Dátum zadania
26. 10. 2005
Zadávateľ
Jozef Banáš
Otázka
Zákon č. 553/2002 Z. z. v § 11 prísne upravuje otázku bezúhonnosti. Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol členom KSČ, KSS, politických strán združených v Národnom fronte atď. Vysvetlite mi, prosím, ako je možné, že podľa § 11 sa však za bezúhonných považujú členovia Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany a dokonca členovia Hlinkových gárd, ktorí vypaľovali spolu s nemeckými fašistami slovenské obce?
Adresát
minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic
Dátum odpovede
27. 10. 2005
Zodpovedal
minister spravodlivosti SR Daniel Lipšic
Odpoveď
Pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne, pán poslanec Banáš, no, vysvetlenie jedno je čisto pozitivistické. Pretože tak definuje bezúhonnosť zákon, ktorý prijala táto snemovňa v tomto prípade. To je relatívne rýchla odpoveď na jasnú otázku. Parlament môže, samozrejme, inak definovať bezúhonnosť na tento účel a ak si, pán poslanec, spomeniete, tak my sme bezúhonnosť pre právnické profesie v minulých rokoch zadefinovali tvrdšie ako štandardne, dokonca zahŕňa dnes aj osoby, ktoré majú zahladené odsúdenie, ale v minulosti spáchali kvalifikované trestné činy. To znamená, aby sa ani po zahladení odsúdenia nemohli do právnickej profesie vrátiť, a to je jedno, či to boli sudcovia, prokurátori, advokáti, notári, exekútori. Takže inými slovami, definícia bezúhonnosti je plne v kompetencii zákonodarcu.
Teraz poviem ale ešte niečo viac. Myslím si, že parlament zvažoval účelnosť tej definície bezúhonnosti. A keď si zoberieme časové obdobie, tak riziko, že by v orgánoch Ústavu pamäti národa pracovali členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a dokonca členovia Hlinkových gárd v roku 2005 je blízke nule. Možno neviem, aké sú teraz zámery pani ministerky práce zvyšovať vek odchodu do dôchodku, ale keď v 18. rokoch v roku 1945 by niekto bol v Hlinkovej ľudovej strane, dnes by mal 78 rokov, opravte ma, ak sa mýlim. Čiže z dôvodov podľa mňa časových, čisto logických parlament zvážil, že to už asi nie je potrebné upravovať, lebo by išlo o obsolétne ustanovenie, neaplikovateľné. Ale na druhej strane členovia komunistickej strany a politických strán združených v Národnom fronte, takých, ktorí ešte nedovŕšili dôchodkový vek, myslím si, že je ešte dosť veľa. Možno až príliš veľa.
Doplňujúca otázka
Pán minister, ja som si s prekvapením tentokrát skutočne vypočul, že vám nevadí, že sa považujú v demokratickej Slovenskej republike za bezúhonných členovia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, dokonca pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Tento zákon platí od 18. 4, teda sa vzťahuje na obdobie od 18. 4. 1939. To znamená, že od tohto času je 67 rokov. Je to, samozrejme, hypotetické, v tom s vami súhlasím, ale som prekvapený, že explicitne toto nebolo v zákone povedané, pretože 67-ročný človek by spokojne v orgáne mohol byť, pretože Hlinkova strana bola založená v roku 1918 a Hlinkové gardy v júni 1938. Čiže mňa prekvapuje, že v demokratickom štáte toto vôbec nebolo zmienené. Toto je podľa mňa veľmi dôležitá, kľúčová otázka a prepáčte, je mi trochu ľúto, že vám to nevadí.
Doplňujúca odpoveď
Ja tomu celkom nerozumiem, teda po prvé musím povedať, že Slovenská ľudová strana bola, ako ste spomenuli, od roku 1918 politickou stranou riadne registrovanou. Tam nevidím ja problém, to mi nevadí, to mi nevadí. A Hlinkove gardy by mi vadili v situácii, ak by bol čo len teoretický predpoklad, že by člen Hlinkovej gardy mohol pôsobiť v orgánoch Ústavu pamäti národa. Teraz to tak trošku nadnesiem. Nejdeme ani do 19. storočia, ani do 18. a nedefinujeme bezúhonnosť tak, aby členovia a inštitúcie, ktoré sa nám v 19. storočí nepáčili, nemohli sa kvalifikovať na členstvo v orgáne Ústavu pamäti národa, pretože tým nikoho nerehabilitujeme. Jednoducho je zbytočné, je to zbytočné, pretože z dôvodu, ktorý je spravodlivý k nám všetkým, a to je plynutie času, už reálne nie je možné, aby v týchto orgánoch pôsobili. To nemá nič s morálnou rehabilitáciou nikoho, ani žiadnej inštitúcie a už vôbec nie Hlinkových gárd podľa mojej mienky.