Vystúpenie v rozprave Vytlačiť stránku / Print page

Vystupujúci Jaromír Čižnár 
Dátum 3. 7. 2015 00:00 
Schôdza 53 
Tlač 1555 
Bod rokovania Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2014 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike (tlač 1555).
 
12:02:25 - 12:51:40 Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou) Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)

42.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám v stručnosti uviedol Správu o stave činnosti Generálnej prokuratúry, ktorú ste všetci obdržali, a ja v tomto mojom krátkom vystúpení mienim poukázať na tie hlavné, hlavné body, ktoré ja považujem za podstatné pre vašu informovanosť.

Začal by som oblasťou personálnou. Plánovaný počet prokurátorov v roku 2014 bol 973, skutočne pracovalo vo výkone 885, čo je 90,9 %. Tento deficit spočíval v tom, že boli to funkčné miesta, ktoré boli neobsadené. Boli to prokurátorky, ktoré boli na materskej dovolenke, 59 a 21 prokurátorom zanikol služobný pomer, či už odchodom do dôchodku, alebo, bohužiaľ, aj pozastavením výkonu funkcie prokurátora z dôvodu trestného stíhania, to sú štyria ľudia, a dvom prokurátorom kvôli disciplinárnemu konaniu.

V roku 2014 v podstate nebolo možné dopĺňať jednak tieto stavy z dôvodu konania na Ústavnom súde, kde bol zákon 220 napadnutý a v podstate až od prijatia zákona 332/2014 mohli začať prebiehať výberové konania, ktoré v súčasnosti prebiehajú. Boli ukončené výberové konania na krajských prokurátorov, kde podotýkam, že takmer polovica krajských prokurátorov neprešla výberovým konaním a boli vymenovaní noví krajskí prokurátori, pretože k výberovým konaniam sa začalo pristupovať trochu iným spôsobom. Tým spôsobom, že tí, ktorí sa prihlásili, musia preukázať svoje odborné, ale aj riadiace schopnosti. A nie je to už tak, to vám garantujem, že sa prihlásil jeden a ten zázračne uspel. Dokonca som niekoľko výberových konaní, kde boli prihlásení iba po jednom a tí, ktorí boli predtým vo funkciách, zrušil, aby som deklaroval, že to myslím vážne, že do tých výberových konaní sa má prihlásiť viac ľudí, pretože verím tomu, že na prokuratúre je viac ľudí schopných viesť konkrétne krajské prokuratúry.

Teraz sa dokončujú výberové konania na námestníkov krajských prokurátorov, tie sú v podstate už takisto hotové. Budú nasledovať výberové konania na okresných prokurátorov a ich námestníkov. To, aby som zabezpečil nejakú objektivitu pri výberových konaniach, tak síce sa to stretlo s nevôľou, ale do výberových konaní alebo komisií boli delegovaní vždy aj dvaja ľudia z Generálnej prokuratúry. Z akého dôvodu? No z toho dôvodu, že ak si určitý krajský prokurátor má vyberať len ľudí z obvodu svojej pôsobnosti, no tak neverím tomu, že tie výberové konania boli stále také, ako mali byť. Boli prípady, keď výberové konania alebo výsledky boli už dopredu známe a tomuto som, ja dúfam, zabránil.

Pokiaľ ide o zaťaženosť prokurátorov, podľa mojich relevantných poznatkov dosiahla kritickú hranicu. Ja už sa odmietam pozerať na to, ako prokurátori chodia do práce po víkendoch, pretože opatrenia, ktoré boli prijaté z mojej strany, sú naozaj veľmi tvrdé a smerujú predovšetkým k tým veciam, ktoré máme ako priority, a predovšetkým aby boli znížené prieťahy v trestnom konaní, ktoré pri mojom nástupe boli neúmerné. To všetci dobre viete. A i napriek tomu konštatujem, že keď je prokuratúra poddimenzovaná, tak tieto prieťahy sa postupne darilo znižovať, a to je u vecí, ktoré boli staršie ako jeden rok, 20 % a vyššie, staršie ako 2 roky medzi 30-40 % a staršie ako 3 roky sa toto zníženie pohybuje okolo 50 %. Tvrdím, že aj tu sa dajú ešte dosiahnuť lepšie výsledky, ale iba za stavu, ak prokurátori budú mať vytvorené podmienky na to, aby mohli pracovať v normálnom stave. A už sa nedá tolerovať jedno, že tí prokurátori pracujú na hranici svojich psychických a fyzických možností.

Samozrejme, že toto doplnenie personálnych stavov bude mať za následok, a to vám tu garantujem, bude mať za následok ďalšie znižovanie prieťahov, ktoré síce sa podarilo dosť dramaticky obmedziť, ale stále sú tam, stále sú tam prieťahy, ktoré musíme odstrániť.

Len na okraj uvádzam, že v roku 2014 bolo celkom stíhaných 50 111 osôb a trestné stíhanie bolo ukončené proti 49 644. To znamená, že v podstate nápad, ktorý v priebehu roka na tú prokuratúru prišiel, myslím nový nápad, tak sa dal relatívne v pohode stihnúť, že tam je veľmi, veľmi malý rozdiel medzi vecami vybavenými a nevybavenými. Sú však aj takí prokurátori, ktorí sa zakrývajú za to, že ten stav na prokuratúre je veľmi zlý, veľmi zlé podmienky, a nerobia nič. Pretože povie, že stav na konkrétnom okrese a kraji je strašne zlý, tak radšej nerobí nič a zakryje sa za tých ostatných. No takýchto prokurátorov „odmeňujeme“ disciplinárnymi konaniami, ktorých bolo minulý rok začatých 20.

Ja totižto tvrdím, že na prokuratúre je väčšina ľudí, ktorí si svoje povinnosti plnia naozaj zodpovedne, a to aj po tých prijatých opatreniach z mojej strany. A ak ľudia pracujú v takomto návale, tak, samozrejme, sa vyskytnú aj chyby. Nie je cestou týchto ľudí, ktorí majú enormnú záťaž, len trestať. To už ako budem veľmi redukovať a človek, ktorý robí a ktorý je preťažený, ak má nejakú chybu, ktorá sa vyskytne, tak budem pristupovať úplne inak ako u tých, ktorí síce nerobia nič, ale tie chyby majú.

Preto budem za každú cenu, aj keď som počul pred rokom, že máme hľadať rezervy vo svojich radoch a nie pýtať tabuľkové miesta, tak ja tvrdím, že rezervy vo svojich radoch už nemáme a ten stav potrebujeme doplniť, aby tie výkony boli také, aby tá prokuratúra fungovala tak, ako fungovať má.

