23.
Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, vítam snahu o zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania, ktorá je podstatnou súčasťou tejto novely. Vopred hovorím, že budem hlasovať za to, aby bol návrh zákona postúpený do druhého čítania, a rovnako bude hlasovať aj celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som však využiť prvé čítanie k návrhu zákona aj na otvorenie diskusie o niektorých bodoch, ktoré sa mi v návrhu javia ako problematické a o ktorých by som bol rád, keby sme mohli hovoriť aj v druhom čítaní a prípadne by sa mohli premietnuť do nejakých pozmeňujúcich návrhov, ak sa na nich v rámci koalície budeme vedieť zhodnúť.
Uvedomujem si, že ide o zásadné zmeny v systéme verejného obstarávania. Uvedomujem si, že predloženiu návrhu zákona do parlamentu predchádzalo rozsiahle, opakované medzirezortné pripomienkové konanie, veľké množstvo pripomienok, aj zásadných pripomienok, rozporové konania, výrazné zmeny oproti pôvodnému návrhu, dohoda s Úradom pre verejné obstarávanie, ktorú tiež vítam, a, samozrejme, aj množstvo kompromisov, lebo pri takto zásadnej zmene to bez tých kompromisov asi ani nejde.
Napriek tomu by som sa chcel vyjadriť v podstate k štyrom okruhom, ktoré vnímam ako také, že by ešte stáli za ďalšiu diskusiu. Tým prvým je obmedzovanie námietok, druhým je systém profesionalizácie, tretím je otázka dotovaných osôb podľa § 8 zákona a štvrtým štátna elektronická platforma ako povinný nástroj pri podlimitnom a, podlimitnom obstarávaní a zákazkách s nízkou hodnotou.
Hlavný problém vidím teda práve v tom obmedzení podávania námietok, pretože námietky považujem za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania, a myslím si, že to odôvodňovanie tým, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania, je len mýtus, ktorý nezodpovedá realite a nie je podložený štatistickými údajmi. K tomu sa vyjadrím trochu bližšie, k tým ostatným naozaj len telegraficky.
Pokiaľ ide o systém profesionalizácie verejného obstarávania, tak už v minulom volebnom období prišiel Úrad pre verejné obstarávanie s návrhom vytvorenia komory profesionálov vo verejnom obstarávaní, čo som nepovažoval za veľmi šťastné, aj sme k tomu dávali, dávali hromadnú pripomienku, a teda to sa nakoniec nezrealizovalo, ale myslím si, že ani tento systém nie je optimálny a je tam viac vecí na diskusiu.
A pokiaľ ide o tie dotované osoby podľa § 8 zákona, v predloženej novele zákona tá navrhovaná úprava síce nie je v rozpore so smernicami pre verejné obstarávanie, ale obávam sa, že úplná absencia pravidiel pre zákazky na tovary a služby spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov môže znamenať zásadný problém pri preukazovaní hospodárnosti nakladania s prostriedkami Európskej únie, môže obmedziť hospodársku súťaž aj transparentnosť procesu obstarávania, a teda to, že nebude priamo zákonná úprava, ale nejaký iný systém, vidím ako problém a vidím ako dôvod na diskusiu.
A pokiaľ ide o tú platformu elektronickú, tam zase kladiem otázku, že prečo by pri aj podlimitnom verejnom obstarávaní a obstarávaní zákaziek s nízkou hodnotou malo byť povinné realizovať elektronickú komunikáciu len prostredníctvom štátnej elektronickej platformy, keď na trhu existujú aj komerčné systémy, ktoré bude možné používať už len v nadlimitnom obstarávaní.
Ale teraz k tomu hlavnému problému, ktorý vidím, ktorý sa týka námietok, ktoré sa týka toho, že námietky nebude možné podať pri zadávaní zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia ako jeden milión eur a nebude to možné podávať, nebude ich možné podávať pri zadávaní podlimitných zákaziek verejným obstarávateľom na dodanie tovaru a poskytnutie služby. Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, ktoré by odôvodňovali takéto zásadné obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy. V dôvodovej správe sa hovorí: Navrhovaná úprava v kontexte štatistických ukazovateľov obmedzuje podávanie námietok v segmente, ktorý nie je z pohľadu celkového počtu námietok dominantný. V roku 2019 bolo podaných celkovo desať námietok z celkového počtu 269 námietok, ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby, a 38 námietok, ktoré sa týkali podlimitných stavebných prác s predpokladanou hodnotou zákazky do milióna eur.
V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy vo verejnom obstarávaní, a ďalej, že zneužívanie námietok a umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania je zvlášť aktuálne pri projektoch financovaných z fondov Európskej únie, pri ktorých existujú striktné lehoty na ich čerpanie. Zároveň však predstavuje hrozbu pre hospodársky a sociálny rozvoj štátu, napríklad v súvislosti s odkladanými strategickými projektami.
To, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania a čerpanie eurofondov, považujem za mýtus, ktorý je živený vo verejnosti dlhodobo, ale myslím, že sa nezakladá na pravde. V roku 2019 Úrad pre verejné obstarávanie meritórne rozhodol o 141 námietkach, z toho 110 išlo o nadlimitné zákazky a v 31 išlo o námietky doručené v postupe zadávania podlimitných zákaziek. 86 námietkam, to znamená 61 %, bolo vyhovené, 55 bolo zamietnutých. V roku 2019 bolo uskutočnených 1 387 podlimitných postupov bez využitia elektronického trhoviska, to znamená, že zákaz podávania námietok upravuje návrh kvôli 31 z 1 387, čiže 2,2 % podlimitných zákaziek, ktorých sa týkali námietky z roku 2019, pričom 97 % podlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú.
