Dátum zadania
6. 9. 2006
Zadávateľ
Dušan Jarjabek
Otázka
Pán podpredseda, v petržalskom Sade J. Kráľa stojí základný kameň pamätníka slovenského vysťahovalectva. Kedy tam bude aj onen pamätník?
Adresát
podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič
Dátum odpovede
7. 9. 2006
Zodpovedal
podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič
Odpoveď
Vážený pán poslanec, podľa informácií, ktoré aj mám a ktoré som si aj vyžiadal a, samozrejme, ktoré aj poznám, pretože som sa tento rok zúčastnil na pamätnom stretnutí pri tomto pamätníku 5. júla na Deň sv. Cyrila a sv. Metoda, tak podľa tých údajov, ktoré sú uvedené a sú k dispozícii a každý má možnosť si ich pozrieť aj na internetovej stránke, pamätník sa navrhuje, ako ste správne povedali na druhej strane dunajského nábrežia, teda v Sade J. Kráľa v Petržalke a kde práve sa nachádza z 5. júla 2000 ten pamätný kameň, na ktorý upozorňujete, že tam už dosť dlho trčí a že sa nič v tej oblasti nerobí. Ide skutočne o 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z maďarského Tardosa, ktorý darovali tamojší Slováci pre tento pamätník. Úlohu koordinátora prípravy a realizácie pamätníka prevzalo na seba Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov, ktorého vkladom je bezplatné vypracovanie úvodného projektu. Ten úvodný projekt je vypracovaný, pripravený a, samozrejme, teraz nastáva cesta realizácie a vybavovania ďalších krokov, ktoré sú potrebné pri výstavbe tohto pamätníka.
Organizáciu ďalších realizačných činností chce združenie zabezpečovať v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom, v minulosti už to podporil aj bývalý župan pán Roman, a s týmto sa aj stotožňuje terajší predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý túto aktivitu podporuje, ďalej s Krajanským múzeom Matice slovenskej, Združením spolkov Slovákov z Juhoslávie, Rumunska, Maďarska a Bulharska, Spoločnosťou priateľov Slovákov v Poľsku a ďalšími štátnymi i neštátnymi inštitúciami a organizáciami a, samozrejme, aj občianskymi združeniami.
Z hľadiska finančného zabezpečenia predpokladajú najmä účasť štátu podporenú štátnymi, tam by malo byť viaczdrojové financovanie, teda štátnymi z verejných zdrojov príspevok, ďalej samosprávnymi prostriedkami, konkrétne ide o Bratislavský samosprávny kraj a mimovládnymi organizáciami a jednotlivcami v Slovenskej republike. Najdôležitejším zdrojom financovania budúceho pamätníka sa stala celonárodná a celosvetová zbierka, ktorá sa nazýva Sami sebe.
Treba povedať, že iniciatíva pokračovania tohto projektu je na strane uvedeného združenia, ktoré som spomenul, do istej miery odborne prepojeného aj s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ďalej samotného tohto združenia a prirodzene aj ďalších aktivít, s ktorými je toto združenie v kontakte. Chcel by som zopakovať, že táto požiadavka, na ktorú ste upozornili, sa nachádza aj medzi závermi a odporúčaniami ostatnej Stálej alebo poslednej Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa konala v dňoch 12. až 13. mája tohto roku v Bratislave. Je na týchto troch uvedených subjektoch, ktorých som spomenul, aby spoločne pripravili komplexný materiál o pamätníku. Iniciatíve sa nikdy medze nekladú, len nie je potrebné všetko nechať v tej teoretickej alebo deklaratívnej rovine, ale treba pristúpiť ku konkrétnym skutkom. A keďže Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je orgánom štátnej správy, je v tejto veci pre vládu Slovenskej republiky hlavným partnerom a v prípade písomného materiálu jeho predkladateľom. Bežnejším a odporúčaným spôsobom by bolo vypracovanie žiadosti o finančnú dotáciu na tento projekt práve zo strany Svetového združenia Slovákov v zahraničí a v rámci toho grantového systému, ktorý sa trošku obohatil a takýto projekt by som výrazne a osobne veľmi rád podporil.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď