Dátum zadania
3. 3. 2004
Zadávateľ
Karol Mitrík
Otázka
Je možné v súčastnej dobe rokovaním zmeniť záväzok SR vo vzťahu k odstaveniu Jaslovských Bohuníc v rokoch 2006-2008? V prípade nesplnenia tohto záväzku zo strany SR, aké sankcie by nám hrozili?
Adresát
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Dátum odpovede
4. 3. 2004
Zodpovedal
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Odpoveď
Ďakujem pekne, pán poslanec, za túto otázku.
Ako všetci vieme, 1. májom sa staneme členským štátom Európskej únie a ako ktorýkoľvek členský štát Európskej únie máme právo otvoriť akúkoľvek otázku. Samozrejme, podstatné sú pritom podľa môjho názoru dve veci.
Po prvé, či je tá otázka postavená pre Slovensko výhodne a potrebne a po druhé, do akej miery je šanca uspieť pri negociáciách, ktoré by sme takto s Európskou úniou otvorili. Chcel by som pripomenúť, že v čase bezprostredne pred vstupom Slovenska do Európskej únie by to teraz nebolo celkom vhodné, ani časovo asi reálne, ale po vstupe takáto možnosť teoreticky existuje. Spomeniem predvstupové obdobie, keď sme túto tému negociovali s Európskou úniou. To, že sme dohodli nielen termíny odstavenia, čiastkového odstavenia niektorých reaktorov, platí aj to, že sme vyjednali kompenzáciu Európskej únie... (Zvonenie mobilného telefónu.)
Takže okrem toho, že sme na jednej strane rovnice súhlasili s uzatvorením niektorých reaktorov v istom časovom horizonte, na druhej strane rovnice je značná finančná kompenzácia, ktorú dostaneme z fondov Európskej únie za túto dohodu. Teda, povedzme, ak by som postavil otázku ekonomickej výhodnosti, mohla by stáť táto otázka tak, čo tým získame, ak by sme začali aj negociovať - a teoreticky čosi, nejaké predĺženie o rok, o dva vybavili -, ale na strane druhej by sme prišli o tie miliardy kompenzácií, teda ten výsledok je aj ekonomicky neobyčajne otázny.
No a potom je tu tá druhá rovina, politická, ktorá hovorí o tom, že otvoriť otázky môžeme, ale záver môže byť len konsenzom, to znamená dohodou všetkých 25 štátov. Takže, myslím si, že tu je možné v takej reálnej politickej rovine hľadať odpoveď na otázku - teoreticky iste áno, ale prakticky nie tak, aby sme si dávali vlastné góly, alebo aby sme sa oberali v konečnom dôsledku o peniaze.
A čo sa týka sankcií, to je veľmi ťažké povedať, pretože by to záležalo, samozrejme, od konkrétnych okolností, za akých by k takémuto potenciálnemu odmietnutiu splniť záväzky došlo. Môžeme hľadať len precedensy, môžeme hľadať precedensy v energetike, v oceliarskom priemysle - viete, že sme mali isté problémy, ešte možno nie sú celkom ukončené - aj my z tohto uhla pohľadu a vieme, že v takom prípade také pokuty sa pohybujú v značne vysokých výškach v desiatkach miliónov eúr, povedzme. Takže, tu je veľmi ťažké byť konkrétnejší, ale nepochybne takáto pokuta by bola veľmi vysoká.
Doplňujúca otázka
Vážený pán premiér, doplním ešte otázku. Dnes tu padol námet, že teda Európska únia vo vzťahu k Slovensku uzatvára pracovný trh. Pán kolega Fico vyjadril názor, že Slovensko by malo, ja som to tak pochopil, urobiť taký „truc“ podnik, čiže, keď vy uzatvárate pred nami pracovný trh, tak my neodstavíme elektráreň a pôjdeme vyjednávať a uvidíme, kto z koho. Určite pán kolega Fico nemá toľko skúseností vo vyjednávaní vo vzťahu k Európskej únii, chcem sa opýtať vás ako skúseného politika, ako vy to vidíte, či taká „truc“ partia vôbec zo strany Slovenska, keď ju takto nazvem, je možná.
Doplňujúca odpoveď
Až teraz som pochopil, priznám sa, zmysel vašej otázky, lebo som nemal čas ju s vami konzultovať pred príchodom do Národnej rady. Teraz rozumiem.
