenie verejnosti, pretože dochádza k nálezom slepých feniek, ktoré celý život nemali možnosť ani dvojmetrového výbehu, ktoré naozaj len produkovali štence. A na druhej strane je to trestný čin, ktorý by si zaslúžil aj pozornosť finančných orgánov, pretože sú to neregistrované chovy, ktorými sa robia veľké kšefty. Ale to už je iná téma. Čiže to, o čom tu hovoríme, naozaj nie je len o nejakých cigánskych osadách, to je niečo čo v tejto spoločnosti existuje, čo si málo všímame, ale čo vidia tí, ktorí sa ochranou zvierat zaoberajú.
Chcem teda len zhrnúť. Nehovoríme tu o žiadnej kriminalizácii. Trestné sadzby, ktoré sa zvyšujú, sú s výnimkou hornej trestnej sadzby pri kvalifikovanej podstate trestného činu všetky na úrovni možnej podmienky. To je jedna vec. Druhá vec je, nejde o chuligánov, o gaunerov, nejde o nejaké výstrelky nerozumných detí alebo mládeže, ale ide vo veľkej miere o veľmi racionálne podložené konanie kšeftárov, ktorí zvieratá, ktoré sú im na obtiaž, jednoducho utýrajú, pretože je to jednoduchšie, ako ich ďalej živiť. Ďakujem za pozornosť a chcem vás ešte raz poprosiť, aby ste tento poslanecký návrh podporili.
|
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, bavíme sa tu o trestnom kódexe, o zákone, ktorý skutočne, ako to povedala pani ministerka, vyjadruje aj názor spoločnosti na to, čo sa smie, čo sa nesmie a čo je spravodlivé a čo spravodlivé nie je. Ten názor sa vyvíja, tak ako v niektorých prípadoch, ako tu už bolo povedané, sa vyvíja smerom k dekriminalizácii a smerom k miernejším trestom. Sú aj prípady iné. Pán poslanec Fico hovoril o 17. storočí. Áno, v tom období hoci on upozorňoval na iné aspekty, bolo celkom bežné zabávať sa aj v kráľovských kruhoch na pálení mačiek. Dnes to určite nepovažuje kultúrna civilizovaná časť spoločnosti za zábavné, naopak, odcudzuje to a odcudzuje to stále viac, pretože sa vyvíja vzťah k násiliu a toto je forma násilia. Hovorím teraz o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala skupina poslancov, v ktorej sú veľmi výnimočne zastúpení členovia všetkých poslaneckých klubov tejto snemovne.
Chcela by som vniesť trošku racionality do toho, čo sa tu okolo tohto návrhu povedalo. Chcem vás veľmi porosiť, najmä tých, ktorí sa k tomu vyjadrovali vo faktických poznámkach, aby ste počúvali, o čom tento návrh je. Skutočne nie je o tom, aby sme zatvárali mladých ľudí do basy, v žiadnom prípade o tom nie je, pretože postihuje tak ako dnes Trestný zákon iba tých, ktorí tento skutok spáchajú opakovane, v priebehu dvanástich mesiacov boli za to už potrestaní, príp. v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch boli za to odsúdení, tých, ktorí to urobia obzvlášť krutým spôsobom a spôsobom, ktorý je verejne dostupný prostredníctvom informačných technológií. Nezvyšujeme trestnú sadzbu v tomto základnom skutku tak, aby siahala nad tri roky. To znamená, aj v rozsahu, ktorý sa navrhuje, je stále možný podmienečný trest. Chcem vám teda ešte raz prečítať, na koho sa vzťahuje trestný čin týrania zvierat. Vzťahuje sa na toho, kto týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacov postihnutý alebo za taký čin v prechádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, týra zviera zvlášť krutým spôsobom a surovým spôsobom alebo utýra zviera, a tu sa zvyšuje tá sadzba z jedného roka iba na dva roky, takže žiadne zatváranie do basy, iba vyjadrenie názoru veľkej časti spoločnosti, že tento skutok nie je dostatočne postihovaný. Tá časť spoločnosti sa vyjadrila k návrhu Trestného zákona už v pripomienkovom konaní. V priebehu necelých troch dní získala pripomienka, ktorú sformulovala práve spomínaná skupina poslancov, množstvo podpisov v priebehu týždňa, 37 tisíc podpisov. To je dostatočná váha na to, aby sme hovorili o tom, že verejnosť si želá vyjadriť sa k takýmto naozaj kozmetickým zvýšeniam trestných sadzieb. Tento návrh bol prerokovaný s ministerstvom, ministerstvo po rokovacom konaní navrhlo istý kompromis, ktorý sa v tomto návrhu práve odzrkadľuje, ale zároveň aj rozšírenie skutkovej podstaty o trestný čin, ktorý sa doteraz v Trestnom zákone neuvádzal, ale ktorého skutočne sme v praxi svedkami.
Chcem ale upriamiť pozornosť na jeden fakt, ktorý tu doteraz spomínaný nebol, to, že verejná mienka sa zaoberá týmto problémom čoraz intenzívnejšie, nie iba tým, že pribúdajú príbehy utýraných, umlátených zvierat bandou gaunerov. To tu vždy bolo. A obávam sa, že to ešte dlho bude. Ale veľmi zásadne sa rozmnožujú príbehy zvierat, ktoré prišli na svet v dôsledku kšeftov, v dôsledku nepovolených chovných staníc množiteľov, ktorí keď sa im zvieratá nepodarí predať, zbavujú sa ich veľmi krutým spôsobom. To sú tie problémy, ktoré teraz napĺňajú útulky, to sú napr. osudy malých buldodžkov, ktorých veľmi nedávno našli uhynutých v malej krabici, ktorú niekto hodil pred útulok. Ale skôr než ich našli, sa tam všetky udusili. To sú príbehy feniek, ktoré títo množitelia považujú len za stroje na produkciu šteniat. A tie šteňatá považujú len za tovar. A tak s nimi a j nakladajú. To je to týranie, ktorého sme svedkami ako moderného týrania. (Ruch v sále.)
|
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán poslanec, to, že členovia vášho klubu tárali do vetra bez toho, aby poznali obsah tohto pozmeňujúceho návrhu, to ma neprekvapilo, ale to, že vy ako docent práva a ako predseda politickej strany bez toho, aby ste vôbec tušili, o čom je ten pozmeňujúci návrh, dopustíte sa takéhoto vystúpenia, to ma skutočne zaráža. Dovolím si teda prečítať, že slová „až na jeden rok“ sa nahrádzajú „slovami až na dva roky“. To je, prosím, basa, basa pre mladých ľudí? Pritom ide o opakovaný takýto priestupok, teda najprv priestupok a až potom trestný čin. Slová „na 6 mesiacov až tri roky“ sa nahrádzajú slovami „na jeden rok až 5 rokov“. To je basa pre mladých ľudí? Jednoducho hovorili ste úplne, úplne o ničom, hovorili ste úplne mimo. A veľmi ma prekvapuje tento prístup od zástancu trestu smrti. Prosím, tých ľudí, ktorí majú v hlave zakódované, že je možné biť a týrať malé deti, tých tiež nebudeme trestať? Ďakujem.
|
50.
