Dátum zadania
29. 5. 2002
Zadávateľ
Dušan Jarjabek
Otázka
Ste známy svojím pozitívnym vzťahom k francúzskej kultúre. Ktoré konkrétne výsledky sa v čase vášho pôsobenia na Ministerstve kultúry SR v kultúrnej výmene a spolupráci s Francúzskom dosiahli?
Adresát
minister kultúry SR Milan Kňažko
Dátum odpovede
30. 5. 2002
Zodpovedal
minister kultúry SR Milan Kňažko
Odpoveď
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, Francúzsko ako vyspelá a kultúrne bohatá krajina Európskej únie patrí medzi krajiny prvoradého záujmu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v rámci koncepcie rozvíjania zahraničných stykov. Spolupráca sa prehlbuje na základe platných zmluvných dokumentov v oblasti kultúry. Posun do kvalitatívne vyššej roviny vzájomných vzťahov nastal zintenzívnením vzájomných návštev predstaviteľov kultúrnych inštitúcií oboch krajín a prehlbovaním záujmu o ďalšiu spoluprácu.
Rok 1999:
V dňoch 15. – 18. 3. 1999 som uskutočnil pracovnú návštevu pri príležitosti otvorenia kolokvia a výstavy o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Obe podujatia boli pod záštitou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky a ministrov kultúry Slovenskej republiky a Francúzskej republiky. Počas svojej pracovnej návštevy som sa stretol s ministerkou kultúry Francúzskej republiky Catherine Trautmannovou, generálnym riaditeľom UNESCO Fédéricom Mayorom, predstaviteľom najvyššieho francúzskeho zástupcu Spoločenstva frankofónnych krajín, predsedom zahraničného výboru Národného zhromaždenia Francúzskej republiky, ako aj s mnohými predstaviteľmi francúzskych kultúrnych inštitúcií, ktoré napomáhali realizáciu projektov slovenského umenia vo Francúzsku.
Druhá moja pracovná návšteva sa uskutočnila v dňoch 4. – 5. mája 1999 pri príležitosti slávnostného ceremoniálu odhalenia sochy Milana Rastislava Štefánika v Meudone. Išlo o 80. výročie jeho tragickej smrti. Treba povedať, že v tomto observatóriu kedysi generál Milan Rastislav Štefánik pôsobil ako vedecký pracovník. Bolo to za prítomnosti predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu, ministra obrany Francúzskej republiky, významných predstaviteľov francúzskeho politického, verejného, ako aj vojenského života. Stretol som sa takisto so zástupkyňou primátora Radnice hlavného mesta Paríža, zodpovednou za oblasť kultúry, čo neskôr vyústilo do spolupráce medzi radnicami v Paríži a v Bratislave. Dostanem sa ešte aj ku konkrétnemu projektu.
8. októbra 1999 som v Bratislave podpísal Program kultúrnej, školskej, jazykovej, vedeckej, odbornej a inštitucionálnej spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Francúzskej republiky na roky 1999 – 2002. Ide o ojedinelý, mimoriadne náročný dokument, ktorý po prvýkrát zahŕňa spoluprácu všetkých rezortov.
V dňoch 15. – 18. 9. 1999 sa uskutočnila v Bratislave a v Martine návšteva riaditeľov etnografických múzeí z Paríža, Ríma a Lisabonu. Cieľom pracovného stretnutia bola príprava výstavy Poklady slovenskej etnografie, ktorá sa stala putovnou výstavou a bola inštalovaná po prvýkrát vo Francúzsku v Paríži, v talianskom Ríme a neskôr na dvoch miestach v Nemecku.
V dňoch 16. – 21. 9. 1999 na moje pozvanie navštívil Slovenskú republiku Chérif Khaznadar, riaditeľ Domu svetových kultúr v Paríži. Tento významný francúzsky etnológ sa oboznámil s rôznymi regiónmi Slovenska a s ich ľudovou kultúrou s úmyslom prezentovať slovenskú autentickú hudobnú skupinu na Festivale imaginárna, skôr by som to povedal Festivale predstavivosti v Paríži v roku 2000.
