Dátum zadania
19. 9. 2007
Zadávateľ
Vladimír Matejička
Otázka
Vážený pán premiér, zabezpečuje II. dôchodkový pilier plnú garanciu vkladov občanov?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
20. 9. 2007
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Pán poslanec, ďakujem za vašu otázku a dovoľte mi, aby som na ňu odpovedal, použijúc aj konkrétne čísla a konkrétne argumenty. Predovšetkým by som chcel rozlišovať medzi zárukami, ktoré sa týkajú výnosov a zárukami, ktoré sa týkajú prípadných škôd na majetku sporiteľov, teda na istine.
Začal by som prvým okruhom, a to je okruh toho, aké dnes poskytuje príslušný zákon sporiteľom záruky, pokiaľ ide o výnosy z peňazí, ktoré si budú 15, 20, 30, možno niektorí aj viac rokov sporiť v rámci II. kapitalizačného piliera. Odpovedám len jednoducho. V zákone č. 43/2004 Z. z. neexistujú žiadne záruky, ktoré by garantovali výnosy a toto otvorene pripúšťali aj dôchodkové správcovské spoločnosti v priebehu obrovskej kampane, keď lákali klientov, aby vstupovali do II. kapitalizačného piliera. Toto sa dokonca objavovalo aj na reklamných billboardoch, objavovalo sa to v televíznom vysielaní, avšak absolútne dominovali texty, ktoré lákali do druhého piliera, kým texty, kde bolo napísané, že žiadne výnosy sa negarantujú, boli písané milimetrovými písmenami a ľudia ani nemali možnosť si toto upozornenie povšimnúť.
Chcel by som súčasne dodať, pokiaľ ide o výnosy, keďže prakticky nič nie je garantované, výnos v určitom type dôchodkového fondu spravovaného dôchodkovou správcovskou spoločnosťou nesmie byť výrazne nižší, ako je priemerný výnos zodpovedajúci dôchodkovým fondom všetkých dôchodkových správcovských spoločností. V prípade, že je napríklad výnos v rastovom dôchodkovom fonde dôchodkovej správcovskej spoločnosti výrazne nižší ako priemerný výnos v rastových fondoch všetkých dôchodkových správcovských spoločností, tak táto dôchodková správcovská spoločnosť by mala zo zákona doplatiť nepovolenú odchýlku vo výnose z vlastného majetku.
Treba však zdôrazniť dve veci, že táto garancia sa vzťahuje len na lokálny trh tunajších dôchodkových správcovských spoločností, čiže, keby všade kapitálové trhy rástli, naše dôchodkové správcovské spoločnosti môžu byť v hlbokej strate a zákon im neukladá absolútne žiadnu povinnosť. Navyše, a to je ešte dôležitejšie, sa hovorí, že by dôchodková správcovská spoločnosť túto výchylku mala zaplatiť z vlastného majetku. No, ale buďme úprimní, z akého majetku?
Mám k dispozícii hospodárenie dôchodkových správcovských spoločností za roky 2005 a 2006. Páni z opozície, aby ste teda vedeli, o čom hovoríme, v roku 2006 bola strata všetkých dôchodkových správcovských spoločností na vlastnom majetku 1 mld. 731 mil. 806 303 korún. Tak teda z čoho by platili? Z čoho by vyrovnávali, keby došlo k takej situácii, ako popisuje aj konkrétny zákon?
Chcem sa spýtať, aké sú dnes výnosy v konzervatívnom, vyváženom a rastovom fonde? Počúvame všetci, že sa vynikajúco darí týmto fondom, ale pravda je taká, že v konzervatívnom a vyváženom fonde je výnos nižší, ako je miera inflácie. Pokiaľ ide o rastový fond, tu sa pohybuje výnos niekde na úrovni práve inflácie. Pýtam sa, prečo sa potom dôchodkové správcovské spoločnosti boja garancie, ktorú chceme zakotviť do zákona, že výnosy treba zaručiť minimálne na úrovni inflácie, ak má niekto povinnosť vstupovať do druhého piliera. Ak je systém dobrovoľný, každý berie na seba riziko. Ale všetci dobre vieme, že podľa zákona každý, kto nebol pred aprílom 2004 sociálne poistený, musí vstúpiť do druhého piliera. Ak ho teda nútim vstúpiť do piliera, ako je možné, že mu nevieme garantovať ani len elementárne výnosy? A nerozumiem, prečo dôchodkové správcovské spoločnosti sa tohto boja. Ja dobre rozumiem, ale bol by som rád, keby to vysvetľovali ony.
Teraz odpovedzme na otázku, aké sú záruky v prípade škôd na majetku sporiteľov. Teda hovoríme o istine. Čo sa všetko môže stať s istinou? No, predovšetkým môže dôjsť k zlému investovaniu dôchodkovej správcovskej spoločnosti a môže dôjsť k poškodeniu majetku sporiteľov, teda k poškodeniu ich vkladov na svojich účtoch. Prosím vás, rozlišujme tu dva prípady. Prvý prípad je, keď dôchodková správcovská spoločnosť poškodí istinu alebo majetok sporiteľa tak, že zle zainvestuje, ale pritom neporuší zákon. Vážené dámy a páni, v takomto prípade neexistuje žiadna garancia v zákone. Ak zle zainvestuje, jednoducho neexistuje nič, čo by v zákone nútilo túto škodu nahradiť.
V inom prípade, ak by došlo k poškodeniu majetku úmyselne, napríklad spreneverou alebo iným úmyselným porušením zákona, platí § 121 už citovaného zákona č. 43/2004 Z. z. A dobre ma počúvajte, čo tu je napísané. Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním DSS a depozitára, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom. Teda musí dôjsť k porušeniu zákona. Avšak o náhrade škody podľa ods. 1 rozhoduje súd. Čiže najprv musí rozhodnúť súd, dlhé roky, a potom len do výšky, len do výšky rezervného fondu solidarity, ako to stanovuje § 121. Teda pre prípad zlého investovania neexistujú žiadne garancie, žiadne záruky. Pre prípad úmyselného poškodenia zákona existujú garancie len vo veľmi, veľmi obmedzenom rozsahu.
Pýtam sa opäť, prečo za týchto podmienok dôchodkové správcovské spoločnosti nesúhlasia, aby ich materské spoločnosti v zahraničí prevzali plnú zodpovednosť za prípadné škody na majetku sporiteľov, to znamená za prípadné škody na istine. Veď stále to počúvame, že vraj také niečo netreba garantovať zo zákona, lebo vraj materské spoločnosti by nedovolili, aby si poškodili dobré meno pádom systému na Slovensku. Ja to chcem vidieť v zákone. Nech zákon jednoducho zagarantuje, keď takáto situácia vznikne, že materské spoločnosti prevezmú za toto absolútne plnú zodpovednosť.
Dovoľte mi, aby som ešte, pokiaľ ide o záruky, uviedol nasledujúce údaje. V priebehu 10 rokov sa v dôchodkových správcovských spoločnostiach nazhromaždia finančné prostriedky v hodnote prevyšujúcej 150 mld. Sk. Taký je odhad - 150 mld. korún. V podstate a ak bude pokračovať čas a bude sa viacej sporiť, sa budú blížiť k úrovni výdavkov štátneho rozpočtu. V takomto prípade, keby došlo k plnému kolapsu väčšiny dôchodkových správcovských spoločností, vznikol by štátny výdaj, ktorý nie je možné zabezpečiť žiadnym právnym spôsobom.
