92.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám predovšetkým ďakujem za túto rozpravu, ktorá sa uskutočnila k správe, ktorá bola predložená, pretože ju vnímam v mnohom po stránke vecnej, to znamená, že prehodnocujem vhodnosť a príklady z tých podnetov, ktoré, ktoré sa uvádzali do správy z pohľadu vášho vnímania. A toto je veľmi dôležitá reflexia, ktorú, ktorú dostávam od vás ako od členov parlamentu, a treba povedať, že v predchádzajúcich rokoch čiastočne chýbala.
Mnohé z tých momentov, ktoré sú, považujete za mimoriadne senzitívne a neuralgické, boli obsiahnuté v správach aj v minulých rokoch. A oni sa tým, že dostávam podnety týmto smerom, tak tým sa prirodzene objavovali v činnosti verejného ochrancu práv. Takže ja, ja som, samozrejme, mala možnosť, keď som správu predkladala koncom marca a vedela som, aké je zloženie parlamentu, pokúsiť sa kozmeticky upraviť tú správu. To znamená nedať tam do..., obraz taký celostný, aký je z hľadiska činnosti kancelárie verejného ochrancu práv. Ja som to mohla spraviť a mohla som si možno ušetriť tú časť poznámok, ktoré nepovažujem za vecné, a nemohla som na ne priamo reagovať, ale snažila som sa ich zapísať, aby sa v mojej činnosti neskôr objavili, pretože, pretože v mnohých prípadoch v podstate tu vidím nepochopenie toho, čo je obsiahnuté v tej správe.
Nechcem sa ďalej venovať v diskusii témam, ktoré tu skutočne vidím, že rozoštvávajú tento parlament, demokratický najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, ktorý reprezentuje našich občanov, a keď je parlament rozštvaný, tak sa rozštvávajú naši ľudia. A ja v tej správe mám uvedené, že najvyšší zákon múdrosti je nestavať ľudí proti sebe. A keď sa dobre začítate do tej tranzície, tak tam volám po tom, aby bol právny základ pre uskutočňovanie týchto zákrokov, a potom ten štandard, ktorý sa požaduje z hľadiska medzinárodnej úrovne.
Z hľadiska párov rovnakého pohlavia, ak si prečítate stanovisko, ktoré mám na webstránke kancelárie od 2017, tak volám po minimálnom právnom rámci s minimálnym štandardom, ktorý nám vyplýva z judikatúry štrasburského súdu, a žiadnym prí..., v žiadnom prípade nemienim tým atakovať našu úpravu v ústave, ktorá hovorí o manželstve ako jedinečnom zväzku muža a ženy. Keď sa pozriete po Európe, tak sú riešenia, kde máme buď manželstvo v Portugalsku, v 95-percentnom katolíckom Portugalsku máme manželstvo homosexuálnych párov, bola to voľba Portugalska, ale rovnako máme upravené manželstvá ako jedinečný zväzok muža a ženy a popritom registrované partnerstvo. Ale ja som tomuto partner..., parlamentu nikdy nehovorila o registrovanom partnerstve, hovorila som o minimálnom právnom rámci, ktoré, ktorý zabezpečí tú rovnosť pred zákonom, aby si tieto osoby nemuseli zmluvne súkromnoprávne doriešiť veci, ktoré manželia majú z toho inštitútu manželstva. Takže tu považujem skutočne za veľmi významné nedorozumenie tejto, tejto otázky a vnímam to ako svoju povinnosť možno zrozumiteľnejším spôsobom, možno obsiahlejším spôsobom sa tomu venovať.
A dovoľte mi poslednú poznámku, ktorá sa týka práva nenarodeného dieťaťa. Článok 15 našej ústavy tu už bol citovaný: „Každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Táto istá dikcia sa nachádza v Listine základných práv a slobôd z ’91., ktorá bola prijímaná, je súčasťou Ústavy Českej republiky ako jediný zdroj základných práv a slobôd a my máme paralelnú úpravu v tejto listine a máme druhý oddiel v našej ústave, ktorý sa venuje základným právam a slobodám.
To, že je ľudský život hodný ochrany už pred narodením, interpretoval Ústavný súd vo svojom náleze, kedy povedal, že ľudský, že dieťa pred narodením nie je subjektom práva na život. Je to ústavná hodnota, ktorú treba chrániť, a tá ochrana sa zvyšuje týždňami vývoja toho nenarodeného dieťaťa. Ale to neznamená, že zásahom, ktorým sa preruší vývoj toho dieťaťa, že sa jedná o vraždu. Nie. Pretože dieťa nie je subjektom práva na život. Toto, prosím, si prečítajte v náleze Ústavného súdu. A čím iným mám byť ja viazaná, než našou ústavou a nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky?
Takže ak, na záver by som chcela povedať, že je niekedy veľmi ťažké sa v činnosti verejného ochrancu práv odosobniť, lebo každý máme svoju mentálnu a hodnotovú nadstavbu, a pozrieť sa na čl. 1 našej ústavy, že „Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát, neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“ Toto je jeden veľmi vážny moment v mojej činnosti a ja sa o to pokúšam skutočne zo všetkých síl. A v tomto duchu má potom verejný ochranca práv podľa môjho hlbokého presvedčenia vykonávať svoje činnosti. A to, ako si interpretuje nezávislosť, to považujem takisto za veľmi dôležité a určujúce, pretože je súčasťou ústavných činiteľov, ktoré, ktorí ovplyvňujú charakter demokratického a právneho štátu Slovenskej republiky.
Ja som sa o to doteraz snažila a musím povedať, že keďže nevnímam inštitúciu verejného ochrancu práv ako inštitúciu, ktorá má zodpovedať predstavám Národnej rady, momentálne som v situácii, že ak tie výzvy, ktoré zazneli, sú verbalizované alebo budú verbalizované, vnímam to tak, že je mojou povinnosťou naďalej pokračovať v činnosti verejného ochrancu práv.
Ďakujem. (Potlesk.)