322.
Už máme málo času. Ale iste, pani poslankyňa Košútová, ja si vážim, že ste doniesli odkazy, ktoré vám napísali farmári a podnikatelia. Začnem asi od konca. V žiadnom prípade si nemyslím a nehádžem do jedného vreca všetkých podnikateľov a nemyslím si, že všetci sú zlí. Tí dobrí sa potom nemajú čoho obávať. Ale skúsme, ja som za toľko rokov, ktoré tu pôsobím, som prišiel na to, že najlepšie sa človek stotožní a pochopí problémy ľudí, keď ich sám zažije. A skúste sa zamyslieť nad tým, že v ´48 roku Víťazný február pripravil týchto ľudí o pozemky. Dobre. Prišla demokracia. Tá im ich prinavrátila. S pozemkami si nevedeli sami poradiť. Jednoducho ich dali do nájmu za jasných podmienok, na základe zmluvy s konkrétnym nájomcom. A ten nájomca si povedal, tak prečo by som ja tieto dohody zmluvné mal plniť? Jednoducho jej nezaplatím ani cent. Je to nefér. Však predsa musí existovať princíp spravodlivosti, keď sa na niečom dohodneme, vlastním nejaký majetok a chcem za ten majetok získať pár eur alebo ja neviem stovky eur a na druhej strane nájomca - farmár berie od štátu dotácie, z Európskej únie fondy a nie je ochotný sa s týmito ľuďmi vysporiadať, no tak to je nefér. To je nefér a mne na tom nezáleží. Nech Platobná poľnohospodárska agentúra má s tým akokoľvek veľa problémov, narastie byrokracia. Mňa zaujímajú títo ľudia. Či dostanú zaplatené, alebo nie. Ďakujem pekne.
|
314.
Pán predseda, ja Vám to vysvetlím po siedmej hodine.
|
312.
Pán predseda, ďakujem. Dámy, páni, dovoľte, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorý predkladám spolu s pani poslankyňou Tkáčovou, o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Pokúsim sa byť stručný a poviem, čo je našim cieľom. Chceme dosiahnuť, aby majitelia pôdy dostávali za svoju pôdu nájomné, pretože, bohužiaľ, stále sme svedkami toho, že nepoctiví nájomcovia tejto pôdy si neplnia voči vlastníkom svoje záväzky, teda neplatia nájomné podľa dohody. Pritom oni zo svojho podnikania poberajú zisky a nemalé prostriedky zo štátnych dotácii. To všetko len vďaka tomu, že majú prenajatú pôdu. Sme presvedčení, že poberanie dotácii by malo byť podmienené vysporiadanými vzťahmi s majiteľmi pôdy. Stručne, ak nájomca nebude platiť nájomné, nebude môcť dostávať štátne dotácie.
Kolegyne, kolegovia, bežne sa tu stretávame s tým, že nájomca uzavrie s majiteľmi pôdy zmluvu na najkratšiu zákonom povolenú lehotu 5 rokov, niekedy ich dokonca vyzýva, aby čím skôr poslali podpísané zmluvy o prenájme, aby im mohli vyplatiť nájomné. Tým ale komunikácia s majiteľmi pôdy skončí. Nájomné nepríde, niekedy hneď od prvého roka, niekedy sa zaplatia prvé 2 či 3 roky a potom je koniec. Po uplynutí dohodnutého termínu zmluvy, spoločnosť zanikne a dlžné nájomné niet od koho vymáhať. V zápätí sa ozve iná spoločnosť, ktorá chce pozemky prenajať a celý cyklus sa pravidelne opakuje. Samozrejme, nájomca sa pritom uchádza o štátnu podporu a poberá dotácie. Tu treba upozorniť na skutočnosť, že podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy majú majitelia pozemkov povinnosť udržiavať pôdu v stave, ktorý zabezpečí jej trvalý charakter poľnohospodársky využiteľnej pôdy. Musia teda zabezpečiť jej obrábanie, inak im hrozia sankcie.
