Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Mikuláš Juščík

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 16. 6. 2004 
Zadávateľ Mikuláš Juščík 
Otázka Pán minister, pri posledných údajoch, porovnávajúcich priemerná zárobky regiónov východného Slovenska s Bratislavou a jej okolím, vrátane porovnávania ukazovateľov nezamestnanosti, ste čudným spôsobom zdôvodnili tým, že i vo vyspelých štátoch EÚ je tento trend podobný, ba rozdiel medzi hlavnými mestami a ostatnou časťou miest je ešte vyšší, či výraznejší. Pýtam sa vás, pán minister, ste ochotný urobiť v Prešovskom kraji seminár k tejto problematike a vysvetliť jeho obyvateľom (teda aj svojim voličom), prečo a dokedy budú trpieť neschopnosť vlády, ucelene riadiť tento štát s cieľom postupného vyrovnávania rozdielov? Dáte im týmto aspoň nádej, že ste si spomenuli na tento vami zabudnutý kraj, z ktorého žiaľ pochádzate aj vy. 
Adresát minister financií SR Ivan Mikloš 
Dátum odpovede 17. 6. 2004 
Zodpovedal minister financií SR Ivan Mikloš 
Odpoveď Vážený pán poslanec, neviem, akým právom si osobujete posudzovať to, či niekto, žiaľ, alebo, nežiaľ, pochádza z nejakého kraja. Ja sa hrdo hlásim k tomu, že pochádzam z východného Slovenska. Nemám problém chodiť medzi ľudí na východnom Slovensku. Robím tak a urobil som tak naposledy pred niekoľkými dňami aj v Bardejovskom, aj Humenskom, aj vo Vranovskom okrese. Pre vašu informáciu semináre, na aké sa pýtate a pýtate sa, či by som bol ochotný sa na nich zúčastniť, sa organizujú a ja sa na nich aj zúčastňujem. A pripravujú sa aj ďalšie konferencie, na ktorých je záujem o prerokovanie tejto problematiky, pretože je veľmi živá. A preto sa vám chcem aj poďakovať za túto otázku a za to, že sa k nej môžem vyjadriť. Po prvé regionálne rozdiely na Slovensku, samozrejme, sú a ide najmä o rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska. Ale, a to by som vám naozaj vám chcel dať do pozornosti, ak porovnáme rozdiely medzi ostatnými regiónmi z európskeho hľadiska, z hľadiska rozdielov, ktoré sú bežné v Európe, tak ako ich chápe aj Európska komisia, keď teda porovnávame západné, stredné a východné Slovensko, ale dokonca aj na úrovni krajov, ak by ste to porovnali, tak by ste zistili, že rozdiely medzi nimi vôbec nie sú výrazné v porovnaní s rozdielmi medzi regiónmi iných krajín Európskej únie. Ak by ste si dali tú námahu, tak by ste zistili, že výrazný rozdiel medzi ekonomickou silou regiónu, z ktorého je hlavné mesto, a zvyškom krajiny je bežný všade vo väčšine aj vyspelých krajín, ale aj transformujúcich sa krajín, aj nových členských krajín v Európe. V niektorých krajinách ako napríklad v Českej republike, alebo vo Veľkej Británii je dokonca rozdiel medzi hlavným mestom a najzaostalejšími regiónmi vyšší, ako je na Slovensku. Čiže potvrdzujem to, čo som povedal a ak by ste si dali tú námahu a pozreli sa na čísla, oficiálne čísla, zistili by ste sám, že to tak je. Z pohľadu východného Slovenska, juhovýchodného Slovenska je najväčším problémom nedostatočne rozvinutá infraštruktúra a nezanedbateľný faktor predstavuje aj miestne inštitucionálne prostredie na podnikanie, vrátane kvality verejnej správy a jej schopnosti reagovať na požiadavky investorov. Ako je uvedené v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, vláda si je vedomá rozdielov v ekonomickej sile Bratislavského a ostatných vyšších územných celkov Slovenskej republiky a z ekonomického hľadiska máme preto dva kľúčové ciele hospodárskej politiky vlády Slovenskej republiky. Po prvé zabezpečiť a maximalizovať hospodársky rast Slovenska k úrovni Európskej únie. A myslím si, že to aj úspešne robíme, keďže Slovensko má najvyšší ekonomický rast spomedzi krajín strednej a západnej Európy. A tým druhým cieľom je zabezpečiť rovnomerný rozvoj celého územia Slovenskej republiky, čiže postupne zmenšovať regionálne rozdiely. Z praktického hľadiska však tento problém naráža aj na to, že všetky relevantné skúsenosti z Európy vedú k záveru, že nie je prakticky možné zároveň maximalizovať hospodársky rast a zároveň minimalizovať rozdiely v krátkodobom horizonte. Inak povedané, môžeme si byť buď všetci rovní v