Keď už hovorím o tých prieťahoch a keď hovorím o tom, že tí ľudia sú trestaní za prieťahy, ktoré sú enormné, ťažko potom vysvetľujem tým ľuďom, ktorí sa ma pýtajú, že prečo my trestáme za prieťahy v dvoch-troch veciach, keď dochádza napríklad na súdoch nie k prieťahom, ale k premlčaniu vecí. A to nebola jedna vec, dve veci, to bolo 50 vecí naposledy a hrozia ďalšie. Tak ja sa potom pýtam, keď ja robím opatrenia a, bohužiaľ, aj formou sankcií voči prokurátorom, kedy sa začnú robiť opatrenia zo strany súdu? Pretože je to dosť tragické, keď prokurátori upozorňujú opakovane stovkami žiadostí a sťažností, že sa vo veciach nekoná, a ten sudca aj tak nič neurobí, vec sa premlčí. Pokiaľ my tam nezačneme konať, pokiaľ nedáme podnet na disciplinárne stíhanie sudcu, dokonca sme si dovolili pár sudcov stíhať za takéto veci, pretože ak niekto premlčí 52 vecí, tak ja tvrdím, že marí svoje poslanie, marí svoju úlohu verejného činiteľa. Jeho povinnosťou je dotiahnuť to trestné konanie do konca. A keď ho premlčí, tak vlastne nedotiahol.

Ja sa potom pýtam, že to nie je len to, že tie stíhania boli premlčané, ale garantujem vám, že tí ľudia, ktorí boli poškodení v týchto veciach, sa začnú domáhať svojich práv aspoň tým, že budú pýtať nejaké odškodné a tomu sa súdy nevyhnú. Tak potom som zvedavý, kto bude tieto náklady znášať.

Pokiaľ ide o moje priority, ktoré som ja stanovil pri svojom nástupe, podotýkam, že priority neznamenajú, že v ostatných veciach nekonáme. Priority boli vytypované tak, že sú to veci, v ktorých máme najväčšie, ale najväčšie problémy a v ktorých sa vyskytujú či už prieťahy, alebo zlé rozhodnutia, alebo sa zakrývame za niektoré veci, za ktoré môžeme sami, bohužiaľ.

Prioritou mojou boli trestné činy daňové. Tu sa naozaj dosiahli celkom slušné výsledky. Sám minister financií priznal, že po zlepšení v práci Daňovej kobre, po zapojení Generálnej prokuratúry sa v rozpočte v podstate ušetrilo 2,1 mld. eura. Tento údaj je veľmi široký. Pretože to sú peniaze, jednak ktoré boli identifikované ako neoprávnene uplatňované daňové odpočty, tie boli zachytené. Potom sú to peniaze, ktoré už boli vyplatené, ale boli zachytené a sú na účtoch v rámci trestného konania. A v neposlednej miere je to prevencia, pretože tí najväčší, ktorí si mýlili podnikanie s tým, že okrádajú štát, zrejme si teraz rozmyslia, či to budú robiť naďalej. Nehovorím, že sa to nedeje, ale sa to deje v oveľa menšej miere, čo priznal, opakujem, aj pán minister financií, aj pán minister vnútra. Ale v tejto oblasti sa dajú dosiahnuť ďalšie výsledky, ďalšie výsledky, aj zlepšenie práce prokurátorov, ale aj policajtov.

Ja neustále opakujem, že treba okamžite zlepšiť vzdelávanie, či už zo strany prokuratúry, sami nejaké aktivity robíme, robia sa semináre. Kvôli týmto veciam boli určení špecialisti na danú trestnú činnosť. Ale treba sa zamyslieť, aby Justičná akadémia alebo Akadémia Policajného zboru konečne začali sa zameriavať na výchovu policajtov aj v tomto smere. Dneska nestačí poznať Trestný poriadok, Trestný zákon pri týchto trestných činoch. Tam treba poznať oveľa, oveľa viac súvisiacich predpisov.

Ďalšie, čo ja vytýkam prokurátorom a, bohužiaľ, malo by sa to vytýkať aj policajtom, je inštitút tzv. odborného konzultanta. Tento sa nevyužíva skoro vôbec. Keď som kontroloval v minulosti, tak to bolo prijaté v dvoch prípadoch. Čo to znamená? Jednak sa ušetria aj ťažké peniaze, pretože je tu tendencia za každú cenu priberať v týchto konaniach, daňových či hospodárskych, znalcov. No a pokiaľ ja priberiem toho konzultanta, tak minimálne mi môže objasniť tie otázky do takej miery, že ten znalecký posudok nebudem potrebovať alebo mi aspoň zredukuje v podstatnej miere po konzultácii s ním otázky, ktoré treba znalecky skúmať. Odbudnú enormné náklady, ktoré sú na znalecké dokazovanie, ale hlavne odbudnú aj prieťahy. To, že všetci dobre viete, že prieťahy pri znaleckom dokazovaní sú obrovské, je to zdôvodnené tým, že tých znaleckých posudkov je strašne veľa. No tak je ich veľa, ale niektoré sa dajú spraviť za mesiac, ale trvajú pol roka a viac.

Ďalšia oblasť, ktorá by zlepšila výber daní alebo ktorá by túto trestnú činnosť redukovala ešte viac, je to, že treba sa zamyslieť aj nad tými, ktorí sa nám vyslovene vysmievajú do očí. No to je to, že keď má podať daňové priznanie, tak stratil daňovú dokumentáciu, zhorela mu na chate, kde ju mal uloženú, prípadne mu zhorela v aute, ktoré mal, alebo to auto vykradli. To je výsmech, pretože toto je znižovanie ich daňovej povinnosti. Pokiaľ v tejto oblasti sa takisto nezavedie trestnoprávna úprava minimálne vo forme nedbalostných trestných činov, tak to bude trvať ďalej.

Za úvahu stojí v týchto daňových veciach, a najmä pokiaľ ide o tie reťazce, implementovať medzi tieto subjekty, ktoré sa týmto „živia“, tzv. krycie firmy. Všetci viete, čo tým myslím. Pretože táto firma, keď sa zapojí do toho reťazca podvodníkov, tak je oveľa väčší predpoklad, že polícia a prokuratúra bude priamo z toho prostredia získavať veľmi rýchle operatívne informácie, ktoré sa potom dajú využiť pri finálnej fáze.

Zlatý klinec toho, čo chcem povedať, ja neviem dokedy alebo neviem, prečo doteraz nemáme zavedenú trestnú zodpovednosť právnických osôb. To naozaj nechápem, pretože hovorí sa o tom niekoľko rokov. Je dokonca pripravená úprava a tá ešte nie je v legislatívnom procese, neviem prečo. A ja mám taký pocit, že ako keby o tom, či táto úprava bude, alebo nebude prijatá, rozhodovali podnikatelia a nie my, ktorí, alebo vy, ktorí o tom máte rozhodnúť, ale nebolo vám to predložené. Dôvody typu, že keď sa táto úprava zavedie, tak je hrozba, že sa budú čistiť firmy, ja uznávam nie ako dôvod neprijatia tejto novely, ale ako dôvod prijatia. Pretože ak sa tie firmy budú čistiť legálnym spôsobom, tak to je účel vtedy zavedenia trestnej zodpovednosti. Len podotýkam, že už aj orgány Únie nás tlačia, aby sa tento inštitút zaviedol. Potom sa nám budú veľmi, veľmi lepšie objasňovať trestné činy súvisiace s pochybnými konkurzami, s pochybnými reštrukturalizáciami, s pochybnými úžerníckymi firmami a podobne. Pretože pokiaľ ja mám v rámci nejakej obrovskej firmy dokazovať konkrétnemu človeku, ktorý to zavinil, pokiaľ sa tam dopracujem, ak sa tam dopracujem, tak to trvá 5 rokov a nakoniec to ešte nie je. Pokiaľ bude zavedená trestná zodpovednosť týchto právnických osôb, tak sa bude dokazovať veľmi rýchlejšie a ja si myslím, že aj veľmi efektívnejšie.