Kolegyne, kolegovia, na Slovensku je absolútna väčšina pôdy až vyše 90 % obrábaná nie ich vlastníkmi, ale nájomcami. Na rozdiel napríklad od Rakúska, Nemecka a ďalších krajín, kde farmár má vlastné pozemky alebo časť má vlastnú a časť si prenajíma, u nás podnikateľsky podnik hospodári často na pôde, z ktorej mu nepatrí skoro nič alebo si ju prenajíma úplne všetku.
Prečo to je u nás takto? Dôvodom je skutočnosť, že po roku 1948 boli vlastníci alebo priamo zbavení pôdy, alebo boli prinútili vstúpiť do poľnohospodárskych družstiev. Po roku ´89 síce získali pôdu späť, ale v absolútnej väčšine nie sú schopní ju obrábať. Nemajú potrebné stroje, zariadenia a nemajú ani prostriedky na ich zakúpenie. Niekedy by aj mali záujem na obrábanie svojej pôdy, ale nemôžu. Pôda je uprostred lánu a nie je k nej žiadny prístup. Z toho dôvodu majú vlastníci pôdy často jedinú možnosť ako pozemky udržiavať obrobené, a to je prenajať ich. To z nich robí terč spoločností, ktoré zneužívajú ich situáciu a doslova ich okrádajú. Vymáhanie prostriedkov je sťažené aj preto, že majitelia pôdy sú často vo vysokom veku, prípadne žijú v mestách vzdialených od pôdy a sídla nájomcu aj niekoľko sto kilometrov. Kým sa dokážu zmobilizovať, nájomca zanikne, tomu napomáhal všeobecne problematické a zdĺhavé vymáhanie práva súdnou cestou.
Zákon vychádza z filozofie, ktorá sa uplatňuje v tomto volebnom období a ktorá posilňuje práva vlastníkov voči nájomcom a užívateľom ich majetku. Stalo sa tak v prípade vlastníkov bytov, dereguláciou nájomného, ale aj vlastníkov pôdy pod záhradkárskymi osadami. Preto je vhodné posilniť aj práva státisícov majiteľov pozemkov voči nepoctivým nájomcom. Návrh zákona toto uskutočňuje tak, že ustanoví ako podmienku štátnej podpory riadne platenie nájomného majiteľom pozemkov. Nájomca dostane štátne dotácie len v prípade, ak vydokladuje, že platí majiteľom pôdy dohodnuté nájomné. Už doterajšia úprava zákona, o ktorom rokujeme, nájomcom ukladá povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky. Tieto údaje je tiež povinný na požiadanie poskytovať obvodnému pozemkovému úradu a poľnohospodárskej, pôdohospodárskej platobnej agentúre. Teda nájomca musí mať kedykoľvek k dispozícii všetky doklady, ktoré návrh novely požaduje. Žiadny predpis však nebráni vyplácať štátnu podporu podniku, ktorý nemá vysporiadané svoje povinnosti voči majiteľom pôdy, ktorú užíva a na ktorej podniká. Zamedzenie podpory bude účinným nástrojom na to, aby prinútili nájomcov plniť si záväzky voči majiteľom pôdy. Proti tomuto návrhu je niekoľko námietok.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory napríklad tvrdí, že je to nerealizovateľné pre veľký počet nájomných zmlúv, a teda aj dokladov, ktoré by sa museli predkladať každoročne pri žiadosti a dotácie. Napríklad upozorňuje na skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa peniaze neposielajú majiteľom pôdy na účet, ale vyplácajú sa v hotovosti v kancelárii poľnohospodárskeho podniku. Bolo by nemožné tieto doklady kopírovať a prikladať kópie k žiadosti. Zdôrazňujem, že návrh nič také nepožaduje. Žiadne stohy zmlúv ani príjmových, či výdavkových bločkov. To, čo požadujeme, je vierohodné preukázanie, že podnik platí a vierohodným dokladom je predsa účtovníctvo. Nájomca musí viesť účty, na ktorých eviduje svoje záväzky voči majiteľom pôdy a účty, na ktorých eviduje platby. Nič viac nepotrebuje.
