Dátum zadania
19. 4. 2006
Zadávateľ
Jaroslav Jaduš
Otázka
Aké sú hlavné zásady a úlohy rezortu ŽP v oblasti boja proti povodniam, ako sa plní program protipovodňových opatrení na území SR a aké je vaše stanovisko k reálnemu plneniu týchto opatrení a aké vy vidíte východiská?
Adresát
podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR László Miklós
Dátum odpovede
20. 4. 2006
Zodpovedal
podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR László Miklós
Odpoveď
Už sa o tom dnes hovorilo, ja len zopakujem možno čísla.
Koncepcia protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky bola prijatá v roku 2000 na 10 rokov 2000 až 2010. Po veľkých povodniach v roku 2002 sa táto koncepcia aktualizovala a najmä z finančného hľadiska a navýšili sa potrebné financie podľa konkrétnych projektov. Celkove je to, finančná potreba je približne 21 mld. korún na toto 10-ročné obdobie. V tomto programe je niekoľko stoviek stavieb, ktoré na seba nadväzujú v rámci povodí a postupne sa mali plniť podľa časového harmonogramu. Ten harmonogram sa, žiaľbohu, neplní pre nedostatok finančných prostriedkov a do roku 2006 to meškanie je asi 6 mld. korún. Podľa tých projektov mali byť realizované projekty za 9 mld. korún, boli realizované za 3 mld. Realizované boli predovšetkým projekty, ktoré boli zamerané na odstránenie povodňových škôd v rokoch 1997 až 1999, a to predovšetkým z pôžičky Slovenského vodohospodárskeho podniku od Rozvojovej banky Rady Európy a okrem toho taký menší objem bola pomoc švajčiarskej vlády. A okrem toho tie ďalšie peniaze boli z vlastných zdrojov Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Ten problém je, že protipovodňová ochrana je veľmi drahá, ale nedá sa generovať z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu, pretože zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktoré generuje sám, stačia akurát na plátanie povodňových škôd z predchádzajúcich povodní, ale nie na preventívne opatrenia. Takže toto je pravda.
No bola tripartita vodného hospodárstva, kde sme sa, viac-menej tá tripartita sa zhodla na tom, že táto koncepcia vodného hospodárstva, teda protipovodňovej ochrany nemá význam, pretože, keďže neplnenie je vyššie ako plnenie, tak to treba prehodnotiť a okrem toho existuje už aj koncepcia vodného hospodárstva Slovenska do roku 2015, čiže to treba asi zosúladiť.
Takže ministerstvo životného prostredia už začalo dokonca pracovať na novej koncepcii protipovodňovej ochrany. Naďalej však treba povedať, že iné zdroje ako štátne v tomto smere budú len v obmedzenej miere. Treba ešte aj to povedať, že európske zdroje neboli pôvodne určené na protipovodňovú ochranu. Dokonca pri vstupe do Európy nikto nepožadoval od žiadneho štátu, novopristupujúceho štátu, záväzky v smere protipovodňovej ochrany, lebo sa to považuje za povinnosť daného štátu. Ale napriek tomu, napriek tomu najväčší projekt protipovodňovej ochrany za toto obdobie je financované z Kohézneho fondu.
Takže situácia nie je radostná, už treba povedať, že zrejme o tej novej koncepcii rozhodne nová vláda, ktorá vzíde z volieb v júni tohto roka.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Ja by som sa chcel dotknúť niektorých slov, ktoré ste povedali počas svojho vystúpenia. Vy ste ohlásili prehodnotenie programu protipovodňovej ochrany už v nejakých svojich mediálnych vystúpeniach počas tej veľkej vody, ktorá bola naposledy. Mňa by zaujímalo, či to prehodnotenie znamená ústup od požiadaviek alebo prehodnotenie z hľadiska novej, nejakých nových vedomostí, nových postupov, ktoré by sa mali v tých stavbách prejaviť. Či nie je to akýsi alibizmus povedať si, tak nemáme peniaze, tak radšej nebudeme nič robiť, alebo budeme robiť len v tom rozsahu, na ktoré nám nejaká koaličná vláda peniaze dá. My vieme, že nechce dať, lebo nechcela dať ani za toto volebné obdobie a pritom tie požiadavky sú akútne.
Druhá podotázka alebo druhá časť by sa mala viazať na tú pôžičku Slovenského vodohospodárskeho podniku. Pracujeme spolu, takže vieme, že Slovenský vodohospodársky podnik má sám so sebou, so svojimi bežnými úlohami problémy. Ako budete riešiť problém pôžičky SVP, keď vravíte, že je finančne poddimenzovaný? Ako ho SVP bude vracať? Z čoho, ak vláda zase nebude kryť túto pôžičku zdrojmi zo štátneho rozpočtu? A či to potom neohrozí bežné úlohy Slovenského vodohospodárskeho podniku.
A tá tretia vec, trošku ma trápi aj problém legislatívy v oblasti stavebného poriadku, stavebného konania, lebo vieme, že po prechode kompetencií na obce stavebné úrady mnohokrát povoľujú výstavbu domov aj v záplavových oblastiach. Či sa ráta s nejakým sprísnením legislatívy v tejto oblasti, aby jednoducho nebolo možné v záplavových zónach v žiadnom prípade stavať.
Doplňujúca odpoveď
Tak predovšetkým to prehodnotenie koncepcie. No ten základný princíp je pragmatický. No keďže sa neplní ten program, tak čo budeme vykazovať? Ďalších päť rokov stále narastajúce neplnenie? Takže to sa celkom iste musí zmeniť.
A druhá vec je, sú tam aj určité technické otázky, pretože niečo sa predsa len splnilo. To už treba začať nanovo. A treba naozaj, ale to vyčíslenie, musím povedať, že to vyčíslenie nebude veľmi rozdielne. Dokonca je možné očakávať aj mierne zvýšenie, pretože ceny celkove sa zvyšujú. Takže treba aj to povedať, že princíp, aj tento, koncepčne bolo, že to prijala vláda. Že neplnila, neplnila, to už teraz na to nebudem odpovedať, lebo to nebola otázka, prečo neplnila a možno to nie je ani na mňa. Ale čo sa týka novej koncepcie, to bude znova prijímať vláda. No tak nič iné neviem v tomto momente povedať. To je úloha celoštátna, nie ministra životného prostredia. To je k tomu prehodnoteniu.
Čo sa týka zdrojov Slovenského vodohospodárskeho podniku. Tam je naozaj problém. On síce spláca tú pôžičku, ale práve pretože spláca pôžičku, nemá, nevie vykryť tú každoročnú povinnosť, resp. princíp preventívnych opatrení. Dokonca treba povedať, že v posledných rokoch sa systémovo znížili zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku napríklad tým, že ste ako parlament zrušili povinnosť platiť za záplavovú vodu, za závlahovú vodu, čo môžeme z hľadiska poľnohospodárstva považovať za pozitívum, ale tá diera 120 mil. korún, čo stojí Slovenský vodohospodársky podnik každoročne údržba odberových miest, nebola nahradená. Čiže my nemáme nič proti tomu, aby poľnohospodári dostali vodu zadarmo, ale tá diera po výpadku tohto príjmu nie je zaplátaná. Iná taká, by som povedal, všeobecne prospešná činnosť vodohospodárskeho podniku je údržba a vytyčovanie plavebnej dráhy, čo je rádovo ako 150 mil. ročne. To každý štát musí robiť v rámci medzinárodných zmlúv z vlastných prostriedkov a toto tiež vodohospodársky podnik nemá vykryté, a tým, že nedostáva ani dotácie na protipovodňovú ochranu, tak sa dostal do týchto ťažkostí. Tie nové legislatívne činy, ktoré sme urobili, že sa voda zaradila do sieťových odvetví, ešte nevykryli túto stratu a myslím, že aj ťažko vykryjú v plnom objeme.
Čo bola tá tvoja tretia otázka? Jaj, stavebný poriadok. No aj v tomto momente existuje v stavebnom poriadku zákaz výstavby v tzv. inundačnom území. Inundačné územie je definované v zákone o vodách a v zákone o protipovodňovej ochrane, že to je zabezpečené, druhá vec je, keď sú také vody, ktoré sa vylejú na neočakávané priestory po pretrhnutí hrádze atď. Samozrejme, naši predkovia nestavali na takých miestach, ale pri tomto rozšírenom urbanizme sa počítalo, áno, snáď ochránime každé jedno územie aj pred vysokými vodami, čo sa nie vždy darí. Neviem, nakoľko vieme ako štát ovplyvniť túto činnosť, to by si mal každý starosta, ktorý je zodpovedný za územný plán a stavebný poriadok obce, uvedomiť a podľa toho riadiť svoje územné plánovanie a stavebný poriadok.