Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
7. 2. 2012 17:54:45 - 18:00:38 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 347 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
183.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladateľ, dovoľte, aby som sa zapojil rovnako do rozpravy a zareagoval aj na niektoré už vystúpenia, ktoré boli predo mnou, aj ako podpredseda zahraničného výboru.
Všetky tie argumenty, ktoré tu odzneli zo strany pána poslanca Vörösa za stranu MOST - HÍD, keď som si zanalyzoval, tak ma priviedli k jednému, a to chcem vám aj teraz trošku priblížiť, aby ste to možno dokázali vnímať. Jeho príspevok začal tým, že keď sa zmení nejaká legislatíva v okolitých krajinách, nie je dôvod, aby automaticky sa menila legislatíva tu, na Slovensku, pretože však to nemá žiadny vplyv na územie Slovenskej republiky a na život na Slovensku. Čiže tým vyjadril, že v podstate je bezvýznamné sa tým zaoberať, lebo to nemá žiadny dopad na Slovenskú republiku a na občanov, ktorí tu žijú a v rozprave ďalej veľmi významne obhajoval kolektívne práva, že oni v podstate už sú a je ich potrebné ich uplatňovať a že aj keď to nie je explicitne povedané v ústave, ale že už dnes sú tam zadefinované.
A dovoľte mi, vážené dámy a vážení páni, vlastne skonštatovať na základe toho, čo tu bolo povedané, že v podstate tým vyjadril, že súhlasí s tým, že v ústave Maďarska je niečo takéto zadefinované, že kolektívne práva sa majú uplatňovať, a tým to vlastne podporil, svojím vyjadrením, pretože povedal, že explicitne to nie je síce povedané, ale sa to uplatňuje. A pritom, myslím si, že sa zhodneme na tom spoločne vo všetkých demokratických krajinách. Aj na základe skúseností, ktoré sú tu z histórie, sa ukázalo, že uplatňovanie kolektívnych práv je niečo, čo je veľmi nebezpečné. Preto aj naša ústava hovorí o tom, že majú byť individuálne práva ctené a nie celkom jasne definuje, ako je to s právami kolektívnymi a preto prichádza navrhovateľ, môj kolega, naši kolegovia pán Maďarič, aj pán Madej s návrhom, ktorý má jasne explicitne povedať niečo, čo všetci podľa nášho názoru uznávame. Ale zdá sa, že niekomu to tu vadí a dokonca ma prekvapilo aj to, že napriek tomu, že predkladateľ nič také nepovedal vo svojom úvodnom slove. Bolo tu povedané niečo zo strany pána Vörösa, že sa tu vlastne vyvolávajú napätia, nacionálne, národnostné napätia, čo vôbec nie je pravda, vážené dámy, vážení páni. Žiadne národnostné napätia, podľa mňa, sú tu neni a práve naopak, Slovensko môže byť príkladom pre to, ako riešiť a vytvárať dobré podmienky pre národnostné menšiny. Je tu množstvo úprav, ktoré sú nadštandardné, ktoré zaručujú národnostným menšinám tu, na Slovensku naozaj skvelý, by som povedal, rozvoj a nie je tomu tak, ako bolo povedané, že sa tu vytvárajú napätia. Ja sa skôr domnievam a myslím si, že nie som ďaleko od pravdy, že práve strana, ktorá je tu na etnickom princípe, ktorá sa tvári, že je aj slovenská a má názov MOST - HÍD, tak jej jediná agenda je, aby tie národnostné napätia sa tu práve naopak vytvárali, pretože ináč nebudú mať žiadnu agendu. A príkladov by som mohol spomenúť veľa.
Na zahraničnom výbore sme sa zaoberali mnohými otázkami súvisiacimi s maďarskou ústavou, ktorá je dnes terčom kritiky nielen Európskej únie, ale aj iných demokratických krajín mimo Európskej únie. Jedine my sa tvárime, akože sa nič nedeje.
Čiže, dámy a páni, myslím si, že napriek právnym výkladom, ktoré si ctím, ktoré môžu byť aj iné, myslím si, že zadefinovanie práve explicitne daného stavu, že nebudú uznávané kolektívne práva do našej ústavy. Vytvoríme ešte lepšie, priaznivejšie prostredie, alebo by som povedal, stabilnejšie prostredie pre rozvoj národnostných menšín tu, u nás, bez akýchkoľvek pochybností. A podotýkam, bez akýchkoľvek pochybností, pretože v prípade, že to tam nie je takto zadefinované, tie pochybnosti stále sa budú vyťahovať a na nich sa bude niekto stále viesť a viesť a možno aj do tohto parlamentu pod rúškom, že sa budem tváriť, že chcem vlastne obhajovať národnostné menšiny, ale v skutočnosti to asi tak nie je.
Možno sa mýlim, ale dovoľte mi, aby som tento názor vyjadril a preto chcem absolútne podporiť tento návrh, ktorý tu predkladajú moji kolegovia a myslím si, že prispeje k tomu, aby sme jasne sebavedomo zadefinovali, ako to myslíme so Slovenskou republikou a ako to myslíme aj so stabilizáciou národnostných menšín, ktoré, podotýkam, u nás majú naozaj práva, ktoré v mnohých krajinách by nám mohli závidieť.
Ďakujem za pozornosť.
31. 1. 2012 18:47:27 - 18:49:28 28. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 560 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
213.
Ďakujem za reakcie kolegom a chcel by som odpovedať pánovi Kalistovi. Vy ste vo výbore pre zdravotníctvo a vy ste mali viac vedieť, možno to čo ja nemusím vedieť, že nebola to vláda Roberta Fica, ktorá znížila platby za poistencov štátu na 4,33 %, čo bol výpadok 129 miliónov eur, vážený pán poslanec.
Vláda Roberta Fica sa snažila udržiavať sociálny zmier a dávala neustále do zdravotníctva dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa ten sociálny zmier sa tam udržiaval.
A ak hovoríte, že som hlasoval "za", áno, hlasoval som "za" pretože si myslím, že si to tí ľudia zaslúžia. A predpokladal som, že každý zodpovedný, ktorý takýto návrh dá, automaticky dá návrh aj na to, aby bol ten návrh na zvyšovanie miezd krytý, lebo v opačnom prípade je to falošné. Je to klamstvo voči ľuďom, všetkým tým, ktorí majú mať zvýšené mzdy. Ja im odkazujem, že peniaze na zvýšenie miezd nie sú. Ale vy sa tvárite, že nerozumiete tomu, čo hovorím, pán poslanec Novotný. Ak ste povedali, že SMER zastavil transformáciu, tak som veľmi rád, že ste takto vnímali, lebo ja si myslím, že to boli predovšetkým lekári, ktorí naozaj zatlačili veľmi silno, lebo keby sme sa my snažili, asi by sme to sami nedokázali. Ale vďaka lekárom, ktorí išli do takej pozície, ako išli, tak sme zastavili transformáciu, ktorá bola prípravou pre privatizáciu, to ma nikto nepresvedčí o tom, pretože vy sa netajíte tým, že privátne zdravotníctvo je lepšie, pán poslanec Novotný. Tak to treba otvorene povedať.
Ja si myslím, že toto čo robíte je falošné a zlé, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
31. 1. 2012 18:18:50 - 18:39:38 28. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 560 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
203.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni ministri, kolegyne, kolegovia, tí, čo ste ostali na túto diskusiu, o, myslím si, že veľmi vážnom zákone, pretože tento zákon sa týka zdravotníctva a z časti aj pracovníkov, ktorí pracujú v domovoch sociálnych služieb. Hovoríme o zdravotníckych zamestnancoch a tak symbolicky, zároveň aj hovorí o tom, kde táto vláda dotiahla zdravotníctvo.
Ja keď som počul vystúpenie pána kolegu Novotného, tak som mal normálne pocit, že to je nejaká óda na radosť, na jednej strane a na druhej strane zrazu zmena absolútnej rétoriky človeka, ktorý obhajoval mnohé chybné kroky, ktoré sa tu urobili a dnes len lakonicky poznamená, akosi sme pozabudli na tých ďalších zdravotníkov. Potom vystúpi pán poslanec Kaník, ktorý tu predložil ešte v prvom čítaní svoj návrh, kedy hovoril o tom, že podľa jeho názoru sa jedná o diskrimináciu, ak ideme jednu časť pracovníkov riešiť, čo sa týka platov, ale tých ďalších necháme tam, kde sú a nehovoríme ešte o lekároch, ktorí sú v ambulantnej sfére.
Vážené dámy a páni, zdravotníctvo sa dostalo do absolútnych kŕčov. Celé sa to začalo nepremyslenými krokmi, ktoré robili jednu chybu za druhou. Táto vláda, a to treba úplne na plno povedať, sa zamerala pri riešení zdravotníctva na nič iné, iba na prípravu akciových spoločností, obchodných spoločností, ktoré budú robiť biznis v zdravotníctve a na postupnú prípravu privatizácie nemocníc. To si povedzme otvorene, tak ako to je. Svedčí o tom aj mnoho vyhlásení pána ministra, ktorý zachraňoval situáciu, keď videl, že verejná mienka a predovšetkým mienka tých, ktorí v zdravotníctve pracujú a vedia o čom to je, sa začína dvíhať proti nemu. Začal ratovať vtedy akciové spoločnosti tým, že chcel ako bezprecedentne ustanoviť kategóriu akciových spoločností štátnych nemocníc, ktoré nebudú môcť byť exekvované, nebude môcť byť siahané, čo samozrejme vtedy okamžite na to reagoval pán minister financií, že toto je pre neho absolútne nemysliteľné. Teraz parafrázujem, neboli to také slová ako som povedal, ale odmietol to minister financií , pretože zrazu sa tu mala vytvárať iná obchodná spoločnosť. Toto bolo celá aktivita, na ktorú sa zameriavalo ministerstvo zdravotníctva, no a pochopiteľne, keďže sa nekomunikovalo v dialógu, tak postupne začali sa dvíhať hlasy zospodu. A ja si veľmi dobre pamätám, hlasy zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktoré prišli sem do parlamentu, a táto vláda na čele s predsedom parlamentu, pánom Sulíkom, ktorý je váš koaličný partner, rozbil vašu vládu, ich privítal nie, že poďme rokovať, ale že zahatali ste nám cestu autobusom, však do našej garáže. To bolo prvé. Ja som bol pritom, keď pani Lévyovú, ktorá prišla rokovať, toto bolo privítanie.
Dnes pán predseda Novotný hovorí o tom, že parlament je ten, ktorý to rieši a že pristúpil k tomu veľkoryso, ale treba povedať, pristúpil pod nátlakom. To nebolo niečo dobrovoľné, lebo to vyzerá teraz ako, že my sme tí, ktorí tu chceme všetko zachrániť a všetko chceme urobiť, a tak sme to mysleli od začiatku, ale nebolo to tak. Keby títo ľudia sa neboli zdvihli, tak dnes som presvedčený, že o tom tu ani nerokujeme. Keby sa tí ľudia v nemocniciach, lekári nezdvihli, na konci minulého roka, predovšetkým aj keď ste to dávali do pozície navyšovania platov, predovšetkým na zastavenie transformácie na akciové spoločnosti, pretože vedeli o čom to je, majú skúsenosti s privatizáciou, ktorú urobila predchádzajúca alebo dve predchádzajúce vlády Mikuláša Dzurindu. Kedy všetko, čo prinášalo akýkoľvek zisk, predovšetkým laboratórne činnosti, lekárne, rýchla lekárska pomoc, všetko bolo sprivatizované. Títo ľudia vedeli, že o čom to je, čo sa tu chystá a vedeli, že všetko to, čo neprináša peniaze, pretože v tom zdeformovanom systéme financovania, práve tie zložky, ktoré ostali na verejných nemocniciach, to znamená, štátnych a nemocniciach, ktoré majú samosprávne kraje predovšetkým, to ponechala na nich a nech sa páči, robte si s tým.
Potom prišiel geniálny nápad, že ideme robiť DRG systém, ale v poradí takom, že najskôr urobíme transformáciu, potom príde DRG systém. Hovorím to kvôli tomu, aby som pripomenul všetkým tým, ktorí ste tu, ale aj tým, ktorí sa pozerajú na televízne obrazovky po tejto Národnej rade, v kanceláriách, že toto je prístup vlády, ktorá v súčasnosti v kŕčoch končí vládnutie a mám taký pocit, že už dnes ani ich koaličný partner, sa veľmi k tomu nehlási, čo chcel urobiť, pretože sa nikto z koaličnej strany neprihlásil do rozpravy. Sú jednoducho ticho, prečo by aj, však necháme nech sa KDH s SDKÚ nejakým spôsobom dohodnú.
Vážené dámy, vážení páni, všetci vieme, že problém zdravotníctva je predovšetkým v nazeraní, či bude problém, či bude zdravotníctvo biznisom alebo bude verejnou službou.
Druhý problém, či sa, je tu sila zmeniť systém financovania alebo nie je tu sila zmeniť systém financovania a vy ste to chytili za nesprávny koniec, pretože systém financovania ste nedokázali zmeniť a rozbehli ste niečo, čo naštartovalo tieto dve aktivity u lekárov aj zdravotných sestier. Zaslúžia si všetcí tí, ktorí poctivo robia, aby mali primerane zvýšený plat. O tom nikto nepochybuje, ale zároveň si zaslúžia, aby to bolo urobené tak, že to bude aj kryté. A čo vy robíte? Vy robíte opäť podvod na všetkých tých, ktorým chcete povedať, že im idete zdvihnúť plat? Ale zároveň v samotnom návrhu zákona je uvedené, že tieto finančné prostriedky nemá zdravotníctvo k dispozícii. Je toto úprimné? To, čo v súčasnosti ste pripravili, bude viesť k ničomu inému, iba k zrýchleniu k zadlžovaniu a paradoxne sa môže stať, že, a ukážem to na grafoch, ktoré mám pripravené, že tým, ktorým dnes chcete zdvihnúť platy a my to podporujeme, ako som povedal, my rovnako si myslíme, že by mali mať zdvihnuté platy, len my nemáme v moci upraviť rozpočet ako vy o navýšenie do položky zdravotníctva, paradoxne títo ľudia budú mať možno pár mesiacov zdvihnuté platy na úkor zadlžovania, a potom, keď začnú jedna za druhou, nemocnice sa zatvárať, tak skončia na úradoch práce. Toto je návrh zákona, ktorý ste pripravili, pán minister. Toto je návrh zákona, ktorý obhajujete, pán Novotný, ale lakonicky poviete: "Akosi sme pozabudli. Nie je to kryté, je to problém...", no fajn, veľmi dobre to znie, ale choďte to povedať tým riaditeľom, ktorí sú v nemocniciach a musia čeliť týmto problémom. Choďte povedať riaditeľom tým, ktorí dnes zo zákona musia odvádzať odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne a v prípade, že to neurobia, tak budú trestne stíhaní. Choďte im to povedať. Oni nastavujú krk, vy nie. Vy sa len tvárite, že chcete niečo urobiť.
Vážené dámy a páni, ja vám teraz ukážem jeden graf, ktorý významne charakterizuje, o čo vlastne ide aj v tom ponímaní, čo som hovoril. Vybral som si vzorku, ktorú viem zodpovedne reprezentovať, pretože Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc, a tieto nemocnice v súčasnosti zamestnávajú pracovníkov v zdravotníctve na úrovni minimálnych normatívov, ako ustanovuje nariadenie vlády. To znamená, keby niekto dnes teraz začal hovoriť, ako zvykne pán Novotný a pán minister, že je prezamestnanosť, že jednoducho sa tu plytvá, áno ja súhlasím, ak viete o takom plytvaní, mali by ste zakročiť, ale ja hovorím o nemocniciach, kde sú na minimálnej úrovni a výsledok toho, čo ste vy spôsobili, je takýto.
Navýšenie platov lekárov, ktoré podpísala pani premiérka Radičová, bianko zmenku, ktorú podpísala a nedokázala ju naplniť, je to v memorande, časť 4.3, kde vláda dáva záväzok, zabezpečiť potrebné zdroje na navýšenie platov lekárov prostredníctvom zdravotných poisťovní. Dodnes ministerstvo zdravotníctva len hovorí o tom navýšení, dodnes ministerstvo zdravotníctva hovorí o tom, že rokuje so zdravotnými poisťovňami, ale zatiaľ, pokiaľ viem, rokuje iba s jednou zdravotnou poisťovňou, na ktorú má vplyv a podľa mojich informácií, s dvoma súkromnými poisťovňami, ktorým táto vláda tiež umožnila, aby vytvárali zisk, tak s dvoma súkromnými poisťovňami sa dodnes ešte nerokovalo a viete prečo, vážené dámy a páni, to je tiež výsledok prístupu k zdravotníctvu. Nuž, preto lebo už vláda absolútne neovláda tieto dve poisťovne. Sú to súkromné poisťovne a nikto im dnes nemôže rozkázať. Nikto, ale všetci občania, ktorí sú v tých poisťovniach poistení, povinne musia platiť, ale vláda už nemá nič absolútne v rukách. Čiže samotná zdravotná poisťovňa všeobecná sa vyjadrila a prepočítala to veľmi exaktne, ústami pána generálneho riaditeľa, že treba celkovo na navýšenie platov 117 mil. eur a že podiel Všeobecnej zdravotnej poisťovni na trhu je priemerne 65 %, čiže Všeobecná zdravotná poisťovňa je pripravená zatiaľ len fiktívne, pretože z ušetrených liekov zatiaľ nič nemocnice nevidia, je pripravená 76 mil. vyfinancovať a zvyšných 40 mil. je na súkromných poisťovniach, ktorým vy už nerozkážete, pretože sú súkromné, môžu tvoriť zisk a som zvedavý ako to dotiahnete do konca.
