143.
Áno, proti stanovisku spravodajcu.
|
141.
Ako spolupredkladateľ tohto pozmeňujúceho návrhu si uplatňujem námietku proti stanovisku pani ministerky.
|
120.
Ďakujem. Pán minister, rozporovali ste moju, môj prímer o vjazde do tunela po 10. marci, odvolávate sa na to, že vláda funguje ďalej a, samozrejme, aj vy v pozícii ministra financií. Ja len možno sa opýtam, ale moja vedomosť je o tom taká, že za posledné dva mesiace, ani za posledné dva týždne, keď tá téma rezonuje naozaj v médiách aj v Národnej rade, si nepamätám, že by bola na túto tému zvolaná mimoriadna vláda, resp. že by sa ňou vláda vôbec zaoberala na riadnom zasadnutí. Mám na mysli situáciu vo finančnej správe ako takej. Z tohto dôvodu ja nemám dôvod, hovorím za seba, nemám dôvod veriť tomu, že by to ďalšie preklenovacie obdobie by sa tomu mala vláda, rezort venovať iným spôsobom ako doteraz, a ja, bohužiaľ, som na vlastné oči videl a na vlastné uši počul, akým spôsobom ste buď na výbor vôbec neprišli, alebo ste z neho predčasne odišli na politickú tlačovku. Na prieskumy ste si vôbec nenašli čas, počul som vašu reakciu na prednesenú správu, priebežnú správu šéfom NKÚ, naozaj nemám dôvod si myslieť, že budete pristupovať k tomu inak, ako doteraz, to znamená, že sa budete snažiť tú chybu si nepriznať. A hovorím to úplne pokojným hlasom, lebo tak to vnímam. A ak hovorím o elektronickej komunikácii, tá podstata je v tom, že my nehovoríme o zrušení možnosti, my hovoríme o zrušení povinnosti podávať elektronickou formou, to je jedná vec. Ak treba, upriamujem vás na dnešný text nášho poriadku, ktorý hovorí, že po 1. 4., ak finančná správa neumožní daňovému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem. Pánovi Fořtovi ďakujem za ornitologické poučenie, opravujem sa, teda nie je to biela vrana aj keď určite v tomto zmysle sú aj biele vrany a máme ich mnoho a väčšina vo finančnej správe a opravujem sa, boli to, či sú to čierne ovce teda.
A pánovi Matejovi, snáď len toľko, že, samozrejme, bude môcť vyjadriť svojim hlasovaním postoj k textu a ja som vyjadril len svoju, svoje presvedčenie o tom, že pán prezident, prípadne ak túto možnosť dostane, tak sa presne takým spôsobom napríklad mohol by postaviť, to znamená, že by mohol rešpektovať dohodu naprieč politického spektra ako takého. A o politiku tu naozaj nejde, lebo veľmi dobre vieš, pán poslanec, lebo keby sme mohli citovať zo správy NKÚ, tak by ste zhoreli v hanbe niektorí, ktorí sa tu musíte za tieto veci stavať. Ďakujem.
|
107.
Ďakujem, pán predseda, za slovo, za možnosť vystúpiť v tento okamih pred plénom Národnej rady. Chcem vám oznámiť vec, ktorú mnohí možno aj viete. Viete veľmi dobre, že som v minulej vláde pôsobil na pozícii štátneho tajomníka ministerstva financií a tým pádom som mal priamy kontakt s tým, čo sa volá projekt UNITAS. Viete veľmi dobre, že projekt UNITAS, to znamená zjednotenie výberu daní, cieľ a odvodov sa ťahá cez tri vlády Slovenskej republiky, čo je dôkazom o tom, že tu existuje politický konsenzus a záujem na tom, aby fungovanie budúcej finančnej správy smerovalo k dvom zásadným cieľom.
Prvý zlepší výber daní, odvodov a cieľ. Lepší a efektívnejší boj s tým, čomu sa hovorí daňové úniky, a teraz nemám na mysli len klasickú takú intelektuálnu, intelektuálne poňatú, poňatý spôsob optimalizácie daní, ale mám na mysli aj klasické kriminálne činy, ktoré sa špeciálne venujú daňovým deliktom v oblasti zneužívania dane z pridanej hodnoty. Veľmi dobre viete, že rezort financií priniesol odhady o tom, že skoro 30 % predpísanej DPH nám končí práve v tých oblastiach kriminálnych živlov a ide vlastne o výpadok daní v objeme vyše miliardy eur. Pri požiadavkách na ďalšiu konsolidáciu a znižovanie deficitu je toto jeden z kľúčových zdrojov, ktorý by nám mohol pomôcť našej krajine plniť si medzinárodné záväzky bez toho, aby sme zaťažovali prostredie ďalšími daňami alebo spomaľovali hospodársky rast znižovaním ďalších verejných výdavkov.
Takže zlepšenie výberu - prvý cieľ a druhý cieľ - lepšie a priateľskejšie podnikateľské prostredie hlavne v kontakte z budúcou alebo s existujúcou finančnou správou, pretože veľmi dobre viete, čo znamená pre podnikateľskú verejnosť kontakt s touto správou. Z tohto pohľadu projekt UNITAS považujem aj za vlastné dieťa, a preto ma veľmi mrzí, veľmi mrzí, že prvý míľnik odštartovaný teraz 1. januára sa vyvíja presne tým smerom, ako tu bol popísaný či už poslancom Počiatkom, alebo pánom kolegom Burianom, alebo predtým pánom predsedom finančného a rozpočtového výboru pánom Kollárom. Je to pre mňa veľké sklamanie a musím povedať, že my sme do poslednej chvíle, aj keď sme vedeli, že už to vyteká z hrnca rezortu financií vedenom pánom ministrom Miklošom, nechceli sme túto tému zneužívať na politických tlačovkách a viete, že sme neboli ani prví, ktorí túto tému vytiahli von. Prečo? Preto, pretože daňová, colná a finančná správa má vzbudzovať u ľudí rešpekt a možno to preženiem, ale majú sa jej tí, čo platia dane, tak zdravo aj báť.
Čo dnes vedia ľudia, čo vedia ľudia o finančnej správe? Vedia, že je v úplnom chaose, vedia, že je v neporiadku, v rozklade, že pracovníci finančnej správy sú pod psychickým a časovým tlakom. Čo je, samozrejme, absolútna, automatická inšpirácia ešte na väčší tlak na daňové úniky. Mimochodom, ak si myslíme, že daňové úniky sa dejú len z vôle subjektov, ktoré chcú tento systém zneužívať, je úplne samozrejmé, že sa to deje aj na základe bielych vrán vnútri inštitúcií, ktoré vyberajú dane a odvody. A chcem sa vás opýtať, ako asi môžu vnímať takýto ľudia takéto prostredie, keď dnes, dnes, dnes alebo minimálne pred týždňom, pred desiatimi dňami si nevedeli úradníci na finančnej správe ani overiť, kto zaplatil a kto nezaplatil daň. Nehovoriac o hroziacej, hroziacej hanbe z hľadiska neplnenia si medzinárodných záväzkov, z hľadiska hroziacich škôd z možných plnení za sankcie a omeškanie plnenia si zákonných povinností zo strany finančnej správy ako takej.
Treba upozorniť aj na to, že asi ste zaregistrovali , že odborárska organizácia, ktorá pracuje a legálne pôsobí v tejto inštitúcií, zvažuje vyhlásenie štrajkového štrajkovej pohotovosti. To je absolútny precedens v tejto krajine. Viete si vôbec predstaviť, v akej situácii sa finančná správa môže nachádzať, ak ľudia, ktorí v nej pracujú a pracuje v nej vyše 5-tisíc ľudí, štátni zamestnanci, ktorí tam pracujú 15 - 20 rokov za svoje platy, ktoré sú menšie, menšie ako priemer, priemer odmeňovania v národnom hospodárstve, sú ochotní sa podpísať pod petície, prísť vyslať reprezentantov na rokovanie výboru a sú ochotní sa pretláčať k mikrofónom na tlačových konferenciách, kde ich predstavitelia tvrdia, tvrdia niečo úplne opačné, čo nemá nič, nič spoločné so samotnou realitou.
Toto sú jasné znaky toho, že finančná správa sa nachádza nachádza v momente zvratu až rozvratu. Ak hovoríme o potrebe zriadenia monitorovacieho výboru, na ktorej mimochodom sme sa boli boli schopní väčšinou zhodnúť predstavitelia výboru pre financie a rozpočet, tí istí ľudia, ktorí boli schopní niekoľko mesiacov pracovať na texte a na následnom prijatí ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sa doteraz tu mnohí z nás chválime, tak tí istí ľudia si boli schopní sadnúť za jeden okrúhly stôl, boli schopní riadiť výbory formou vyšetrovania, boli schopní ísť na na prieskumy, kde museli rozvíjať to klbko pravdy až do, do, do poslednej nitky.
Treba si uvedomiť, že ten vlak, ktorý sa volá finančná správa, 10. marca vojde do tunelu a vyjde z neho niekedy, keď sa ukončia koaličné rozhovory politických strán, ktoré sa dostanú po voľbách do parlamentu a dosiahnu nejakú politickú dohodu na zloženie novej vlády. Nikto dnes nevie predpokladať, koľko dní, koľko týždňov to bude trvať. Z tohto pohľadu pre mňa je nepochopiteľný odmietavý postoj k vzniku takéhoto výboru, ktorý by mal pozostávať z členov, z vybraných členov výboru pre financie a rozpočet. Na vôli by sme to nechali pánovi prezidentovi. Nechápem to ani pre, ani ten odpor, ani zo strany predstaviteľov SDKÚ, lebo podľa nás je to férová ponuka, ktorá hovorí o tom, že stav, ktorý by trval tie ďalšie týždne by sa objektivizoval, to znamená, hocikto by na to do toho kresla si sadol či na rezorte financií, alebo na finančnom riaditeľstve, by nemohol politicky zneužívať aktuálny stav, ak bude objektivizovaný celý ten, celý ten čas monitorovacím výborom, ktorý bude pozostávať zo zástupcov celého politického spektra.Toto podľa nás je je veľmi férovým, férový návrh, ktorý nemá za cieľ politizovať projekt, ale má za cieľ za cieľ držať projekt pod tlakom z hľadiska nevyhnutnosti potreby čím skôr sa dostať z krízového stavu a zabrániť možnému ďalšiemu zakrývaniu, zakrývaniu pravdy, pravdy ako takej.
Toto sú všetko informácie s ktorými predstúpili aj moji kolegovia, máme, zachytili sme takisto takýto, takúto obranu pána ministra pri pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Burian a týka sa odloženia povinnosti predkladania daňových priznaní na DPH elektronickou formou. Vraj tu dôjde, vraj by mohlo dôjsť k miliónovým škodám. No tak musím povedať, že pri „hearingu" na na poslaneckom prieskume samotný štátny tajomník pán Tvaroška tvrdil, že zvažovali túto možnosť a nakoniec sa rozhodli ju odmietnuť a nebola tam ani zmienka o tom, že by mali týmto pádom hroziť nejaké škody. A chcem upozorniť, že práve plénum tejto Národnej rady niekedy koncom minulého roku na návrh ministerstva financií sama posunula o tri mesiace platnosť tohto ustanovenia, bolo pôvodne tá povinnosť mala by fungovať od 1. januára tohto roku. Kvôli reálnemu alebo reálnemu vyhodnoteniu situácie na finančnej správe to bolo v predstihu posunuté na 1. apríl a keď sa to tu v parlamente obhajovalo, nikto nikdy nehovoril, že by mali vzniknúť nejaké škody. Tak nepoznám, nepamätám si finančnú doložku, ktorá by hovorila o takýchto škodách. Ak tomu tak je, tak buď sa teda klamalo vtedy, alebo sa klame, klame teraz. Myslím si, že sú to celkom logické, logické argumenty, ktoré ktoré možno bude sa pokúšať úplne logicky vyvracať pán, pán minister.
Situácia na finančnej správe je veľmi podobná situácii hodín v Národnej rade, ktorý, ktoré už ani tie nejdú a ja vyzývam pána ministra, ak bude odchádzať z postu, z postu, ktorý si zrejme zapamätá na celý život, aby zhasol za sebou svetlo, pretože do takejto situácie minimálne finančnú správu naozaj dostal. Ďakujem. (Potlesk.)
|
Ďakujem, pán predseda. Je pre mňa, samozrejme, fascinujúce počúvať pokojný tón, akým pán Dostál v podstate svojím spôsobom kritizuje tvorbu legislatívy svojho bývalého koaličného partnera. Dobre, ja oceňujem pokojný tón a neútočnosť. Z hľadiska obsahu s ním absolútne súhlasím. A môžem aj za seba povedať, že určite tie pozmeňujúce návrhy podporím a podporia ich aj ďalší poslanci za klub strany SMER – SD.
Ja len chcem upozorniť na iný fakt, lebo vzhľadom na to že tá norma bola prijatá naozaj pred pár týždňami, myslím tým zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, veľmi dobre si pamätám odôvodnenie pána ministra pri obhajobe tejto novely, že ide o novelu zákona technickolegislatívneho charakteru, kde sa zlučujú vlastne tri zákony o spotrebnej dani do jedného zákona s tým, že to bude jasnejšie, čistejšie, že sa mení metodika, ale, samozrejme, so zárukou, že sa nezavádzajú nové daňové povinnosti. A dokonca aj dôkazom o tom bola doložka, ktorá hovorila o tom, že nemá pozitívne rozpočtové dopady tento zákon. No ale výsledok je iný. A ak teda vychádzame z tej absurdnej predstavy, že zavedenie sadzieb na medovinu a ovocné víno nemá rozpočtové pozitívne dopady, no tak potom v rámci absurdity môžeme pokračovať ďalej, že keď ho zrušíme tak takisto nebude mať žiadne dopady. No ale uznáte že v tomto je veľká logická chyba, ktorá musí prichytiť zástupcov z ministerstva financií pri klamstve. Pán minister, buď ste nevedeli, čo predkladáte a čo vám proste pripravil váš štátny tajomník Ďurajka, alebo ste snemovňu zavádzali. A to už je horší prípad, lebo určite aj vás učili, že klamať sa nemá. Alebo vás to neučili?
|
12.
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, dovoľte mi, aby pri tejto téme som sa zdržal emotívnych vyjadrení ohľadom záchrany ľudského života, aj keď nepochybne na pozadí drámy, ktorá prebieha vo verejnom zdravotníctve, je aj to.
Chcem hovoriť o tom, o čom v podstate dnes asi budeme aj hlasovať v podvečerných hodinách a budeme hovoriť o dopadoch na štátny rozpočet, budeme hovoriť o peniazoch. O ničom inom, ale o peniazoch.
