Vystúpenie v rozprave Vytlačiť stránku / Print page

Vystupujúci Ondrej Dostál 
Dátum 11. 5. 2018 00:00 
Schôdza 31 
Tlač 954 
Bod rokovania Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 954) - prvé čítanie.
 
9:24:15 - 9:38:27 Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou) Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
10.
Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme na stole prvý návrh nového ministra spravodlivosti a je mi ľúto, že to musím povedať, ale myslím si, že to nie je dobrý začiatok, nie je to dobrý prvý krok, nie je to dobrý návrh a to prinajmenšom z troch hľadísk.
Po prvé, nie je to dobrý návrh z hľadiska jeho obsahu. Po druhé, nie je to dobrý návrh z hľadiska spôsobu jeho predloženia. A po tretie, nie je to dobrý návrh z hľadiska širšieho spoločenského kontextu, v ktorom sa tento návrh predkladá a v ktorom o ňom rokujeme.
Po prvé, obsah, obsah zákona, to je pochopiteľne podstatné. Myslím si, že tento návrh nie je dobrý z hľadiska svojho obsahu. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, účelom predloženia návrhu zákona je vytvoriť zákonné predpoklady pre zabezpečenie ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a to tým, že sa zamedzí možnosť sprístupňovania súhlasov, ktoré zákonní sudcovia príslušných súdov vydávajú podľa § 63 zákona o elektronických komunikáciách, podľa zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a príkazov vydávaných v trestnom konaní.
V čom je problém? Problém je v tom, že sa navrhuje utajiť celú kategóriu informácií. Paušálne všetko, nielen, živé prípady, nielen informácie, ktoré majú nejaký bezpečnostný význam, obsahujú nejaké utajované skutočnosti alebo osobné údaje alebo iné zákonom chránené skutočnosti, ale paušálne všetko. Táto novela rieši, ako už aj pán spravodajca povedal, iba túto jednu vec, je veľmi stručná, ale som presvedčený, že na tak široké paušálne obmedzenie neexistuje legitímny dôvod a znamenalo by to, zvlášť v dnešnej dobe, obmedzenie verejnej kontroly rozhodovania súdov, ale aj činnosti orgánov činných v trestnom konaní.
Zákon o súdoch v súčasnej úprave v § 82a upravuje zverejňovanie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí, prvé štyri odseky upravujú zverejňovanie a odsek 5, ktorý sa touto novelou má doplniť, upravuje sprístupňovanie. Ten odsek 5 znie, že súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona, odvolávka na infozákon, všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej.
Novelou sa navrhuje doplniť okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazu podľa Trestného poriadku. Súdy, nasleduje druhá veta, súdy pri tom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Dôvodová správa k návrhu zákona tvrdí, že podľa platnej právnej úpravy niet zákonnej možnosti nesprístupniť tieto rozhodnutia súdov. Nie je to však celkom tak. Takáto možnosť existuje, zákon o súdoch totiž v tom citovanom § 82a ods. 5 má aj, okrem tej prvej vety aj druhú vetu, ktorú som tu už tiež citoval, súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Rovnako zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 11 ods. 1 písm. d), týka sa to ďalších obmedzení prístupu k informáciám, hovorí o tom, že povinná osoba obmedzí sprístupňovanie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činností súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti II. hlavy piateho oddielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, a teraz, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Preto si myslím, že na základe týchto dvoch ustanovení nie je pravda to, čo sa tvrdí v dôvodovej správe, že podľa platnej právnej úpravy niet zákonnej možnosti nesprístupniť tieto rozhodnutia súdov. Už dnes takáto možnosť, takáto zákonná možnosť existuje práve s ohľadom na tieto dve ustanovenia.
To, čo vláda navrhuje, nie je legislatívne zakotviť možnosť obmedzenia prístupu k týmto informáciám. Vláda navrhuje úplne zakázať možnosť prístupu k týmto informáciám, zo zákona úplne znemožniť prístup k týmto informáciám, úplne paušálne. A úplne zamedziť predsa nie je to isté ako umožniť obmedzenie. Ja nechcem spochybňovať, že existuje kategória informácií o činnosti a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ktorá nemá byť zverejňovaná a nemá ani podliehať sprístupňovaniu, možno, možno okrem dotknutých osôb. Môžme o tom, asi o tom budeme diskutovať, diskutovať v druhom čítaní. Ale všetky? Napríklad príkazy na prehliadku. Predsa nejde o to, že vopred niekto zverejní príkaz na prehliadku. Ale vôbec? Ani po ich uskutočnení? Ani po skončení konania? Aký je tam verejný záujem? Ak existuje dôvod obmedziť, tak obmedzme! Ale vylúčiť paušálne celú kategóriu informácií? Na to podľa môjho názoru nie je dôvod a nie v takejto podobe.