A hovorím, táto úprava sa nebude využívať alebo sa môže využívať nielen v daňových, ale celkovo aj v hospodárskotrestných činoch a iných. Len stále neviem, čo tomu bráni, či nie je politická vôľa alebo či podnikatelia nám budú hovoriť, kedy sa to zavedie. Tak to je cesta, ktorá nevedie nikam. A čím ďalej to budeme odďaľovať, tým ďalej sa budeme tváriť, že napríklad hospodárska trestná činnosť predstavuje na celkovej 3,8 %. To je údaj, ktorý je na smiech a ktorému ani ja, ani vy neveríte. Keby to tak bolo, tak nám tu je všetkým, všetkým oveľa lepšie. Tak by sme tu mali to malé Švajčiarsko, ktoré raz niekto spomínal ešte pred niekoľkými rokmi. Takže toto nie je údaj, ktorý zodpovedá realite.

Ďalšou mojou prioritou je domáce násilie. Musím tu hneď priznať, že v tejto oblasti stojíme na jednom mieste, nedosahujeme žiadne výsledky. A prepáčte za výraz, ale dovádza ma do zúrivosti, že príčinou tohto stavu je vysoká latencia. Je to lož! Pretože vysokú latenciu si vytvárame sami. Tým, že tieto trestné činy sa dokumentujú absolútne povrchne. Pretože po prvé, poviem príklad, prvé príde dajme tomu týraná žena, však lebo aj muži sú týraní, aby ste vedeli, príde týraná žena, oznámi, tak prvé, čo sa stáva, ju niekto presvedčuje, že to je nič, to ako, to absolútne nič sa nestalo, to je poriadku. Potom maximálne sa presvedčí, že to je priestupok. Tieto veci končia na priestupok. No a už keď sa začne konať v tej veci, teda že už niekto usúdi, že by to mohlo byť, ja teraz hovorím konkrétne napríklad o týraní, tak sa začne trestné stíhanie. Samozrejme, že oznamovateľka je vypočutá procesne. Potom je na rade ten, ktorý sa toho mal dopustiť. Tam sa absolútne neskúmajú dôvody väzby, lebo týranie, to nie je jednorazový útok. To je útok, ktorý trvá, ktoré sa opakujú, tie útoky. Dôvody väzby v žiadnom prípade sa neskúmajú. Tak sa vráti, pán tvorstva sa vráti domov. A čo nastáva? Ešte väčšie peklo, ako bolo. Lebo jednak tá žena si dovolila, si dovolila oznámiť to, že sa niečo deje. A potom sa nám stáva, že tie ženy povedia, buď že klamali, alebo sťahujú tie trestné oznámenia. Keď povedia, že klamali, hrozí im trestné stíhanie. Veď to je absurdné! To je absurdné, lebo tá žena k tomu väčšinou je donútená, a to si nehovorme, že nie. Tak potom ja by som mal stíhať ju za krivé obvinenie, pretože si vymyslela to, že niekto ju doma týra. Tak toto je choré!

A potom už teda, keď sa dostane ďalšie štádium, že obviní sa, dá sa návrh na väzbu, ide sa na súd a rozhodnutie súdu je niekedy, prepáčte za výraz, čarovné, že keď ho človek číta, tak ho musí čítať trikrát, lebo ho nepochopil, z akého dôvodu tam neboli dôvody väzby. Nebudem ja tu hovoriť o konkrétnych veciach.

Tu si ale nikto neuvedomuje, že týmto prístupom my si vychovávame ďalších potencionálnych páchateľov. Pretože ak, a väčšinou v tých rodinách sú deti, tak to končí tým, že to dieťa je buď, keď je dlhodobo vystavené takémuto správaniu, tak buď minimálne je psychicky poznačené do konca života. A o čo je to horší prípad, to dieťa to berie, takéto správanie, ako normálne a potom ho produkuje aj voči ostatným na verejnosti. Potom sa čudujeme, že zbijú niekoho len tak bezdôvodne, len tak zo zábavy. Toto je následok toho, ako sa k tejto trestnej činnosti správame.

Ja ako počúvam, že treba prijať nejakú novú právnu úpravu. Načo? Keby sme využívali to, čo máme, a máme toho dosť v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku, aj v iných zákonoch, a keď budeme využívať to, čo máme, tak ako to využívať máme, a keď sa potom ukáže, ale opakujem, keď to budeme využívať, všetky oprávnenia, ktoré nám dáva Trestný zákon, Trestný poriadok, tak potom môžme novelizovať tieto predpisy, keď budeme identifikovať tie problémy, ktoré sú tam.

Ja sa pýtam, načo nám je ďalších päť zákonov, keď ani jeden neuplatňujeme tak, ako ho máme? To je akože, to je zákon pre zákon?! No tak to asi ťažko. Tým, že prijmeme nový zákon, nevyriešime problém, ktorý existuje! To neviem, či vy viete pochopiť. Takže keď ja počujem, v tejto oblasti treba rýchlo urobiť zmenu právnej úpravy. Nie. Urobiť ju až vtedy, keď využijeme tú, ktorú máme, a tú nevyužívame ani my prokurátori, ani policajti.

Ďalšia trestná činnosť, ktorú som už tu spomínal, je hospodárska trestná činnosť. Opakujem, je mi trápne vám tu tvrdiť, že podiel páchateľov tejto trestnej činnosti je 3,8 % na celkovom počte stíhaných osôb. Neviem, či tomu niekto z vás veríte, ja tomu neverím. V tomto prípade môžem pripustiť, že tá latencia je tu, je tu naozaj v menšej miere síce, ale dá sa tolerovať, pretože chýba, nám tu absolútne chýba to vzdelávanie, tá špecializácia. U nás pomaly ja ju zavádzam a len keď na každú trestnú činnosť budete dávať špecializáciu, no tak potom neostanú prokurátori, ktorí budú mať všeobecnú. Ale ja si myslím, to je otázka pre Justičnú akadémiu a pre Policajnú akadémiu, aby sa konečne začali zaoberať aj týmto smerom. Ak to tak nebude, tak 3,8 % budeme tu vykrikovať každý rok. Je to jednoducho údaj, ktorý nezodpovedá tomu, čo sa tu deje.

Pokiaľ ide o majetkovú trestnú činnosť, ale ešte k tej hospodárskej. Tam sa, ono sa väčšinou pácha spôsobom, ktorý je vysoko sofistikovaný. Niekedy ten policajt, ale ani ten prokurátor nemá zďaleka ani také vedomosti, ako má ten, ktorý tú trestnú činnosť pácha. Takže potom to tak dopadá, ako to dopadá. Počty daktoré, alebo stíhaných máte v tabuľke, no tak tie počty ja nebudem ani komentovať, pretože tie počty, to je, to je hrôza.