Vy veľmi dobre viete, že minulý týždeň prešiel aj s našou pomocou, pomocou legitímnej obštrukcie parlamentnej sme vám pomohli presadiť štátny rozpočet. Štátny rozpočet, o ktorom ale my hovoríme, že je položený na, alebo stojí na hlinených nohách a je založený na fiktívnom očakávaní rastu hrubého domáceho produktu 1,7 % v budúcom roku, čomu asi už dnes nikto, ani vysokoškolsky, ani stredoškolsky vzdelaný, neverí. Toto je naša základná výčitka, že ten rozpočet nie je reálny a že číslo 4,6 % deficitu, o ktorom s oslavou hovoríte a hovorí o tom hlavne rád minister financií Mikloš, že to číslo nie je reálne. No musím povedať, že keď sa pozrieme na návrhy legislatívy, o ktorej sa momentálne bavíme, tak ešte sme sa len päťkrát vyspali, odkedy bol schválený štátny rozpočet, a už tento rozpočet, aj keď nereálny, trháte, trháte ho na kusy.
Chcem najprv sa k forme vyjadriť. V doložke vplyvov je uvedený dopad tejto legislatívy vo výške 31,206 mil. eur na rok 2012. Na roky 2013 a 2014 je už uvedený dopad nula. Tak to je, samozrejme, dámy a páni, číry nezmysel, to vám snáď musí byť jasné, či ste z tejto strany spektra, alebo z tejto strany spektra, je vám úplne jasné, že to je dopad toho postupného navyšovania platov, a je aj úplne jasné, že v rokoch 13 a 14 je to číslo vyššie ako 31,2 mil.
Čiže poprosil by som predkladateľov, či už je to pán minister, alebo páni poslanci, nie je mi v tom zmätku úplne jasné, kto to naozaj je, aby napravili finančnú doložku. A napravili ju tak, ako v skutočnosti bude vyzerať, pretože to číslo v ďalších rokoch bude, samozrejme, vyššie aj na základe nejakej indexácie, ale na základe hlavne toho, že ak zrátate to postupné navyšovanie v ďalších rokoch, tak je to číslo podľa nášho odhadu niekde okolo 50 mil. eur.
Viete, teraz je to nastavené tak, ako keby ste sa riadili Mayským kalendárom, podľa ktorého má civilizácia zaniknúť koncom budúceho roka, takto presne je tam napísané, čiže roky 13 a 14 neexistujú, obávam sa, že táto krajina sa riadi týmto kalendárom už od júna minulého roka.
Chcem povedať, že na čo sme opäť pred pár dňami schvaľovali zákon o, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý jednoznačne hovorí, že všetka legislatíva sa má schvaľovať na základe prístupu k informáciám, na základe pravidla en mínus 2, em plus 3, hej? To znamená, že máme nejaké porovnanie do minulosti a do budúcnosti. Ako opäť, pár dni po tom už nič neplatí. Takže poprosím splniť tieto formálne náležitosti.
Ďalšia vec tu, samozrejme, je, že pán minister, ministerstvo zdravotníctva tvrdia, že tieto nároky budú zaplatené alebo uhradia sa z vyšších príjmov zdravotných poisťovní. Dokonca je tu uvedená veta, že "exaktnejšia kvantifikácia tohto nárastu nie je možná". To je skvelá veta, hlavne ak sa hovorí o verejných zdrojoch, je naozaj namieste. Samozrejme, my sa budeme venovať a hlavne o tom bude hovoriť zrejme pán poslanec Blanár ako župan a človek zodpovedný v jednom kraji za svoje nemocnice, to znamená, je tu nejaký základný spor ohľadom toho, či tento dopad, či sú to kvantifikované dopady na nemocnice, ktorú sú, patria do pôsobnosti vyšších územných celkov.
Odhliadnuc od politiky, dámy a páni, mali by sme byť k sebe féroví a malo by nám byť úplne jasné, aké to číslo je. Ako lebo je nám snáď jasné, že keď sme opäť v zákone, v zákonoch, ktoré predchádzali štátnemu rozpočtu, zobrali - aj keď po dohode - samospráve nejaké peniaze, tak teraz by sme nemali potichu, potichu im nakladať na chrbát bez toho, aby sme neboli schopní pomenovať, ako to prefinancujeme.
No ak sa vrátim k tomu zázračnému zdroju, ktorý teda označuje minister zdravotníctva ako zdroj, ktorý to má pokryť, tak ja vám prečítam časť alebo aj celú tlačovú správu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý, ak sa nemýlim, pán minister, to je vaša firma, máte tam vášho človeka, ktorý 7. decembra hneď po Mikuláši teda prehlásil: "Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe posúdenia makroekonomických ukazovateľov konštatuje, že výnosy v zdravotnom poistení v budúcom roku budú oproti roku 2011 vyššie najviac o 1 %." Najviac o jedno. Myslím, že to nie je náhodou tak formulované. "Pri odhade úrad vychádzal z predpokladaných východísk zdravotných poisťovní na rok 2012, ako aj z východísk štátneho rozpočtu", gratulujem, "na rok 2012 a z očakávaného vývoja roku 2011, vývoja nezamestnanosti, zamestnanosti a odhadov Inštitútu finančnej politiky." A teraz to dôležité. "Je predpoklad, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti nebude oproti roku 2011 kvantitatívne rásť o výdavky zdravotných poisťovní, na zdravotnú starostlivosť sa výrazne tieto výdavky nezmenia." Podtrhujem, "nárast výdavkov zdravotných poisťovní oproti roku 2011 nie je reálny". Ja vám to prečítam ešte raz. "Nárast výdavkov zdravotných poisťovní oproti roku 2011 nie je reálny", to nehovorí SMER, nehovorí to žiadny potentát, funkcionár SMER-u, hovorí to šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sedí váš človek.
"Pokrytie zvýšených nárokov na tieto výdavky," myslia sa mzdy zdravotníckych pracovníkov, "väčší rozsah zdravotnej starostlivosti by bolo možné iba prostredníctvom získania dodatočných zdrojov (navýšenie platby za poistencov štátu)", čo ste skopli zo stola, a potom, tomu, čo hovorí minister, "využitím vnútorných rezerv na každej úrovni systému, najmä poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a predovšetkým koncových nemocníc." Ďalej: "Zdroje sú uplatnením ekonomizujúcich opatrení", hovorí sa o centrálnych nákupoch, reštrukturalizácia zdravotníckych zariadení a podobne. To je proste, samozrejme, v nebi všetko. "A uplatnením racionalizačných opatrení v liekovej politike, na čo je prijatá legislatívna zmena. V prípade, že nedôjde", hovorí ďalej úrad, "v prípade, že nedôjde k využitiu vnútorných rezerv a nenájde sa reálny spôsob presunutia schválenej rezervy vytvorenej v kapitále Všeobecná pokladničná správa," to je tej rezervy, na základe ktorej sme vám pomohli s rozpočtom, "pokiaľ sa tá rezerva nepresunie do verejného zdravotného poistenia, požiadavky na zvýšenie výdavkov, to znamená mzdy zdravotníkov, sa prejavia ďalším zadlžovaním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a systému ako takého so všetkými dôsledkami rezultujúcimi so zadlženia." Koniec citátu.
Takže toto by mohla byť holá pravda, naozaj holá, a stále nevieme, či je ale celá. Lebo, a toto sú zase veci, ktoré by, ja nie som odborník na zdravotníctvo, nehnevajte sa, ale nejaké informácie a vstupy máme a určite výbor pre financie a rozpočet by sa touto problematikou dnes ešte mal vážne zaoberať a takisto ešte pred ním by mal poskytnúť nejaké podklady výbor pre zdravotníctvo. Lebo máme pred sebou story, ktorá sa týka platov sestier a o ktorom ešte v parlamente sa bude hovoriť. Ale tá kvantifikácia je už dnes na budúci rok vo výške 65 mil. eur. To, o čom by sme mali rozhodovať de facto dnes, sa hovorí o legislatívnom ukotvení memoranda medzi vzbúrenými lekármi a vládou a tu sa hovorí o teda dopade celkovo 31,2 mil. eur, aj keď zo zdravotných poisťovní máme informáciu, že by to mohlo byť aj 45 mil. eur, to súvisí práve so sporom ohľadom nemocníc vyšších územných celkov. Takže z mojej strany dovoľte, aby som rátal číslo 35.
No, ale nepočíta sa s ústavnými poskytovateľmi mimo verejnej správy, ktorým sa tiež podľa nás budú musieť nejakým spôsobom navýšiť platy, to znamená, a tu môžme mať rôzne na to ako názory, ale snáď si niekto nemyslí, že to bude nula.
Takže tvrdíme, že nepriamymi nákladmi spojenými s touto legislatívou je aj ambulantný sektor, ktorý bude musieť navýšiť mzdy lekárom a sestrám, aby neutekali do nemocníc. A budú sa musieť zvýšiť platby poisťovni, organizovaným skupinám ambulantných lekárov, ktorí sa takisto vlastne ozývajú. A tu hovoríme o odhade, hovoríme o odhade zvnútra zdravotných poisťovní, ktoré hovoria o negatívnom dopade až vo výške 100 mil. eur z titulu týchto nepriamych vplyvov legislatívy a dohody, ktorú momentálne máte na stole.
Takže summa summarum, malá tabuľka: realistický odhad zdrojov verejného zdravotníctva podľa nás zdravotných poisťovní nula, dobre, podľa úradu a podľa ministerstva plus 35 mil. eur. Nominálne úspory z liekovej politiky plus 50 mil. eur, pokiaľ ministerstvo zdravotníctva efektívne uvedie platné zákony od 1. apríla do života. Čiže tam je nejaká podmienka, ale podmienky na to, povedzme, že na to sú vytvorené podmienky. Potom tu máme dohodu s ministrom Miklošom v rezerve vo verejnej pokladničnej správe vo výške 50 mil. eur. Čiže máme na tejto strane 50 rezerva, 50 lieková politika a povedzme, že 35 mil. zlepšený výber do zdravotných poisťovní z titulu lepšieho makroekonomického vývoja, to uznáte, že samo neznie dobre.
Dobre. Dodatočné náklady, ktoré vyplývajú z tejto mzdovej legislatívy, sú - a musíme hovoriť o zdravotníctve ako celku - 65 mil. zdravotné sestry, 32 - 35 mil. to, čo máme na stole, no a my rátame 100 mil., to sú tie vyvolané negatívne dopady u ambulantných lekárov, resp. u miest tých lekárov, ktorý sa týka ambulantného sektora, čiže to máme dohromady 200 mil. mzdových nárokov. A nezabúdajme, že deficit nemocničného sektora v roku 2011 je cca 100 mil. eur a nie sú žiadne dôvody na to, aby sme si mysleli, že v budúcom roku by mal ten dlh byť nižší. Čiže mechanicky prenášame 100 mil. eur aj do budúceho roku.
Takže podľa nás momentálne v zdravotníctve je vybagrovaná jama v objeme mínus 300 mil. eur, oproti tomu máme v optimistickom prípade plus 135 mil. eur alebo v realistickom plus 50 mil. eur a to je tá rezerva, ktorá je u ministra Mikloša. Čiže výsledok by bol mínus 165 alebo mínus 250 mil. eur.
Môžte si povedať, že sú to hausnumerá, môžte si povedať, že sú to sny, ja by som považoval za korektné, keby sme sa k týmto číslam vrátili a vyvráťte ich. Vyvráťte ich, že tie dopady negatívne nie sú 100, ale 20 eur. Nemôžte však povedať, však navýšite mzdy lekárom, ktorí sa vám vzbúrili, o to, o čom sa hovorí v tejto legislatíve, že nebudete musieť pohnúť výškou miezd u ďalších lekárov a u ďalšieho personálu. To snáď nepovažujete za reálne.
To znamená, k všetkým bodom, ku ktorým som sa vyjadril, sa poslanci SMER-u - sociálnej demokracie budú chcieť vyjadriť na rokovaniach výborov. Z tohto pohľadu, z tohto pohľadu budeme žiadať, aby na zasadnutí výboru bol okrem ministra zdravotníctva účastný aj minister financií alebo jeho zástupca, aj šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aj šéf Úradu pre dohľad. A nerobíme to preto, aby sme spôsobili škandál, aby sme nedosiahli nejakú dohodu. Robíme to preto, aby sme si povedali pravdu, aby nám bolo jasné, aký ten dopad v skutočnosti na deficit bude. Pretože ak je len trochu pravda, že ten dopad bude vyše, povedzme v prípade realistického scenára, 250 mil. eur, tak je to 0,3 až 0,4 % HDP deficitu, čiže sme už okolo - kde sme? - sme okolo 5 %. Mínus, skoro mínus 5 % HDP.
Takže bolo by fajn, keby sme sa na týchto veciach zhodli. Ak bez tejto debaty presadíte zmenu, nerobíte nič iné, len vykrádate štátny rozpočet zadnými dverami.
Ďakujem.
|
24.
Ďakujem, pán predsedajúci. Ja ďakujem všetkým predrečníkom, všetkým poslancom Národnej rady, ktorí sa vyjadrili v rozprave. Ja si myslím, po tom, čo sme sledovali rozpravu v prvom čítaní, tak veľmi oceňujem to, že sa dostávame k podstate veci a vnímam to aj akýsi spôsob, keď môžeme popularizovať tú tému. Ona nie je jednoduchá, nie je jednoduché ju dostať priamo k ľuďom, aby pochopili, o čom tento zákon je. Ale je naozaj fajn, že sa z toho vnútra miestnosti, kde sa stretávajú ľudia, ktorí si hovoria, že rozumejú ekonómii, že sa dostáva táto téma aj navonok a že sme ju schopní ľudskou rečou pomenovať.
Neviem, či ste si všimli, počas rozpravy k tomuto zákonu sa dvakrát zachvela zem tak, že, aspoň podo mnou. A nechcem byť sentimentálny, ale berme to, berme to možno ako signál, že situácia je vážna a že je to možno symbolické a že je to snáď aj odkaz toho, že nikdy nie je neskoro.
Uznesenie, ktorým sa budeme zaoberať hneď po rokovaní o návrhu tohto zákona, mám na mysli uznesenie výboru pre verejnú správu, ktorý má navrhnúť alebo aj zaviazať našu exekutívu na akýsi komplexný audit, komplexnú inventúru kompetencií samosprávy a takisto zdrojov ich financovania, je odpoveďou na otázky, ktoré nastolil pán poslanec Petrák. A treba povedať, že to je téma, ktorá je bolesťou tejto krajiny už od vzniku fiškálnej decentralizácie. Ja by som na druhej strane po kritických slovách pána poslanca Petráka, ktorý je sám predstaviteľ samosprávy a veľmi dobre rozumie tej téme a musel strpieť ako starosta kroky tej alebo onej vlády, treba si uvedomiť, že každá exekutíva je v istom druhu napätia so samosprávou, pretože, s prepáčením, sa kŕmi z toho istého krmítka so samosprávou, delí sa o tie isté dane. Ale tu chcem podotknúť, že návrh ústavného zákona má, obsahuje jedno významné ustanovenie, ktoré nedovoľuje v budúcnosti presúvať ďalšie a ďalšie kompetencie zo štátu na samosprávu bez zabezpečenia relevantných financií. No to sa, to sa v minulosti potichu dialo a tým spôsobom si vlastne štát uľahčoval svoju situáciu a napríklad šetril, ak to mám takto nazvať.