Ďakujem pekne, za slovo pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystúpila som v rozprave k tlači č. 318, ktorou bol zákon, ktorý vlastne je dopĺňaný zákonom, ktorý teraz prerokúvame. Takže nebudem opakovať to, čo som už uviedla v mojom predchádzajúcom vystúpení. Snáď len na zhrnutie toľko, že myslím si, že tento zákon na jednej strane konečne otvára dvere akémusi riešeniu obrovského problému, ktorý tuná ako veľké závažie ťahali za sebou všetky doterajšie vlády. Na druhej strane, myslím si, že bude ešte potrebné vrátiť sa k týmto opatreniam a nájsť aj iné alternatívy, a to najmä v rezorte sociálnych vecí, ako umožniť riešiť tento problém tým, ktorí budú postihnutí vypovedaním nájomnej zmluvy.
Dovoľte mi predniesť k tomuto návrhu zákona pozmeňujúci návrh, ktorým dopĺňam čiastočne pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesla k tlači č. 317 vo veci toho, aby náklady spojené so sťahovaním nájomníkov do náhradných bytov neniesla obec, ale aby ich niesol štát. Ďalej potom môj pozmeňujúci návrh obsahuje ustanovenia, ktorými sa rozširujú možnosti na aký účel môžu byť dotácie zo štátu použité, tak ako to uviedol pán podpredseda vlády.
Takže, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov (tlač 317) sa mení a dopĺňa nasledovne:
Bod 1. V § 2 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie:
"d) úhradu nevyhnutných a preukázaných výdavkov spojených so sťahovaním".
Odôvodnenie: Štátna dotácia umožní uhradiť obci aj náklady na sťahovanie. Zákonom o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom vystavuje, teda tento zákon vystavuje obce mimoriadne vysokým nárokom, súvisiacim s administrovaním procesu a obstarávaním bytových náhrad, pričom obce za nezrovnalosti v nájomných vzťahoch, ktoré sa zákonom riešia, nenesú nijakú zodpovednosť. Preniesť na obce aj náklady spojené so sťahovaním je neprimerané.
Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V § 3 odsek 1 sa dopĺňajú písmená f) a g), ktoré znejú:
"f) kúpu a rekonštrukciu náhradného bytu v bytovom dome, v polyfunkčnom dome alebo v rodinnom dome,
g) kúpu nebytového priestoru a jeho rekonštrukciu, ktorou sa získa náhradný byť."
V § 3 odsek 2 sa za text "a), b) d)" a, prosím, opravte si v pozmeňujúcom návrhu, aj e) dopĺňa text "f) a g)"."
V § 6 sa za odsek 3 dopĺňa nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Oprávnenými nákladmi na účel podľa § 3 ods. 1 písm. f) a g) je dohodnutá cena, ktorá sa preukazuje kúpnou zmluvou, a náklady na rekonštrukciu náhradného bytu, ktoré sa preukazujú rozpočtom stavby a zmluvou o dodávke stavebných prác, ktorej súčasťou je rozpočet stavby vypracovaný zhotoviteľom. Súčasťou oprávnených nákladov sú aj náklady na projektové práce."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú, čo sa vzťahuje aj na ustanovenia týchto ostatných paragrafov. Ďalej v pôvodnom odseku 4 sa text "1 až 3" nahrádza textom "1 až 4".
Odôvodnenie: Rozširuje sa účel dotácií, čím sa zlepšuje možnosť obcí obstarať bytovú náhradu.
Budem rada, ak tieto pozmeňujúce návrhy nájdu v pléne odozvu, ešte radšej budem, keď bude priestor vrátiť k tomuto zákonu tak, aby sa účel dotácií rozšíril ešte viac a aby na účel, aby z týchto dotácií bolo možné financovať nielen náhradné nájomné bývanie akoukoľvek formou, ale, aby bolo možné tieto dotácie využiť aj na vybudovanie či už zariadení pre seniorov alebo aspoň domov osobitného určenia, ktoré by takúto funkciu plnili. Stretávam sa totiž naozaj s tým, že hoci tento zákon, resp. zákon, ktorý sme preberali v bode č. 22, pomerne, pomerne veľkoryso určuje výmery bytov, ktoré majú byť ako náhradné byty, teda bytové náhrady, máme mnohých občanov, ktorí budú postihnutí, resp. sú postihnutí celou touto situáciou, ktorí budú žiadať o bytovú náhradu, ale ktorí by ocenili možno aj podstatne menší ubytovací priestor, ale spojený so službami pre seniorov. Takže, to je moja vízia pre budúcnosť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
|
48.
