Dátum zadania
20. 10. 2004
Zadávateľ
Eva Antošová
Otázka
Súhlasíte s tvrdením uverejneným v Pravde 16. októbra 2004, že sa presne nevie aká je nezamestnanosť, údaje štatistického úradu a ústredia práce sa výrazne líšia, dokonca aj v tom, či nezamestnanosť stúpa alebo klesá. Na základe čoho prijíma vaša vláda rozhodnutia, ktoré postihnú občanov na dlhú dobu?
Adresát
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Dátum odpovede
21. 10. 2004
Zodpovedal
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Odpoveď
Pani poslankyňa, aj toto je otázka nie tak štartovacia ako aktuálna, a pretože je aktuálna, pretože sa na to často pýtajú ľudia, a ako ste vo svojej otázke aj uviedli, sa to komunikuje v médiách, dovoľte mi trošku obsiahlejšiu odpoveď.
Akiste viete, že hodnotiť nezamestnanosť na národnej úrovni je možné niekoľkými spôsobmi. Medzi štandardné metódy patria aj dva spôsoby zberu údajov, ktoré sú využívané u nás na Slovensku. Jednou z týchto metód je hodnotenie nezamestnanosti z údajov o evidovanej nezamestnanosti... Teda jednou z týchto metód je hodnotenie nezamestnanosti z údajov o evidovanej nezamestnanosti a druhou je zisťovanie nezamestnanosti z údajov výberového zisťovania pracovných síl. Toto je, myslím si, to základné, čo si treba pri skúmaní tejto otázky uvedomiť. Ešte jednoduchšie by som to povedal. Jednou metódou sú čísla exaktné z úradov práce, druhou sú výberové zistenia, ktoré robí Štatistický úrad. Samozrejme, v súvislosti s tým je teda veľmi dôležité prihliadať na to, o čom konkrétne tieto údaje hovoria a na akom základe boli zistené.
Každý z oboch zdrojov charakterizuje nezamestnanosť v krajine z iného pohľadu. Jeden na základe oficiálnej evidencie nezamestnaných, ktorá je podložená národnou legislatívou, druhý na základe štatistického zisťovania vychádzajúceho zo štandardnej medzinárodnej metodiky. Sú to dva rozdielne koncepty, a tak údaje o nezamestnanosti sa z definície nemôžu úplne zhodovať. Je bežné, že evidovaná nezamestnanosť sa líši od nezamestnanosti, ktorá sa zisťuje štatisticky. Pritom tento vzťah je rôzny v rôznych krajinách a vyvíja sa v čase. Spolu však tieto údaje vytvárajú širokú informačnú základňu na sociálne a ekonomické analýzy situácie na trhu práce, na formulovanie zásad politiky trhu práce, či vypracúvanie prognóz ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vychádza pri svojich rozhodnutiach ako z údajov rezortných štatistík, tak aj z údajov Štatistického úradu. Dokumenty ako Stratégia zamestnanosti, Národné akčné plány zamestnanosti a inklúzie a napokon aj Správa o sociálnej situácii hodnotia situáciu na trhu práce rovnako na základe údajov z registrov úradov práce, ako aj zisťovaní Štatistického úradu.
Rozdiely v hodnotách získaných z uvedených zdrojov sú vykazované aj v iných krajinách. Vo väčšine nových členských štátov Európskej únie okrem Česka, Maďarska a Slovinska miera nezamestnanosti podľa údajov výberového zisťovania taktiež prevyšuje mieru evidovanej nezamestnanosti. Vzájomnú reláciu týchto ukazovateľov formujú v každom štáte odlišnosti národnej legislatívy v porovnaní s medzinárodnou metodikou.