Chcem vás upozorniť len na fakt, neviem, či ste si všimli, v Rakúskej republike tento týždeň neprešiel podobný typ zákona, aj keď bol postavený na iných princípoch, ale bol takisto návrh ústavného zákona o ústavnej, o dlhovej brzde. Ale ak neprešiel, pretože ho nepodporila opozícia, ak sa nemýlim premiérom v Rakúskej republike je sociálny demokrat a v opozícii, menovanej opozícii sú zrejme slobodní, rakúski slobodní, takže tu to ľavo-pravé vnímanie sveta v niektorej krajine naozaj funguje, v niektorej krajine nefunguje. Ja naozaj, naozaj si cením aj skúsenosť, ktorú som mohol osobne mať v spolupráci s ľuďmi, ktorí majú možno v niektorých veciach iný pohľad na svet, ale vo veciach, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť krajiny, si vedia spolu podať ruky. A ak pán poslanec Kollár spomínal december roku 2009 a stretnutie na niekde, na neverejnom mieste, ktoré teraz nechcem pomenovať, ale raz možno na tom mieste bude visieť nejaká bronzová tabuľka so zmienkou o druhej vianočnej dohode slovenskej, zaslúžilo by si to, pretože dva roky na túto tému nie je málo a výsledok, ktorý je na stole, je podľa mňa len začiatkom istej práce.
Máme na stole rámec, ktorý pevne verím, že dnes schválime, ale je to začiatok upratovania. Ja už som v prvom čítaní spomínal, že všetkým optimistom by som chcel odkázať, že napriek tomu, že máme za sebou dve vlny reformy verejných financií za asistencie Svetovej banky, mnoho, mnoho reformných rokov, nechcem teraz vyrývať do kolegov, vo verejných financiách štát, v evidencii štátneho majetku je neporiadok stále. Ako, ako, ak má niekto predstavu o tom, že má štát jasnú predstavu o tom, aké má aktíva, aké má odpisy, amortizácie, aké má potreby, tak tu tomu tak nie je. Ak si niekto myslí, že má štát evidované napríklad všetky súdne spory a všetky nároky, tak to tam, tak tomu tak nie je.
A tento zákon, koncept čistého bohatstva zakladá povinnosť a tlak na ďalšie a ďalšie exekutívy, pretože to sa nestane zo dňa na deň. Na to, aby sme mali jasné a presné informácie o tom, ako na tom sme z hľadiska tvorby dlhov, ktoré jednotlivé sektory vytvárajú, a to samozrejme môže a malo by to aj zlepšiť spôsob rozpočtovej politiky, keď, ako to hovoril pán poslanec Počiatek, napríklad, ak sa znižujú výdavky na bežné výdavky, alebo kapitálové výdavky v rozpočte a opticky sa de facto tým pádom znižuje deficit a konsoliduje, ale na druhej strane sa vlastne nevytvára prostredie na základnú amortizáciu, tak tým pádom vlastne ten majetok, znižuje sa jeho hodnota a vytvára sa vnútorný skrytý dlh. A toto sú problémy, o ktorých tento zákon hovorí rámcovo, ale jednoznačne bude vytvárať tlak na to, aby sa v tom niečo začalo robiť.
A chcem ešte podotknúť jednu vec, tento zákon bude aj bičom alebo je bičom na privatizáciu, pretože koncepcia čistého bohatstva v seba zahŕňa ten prístup, že akýkoľvek predaj štátneho majetku pod reálnu cenu sa prejaví znížením tohto bohatstva. Čiže úplne viditeľne by tam boli, mali byť potom jasné následky takých alebo onakých krokov exekutívy.
Snáď posledná vec, ak sa podarí schváliť tento zákon, ja pevne verím, že už dnes sa tak stane, pred ďalšou novozvolenou snemovňou poslaneckou bude úloha zvoliť členov fiškálnej rady, ktorí, ako viete, v tomto návrhu zákona majú byť traja, a dohodli sme sa, že navolenie tých prvých členov fiškálnej rady sa udeje dvojtretinovou, to znamená opäť ústavnou väčšinou, čo teda bude asi ambiciózne, ale pevne verím, že tá dohoda o tom, že sa tak stane, to je vlastne len pokračovanie toho konsenzu v tejto téme. A bude tak treba, samozrejme, urobiť čo najskôr, najskôr po voľbách, aby fiškálna rada mohla začať svoju prácu. Čiže tá ambícia v týchto veciach pokračovať v konsenze spolu tu je a vytvára ju aj samotný tento zákon.
Takže ja ďakujem za možnosť byť pri tom, aj keď to vnímam ako začiatok, a uchádzam sa samozrejme ako navrhovateľ, ako jeden z navrhovateľov, pretože veľmi dobre viete, že sme sa pod návrh zákona podpísali za každý poslanecký klub jeden poslanec, takže v menej celej skupiny navrhovateľov vás žiadam o podporu tohto zákona pri hlasovaní, ktoré bude ešte dnes.
Ďakujem veľmi pekne.
|
2.
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dobré ráno takisto prajem vám. Vidíte včera sme rokovali o štátnom rozpočte, o zákone, ktorý podľa nás bude platiť pár mesiacov, o zákone na pár mesiacov. Teraz máme rokovať o zákone, ktorý by v plnej šírke mal vojsť do platnosti až v roku 2028, to znamená na dekádu, dve a vidíte aký, aký obrovský záujem to vzbudilo u našich kolegov. Nič o tom.
Pre tých, ktorí, ktorí neboli pri prvom čítaní, ja skúsim telegraficky zrekapitulovať základnú podstatu zákona a popísať jeho hlavné, hlavné ciele. Viete veľmi dobre, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti už svojou formou, že je ústavný, zakladá istý druh správania všetkých tých, ktorí zodpovedajú za hospodársku fiškálnu politiku krajiny, ktorí zodpovedajú za to, ako sa má narábať s verejnými financiami, a vytvára vlastne taký filozofický rámec nato, aby, aby vývoj verejného dlhu nenadobúdal nekontrolovateľný rozmer. Čiže kľúčové, kľúčovým posolstvom tohto zákona je naozaj zodpovedné narábanie s verejnými financiami, s tým, aby sme nezakladali ďalšie a ďalšie ťarchy na budúce generácie a aby sme samozrejme aj nevytvárali atmosféru, takú nezvládnuteľnú atmosféru, aby sme si neboli schopní financovať vlastný dlh na finančných, na finančných trhoch. Technicky chcem poznamenať, že návrh ústavného zákona definuje niekoľko ukazovateľov, hlavne ukazovateľ dlhodobo, dlhodobej udržateľnosti, základný scenár, ale aj nový koncept, úplne nový koncept, ktorý sa začne vyskytovať v našej legislatíve, ktorému sa hovorí čisté bohatstvo štátu.
Najdôležitejším pravidlom rozpočtovej zodpovednosti, o ktorej, o ktorej budeme hovoriť, je tzv. horný limit na verejný dlh, ktorý je definovaný od roku 2028 na úrovni 50 percent, dovtedy, v prechodnom období na úrovni 60 percent s tým, že medzi rokmi 2017 - 2018 tento limit postupne po jednom percente má klesať zo 60 na 50 percent. Okrem toho treba zobrať do úvahy, a to je odpoveď všetkým tým kritikom, ktorí hovoria, že tento zákon je málo ambiciózny, že sú tu už, pred tým horným limitom je tu 10-percentné v podstate pásmo, čiže pri limite 60 percent pri prekročení verejného dlhu 50 percent sa dostávame do pásma, ktorý začína signalizovať a ovplyvňovať samotnú, samotnú politiku vlády v oblasti verejných financií. Pričom treba poznamenať, že tie kľúčové sankčné pásma sú, predstavujú hranicu 55 percent, 55 a 57 percent, kde už hovoríme o zmrazovaní istých typov výdavkov a pri hranici 57 percent hovoríme už dokonca o vyrovnanom rozpočte ako takom.
Ďalším pravidlom, ktoré má svoj veľký význam, sú dodatočné ustanovenia pre hospodárenie samospráv. Tu treba podotknúť a oceniť samotný konsenzuálny súhlas samospráv s tým, že tento zákon bude zahŕňať aj pravidlá, ktoré budú ovplyvňovať ich hospodárenie. Ďalším pravidlom sú požiadavky alebo náročnosť, väčšia náročnosť na transparentnosť procesu samotného výkazníctva, aby sme sa nedostávali alebo úplne zásadne vyhli situáciám ako v iných krajinách z hľadiska vypočítateľnosti samotného, samotného vypracovania samotných prognóz. To je problém, ktorému sme sa venovali včera napríklad, ale samozrejme aj otázka, otázka skrytých dlhov a vôbec komunikácie s verejnosťou. Potom tou asi poslednou oblasťou, na ktorú, kde chcem upozorniť alebo upriamiť vašu pozornosť, je vznik fiškálnej rady, ktorá by mala svojím nezávislým postavením aj istým, istým formálnym naviazaním na centrálnu banku, mať úlohy monitorovania, monitorovania a vyhodnocovania plnenia pravidiel fiškálnej zodpovednosti a transparentnosti.
Toľko na úvod. Predpokladám, že v diskusii poslanci vyjadria svoje postoje. Okrem toho zrejme čakáme aj na komentár z Európskej centrálnej banky, ktorý prednesie pán predseda Kollár.
Ďakujem veľmi pekne.
|
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vidíte, že rečníkov nám ubúda postupne, tak mi dovoľte relatívne v krátkosti sa vyjadriť k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.
Ja by som si dovolil začať, dámy a páni, takou fikciou. Predstavte si, že by tento návrh rozpočtu predkladal milý, usmievavý, skromný minister financií, ktorý je schopný dosahovať dohodu naprieč politickým spektrom, pretože mu ide v prvom rade o záujem krajiny a druhom rade o jeho vlastné ego. Predstavte si, že by predkladal takýto minister rozpočet, ktorý by bol založený na realistických prognózach, ktorý by nebol spochybňovaný tu výkrikmi z Bruselu, tu z nejakej tej komerčnej banky slovenskej o tom, aký rast Slovensko v budúcom roku bude mať. Predstavte si, že by ten rozpočet nemal v sebe zakomponované diery z hľadiska financovania jednotlivých výdavkov, zvlášť takých citlivých na obsluhu verejných služieb, ako je zdravotníctvo alebo školstvo. Je vám asi jasné, že keby to tak bolo, tak neviem si predstaviť, že by tie desiatky mojich predrečníkov mali kožu na tvári a že by boli schopné s veľkou dávkou cynizmu kritizovať takýto návrh rozpočtu tak dlho a tak trpezlivo. No ale, bohužiaľ, opak je pravdou. Rozpočet, ktorý máme pred sebou, ja osobne považujem za ďalší pracovný variant. Veľmi dobre viete, že vláda vyprodukovala v rámci normálneho legislatívneho procesu, v rámci prípravy východísk, potom v lete prípravy samotného rozpočtu v nie ľahkej situácii, to treba proste priznať, návrh rozpočtu na základe nejakého rastu, ktorý aktualizovala pred necelým mesiacom. No problém je ale ten, že máme za sebou jesennú prognózu Európskej komisie, ktorá hovorí o raste 1,1 % HDP. A máme tu naozaj, stačí si otvoriť dnešné noviny, vyjadrenia Štatistického úradu, ktorý hodnotí možný vývoj rastu našej ekonomiky v tomto roku, z ktorého sa dá, samozrejme, anticipovať vývoj aj v budúcom roku. Máme tu už aj naozaj výkriky do tmy z komerčných bánk od analytikov týchto bánk, ktorí sa normálne oficiálne podieľajú na makroekonomickej prognóze, chodia aj do výboru pána ministra a podieľajú sa na tom produkte, ktorý sa volá makroekonomická analýza. A následne sa z nej vyratúvajú aj jednotlivé príjmy daní a výdavkov. A treba povedať, že napr. už hovorí o prognóze rastu Tatra banka mínus 0,5 %, Slovenská sporiteľňa 1 %, ING plus 0,5 %. Je evidentné, že nie sme schopní ísť nejakou veľkou dávkou miery istoty, prognózovať a dohodnúť sa na tom, aký ten rast bude. Ale je nám asi dosť jasné, a mohli by sme sa na tom zhodnúť, pokiaľ by nám to nebolo politicky nepríjemné, myslím tým rôzne skupiny aj v tomto pléne, boli by sme schopní asi odhadnúť to, že nie je žiadny dôvod na to, aby ten vývoj bol lepší, ako ho pred necelým mesiacom hodnotilo ministerstvo financií.
Ja by som chcel ísť trošku dozadu. Je nám asi úplne jasné, že keby sme cestovali v čase, tak by sme videli, že táto situácia, pred ktorou stojíme dnes, tu bola koncom roku 2008. Ona tu bola a nebola, nedá sa to úplne stotožniť, pretože dnes sme o niečo múdrejší, ale pozrel som si predikcie Európskej komisie, ktoré nám predpovedali rast na rok 2009, a poviem vám také zaujímavé čísla. Na jar roku 2008 Európska komisia tvrdila, že slovenská ekonomika bude rásť tempom 6,2 %. Na jeseň už tvrdila, že to bude 4,9 %. Tu podotýkam, že takisto upravená makroprognóza, vtedy nami upravená, tesne pred prijímaním rozpočtu hovorila o raste 4,7 % plus. Na jar roku 2009 to už bolo mínus 2,6 %, odkaz z Bruselu. A na jeseň hovorili o mínus 5,8 %. Výsledok reálny už veľmi dobre poznáte. A je zapísaný aj v histórii a v análoch. To bolo skoro mínus 5 %.
Toľko o prognózach a toľko o tom, ako by to mohlo vyzerať aj ďalej s tým dodatkom, že naozaj dnes nemáme v rukách to, ako to bude vyzerať budúci rok, pretože sme pod vplyvom externého prostredia, a aj o veciach, o ktorých bude hovoriť pán minister v informácii o summite. Samozrejme, aj od reakcie finančných trhov na opatrenia posledného summitu bude záležať, ako sa bude vyvíjať európska ekonomika v budúcom roku, chcem ale podotknúť, že som presvedčený o tom, že rast 1,7 % a z toho vypočítané príjmy na daniach a odvodoch a z to ho vypočítaný deficit 4,6 % je dnes už nereálny a neudržateľný. Ak sme si urobili prepočty, ďakujem ministerstvu financií, že vytvorilo možnosť akejsi kalkulačky, kde sa dá veľmi rýchlo prerátať, aký dopad by mohol mať ďalší a ďalší prepad ekonomického rastu, ak by sme hovorili o relatívne pesimistickom scenári nulového rastu na budúci rok, dostávame sa pri týchto plánovaných výdavkoch na deficit 6 % a dostávame sa, a to je, priatelia, naozaj už strašidelná informácia, na výšku dlhu vyše 53 %. A to je, dámy a páni, aj vo vnímaní toho, o čom budeme hovoriť zajtra, vo vnímaní zákona o rozpočtovej zodpovednosti už pásmo, v ktorom sa budú prijímať prvé, nie úplne populárne opatrenia.
Toľko o tej situácii a o prognóze, ako ju vidíme my, a toľko o tom, ako vnímame reálnosť predkladajúceho sa rozpočtu.
Ja z tohto pohľadu, pán minister, sa nemôžem ubrániť, samozrejme, komentáru toho, že, samozrejme, vy dávate na stôl nejaké čísla, nejaký scenár, ku ktorému ale podľa mňa sa nemôžete pevne postaviť, pretože ak už dnes odkazujete, že, samozrejme, pri možnom negatívnom vývoji, bude treba reagovať, je mi jasné, že bude treba reagovať. Možno by ste mohli povedať aj B, že prebehli alebo prebiehajú nejaké konzultácie aj s Európskou komisiou a že už sú tu nejaké signály o tom, že Európska komisia nebude akceptovať takýto vývoj verejných financií na Slovensku v budúcom roku, že takto plánovaný deficit je odklon od trajektórie sľúbenej v Programe stability na najbližšie roky a že sa odkláňame od nášho záväzku konsolidovať verejné financie do roku 2013 na 3 %, lebo, pán minister, neplatí tu tá jednoduchá premisa, ktorou sa oháňate. A to je to, že nemal by, to je tuším citát, byť pre žiadnu vládu problém konsolidovať ich v roku 2013 o 1,6 %. Nám sa totiž môže pri veľmi nepeknom scenári, vymyslím si, napr. politického patu po parlamentných voľbách naozaj stať, že skončíme s deficitom v budúcom roku na úrovni 6 %. A potom ich treba konsolidovať o 3 %. A tu si, podotknem, opäť dovolím obrátiť sa do minulosti, rok 2009 bol poznamenaný prepadom ekonomického rastu, ale rok 2010 bol poznamenaný zase prepadom príjmov, čo dnes sa nám zdá úplne logické. Bohužiaľ, tým, čo robili prognózu na rok 2010, sa to až tak logické nezdalo, ale v roku 2010 bol výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške vyše 600 mil. eur. Z tohto pohľadu ak sa staviame k veciam zodpovedne, a musíme rátať s tým horším scenárom, tento rozpočet s deficitom 4,6 % založený na raste 1,7 %, vážnym, pán minister, naozaj vážnym spôsobom ohrozuje splnenie konsolidačného úsilia v roku 2013. A som presvedčený o tom, že tak to vidí aj Európska komisia. A takto nám to aj zvýšeným hlasom odkáže s uplatnením tých pravidiel, po ktorých tak hlasne voláte aj my voláme a za ktoré hlasujeme z hľadiska poriadku verejných financií v krajinách eurozóny.
Tu si dovolím jeden malý komentár. Ak sa napr., pán minister, hlásime naozaj aj k posledným výzvam kancelárky Merkel a prezidenta Sarkozyho ohľadom väčšej miery integrácie fiškálnych politík, akým problémom nám potom môže byť akceptovať prognózu Európskej komisie ohľadom rastu? Je nám predsa úplne jasné, že ak sa už od budúceho roku budeme podrobovať tzv. ex ante analýzy, tak je nám predsa úplne jasné, že ex ante analýza bude zahŕňať dáta, ktoré prídu z Bruselu, to znamená, mysľou budeme podliehať pohľadu, ktorý bude zo strany Komisie. A Komisia vidí ten rast na budúci rok na úrovni 1,1 %, čo v prepočte na výšku daňových príjmov a deficit je už ďaleko od úrovne 4,6 %. Naša odpoveď na to je, dámy a páni, že je to hra s ohňom. A je to hra s ohňom od ľudí, ktorí veľmi hlasne v rokoch 2009 a 2010 kritizovali náš prístup k sanovaniu verejných financií, a to, samozrejme, abstrahujúc od toho, že za výsledky roku 2009 nenájdete jednu jedinú výčitku z Komisie, z OECD alebo z Medzinárodného menového fondu, ktorá by fiškálnu reakciu vtedajšej vlády a vtedajšiu situáciu kritizovala.
Takže toľkoto k tejto realite.
Ja, samozrejme, z hľadiska povinnosti, i keď ten rozpočet je v takom stave, že ja sa nebudem zapodievať analyticky jednotlivými kapitolami, o to sa tu pokúsili moji predrečníci, vytiahnem zopár čísiel podfinancovania niektorých oblastí. Hovoríme napr. o poklese výdavkov na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest financovaných priamo zo štátneho rozpočtu, kde je pokles o skoro 19 mil. eur. Chcem poukázať na výdavky štátneho rozpočtu na výstavbu a obnovu bytového fondu, kde je pokles o 10 mil. eur. Chcem poukázať na pokles o 10 mil. eur na národné programy aktívnych politík práce, o tom sa tu hovorilo, o tom hovoril kolega Braňo Ondruš, v čase, keď opäť tu očakávame aj podľa oficiálnych prognóz nárast nezamestnanosti budúci rok o dve-tri desiatky tisíc nezamestnaných. Chcem poukázať na pokles zdrojov na ministerstve pôdohospodárstva na financovanie rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja a takisto, pre kolegov z SaS, na pokles podpory investičných stimulov vo výške, je tam menej o 29 mil. eur na budúci rok. To sú všetko programy, ktoré majú súvis aj s rastom, aj s investíciami, aj s rozvojom a zamestnanosťou ako takou.
Chcem sa vrátiť, samozrejme, aj k politickej časti môjho prejavu. A musím, samozrejme, podotknúť, že hovorím dnes k ľuďom predkladateľom a k ľuďom ktorí budú hlasovať za tento zákon roka, ktorí sa tu pred pätnástimi-šestnástimi mesiacmi vo svojom programovom vyhlásení zaviazali k tomu, že urobia všetko pre to, aby sa zvýšila životná úroveň ľudí na Slovensku. No, bohužiaľ dámy a páni, výsledky, tvrdé dáta hovoria niečo iné. Je mi jasné, že ste otváraním šampanského v lete tohto roku ohlásili ukončenie úpadku, započatého, vaším politickým jazykom, nami, ukončeného vami, no ale, bohužiaľ, opäť, tvrdé dáta hovoria o niečom inom.
Zopakujem to, čo hovorili kolegovia.
Otázka ekonomického rastu. Ten dnešný, tohtoročný je ešte celkom v poriadku, ale evidentne nestačí na to, aby mohol vytvárať dostatočnú mieru napr. tvorby pracovných miest na to, aby poklesla nezamestnanosť, pretože podľa jesenných štatistických údajov miera evidovanej nezamestnanosti vzrástla oproti obdobiu v čase, keď ste preberali vládu. V júni 2010 to bolo 375 000 nezamestnaných, teraz na jeseň to bolo 390 000 nezamestnaných. Hovoríme o evidovanej nezamestnanosti vo výške 13,35 %, čo je o vyše percento navyše oproti nezamestnanosti v júni minulého roku. A je to vlastne s výnimkou jedného mesiaca najvyšší údaj od roku 2005, čiže to je otázka nezamestnanosti.
Otázka zamestnanosti. Áno, bola tu dobrá správa z polovice tohto roku, keď sa podarilo vytvoriť v prvej polovici roku niekoľko desaťtisíc pracovných miest, no ale predikcia už na budúci rok je rast zamestnanosti o nejakých tritisíc tri a pol tisíc pracovných miest napriek tomu, si veľmi dobre pamätáte, že s akým humbugom a slávou sa tu odhlasovala novela Zákonníka práce, ktorá paradoxne v čase tohto ekonomického cyklu môže napomáhať, alebo zjednodušuje výpovede a zjednodušuje vytláčanie ľudí na trh práce. Keď vám, samozrejme, pripomeniem, bude to asi nepríjemné, musím vám pripomenúť vaše plány, povedzme, o tom, čo chcete urobiť so železničiarmi, ktorých ste vyhodili na ulicu. Treba hovoriť o sľuboch pána ministra Mihála, ktorý tvrdil, že každý jeden nezamestnaný železničiar dostane prácu napr. na vysokozdvižných vozíkoch niekde na Považí. No len nikto z týchto železničiarov, bohužiaľ, prácu nemá. A ja môžem oceniť gesto ministra, ktorý krstí vlaky, ktorý sa zľutoval nad šesťsto železničiarmi, ktorých nevyhodil pred Vianocami, aby si mohli z poslednej výplaty kúpiť darčeky pre deti. Ale oni o tú prácu prídu po ruských Vianociach, hneď v januári. Takže toto je situácia na našom pracovnom trhu. A toto je, bohužiaľ, aj tá žalostná správa o tom, ako naša ekonomika vyzerá z hľadiska zamestnanosti. A to je ináč problém, ktorý nie je problém tejto vlády. Problém tejto vlády je nízka zamestnanosť, na úrovni pod 60 %. Keď si to porovnáme so susedným Rakúskom, je to cez 70 %. V susednom Česku je to okolo 65 %. Takže, a to hovoríme, samozrejme, o tisíckach ľudí, ktorí neprispievajú svojimi odvodmi, svojimi daňami do štátneho rozpočtu. To je problém, tento konkrétny, nízka zamestnanosť, nielen tejto vlády, lebo je to, samozrejme, pretrvávajúci dlhodobý stav prepletený s prekliatím dlhodobej nezamestnanosti s nezamestnanosťou mladých ľudí, s nezamestnanosťou nízko kvalifikovaných ľudí. No na toto sa nenašli žiadne recepty. A obávam sa, že ani v návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý je akousi chrbticou jednotlivých ekonomických politík, sa žiadne odpovede na toto nenachádzajú.
Ak hovoríme o životnej úrovni a o nezamestnaných, musíme hovoriť aj o reálnych mzdách. A opäť je tu nepríjemná pravda, v tomto roku poklesli reálne mzdy, keď posledný údaj, medziročný, hovorí o mínus 0,9 %. Je to ojedinelý jav na Slovensku, ale je tu, pričom môžeme len dúfať, že prognóza, ktorá hovorí o desatinkovom raste na budúci rok, bude splnená, aj keď myslím si, že dôvody na optimizmus tu žiadne nie sú. No a, samozrejme, reálna mzda je výsledok porovnania rastu nominálnych miezd, kde veľmi asi dôvod na optimizmus naozaj nie je. A je to, samozrejme, aj výsledok vplyvu inflácie. No a tu už je problém, lebo veľmi dobre viete, že Slovensko bojuje celý tento rok s vyššou ako priemernou infláciou meranou či už na základe národnej metodiky alebo na základe harmonizovaného indexu.
A tu vám musím pripomenúť taký zvláštny jav. Totiž v roku 2006, keď sme preberali vládu, bola inflácia na Slovensku najvyššia spomedzi krajín V-4. A v podstate krajinu v roku 2010 sme odovzdávali s jedným z najvyšších rastov ekonomických a s najnižšou infláciou. V júni 2010 bola inflácia na Slovensku 0,7 %, v Čechách 1 %. 5 % v Maďarsku a 2,4 % v Poľsku. Ale kde sme teraz? Opäť na chvoste krajín V-4, teda tak ako pred nejakými piatimi rokmi. Sme proste najrýchlejší, keď cenový index na Slovensku z krajín V-4 rastie najrýchlejšie. V októbri bol rast cien meraný metodikou harmonizovanej inflácie, bolo to v Českej republike 2,6 %, v Maďarsku a Poľsku 3,8 % a u nás 4,6 %. Sú to dosť veľké rozdiely. A tu treba pripomenúť to, čo hovorí v prospech týchto krajín, ktoré nie sú v eurozóne. Totiž majú možnosť devalvácie svojej meny, ku ktorej reálne dochádza. A tá devalvácia úplne logicky by sa mala odzrkadľovať v inflácii. To znamená, že mali mať vyššiu infláciu cez tento menový kanál. Ale paradoxne my s eurom máme vyššiu infláciu ako krajiny, ktoré majú vlastnú menu. Čiže to je taký zvláštny ekonomický jav, ktorý sa, obávam sa, opakuje akosi periodicky v časoch vlády. Že by to bolo v časoch vládnutia pravice? O tom hovorí štatistika.
Takže toľko reálne mzdy, toľko inflácia.
Ja oceňujem relatívne pevné nervy pána ministra, ktorý možno o pár hodín predstúpi pred túto snemovňu s návrhom štátneho rozpočtu, aj keď si podľa medializovaných informácií asi stále nemôže byť istý, či má dostatok hlasov, o tom sa možno dozvieme o chvíľu z vystúpení ďalších kolegov, ale viete veľmi dobre, že legitímnym legislatívnym procesom sme sa niekoľkokrát pokúsili a pokúšali podať náš pohľad na svet, ako riešiť tento problém. Určite ste si všimli, že žiadny z našich poslancov nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by navyšoval deficit. To znamená, my sme sa v tejto situácii neuberali veľmi lákavou cestou návrhov, ktoré by mali navyšovať výdavky. A to nehovorím ja, to hovorí často pán minister. A to je naozaj pár mesiacov pred voľbami. Čiže z tohto pohľadu ak by ste boli ochotní, mohli by ste oceniť tento prístup. Čiže nepodávame žiadne návrhy na zvyšovanie výdavkov, nechceme atakovať výšku deficitu, ktorý už podľa nás je dnes vysoký. A hľadali sme spôsob, ako dostať do rozpočtu ďalšie príjmy. A nechcem ich tu opäť opakovať, lebo sú známe, sú pomenované, sú v legislatívnej podobe. A týkajú sa či už bankového odvodu alebo zmeny daní priamych v oblasti fyzických alebo právnických osôb. Ale tieto opatrenia by mohli doniesť do štátneho rozpočtu vyše 200 mil. eur. To znamená, mohli by znížiť tento deficit o 0,3 %. To bola naša iniciatíva, iniciatíva opozície.
