Dátum zadania
18. 6. 2003
Zadávateľ
Maroš Kondrót
Otázka
Aké sú výsledky podrobnej štrukturálnej analýzy príčin výpadku príjmov v štátnom rozpočte, ktorú ministerstvo financií bezpochyby urobilo pred návrhom na zvýšenie spotrebných daní?
Adresát
minister financií SR Ivan Mikloš
Dátum odpovede
19. 6. 2003
Zodpovedal
minister financií SR Ivan Mikloš
Odpoveď
Vážený pán poslanec, priebežný monitoring vývoja mesačných makroekonomických indikátorov a mesačného vývoja daňových výnosov v priebehu roka 2003 od januára do apríla signalizoval nasledujúce tri hlavné skupiny rizík plnenia daňových príjmov rozpočtovaných na rok 2003.
Po prvé prvou skupinou je slabší vývoj niektorých daňových základní oproti pôvodným predpokladom. V tejto skupine chcem spomenúť nižšie nominálne mzdy s priamym negatívnym vplyvom na daň z príjmu fyzických osôb. Podľa štatistickej správy za 1. kvartál 2003 priemerná mzda v národnom hospodárstve reálne poklesla o 1 %, pričom v rozpočte sa uvažovalo s miernym reálnym nárastom pri rovnakom predpoklade o miere inflácie.
Ďalej nižší rast súkromnej spotreby najmä v dôsledku nižších miezd priamym vplyvom na daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane v 1. kvartáli reálne vzrástla súkromná spotreba o 2,6 %. Pôvodný predpoklad na rok 2003 bol 3,8 %.
Ďalej to bol nižší rast vkladov aj v dôsledku nižších miezd, ale aj v dôsledku nižších úrokových sadzieb. Pri zohľadnení inflácie došlo k miernemu reálnemu poklesu s priamym vplyvom na daň vyberanú zrážkou a tiež slabší hospodársky výsledok podnikov v roku 2002 s priamym vplyvom na daň z príjmu právnických osôb inkasovanú v roku 2003.
Podľa správy Štatistického úradu sa situácia v roku 2003 už zlepšila, avšak vzhľadom na spôsob stanovovania preddavkov pre daň z príjmov právnických osôb to ešte neovplyvní výnosy v roku 2003. Takže toto je prvá skupina, kde by som ešte rád zdôraznil, že štruktúra rastu HDP bola iná, ale nižší domáci dopyt bol kompenzovaný vyšším vonkajším dopytom, čiže z hľadiska celkového ekonomického rastu sa predpoklady napĺňajú a vyšší zahraničný dopyt vedie potom ešte k pozitívnejšiemu, ako bol predpokladaný vývoj v oblasti deficitu zahraničného obchodu a deficitu bežného účtu platobnej bilancie.
Druhou skupinou príčin, ktoré viedli k nižšiemu výberu daní, boli chyby v odhadoch niektorých jednorazových efektov vyplývajúcich zo špecifických faktorov v daňovej legislatíve. Konkrétne výnos dane z pridanej hodnoty je nižší v dôsledku novelizácie platného zákona v súlade so 6. Smernicou Rady EÚ o harmonizácii zákonov o dani z obratu. Výnos je na hotovostnom princípe ovplyvňovaný ako priebežne, tak aj výrazne jednorazovo. Podľa novely vymedzenie pojmu daň na vstupe bolo upravené na daň, ktorú si voči platiteľovi dane uplatnil iný platiteľ za zdaniteľné plnenie, v prípade dovozu tovaru daň vyrobená colným orgánom. Daňové subjekty si podľa tejto novely mohli v prvom zdaňovacom období uplatniť nárok na odpočty zdaniteľných plnení uskutočnených od 1. 1. 2002, ktoré neboli uplatnené do konca roku 2002. A ďalej to boli nepresné odhady vplyvu zmien daňových sadzieb.
Uskutočnilo sa zblíženie sadzieb dane z pridanej hodnoty z pôvodných 10 a 23 % na 14 a 20 %. Odhad dane z pridanej hodnoty na rok 2003 sa upravil o predpokladaný pozitívny vplyv zblíženia sadzieb na výšku nadmerných odpočtov dane na vstupe, pričom došlo k nadmernému predpokladu pozitívneho vplyvu na štátny rozpočet. A taktiež dochádza k nižšiemu plneniu dane z príjmov právnických osôb, ktorá sa v roku 2002 znížila z 29 na 25 %, avšak preddavky sa platili 29-percentnou sadzbou, čo spôsobuje nižšie, výraznejšie zníženie výnosu v roku 2003 z titulu vyrovnania dane.