Ďakujem pekne. Tak, ako som povedala v mojom vystúpení, myslím si, že optimálne riešenie pre tento príbeh neexistuje, rovnako sú ukrivdení vlastníci ako aj nájomníci. Úplne s tým súhlasím, že ich právo je užívať vlastníctvo a štát by im to mal umožniť. Na druhej strane ale práve preto si myslím, že ak im to štát má a chcel umožniť spôsobom, ktorý navrhujete vy, to znamená radikálnym zvýšením nájomného, mal zároveň pripraviť aj nástroj pre tých, ktorí nemôžu jednoducho z materiálnych, sociálnych dôvodov zniesť takéto bremeno, a pripraviť teda nástroj, ktorý by dokázal čiastočne kompenzovať takýmto, nazvem to, krutým spôsobom deregulované nájomné.
|
44.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať moje vystúpenie nadviazaním na predchádzajúcu debatu. Ani ja nepodporím pozmeňujúci návrh pána kolegu Jurčíka, napriek tomu, že apeloval na nespravodlivosť, ktorá sa deje voči vlastníkom. Myslím si, že jeho pohľad je jednostranný. Preto som veľmi rada, že z tejto strany snemovne zazneli dnes aj iné, menej zjednodušujúce pohľady. Nie je celkom možné hovoriť, že tí ľudia mali dvadsať rokov na to, aby sa pripravili. Štát mal dvadsať rokov na to, aby napravil krivdu, ktorá sa stala vlastníkom, a nekonal. Mnohí z týchto ľudí žili pod tlakom neustálych súdnych procesov, z ktorých množstvo nie je dodnes vysporiadaných, a chcem zdôrazniť, že títo ľudia si svoju bytovú situáciu riešili. Riešili si ju v minulosti tak ako ich generační súpútnici, pretože väčšinou ide o ľudí v strednom veku. A množstvo z tých ich rovesníkov tú situáciu riešili spôsobom, ktorý bol ešte omnoho výhodnejší z hľadiska nákladov na peniaze štátu, resp. daňových poplatníkov. Napríklad podľa zákona 182 pri prevode bytov za veľmi výhodných podmienok.
Ja chcem súhlasiť s mnohým z toho, čo zaznelo vo vystúpení poslanca Lászlóa Nagya. S mnohým, ale nie so všetkým, pretože jedno si dovolím rozporovať a s jedným zásadne nesúhlasím. Na predkladaný zákon môžme mať rôzne názory. Ja ho nepovažujem tiež za ideálne riešenie a neviním z toho ministerstvo dopravy a v tomto prípade najmä výstavby. Ale určite to nie je zákon o vypratávaní bytov. To by som vnímala skôr ako zbytočné šírenie paniky. Nikto týchto nájomníkov z bytov nevypratáva. Naopak, je to zákon, ktorý im umožňuje bytovú náhradu v prípade, že nevedia svoju bytovú situáciu riešiť inak. Tento zákon, ako som už povedala v mojom vystúpení v prvom čítaní, má niekoľko nesporných predností.
Prvou z nich je, že je to vôbec pokus konečne niečo s týmto problémom robiť, konečne prevziať nejakú zodpovednosť za jeho riešenie a konečne vstúpiť do toho dlhého reťazca vŕšiacich sa nespravodlivostí.
Druhou prednosťou tohto zákona je, že je koncepčne postavený tak, že ukazuje jednoznačne kto má nárok na akú bytovú náhradu. To znamená, kto má na čo nárok z hľadiska jeho postavenia, z hľadiska jeho rodinnej situácie. Čiže odlišuje jednočlenné domácnosti od viacčlenných a jasne hovorí, koľko je štát ochotný a schopný dať na kompenzáciu ich bytovej situácie. Pretože výpočty, ktoré boli publikované z inej strany, považujem ja osobne za špekulácie. Minule sa ich zastávala pani kolegyňa Tomanová, ktorá tu dnes pri tomto prerokúvaní ani nie je, a čudujem sa, že ani nevystúpi s pozmeňujúcim návrhom, ktorý avizovala, ale tieto výpočty sú postavené na tom, že má každý dostať podľa metrov štvorcových plochy bytu, ktorý teraz obýva. To ja považujem za zásadné nespravodlivé, až naozaj špekulatívne, pretože keď jeden človek býva v byte s rozlohou 120 až 160 metrov štvorcových, čo sú prípady z reality, je absurdné, aby jeho bytová náhrada zodpovedala veľkosti tohto bytu.
Za možno najväčší prínos tohto zákona považujem to, že rieši situáciu tej najviac dotknutej a najohrozenejšej časti reštituovaných nájomníkov alebo nájomníkov reštituovaných a privatizovaných bytov. Je to tá časť nájomníkov, ktorá je dnes v dôchodkovom veku, tá časť nájomníkov, z ktorej mnohí boli vlastníkmi, ktorí rovnako už nie sú pôvodní, tak ako nie sú niekde aj tí nájomníci pôvodní, pán poslanec Jurčík, mnohí boli týmito vlastníkmi šikanovaní, perzekuovaní takým spôsobom, ktorý hraničí s kriminalitou a ktorý ich doviedol do naozaj neuveriteľných situácií, kde žijú bez vody, bez kúrenia, v úplne neobhospodarovaných, nezrekonštruovaných domoch a bytoch. Takže tým, že tento zákon hovorí o bytovej náhrade, rieši situáciu tých, ktorí sa už tej bytovej náhrady dožadujú mnohé roky. Chcem tu teda znova zdôrazniť, nie je to tak, že dvadsať rokov neriešili. Mnohí z nich sa dožadovali bytov od obcí, špeciálne teda od obce, kde je tento výskyt najfrekventovanejší, a tou je mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ale aj od mesta Bratislavy. A len máloktorí, pokiaľ viem, naozaj len veľmi ojedinele, na prstoch jednej ruky spočitateľné prípady sú prípady tých, ktorí uspeli. Takže to vidím zas jednoznačné prednosti.
To, čo vidím ako, naopak, nedostatok, základný nedostatok tohto zákona, je, že vznikal v réžii len jedného rezortu a vznikal tak, že nerešpektuje aj iné možnosti riešenia tejto situácie. Tie možnosti predkladá na úrovni rezortu, ktorý je predkladajúci, ale myslím si, že k optimálnejšiemu riešeniu by sme sa boli dopracovali za spolupráce tak s rezortom práce a sociálnych vecí, ako aj s rezortom financií. Myslím, že sme mohli dôjsť k riešeniu, teda k viacerým variantom riešenia, z ktorých iste by boli ľahšie uspokojiteľné aj tie skupiny nájomníkov, ktoré s týmto zákonom nesúhlasia. To je taký koncepčný nedostatok. Ale taký pragmatický alebo praktický nedostatok vidím najmä v tom, že tento zákon na jednej strane umožňuje vyprázdniť nájomné byty v meste, v ktorom už existuje viac než desať tisíc prázdnych bytov, pretože tento problém sa skutočne týka najmä Bratislavy, a pritom zároveň podnecuje výstavbu nových bytov. Čiže máme tu, povedzme, že desať tisíc, ja sa domnievam, že viac prázdnych bytov. Vyprázdnime možno ďalšie stovky bytov a zároveň budeme nové byty stavať. Ja v tom vidím istú iracionalitu a myslím si, že práve preto bolo treba hľadať riešenie v oblasti iných rezortov, aby sme našli taký spôsob, ktorý nebude tlačiť na takéto pomerne málo hospodárne riešenie.