No, ak by sme hovorili o odvetných opatreniach za prechodné obdobia na voľný pohyb pracovných síl, nebolo by to až natoľko trápne, ako keby sme to spájali s takto postavenou otázkou, že my odstúpime od záväzku, ktorý máme voči Bohuniciam. No, veď by sme sa nekonečne zosmiešnili. Je to trápnejšie ako trápne, ak niekto takto stavia problémy. Menej trápne je podľa môjho názoru hovoriť o tom, áno, keď niektoré krajiny Európskej únie zavádzajú prechodné obdobia, ako sa k tejto téme postavíme my. Ale opäť ja vám ponúkam normálny, reálny pohľad z pohľadu záujmu Slovenskej republiky. A k tomuto pohľadu sa dopracujeme vtedy, keď si položíme otázku: Porušujú krajiny Európskej únie nejaké pravidlo, ktoré sme dohodli? Odpoveď znie, že ani jedna krajina neporušila pravidlo dojednané v prístupovom procese. Všetci vieme, že to pravidlo je 2 + 3 + 2 roky. Po dvoch rokoch sa prehodnotí, prípadne sa zavedú ďalšie 3. Po troch sa prehodnotí, prípadne sa zavedú ďalšie 2. Sú dva štáty, ak mi pamäť neklame, ktoré hneď na začiatku povedali, že využijú celé 7-ročné obdobie, a to je Nemecko a Rakúsko. Niektoré krajiny povedali, že to ešte do samotného obdobia do okamihu vstupu vyhodnotia.
Takže, prvá odpoveď na takúto otázku znie, že žiadna krajina Európskej únie dosiaľ v tejto oblasti neporušila pravidlo hry. Zatvorením Bohuníc by sme my porušili pravidlo hry.
Druhá vec je, že no, naozaj, tak nebuďme smiešni, ale buďme reálni. To chcú chodiť Nemci robiť na Slovensko alebo Slováci do Nemecka? Skôr je záujem našich ľudí hľadať prácu v Holandsku alebo Holanďania sa nám sem tlačia a my nevládzeme držať dvere pred Holanďanmi? Teda buďme normálni, buďme prirodzení.
A po ďalšie, ešte k tejto téme by som možno povedal niečo iné. Aj dnes, a to treba občanom jasne povedať, tí Slováci, ktorí chcú robiť v Nemecku, v Holandsku, v Rakúsku - včera tu bol belgický kolega Verhofstadt, vyslovene mi povedal, kto chce zo Slovenska v Belgicku robiť a má prácu, povolenie dostane. Keď tu bol minulého týždňa Jan Peter Balkenende, premiér Holandska, mi povedal, že máme 11 tisíc Slovákov zamestnaných v Holandsku, na tento rok zvyšujú kvótu na 22 tisíc. Som si istý, že nevyplníme tú kvótu. Včera mi belgický kolega ukázal na číslach od roku 1999 do roku 2003, za tri roky o 84 % vydali viac individuálnych povolení. Holandsko má kvóty, Belgicko poskytuje individuálne povolenia. A na záver mi premiér povedal, ak sa ukáže čo len v jednom prípade, že nie sme schopní vybaviť individuálnu žiadosť, nech ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa okamžite kontaktuje na belgického partnera, každú takúto záležitosť vybavíme. Tak nie je pravda, že by tí Slováci, ktorí dnes chcú pracovať v krajinách Európskej únie, že by nemohli, pravda je opačná, ten počet narastá a, samozrejme, bude kontinuálne a plynule narastať.
A na samý záver - nevidím na pána poslanca, to nie je dobré - - na samý záver by som chcel ešte povedať, že kľúčové v týchto oblastiach sa mi javí a vidí, aby sme rešpektovali pravidlá hry. Aj keď Španieli vstupovali do Európskej únie, mali 8-ročné prechodné obdobie na voľný pohyb pracovnej sily. Keď Portugalci vstupovali, keď Gréci vstupovali, keď všetky tie nové krajiny vstupovali, mali omnoho dlhšie prechodné obdobia, ako dnes budú zavedené voči Slovenskej republike.
Takže, nerád by som bol, keby sme na prahu vstupu do Európskej únie napínali svaly na miestach, kde by sme mohli vyzerať smiešne. Napínajme ich tam, kde to je dobré pre Slovensko. Presadzujme sa tak, ako sme sa presadili s Hyundaiom. Aj Nemci by boli radi, keby vo východných krajinách, spolkových niektorých, sa bol Hyundai usadil, ale neprišiel ani do Nemecka, ani do Španielska, ani do Portugalska, prišiel na Slovensko. V tomto ukazujme svoju silu, a nie, že budeme napínať svaly a budeme pri tom vyzerať skôr trápne a smiešne.