Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Eva Antošová

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 23. 6. 2004 
Zadávateľ Eva Antošová 
Otázka Z akých štatistík vychádza pri svojich rozhodnutiach rezort, ktorý riadite, keď sú v rozpore s údajmi Štatistického úradu SR? 
Adresát minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník 
Dátum odpovede 24. 6. 2004 
Zodpovedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník 
Odpoveď Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážená pani poslankyňa, veľmi dobrá otázka, som rád, že ste ju položili, pretože sa stala predmetom aj diskusie v nedávnom čase a hlavne rôznej dezinterpretácie a z toho vyplývajúcich nesprávnych vnímaní tejto situácie. Takže ako to v skutočnosti je? Ministerstvo práce vychádza pri svojich rozhodnutiach ako z údajov z rezortných štatistík, tak aj z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Dokumenty, ktoré sme vypracovali ako Stratégia zamestnanosti, Národné akčné plány zamestnanosti a inklúzie a napokon aj Správa o sociálnej situácii, hodnotia situáciu na trhu práce rovnako na základe údajov z registrov úradov práce, ako aj zisťovaní Štatistického úradu Slovenskej republiky. Vás zrejme zaujíma predovšetkým rozpor, zdanlivý rozpor vývoja ukazovateľa nezamestnanosti, kde číslo, ktoré zverejňuje Štatistický úrad, a číslo, ktoré je na základe presného merania úradov práce, je rozdielne. Skôr, než sa dostanem k jadru samotného rozdielu, by som chcel povedať, že dynamika vývoja nezamestnanosti podľa údajov z registra úradov práce a údajov vykázaných Štatistickým úradom je veľmi podobná. Obe inštitúcie vykázali pokles nezamestnanosti v minulom roku a mierny prechodný nárast na prelome rokov 2003 a 2004. Prvá mýlka, ktorá vznikla na základe mediálneho interpretovania, vznikala v tom, že Štatistický úrad zverejnil ním odhadovanú mieru nezamestnanosti za 1. štvrťrok až v júni. A noviny alebo médiá to interpretovali a porovnávali, ako keby to bola aktuálna úroveň nezamestnanosti, odhadovaná Štatistickým úradom. Takže nie, bola to úroveň z polovice februára, kedy aj podľa úradov práce, sociálnych vecí a rodiny prechodne na základe sezónnych vplyvov tak ako každý rok, nielen na Slovensku, ale vo všetkých krajinách sveta, nezamestnanosť rastie. Takže tam došlo k prvému zmäteniu pojmov. Základný rozdiel, ktorý spočíva v rozdielnych číslach, spočíva v metodike. Štatistický úrad robí, ako som už zo dva razy dnes povedal, odhady na základe prieskumu verejnej mienky. Štatistický úrad nemeria presne, nemá vo svojom registri všetkých obyvateľov Slovenska, ale na istej vzorke obyvateľstva položí prostredníctvom svojich anketárov otázky na rôzne oblasti života, medzi nimi aj na otázku týkajúcu sa zamestnanosti. Ako isto so mnou budete súhlasiť, prieskum verejnej mienky pracuje na štatistickom odhade a pracuje so štatistickou odchýlkou. Týka sa to všetkých prieskumov a nie je situácia iná ani pri prieskume verejnej mienky, dalo by sa povedať, týkajúcej sa nezamestnanosti. Z nedávnej minulosti si možno len pripomenúť, že existovalo niekoľko prieskumov verejnej mienky, ako napríklad dopadnú voľby do europarlamentu a realita ukázala absolútne odlišné výsledky. Teda, pýtajme sa, ktorý správny bol údaj. Údaj z prieskumu, ktorý hovoril o nejakom vývoji, alebo ten reálny, ktorý sa dosiahol? Ja si myslím, že úplne ten reálny. A ten reálny je ten, ktorý je zaznamenaný na základe konkrétneho počtu do poslednej osoby, ktorú má spočítaný úrad práce. Tieto rozdiely medzi štatistickým zisťovaním na základe prieskumu a presného zisťovania nie sú špecifikom Slovenska. V každej jednej krajine je rozdiel rôzne veľký, samozrejme, medzi údajmi, ktoré poskytuje príslušný Štatistický úrad, a údajmi, ktoré vznikajú na základe presného spočítania evidovaných uchádzačov o zamestnanie alebo poberateľov sociálnej dávky. To, že údaje, ktoré pochádzajú z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sú relevantné, potvrdzuje aj fakt, že počet ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnej dávky, významne korešponduje s počtom ľudí, ktorí sú vykazovaní ako nezamestnaní. Nie je to totožný počet, pretože tam sú širšie možnosti, ale aj vývoj a pohyb významne kopíruje tento rast. Len na bližšiu informáciu Štatistický úrad totiž vykáže osobu ako nezamestnanú, ak sa osoba vyjadrí, že nemá platenú prácu, hľadá si prácu a vie nastúpiť do tejto práce, pokiaľ by ju našla do dvoch týždňov. To sa napríklad hodí aj na veľkú časť dôchodcov. Ako iste viete, zrušili sme zákaz práce pre dôchodcov popri poberaní dôchodkov. To sa vzťahuje na študentov, ktorí majú záujem pracovať popri štúdiu a všetci títo spadajú na základe tejto otázky do potenciálneho okruhu ľudí, na základe ktorého Štatistický úrad zovšeobecní svoj prieskum na celú populáciu. Preto približne polovicu z tohto rozdielu, ktorý je vykázaný, je možné pripísať práve osobám, ktoré sú vo veku 15 až 24 rokov, to znamená najmä ľudia, ktorí ešte sú v období štúdia. Existuje teda viacero dôležitých otázok, o ktorých sa dá diskutovať a ktoré sa dajú analyzovať pri porovnávaní týchto dvoch údajov. Myslím si, že pri príprave rozhodnutí treba veľmi pozorne poznať tieto jednotlivé odlišnosti a do úvahy treba brať všetky dostupné údaje. A my to tak aj robíme. Na to, aby sme túto situáciu možno lepšie, konkrétnejšie a hĺbkovejšie dokázali vysvetliť spolu so Štatistickým úradom a s ďalšími relevantnými inštitúciami, plánujeme veľmi transparentne a veľmi otvorene pripraviť seminár niekedy v letných mesiacoch, kde sa na veľkej a širokej ploche budeme práve dôvodom, príčinám a súvislostiam týchto vykazovaných rozdielov venovať. 