Podstatné je jedno, ak nájomca pozemkov požiada o dotácie a doloží to účtami, tak dostane dotácie. Ak sa objaví nejaký majiteľ pôdy, ktorý sa bude sťažovať, že nedostáva zaplatené, je toto preveriteľné a ak sa ukáže, že nájomca naozaj neplatí, bude mať vážne problémy, pretože už bude mať do činenia nielen s majiteľmi pôdy, ale aj so štátom. Som presvedčený, že to bude dostatočná motivácia k plneniu si záväzkov.
Za absolútne perfídnu námietku proti návrhu považujem výroky, že majitelia pôdy by mali byť radi, že ich pôdu niekto obrába a platí dane z pozemkov. Teda podnikanie na cudzích pozemkoch by vlastne malo byť chvályhodným činom. Verím, že tento princíp sa nestane pravidlom aj v iných oblastiach nášho života. Bohužiaľ, vieme aká je situácia, zákony sú v prvom čítaní, toto je posledná oficiálna schôdza. Pevne verím, že táto agenda bude platná aj v budúcom volebnom období a pevne verím, že ja sa stanem jej gestorom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
30.
Pán predsedajúci, ctené dámy, kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch v dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 572, v prvom čítaní. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 odsek 3, písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, za gestorský výbor navrhuje výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.
|
59.
Áno, rovnako sťahujem svoj podpis pod návrhom pána poslanca Beblavého, tým prvým návrhom.
Ďakujem pekne.
|
40.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec-neposlanec... (Výkriky v sále.) Oslovenie, oslovenie, no vidíte, tak vy zosmiešňujete vlastným vystúpením snemovňu a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, môžte reagovať potom, ale nechajte pána Galbavého.
Galbavý, Tomáš, poslanec NR SR
Takže poprosím ešte o čas, lebo naozaj som bol vyrušený.
Čiže vážený pán poslanec-neposlanec, vaše oslovenie - vážená vláda-nevláda, minister či neminister je legitímne, ale neetické a pripomínam, nezakladá sa na pravde. Pokiaľ si preštudujete ústavu, tak určite mi dáte za pravdu. Vláda stratí svoju legitimitu a svoje opodstatnenie až vtedy, keď ju prezident odvolá. A ešte jednu pripomienku. Táto vláda nestratila dôveru preto, že by bola nekompetentná, neslušná alebo neodborná. Táto vláda, najmä tri politické strany, veľmi ma to mrzí, že to takto musím zdôrazniť, povýšili národnoštátne záujmy, o ktorých vy tak radi hovoríte v každom vystúpení, nad politikárčenie a stranícke preferencie.
Moja druhá poznámka sa bude týkať vecne vášho vystúpenia. Koncesionárske poplatky, pán poslanec, sa ukázali od roku ´93 ako neefektívne. Jednoducho nedokázali zabezpečiť dostatok financií pre verejnoprávne médiá. To je fakt. Boli nesolidárne, ťažkopádne a príliš byrokratické. Pamätáš si dobre, pán poslanec, že v roku 2008 sme tu mali veľký problém v parlamente, a to sú koncesionárske nedoplatky. Čiže tento systém financovania sa dá opäť ľahko zneužiť, pokiaľ napríklad v Slovenskom rozhlase sa nájdu ľudia, ktorí ľahko predajú svojich koncesionárov súkromnej firme a tá ich pod hrozbou státisícových pokút vypaľuje nehoráznym spôsobom. Takže som za to, aby sa zrušili koncesionárske poplatky a ľudia platili Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zo štátneho rozpočtu, pretože to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
143.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne a kolegovia, chcem, budem veľmi stručný a chcem povedať, že veľmi oceňujem kandidatúru pána poslanca Hrušovského, ktorý je služobne najstarší v tomto parlamente a chcem a apelujem na vás, aby sme mu vyjadrili svojím áno a možnosť vlastne doslúžiť jedno celé volebné obdobie, ktoré mu skrátil odchod KDH z vládnej koalície v roku 2006. Takže poprosím vás o to. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.)