chudobe, alebo nám môže všetkým rásť životná úroveň s tým, že ten vývoj nebude úplne rovnaký. Aj vývoj v Nemecku vo východnej časti, v bývalom komunistickom Nemecku potvrdzuje, že snaha o zvyšovanie ekonomickej úrovne transfermi obrovských zdrojov môže byť často kontraproduktívna, vedie k tomu, že sa minú obrovské peniaze, ale nevedie to k tomu, že by skutočný ekonomický vývoj, skutočná ekonomická výkonnosť tejto časti, tých menej rozvinutých častí rástla. Preto aj tieto skúsenosti ukazujú, že omnoho reálnejší je síce pomalší, ale poctivejší postup vytváraním zlepšovania podnikateľského prostredia, budovaním infraštruktúry a tak ďalej, a tak ďalej. Pravdou je aj to, že na Slovensku existujú rozdiely v nezamestnanosti, a to je tiež oblasť, kde vláda venuje týmto problémom pozornosť a snaží sa tými mechanizmami, ktoré má k dispozícii, vyrovnať sa s týmto problémom. Jedna z iniciatív vlády, ktorá má snahu riešiť tento problém, je problematika poskytovania investičných stimulov, alebo poskytovanie motivácie pre investorov, aby prichádzali nielen do vyspelejšej časti Slovenska, na západné Slovensko a do Bratislavy, ale aj do menej rozvinutých krajov. Preto vláda prijala princíp, že investičné stimuly budú v zásade poskytované len tým investorom, ktorí budú svoje investície umiestňovať v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji s tým, že len výnimočne, ak by išlo o významné strategické investície, ktoré by sme nezískali a získal by ich niekto iný, ak by sme nesúhlasili s pridelením stimulov aj za podmienky, že by išli do západného Slovenska, tak len v takýchto výnimočných prípadoch chceme už v budúcnosti prideľovať investičné stimuly pre firmy investujúce na západnom Slovensku. Ďalší nástroj, ktorým chceme riešiť problémy nerovnomerného vývoja a nižšej ekonomickej úrovne, je využitie zdrojov z Európskej únie, kde medzi regióny, ktoré sú prednostné, kde by mal byť prednostne orientovaný prílev prostriedkov z Európskej únie, patrí zase najmä Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. Ďalším nástrojom je fiškálna decentralizácia a samotná decentralizácia verejnej správy, ktorá posilňuje kompetencie miestnych a regionálnych samospráv a dáva teda možnosti a príležitosti, aby kapacity a potenciál, ktorý v tom území je, miestny potenciál, potenciál miestnych podnikateľov, miestnej verejnej správy, samosprávy bol využitý, pretože ľudia, ktorí tam žijú a ktorí tam riadia vlastne verejnú správu, najlepšie vedia, čo sú možnosti, čo sú slabiny a ako najlepšie možnosti využiť a slabiny eliminovať. Taktiež ďalším významným nástrojom môže byť cezhraničná spolupráca, keďže najmenej rozvinuté regióny sú práve na hraniciach, či už s Poľskou republikou, Ukrajinou alebo Maďarskom. Takže všetky tieto nástroje v hospodárskej politike vlády existujú a vláda ich uplatňuje tak, aby postupne dochádzalo k vytváraniu podmienok na zmenšovanie týchto rozdielov. Chcem upozorniť, že dnes už vláda rozhoduje o veľmi malej časti investícií, pretože verejné investície dnes už, chvalabohu, sú len menšou časťou celkových investícií, ktoré v ekonomike sa vynakladajú a väčšina tých investícií je súkromných, kde, samozrejme, vláda nemôže nútiť investorov, aby investovali na tom, alebo inom mieste, ale práve tými nástrojmi, tými politikami a tými prioritami, o ktorých som hovoril, chceme vytvárať priestor na to, aby postupne dochádzalo k zmenšovaniu tohto problému, ktorý je citlivým a akútnym problémom v Slovenskej republike. 
Doplňujúca otázka Ďakujem, pán minister, pán podpredseda vlády, za odpoveď. Vidím, že skutočne som nahral na smeč. Obsažne ste odpovedali a dá sa hovoriť, že je to vynikajúca propaganda. Ale len doplňujúca otázka jedna stručná. Je skutočne správny ten vzor alebo myslíte si, že tí naši ľudia chápu to celkom dobre, že ten vzor, rozdiel, to, čo ste tu spomínali Anglicko, či Nemecko alebo iné štáty, že je to vynikajúci vzor aj pre nás, aby takéto rozdiely boli? A potom ste spomenuli vo svojej odpovedi aj cezhraničnú spoluprácu. Ja som interpeloval predsedu vlády. Investovali sme 200 miliónov korún do hraničného prechodu Palota, Radatice a, žiaľ, zastavený a je len malý... 