Majetková trestná činnosť, tá už dlhodobo desaťročia predstavuje 50 % z celkovej trestnej činnosti. V tejto oblasti sa zrejme nepohneme ešte dlho ďalej, pretože je to, je to fakt, ktorý, ktorý v štatistikách vyskakuje už dlhodobo. To nie je ani rok, ani dva, to je, to je, pokiaľ viem, desať rokov dozadu to stále tak platí. Je to predovšetkým z dôvodu ekonomických, zlá sociálna situácia, prípadne sú aj ľudia, ktorí si radšej, ako hľadať zamestnanie, volia túto cestu, aby sa dostali, aby sa dostali k peniazom.

Rasovo motivované trestné činy. Nedávne udalosti nás presvedčili, spred dvoch týždňov, alebo nám konečne ukázali, že máme tu aj takúto trestnú činnosť, lebo sme sa tvárili, že my ju tu nemáme až v takej miere, aby sa musela riešiť. Takisto to nie je pravda. Pokiaľ sa dokumentuje skutok tak, že tam evidentne vyplýva minimálne podozrenie, že ten skutok bol spáchaný napríklad osobitného motívu, čo je hneď ako skutok extrémizmu, tak u nás je trend dokazovať od počiatku, že to tak nebolo. Nie že to tak bolo a potom to vyvrátiť počas celého prípravného konania, ale dokazovať, nie, že to tak nebolo, a najlepšie to dať na priestupok. Tak teraz sa ukázalo, že máme. Podľa štatistík máme podiel týchto páchateľov 0,17 % na celkovej trestnej činnosti. Tak to by sme si mohli gratulovať, keby to tak bolo. Ale to tak nie je.

Potom ako dosť divne vyznieva, že napríklad od roku 2014 je úprava, kde napríklad tí, ktorí majú chrániť verejný poriadok na nejakých športových podujatiach, požívajú štatút chránenej osoby. Akonáhle je trestný čin spáchaný na chránenej osobe, zvyšuje sa právna kvalifikácia a potom sa to ťažie posúva na priestupok, to sa väčšinou robí, pretože v tomto prípade už ťažko odôvodní, že keď je to v tej vyššej kvalifikovanej skutkovej podstate, tak sa už ťažko potom postupuje na priestupok. To ako ja žasnem, že to platí od roku 2014, kde boli do 140-ky paragrafu tieto, zaradené tie osoby, no ale akosi treba, aby si to niekto aj pozrel, a teraz nebudem zas hovoriť do ktorých radov, lebo zajtra budem mať výčitky, čo som to zas povedal.

Pokiaľ ide o drogovú trestnú činnosť, v tejto oblasti opätovne dochádza k miernemu poklesu stíhaných páchateľov a tento počet predstavuje 1 852 oproti stíhaným v roku 2013, kde bolo 2 084. Tento počet bude klesať, keď sa konečne zase prijme právna úprava, ktorá určí, že tie konania najmenej spoločensky nebezpečné bude posúvať do priestupku, do roviny priestupkov, tým pádom vlastne dôjde k dekriminalizácii trošku, ale sa nám vytvorí priestor, väčší priestor kapacitný, aby sa stíhali naozaj tí, ktorých treba stíhať. To sú díleri, to sú tí, ktorí sa tým živia. Lebo pokiaľ bude čiarka za to, že chytili niekoho s tromi cigaretami, taká istá ako čiarka, že niekto chytil dílera, no tak to nikde nepôjde. Čo sa bude lepšie, alebo čo budú radšej objasňovať? No tak tie čiarky s tromi cigaretami. A táto úprava je pripravená druhý rok. Neviem, čo tomu bráni, aby išla do pripomienkového konania.

Trestná činnosť v doprave, tak tu je takisto pokles o 1 730 a sú to najmä trestné činy ublíženia na zdraví. Ale trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, je ich podľa § 289, z celkového počtu 6 370 stíhaných bolo 5 489 za alkohol. Takže tá snaha, a tá snaha bola naozaj veľmi dobrá a potrebná, posunúť toto konanie do trestnej roviny sa akosi míňa účinkom. Pretože pokiaľ sa nebudú za takéto veci dávať exemplárne tresty, pretože ak niekto si dovolí ísť – naposledy koľko mal, 4 promile? – na ulicu, tak to je potenciálny vrah ako to. A potom dostane zákaz činnosti na dva roky, to je výsmech takisto. Absolútne sprísniť tresty, to hovorím už druhýkrát, a nerobí sa to, pokiaľ to tak nebude, každodenne vidíte, koľko ľudí sa pochytá tým, že sa posmelili pred jazdou.

Pokiaľ ide o kriminalitu mladistvých, tak tie čísla ostali v podstate na rovnakej úrovni, nie je tu žiadny dramatický nárast, dokonca niekde je pokles. A ja si myslím, že aj keď je vôbec, je vôbec smutné, že trestné činy páchajú mladiství, ale nie je to až na takej úrovni, aby sa museli prijímať nejaké, nejaké mimoriadne opatrenia, možno konštatovať, že je tu mierny pokles oproti roku 2014.

Ale naďalej pretrváva jeden stav, na celkovej trestnej činnosti mladistvých páchateľov sa podieľajú vyše 50-percentnou účasťou mladiství z krajov Prešov a Košice. Tak ja tvrdím teda, že to je jednak slabá prevencia, jednak to je ako slabá činnosť tých, ktorí majú v náplni práce ochranu rodiny a mládeže, a ten tretí dôvod nemôžem povedať, lebo by som porušil niekoho ústavné práva. Takže všetci ho vieme, prečo tam v týchto dvoch krajoch je asi, asi taká vysoká kriminalita mladistvých, ale to sa nedá prezentovať verejne, lebo niekto by mi mohol vyčítať, že som porušil niekoho práva. A ja si myslím, že všetci viete, čo myslím.

Pokiaľ ide o celkovú skladbu obvinených, tak už tradične sa na páchaní trestnej činnosti podieľa 85,05 % mužov, 14,95 % žien. Z tohto celkového počtu je to 6,45 % mladistvých.

Teraz by som niečo povedal o činnosti prokurátorov, ktorí v konečnom dôsledku majú svoje výsledky, a to je, to sú previerky prokurátorov, pokyny a veci, ktoré majú za následok znižovanie prieťahov v konaní aj kvalitu toho konania.

V roku 2014 prokurátori vykonávali celkom, a teraz počúvajte, 79 247 previerok trestných vecí. Je to o 8 958 viac ako v roku 2013 a o 17 953 viac ako v roku 2012. Tie previerky nie sú samoúčelné, tie previerky sú na to, aby sa, aby sa odhaľovali jednak konkrétne pochybenia vo veciach, ale aby sa odhaľovali aj tie prieťahy, ktoré, ktoré treba likvidovať.