Doplňujúca otázka Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Musím povedať, že podobným štýlom ako pán predseda vlády mi utekáte od témy. Neviem, či mám dnes smolu, alebo skutočne tie otázky boli postavené tak, že neviete celkom trafiť to, na čo sa pýtam, ale napriek tomu ešte raz by som vám chcela povedať, aby nám to bolo všetkým jasné, že táto moja otázka smerovala práve k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska, ktorú ste aj vy spomínali. Tejto správe sme sa venovali aj vo výbore pre verejnú správu a vrátili sme ju dopracovať a ja som tam, už tam na tomto rokovaní výboru podotkla, že táto správa je kontroverzná a taká rozporuplná a sama sebe si protirečí. Vy ste hovorili o takom jednom alebo o jednom dôležitom ukazovateli, ako je nezamestnanosť. Povedali ste, že pozeráme sa na to mylným spôsobom. Jedni ju hodnotia tak, tento ukazovateľ hodnotia tak, druhí onak, čiže nechajme tento ukazovateľ... (Vystúpenie prerušené časomierou.) Nedarí sa mi dnes. Ďakujem. Chcela som aspoň povedať, že teda tento ukazovateľ dáme bokom, ale ja by som prišla k inému ukazovateľu a to by bolo napríklad, uvediem presný príklad z tej správy. Napríklad podľa Štatistického úradu je na Slovensku chudobných 21 % rodín, ale podľa vášho ministerstva len 10 % rodín. Taktiež tvrdenie, ktoré je uvedené v správe a snažili ste sa ho aj vy teraz naznačiť, je, „že rozdiely medzi regiónmi sa nezväčšujú“. Ja toto tvrdenie naozaj nemôžem považovať za pravdivé, práve naopak. A takto by som mohla pokračovať ďalej a mohli by sme si taký ping-pong tu teraz hrať, ale to by som nerada, takže tá otázka moja znie, alebo doplňujúca otázka znie, či majú politici, ale aj občania dôverovať vášmu ministerstvu alebo Štatistickému úradu, keď sa naozaj tieto údaje diametrálne odlišujú. Ale ja len hneď dám aj odpoveď na túto moju otázku a dám si aj vlastnú odpoveď, ak dovolíte, že najlepšia štatistika z tohto všetkého, čo som teraz uviedla, je to, aby sme sa prešli po regiónoch a naozaj ten rozdiel je evidentný a viditeľný. 
Doplňujúca odpoveď Začnem možno tam, kde vy ste skončili. Nikto netvrdí, že rozdiel nie je. Veď tie rozdiely tu vznikali naozaj veľmi dlhý čas a až niekto očakával, že zo dňa na deň rozdiel zmizne, tak jednoducho to sa nedá. To ani neočakávate, že nie? Takže tie rozdiely, samozrejme, že tu sú. My v našej správe píšeme, a to si myslím, že je pravda, že zväčšovanie rozdielov sa zastavilo, že nepokračuje a že sú prvé signály, ktoré hovoria o tom, že dochádza v niektorých oblastiach aj k pozitívnemu vývoju. Ale tak ako tie regionálne rozdiely vznikali veľmi dlhý čas, a to nielen posledných desať či pätnásť rokov, ale naozaj oveľa dlhší čas, a vznikali na základe rôznych aj prirodzených daností aj v iných krajinách, alebo dá sa povedať, vo všetkých krajinách, rozdiel medzi metropolitným hlavným mestom a, povedzme, nejakou odľahlou časťou krajiny je, existuje a zrejme existovať bude. Ide len o to, v akej miere a, samozrejme, že chceme, aby sa tie rozdiely zmenšovali. Ja si myslím, že to je dobrý signál, že sa zastavilo zväčšovanie rozdielov. Bude to ale naozaj dlhý čas, ktorý sa bude počítať na roky, aby sa zmenšili tie rozdiely a urobíme určite všetko pre to, aby to tak bolo. O tom svedčí, tak ako v tej správe je napísané, rozvoj infraštruktúry, rozvoj podmienok na to, aby prichádzali investori do všetkých častí Slovenska, a už prichádzajú, o tom svedčia informácie, ktoré nie sú od vlády, ale z nezávislých zdrojov a to je cesta postupná k tomu, aby sa tie regióny odstraňovali. Z hľadiska toho aspoň jedného údaja, ktorý ste uviedli, chudoba 21 a 10 %, myslím si, že veriť treba obom údajom, len ich treba interpretovať príslušne, pretože 21 % je riziko, riziko, alebo pásmo rizika chudoby, rizika, nieže to je chudoba. A 10 % z nášho pohľadu odhadujeme, to je naozaj už tá skupina obyvateľstva, ktorá je nielen v riziku, ale ktorá už sa stala obeťou tohto najnižšieho pásma životnej úrovne. A myslím si, že robíme, alebo sa aspoň snažíme robiť všetko pre to, aby sme dali každému šancu, aby sa mohol z toho kritického stavu dostať. 

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.