Dátum zadania
9. 6. 1999
Zadávateľ
Marián Andel
Otázka
Čo zamýšľa vláda so štátnymi skúšobňami, aby im štát nemusel prispievať, ale aby odvádzali daň zo zisku?
Adresát
ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR Mária Machová
Dátum odpovede
10. 6. 1999
Zodpovedal
ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR Mária Machová
Odpoveď
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
keďže táto otázka nespadá príliš do okruhu mojej kompetencie, požiadala som o určité informácie Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a na položenú otázku môžem odpovedať takto:
Podľa zákona číslo 30/1969 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení neskorších predpisov pôsobí dnes na Slovensku 28 štátnych skúšobní, v ktorých vykonáva odbornú činnosť okolo 900 pracovníkov. Štátne skúšobne pôsobia v tzv. regulovanej oblasti, to znamená, že štát určuje výrobky a podmienky, ktoré výrobca a dovozca musí splniť pred uvedením výrobkov na trh. V zákone o štátnom skúšobníctve je táto činnosť definovaná ako povinná certifikácia. Štátne skúšobne podľa zákona vykonávajú povinnú certifikáciu, ale aj nepovinnú, a poskytujú aj iné odborné služby.
Za obdobie rokov 1993 až do konca minulého roku zo štátneho rozpočtu boli týmto skúšobniam poskytnuté prostriedky na rozvoj vo výške necelých 40 mil. Sk, teda priemerne ročne 6,6 mil. Sk, pričom množstvo tých prostriedkov, ktoré plynie zo štátneho rozpočtu do štátnych skúšobní, neustále klesá a napríklad v tomto roku ide do štátnych skúšobní iba suma 2 mil. Sk na celkový počet tých 28 skúšobní. Tieto prostriedky sa využívajú na kontrolu certifikovaných výrobkov na trhu pracovníkmi štátnych skúšobní a rozvoj metodík súvisiacich s prípravou na prechod na nový systém skúšobníctva, ktorý bude kompatibilný so systémom v štátoch Európskej únie.
Okrem toho štátne skúšobne využívajú aj prostriedky PHARE a vlastné prostriedky štátnych skúšobní na prístrojové vybavenie, na výstavbu laboratórií a zvyšovanie kvalifikácie personálu. Výsledkom tejto činnosti je nielen vybudovanie fungujúceho systému skúšobníctva na národnej úrovni, ale aj začlenenie našich štátnych skúšobní do medzinárodných certifikačných systémov.
Poznamenávame, že štátne skúšobníctvo len na správnych poplatkoch odviedlo do štátneho rozpočtu 54 mil. Sk za obdobie rokov 1993 - 1998 a za porušenie zákona o štátnom skúšobníctve, teda za uvedenie necertifikovaných výrobkov na trh odviedli do štátneho rozpočtu sumu 43 mil. Sk. Za obdobie rokov 1993 - 1998 bola priemerná miera zisku štátnych skúšobní v rozsahu od 6 do 10 %, ale niektoré štátne skúšobne vykazovali stratu.
Z toho teda vyplýva, že naozaj množstvo prostriedkov, ktoré plynie do štátnych skúšobní, sa stenčuje a na druhej strane štátne skúšobne prispievajú do rozpočtu, či teda odvodom priamych daní, alebo na správnych poplatkoch.
Doplňujúca otázka
Iste, pani ministerka, ja si uvedomujem, že to nie je plne vaša oblasť, ale keďže som mal na mysli privatizáciu, tak jedine smerom k vám som si dovolil dať tú otázku, lebo 28 štátnych skúšobní, myslím si, na taký malý počet obyvateľov Slovenska je pomerne veľa. Sú tu skúšobne ako napríklad Technický a skúšobný ústav stavebný, ktorý certifikuje výrobky za cenu oveľa vyššiu napríklad ako v Nemecku a čas trvá päťnásobne dlhšie. Ak by tieto skúšobne boli privatizované, predsa existuje nejaké konkurenčné prostredie a tieto neduhy, ktoré existujú, by boli odstránené.
Tak sa vám ešte raz ospravedlňujem.
Doplňujúca odpoveď
Myslím si, že ospravedlňovať sa netreba. Otázka bola položená. A naozaj máte pravdu, že zrejme ten počet skúšobní na počet obyvateľov je pomerne vysoký a že určite sú rôzne podmienky, za ktorých tieto skúšobne pôsobia a dosahujú rôznu mieru efektivity. Na druhej strane je faktom, že aj táto oblasť musí byť prispôsobovaná požiadavkám približovacieho sa procesu k Európskej únii, a preto aj v súčasnom období v podstate v legislatívnom procese, v tom pripomienkovom, je nový návrh zákona, ktorý sa bude týkať činnosti týchto štátnych skúšobní a realizácia tých požiadaviek, ktoré sú tam, alebo tých predpokladov bude znamenať asi značnú redukciu výkonov týchto skúšobní, pretože predmet ich činnosti sa skôr posunie nie do tej fázy pred, ale až po uvedení výrobku na trh, teda vlastne zúži sa rozsah tých činností, pričom, samozrejme, tá kontrola môže byť oveľa, oveľa dôslednejšia. A sú také predpoklady, že rozsah tej činnosti sa naozaj zúži na 50, niektoré odhadujú až na 80 %. Takže zrejme nielen privatizáciou, ale aj tým prirodzeným predmetom činnosti, ktoré tie štátne skúšobne budú mať, k ich redukcii príde a budú musieť zrejme hľadať inú náplň ich činnosti. Preto aj Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo hľadá určité ekonomické modely, ako naozaj využiť tú kapacitu. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že naozaj je veľmi dôležitý aj ten proces certifikácie, proces odskúšavania výrobkov, ktoré sú na trhu, pretože v podstate dennodenne sme svedkami toho, čo to znamená, keď sa uvedie výrobok, ktorý môže byť škodlivý, či to je v oblasti potravinárskej, alebo možno vianočné sviečky na trh. Čiže je tu ten proces, na jednej strane potreba, na druhej strane teda posun trošku do iných činností.
Takže asi toľko.