|
Pán poslanec Maďarič ja nespochybňujem, ani nechcem spochybňovať vašu kompetenciu, čo sa týka vyjadrovania sa k verejnoprávnym médiám, ale vaše vystúpenie bolo politické, v poriadku, beriem to. Nepáči sa mi na vystúpení nielen vašom, ale aj vystúpeniach vašich kolegov, že hovoríme tu o zákone, ktorý mení zásadne spôsob financovania verejnoprávnych médií, pričom vy ste si všetci vypichli z tohto zákona to najpopulárnejšie, ľúbivé, čo sa môže ľuďom páčiť. A to je zvýšenie platu pani riaditeľke Zemkovej. Ak to chcete počuť, poviem vám to, ani v koalícii nie je zhoda na tomto zvýšení. Ale nehovoríme o tom. Čiže to je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka. Nemôžem sa zbaviť podozrenia, že vo vašom vystúpení bolo niekoľko zásadných protirečení. A pokúsim sa ich vykresliť. Na úvod ste kriticky vypichli vetu s pokusom alebo so snahou nepochopenia alebo zosmiešnenia, že predkladatelia majú ambíciu zmenou financovania dosiahnuť nezávislosť a skvalitnenie verejnoprávnosti. Povedali ste to, že tomu celkom nerozumiete, že čo má financovanie spoločné s verejnoprávnosťou. A v kútiku duše som s vami súhlasil. Ale zároveň druhým dychom ste povedali, že práve zavedenie takéhoto spôsobu financovania verejnoprávnosť ohrozí, ohrozí nezávislosť a slobodu verejnoprávnych médií. Čiže jedenkrát to platí, keď sa vám to nehodí, a druhýkrát následne si to sám vyvraciate. Takže tomuto som celkom dobre nerozumel. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len stručne zareagujem na môjho kolegu. Pán kolega, vaše vystúpenie by som rozdelil do dvoch častí. Časť prvá je, kde ste sa venovali problematike, o ktorej momentálne rokujeme. To je spôsob zmeny financovania verejnoprávnych médií. A časť druhá je tá, ktorá sa už dotkla aj Maďarov a otázok, ktoré momentálne nemajú nič spoločné s prerokovanou otázkou, ale, v poriadku, kde sa absolútne zhodneme je veta, veľmi sympatická, ktorú ste použili hneď na úvode, že by sme mali pristupovať k verejnoprávnym médiám nadstranícky. Áno, súhlasím s tým. Myslím si, že to je správny postoj. a snaží sa aj súčasná vláda koalícia vždy takto aj formulovať legislatívu, aby aj verejnoprávne médiá boli skutočne nezávislé.
Ale čoho som sa obával. Z vášho vystúpenia mám pocit, že ste sa snažili podsunúť verejnosti aj v pléne poslancom informáciu, ako keby zmena spôsobu financovania verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu bola akýmsi návratom zoštátnenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. S tým nemôžem súhlasiť. Prečo? Porovnám to a ako barličku využijem súčasný aktuálny stav. Najväčším nebezpečenstvom, keď sa médiá stávajú závislými od politiky, je napr. to, keď musia pýtať peniaze, pretože ich nemajú dosť. A najväčším nebezpečenstvom je spôsob financovania napr. cez zmluvy so štátom. Štát sa stáva zákazníkom a už poznáme to staré baťovské „náš zákazník, náš pán“.
Čiže toto sú také malé hrozby a o tých ďalších hrozbách budem hovoriť v ďalšej faktickej poznámke, ale tento spôsob zmeny je garanciou nezávislosti a solidarity. Neskôr to vysvetlím.
|
80.
Pán predsedajúci, odpúšťam vám, že ste uprednostnili môjho kolegu, ale neberiem to osobne, aj vy ste len človek a máte právo omylu. (Smiech v sále.)