Čiže lekári, upriamim vás pozornosť na túto tabuľku, v štyroch nemocniciach Žilinského kraja, ktoré obsluhujú 330 tisíc obyvateľov, budú potrebovať na navýšenie 2,4 mil. eur. Sestričky, pôrodné asistentky 5,1 mil. eur, podotýkam, táto suma dohromady 7,5 mil. eur môže byť vykrytá jedine zo zdravotného poistenia, pretože tak samosprávny kraj, ako aj štát iným spôsobom ako cez zdravotné poisťovne, nemôže do nemocníc naliať peniaze, jednoducho je to v rozpore so zákonom. Ale je tu ešte jedna perlička, ktorú treba naozaj spomenúť tiež a to je, že sestry, ktoré pracujú v sociálnych zariadeniach, zdravotné sestry budú potrebovať na navýšenie ďalších 2,5 mil. eur, ale to už je platené z originálnych kompetencií samosprávnych krajov. 2,5 mil. eur, vážené dámy a páni, t. j. 75 mil. slovenských korún, pre prepočítanie, ktoré jednoducho neviem, kde zoberú samosprávne kraje, ale o tom ani pán minister, ani pán predkladateľ nehovorili, len to spomenul. Samosprávy nech sa s tým vysporiadajú ako chcú.
Ako teda úprimne myslíme navýšenie platov pre zdravotné sestry, keď ani jedna z týchto čiastok, ktoré sú tam uvedené nie sú finančne kryté. Nijako, podľa môjho názoru je to len zúfalé gesto, ktoré robí táto vláda, snaží sa to ospravedlniť, všetko to, čo nezvládla v oblasti zdravotníctva a všetko to, čo nás čaká v zdravotníctve po skončení tejto vlády bude musieť hasiť budúca vláda, ale bez akéhokoľvek nejakého náznaku tejto vlády. Pretože tá absolútne rezignovala, pretože ak by to myslela úprimne, tak by mala predložiť súčasti tohto zákona, aj návrh, ako vyfinancuje tento výpadok ktorý predstavuje tento zákon.
Pripomeniem ešte, vážené dámy a páni, že bol to SMER - sociálna demokracia, ktorý ako jediný v rámci rozpočtu na tento rok dokázal pritlačiť na vás, keďže ste sa neboli schopní dohodnúť, aby sa vytvorila aspoň aká taká rezerva v rozpočte 50 miliónov eur, ktorá by mala slúžiť práve na riešenie tohto krízového stavu. Ale vy ste neprišli so žiadnym návrhom.
(Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Pozrite sa na tento graf, takto to v súčasnosti vyzerá, nie je to celkom vidieť, ale nachádzame sa v roku 2011, to je prvý stĺpec, kde tvorí hrubá mzda, ten modrý stĺpček, lieky a špeciálny zdravotnícky materiál biely stĺpček a ostatné náklady na energie a tak ďalej žltý stĺpček.
Červená čiara zobrazuje príjmy zo zdravotných poisťovní. Čo sa bude diať. Január 2012 nám vďaka navýšeniu platov lekárov sa podvihne ten modrý stĺpček a priblíži sa k tej červenej čiare. Červená je kvôli tomu, vážené dámy a páni, že to je ten krízový stav. Nad tou červenou čiarou už nemocnice nedokážu splácať svoje záväzky.
Čo sa stane v apríli, od 1. 1. keď sa príjme tento zákon o ktorom hovoríte, ktorý podporuje malé s finančným krytím, že hrubé mzdy vyskočia nad tú červenú čiaru. Čo sa stane v nemocniciach úplne prirodzene, nebudú môcť plniť svoje záväzky nielen voči dodávateľom liekov špeciálneho zdravotného materiálu, ale samozrejme keď si všimnete, nie sú schopní ani odvádzať do zdravotnej poisťovne za zamestnancov, ale ani do Sociálnej poisťovne za zamestnancov.
Všetko sa to ešte zvýšili v júli keď má byť navýšenie ďalšie, druhé navýšenie lekárov a dostávame sa ešte vyššie.
Ten pravý stĺpček, úplne na pravo tyrkysovo-zelený je predstavenie vlastne zmluvy, ktorý majú so zdravotnými poisťovňami nemocnice.
Tak povedzte mi, vážení páni, vážené dámy, odborníci, ktorí ste na zdravotníctvo, ako to majú tí, ktorí riadia tie nemocnice zvládnuť. Ako majú čeliť exekúciám napríklad Sociálnej poisťovne, ktorá patrí štátu a dnes pripravuje exekučné prípady na nemocnice. Na toto nemáte odpoveď, bohužiaľ a jedine čo môžem v tejto súvislosti povedať je to, že to čo robíte je absolútne falošné. Falošné v tom, že nekryjete finančne tieto náklady, ktoré ste sľúbili pod nátlakom zdravotným sestrám, ale aj lekárom a vytvárate priestor na ešte väčšie zadlžovanie a mám taký pocit, že to je asi zámer, pretože po nás potopa, nech tá budúca vláda, ktorá vznikne nech si to vyrieši akýmkoľvek spôsobom, pretože nám sa privatizácia nepodarila a preto nás to už viacej nezaujíma.
Vážené dámy, vážení páni, ja som si dovolil ilustrovať na týchto záberoch, grafoch, to, že kde sa nachádza súčasne zdravotníctvo, čo všetko hrozí v prípade, že nedôjde k navýšeniu finančných prostriedkov a hlavne som chcel povedať a pripomenúť, kto je za to zodpovedný. Zodpovední sú za to predstavitelia tejto vlády, ktorí neboli schopní riešiť zdravotníctvo systémovo, ale len náhodou a v súčasnosti chytajú mačku za chvost, čo pre nás, ktorí vieme čo to znamená, mačku za chvost nedokážu chytiť, ale dokážu jednoducho znepríjemniť život všetkým tým, ktorí pracujú v nemocniciach a ktorí sú,ktorí riadia samosprávne kraje, pretože tým dávajú ďalšiu sekeru do ruky, ktorá vzniká pri navyšovaní sociálnych pracovníkov, ktorým to všetko samozrejme patrí.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, ja osobne mám naozaj dilemu, pretože na jednej strane chcem podporiť navýšenie platov. Uvedomujem si obrovskú diskrimináciu medzi ostatnými, s ostatnými pracovníkmi v zdravotníctve, ktorí nebudú mať toto navýšenie a tá dilema u mňa je v tom, že keď prídem k nám hore do nášho kraja a bude takýto zákon schválený, tak budeme mať na stole neriešiteľnú situáciu v súvislosti s tým, že nemocnice nebudú môcť splácať svoje dlhy a za to budeme všetci zodpovední ale predovšetkým ste za to zodpovední vy, vážené dámy, vážení páni, poslanci, ktorí tu sedíte aj z regiónu od ktorého pochádzam, odkiaľ ukazujem tieto grafy, ktorí ste sa tvárili, že chcete pomôcť, chceli ste navštevovať nemocnice. Výsledok je taký, že nemocnice ak, ja neviem, príde nejaký zázrak, sa zachránia neviem akým spôsobom, ale určite vďaka vášmu prispeniu to nebude.
Takže ja tú dilemu nejakým spôsobom vyriešim osobne, ale chcel som tu pripomenúť všetkým, ktorí ste tu, aj ktorí to počúvajú, že nečaká nás v zdravotníctve absolútne nič a je spôsobené vašou, vašim prístupom a neúprimnosťou, ktorú dnes tu chcete predviesť, aby ste sa pochlapili a ukázali, že my to vlastne s tými zamestnancami myslíme dobre. Ale kto to potom zle s nimi myslí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
14. 12. 2011 11:03:47 - 11:05:47 26. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 600 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
64.
Pán poslanec Osuský, vaše vystúpenie bolo plne protirečení. Musím povedať, že bolo to pre mňa sklamaním, pretože som očakával od vás niečo hodnotnejšie. Mrzí ma váš úvod, ktorým ste absolútne dehonestovali takzvané socialistické zdravotníctvo a potom ste vlastne aj priznali, že neboli také lieky, neboli také prístroje. Dehonestovali ste mnohých špičkových odborníkov, ktorí tu boli. Dehonestovali ste mnohých lekárov, ktorí vyštudovali za tej éry a dnes poskytujú zdravotnú starostlivosť a sú uznávaní v celom svete.
Ale čo ste určite celou vašou exkurziou hovorili, že ste za podnikanie v zdravotníctve. Pretože ste hovorili, že nebolo za dvadsať rokov toho, ktorý by zobral odvahu a niečo urobil. Áno, boli tu takí, čo zobrali odvahu a sprivatizovali všetko to, čo prinášalo peniaze a im to stále prináša dodnes. Áno, to, čo vy hovoríte o biznise, nehovoríte o tom, aby sme zastavili ten biznis v zdravotných súkromných poisťovniach, tých, čo dneska majú magnetické rezonancie súkromne a majú za to dostatočné peniaze, aby mohli prežiť a ešte si nakúpili aj iné veci, ale chcete to nakladať na ľudí, aby platili poplatky.
Urobte najskôr poriadok s tými, ktorí robia biznis, potom poďme za občanom a spýtať sa ho, že či by sa nechcel spolupodieľať. Ale toto ste vy krásne prešli, pretože vy chcete robiť len biznis v zdravotníctve a to ste celé potvrdili.
Na a ešte ma zaujalo to, čo ste hovorili, že jedine akciová spoločnosť je tá, ktorá môže existovať, že neexistujú iné formy. Ale, pán poslanec, veľmi dobre viete, že aj akciové spoločnosti krachujú. Viete veľmi dobre, že aj akciové spoločnosti idú do úpadku, do konkurzu, do exkurzie. Prečo to zamlčujete? No preto, lebo presadzujete biznis v zdravotníctve a to je vaša agenda.
14. 12. 2011 10:40:46 - 10:40:57 26. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 600 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
50.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si aj ako jeden zo spolupredkladateľov tohto doplňujúceho návrhu podotknúť jednu vetu... (Krátky výpadok zvuku.) ... si uvedomili, a to je tá, že v prípade, že neprejde táto novela, tak Národná rada tým potvrdí nezákonný stav, ktorý týmto navodzujete. Pretože ak je transformácia pozastavená, tak do 31. 12. podľa zákona o rozpočtových pravidlách 523 sa mali príspevkové organizácie zmeniť na inú právnu subjektivitu, a keď toto neurobíme, tým pádom porušujeme zákon, a to treba zobrať rovnako do úvahy, aj keď podľa môjho názoru je tá najdôležitejšia vec zrušiť transformáciu a ponechať to na vlády, ktoré prídu po nás, aby bolo jasné, akým spôsobom sa bude zdravotníctvo uberať. Takže chcel by som vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil za nás pán poslanec Raši. Ďakujem.
14. 12. 2011 9:55:47 - 9:57:29 26. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 600 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
24.
Pán poslanec Zajac, vaše vystúpenie bolo o všetkom možnom, o obhajobe zrejme vášho brata, ale nie o podstate, o ktorej tu dnes hovoríme, a podstata je, že táto vláda spôsobila stav, ktorý je neslýchaný z hľadiska histórie Slovenskej republiky, keď bol vyhlásený núdzový stav. Vy ste nepovedali ani jedným slovom nejaké stanovisko k tomu, že pani predsedníčka vlády podpísala bianko šek nekrytý a vy ho nechcete teraz naplniť. Pritom ste ju tu pri odvolávaní obhajovali a všetci ste boli za ňou. Dnes už to nie je tak.
Prečo ste sa k tomuto nevyjadrili? Ale vyjadrovali ste sa k tomu, čo ste nemohli obhájiť, pretože ste povedali, že transformácia za Zajaca bola zlá vec, že to bola lož. Áno, pretože za Zajaca ste sprivatizovali všetko, čo sa dalo, presnejšie, pán minister Zajac, všetky tie veci, ktoré boli lukratívne. Dialýzy, biochémie, SVaLZ-y, lekárne, všetko to, čo prinášalo nemocniciam finančné prostriedky, je dnes v súkromných rukách, ktoré na tom zarábajú, a nemocnice vy sa starajte, ako viete. Privatizácia všetkého, čo vynáša, to bolo to, čo ste chceli urobiť, a transformácia je v podstate len nástrojom na to, aby ste dokončili túto privatizáciu, ktorú začal ešte váš brat.
Nuž a na záver mi dovoľte, vy ste hovorili vo svojom príhovore, že máte pocit, ako keby sme boli na ostrove blažených. Viete, mám pocit, že jediný, kto je na ostrove blažených, je pán bývalý minister Zajac, tuším je na Kanárskych ostrovoch a to hovorí o samom výsledku, kde to dopadlo.
14. 12. 2011 9:35:29 - 9:37:29 26. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 600 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
10.
Ďakujem. Vážený pán poslanec Janiš, v úvode svojho vystúpenia ste sa priznali, na ktorej strane ste z hľadiska zdravotníctva, pretože ste priamo povedali, "som mimo sféry tohto podnikania". Správne, tohto podnikania, ktoré obhajujete vy, a preto sme proti transformácii na akciové spoločnosti. Pretože za takýchto podmienok, v akých sa robí transformácia, keď zdravotníctvo nie je dofinancované, robíte z nich obchodné spoločnosti, je to prvý krok k tomu, aby ich niekto po roku, po dvoch prišiel a povedal : "Páni nedá sa nič robiť, musíme tam pustiť súkromného partnera". A bude tu privatizácia.
Vaše slová sú absolútne nedôveryhodné už z toho, čo ste povedali. Zároveň ste povedali, že riaditeľa v príspevkových organizáciách podliehajú politickým vplyvom. Tým ste povedali, že v podstate ten, ktorý nominoval tých riaditeľov do tých nemocníc, je neschopný, pretože nezabránil tomu, aby obstarávali lacnejšie, aby hospodárili lepšie. Myslíte si, že v akciových spoločnostiach, tam budú z inej galaxie ľudia nominovaní? Budú to opäť ľudia, ktorých budú schvaľovať zastupiteľstvá alebo politické reprezentácie. Neklamte, prosím vás, ľudí. No a keď hovoríte o tom, že by ste vyvesili na nástenku, že ktoré nemocnice hospodária, pán poslanec, prečo ste hlasovali za zákon, ktorý odložil zverejňovanie zmlúv v zdravotníctve, čo sa týka zdravotných poisťovní? Vy ste hlasovali za to, aby sme videli transparentne, ktoré nemocnice aké majú platby.
O akej nástenke tu rozprávate? Ja viem o akej. Hovoríte o sfére podnikania, v ktorej síce nie ste, možno by ste chceli byť, ale, bohužiaľ, náš názor je iný. Tento stav, ktorý ste spôsobili, musíte vy dať do poriadku.
14. 12. 2011 9:20:07 - 9:20:39 26. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 600 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text nie je autorizovaný)
6.
Vážený pán predseda Národnej rady, dávam procedurálny návrh, ktorý vyplýva už zo včerajšej diskusie, aby sme rokovali za účasti pani predsedníčky vlády. Keďže ona je tá, ktorá podpísala memorandum, na základe ktorého sa prijíma tento zákon, novela tohto zákona, a preto chcel by som vás požiadať, aby ste prerušili rokovanie, dokým nepríde pani predsedníčka vlády do Národnej rady. Ďakujem pekne.
13. 12. 2011 15:05:56 - 15:07:56 26. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 600 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
32.
Ďakujem všetkým za pripomienky tie pozitívne a k tým, ktoré boli negatívne, tak dovoľte, aby som dal nejaký komentár.
Pán poslanec Chaban, dovoľte - a možno nepoviem vôbec niečo, čo je verejné tajomstvo, o vás je známe, že vy pristupujete k zdravotníctvu ako k obchodu. A vôbec sa nečudujem, že hovoríte o tom, že máme veľa nemocníc, pretože vy by ste najradšej niektorú nemocnicu okamžite zrušili a nechali ste ľudí, ktorí napríklad sú v Trstenej, aby chodili ja neviem do Kubína alebo do Ružomberka. Ale my to nechceme. Pretože to tu ľudia postavili preto, aby mali čo najbližšie zdravotnú starostlivosť pri sebe. A je len na nás, aby sme si zadefinovali, čo sa v tom zdravotníctve bude poskytovať, a nie zrušiť ju, čo vy už neustále robíte, ale aj presadzujete. A preto ďalší komentár k tomu, čo ste povedali, je zbytočný, pretože vy presadzujete obchod, ja presadzujem verejné zdravotníctvo dostupné pre každého.
Pán poslanec Markovič, viete, keď hovoríte, mám taký pocit, že cítim rukopis niektorých listov, ktoré som dostával ako odpovede od pani predsedníčky vlády. A tuším, že ste boli alebo ste ešte aj poradcom pani predsedníčky vlády pre zdravotníctvo. A vy máte absolútny guláš v týchto veciach. Pretože najväčším dlžníkom sú není samosprávne kraje. Keby ste si trošku pozreli tie čísla, by ste videli, že je tam diametrálny rozdiel medzi samosprávnymi nemocnicami a štátnymi. Len štyri naše nemocnice majú menší dlh ako jedna štátna nemocnica v Žiline. Ak ste takto radili pani premiérke, sa nečudujem, že sa dostala do ofsajdu z hľadiska zdravotníctva.
A čo sa týka oddlženia. Pán poslanec, za Veriteľa mohli byť oddlžované aj samosprávne kraje ako verejné nemocnice? A boli oddlžované ako aj štátne? A teraz nie sú? Tak ste nie celkom dobre radili pani premiérke.
13. 12. 2011 14:31:49 - 14:53:41 26. schôdza NR SR - 9.deň - B. popoludní Tlač 600 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
16.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som i ja sa vyjadril k tomuto návrhu, ktorý predkladá - podľa toho, ako bol prednesený - výbor pre zdravotníctvo, a naznačil niektoré zaujímavé veci, ktoré sa v tom návrhu skrývajú.
V prvom rade musím povedať, že dnes situácia v zdravotníctve je taká, že to už nie je o súčasnej koalícii alebo opozícii, ale je to predovšetkým o tom, ako dokážeme zabezpečiť všetci, tak ako sme tu, zdravotnú starostlivosť našim obyvateľom.
Celé sa to začalo nešťastne už tým, že namiesto riešenia konkrétneho problému v zdravotníctve tu prišla vláda s transformáciou na akciové spoločnosti namiesto toho, aby riešila ten základný problém, ktorým je netransparentné financovanie zdravotníctva, ktoré je neskutočne deformované.
My sme na to poukazovali, mám teraz na mysli stranu SMER - sociálna demokracia, neustále a sme upozorňovali na problémy, ktoré naznačoval Lekársky odborový zväz ešte na začiatku tohto roka. Avšak táto situácia bola neustále bagatelizovaná. Veľmi dobre to opísal môj kolega Braňo Ondruš. Nebudem to opakovať. Ja som dodal k tomu ešte jeden príklad, ktorý bol takisto nejakým spôsobom zrejme dohodnutý, a ukázalo sa, že naozaj to bolo zinscenované, pretože tí, ktorí hovorili niečo predtým, ako skutočne lekári začali konať, tak sa spamätali. Až potom si uvedomili, že oni to naozaj myslia vážne.
Verejné nemocnice, a na tom sa určite zhodneme, sú nemocnice všetky, ktoré patria verejnej správe. Keď by sme aj nejakú inú definíciu možno použili, ale určite táto je správna. To znamená, verejné nemocnice sú nielen štátne, ale aj nemocnice, ktoré patria samospráve, a v tomto prípade samosprávnym krajom. Pretože verejná správa sa skladá zo štátnej správy a samosprávy, a takpovediac samospráva vykonáva určité kompetencie, na ktorých sa zhodne parlament a vláda Slovenskej republiky za štát.
Čiže to, čo som povedal, že nebolo riešené na začiatku, to bolo predovšetkým riešenie financovania, bolo podporené ešte takými krokmi, ktoré celú vec a celý problém len eskalovali. Prvé bolo zníženie platieb za poistencov štátu, čo znamenalo v tomto roku zníženie príjmov zdravotnej poisťovne o 129 mil. eur. Druhým krokom bolo, že pri príprave oddlženia nemocníc, verejných, podotýkam, nemocníc, sa brali do úvahy len štátne nemocnice.
Hovoriac, že v podstate samosprávne kraje sú dnes majiteľmi týchto nemocníc a vláda s tým nemá nič a musí si to vyriešiť konkrétny samosprávny kraj, to je neuveriteľné, ako môže niekto takto argumentovať z úrovne vlády, a konkrétne z ministerstva zdravotníctva a bolo to aj z úst pána ministra, keď sám dobre vie, že všetky tieto nemocnice sú financované z verejného zdravotného poistenia, ktorého pravidlá neurčujú samosprávne kraje, ale určuje vláda a parlament. Čiže ergo ako keby samosprávne kraje mohli teraz zdvihnúť sa a povedať, tak bude zdravotné poistenie úplne iným spôsobom riešené a platby budú iné. Vôbec to nie je tak. Dnes zdravotné poisťovne určujú pravidlá.
No a výsledok bol taký, že nemocnice samosprávnych krajov neboli oddlžené. Podotýkam, nemocnice samosprávnych krajov neboli oddlžené.
No a čo sa dozvedáme po tom všetkom, čo sme sa dopočuli, a korešpondencie neskutočné mojich kolegov a nás na vládu a premiérku, kde sme argumentovali, že je to diskriminácia. Zrazu v tomto návrhu, ktorý predkladáte, vážené dámy a vážení páni za koalíciu, tak sa uvádza v doložke, kde sa rozoberá vplyv na podnikateľské prostredie, čo je veľmi zaujímavé, mimochodom, ma to zaujalo, pretože zrazu sa hovorí o vplyve na podnikateľské prostredie, ale k tomu sa ešte dostaneme, že aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov, tak sa tam argumentuje všetkým možným a jedna časť tam hovorí, že "všetci títo majú právo na rovnaké zaobchádzanie, odmeňovania a nediskrimináciu, právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty".
Tak to je krásne. Zrazu v návrhu sa uvádza niečo, čo bolo celý čas, niekoľko mesiacov, popierané. Popierané to bolo neustále tým, že samosprávne kraje majú nemocnice na starosti, ale to som vytiahol jeden problém, pretože ten problém je predovšetkým v tom, že dnes sú lekári v pozícii, v štrajkovej pohotovosti, pretože je tu memorandum, ktoré podpísala predsedníčka vlády, a toto memorandum má zaručiť v podstate zmier medzi lekármi a vládou Slovenskej republiky, resp. ministerstvom, ktoré má zastrešovať zdravotníctvo ako také.
Dnes musíme konštatovať, že toto memorandum sa ukazuje ako podpísaný bianko šek, ktorý vôbec nie je krytý. A chcem to podotknúť aj tvrdením tým, že člen vlády, podpredseda vlády sa vyjadril v jednej z relácií v nedeľu, keď sa ho pýtali priamo, že ako sa on pozerá na oddlženie, tak povedal, že rozpočet je už schválený, on odborárom nič nesľúbil. Bol to podpredseda vlády a minister financií. No a pokračoval ďalej, že nie vláda podpísala toto memorandum a vláda sa dozvedela až po podpise memoranda o presnom obsahu.
Tak potom sa pýtam: Kto je teda tá vláda? Vláda je pán Mikloš alebo vláda je pani predsedníčka vlády, ktorá to podpísala? Tuto sa ukazuje taký hlboký rozkol, ktorý tu je, nielen už len koaličný, ale aj vnútrovládny, aký tu ešte za histórie Slovenskej republiky nebol. Ak môže takéto niečo minister, ktorý je podpredsedom vlády, tvrdiť úplne s plechovým úsmevom, že on s tým nemá nič spoločné, všetko je schválené a nech si to predsedníčka vlády vyrieši. A tá predsedníčka vlády dokonca ani nie je schopná prísť sem, keď sa jedná o naplnenie memoranda, ktoré ona sama podpísala. (Potlesk.)
To už ani ten jej podpis, ktorý tam dala, jej nestojí za to, aby ho tu obhajovala? To sa, vážené dámy a páni, ešte nestalo v histórii Slovenskej republiky ani raz. A všeličo sa tu udialo.
Čo je ale zaujímavé, že v tom memorande sa hovorilo o samosprávnych krajoch, ale nikto s nimi nerokoval. Bolo jedno stretnutie, ktoré som mal u pána ministra, kde ma pozval, ale to bolo všetko. Vtedy som povedal, že to je rokovanie o nás bez nás s tým, že niekto napíše a vláda osloví samosprávne kraje, aby postupovali presne podľa toho, ako dohodnú oni v memorande. To sa takto robiť nedá, vážené dámy a páni. To sa nedá takto robiť, že vy vyrokujete niečo a potom len poviete, vy sa nejako postarajte. A o tom svedčí aj ďalší údaj v predkladanom návrhu, na ktorý chcem poukázať.
Môj kolega Peter Kažimír komplexne celkom rozobral súvislosť so štátnym rozpočtom. A ja predsa len sa ešte budem baviť o týchto číslach. Je tu uvedené 31 mil. na rok 2012. To, že sú tam není ďalšie roky, není uvedené, svedčí o tom, že po nás potopa. Ale čo je zaujímavé, keď si pozriete stanovisko ministerstva financií, vážené dámy a páni, ja vám ho prečítam, ak ste to niektorí ešte nestihli, tak ja vám ho prečítam, pretože je to naozaj zaujímavé.
Ministerstvo okrem iného v stanovisku uvádza: "V doložke vybraných vplyvov je potrebné kvantifikovať dopady vyplývajúce z predloženého návrhu aj na roky 2013 a 2014", ktoré podľa ich názoru sú vyššie, ako oni uvádzajú, 47 mil. eur. Tu sa uvádza len čiastka vyše 30 mil. eur. Zároveň vyjadruje nesúhlas a pripomienku ministerstvo financií k tejto doložke, ktorá tu bola spracovaná, a uvádza, že "uvedený text je potrebné nahradiť textom, že finančné prostriedky súvisiace so zmenami premietnutými do návrhu zákona sú zabezpečené zo zvyšných zdrojov na verejné zdravotné poistenie, ktoré sú premietnuté v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2012 až 2014. V nadväznosti na uvedené je potrebné aj v jednotlivých tabuľkách doložky vplyvu uviesť, že financovanie návrhu je zabezpečené v rozpočte." Tak teda z takéhoto stanoviska sa nevysomári už ani nikto.
Tak na jednej strane nesúhlasia, hovoria, že tam jednoducho tá čiastka nie je dostatočná, na druhej strane povedia, že je to zahrnuté v štátnom rozpočte. Vážené dámy a páni, v štátnom rozpočte zatiaľ je navrhnuté alebo je tam zakotvených iba 50 mil. eur, ktoré tam aj na základe nášho prispetia pri schvaľovaní štátneho rozpočtu ste dali. Nie z vašej vôle, podotýkam. Čiže je to bianko šek alebo to nie je bianko šek, ktorý tu dnes chcete schváliť? No je.
A teraz poviem, aké sú dôsledky toho všetkého, čo sa môže stať. To, že tá čiastka je dnes určite vyššia, nevie nikto z nás teraz posúdiť, pretože nikto z našich - teraz hovorím o nemocniciach samosprávnych krajov - nebol dopytovaný, aby presne povedal, že koľko vám bude robiť náklady zvýšenie platov, ktoré sme vám v memorande o vás bez vás podpísali. My sme to spočítali, všetci riaditelia urobili kalkuláciu a stanovili to presne podľa toho memoranda, ktoré dohodla pani premiérka o nás bez nás, vieme to kvantifikovať, ale nikto sa už nepýtal, že koľko to je. Jednoducho vy ste si napísali nejakú sumu. Čo to znamená? Znamená to to, že tieto finančné prostriedky nebudú s najväčšou pravdepodobnosťou kryté. A bude zasa opäť na riaditeľov nemocníc, ktorí dnes už môžu byť aj Davidovia Copperfieldovia, jednoducho nedokážu takéto niečo naplniť, pretože na jednej strane musia dodržať zvýšenie mzdových prostriedkov a na druhej strane budú mať vyššie platby. Pretože tie platby už dnes sú nižšie a nedokážu pokryť všetky náklady súvisiace s výkonmi v zdravotnej starostlivosti.
A ja sa pýtam potom, kde sa chceme dopracovať? Veď toto, čo teraz pripravujete a chcete schváliť, tak je v podstate tým, že to nie je kryté, len odkladanie a prípravy ďalšej bomby, ktorá tu vznikne. A to predovšetkým ostane na budúcu vládu, ktorú tu tak obhajuje pán spravodajca, ktorý hovorí, že až budúca vláda bude tá, ktorá by mala všetko riešiť. Ale to je predovšetkým o zodpovednosti, vážené dámy a vážení páni. Tu nejde o to, že kto bude chytráčiť nad jednými alebo druhými.
Čiže stanovisko k tomu, čo som chcel povedať za samosprávne kraje, je také, že tento návrh, ktorý tu je z hľadiska krytia, je nedostatočný. Nevieme ani posúdiť, či sú tam zahrnuté všetky náklady, ktoré sú spojené nielen s navýšením priamych miezd, ale potom aj s navýšením osobných príplatkov, ale aj odvodov, ktoré bude musieť zamestnávateľ odvádzať, pretože tie sa automaticky zvýšia, akonáhle sa zvýši daňový základ, čo je úplne prirodzené. Kto to dnes bude verifikovať, keď samotné ministerstvo hovorí o niečom inom?
A vrátim sa ešte späť k tomu začiatku. Celé toto, čo sa stalo v zdravotníctve, je absolútne bezprecedentné v histórii Slovenska, ak musela vláda siahnuť až k tomu, že tu bol vyhlásený núdzový stav, ktorý sa v podstate používa iba v prípade prírodných katastrof alebo v čase vojny, je len spôsobené tým, že vláda neviedla dostatočný sociálny dialóg, bagatelizovala celú túto problematiku od začiatku až dokonca. A vyvrcholilo podpísaním bianko zmenky už nevládnucej predsedníčky vlády, ktorá podpísala niečo, čo automaticky spochybnil podpredseda vlády pán Mikloš.
A je tam jedna zo zásadných vecí, ktorá, si myslím, že bola aj prevrátená z vašej strany iba do pozície platov, a to bolo predovšetkým zrušenie transformácie nemocníc. Aj to vaše vystúpenie, ktoré ste mali, pán predkladateľ, bolo tak emotívne, že všetci sme mali dojem, že tu ide čisto len o platy, a ešte keď ste citovali aj z Desatora, tak som mal z toho naozaj zlý pocit, pretože ak takéto niečo dokážete zneužívať aj pri predkladaní takéhoto návrhu, tak to naozaj nemá obdobu. A pritom veľmi dobre viete, že zastavenie transformácie neznamená zrušenie transformácie, ako si to tu mýli pán poslanec Kaník neustále, on si myslí, že zastavenie a zrušenie sú dve rovnaké veci. Vôbec nie, pretože ten zákon je stále v platnosti.
Ten zákon je v platnosti, a ešte aby ste vedeli, zákon, podľa ktorého ju urobená transformácia, to znamená zákon 587, 581 vychádza zo zákona 523, to je zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý hovorí o tom, že ak príspevkové organizácie, ktoré nespĺňajú kritériá, že dostávajú príspevok na svoju činnosť viac ako 50 %, musia byť pretransformované na inú právnu subjektivitu. To hovorí acquis communautaire, ku ktorému sme sa zaviazali. A to má sa naplniť do konca tohto roka.
Inými slovami, to, že ste zastavili transformáciu, resp. to urobil prezident, pretože vy ste to neboli schopní urobiť, znamená, že po 1. 1. budú všetci porušovať zákon. Bude to porušovať ministerstvo zdravotníctva, budeme to porušovať aj my a všetci. A kto nás tu bude pokutovať? Minister financií, ktorý teraz hovorí, že jeho sa to netýka? Pretože automaticky z toho vyplýva sankcia, keď sa nebude napĺňať tento zákon. Preto hovoríme o tom, že musí byť zrušená transformácia. A to bude predkladať aj pán poslanec Raši v tom pozmeňujúcom návrhu. Toto si treba uvedomiť, vážené dámy, vážení páni. To chceme naozaj ísť do takéhoto stavu, aby sme porušovali vedome zákon?
A teraz trošku k tej dôvere. Pán poslanec Novotný hovoril o tom, že jednoducho, aby som presne citoval: "Urobím všetko, aby transformácia bola dokončená. Ja mám svedomie čisté. Ja dodržím slovo." Áno, pán poslanec, viete, ak ste vy dodržali presne slovo, o ktorom teraz hovoríte, tak je to práve výsledkom toho, že kde sa zdravotníctvo dostalo. Vy ste dodržali slovo aj vtedy, keď Zajac chcel robiť akciové spoločnosti. Vy ste dodržali aj slovo, kedy sa privatizovali všetky veci, ktoré v nemocniciach aký-taký zisk tvorili a mohli slúžiť na to, aby vykrývali tie veci, ktoré nie sú možné zarábať. Vy ste vtedy dodržali slovo. Áno, máte pravdu. V tom vám dávam za pravdu.
Vy ste doviedli zdravotníctvo do tohoto stavu, pretože dnes všetko, čo je zaujímavé a prináša finančné prostriedky, je v súkromných rukách, všetko ste sprivatizovali. (Potlesk.) A to, čo jednoducho nie je výkonné, tak ste hodili na verejné nemocnice, na štátne a samosprávne nemocnice, tu máte a robte.
Samozrejme, že riaditelia môžu robiť čokoľvek, pretože finančné prostriedky sa prelievajú úplne kdesi inde. A tu ste naozaj dodržali slovo, to vám musím dať naozaj za pravdu. A preto chcete teraz dokázať, že vlastne tieto nemocnice nie sú schopné v podstate prežiť, pretože zle hospodária, nerobia obstarávanie centrálne a tak ďalej, je tam únik peňazí.
Nuž, ja by som veľmi dobre chcel vidieť, pán poslanec, ako by sa vám robilo, keď použijem prirovnanie, keby ste boli robotníkom a mali by ste lopatu a niekto by vám lopatu zobral a povedal by, dobre, vy budete vykopávať rukami a tí druhí budú lopatou, ale nedostanete za to vyššiu platbu, ešte dostanete nižšiu, ale musíte robiť takú istú kvalitu. Tak to by musel byť len David Copperfield.
