Dátum zadania
3. 3. 2004
Zadávateľ
Mikuláš Juščík
Otázka
Sledujem vaše vystúpenie v televíznych, či rozhlasových reláciách, kde sa snažíte v rozpore s danou realitou presvedčiť obyvateľov Slovenska, že životná úroveň v našej krajine stúpa a výsledky vládnej reformy onedlho pocítia všetci jej obyvatelia. Pýtam sa vás: "Podľa akých kritérií vy, a teda aj celá vláda, určujete stupeň životnej úrovne?" Nebodaj, podľa nedávneho šotu v televíznej relácii vám naklonených odborníkov sociológov a politológov citujem: "Zvyšujúcu sa životnú úroveň obyvateľov je možno pozorovať a porovnávať aj podľa celkového počtu vlastníkov mobilných telefónov.".
Adresát
minister financií SR Ivan Mikloš
Dátum odpovede
4. 3. 2004
Zodpovedal
minister financií SR Ivan Mikloš
Odpoveď
Vážený pán poslanec, chcem sa vám na úvod toho, čo budem hovoriť, veľmi poďakovať za túto otázku, pretože mi dáva možnosť a príležitosť vyjadriť sa k tomu a povedať, prečo robíme reformy, ktoré robíme, pretože práve výsledkom reforiem, ktoré robíme, má byť vyšší a udržateľný ekonomický rast a len dosiahnutím vyššieho a udržateľného ekonomického rastu môžeme vytvoriť podmienky aj na rast životnej úrovne. Toto je fakt, ktorý nespochybňujú žiadni ekonómovia, dokonca ani marxistickí, že ekonomický rast, vysoký udržateľný ekonomický rast je jediným nástrojom rastu životnej úrovne. Takže, dovoľte mi povedať, čo a prečo robíme, aby sme takýto vysoký udržateľný ekonomický rast dosiahli, aké sú zatiaľ predbežné výsledky a aké ďalšie výsledky očakávame.
V roku 2002 bolo Slovensko najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi krajín V4 a jednou z troch najrýchlejšie rastúcich krajín OECD, 30 najvyspelejších krajín. Prognózy nielen naše, ale aj prognózy OECD hovoria, že sa predpokladá, že ďalej budeme takýto vysoký rast dosahovať, dokonca za predpokladu dovŕšenia reforiem, tento rast by mohol byť ešte rýchlejší a najmä udržateľný. Chcem povedať, že rozdiel v tom raste, ktorý je teraz, a v tom raste, ktorý bol dosahovaný napríklad aj v roku 1997, 1996 a 1997, je v tom, že tento rast, ktorý je dnes, je rastom udržateľným, že je dosahovaný takým spôsobom, ktorý dáva predpoklady, že bude aj do budúcna, že to nie je len napríklad fiškálnou expanziou a zvyšovaním makroekonomických nerovnováh.
Ďalej vo všetkých ukazovateľoch makroekonomických dnes Slovensko napr. spomedzi krajín V4 dosahuje najlepšie výsledky. Dve výnimky sú, jedine dve, ale aj v tých dvoch, kde to tak nie je, dosahuje najvýraznejší pokrok, teda aj v nezamestnanosti, kde zatiaľ ten výsledok nie je najlepší, je horší ako v Čechách a v Maďarsku a lepší ako v Poľsku, ale dosahujeme najrýchlejší pokles nezamestnanosti, alebo inými slovami, rast zamestnanosti, a pri inflácii je zatiaľ tiež úroveň vyššia, ale len kvôli tomu, že v tomto roku je posledná fáza deregulácie cien.
Vo všetkých ukazovateľoch, či je to deficit zahraničného obchodu, či je to deficit bežného účtu, alebo sú to úrokové sadzby, riziková prirážka, Slovensko dnes dosahuje najlepšie makroekonomické výsledky spomedzi všetkých krajín V4, a to dáva, samozrejme, predpoklady na rýchlejší ekonomický rast, a ten rýchlejší ekonomický rast dáva predpoklady na vyšší rast životnej úrovne. Za posledných 18 mesiacov bolo vytvorených 80 tisíc nových pracovných miest, pričom približne koncom minulého roka sme sa z hľadiska počtu pracovných miest v národnom hospodárstve dostali na tú istú úroveň, ako sme boli v roku 1998, ale ten zásadný rozdiel je v tom, že v roku 1998 počet pracovných miest bol daný aj umelou prezamestnanosťou v nekonkurencieschopných podnikoch. Bol daný aj prezamestnanosťou v Železniciach, v Telecome, v ZPA Partizánske napríklad, kde cez sociálny systém sa držali umelo ľudia v robote, ktorá neprinášala žiadne výsledky, len straty.
Medzitým došlo k poklesu zamestnanosti reformami, ktoré sa urobili, ale dnes už tá zamestnanosť je na tej istej úrovni, ale v konkurencieschopných podnikoch. A zároveň sa dá predpokladať, že zamestnanosť bude ďalej narastať.
Ďalej, čo sa týka cien, k tomu sa dostanem na záver, pretože aj na tie ceny ste sa pýtali, ako to vlastne je. K chudobe a sociálnym nerovnostiam chcem povedať, že v priebehu minulého roka klesol počet osôb v hmotnej núdzi. Nemáme zatiaľ definitívne ukazovatele za celý rok, ale za prvých desať mesiacov minulého roka počet osôb v hmotnej núdzi klesol o 13 %. K poklesu došlo v úzkej väzbe na rast zamestnanosti, teda preto, že mnohí z tých ľudí sa zamestnali, čiže nielen vyraďovaním ľudí, ktorí nespolupracovali, z evidencie nezamestnaných.
Životná úroveň, na ktorú ste sa pýtali, tak dovoľte mi, aby som povedal pár čísel aj na porovnanie nielen posledných rokov, ale vývoja od roku 1990 - lebo aj to často otvárate, najmä predstavitelia Komunistickej strany - z hľadiska toho, či došlo a k akému posunu došlo v oblasti životnej úrovne.
Po prvé chcem povedať, že životná úroveň za toto obdobie vzrástla. Životnú úroveň nemožno merať len príjmami, aj v príjmoch došlo k rastu, ale životnú úroveň treba merať aj inými komplexnými ukazovateľmi. Dovoľte mi povedať niektoré z nich. Počet študentov vysokých škôl sa zvýšil o 110 % za toto obdobie zo 64 tisíc na 134 tisíc. Vybavenosť domácností automatickou práčkou sa zvýšila z 34,7 % na 61 %, takmer dvojnásobne. Telefónov v byte z 31,2 % na 70,2 %, teda viac ako dvojnásobne. Plynová prípojka z 51,6 % domácností na 74,8, teda o 50 %. Počet motorových vozidiel o 50 % a konečná spotreba elektriny vzrástla o 50 % v tomto období.
Keby sme to chceli merať ešte komplexnejšie, aby sme do toho zahrnuli aj životné prostredie, vzdelanie a zdravie, tak by nám vyšiel ten pokrok ešte výraznejší, pretože sa výrazne zlepšil zdravotný stav obyvateľstva napríklad z hľadiska dosiahnutého priemerného veku. Výrazne sa zvýšil prístup k vzdelaniu, to som povedal, viac ako dvojnásobný počet študentov na vysokých školách, a zlepšili sa aj parametre v životnom prostredí. Meria sa to takým komplexným ukazovateľom Human Development Index, podľa ktorého sa tento index v Slovenskej republike v celom tom období v rokoch 1990 až 2003 po súčasnosť zlepšoval.
Ďalej, čo sa týka reformy z hľadiska budúceho rastu a životnej úrovne, treba jasne povedať, že sa zlepšuje podnikateľské prostredie, čo znamená, samozrejme, viac investícií, čo znamená viac práce, viac pracovných príležitostí, a to aj v odvetviach, a čím ďalej, tým viac v odvetviach, kde sú platy vyššie. Konkrétne automobilový priemysel, v ktorom sa stávame jednou zo svetových mocností doslova v počte áut, ktoré budú vyrobené na jedného obyvateľa, dokonca budeme na prvom mieste. Treba jasne povedať, že tento priemysel nie je jednoduchou výrobou a že narastá zložitosť a sofistikovanosť týchto výrobkov a teda s nimi aj výrobcov áut, ale aj výrobcov komponentov do áut.
