Dátum zadania
6. 12. 2006
Zadávateľ
Zdenka Kramplová
Otázka
Aká je reálna situácia v zabezpečení úloh SR v súvislosti so vstupom do Schengenskej zóny?
Adresát
minister vnútra SR Robert Kaliňák
Dátum odpovede
7. 12. 2006
Zodpovedal
minister vnútra SR Robert Kaliňák
Odpoveď
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle, aby som vám šetril čas, by odpoveď zniela: zlá. Ale aby som to trochu rozviedol.
Slovenská republika sa začala pripravovať do schengenského priestoru v roku 2000 a za šesť rokov sme urobili veľmi malý posun. V októbri tohto roka skončila posledná schengenská hodnotiaca komisia, ktorá urobila správu 10 pristupujúcich členských krajín. Tá správa môže mať rôzne prívlastky, pre nás bola pri prvom vzhliadnutí určitou formou malej katastrofy. Odzrkadlilo sa to, samozrejme, aj na správaní všetkých ostatných nových členských krajín, pretože Slovensko, kto pozná aspoň trochu zemepis, vie, že jeho susedia sú od pripravenosti Slovenska do veľkej miery závislí. Treba povedať, že v prípade, keby sme našou nepripravenosťou ohrozili ostatné susedné krajiny, boli by sme zodpovední za ich zvýšené náklady, pretože by museli uzavrieť hranicu okolo nás, dostali by sme sa ešte do horšej situácie, akú máme v tejto chvíli s Rakúskom, a hlavne by sme boli zodpovední za ich problémy, ktoré tým vzniknú. Preto som mal možnosť približne pred 10 dňami na rokovaní týchto 10 krajín vo Vilniuse, kde sme sa snažili vyjednať koniec budúceho roku ako termín do vstupu, približne ako zástupca stredoafrickej krajiny na konferencii o darcovstve a pomoci. Všetci nám priali úprimnú sústrasť a snažili sa zo svojich skladov nám pomôcť technickým vybavením.
Skrátka, tá správa naozaj bola veľmi zlá a keď mám charakterizovať to, čo sa vlastne vo svojej otázke pýtate, tak by som začal zľava doprava. Problém v oblasti riadenia hraníc, ktorý do určitej miery nestojí veľa peňazí, ale bol iba o tom, aby Slovenská republika a jej vláda pripravila návrh, ktorým by zmenila prioritu na hraničných prechodoch z ministerstva financií na ministerstvo vnútra, treba povedať, že sa nestalo za 6 rokov, pričom naozaj to nie je nijaká dramatická zmena. Avšak táto priorita v rámci Schengenského kódexu je úplne základnou. Čiže budeme sa ju snažiť zmeniť.
V oblasti štruktúry Policajného zboru je problém, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície je finančne a logisticky závislý od krajských riaditeľstiev polície, čo nám bolo 6 rokov vytýkané. Nezmenilo sa to. Problém, ktorý trošku pripisujem, aby som bol objektívny, Úradu na ochranu osobných údajov. Problém Úradu na ochranu osobných údajov bol, že prišla Európska hodnotiaca komisia a úrad sa vyžaloval z vnútorných problémov, ktoré má riešiť na našom území a nie mimo jeho územia. Preto v tej hodnotiacej správe sa vyskytli také, pri všetkej úcte, neobjektívne skutočnosti, už jemnejšie to neviem povedať, kde sa hovorí o funkčnej závislosti tohto úradu od vlády. Ja som sa niekoľkokrát pýtal súčasného predsedu, čo znamená funkčná závislosť, lebo nemám pocit, že by v rozhodovacom procese mali nejakú závislosť. Vysvetlil mi, že je to otázka peňazí, ale peniaze nie sú funkčná závislosť, takže naozaj treba povedať, že nielen skutočným stavom sme prispeli k tejto kvalite tej správy, ale aj prístupom našich ľudí, ktorí nehájili záujmy Slovenskej republiky, a to aspoň spôsobom, že by povedali, áno, riešime s jednotlivými ministerstvami napríklad s ministerstvom financií v uplynulom období otázku posilnenia personálneho, ktoré nastalo v uplynulom roku o 10 %, finančného o 20 % a budúci rok tomuto úradu ešte dáme pár korún v rozmeroch miliónov, aby mohli zamestnať kvalitných ľudí, ktorí budú zodpovední práve za otázku schengenskej problematiky.
Veľký problém je na letiskách. Bratislavské letisko je absolútne nepripravené na vstup do Schengenu. Chýbajú základné rozdelenia, ktoré Schengenský kódex vyžaduje. Naozaj tu vidím asi aj najväčší problém, pretože prestavať bratislavské letisko v tejto chvíli na Schengenský kódex, neviem si predstaviť, keby, máme aspoň to šťastie, že v tejto chvíli je plne ovládané štátom, keby bolo v súkromných rukách, neviem si predstaviť, ako do júna by sme urobili tie opatrenia, ktoré chceme, pretože by sme mali obmedzené možnosti v tej chvíli. Čiže treba povedať, že aj v tejto oblasti sa za 6 rokov neurobilo prakticky skoro nič.
Ďalšou veľkou, by som povedal, výčitkou je, že drvivá väčšina príslušníkov Úradu hraničnej a cudzineckej polície nevie po anglicky ani „ceknúť“. Jazyková pripravenosť v hodnotiacej správe nula na všetkých úrovniach. Čiže otázka, ktorá tu je často v súvislosti s rozpočtom naznačovaná, otázka vzdelania, otázka toho, ako bývalá vláda sa do toho púšťala, treba povedať, v oblasti vzdelávania polície v tejto oblasti požadovanej Schengenom už pred 6 rokmi, bohužiaľ, veľká nula.
Problémy máme aj na ministerstve zahraničných vecí, ktoré súvisia predovšetkým s udeľovaním víz. Kritika smeruje predovšetkým teda k dvom kontrolovaným, to znamená konzulát v Užhorode, Kyjev a Belehrad, kde sú veľvyslanectvá, kde máme mimoriadne veľké percento víz udeľovaných na hranici, čo je v rozpore so Schengenským kódexom, kde vlastne posielame policajného pracovníka na to, aby sme presunuli počet udelených víz iba na samotný generálny konzulát, aby hranice boli úplne od tohto odľahčené. Problém Kyjeva a Belehradu je uchovávanie vízových nálepiek a ich ochrana, to je tiež vec, ktorú máme možnosť v týchto 6 rokoch urobiť.
Keď prejdem k takým dvom, možno perličkám, ktoré sú nám tiež vyčítané, pred dvoma dňami do určitej miery povedala pani ministerka vnútra Rakúskej republiky spolkovej, že sme nakúpili zlé systémy. Priznám sa, že som nevedel presne, o čom hovorí, pretože informačné systémy sme len teraz uzavreli súťaž, čiže ešte nakúpené nie sú a neviem úplne presne, o čom hovorila, ale skôr si myslím, že to bola zlá interpretácia, mohla hovoriť napríklad o kúpe 4 mercedesov, ktoré boli nakúpené na hranicu pred, myslím, rokom a pol za sumu viac ako 30 mil. korún. Tie autá boli nakúpené, zaparkované na parkovisku a odvtedy sa nepohli. Jeden a pol roka nám leží na parkovisku 30 a viac mil. korún a tie autá sú nepoužiteľné. To je dnešné hodnotenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, čiže kúpili sme naozaj toto tzv. za 3 body pokus hodenia 30 mil. do koša.
Druhá vec súvisí napríklad s nákupom monitorovacieho lietadla na hranice, kde je tá hodnota, neviem vám povedať presné číslo, takže nepoviem, samozrejme, v miliónoch korún. Všetky krajiny, ktoré monitorujú svoju hranicu, monitorujú prostriedkom, ktorý štandardne sa vie držať na jednom mieste, všetci v civilizovaných krajinách, hlavne vrtuľník a ten je schopný monitorovať hranicu, prípadne sledovať tých, ktorí nelegálne prekročia hranicu. Lietadlo, ktoré má svoju rýchlosť, ktorú musí mať, aby mohlo letieť, nie je schopné vykonávať taký monitoring, ktorý by zabezpečil potreby Úradu hraničnej a cudzineckej polície. Napriek tomu ho máme v plnej výbave aj s koženými sedačkami. Opäť zaparkované v hangári, nelietajúce a pochybujem, že niekedy lietať bude.