Teraz by som išiel k vystupujúcemu pánovi Matovičovi povedať pár faktických poznámok. Už starí Rimania hovorili: Dajme ľuďom chlieb a hry a budeme mať pokoj. Len v súčasnosti toto staré rímske príslovie nie je celkom na mieste, lebo ten pokoj nebudeme mať. A teraz narážame na tú pasáž pána poslanca Matoviča, kde hovoril o tom a musím s ním výnimočne súhlasiť, že nie je správne, keď peniaze, štátny rozpočet, rozpočty obcí povyšujeme nad ľudí, ľudské životy, nad rodiny. No to nie je jednoducho správne. Aspoň to, prosím vás, nehovorme v parlamente.
Ako našou prioritou bude a musí byť vždy človek a jeho ľudské osudy. To mi pripadá príliš cynické. Malé Slovensko má 5,5 milióna obyvateľov. Na každú rodinu pripadá jeden výherný automat. Sme hernou veľmocou. Každý sa tu hrá. A to asi správne nie je. Takže poprosím vás, podporme túto novelu. A dúfam, že mojich kolegov neurazím, ja mám celkom inú predstavu o koncepcii štátnej politiky v oblasti hazardných hier, pretože táto novela je malým krôčikom, malým posunom, ale neočakávajme od nej veľké zmeny v tom zmysle, že na Slovensku tých výherných automatov bude výrazne menej, že bude sa znižovať počet gamblerov a patologických hráčov. Ale je to prvý pokus. Keď tento zákon bude schválený, budem to vnímať do budúcnosti ako štart venovať sa tejto téme naďalej a pevne verím, že dospejeme k modelu, ktorý existuje už v iných vyspelých európskych krajinách.
|
22.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ondruš, vystúpenia pána poslanca Maďariča sú čajovým odvarom proti tomu, čo ste tu predviedli momentálne.
No, dobre. Zákonník práce z dielne ministra Mihála ste verejnosti predstavili ako nejaký zločinecký manifest, ktorý sa zastáva podnikateľov a robí z nich veľkokapitalistov a na druhej strane obyčajných ľudí, zamestnancov ponižuje, zatvára im ústa, ja neviem, likviduje ich existenciu a tak ďalej. Zvykli sme si na to, že nás, koalíciu a pravicových politikov, verejnosti predstavujete ako tých, ktorí vždy stoja na strane kapitálu a tých bohatých. A preto by som chcel ukázať na krátkom príklade, že vaše vyjadrenia sú v rozpore s reálnymi skutkami. Zastavil by som sa pri tej časti vášho vystúpenia, ktoré ste venovali gastrolístkom. Pán kolega, gastrolístky podľa mňa sú zbytočným medzičlánkom, ktorý nepomáha zamestnancom, ani zamestnávateľom. Ale viete, komu pomáha? Desiatim, dvanástim firmám na Slovensku, ktoré sa nabaľujú a zarábajú stovky miliónov eur. Viete čo, na koho stranu ste sa vy postavili? Na stranu týchto spoločností, čiže na stranu kapitálu. A to je to nekorektné z vašej strany, že naozaj verbálne vyjadrenia sú v príkrom rozpore s reálnymi skutkami.
|
68.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja by som chcel vyriešiť túto dilemu a navrhujem, aby zatiaľ za neprítomných ministrov vlády Ivety Radičovej si zasadli do ministerských lavíc ministri tieňovej vlády Róberta Fica. Zatiaľ. (Potlesk.)
|
38.
Ďakujem. Skúsim byť ešte kratší. V prvom rade ďakujem všetkým reagujúcim na moje vystúpenie.
Peter Osuský z OKS, isteže, tvoj postoj poznám od samého začiatku. Vaša strana nikdy nebola za vstup do Európskej únie ani do eurozóny. A to je absolútne v poriadku. Ale predkladatelia tu dali návrh na uznesenie, že súhlasia s pôžičkou Grécku. Tak ja to trošku vnímam schizofrenicky. Na jednej strane súhlasíte s pôžičkou Grécku za určitých podmienok, presne vymedzených a na druhej strane ste proti tejto pôžičke. Ja teraz naozaj celkom tomu nerozumiem, ale v poriadku. Názor máme podobný. Ani jedna, ani druhá strana naprieč celým politickým spektrom Grécku nechceme požičať len tak. V hre je naozaj teraz fakt, aké náklady bude Slovensko niesť v tomto kontexte, či vyššie alebo nižšie. A riadený bankrot je predpokladom, že krajiny eurozóny sa môžu pripraviť a eliminovať finančné a ekonomické následky v prípade, že by sa vystavili pri priamom a urýchlenom bankrote. Čiže agóniu predlžovať má v tejto chvíli význam.