Nie je náhoda, že na Slovensku sa vo Volkswagene napr. montujú tie najzložitejšie výrobky a nie je náhoda, že výrazne narastá počet výrobcov, ktorí vyrábajú komponenty do týchto zložitých áut. Dnes už na tuaregu, 59 % komponentov tuarega je vyrábaných na Slovensku. Keď Volkswagen prišiel na Slovensko, tak všetko bolo dovezené. Bolo to tu zmontované a všetko bolo vyvezené, pričom sa montovali skôr jednoduchšie autá. Dnes už väčšina komponentov je vyrábaných na Slovensku a prichádzajú ďalší investori, viaceré počítačové firmy napr. zriaďujú na Slovensku kolcentrá, či je to Dell, alebo je to HewlettPackard a zriaďujú ich pre celú Európu, alebo pre strednú a východnú Európu, a títo investori, títo výrobcovia prinášajú nové pracovné miesta a prinášajú výrazne vyššie mzdy, ako sú tie priemerné mzdy.
Takže aj toto sú fakty, ktoré hovoria o tom, čo a prečo robíme, reformy tak ako ich robíme, a čo robíme pre to, aby životná úroveň rástla.
Teraz ku konkrétnym číslam, lebo hovoríte, a opakuje sa to často, a chcem využiť túto príležitosť aj na to, aby som sa vyjadril k tomu, aký teda ten nárast je, keďže odbory a opozícia, najmä Smer a KSS často interpretujú, alebo uvádzajú iné údaje, aké uvádza oficiálne Štatistický úrad, Ministerstvo financií SR alebo vláda.
Dovoľte mi teda na túto tému sa tiež vyjadriť, lebo o tom bola otázka. Ten dôvod rozdielov je často v tom, že jednoducho mätiete pojmy. V tom, že nerozlišujeme, čo je rast výdavkov, čo je rast príjmov alebo zmena príjmov a čo je potom výsledok rôznej rýchlosti týchto dvoch ukazovateľov. Pretože vy často vydávate rast výdavkov, a výdavky rastú, samozrejme, že rastú, ale tvrdíte, že tak ako rastú výdavky, tak sa zhoršuje životná úroveň. A to jednoducho nie je pravda, lebo dochádza nielen k rastu výdavkov, ku ktorému dochádza, ale dochádza aj k rastu príjmov, a preto je dôležité merať rozdiel medzi rastom výdavkov a rastom príjmov. A až z tohto rozdielu nám vychádza reálny dosah na obyvateľstvo, reálny dosah na rodiny.
Takže, dovoľte mi v tomto zmysle povedať niekoľko čísel. Konkrétne v roku 2003, keď som sa vyjadril, že ten nárast reálnych nákladov, reálnych nákladov bol 50 až 100 korún, tak som sa dočkal kritiky, že to nie je pravda. Takže, hovorím dnes upresnené číslo, bolo to menej ako 50 korún, bolo to 46 až 49 korún na osobu a mesiac zvýšenia reálnych životných nákladov. Teda z porovnania zvýšených výdavkov a zvýšených príjmov zvýšené výdavky boli vyššie ako zvýšené príjmy v minulom roku a ten rozdiel na osobu a mesiac v Slovenskej republike bol -46 až -49 korún.
Teraz mi dovoľte povedať naše odhady tohto vplyvu na tento rok a na ďalšie roky. A zároveň chcem povedať, že odhady, o ktorých budem hovoriť, odhady ministerstva financií, ktoré máte aj v tom materiáli, ktorý predkladám na tejto schôdzi Národnej rady o sociálnych dosahoch ekonomických reforiem, tieto odhady sú odhady ministerstva financií a sú najpesimistickejšie, najkonzervatívnejšie z odhadov v porovnaní s odhadmi iných nezávislých inštitúcií. My sme zriadili v minulom roku výbor pre makroekonomické prognózy, ktorého členmi sú experti - ekonomickí analytici Národnej banky, Slovenskej akadémie vied, INFOSTATu a štyroch najväčších bánk, ktoré pôsobia na Slovensku, a naše odhady sú konzervatívnejšie ako ich odhady, a to porovnanie je nasledovné.