Preto je aj vo výslovnom záujme vlády Slovenskej republiky dosiahnuť garancie nad penzijnými úsporami a dosiahnuť také zhodnocovanie penzijných úspor v rámci dôchodkových správcovských spoločností, aby takto rozsiahly krízový variant nikdy nenastal. Napriek kontrolným mechanizmom depozitárov bánk finančného dohľadu i dohľadu národných bánk dochádza pravidelne ku kolapsom významných finančných inštitúcií. To sa týka aj penzijných fondov. Príklad bol kolaps penzijného fondu LTCM v roku 1998. Tento systém takisto mal 5 stupňov finančnej kontroly, ako má slovenský systém dnes. Patril medzi najväčšie penzijné fondy na svete a napriek tomu došlo k zásadnému kolapsu a ten museli sanovať vlády troch krajín, keď poskytli preklenovací úver v sume prevyšujúcej 7,9 mld. USD.
Z tohto hľadiska pri všetkej úcte k Národnej banke a k bankovému dohľadu musím konštatovať, že je nutné z hľadiska vlády a z hľadiska ochrany všetkých občanov trvať na ďalších formách garančného zabezpečenia ich vkladov v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Summa summarum, vážené dámy a páni, pri výnosoch dôchodkové správcovské spoločnosti neposkytujú absolútne žiadne záruky. Samotné to priznávajú, aj to priznali v reklamnej kampani.
Pokiaľ ide o poškodenie majetku sporiteľov, tieto garancie sú obmedzené len na prípady úmyselného porušenia a poškodenia takéhoto majetku. V prípade, že dôjde k poškodeniu majetku zlým investovaním na kapitálových trhoch, neexistuje prakticky žiadna zodpovednosť a nikto nič nezaplatí. Preto si dovolím porovnanie, nemá to ďaleko od nebankových subjektov. Za tejto situácie právna úprava, pokiaľ ide o garancie, nemá ďaleko od nebankových subjektov.
A ešte sú tu perličky typu, o čom aj ľudia možno málo vedia, pokiaľ ide napríklad o dedenie. Pokiaľ si človek sporí v rámci dôchodkovej správcovskej spoločnosti a stále je ešte činný, teda posiela si svoje odvody a, nedajbože, by zomrel, v takom prípade nasporené peniaze sa stávajú predmetom dedenia. Akonáhle je vyplatený prvý dôchodok, predstavte si, že si sporíte 35, 40 rokov na takýto účet individuálne, zomriete prvý mesiac na vlastnom dôchodku po tom, čo vám vyplatia dôchodok a všetky peniaze jednoducho končia v pokladni dôchodkovej správcovskej spoločnosti a nikomu sa nevyplatí ani koruna. Toto sú perličky, o ktorých už dnes nikto ani len nechce, samozrejme, hovoriť.
Považujem, a možno to bude tvrdé slovo, považujem za týchto okolností za zločin, ak niekto podáva návrh ústavného zákona, ktorý má stabilizovať a garantovať takýto systém ochrany vkladov sporiteľov v II. kapitalizačnom pilieri. (Potlesk.) A tvárime sa všetci, ako tu niekto bojuje o sporiteľov. Ústavný zákon, ktorý bol správne odmietnutý, mal chrániť len dôchodkové správcovské spoločnosti a mal chrániť veľmi labilný systém, ktorý prakticky sporiteľom v tomto systéme negarantuje absolútne nič. Je to zločin porovnateľný s privatizáciou SPP, zločin porovnateľný s privatizáciou Slovenských elektrární či rozvodných sietí alebo ďalších strategických podnikov.
Bolo veľmi správne, že Národná rada Slovenskej republiky odmietla tento návrh ústavného zákona, pretože by hrozilo, že by sme už nikdy nemohli do tohto zákona vstúpiť a poskytnúť ľuďom väčšie garancie, ako dnes v tomto zákone sú, ak vôbec môžeme o nejakých garanciách hovoriť.