Ďakujem pekne.
|
24.
Pán predsedajúci, ďakujem za ochotu, isteže budem sa snažiť byť stručný, pretože čas nás súri.
Vážené dámy a páni, a rovnako aj zrozumiteľný, nedávno som si prečítal prieskum jednej agentúry o tom, čo si myslia Slováci o zavedení eura a o pôžičke Grécku. Zhrniem, 77 % Slovákov nesúhlasí s tým, aby sme naďalej pomáhali Grécku, 68 % Slovákov nechce účasť Slovenska v trvalom eurovale a polovica občanov tejto krajiny by najradšej platila nie eurom, ale korunou. Isteže sú to momentálne nálady obyvateľstva a v krátkosti sa pokúsim povedať môj názor, čo sa pod tieto nálady podpísalo. Pokúsim sa ich identifikovať.
Na jednej strane rozumiem ľuďom, že nechcú požičiavať iným, peňazí je vždy málo a pokiaľ aj oni majú málo a, navyše, keď sú bombardovaní z médií informáciami, že idú požičiavať niekomu, kto má vyššiu životnú úroveň ako oni samotní. Taktiež nepomáha situácia, reakcia gréckej ulice a neochota Grékov uťahovať si opasok, aj napriek tomu, že na ňom majú ešte dosť voľných dierok.
Toto sa faktory pre Slovákov nepochopiteľné. Taktiež rozhodnutie Ficovej vlády vstúpiť do eurozóny, rozlúčiť sa s korunou, bolo prezentované ako veľký úspech vlády. A ja ho nespochybňujem a nehovorím o dobrom a nespochybňujem dobrý úmysel, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že eurozóna sa stala za bývalej bývalej vlády nástrojom politickej prestíže, bojom o osobné a historické zásluhy. Možno aj preto politici v celom tomto procese viac hovorili o výhodách europrojektu ako o jeho rizikách.
Bohužiaľ, s odstupom času sa jedno, to najťažšie riziko vyplavilo na povrch. Potvrdili sa obavy, že zavedenie eura sa výrazným spôsobom podpísalo na zdražení potravín a služieb. Ľudia majú hlbšie do vrecka s eurami, ako mali do vrecka s korunou. To je fakt, ktorý sa nedá vyvrátiť. Aj preto v nich ožíva nostalgia, túžba po návrate k starej dobrej korune, dokonca na uliciach sa ozývajú hlasy, že škoda, že v prezidentskom paláci nesedel namiesto Ivana Gašparoviča Václav Klaus.
Ďalšie riziko, o ktorom sa nehovorilo, alebo len málo, je fakt, ktorý momentálne riešime, že ak niektoré štáty eurozóny sa správajú nezodpovedne, míňajú viac ako zarobia, žijú nad svoje možnosti, produkujú dlhy, takéto štáty spôsobujú problémy aj štátom zodpovedným a prosperujúcim.
Dámy a páni, zhrniem, ľudia nechcú teda euroval, nechcú požičiavať a polovica nechce platiť eurom, ale radšej starou dobrou korunou. Aj preto je absolútne namieste, aby sme o takej téme, ako je pôžička Grécku, o problémoch eurozóny diskutovali v parlamente. My politici v súvislosti s touto témou máme len dve možnosti, dve cesty - vychádzať z prieskumov verejnej mienky alebo vysvetľovať ľuďom, o čo konkrétne ide, aké sú naše možnosti v tomto konkrétnom čase a priestore. Prvá cesta, dovolím si ju nazvať, je oveľa, prvá cesta, dovolím si ju nazvať cestou populárnou, je oveľa ľahšia, jednoduchšia a z krátkodobého hľadiska pre niektorých politikov a politické strany aj rentabilná, ale pre krajinu, pre Slovensko a jeho prosperitu môže byť škodlivá. Druhá cesta, nazvem ju pravdivá, je oveľa ťažšia, zdĺhavejšia, bolestivá, nepopulárna a môže z krátkodobého hľadiska pre niektorých politikov a politické strany priniesť aj politické náklady, ba dokonca preferenčné straty, ale pre Slovensko a jeho prosperitu z dlhodobého hľadiska znamená prospech a stabilitu.
Dámy a páni, musím sa opraviť, skoro by som zabudol na jednu dôležitú vec. Parlamentná diskusia na tému gréckej pôžičky ukázala, že existuje aj ďalšia možnosť, pomenujem ju - smer tretia cesta. Vyzerá asi takto a pomôžem si citátom jedného opozičného politika, ktorý tu práve sedí, citujem: "Za tento štát, za jeho politiku, nesie zodpovednosť súčasná koalícia či vo vláde alebo v parlamente. Je zodpovednosťou tejto koalície a tejto vlády urobiť rozhodnutie aj vo veci pomoci Grécku." Dovolím si nesúhlasiť s týmto názorom. Otázka, o ktorej dnes rokujeme, v každej slušnej krajine musí byť záležitosťou celého parlamentu, každého poslanca, ktorému záleží na ľuďoch.
Vážené kolegyne a kolegovia, vráťme sa ale k dvom cestám - k populárnej a k pravdivej. Ja sa vyberiem druhou cestou. Aj keď to možno vyznie cynicky, dnes už európske štáty nepožičiavajú Grécku zo solidarity, alebo z presvedčenia, že mu môžu pomôcť. Dávajú mu peniaze preto, aby sa sami zachránili. Bolo by nepoctivé a naivné tvrdiť, že zvýšený euroval zachráni grécku ekonomiku. Nie. Grécko už de facto je v bankrote. To, čo euroval môže dosiahnuť, je to, aby tento proces pokračoval riadene, usporiadanie a teda spôsobil čo najmenšie škody. Dnes už nerokujeme, či peniaze vyhadzujeme z okna, ale o tom, aby sa tieto peniaze aspoň čiastočne vrátili dverami a nezhoreli niekde v krbe neriadeného bankrotu. My nemôžeme brať na ľahkú váhu varovania, že bankrot Grécka bude mať dôsledky na ekonomiku európskych štátov. A že tieto dopady budú tým ťažšie a náklady budú tým vyššie, čím neriadenejší bankrot tu bude. Opriem sa o argument pána kolegu Kollára, že Volkswagen neprišiel na Slovensko preto, že požičiame Grécku a teda, ak Grécku nepožičiame, nezbalí si kufre a neodíde. To je pravda, ale bankrot Grécka spomalí rast ekonomiky Nemecka o 6,5 %. My sme prežili podobné zníženie, Nemci ho nepochybne tiež prežijú, to je pravda, bohužiaľ, ale začnú šetriť a napríklad prestanú kupovať autá. Naše automobilky a na ne naviazané odvetvia začnú mať problémy a v tej chvíli utrpí naša ekonomika a naši občania
My tiež nechceme darovať peniaze Grécku, aby si udržali svoju slušnú životnú úroveň. Chceme byť zodpovední a presadzovať také podmienky a také riešenia, ktoré neohrozia životnú úroveň našich ľudí. Taktiež chceme, aby Gréci ručili za pôžičku svojim majetkom, taktiež budeme trvať na tom, aby sa súkromní investori, najmä banky, zapojili do záchranného plánu Grécka a obetovali časť svojich ziskov. Budeme žiadať, aby Gréci ručili za pôžičku hmotným majetkom - kto vie, o čo ide, vie, že to bude veľmi citlivé rozhodovanie - a budeme žiadať, aby Grécko zmenilo štýl svojho neudržateľného spôsobu života.