A na strane koalície vám musím povedať, že vaša snaha bola veľmi chatrná. Hovorí sa tu o nejakých tridsiatich opatreniach. To sú tzv. opatrenia Colombovej ženy, lebo nikto tie opatrenia nikdy nevidel. Sú asi súčasťou štátneho tajomstva. Existujú, majú vraj hodnotu 570 mil. eur. Čiže vieme, koľko by doniesli do štátneho rozpočtu, akurát ich nemôžeme pomenovať, lebo by to bolo politicky nekorektné alebo politicky nebezpečné. Tak neviem musím sa opýtať: Bolo by to zvyšovanie dane z pridanej hodnoty? Bolo by to znižovanie dôchodkov? Bolo by to zvyšovanie veku odchodu do dôchodkov? Čo je to tých tridsať opatrení? Čo je to to štátne tajomstvo, ktoré pred voľbami sa ľudia tejto krajiny nemôžu dozvedieť? Alebo nemali by sa ho dozvedieť preto, aby volili toho, koho majú voliť a aby sa potom mohli zase pozrieť po voľbách do očí svojich vyvolených s tým, že robia úplný opak, ako hovorili predtým? S tým sa, myslím, vysporiadajú ľudia tejto krajiny. A obávam sa, že sa s tým vysporiadajú aj finančné trhy, ktoré nám, bohužiaľ, posledné týždne nedávajú najlepšiu známku aj za to, čo sa momentálne u nás nedeje, nie za, čo sa deje u nás, ale čo sa nedeje u nás. Neprajeme si rozpočtové provizórium a nechce sa mi ani povedať, že by sme si priali takýto rozpočet. Ale, bohužiaľ, výsledok vášho snaženia je na stole. A je nám úplne jasné, že nie ste schopní doniesť viac. A do toho, samozrejme, ešte bagrujete ďalšiu dieru. A tá diera sa volá zdravotníctvo. Tomu sa, dúfam, budeme venovať. Bolo by korektné, aby sme sa tomu venovali možno ešte pred prijatím štátneho rozpočtu, lebo asi podrobnou analýzou memoranda, ktoré uzavrel minister Uhliarik a premiérka so vzbúrenými lekármi, by mohlo mať za následok aj to, že pár hodín po prijatí takéhoto rozpočtu už nebude platiť, pretože tam budú ďalšie stámiliónové výdavky, ktoré deficit navýšia. Pravda, to by úplne stačilo, keby ste nám a ľuďom tejto krajiny hovorili pravdu. Ďakujem. (Potlesk.)
|
32.
Ďakujem, pán predsedajúci. No, oceňujem, že pán minister nabral po mesiacoch odvahu a vystúpil v rozprave. Vyliezol na latrínu a začína odtiaľ svoje arogantné reči hlásať svojím klasickým arogantným prejavom, na ktorý sme všetci zvyknutí.
Pán minister, klamete, ak hovoríte o tom, že návrh na zdanenie firiem s, so ziskom vyšším ako 30 mil. eur berie ľuďom zamestnanosť. Všetky firmy, ktoré ste tam spomínali, tam nie sú. Tam nie sú, pretože všetky tieto firmy, pán minister, majú daňové prázdniny. To je ten problém.
Veď, naposledy Samsung vám pohrozil, že odíde, pán minister Mihál hneď odletel do Soulu a čo dostal za to, akú odmenu dostal Samsung? Odmenu dostal to, že dostal daňové prázdniny. To znamená, týchto investorov sa vôbec, musím to povedať, vôbec netýka tento daňový systém, ktorý tu máme tak krásne založený od vás z roku 2004, pretože oni neplatia dane. U.S. Steel neplatil dane desať rokov. Všetkých, ktorých ste spomínali, majú daňové prázdniny od vás, od nás a od tých, čo po nás raz prídu, lebo si kupujeme investície. Čiže to je absolútne klamstvo.
Firmy, o ktorých hovoríte, sú operátori, sú to banky, sú to poisťovne, sú, je to, je to Stavebná sporiteľňa. Prečítajte si ten zoznam tých tridsiatich firiem a nezavádzajte, že sú to firmy, ktoré zamestnávajú ľudí. Prvá vec.
Druhá vec je, je ten klas..., slávna, slávna sága o, o roku 2008, rokoch 2009 a 2010. Prognóza Európskej komisie v roku 2008 v novembri bola 4,8 percenta na rok 2009. Aktualizovaná ministerstvom financií 4,7. Zakladali sme rozpočet na menšom optimizme ako vy dnes. Európska komisia nám predpokladá rast v budúcom roku 1,1 percenta. Pán minister, vy ste mali tíško sedieť tam, kde sedíte, v tej búdke, a modliť sa, aby tento rozpočet prešiel, aby krajina mala rozpočet, aby si mohla požičať na dlhy... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
|
69.
Ďakujem, ďakujem, pán podpredseda. Hneď na úvod by som chcel poprosiť aj pána spravodajcu, aby si zaevidoval, že žiadam, aby bod 4 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Týka sa to pozmeňovacieho návrhu Ivana Švejnu, ktorým sa vlastne zmäkčujú podmienky pre financovanie tretieho sektora. Ide o známu asignačnú daň a o dodatočný model postupného poklesu asignačnej dane a kompenzácie, je skutočným donorstvom. Takže vzhľadom na vývoj, na vývoj ekonomiky je tu istý návrh na zmäkčenie toho celého, celého procesu, takže si neviem predstaviť stotožniť sa s týmto pozmeňovacím návrhom pána Ivana Švejnu, preto žiadame vyňať na osobitné hlasovanie.
No a aby som teda splnil slovo, ktoré som dal pánovi podpredsedovi. Budem veľmi stručný, ale chcem reagovať vlastne z prvého čítania. Pán minister vlastne obvinil mojich kolegov, tuším Braňa Ondruša a, a Jozefa Buriana alebo obvinil, šťuchol si do nich, že sú lobisti, pretože si dovolili, dovolili nesúhlasiť s, s jeho návrhom na to, aby v podstate výhody odpisovania pri lízingu boli zrušené, čo sa vlastne za pár minút môže udiať aj hlasovaním v tejto snemovni. No, je to otázka, ako to vnímate, pán minister, lebo naozaj je tu proste hlasné "nie" tomu, aby, aby po dvadsiatich rokoch lízing ako finančná služba bol, zmizol z, z povrchu slovenského z toho pohľadu, že sa naozaj dostane do nevýhodnej situácie. Je úplne jasné, že podnikateľská obec, určite aj v rámci projektu Singapur, by nemala zahrnuté takéto plány, aby, aby, aby lízing rušila, pretože je to spôsob, akým sa dá dostať k základným prostriedkom, k autám, k nehnuteľnostiam a podobne.
No a keď chceme hovoriť o lobingu, pán minister, tak musíme sa opýtať aj na to, komu, komu je to prospešné? Rozpočtové dopady sú veľmi, veľmi otázne. Mali sme včera výbor, kde sa predstaviteľ inštitútu finančnej politiky natiahol k zástupcom lízingových spoločností, a máme tam proste rozdiel od plus 3 miliónov eur do mínus 1 milióna eur pre štátny rozpočet. Je tam ešte hotovostný výpadok, potom tam máme nejaký esovský dopad, no nemám pocit, že je to úplná istota, ako to nakoniec dopadne, ale v každom prípade, ak ten lízing skončí, tak ten prístup podnikateľov sa zhorší z toho pohľadu, že jediným partnerom sa stane v podstate len banka, pretože prečo by to inak robili cez lízingové spoločnosti, ktoré si ešte budú, samozrejme, robia to za zisk, tak kvôli zisku, takže si k financovaniu, ktoré dostávajú od banky ešte niečo priložia. Takže mne z toho nevychádza nič iné, pán minister, že len tento návrh možno pomôže štátnemu rozpočtu. O tom sú nejaké rozpaky, ale určite pomôže bankovému sektoru a bankám, pretože keď, keď sa zníži objem služieb, ktoré poskytuje lízing, tak sa to presunie do bánk.
No a musím povedať, že aj návrh, ktorý sa mal týkať stavebných sporiteľní, ktorý je síce niekoľkýkrát zo stola aj preč, mal podobné pozadie, pretože, pretože vážne atakovanie stavebného sporenia, samozrejme, z neho má aj výhody bankový sektor, aj keď tam je to druh kanibalizmu, lebo matkami alebo akcionármi stavebných sporiteľní sú zase samotné banky, no ale musíte, je vám úplne jasné, že, že je tu súboj o, o vklady na trhu, či by im to vyhovovalo.
Takže ak hovoríme o lobingu, tak buďme k sebe naozaj otvorení a čestní. Aj zrušenie lízingu niekomu vyhovuje a určite to vyhovuje bankovému sektoru, ktorú, ku ktorému ste vy ako zvyčajne veľmi, veľmi láskavý.
A viete ešte, keď sa tu hovorí o tom, že je to, to je ináč, to je pre mňa fascinujúce, že je to spravodlivé a správne, tak musíte si, pán minister, uvedomiť, že lízing tu bol aj pred vami, teda aj za vás, aj táto konštrukcia odpisovania, aj za nás, čiže nie je to výmysel našej, našej vlády, takže na tú spravodlivosť zrejme nejako len teraz prichádza, Primárny je zrejme fiškálny dôvod, alebo neviem aký, teda aký. Snáď sa to dozvieme.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
24.
Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v dobrej nálade ukončil rozpravu k prvému čítaniu návrhu tohto zákona.
Najprv by som rád vysvetlil, prečo poslanci klubu SMER-u - sociálnej demokracie nehlasovali za skrátené legislatívne konanie, pamätáte si zo včerajška vystúpenie šéfa nášho klubu. Nie je to žiadna vecná, obsahová potýčka, ide o to že, že vnímame návrh toho zákona ako naozaj príliš vážnu vec na to, aby sme to sfúkli za jedno popoludnie. A myslím si, že bude úplne namieste, aj keď sa presadila forma skráteného legislatívneho konania, bude namieste, aby sa týmto návrhom zákona detailne zaoberali aj uvedené výbory Národnej rady. A je tu ale jedna kľúčová, kľúčová vec, a to je vývoj v eurozóne, vývoj v Európskej komisii. Návrhy, ktoré sú naozaj zo dňa na deň veľmi revolučne formulované pani Merkel a prezidentom Sarkozym, ktoré majú vlastne smerovať k väčšej fiškálnej integrácii a k novým pravidlám správania sa v oblasti verejných financií jednotlivých krajín eurozóny.
Z tohto pohľadu sa na stole objavujú práve v Bruseli posledné dni návrhy, ktoré by mohli zasahovať aj do konštrukcie tohto ústavného zákona.
Keďže hovoríme o ústavnom zákone, nebude ani jednoduché a nemalo by byť, ani nebolo by to ani správne, aby sa novelizoval tento zákon každú chvíľu. Preto sa my naozaj prihovárame za to, aby došlo k podrobnej analýze posledných návrhov, ktoré prichádzajú z Bruselu. Požiadame o to aj, aj predstaviteľov ministerstva financií, ktorí majú najviac informácií, keďže sa naživo zúčastňujú týchto rokovaní, a potrebujeme v podstate veľmi aktuálnu, aktuálnu dopadovú krátku analýzu súladu posledných návrhov Európskej komisie s konceptom nášho zákona, pretože sú, opakujem, už sa tam objavujú niektoré veci, ktoré by mohli byť korigované, a mohli by sme ich potom v, vo výboroch Národnej rady upraviť.
Takže aj z tohto pohľadu sa budeme prihovárať aj pri skrátenom legislatívnom konaní za to, aby bolo druhé a tretie čítanie odsunuté minimálne o pár dní, určite po rozprave o štátnom rozpočte, a aby sme ten čas využili na to, aby sme si boli istí, že pristúpime k takému textu zákona, ktorý bude hlboko aktuálny a bude kompatibilný s postupmi eurozóny.
No, k veciam, ktoré odzneli k rozprave. Ja som hneď v úvodnom slove povedal, že určite mediálne najatraktívnejšia je téma limitu na dlh, a k tomu sa aj v podstate tí, ktorí tomu ako-tak rozumejú, aj vyjadrovali. No, chcem povedať, že ale ten zákon je oveľa, oveľa dôležitejší a obsahuje v sebe aj, aj ďalšie prvky, ktoré sú možno ešte dôležitejšie ako samotný limit na dlh. Tento zákon hovorí totiž o, naozaj o zodpovednosti a o tom, že sa ide robiť konečne systémový poriadok vo verejných financiách.
Tento zákon hovorí o daňových výdavkoch. Dámy a páni, a to je, to je naprieč, naozaj 20 rokov dozadu. Myslíte si, že v krajine je niekde centrálne evidované všetky, všetky daňové úľavy, ktoré vlády podávali? Myslíte si, že daňové úľavy, ktoré boli investorom schválené minulý týždeň, tých deväť úľav, sú niekde jasne evidované transparentne, že sa s nimi, že s nimi budete proste pracovať podľa dnešných platných zákonov? Nie, nie sú. A takto proste, tento zákon napríklad hovorí o tom, že daňové úľavy, to znamená daňové prázdniny, ktoré dostávali a dostávajú investori, musia byť pri každom zákone o štátnom rozpočte v záverečnom účte evidované, aby sa vedeli porovnávať, aby sme vedeli, vedeli s týmito peniazmi narábať, lebo je veľmi jednoduché dávať daňové úľavy, lebo to sú peniaze, ktoré ako keby nikdy neprišli, ale pohľad na ne, ak je, ak je jasné koľko, o koľko peňazí ide, je, je iný, ako keď o nich vôbec netušíte a neviete.
Máte pocit, druhá téma, že štát, ministerstvá, rezorty, majú totálny detailný prehľad o svojom majetku? Ja vám poviem príklad z ministerstva obrany predchádzajúceho obdobia, kde, kde súkromný investor upozornil ministerstvo, že, že má niekde nejaký pozemok. Ako neexistuje podrobná evidencia štátneho majetku. Bohužiaľ, je to, je to tak. Dnes sa vraciame k tomu, že, že koncept čistého bohatstva, to je proste koncept, ktorý, ktorý je úplne nový princíp a, samozrejme, nedostaneme sa do toho stavu ani za mesiac, ani za rok a možno ani za päť rokov, ale štartujeme proces o tom, aby sme mali úplne jasný prehľad o tom, aký má štát majetok, v akých cenách, aká je amortizácia, aké má pohľadávky, aké má záväzky.
Hovorí sa o, o implicitných záväzkoch, to je ďalší obrovský problém v tejto krajine. To sú proste skryté dlhy. Sú to skryté dlhy samospráv, sú to záväzky, ktoré, ktoré vyplývajú z legislatívy, z Európskej únie, sú to záväzky skryté v železniciach, v nemocniciach, ktoré sa často neevidujú a vylepšujú tak alebo onak bilanciu.