Okrem týchto negatívnych faktorov, ktoré som rozdelil do troch skupín, existuje v niektorých ďalších oblastiach pozitívnejšie plnenie, ako bolo štátnym rozpočtom predpokladané. Je to najmä výraznejší prebytok mimorozpočtových zdrojov hospodárenia Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce. Ďalej je to úspora na dlhovej službe z titulu nižších úrokových nákladov, z titulu lacnejšieho výhodnejšieho refinancovania úverov štátu. Ďalej je to upresnenie deficitu v metodike ESA 95 a ďalej medzi takéto pozitívne efekty predpokladáme a rátame efekt zvýšenia spotrebných daní, ktoré práve Národná rada dnes prerokúva. Takže summa summarum v metodike ESA 95 navyše deficit vyplývajúci z nižšieho plnenia daňových príjmov, ale kompenzovaného vyšším plnením niektorých iných položiek, deficit potrebný na riešenie ostáva v objeme 3,7 mld. korún a práve tento deficit v tomto objeme by mal byť riešený novelami zákonov o spotrebných daniach a novelou zákona o dani z pridanej hodnoty.
Tak odpovedám, že takúto analýzu sme urobili a na jej základe sme navrhovali potom aj novely zákonov o spotrebných daniach a o dani z pridanej hodnoty.
Doplňujúca otázka
Pán podpredseda vlády, ďakujem za informáciu. Mňa zaujímalo trošku ešte možno viac dopodrobna, či robilo ministerstvo nejakú sektorovú analýzu, či ste išli až do odvetví a porovnávali ste, aký bol dosah zvýšenej, resp. zníženej, ale viac ma zaujíma tá zvýšená DPH z 10 na 14, či sú oblasti, ako je „stavarina“, cestovný ruch a iné, kde to spôsobilo problémy a či sa potom z toho dá odraziť. Čo to urobí, keď dvihneme o pol roka zo 14 na 19 %? Či existujú takéto analýzy alebo či sa na nich aspoň pracuje?
Doplňujúca odpoveď
Analýzy, ktoré som uviedol, sú, samozrejme, k dispozícii aj podrobnejšie. Ja som uviedol tie základné celkové výsledky, čiže sú k dispozícii aj presnejšie kvantifikácie. Ale nepredpokladáme takto, nie je špeciálne analýza toho, aký bol vplyv zvýšenia z 10 na 14 % v tých sektoroch, v ktorých ku zvýšeniu došlo, ale sú isté rámcové analýzy. Predpokladám, že Združenie stavebných podnikateľov napríklad má podobné analýzy. Existuje z toho, čo si pamätám, napríklad analýza vplyvu rastu zvýšenia cien na potraviny, ktorá hovorí o tom, že cena potravín vzrástla v omnoho menšej miere, ako by bol efekt zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Inými slovami, pôsobí tam viacero faktorov. Na jednej strane z titulu zvýšenia DPH vzrástla určite cena potravín, ale na druhej strane konkurenčný tlak obchodných reťazcov a aj istý tlak nižšieho dopytu vplyvom opatrení, ktoré sa prijímali, viedol k tomu, že cena potravín v 1. štvrťroku vzrástla len o 1,9 %, pričom v roku 2002 potraviny vzrástli o 1,5 %, pričom celková miera inflácie bola 3,5 %.
Dá sa konštatovať, že tie vplyvy nie sú priamo úmerné, ale samozrejme, k tým efektom dochádza. Podstatné je ale to, o čom sme diskutovali na stretnutí podvýboru pre cestovný ruch. My si uvedomujeme, že pre niektoré konkrétne segmenty ekonomiky, ktoré dnes sú v nižšej sadzbe a pôjdu do sadzby vyššej, uvedomujeme si, že to bude mať pre ne z krátkodobého hľadiska aj negatívne dôsledky. Ale dôležité je, že celkové efekty pre celkovú ekonomiku, pre celkový ekonomický rast a dokonca aj pre tieto sektory, ale už zo strednodobého dlhodobého hľadiska, sú pozitívne. Čiže to, že dochádza ku krátkodobým negatívnym dôsledkom pre niektoré sektory ekonomiky, je pravda a je to nevyhnutná daň za potrebné zmeny, ktoré sú pomerne zásadné a majú viesť k celkovému zlepšeniu podnikateľského prostredia a vytvoreniu podmienok na vyšší ekonomický rast.