Ten druhý argument, ktorý sa týka procesu. Tento návrh zákona neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, pretože, citujem, vzhľadom vyššie uvedené, na tú argumentáciu, predkladateľ má za to, že sú splnené podmienky na postup podľa § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nakoľko ide o mimoriadnu okolnosť, ktorá ohrozuje bezpečnosť. Zákon o tvorbe právnych predpisov predpisuje k návrhom zákonov medzirezortné pripomienkové konanie a naozaj v § 27 ods. 1 hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10, ktoré to upravujú, pripomienkové konanie sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.
Zároveň tu máme zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý umožňuje skrátené legislatívne v § 89 ods. 1 za veľmi podobných okolností a dôvodov. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Naozaj je ohrozená bezpečnosť? A je ohrozená nejakým špecifickým spôsobom ktorý nás nabáda vyhnúť sa verejnej diskusii v medzirezortnom pripomienkovom konaní s ostatnými orgánmi štátu a aj s verejnosťou? Ale zároveň umožňuje normálne prerokovať tento návrh zákona a v parlamente v štandardných troch čítaniach bez skracovania lehôt. Zvláštne trochu. Aby bolo jasné, ja teraz nenabádam na to, aby vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie, aby sme my o tom rokovali, rokovali spôsobom, že poobede budú výbory a v utorok ten zákon schválime v druhom a treťom čítaní. Nemyslím si, že na to bol dôvod. Ale keď sú ohrozené bezpečnostné záujmy štátu, tak ako to, že nebolo medzirezortné pripomienkové konanie? Ja, naopak, oceňujem, že my tu máme možnosť diskutovať v prvom čítaní, budeme mať čas diskutovať o tom návrhu a budeme štandardným spôsobom o tom rokovať do 30 dní vo výbore, ale my sme tu v parlamente nezjedli všetku múdrosť sveta, a to medzirezortné pripomienkové konanie predsa nie je ustanovené len tak, že aby sa nepovedalo, je práve na to, aby sa diskutovalo s dotknutými štátnymi orgánmi, inštitúciami, organizáciami a jednotlivcami, ktorí k tej veci majú čo povedať, a mimo parlamentu je kopa ľudí ktorí k tejto téme majú čo povedať.
Po tretie. Myslím si, že tento návrh nie je dobrý aj vzhľadom na kontext situácie, v ktorej sa predkladá. Čo bol ten konkrétny podnet, prečo teraz? Prečo pred dvoma rokmi nie? Prečo nie pred piatimi rokmi? Prečo, prečo v tejto chvíli? Zneužívajú kriminálnici, organizovaný zločin, mafia zákon o slobodnom prístupe k informáciám a toto ustanovenie zákona o súdoch? Dostali sa cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, k nejakým informáciám, ktoré im umožňujú vyhýbať sa trestnému stíhaniu alebo ho dokonca mariť? To by bolo také dosť zvláštne.
V posledných týždňoch sme zahlcovaní skôr informáciami, že zločinci a mafia sa vyhýbajú trestnému stíhaniu nie cez infozákon, ale cez politické konexie a cez korupciu, cez činnosť orgánov činných v trestnom konaní, alebo skôr ich nečinnosť, cez chyby súdov, nie cez to, že by si dávali nejaké žiadosti o prístupe, žiadosti o informácie, ktoré potom, ktoré potom zneužijú. Takže ešte raz sa pýtam a dúfam teraz, že dostanem odpoveď, čo bol ten priamy podnet k predloženiu tohto zákona, či ho zneužívali zločinci a mafiáni, alebo to, že sa ho snažili vo svojej práci využívať, využívať novinári, že sa novinári pýtali na veci, ktoré si týkajú rozhodovacej činnosti súdov, činnosti, ktorá súvisí s pôsobením organizovaného zločinu.
Je to veľmi nešťastné, necelé tri mesiace po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, po vražde, ktorá nepochybne aj podľa slov generálneho prokurátora súvisí s jeho novinárskou prácou, prichádza vláda s návrhom zákona, ktorý okrem iného sťaží prácu aj takým investigatívnym novinárom, ako bol Ján Kuciak, ktorá obmedzí prístup k informáciám a sťaží verejnú kontrolu prokuratúry, polície, súdov.
Tak si to teraz zbilancujme! Máme na stole návrh zákona, ktorý je, po prvé, obsahovo zlý, lebo nevyvážene obmedzuje prístup k informáciám, paušálne a nad mieru, ktorá je nevyhnutná z hľadiska legitímneho verejného záujmu. Po druhé, je predkladaný procesne sporným spôsobom, lebo obišiel verejnú diskusiu v pripomienkovom konaní. A po tretie, vyvolávajúci vážne pochybnosti o dôvodoch a okolnostiach jeho predloženia vzhľadom na to, že v čase, keď by sme mali hľadať spôsoby ako chrániť novinárov a vytvárať im čo najlepšie podmienky pre činnosť spočívajúcu v kontrole verejnej moci a zároveň sprísňovať inštitucionálnu kontrolu orgánov činných v trestnom konaní a súdov v záujme zlepšenia ich činnosti a odstránenia tých nedostatkov, ktoré vedú k nedôvere verejnosti najmä v činnosť polície, prichádza vláda s návrhom, ktorého dôsledky môžu byť zrejme úplne opačné. Preto si myslím, že v takejto podobe predložený návrh podporiť nemožno.
Ďakujem za pozornosť.

Deň v parlamente

<- ->