No a to, čo je ďalšou nevýhodou tohto zákona, je, že do reťazca tých nespravodlivostí a záťaží, ktoré boli vytvorené na jednej strane samotnými reštitúciami, teda samotným vyvlastnením, potom reštitúciami a tak ďalej, do tohto reťazca teraz zaťahuje aj obec. Obec, ktorá ale v skutočnosti nemá žiadnu zodpovednosť za súčasný stav. Chcem zdôrazniť, že toto riešenie vychádza z legislatívneho zámeru, ktorý bol prijatý za predchádzajúcej vlády, a mnohé opatrenia, ktoré v tomto zákone sú, sú poplatné tej logike a tej politike, ktorú predchádzajúca vláda reprezentovala. Jedným z týchto opatrení je snaha urobiť z tohto zákona zákon, ktorý zároveň rieši nielen bytovú ujmu a bytovú situáciu, ale aj sociálnu situáciu, a to tým, že sa vyžaduje, aby nájomca, ktorý sa bude uchádzať o bytovú náhradu, predložil deklaráciu majetku. Môj kolega Janiš vystúpil s tým, že deklaráciu majetku považuje za potrebné opatrenie, pretože ide o akúsi sociálnu dávku alebo sociálny bonus zo strany štátu, kde zvyčajne takúto deklaráciu vyžadujeme. Ja toto vnímam ako celkom osobitný prípad, kde táto deklarácia podľa môjho presvedčenia nemá svoje miesto. Jednak z dôvodov, ktoré uviedol pán kolega Matovič, z dôvodov, že občania, ktorí sú v inej situácii, dostávajú dnes stále byty podľa zákona 182/1993 Z. z. za veľmi smiešne peniaze a v ich prípade žiadnu deklaráciu majetku nevyžadujeme. To je akýsi taký ten, ten vyšší, možnože filozofický princíp, ale prečo myslím, že deklarácia majetku nie je potrebná, je najmä naozaj z dôvodov racionálnych a praktických. Tento zákon totižto z hľadiska posudzovania majetku nastavil také kritériá, do ktorých sa zmestí absolútna väčšina občanov, a som presvedčená, že tí, ktorí sa do nich nezmestia a chceli by sa zmestiť, si to do platnosti tohto zákona dokážu zariadiť. Takže myslím si, že deklarácia majetku je z tohto pohľadu na jednej strane nadbytočná a na druhej strane je zbytočnou administratívnou záťažou pre obce, ktoré celý tento proces, či už spracovania žiadostí, ale aj napokon zaobstarávania bytových náhrad, budú mať na svojich pleciach. Myslím si, že riziko, že pridelíme bytovú náhradu aj človeku, ktorý by si vedel svoju bytovú situáciu riešiť inými prostriedkami, je menej nákladné ako náklady, ktoré vzniknú overovaním stoviek deklarácií majetku. Pokiaľ by tento problém bol rovnomerne rozprestrený po celom území Slovenska a na väčšie mestá by pripadlo možno niekoľko desiatok takýchto deklarácií, bolo by to bez väčších problémov, ale treba si uvedomiť, že pre mesto Bratislava to znamená vyše sedemsto domácností, z ktorých nevedno aká, ale ja sa domnievam, že väčšia časť sa o bytovú náhradu bude uchádzať a tým pádom budú predkladať deklarácie, ktoré bude musieť obec overovať. Domnievam sa navyše, že bytová náhrada nie je pre ľudí, ktorí majú dostatočný majetok na to, aby si financovali deregulované nájomné, dostatočne atraktívna na to, aby vymenili svoj spravidla priestranný byt v centre mesta za takúto náhradu niekde na jeho okraji. Takže znova opakujem, vnímam to riziko, že sa do systému žiadateľov o bytovú náhradu dostanú aj ľudia, ktorí by mali prostriedky na iné riešenie svojej bytovej situácie, nepovažujem ho za dostatočné na to, aby sme túto deklaráciu vyžadovali. Preto teda v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhnem tento paragraf zo zákona vylúčiť.
V mojom pozmeňujúcom návrhu sa dotýkam aj jedného znova praktického momentu. Zákon hovorí len o tom, že prenajímateľ dá nájomcovi výpoveď. Je však odôvodnený predpoklad, že nie všetci prenajímatelia, teda, nazvime ich vlastníci bytov, využijú túto možnosť, že ju nezanedbajú a že teda všetci tí nájomníci, ktorí by sa chceli uchádzať o bytové náhrady, budú mať túto výpoveď ako prvý predpoklad toho, aby sa o ne uchádzali.
Takže dovolím si prečítať môj pozmeňujúci návrh, ktorý, ako som povedala, rieši jednak túto administratívnu, toto riziko, že by do systému nevošli nájomníci, ktorí reálne majú právo uchádzať sa o bytovú náhradu, jednak ruší deklaráciu majetku a jednak istým spôsobom, aspoň málo sa snaží kompenzovať to, čo obec ako doteraz žiaden aktér tohto procesu a rozhodne nie vinník tohto procesu bude musieť znášať, a to tým, že aspoň úhradu za sťahovanie, ktorú má obec uhrádzať teda, nájomníkom, prenesie na bedrá štátu.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 317) sa mení a dopĺňa nasledovne:
Bod 1. V čl. I v § 3 odsek 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak prenajímateľ nájomcovi do 31. decembra 2011 výpoveď z bytu nedoručí, môže nájomca vypovedať nájom rovnakým spôsobom do 30. júna 2012.".
Odôvodnenie: Nájomníkom sa umožňuje podať v stanovenej lehote výpoveď z nájmu, ak tak neurobí nájomca. Cieľom je predísť situáciám, kedy by v dôsledku nekonania nájomcu nájomník stratil možnosť uchádzať sa o bytovú náhradu.