Takže toto sú, toto sú témy, ktoré sú tu obsiahnuté, a určite je to krok k lepšiemu a môže si o tom neviem kto hovoriť neviem čo. Ak hovoríme o tom limite, ja sa tam, zastavím sa pri tej šesťdesiatke. Nemám dôvod sa tu teraz hádzať o barikády, že či je to dobré alebo zlé číslo. Chcem vás len upozorniť, kolegovia, hlavne tých, ktorí budú hlasovať za štátny rozpočet zajtra, pozajtra, v utorok, že ak ho schválime v tej podobe ako, ako je konštruovaný pri tom vybájnenom raste, ktorý tam je uvedený, tak sa cez hranicu 50 percent prípadnej recesie dostane budúci rok, kolegovia, budúci rok. A to by som chcel vidieť tých hrdinov, proste, lebo treba byť hrdinami teraz, keď sa, keď sa koncentruje, keď sa robí tento rozpočet, a teraz by bolo prijímať potom opatrenia, aby sme sa nedostali k tej hranici.
Takže je naozaj namieste dnes, keď nevieme, čo bude, čo bude na jar, čo sa udeje na jeseň, hovoriť bez nejakých dodatočných demagogických a hrdinských rečí o tom, ako nedosiahnuť hranicu 50 percent, ako nedosiahnuť hranicu 55 percent. Ale to, čo dostávame aj, aj od vás, aké sú recepty, sú o tom, že sú predčasné voľby, že sú tu nejaké recepty, ktoré ale nikto nikdy ani nevidel, ani o nich nechce hovoriť, a má ich prijať ďalšia vláda alebo ďalšia exekutíva.
Takže to má všetko, tak ako je to vo vesmíre, všetko je so všetkým spojené. Takže by som poprosil hrdinské reči o, o tom, aká, aký má byť limit, že mal by byť 50 alebo 40 percent, áno. Španielsko má, má dlh na úrovni 60 percent a má problémy s financovaním. Ale treba si uvedomiť, že ten limit 60 percent je, je krajná hranica a koncept tohto zákona hovorí o, o takzvanom pásme bolesti, ktoré začína od 10 percent dole, a ja vám oznamujem, že ak pristúpime ku koncepcii rozpočtu na budúci rok tak, ako to zatiaľ vyzerá, tak tú hranicu bolestivosti dosiahneme už budúci rok aj, aj pričinením niektorých kolegov odtiaľto, či sú fasádnici alebo nie sú fasádnici, to je, to už na nich nezáleží.
Chcem povedať, a museli ste to vycítiť, napriek nejakej, jedným-dvom potýčkam, že ten zákon bol a je ojedinelým projektom, že vznikal v nejakej atmosfére konštruktívneho dialógu, často apolitického, s jediným a jediným zámerom dosiahnuť dohodu ako prejav zodpovednosti v časoch, ktoré sú nevídané a ktoré sme nikto nikdy nezažili.
Z tohto pohľadu to bola aj pre mňa osobne ojedinelá, ojedinelá skúsenosť, ktorá naozaj začala pred tými dvoma rokmi v jednom nemenovanom bratislavskom hoteli, a bol to istý typ slovenského typu vianočnej dohody, ktorý dochádza k cieľu. Nechcem byť sentimentálny, ale určite má význam sa aj pri tomto pozastaviť, a určite aj v druhom čítaní sa bude treba vyjadriť hlavne k témam, k témam, ktoré som tu načrtol. A to sú kryté dlhy, to je proste význam a postavenie samospráv v tomto zákone, a to je aj otázka, ktorá konečne, tento zákon totiž úplne v plnej nahote odhalí aj problémy miery prerozdeľovania a daňové kvóty dva, to znamená celkových príjmov štátu na, na celkovom HDP a schopnosti financovania verejných, verejných služieb ako takých.
Toto sú témy, o ktorých by sme mali detailnejšie hovoriť v druhom čítaní a, samozrejme, aj na výboroch.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
2.
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dobré ráno prajem všetkým. Dovoľte mi s veľkou dávkou zadosťučinenia, ale aj pocty, aby som mohol predniesť návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Urobím tak, samozrejme, v mene všetkých poslancov klubu politickej strany SMER - sociálna demokracia, ale urobím tak, samozrejme, aj v mene ďalších predkladateľov tohto zákona, ktorými sú Ondrej Matej z SDKÚ, Ivan Švejna z MOST - HÍD-u, Tóno Marcinčin z KDH, Ján Mikolaj z, z, zo strany SNS a Jozef Kollár, samozrejme, zo strany SaS. To znamená v mene všetkých poslancov, ktorí zastupujú všetky poslanecké kluby všetkých politických strán, ktoré sú dnes v Národnej rade Slovenskej republiky.
Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je obmedzenie presúvania neúmerného finančného bremena na ďalšie generácie a zvýšenie dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch. Asi netreba zdôrazniť, akú dôležitosť majú takéto a podobné legislatívne zámery v časoch finančnej a dlhovej krízy. Návrh nového fiškálneho rámca na Slovensku, aj keď je výsledkom dvojročného intenzívneho procesu, je v súlade so zámermi európskych autorít na posilnenie národných rozpočtových rámcov. Nedávno schválená legislatíva na európskej úrovni poukazuje na nutnosť prijatia fiškálnych pravidiel konzistentných s Paktom stability a rastu na národnej úrovni, ktorých plnenie by malo byť monitorované a hodnotené nezávislými fiškálnymi inštitúciami.
Návrh ústavného zákona definuje niekoľko ukazovateľov v článku II, ktoré by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení fiškálnej politiky z pohľadu smerovania k dlhodobo udržateľnému stavu. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, základný scenár, čisté bohatstvo štátu, štrukturálny deficit, implicitné záväzky a daňové výdavky jasne vymedzujú rámec pre analytické hodnotenie a monitorovanie fiškálnej politiky.
Popredné miesto medzi nimi má koncept čistého bohatstva, to je úplná novinka, ktorý je základným kameňom filozofie celého návrhu. Čisté bohatstvo je vlastným imaním štátu v ponímaní firemného, firemného vnímania vlastného imania a predstavuje toto čisté bohatstvo dôležitý krok vpred vo zvýšení transparentnosti verejných financií. Nad konceptom čistého bohatstva, ako základným kameňom návrhu, sú definované štyri fiškálne pravidlá. Horný limit na dlh verejnej správy, to je pravidlo, ktoré je asi najviac aj mediálne popularizované a vnímané. Potom sú tam výdavkové limity, osobitné pravidlá pre samosprávy a pravidlá transparentnosti.
Najdôležitejším pravidlom návrhu je naozaj horný limit na verejný dlh, ktorý je dlhodobo zadefinovaný v článku V na úrovni 50 percent z hrubého domáceho produktu. Ale vzhľadom na veľkú súčasnú neistotu ohľadom riešenia finančnej a dlhovej krízy, horný limit štartuje dnes na úrovni šesťdesiatich percent hrubého domáceho produktu a do roku 2028, postupne od roku 2017, každý rok o jeden percentuálny bod klesá až na tých 50 percent, čo je cieľová hranica.
Návrh zákona obsahuje postupné sankčné mechanizmy, ktoré sa aktivujú ešte pred dosiahnutím horného limitu. Po prekročení hranice 50 percent pri tom základnom scenári ministerstvo financií zasiela Národnej rade písomné zdôvodnenie spolu s návrhom opatrení na zníženie dlhu. Po prekročení hranice 53 percent vláda predloží na rokovanie Národnej rady zoznam opatrení na zníženie dlhu a zároveň sa zmrazia platy členov vlády. Ak výška dlhu presiahne 55 percent, a to už začínajú, by som povedal, opatrenia, ktoré začínajú naozaj bolieť, okrem predchádzajúcich opatrení ministerstvo viaže v aktuálnom roku, keď sa dozvie o tom, že, že dlh presiahol 53 percent, v aktuálnom roku viaže 3 percentá výdavkov v štátnom rozpočte, zakazuje sa čerpanie rezervy vlády a premiéra a vláda môže do Národnej rady predložiť iba taký rozpočet, kde nedochádza k medziročnému nárastu verejných výdavkov. V prípade, že by verejný dlh prekročil 57 percent, ako ďalšia sankcia pribudne nutnosť predkladať vyrovnaný rozpočet. Sú to holé a jednoduché vety, ale za nimi sú veľmi, veľmi závažné opatrenia.
Po dosiahnutí alebo pri prekročení horného limitu šesťdesiatich percent sa k všetkým tým predchádzajúcim opatreniam pripája aj hlasovanie, akési povinné vyvolanie hlasovania o dôvere vláde v parlamente. Najtvrdšie sankcie, treba ich vnímať od pásma päťdesiatich piatich percent, sa neuplatňujú dva roky po parlamentných voľbách a tri roky po aktivácii únikových klauzúl. Únikové klauzuly, okrem vojnového stavu, sú definované ako vážna recesia. Skúsenosti s ňou máme z roku 2009 hlavne, tam je to evidentne, evidentne parametricky nastavené na podobnú situáciu, keď došlo k prepadu rastu zo šiestich, vyše šiestich percent HDP do, do poklesu ekonomického rastu skoro piatich percent. Čiže vojnový stav je, je, patrí medzi výnimky a potom je tam otázka, otázka vážnej recesie, ale takisto sa vníma ako, ako možnosť únikovej klauzuly výrazný jednorazový negatívny vplyv na verejné financie, ktorý mohol byť spojený s prírodnou katastrofou a s následným riešením škôd so záchranou bankového sektoru a s realizáciou medzinárodných záväzkov, a to vtedy, ak prekročia tieto opatrenia viac ako 3 percentá HDP v jednom roku.
Druhým fiškálnym pravidlom návrhu ústavného zákona sú výdavkové stropy, ktoré však budú detailnejšie špecifikované a rozpracované v osobitnom zákone neskôr.
Tretím pravidlom sú dodatočné ustanovenia pre hospodárenie samospráv. Už pri hornom limite na verejný dlh sú definované rovnaké požiadavky na rozpočty samospráv ako na celkový rozpočet verejnej správy.
V osobitných ustanoveniach sa ešte definuje aj finančná pokuta, ktorá vchádza automaticky do platnosti, ak dlh samosprávy prekročí 60 percent zo skutočných bežných príjmov z predchádzajúceho roka. Výška pokuty sa vyčísľuje ako 5 percent z rozdielu medzi aktuálnym dlhom a hranicou šesťdesiatich percent.
Okrem pokuty sú dôležitými ustanoveniami aj deklarácia takzvaného "no-bailoutu", keď štát nezabezpečuje platobnú schopnosť samosprávy na jednej strane, ale je tam aj ústavným zákonom zadefinovaná ochranná klauzula pre samosprávy, ktorá hovorí, že štát pri presune nových kompetencií musí súčasne poskytnúť aj zodpovedajúce finančné zabezpečenie. Toto, samozrejme, reaguje na, na skúsenosti samosprávy z minulých období, keď sa tak dialo. Tu musím takisto podotknúť, že spolu s návrhom tohto ústavného zákona v tejto Národnej rade bude po dohode so samosprávou prerokované aj uznesenie Národnej rady, ktoré bude zaväzovať akúkoľvek vládu k tomu, aby, aby urobila akúsi inventúru kompetencií samosprávy s potrebami ich finančného zabezpečenia. Takže toto, o tomto uznesení Národnej rady sa budeme, samozrejme, veľmi úzko baviť práve v súvislosti aj s týmto zákonom.
Štvrtým pravidlom sú požiadavky na transparentnosť, jednak v oblasti základných makroekonomických a daňových prognóz pre rozpočet, ako aj pri definícii obsahu základných rozpočtových dokumentov. Návrh zákona dáva legislatívnu oporu už existujúcim dvom výborom pre makroekonomické a daňové prognózy, ktoré úslužne fungujú pri ministerstve financií už od roku 2004.
Výbory by, výbory by mali zverejňovať svoje prognózy minimálne dvakrát do roka podľa tohto zákona a návrh zákona obsahuje aj minimálne požiadavky na rozpočet a štátny záverečný účet z hľadiska údajov, ktoré musí poskytovať. Tieto kľúčové dokumenty by mali obsahovať konsolidovanú bilanciu, implicitné a podmienené záväzky, daňové výdavky, čisté bohatstvo, ale napríklad aj hospodárenie štátnych podnikov alebo základné parametre stratégie manažovania štátneho dlhu. Spomínané fiškálne pravidlá by mali byť hodnotené a monitorované nezávislou radou pre fiškálnu zodpovednosť. Rada by mala mať troch členov a štíhly analytický tím a mala by byť financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska. Funkčné obdobie členov je sedemročné a neobnoviteľné. Predsedu rady na návrh vlády volí Národná rada trojpätinovou väčšinou, ďalších dvoch členov na návrh prezidenta a guvernéra volí Národná rada nadpolovičnou väčšinou. Pri voľbe prvej rady je nutná trojpätinová podpora pri všetkých členoch, to znamená, opäť ústavná väčšina a ústavná zhoda naprieč celým politickým spektrom trojpätinovou väčšinou.
Otázka pôsobnosti tejto rady, veľmi dôležitá vec, je v štyroch kľúčových oblastiach. Vypracuváva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 31. marcu a vždy do tridsiatich dní po prerokovaní programového vyhlásenia novej vlády. Vypracuváva a predkladá na rokovanie Národnej rady správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, a takisto pravidiel rozpočtovej transparentnosti podľa tohto zákona za predchádzajúci rozpočtový rok vždy do 31. augusta daného roku. A vypracuváva a zverejňuje z vlastného podnetu stanovisko k legislatívnym návrhom, predkladaných na rokovanie Národnej rady, najmä z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy a z hľadiska dopadu na dlhodobú udržateľnosť. Takéto stanovisko môže budúca fiškálna rada vypracovať aj na podnet poslaneckého klubu.
Po ďalšie, vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s hodnotením a monitorovaním vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a s hodnotením plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Účinnosť tohto zákona sa predkladá od 1. marca 2012, pričom ustanovenia týkajúce sa samospráv by mali vstúpiť do platnosti 1. januára 2015.
Toľko opis základných princípov, ktoré návrh ústavného zákona obsahuje, a toľko aj moje úvodné slovo. Poprosím kolegov, ktorí sa hlavne podieľali na tvorbe tohto zákona, aby, aby sa eventuálne v následnej rozprave k tomuto vyjadrili.
Ďakujem.
|
24.