Podľa tejto metodiky je za nezamestnaného považovaná osoba, spĺňajúca súčasne tri kritériá - v sledovanom týždni nemala žiadnu platenú prácu, v posledných štyroch týždňoch si prácu aktívne hľadá alebo si prácu našla a do zamestnania nastúpi v priebehu dvoch mesiacov, a napokon, je schopná nastúpiť do zamestnania najneskôr do dvoch týždňov. Uvedená osoba môže, ale nemusí byť evidovaná na úradoch práce. Najzaujímavejšie bolo pre mňa, keď som sa oboznámil s odpoveďou, s návrhom odpovede na túto otázku, bolo poznanie, že práve osoby, ktoré sú považované z hľadiska medzinárodných kritérií za nezamestnané, ale z hľadiska národnej legislatívy nemôžu alebo nechcú byť v evidencii úradov práce, sú zdrojom vyšších počtov nezamestnaných a celkovej miery nezamestnanosti.
Uvediem celkom konkrétne, že podľa výberového zisťovania sú medzi nezamestnanými vykazované napríklad aj osoby na materskej dovolenke, študenti, starobní a invalidní dôchodcovia, ktorí by radi pracovali a hľadajú si prácu. Zároveň sú v tejto skupine zaradené aj osoby pôsobiace v šedej ekonomike, ktoré zo strachu pred kontrolnými orgánmi svoju prácu nepriznávajú.
Ale vaša otázka, pani poslankyňa, myslím, že mieri aj širšie, nielen v technike, lebo myslím si, že rozdiely medzi tým, ako vykazuje mieru nezamestnanosti jeden úrad a druhý úrad, sa pochopiť dajú.
Ale rád by som ešte niekoľko poznámok urobil k samotnej podstate, a to je vývoj tohto ukazovateľa, ktorý je jedným z kľúčových v každej ekonomike. A tu by som chcel povedať, že zatiaľ, čo úrovne vykazovanej miery nezamestnanosti sa mierne líšia, vývoj ukazovateľov poukazuje na rovnaký trend na trhu práce, a toto považujem za kľúčové. Ešte laickejšie by som povedal, ak sú tie rozdiely stále približne rovnaké, tak je dôležité, či sa tá miera hýbe dohora, alebo klesá, a v každej ekonomike je najdôležitejšia práve tá tendencia alebo dynamika vývoja. Nuž, a dynamika vývoja nezamestnanosti podľa údajov z registra úradov práce a údajov vykázaných Štatistickým úradom je veľmi podobná na Slovensku. To považujem za kľúčové. Ak by sme predtým spomínané špecifické skupiny osôb z výberových zistení Štatistického úradu nebrali do úvahy, priemerný počet všetkých evidovaných uchádzačov o zamestnanie by bol v druhom štvrťroku tohto roku podľa údajov práce 414 tisíc a podľa údajov štatistiky 418 tisíc, teda čísla veľmi blízke. Obe inštitúcie vykázali pokles nezamestnanosti v minulom roku a v postupnom znižovaní nezamestnanosti sa pokračuje aj v tomto roku.
Štatistický úrad vykázal pokles nezamestnanosti za druhý štvrťrok 2004 o takmer 1 percentuálny bod v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Údaje za tretí štvrťrok tohto roku, ktoré má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k dispozícii už teraz, ukazujú na pokračujúci pokles miery nezamestnanosti.
Záver. Z tohto vysvetlenia, myslím, vyplýva, že obe metódy hodnotenia nezamestnanosti je potrebné chápať ako dva paralelne existujúce a navzájom nezastupiteľné zdroje údajov. Rozdiely vo vykazovaných mierach nezamestnanosti zisťovaných rozdielnymi metodikami sú príznačné pre viaceré krajiny a Slovensko v tomto nie je výnimkou.
Podstatné je, že trend vykazujú rovnaký a na trhu práce sa situácia naďalej zlepšuje, a osobne si dovolím povedať, že sa aj bude nielen tým, že nabehne čochvíľa automobilka Peugeot Citroen, verím, že v roku 2006 automobilka Kia/Hyundai, ale denne vlastne pribúda informácií, že prílev zahraničných investícií narastá, že sa darí aj domácej ekonomike, a preto si myslím, že tieto pozitívne trendy vo vývoji nezamestnanosti alebo zamestnanosti budú pokračovať.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď