Dátum zadania
7. 12. 2005
Zadávateľ
Jarmila Tkáčová
Otázka
Vážený pán minister, môžu opozičné návrhy na zrušenie rovnej dane poškodiť pozície SR pri vstupe do eurozóny?
Adresát
minister financií SR Ivan Mikloš
Dátum odpovede
8. 12. 2005
Zodpovedal
minister financií SR Ivan Mikloš
Odpoveď
Vážená pani poslankyňa, samotné zrušenie dane alebo nastavenie daňového systému nie je v priamej súvislosti s maastrichtskými kritériami a so vstupom do eurozóny, ale faktom je, že zásadné zmeny, ako celkom určite zrušenie rovnej dane by bolo, majú svoje negatívne dôsledky v hodnotení krajiny zo strany investorov, zo strany ratingových agentúr, ako aj zo strany trhov. Navyše, veľmi dôležité pri akejkoľvek zmene daňového systému je, aké rozpočtové dôsledky by boli s takouto zmenou spojené. Ak by sme hovorili napríklad o konkrétnom návrhu, ktorý bol zverejnený stranou Smer a pánom Šulajom, tak rozpočtové dôsledky tohto návrhu konkrétne by boli okolo 9 až 10 mld. korún zvýšeného deficitu verejných financií. To je prepočet Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií, ktorý bol potvrdený, jeho reálnosť tohto prepočtu bola potvrdená aj výborom pre daňové prognózy, v ktorom sú zastúpení nezávislí odborníci, analytici najväčších bánk, INFOSTAT-u a Národnej banky Slovenska. Takže v tomto zmysle by takáto konkrétna zmena daňového systému znamenala možné ohrozenie plnenia maastrichtských kritérií a aj možné riziko odkladu vstupu do eurozóny.
Doplňujúca otázka
Áno, ďakujem, pán podpredseda vlády. V tejto súvislosti vlastne chcem aj doplniť, že keď ste spomenuli stranu Smer, že zverejnili aj informáciu, že plánujú zavedenie eura presunúť aj na rok 2011 a zrejme aj s tým súvisia všetky ich tie, ako sa mám vyjadriť, návrhy na zrušenie rovnej dane, ja neviem, na zdaňovanie dividend a tieto ich rýchle kroky k nejakému posilneniu najslabšej vrstvy vlastne môžu vyvolať zvýšenie schodku štátneho rozpočtu. Je to tak?
Doplňujúca odpoveď
Áno, zazneli, konkrétne od pána poslanca Šulaja aj také názory alebo návrhy, že aj vstup do eurozóny by sme mohli odložiť, že by to nemuselo byť v roku 2009. Musím povedať, že som bol veľmi prekvapený týmito názormi.
Po prvé preto, že stratégia vstupu do eurozóny, konkretizácia tejto stratégie bola schválená alebo prešla rokovaním aj vo výbore pre európske záležitosti, kde neboli vznesené námietky, nezaregistroval som doteraz ani žiadne iné zásadnejšie námietky, či už návrhy z hľadiska toho, že nie je potrebné vstupovať do roku 2009, že môžeme vstupovať neskôr. K akémukoľvek návrhu alebo názoru, že treba vstúpiť neskôr, chcem povedať, že by to bolo pre Slovenskú republiku nevýhodné.
Podľa analýzy Národnej banky Slovenska členstvo v eurozóne prináša so sebou ekonomické výhody, ktoré sa dajú kvantifikovať až na úrovni 1 % dodatočného vyššieho ekonomického rastu. Vyšší ekonomický rast so sebou prináša aj vyšší rast životnej úrovne a vyšší rast zamestnanosti. Takže treba veľmi jasne povedať, že každý, kto navrhuje zbytočné odkladanie vstupu do eurozóny, navrhuje aj nižší ekonomický rast a navrhuje aj nižší rast životnej úrovne a nižší rast zamestnanosti. Keď zároveň hovoríme o roku 2011 a naozaj, konkrétne pán poslanec, keď sa k tomu vyjadroval aj v médiách, tak hovoril, že 2010 nie, lebo to je pred voľbami, no 2009 nie, lebo to je pred voľbami, no 2010 je ešte tesnejšie pred voľbami a 2011 je už zase neskôr, ako chce vstúpiť Česko a Maďarsko. A zároveň sa argumentuje aj tým, teda z jeho strany, čo si nemyslím, že je odôvodnené, že by sme to mali koordinovať a vstupovať spolu. Nevidím žiaden dôvod na vstupovanie spolu, ale treba povedať, že jeho návrh znamená zase nie spolu a dokonca neskôr ako krajiny, ktoré sú zatiaľ horšie pripravené ako my. Pretože môžem citovať viceguvernéra Českej národnej banky, ktorý na otázku prečo Slovensko vstúpilo do RM II skôr ako Česká republika, odpovedal, pretože Slovensko je lepšie pripravené. Sme lepšie pripravení nielen z hľadiska tých kritérií, o ktorých tu hovoril predseda vlády, že plníme najväčší počet technických kritérií, ktorých je 38, dokonca plníme viac a lepšie sme pripravení technicky ako krajiny, ktoré vstupujú dva roky pred nami alebo rok pred nami, ale sme oproti napríklad Českej republike pripravení lepšie z hľadiska udržateľného plnenia maastrichtských kritérií. Pretože pravdou je, že keby sme mechanicky hodnotili maastrichtské kritériá, tak Česká republika ich plní tiež už dnes zhruba na tej istej, dokonca aj na lepšej úrovni ako Slovenská republika, ale ekonómovia vrátane viceguvernéra Českej národnej banky sa zhodujú na tom, že to nie je udržateľným spôsobom a že teda Slovenská republika je pripravená lepšie.
Takže v tomto zmysle platí, že naozaj každé odkladanie vstupu a zbytočné odkladanie, ktoré nie je vyvolané objektívnou nepripravenosťou, by som považoval za absolútne nezodpovedné a nekompetentné a viedlo by k zbytočným ekonomickým stratám oproti alternatíve vstupu, keď budeme pripravení. Mimochodom dnes zverejnené čísla Štatistického úradu o raste hrubého domáceho produktu a raste reálnych miezd, Štatistický úrad dnes zverejnil, že reálne mzdy za III. štvrťrok tohto roka vzrástli o 7,6 %. O 7,6 % nárast reálnych miezd, teda očistené o infláciu, zároveň pokračuje zdravý ekonomický vývoj aj z hľadiska štruktúry hrubého domáceho produktu, zároveň dochádza k rastu zamestnanosti, takže tieto údaje, všetky, aj tie najaktuálnejšie, dnes zverejnené, znovu potvrdzujú, že vďaka reformám je ekonomický rast na Slovensku vysoký, udržateľný a zdravý a že je tu predpoklad splnenia maastrichtských kritérií včas a vstupu do eurozóny 1. 1. 2009.