A tu ste naozaj dodržali slovo, pán poslanec, to je výsledok, kde sa dostalo zdravotníctvo dnes. A práve dnes, o čo ide aj lekárom, je o to, že či verejné zdravotníctvo bude, alebo nebude. Či bude zdravotníctvo, ktoré bude poskytované pre všetkých, alebo to bude zdravotníctvo, ktoré bude len na základe biznisu tu poskytované, nič iné.
A vy chcete od lekárov, aby vám dôverovali? Vy chcete aby vám dôverovali, že to, čo navrhujete ako akciové spoločnosti, je mienené veľmi dobre? Áno, chcete to dnes, ich presvedčiť o tom, že keď ste všetko sprivatizovali, že dnes tie akciové spoločnosti, ktoré v budúcnosti, ktoré ste chceli založiť, že jednoducho nebudú môcť byť sprivatizované? Veď vám nikto nebude veriť po tom všetkom, čo ste tu už narobili a čo ste všetko dokázali sprivatizovať. A teraz chcete ešte, aby vám verili aj lekári, ktorí sa dostali do tejto pozície, a vy ich nechcete vypočuť a bojujete za akciové spoločnosti.
A ešte vám pripomeniem ďalšiu vec vášho hrdinstva, o ktorom rozprávate, pán poslanec. Vy ste povedali, že jednoducho ste za akciové spoločnosti a že jednoducho budete trvať na transformácii. Tak mi potom povedzte, keď ste bol taký hrdina, vy ste sa zúčastňovali rokovaní, kde pani predsedníčka vlády podpísala tento bianko šek v rámci memoranda, stáli ste tam vzadu. Ona podpísala bianko šek, kde sa zaviazala, že transformácia sa zruší. Ona podpísala bianko šek, že budú navýšené platby zdravotných poisťovní na základe toho, že budú zvýšené platy. Vy ste vzadu stáli, ale ja som od vás nepočul, žeby ste sa pred mikrofón postavili a povedali, dobre, pani predsedníčka síce podpísala toto memorandum, ale ja som proti tomu a nezahlasujem za zrušenie transformácie. Vtedy by to bolo hrdinské, keby ste to vtedy povedali, nie teraz, keď teraz sa tu tvárite, že by ste to chceli zastaviť. (Potlesk.)
Takže chcel som vám len pripomenúť, aby ste nezabúdali, že ľudia si to všímajú, ako sa správate, a vyhodnocujú, čo hovoríte a čo konáte.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme prvé čítanie. Ja som si dovolil poukázať na tieto rozpory, ktoré tu vznikli, na tieto protirečenia, na tieto hrdinské slová, v úvodzovkách, tých, ktorí tu obhajujú zrazu rozliate mlieko, ktoré nikto nechce utrieť, a nechali na to len pani predsedníčku vlády. Tá už je celá dnes od mlieka. Dokonca dodnes sa kdesi čistí, aby mohla prísť a ešte stále neprišla, ale vy všetci sa tvárite, že je všetko v poriadku.
Nie je všetko v poriadku, a preto, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme predkladať pozmeňujúci návrh vo výbore pre zdravotníctvo, kde jasne, explicitne budeme navrhovať zastavenie transformácie a budeme, samozrejme, sa pýtať aj ministra zdravotníctva a ostatných kompetentných, ktorí by mali byť aj na rokovaní zdravotníckeho výboru, akým spôsobom budú vykryté všetky tieto zvýšené náklady. Lebo v opačnom prípade, ak nebudú tie náklady vykryté zo strany zdravotných poisťovní, tak máte na triku aj to, že sa tu budú nemocnice rušiť, že sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať iba v obmedzenom množstve a, samozrejme, budú sa rušiť oddelenia, všetko to, čo ste už začali tak bezprecedentne robiť proti ľuďom, ktorí vám dali dôveru, aj vám všetkým.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
13. 12. 2011 10:56:04 - 10:58:04 26. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia Tlač 600 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text nie je autorizovaný)
73.
Pán poslanec Ondruš, chcem poďakovať za ten rešerš z toho všetkého, čo sa udialo od kompetentných, ktorí dostali túto situáciu až do tejto hraničnej pozície. Minister Uhliarik svojimi vyjadreniami, ktoré ste spomenuli, tie už určite odškriepiť nemôže, potvrdil to, že jednoducho celú vec od začiatku bagatelizoval.
Pán poslanec, zdá sa, že aj na tie reakcie, ktoré ste tu počuli na seba, mnohí poslanci dodnes nepochopili, o čo tu ide, pretože si ich mýlia, slovo zastavená, zrušená, narábajú s tým zhora nadol, pritom nevedia ani, o čo ide. Keby sa trošku zamerali na podstatu veci, tak by zistili, že celé toto, čo sa tu deje, bolo naštartované práve nešťastnou transformáciou, ktorá predchádzala nezmyselnému riešeniu situácie v zdravotníctve, ktorá predovšetkým má problém vo financovaní. A nie, či bude iný právnický subjekt. Ja sa budem tomu venovať vo svojom vystúpení.
Ale, prepáčte, ešte jednu vec doplním, pán poslanec Ondruš. Pán riaditeľ Fakultnej nemocnice v Trnave, ktorý je určite nominantom KDH, pretože kandidoval na župana v ostatných voľbách za Trenčiansky samosprávny, do Trenčianskeho samosprávneho kraja za KDH, sa vyjadril na začiatku, keď tu bola hrozba tohoto štrajku, že my zvládneme situáciu, keď nám bude chýbať aj 80, 100 lekárov, sme na to pripravení. Asi to bolo dohodnuté ešte s pánom ministrom, že takto má reagovať. Dnes si pozrite jeho vyjadrenia, ktoré hovoria, že situácia je kritická, pretože 80 lekárov dalo výpoveď. Pozrite sa na to, novinári, všetci, pozrite si vyjadrenia, konečne začnite písať o tej skutočnej podstate tohto problému a nie o tom, čo tu chcete navodiť v tomto parlamente.
8. 12. 2011 10:50:50 - 10:52:46 26. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 568 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
44.
Ďakujem všetkým kolegom, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke na moje vystúpenie, a chcem zdôrazniť a dovysvetľovať, že v podstate pán poslanec Somogyi to vysvetlil, to moje vystúpenie malo byť práve na podporu toho, že ten audit je nevyhnutný, použitím príkladov, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení. Príkladov, ktoré už dnes jasne hovoria o tom, že tu neboli dodržané tie pravidlá, ktoré, ku ktorým sme sa zaviazali ako Slovenská republika v európskej charte samosprávy. A neustále to akosi ignorujeme a možno dávame si klapky na oči, že asi to tak má byť, a nič sa nedeje. Tento audit bude mať práve za úlohu, aby sme tieto deformácie, ktoré tu vznikli za tie roky, napravili, naliali si čistého vína a povedali, ako ďalej.
Ja môžem spomenúť ďalšie príklady, ktoré možno, pán poslanec, ak ste ma pozorne počúvali, ste si nevšimli. Jedna oblasť je napríklad aj to, že dnes samosprávne kraje vykonávajú takzvaný prenesený výkon štátnej správy v oblasti zdravotníctva. To sú rôzne povolenia, dohľad nad lekárskou činnosťou. A verte-neverte, pozrite sa do rozpočtu, v kapitole ministerstva zdravotníctva tam vôbec nefiguruje žiadna čiastka.
Čiže samosprávne kraje to robia za štát zadarmo. Čiže naozaj, tento návrh uznesenia je potrebný. Je to niečo, čo konečne prinesie poriadok a hlavne dobré vzťahy medzi štát a samosprávu, aby tu nedochádzalo k treniciam, ktoré veľakrát nastávajú medzi ZMOS-om, medzi "SK osmičkou", samosprávnymi krajmi, a preto vás chcem poprosiť všetkých, aby ste podporili toto uznesenie. Je naozaj veľmi potrebné.
Ďakujem.
8. 12. 2011 10:24:31 - 10:44:56 26. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 568 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
36.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som rovnako sa vyjadril, môžem povedať, k tomuto balíku, ktorý môžeme pokojne nazvať zodpovedným balíkom. Ak hovoríme o zodpovednosti pri rozpočtovaní štátneho rozpočtu, tak nemôžeme z toho vyňať aj samosprávy, pretože to sú spojené nádoby. A som veľmi rád, že ten konsenzus, ktorý sa rodil pri tvorbe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, boli pozvané aj samosprávy, všetky samosprávy, to znamená obce, mestá, samosprávne kraje. Všetky ich profesné, ak to tak môžem povedať, organizácie, združenia, ktoré ich zastupujú, mohli mať možnosť sa jednak vyjadriť k tomuto názoru a myslím si, že tie rokovania boli veľmi prospešné. A čo mňa potešilo predovšetkým, tam bola snaha počúvať sa navzájom a mnohé veci boli zapracované aj do toho zákona, ktoré samospráva navrhovala.
Ale rovnako pre mňa je dôležité aj toto uznesenie, ktoré sa zrodilo možno krátko pred tým, ako tieto rokovania boli už vo výbore pre verejnú správu, ale priamo súvisí s tým, o čo nám spoločne ide a práve v takejto dobe, ktorá si bude vyžadovať zodpovednosť na každej úrovni. Všetci sme na jednej lodi, ktorá sa volá Slovenská republika. A nikto sa tu nemôže hrať na to, že my sme štát a vy ste samospráva, nás nezaujíma to, čo robíte v samospráve, alebo presnejšie, vy ste za to zodpovední, my vám hodíme niečo na plecia a musíte sa o to postarať. Bohužiaľ, musím konštatovať, že veľakrát sa to stalo, a ja to vo svojom vystúpení aj pripomeniem, aby sme si osviežili pamäť, čo sa udialo práve v oblasti presunu kompetencií, ktoré tu už boli pomenované, je ich okolo štyri a pol tisíca, ale neuskutočnili sa z hľadiska fiškálnej decentralizácie.
Ja chcem pripomenúť aj chartu, európsku chartu samospráv, na ktorú sa často odvolávame a ktorá tak často nebola dodržiavaná. Práve toto uznesenie, o ktorom teraz rokujeme, má vrátiť aj tejto charte konečne vážnosť. Pretože nebol by som rád, aby akákoľvek samospráva bola donútená až k takému kroku, že bude musieť až na európskej úrovni sa dovolávať svojich oprávnených práv pre nedodržiavanie práve tejto európskej charty samosprávy, čo si myslím, že už v mnohých prípadoch aj hrozilo, ale možno aj vďaka zodpovednosti predstaviteľov samospráv sa hľadali stále kompromisy, i keď to bolo veľakrát veľmi ťažké.
Je to trošku aj signifikantné, že vláda, ktorá mala uznesenie, zaväzujúce, aby urobila takýto audit, to nedokázala dotiahnuť do konca. A ukazuje sa, že v Slovenskej republike asi tým naozaj stabilizujúcim prvkom je jednoznačne parlament, a podčiarkuje to aj to, že tu máme parlamentnú demokraciu. A chcem to zdôrazniť aj preto, že veľakrát sa aj v médiách a kde-kade úloha parlamentu dehonestuje len na pozeranie sa určitú časť práce poslancov. Ale myslím si, že tu zohrávajú práve poslanci zodpovednú úlohu práve tým, že dokážu zaviazať vládu k tomu, aby urobila niečo, čo je veľmi potrebné a zmysluplné. A teraz naozaj ja som presvedčený, bez ohľadu na to, ktorá vláda tu bude po voľbách, som presvedčený, že to je pre všetky vlády potrebné. Tak ako je potrebný sociálny dialóg v rámci vládnutia, je potrebné mať aj poriadok v kompetenciách a ich financovaní.
Samospráva, ktorá vznikla po roku 89, na úrovni obcí a miest je to už cez dvadsať rokov a na úrovni vyšších územných celkov je to práve v tomto roku desať rokov. Chcem to len pripomenúť, že práve v júni bol schválený zákon, pred desiatimi rokmi, o vyšších územných celkoch a od 1. 1. budeme práve oslavovať desať rokov vzniku samosprávnych krajov. A to, že tieto samosprávy dokázali svoju životaschopnosť, nemusím azda vás presviedčať, pretože je to vidieť všade, keď prechádzate cez obce, mestá, či už je to na infraštruktúre, či už je to vzhľad samotných miest, ale aj mnohé inovatívne prístupy, ktoré sa dali robiť a dajú robiť len vďaka tomu, že tá samospráva je bližšie k ľuďom. Je to práve na tom princípe subsidiarity, o ktorom hovorí aj európska charta samosprávy.
Mnohé veci, ktoré nedokázal štát za dlhé roky vyriešiť, samospráva vyriešila. Pripomeniem školstvo. Viete veľmi dobre, koľko tu bolo škôl a demografická krivka nám klesala a naďalej stále klesá, ale štát nebol schopný urobiť tieto, poviem, niekedy aj nie celkom populárne opatrenia. Samospráva vďaka kompetenciám, ktoré dostala, ich dokázala urobiť. Zracionalizovala počet škôl, mnohé školy, ktoré neboli využívané, dnes slúžia na iné účely. Rovnako to urobili na úrovni základných škôl a rovnako sa to urobilo aj na úrovni stredných škôl. To je konkrétny príklad.
Dovoľte mi, aby som pripomenul zopár ešte takých boľavých miest, ktoré určite budú predmetom tohto auditu, a doplnil tú mozaiku, ktorú už predo mnou uviedol môj kolega, pán Petrák. A teraz budem viac sa zameriavať práve na vyššie územné celky, ktoré majú na svojich pleciach rovnako dôležité kompetencie týkajúce sa každodenného života občanov v kraji.
Zoberme si dopravu. O doprave sa veľa diskutuje, o tom, akým spôsobom zabezpečovať kvalitu ciest, ich údržbu, ale aj verejnú hromadnú dopravu. Dnes samospráva vyšších územných celkov má na starosti viac ako desaťtisíc kilometrov ciest druhej a tretej triedy, o ktoré sa musí postarať, a to len za podmienok, že má príjem z dane z motorových vozidiel, ktoré sú neúst..., ktorá je neustále napádaná predovšetkým dopravcami, že nie je využívaná na obnovu ciest, že sa používa na iné kompetencie a tak ďalej a tak ďalej, čo nie je celkom pravda a mohol by som to dokladovať pri mnohých príkladoch. Pretože samospráva vyšších územných celkov má jeden príjem týkajúci sa dani z motorových vozidiel na dopravu a pritom musí financovať nielen údržbu týchto ciest a ich obnovu, ale musí z tohto balíka financovať aj tzv. výkony vo verejnom záujme. To sú výkony, ktoré umožňujú, aby ľudia mohli cestovať do zamestnania, aby mohli byť zľavy pre dôchodcov, sociálne znevýhodnených obyvateľov, pre študentov a žiakov. Zďaleka nepokrýva táto daň z motorových vozidiel tieto náklady. Zďaleka. Tu je potrebné rovnako si povedať, čo ďalej. A ten audit musí na toto odpovedať.
Rovnako boľavá vec, ktorá dodnes nie je vyriešená, a budeme musieť to riešiť celospoločensky konsenzom na úrovni štátu, je vysporiadanie sa s pozemkami pod cestnou infraštruktúrou. Takmer 90 % všetkých pozemkov pod cestami druhej a tretej triedy nie je vysporiadané. To znamená, inými slovami, vlastní ju konkrétny individuálny vlastník alebo neznámi vlastníci. A s tým treba urobiť rovnako poriadok. Toto nie je schopná zvládnuť samospráva ako taká. A napokon história aj má svoje príklady, keď sa vysporadúvali pozemky napríklad v Nemecku pod cestnou infraštruktúrou, tak to boli plány, ktoré sa na desaťročia schvaľovali. Nemohlo sa to robiť ad hoc. A na toto si myslím, že rovnako audit, o ktorom hovoríme v tomto uznesení, musí reflektovať.
Sociálne služby. Sociálne služby tu už spomínal kolega Petrák, ale predsa len mi dovoľte, aby som rovnako to spomenul. V sociálnych službách bolo zadefinované také status quo, keď sa delimitovali jednotlivé sociálne zariadenia na obce, mestá, samosprávne kraje, popri tom sa prispôsoboval legislatívny rámec a výsledok je taký, že dnes fiškálny príjem, ktorý majú na to samosprávy, nestačí pokryť všetky náklady spojené s poskytovaním sociálnych služieb, pretože fiškálny rámec sa nemenil, ten ostal rovnaký. Až teraz sa zmenil, keďže došlo k zníženiu, to tiež spomeniem, príjmu do samosprávy, do rozpočtov samospráv, ale kompetencie narastali. A nielen kompetencie, ale aj prístup k poskytovaniu verejnej služby, ktorú, chcem podčiarknuť, verejnej služby ako takej, na ktorú má mať každý občan, ktorý splní podmienky, nárok, keď si platí svoje povinnosti voči štátu. Ale dnes je pohľad iný, pretože do verejných služieb sa pustil aj súkromný sektor. A dokonca súkromný sektor, ktorý je na rovnakej úrovni ako obec, mesto a samospráva. Súkromný sektor, ktorý má predovšetkým podstatu podnikať a vytvárať jednoducho nejaký zisk, ale samospráva nepodniká v tejto oblasti. Na toto musí takisto prísť odpoveď, čo ďalej, či teda ideme pokračovať v tomto duálnom systéme, ktorý bude rovnako financovať aj neštátne subjekty, súkromné subjekty ako štátne, a dokonca im dávať aj určité výhody, ktoré samospráva nemá. A poďme si aj povedať o tom, že či to má byť o nejakej konkurencii, alebo to má byť predovšetkým o ľuďoch, ktorí majú tú kompetenciu dostať, ktorí majú tú službu v rámci kompetencií dostať.
Zdravotníctvo je rovnako v tej istej pozícii. Keď si zoberiete, málo síce miest, ale sú aj také, vlastnia polikliniky a nemocnice, ale predovšetkým samosprávne kraje vlastnia nemocnice tzv. prvého a druhého typu. To znamená, to sú tie regionálne nemocnice, ktoré sú prvé na rane, keď potrebuje obyvateľ zdravotnú starostlivosť, pretože tie koncové, ktoré vlastní štát, tie sú určené predovšetkým na špecializované výkony. Ale zasa, kde sme sa dostali? Dostali sme sa do pozície, že tieto zdravotnícke zariadenia rovnako sú diskriminované oproti napríklad štátnym zariadeniam, a pritom sú rovnako v balíku verejných zariadení. A zabudlo sa na ne pri tom dynamickom vývoji legislatívnom, ktorý tu máme. Čiže na toto rovnako očakávame, že bude audit reagovať a bude musieť v tom urobiť poriadok.
Školy, o ktorých som hovoril. Pripomeniem len presun kompetencií na samosprávne kraje pri financovaní, originálnom financovaní neštátnych školských subjektov. Dnes samosprávne kraje bez toho, aby dostali na to vo fiškálnom vzorci nejaké finančné prostriedky na úkor iných kompetencií, ktoré sú vo vzorci na prerozdelenie dane fyzických osôb, ktorá je jediná v rámci príjmu samosprávy, nie je nikde položka týkajúca sa podpory neštátnych školských subjektov. Tieto, bohužiaľ, financujú samosprávne kraje na úkor škôl, ktoré potrebujú po tom, by som povedal, pôste, vyše dvadsaťročnom na infraštruktúre škôl, ktoré dostali do vienka. Jednoducho ťažko, musia ich zvládnuť a po tom pôste potrebujú predovšetkým financovať tie školy, aby sa dostali na nejakú úroveň, ktorá je moderná, ktorá bude naznačovať, že naozaj nám ide o vedomostnú ekonomiku, a nielen to, že budeme žiť z holej podstaty. Pretože keď prídete do tých škôl, tie školy sú tridsaťročné, viacročné a posledných dvadsať rokov sa do nich nedávalo veľa peňazí, iba na riešenie havarijných stavov.
Áno, využívajú sa tu európske fondy, chvalabohu, že ich máme, pretože dnes sú tou jedinou možnou alternatívou, ako investovať do tých škôl, ale môžem vám povedať, že taký hlad, aký bol práve v operačnom programe Školstvo, priviedol napríklad čerpanie až na 120 %, kde dnes je problém s realokáciou finančných prostriedkov, pretože tam by sa zmestilo viacej peňazí. Ale prístup štátu bol taký, že akonáhle čo i len trošku začal stúpať príjem z dani fyzických osôb, tak trebalo hneď tej samospráve čosi prihodiť, aby nemala čosi naviac, nejaké peniaze. Ale tá samospráva nemôže mať peniaze len na to, aby napĺňala kompetencie, tú holú podstatu denno-denného života, ale aby aj tie dlhy, ktoré zdedila, investičné mohla naprávať, ako som spomínal pri cestách, ako to hovorím teraz pri školách a ďalších zariadeniach.
Len poviem príklad. V Žilinskom samosprávnom kraji je celkovo 69 škôl, z fondov Európskej únie sa podarilo získať financie na, iba na osem škôl, pritom podotýkam, prečerpanie tam bolo až 120 %, lebo je taký hlad. Preto tie finančné prostriedky sú potrebné. A keď nám štát zoberie, aby sme ešte financovali neštátne školské subjekty, ani nemihne brvou, tak to sa nedá jednoducho zvládnuť. Na toto očakávame rovnako odpoveď v audite, ktorý sa bude spracovávať, pretože všetci chceme, aby to naše školstvo poskočilo niekde ďalej, aby sme naozaj začali napĺňať to, čo tu všetci radi hovoríme, a to je tá vedomostná ekonomika. Tá musí začať už od základného školstva až po vysoké školy.
Rovnako v rámci škôl máme absolútnu absenciu podpory športu. My nemáme žiadnu kolónku v týchto rozpočtoch, kde by sa dalo nejakým spôsobom myslieť na šport, ak nie len v rámci normatívu, ktorý je určený predovšetkým na žiaka. No ale ten predovšetkým pohltí prevádzka, pretože tá prevádzka budov, ktorá je zastaralá. Mám na mysli budovy, ktoré nie sú zateplené, staré vykurovacie systémy a tak ďalej. Postupne ich meníme a menia sa, ale jednoducho to nepostačuje. Všetci hovoríme o podpore športu, ale tuto to nevidíme. Odborné školstvo nevynímajúc, pretože zákon o odbornom školstve bol prvým krokom, ale tie ďalšie kroky je potrebné ešte urobiť. A bez toho, aby sa jasne zadefinovalo financovanie aj odborného školstva, to jednoducho nepôjde.
Regionálny rozvoj, veľmi dôležitá oblasť rovnako. Územné plány obcí a miest, veľké územné plány krajov, toto je oblasť, ktorá je naozaj nepopísaná. Obce, mestá, mnohé nemajú dodnes územné plány, pretože nemajú na to ani finančné prostriedky, a pritom je to naozaj základná vec pre to aby mohli sa uchádzať nielen o fondy Európskej únie, ale vôbec plánovať budúcnosť. Ako sa budú rozvíjať tieto aglomerácie aj napríklad v oblasti environmentalistiky, ktorá je rovnako zanedbaná. Na to samospráva rovnako nemá finančné prostriedky dostatočne zadefinované. To treba, aby v audite rovnako sa dobre zanalyzovalo. Cestovný ruch, detto.
No a dovoľte mi ešte spomenúť kultúru, pretože nemôžeme sa pozerať na život len cez trhový pohľad, že všetko to, čo zainvestujeme, musí nám priniesť finančné prostriedky naspäť. A kultúra je jedna z tých oblastí, kde ak chceme rozvíjať naše kultúrne dedičstvo, ak chceme naozaj sa kultivovať, tak musíme investovať aj do kultúry, ktorá nám nedonesie okamžite finančné prostriedky späť, ale v nepriamych príjmoch cez cestovný ruch, cez kultiváciu osobnosti ľudí, mladých, starších, cez tak potrebný relax, ktorý potrebujeme v dnešnom unaháňanom sveta. A tá kultúra tam patrí rovnako a je potrebné na ňu myslieť, pretože rovnako samosprávy zdedili infraštruktúru, ktorá je historického charakteru, a tam, keby sme nalievali milióny, by mohlo ísť neúrekom.
Samozrejme nehovorím, že toto všetko sa dá vyriešiť mávnutím prútika, jedným uznesením, ktoré sa teraz spraví. Ale aspoň je tu šanca vyhodnotiť to celé, zauditovať, pomenovať problémy, a pripraviť dobrú základňu pre to, aby sme postupne začali v tej fiškálnej decentralizácii v náväznosti na prenos kompetencií robiť poriadok, aby tu nevznikali napätia, ktoré v súčasnosti medzi samosprávou a štátom neustále máme.
Vážené dámy, vážení páni, toľko z mojej strany. Chcel som priblížiť pohľad aj za vyššie územné celky. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto uznesenia, pretože toto uznesenie nie je o tom, či to bude robiť tá vláda zložená z pravicových alebo iných strán, ale je to o tom, aký charakter bude mať Slovenská republika, aký charakter bude mať verejná správa, na ktorej nám záleží, aby bola naozaj moderná, aby bola schopná reagovať na každodenné výzvy života ľudí v samospráve, pretože samospráva je prvá na rane, ktorá je konfrontovaná s požiadavkami občanov. A o to všetkým tým, ktorí sú v samospráve, ide. A som presvedčený, že aj nám zákonodarcom, a aj vláde, ktorá hociktorá tu bude, rovnako jej ide o tento úmysel.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
1. 12. 2011 16:47:56 - 16:53:50 26. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 590 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
60.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, zákon č. 595 o dani z príjmov je naozaj veľmi vážny, a predovšetkým pre samosprávy dôležitý, pretože samosprávy získavajú do svojich rozpočtov na originálne kompetencie príjmy práve z daní fyzických osôb, o ktorých hovorí tento zákon, kde je stanovené percento na ich prerozdelenie, či už pre obce a mestá a rovnako pre samosprávne kraje.
Som rád zároveň ale, že popri tomto zákone v tejto novele sa rieši aj dlho, by som povedal, taká kontroverzná aktivita vlády a ministerstva, kedy bolo zavedené zdaňovanie prenájmu pre samosprávy a zdaňovanie aj predaja majetku samosprávy. A chcem to pripomenúť, že dvakrát v Národnej rade po schválení takéhoto ustanovenia tu boli poslanecké aktivity, ktoré mali za cieľ práve zrušiť toto, podľa môjho názoru, nezmyselné zdaňovanie, kde jednak sa zvyšovala administratíva, ale predovšetkým sa brali peniaze samospráve nezmyselne. Boli to dva poslanecké návrhy, tuším, že pán kolega Petrák jeden predkladal a pán kolega Podmanický druhý predkladal, a dnes pán minister priznáva, že je to dobré, a ruší jednu z týchto daní, a to je daň z prenájmu, zatiaľ čo daň z predaja majetku ponecháva. Čo si myslím, že nie je celkom v poriadku, pretože ak máme pristúpiť k tomu, a je tu určitý konsenzus, aby namiesto mixu daní, o ktorý sa snažilo predovšetkým ministerstvo financií, že tu bude stále daň fyzických osôb, ale ponížená o určité percento, tak malo sa pristúpiť aj k tomu, aby nám nebolo brané z dane, aby nám nebolo brané z predaja majetku, pretože v mnohých prípadoch samosprávy môžu svoje dlhy riešiť, ktoré sú spôsobené aj krízou, predajom majetku, ktorý je dubiózny, ktorý jednoducho už nepotrebuje a môže slúžiť niekomu inému, a je podľa mňa zbytočné a podľa mňa neporozumiteľné, čo z toho štát má, keď to dostane v podobe daní do rozpočtu a samospráve uberie.
Takže chcel som to pripomenúť, aby ste aj vy trošičku vnímali tie reálie, že už sme to mohli mať dávno odpustené, pretože tak či tak pán minister teraz prichádza s tým, že tie dane z prenájmu odpúšťa, vtedy to nebolo možné, teraz je to možné. (Zaznievanie gongu.)
Ale dovoľte mi, aby som pripomenul aj tie dlhé rokovania, ktoré boli okolo mixu daní. Mix daní bol naozaj urobený bez akýchkoľvek dopadových serióznych štúdií na poslednú chvíľu, pretože chýbalo v rozpočte určité množstvo, určitý objem peňazí, preto sa urobil mix daní ako jedna z takých požiadaviek, o ktorých tu hovorili samosprávy, a nastavilo sa to presne na ten výpadok, ktorý bol v rozpočte. Samosprávy to odmietli a začali rokovania. A tu musím, pán minister, povedať, aj keď ste to v úvodnom slove spomínali, že po diskusii so ZMOS-om, Úniou miest a potom ste spomenuli, územnou samosprávou, mrzí ma to, ale musím to tu pripomenúť, územná samospráva, to znamená, samosprávne kraje boli naozaj mimo, my sme, pán minister, požiadali, teraz hovorím aj za samosprávne kraje, o stretnutie s vami, ktoré sa vôbec neuskutočnilo. Poslali ste tam štátneho tajomníka jedenkrát a potom už tam ani sme nemuseli byť. Preto tam nebolo ani uvedené v tom vašom úvodnom slove, že rokovanie so Združením SK 8 samosprávnych krajov, tak, ako ste rešpektovali ZMOS, tak ste mali aj nás vypočuť. A to naozaj musím povedať na vrub vás, že ste nás jednoducho odignorovali. Dohodli ste sa na nejakej úprave, ktorá sa dotýka aj samosprávnych krajov, podľa hesla "o nás, bez nás".
Naviac, pri tých rokovaniach, a my sme komunikovali aj so ZMOS-om, sa hovorilo o tom, že toto ustanovenie zníženia prerozdelenia daní bude len dočasné. Hovorilo sa o jednom roku, o dvoch rokoch, ale, bohužiaľ, keď sa pozrieme do toho návrhu, tak je neobmedzené. Ja som sa snažil aj diskutovať túto tému s koaličnými poslancami, že aby sme to obmedzili, povedzme na dva roky. A po dvoch rokoch sa vrátili k tomu istému číslu, uvidíme, ako sa kríza bude vyvíjať, môžeme to prípadne zmeniť po dvoch rokoch, alebo zmenia to tí, ktorí prídu po nás. Ale bolo to odmietnuté, čiže je zbytočné, aby som takýto pozmeňujúci návrh dnes dával, ale musím vám pripomenúť, že toto na rokovaniach padlo, a bolo prisľúbené aj zo strany ministerstva, že to bude akceptované. A som preto prekvapený, že je tu práve návrh na neobmedzené zníženie príjmu pre samosprávy obcí a miest.
Vážení páni, vážené dámy, toľko som chcel dodať pre osvieženie pamäti a pripomenúť, že toto by sa nemalo stať, aby boli ignorované samosprávne kraje pri takto vážnej diskusii o príjme na originálne kompetencie.
Ďakujem za pozornosť.
1. 12. 2011 15:39:27 - 15:41:27 26. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 587 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
30.
Pán kolega Zelník, ďakujem za to, že ste si v tom vystúpení vybrali práve to, čo naozaj trápi nás a odoberá nám to finančné prostriedky, pretože vláda o niečom rozhodne, ale negarantuje finančné prostriedky.
Pritom charta regionálnych samospráv, Európska charta regionálnych samospráv hovorí o tom, že ak má byť prenesená nejaká kompetencia alebo rozšírená, tak musí byť automaticky aj krytá finančnými prostriedkami. A tento princíp je tu jednoducho narušený.
A preto mi dovoľte ešte aj v súvislosti s tým diskriminačným prístupom, ktorý aj pán kolega Ondruš spomenul vo faktickej poznámke, aby som prečítal také dosť zaujímavé tvrdenie, ktoré vychádza z toho, čo pán minister povedal. Je to v nadväznosti na prejav pána ministra Mihála a jeho odôvodnenie potreby zabezpečenia financovania sto desiatich obecných zariadení, že môže dôjsť k ohrozeniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedného zo základných ľudských práv a slobôd.
Je potrebné zabezpečiť aj zachovanie ľudskej dôstojnosti a neohrozenia práva aj tých občanov, ktorí poskytujú sociálne služby, ktorým poskytujú sociálne služby vyššie územné celky, pretože z rozpočtu vyšších územných celkov to nie je možné. Nie je to možné.
Teda prijatím novely všetci, všetci verejne a vedome pripustíme stav, že občania vo vyšších územných celkoch, ktoré sú tam, kde sú tie zariadenia, budú mať poslancami Národnej rady ohrozené práva. Toto je záver, ktorý vyplýva z toho, že dnes riešime obce, ale najväčších poskytovateľov sociálnych služieb, ktorými sú práve samosprávne kraje, neriešime. Čo je nielen diskriminačné, ale nie je to ani dobré, lebo to ohrozuje práve toho, o koho nám ide.
Ďakujem za pozornosť.
1. 12. 2011 14:50:35 - 15:32:40 26. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 587 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
22.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som vo svojom vystúpení v prvom čítaní k tomuto, k tejto novele zákona o sociálnych službách vystúpil, kde som povedal zopár takých výhrad, ktoré, stále si myslím, že tie výhrady sú platné, a dovoľte mi, aby som ich aj trošku rozvinul a pripomenul históriu toho, čo sa udialo.
10. 12. v roku 2010 bola schválená prvá novela zákona o sociálnych službách, tohoto zákona č. 448, ktorá sa dostala do platnosti 1. marca tohto roku 2011. Táto novela bola schválená na základe prijatia rozhodnutia Ústavného súdu. Táto novela vlastne mala zapracovať nález Ústavného súdu, vážené kolegyne, kolegovia, ja to zopakujem, ktorý skonštatoval, že neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby, nemajú rovnosť možnosti podnikania. Toto bolo záver Ústavného súdu a ja som vtedy poukázal na to, že pokiaľ je takýto nález Ústavného súdu, to znamená, že zákony, ktoré sa tu takto postavili v súvislosti s platnou ústavou, tak v takomto prípade musí zobrať na svoje plecia financovanie týchto neštátnych subjektov v sociálnych službách štát. Pretože, a na tom sa určite zhodneme, tak obce a mestá, rovnako aj samosprávne kraje, túto službu poskytujú ako verejnú službu. Je to verejná služba.
Bohužiaľ, ale celý ten, do toho nasmerovania ako upraviť ten zákon, nebol robený tak, aby sa tu zachovala verejná služba v tom ponímaní, ako ju vnímame podľa môjho názoru všetci, pretože je to služba, ktorú by mal dostať každý človek, ktorý platí dane, a mal by sa štát v zastúpení samosprávy o neho postarať. Ale pochopil som, že to moje očakávanie bolo príliš asi ambiciózne, pretože som si v podstate tak do histórie trošku zalistoval, a videl som tam mnoho príkladov, prečo aj v tomto odvetví samosprávy sa pomaličky, ale isto, bude rozoberať štát.