Čiže toto bola stručná história problémov, ktoré nám skonštatovala Európska hodnotiaca komisia k pripravenosti na Schengen. Nič sa nedá robiť, v tejto chvíli predovšetkým je pred nami sľub k občanom, ktorý znie, že máme byť pripravení na vstup do Schengenu a máme zrušiť hranice. Čiže nie je priestor na vyplakávanie, ale je priestor na to, aby sme začali a stihli za pol roka, za 6 mesiacov to, čo sme nestihli za 6 rokov.
Vláda už pred niekoľkými dňami (potlesk) schválila splnomocnenca vlády pre vstup do Schengenu, čo vlastne malo byť signálom aj vo vzťahu k ostatným krajinám, pretože na stretnutí vo Vilniuse sme boli naozaj na tieto otázky veľmi intenzívne pýtaní, na stretnutí v Bruseli, z ktorého sme priniesli podľa mňa príjemnú správu, ktorá súvisí s tým, že pôvodný termín vstupu do Schengenu bude do určitej miery dodržaný, je však, a to bolo od všetkých krajín, ktoré pôvodne boli proti, a po zložitých rokovaniach sa vyjadrili za, je však prioritná otázka bezpečnosti pre staré členské krajiny súvisiaca so zabezpečením východnej hranice nových pristupujúcich členských krajín. Situácia na slovenskej východnej hranici má najväčšie rezervy, keď to poviem diplomaticky, je však pravda, to treba tiež povedať pre objektivitu, slovenská východná hranica je najťažšou hranicou spomedzi všetkých nových členských krajín, ktoré pristupujú. Je pravda, že je veľmi krátka, má 98 km, ale náročnosť vydá za 1 000.
Čiže už signál toho, že vláda pristupuje k tomuto záväzku veľmi zodpovedne a vymenovala splnomocnenca, ktorý pripravil už pracovnú komisiu a bude mať rozhodovacie právomoci vo vzťahu k ostatným rezortom a bude môcť priamo komunikovať, bolo signálom, že sa k tomuto, k riešeniu tohto problému chceme postaviť veľmi zodpovedne. Dohodli sme sa s jednotlivými členskými krajinami na neformálnych kontrolných komisiách, ktoré budú k nám prúdiť od januára, a budú to zástupcovia členských krajín, ktoré už sú v schengenskom priestore, predovšetkým otázka bude smerovať k Nemecku a Rakúsku, nových členských krajín, ktoré v tých otázkach, ktoré my ešte nemáme zvládnuté, uspeli v rámci hodnotenia, budeme môcť nadobudnúť aj objektívny dojem, pretože tá správa, ktorá bola predložená, aj keď v mnohých prípadoch pomenúvala fakty pravdivo, myslím si, že neodráža reálny stav. Reálny stav, ktorý dnes je, pretože v mnohých prípadoch mnohé výčitky boli prekonané, ako som už povedal hlavne v oblasti Úradu na ochranu osobných údajov.
Otázka vybavenia hraníc, myslím si, že predovšetkým je to v oblasti automobilovej techniky, kde hlásenie, ktoré bolo podávané, z môjho pohľadu, zo strany zástupcov polície, nie úplne tiež zodpovedalo reálnemu stavu, lebo nie všetka technika, ktorá bola nakúpená, bola zlá. Povedal som, ktorá bola problematická, ale nie zase celkom všetka, pre povedanie objektivity. Urýchlene sa spracúval projekt, ktorý bol hodnotený, a ten, ktorý bol spracovaný v rámci fyzickej a technickej ochrany hraníc ako dobrý, je len dôležité, aby sme ho stihli do toho júna postaviť. Rokovanie v tejto chvíli je v záverečnej fáze, myslím si, že budeme mať priestor a čas na to, aby sme zvládli.
Otázku zmien v rámci riadenia hraníc - je už tím, ktorý rokuje s ministerstvom financií, aby sme aj túto otázku splnili. Problém je, že to sú také niektoré základné a jednoduché veci ako namaľovanie viacerých pásov pre Schengen, nonschengen, pre diplomatické vozidlá a podobne. To sú také tie hlavné veci, ktoré mohli byť urobené a mohli sme mať o problém menej, nestojí to žiadne zásadné desiatky miliónov korún, nemáme to.
To, čo je vlastne najväčší problém a to, čo bude najväčšia vlastne výzva, aby sme to zvládli, je práve bratislavské letisko, pretože tam bol vlastne nájdený asi najväčší počet nedostatkov a tam tá kritika bola asi najprísnejšia a je teda naozaj na nás, aby sme v spolupráci s ministerstvom dopravy túto otázku zvládli. Máme pripravených niekoľko návrhov tak, aby vzhľadom na skutočnosť, že nový terminál do júna určite nepostavíme, musíme vychádzať z budov, ktoré dnes máme k dispozícii a z tých predpisov, ktoré Schengenský kódex stanovuje, a verím, že sa nám podarí urobiť také prechodné riešenie, ktoré bude schengenskej hodnotiacej komisii v júni vyhovovať.
Osobitnú štruktúru, predovšetkým logistickú, ekonomickú sme v podstate už vykonali, s účinnosťou od 1. januára bude financovanie Úradu hraničnej a cudzineckej polície osobitné na ministerstve vnútra. Ja som hovoril prednedávnom aj o osobitnom začlenení ako samostatnú sekciu ministerstva vnútra, ale myslím si, že pôvodný variant, ktorý bol stanovený, je lepší, lebo je priamou súčasťou Policajného zboru, bude mať ale osobitnú štruktúru pod prezidentom Policajného zboru. Sú to policajti, majú byť súčasťou Policajného zboru a takým spôsobom aj budú fungovať.
Myslím, že to je z tých opatrení, ktoré máme pripravené, zhruba všetko. Rád by som povedal, že pravidelne na mesačnej báze sa budú stretávať nové členské krajiny, je na nás kladená mimoriadna zodpovednosť, pretože naším prístupom sme schopní ohroziť samotný vstup aj ostatných krajín, resp. rozdeliť ich, pretože napríklad Poľsko, ak v júni náhodou neprejdeme tým hodnotením, nielenže nie je schopné, ale ani nemôže za taký krátky čas vybudovať celú dlhú hranicu s naším územím, aby vyhovovala Schengenskému kódexu. To isté platí o Maďarsku. Česká republika tvrdí, že by to za určitých okolností zvládla, ale povedzme si na rovinu, zavretie schengenským spôsobom hranice s Čechmi by bola obrovská hanba pre celé Slovensko, a preto nemôže, a to tam zaznelo viackrát, nikdy nebola ani v Bruseli postavená tá kritika spôsobom, že by nás menovali, ale zaznela veta, ktorá je, myslím si, že dostatočne výstražná a ktorou sa musíme zaoberať, ktorá nás musí motivovať k tomu, aby sme vyriešenie celého problému zvládli, a to je, že nemôže byť 10 nových členských krajín rukojemníkom 98 kilometrovej hranice. A to je to, čo zaznelo, a to si myslím, že vypovedá naozaj za všetko. Treba povedať, že boli tam aj určité kuloárne fámy, ktoré hovorili o rôznych postupoch slovenskej polície, to sme, samozrejme, vyvracali, pretože to sú údaje, ktoré naozaj sa nezakladajú na pravde a my si uvedomujeme chyby, ktoré máme v rámci pripravenosti na Schengen, ale zase treba do toho vniesť aj dávku objektivity, že nie všetko je úplne, úplne čierne.
Toľko asi v krátkosti odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa. Nech sa páči. (Potlesk.)
Doplňujúca otázka
Pán minister, mňa by ešte zaujímalo, aký bol celkový objem schengenských fondov pre Slovenskú republiku a na aké percento Slovenská republika tieto fondy vyčerpala, pretože práve tieto fondy boli na to, aby sa zrealizovali úpravy na letisku, na hranici a všetky tie technické úpravy, ktoré je nutné vykonať v súvislosti so vstupom do schengenskej zóny. Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Nuž, musím povedať, že nebudem vám vedieť povedať presné čísla, ale je pravda, že v mnohých prípadoch do celého procesu Schengenu nebolo zaradené len ministerstvo vnútra. Možno aj z toho vyplýva mnoho problémov, že ministerstvo vnútra sa muselo často koordinovať s ministerstvom dopravy, s ministerstvom financií, s ministerstvom zahraničných vecí a práve koordinácia medzi ministerstvom vnútra a dopravy nebola vždy ideálna. A tak treba povedať, že na letisku sa naozaj urobilo najmenej.
