Dátum zadania
10. 7. 2002
Zadávateľ
Anna Záborská
Otázka
Ako chce Ministerstvo zdravotníctva riešiť permanentné problémy transfúznych staníc s nedostatkom krvných derivátov i materiálnotechnickým zabezpečením?
Adresát
minister zdravotníctva SR Roman Kováč
Dátum odpovede
11. 7. 2002
Zodpovedal
minister zdravotníctva SR Roman Kováč
Odpoveď
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa,
bol by som rád, keby som trošku spojil otázku č. 8 a otázku č. 3, pretože ony veľmi úzko spolu súvisia, a potom je tam ešte ďalšia otázka, neviem, či k nej dôjde. Jedným z hlavných problémov pracovísk transfúznej služby sú nevyriešené ekonomické vzťahy pri produkcii a distribúcii krvných prípravkov. Transfúzna služba pracuje na princípe návratnosti nákladov, to znamená, že distribuuje, resp. predáva krvné prípravky za ceny vykalkulované z nákladov, ktoré sú potrebné na nábor darcov, ich vyšetrenie a ostatnú starostlivosť, odbery krvi, vyšetrenia a spracovanie odobratej krvi, vrátane spotrebného materiálu, amortizácie techniky, energií a miezd pracovníkov transfúznej služby.
Tento systém sa napriek snahám pracovníkov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a pracovníkov transfúznej služby nepodarilo zaviesť, aj keď náklady na produkciu krvných prípravkov a teda ceny krvných prípravkov sú vykalkulované. Zatiaľ však neboli vytvorené také podmienky, aby uvedený mechanizmus mohol fungovať napriek existujúcej legislatíve, podľa ktorej má ministerstvo financií vydať cenový výmer na krvné prípravky. My sme z ministerstva, z polohy ministerstva informovali nemocnice o vykalkulovaných cenách bez akejkoľvek záväznosti hradenia medzi jednotlivými nemocnicami, pretože nedošlo k dohode vo veci požiadavky transfuziológov. Pracoviská transfúznej služby, ktoré sú súčasťou nemocníc, teda musia zo svojho vlastného rozpočtu prakticky hradiť hemoterapiu iným nemocniciam. Naozaj to naráža na problém neochoty stanoviť cenu krvi ako liečebného prípravku s tým, že nám už nejde v tejto chvíli o krv ako samotnú matériu, ale predovšetkým o to množstvo práce a prípravkov i techniky, ktorá je potrebná na to, aby sa odber krvi spravil, ale ani toto nemáme stanovené. To je jeden okruh problémov.
Druhý okruh problémov prišiel nedávno pri schvaľovaní Zákonníka práce, ktorý ukladá nemocniciam s transfúznym oddelením úhradu mzdy darcom, ktorí majú nárok na deň pracovného voľna v súvislosti s darovaním krvi. V predchádzajúcom Zákonníku práce túto povinnosť mal zamestnávateľ, dnes súkromní zamestnávatelia jednoducho žiadajú uhradiť túto mzdu z prostriedkov nemocníc a vzniká veľmi zložitá situácia, pretože na jednej strane nemáme stanovenú cenu krvi, teda nemá ako vykalkulovať jedna nemocnica druhej nemocnici túto krv a vlastne náklady sa nám zvyšujú ešte o náklady na mzdách. Mali sme kvôli tomu osobitné stretnutie s pánom ministrom Magvašim, pretože podľa jeho názoru nie je možné upraviť Zákonník práce späť do podoby, aká bola, aby sa uhrádzali náklady na mzdy a hľadáme riešenie pravdepodobne viac zdrojovým financovaním pomocou Fondu nemocenského poistenia, Fondu zdravotného poistenia, ktoré by dokázali tieto náhrady zaplatiť. To je druhý problém.