Bod 2. V čl. I sa vypúšťa § 6. Ostatné ustanovenia sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa povinnosť nájomníkov deklarovať majetok. Majetkové pomery, ktoré sú v návrhu zákona podmienkou materiálnej bytovej núdze, sú nastavené tak, že sa dá predpokladať, že veľká väčšina nájomníkov túto podmienku spĺňa. U tých, ktorých majetok je väčší než predpokladaná podmienka materiálnej bytovej núdze, je možné očakávať, že pred bytovou náhradou uprednostnia obnovenú nájomnú zmluvu s trhovým nájomným. Administratíva spojená s deklarovaním majetku a kontrolou deklarovaných údajov by bola nákladnejšia, než prípadné riziko, že bytovú náhradu dostane aj majetný nájomník. Z hľadiska spravodlivosti treba pripomenúť, že ani prevod bytov za výhodných podmienok podľa zákona č. 182/1993 nepredpokladá testovanie majetku žiadateľov.
Bod 3. V čl. I v § 5 odsek 2 znie:
"(2) Materiálnou bytovou núdzou je stav, keď nájomca a ani žiadna zo spoločne posudzovaných osôb nemá vlastný byt podľa odseku 3."
Bod 4. V čl. I v § 8 odsek 3 znie: "Prílohou predbežnej žiadosti je kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu. Prílohou žiadosti je kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu."
Bod 5. V čl. I v § 9 odsek 5 sa vypúšťa veta: "Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 odseku 3".
Bod 6. V čl. I § 16 sa za slovami "vzor žiadosti" vypúšťa čiarka a dopĺňa sa spojka "a". Vypúšťa sa text "a vzor deklarácie majetku".
Odôvodnenia k bodom 3 až 6: Sú to legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 2, ktorým je teda vypustenie deklarácie o majetku.
Bod 7. V čl. I v § 11 odsek. 3 sa za slová "obstaranie náhradných nájomných bytov" vkladá text "a úhrada nevyhnutných a preukázaných výdavkov spojených so sťahovaním". Odôvodnenie: Náklady na sťahovanie budú obci uhradené formou dotácií. Zákon vystavuje obce mimoriadne vysokým nárokom, súvisiacim s administrovaním procesu a obstarávaním bytových náhrad, pričom obce za nezrovnalosti v nájomných vzťahoch, ktoré sa zákonom riešia, nenesú nijakú zodpovednosť. Preniesť na obce aj náklady spojené so sťahovaním je neprimerané.
Žiadam, pán spoločný spravodajca, aby sa hlasovalo osobitne o bode 1, ďalej spoločne o bodoch 2 a 6 a osobitne o bode 7 môjho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť.
|
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, prihlásila som sa do tejto rozpravy preto, aby som vyjadrila potešenie nad tým, že zákon sme dostali v takej podobe, ako ho máme predložený, najmä s ohľadom na to, že v tejto novele zákona sú zahrnuté viaceré opatrenia, po ktorých volá veľká časť slovenskej verejnosti, každopádne tá časť verejnosti, ktorej leží na srdci otázka ochrany zvierat.
Do tohto zákona sa dostali mnohé pozitívne opatrenia. A medzi ne rátam aj to, že osoby, ktoré budú poverené sanáciou zvierat, musia byť kvalifikované. A myslím si, že je to zásadný pokrok oproti tomu, čoho sme svedkami dnes, keď vidíme zábery o tom, ako rôzni samozvaní šarhovia narábajú so zvieratami.
Chcela by som upozorniť ale, že tie obavy, ktoré tu boli sformulované pred mojím vystúpením zo strany kolegov, nie sú celkom opodstatnené, pretože, samozrejme, jedna vec je problém, ktorý spôsobujú nezodpovední majitelia psov, ktorí sa ich zbavujú takým spôsobom, ako to tu bolo opísané, to znamená, že ich zanechajú opustené niekde, či už v lese alebo na vidieku. Na druhej strane ale tento zákon zavádza označovanie spoločenských zvierat čipom čiže transpondérom. To znamená, že v takýchto prípadoch jednoducho už sa bude dať vypátrať majiteľ. Považujem to za veľký pokrok, považujem to za veľmi dôležité. Toto opatrenie dodnes sme mali vo vyhláške, dnes sa dostáva do zákona. To znamená, myslím si, že tým zásadne sa bude eliminovať tento jav a že to môže naozaj prispieť k tomu, aby ľudia pristupovali k svojmu rozhodnutiu zaopatriť si spoločenské zviera podstatne zodpovednejšie.
To, čo chcem oceniť hádam najviac, je, že tento zákon vypúšťa možnosť usmrtenia nechcených zvierat z jediného dôvodu, a to ak pre ne nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť a nie je toto dostatočný a primeraný dôvod na usmrtenie zvieraťa.
To, čo je podstatné, čo v zákone nie je zapísané, ale kam by mal on smerovať, je väčšia zodpovednosť obcí za prevenciu v tom zmysle, že obce by mali zodpovedne podporovať aj sterilizáciu spoločenských zvierat a mali by každopádne teda pristúpiť k takýmto programom, z čoho potom sa ďaleko zníži potreba budovania útulkov, resp. podobných zariadení.
Takže ešte raz veľmi stručne. Chcem poďakovať pánovi ministrovi za tento návrh zákona. Vnímam to ako reakciu na volanie veľkej časti verejnosti, ktorá našla svoju odozvu aj v parlamente, Vnímam to aj ako istú reakciu na aktivity poslaneckej skupiny na zlepšenie legislatívy na ochranu zvierat.
A chcela by som v mene tejto poslaneckej skupiny pánovi ministrovi predložiť návrh zákona o ochrane zvierat, návrh zákona, ktorý v dnešnej legislatíve absentuje a ktorý je blízky tej filozofii, s ktorou predstúpil pred Národnú radu v tejto novele zákona, ktorú práve prerokúvame. Takže budem rada, keď sa tým návrhom bude zaoberať ministerstvo. A keď dostaneme k nemu pripomienky, radi ich zapracujeme, ale pevne verím, že sa tento parlament dopracuje k tomu, aby prijal aj takúto zásadnú legislatívu na ochranu zvierat. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne. Chcem informovať členov pracovnej skupiny na zlepšenie legislatívy na ochranu zvierat, že dnešné stretnutie o 12.00 hodine sa bude konať v miestnosti č. 149, teda v zasadačke európskeho výboru, nie na sedemdesiatšestke, ako bolo pôvodne avizované. Takže, prosím pekne, bude to v miestnosti č. 149. Ďakujem.
|
123.
Ďakujem pekne. Dovoľujem si pripomenúť poslancom, členom pracovnej skupiny na zlepšenie ochrany, legislatívy na ochranu zvierat, že o 12.00 hod. máme stretnutie v miestnosti č. 76. Ďakujem.
|
61.
Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa Tomanová, ja som vám naozaj nič nepodsúvala. Vy ste sa v svojom vystúpení prihlásili k riešeniu, kde výpočet finančnej náhrady je odvodený od veľkosti obývaného bytu. Ak som tomu porozumela nesprávne, tak ma, prosím, opravte, ale takto som to počula. Preto som hovorila, že je to riešenie, ktoré umožňuje aj špekulatívny prístup, na rozdiel od riešenia, ktoré je predložené v zákone. Ja s týmito ľuďmi komunikujem. Tak som s nimi komunikovala pred voľbami, ako s nimi komunikujem deň čo deň, a práve preto som vystúpila na tejto pôde s mojím návrhom, ktorý by umožnil podľa mojej mienky spravodlivo kompenzovať ich situáciu, či už pridelením náhradného bývania, alebo aj s alternatívou finančného odškodnenia. To je celé, čo som chcela navrhnúť. Myslím si, že tým plním naozaj presne to, čo som nielen ja sľubovala, ale čo sme im dlžní všetci.
|
53.
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, ak niekto hovorí, že pozná situáciu ľudí, ktorí sú postihnutí krivdou, ktorá nastala ako súčasť jedného reťazca krívd, kde na začiatku bolo vyvlastňovanie, ale na konci je dnešná situácia, keď mnohí dôchodcovia žijú v nedôstojných podmienkach, kde sú psychicky týraní, dá sa povedať, vlastníkmi, tak teda dovolím si povedať, že túto situáciu poznám naozaj veľmi dôverne. Poznám ju dôverne a osobne z príbehov ľudí, ktorí si podávajú dvere v mojej kancelárii. Práve dnes, kým som odchádzala do parlamentu, jedna takáto rodina zo Šancovej riešila problém, kde vlastník bytu sa im vyhráža fyzickou likvidáciou, odpája ich od elektriny, ich starú matku okolo 90-ročnú terorizuje duševne a tak ďalej. Čiže naozaj je to problém, ktorý tu existuje.
Ten problém tu existuje a pretrváva strašne dlho a ja by som týmto oslovila aj moju predrečníčku a jej kolegov, pretrváva tu aj preto, lebo nebola vôľa riešiť ho. Keby pred dvadsiatimi rokmi, a to je teraz aj na margo ostatných predchádzajúcich vlád, sa bolo pristúpilo k postupnému zvyšovaniu nájomného v takýchto bytoch, bolo by to podstatne bezbolestnejšie. Dnes sme už mohli existovať v normálnom svete trhových nájmov a malo by to určite, bolo by to malo určite pozitívny vplyv aj na celkový trh s nájomným bývaním na Slovensku, ktorý je veľmi vychýlený a kde teda výška nájomného, trhového nájomného je zarážajúca a nenormálna práve preto, že tuná vysoko dopyt prevažuje nad ponukou. Takže myslím si, že tie deformácie sa stali v minulosti a dnes je tu snaha nejakým spôsobom ich riešiť.
Ja oceňujem, že v tomto návrhu zákona veľmi, podľa mojej mienky, spravodlivo zákonodarca rieši výpočet kompenzácie alebo proste výšku náhrady, ktorá prináleží tým-ktorým nájomníkom. Je tam veľmi jasný vzorec podľa veľkosti rodiny a zohľadňuje sa tam aj súčasná majetková a bytová situácia vo vzťahu k vlastníctvu iných bytov a tak ďalej. Myslím si, že tento princíp je veľmi dobrý, pretože neumožňuje špekulácie, na ktoré, naozaj treba povedať, niektorí boli pripravení. Špekulácie v tom zmysle, že ak niekto má dvestometrový byt, očakával, že dostane finančnú náhradu adekvátnu veľkosti bytu a nie adekvátnu jeho potrebám. Myslím si, že tu by naozaj asi vznikla ďalšia nespravodlivosť, a to navrhovala vlastne aj pani kolegyňa predtým, takéto výpočty, ktoré by vlastne reflektovali skôr nie na potreby tej domácnosti, ale na to, čo jej kedysi bolo pridelené.
No, jeden problém ale vidím a ten problém je veľký, je ich dokonca niekoľko, ale dá sa zhrnúť pod to, že obávam sa, že keby sme pristúpili iba na takéto riešenie, tak do reťazca krívd, o ktorom som hovorila, kde na začiatku boli vlastníci, ale potom aj nájomníci, ktorí naozaj boli ukrivdení, pretože vo vedľajšom dome ľudia za úplne rovnakých podmienok, ktorí dostali presne rovnako pridelené byty, mali možnosť odkúpiť si ich do vlastníctva podľa zákona č. 182, kým títo nemali. Takže do reťazca týchto krívd by pribudli obce. Dôsledky, ktoré by toto malo pre obce a, samozrejme, predovšetkým pre Bratislavu, pokiaľ by štatút náhodou neurčil inak a v tom prípade by to bolo predovšetkým pre mestskú časť, ktorú reprezentujem, teda pre Staré Mesto Bratislavy, tie dôsledky sú mnohonásobné.
Na jednej strane pribudne obci povinnosť evidovať žiadateľov o takéto náhradné byty, zisťovať vlastne oprávnenosť týchto žiadostí, to znamená zisťovať ich bytovú a majetkovú situáciu, ich situáciu, ako aj všetkých posudzovaných osôb. To samo osebe zakladá personálne nároky na administratívu.
Ďalej je tu povinnosť, v prípade, že obec nebude schopná poskytnúť náhradnú, teda náhradné bývanie, bytovú náhradu, platiť polovicu nájmu až do obdobia, kým takúto náhradu tomu žiadateľovi neposkytne. To si myslím, že je naozaj príliš silné. Pokiaľ však takúto náhradu obec bude schopná poskytnúť za okolností, ktoré definuje nasledujúci zákon, bude musieť hradiť tomu nájomníkovi náhrady na sťahovanie. To si myslím, že naozaj, teda náklady na sťahovanie, to si myslím, že skutočne nie je dôvod, aby toto riešila obec.