Ďakujem pekne. Dámy a páni, je krásne mať idey, je ale niekedy nebezpečné mať fixné idey a opäť vy, dámy a páni z SaS, vy už ste minuli nejaké prostriedky z verejných zdrojov na organizovanie nie veľmi vydareného referenda na túto tému. Ja vám neuberám možnosť presadzovať, presadzovať túto myšlienku, ja sa dokonca nebudem zastávať ani dokonalosti terajšieho systému, ale čo je kľúčové, ani nie je to, že či ste navrhli tento zákon ešte v čase, keď ste si mysleli, že tu budete večne, ale dôležité je to, že sa snažíte presadiť tento zákon v momente, keď všetci vieme a vie to hlavne váš minister financií, že o pár týždňov, o pár dní príde s novou prognózou vývoja ekonomiky na najbližšie roky. Len na budúci rok sa dá odhadnúť, že prídeme o ďalších 300 - 400 miliónov eur na príjmoch štátneho rozpočtu. Návrh, ktorý je na stole rozpočtu, má veľkú dieru v rokoch '13 a '14 dnes, vo výške 450 miliónov eur. A vy hráte, a na to sa vás snažíme upozorniť, vy hráte s falošnou kartou. Ako, nie je možné zrušiť spôsob financovania, zrušiť časť príjmov rozpočtu, lebo dá sa to tak vnímať, že koncesionárske poplatky sú formou príjmov štátneho rozpočtu, aj keď priamo viazané, bez toho, aby ste odpovedali, ako tento príjem nahradíte. Čiže nás, všetkých nás čaká debata o tom, aká bude miera prerozdeľovania, aký bude podiel príjmov na HDP, váš minister, váš štátny tajomník na ministerstve financií roní krokodílie slzy, sa nedajú utiahnuť verejné služby z terajšieho objemu daní a vy idete vykrojiť časť, časť príjmov týmto zákonom bez odpovede na to, ako to urobiť v budúcnosti. A to je, to je na tom to falošné, chcete nakoniec zvýšiť DPH alebo na, priam by to hralo s týmito číslami, chcete, toto má byť odpoveď o rok alebo o dva?
|
Ďakujem, pán predsedajúci, za obdobie nadštandardnej tolerancie.
A ja budem reagovať na pána poslanca Dostála. Pán poslanec, ale veď vy ste sa napr. nechali vyhodiť alebo vytlačiť z recepcie čínskeho veľvyslanectva z toho dôvodu, že ste chceli dať signál, že vás niečo zaujíma, resp. že chcete nastoliť nejaký problém. Nejakým spôsobom ste proste prejavili záujem o nejakú problematiku. A patrične vám bolo aj dané najavo, čo si dotyční tí ľudia o tom myslia. Ale to isté platí aj o zákonoch. Dať do zákona ustanovenia, ktoré vytvárajú zdvihnutý prst, samozrejme, to nie je 100-percentná práca urobená, lebo na druhej strane tu musíte mať nejaké orgány, orgány dohľadu, alebo rezort financií, ktorý či už verbálne, ale hlavne výkonom svojej kontroly bude vytvárať dusno, ak to chcete povedať preto, aby toto, s čím tie inštitúcie, ktorých nie je nekonečný počet, je ich 26, to znamená, sú kontrolovateľné a dá sa na ne vytvárať nátlak, sa vyhrážajú, sa nedialo. Všetko. Ďakujem.
|
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, priatelia, máme za sebou celkom zaujímavú debatu, ktorá prebehla pred pár minútami na výbore pre financie a rozpočet, ktorá sa niesla v duchu rozprávky tuším Soľ nad zlato, kde sa hovorilo, čo je přiměřeně, ako sa pridáva přiměřeně toho či onoho korenia do práce, bola to debata o výške odvodu. Je veľmi dobré, že rok sa pokúšame presadiť podobný typ odvodu, podobný typ bankovej dane, ľudovo povedané.
Viete veľmi dobre, že nášmu parlamentu bol doručený návrh zákona, ktorý sa ale nedostal do programu tejto schôdze, pretože sa dodržiava, svätí sa pravidlo šiestich mesiacov. Naposledy sme tu boli na jar s týmto zákonom, tak sa vláde podarilo nás obísť poza chrbát skráteným legislatívnym konaním. A máme na stole návrh alebo text zákona, ktorý dobre poznáte, a rokujeme o ňom.
Dobre, treba poznamenať a treba akože naozaj korektne pripustiť to, že tie naše návrhy zákonov sa naozaj dosť podobajú, s čím som ja veľmi spokojný, pretože pred rokom tu, naopak, ste z nás robili komediantov. Ale je to založené na základe vybraných pasív, identické ako u nás. Je to nejaké percento z tejto základne. Je tam použitie, ktoré v podstate kryje deficit štátneho rozpočtu, čo je, ináč, veľmi filigránsky urobené, ale dobre, je to, samozrejme, z rozpočtových dôvodov. Myslím si, že ľuďom treba hovoriť pravdu a len pravdu. A tou pravdou je, že tento odvod sa bude používať na krytie výdavkov rozpočtu verejnej správy.
No v čom máme odlišný názor. Je to výška odvodu. Viete veľmi dobre, že my sme navrhovali vyšší odvod. Ten je aj v návrhu zákona uvedený. Je to 0,7 % z tej danej základne, k čomu o chvíľku prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Tá debata na výbore hovorila o tom, že už rozhodnutie o 0,4 % je viac-menej založené na politickom rozhodnutí a na objektívnych potrebách rozpočtu, a nie na základe nejakej hlbokej analýzy, to si treba proste priznať, pred pár týždňami to bolo 0,2 %, ako absolútny strop, teraz je to 0,4 %. A my prichádzame s návrhom 0,7 % s pripomenutím, že navýšenie čistého zisku bankového sektora minulý rok bolo vyše 100 %, navýšenie čistého zisku bankového sektora za prvých šesť-sedem mesiacov je zatiaľ evidované v úrovni 80 %.
Chcem pripomenúť a uviesť príklad, ktorý som uvádzal aj na výbore. Je to repatriácia dividend. Len tri najväčšie slovenské banky, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Všeobecná úverová banka repatriovali, teda poslali svojim matkám dividendy v objeme vyše 170 mil. eur. To je podobná suma, akú navrhujeme vybrať od bankového sektora týmto odvodom. Prečo to tie banky urobili? No preto, že ich matky sú v problémoch. Posielajú proste tieto eurá domov, aby si riešili vlastnú potrebnú kapitalizáciu a aby sčasti z týchto svojich ziskov v krajinách svojich matiek platili presne takýto typ odvodu, ktorý sa teraz snažíme zaviesť, kde napr. v Rakúskej republike, viete, že Rakúsko je najväčší zahraničný investor v bankovom sektore na Slovensku, takýto typ odvodu už bol zavedený od 1. januára tohto roku v celkovom objeme 0,5 mld. eur. Čiže čo sa stalo tým, že rok meškáme s týmto zákonom? Napr. cez tieto banky odišli peniaze do Rakúska, do rakúskych matiek a odtiaľ ich časť do rakúskeho štátneho rozpočtu. To je realita. To je realita a ja som rád, že máme aspoň konsenzus v tom, že treba urobiť poriadok aj doma a treba, aby sa aj tieto finančné inštitúcie podieľali na príjmoch štátnych rozpočtov nielen v krajinách svojich matiek, ale aj u nás doma.
Prečítam, pán spravodajca, pozmeňujúci návrh, potom vám ho aj odovzdám, k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.
§ 3 ods. 2. Pôvodné znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,4 %.“ A navrhované znenie je: „Sadzba odvodu na príslušný kalendárny rok je 0,7 %.“
Odôvodnenie. Banky na území Slovenskej republiky zvýšili zisk doteraz v tomto roku o viac ako 80 %, čo dáva reálny predpoklad ziskovosti aj do budúceho roka. A preto návrh zvýšenia sadzby odvodu na príslušný kalendárny rok na 0,7 % nemá významne negatívny vplyv na hospodárenie týchto bankových inštitúcií. A zároveň toto zvýšenie bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejných financií o cca 100 mil. eur. Uvedené zvýšenie príjmov verejných financií dáva vláde väčší predpoklad na nezvyšovanie daní, hlavne nepriamych daní, ktoré inak negatívne ovplyvnia hospodárenie obyvateľstva.
To bol pozmeňujúci návrh 1.
Ďalšia téma, téma, ktorú nastoľujú ani nie tak poslanci Národnej rady a možno ani nie tak hlasno zástupcovia regulátora, či je to ministerstvo financií alebo centrálna banka. Ale túto tému nastoľujú samotní bankári, ktorí sa hlasne dennodenne vyhrážajú, že prenesú tento odvod do ceny svojich služieb. Zaznelo to koniec koncov aj z príhovoru napr. pána poslanca Ďurkovského. Tá hrozba tu, samozrejme, je. Ale my odmietame toto prijať ako holú pravdu, ako fakt. A pán minister to musí uznať, veď z jeho dielne vyšli niektoré zákony, ktoré reagujú na situáciu na finančnom trhu, keďže sami uznávame, že máme najvyššie úroky na hypotéky v eurozóne a žiadny bankový odvod doteraz zavedený nebol.
Ak hovoríme o zvýšení ziskovosti bankového sektora v minulom, ale aj v tomto roku, v tomto roku je to o tých 80 % plánovaných, tak vás chcem upozorniť, že súčasťou toho zvýšenia je zvýšenie výnosov bánk z poplatkov o vyše 15 %. Takže banky zvyšujú poplatky aj dnes a žiadny odvod nebol zavedený. Je tu niečo zhnité v tomto štáte dánskom, v tejto veci. Je to ťažká vec, je to ťažká vec pre regulátora či rezort financií alebo centrálnu banku, teraz odhliadnuc od zafarbenia ľudí, ktorí tam sedia, lebo je to sofistikovaný súper. Ale miera arogancie, ktorou sa bránia proti zavedeniu tohto odvodu, nám dáva o to väčší dôvod na to, aby táto problematika bola pod drobnohľadom. A aj preto si dovoľujeme predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý sa volá vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 535). Ja vám ich prečítam.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. Článok III sa dopĺňa o nové body:
Bod 1: „Platiteľ sám znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, príp. vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné finančné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom. Ak platiteľ zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich finančných služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom, tak skutočné dôvody zvýšenia ceny poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jasné, jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou odvodov a splátok odvodov ustanovených týmto zákonom.“
Bod 2: „Porušenie ustanovenia odseku 1 je nedostatkom v činnosti platiteľa, za ktorý je orgán dohľadu nad finančným trhom15) príslušný uložiť platiteľovi opatrenia na nápravu a sankcie podľa osobitných zákonov16), ktoré sa vzťahujú na nedostatky v činnosti platiteľa.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 15 a 16 znejú: „15) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 16) Napr. § 50 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie. Navrhujeme do zákona doplniť spoločné ustanovenia, ktorými sa bankám vyslovene uloží, že z dôvodu súvisiacich s úhradou navrhovaných odvodov sa nesmú zvyšovať ceny ich služieb, za porušenie navrhnutých pravidiel bude možné bankám ukladať opatrenia na nápravu a sankcie podľa § 50 zákona o bankách.
Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý sa má zaoberať danou problematikou.
O tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý som avizoval na našom finančnom a rozpočtovom výbore, bola takisto debata. Bola konštruktívna, bolo jasne povedané, že je to otázka regulátora. Tým regulátorom je, samozrejme, orgán dohľadu, Národná banka Slovenska, a celou svojou činnosťou a pôsobením aj samotný rezort financií. Čiže toto je právny rámec, ktorý by mohol vytvoriť priestor na to, aby sa naozaj aj samotný rezort financií a hlavne orgán dohľadu mohol zaoberať neúmerným zvyšovaním cien služieb a hlavne podozreniami, že tento odvod, ktorý ako nový zavádzame, by sa automaticky mal prenášať do poplatkov.
Pre vysvetlenie. Centrálna banka veľmi presne sleduje zloženie aj samotného čistého zisku, ale aj skladbu, to znamená, aký typ výnosov sa podieľa na tomto zisku. Je tu nejaká trajektória, je tu nejaká história. Som vám, samozrejme hovoril, že napr. to je v tomto roku 15-percentný rast cien poplatkov, v minulom roku to bola takisto nejaká úroveň rastu. Nemusíme byť s ňou spokojní, ale tu je. Samozrejme, ak by došlo k tomu rastu vyššiemu, aký bol obvyklý, ak to mám tak poznamenať v ďalších rokoch v konkrétnych inštitúciách, vytvorí to priestor pre regulátora na to, aby analyzoval takúto cenovú politiku a potom príp. zasiahol. Je to nástroj, ktorý, samozrejme, dáva možnosť všetkým tým, ktorí o tom môžu hovoriť, aby mohli vytvárať tlak, tlak na to, aby to, o čom rozprávame, že naše bankovníctvo pracuje v trhovom prostredí, naozaj bola pravda, lebo síce tu máme 26 komerčných bánk, ale o trhovom skutočnom prostredí by asi vedel hovoriť aj terajší šéf nášho výboru, ktorý je bývalý, dlhoročný šéf banky, jednej z komerčných bánk, a všetci si o tom môžeme myslieť svoje.
Takže toto je odpoveď. Je to z našej strany, samozrejme, žiadosť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov či už v oblasti zvýšenia samotného odvodu, ale hlavne z hľadiska snahy zabrániť automatickému prenosu do poplatkov a do zvýšenia úrokov a cien služieb celkovo. S tým by ste snáď nemuseli mať vôbec žiadny problém. Toľkoto. Ďakujem veľmi pekne.
|
8.
Ďakujem. Ja sa ešte raz vrátim do minulosti. Včera, včera pán Turčány zo ZMOS-u, a pán poslanec Ondro Matej je svedkom, spomenul rok 2009, keď rozhodnutím vlády a výsledkom konsenzuálnej dohody naozaj bola zvýšená odpočítateľná položka pre všetkých zamestnancov a všetkých, všetkých, ktorí sú predmetom, ľudí, ktorí sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a vtedy následkom toho samospráva prišla o vyše 100 miliónov eur. A moja otázka na pána Turčányho bola ale, ale, čo sa s tými peniazmi stalo? No tie peniaze neskončili v štátnom rozpočte, tie peniaze skončili u ľudí, pretože mali vyššie čisté príjmy. Bolo to opatrenie, ktoré malo smerovať k posilneniu domácej spotreby. Ten rozdiel medzi, medzi opatrením v roku 2009 a tým, čo je teraz na stole, je v tom, že tie peniaze majú skončiť v štátnom rozpočte, beriete ich samospráve, idú do príjmov štátneho rozpočtu a na základe vášho receptu si ich samosprávy majú vybrať z vrecák opäť ľudí. Čiže to je ten rozdiel, vtedy skončili vo vreckách ľudí, pretože sa zišli čisté príjmy. Teraz, teraz sa ich disponibilné príjmy majú znížiť. Toto je rozdiel v týchto dvoch opatreniach.
Ďakujem.
|
2.
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, som posledný z tých, ktorý by povedal, že spôsob financovania samosprávy je úplne v poriadku a nedá sa ďalej zmeniť. Pán minister vo svojej úvodnej reči hovoril o superosvedčených výsledkoch fiškálnej decentralizácie, hovoril dokonca aj o veľmi intenzívnom dialógu so samosprávou pri príprave terajšieho návrhu zákona.
No, všetci máme s fiškálnou decentralizáciou svoje skúsenosti, či už tí, ktorí boli na strane exekutívy alebo tí, ktorí roky sa starajú o veci verejné v oblasti, v oblasti samosprávy.