Doplňujúca odpoveď Pán poslanec, ja som vôbec nehovoril, že Veľká Británia alebo Česká republika má byť v tomto vzorom. Ja som povedal, že aj v iných krajinách, aj vo vyspelých, aj v niektorých nových členských krajinách je faktom, že rozdiel medzi ekonomickou úrovňou hlavného mesta a ostatných regiónov je výrazný. Je to aj tým, že v hlavných mestách bývajú sídla veľkých podnikov, centrál bánk atď., atď., býva tam, samozrejme, štátna správa, ústredie štátnej správy, kde sú tie platové pomery iné a vyššie. Ale to podstatné, čo som chcel povedať, je, že tie rozdiely už ostatných regiónov síce existujú, ale nie sú vonkoncom také výrazné ako rozdiely medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi. Takže, nikdy som netvrdil, že má byť naším vzorom, aby tieto rozdiely boli veľké, alebo dokonca sa ešte zväčšovali. Dovoľte mi ale využiť túto príležitosť, aby som sa zastavil, keďže ste spomenuli aj moje meno pri otázke a doplňujúcej otázke na pána ministra Fronca ohľadom vysokoškolského vzdelania. To sa týka zase aj menej rozvinutých regiónov, pretože asi sa zhodneme v tom, že ten najväčší potenciál aj tie málo rozvinuté regióny majú práve v mladých ľuďoch a že bolo by skvelé, aby čo najväčší počet mladých ľudí práve z týchto málo rozvinutých regiónov získal kvalitné vzdelanie. A chcem vám povedať, pán poslanec, že svojím hlasovaním a hlasovaním väčšiny parlamentu o zákone o študentských pôžičkách ste spôsobili pravý opak toho, čo málo rozvinuté regióny potrebujú, pretože odmietnutím tohto zákona ste odmietli rozšírenie kapacity vysokého školstva a teda zlepšenie prístupu ku vzdelaniu. Odmietli ste zvýšenie sociálnych štipendií oproti dnešnému stavu, odmietli ste zvýšenie platov mladých učiteľov na vysokých školách tak, aby sa mohla zlepšiť kvalita vysokých škôl. My sme predložili do parlamentu aj dosahovú štúdiu k tomuto zákonu, kde je jasne preukázané, že dnešný systém je nespravodlivý, pretože dnešný systém tie obmedzené zdroje, ktoré sú napríklad na sociálne štipendiá, ale aj na prístup ku vzdelaniu, distribuuje medzi všetkých, teda aj medzi tých študentov, ktorí majú vyššie príjmy, alebo ich rodičia majú vysoké príjmy. Dnešný systém je nezmyselný aj preto, lebo cez dotovanie internátov dotujeme internáty nielen tým chudobným, ktorí tam bývajú, ale aj tým bohatým, ktorí tam bývajú. Dnešný systém je nezmyselný, pretože znamená, že 31 % študentov študuje na externých formách štúdia, kde je pololegálne školné vo výške od 4 000 do 47 000 korún ročne bez akéhokoľvek nároku na sociálne štipendiá s tým, že väčšina týchto peňazí je používaná dokonca mimo školstva v rôznych „eseročkách“, ktoré toto štúdium zabezpečujú. Takže, dôsledkom dnešného stavu, ktorý ste odmietli zmeniť, ktorý ste odmietli zmeniť dokonca aj vrátane tých poslancov, ktorí vstúpili do parlamentu s programom strán a s programovým vyhlásením vlády, ktoré jasne obsahovalo takýto zámer, odmietli ste pomôcť práve tým menej rozvinutým regiónom, pretože ste odmietli zlepšiť prístup ku vzdelaniu pre chudobné deti, áno, pre chudobné deti a chudobných mladých ľudí z týchto regiónov. Pretože, pán poslanec, ak by ste čítali ten návrh, tak by ste vedeli, že školné samotné nezhorší nikomu prístup ku vzdelaniu, pretože na školné, na financovanie školného je nárok na pôžičku s odloženou splatnosťou až po skončení štúdia v plnej výške tohto školného. Ale zároveň toto školné by umožnilo zväčšiť kapacitu vysokých škôl, zvýšiť sociálne štipendiá a teda zlepšiť prístup najmä sociálne slabších k štúdiu. Takže, toto je typický príklad toho, ako demagógia, ako odmietanie potrebných opatrení spôsobuje práve to, z čoho obviňujete vládu, spôsobuje práve to, pretože na východnom Slovensku, na strednom Slovensku, na južnom Slovensku je množstvo mladých ľudí, schopných ľudí, ktorí v dnešnom systéme vysokého školstva sa z dôvodu obmedzenej kapacity a veľmi deformovaného systému štipendií a podpory nedostanú ku vzdelaniu. A dovolím si tvrdiť, že desaťtisíce ľudí kvôli tomu, že sa minimálne posúva platnosť nového zákona o študentských pôžičkách, ktorý mal riešiť tento problém, tak vlastne parlament odsúdil, dovolím si tvrdiť, že desaťtisíce mladých ľudí k tomu, že sa nedostanú ku kvalitnému vzdelaniu, k vysokoškolskému vzdelaniu, ku ktorému by sa inak dostať mohli. Takže, toto bol, pán poslanec, váš príspevok k tomu, aby sa zlepšovala situácia v menej rozvinutých regiónoch. (Potlesk.) 

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.