Ďalej v bytoch, ktoré takýmto spôsobom obec získa - či už kúpou, alebo výstavbou - ako náhradné, bude ďalej platiť regulované nájomné. Tým sa podľa mňa obec dostane v podstate do situácie dnešných vlastníkov, ktorí tiež vlastne nútene musia rešpektovať regulované nájomné. Na jednej strane to regulované nájomné by určite bolo vyššie, pretože by išlo s veľkou pravdepodobnosťou o, teda muselo by ísť o byty, ktoré majú iné obstarávacie náklady, a tým pádom dnešné regulované nájomné by bolo podstatne vyššie, ako platia nájomníci vo svojich terajších bytoch, čo už samo osebe otvára otázku, prečo teda radšej nehľadáme možnosti, aby mohli ostať vo svojich bytoch a platiť za ne vyššie nájomné. Samozrejme, je to možné tam tým navyšovaním, ale prečo teda nejdeme najmä touto cestou.
Pokiaľ ale teda obec bude zaviazaná, tak ako to teraz zákon hovorí, riešiť tento problém, bude na ňu kladený ďalší nárok, pokiaľ ide o nákupy, resp. výstavbu týchto bytov, čo naozaj chce zriadiť jednu osobitnú kanceláriu. Samozrejme, nehovorím o tom, že ďalšia administratívna náročnosť bude súvisieť s vybavovaním dotácií.
Hovoríme predovšetkým o Bratislave, ktorej sa to týka najviac. V Bratislave sú desaťtisíce prázdnych bytov, v Starom Meste je, myslím, okolo 6 800 prázdnych bytov, ďalšie prázdne byty vzniknú uprázdnením týchto bytov, o ktorých hovoríme, teda o týchto reštituovaných alebo privatizovaných bytoch. Už tu vidím istú nelogičnosť(nelogickosť), preto apelujem na to, aby sme hľadali také riešenie, ktoré umožní využiť tieto existujúce byty, umožní prispieť súčasným nájomníkom na to, aby si mohli buď ostať v svojich bytoch bývať, alebo zakúpiť za tieto prostriedky také byty, ktoré existujú, ale ktoré nespĺňajú kritériá, ktoré tento zákon ukladá tak, aby ich obec mohla kúpiť za tieto prostriedky. Jasné, že tu sú isté iné kritériá, ktoré sú, alebo isté štandardy, ktoré nie sú bežné pre tie byty, ktoré sú dnes dostupné ako nájomné.
Takže chcem sa dopracovať k návrhu riešenia. Ak som začala hovoriť o tom, že tento zákon veľmi jasne umožňuje vypočítať, čo komu patrí z hľadiska bytovej náhrady, umožňuje to tak veľmi jasne, že tento výpočet je možné vyjadriť aj finančne. To znamená, že na základe, teda myslím tohto druhého zákona, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou, je možné povedať koľko, akú hodnotu ako protináhradu, ako náhradu chceme tej-ktorej domácnosti poskytnúť. A od toho je už len krok k tomu, aby sme našli cestu, ako mu túto hodnotu alebo ako tej domácnosti túto hodnotu poskytnúť formou finančnej náhrady. Samozrejme, nie je možné fyzickej osobe takúto úhradu bezprostredne nejako transferovať zo strany štátu. Cesta podľa mňa vedie cez istú špeciálnu dávku, tak ako máme dávky pre iné ukrivdené sociálne skupiny.
Ministerstvo práce a sociálnych veci má medzi svojimi úlohami novelizovať zákon o príspevku na bývanie. Ja by som veľmi chcela apelovať na ministerstvo predkladajúce tento návrh a na pána ministra osobne, aby sme využili čas do druhého čítania na hľadanie takej alternatívy, v ktorej by sa zohľadnila možnosť práve prostredníctvom zákona o príspevku na bývanie vyriešiť aj alternatívu finančnej kompenzácie pre nájomníkov privatizovaných a reštituovaných bytov. Zásadným spôsobom by to uľahčilo obciam, vlastne by to aj zreálnilo toto riešenie, pretože v takejto podobne, pokiaľ skutočne využijú nájomníci možnosť tohto zákona, to bude obrovský nápor a prakticky neriešiteľné. Na druhej strane by to umožnilo vlastne to, o čom táto vláda hovorí ako o svojom hlavnom hodnotovom princípe, dať ľuďom slobodnú voľbu, ako naložia s touto príležitosťou, ako naložia s tým, čo im štát poskytne. To znamená, dať im slobodnú voľbu, či si za to budú platiť zvýšené nájomné, alebo si prispejú na kúpu iného bytu v trhovom prostredí, alebo budú túto situáciu riešiť akokoľvek iným spôsobom.
Takže myslím si, že netreba teraz už rozmotávať, kto je na vine, kto mal čo robiť dvadsať rokov, či tí nájomníci mali byť na to pripravení. Nemohli. Preboha, veď keď niekto 70-ročný v roku 1990 sa dostal do takejto situácie, dneska majú tí ľudia 90 rokov. Oni si svoju bytovú situáciu kedysi riešili presne rovnako ako ich susedia, ako ich kolegovia, akurát sa ocitli v takomto nešťastnom položení. Takže netreba tuná naozaj vyťahovať, kto, čo mal robiť, ale treba hľadať také riešenie, ktoré bude reálne, ktoré konečne pomôže uzavrieť túto kapitolu a ktoré nevtiahne do tohto kolotoča ukrivdených aj obce.
Ďakujem vám za pozornosť.
|
Ďakujem pekne. Chcem ohlásiť do zápisu, že napriek tomu, že som bola presvedčená, že hlasujem „proti“, hlasovacie zariadenie vykázalo hlasovanie „za“.
|
117.
Ďakujem pekne. Podobne ako moji predrečníci aj ja ako starostka oznamujem parlamentu, že v tomto hlasovaní budem v konflikte záujmov.
|
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vitteková, naozaj som neporozumela vašej pripomienke. Znamená to, že neziskové organizácie sú akýmsi zlom? To, že niekto zneužíva zákon, nie je chybou zákona, ale toho, kto ho zneužíva. A v žiadnom prípade žiadna z tých predchádzajúcich vlád, teda vlád Mikuláša Dzurindu žiadne takéto neziskové organizácie nezakladala.