Predpokladáme, že v roku 2004 bude priemerná miera inflácie 8,1 % a zároveň mzdy vzrastú o 7,8 %. Čiže ten rozdiel je -0,3 %. O 0,3 % by mali rásť rýchlejšie výdavky ako príjmy, čiže reálne príjmy poklesnú o 0,3 %. Ale priemer odhadu týchto nezávislých inštitúcií je, že to bude menej, dokonca ich odhad je taký, že inflácia bude len 7,8 % a mzdy budú 8,1, čiže ich odhad je, že nedôjde k poklesu reálnych miezd, ale dôjde k nárastu o 0,3 %. Teda ministerstvo financií -0,3, priemer nezávislých odhadov expertov, + 0,3. Pričom zároveň treba povedať, že tých -0,3 je v hrubých mzdách. Ale pretože bola daňová reforma a bolo znížené daňové zaťaženie príjmov, aj podľa pesimistického odhadu ministerstva financií v čistých mzdách nedôjde k poklesu, ale v roku 2004 dôjde k rastu o 1,5 %. To som chcel povedať na ilustráciu.
(Hlasy v pléne.)
To som chcel povedať na ilustráciu roka 2004 a dosahov na životnú úroveň, o čom je, pani poslankyňa, otázka. Ak si ju ráčite prečítať, tak je o dosahoch reforiem na životnú úroveň.
Takže, čo sa týka tohto roka, už v priemere za tento rok nedôjde k poklesu čistých reálnych miezd. A taký, ešte komplexnejší ukazovateľ, ktorý hovorí o tom, aká bude spotreba domácností, sa volá konečná spotreba domácností. Konečná spotreba domácností vlani ešte mierne klesla. Bola -0,8 % podľa našich odhadov, ale v roku 2004 už bude plusová, už bude +1,3 % podľa odhadu ministerstva financií a priemer odhadov nezávislých inštitúcií je +2 %. Takže aj toto znamená a z toho vyplýva, že rok 2004, tento rok z hľadiska priemeru celého roka už by nemal byť rokom poklesu, ale mal by byť rokom nárastu reálnych príjmov.
Zároveň treba ale vedieť a vidieť, že tie čísla, o ktorých som hovoril, sú v priemere za celý rok. Ale keďže životné náklady, výdavky sa viac skoncentrovali, ich rast na začiatok roka, a tie príjmy napr. mzdy budú rásť postupne v priebehu roka, tak je rozdielny prvý polrok a rozdielny je druhý polrok. Prvý polrok je horší v tom zmysle, že vtedy sa viac koncentroval rast výdavkov, kým nárast príjmov je plynulý, takže dá sa povedať, že v prvom polroku ešte dôjde k miernemu, alebo už dochádza k miernemu poklesu reálnej mzdy a reálnych príjmov, ale v druhom polroku dôjde k nárastu reálnych miezd a reálnych príjmov, a priemer za celý rok je taký, ako som to povedal na tých číslach a na tých odhadoch.
Takže, aby som to zhrnul, pán poslanec, čísla, ktoré uvádzam, aj v médiách, ktoré som uvádzal, aj tu, sú oficiálne odhady ministerstva financií, ktoré napr. za minulý rok, keď porovnáme to, čo sme odhadovali, a to, čo sme aj prezentovali, a to, aká bola skutočnosť, tak sa potvrdili, na rozdiel od čísel, ktoré boli prezentované Konfederáciou odborových zväzov alebo vami, vašimi kolegami, alebo inými politikmi opozície. Dokonca niektoré z tých čísel boli v skutočnosti v roku 2003 lepšie, ako boli odhady ministerstva financií, ktoré som prezentoval aj ja, aj moji kolegovia verejne aj v médiách.
Doplňujúca otázka
Viete, presvedčili by ste ma, keby som tu v tejto republike nežil. A keby som zvlášť nežil na východnom Slovensku a nepoznal situáciu, dá sa hovoriť, od Žiliny alebo možno od Trnavy na východ. Celkom to, čo ste hovorili, možno by som s vami súhlasil, ale chcel by som sa vás potom opýtať takto. Myslíte si, že tieto nepokoje, ktoré boli na východnom Slovensku, ale aj v časti stredného Slovenska, a keď si dnes hovoríme, že sú to len Rómovia, odporúčal by som všetkým, aby si tie viečka otvorili viac, aby videli hlbšie, že nie sú to iba Rómovia. Ale napr. v Hrani, kde prví začali Rómovia, ale aj bieli nepustili deti do školy nie preto, že majú vysokú životnú úroveň, ale že žijú vo veľkej biede, v biede, že nemajú, čo deťom dať jesť. Nemajú deťom na desiatu do školy a to všetko na celom východnom Slovensku a dá sa hovoriť, že aj na strednom Slovensku, mimo vyňatia Bratislavy a jej okolia, čo svedčí o tom, že váš výstup a vaša prednáška, ktorá ste tu mne odpovedali, s pravdou sa asi nestotožňuje. Ja si myslím, že životná úroveň je ďaleko, ďaleko za tým, čo proklamujete vy. Toľko.