A teraz k problematike samotných krvných derivátov, resp. ich spracovania. Rovnako ako problém krvi a transfuziologickej služby, aj problém krvných derivátov a technické zabezpečenie súvisiace s produkciou týchto derivátov alebo komponentov, z ktorých sa potom krvné deriváty vyrábajú, je otázka predovšetkým ekonomická. Riešením by bolo vyčlenenie účelových finančných prostriedkov, ktoré sú v tejto chvíli vykalkulované asi vo výške 190 mil. korún a tieto prostriedky boli vyčlenené pôvodne v problematike riešenia plazmoforézy ako celku, ktorý bol pripravený na financovanie realizáciou úveru prostredníctvom Rozvojovej banky Rady Európy. Žiaľ, tento projekt nie je schválený a nie je dotiahnutý do konca predovšetkým preto, že technická komisia z Rozvojovej banky Rady Európy pri návšteve Slovenskej republiky v marci tohto roku žiadala odložiť tento program vzhľadom na to, že na produkciu a komplexné využitie krvnej plazmy vypracúvajú, teda táto technická komisia, osobitný program, ktorý potom predloží na posúdenie Slovenskej republike a ak s ním bude Slovenská republika súhlasiť, mohol by byť zaradený v rámci rozpočtu na rok 2003. Samozrejme, bude takto realizovaný len za predpokladu, že Slovenská republika prijme úver na tento projekt, prijme úver od Rozvojovej banky Rady Európy. Dovtedy, kým sa tento program nezrealizuje, budeme riešiť problémy z prostriedkov, ktoré plynú do nemocníc vykonávajúcich túto činnosť prostredníctvom systému zdravotných poisťovní s tými nepríjemnosťami, o ktorých som hovoril, že nemocnica, ktorá produkuje krv a krvné deriváty, ich vlastne produkuje za svoje peniaze, ktoré má zo svojej činnosti zo zdravotných poistení v prospech iných nemocníc, ktoré využívajú vlastne zadarmo prácu inej nemocnice.
Doplňujúca otázka
Vážený pán predseda, vážený pán minister,
ďakujem za odpoveď. Myslím si, že ukázala aj to len časť problémov, ktoré sú v transfúznej službe. Myslím si, že je neefektívne, keď na Slovensku existuje 52 transfúznych staníc, z ktorých každá vyrába všetky výrobky, všetky komponenty, ktoré sa týkajú transfúznej služby, a pritom ani jedna z týchto staníc pri náročnejšej operácii nie je sebestačná a je odkázaná na inú nemocnicu, tak ako ste to aj vy hovorili. Chcem sa spýtať, či ministerstvo nechcelo nasledovať niektoré vzory zo zahraničia, kde je transfúzna služba centralizovaná, a to v spolupráci s Červeným krížom, kde celá transfúzna služba so všetkými kompetenciami je na Červenom kríži pri nábore darcov, odberov, spracovania krvi aj distribúcie. Myslím si, že je to efektívne a v Rakúsku, vo Švajčiarsku a aj v mnohých ďalších krajinách sa to osvedčilo a myslím si, že by to odbremenilo aj priamo rezort zdravotníctva a prípadne nemocnice. Nehovoriac o tom, že taký kvázi pilotný projekt existuje aj na Slovensku, lebo pokiaľ som informovaná, tak vo Fakultnej nemocnici akademika Dérera je transfúzne oddelenie alebo transfúzna služba, ktorá pracuje v spolupráci s Červeným krížom, zamestnanci aj nemocnice, aj Červeného kríža robia na jednom pracovisku. Čiže chcem sa spýtať, či s týmto nepočítame aj my. A ak viete odpoveď, alebo ak môžete povedať odpoveď pána ministra Magvašiho, prečo nie je možné novelizovať Zákonník práce, pretože bezpríspevkové darcovstvo týmto pádom stráca absolútne zmysel.
Doplňujúca odpoveď
Ďakujem pekne za otázku. Ona trošku načiera aj do tej poslednej otázky, ktorá bola položená. Je taká pravda, že transfúzna služba je dnes roztrieštená do 52 pracovísk. Koncepcia ráta s tým, že by sa krv spracúvala, vyšetrovala na 14 vybraných pracoviskách, takú nám predložili hlavní odborníci z oblasti transfuziológie.