Čiže otázka môže znieť, že prečo kvôli takému nízkemu počtu. Rovnako môže byť aj protiargument, že prečo teda ja namietam obmedzenie tých námietok, keď je to tak málo využívané. Lenže význam námietok spočíva nielen v námietkach samotných, ale podľa môjho názoru najmä v tom, že sú dôvodom, prečo sa verejní obstarávatelia zaoberajú žiadosťami o nápravu, ktoré námietkam predchádzajú. Žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označených dôkazov. To znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne popísať pochybenie a podložiť ho dôkazmi, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Mám za to, že napríklad v prípade námietky proti súčasným podkladom nie je väčšinou v záujme navrhovateľa nejako zdržovať proces verejného obstarávania, ani to nie je v jeho moci, nakoľko námietky nemajú odkladný účinok na konanie verejného obstarávateľa. Naopak, záujemca očakáva čo najrýchlejšie rozhodnutie a opravu súťaže. Proces sa potom zdržuje na strane verejného obstarávateľa a ÚVO, kde úrad pýta od verejného obstarávateľa niekedy aj dokumentáciu, ktorú k rozhodovaniu o námietke bezprostredne nepotrebuje.
V prípade, že úrad rozhoduje o obsahu námietky, minimálne v 60 % prípadoch dá za pravdu sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý, čiže tie námietky majú zmysel. Revízne postupy sú podľa môjho názoru najdôležitejším nástrojom kontroly verejného obstarávania, pretože práve hospodárske subjekty vedia najlepšie posúdiť, či je zákazka diskriminačná, t. j. či je vyhlásená na mieru konkrétnemu hospodárskemu subjektu.
Navrhované znenie znemožňuje účinnú právnu ochranu prostredníctvom revíznych postupov hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú podlimitných zákaziek. Novela vytvára predpoklad pre zrýchlenie námietkového konania tým, že sa ruší druhostupňové rozhodovanie o námietkach v podobe rozhodovania rady úradu, a z uvedeného nevidím dôvod na vylúčenie značnej časti verejných obstarávaní z dohľadu nad verejným obstarávaním prostredníctvom účinných postupov preskúmania, tam, keď sú ešte úkony verejného, verejných obstarávateľov zvrátiteľné.
Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, dôvody pre toto obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy v procese verejného obstarávania a už zvýšením finančných limitov sa značne obmedzuje podávanie námietky. Zásada transparentnosti vo verejnom obstarávaní má zabezpečiť nielen adekvátny stupeň zverejňovania zákazky, ale aj kontrolu nestrannosti postupov verejného obstarávania. Existuje riziko, že žiadosti o nápravu bez námietok dopadnú ako rozpor podaný v karanténe na elektronickom trhovisku, teda že nebudú, nebudú si ich obstarávatelia či verejní obstarávatelia všímať. Možnosť namietať je najlepším a okamžite vynútiteľným kontrolným mechanizmom, preto považujem toto obmedzovanie za neprimerané. Úprava podľa môjho názoru neodstraňuje príčiny predlžovania procesu verejného obstarávania, ale len následky.
Čo sa týka deklaratórneho výroku Úradu pre verejné obstarávanie namiesto revízneho po uzavretí zmluvy nad jeden milión eur akékoľvek následné uplatňovanie už porušených práv s následkami ex post nemá pre hospodársky subjekt z podnikateľského hľadiska žiadny zmysel a môže to odradzovať hospodárske subjekty od účasti v procese verejného obstarávania. To, že bude niekomu následne vyplatené odškodné vo výške kaucie 0,1 % z hodnoty zákazky, nebude, nebude mať žiadny význam pre hospodársky subjekt.
A už len pár štatistík. Viac ako 90 % podlimitných a nadlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú. Počet konaní o námietkach, ktoré úrad nezastaví, dlhodobo nedosahuje ani 6 % z celkového počtu ukončených podlimitných a nadlimitných postupov. Do roku 2015 bola súčasťou správy o činnosti Úradu pre verejné obstarávanie aj časť nazvaná štatistika vplyvu činnosti súvisiacej s rozhodovaním o konaní o námietkach na proces verejného obstarávania súvisiacich s čerpaním prostriedkov z fondov Európskej únie, kde úrad dlhodobo vykazoval nasledovné: napríklad rok 2015, vyhlásených bolo celkovo 3 617 verejných obstarávaní podlimitných zákaziek financovaných z fondov Európskej únie v celkovej predpokladanej hodnote jedna miliar... 1,3 miliardy eur, činnosť sa dotkla 1,16 % všetkých vyhlásených podlimitných verejných obstarávaní financovaných z fondov Európskej únie. V roku 2014 sa činnosť dotkla 3,9 % všetkých vyhlásených nadlimitných a 2,6 % podlimitných verejných obstarávaní z fondov Európskej únie.
Úrad uvádza: Z uvedených údajov vyplýva, že vzhľadom na nízky počet súťaží dotknutých konaním o námietkach, nemôže dochádzať k všeobecnému zdržaniu čerpania fondov Európskej únie.
Čiže opakujem, podporíme postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Vidíme tam viacero pozitívnych momentov, čiže ten návrh si zaslúži podporu, ale vidíme tam aj niektoré otvorené veci, o ktorých by sme ešte radi hovorili v rámci prvého čítania.
Ďakujem za pozornosť.