Doplňujúca odpoveď
Pán Juščík, ja som hovoril oficiálne odhady a oficiálne čísla, skutočnosť, roky 1990 a 2002, keď som porovnával, ja som hovoril o skutočnej realite, o skutočných číslach z oficiálnej štatistiky. Keď som hovoril o Human Development Index, hovoril som o skutočných číslach zo štatistiky. Keď som hovoril o odhadoch na rok 2004, tak som vám povedal nielen odhad ministerstva financií, ale odhad nezávislých inštitúcií a tieto ich odhady sú dokonca pozitívnejšie, ako je odhad ministerstva financií. To, čo hovoríte vy, je do značnej miery o pocitoch. Ja pritom netvrdím, že tento priemerný štatistický údaj musí platiť na každého. Samozrejme, že nie. To je priemerný údaj. A, samozrejme, že môže existovať a existuje množstvo osôb a rodín, ktoré nedosiahnu tento priemerný vývoj, ale budú pod ním.
Ale zároveň treba rozlíšiť dve veci. Treba rozlíšiť, ak hovoríte o nepokojoch, ktoré boli najmä na východom Slovensku, tak hovoríte o niečom inom. Hovoríte o zmenách v sociálnom systéme, nie o tom, či rastú, alebo nie priemerné reálne príjmy.
Takže, ak sa pýtate na túto otázku, samozrejme, veľmi rád vám poviem svoj názor. A môj názor je ten, že konečne sa v tejto oblasti musel urobiť poriadok, pretože doterajší stav bol absolútne neudržateľný. Ak by ste sa ma spýtali na to, na čo sa ma dnes spýtali na tlačovej konferencii, či si myslím, že z týchto znížených dávok - lebo je pravda, že niektorým skupinám obyvateľstva sa tie sociálne dávky znížia, najmä tým, ktorí majú veľa detí a nepracujú, alebo nie sú aktívni -, a keby ste sa spýtali, či si myslím, že sa dá z toho vyžiť, z týchto nižších sociálnych dávok, tak by som vám povedal, že podľa môjho názoru sa dá prežiť, ale len vtedy, keď tieto peniaze neostanú vo vreckách úžerníkov alebo značná časť z nich, alebo keď sa neminú na alkohol a na cigarety. Takže aj preto tie zmeny, ktoré robíme, robíme aj vo väzbe na boj proti úžere, aj vo väzbe na zmenu spôsobu vyplácania týchto dávok tak, aby tieto peniaze boli minuté naozaj na to, na čo majú byť, teda najmä na základné životné potreby pre poberateľov týchto dávok a najmä pre ich deti.
Takže ja som presvedčený, že tá zmena bola potrebná a nevyhnutná, aj keď nie je ľahká práve preto, že vnáša poriadok konečne do oblasti, kde bol veľký neporiadok, veľké míňanie a kde nebola žiadna motivácia a tlak na to, aby sa ľudia postarali sami o seba. Pretože sociálna politika, sociálne dávky nie sú na to, aby sa z nich dalo pohodlne žiť, ale aby prekonali dočasnú obtiažnu situáciu a zároveň vyvolávali tlak na aktivitu a na to, aby sa človek o seba postaral sám. A na to, aby sa človek mohol postarať o seba sám, podmienky vytvárame, či už tým, že sa zvyšuje počet nových pracovných miest v národnom hospodárstve, alebo aj tým, že sa idú zavádzať širšie verejnoprospešné práce, aktivačné príspevky a že sa zvýšili aj príspevky v nezamestnanosti, aj sociálne dávky, možné, nie automaticky vyplácané, ale možné maximá sa zvýšili, pričom ale dosiahnuť toto zvýšené možné maximum je závislé od toho, či človek je aktívny, či sa uchádza o prácu, či sa zúčastňuje na programoch, ktoré boli pripravené, alebo nie.
A toto je, myslím si, smerovanie, ktoré je potrebné a nevyhnutné, aby jednoducho systém štátu fungoval lepšie, aby sme dosahovali lepší, vyšší ekonomický rast a aby to bolo spravodlivejšie, pretože je nespravodlivé, ak sa niekto neustále spolieha na to, že ho bude živiť štát.