Samospráva má svoje, svoje práva a svoje povinnosti, svoju zodpovednosť za životy, za každodenné životy našich ľudí. Už z princípu svojho pôsobenia má k ľuďom oveľa bližšie ako centrálna vláda. Z tohto pohľadu aj oveľa citlivejšie vníma, vníma potreby obyvateľov našich miest, obcí a regiónov. Chcem povedať, že skúsenosti, ktoré sme mali, hlavne, hlavne v, môžem hovoriť za obdobie rokov 2006 až 2010. Máme za sebou obdobie obrovských nadpríjmov, ktoré umožňoval dotyčný doterajší vzorec financovania samospráv v roku 2006, '07 a '08, ale máme za sebou aj skúsenosti v čase ekonomického ochladenia obrovského prepadu príjmov.
Dokonca máme za sebou aj tú skúsenosť, že sme, že sme na základe rokovania krízovej rady v roku 2009 sa dohodli so samosprávou na tom, že časť, o časť peňazí z titulu daní z príjmov fyzických osôb prišli. Tu len chcem naznačiť, že ten spôsob, akým sme došli k tomuto záveru, bol úplne odlišný, ako sa to deje dnes. Bolo to na základe dohody, a to je ten základný rozdiel, na ktorý chcem, na ktorý chcem poukázať. Áno, rozhodnutie v roku 2009, rozhodnutie o tom, že sme zvýšili odpočítateľnú položku a tým pádom sme znížili príjmy obcí o vyše 100 miliónov eur v danom období, bolo bolestivé pre samosprávu, ale na základe argumentov, ktoré sme obe strany položili na stôl, došlo k zhode. Došlo ku konsenzuálnemu konaniu oboch strán bez reptania, bez sťažností a dokonca aj bez, bez takých rečí, ktoré tu boli dnes uvedené v tejto Národnej rade. Ja musím, musím sa postaviť za svojich kolegov tu, ktorí tu hovorili predo mnou. Boli to všetko, boli to starostovia, boli to, boli to primátori, boli to predstavitelia vyšších územných celkov a som presvedčený, že tí ľudia neklamali. Hovorili presne to, čomu sa rozumejú, vedia rozrátať dopady nového vzorca financovania na každodenný život občanov.
Pre mňa poznámka pána poslanca Pada bola udivujúca, pretože to, čo spomenul, ja neviem, či žije v Michalovciach alebo v Košiciach, ale podľa mňa skôr žije na nejakom plávajúcom ostrove na jazere Guláška, lebo nemôže, nemôže atakovať poslancov Národnej rady, predstaviteľov samosprávy, že sú v konflikte záujmov. Oni jediní z nás naozaj vedia rozmeniť na drobné to, čo sa má udiať v Národnej rade schválením takéhoto predmetného zákona. Chcem poukázať aj na veľký obraz, o ktorom, o ktorom niekedy zabúdame hovoriť. Často kritizujeme a myslím, že je to naprieč vládam, ktoré, ktoré na Slovensku vládli, že máme formálne viacročné rozpočtovanie. Myslím si, že obce sú na tom, obce a samosprávy sú na tom oveľa lepšie ako, ako centrálna vláda a je úplne jasné, že si plánujú financovanie svojich potrieb niekoľko rokov dopredu. Ako pán minister potom v situácii, ak v podstate v októbri alebo v novembri bude prijatý takýto zákon, ktorý im zoberie 248 mil. eur, napr. na mesto Bratislava je to 13 mil. eur, vyčíslené úplne presne, ako si takéto mesto, takáto obec, ako sa má postaviť k svojim plánom, ktoré si úplne legitímne v zmysle zákona postavili na najbližšie obdobie?
Nemáte pocit, ja sa vás, pán minister, potom budem samozrejme pýtať, aký deficit samosprávy si budete, budete plánovať v rozpočte verejnej správy na budúci rok? Po..., v prípade, že, že prijímate takýto vzorec financovania? Lebo je úplne samozrejmé, že obce, ktorým zoberiete peniaze, a nie sú zadlžené a majú možnosti v rámci, v rámci svojich rozpočtových zákonov sa dofinancovať z úverov, že tak urobia. A viete, že to je ten problém, že obce nežijú v ESA metodike, v metodike časovo rozlíšených výdavkov a viete, že nám to, viete, že nám to, nám, centrálnej vláde, parlamentu to robí problém z hľadiska, z hľadiska záverečného deficitu. Ja, samozrejme, by som očakával väčšiu aktivitu z hľadiska ministerstva financií napr. v oblasti reportingu. Je stará známa vec, že každý minister financií, či je modrý, červený alebo zelený, je na konci roka zelený z toho, že je plný očakávania toho, ako skončilo financovanie samospráv. A možno už nie každý vie, že sa to dozvie najskôr vo februári nasledujúceho roku. Čiže to sú oblasti, ktorým by som podľa, podľa mňa, podľa mňa by sa centrálna vláda mala venovať práve tejto problematike, aby rozpočtové správanie samospráv bolo vypočítateľnejšie, aby reportovanie na centrálnu úroveň bolo, bolo de facto online alebo, aby bolo aktuálne, aby sa, aby sa prípadné, prípadné deficity za, dali, dali očakávať, anticipovať a aby sa s nimi dalo rátať aj z hľadiska realizácie rozpočtu v danom, v danom roku. Obávam sa, že ten návrh, ktorý je dnes na stole, samozrejme, ide, ide proti tejto myšlienke, pretože opakujem, ak vykastrujete, vyrežete zo dňa na deň de facto štvrť miliardy eur z financovania samospráv, je úplne logické, že tie samosprávy zareagujú z časti na základe vašich receptov, to znamená, budú musieť zvýšiť svoje originálne príjmy, ale z časti to urobia na úkor cudzích zdrojov, a tu sa dostávame do oblasti opäť neznámej, a to do oblasti, akým, akým dielom prispejú samosprávy k výslednému deficitu napr. budúceho, budúceho roka.
Nemám pocit, že dávate týmto zákonom a vzorcom financovania na túto otázku odpoveď. Budem sa vás, samozrejme, pýtať aj, ako si myslíte, ako by si mali vyššie územné celky dofinancovať rozpočtovú dieru. Ich jediný originálny príjem sú dane z motorových vozidiel. Takže aký, akú majú oni ďalšiu možnosť, aby, aby si skoro 60-miliónový výpadok dofinancovali? Opäť, opäť tá možnosť pri rozbehnutých programoch, pri čerpaní eurofondov, pri problémoch s predfinancovaním, problémoch s preplácaním dane z pridanej hodnoty budú musieť siahnuť na cudzie zdroje.
No, k celkovému zákonu, je v prvom čítaní a pri danom, v danom stave poznania vecí, musím povedať, že tento návrh zákona je zdrapom papiera, pretože je tu hlasne avizované to, že superhrubá mzda nebude. Tento vzorec financovania je postavený na superhrubej mzde. To znamená, percentá, ktoré prideľujete samospráve, nie sú dnes reálne. Druhým dôvodom, prečo je to zdrap papiera je, je to, že všetci neradi, ale akceptujeme tú realitu, že začiatkom novembra bude nová prognóza rastu hrubého domáceho produktu, a nie je žiadny dôvod si myslieť, že tá prognóza bude lepšia. Všetci priznávame a pripúšťame, že bude oveľa horšia, z tohto pohľadu aj, aj plánovaný nárast podľa pôvodného vzorca o 18 percent, bohužiaľ, zrejme nebude realitou, ale ani vami sľubovaný nárast o 3 percentá podľa tohto vzorca nebude realitou.
Pán minister, včera sedel, sedeli členovia finančného, rozpočtového výboru s predstaviteľmi samospráv kvôli téme zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tomto stretnutí boli zástupcovia SDKÚ a KDH a na vlastné oči a uši videli a počuli, aký je názor, názor predstaviteľov samospráv vyšších územných celkov, ale aj ZMOS-u na tento zákon. Je úplne prirodzené, že ak sa rozprávame, a zatiaľ sa naozaj konštruktívne rozprávame, o návrhu tohto ústavného zákona, je prirodzené, že chceme, aby mal dosah aj na rozpočtové, zodpovedné správanie samospráv. Ale včera sme dostali úplne jasnú odpoveď. Ak im opäť v rozpore s programovým rozpočtovaním, v rozpore s vypočítateľnosťou príjmov, a teraz nemyslím vypočítateľnosť z hľadiska skutočnej reality, v ktorej sa ekonomika nachádza, ale z hľadiska právnej istoty, legislatívneho vývoja, ak im, ak im meníme, ak vláda mení a parlament mení spôsob financovania diktátom, tak nie sú ochotní a schopní takúto zodpovednosť znášať. Opäť, naopak, upozorňujú úplne realisticky, že, že takýto spôsob financovania bez dohody má negatívny dopad na zadlžovanie samospráv, alebo bude mať negatívny dopad. Tak sa budeme musieť rozhodnúť, akou cestou ísť. Ja som poukázal na to, že rozdiel medzi nami v téme financovania samospráv je v tom, že my sme sa snažili o dohodu a my sme aj tú dohodu dosiahli. Je pravdou, že následne v tých najťažších rokoch predstavitelia samosprávy asi nie v dobrom spomínajú na jar 2010, keď prepad príjmov bol rádovo v desiatkach percentách, keď štát musel pomôcť a nesystémovo poskytol finančné injekcie. Bolo to rádovo raz 100 miliónov, potom 30 miliónov eur a následne už aj vaša vláda poskytla cca 40 miliónov eur, tuším, samosprávam. Bolo to v roku 2010 s istým, s istým úškrnkom musím povedať, že chápal som vtedy vaše, vaše konanie tak, že jasné, bez problémov ste samosprávu dotankovali ďalšími desiatkami miliónmi eur, pretože ten deficit z hľadiska verejného vnímania išiel na náš vrub. Čiže bez problémov ste vtedy tú samosprávu dotankovali.
Teraz im úplne v rozpore, v rozpore s tým, čo bolo im sľubované, beriete. To, čo včera na finančnom a rozpočtovom výbore počuli aj predstavitelia koalície, bolo aj to, pán minister, a na to asi nebudete môcť byť hrdý, je vyhlásenie predstaviteľov samosprávy, že, že boli oklamaní. A to tu hovorili moji kolegovia, to, čo sa dialo pri východiskách rozpočtu, to, o čom boli ubezpečovaní v júli, a to, čo sa potom následne stalo pri legislatívnom procese v auguste. Ak hovoríte, že intenzívne diskutujete so samosprávami, nie je to pravda. Vy im diktujete a jedným z dôvodov, tak to vnímam ja, prečo sa schádza mimoriadny snem ZMOS-u, je práve spôsob, spôsob komunikácie, ktorý ste zvolili. Ja chápem že tých 248 mil. eur potrebujete do príjmu štátneho rozpočtu, i keď nechápem, ako taký veľmajster v šetrení, ako ste, pán minister, vy a ako ste sa vždycky prezentovali, základný pilier konsolidácie na budúci rok pozostáva práve z peňazí, ktoré dodnes patria samosprávam. Lebo neexistuje, a možno, možno sa mýlim, ale opravte ma, neexistuje žiadne iné opatrenie, v takomto finančnom objeme, ktoré by vyšlo z dielne vlády alebo vládneho, resp. podľa mňa teraz bezvládneho zoskupenia, žiadne iné opatrenie v rádovo, v takomto objeme financií.
Takže po tom všetkom, čo som povedal, po tom všetkom, čo som počul od zástupcov samospráv, je vhodné, a to je môj procedurálny návrh, pán spravodajca, vrátiť návrh tohto zákona predkladateľovi na dopracovanie. A na dopracovanie preto, lebo som presvedčený, že samosprávy sú schopné a ochotné zodpovedne znášať, samozrejme, osud, osud krajiny v týchto ťažkých časoch, čo dokázali aj v minulosti a dokazujú to svojou každodennou prácou, i keď, pán minister, viete, tak ako ste uvádzali daňovú odvodovú reformu veľmi, veľmi nepekným vyjadrením, uvádzali ste ju spôsobom tým, že živnostníci žijú na úkor zamestnancov, prepáčte ak som to parafrázoval, ale tá podstata, ten duch tam bol z hľadiska ich príspevku do sociálneho systému, takisto túto zmenu uvádzate slovami, že nielen štát, ale aj samosprávy musia šetriť. Chcem vám pripomenúť vaše slová z predvolebnej kampane v roku 2010, keď ste bičovali nás za to, že vláda nešetrí, ale samosprávy šetria. Veľmi dobre si na to pamätám. Šetrili vtedy, šetria aj dnes, lebo musia, majú oveľa menej prostriedkov ako v minulosti a ja mám stále pocit, podľa toho, čo som počul, že sú ochotní aj počúvať, ale musíte sa s nimi rozprávať.
Náš postoj k tomu je taký, že my sme schopní podporiť zmeny, spôsoby, spôsob financovania samospráv, ale len na základe zhody s predstaviteľmi samosprávy, aj vyšších územných celkov, aj obcí, aj miest.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
68.
Ďakujem za slovo. Ja sa takisto pripájam s istou dávkou podpory k návrhu pána poslanca Pelegriniho. Veľmi dobre viete, že ide o projekt, ktorý ide naprieč niekoľkých volebných období, a že nám záleží na tom, aby sa naozaj finančná správa vybudovala na čo najpevnejších základoch. Ja sa na to pozriem trošku z iného pohľadu, nie z pohľadu lokálpatriotizmu banskobystrického, ale ja sa prihováram za pragmatizmus a za racionálny postoj. Chcem naozaj pripomenúť, že daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici bolo nedávno, nedávno mám na mysli v priebehu posledných dvoch rokov zrekonštruované s nákladmi vyše 3 miliónov eur. To znamená, je plne vybavené na to, aby plnilo tieto úlohy naďalej a nemám pocit, pán minister, že by rozpočet, či už vašej kapitoly alebo celkovo štátny rozpočet mohol počítať s ďalšími zbytočnými výdavkami.
Musím vás upozorniť na to, že váš štátny tajomník nevedel odpovedať na základné otázky z rozpočtového výboru, ktoré dostal z pohľadu toho, že máme september. Máme vysoký dátum v septembri, v podstate zmena sídla sa má udiať od 1. januára. Nedostali sme žiadnu odpoveď na to, na akú adresu to bude v Bratislave, v akých priestoroch, či to bude v priestoroch budovy vo vlastníctve štátu alebo či to bude opäť nejaký komplikovaný nájom s nejakou napínavou zápletkou alebo či to bude kúpa nehnuteľnosti. Čiže z tohto pohľadu sa dožadujem aj vašej reakcie, ako to mienite riešiť za štyri mesiace a aké budú náklady spojené zo sťahovaním, s obstaraním budovy, s rekonštrukciou a podobne. Lebo nejde len o sťahovanie ľudí, ide aj o IT - systémy, ide o celkovú schopnosť operovať z nového... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
|