Pán kolega Čaplovič, je veľmi pekné hovoriť populárne vety, ale sám dobre viete, že je pravda, ako som to predniesla aj v mojom vystúpení, že to štúdium by jednoducho zadarmo nebolo. Takže niet k tomu čo dodať. Ďakujem pekne.
|
Vážený pán predseda, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, skôr než prečítam môj pozmeňujúci návrh, dovoľte mi vyjadriť sa k predchádzajúcej debate, ale najprv aj zásadne sa dištancovať od formy, akou bola vedená diskusia.
Pri vystúpení pána Čaploviča mi tiež prišlo dosť paradoxné, na čo upozornil aj môj predrečník, že to bola práve koalícia strany SMER a jej partnerov, ktorá zaviedla do zákona spoplatnenie externého štúdia. Nechcem to ale nazývať farizejstvom, tak ako nechcem inými značkami značkovať to, čo tu povedal pán Matovič, nazvem to len stratou pamäti. Faktom totiž je, že za externé štúdium sa tu platilo celých tých x rokov, sedemnásť alebo koľko to bolo, ktoré predchádzali prijatiu tohto zákona. Platilo sa bez toho, že by tie vysoké školy z toho čokoľvek mali. Platilo sa do vreciek všelijakých pokútnych súkromných firiem, ktoré si zakladali často aj pracovníci škôl, ktoré pod rúškom všelijakého doučovania alebo teda vyučovania priamo, alebo na základe rôznych pochybných zmlúv, viď Trenčianska univerzita, inkasovali veľké milióny. Tento štát prišiel o obrovské peniaze. Vysoké školy mohli byť dneska v úplne inom stave. A prichádzali o veľké peniaze aj samotní študenti. Takže bolo to len isté zavedenie poriadku, veľmi nešikovné, veľmi nespravodlivé. A preto aj tak skonštatoval Ústavný súd. A preto tu predkladatelia tohto návrhu zákona sa postavili pred Národnú radu s nápravou tohto stavu. Takže hovoriť o tom, že keby bolo teraz externé štúdium zadarmo, je čistá fikcia, pretože by jednoducho zadarmo určite nebolo. Znovu by sa naň našli prísavníci, príživníci, ktorí by to robili tak ako predtým, a veľmi ťažko by sme hľadali spôsoby, ako tomu zabrániť, rovnako, ako sa úprimne, ale ťažko hľadali predtým a neporadilo sa to.
Takže k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Ten sa týka zjednodušenia procesu uzatvárania licenčných zmlúv pred zverejnením záverečných, rigoróznych a habilitačných prác na internete.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Martina Fronca, Martina Poliačika a Petra Osuského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Pavla Hrušovského a Pavla Abrhana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 181).
Po prvé. Za bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
Bod 2: V § 63 ods. 9 sa v prvej vete slová „príslušnej licenčnej zmluvy ministerstvu; za správne a včasné doručenie takejto licenčnej zmluvy zodpovedá príslušná vysoká škola“ nahrádzajú slovami „úplnej informácie o uzatvorení príslušnej licenčnej zmluvy prevádzkovateľovi registra; za správnosť, úplnosť a včasné doručenie tejto informácie zodpovedá príslušná vysoká škola, ktorá je zároveň povinná samotnú licenčnú zmluvu uschovať a na žiadosť ministerstva ju ministerstvu riadne a včas doručiť“, a vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Za sprístupnenie záverečnej, rigoróznej alebo habilitačnej práce, ku ktorej nie je uzatvorená licenčná zmluva, zodpovedá vysoká škola.“ Zároveň sa v tretej vete slová „v zastúpení ministerstvom“ nahrádzajú slovami „v zastúpení príslušnou vysokou školou“; zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác bez zodpovedajúcej licenčnej zmluvy, nesie výlučne príslušná vysoká škola“.
Bod 3. V § 63 ods. 12 sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pričom Slovenská republika, ministerstvo, prevádzkovateľ registra ani príslušná vysoká škola nezodpovedajú za zverejnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce a jej sprístupnenie verejnosti, ak bola zverejnená alebo sprístupnená verejnosti v rozpore s podmienkami podľa § 62a, a ani za škodu spôsobenú takýmto zverejnením alebo sprístupnením verejnosti“.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 4 a 5.
Odôvodnenie. Systém uzatvárania licenčných zmlúv sa podriaďuje princípu subsidiarity tak, aby sa ešte viac zjednodušil pre študentov, resp. absolventov a uchádzačov, a to najmä zákonným poverením vysokých škôl uzatvárať v mene štátu licenčné zmluvy. Zároveň sa vytvára pre vysoké školy jednoduchý mechanizmus kontroly splnenia podmienok pre pripustenie k štátnym skúškam, resp. k rigoróznym a habilitačným konaniam. Tiež sa precizujú ustanovenia o zodpovednosti tak, aby štát, ministerstvo, prevádzkovateľ registra ani vysoká škola nemali zodpovednosť za zverejnenie a sprístupnenie práce ani za prípadnú škodu, ak sprístupnená práca svojím obsahom porušuje príslušné ustanovenia zákona, napr. neoprávnene nakladá s obchodným tajomstvom tretej osoby. Vysoká škola však zodpovedá za škodu, ak opomenie uzatvoriť licenčnú zmluvu.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu. Ustanovenia v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2011. (V tejto súvislosti bude potrebné primerane upraviť ustanovenia o účinnosti celého návrhu zákona, ktoré sa vykoná v čistopise.)
Odôvodnenie. Zákon č. 6/2011 Z. z., ktorým sa sprístupňovanie prác zavádza, nadobudne účinnosť 1. septembra 2011. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby navrhované ustanovenia nadobudli účinok v rovnakom čase. Ďakujem vám za pozornosť.
|
Ďakujem pekne. Chcela by som upozorniť kolegov a kolegyne, ktorí majú záujem zúčastniť sa rokovania pracovnej skupiny na tvorbu legislatívy na ochranu zvierat, že to stretnutie bude v miestnosti č. 76. Viacerí sa ma pýtali totiž, kde to bude. Takže miestnosť č. 76.
|