Aké sú možnosti? Ako sa postaviť vo vzťahu k tomuto problému? Je možnosť, že pôjdeme a otvoríme systém a povieme, od 1. januára do 30. júna každý sa môže rozhodnúť, či z tohto systému vystúpi, alebo nevystúpi, alebo dokonca, či do neho aj nevstúpi. Ak niekto chce využiť tento priestor, nech tak urobí. Pretože musí mať každý možnosť, veď už má aj viacej informácií, sa slobodne rozhodnúť. Ľudia sa nerozhodovali vždy slobodne a opätovne pripomínam, že je tu časť ľudí, ktorí musia ísť do systému povinne zo zákona. Ak tam ide niekto povinne zo zákona, musí mať aj výnosy, aj garancie. Inak je to absolútny nezmysel a je to iba nahrávanie dôchodkovým správcovským spoločnostiam.
Po druhé, musíme výrazne zvýšiť garancie. Pristúpme k tomu spoločne. Hľadajme nejaké riešenie. Myslím si, že môžeme trvať na tom, aby dôchodkové správcovské spoločnosti možno vytvorili nejaký ďalší fond, nejaký štvrtý. My dnes máme tri. Máme konzervatívny, máme vyvážený, máme rastový. Možno ešte jeden by sa mohol nájsť, kde by sme garantovali ľuďom, že keď budú cez tento fond sporiť, prinajmenšom vždy dostanú naspäť to, čo do tohto fondu uložili.
Druhá vec, hovorme o tom, ako zainteresovať materské spoločnosti na zodpovednosti za prípadné škody. Prečo by materské spoločnosti nemohli niesť nejakú mieru zodpovednosti za to, čo sa v dôchodkových správcovských spoločnostiach, v ich dcérach deje na území Slovenskej republiky.
No a navyše, ale to musíme odpovedať spoločne, kde a akým spôsobom nahradíme 26,6 mld. Sk. To je deficit, ktorý vznikol vďaka tomu, že systém bol zle nastavený. A všetci to dnes dobre vieme, že to jednoducho bolo zle prerátané, že to je na škodu celej republiky, ľudí, tých, čo sporia cez prvý systém, ako aj ľudí, ktorí sporia v druhom kapitalizačnom pilieri.
Navyše, chcem pripomenúť, že máme k dispozícii, a to je veľmi zaujímavé, materiály z rokovania vlády Slovenskej republiky v roku 2002, 2003, keď sa rozhodovalo o zákone č. 43/2004. No boli by ste prekvapení, aký tam bol pomer. Pomer bol 12 : 6, ktorý bol navrhovaný. Ako je to možné, že pomer 12 : 6, 12 % do Sociálnej poisťovne a 6 % do II. kapitalizačného piliera, čo by sme boli bývali nejako zvládli, bol zrazu zmenený na 9 : 9? A dnes stojíme pred 26,6 mld. korún, možno o rok to bude 30, možno o 5 rokov to bude 70 mld. korún. Z čoho to budeme platiť? Odpoveď - hospodársky rast. Ale hospodársky rast nebude na Slovensku stále 9 %. Všetci dobre vieme, že je dnes určité obdobie, ktoré nám možno je užitočné a pomáha nám. Ale o niekoľko rokov ten rast bude na úrovni 5, 6 % a nebudeme schopní takéto obrovské výpadky robiť.
Vážené dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz ďakujem za postoj k ústavnému zákonu. Bol by to zločin, keby takýto zákon bol prijatý a hľadajme spoločne riešenie, ako pomôžeme ľuďom, keď už si sporia v II. pilieri a najmä, ako zagarantovať, že sa im nič s týmito peniazmi nestane. A, samozrejme, hľadajme aj spoločné riešenie, ako nájdeme peniaze na vykrytie deficitu, ktorý má obrovský charakter.
Takáto je pravda o dôchodkových správcovských spoločnostiach. A prosím médiá, aby túto pravdu šírili ďalej, pretože šíria len tú pravdu, za ktorú im niekto zaplatí.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď