Dátum zadania
26. 2. 2003
Zadávateľ
Edita Angyalová
Otázka
Aký rozvojový program má vláda pripravený pre regióny ako napr. Rožňava, kde v dôsledku prudkého zvýšenia cien energií hrozí zánik najväčšieho zamestnávateľa - firmy SIDERIT, a tiež má dôjsť k zrušeniu okresného úradu, čím sa miera nezamestnanosti v okrese bude blížiť k 38 %?
Adresát
minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR Robert Nemcsics
Dátum odpovede
27. 2. 2003
Zodpovedal
minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR Robert Nemcsics
Odpoveď
Vážená pani poslankyňa,
vláda zabezpečila vypracovanie národného rozvojového plánu, ktorého súčasťou sú aj sektorové operačné plány. Tento rozvojový plán obsahuje rozvojové programy pre jednotlivé veľké územné celky. To je aj pre veľký územný celok Košického kraja, ktorého súčasťou je dnes aj okres Rožňava. V rámci toho sa bude vypracúvať aj finančný plán.
Problematika nezamestnanosti v okrese Rožňava je dlhodobejší problém a nespočíva len v tom, že by vláda nerobila nič, ale v tom, že v okrese Rožňava je aj nízka vzdelanostná úroveň a, samozrejme, že situácia v Siderite celkový stav nijako nezlepšuje. Ministerstvo hospodárstva realizuje niekoľko podporných programov zameraných na podporu malého a stredného podnikania. V tejto súvislosti uvádzam, že napríklad v rámci podporného úverového programu a mikropôžičkového programu, čo sú úverové programy určené práve pre malé a stredné podniky, nebol za II. polrok 2002 predložený z okresu Rožňava žiaden podnikateľský zámer. Vláda mapuje sociálno-ekonomickú situáciu v jednotlivých okresoch a zároveň navrhuje aktivity na zlepšenie tejto situácie vo všetkých okresoch rovnako, t. j. aj v okrese Rožňava.
Okrem toho, keby okres Rožňava mal vypracovanú stratégiu regionálneho rozvoja okresu, mohol by napríklad uplatniť požiadavku na výstavbu priemyselných parkov. Dodnes to tak nie je. To hovorím ako jeden z príkladov. Ale riešenie celkovej sociálno-ekonomickej situácie v tomto okrese nespočíva len na ministerstve hospodárstva, ale na všetkých orgánoch štátnej správy, zamestnávateľoch atď.
Rožňava je súčasťou Košického kraja. Z pohľadu základných ukazovateľov dlhodobo patrí Košický kraj medzi kraje s najvyššou mierou nezamestnanosti. Súhlasím, že v miere nezamestnanosti v rámci celého Košického kraja je Rožňava na prvom mieste, dnes je to 32,8 %. V tejto súvislosti treba uviesť to, že v Rožňave absolútne zlyháva snaha o rozvoj vzdelávania. V decembri 2002 sa neuskutočnil napríklad žiaden rekvalifikačný program, čo trošku svedčí aj o zlyhaní aktívnej politiky trhu práce Národného úradu práce, ktorý tieto aktivity má programovo rozvíjať. Celkovú zlú sociálno-ekonomickú situáciu Rožňavy dokresľuje aj fakt, že v Rožňave je mimoriadne početná rómska menšina, ktorá vytvára dlhodobú nezamestnanosť. Podľa údajov, ktoré mám, viac ako 5 800 osôb je nezamestnaných viac ako jeden rok a 1 200 osôb z celkového počtu evidovaných nezamestnaných nepracovalo štyri roky.
Chcem upozorniť na to, že fiskálna decentralizácia sa na Slovensku dostáva do štádia svojej realizácie a finančné toky verejných zdrojov budú územne viazané. Vplyv štátnej správy na procesy v regiónoch sa postupne zmenší a zmenšuje a územné samosprávy budú musieť priamo ovplyvňovať ekonomický rozvoj, prípadne útlm niektorých aktivít vo svojej správnej jednotke. Základným predpokladom žiaduceho vývoja okrem iného je aj využívanie podporných prostriedkov Európskej únie na regionálny rozvoj. Do budúceho roku, to znamená do roku 2004, budú vypracované rozvojovo efektívne programy a projekty, ktoré sa vstupom Slovenskej republiky do EÚ začnú realizovať. Za podstatné považujem, a to nielen pre rozvoj Rožňavy a okolia, predovšetkým dobudovanie dopravnej infraštruktúry. Myslím si, že najmä v poslednom čase sa o tomto probléme veľa začína hovoriť a vláda začína vyvíjať aktivitu správnym smerom.
