Dátum zadania
16. 3. 2005
Zadávateľ
Gustáv Krajči
Otázka
Dôvodom na spoplatnenie školstva je údajne skvalitnenie štúdia. Vysvetlite, ako spoplatnenie štúdia skvalitní prácu VŠ pedagóga? Respektíve znamená tento výklad, že v súčasnosti sú na VŠ nekvalitní pedagógovia?
Adresát
minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Martin Fronc
Dátum odpovede
17. 3. 2005
Zodpovedal
minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Martin Fronc
Odpoveď
Vážený pán poslanec, spoplatnenie štúdia má vplyv aj na prácu vysokoškolského pedagóga ako jednej zo súčastí vzdelávacieho procesu. Prísun totiž ďalších finančných prostriedkov umožní celkom iste skvalitnenie technického a materiálneho zabezpečenia výučby, čo vytvorí aj podmienky na skvalitnenie práce vysokoškolského pedagóga, ako aj študenta. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia vytvorí prostredie na zvýšenie zodpovednosti učiteľa za výsledky svojej práce, ale aj za prácu so študentom a vytvorí aj tlak na vysokoškolského učiteľa, na zmeny v jeho rutinnom prístupe k výučbe.
Za každú službu totiž, za ktorú platíme, zákonite žiadame, aby bola vykonaná kvalitne, sme nároční na poskytovateľa, formulujeme požiadavky na zlepšenie a tým aj ovplyvňujeme jej kvalitu, a teda aj kvalitu práce učiteľa. A celkom iste aj známe hodnotenie učiteľov prostredníctvom dotazníkov nebude len tou formálne povinnou jazdou. Platené štúdium zvýši aj zodpovednosť študenta za svoje výsledky a tým sa vytvoria aj kvalitatívne lepšie podmienky pre činnosť pedagógov. No a, samozrejme, a to tiež nemožno obísť, že ďalšie finančné prostriedky prospejú aj v oblasti odmeňovania pedagógov.
Ja som nikdy netvrdil a netvrdím, že na vysokých školách pôsobia nekvalitní pedagógovia, ale z druhej strany nikto z nás nemôže tvrdiť, že je dokonalý a že vo svojej práci a v jej kvalite nemá rezervy. A práve narušenie istej rutiny vo výkone práce, postupné zdokonaľovanie prístupu učiteľa k študentovi, ako aj študenta k učiteľovi, na ktoré nakoniec často poukazujú viacerí študenti, môže práve priniesť jeden z nástrojov na zvýšenie kvality práce vysokoškolského učiteľa.
Doplňujúca otázka
Prvá by sa týkala, kto teda, pán minister, bude kontrolovať nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré sa vyberú na školnom a či tieto finančné prostriedky nepôjdu na služobné cesty pedagógov do zahraničia alebo iné činnosti. Ako to chcete odkontrolovať, keď chcete skvalitniť prácu vysokoškolského pedagóga?
Druhá časť mojej otázky by znela, nemyslíte si, že úroveň vysokoškolského vzdelávania by sa zvýšila, keby vláda splnila záväzok z Koncepcie ďalšieho rozvoja slovenského vysokého školstva na 21. storočie, že nárast bude v štátnom rozpočte o 0,1 % z HDP ročne, čo by znamenalo, že v tomto roku by malo ísť do školstva 12 mld. 413 mil. korún, teda o 2,9 mld. viac ako dosiaľ?
Doplňujúca odpoveď
Pán poslanec, ak si pozriete podrobne návrh zákona o študentských pôžičkách, tak tam je inštitút práve, ktorý umožní študentom kontrolovať a rozhodovať kľúčovo o tom, ako sa tieto peniaze použijú. Jednoducho o použití peňazí rozhoduje senát príslušnej vysokej školy, resp. senát fakulty a v tomto senáte majú študenti síce len jednu tretinu, ale v zákone je povedané, že v prípade týchto finančných prostriedkov de facto majú právo veta pri rozhodovaní. Inými slovami, senát zamestnaneckej komory ich nemôže majorizovať a myslím si, že to je kľúčový nástroj na to, aby rozhodovali a aby sa tieto peniaze použili naozaj zodpovedne.
Okrem toho zákon jasne hovorí v tomto návrhu, na čo sa tieto peniaze môžu použiť, a určite nie - je to explicitne v zákone povedané - na také veci, aby sa to premrhalo, aby to išlo, trebárs, na nejaké tenisové kurty alebo niečo podobné.
K tej druhej otázke, pán poslanec...
Čo sa týka zvyšovania prostriedkov do vysokého školstva, treba povedať, že od roku 2000 sa objem prostriedkov, ktoré dáva štát, zdvojnásobil a on vzrástol výrazne nielen v nominálnej hodnote, ale aj v reálnej hodnote vzrástli tieto prostriedky a každý rok približne zvyšuje sa rozpočet vysokých škôl o desatinu percenta z hrubého domáceho produktu. Otázka je, z čoho budeme počítať tú desatinu. Či z prognózovaného hrubého domáceho produktu alebo hrubého domáceho produktu, ktorý bol predtým? Ale takisto aj tohto roku je navýšený rozpočet vysokých škôl, keď počítam aj tú čiastku, ktorá je vo Všeobecnej pokladničnej správe, pamätám si 1 mld. 250 mil., čo približne zodpovedá tej hodnote.
Rád by som ale povedal ešte jednu vec. V programovom vyhlásení vlády je, že chceme, aby prostriedky, ktoré pôjdu do vysokého školstva, boli na úrovni priemeru krajín OECD, t. j. 1,33 % z hrubého domáceho produktu, ale treba povedať aj to, že na úrovni krajín OECD ide jedno percento z hrubého domáceho produktu z verejných zdrojov, teda u nás cez štátny rozpočet, a 0,33 % ide zo súkromných zdrojov. U nás je situácia taká, že ak na budúci rok navýšime rozpočet vysokých škôl o tú desatinu percenta HDP, tak budeme veľmi blízko, ak nedosiahneme to percento z verejných zdrojov, ale tých 0,33 %, dnes nemáme skoro nič. A aj s tým súvisí návrh zákona, o ktorom budeme zrejme rokovať zajtra.