14. 12. 1999 som slávnostne otvoril už spomínanú výstavu Poklady slovenskej etnografie v Múzeu umení a ľudových tradícií v Paríži.
Rok 2000:
V rámci sprievodných podujatí k výstave Poklady slovenského ľudového umenia v dňoch 23. – 25. marca 2000 v priestoroch Národného múzea umení a ľudových tradícií v Paríži hosťoval Anton Anderle so svojím tradičným bábkovým divadlom. Divadlo zožalo veľký úspech nielen u detských divákov, ale aj uznanie a obdiv dospelých návštevníkov. Na predstaveniach sa zúčastnilo aj niekoľko bábkarských skupín. Vysoko profesionálnu úroveň predstavení ocenili predovšetkým usporiadatelia výstavy v Paríži, vedúci pracovníci múzea i samotný generálny riaditeľ Michel Colardelle. Súčasťou týchto sprievodných podujatí k výstave bola aj Anna Walterová, ktorá v dňoch 17. – 20. apríla 2000 prezentovala ukážky maľovania veľkonočných kraslíc.
V dňoch 20. – 23. mája 2000 reprezentovala slovenský autentický folklór na Festivale predstavivosti hudobná skupina zo stredného Slovenska, ktorú si vybral riaditeľ Domu svetových kultúr v Paríži pán Chérif Khaznadar počas svojej návštevy v roku 1999 na Slovensku. Treba povedať, že to bola hudobná skupina zložená len z majstrov na fujarovú hru, kde sme sa súčasne dozvedeli, že Slovensko je najvýznamnejším predstaviteľom tohto hudobného nástroja v celom regióne. A myslím si, že to bolo veľmi významné podujatie. Je z toho aj CD nosič, ktorý vydalo Múzeum svetových kultúr v Paríži.
Súčasťou sprievodných podujatí ešte – stále pokladom slovenského ľudového umenia – bolo aj vystúpenie folklórnej skupiny Turiec v dňoch 26. – 29. mája 2000 v Auditóriu Národného múzea umení a ľudových tradícií...
18. 4. 2000 v rámci úspešne sa rozvíjajúcej slovensko-francúzskej spolupráce sa po prvý raz predstavil v Bratislave spoločný projekt z oblasti interpretácie starej hudby v podaní súboru Musica Aeterna a členov Centra barokovej hudby z Versailles pod vedením dirigenta Oliviera Schnebeliho.
Medzi významné stretnutia v rámci mojich pracovných ciest do Paríža patrili aj rokovania so štátnym tajomníkom Ministerstva kultúry Francúzskej republiky Michelom Dufourom a s guvernérom Rozvojovej banky Rady Európy Rafaelom Alomarom.
Výsledkom týchto rokovaní bolo udelenie výhodnej pôžičky pre Univerzitnú knižnicu na obnovenie a revitalizáciu historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave v rámci projektu Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum.
Rád by som doložil, že Univerzitná knižnica zmení svoju tvár a v priebehu tohto a budúceho roku bude prebudovaná naozaj na jednu z najmodernejších centier knižničnej kultúry v celkovom objeme približne 300 mil. korún, z čoho bude čerpaná polovica práve z tejto výhodnej, vlastne najvýhodnejšej možnej pôžičky a čiastočne, teda tá druhá polovica, zo štátneho rozpočtu. Samotné stavebné práce začnú pravdepodobne už v júni alebo v júli tohto roku.
Rok 2001:
Medzi najdôležitejšie dokumenty vypracované v roku 2001 patrí Žiadosť Slovenskej republiky o štatút pozorovateľa v Medzinárodnej organizácii frankofónnych krajín, ktorého gestorom bolo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Išlo o mimoriadne náročný dokument, na ktorom spolupracovalo niekoľko rezortov.
Rád by som hádam ešte podotkol, že toto Medzinárodné združenie frankofónnych krajín združuje viac ako 50 krajín celého sveta a otvárajú sa tu programové možnosti na dobrú spoluprácu a na konkrétne projekty v oblasti vzdelávania, vedeckej spolupráce, kultúry aj v niektorých vybraných sférach rozvoja ekonomiky.