Tak ako sa rozoberá štát v zdravotníctve, keď balík, ktorý má slúžiť z povinného zdravotného poistenia všetkým na zdravotnú starostlivosť, ktorá je garantovaná ústavou, sa rozoberá tým, že tu máme súkromné zdravotné poisťovne, ktoré môžu dokonca tvoriť zisk. To je úžasné, tvoriť zisk s garantovanými peniazmi zo štátu, tak to je niečo skvelé a mám taký pocit, že to asi nemá nikde obdobu a s trhovou ekonomikou tobôž to nemá nič spoločné. Potom som si spomenul na súkromné školy, kde súkromné školy rovnako dostávajú zaplatené také isté finančné prostriedky na žiaka, ako majú verejné školy. To znamená štátne a samosprávne, ktoré, ešte raz opakujem, samospráva vykonáva túto činnosť v zastúpení štátu tým, že na základe subsidiarity to vykonáva. Aj s tým rozdielom, že ešte súkromné školy, ktoré dostanú rovnakú platbu ako štátne, si môžu vyberať školné.
Čiže, vážené poslankyne, vážení poslanci, vtedy som pochopil, že ani v sociálnych službách to nebude iné, pretože, povedzme si otvorene, ten názov "neštátne subjekty", to sú súkromné subjekty. To si povedzme otvorene. A ja som neni proti poskytovaniu služieb aj súkromným subjektom. Ja nie som ani proti poskytovaniu zdravotnej starostlivosti zdravotným subjektom v zdravotníctve a nie som ani proti vzdelávaniu v súkromných školách, aby niekto nemal ten pocit, že som, vôbec nie. Ale nemôže to byť na úkor štátu. Nemôže to byť na základe garantovaných finančných prostriedkov, pretože súkromné, to znamená, že to už je vytvorené na základe nejakého komerčného. Ja viem, pohľad vás je taký, ale dovoľte mi, že aby som to naozaj zopakoval. Toto je nič iné, len zavádzanie obchodu do sociálnych služieb. Nech si to povie, ako chce, kto chce.
Čiže vtedy neprišla novela, ktorá by to vrátila do pozície verejnej služby, ale novela, ktorá garantovala predovšetkým neštátnym subjektom ich nález alebo potvrdenie Ústavného súdu, že nemali rovnosť v možnosti podnikania. Toto bolo celé smerovanie, vážený pán minister, aj ktoré v podstate ste stále celý rok uplatňovali pri novele zákona 448, ktorý sme dostali teraz do lavíc v skrátenom legislatívnom konaní, pretože aj samotné pripomienkové konanie postupovalo takým spôsobom, že tí, ktorých sa to týkalo, sa dostali do celého procesu úplne na záver, keď už ste mali všetko prichystané, keď ste už mali všetko so súkromnou asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb prediskutované, rozdiskutované, keď ste chodili na konferencie, kde ste robili vlastný fanklub, kde sa stretali iba tí, ktorí majú jeden názor, a pozvali ste tam jedine Braňa Ondruša, ktorý tam mal byť ako, ako krovie pre vás, že však sme pozvali aj toho druhého, ale to, že sú tam aj iné subjekty, ktoré sa týmto zaoberajú, ste si ich ani nevšimli. Samozrejme, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní ste oslovili všetkých, ale realita bola taká, že v podstate pripomienky, ktoré boli skôr legislatívno-technického charakteru, ste akceptovali, ale tie zásadné pripomienky, o ktorých budem teraz hovoriť, neboli akceptované.
Samosprávne kraje na túto skutočnosť, o ktorej hovorím, upozornili hneď na začiatku roka listom pánovi ministrovi, v ktorom vyčíslili, že za rok 2011 budeme potrebovať okolo 11 mil. eur na to, aby sme mohli poskytnúť všetko, čo sa týka naplnenia zákona po tejto novele, ktorá bola pred rokom, v podstate pred rokom to bolo 10. 12. schválené. Dokonca vláda v programovom vyhlásení sa zaviazala zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Tu chcem znova podoprieť len to, čo som hovoril na začiatku, zrovnoprávniť. To je dnes také moderné. Dnes verejné služby treba zrovnoprávňovať so súkromnými službami. Ale to sme preberali už pri programovom vyhlásení vlády, ale predsa len na oživenie pamäti, si myslím, že je to dobré pripomenúť. V mnohých vyhláseniach vládnych predstaviteľov sa uvádzalo, že sa pripravuje nový model financovania založený na troch zdrojoch. Štát, samospráva a občan. Avšak stále bolo ticho a samosprávne kraje do tohto procesu neboli vôbec zapojené. Mali sme len informácie, že sa konali rôzne stretnutia na ministerstve práce, sociálnych vecí so zástupcami neverejných poskytovateľov, ale samosprávne kraje, ktoré sú nosičmi, a ešte raz podotýkam, nosičmi sociálnych služieb, pani Tomanová tu už spomínala, že koľko tých tzv. kamenných stavieb bolo v roku 2002, keď vznikli samosprávne kraje, na základe subsidiarity, pán Poliačik, lebo ste nesúhlasili s tým, ten princíp tu nikto nespochybňuje. Základ subsidiarity znamená, že v zastúpení štátu to robí samospráva na nižšom stupni, aby to bolo bližšie k nim, aby mohli lepšie chápať tie súvislosti, ktoré spomeniem aj pri, pri stanovovaní poplatku. To znamená, vtedy prešlo 329 kamenných stavieb na, do pôsobnosti samosprávnych krajov a 110 alebo niečo, také číslo, ak sa nemýlim, ostalo na obciach a mestách.
Čiže nemajte mi za zlé, ja budem stále toto opakovať aj vo svojom vystúpení, na samosprávne kraje sa vôbec nemyslelo, a pritom sú nosičmi poskytovania sociálnych služieb v krajoch.
Aby som bol objektívny, aspoň čiastočne musím predsa len spomenúť, že prvá komunikácia začala 28. septembra. Mám to tu presne napísané, 28. septembra tohto roku, kedy sa konalo pracovné stretnutie na ministerstve za účasti štátnej tajomníčky a zástupcov samosprávnych krajov, predmetom bolo informovať nás o, so zámerom obsiahnutým v tzv. malej, malej novele zákona o sociálnych službách v nadväznosti na zámery rokovania zo dňa 19. 9., ktorej sa zúčastnil aj štátny tajomník.
Čiže vidíte v tomto, ako naozaj intenzívne sa pracovalo na tom, ako dať veci na pravú mieru. Samosprávne kraje na tomto stretnutí jasne povedali, že nesúhlasia s takýmto riešením. ZMOS riešil financovanie tých stavieb, o ktorých som hovoril, ktoré v podstate dostáva zo špeciálneho účtu na dofinacovanie, a má málo peňazí na to, aby to mohli prevádzkovať. Dokonca, počas týchto rokovaní tam bolo geniálne riešenie vyslovené a nech mi je odpustené, nechcem teraz povedať, že, lebo som naozaj nie si istý, kto to povedal na tom rokovaní, že kamenné stavby všetky, ktoré majú obce a mestá, treba dať na samosprávne kraje a tým pádom majú obce a mestá vyriešený problém. A keď sme sa spýtali alebo zástupcovia samosprávnych krajov sa spýtali: Dobre, a pôjdu s tým aj financie? Nie. Finančné prostriedky nie, však vy máte na to svoje príjmy. Tak to už bolo naozaj geniálne riešenie a neviem, komu takéto niečo mohlo napadnúť, ale zrejme to musel byť veľký odborník v oblasti sociálnych služieb a financovania.
Samosprávne kraje sú takým trhacím kalendárom. Keď treba čosi, tak z nich odtrhneme, pretože to sú samosprávy, ktoré sú tu nové, a nikto s nimi nemá skúsenosti, obce a mestá sú tu už dlhšie, dvadsať rokov, tak si z nich utrhneme. A prečo nie? Však treba schváliť aj zákon, ktorý zvýši platy zdravotným sestrám, čo nikto nespochybňuje, ale, samozrejme, v domovoch sociálnych služieb, ktoré prevádzkujú samosprávne kraje, si dovolím podotknúť, pracujú aj zdravotné sestry, a keď sa spýtame, že odkiaľ na to zoberieme peniaze, to je váš problém. Čiže štát rozhodne o niečom, ale nepovie, kde vám dáme na to peniaze. To je presne ten istý prípad, ako máme teraz čerstvo aktuálne medializovaný, a všetci ľudia tomu dnes dobre rozumejú, v zdravotníctve, kedy pani predsedníčka vlády podpísala memorandum, v ktorom garantuje, že dostane každý lekár o 300 eur zvýšený plat v prípade, že stiahne výpoveď, ale keď sa pýtame, že odkiaľ na to zoberieme peniaze, no veď máte, to je váš problém. Tak takto sa nedá riešiť v partnerskom vzťahu štát a samospráva, problém, ktorý sa týka všetkých.
Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, nechcem teraz prechádzať bod po bode, pretože sa domnievam, že dostatočne to rozobral môj kolega Braňo Ondruš, a tiež aj kolegyňa, pani Tomanová, ale predsa len poviem, skôr ako sa dostanem k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý logicky k tomu smeruje, to, že, k tomu, že, že čo v jednotlivých bodoch sa mi zdá alebo v tých bodoch, ktoré cítim ako zaujímavé, spomenúť, ktoré tu už boli naznačené, ale nie celkom rozobrané. Bol to napríklad bod 4. Bod 4, kde sa navrhuje, že umožňuje osobám, fyzickým osobám byť zaradenými do domova sociálnych služieb alebo do zariadenia sociálnych služieb bez posúdenia odkázanosti s tým, že sa tam spomína viacero argumentov, jedno z tých, že keď si to zaplatia, tak by nemal byť vôbec dôvod, aby sme im to neumožnili, ale potom sa tam uvádza jeden dôvod v dôvodovej správe, že sa má jednať predovšetkým o klientov v tzv. terminálnom stave. Dobre hovorím, niečo podobné je tam, je tam uvedené. To sú klienti, ktorí sú už naozaj na tom veľmi ťažko a potrebujú intenzívnu starostlivosť. Ale nikde sa tam nehovorí v tomto bode, že ako sa to bude posudzovať, keďže títo, títo klienti sa tam dostanú na základe toho, že nebudú vôbec posudzovaní, lebo budú deklarovať, že si zaplatia kompletne všetky náklady s tým spojené. A tu je práve to, že tu nie je mechanizmus, ako predísť tomu, aby sa to nezneužívalo nejakým spôsobom, aby tam boli naozaj umiestňovaní tí, ktorí to potrebujú. Pretože ja si neviem predstaviť, že by sme blokovali miesto v domove sociálnych služieb niekomu, ktorý to skutočne bude potrebovať, ktorý bude na to odkázaný, tým, ktorý si to dokáže zaplatiť. A tento mechanizmus, ako tomu predísť, tu vôbec nie je jednoducho doriešený. To je podľa môjho názoru práve to, že to je na poslednú chvíľu urobené, a nie je to celkom domyslené, táto vec. Rovnako sa to týka aj stanovovania poplatkov, pretože ja som si preštudoval ten zákon a chápem tú motiváciu zákonodarcu, že chce, aby zabránil určitým špekuláciám rodinných príslušníkov, čo sa naozaj stáva. Máme aj my také prípady, že jednoducho deti alebo možno príbuzní majú niekoho, ktorý je už odkázaný na sociálnu službu, šupnú ho do domova sociálnych služieb, predajú nehnuteľnosť a už sa viacej nestarajú. Áno, sú aj takíto ľudia, ktorí takto nečestne, a by som povedal nemorálne rozmýšľajú, bohužiaľ, stáva sa.
Ale ja sa pýtam, len kvôli tomu, že je tu takáto skupina ľudí, ktorá, si dovolím tvrdiť, je predovšetkým v minoritnom zastúpení, my ideme diskriminovať tých ďalších, ktorí sú v drvivej väčšine odkázaní predovšetkým na túto sociálnu službu, a ideme im stanovovať takéto prísne kritérium? Kde práve princíp subsidiarity hovorí o tom, že na tomto princípe bude vedieť tá samospráva, keďže je bližšie pri tom občanovi, lepšie posúdiť jeho status quo, to znamená, kde sa nachádza a čo si dovolí, ako niekto, ktorý je vzdialený dvesto alebo tristo kilometrov od neho. To bol ten princíp. A som presvedčený, že veľmi dobrý princíp, pretože zohľadňuje presne tie regionálne rozdiely, ktoré sú na Slovensku, či chceme alebo nechceme. Pretože určite sa zhodneme na tom, že v Bratislave to nebude asi taký problém, pretože tu je úroveň miest a úroveň dôchodkov úplne kdesi inde, ako to bude napríklad v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom alebo Žilinskom samosprávnom kraji. A to si myslím, že tiež nie je dobre domyslené a môže to vyvolať množstvo ťažkostí, ale problém je v tom, že tie ťažkosti nebude riešiť vláda, ale bude ich riešiť samospráva a samosprávne kraje, lebo im to hodíte na hlavu a poviete: Postarajte sa. V tomto je ten problém, že takáto vec sa musí naozaj dobre zanalyzovať. Musí sa urobiť nejaká štúdia, kde sa povie, koľko je tých porušovaní, aby sa to vycibrilo, aby sa to presne popísalo, že sa to nebude môcť nejako zneužívať, aj keď súhlasím, že zákon nie je možné postaviť tak, aby dokázal všetko riešiť. Ale minimalizovať jeho dopady, negatívne dopady, by malo byť záujmom nás všetkých, bez ohľadu na to, na ktorom stupni a kde sa nachádzame.
Vážené dámy, vážení páni, ako som povedal, samosprávne kraje sú nositeľmi, prepáčte. (Rečník rozlial pohár vody. Smiech.) To by sa do Liptova hodilo.
Samosprávne kraje sú postavené v pozícii outsidra, aj keď sú najväčšími poskytovateľmi sociálnych služieb, a už dnes dávajú na sociálne služby takmer polovicu finančných prostriedkov, ktoré získavajú z daní fyzických osôb. To sú vysoké finančné prostriedky a každé navýšenie, ktoré musia znášať, je pre nich absolútne neprijateľné, pretože to budú robiť na úkor iných kompetencií, ktoré musia rovnako zvládať. Azda súhlasíte so mnou, že nemôžeme to robiť a nemôžu to robiť na úkor opravy ciest. Veď cesty druhej a tretej triedy sú v stave, ktorý naozaj je potrebné neustále zlepšovať, a budeme to robiť na úkor nich, ktoré slúžia takisto pre nich. Budeme to robiť na úkor zdravotníctva? Keďže nie je dostatok peňazí zo zdravotného poistenia a je potrebné nakupovať prístroje, lebo nemocnice na to nemajú, samosprávne kraje majú túto kompetenciu. Budeme to robiť na úkor vzdelávania? Ktoré je veľmi dôležité? Stredného vzdelávania? To azda nikto od nás nechce. A veľmi dobre viete, že teraz v skrátenom legislatívnom konaní sa ešte uberá samosprávnym krajom a samosprávam z ich príjmov. Pretože z 23 celé, 23,5 percenta, z ktorých máme podiel na dani fyzických osôb, samosprávne kraje sa znižujú na 21,9 percenta, pretože treba šetriť. Ja to akceptujem. Chceme to, šetriť, došli sme k nejakej dohode, i keď ministerstvo financií nás veľmi nevypočulo v tomto, skôr počúvalo ZMOS, ale pripomínam, že za takýchto okolností, a nedať peniaze, keď my musíme garantovať tomu klientovi, ktorý si vyberie neštátny subjekt, to, že mu to zaplatíme? Odkiaľ, prosím vás? A v tejto novele, ktorú predkladáte, sa o samosprávnych krajoch nehovorí absolútne nič. Pán minister hovoril v prvom čítaní, že to bude mať pozitívny dopad, nie je to kvantifikované síce v tomto návrhu, ale bude to mať pozitívny dopad na samosprávne kraje v tom, že nebudú musieť platiť nejaké náklady pre obce a mestá. Aj tu, pán minister, sú rozdiely medzi jednotlivými samosprávnymi krajmi a, bohužiaľ, vy ste ich nezohľadnili. Pretože sú tu aj samosprávne kraje, ktoré vôbec, v ktorých obce a mestá nemajú vôbec tieto kamenné, tieto kamenné stavby, ak to tak zjednodušene poviem, domovy sociálnych služieb, a tí v podstate nebudú na tom o nič lepšie. Ale chápem, že niekde to bude možno maličký benefit. Ale v každom prípade nikto dnes nevie kvantifikovať, keďže nárast žiadostí je naozaj enormný, a predovšetkým tých ťažkých prípadov, že budú si vyberať neštátne subjekty, ktoré tu budú vznikať ako huby po daždi, ktoré si prenajmú budovu a budú poskytovať túto službu, no a nebudeme to mať z čoho zaplatiť. Čiže inými slovami, môžem povedať aj to, že keby sme mali tie peniaze, ktoré dnes nemáme, tak my nemáme rovnako problém ako samosprávne kraje, teraz hovorím aj ako predseda samosprávneho kraja, nemáme vôbec problém, aby sme si aj my prenajali nejakú budovu a začali robiť sociálnu službu. Aký je to problém? Absolútne žiadny. Veď je to naša kompetencia. Dokonca si môžeme pristaviť, zrekonštruovať, intenzifikovať, na to treba peniaze. Ale prečo ich dávame takýmto spôsobom hneď neštátnym subjektom? Chápem, tak ste sa rozhodli, ale nechcite od nás, aby sme to platili, a pritom nám nedáte peniaze.