Rovnako prokurátori v uplynulom roku vykonali, vydali 20 254 pokynov, čo je o 1 642 viac ako v roku 2013. Len na dokreslenie uvádzam, že niektorí, a to u nás niektorí chytali hrôzu, že nám klesol v roku 2014 počet obžalôb o 1 500, a vykladali to, akože to je zlý jav. To asi ťažko. To, že tento počet obžalôb v roku 2014 je stále vyšší o 3 037, ako bol v roku 2012. Čím to je? V roku 2013 v druhom polroku boli prijaté veľmi tvrdé opatrenia a, čuduj sa svete, obžaloby alebo spisy, ktoré mali byť dávno zažalované, sa zrazu začali žalovať. To znamená, že v tom období ten počet enormne stúpol. A je to logické, že čím tie prieťahy klesajú, tak tým tá obžalovateľnosť bude menšia a bude potom reálne zodpovedať nápadu, ktorý v tom roku na prokuratúru dôjde. Takže ja to prezentujem ako pozitívum, nie ako negatívum.

Pokiaľ ide o meritórne vybavovanie vecí na prokuratúre, teda tu by som chcel tento údaj, aby si ho pozreli aj niektorí na iných inštitúciách, pretože do 7 dní od nápadu vecí bolo na prokuratúre vydaných 30 735 meritórnych rozhodnutí, do 14 dní to bolo 7 139 meritórnych rozhodnutí a do 30 dní to bolo 5 607. Summa summarum, že z toho vyplýva, že 92 % vecí, ktoré napadli na prokuratúru, bolo meritórne vybavených do 30 dní. To tu v živote nebolo. Keď som nastúpil, to bol počet okolo 40 %, maximálne. Takže je to zrejme tým, že páni prokurátori sa, poniektorí, o ktorých som povedal, že stratili základné pracovné návyky, tiež zobudili a tento výsledok 90 % vecí do 30 dní nebol a ja si myslím, že je to výsledok, ktorým sa môžme pochváliť.

Pokiaľ ide o celkový nápad vecí, v roku 2014 napadlo na prokuratúru nových vecí 155 824, trestných vecí, ktoré sú rozdelené na trestné veci a podania, tých bolo 69 399, to sú údaje iba za okresné prokuratúry a krajské prokuratúry. Na Generálnu prokuratúru napadlo 562 trestných vecí a 5 959 podaní.

Tu treba ale upozorniť, že do roku 2014 boli prevedené aj neskončené veci, ktoré napadli koncom roku 2013 alebo sú náročnejšie, a tých bolo 33 762 trestných vecí a 11 870 podaní. Ak toto spočítame, tak v roku 2014 bolo v behu na prokuratúre 207 977 vecí. Takže ja si myslím, že, sa vraciam k tomu, že navýšenie počtu prokurátorov je mimoriadne, mimoriadne aktuálne.

Pokiaľ ide o oblasť netrestnú, tak prokuratúra v tejto oblasti vykonáva jednak činnosť na úseku mimosúdnom, to je dozor prokuratúry nad zachovaním zákonnosti v oblasti verejnej správy, a potom je to činnosť v oblasti mimosúdnej, pardon, občianskosúdnej. Výkon dozoru nad dodržaním zákonnosti verejnej správy, formy sú tam, je to vybavenie podnetov fyzických a právnických osôb, previerky prokurátora a využívanie vlastných poznatkov. Skladba na tomto úseku sa výrazne ešte aj zmenila, sú to predovšetkým veci stavebné, katastrálne, priestupkové, daňové, veci územnej samosprávy, najmä niektoré čarovné VZN-ká obcí, kde si často mýlia, že ak majú prenesenú štátnu správu, tak si myslia, že ony ju môžu upravovať. To ťažko. Ony aj prenesenú štátnu správu, kde majú kompetencie zo zákona vymedzené, tak ony si ju ešte upravujú tým, že si to vylepšujú. Tak to je absolútne podľa mňa choré. No ale stáva sa nám, keď takéto veci pýtame, tak nám pošlú pol spisu a my zistíme, že je to v poriadku, a potom zistíme, že pol spisu nám zatajili. Takže sú aj také veci. Tu asi zrejme fakt prichádza potom do úvahy, aj keď to naozaj nemusí byť čisté s ústavou, že títo napríklad starostovia by mali mať nejaké penzum vzdelania, mali mať, lebo to keby ste videli niektoré tie previerky, prepáčte za výraz, tak vás bolia zdravé zuby.

Pokiaľ ide o výsledky z tejto oblasti, tak bolo podaných celkom 1 591 protestov, úspešnosť je 92,5 %, a 2 101 upozornení, kde úspešnosť je 98 %. To znamená to, že zrejme v tejto oblasti sú katastrofálne stavy a nedostatky.

Činnosť v občianskosúdnej, tam sa prokurátori realizujú predovšetkým návrhmi na začatie občianskosúdneho konania podľa § 35 OSP odsek 1. Tam bolo podaných 135 návrhov. A potom vstúpiť do súdneho konania podľa § 35 ods. 2 OSP, kde prokurátori vstúpili celkom do 2 017 konaní. Ide najmä vo veciach spôsobilosti na právne úkony a veciach výchovy maloletých.

No a ďalším prostriedkom je mimoriadne dovolanie, ktoré ako je neustále terčom nejakej kritiky, je neustále označované ako protiústavný prostriedok. Je zaujímavé, že aj keď Štrasburg zrušil niektoré uznesenia, ktoré sa týkali mimoriadnych dovolaní, nikdy nepovedal, že tento inštitút ako taký je protiústavný, tieto boli zrušené z dôvodov pochybení, či už procesných, alebo skutkového stavu. Základným princípom právneho štátu je princíp právnej istoty, ale nie jediným. Pokiaľ je to rozhodnutie tak nelegálne alebo sa vyznačuje svojvôľou, tak tvrdím, že ten princíp právnej istoty musí ustúpiť princípu legality a v takých prípadoch sa podávajú mimoriadne dovolania.

Za našej éry, ja nebudem hodnotiť tie mimoriadne dovolania dozadu, pretože tam by som sa musel vyjadrovať k veciam, ku ktorým sa mi vyjadrovať nechce, ale bolo podané, alebo napadlo 1 746 podnetov, ale podaných bolo iba 155 mimoriadnych dovolaní, úspešnosť je teda 83,5 %, pričom neboli všetky ešte rozhodnuté. To znamená čo? Že my naozaj to podávanie mimoriadnych dovolaní absolútne zvažujeme tam, kde ten princíp právnej istoty musí byť prelomený princípom legality.

Na záver k tejto časti by som ešte chcel dať do úvahy vám, alebo poukázať na zákon 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku. Ja už som minule povedal na ústavnoprávnom výbore, že my sme národ veľmi šikovný a veľmi sa vieme rýchlo prispôsobiť tomu, ako ten zákon obísť. Posledný problém, čo sa stáva, nie je stanovený moment, ku ktorému, ak sa teda, ak tá výška toho majetku, ktorý je zrejme nadobudnutý nelegálne, dosiahne tú hranicu, tak nie je stanovený moment, ako dokedy, alebo že k určitému dňu, kedy sa to konanie začalo, takže ten majetok ako by mal zostať, ako je.