Naopak, ministerstvo vnútra pomerne významne čerpá zo Schengenského prechodného fondu, ktorý nie je klasickým európskym fondom, ale vyslovene reaguje na potreby našich hraníc. Celú fyzickú a technickú ochranu východnej hranice budeme mať, to je tá súťaž, o ktorej som hovoril, v hodnote necelej miliardy korún, bude hradená práve zo Schengenského prechodného fondu. Preto vlastne musí dôjsť aj k podpisu zmluvy do konca roka a také sú podmienky čerpania, čiže do konca roka príde k podpisu zmluvy, aby sme túto miliardu mohli čerpať.
Ďalej ministerstvo vnútra v uplynulých rokoch napríklad toto lietadielko, tie odstavené mercedesy a podobne čerpalo práve z týchto zdrojov, ale máme nákup napríklad aj prostriedkov, ktoré sú zimné snežné skútre, terénne štvorkolky pre policajtov a rôzne iné terénne dopravné mobilné prostriedky, pretože v tej časti severnej naozaj tá hranica je prístupná fyzicky, dokonca treba povedať, že to je také náročné prostredie, že inak ako pešo sa vlastne zvládnuť nedá, vrátane bola úvaha dokonca o využití jazdnej polície, ale hovorí sa všeobecne, že táto hranica je aj na koňa veľa, čiže naozaj bolo treba mimoriadne opatrenia robiť pri voľbe mobilných prostriedkov.
Ukazuje sa, že v rámci toho projektu majú byť policajné hliadky, samozrejme, omnoho bližšie rozostavené a z toho vyplýva aj ich mobilita, ktorú sa ministerstvo snažilo v uplynulých mesiacoch a rokoch zadovážiť týmito prostriedkami mobilnými. Tieto všetky boli hradené predovšetkým zo Schengenského prechodného fondu, a preto si myslím, že nie je tak ani problém v tom, či sme vyčerpali dostatočné percento alebo malé percento, skôr je otázka, že tento nákup nenadväzoval, najväčší nedostatok je v tom, že až dnes vlastne podpisujeme samotnú fyzickú a technickú ochranu hraníc. Tá súťaž sa nám vlečie od roku 2004 a keby sme ju mali uzavretú v roku 2004 alebo 2005, tak v tom prípade by sme dnes už boli v úplne inej situácii, pretože by sme prispôsobovali technické nastavenie hranice, to znamená, mobilné prostriedky, personál a rozostavenie jednotlivých hliadok už samotnému nastaveniu stožiarov, kamier, atď.
Hovorí sa o tom, že to sú hlasy, ktoré vlastne znejú od našich partnerov v rámci Európskej únie, že sme nakúpili techniku, v rámci napríklad infrakamier mala byť na 5 tisíc metrov, ale my sme kúpili na 500. Čiže ten obraz je mimoriadne zlý. Ja si myslím, že toto nie je pravda, ale preverujeme každú skutočnosť, ktorá nám bola daná vo Vilniuse, ktorá nám bola daná v Bruseli a do určitej miery je už teraz na nás, naozaj, to je pravda, že nevieme už v tejto chvíli plakať, lebo už sa ani nedá, nemáme čas na to, ale musíme začať tvrdo pracovať s tým, že každý mesiac budeme skladať účty našim partnerom v Európskej únii z toho, ako postup ide a vlastne v júni bude definitívne rozhodnutie, kedy sa povie, je, alebo nie je Slovensko pripravené a od júnového rozhodnutia závisí, či vstúpime do Schengenu na konci budúceho roku s tým, že verím, že aj ostatné technické veci tak, ako sa schválili v Bruseli, ktoré sa dotýkajú SIS, to znamená napojenia nových členských krajín na starý Schengenský informačný systém cestou portugalského návrhu. Ak toto všetko dobre dopadne, v tom prípade splníme sľub voči občanom, ktorý znie, aby od nového roku mohli bez obmedzenia hraníc chodiť k našim susedom alebo cestovať po celej Európe a stali sa tými klasickými občanmi prvej kategórie tak, ako sme to vždy chceli.