27. februára 2001 som odovzdal túto kandidatúru na získanie postu pozorovateľskej krajiny. Bol som prijatý v Medzinárodnej organizácii frankofónie u poradcov generálneho tajomníka Medzinárodnej frankofónnej organizácie v Paríži dňa 27. februára 2001. Slovenská republika predložila túto kandidatúru na základe historických, ekonomických, vedecko-výskumných a študijných tradícií a kontaktov s frankofónnymi krajinami. Informoval som, že v Slovenskej republike veľmi aktívne a úspešne pôsobia v prospech frankofónie viaceré stredné a vysoké školy s výučbou francúzštiny, bilingválne gymnáziá, Francúzsky inštitút, Festival frankofónneho filmu a početné kultúrno-spoločenské podujatia. Upozornil som aj na široké možnosti spolupráce s krajinami Medzinárodnej organizácie frankofónie v hospodárskej oblasti. Podčiarkol som, že Slovenská republika zdieľa snaženie Medzinárodnej organizácie frankofónie o rešpektovanie a uplatňovanie kultúrnej, jazykovej rôznorodosti a jej rozvoj.
20. apríla 2001 som sa stretol s generálnym tajomníkom Medzinárodnej organizácie frankofónie Boutrousom Boutrousom Ghálím. Poradcovia generálneho tajomníka hodnotili vysokú kvalitu predloženej kandidatúry Slovenskej republiky, dokumentujúcej veľkú motiváciu Slovenskej republiky. Súčasne tlmočili udeliť Slovenskej republike kladné odporúčanie na získanie statusu pozorovateľa. Malo sa tak stať v októbri minulého roku v Bejrúte. Žiaľ, bolo to preložené na iný termín následkom udalostí 11. septembra v New Yorku. Ale mám veľmi významné signály a indície od významných predstaviteľov tohto združenia frankofónnych krajín, že Slovensko bude akceptované.
V dňoch 11. a 12. mája 2001 sa uskutočnil v Bratislave seminár Malraux na tému Decentralizácia v oblasti kultúry. Išlo o jedno z najvýznamnejších podujatí organizovaných na pôde ministerstva kultúry za posledné tri roky.
Ministerstvo kultúry Francúzskej republiky v rámci pomoci Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky v zmysle plnenia programu spolupráce medzi oboma krajinami vyslalo na Slovensko dvoch vysokokvalifikovaných expertov zaoberajúcich sa touto problematikou. Cieľom seminára bolo získať poznatky z decentralizácie verejnej správy vo Francúzsku s možnou aplikáciou na riešenie tohto procesu v podmienkach odvetvia kultúry v Slovenskej republike. Seminára sa zúčastnilo 90 pracovníkov z rezortu kultúry, pracovníci ministerstva kultúry, podriadených organizácií a vedúci odborov kultúry krajských úradov.
V dňoch 22. – 26. mája 2001 sme zabezpečili prijatie Alix Chevallierovej, riaditeľky odboru zahraničných stykov Národnej knižnice Francúzska, ktorá sa špecializuje na knižničný zbierkový fond. Cieľom návštevy bolo oboznámenie sa s aktuálnym stavom významných knižničných inštitúcií na Slovensku a priblíženie súčasnej legislatívy v danej oblasti slovenským odborníkom.
V apríli 2001 bola prezentovaná francúzska kultúra v Bratislave. Hlavným organizátorom bol Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy spolu s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Francúzskym inštitútom v Bratislave. Celkový počet kultúrnych akcií bol 22. To je vlastne konkrétna odpoveď na to prvé stretnutie na magistráte v Paríži, ktoré som absolvoval v roku 1999.
Na podnet francúzskej ministerky kultúry Catherine Tascaovej sa Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky spolu s Francúzskym inštitútom v Bratislave a Mestským kultúrnym strediskom v Bratislave podieľalo na príprave veľkého kultúrneho programu pod názvom Sviatok hudby, ktorý sa po prvýkrát uskutočnil na Slovensku 21. júna 2001.
Tu by som si len dovolil podotknúť, že tento Medzinárodný deň hudby pôvodne podnietený práve Ministerstvom kultúry Francúzskej republiky sa uskutočňuje v desiatkach krajín už asi 17 alebo 18 sezón.
3. apríla 2001 usporiadali Veľvyslanectvá Slovenskej republiky a Českej republiky vo Francúzsku a Slovenský inštitút v Paríži v rámci Parížskej básnickej jari večer českej a slovenskej poézie pod názvom A DEUX VOIX, čo znamená Dvojhlasne. Počas večera odzneli za slovenskú stranu verše Rúfusa, Valka, Žáryho, Gavorníkovej, Buzássyho a iných básnikov vo francúzskych prekladoch a aj v slovenskom jazyku. Tieto verše vo francúzskom jazyku recitovali francúzski herci.
Pri príležitosti otvorenia Slovenského inštitútu v Paríži som sa zúčastnil na bilaterálnych rokovaniach s ministerkou kultúry a komunikácie Francúzskej republiky Catherine Tascaovou dňa 20. apríla 2001. Cieľom rokovaní bolo prehlbovanie kultúrnej výmeny s možnosťou organizovania slovenských kultúrnych podujatí vo Francúzsku v najbližšom období.
Pri príležitosti slávnostného otvorenia Slovenského inštitútu v Paríži sa konal koncert Petra Dvorského.
V júni v Aix-en-Provence bola inštalovaná v Cité du livre výstava Kamey – Hommage a Saint-John Perse, to znamená Pocta alebo Hold Saint-Johnovi Persovi, slovenskej výtvarníčky Ester Martinčekovej-Šimerovej. Následne táto výstava bola reinštalovaná v Annecy a Chateauroux.
Tu by som ešte raz podotkol, že hlavným organizátorom je pán primátor mesta Liptovský Mikuláš a váš kolega pán Slafkovský, kde sme sa snažili z postu ministerstva kultúry veľmi pomôcť tejto akcii. A v súčasnosti sa snažím o to, aby v blízkej budúcnosti táto výstava bola reinštalovaná v Paríži, ale v prestížnej galérii. Z kalendárnych dôvodov, pretože takéto galérie majú svoje programy často na niekoľko rokov dopredu, je to veľmi zložitý problém. I v súčasnosti s blížiacimi sa voľbami je trošku zložitá situácia vo Francúzsku. Ale určite sa nám to podarí.
V priestoroch UNESCO v Paríži 10. decembra 2001 som slávnostne otvoril výstavu fotografií k životnému jubileu francúzskej herečky Annie Girardotovej.
Rád by som ešte spomenul jednu akciu, ktorá bola pre mňa tak trochu aj osobným vzdaním vďaky alebo holdu nášmu básnikovi Miroslavovi Válkovi, kde v Moliérovom divadle poézie v Paríži som spolu s jednou francúzskou herečkou čítal básne Miroslava Válka vo francúzskom preklade.
Rok 2002:
22. februára bola v meste Chatearoux slávnostne otvorená už spomínaná výstava s názvom Kamey, v rámci ktorej sa francúzskemu publiku už po tretíkrát priblížili diela slovenskej maliarky Ester Martinčekovej-Šimerovej.
11. marca som navštívil Európske informačné centrum SOURCES na Défense, v slovenskom názve Pramene. Riaditeľka tohto centra pani O. Imbertová ma oboznámila s funkciou a poslaním centra. Treba povedať, že sa tam práve konala výstava, veľmi úspešná výstava fotografií slovenských drevených kostolíkov. Pozval som ju na Slovensko a zmyslom návštevy bude zhromaždiť zásadné materiály o prístupovom konaní Slovenska v procese integrácie do európskych štruktúr pre študijné a mediálne potreby tohto Európskeho informačného centra.