Napríklad sa stalo, že finančná polícia začne, potom dôjde podľa § 7 ods. 2 to prokurátor tam vypočuje a prídeme na súd a zistíme, že ten majetok nám zázračne klesol, a súd nám zastaví konanie, že tá výška toho rozdielu nedosahuje to, čo predpokladá zákon. Takže ako to je, to je výsmech, to je absolútny výsmech.

A tam stačí veľmi rýchlo spraviť jednu novelu, že pokiaľ budú splnené podmienky na začatie tohto konania, to znamená, že výška toho majetku bude taká, ako predpokladá zákon, no tak potom na ďalšie prevody jednoducho súd pri rozhodovaní nebude prihliadať. A aj keď došlo k tým prevodom, tak rozhodnutie súdu sa bude týkať aj tých, na ktorých ten majetok bol prevedený. Veľmi ľahké riešenie. A potom ich to prejde, aby prevádzali majetky počas toho celého procesu.

Ďalej by bolo celkom vhodné asi zaviesť tzv. koncentračnú zásadu, pretože iné dôkazy, ako sú uvedené vo vyjadrení toho subjektu, ktorý je preverovaný a ktoré mu boli v čase známe, keď ho prokurátor vyzval podľa § 7 ods. 2 na to podanie vysvetlenia, a ktoré bez vážnych dôvodov neuviedol, no tak potom nemôžu byť v ďalšom konaní na ťarchu prokurátora. To znamená, že niekto síce nemá argumenty vtedy, keď sa to konanie začne, keď podľa § 7 ods. 2 ho prokurátor vyzve, tak vtedy to nevedia zdôvodniť, ale počas toho konania toľko nových dôvodov nájde, že sa pozeráme jak. To v žiadnom prípade na tieto dodatočné vysvetlenia, ktoré mu boli známe už v čase, keď sa začalo, by sa nemalo prihliadať.

Na záver v tomto smere ja by som chcel dať na zváženie, či by nebolo vhodné pouvažovať aj o úprave, ktorá sa teraz momentálne prerokováva, alebo sa skúša zaviesť v Českej republike, a to je to, že ak hodnota toho neevidovaného majetku presiahne 255 465 euro, tak finančná správa vyzve na preukázanie pôvodu majetku. Ak toto subjekt nedokáže, ten majetok sa mu jednoducho zdaní. Tam ešte sa nedohodli na koľko, ale ja by som navrhoval, nech sa zdaní 90 % a vyššie. Ten proces je veľmi, veľmi pružnejší ako teraz tento zákon a dochádza k odčerpaniu celého toho nezákonného alebo nezákonne získaného pôvodu majetku.

No a na záver by som chcel povedať, že Úrad špeciálnej prokuratúry je súčasťou v hierarchii Generálnej prokuratúry, ktorý má vysoko autonómne postavenie, s ktorým ja osobne mám problémy. Úrad špeciálnej prokuratúry má svoju vymedzenú činnosť striktne podľa zákona, koná iba v určitých trestných činoch, o iných iba vtedy, ak súvisia s týmito trestnými činmi. Zo správy vyplýva, že nejak dramaticky sa nápad a stíhanie a neviem čo nezmenilo.

Poviem pravdu, a to mi potvrdí aj pán poslanec Kadúc, ja som to už otvoril na ústavnoprávnom výbore, že ja mám veľké výhrady k tejto správe, bohužiaľ, vypracoval si ju pán špeciálny prokurátor, tak ja tvrdím, že si za ňu aj zodpovedá. Pretože ak my v našej správe v tej časti môžme hovoriť napríklad, že pri hospodárskej trestnej činnosti, čo sú dôvodmi takej nízkej objasniteľnosti, aké navrhujeme opatrenia, aby sa to zlepšilo, no tak to by zrejme mali robiť aj na úrade špeciálneho prokurátora a povedať, že toto – ja viem čítať a viete čítať aj vy, že tam je dátum, že toľkoto bolo odstíhaných, a potom nasleduje veta, ktorá hovorí, že toľkoto bolo odstíhaných. Tak akože to ako ja nepotrebujem. Ja potrebujem to, že keď je nízka objasniteľnosť korupcie, prečo asi, aké to bude mať trendy a aké opatrenia majú byť prijaté na to, aby sa to zlepšilo. A to mi tam chýba.

A ja vám hovorím, že ja som to, teraz síce hovorím do vlastného hniezda, ale ja som to už, lebo táto správa bola v tejto podobe desať rokov dozadu, bola stále, teraz sa na to verejne poukázalo v určitých súvislostiach, vieme v ktorých, ale naozaj ako bolo moje dohováranie dvakrát, akonáhle tá správa bola predložená, povedal som, že tá správa nehovorí nič a do určitej miery je to dehonestácia aj tých ľudí, ktorí na tej prokuratúre robia, špeciálnej. To, že oni majú výsledky, oni majú výsledky, ktorými sa aj môžu pochváliť v iných oblastiach, ale štyri a polstranová správa to asi nevyrieši.

Tak ja ako mienim, neviem, či ma podporíte, ale mienim pri príprave novely dať do zákona teda, že správu za ÚŠP si bude vypracovávať sám pán špeciálny prokurátor s tým, že buď sem bude predvolaný sám, a potom neviem, či predstúpi pred toto plénum (potlesk) so štyri a pol stranami, alebo si bude musieť dať záležať, aby vám tu niečo mohol porozprávať. Takže to je jediná cesta, ako ho donútiť, nech teda sa sem postaví, pretože jeho zodpovednosť je vami originálna, vy ho volíte, vymenovanie prezidentom nepotrebuje, no tak by sa aj mal zodpovedať, a nie týmto, čo tu je, bohužiaľ. Takže ja si myslím, že toto je jediná cesta, ktorá k tomu vedie. Potom, hovorím, zrejme si nikto nedovolí predstúpiť pred parlament so správou, ktorá má štyri a pol strany. A hovorím, to, že tam napíše číslo a potom hneď napíše riadok, ktorý hovorí, že toto je takéto číslo, no to ja nepotrebujem, to ako. Toľko z mojej strany.

Možno ešte dva také problémy. Ja už strašne dlho čakám, teda 9 rokov, ako sa dohadujú niektorí páni ministri o realizácii toho, čo je v zákone, a to je detencia. Tu sa 9 rokov niekto dohaduje a problém je jedine v tom, že nemáme čo? Nemáme budovu, či jak som to? Tak to je smiešne, to je... Ja som len povedal, že tu sa budeme dohadovať dovtedy, keď sa nestane nejaká tragédia, a potom tak tie peniaze rýchlo nájdeme, ale tak ich nájdeme. Ale to už bude neskoro!

Ja sa pýtam, akým právom ľudia, ktorí síce sú psychicky narušení, ale nikdy nič zlého nespravili, majú byť v rovnakom ústave s ľuďmi, ktorí spáchali tie najťažšie trestné činy? Tá detencia je práve na to, aby títo ľudia boli oddelení. Deväť rokov budovu? Ja neviem teda, lebo pokiaľ som pochopil z komunikácie medzi pánmi ministrami, tak toto je jediný problém.

Ešte by som na záver chcel upozorniť, že treba venovať väčšiu pozornosť príprave smernice o európskom verejnom prokurátorovi. Tá smernica sa prerába každý týždeň, tam je stále niečo, tam je stále niečo iné, namiesto toho, aby sa najskôr ujasnilo, vôbec aký obsah alebo aký objem trestných činov by pod túto inštitúciu spadalo, tak sa buduje hierarchia taká, že nevieme síce, čo tam budeme robiť, zatiaľ sú to iba poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, ale zistilo sa, že ten obsah alebo ten objem a to kvantum je tak malé, že treba tam niečo doplniť. Najnovšie sa tam už dopĺňajú aj obchodovanie s ľuďmi a nedovolená migrácia. No ja to beriem ako to, že len tam niečo dajme, aby sme niečo mali.

Vážené dámy, vážení páni, tento zákon alebo táto smernica v stave, v akom je, je v niektorých prípadoch rozporná s našou ústavou. A to sme sa dohodli aj na V4-ke generálnych prokurátorov, máme rovnaký názor. Táto smernica doteraz nevyriešila napríklad tzv. zákonného sudcu, lebo pán prokurátor európsky môže povedať, že síce konanie prebiehalo v jednom štáte, ale obžaloba je podaná do iného štátu. Tak ten sudca, ktorý dostane tú obžalobu, povie, že on nie je zákonný sudca, a skončili sme. Kadejaké výberové príslušnosti a tá smernica sa strašne naháňa, ja neviem prečo, dokonca už som počul termín, že to chce do konca roka 2016. To je nezmysel, to sa nemôže stihnúť. Tá smernica sa musí celá prerábať a tá smernica zasahuje, zasahuje dokonca v mnohých oblastiach do suverenity Slovenskej republiky. Bolo by možno dobré, keby ste boli viac informovaní o priebehu tejto smernice, aby sa aj tu na tejto pôde o nej mohlo diskutovať, pretože raz príde čas, keď sa tu bude musieť tá smernica schvaľovať.

Dámy a páni, toľko z mojej strany. Ja vám ďakujem za pozornosť. Ešte, myslím, s tým som chcel začať, správu, ktorú teraz máte z našej strany, je úplne inak koncipovaná, ako boli správy doteraz, pretože ja si myslím, že správa pre vás tu je na to, aby bola zrozumiteľná, aby bola logická, aby ste vedeli, o čom sa v tej správe číta, aby to nepochopili len právnici, ktorí sú tu, tí to chápu, ale ľudia, ktorí nemajú právne vzdelanie, dosť ťažko sa tam v tej správe niekedy orientovali. A neviem, či mi dáte za pravdu, ale myslím, že sme to teraz poňali trochu inak a tak, aby to bolo zrozumiteľné.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

 

16:16:49 - 16:26:39 Uvádzajúci uvádza bod   (text neprešiel jazykovou úpravou) Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)

112.

Ja chcem poďakovať v prvom rade pánu poslancovi Kadúcovi, ktorý pochopil, na čo som tu, pretože tu sa prejednávala správa o činnosti prokuratúry a podľa mňa to je niečo iné, ako rozoberať konkrétne kauzy.

Viete, nehnevajte sa, v niektorých veciach mi to príde dosť ako neseriózne, keď sa niekto pýta na konkrétne veci, o ktorých ja teda síce mám nejaký prehľad, ale nie som pripravený na to, aby som vás informoval aktuálne.

Správa o činnosti prokuratúry má ukazovať výsledky prokuratúry, vývoj, stav, tendencie kriminality a podobne, ale tá debata v tej druhej polovici sa zvrhla už, prepáčte za výraz, zvrhla už tak, že k veciam, ktorým ja nerozumiem osobne. Takže ja ako nemienim tu reagovať a nemôžem reagovať na tie konkrétne kauzy, alebo na tie výmeny, ktoré tu boli, lebo to nepovažujem za vhodné vymenovať.

Ale stručne, rýchlo k niektorým kauzám.

Dali ste mi za pravdu v dvoch veciach, síce možno niektorí nepriamo. Áno, potrebujeme trestnú zodpovednosť právnických osôb, ktorú ste mi tu, lebo kauzy, ktoré tu boli, tie veľké kauzy, hej, ktoré ešte nie sú doriešené, tak tie kauzy by sa ľahšie, rýchlejšie a operatívnejšie riešili, keby tento inštitút bol zavedený. To je za prvé, lebo to sú kauzy, ktoré sa tu spomínali, nie sú to malé kauzy.

Za druhé, dali ste mi za pravdu, že pán špeciálny prokurátor si bude zrejme musieť vypracovať správu sám, nech si obhajuje tu, pretože kauzy, ktoré ste mi zase dávali, boli na 90 % kauzy, ktoré robí špeciálny prokurátor. To len toľko k tomu.

Pokiaľ ide o pána Lipšica, áno, súhlasím s tým, že trestná zodpovednosť právnických osôb je nevyhnutná podľa mňa. Pokiaľ ide o to nedorozumenie, ktoré tu vzniklo o tej náhrade škody pri trestných stíhaniach, no pravdu mal v tom, že pokiaľ to trestné stíhanie je nezákonné alebo nedôvodné od počiatku, tak tam prichádza tá náhrada škody. A hlavne prípady, keď to trestné stíhanie spĺňa všetky atribúty začatia obvinenia a tá dôkazná situácia sa potom časom zmení. Tak ja neviem prečo, a ešte keď to je napríklad iba vo veci, tak neviem, prečo by tam mala byť nejaká náhrada škody, keď to je vo veci. Potom sa stáva to, čo sa stane, že máte trestný čin zanedbania povinnej výživy, kde zaniká trestná činnosť tým, že niekto zaplatí to výživné. Stíhali sme človeka, a to je konkrétny prípad, stíhali sme človeka, ktorý neplatil, potom zaplatil a na súd, zaviazal náhradu škody, že sme nedôvodne stíhali. Tak toto sa má diať?! Tak to ako...

Ďalej, pán Mikloško tu nie je, bohužiaľ, tak neviem, veľmi rýchlo iba.

Pokiaľ ide, ešte na reakciu pána Lipšica, áno, má pravdu, európsky verejný prokurátor, absolútne nesúhlasím s tým, čo je teraz pripravené. A to tá smernica, ak by mala v takomto stave prejsť, budeme to ľutovať všetci. Tá smernica nie je dopracovaná, tá smernica sa podľa mňa tlačí nasilu, len aby bola rýchlo prijatá, lebo to chce Lisabonská zmluva. Nie. Tá smernica, tam nie je nejaký termín, dokedy má byť prijatá, podľa mňa má byť prijatá vtedy, keď ukáže, ukáže svoju opodstatnenosť.

101-ku som vám povedal.