Zároveň musí byť uskutočnená fiskálna decentralizácia a naviazanie finančných tokov na územie tak, aby mohol byť reálne uskutočňovaný územný marketing. Keď sa sformujú priame väzby medzi umiestnením ekonomickej aktivity a finančným príjmom verejného sektora v podobe regionálne lokalizovaných daní, bude existovať aj väčšia motivácia regionálnych aktérov pritiahnuť do daného regiónu investície. Pritiahnutie investícií do regiónu potom už nebude mať pre regióny prínosy len v podobe zamestnania jeho obyvateľstva, čo je určite dôležité, ale aj v podobe daňových príjmov. Územná samospráva tak bude môcť spravovať a usmerňovať rozvoj svojej územnej jednotky s plným súborom kompetencií a nástrojov. To sú známe veci.
Chcem však upozorniť aj na isté riziká. Tá pripravenosť jednotlivých regiónov a Slovenska, ak hovorím o regiónoch, tak o regióne, o ktorom je reč, to platí dvojnásobne ako o celku, na bezproblémový vstup do Európskej únie nesie v sebe riziko, ktoré je spojené s okamžitým čerpaním podporných prostriedkov na regionálny rozvoj. Tu je možné zaostávanie za optimálnym vývojom, čo je dnes reálny fakt.
Najväčším problémom môže byť, alebo je to, že nebudú alebo nie sú pripravované projekty, ktoré by mohli byť prípadne spolufinancované zo zdrojov Európskej únie, ako aj kvalitné programové dokumenty potrebné na čerpanie podpory zo štruktúrnych a kohéznych fondov. V rámci môjho rezortu, v rámci našej rozpočtovej kapitoly na rok 2003 máme naplánované podporné programy na riešenie vami uvádzaného problému napríklad vo forme podpory transferu technológií, úspor energie a podobne. Treba však povedať, že ústredné orgány štátnej správy sa snažia riešiť uvedené problémy predovšetkým vytváraním vhodného podnikateľského prostredia, t. j. napríklad budovaním priemyselných parkov, budovaním infraštruktúry, ako aj podmienok na prílev zahraničných investícií, a nielen zahraničných investícií, ktoré sú jedným zo zdrojov umožňujúcich reštrukturalizáciu a zvýšenie konkurencieschopnosti.
Podporu zaostalých regiónov rieši priamo aj zákon 231/1999, to je zákon o štátnej pomoci, ktorý výšku pomoci diferencuje aj od miery HDP v danom regióne a výšky miery nezamestnanosti. Predovšetkým toto sú oblasti, kde v súčasnosti ministerstvo sústreďuje svoje sily, výsledkom čoho môže byť aj postupná zmena situácie v regióne, ktorého je závod Siderit súčasťou. V tomto prípade si myslím, že je potrebné využiť všetky formy priamej a nepriamej štátnej pomoci, ako aj pomoci v rámci jednotlivých podporných programov, ktorých vyhlasovateľom je ministerstvo hospodárstva.
Doplňujúca otázka
V prvom rade chcem povedať, že moja otázka nemala byť impertinentná. Naozaj sa pýtam preto, lebo dostávam k tomu niekoľko listov, teda množstvo listov, lebo som členkou sociálneho výboru a musím ľuďom aj čosi povedať. Je mi jasné aj to, že to nie je celkom iba vaša kompetencia, ale že je to v podstate taký medzirezortný problém. K tomu Sideritu som sa dostala takto. Som Košičanka. Teda rožňavskú problematiku poznám skôr preto, lebo som tam bola na výjazde a dohodli sme sa, že isté okresy budeme mať pod gesciou.
Problematika Sideritu je napríklad aj v tom, že tam už bola raz pridelená štátna pomoc, len nestihla dôjsť. To asi viete, tú situáciu poznáte, lebo potom bol vyhlásený konkurz. Napriek tomu podnik v konkurze vyrába zisk. To je podľa mňa zaujímavá situácia. Ale nie k tomu. Podstatné je teraz v tejto chvíli toto. Povedzte mi, čo mám odpovedať žene, ktorá mi povie, že žije s dvoma deťmi, jedno ešte študuje, druhý syn pracuje, zarába 6 000 korún, ale keď poplatia všetko spolu, ona je takisto ako dcéra zaradená do sociálnej siete, ostane jej 1 600 korún na žitie na tri osoby. Čo jej mám odpovedať, prosím vás, povedzte mi.
Doplňujúca odpoveď
Pani poslankyňa, odpovedajte jej podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Ale ešte raz vám hovorím, že odbiehame od otázky Sideritu. Je to problém, ktorý je oveľa plošnejší ako Siderit. Siderit je jedným z príkladov, keď efektivita výroby vzhľadom na rast cien energií je na takej úrovni, že nie je možné prevádzkovať fabriku ďalej. Ale tu som povedal celý súbor opatrení, ktorými z pozície rezortu hospodárstva môžeme ovplyvniť sociálnu situáciu, a to existuje jedine tak, že môžeme zlepšiť celkové podnikateľské prostredie tak, aby sa tu zvýšila zamestnanosť a to je základná odpoveď. Ak hovoríme o východoslovenskom regióne ako-takom, tak bez infraštruktúrnych programov, bez dopravnej infraštruktúry, ktorá tam musí prísť, je zásadný problém robiť akékoľvek veľkolepé rozvojové programy.