Rád by som odpovedal aj na podotázku, ktorá sa týka problematiky zapojenia Červeného kríža priamo do odberu krvi, teda do tej časti transfuziologickej služby. Táto otázka naráža u nás na vážny legislatívny problém, pretože máme v legislatíve stanovené, že akýkoľvek zdravotnícky úkon, a nepochybne je zdravotníckym úkonom aj odber krvi, môže vykonávať len zdravotnícke zariadenie. To je vo všeobecnosti prijatá zásada. Červený kríž zas nechce prijať zmenu svojho postavenia a nemôže ani prijať z hľadiska medzinárodného pôsobenia, nemôže prijať na zdravotnícke zariadenie a z tohto dôvodu to vlastne legislatívne nemôže vykonávať. Preto aj ten experiment, ktorý je na Kramároch, sa robí tak, že je tam vždy kombinácia pracovníka nemocnice a Červeného kríža, pretože právne zodpovedný podľa našej legislatívy je pracovník zdravotníctva, ktorý je pracovníkom zdravotníckeho zariadenia, a to je kompetentné na tieto zdravotnícke výkony.
Takže odpoveď je takáto. My sme hľadali riešenie, akým spôsobom dostať vlastne Červený kríž do polohy, že to môže robiť a nie je zdravotníckym zariadením, ale nedá sa to, skutočne sa to nedá, pretože by sme tým otvorili priestor, ktorý by bolo dobré mať uzavretý. Naozaj nemôžeme povoliť, aby zdravotnícke výkony robilo nezdravotnícke pracovisko. V tom momente, keby sme to povolili Červenému krížu, nastáva problém rovnosti príležitostí a uchádzali by sa iné nezdravotnícke organizácie o výkon zdravotnej starostlivosti aj v iných oblastiach, nielen v oblasti transfuziológie. Takže tam vzniká naozaj problém a malo by to potom dosah na iné pracoviská. My sme dokonca niektoré pracoviská, ktoré pracovali, ako viete, boli to oblasti genetického vyšetrovania, niektoré pracoviská, ktoré boli kedysi pracoviskami Slovenskej akadémie vied a poskytovali zdravotné služby pre zdravotníkov, my sme im museli zrušiť tieto služby, prestať financovať na podklade kontroly, ktorá bola urobená Najvyšším kontrolným úradom a museli sme počkať, kým si toto pracovisko nezíska štatút zdravotníckeho pracoviska, potom sme im mohli zasa zadať tieto práce.
Čo sa týka odpovede pána ministra Magvašiho, nechcem hovoriť zaňho, ale poviem zmysel toho, čo sme v tomto rozhovore skonštatovali. Nie je možné uplatniť náhradu mzdy v podniku, ktorý ju chce, je to súkromný podnik, a chce získať náhradu mzdy od zdravotníctva. Vonku je to tak a dnes sa náš Zákonník práce pohybuje podľa noriem, ktoré sú známe, povedzme, v Nemecku, že to je vôľa podniku, či si uplatní, alebo nie a je jeho prejavom sociálnej politiky, že si takúto náhradu mzdy neuplatňuje. A keď idete von a rozprávate sa so šéfmi veľkých podnikov, tak oni to predkladajú ako svoje obrovské pozitívum, povedia vám fakt, že z ich podniku je toľko a toľko dobrovoľných darcov krvi a oni za nich nepýtajú žiadnu náhradu za to, že sa zúčastnili na odbere, za ušlý, teda pracovný zisk. A chápu to ako súčasť svojej sociálnej politiky.
My by sme tiež radi zmenili spoločenskú klímu u nás v tom zmysle, že by sa to chápalo ako niečo, čo je pozitívne, čím by sa ten podnik mohol chváliť, že takto postupuje. Žiaľ, tie praktické skúsenosti, ktoré máme po uvedení Zákonníka práce, sú také, že už sa objavujú požiadavky, najmä je to z malých podnikov, darcovia krvi z tých veľkých podnikov, tak tam nie sú žiadne problémy, ale zo Železníc je to možné. Takže my naozaj hľadáme takú metodiku, že do Zákonníka práce nezasiahnuť, pretože ten je v tejto oblasti konformný so zákonníkmi práce iných krajín, ale hľadať iné riešenie ako získať finančné zdroje. Opakujem znovu, to riešenie sa ukazuje prostredníctvom nemocenského poistenia, možno prostredníctvom zdravotného poistenia. Vieme urobiť množstvo takých opatrení, ktoré sa však netýkajú zásahu do tohto pracovného práva, ale nájdeme to riešenie v oblasti niekde sociálneho práva.