No, pokiaľ ide o, pán Galko, škoda, tu nie je, no tak ja si akože teda minimálne vyprosujem, aby tu bolo naznačované, že ja informujem opakovane v médiách o kauze, ktorú robí pán Čentéš. Ja som tú kauzu pánovi Čentéšovi nedal. A vzhľadom k tomu, že tam bolo opakovane prisľúbené, že tá kauza bude skončená, tie lehoty si vybral on, no tak je asi mojím právom a povinnosťou sa pýtať, prečo tá kauza, ktorú mal niekto predtým a on ju mal dokončiť, nie je skončená. To je snáď moja, to je moje právo snáď ako. A ja s tým nikdy nechodím ako na bubon, ani pána Čentéša tu nejako nedehonestujem, takže to som nepochopil celkom, čo mi to pán Galko povedal.

Ale pokiaľ ide o meno prokurátora, tak ja som ho nezverejnil a dokonca to meno som nepovedal ani pánu ministrovi obrany, keď sa bol informovať, prečo to trvá tak dlho. Takže neviem, kto ho zverejnil, ale určite ja nie, tak...

Pokiaľ ide o kauzu Grendel, ktorú mi vytýkali, no ak mu ušlo, tak tú kauzu Grendel zrušila Generálna prokuratúra. Generálny prokurátor to zrušil, celé to obvinenie, takže ako ja si pripadám, ako keby som mal mať prehľad o celej republike. No tak nie je, preboha!

Ďalej sa tu spomínali aj tie veľké kauzy v súvislosti s tým, že sa tam ako pomaly koná. Tu si totiž zvykol pomaly každý už, že niečo sa stane a vybaví vec tým, podal som podnet na Generálnu prokuratúru. No tak ako to ťažko, to už ako začína mať neúnosnú mieru. Viete, možno v mojom, neviem, či spore, ale trošku nedorozumenie s pánom ministrom zdravotníctva, ktorému som ja slušne odpísal, že to, čo bolo podané, tak to nemá atribúty, základné atribúty trestného oznámenia. Pričom som len vysvetlil tam, že pokiaľ on zistil nejaké nezrovnalosti, to bol celý podnet, pri verejnom obstarávaní, no tak má tu nejaké úrady, ktoré to majú skontrolovať, má tu na to ÚVO, prípadne NKÚ, a potom, keď zistia, majú nejaké závery, potom nech to dajú na prokuratúru.

My nebudeme robiť už pomaly tu za všetkých, ako aj za ÚVO, aj za NKÚ. Ja som potom musel ten podnet postúpiť, aby ste vedeli, išiel do Košíc, a zároveň som požiadal o spoluprácu ÚVO, čo mal spraviť pán minister. Čo je na tom zlé?! Keď ja poviem, že za desať rokov sme mali, teraz aby som neklamal, 7 alebo 9 podaní od NKÚ. Za desať rokov? Tak potom to ako táto republika je v absolútnom poriadku, hej? Ďalší nezmysel, ktorý, ja tvrdím, ale snáď z tých kontrol za desať rokov muselo niečo vyplynúť a ja verím tomu, že vyplynulo. Keď sa ozve v médiách, že toľkoto (rečník rukami naznačil rozsah), to nie je žiadna spolupráca, oni sú nám povinní posúvať tieto veci, tak potom som ešte zožal kritiku, že ja niekomu ubližujem.

Tak potom k pánu Galkovi, pán Mikloško už tu neni, škoda.

Pokiaľ ide o previerku ešte, tak pán Galko si asi pomýlil, lebo previerky pre pána prokurátora robí NBÚ a nie ja. A ja som sa osobne stretol s pánom riaditeľom NBÚ, písal som mu. Pán riaditeľ NBÚ mi odpísal, že tento pán má previerku v poriadku. Je otázka, že on sa akože vyhrážal, že on bude žalovať tých, ktorí to o ňom tvrdili, doteraz to nespravil, ja mu to nemôžem, ja som sa, hovorím, stretol s pánom riaditeľom NBÚ, písomne som ho požiadal a on mi odpísal, že tento človek má previerku v poriadku a nie sú dôvody na jej odňatie. Tak potom neviem, čo, ako, prečo ja sa mám starať o previerky.

Pán Novotný, vy ste tam, hovorím, to rozoberáme tú kauzu, sme riešili, Váhostav. Tá kauza ešte nie je doriešená, tá kauza ešte tam sa robí, ako dopredu niečo uzatvárať, to nie je mojím zvykom, pokiaľ neviem, ako tie úkony dopadnú, to sme sa aj rozprávali, keď ste boli u nás. Tam sa koná, tam sa momentálne, to vám môžem povedať, došlo do štádia, keď sa budú priberať znalci, lebo je to obrovské znalecké dokazovanie, ale tam sú úkony v desiatkach, ak nie v stovkách už porobené. Boli tam dožiadania, je tam, tieto informácie vám mohol povedať špeciálny prokurátor kľudne, to vám hovorím teraz ja, je to takto. Teraz tam bude na mieste znalecké dokazovanie.

Pokiaľ ide, že nech zbankrotuje, no to by teraz nebol dobrý krok, keby to zbankrotovalo, pretože ak sa vyplatia tie štátne peniaze, na čo ja mám svoj názor, hej, ale ak sa vyplatia, no a potom by niekto zbankrotoval, tak tie peniaze v živote neuvidíme. Tak my ako len sa modlime, aby teda tie peniaze aspoň boli k tomu, aby sa mohli vrátiť. To je môj názor, hej, zatiaľ tak, ale...

V tejto súvislosti ďalší a ďalší návrh na zmenu, a to už bude posledné, zmeňme zákon o reštrukturalizácii. Ten zákon je akože pre toho sudcu, ak si pozriete, lebo prokurátor tam mal oprávnenia, nemá už oprávnenia, pretože novelou, neviem, z ktorého to bolo roku, mu boli skoro všetky oprávnenia vzaté – a mal tam oprávnenia veľké – neviem z akého dôvodu, lebo to bolo vtedy to ťaženie proti prokuratúre, aby bola štátne zastupiteľstvo a podobne. Oprávnenie nám bolo odňaté, my tam teraz máme minimum, skoro žiadne oprávnenie. Dokonca sudca, keď schvaľuje, tak sudca nemá právo ani posudzovať ekonomickú výhodnosť alebo ekonomickú realitu toho projektu. To je čo za nezmysel? Prečo by sudca nemohol si pozrieť ten plán a pribrať si k tomu znalca, nech povie, či to je reálne možné, aby takto ten podnik mohol ďalej fungovať. To dnes nie je, prečo? A to je znovu to, ideme prijímať nové zákony. Načo ideme prijímať nové zákony? Spravme tie, ktoré máme, ale tak, aby fungovali.

To je z mojej strany asi všetko, lebo ja by som si tiež teda... Ja vám všetkým pekne ďakujem. Ďakujem za slová uznania, ďakujem vám za to, že ste brali tú správu tak, ako ste ju brali. A prajem vám príjemné dovolenky, všetko dobré a v septembri sa, dúfam, my neuvidíme... (Zasmiatie sa rečníka. Potlesk.)

Ďakujem ešte raz, všetko dobré vám prajem. (Potlesk.)

Deň v parlamente

<- ->