V rámci 24. ročníka filmového festivalu zameraného na prezentáciu dokumentárnych, sociologických a etnografických filmov s názvom Cinéma du réel v Paríži sa vo Verejnej knižnici v Centre Georgesa Pompidou 11. až 17. marca tohto roku uskutočnila prehliadka 18 slovenských celovečerných a krátkometrážnych filmov. Na podujatí sa zúčastnili slovenskí režiséri pán Hanák, Trančík, Slivka a Kerekeš. Samozrejme, i so svojimi dielami. Uvedeného podujatia som sa aktívne zúčastnil prednesením otváracieho prejavu.
Na mojej poslednej zahraničnej ceste v dňoch 13. – 16. mája tohto roku, kde mi udelili čestnú medailu Univerzity v Nancy, som uskutočnil prednášku o slovenskej kultúre, ktorú som potom zopakoval na parížskej Sorbone na tému Kultúra, politika – rivali alebo spojenci. Na toto podujatie, ako som už spomenul, ma pozvalo vedenie Univerzity v Nancy v rámci osláv Dňa Európy, ako aj pri príležitosti prezentácie kandidátskych krajín do Európskej únie. Následne, ako som už povedal, som uskutočnil túto prednášku aj na parížskej Sorbone a v diskusii k súčasnej kultúrnej a celkovej situácii na Slovensku som odpovedal na otázky prítomných profesorov, politológov, predstaviteľov asociácií a zástupcov našich krajanov vo Francúzsku.
Výsledkom mojich predchádzajúcich rokovaní s predstaviteľmi kultúrnych inštitúcií vo Francúzsku je aj realizácia podujatia s názvom Smerovanie na východ, ktorá sa uskutoční v najbližších dňoch, t. j. 31. 5. – 3. 6. tohto roku. Ide o prvé stretnutie básnikov a prekladateľov strednej a východnej Európy hovoriacich, píšucich po francúzsky či prekladajúcich do francúzštiny alebo z francúzštiny. Stretnú sa so svojimi západoeurópskymi partnermi na tému Poézia a multikultúrna identita. Toto stretnutie sa uskutoční na zámku v Budmericiach. Autorom projektu je Michel de Maulne, riaditeľ Moliérovho divadla Maison de la poésie v Paríži. Podujatie ponúka účastníkom výmenu vzájomných pohľadov na vybranú tému a najmä stanovenie rámca ďalších stretnutí s perspektívou založiť tradíciu Frankofónneho festivalu poézie a hlavne tradíciu týchto stretávaní v regióne strednej Európy práve na Slovensku a v Bratislave. Podujatie sa realizuje za finančnej podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Ministerstva kultúry Francúzskej republiky.
V mesiaci jún, čiže 5. – 19. 6. 2002, pripravujeme projekt Literárny autobus vo Francúzsku. Cieľom tohto projektu je prezentácia slovenskej kultúry, predovšetkým literatúry, prostredníctvom vystúpení piatich slovenských spisovateľov, prekladateľov, resp. zástupcov vydavateľstiev, ako aj mnohých sprievodných akcií. Zámerom je umožniť priamy kontakt medzi tvorcami a potenciálnym obecenstvom. Podujatie sa uskutoční v mestách Štrasburg, Paríž, Lyon, Bordeaux a Clermond-Ferrand.
Odpusťte, ak som hovoril trochu dlhšie, ale tak či tak som nestihol sa podrobne dotknúť všetkých aktivít v oblasti spolupráce medzi Slovenskou republikou a Francúzskou republikou v oblasti kultúry.
Hádam by som ešte na záver povedal jednu vetu, ktorú predniesol prezident Chirac na slávnostnom obede pri príležitosti návštevy nášho premiéra v Paríži, že „kultúra je najdôležitejšou formou diplomacie“. Budem rád, ak si to čím ďalej budú uvedomovať aj členovia našej a budúcich vlád a takisto vy, vážené panie poslankyne a páni poslanci.
Doplňujúca otázka
Ďakujem veľmi pekne, pán minister. To bola iba jedna otázka. To nebol návrh na odvolanie ministra kultúry, aby ste museli hovoriť tento monológ v rámci vašej obhajoby. Ďakujem veľmi pekne. Slovenská hudobná kultúra môže len závidieť, čo sa týka vášho vzťahu k francúzskej kultúre. Skutočne bolo to veľmi vyčerpávajúce, čo ste povedali.
Mňa by však zaujímalo, vzhľadom na to, že mám len dve minúty, niekoľko podotázok. Koľko dní ste strávili vo Francúzsku? Stačí, keď poviete číslo. Ktorá inštitúcia v rámci ministerstva kultúry pracuje podľa vášho názoru lepšie, ako pracovala pred štyrmi rokmi? A na záver, keďže ste skutočne veľmi aktívny – a ja to naozaj potvrdzujem podľa vášho monológu –, prečo nekandidujete ďalej?
Doplňujúca odpoveď
Pán poslanec, vaša otázka okrem iného znela: „Ktoré konkrétne výsledky sa v čase vášho pôsobenia na ministerstve kultúry Slovenskej republiky v kultúrnej výmene a spolupráci s Francúzskom dosiahli?“ Takže ja sa ospravedlňujem za tento monológ, snažil som sa byť naozaj stručný a nerobiť z toho...
No, pokiaľ ide o to, koľko dní som strávil vo Francúzsku. Neviem vám to teraz povedať. Nerátal som to. (Reakcia z pléna.) Uisťujem vás, že som tam nestrávil žiadny deň zbytočne. Vy ako člen výboru, ako poslanec máte k dispozícii všetky dokumenty z ministerstva kultúry. Obyčajne za dvoj-, trojdňovej návštevy sa stretnete s tým, že som mal 12 až 19 stretnutí, ktoré obyčajne vyústili do veľmi konkrétnej spolupráce. Takže nerátal som dni. Pre mňa chodiť do Francúzska nie je turistika. Zobral som to ako svoju prácu a myslím si, že som konkrétne v týchto vzťahoch k všeličomu pomohol.
Nerozumel som tej vašej ďalšej otázke, že ktorá inštitúcia pracuje lepšie ako... (Reakcia poslanca z pléna.)
No, pozrite sa, nechcem z toho robiť nejaký kvíz. Nepochybne lepšie pracuje a má lepšie podmienky na svoju prácu Národná knižnica, spomeniem ju ako prvú. Medzi iným realizujeme rozvojové programy v spolupráci s Compaqom, Mikrosoftom, ktorý nepriamymi investíciami vo forme zapožičania techniky a softvérov prispievajú k digitalizácii, šíreniu informácií atď. A je to vlastne začiatok dlhodobej spolupráce. No, nebudem tu menovať 23 inštitúcií a hodnotiť takto z „fleku“, ktorá pracuje lepšie, ale skúste si to preskúmať sám. Ja si myslím, že inštitúcie pracujú dobre. Inštitúcie v oblasti kultúry, ale to už je stará bolesť, predovšetkým majú málo ekonomických prostriedkov. Kultúrne inštitúcie v rámci spomalenej transformácie doplácajú na to, že sa štát istým spôsobom zbavuje zodpovednosti. A to prostredie nie je pripravené prevziať ju s plnými kompetenciami, a teda aj financiami, že v oblasti daňovej tvorby je potrebné urobiť veľa v oblasti sponzoringu, aby sa mohli úspešné podnikateľské subjekty hrdo prezentovať tým, že podporujú kultúru a tak ďalej atď. Mnohé z nich však na základe práve získaných medzinárodných kontaktov, a to nielen s Francúzskom, samozrejme, na tú otázku som odpovedal len preto, že tak znela teda vaša otázka.
Takže ja si myslím, že tu nastal istý progres. Nastal istý pokrok a pevne verím, že na to, čo sa urobilo a bolo dobré, sa nezabudne a že sa bude pokračovať. Rozhodne budem odovzdávať svoj úrad – a teraz idem k tej vašej poslednej otázke – tak, aby sa zodpovedne pokračovalo v tom, čo je prospešné pre Slovensko i pre tú krajinu, s ktorou spolupracujeme.
Prečo nekandidujem. To už nepatrí do oblasti kultúry.