Panie kolegyne, kolegovia, máme na výber len z dvoch možností. Alebo nás Grécko bude stáť 350 mil. eur v prípade bankrotu riadeného, alebo nám zdražejú pôžičky o 2,6 mld. eur v prípade bankrotu neriadeného. Toto je kľúčový argument, prečo nesúhlasím s tým, aby sme obmedzili podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi rokovací priestor, tak ako navrhujú naši kolegovia. Pretože znamená priamu cestu Grécka do neriadeného bankrotu. Inými slovami, veľmi drahé riešenie pre Slovensko. Zopakujem, stálo by nás to 2,6 mld. eur a to nikto z nás nechce. Prvá cesta je populárna, lákavá, a napriek tomu ju odmietam a prosím a apelujem na našich kolegov, aby tiež zišli z cesty, ktorá nám neprináša osoh.
Ďakujem pekne.
|
Ďakujem za slovo. Keďže si s pánom poslancom netykám, pokúsim sa ho osloviť milý pán poslanec. Vaše vystúpenie bolo výsostne politické. Úplne tomu rozumiem. A schvaľujem to. Nevenujete sa téme Európskej únie, takže je to absolútne v poriadku. Ako obvykle zaútočili ste na SDKÚ cez tých najpopulárnejších politikov, ako je pani Radičová, Mikloš, Dzurinda. To tiež beriem, je to vaša úloha. Nesúhlasím s tým, že sme sa obrátili o 180 stupňov, čo sa týka názorov pomoci Grécku, ale nechcem o tom polemizovať.
Vo vašom vystúpení viackrát zaznelo slovné spojenie národno-štátny záujem. A pamätám sa, že naposledy keď sme diskutovali o vrátenom zákone pána prezidenta, hlavným problémom bol právny termín dobré mravy. A hovorili sme o tom, že nevieme ho uchopiť, nemá definíciu a je to pojem, ktorý sa dá ľahko zneužívať, čiže je všeobecný. Preto vás veľmi pekne poprosím, keby ste mi vysvetlili a povedali mi tak stručne definíciu, čo je to národno-štátny záujem. Mimochodom, začal ho používať aj pán predseda Sulík. Odišiel, bol by som sa na to opýtal jeho.
Ďalšie, čo sa mi nepáči na vás. Hovoríte, že zodpovednosť za to, ako sa Slovensko postaví Grécku, je v rukách vlády. A pritom si plne uvedomujete aj súhlasíte s nami, že keď sa postavíme k tomu nezodpovedne, bude to mať dopad na všetkých občanov tejto krajiny. A vy napriek tomu tvrdíte, že síce s nami súhlasíte, ale necháte to na nás, a keď sa to nepodarí, bude to naša zodpovednosť. Čiže nejde vám o ľudí, ale naozaj v tejto chvíli o to, že čím horšie pre túto krajinu, tým lepšie pre vás. To je dosť nekorektné. A poprosím vás, keby ste sa mi pokúsili aj toto vysvetliť.
A ak by som mal byť demagogický, keby sme nevstúpili do eurozóny, dneska by sme mali pokoj, za vašej vlády... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Pán predseda, sme v treťom čítaní.
|
Pán predseda, ďalej dajte hlasovať o pripomienkach pána prezidenta pod poradovými číslami 4, 5, 7, 8, 9 spoločne.
|
Pán predseda, ďakujem za slovo. V rozprave vystúpilo päť poslancov. Nezaznel žiadny procedurálny návrh.
Keďže výbor neprijal žiadne stanovisko o podmienkach, tak ako som už avizoval v rozprave, pán predsedajúci, navrhujem dať hlasovať o pripomienkach pána prezidenta pod poradovými číslami 1, 2, 3 a 6 spoločne.
|
87.
Veľmi nerád to robím bývalému exministrovi, ale rokovací poriadok nepustí, no zákon je zákon.
|
89.
Áno, hex? Nie. (Reakcia z pléna.) Ja som sa prihlásil ako prvý po otvorení rozpravy ústne. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Maďarič to pochopí z... (Smiech v sále.)
|