Takže z tohto dôvodu, vážené dámy, vážení páni poslanci a poslankyne, si dovolím predložiť obsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý zakomponuje do možnosti žiadania o finančné prostriedky aj samosprávne kraje. Nielen obce a mestá, ktoré sú tam dnes riešené počas tých troch rokov, kde sa im bude dotovať od 41, 45 až v roku 2014 55 miliónov eur, ale mali by tam byť aj samosprávne kraje. Takže teraz pristúpim k samotnému pozmeňujúcemu návrhu, vážené dámy, vážení páni.
Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, budem postupne v jednotlivých bodoch čítať v zmysle rokovacieho poriadku.
V čl. 1 bod 17 znie: Za § 78 sa vkladajú § 78a, § 78b, § 78c, ktoré vrátane nadpisu znejú: "Finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby.
§ 78a.
(1) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je
a) nocľaháreň,
b) zariadenie pre seniorov,
c) zariadenie opatrovateľskej služby,
d) denný stacionár.
(2) Obec poskytuje finančný príspevok podľa odseku 1, ak ho neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.
(3) Finančný príspevok podľa odseku 1 sa poskytuje vo výške podľa prílohy č. 6, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení sociálnych služieb.
(4) Za príslušnú obec na účely poskytovania finančného príspevku podľa odseku 1 sa považuje obec, v ktorej územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby uvedenej v odseku 1, bez ohľadu na trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby.
(5) Finančný príspevok podľa odseku 1 je financovaný z účelovej dotácie ministerstva, ak odsek 8 neustanovuje inak.
(6) Obec podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na účely odsekov 1 až 4.
§ 78c.
(1) Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 7 a finančné prostriedky na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a § 78b sa poskytujú na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 8.
(2) Prílohou k žiadostiam podľa odseku 1 je doklad poukazujúci zápis do registra.
(3) Písomné žiadosti podľa odseku 1 na príslušný rozpočtový rok obec alebo vyšší územný celok doručuje ministerstvu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.
(4) Zmluva o poskytovaní finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6, zmluva o poskytovaní finančných prostriedkov obci na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a zmluva o poskytnutí finančných príspevkov vyššiemu územnému celku na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78b, ktorú uzatvára ministerstvo s obcou a vyšším územným celkom, obsahuje najmä
a) označenie zmluvných strán,
b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b,
c) spôsob poskytovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b, podmienky ich čerpania a ich sumu,
d) práva a povinnosti zmluvných strán,
e) podmienky zúčtovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b a podmienky vrátane tohto príspevku alebo týchto finančných prostriedkov,
f) spôsob kontroly hospodárneho použitia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b na účel, na ktorý sa poskytujú,
g) vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára zmluva,
h) lehotu, v ktorej možno použiť finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b a lehotu na ich zúčtovanie."
2. V čl. I bod 19 znie:
"19. § 79 sa dopĺňa odsekom 6 a odsekom 7, ktoré znejú:
(6) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom vrátane finančnej podpory obce
a) poskytuje
1. finančný príspevok na financovanie sociálnych služieb v zariadeniach podľa § 71 ods. 6,
2. finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a,
b) uzatvára zmluvu s obcou o poskytovaní, o poskytovaní, mám, mám, mám, mám, mám, mám, len som tu trošku preskočil, takže sa musím vrátiť, lebo ten príspevok je naozaj rozsiahly. Takže skončil som - obec podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytovaní finančného prostriedku na účely odseku 1 až 4. Takže ospravedlňujem sa, musím pokračovať ešte v odseku, v čl. I, k tomu článku II sa ešte musím vrátiť, aby to bolo korektné. Čiže
(7) Obec je povinná poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb finančný príspevok podľa odseku 1 najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa prijatia finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva.
(8) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti môže z príjmov rozpočtu obce poskytovať finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb za podmienok uvedených v odseku 1 až 4 aj neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ak tento finančný príspevok nebol neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytnutý z finančných prostriedkov z účelovej dotácie ministerstva.
§ 78b.
(1) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je
a) domov sociálnych služieb,
b) špecializované zariadenie,
c) zariadenie podporovaného bývania,
d) rehabilitačné stredisko,
e) zariadenie núdzového bývania,
f) útulok,
g) domov na polceste.
(2) Vyšší územný celok poskytuje finančný príspevok podľa odseku 1, ak ho neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada.
(3) Finančný príspevok podľa odseku 1 sa poskytuje vo výške podľa prílohy č. 6a, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení sociálnych služieb.
(4) Za príslušný vyšší územný celok, na účely poskytovania finančného príspevku podľa odseku 1 sa považuje vyšší územný celok, v ktorého územnom obvode sa nachádza miesto poskytovania sociálnej služby uvedenej v odseku 1, bez ohľadu na trvalý pobyt prijímateľa sociálnej služby.
(5) Finančný príspevok podľa odseku 1 je financovaný z účelovej dotácie ministerstva, ak odsek 8 neustanovuje inak.
(6) Vyšší územný celok podáva ministerstvu písomnú žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov na účely odsekov 1 až 4.
(4) (Správ. odsek 7 - pozn. jaz. red.) Vyšší územný celok je povinný poskytnúť neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok podľa odseku 1 najneskôr do tridsiatich kalendárnych dní odo dňa prijatia finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly ministerstva.
(8) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti môže z príjmov rozpočtu vyššieho územného celku poskytovať finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby za podmienok uvedených v odseku 1 až 4 aj neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ak tento finančný príspevok nebol neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytnutý z finančných prostriedkov z účelovej dotácie ministerstva.
§ 78c. Tento § 78c hovorí, že v odseku
(1) Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 7 a finančné prostriedky na úhradu uvedených, úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a a § 78b sa poskytujú na základe písomnej žiadosti uvedenej v prílohe č. 8.
(2) Prílohou k žiadostiam podľa odseku 1 je doklad preukazujúci zápis do registra.
(3) Písomné žiadosti podľa odseku 1 na príslušný rozpočtový rok obec alebo vyšší územný celok doručuje ministerstvu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.
(4) Zmluva o poskytovaní finančného príspevku na financovanie sociálnych služieb v zariadení podľa § 71 ods. 6, zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov obcí na úhrady výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb podľa § 78a a zmluva o poskytovaní finančných príspevkov vyššiemu územnému celku na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78b, ktorú uzatvára ministerstvo s obcou, s vyšším územným celkom, obsahuje najmä
a) označenie zmluvných strán,
b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo § 78b,
c) spôsob poskytovania finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b, podmienky ich čerpania a ich sumu,
d) práva a povinnosti zmluvných strán,
e) podmienky zúčtovania finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo § 78b a podmienky vrátenia tohto príspevku alebo týchto finančných prostriedkov,
f) spôsob kontroly hospodárenia použitia finančných príspevkov podľa § 71 ods. 6 alebo finančných prostriedkov na účely § 78a alebo 78b na účel, na ktorý sa poskytujú,
g) vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára zmluva,
h) lehotu, v ktorej možno použiť finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 alebo finančné prostriedky na účely § 78a alebo 78b a lehotu na ich zúčtovanie.".
Teraz k tomu čl. I, ešte raz sa ospravedlňujem, že som to trošku pomýlil, ale aby to bolo korektné, budem pokračovať.
Bod 19. znie: "§ 79 sa dopĺňa odsekom 6 a odsekom 7, ktoré znejú:
(6) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom v rámci finančnej podpory obce
a) poskytuje
1. finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6,
2. finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa § 78a,
b) uzatvára zmluvu s obcou o poskytovaní
1. finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6,
2. finančných prostriedkov na účely § 78a,
c) kontroluje hospodárenie s finančným prostriedkom (Správne: príspevkom - pozn. jaz. red.) na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a účelnosť jeho použitia,
d) ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone pôsobnosti ustanovenej v písmene c) a kontroluje ich plnenie.
(7) Ministerstvo za podmienok ustanovených týmto zákonom v rámci finančnej podpory vyššieho územného celku
a) poskytuje finančné prostriedky na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb podľa § 78b,
b) uzatvára zmluvu s vyšším územným celkom o poskytovaní finančných prostriedkov na účely § 78b."
3. V čl. I bod 36 sa v navrhovanom § 110c ods. 3 slová "§ 78b ods. 1" nahrádzajú slovami "§ 78c ods. 1".
4. V čl. I bod 38 sa za prílohu č. 6 vkladá nová príloha č. 6a, ktorá vrátane nadpisu znie: "Táto príloha hovorí o výške príspevku na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb podľa druhu sociálnych služieb na mesiac, na rozpočtový rok s tým, že je tu vymenovaný druh sociálnej služby, výška finančného príspevku na jedno miesto v zariadení sociálnej služby na mesiac a výška finančného príspevku na jedno miesto v zariadení sociálnej služby na rozpočtový rok."
5. V čl. I bod 38 sa príloha č. 8 mení tak, že vrátane nadpisu znie:
"Žiadosť o finančné prostriedky na úhradu výdavkov na finančný príspevok na zabezpečenie poskytovania sociálnych služieb." Je to príloha č. 8 k zákonu č. 448/2008 Z. z. v znení zákona, ktorý bude teraz schválený.
Tu sú všetky identifikačné údaje žiadateľa. Bankové, je to, v podstate rovnaké náležitosti ako v prípade obcí a miest.
Ďalej je tam čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu. A je to rovnako, také isté, ako je to u obcí a miest.
Dovoľte mi, aby som krátko zdôvodnil tento, vecne tento pozmeňujúci návrh. Čiže k bodu 1 doplnením vyššie uvedeného ustanovenia umožní vyššiemu územnému celku zabezpečiť právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby bez akýchkoľvek obmedzení a následkov.
Vyšší územný celok nemôže pri navrhovaní rozpočtu na príslušný kalendárny rok relevantne predvídať všetky potencionálne potreby zabezpečenia sociálnych služieb, o ktorých zabezpečenie si v priebehu príslušného kalendárneho roka požiadajú fyzické osoby, napríklad u novovzniknutého poskytovateľa sociálnej služby alebo u poskytovateľa v inom kraji a podobne.
V súvislosti s povinnosťami, ktoré ukladá novela zákona o sociálnych službách vyšším územným celkom, je za všetky vyššie územné celky pre neverejných poskytovateľov vyčíslená potrebná finančná čiastka 15 174 266 eur.
Poskytnutím účelovej dotácie z ministerstva len obci, ako je to v pôvodnom návrhu novely zákona, ktorý teraz prerokovávame, je porušením zásady rovnakého zaobchádzania pri určovaní povinností financovať sociálne služby.
To jest, obce dostanú finančné prostriedky zo štátu, a samosprávny kraj má financovať všetkých poskytovateľov sociálnych služieb len z vlastného rozpočtu. Rozpočet samosprávneho kraja nie je bezodný a nemôžu byť z neho financované len sociálne služby, respektíve ich financovanie by mohlo byť na úkor iných povinností samosprávneho kraja, ako som už bol spomenul v tom prvom, v tej prvej časti môjho vystúpenia.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne, toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Nič iné ako som na záver povedal, len chceme aby sme boli postavení do rovnakého postavenia, ako sú obce a mestá. Nebol robený medzi nami rozdiel, pretože za takýchto podmienok v prípade, že bude tento zákon schválený bez možnosti dotovania zo štátneho rozpočtu na sociálne služby, aj samosprávnym krajom, nebudú môcť samosprávne kraje plniť svoju kompetenciu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
29. 11. 2011 17:29:49 - 17:35:19 26. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 587 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text nie je autorizovaný)
Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa trošku vrátil k zákonu o sociálnych službách, ktorý dnes prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Chcem vám pripomenúť, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že už v októbri vaša koalícia predkladala ako vládny návrh novelu zákona o sociálnych službách. Bolo to z dielne pána ministra Mihála. V Národnej rade tento návrh neprešiel.
A pripomeniem vám ešte jednu vec, ktorá bola v tomto návrhu uvedená. V doložke o dopadoch na rozpočty obcí a samosprávnych krajov bolo uvedené, že to nebude mať dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov. Tu pri tomto pulte som presne na toto poukazoval. Národná rada vtedy novelu, ktorá vlastne súvisela aj s nálezom Ústavného súdu, neprijala. Vzápätí prišli ste s návrhom takým, že predložili poslanecký návrh kolegovia z KDH a ďalší, ktorí presne ten istý zákon, ktorý ste pripravili z vašej dielne, pán minister, čiže tú novelu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, len prekopírovali. A zaujímavé bolo na tom to, že presne ten istý odbor, ktorý dával stanovisko z ministerstva financií, že to nemá dopad na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, napísal, že bude to mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov a obcí a miest. Ja vám len chcem pripomenúť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako ministerstvo profesionálne pracuje, ako vyhodnocuje to, čo dostáva aj z ministerstva financií, keď v podstate dnes tým, že predkladá túto novelu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, priznáva, že to má dopad na rozpočty obcí, a, bohužiaľ, nepriznáva, že to má dopad na rozpočty samosprávnych krajov. Ale o tom tu nechcem teraz hovoriť, pretože to môžeme rozoberať až v druhom čítaní.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto je profesionálny prístup k riešeniu tak závažnej veci, ako je starostlivosť o našich klientov, o penzistov, ktorí by mali mať o seba postarané? A pýtam sa: Čo robila doteraz vláda, keď musí predkladať tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, čo robili ten celý čas, čo robilo ministerstvo? Rokovalo? Veď o tomto návrhu, ktorý teraz predkladajú, vedeli už dávno. Nedostávajú nič iné, len do stresu všetkých tých, ktorí sú do tohto zainteresovaní, nehovoriac o tom, a to je veľmi vážna vec, že v tomto návrhu novely dávajú také ustanovenia, ktoré sú veľmi závažné, spolufinancovanie klientov, ktoré bude, samozrejme, ich zaťažovať. Má to svoje rácio, ale nikto neurobil nejakú štúdiu, niečo, čo by zmeralo, ako to bude v realite fungovať, aký to bude mať reálny dopad na sociálne skupiny, pretože hovoríme o naozaj odkázaných sociálnych skupinách, nehovoríme o tej marginálnej skupine dôchodcov, ktorá si to dovolí bez problémov možno dnes zaplatiť v hocijakom sociálnom zariadení.
Vážené dámy, vážení páni, musím konštatovať, že od začiatku, ako ministerstvo pristupuje k tomuto zákonu, je to neprofesionálny prístup, je to prístup, ktorý je čisto šitý len na mieru určitej skupine, s ktorou komunikuje. A to musím rovnako povedať, pretože počas celého pripomienkového konania boli z tohto procesu odčleňované a zámerne, by som povedal, marginalizované iné profesijné skupiny, ktoré sa rovnako zaoberajú touto problematikou, a to veľmi významne, napr. Zväz poskytovateľov sociálnych služieb Slovenska, pretože sa hovorilo a debatovalo čisto len s Asociáciou poskytovateľov sociálnych služieb. To ale nikomu nevadí, ale je to veľmi signifikantné, o čo tu vlastne ide.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zároveň si uvedomujem, že tento problém je potrebné riešiť. Mal sa riešiť skôr. Bohužiaľ, ho musíme teraz riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. A obávam sa, že mnohé veci, ktoré budete preberať aj vo výboroch, pretože teraz budú zasadať po jeho prvom čítaní výbory, predovšetkým výbor pre sociálne veci, sa možno budú robiť len v strese bez akýchkoľvek argumentácií, ktoré sú veľmi potrebné na prijatie tohto zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rozhodnite sa, ako budete postupovať pri hlasovaní. Rozhodne tento problém je potrebné riešiť, len, bohužiaľ, ministerstvo nás dostalo do časového stresu, ktorý vôbec neprospeje kvalite tohto zákona. Je mi to ľúto.
K ostatným veciam v prípade, že bude schválený tento zákon v prvom čítaní, sa vyjadrím v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
29. 11. 2011 13:09:43 - 13:10:22 26. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s procedurálnym návrhom   (text nie je autorizovaný)
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dávam návrh, aby z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky bol vypustený bod 74 v mene predkladateľov pána poslanca Podmanického a pána poslanca Chomu a mňa, ktorý v podstate bol tým, že sa prekladal tento poslanecký návrh zo schôdze na schôdzu, medzitým táto problematika bola vyriešená, takže dávam návrh na stiahnutie tohto bodu. Ďakujem.
20. 10. 2011 15:40:26 - 15:42:26 24. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 473 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
60.
Pán poslanec Poliačik, nebudem na vašu ekvilibristiku, ktorú máte z hľadiska rečníckeho, pretože to chodíte trénovať, pokiaľ som počul, vôbec odpovedať, ani nebudem reagovať na to, ako hodnotíte moje selektívne počúvanie, pretože to nie, to sa nehodí. Ale poviem vám, že som zásadne proti rovnostárstvu, ako ste to vy nazvali, som proti rovnostárstvu, aby pri zabezpečovaní vzdelávania mali rovnaké podmienky tí, čo robia z toho biznis, a tí, čo to robia ako verejnoprávnu službu. Som proti rovnostárstvu, aby pri poskytovaní sociálnych služieb mali rovnaké podmienky tí, ktorí to robia z hľadiska biznisu, a tí, ktorí to robia ako verejnoprávnu službu. Som proti rovnostárstvu medzi tým, aby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol, aby oni mali rovnaké podmienky, ktorí podnikajú v zdravotníctve, a tí, ktorí to robia, verejnoprávnu službu. Čiže, pán poslanec, toto je medzi nami rozdiel, ktorý jednoducho nezmeníme, ja si myslím, že štát je tu na to, aby práve zabezpečoval základné funkcie. A ak je tu niečo, čo chce niekto naviac, tak je prirodzené, že môže si za to priplatiť, nikto mu nebráni. Ale žiadne rovnostárstvo, aby tí, ktorí podnikajú, ktorí musíte povinne odviesť finančné prostriedky na účet, napríklad ako je zdravotné poistenie, potom oni mohli z toho tvoriť zisk. Prijal by som to v tom prípade, keby všetci tí poistenci, ktorí sú napríklad v zdravotnej poisťovni, boli aj akcionármi, ale to tu nie je. Ale podnikáte za štátne peniaze a za povinné peniaze, ktoré dostane od daňového pokladníka, to vie každý. A proti takémuto rovnostárstvu som, pán Poliačik, to vám môžem povedať. No a pán kolega Kalist, my sme nikdy nezamlčovali, ale sme proti akciovým spoločnostiam, ktoré robia biznis v zdravotníctve, to je rozdiel medzi nami.
20. 10. 2011 15:13:23 - 15:30:52 24. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 473 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Blanár, Juraj (SMER – SD) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
48.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som môj príspevok už prispôsobil prebiehajúcej diskusii. Pôvodne som mal pripravené viaceré komentáre, ale myslím si, že je dobré, aby tá diskusia sa vzájomne dopĺňala. V prvom rade chcem oceniť, že takýto zákon je z rezortu ministerstva predložený na rokovanie Národnej rady, pretože môžem povedať, že konečne reflektuje na skutočné požiadavky pedagogických zamestnancov vôbec v školstve. Veľa vecí sa urobilo, a možno neboli až také citeľné, možno budú neskôr. Nechcem krivdiť, pán minister, lebo veľa rozhodnutí má určitú zotrvačnosť, kým sa dostanú do života, ale určite toto rozhodnutie, ktoré predovšetkým vnímam v oblasti zvýšenia príjmov pedagogických zamestnancov, hodnotím ako veľmi pozitívne a hovorím to aj preto, lebo mám skúsenosti z návštev mnohých škôl, predovšetkým stredných, kde je tento problém. A vnímame ho aj celospoločensky. Ale rovnako mám výhrady k takému akémusi, stále takému, ako by som to nazval, príliš tvrdému duálnemu pohľadu niektorých kolegov-poslancov, ktorí predložili tie pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa tu rozvinula diskusia. A vnímam to práve preto, že, negatívne práve preto, že stále je tu taký pohľad, ktorý sa snaží využívať ustanovenia ústavy, že všetci žiaci, alebo presnejšie občania Slovenskej republiky, v tomto prípade už aj občania, majú rovnaké právo na vzdelávanie. A to je nepochybné, ale ako to dosiahnuť a akým spôsobom vytvoriť tie podmienky, je určite rozdiel medzi nami a tými, ktorí predložili alebo obhajujú predovšetkým tú časť pozmeňujúcich návrhov, ktorá hovorí o osobitnom hodnotení pedagógov súkromných škôl. Ja vôbec sa nebránim tomu, aby tu mohlo byť osobitné hodnotenie škôl, pedagógov v školách. Ale ak, tak to má byť pre všetky školy. A pokiaľ nebola táto dohoda na tom, aby sa to urobilo pre všetky školy, tak nevidím absolútne dôvod, ale absolútne žiadny dôvod, prečo by to malo byť urobené len pre súkromné školy. Pretože predsa pohľad na vzdelávanie nemôže byť taký, že musia mať, ako to povedal pán kolega Poliačik, všetci občania rovnaké práva. Oni ich majú. Štát ich tu zabezpečuje. Preto máme školy verejné, ktoré sú na to, aby ľudia sa mohli vzdelávať. Lenže pohľad, predovšetkým pravicový a neoliberálny, je taký, že pri tom zabezpečovaní tých základných práv ústavných občanov do toho vnášate obchodné princípy, a to nie je len v školstve. Pretože ja za to nemôžem, že niekto, alebo ani vy, že niekto sa rozhodne podnikať v súkromnom školstve, lebo je to podnikanie, to si povedzme otvorene. Možnože to nie je s vysokou pridanou hodnotou a je v prenajatých priestoroch, lebo nemá vlastné, a potom má problémy s tým, že nemôže si opraviť okno alebo niečo podobné. Verejné školy majú rovnako tento problém, a len preto, že sa do týchto škôl 20 aj 30 rokov neinvestovala ani koruna. A pritom sa nesťažujú, pretože to majú priamo zo zákona, aby toto robili. Ale ja poviem ďalší príklad, že aký je ten pohľad. To nie je len v školstve. Ten pohľad váš je aj v zdravotníctve. Presne taký istý. Pretože všetci majú nárok z ústavy, aby dostali primeranú zdravotnú starostlivosť, ale vy opäť ste do toho vzniesli biznis, pretože to zabezpečovanie sa najlepšie robí cez biznis, za štátne peniaze. Preto napríklad aj dnes súkromné zdravotné poisťovne, ktoré sú v povinnom systéme zdravotného poistenia, môžu tvoriť zisk. Tak to teda nie, ten pohľad náš je úplne iný. Štát je tu na to, aby predovšetkým zabezpečil to, čo treba. Ak tu niekto chce mať čosi nadštandard, tak si musí priplatiť, a preto aj zákonodarca v zákone o súkromných školách jasne dal do zákona, že si môžu vyberať školné tieto školy. Verejné školy si to nemôžu robiť. Tak kto je teraz diskriminovaný? A paradoxom je to, že tie súkromné školy vo väčšine to nerobia, pretože sa tvária, že v podstate načo by sme to robili, veď my sme platení z rozpočtu a mali by dať všetci tí, ktorí sú za to zodpovední, ministerstvo cez krajské školské úrady a prípadne samosprávne kraje pri tzv. neštátnych školských subjektoch, ktoré sú súčasťou väčšinou týchto súkromných škôl, nám to zaplatia. Ale prečo my sme boli by tí nepopulárni? No, ale tu si treba uvedomiť, že ak som sa rozhodol, že jednoducho táto úroveň vzdelania mi nepostačuje, či rodič alebo hoci kto iný, a chcem inú, no tak si za to musím aj priplatiť. Lebo, keby sme sa na to pozerali takým spôsobom, ako povedal pán kolega Poliačik, to znamená, že všetky verejné školy sú zlé. Ja to tak cítim, že takým spôsobom sa na to pozeráme, lebo my neumožňujeme, aby súkromné školy tu mohli byť konečne tie, ktoré poskytnú tým talentovaným vzdelanie, pretože jedine tie sú schopné to urobiť, ale pritom opak je pravdou. Pretože je tu množstvo naozaj špičkových škôl a môžeme byť pyšní v mnohých oblastiach, že sú, sú tu a dôkazom toho je aj mnoho ľudí, ktorí sú absolventmi týchto škôl. Čiže toto je rozdiel pohľadu na verejné školy a na súkromné školy. Preto ešte raz podotýkam, nemám problém s tým, aby sme mali voľnejšiu možnosť ohodnocovania pedagógov v školstve, pretože je to určitá forma motivácie. Plne s tým súhlasím. Poznám to, ale nemôžeme vytvárať práve teraz komparatívnu výhodu iba jednej z oblastí, a to je súkromných škôl, ktoré si to môžu dovoliť, a tí ostatní si to nebudú môcť dovoliť, a to je problém. To je naozaj problém. Čiže poďme sa skôr dohodnúť na tom, že to uvoľníme všetkým, ale zrejme tu nie je dohoda, tak to, prosím vás, nerobme u tých súkromných škôl, lebo naozaj ich, tie ostatné školy, znevýhodňujeme, a to nie je určite cieľom. Pretože tých problémov v tom školstve je ešte mnoho iných, nielen ohodnotenie samotných pedagógov, ale je tu aj problém vôbec financovania školstva cez normatívy, ktorí sa ukazujú už dnes naozaj ako neúčinní, pretože nám klesá demografická krivka, a keď to pôjde takto ďalej, tak zavrieme školy takmer možno už všetky a bude, budeme mať problém, keď sem príde, keď príde nárast demografie, a to predsa nikto nechce. Chceme udržať kvalitné stredné vzdelávanie.
Takže ešte raz, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcem podotknúť aj slová mojich kolegov, pána Čaploviča a pani Obrimčákovej, určite za jednotku a trojku sme pripravení zahlasovať, ale za dvojku určite nie. A chcel by som vás poprosiť, aby ste to zvážili a naozaj nevytvárali tuto tieto dve kategórie v školstve, ktoré absolútne neprinesú nič pozitívne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k predneseným pozmeňujúcim návrhom. Budem predovšetkým hovoriť ako o prvom o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Chaban. Pretože týka sa to samosprávnych krajov práve v čase, kedy samosprávne kraje sú nútené rovnako do transformácie nemocníc, ako aj štátne nemocnice. Len, bohužiaľ, na rozdiel od štátnych nemocníc, pohľad štátu, teda vlády bol taký, že zatiaľ čo štátne nemocnice budú vyriešené tak, že budú oddlžené. Všetky práva a povinnosti automaticky vyplývajúce z povolení na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, mám na mysli teraz rýchlu lekársku pomoc a rýchlu zdravotnú pomoc, automaticky prejdú na právneho nástupcu, zatiaľ čo u nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov samosprávne kraje nebudú mať nemocnice oddlžené a zároveň ani nebudú môcť, licencie na rýchlu lekársku zdravotnú pomoc a ďalšiu pomoc nebudú môcť vykonávať po 1. 1., pretože im zanikne. Čiže tu sa vytvoril naozaj, dvojkoľajnosť nepochopiteľná, pretože tak samosprávne kraje, ako aj štát vykonávajú zdravotnú starostlivosť v podstate v zastúpení štátu podľa rovnakých zákonov ako v štátnych nemocniciach a podľa rovnakých pravidiel zdravotného poistenia, ktorého pravidlá neurčujú zastupiteľstvá samosprávnych krajov. Čiže ergo, mali by mať rovnaké podmienky pri tejto transformácii, ktorá je, mimochodom, nie celkom dobre nastavená, k tomu sa vyjadrím neskôr, by mali mať rovnaké podmienky. Ale ako vidíte, ich nemajú. Čiže sú výrazne diskriminované a budú musieť, bohužiaľ, do toho sú nútené, že v prípade, keď nebudú oddlžené ich nemocnice, budú to musieť prenášať na bedrá všetkých, všetkých obyvateľov krajov na rôznych iných veciach, že napríklad sa budú zvyšovať poplatky v sociálnych službách, že sa bude zvyšovať cestovné v prímestskej autobusovej doprave, nebudú sa opravovať cesty atď., čo zásadne odmietam. Prečo by to malo byť takto? Všetci občania, aj tí, čo chodia do krajských nemocníc aj tí, čo chodia do štátnych nemocníc koncových, si platia predsa rovnaké zdravotné poistenie a mali by mať rovnaké podmienky. A v tomto prípade musím naozaj vyzdvihnúť tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Chabana. Rieši práve túto jednu deformáciu, týkajúcu sa rýchlej lekárskej a zdravotnej pomoci, kde dáva len do súladu stav, ktorý je v súčasnosti v štátnych nemocniciach, so stavom, ktorý by mal byť aj v krajských nemocniciach, a to si myslím, že je dobre. Bohužiaľ, zrejme už oddlženie v tejto snemovni a touto vládou už asi nebude možné, pretože už snemovňa rozhodla o oddlžení len štátnych nemocníc a krajské budú diskriminované. Budú sa musieť s tým nejako vysporiadať. Budeme musieť možno zvoliť aj iné formy, ktoré veľmi nerád aj ako predseda samosprávneho kraja budem musieť použiť, ale asi ináč nepôjde, aby sme mohli obhajovať záujmy občanov našich krajov, že sa budeme musieť obrátiť na medzinárodné inštitúcie, aby táto diskriminácia bola jednoducho odbúraná. Čiže podporujem naozaj tento pozmeňujúci návrh, má svoje ratio a som presvedčený, že nikto z nás, ktorí žijete v krajoch a kde chodíte do krajských nemocníc, nechcete, aby rýchla lekárska alebo zdravotná pomoc skončila, pretože kým sa urobia výberové konania nové na ďalších poskytovateľov, tak medzitým sa môže veľa vecí negatívnych stať, a to nikto nechce. Som presvedčený, že pán minister tomuto dá zelenú, lebo chápem to, že teraz je predovšetkým diel zodpovednosti na neho, pri jeho zákone, že uvoľní takéto niečo. Ale je to pokus, ktorý naozaj môžeme urobiť len teraz. V opačnom prípade už by sa to nestihlo, pretože koniec decembra je tu čo nevidieť a kým sa to zverejní v zbierke zákonov, to bude chvíľočku trvať. Nuž a nakoniec sa chcem vyjadriť rovnako k pozmeňujúcemu návrhu pána kolegu Rašiho. Toto je naozaj situácia, ktorá je pre všetkých nás veľmi zlá. Vy si to uvedomujete, páni poslanci, aj z koalície, pretože ak nedokážeme zastaviť výpovede dvetisíc štyristo lekárov v nemocniciach, a teraz vôbec nemusíme rozdeľovať, či v štátnych alebo v krajských nemocniciach, pretože výpovede dali aj v krajských, čiže VÚC-kárskych nemocniciach, aj keď zriaďovatelia to nespôsobili, tento stav. Ale máme výpovede rovnako. A ak sa tento stav nezastaví, tak budeme všetci trpieť, verte mi. A pritom vieme všetci, že jednoducho z hľadiska európskeho práva je potrebné zmeniť príspevkové organizácie na inú právnu subjektivitu, to je nespochybniteľné. Ale nie takýmto spôsobom, ako je to urobené teraz, že nie je vyriešené to najzákladnejšie, čo v zdravotníctve je problematické, a to je financovanie. Môžeme zmeniť naše nemocnice na akékoľvek právne subjektivity, pokým nebude vyriešené financovanie, tak môže sa tam manažér trápiť a robiť, čo chce, aj neviemaké geniálne myšlienky bude mať, tak nie je schopný to jednoducho zvládnuť v čase, keď zdravotné poisťovne platia diametrálne odlišné platby za jednotlivé zdravotné výkony. Niekoľkonásobne odlišné medzi jednotlivými nemocnicami, a pritom tí lekári vykonávajú rovnakú zdravotnú starostlivosť, majú rovnakú atestáciu ako v štátnych, súkromných alebo aj VÚC-kárskych nemocniciach, a pritom majú platby nižšie. Nie je možné za podmienok, kedy z ústavy všetky nemocnice musia poskytnúť akútnu zdravotnú starostlivosť, oni ju poskytnú, revízny lekár zdravotnej poisťovne ju uzná, ale zdravotná poisťovňa nemusí zaplatiť tieto výkony. No prirodzene potom, že nemocnice sa zadlžujú. A toto je práve ten najkľúčovejší problém, ktorý treba v prvom rade vyriešiť, až potom ísť na inú právnu subjektivitu. A preto aj predkladateľ, pán kolega Raši a poslanci, ktorí sme tam podpísaní, sme to predložili, aby sa to posunulo a hľadala sa iná forma právnej subjektivity potom, ako tu bude nové financovanie zdravotníctva, ktoré ja podporujem. A napokon táto vláda a tento parlament, predovšetkým koaliční poslanci, ste súhlasili s tým, že od 1. 1. 2014 tu bude nový systém financovania na diagnózu. Čo si myslím, že je naozaj spravodlivejšie a toto by mohlo vyriešiť ten problém. Takže vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste si uvedomili, akú máte zodpovednosť v rukách, akú máme všetci zodpovednosť v rukách za to, že či dvetisíc štyristo lekárov dá výpoveď a bude tu ohrozená zdravotná starostlivosť, že či nemocnice, ktoré od 1. 1. budú akciovými spoločnosťami, nebudú mať dostatočné financovanie, sa stanú ľahkou korisťou veriteľov a prídu o majetok a o mnohé veci, ktoré im neumožnia poskytovať zdravotnú starostlivosť, a to už bude len krôčik k tomu, ako spomínal pán kolega Kalist, že nikto nehovorí o privatizácii. Dnes nie, ale o rok, keď budú na kolenách, keď budú mať veritelia väčšinu hnuteľného majetku v centrách mesta, kde je to väčšinou lukratívne, keď si tam postavia súkromné kliniky a oslabia štátne nemocnice natoľko, že potom príde niekto osvietený z ministerstva a povie, no už sa nedá nič robiť, ak to vieme zachrániť, tak jedine, že odpredáme podiel akcií, a to už je privatizácia. A to nikto nechce, pretože ja si myslím, že zdravotná starostlivosť by nemala byť motivovaná financiami, mám na mysli platením, súkromným platením. Mala by to byť verejnoprospešná služba, ktorá je zabezpečená cez povinné zmluvné poistenie. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, zhrniem na záver. Určite podporím zákon o pedagogických zamestnancoch až na pozmeňujúci návrh, o ktorom som hovoril, lebo myslím si, že nie je dobrý. A som presvedčený, že všetci pedagógovia to prijmú v záujme postavenia, ale aj ich motivácie do ďalšej práce. A zároveň vás chcem poprosiť, aby ste podporili aj pozmeňujúce návrhy pána poslanca Chabana aj pána poslanca Rašiho a všetkých, ktorí sa podpísali pod to, aby sme zastavili hroziacu krízu, ktorá v zdravotníctve naozaj hrozí.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Deň v parlamente

<- ->